DanielGerbery,PhD. Nízkaintenzitaprácearizikochudobyupracujúcich vnadväznostinahodnotenie chudobyasociálnehovylúčenia

Transcription

1 DanielGerbery,PhD. Nízkaintenzitaprácearizikochudobyupracujúcich vnadväznostinahodnotenie chudobyasociálnehovylúčenia Bratislava,2013

2 Inštitút pre výskum práce a rodiny NÍZKA INTENZITA PRÁCE A RIZIKO CHUDOBY U PRACUJÚCICH V NADVÄZNOSTI NA HODNOTENIE CHUDOBY A SOCIÁLNEHO VYLÚČENIA Autor: Daniel Gerbery, PhD Zadávateľ: Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej a rodinnej politiky Bratislava, 2013

3 Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2013

4 Výskumná úloha Nízka intenzita práce a riziko chudoby u pracujúcich v nadväznosti na hodnotenie chudoby a sociálneho vylúčenia. VÚ č. 2265/2012 Zadávateľ úlohy MPSVR SR, Odbor štátnej podpory a stratégie sociálnej a rodinnej politiky Autor Daniel Gerbery, PhD Uloženie výstupu Inštitút pre výskum práce a rodiny Forma archivácie Printová a elektronická Počet výtlačkov 5 Anotácia Správa prináša analýzu kľúčových faktorov vplývajúcich na výskyt nízkej intenzity práce a pracujúcej chudoby. Ukazovateľ intenzity práce sumarizuje informácie o všetkých členoch domácností a umožňuje tak získať celkový pohľad na situáciu domácností z hľadiska uplatnenia na trhu práce a identifikovať dôležité faktory pôsobiace na úrovni domácnosti. Zároveň predstavuje jeden z pilierov hodnotenia záväzkov v oblasti boja proti chudobe v rámci Stratégie EU Popri nízkej intenzite domácnosti boli v centre pozornosti aj determinanty pracujúcej chudoby. Empirické analýzy vychádzali údajov štatistického zisťovania EU SILC. Výsledná štúdia ponúka podklady pre zhodnotenie politík v danej oblasti. Kľúčové slová: veľmi nízka intenzita práce, pracujúca chudoba, chudoba a sociálne vylúčenie, ciele v stratégii EU 2020 Summary The report provides insights into factors of very low work intensity and working poor. Very low work intensity represents the concept that summarizes information on labour attachment of all household members and allows drawing general picture of situation of household in terms of social risks. It represents one of pillars for evaluating national goal in reducing poverty and social exclusion within the EU 2020 Strategy. Phenomenon of working poor is analysed in the second part of the report with emphasis on its determinants. Empirical analyses are based on data form EU SILC. The report provides basis for evaluation of relevant policy measures. Key words: very low work intensity, working poor, poverty and social exclusion, EU 2020 Targets

5 Obsah Úvod Práca a riziko chudoby: kontext Veľmi nízka pracovná intenzita Pracovná aktivita členov domácnosti z úrovne jednotlivca k sumárnemu indikátoru Empirický obraz Riziko chudoby u pracujúcich osôb Individuálne charakteristiky a charakteristiky domácnosti Charakteristiky pracovného miesta Závery Literatúra... 33

6 Úvod Otázky týkajúce sa platenej práce stoja v centre diskurzu o povahe súčasnej spoločnosti. Platená práca predstavuje jeden z dôležitých rámcov interpretácie postavenia jednotlivca, jeho dosiahnutých ne/úspechov i budúcich vyhliadok. Ruka v ruke s tým sú zdôrazňované jej presahy smerom k spoločenskému dobru. Ako poznamenáva Petr Mareš (2004: 37), práca je považovaná za integrujúci prvok spoločnosti, ktorej občania boli a sú chápaní predovšetkým ako občania pracujúci. Prostredníctvom platenej práce sa stávajú plnoprávnymi členmi tejto spoločnosti a od platnej práce je odvodená celá rada práv. Centralita práce sa prejavuje aj vo vzťahu spoločnosti k ľuďom stojacim mimo trhu práce. Prejavilo sa to aj narastajúcim vplyvom paradigmy aktivácie, ktorá získala dominantné postavenie pri reštrukturalizácii vyspelých sociálnych štátov a ktorá si kládla za ciel vybalansovať pociťovanú nerovnováhu v právach a povinnostiach, čo v podstate znamenalo odpracovanie si (časti) sociálnych dávok. 1 Dôraz na prácu ako mechanizmus sociálneho začlenenia je kľúčovým prvkom politík v členských krajinách EÚ. Prejavilo sa to aj vo formulácii ambícií v rámci Stratégie Európa Jedným z cieľov sa stalo zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia, pričom cieľová populácia bola definovaná prostredníctvom troch kritérií. Jedným z nich je to, či osoba žije v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. Slovenská republika prijala národný cieľ, ktorý je postavený na rovnakých základoch. Z tohto dôvodu je potrebné monitorovať a vyhodnocovať situáciu osôb ohrozených chudobou a ich vzťah k trhu práce. Predkladaná správa sa venuje dvom témam, ktoré sa vzťahujú k práci ako mechanizmu sociálneho začlenenia a ktoré prepájajú perspektívu jednotlivca a domácnosti. V prvej časti sa zameriame na nízku intenzitu práce. Ide o koncept, ktorý pri analýze oslabeného vzťahu k trhu práce umožňuje prejsť z úrovne jednotlivca na úroveň domácnosti. Zachytáva, do akej miery sa využíva potenciálny pracovný čas, ktorý majú dospelí členovia domácnosti k dispozícii. V prvej časti bude popísaný spôsob konštrukcie tohto ukazovateľa a predstavená analýza údajov zo zisťovania EU SILC. Druhá časť sa zameria na fenomén chudoby pracujúcich osôb. Ide o osoby, ktoré napriek participácii na trhu práce sú pod hranicou chudoby. Aj tu sa kombinuje perspektíva jednotlivca s perspektívou domácnosti, keďže dochádza k spojeniu informácie o ekonomickom statuse jednotlivca s informáciou o ekvivalentnom príjme, ktorý sa získava transformáciou príjmu domácnosti. V tejto druhej časti sú v centre pozornosti tri rôzne skupiny faktorov, ktoré s chudobou pracujúcich súvisia: individuálne charakteristiky, charakteristiky domácnosti ako celku a nakoniec špecifiká vykonávanej práce. Cieľom je ukázať (opäť na základe údajov z EU SILC), ktoré faktory je potrebné brať do úvahy pri tvorbe stratégií sociálneho začleňovania. V záverečnej časti sú formulované prehľadné zhrnutia získaných výsledkov. 1 Termíny ako deserving poor/undeserving poor sa vzťahujú práve k práci v zmysle morálneho spoločenského záväzku. 5

7 1. Práca a riziko chudoby: kontext Snahy o redukciu chudoby sa vo verejných diskurzoch väčšiny vyspelých krajín spájajú s potrebou zabezpečenia hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti. Cantillon (2011: 434) v tejto súvislosti upozorňuje na dve skutočnosti. Na jednej strane platí, že nízka miera chudoby nepredstavuje prekážku dosahovania vysokej úrovne HDP (v EÚ je viacero krajín, ktoré vykazujú nízku mieru chudoby a zároveň vysokú úroveň ekonomického výkonu). Na strane druhej autorka prízvukuje, že nemožno očakávať, že z vysokého HDP automaticky profitujú aj skupiny na spodku príjmového rebríčka (príklady krajín, ktoré kombinujú vysokú úroveň HDP s vysokou mierou rizika chudoby možno nájsť síce aj v rámci EÚ, viac ich však nájdeme mimo nej). Úplne jednoznačný vzťah nemožno očakávať ani medzi úrovňou zamestnanosti a výskytom chudoby, ale údaje naznačujú silnú súvislosť. Podľa Európskej komisie, krajiny s vysokou mierou zamestnanosti vykazujú aj najnižšie hodnoty rizika chudoba a sociálneho vylúčenia (European Commission 2012: 149). Ako ukazuje graf 1, týka sa to najmä škandinávskych krajín, ktoré dlhodobo preukazujú schopnosť kombinovať vťahovanie ľudí na trh práce s udržiavaním nízkej hladiny chudoby (na strane druhej sú krajiny s nízkou mierou participácie a podstatne vyššou frekvenciou chudoby napríklad Rumunsko, Bulharsko). Nejde o dokonalý lineárny vzťah, keďže ho narúša niekoľko výnimiek, ale súvislosť je neprehliadnuteľná. 2 Na mikro úrovni túto súvislosť potvrdzuje porovnanie výskytu chudoby u osôb nachádzajúcich sa mimo trhu práce. Kým medzi osobami na trhu práce bolo v roku 2011 pod hranicou chudoby v celej EÚ necelých 9 % (na Slovensku 6,3 %), ľudí mimo platenej práce chudoba zasahovala podstatne častejšie týkalo sa to najmä nezamestnaných (46 % v EÚ, 42 % v SR), ale aj inak ekonomicky neaktívnych (27 % v EÚ, 18 % v SR). Týmto súvislostiam sa budeme podrobnejšie venovať v hlavnej časti tejto správy. Graf 1: Riziko chudoby a sociálneho vylúčenia verzus miera zamestnanosti v krajinách EÚ Zdroj: European Commission (2012: 149) Hoci analýzy potvrdzujú, že stratégie cielené na podporu zamestnanosti prinášajú v porovnaní so stratégiami pasívnej podpory príjmu častejšie úspechy v znižovaní chudoby (pozri napr. Whiteford 2 Sila tohto vzťahu závisí od spôsobu, akým sa meria chudoba (či ako relatívny alebo absolútny koncept, či ako prienik viacerých znevýhodnení a pod.). 6

8 Adema, 2007), predpoklad, že rast zamestnanosti vedie k znižovaniu chudoby, nemusí platiť za každých okolností. K takémuto záveru dochádza Ive Marx (2007: 179), podľa ktorého za empiricky nepreukázaným silným vzťahom medzi rastom zamestnanosti a redukciou chudoby môže byť skutočnosť, že z rastu zamestnanosti nebenefitujú najzraniteľnejšie domácnosti, konkrétne domácnosti bez pracujúceho člena (jobless households), ale výsledkom je zvyšovanie počtu domácností s dvoma alebo viacerými zarábajúcimi členmi. V tejto súvislosti uvádza známu štúdiu autorskej dvojice Gregg Wadsworth z roku 1996, podľa ktorej sa za nárastom miery zamestnanosti vo Veľkej Británii v 80tych a 90tych rokoch skrývala polarizácia medzi domácnosťami bez práce a domácnosťami zapojenými do trhu práce. Došlo totiž k narastaniu zamestnaných osôb v domácnostiach, kde už niekto predtým pracoval, no zároveň sa zvyšoval podiel domácností, kde nepracoval nikto (Marx 2007: 179). Z nárastu zamestnanosti tak podľa spomínaných autorov profitovali najmä domácnosti, ktorých situácia bola z hľadiska trhu práce priaznivejšia. Tento príklad ukazuje, že očakávania spojené so rastom zamestnanosti sa nemusia automaticky naplniť. Podobný argument rozvíja Cantillon (2011), keď skúma dôvody, prečo sa členským štátom EÚ nedarilo znižovať mieru rizika chudoby napriek významnejším obdobiam hospodárskeho rastu a rastu zamestnanosti. 3 Autorka si všíma vývoj od sedemdesiatych rokov dvadsiateho storočia až po súčasnosť, pričom interpretáciu rozdeľuje do štyroch období. Ani v jednom z nich podľa nej nedošlo k významnejšiemu pokroku v redukcii chudoby, a to napriek vysokým mieram zamestnanosti (výnimkou je posledné obdobie, ktorého začiatok autorka situuje do obdobia vzniku súčasnej finančnej a hospodárskej krízy). K zlepšeniu nedošlo ani období od druhej polovice 90tych rokov do polovice prvej dekády 21. storočia, keď tomu nahrávali priaznivé sociálno-ekonomické i demografické podmienky. Dáta z ECHP i EU SILC podľa nej ukazujú, že rast HDP i rast zamestnanosti nevyústili do zníženia podielu chudobných osôb v produktívnom veku (Cantillon 2011: 436). 4 A to napriek tomu, že práve od druhej polovice 90tych rokov sa boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu dostával postupne medzi top témy verejno-politického diskurzu, štáty začali formulovať záväzky v danej oblasti (s veľkou podporou EÚ inštitúcií) a prioritou sa stával prechod k aktívnemu sociálnemu štátu. Na základe dostupných údajov Cantillon odmieta hypotézu, že by šlo o dôsledok toho, že rast zamestnanosti vytváral pracovné miesta nízkej kvality, ktoré by viedli k zvyšovaniu pracovnej chudoby. 5 Prikláňa sa k tomu, že absencia korelácie medzi rastom zamestnanosti a chudobou je dôsledkom skutočnosti, že zamestnanosť rástla viac v domácnostiach s vyššou zaangažovanosťou členov na trhu práce (work-rich households) než v domácnostiach, kde pracuje len malá časť z nich alebo vôbec nikto. (2011: 438). K tomu treba prirátať fakt, že práve u osôb z domácností s nízkou pracovnou intenzitou došlo v sledovanom období k nárastu rizika chudoby. Naznačuje to nedostatočnú úroveň sociálneho zabezpečenia pre danú kategóriu. Pri vysvetľovaní stability už raz dosiahnutých mier chudoby treba brať do úvahy nielen povahu rastu zamestnanosti, ale aj charakter sociálno-politických opatrení smerujúcich na najviac ohrozené skupiny. 3 Uvedená štúdia je užitočná nielen svojimi zisteniami, ale aj metodológiou. Ukazuje užitočnosť (starostlivo zvažovaných) indikátorov sociálneho začlenenia, ktoré sú sledované za účelom monitoringu sociálnej situácie v členských krajinách EÚ. Ich kombinácia umožňuje ísť za bežne vnímaný obraz chudoby a nerovností, formulovať a overovať nebanálne hypotézy. Sociálne indikátory EÚ budú využité aj v prípade tejto správy, ako doplnok k výpočtom realizovaným na mikro-údajoch z EU SILC. 4 Podobné závery možno formulovať nielen pre krajiny EÚ, ale aj vo vzťahu ku krajinám OECD. 5 Čo by pomohlo vysvetliť nesúlad medzi rastom zamestnanosti a stagnáciou mier chudoby. 7

9 To, že vzťah medzi rastom zamestnanosti a redukciou chudoby nie je samozrejmosťou, indikujú aj naše prepočty na základe údaje z EU SILC za roky 2005 až Uvedené obdobie sme vybrali ako ilustratívny príklad, keď značná časť krajín EÚ zažívala hospodársky rast spojený s rastom zamestnanosti. Graf 2 ukazuje, že nárast v miere zamestnanosti nebol vždy spojený s redukciou chudoby (meranej ako miera rizika chudoby) a že významnejšie zníženie sa odohralo len v prípade výraznejšieho nárastu zamestnanosti, čo bol aj príklad Slovenska. V niektorých krajinách došlo popri náraste miery zamestnanosti dokonca aj k nárastu miery rizika chudoby Graf 2: Zmena v miere zamestnanosti verzus zmena v miere rizika chudoby v krajinách EÚ v rokoch (percentuálne body) Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z VZPS a EU SILC Marx, Vandenbroucke a Verbist (2011) identifikujú dva hlavné dôvody, prečo sa rast zamestnanosti automaticky neprelieva do nižšej miery chudoby. Prvý z nich sme naznačili, keď sme hovorili o obmedzenom efekte na domácnosti s nízkou alebo nulovou pracovnou intenzitou. V týchto domácnostiach žijú ľudia čeliaci vysokému riziku chudoby. A rast zamestnanosti môže prispieť k zvýšeniu mediánového príjmu a tým pádom k zvýšeniu hranice relatívnej príjmovej chudoby, čo sa prejavuje rozširovaním medzery medzi stagnujúcim spodkom a zvyšujúcim sa mediánom (Marx et al 2011: 7). Výsledkom je situácia, keď ľudia pod hranicou chudoby dostatočne neprofitujú z rastu zamestnanosti. Druhým dôvodom je podľa autorov nízka odmena za prácu. Na vymanenie z chudoby nestačí len samotný vstup na trh práce, ale aj singifikantné zvýšenie príjmu, ktoré umožní chudobným domácnostiam s nízkou alebo nulovou pracovnou intenzitou dostať sa nad hranicu chudoby. Spomínaní autori upozorňujú, že v takýchto prípadoch zamestnanie s minimálnou mzdou nemusí vôbec postačovať. Otázkami pracovnej chudoby sa budeme zaoberať v druhej časti správy. 8

10 Dosiahnuť dlhodobejšie udržateľné výsledky v znižovaní chudoby a sociálneho vylúčenia nemožno singulárnymi stratégiami, či už ide o jednostranné zameranie sa na čo najvyšší hospodársky rast, rast zamestnanosti alebo na zvyšovanie objemu pasívnych nástrojov sociálnej politiky. K tomuto záveru, podloženému starostlivou analýzou empirických údajov, dospeli napr. Cantillon (2011) alebo Kenworthy (2011). Podľa Kenworthyho hospodársky rast je dobrý pre chudobných, avšak to, do akej miery z neho chudobní benefitujú, závisí od nastavení sociálnej politiky, najmä od toho, či umožní ľuďom na najnižších priečkach príjmového rebríčka 6 zvýšiť ich príjem. Cantillon upozorňuje, že zoči-voči pozitívnym trendom v makroekonomických ukazovateľoch netreba zabúdať na pozitíva plynúce zo sociálnych investícií, ktorých adekvátnosť v poslednej dobe v rámci EÚ klesala. 6 Autor sa vo svojich analýzach venuje desiatemu percentilu príjmového rozloženia. 9

11 2. Veľmi nízka pracovná intenzita V tejto časti správy predstavíme situáciu v oblasti vzťahu chudoby a práce z hľadiska domácností. Predstavíme teoretickú ideu stojacu za záujmom o kontext domácností a metodologické východiská a postupy konštrukcie hlavných ukazovateľov, ktoré sa v súčasnosti používajú pre zachytenie koncentrácie ekonomickej aktivity členov domácností. Referenčným rámcom budú ukazovatele, ktoré sú súčasťou portfólia sociálnych indikátorov EÚ. Súčasne predstavíme analýzu súvislostí a konzekvencií oslabeného vzťahu k trhu práce na úrovni domácností, a to s využitím databáz Eurostatu a aktuálnych údajov z EU SILC Pracovná aktivita členov domácnosti z úrovne jednotlivca k sumárnemu indikátoru Sledovanie vzťahu k trhu práce na úrovni jednotlivcov má popri zrejmých výhodách aj svoje limity, ktoré vyvierajú najmä z faktu, že informácia o ekonomickom statuse osoby nemusia byť postačujúcim proxy indikátorom jej životnej úrovne alebo budúcich vyhliadok. Tie sa totiž odvíjajú aj od sociálneho kontextu danej osoby, konkrétne od charakteristík domácností, v ktorej žije. Platí to tak pre chudobu a sociálne vylúčenie ako aj pre vzťah k trhu práce. Samozrejme, v centre záujmu je (prípadná) koncentrácia osôb s rovnakými alebo úzko súvisiacimi individuálnymi statusmi. Korelácia medzi statusom ekonomickej aktivity členov domácností môže vyplývať z niekoľkých skutočností, ktoré sa týkajú procesov formovania/zakladania domácností, ich kompozície, vplyvu verejno-politických intervencií a pod. Ive Marx (2007: 179) upozorňuje na nasledujúce faktory: Môže ísť o prejav tendencie jednotlivcov, ktorí zdieľajú spoločné charakteristiky, žiť spolu. Členovia domácnosti majú často rovnakú úroveň dosiahnutého vzdelania domácnosti, ktorej členovia majú nízke vzdelanie, sú častejšie zastúpené medzi domácnosťami bez práce. Členovia domácností zvyčajne hľadajú prácu na rovnakom lokálnom trhu práce, nedostatok pracovných miest ich môže postihovať rovnako. Vplyv daňového systému a systému sociálnych transferov, ktoré môžu v daných podmienkach lokálneho trhu práce sťažovať prechod na trh práce. Sumárne ukazovatele vzťahu k trhu práce na úrovni domácností sú konštruované na pozadí týchto (a ďalších) faktorov, ale priamo s nimi nepracujú. V súčasnosti sa využívajú najmä dva indikátory: podiel osôb žijúcich v domácnostiach bez zamestnania (joblessness) a podiel osôb žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce (very low work intensity). Krátko sa pristavíme pri oboch z nich. Líšia sa konštrukciou, zdrojmi použitých dát a časovým rámcom, ku ktorému odkazujú. Domácnosti bez zamestnania sú definované ako domácnosti, kde nie je nikto zamestnaný, teda členovia domácnosti sú buď nezamestnaní alebo ekonomicky neaktívni. Indikátor podiel populácie žijúcej v domácnostiach bez zamestnania odkazuje k tej časti populácie, ktorá je v produktívnom veku (18-59 rokov) 7, nepracuje a žije v domácnosti s ďalšími dospelými osobami, ktoré majú podobný ekonomický status. Zdrojom údajov je Výberové zisťovanie pracovných síl (LFS), status ekonomickej aktivity odkazuje k situácii platnej v období realizácie výskumu. Výsledkom je jeden z kľúčových ukazovateľov situácie na trhu práce. 7 Do výpočtu indikátora nie sú zahrnutí študenti vo veku rokov, ktorí žijú v domácnostiach pozostávajúcich výlučne zo študentov v danom vekovom intervale. 10

12 Intenzita práce vyjadruje, v akej miere sa v domácnosti využíva pracovný potenciál koľko z teoreticky dostupného času na prácu (stanoveného legislatívnymi normami v tej ktorej krajine) členovia domácnosti v produktívnom veku skutočne odpracujú. Pre každú domácnosť je vypočítaná tak, že sa počet odpracovaných dospelými členmi domácnosti vydelí celkovou sumou mesiacov, ktoré by títo členovia mohli odpracovať. 8 Intenzita práce domácnosti môže nadobúdať hodnoty od 0 (resp. 0 % - nikto nepracuje) až po 1 (resp. 100 % - všetci členovia pracujú na 100 %). Na tomto základe bol skonštruovaný ukazovateľ podiel osôb žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce, ktorý odkazuje k osobám vo veku 0-59 rokov žijúcim v domácnostiach, v ktorých dospelé osoby vo veku rokov pracujú menej ako 20 % ich celkového potenciálu (v prípade osôb vo veku 60+ rokov sa predpokladá, že nežijú v domácnosti bez zamestnania). Zdrojom údajov je Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach (SILC), z ktorého sa využíva premenná popisujúca status ekonomickej aktivity počas dlhšieho časového obdobia (počas referenčného roka). Medzi oboma ukazovateľmi sú dva dôležité rozdiely (De Graaf-Zijl Nolan 2011: 16), ktoré zhŕňa tabuľka 1. Po prvé, líšia sa v tom, o akej časti populácie vypovedajú. Indikátor vychádzajúci z LFS odkazuje k dospelým osobám v produktívnom veku, ktoré žijú v domácnostiach, kde nikto nepracuje. Indikátor založený na údajoch zo SILC sa vzťahuje k celej populácii, bez rozdielu veku. 9 Ako upozorňujú autori De Graaf-Zijl a Nolan, ide o rozdiel vyplývajúci z funkčného postavenia týchto ukazovateľov. Rozsah populácie žijúcej v domácnostiach s nízkou intenzitou práce je sledovaný najmä v súvislosti s cieľom redukovať chudobu a sociálne vylúčenie v rámci Stratégie EÚ Ako súčasť vyjadrenia politických ambícií je preto nastavený na zachytenie situácie celej populácie. 10 Ďalší rozdiel spočíva v časovom rámci, ktorý sa berie do úvahy pri identifikácii statusu ekonomickej aktivity: kým v LFS sa berie do úvahy situácia v týždni pred momentom zisťovania, v SILC je referenčné obdobie dlhšie (rok). Tabuľka 1: Porovnanie konštrukcie ukazovateľov týkajúcich sa domácností bez zamestnania Referenčná populácia Základ definície absencie zamestnania Podiel osôb žijúcich v domácnostiach bez zamestnania Podiel dospelých osôb v produktívnom veku v domácnostiach bez zamestnania Aktuálny status na trhu práce Podiel osôb žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce Podiel osôb v domácnostiach bez zamestnania (špecifické zaobchádzanie s osobami 60+) Pracovná intenzita počas uplynulého roka Zdroj údajov Výberové zisťovanie pracovných síl Zisťovanie o príjmoch a životných podmienkach Zdroj: De Graaf-Zijl Nolan 2011: 17 Rozdiely v konštrukcii indikátorov sa prejavujú v ich hodnotách. Ako ukazuje graf 3, hoci v oboch prípadoch ide o rovnaký cieľ - zachytiť koncentráciu oslabeného vzťahu k trhu práce na úrovni 8 Počet mesiacov, počas ktorých dospelí členovia domácnosti mali iný status ekonomickej aktivity. 9 Ako sme uviedli vyššie, osoby staršie ako 59 sú brané do úvahy špecifickým spôsobom. 10 Na strane druhej, ani ukazovateľ vychádzajúci z LFS sa neobmedzuje len na populáciu v produktívnom veku, k dispozícii sú totiž aj údaje za deti. 11

13 domácnosti hodnoty ukazovateľov nie sú totožné. Na druhej strane, od roku 2005 (od kedy sú dostupné údaje SILC) vykazujú hodnoty oboch indikátorov podobnú trajektóriu, možno predpokladať, že na zmeny v makroekonomických podmienkach reagujú podobne. V sledovanom období sa rozdiel medzi nimi znížil (znižovanie rozdielu nebolo lineárne): kým v roku 2005 bola hodnota indikátora počítaného z údajov z LFS vyššia o 3,7 percentuálneho bodu (v roku 2008 to bolo 2,3 p.b.), v roku 2011 predstavoval rozdiel len jeden percentuálny bod. Graf 3: Porovnanie hodnôt indikátorov založených na údajov z LFS a SILC Zdroj: Eurostat Hoci rozdiely medzi hodnotami sa môžu zdať pochopiteľné, na prvý pohľad nie je jasné, čomu ich konkrétne možno pripísať. Autori De Graaf-Zijl a Nolan (2011: 17-18) sa pokúsili identifikovať zdroj odlišných výsledkov pomocou modifikácie indikátora veľmi nízkej pracovnej intenzity tak, aby bol konštrukčne čo najbližšie indikátoru podiel populácie v domácnostiach bez zamestnania. V prvom kroku sa k nemu priblížili zúžením vekového intervalu - prepočítali podiel osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou pracovnou intenzitou tak, že brali do úvahy len dospelé osoby v produktívnom veku (viď predposledný stĺpec v tabuľke 2). Táto zmena v nastaveniach indikátora viedla vo všetkých krajinách k zvýšeniu podielu populácie žijúcej v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce v porovnaní s hodnotami pôvodného ukazovateľa. U viacerých z nich, ako napríklad Nemecko, Dánsko alebo Poľsko šlo o podstatný nárast, našli sa však aj krajiny (Írsko), kde uvedená zmena podmienky výpočtu neviedla k zásadnej zmene hodnoty. Hodnota za Slovensko sa zvýšila o necelé dva percentuálne body. V ďalšom kroku autori zmenili v ukazovateli založenom na údajoch SILC spôsob, akým sa určuje, či domácnosť je bez práce alebo nie. Namiesto pracovnej intenzity využili informáciu o aktuálnom statuse ekonomickej aktivity členov domácnosti. 11 Došlo tak k zásadnej modifikácii pôvodného ukazovateľa, z pôvodných kľúčových parametrov zostal zachovaný len zdroj údajov. Tým sa autori priblížili k indikátoru podiel osôb v domácnostiach bez zamestnania. Ako možno vidieť z porovnania predposledného a posledného stĺpca tabuľky 2, táto druhá zmena viedla k vo väčšine krajín k neveľkému zvýšeniu podielu zraniteľnej populácie. Našli sa však aj výnimky, keď v krajinách 11 Zisťuje sa v LFS i v SILC. 12

14 ako Nemecko, Holandsko, Poľsko alebo Veľká Británia hodnota ukazovateľa signifikantne poklesla. Podľa autorov rozdiel medzi hodnotami ukazovateľa berúceho do úvahy pracovnú intenzitu domácnosti počas celého roka a ukazovateľa založeného na aktuálnom statuse ekonomickej aktivity odráža význam menších čiastočných pracovných úväzkov (De Graaf-Zijl a Nolan 2011:18). Cieľom postupného zbližovania oboch ukazovateľov (prostredníctvom modifikácie ukazovateľa pracovnej intenzity) bolo porovnať hodnoty za výsledný modifikovaný indikátor vychádzajúci zo SILC-u (posledný stĺpec v tabuľke 2) a pôvodný indikátor postavený na dátach z LFS (stĺpec 1). Autori argumentujú, že keďže došlo k zmenám v duchu indikátora z LFS, tak akékoľvek zostávajúce rozdiely v hodnotách oboch ukazovateľov možno odrážajú zmeny v zdrojoch dát (De Graaf-Zijl a Nolan 2011:18). A v niektorých prípadoch nejde o zanedbateľný rozdiel - napríklad v Dánsku predstavoval takmer 4 percentuálne body, čo znamená, že podiel ohrozenej populácie na základe údajov zo SILC bol vyšší o jednu tretinu. Podobnými príkladmi sú Fínsko, Írsko alebo Holandsko. Slovensko patrí k na opačný koniec, pretože hodnota modifikovaného indikátora z dát SILC bola nižšia. Ani úprava spôsobu konštrukcie nepriniesla porovnateľné výsledky. Autori v tejto súvislosti poukazujú najmä na rozdiel vo veľkosti vzorky a odporúčajú týmto rozdielom venovať v budúcnosti viac pozornosti. Tabuľka 2: Podiel osôb žijúcich v domácnostiach bez zamestnania rôzne ukazovatele (%) (1) (2) (3) (4) Zdroj údajov LFS SILC SILC SILC Základ definície Aktuálny status na Pracovná intenzita Pracovná intenzita Aktuálny status na absencie zamestnania Referenčná populácia trhu práce Produktívny vek (18-59) počas roka Všetci 13 počas roka Produktívny vek (18-59) trhu práce Produktívny vek (18-59) AT 7,6 6,3 8,2 8,5 BE 13,6 11,5 14,5 13,9 CY 5,2 3,2 4,1 4,5 CZ 7,2 7,1 8,7 9,9 DE 10,5 10,1 14,6 11,2 DK 7,7 7,8 11,4 11,6 EE 6,6 5,5 7,8 8,1 EL 8,1 6,3 9,6 9,4 ES 6,3 5,1 8,6 8,9 FI 9,5 7,0 10,0 12,0 FR 10,5 7,3 10,1 9,9 HU 11,8 10,4 12,6 11,1 IE 7,8 10,8 11,8 11,2 IT 9,5 8,2 11,4 10,7 LT 6,9 6,6 8,5 7,4 LU 7,1 4,2 5,8 6,0 LV 6,7 5,5 7,5 8,2 NL 7,4 9,3 12,2 9,4 PL 13,2 12,9 16,6 15,2 PT 5,8 5,1 7,2 7,7 SI 7,4 5,5 7,7 8,7 SK 9,5 6,2 6,9 7,0 UK 10,8 13,3 15,7 11,1 Zdroj: De Graaf-Zijl Nolan (2011: 19). Poznámka: údaje z druhého a tretieho stĺpca pochádzajú z Eurostatu, údaje vo zvyšných dvoch stĺpcoch prepočítali autori. Údaje odkazujú k situácii v roku 2006.

15 2.2 Empirický obraz V tejto časti sa budeme venovať analýze tej časti populácie SR, ktorá žije v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce. Ako sme už spomenuli, veľmi nízka intenzita práce predstavuje jedno z troch kritérií, pomocou ktorých sa definuje cieľová populácia pre cieľ redukovať chudobu a sociálne vylúčenie v rámci Stratégia EÚ 2020 (odráža to snahu zachytiť vylúčenie nielen z hľadiska príjmu a deprivácie, ale aj z hľadiska prístupu k možnostiam zmeniť nepriaznivú situáciu udržateľným spôsobom). Bude nás preto zaujímať, či na Slovensku existujú jasné demarkačné línie, ktoré by oddeľovali určité spoločenské kategórie z hľadiska výskytu veľmi nízkej intenzity práce. Rovnako nás bude zaujímať, aké skutočnosti s takouto koncentráciou oslabených vzťahov k trhu práce súvisia. Upozorňujeme, že reč bude o osobách žijúcich v domácnostiach, ktoré charakterizuje veľmi nízka intenzita práce a nie o samotných domácnostiach. Analyzované budú charakteristiky jednotlivcov (napr. úroveň dosiahnutého vzdelania, vek) i charakteristiky domácnosti (napr. prítomnosť a počet závislých detí, zloženie domácnosti), údaje sa však budú vzťahovať k jednotlivcom. Už samotná definícia veľmi nízkej pracovnej intenzity napovedá veľa o jej kontexte a implikáciách. Voľba hranice 20 % (resp. 0,2) nebola náhodná, hoci jej chýbalo silnejšie odôvodnenie. Jedným z dôvodov stanovenia veľmi nízkej intenzity práce v domácnosti na maximálne 20 % celkového pracovného potenciálu bola snaha zachytiť situácie, keď členovia domácnosti pracujú počas roka tak málo, že nemôžu čakávať, že budú zarábať toľko, aby vyžili len z participácie na trhu práce (European Commission 2011: 106). Ďalším dôvodom bola snaha vyprodukovať také čísla o populácii bez zamestnania, ktoré by boli čo najbližšie k údajom z LFS, avšak s rešpektovaním spôsobu merania ekonomického statusu v SILC. Keďže referenčné obdobie pre väčšinu premenných v SILC je jeden rok, voľba nuly (počas celých 12 mesiacov) ako kritéria pre absenciu zamestnania v domácnosti (tak ako je to v prípade LFS) by podľa Európskej komisie viedla k podstatnej silnejšiemu kritériu než je samotný indikátor z LFS. 12 A nakoniec, zvolená hranica pre veľmi nízku pracovnú intenzitu korešponduje so s priemernou pracovnou intenzitou nižšou než jeden deň v týždni alebo dva a pol mesiaca počas jedného roka, čo sú veľmi nízke hodnoty (European Commission 2011: 106). V grafe 3 sme ukázali, ako sa vyvíjal podiel osôb z domácností s veľmi nízkou intenzitou práce. Medzi rokmi došlo k jeho nárastu v dôsledku krízy, po ktorom nasledoval náznak zlepšenia. V roku 2011 žilo na Slovensku 7,6 % osôb v domácnostiach, kde nikto alebo takmer nikto nepracoval (resp. pracoval veľmi málo). V medzinárodnom porovnaní patrí Slovensko ku krajinám s nižším výskytom veľmi nízkej intenzity práce. Neprekvapí, že kategória osôb žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce a kategória osôb vystavených riziku príjmovej chudoby sa do veľkej miery prekrývajú. Miera rizika chudoby u osôb z domácností s intenzitou práce pod úrovňou 0,2 je veľmi vysoká, niekoľkonásobne vyššia než je priemer za celú populáciu. Chudoba tu zasahuje viac než polovicu populácie. Konkrétna hodnota závisí od toho, či berieme do úvahy všetky osoby vo veku 0-59 rokov alebo či sa sústredíme na dospelú populáciu. V roku 2011 bolo pod hranicou chudoby až 65,6 % osôb z domácností s veľmi nízkou intenzitou práce vo veku 0-59 rokov (teda vrátane detí). Medziročne sa miera rizika chudoby zvýšila o 3,9 percentuálneho bodu, pričom k tomuto nárastu došlo v situácii, keď celkový podiel osôb domácností s veľmi nízkou pracovnou intenzitou v celel populácii poklesol. Oproti roku 2005 došlo k zásadnému nárastu približne o 15 percentuálnych bodov (čo predstavuje dvadsaťpercentné 12 Ten totiž definuje domácnosť bez zamestnania na základe absencie zamestnania počas podstatne kratšieho časového obdobia. 14

16 zvýšenie podielu ohrozenej populácie). Situácia osôb žijúcich v prostredí kumulovaného vylúčenia z trhu práce sa zhoršuje. Jediným pozitívnym momentom od roku 2005 bol medziročný pokles výskytu chudoby v rokoch V nasledujúcich rokoch však došlo k skokovitému zvyšovaniu podielu zasiahnutej populácie. Podobný vývoj možno pozorovať aj pri dospelých osobách vo veku rokov, hoci miera rizika chudoby sa tu pohybuje na nižšej úrovni. V roku 2011 bolo pod hranicou chudoby 60,6 % osôb z domácností s veľmi nízkou intenzitou práce. Medzi rokmi 2005 a 2011 sa ich podiel zvýšil o štvrtinu (o 16 percentuálnych bodov). V oboch prípadoch platí, že v období, keď sa začali prejavovať dôsledky ekonomickej a finančnej krízy, došlo k výraznému zvýšeniu podielu chudobných osôb v domácnostiach vylúčených z trhu práce (približne o pätinu). Pre porovnanie, v populácii osôb pohybujúcich sa z hľadiska práce v mierne priaznivejšom prostredí bola situácia odlišná. V populácii 0-59 rokov v domácnostiach s nízkou intenzitou práce (wi = 0,2 0,45) sa podiel chudobných v posledných rokoch znižoval, a to aj napriek kríze. Kým v roku 2008 predstavoval 35 % (v roku %), v roku 2011 to bolo 33,1 %. Situácia domácností so strednou (wi = 0,45 0,55) a vyššou intenzitou práce (wi = 0,55 0,85) sa však zhoršila, aj keď nešlo o výrazné nárasty podielu chudobných osôb. Graf 4: Miera rizika chudoby u osôb z domácnosti s veľmi nízkou pracovnou intenzitou (%) Zdroj: Eurostat Možno zovšeobecniť, že ľudia v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce majú podstatne častejšie nižšie príjmy než zvyšok populácie. Dokazujú to okrem iného údaje, ktoré si všímajú výskyt koncentrácie oslabených vzťahov v domácnosti v kvintiloch príjmového rozloženia. V roku 2011 sa v najnižšom kvintile príjmového rozloženia nachádzalo 27,4 % osôb, ktoré žili v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou. Ide o historicky druhý najvyšší podiel, keď medziročne klesol o necelý percentuálny bod. V druhom kvintile ich bolo len 7 %. Ide o výrazný nepomer medzi výskytom koncentrovaného vylúčenia z trhu práce v najnižšom a ostatných kvintiloch, avšak osoby žijúce v prostredí s oslabeným vzťahom k trhu práce nájdeme aj vo vyšších príjmových kategóriách. Podľa Európskej komisie (2011: 106) môže ísť napríklad o pracujúcich, ktorí odišli do predčasného 15

17 dôchodku 13 a sú tým pádom mimo trhu práce, pričom však príjmovo patria do vyšších príjmových skupín. Európska komisia si v tejto súvislosti kladie otázku, či pracujúcich, ktorí predčasne odišli do dôchodku, zaradiť do výpočtu uvedeného indikátora. Rozhodne nejde o zanedbateľné rozhodnutie, pretože signifikantná časť dôchodcov vo veku žije práve v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce. V roku 2011 žilo v domácnostiach, kde nikto nepracuje alebo pracuje len vo veľmi obmedzenom rozsahu, 49 % dôchodcov vo veku rokov. Oproti roku 2005 šlo o nárast o takmer osem percentuálnych bodov, v porovnaní s rokom 2008 (začiatok krízy) sa podiel zvýšil o desať percentuálnych bodov. Z hľadiska (najčastejšieho) statusu ekonomickej aktivity sú to práve dôchodcovia v produktívnom veku, medzi ktorými je podiel populácie z prostredia odlúčeného od trhu práce najvyšší. Ako ukazuje tabuľka 4, medzi nezamestnanými je situácia o niečo priaznivejšia v domácnosti s veľmi nízkou pracovnou intenzitou žije každý tretí človek vo veku 18-59, ktorý je bez práce. Kým podiel dôchodcov z domácností bez zamestnania v krízovom období stúpal, podiel nezamestnaných z takýchto domácnosti klesal, pričom v oboch prípadoch boli posuny počas posledných troch rokov dosť výrazné. Nárast zastúpenia osôb z prostredia charakteristického veľmi nízkou intenzitou práce medzi dôchodcami naznačuje tendenciu k homogenizácii vyvolanú konzekvenciami krízy. Lineárny nárast v krízovom období zaznamenala aj kategória inak neaktívnych osôb. Tabuľka 3: Podiel osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce v kvintiloch príjmového rozloženia (%, 0-59 rokov) Prvý kvintil 19,3 20,5 23,5 19,1 19,9 28,2 27,4 Druhý kvintil 8,8 7,2 7,2 6,5 5,3 6,5 6,5 Tretí kvintil 6,7 5,1 3,9 3,0 3,3 4,2 3,2 Štvrtý kvintil 1,9 1,8 1,2 1,1 1,4 1,6 1,1 Piaty kvintil 0,7 1,0 0,7 0,6 0,6 0,7 1,1 Zdroj: Eurostat Tabuľka 4: Podiel osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce podľa najčastejšieho statusu ekonomickej aktivity (%, rokov) Zamestnaní 0,0 0,1 0,1 0,1 0,1 0,2 0,2 Nezamestnaní 30,7 30,1 34,8 30,7 39,1 34,7 33,5 Dôchodcovia 41,0 39,8 40,3 38,7 38,4 46,6 48,7 Inak neaktívne osoby 5,9 6,3 7,0 6,2 11,4 13,7 14,6 Zdroj: Eurostat Popri statuse ekonomickej aktivity sa ako dôležité individuálne charakteristiky, ktoré diferencujú riziko príslušnosti k domácnostiam s veľmi nízkou pracovnou intenzitou, ukazujú vek a dosiahnuté vzdelanie. Z hľadiska veku sa v nepriaznivej situácii ocitajú najmä ľudia z najstaršej vekovej skupiny. Podiel osôb z domácností s veľmi nízkou intenzitou práce v kategórii rokov bol v roku A nespadajú tak do kategórie 60+, u ktorých sa absencia zamestnania v domácnosti neposudzuje, viď charakteristiku definície veľmi nízkej pracovnej intenzity na predchádzajúcich stranách. 16

18 štvornásobne vyšší než v najmladšej vekovej kategórii a takmer trojnásobný oproti kategórii rokov. Riziko je však v najstaršej vekovej kategórii rodovo vychýlené. V domácnostiach bez práce žijú podstatne častejšie ženy než muži vo veku rokov. Tak významné rozdiely medzi mužmi a ženami nenájdeme v žiadnom inom vekovom pásme (navyše, v mladších kategóriách je riziko frekventovanejšie u mužov než u žien). Vysoký vek sa spája s vysokým podielom osôb žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce a zároveň s výraznou diferenciáciou medzi mužmi a ženami. Tabuľka 5: Podiel osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce vo vekových skupinách a podľa pohlavia (%, rokov) spolu 4,5 4,0 4,5 3,3 3,8 5,4 5,1 Muži 4,6 4,1 4,5 3,6 3,7 5,2 5,7 Ženy 4,3 4,0 4,6 3,1 4,0 5,6 4, spolu 3,9 4,5 4,0 3,1 3,3 5,8 6,2 Muži 3,8 5,1 3,9 2,9 3,7 6,3 6,3 Ženy 3,9 3,8 4,1 3,3 2,8 5,2 6, spolu 5,8 4,6 4,8 3,5 4,3 6,6 5,9 Muži 6,9 5,6 5,4 4,2 5,6 8,5 7,2 Ženy 4,8 3,6 4,3 2,9 3,1 4,9 4, spolu 6,3 6,0 5,2 4,8 5,4 7,0 6,9 Muži 5,8 6,4 5,2 4,8 5,7 6,8 7,5 Ženy 6,8 5,7 5,3 4,8 5,1 7,1 6, spolu 25,9 22,4 22,4 18,7 16,7 20,4 20,3 Muži 12,2 12,7 13,5 10,0 9,2 12,7 14,4 Ženy 36,4 29,9 29,0 25,0 22,5 26,7 24,9 Zdroj: Eurostat Je všeobecne známe, že polarizácia na trhu práce prebieha aj po línii zadefinovanej disponibilnými zručnosťami a úrovňou vzdelania. Platí to aj pre polarizáciu z hľadiska intenzity práce. Pravdepodobnosť, že jednotlivec bude patriť k domácnosti s veľmi nízkou pracovnou intenzitou, je jednoznačne diferencovaná podľa dosiahnutého vzdelania. V populácii s veľmi nízkou úrovňou vzdelania (ISCED 0-2) bol podiel ľudí z takýchto domácností v roku 2011 viac než trojnásobne vyšší v porovnaní s populáciou, ktorá absolvovala vyššie sekundárne vzdelanie alebo pomaturitné štúdium. Vysokoškolsky vzdelaní ľudia v takýchto domácnostiach žijú len veľmi zriedka. Tento vzorec platí nielen pre populáciu ako celok, ale aj pre rôzne vekové skupiny. Zároveň platí - ako možno vidieť v tabuľke 6 že podiel osôb s najnižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania, ktoré žijú v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce, sa v jednotlivých vekových kategóriách mení. V prípade osôb vo veku rokov, rokov a vo veku rokov vidíme, že zastúpenie osôb so vzdelanostnou úrovňou ISCED 0-2 v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce vysoko prekračuje priemernú hodnotu za celú populáciu SR vo veku rokov. Napríklad kým v roku 2011 spomedzi ľudí vo veku rokov, ktoré mali vzdelania na úrovni ISCED 0-2, žilo v domácnostiach bez práce 42 % osôb, v celej populácii vo veku rokov to bolo 24 %. V dlhšom časovom horizonte podiel osôb s nízkym vzdelaním v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce narastá, aj keď nie kontinuálne. Bezprostredne v čase krízy tento podiel narástol (roky ), medzi rokmi 2010 došlo k poklesu. V jednotlivých vekových kategóriách tento vývoj mal 17

19 rôznu podobu. Možno konštatovať, že s výnimkou najmladšej vekovej skupiny je pre osoby s nízkym vzdelaním dlhodobo charakteristické veľmi vysoké zastúpenie v domácnostiach bez práce. Tabuľka 6: Osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou podľa dosiahnutého vzdelania a veku (18-59 rokov) Celá populácia rokov ISCED ,9 20,7 20,9 17,2 20,8 25,7 23,6 ISCED 3-4 6,5 6,2 5,9 4,9 4,9 7,0 7,2 ISCED 5-6 2,4 2,1 2,6 1,5 1,3 2,0 2,2 Populácia rokov ISCED ,3 7,9 9,4 7,6 8,4 11,6 9,2 ISCED 3-4 3,2 3,4 3,4 2,3 2,6 3,9 4,0 ISCED 5-6 3,3 1,3 2,6 1,5 2,1 2,4 3,1 Populácia rokov ISCED ,8 50,5 40,3 31,7 41,4 48,6 41,8 ISCED 3-4 3,3 3,6 3,6 2,7 2,8 4,8 5,1 ISCED 5-6 1,9 2,0 0,4 0,9 0,1 1,2 2,8 Populácia rokov ISCED ,0 41,1 43,5 33,3 41,4 40,3 44,3 ISCED 3-4 5,4 4,1 3,5 2,8 3,4 5,8 5,2 ISCED 5-6 0,8 0,2 0,9 0,0 0,0 0,6 0,6 Populácia rokov ISCED ,8 17,6 20,9 20,2 29,7 29,2 23,0 ISCED 3-4 5,2 5,9 4,4 4,3 4,4 5,6 6,8 ISCED 5-6 1,3 1,0 2,1 0,8 1,2 1,4 1,2 Populácia rokov ISCED ,1 43,4 35,4 29,3 30,4 34,9 39,1 ISCED ,4 22,4 22,2 19,0 16,9 20,5 19,8 ISCED 5-6 2,4 2,1 2,6 1,5 1,3 2,0 2,2 ISCED 0-2 = nanajvýš nižšie stredné vzdelanie; ISCED 3-4 = vyššie sekundárne vzdelanie a pomaturitné štúdium, ISCED 5-6 = vysokoškolské vzdelanie (bakalárske i magisterské). Individuálne charakteristiky, akokoľvek sa môžu javiť dôležité, vysvetľujú vždy len časť príbehu. Najmä, ak ide o taký fenomén, akým je koncentrácia ľudí bez práce v jednej domácnosti, kde sa z definície predpokladá efekt kontextu domácnosti. Medzi najdôležitejšie faktory na úrovni domácnosti, ktoré sa spolupodieľajú na existujúcich diferenciách, patrí najmä prítomnosť detí v rodine a celková skladba domácnosti. V prvom prípade sa sleduje prítomnosť tzv. závislých detí, to znamená detí, ktoré nie sú (ekonomicky) samostatné, ale vyžadujú starostlivosť dospelých osôb. Ukazuje sa, že v domácnostiach bez závislých detí dochádza častejšie ku koncentrácii ľudí bez práce. 14 V roku 2011 žilo v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce 5,1 % osôb z domácností so závislými deťmi a 11,6 % osôb z domácnosti bez závislých detí. Vývoj hodnôt od roku 2005 za domácnosti so závislými deťmi má niektoré spoločné črty s vývojom za domácnosti bez závislých detí, v niečom sa však líšia. Kým u bezdetných domácností hodnota ukazovateľa klesala až do roku 2009, vývoj podielu u osôb z domácností s deťmi mal v rokoch kolísavý priebeh. Po roku 2009 došlo u osôb bez 14 Pri analýze pracovnej intenzity hovoríme vždy o osobách mladších ako 60 rokov. V prípade záujmu o efekt prítomnosti detí sa skúmaná populácia rozširuje na interval 0-59 rokov. 18

20 závislých detí k strmšiemu nárastu percentuálneho zastúpenia v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce, pričom úroveň dosiahnutá v roku 2010 zostala zachovaná aj v roku 2011, na rozdiel od domácností so závislými deťmi. Rozdiely medzi domácnosťami bez závislých detí a so závislými deťmi môžu byť čiastočne vysvetlené rozdielmi medzi vekovými skupinami (pozri tabuľku 5). V intervale rokov, keď najčastejšie dochádza k realizácii rodinných ašpirácii a v intervale rokov, keď kulminuje starostlivosť o deti, bolo zastúpenie osôb z domácnosti s veľmi nízkou pracovnou podstatne nižšie než v kategórii rokov. Efekt veku naznačuje aj graf 6, ktorý ukazuje údaje za vybrané kategórie domácností bez závislých detí. Vidíme, že pravdepodobnosť ocitnutia sa v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce je vysoká u osôb žijúcich v domácnostiach, kde aspoň jeden člen má viac než 65 rokov, čo môže byť práve prípad osôb vo veku rokov Graf 5: Podiel osôb žijúcich v domácnostiach s veľmi nízkou pracovnou intenzitou podľa prítomnosti závislých detí v domácnosti (%). Poznámka: Osoby vo veku 0-59 rokov Graf 6: Podiel osôb v domácnostiach s veľmi nízkou Graf 7: Podiel osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce u osôb bez závislých detí (%) intenzitou práce u osôb so závislými deťmi (%) 19

21 V grafoch 6 a 7 sú zachytené podrobnejšie údaje o vybraných typoch domácností bez závislých detí a so závislými deťmi. Obsahujú informácie o celej kompozícii domácností, teda nielen o prítomnosti či neprítomnosti závislých detí. Ide o spomínaný druhý dôležitý faktor vplývajúci na pravdpeodobnosť ocitnutia sa v domácnosti, kde nikto nepracuje (alebo len veľmi málo). K rizikovým skupinám patria osamelo žijúci jednotlivci. Pri interpretácii ich situácie treba zohľadniť skutočnosť, že do výpočtu pracovnej intenzity nevstupujú žiadne iné skutočnosti okrem ekonomického statusu samotnej osoby. Nezamestnanosť, práca na čiastočný úväzok, ocitnutie sa mimo trhu práce z rodinných dôvodov to všetko sa nemodifikuje statusom inej dospelej osoby, resp. osôb. Vývoj z hľadiska veľmi nízkej pracovnej intenzity tak priamo odzrkadľuje vývoj štruktúry ekonomického statusu domácností s jedným členom. Neplatí to úplne pre situáciu osamelých rodičov so závislými deťmi, pretože údaje o osobách žijúcich v domácnostiach so závislými deťmi odkazujú k populácii 0-59 rokov. Poskytujú teda informáciu o všetkých osobách, ktoré žijú v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce. Osamelí rodiča a ich deti patria k najviac ohrozeným skupinám spomedzi domácností so závislými deťmi. V roku 2011 žilo v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce 16,3 % z nich. Ide o výsledok výrazného nárastu po roku 2009, keď sa zastúpenie takýchto osôb zvýšilo najprv približne o štyri percentuálne body ( ) a potom o takmer sedem percentuálnych bodov ( ). Znovunaštartovanie procesu marginalizácie domácností osamelých rodičov naznačujú aj hodnoty rizika chudoby pre túto kategóriu - medzi rokmi 2009 až 2011 sa podiel chudobných medzi nimi zvýšil takmer o štyri percentuálne body (po predchádzajúcom rapídnom poklese ich zastúpenie po roku 2005). Ostatné domácnosti so závislými deťmi vykazovali v roku 2011 výrazne menšiu afinitu k veľmi nízkej intenzite práce. Platilo to aj pre domácnosti s troma a viacerými závislými deťmi. Ich slabé zastúpenie v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou sprevádza na prvý pohľad paradoxný údaj o výskyte chudoby. V roku 2011 sa pod hranicou chudoby ocitol každý tretí človek, ktorý žil v domácnosti dvoch dospelých a troch a viac závislých detí. V domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce ich žilo 6 %, čo naznačuje, že viacdetné domácnosti sa ocitajú v riziku chudoby napriek participácii dospelých osôb na trhu práce. 15 K charakteristikám, ktoré sa týkajú domácnosti ako celku a ktoré diferencujú pravdepodobnosť veľmi nízkej intenzity práce, možno popri ne/prítomnosti detí a kompozícii domácnosti pridať aj miesto bydliska. Konkrétne, kraj, v ktorom domácnosť žije. Z mnohých existujúcich štúdií vieme, že pre Slovensko sú typické regionálne disparity, ktoré sa zvyknú kumulovať a navzájom posilňovať. K dispozícii sú celé rady sociálno-ekonomických ukazovateľov, ktoré takéto tvrdenia - v rôznej miere striktnosti môžu potvrdiť. Výskyt veľmi nízkej pracovnej intenzity z tohto rámca nevybočuje. Podiel osôb, ktoré žijú v domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce, sa regionálne významne mení. Najnižší podiel v roku 2011 vykazoval Bratislavský kraj, kde v takýchto domácnostiach žilo 4 % osôb vo veku rokov. Nižšie hodnoty je možné v danom roku nájsť aj v Trenčianskom kraji (4,9 %) a Žilinskom kraji (5,2 %): Na opačnej strane stoja štyri kraje, kde podiel osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou presahuje hodnotu za celú populáciu SR. V Prešovskom a Košickom kraji predstavoval podiel osôb v domácnostiach s absenciou práce 9,3 %. V Nitrianskom a Banskobystrickom kraji žil v takejto domácnosti každý desiaty človek. Horšia sociálno-ekonomická situácia 16 je spojená s vyššou koncentráciou ľudí bez práce v domácnostiach. 15 Táto participácia sa neodohráva len v plnohodnotných pracovných miestach, na plný pracovný úväzok a pod. Osamelí rodičia majú zastúpenie aj v nizších kategóriach pracovnej intenzity. 16 Zohľadniť treba i zastúpenie určitých typov domácností. 20

22 Doteraz sme sa zaoberali charakteristikami, ktoré by mohli súvisieť s príslušnosťou k domácnosti s veľmi nízkou intenzitou práce, a to tak na individuálnej úrovni ako aj na úrovni domácnosti. Popri tom považujeme za potrebné venovať pozornosť konzekvenciám toho, že dospelí členovia domácnosti využívajú len zlomok disponibilného pracovného času. Na niektoré z nich poukázali autori De Graaf-Zijl a Nolan (2011), ktorí analyzovali vplyv joblessness (teda vplyv koncentrácie osôb bez zamestnania v domácnosti) na riziko príjmovej chudoby a materiálnej deprivácie v medzinárodnom porovnaní. Vplyv bol kvantifikovaný pomocou tzv. pomerov šancí osôb žijúcich v domácnostiach bez práce a osôb v domácnostiach, kde aspoň jedna osoba pracuje. Pomery šancí počítané obvyklým spôsobom autori doplnili o tzv. korigované pomery šancí, pri ktorých sa zohľadňovali individuálne charakteristiky a charakteristiky domácnosti ako celku. Podľa ich prepočtov možno v EÚ rozlíšiť niekoľko klastrov (2009: 28). Najsilnejší vplyv koncentrácie osôb bez zamestnania na pravdepodobnosť materiálnej deprivácie identifikovali v krajinách s vysokým priemerným príjmom na osobu, ktoré vykazujú nízku mieru materiálnej deprivácie (Belgicko, Dánsko, Írsko, Švédsko). Medzi krajiny so stredne veľkým vplyvom v rámci EÚ patrili krajiny ako Estónsko, Nemecko. Slovensko sa zaradilo ku krajinám, kde vplyv koncentrácie osôb bez zamestnania na pravdepodobnosť materiálnej deprivácie je nízky 17 Išlo väčšinou o krajiny s vysokou mierou materiálnej deprivácie a vyššou mierou zastúpenia domácností bez zamestnania. Treba ale podotknúť, že ide o relatívne hodnotenie vo vzťahu k hodnotám za ostatné členské krajiny EÚ. Samotná hodnota pomeru šancí ukazuje, že pravdepodobnosť deprivácie u osôb z domácností bez zamestnania je viac než trikrát vyššia v porovnaní s pravdepodobnosťou u osôb z domácností, kde aspoň jedna osoba pracuje. Vo všeobecnosti sa podľa autorov nepreukázal vzťah medzi výskytom veľmi nízkej intenzity práce a jej vplyvom na materiálnu depriváciu. Znamená to, že krajiny, kde sú domácnosti bez zamestnania rozšírené, nepatria ku krajinám, kde táto skutočnosť má najväčší vplyv (De Graaf-Zijl Nolan, 2011: 29). Citovaná štúdia si všíma predovšetkým trendy v medzinárodnom porovnaní, zameriava sa na identifikáciu vzorcov, ktoré by vysvetlili variabilitu vo výskyte veľmi nízkej intenzity práce a materiálnej deprivácie. Logicky potom menej pozornosti venuje situácii v jednotlivých krajinách. Navyše, štúdia síce pochádza z roku 2011, ale pracuje s údajmi EU SILC z roku Na predchádzajúcich stranách sme ukázali, že vývoj veľmi nízkej intenzity práce nadobudol po roku 2008 (2009) iný charakter. Preto treba uvedené závery akokoľvek heuristicky užitočné pre ďalší výskum brať s určitou rezervou. Uvedené zistenia možno doplniť údajmi z roku 2011, ktoré popisujú vzťah medzi veľmi nízkou intenzitou práce 18 a materiálnou depriváciou. Tabuľka 7: Miera materiálnej deprivácie podľa intenzity práce (%, rokov) Osoby v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce Osoby v domácnostiach s intenzitou práce vyššou ako 0,2 Zdroj: EU SILC 2011 Miera materiálnej deprivácie 3 + (%) Miera materiálnej deprivácie 4 + (%) 66,0 44,4 17,8 7,8 17 To znamená, že šanca upadnúť do materiálnej deprivácie sa u osôb z domácností bez práce líšila od šance osôb z domácnosti, kde niekto pracuje, len málo v porovnaní s inými krajinami EÚ. 18 Nejde o joblessness ako v prípade citovanej štúdie, pretože v centre pozornosti tejto analýzy je veľmi nízka intenzita práce. V oboch prípadoch však ide o koncepty, ktoré zachytávajú podobné časti populácie. 21

23 Tabuľka 7 prináša informácie o výskyte materiálnej deprivácie v dvoch kategóriách osôb. Na jednej strane si všíma cieľovú skupinu tejto štúdie osoby žijúce v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce. Na strane druhej si všíma všetky osoby žijúce v domácnostiach, ktoré sú charakteristické vyššou intenzitou prácou ako je veľmi nízka intenzita. Materiálna deprivácia je meraná dvoma - v súčasnosti už štandardnými spôsobmi. Jednak ako vynútený nedostatok troch z deviatich položiek a jednak ako závažnejšiu depriváciu odkazujúcu k vynútenej absencii štyroch z deviatich sledovaných položiek (pre viac informácií viď Gerbery 2012). Údaje z roku 2011 ukazujú, že osoby pochádzajúce z domácností s veľmi nízkou intenzitou práce čelia niekoľkonásobne vyššiemu riziku štandardnej materiálnej deprivácie než je tomu v prípade osôb, ktoré žijú v domácnostiach s priaznivejšou situáciou. Ak sa definícia materiálnej deprivácie sprísni (absencia 4 z 9 položiek), tak sa miera deprivácie u osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce síce zníži (44 % osôb v závažnej deprivácii), ale odstup od zvyšku populácie sa zväčší (7,8 % deprivovaných osôb). 22

24 3. Riziko chudoby u pracujúcich osôb Predpokladá sa, že práca/zamestnanie je najlepšou ochranou pred chudobou. O tento predpoklad sa opierajú mnohé súčasné sociálno-politické stratégie. Avšak viaceré komparatívne analýzy, z ktorých vychádzajú aj monitorovacie správy Európskej komisie či OECD, naznačili, že pracovné miesto nie je samozrejmou ochranou pred chudobou. Na to, aby ňou bolo, musí spĺňať určité charakteristiky. Inak sa vynára celá rada sociálnych problémov, medzi nimi aj problém chudoby pracujúcich osôb. O pracujúcej chudobe sa hovorí najčastejšie v súvislosti s procesmi segmentácie na trhu práce, rozširovaním podielu tzv. prekérnych pracovných miest, ktoré sú charakteristické nízkou kvalitou pracovných podmienok, slabým ohodnotením a slabým pokrytím systémom sociálnej ochrany. Pracujúci v riziku chudoby sú osoby, ktoré počas referenčného obdobia pracovali aspoň pol roka a ich ekvivalentný disponibilný príjem je nižší než hranica chudoby. Údaje o riziku chudoby medzi pracujúcimi pochádzajú zo zisťovania EU SILC, z ktorého sa potreby tohto ukazovateľa využíva informácia o hlavnej ekonomickej aktivite 19. Pri definícii rizika chudoby pracujúcich sa tak vychádza z dvoch pôvodných konceptov implementovaných v EU SILC: osoba v zamestnaní a miera rizika chudoby. Vo všeobecnosti sa zvyknú rozlišovať tri skupiny faktorov vplývajúcich na chudobu pracujúcich. Prvú skupinu tvoria charakteristiky samotného pracovného miesta, akými sú výška mzdy, typ kontraktu, miera flexibility a jej dobrovoľnosť a pod. Druhú skupinu tvora individuálne charakteristiky ako dosiahnutá úroveň vzdelania, vek, zdravotný stav. Do tretej skupiny sú zaradzované podmienky, v ktorých pracujúci chudobní žijú teda charakteristiky domácnosti, kam patrí veľkosť a zloženie domácnosti, počet závislých detí a pod. Dôležitosť charakteristík domácnosti je zrejmá zo samotnej definície pracujúcej chudoby. Do úvahy sa totiž berie príjem domácnosti prepočítaný na ekvivalentného člena to, či pracujúca osoba sa ocitne pod hranicou chudoby alebo nie, teda nezávisí len od výšky jej mzdy, ale aj od príjmu domácnosti a jej zloženia (medzi koľkých ľudí sa daný príjem rozráta). Tieto tri okruhy faktorov sa v analýzach venovaných fenoménu pracujúcej chudoby skúmajú spolu či zvlášť najčastejšie. Popri tom sa v odbornej literatúre začal analyzovať vplyv faktorov z vyššej, makrospoločenskej úrovne. Príkladom je štúdia Lohmanna (2009), ktorý sa venoval vplyvu inštitúcií trhu práce a nastavení sociálneho štátu na výskyt pracujúcej chudoby v 20 vyspelých krajinách. Autor sa snažil kvantifikovať nielen separátny vplyv inštitucionálneho rámca, ale aj vplyv jeho interakcie s charakteristikami domácností a jednotlivcov. Takýto prístup je však stále ojedinelý, pretože kladie vysoké nároky na vstupné dáta z väčšieho množstva krajín a takisto na použité metódy analýzy. V nasledujúcej časti si preto budeme všímať vybrané faktory z prvých troch spomenutých okruhov. Tabuľka 8: Miera chudoby podľa statusu ekonomickej aktivity (%) Pracujúci 8,9 6,3 4,9 5,8 5,2 5,7 6,3 Nezamestnaní 39,0 40,8 45,1 43,2 48,6 41,1 42,6 Dôchodcovia 6,9 8,1 7,9 9,7 8,9 6,7 6,3 Iná neaktívna osoba 19,0 15,7 15,3 15,7 15,9 16,5 18,9 Miera chudoby medzi pracujúcimi predstavovala v roku ,3 %. Práca teda nevylučuje riziko prepadnutia do chudoby, hoci tá pravdepodobnosť je na Slovensku nízka. V porovnaní s inými typmi 19 V prípade, že niektorý respondent vykázal menej než sedem záznamov o aktivite počas referenčného roka, z výpočtu hodnoty indikátora sa vylučuje. 23

25 ekonomického statusu sa ukazujú jasné diferencie v miere ohrozenia. Týka sa to najmä osôb, ktoré sú ekonomicky aktívne. Chudoba sa najčastejšie objavuje medzi nezamestnanými. Podiel chudobných nezamestnaných bol v roku 2011 takmer sedemkrát vyšší než u pracujúcich. Medzi ekonomicky neaktívnymi sú rizikovou kategóriou inak neaktívne osoby, t.j. osoby. V medzinárodnom porovnaní Slovensko vykazuje nižšie hodnoty podielu chudobných pracujúcich, ktoré sú pod priemernou hodnotou za celú EÚ. Slovensko sa tak zaraďuje medzi krajiny ako Dánsko, Maďarsko či Slovinsko. Vyššiu úroveň chudoby medzi pracujúcimi možno nájsť v krajinách južnej Európy (Grécko, Španielsko, Portugalsko) a v pobaltských krajinách. Predovšetkým však na trhoch práce v krajinách z juhu dochádza k marginalizácii pracujúcich osôb, keď pod hranicou chudoby sa nachádza približne každý desiaty z nich. Medzi rokmi 2005 a 2011 došlo na Slovensku k zníženiu miery chudoby pracujúcich o necelé tri percentuálne body. Za týmto poklesom sa skrýva diskontinuita typická aj pre iné ukazovatele týkajúce sa chudoby. Po pozitívnom vývoji v období došlo v rokoch k nárastu podielu pracujúcich chudobných. Vývoj v krajinách EÚ nemal jednoznačný vektor. Podobné zníženie chudoby pracujúcich v rokoch bolo možné pozorovať v Maďarsku alebo Poľsku (tu sa však hodnota znižovala s vysokého základu). Graf 8: Miera chudoby pracujúcich v krajinách EÚ (%) Poznámka: V grafe nie sú zahrnuté krajiny Rumunsko, Bulharsko a Írsko kvôli absencii údajov 3.1. Individuálne charakteristiky a charakteristiky domácnosti Zmeny v podiele chudobných pracujúcich mali mierne odlišný priebeh u mužov a u žien. Celkovo, kým na štartovacej čiare v roku 2005 (keď bolo realizované prvé zisťovanie EU SILC) bol podiel chudobných pracujúcich žien vyšší než podiel chudobných pracujúcich mužov (9,2 % vz. 8,7 %), o šesť rokov neskôr v roku 2011 sa karta obrátila (5,9 % vz. 6,7 %). Na základe uvedených hodnôt nemožno pohlavie považovať pohlavie za dôležitý faktor výskytu chudoby medzi pracujúcimi. Podobne je to aj s ďalšou individuálnou charakteristikou vekom. Vek významne nediferencuje výskyt chudoby medzi pracujúcimi osobami. Najnižšiu mieru chudoby medzi pracujúcimi nájdeme v najstaršej vekovej kategórii, kde v roku 2011 predstavovala 4 %. Ako upozorňuje Európska komisia (2011: 148), porovnávanie chudoby pracujúcich len na základe veku môže viesť k zmätočným záverom. Napríklad 24

26 kvôli odlišným podmienkam bývania mladých ľudí. Mladí ľudia, ktorí žijú samostatne a pracujú len na čiastkové úväzky popri štúdiu, budú vykazovať vyššiu mieru rizika chudoby ako tí, ktorí žijú s rodičmi a majú plnohodnotné zamestnanie. Signifikantnejším faktorom spomedzi individuálnych charakteristík je dosiahnutá úroveň vzdelania. Je všeobecne známe, že miera zamestnanosti osôb s nízkym vzdelaním zaostáva za priemernými hodnotami celej populácie. Navyše, ak osoby s nízkym vzdelaním vstupujú na trh práce, musia častejšie čeliť rôznym sociálnym rizikám. Potvrdzuje to aj výskyt chudoby medzi pracujúcimi s nízkym vzdelaním. Medzi zamestnanými so vzdelaním na úrovni ISCED 0-2 bolo v roku % ľudí pod hranicou chudoby. Vo vzdelanostnej kategórii ISCED 3-4 bol výskyt chudoby podstatne nižší (6,9 %). Ako ukazuje Graf 8, ani osoby s vysokoškolským vzdelaním (prvého a druhého stupňa) nie sú úplne imúnne voči riziku pracujúcej chudoby, hoci to riziko je veľmi nízke. Vývoj v týchto troch vzdelanostných kategóriách nebol rovnaký. Kým miera chudoby medzi pracujúcimi s vyšším vzdelaním po roku 2005 klesla a potom sa udržiavala na viac menej rovnakej úrovni (s miernym nárastom medzi rokmi ), podiel chudobných medzi pracujúcimi s najnižšou úrovňou dosiahnutého vzdelania vykazoval väčšiu fluktuáciu so skokovým nárastom medzi rokmi Graf 8: Miera chudoby pracujúcich podľa úrovne vzdelania (%) K dôležitým charakteristikám domácnosti, ktoré ovplyvňujú výskyt chudoby medzi pracujúcimi, určite patrí jej zloženie. Tabuľka 9 ukazuje, že miera chudoby sa výrazne líši podľa toho, či v domácnosti je prítomné závislé dieťa alebo nie. Prítomnosť závislých detí je spojená s vyšším podielom chudobných medzi pracujúcimi než je tomu v prípade domácností bez závislých detí. V roku 2011 bol tento podiel u osôb z domácností so závislými deťmi približne trikrát vyšší, pričom u osôb z domácností bez závislých detí sa pracujúci ocitali pod hranicou chudoby len veľmi zriedka. Tieto dve skupiny sa líšia i dynamikou úrovne chudoby. Zatiaľ čo po roku 2009 miera chudoby pracujúcich so závislými deťmi stúpla približne o dva percentuálne body, miera chudoby u domácností, v ktorých závislé deti nežili, zostala viac menej stabilná. V súvislosti s pracujúcou chudobou sa odporúča sledovať širšie koncipované typy domácností (Ponthieux 2011, European Commission 2011). Tabuľka 9 poskytuje údaje o štyroch typoch, tak ako sa zvyknú vykazovať aj monitorovacích správach vzťahujúcich sa k procesom sociálneho začleňovania 25

27 v rámci EÚ. Kritérium prítomnosť detí je tu kombinované s kritériom počet dospelých osôb. Porovnanie výskytu chudoby v rámci jednotlivcov (s deťmi a bez detí) ako aj u osôb z domácností s niekoľkými dospelými (s deťmi a bez detí) potvrdzuje, že prítomnosť závislých detí prináša vyššie riziko chudoby pre pracujúce osoby. Ďalej, porovnanie medzi jednotlivcami a osobami z domácností s niekoľkými dospelými ukazuje zraniteľnejšiu pozíciu osamelo žijúcich ľudí, či už žijú so závislými deťmi alebo nie. Najčastejšie sa pod hranicou chudoby ocitajú pracujúci osamelí rodičia. V porovnaní s pracujúcimi osobami, ktoré žijú v domácnostiach s dvoma alebo viacerými dospelými, je podiel chudobných vyšší o viac než šesť percentuálnych bodov. To, že práca osamelého rodiča starajúceho sa o deti nevedie k odvráteniu rizika nízkych príjmov, môže byť výsledkom rôznych dôvodov. Predovšetkým, prítomnosť len jedného príjmu vo viacčlennej domácnosti znamená, že príjem jednej osoby sa rozpočítava aj na závislé deti a v takejto podobe vstupuje do výpočtu rizika chudoby. Ďalej, v prípade sťaženého prístupu k službám starostlivosti o deti (zabezpečovaných inštitucionálne alebo inými osobami) 20 sa osamelí rodičia môžu ocitnúť pod tlakom prijímať také formy práce, ktoré by z hľadiska času a celkovej flexibility umožnili zabezpečiť rodinné povinnosti. To, že prinajmenšom prístup k inštitucionálnej starostlivosti o deti v predškolskom veku nie je na Slovensku bezproblémový, naznačujú niekoľké štúdie opierajúce sa tak o tvrdé údaje ako aj o údaje z výskumov verejnej mienky. Jednorodičovské domácností s pracujúcim rodičom musia čeliť vážnejším problémom pri ochorení dieťaťa/detí, keď starostlivosť nemožno rozdeliť medzi dvoch alebo viacerých dospelých. Tabuľka 9: Miera chudoby pracujúcich podľa typu domácnosti (%) Domácnosti bez závislých detí 5,3 3,2 2,3 3,3 3,0 3,0 2,7 Domácnosti so závislými deťmi 11,1 8,3 6,9 7,6 7,1 7,8 9,3 Jednotlivec 10,8 6,5 5,7 11,0 10,9 10,8 8,8 Jednotlivec so závislými deťmi 19,9 17,1 20,6 17,1 16,2 15,8 15,6 2 alebo viacerí dospelí bez závislých detí 4,8 2,8 1,8 2,3 1,8 2,0 1,9 2 alebo viacerí dospelí so závislými deťmi 10,8 8,0 6,4 7,3 6,8 7,5 9,1 Zdroj: Eurostat Ako sme spomenuli, výška ekvivalentného príjmu pracujúcich osôb, podľa ktorej sa posudzuje, či sa nachádzajú pod alebo nad hranicou chudoby, je výsledkom kompozície danej domácnosti. Kompozícia ovplyvňuje chudobu pracujúcich dvojako cez veľkosť domácnosti a jej zloženie (tabuľka 9) a potom prostredníctvom toho, koľko a aké príjmy sú domácnosti k dispozícii. Túto druhú skutočnosť výstižne zachytáva ukazovateľ intenzita práce domácnosti. 21 V predchádzajúcej časti správy sme ukázali, aké je zastúpenie osôb v domácnostiach s veľmi nízkou intenzitou práce. Veľmi nízka intenzita práce odkazuje k situácii, keď dospelí členovia domácnosti nepracujú vôbec alebo len vo veľmi obmedzenej miere (využíva sa menej než pätina celkového potenciálneho pracovného času). V prípade pracujúcich osôb nedáva veľký zmysel uvažovať o takejto situácii, pozornosť si zaslúžia vyššie hodnoty intenzity práce. Tabuľka 10 ukazuje vzťah medzi stupňom intenzity práce v domácnosti a výskytom chudoby 20 Nedostupnosť služieb starostlivosti o deti môže mať priestorový alebo finančný charakter. 21 Je možné využiť aj iné ukazovatele, vo vzťahu k pracujúcej chudoby považujeme tento za najvhodnejší. 26

28 medzi pracujúcimi. Okrem miery pracujúcej chudoby pre jednotlivé úrovne pracovnej intenzity obsahuje aj podrobnejšie triedenie podľa prítomnosti závislých detí v domácností. S rastúcou úrovňou intenzity práce v domácnosti klesá miera chudoby medzi pracujúcimi osobami. Znamená to, že pracujúce osoby žijúce v domácnostiach s intenzívnejším využívaním celkovej potenciálnej sumy pracovného času vykazujú nižšiu pravdepodobnosť ocitnutia sa pod hranicou chudoby. Významný pokles vo výskyte chudoby medzi pracujúcimi nastáva už pri zvýšení hodnoty nad úroveň 0,45 odkazujúcej k nízkej intenzite práce. V roku 2011 šlo o pokles o deväť percentuálnych bodov. Ďalšie zvýšenie smerom k vysokej intenzite práce (0,55 0,85) prináša prepad miery chudoby pracujúcich o ďalších štrnásť percentuálnych bodov. Tieto zmeny jasne poukazujú na silnú súvislosť medzi chudobou pracujúcich a koncentráciou ne/zamestnaných ľudí v rámci tej istej domácnosti. Popri tom možno identifikovať vplyv ďalšej dimenzie ne/prítomnosti detí v domácnosti. Ako ukazuje tabuľka 10, pracujúce osoby z domácností so závislými deťmi čelia väčšiemu riziku bez ohľadu na úroveň intenzity práce. Rozdiel medzi výskytom chudoby u ľudí so závislými deťmi a bez nich je najnižší v domácnostiach, kde sa využíva takmer všetok potenciálny pracovný čas. Tabuľka 10: Miera chudoby pracujúcich podľa stupňa intenzity práce v domácnosti (%) Nízka intenzita práce (0,20 0,45) 28,4 28,4 25,0 28,5 30,5 27,6 29,4 Domácnosti bez závislých detí 17,6 19,3 15,1 11,3 14,3 20,7 23,8 Domácnosti so závislými deťmi 37,2 36,0 33,6 39,7 40,3 33,8 34,5 Stredná intenzita práce (0,45-0,55) 16,5 16,1 15,3 17,2 17,3 15,0 20,3 Domácnosti bez závislých detí 8,3 8,6 4,0 5,2 9,9 8,3 7,8 Domácnosti so závislými deťmi 21,2 20,7 22,7 25,1 21,4 18,2 25,1 Vysoká intenzita práce (0,55-0,85) 6,5 7,2 6,0 6,4 6,5 5,2 6,3 Domácnosti bez závislých detí 3,0 2,0 4,1 4,4 4,2 1,4 1,3 Domácnosti so závislými deťmi 8,9 11,2 7,6 8,0 8,6 8,2 11,1 Veľmi vysoká intenzita práce (0,85-1) 7,9 3,9 3,0 4,1 3,2 3,7 3,5 Domácnosti bez závislých detí 5,2 2,2 1,2 2,6 1,9 2,2 1,9 Domácnosti so závislými deťmi 9,3 4,9 4,2 5,1 4,2 5,0 4,8 Zdroj: Eurostat 3.2. Charakteristiky pracovného miesta Vo všeobecnosti možno konštatovať, že podmienky, za akých osoba pracuje, sa významne spolupodieľajú na charaktere sociálnych rizík, ktorým musí čeliť. Zdrojom problémov je najmä to, že negatívne vlastnosti pracovného miesta sa zvyknú kumulovať. Pracovné miesto vyznačujúce sa nestabilitou bude s veľkou pravdepodobnosťou spojené s nízkym ohodnotením, absenciou podpory zosúlaďovania pracovného a rodinného života, slabými vyhliadkami na pracovnú kariéru a pod. Otázkou je, či charakteristiky pracovného miesta diferencujú výskyt chudoby medzi pracujúcimi alebo nie. Počet charakteristík, ktoré možno analyzovať, je limitovaný dizajnom zisťovania EU SILC. Pre účely tohto textu si budeme všímať dva z nich, ktoré sa najčastejšie objavujú v odbornej literatúre: typ zmluvy a typ pracovného času. 27

29 Pracovné miesta s kratším pracovným časom nie sú na Slovensku rozšírené. Podiel zamestnancov pracujúcich v takomto režime predstavoval v roku 2012 približne 4 %. S takýmto podielom patrí Slovensko ku krajinám EÚ s najnižším výskytom práce na kratší čas (priemer za EÚ v roku 2012 bol 20%). A to aj napriek tomu, že finančná a hospodárska kríza pritom priniesla nárast podielu zamestnancov pracujúcich na kratší čas. Po rokoch, keď tento podiel zostával viac menej stabilný na veľmi nízkej úrovni, medzi rokmi sa zvýšil o 1,4 percentuálneho bodu. Veľmi nízky výskyt znamená, že prípadné riziká z hľadiska príjmu sa nebudú týkať signifikantnej časti populácie pracujúcich. V roku 2011 sa medzi pracujúcimi na kratší pracovný čas nachádzalo pod hranicou chudoby 18 %. Práca na plný pracovný čas je rozhodne lepšou ochranou pred chudobou, v danom roku sa pod hranicou chudoby ocitlo necelých 6 %. Takýto zásadný rozdiel medzi rizikom chudoby spojeným s plným a rizikom spojeným s kratším pracovným časom je záležitosťou roku 2011 a je výsledkom skokovitého nárastu v miere chudoby pracujúcich na kratší pracovný čas (medziročný nárast takmer o sedem percentuálnych bodov). Až údaje z ďalších rokov ukážu, či ide o základ dlhodobejšieho trendu a či sa chudoba medzi osobami s kratším pracovným časom udrží na takej vysokej úrovni. Pripomíname, že aj vysoké hodnoty treba interpretovať v kontexte nízkeho výskytu kratšieho pracovného času na slovenskom trhu práce. Graf 9: Miera chudoby pracujúcich podľa pracovného času (%) Zdroj: Eurostat Ďalšou dôležitou charakteristikou pracovného miesta, ktorej treba podľa odbornej literatúry venovať pozornosť, je typ pracovnej zmluvy. V mnohých krajinách predstavuje dôležitú deliacu líniu, pozdĺž ktorej sa láme výskyt sociálnych rizík, keďže práca na dobu určitú so sebou nesie väčšiu neistotu a je častejšie aplikovaná v prípade znevýhodnených skupín. Podiel zamestnancov na dobu určitú je na Slovensku dlhodobo nízky, hlboko pod priemerom EÚ, v roku 2012 pracovalo na dobu určitú necelých 7 % zamestnancov. Pre Slovensko platí, že typ pracovnej zmluvy diferencuje pravdepodobnosť ocitnutia sa v riziku chudoby. Podiel pracujúcich na dobu určitú, ktorí sú pod hranicou chudoby, sa pohybuje nad hodnotou za celú populáciu pracujúcich. V roku 2011 bola miera chudoby medzi zamestnancami na dobu určitú viac než dvojnásobne vyššia než v prípade zamestnancov pracujúcich na dobu neurčitú. Rozdiely medzi mužmi a ženami možno vidieť skôr pri stabilných pracovných miestach. Európska komisia vo svojej správe z roku 2011 upozorňuje, že časovo limitované pracovné miesta zväčša nie sú 28