UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA

Transcription

1 UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA KVANTITATÍVNYCH METÓD A INFORMATIKY E - C O N T E N T Z V Y Š U J Ú C I Z Á U J E M O I N T E R N E T N Á K L A D O V Á O P T I M A L I ZÁ C I A N Á K U P O V Bc. Ivan Šamík 2008

2 UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA KVANTITATÍVNYCH METÓD A INFORMATIKY E - C O N T E N T Z V Y Š U J Ú C I Z Á U J E M O I N T E R N E T - N Á K L A D O V Á O P T I M A L I ZÁ C I A N Á K U P O V DIPLOMOVÁ PRÁCA Bc. Ivan Šamík Vedúci práce: Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. Študijný odbor: Financie, bankovníctvo a investovanie Stupeň kvalifikácie: inžinier (v skratke Ing. ) Dátum odovzdania: Dátum obhajoby: BANSKÁ BYSTRICA 2008

3 Abstrakt ŠAMÍK, Ivan : E-content zvyšujúci záujem o internet nákladová optimalizácia nákupov. Diplomová práca. Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Ekonomická fakulta; Katedra kvantitatívnych metód a informatiky Vedúci práce: Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. Stupeň odbornej kvalifikácie: Inžinier (Ing.). - Banská Bystrica: UMB EF, 2008, 55s. Cieľom diplomovej práce je na základe súčasného stavu a smerovania informatizácie nielen Slovenska, ale celej Európskej únie navrhnúť internetový obsah schopný prilákať nových používateľov internetu a pomôcť rozvíjať informačnú spoločnosť na Slovensku. Práca je rozdelená na tri kapitoly. Prvá kapitola je venovaná súčasnej situácii v oblasti informačnej spoločnosti. Rozoberá iniciatívy Európskej únie v tejto oblasti (Lisabonská stratégia, eeurope, eeurope+ a i2010) a nadväzujúce Slovenské iniciatívy (Národná Lisabonská stratégia SR). Ďalej skúma súčasný stav informačnej spoločnosti na Slovensku. Druhá kapitola sa zaoberá návrhom samotného obsahu, podmienok na jeho efektívnu tvorbu a využitie a možnosti ďalšieho využitia. Zároveň obsahuje analýzu výhodnosti pre jeho používateľov, najmä úsporu nákladov. Posledná kapitola obsahuje popis hotovej stránky vytvorenej na základe našej analýzy Miroslavom Červeňom zo Žilinskej univerzity v rámci medziuniverzitnej spolupráce. Kľúčové slová: Informačná spoločnosť. Optimalizácia nákupov. Návrh e-contentu. Návrh internetového obsahu. Internet. Internetové služby. Obchodné reťazce. Lisabonská stratégia. eeurope. I2010. I

4 Abstract ŠAMÍK, Ivan: E-content increasing interest in internet cost optimization of shopping. Thesis. Matthias Bell University in Banská Bystrica. The Faculty of Economics; The department of quantitative methods and informatics The thesis leader: Doc. Ing. Ján Hudec, CSc. The degree of qualification: Engineer (Ing.). - Banská Bystrica: UMB EF, 2008, 55p. The main point of this thesis is the creation of new internet content capable of getting new internet users and helping in the development of information society in Slovakia based on the current state and heading of information society not only in Slovakia, but in the whole European Union. The work is divided into three chapters. The first chapter includes current situation in the area of information society. It shows the European Union initiatives in this area (Lisbon strategy, eeurope, eeurope+ and i2010) and consequent Slovak initiative (National Lisbon strategy of Slovakia). It also includes the analysis of the current state of information society in Slovakia. The second chapter includes design of the content, conditions for its effective creation and use and subsequent additional utilization for other ideas. It also includes analysis of advantages for its users, mainly cost saving. The last chapter includes description of the finished web site from Miroslav Červeň from University of Žilina, created in an interuniversity cooperation. Key words: Information society. Shopping optimization. E-content design. Design of internet content. Internet. Internet services. Retail chains. Lisbon strategy. eeurope. I2010. II

5 Predhovor Moderná konkurencieschopná ekonomika je z veľkej miery závislá na využívaní informačných technológií. Aj z tohto dôvodu sa už dlhšiu dobu zvýrazňuje potreba rozvoja informačnej spoločnosti v EÚ. Slovensko v tejto oblasti dlhodobo zaostáva. Napríklad v oblasti pripojenia na internet sú najvýznamnejšie dôvody jeho odmietania vysoká cena a nezáujem o jeho zapojenie. Vysoká cena súvisí najmä s aktuálnym stavom na telekomunikačnom trhu a postavením telekomunikačného regulátora, keď je bežné, že kvôli množstvu odvolaní je jeho rozhodnutie potvrdené súdom často až po vyše roku, nehovoriac o náprave daného stavu vinníkom. Preto je téma diplomovej práce zameraná na tvorbu nového internetového obsahu schopného nerozhodných ľudí presvedčiť o výhodnosti jeho využívania. V ideálnom prípade by mali vďaka nemu dokázať ušetriť peniaze, čo môže presvedčiť aj ľudí, ktorí považujú internet za príliš drahý. Práca je určená každému, kto sa zaujíma o možnosti rýchlejšieho rozvoja informačnej spoločnosti na Slovensku, nové myšlienky a námety na využitie informačných technológií v bežnom živote ľudí na zjednodušenie činností a šetrenie peňazí. Vzhľadom na čoraz väčšiu dostupnosť dôveryhodných zdrojov priamo v elektronickej forme, ale aj neustály rýchly vývoj v oblasti informačných technológií a služieb dostupných na internete boli informácie čerpané primárne z elektronických zdrojov, či už sa jedná o oficiálne dokumenty inštitúcií Európskej únie a SR, materiály z konferencií či články z elektronických informačných portálov. Chcel by som poďakovať všetkým, ktorí mi pri písaní tejto diplomovej práce pomáhali a poskytovali odbornú či morálnu podporu, najmä vedúcemu diplomovej práce Doc. Ing. Jánovi Hudecovi, CSc., svojej rodine a priateľke. Taktiež Miroslavovi Červeňovi zo Žilinskej univerzity a vedúcej jeho bakalárskej práce, Ing. Kataríne Zábovskej, za spoluprácu pri tvorbe návrhu stránky a za vytvorenie jej plne funkčnej zjednodušenej verzie. Zároveň čestne prehlasujem, že som prácu vypracoval samostatne, na základe svojich vedomostí a uviedol som všetku použitú literatúru. Ivan Šamík III

6 Obsah Abstrakt... II Abstract... II Predhovor... III Obsah... IV Zoznam tabuliek... V Zoznam ilustrácií... V Úvod Východisková situácia Lisabonská stratégia Národná Lisabonská stratégia SR eeurope, eeurope+ a i Slovensko a informačná spoločnosť Súkromná sféra Verejná sféra Potenciál Slovenska a možnosti jeho využitia Návrh obsahu zvyšujúceho záujem o internet Pozadie Podobné projekty Návrh stránky Možnosti presadenia Návrh projektu Ďalšie možnosti využitia Webové služby Príklady Zber údajov Analýza údajov Praktická ukážka Záver Resumé Zoznam použitej literatúry Prílohy Sprievodný materiál IV

7 Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Zloženie vzorových košov 36 Tabuľka 2: Ceny vzorového nákupu dôchodcovského páru 37 Tabuľka 3: Ceny vzorového nákupu štvorčlennej rodiny 38 Tabuľka 4: Ceny vzorového nákupu samostatne žijúcej osoby 38 Tabuľka 5: Maximálna úspora podľa košov 40 Zoznam ilustrácií Obrázok 1: Výstup z MS Project úlohy 25 Obrázok 2: Úvodná obrazovka webovej stránky 41 Obrázok 3: Úvodná obrazovka webovej stránky 42 V

8 Úvod V poslednej dobe sa často spomína rozvoj informačnej spoločnosti a ako v tejto oblasti Slovensko neustále zaostáva. Pritom práve rozvoj informačnej spoločnosti je považovaný za nevyhnutný smer napredovania, ak chce Slovensko hospodársky dobehnúť zakladajúcich členov EÚ. Zaostávame najmä v oblasti pripojenia a využívania internetu, pričom podľa prieskumu Štatistického úradu SR, spomenutého v kapitole 1.5, za dôvody nezavedenia internetu označujú domácnosti najmä finančnú náročnosť zavedenia či používania internetu a taktiež nezáujem o jeho využívanie. Predmetom diplomovej práce je návrh obsahu zaujímavého práve pre túto skupinu ľudí, ktorí považujú súčasný obsah za nedostatočný dôvod na zavedenie internetu. Preto sme sa rozhodli pre stránku, ktorá dokáže optimalizovať nákupné rozhodnutia pre bežných občanov, pričom sme sa zamerali na nákup potravín a drogistického tovaru. Tieto nákupy robia prakticky všetci, preto možnosť pri nich ušetriť je zaujímavá pre väčšinu populácie. Pri tvorbe takejto stránky je výhodné mať k dispozícii údaje o cenách tovarov v elektronickej forme. Vzhľadom k tomu, že obchodné reťazce ich vedú vo svojich informačných systémoch, pokúsime sa o nadviazanie spolupráce priamo s nimi, v prípade ich nezáujmu však existujú aj iné možnosti. Zameriame sa aj na podobné projekty a ďalšie možnosti využitia takejto stránky či jej princípu. Dôležitou časťou bude analýza získaných údajov najmä v súvislosti s tým, koľko dokáže človek ušetriť na bežnom nákupe iba vhodnou voľbou predajne. Taktiež môže byť zaujímavé porovnanie tejto ušetrenej sumy napríklad s cenou pripojenia na internet. Vzhľadom k zameraniu fakulty sme sa rozhodli pri tvorbe samotnej stránky spolupracovať so Žilinskou univerzitou. Pre študenta Fakulty riadenia a informatiky Miroslava Červeňa je tvorba tejto stránky zadaním jeho bakalárskej práce pod vedením Ing. Kataríny Zábovskej. 1

9 1. Východisková situácia 1.1 Lisabonská stratégia Po skončení druhej svetovej vojny zažila Európa nebývalý hospodársky rast, keď sa z vojnou zdevastovaného kontinentu postupne prepracovala späť medzi svetovú špičku. Nemalou mierou k tomu prispel aj integračný proces a dlhodobý mier a stabilita, ktorý so sebou priniesol. Koncom 20. storočia však tempo hospodárskeho rastu krajín Európskej únie začalo zaostávať za ich najväčšími konkurentmi, USA a Japonskom. Preto bol vypracovaný ambiciózny plán vychádzajúci z faktu, že rast produktivity práce a investície do výskumu v EÚ boli nižšie ako u konkurentov (Terem, P., 2005). Ten bol prijatý Európskou komisiou v marci roku 2000 pod názvom Lisabonská stratégia. Kladie si za cieľ urobiť z Európskej únie do roku 2010 "najdynamickejšiu a najkonkurencieschopnejšiu poznatkovo orientovanú ekonomiku". Do popredia sa dostávajú inovácie ako motor ekonomického rastu a rozvoj znalostnej ekonomiky. V tejto pôvodnej stratégii bola zdôrazňovaná komplementarita troch pilierov (Terem, P., 2005) ekonomického, sociálneho a environmentálneho. V roku 2004 však prebehlo predbežné hodnotenie a výsledkom bola správa komisie pod vedením Wima Koka. Tá síce uznáva, že k určitému pokroku došlo, bol však nedostatočný a konečný cieľ v roku 2010 bol ťažko dosiahnuteľný. Nezavrhuje stratégiu ako takú, naopak analyzuje dôvody zlyhania a dáva odporúčania, akým smerom by sa mala uberať. Jedným z vyčítaných faktov bola napríklad prílišná zložitosť a rozsiahlosť stratégie. "Lisabon je o všetkom a teda o ničom. Každý je zodpovedný a teda nikto nie je. Konečný cieľ stratégie sa niekedy stráca. Ambiciózna a široká reformná agenda potrebuje jasný cieľ, aby bolo možné efektívne komunikovať o potrebe dosiahnuť ho." Najdôležitejším výsledkom tejto správy boli odporúčania, ktoré v roku 2005 vyústili do otvorenia Lisabonskej stratégie. Tieto odporúčania boli rozdelené do piatich oblastí: Poznatkovo orientovaná spoločnosť: - pritiahnuť a udržať najlepších vedcov, akčný plán na zníženie administratívnych prekážok prisťahovania sa a pohyb vnútri EÚ pre vedcov svetovej triedy a výskumníkov a ich rodinných príslušníkov (to malo byť implementované do roku 2006), 2

10 - spraviť výskum a vývoj vrcholnou prioritou, do roku 2005 zriadiť Európsku výskumnú radu, - podporovať inovácie: dohodnúť sa pred jarným summitom v roku 2005 na Patente spoločenstva (skoršia verzia správy sa zmienila o tom, aby patent bol len v anglickom jazyku, ale z konečnej verzie to bolo vypustené). Vnútorný trh: - rýchlejšia transpozícia legislatívy k vnútornému trhu: komisia má vypracovať podrobný zoznam legislatívy, ktorá čaká na transpozíciu (triedený podľa najväčších vinníkov), - odstrániť do konca roku 2005 prekážky pre voľný pohyb služieb, - prijať ostávajúcu legislatívu, týkajúcu sa Akčného plánu o finančných službách. Zlepšiť prostredie pre podnikateľov: - lepšia tvorba legislatívy tým, že sa bude pokračovať v realizovaní posúdení dopadov budúcej legislatívy (kvôli konkurencieschopnosti a trvalo udržateľnému rozvoju), - členské štáty majú znížiť čas, úsilie a náklady na založenie podniku do roku Vystavať adaptabilný a inkluzívny trh práce: - implementovať odporúčanie Pracovnej skupiny k európskej zamestnanosti z roku 2003, - národné stratégie pre celoživotné vzdelávanie do roku 2005, - členské štáty majú vyvinúť obsiahlu stratégiu aktívneho starnutia do roku 2006 ("radikálny politický a kultúrny odklon od skorého dôchodku"). Environmentálne udržateľná budúcnosť: - životné prostredie a konkurencieschopnosť ako hra s nenulovým súčtom: podpora vývoja eko-inovácií a národných cestovných máp pre implementáciu Akčného plánu EÚ pre environmentálnu technológiu (ETAP), 3

11 - národné plány pre "zelené" národné obstarávanie. Aby lisabonská stratégia pracovala, správa prezentuje 8 ďalších všeobecných odporúčaní: - Zameranie sa na rast a zamestnanosť, "podporujúcu sociálnu súdržnosť a trvalo udržateľný rozvoj", - Partnerstvo pre reformu so zainteresovanými, občanmi, sociálnymi partnermi a verejnými úradmi, - Národné akčné plány pre reformy pred koncom roka 2005 (ktoré majú byť debatované s národnými parlamentmi a sociálnymi partnermi), - Brať pri týchto národných plánoch do úvahy Široké smernice ekonomickej politiky a smernice k zamestnanosti, rozhodnuté na úrovni EÚ (pred júlom 2005), - EP má zostaviť stály výbor pre lisabonskú stratégiu, - Rozpočet EÚ preformovať tak, aby zodpovedal prioritám lisabonskej stratégie, - Zlepšiť proces realizácie zjednodušením (len 14 kľúčových ukazovateľov namiesto viac než 100) a menovaním, hanením a chválením, - Komunikačná stratégia komisie prehodnotená do jarného summitu v roku Národná Lisabonská stratégia SR Na základe odporúčaní komisie Wima Koka je na krajinách EÚ, aby túto koncepciu premietli do vlastných, tzv. Národných Lisabonských stratégií. Je to dané faktom, že každá krajina je špecifická, nachádza sa na inej pomyselnej štartovacej čiare. Aj Slovenská republika vypracovala svoju Národnú Lisabonskú stratégiu s názvom Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010, ktorú pripravil vtedajší podpredseda vlády SR Ivan Mikloš a vo februári 2005 bola schválená vládou SR. Súhlasí s hlavným cieľom Lisabonskej stratégie, ktorý považuje za rozvoj ekonomickej konkurencieschopnosti. Predpokladá, že dlhodobá konkurencieschopnosť SR sa dá zabezpečiť iba uskutočnením nevyhnutných štrukturálnych reforiem a vytváraním podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej ekonomiky. Je postavená na dvoch hlavných pilieroch: 4

12 I. Úspešné dokončenie štrukturálnych reforiem a udržanie ich výsledkov, II. Systematické zameranie sa na naplnenie rozvojovej časti Lisabonskej stratégie. Popri ekonomickom zameraní zvýrazňuje aj kultúrny rozmer, najmä v zmysle etickej a civilizačnej vyspelosti národa. Aj zvyšovaním kultúrneho povedomia chce bojovať proti korupcii, znižovanie ktorej považuje za jednu z priorít nielen vlády, ale celej spoločnosti. Za hlavnú ekonomickú prioritu považuje čo najrýchlejší ekonomický rast a dobiehanie vyspelých krajín. Priznáva, že táto stratégia prispieva k narastaniu regionálnych rozdielov, uvádza však, že pri porovnateľných krajinách rastie pri tejto stratégii životná úroveň zaostalejších regiónov rýchlejšie ako pri stratégiách aktívneho znižovania regionálnych rozdielov. Nezabúda ani na zdroje financovania, predpokladá využívanie štrukturálnych a iných fondov EÚ v súlade s prijatou stratégiou. Financovanie zo štátneho rozpočtu však podmieňuje neohrozením konvergenčného programu na prijatie Eura. Najdôležitejšie ciele v oblasti reforiem a udržania ich pozitívnych výsledkov podľa nej sú: Makroekonomická a fiškálna oblasť: - rozvíjať trhovú ekonomiku a minimalizovať zásahy do voľného fungovania trhu, - znižovať deficit verejných financií, - nezvyšovať mieru prerozdeľovania v ekonomike, - zachovať transparentnú a neutrálnu daňovú politiku. Sociálna oblasť - klásť dôraz na spoluzodpovednosť jednotlivca a jeho rodiny za riešenie vlastnej situácie - neodrádzať jednotlivca sociálnou politikou od aktivity a tvorivej činnosti - znižovať absolútnu chudobu - udržiavať účinnú sociálnu sieť - udržiavať flexibilný trh práce Zdravotníctvo a dôchodkové zabezpečenie - dodržiavať vyváženú kombináciu princípu zabezpečenia základných práv a ľudskej dôstojnosti a princípu zásluhovosti, - neohroziť dlhodobú ekonomickú udržateľnosť zdravotníctva a dôchodkového systému. 5

13 Reformy však považuje iba za základný kameň, na ktorom môže konkurencieschopná ekonomika stáť. Považuje za krátkozraké spoliehať sa iba na lacnú pracovnú silu, keďže táto konkurenčná výhoda časom zmizne a investori, ktorí si vybrali Slovensko iba pre túto výhodu, sa časom presunú ďalej. Dôležité je preto podporovať v rozvoji tie oblasti hospodárstva, ktoré sú perspektívne a prinášajú vysokú pridanú hodnotu. Budúcnosť úspešného a bohatého Slovenska preto vidí len vo vytváraní podmienok pre rozvoj tzv. znalostnej (poznatkovej, vedomostnej) ekonomiky. Pre rozvoj znalostnej ekonomiky považuje za kľúčové vzdelanie, tvorivosť a schopnosť ľudí pracovať neustále s novými technológiami. Za kľúčové v rozvoji znalostnej ekonomiky považuje štyri oblasti: - informačná spoločnosť, - inovácie, veda a výskum, - podnikateľské prostredie, - vzdelávanie a investície do ľudí. Úlohu vlády vidí v oblasti vízie, obsahu a koordinácii. Nezabúda ani na environmentálnu oblasť, kde odporúča plne zahŕňať environmentálne náklady do cien tovarov a služieb (tzv. internalizácia environmentálnych externalít). Zároveň však varuje pred neuváženou dotačnou politikou, ktorá môže deformovaním trhu narobiť viac škody ako úžitku. 1.3 eeurope, eeurope+ a i2010 Prijatím Lisabonskej stratégie priznali štáty Európskej únie potrebu čo najrýchlejšie využiť možnosti znalostnej ekonomiky a Internetu. Ako odpoveď na túto potrebu bol v júni 2000 vo Feire vyhlásený akčný plán s názvom eeurope. Krajiny strednej a východnej Európy na ministerskej konferencii, ktorá sa konala v máji 2000 vo Varšave, uznali strategický cieľ stanovený v Lisabone a súhlasili s prijatím výzvy stanovenej krajinami EÚ15 1 ohľadne plánu eeurope a rozhodli sa vyhlásiť podobný akčný plán eeurope-like Action Plan kandidátskych krajín ako doplnok k politickým 1 15 krajín Európskej únie pred rozšírením v roku

14 záväzkom k EÚ. Vo februári 2001 Európska komisia vyzvala Cyprus, Maltu a Turecko, aby sa pripojili k ostatným kandidátskym krajinám a zúčastnili sa na príprave tohto spoločného akčného plánu. eeurope+ odzrkadľoval prioritné plány eeurope, pri stanovení jednotlivých aktivít však berie do úvahy špecifiká jednotlivých kandidátskych krajín. Podobne ako eeurope, akčný plán eeurope+ si kladie za cieľ urýchliť reformu a modernizáciu ekonomík kandidátskych krajín, podporiť kapacity a budovanie inštitúcií a zdokonaliť celkovú konkurenčnú schopnosť, pričom sa orientuje na aktivity, ktoré zodpovedajú špecifickej situácii kandidátskych krajín. Navrhoval spoluprácu kandidátskych krajín s EÚ15 aby sa najkonkurenčnejšou a najdynamickejšou znalostnou ekonomikou vo svete nestali len niektoré krajiny EÚ, ale celá Európa. Paralelné aktivity mali umožniť všetkým zúčastneným krajinám spolupracovať, vymieňať si skúsenosti a najlepšie praktiky a tým napomôcť efektívnej integrácii Európy. Aby sa uľahčila výmena informácií nielen medzi kandidátskymi krajinami navzájom, ale aj medzi nimi a EÚ15, jednotlivé aktivity sú rozdelené do tých istých troch hlavných cieľov ako v iniciatíve eeurope. Kandidátske krajiny si však uvedomovali, že dosiahnutie daných cieľov je možné len prostredníctvom urýchleného budovania informačnej spoločnosti, preto bol k pôvodným trom cieľom doplnený nový základný cieľ, ktorým je práve budovanie informačnej spoločnosti. Zoznam základných cieľov iniciatívy eeurope+: I. Vzdelávanie a investície do ľudí: a) Urýchliť poskytovanie primeraných komunikačných služieb pre všetkých. b) Prispôsobiť a implementovať tie časti acquis, ktoré sú relevantné pre informačnú spoločnosť. II. Lacnejší, rýchlejší a bezpečnejší Internet a) Lacnejší a rýchlejší prístup k Internetu. b) Rýchlejší Internet pre výskumných pracovníkov a študentov. c) Bezpečné siete a inteligentné čipové karty. 7

15 III. Investície do ľudí a ich kvalifikácie a) Európska mládež v digitálnom veku. b) Práca v znalostnej ekonomike. c) Umožniť všetkým účasť na znalostnej ekonomike. IV. Stimulovať využívanie Internetu a) Urýchliť e-obchod. b) Verejná správa on-line: elektronický prístup k verejným službám. c) Zdravotníctvo on-line. d) Európsky digitálny obsah pre globálne siete. e) Inteligentné dopravné systémy. f) Životné prostredie on-line. Vo februári 2004 prebehla ministerská konferencia krajín zapojených do eeurope+ v Budapešti, ktorá znamenala koniec dobiehacej periódy a fungovania plánu eeurope+. Krajiny sa pripojili k ostatným členom únie podľa akčného plánu eeurope Tento plán sa zavŕšil v roku 2005 hodnotiacou správou a štafetu prevzala stratégia i2010. i2010 je Európsky rámec pre informačnú spoločnosť a médiá schválený v marci Vyzdvihuje pozitívny prínos ICT 2 pre ekonómiu, spoločnosť a kvalitu života. Je založená na troch cieľoch: I. Vytvorenie jednotného európskeho informačného priestoru, ktorý podporuje otvorený a konkurencieschopný vnútorný trh v oblasti informačnej spoločnosti a médií. II. Zintenzívnenie inovácie a investície v oblasti ICT s cieľom rastu ekonomiky a tvorby početných a kvalitných pracovných miest. III. Vybudovanie európskej informačnej spoločnosti pre všetkých občanov, ktorá podporuje rast a zamestnanosť spôsobom, ktorý je v súlade s trvalo udržateľným rozvojom a ktorého prioritami sú lepšie verejné služby a zvýšená kvalita života. 2 Information and Communication Technology Slovenská skratka IKT - Informačno-komunikačné technológie 8

16 Tieto ciele chce dosiahnuť prostredníctvom regulácií, financovania výskumu a pilotných projektov, promočných aktivít a partnerstva so zúčastnenými osobami. Aktivity i2010 sú vyhodnocované v každoročných hodnotiacich správach, kde je taktiež zhrnutý vývoj a pozícia členských štátov v implementácii ich cieľov v oblasti ICT. Pre Slovensko, podľa informácií Ministerstva financií SR 3, sú podstatné dva akčné plány: I. Akčný plán elektronickej verejnej správy i2010. II. Akčný plán: informačné a komunikačné technológie pre starnúcu spoločnosť. Akčný plán elektronickej verejnej správy i2010 V Akčnom pláne sa uvádzajú jasné očakávania rozšírených a merateľných výhod elektronickej verejnej správy do roku 2010, pričom sa kladie dôraz na päť prioritných úloh: - Nijaký občan nezostane bokom. - Realizácia účinnosti a efektívnosti v praxi. - Implementácia kľúčových služieb s vysokým dosahom. - Realizácia kľúčových predpokladov. - Posilnenie participácie a demokratického rozhodovania. Akčný plán: informačné a komunikačné technológie pre starnúcu spoločnosť Akčný plán predstavuje prvú reakciu Európskej komisie na vyhlásenie ministrov o ezačlenení (e-inclusion) z konferencie v Rige v roku 2006 a podporuje politiku EÚ v oblasti rastu a konkurencieschopnosti v revidovanom znení Lisabonskej agendy, demografickej zmeny, zamestnanosti, zdravia a rovnakých príležitostí. Komisia navrhne aj podporu pre nový výskumný program európskych krajín o Dôstojnom starnutí v informačnej spoločnosti Je zameraný na tri oblasti potrieb používateľov: - Dôstojné starnutie v práci alebo aktívne starnutie v práci. - Dôstojné starnutie v spoločenstve: zostať spoločensky aktívni a tvoriví. - Dôstojné starnutie doma: dlhšie užívať zdravší každodenný život. 3 Na základe informácií uvedených v 9

17 1.4 Slovensko a informačná spoločnosť Pojem informačná spoločnosť je často spomínaný najmä v súčasnosti v súvislosti so stratégiou Európskej únie na zlepšenie konkurencieschopnosti, známou ako Lisabonská stratégia. Tá bola popísaná v kapitole 1.1 Lisabonská stratégia. Čo to však znamená? Webová stránka úradu vlády pre informačnú spoločnosť obsahuje nasledujúcu odpoveď: Informačné technológie a komunikácie prinášajú zo sebou zmeny, ktoré menia od základu naše pohľady na okolitý svet. Tieto technológie a digitálna technika umožňujú vznik nových multimediálnych služieb a aplikácii, ktoré kombinujú zvuk, obraz a text, ktoré sú prostredníctvom telekomunikácii prístupné kdekoľvek na svete. Prenikanie týchto nových informačno-komunikačných technológií (IKT) do všetkých úrovni ekonomiky a spoločenského života je to, čo mení našu spoločnosť na informačnú spoločnosť. Informačná spoločnosť teda neznamená konečný stav. Ide o neustály proces premeny spoločnosti spôsobený neustálym prílivom nových informačno-komunikačných technológií. Zahŕňa celú sféru ľudských činností, ovplyvňuje kultúru i ekonomiku. Každá krajina má svoje špecifiká spôsobené kultúrou, bohatstvom či dostupnou infraštruktúrou Súkromná sféra Nástup informačnej spoločnosti so sebou prináša príležitosti, ale aj riziká. Veľké súkromné spoločnosti si dobre uvedomujú dôležitosť nových technológií, v poslednej dobe však podľa Eurostatu aj na Slovensku rastie záujem o ne aj medzi strednými a malými podnikmi 4. Samotné rozšírenie Internetového pripojenia však nemusí znamenať aj jeho efektívne využívanie. V rovnakej správe sa uvádza, že až 70% slovenských firiem má vlastnú webovú prezentáciu, čím sme mierne nad priemerom EÚ, ktorý je 65%. Informačná funkcia webových stránok už dávno nie je ich jedinou funkciou a vo svete sa už dlho presadzuje e-commerce. Aj v tejto oblasti robí Eurostat pravidelný prieskum 5 a pre Slovensko už nevyznieva tak pozitívne. Hodnotenie vychádza z percenta tržieb získaných 4 Správa Eurostat 171/2007 z 10. decembra 2007 uvádza, že na Slovensku má pripojenie na Internet až 98% firiem s 10 a viac zamestnancami, čím sa Slovensko v EÚ umiestnilo na druhom mieste hneď za Fínsko. 5 n=detailref&language=en&product=strind_innore&root=strind_innore/innore/ir080 10

18 platbou cez Internet z celkových tržieb spoločností. Slovenské firmy získali podľa tohto prieskumu 1,1% svojich tržieb z e-commerce, pričom priemer EÚ27 je 4,3%, ČR má napríklad 3,7%. Treba však pripomenúť, že za nami je napríklad Taliansko s 0,9%. Pomalý nástup e-commerce bol pravdepodobne spôsobený hlavne nedôverou ľudí a obavou o bezpečnosť, svoju úlohu však zohral aj prístup slovenských bánk. Ešte nedávno boli platobné karty, ktorými by bolo možné platiť cez Internet výsadou tých, ktorí si boli ochotní za takúto kartu v banke priplatiť. Banky sa snažili nahradiť tento, najmä v ekonomicky vyspelých krajinách najbežnejší a jednoduchý spôsob platby, svojimi službami elektronických platieb. Ako príklad možno uviesť Tatra banku so svojou službou Tatrapay, Slovenskú sporiteľňu so Sporopay či VÚB banku s VÚB eplatby. Tento prístup na jednej strane zvyšoval dôveru, pretože firma, ktorá prijímala tieto platby bola bankou aspoň čiastočne preverená. Na druhú stranu to spomalilo rozširovanie e- commerce, keďže nie každá firma prijímala takéto platby od všetkých bánk a najmä menšie banky tieto služby neponúkali. Vždy síce existovala možnosť platby prevodom na účet, pri rýchlosti prevodu peňazí na účet inej banky často trvajúcom tri dni to mohlo pre spoločnosť znamenať stratu zákazníka. Ďalšou nevýhodou je väčšia zložitosť takejto operácie. V súčasnosti sa aj na Slovensku zvyšuje záujem o e-commerce z pohľadu bežných zákazníkov, podľa prieskumu InSites z mája až 33% slovenských používateľov Internetu už niekedy kúpilo nejaký produkt prostredníctvom neho. Pre porovnanie, v prieskume pre správu eeurope+ z roku 2003 to bolo 3,5% Verejná sféra Informačná spoločnosť je však bez ústretovosti zo strany verejného sektora neúplná. Úlohou verejného sektora by malo byť nielen upozorňovať na danú skutočnosť, zvýrazňovať príležitosti a varovať pred rizikami. Verejný sektor má ísť príkladom, využívať výhody nových technológií a prostredníctvom nich propagovať, presadzovať a zvyšovať dôveru ľudí v informačnú spoločnosť. Týmto prístupom môže presvedčiť časť tých obyvateľov, ktorí ICT považujú za zbytočnosť alebo príliš drahé. 6 Zdroj: 11

19 Nemôžeme hovoriť o informačnej spoločnosti, ak si úrady štátnej správy navzájom posielajú občanov a konateľov firiem s formulármi namiesto toho, aby využívali výhody ICT integráciu informačných systémov a elektronickú výmenu dát. Podľa informačného auditu ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií z roku 2004 môžu občania SR zavedením e- služieb ušetriť až 41,8 hodín/rok. Na Slovensku dlhú dobu nebola ucelená stratégia, každý rezort budoval vlastný informačný systém väčšinou bez ohľadu na možnosť integrácie s informačnými systémami ostatných rezortov. Verejná správa teda nefungovala navonok ako jeden integrálny celok. Ako príklad môže poslúžiť Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií. Na základe už spomínaného informačného auditu z roku 2004 bola úroveň pokrytia výpočtovou technikou 95% a považovaná za dostatočnú. Bolo však identifikovaných 247 informačných systémov, pričom ich vzájomné prepojenie v rámci rezortu bolo iba 22%. Až 82% informačných vstupov bolo zadávaných manuálne. Z 20 vybraných kategórií služieb boli iba 2 poskytované priamo na internete a 4 boli v štádiu rozpracovania. Celkovo boli najväčšie nedostatky zistené v oblastiach automatizovanosti, interoperability, podpory e-služieb a koncepcie. Ďalšou vyčítanou skutočnosťou bolo zameranie na oblasť ICT, čiže návrh hardvéru a softvéru bez ohľadu na pripravenosť prostredia verejnej správy na ich prijatie a využitie (Makara, Š., 2005). Článok Hospodárskych novín Miliardy na informatizáciu vyleteli von oknom z spomína nedostatočnú prepojenosť, manuálne a duplicitné zadávanie údajov do informačných systémov, nízky počet e-služieb a neistú bezpečnosť dát uložených v systémoch. Taktiež spomína nesystémovosť a absenciu nadrezortnej koordinácie. Spomína, že počítače verejnej správy často fungujú len ako lepšie písacie stroje. V súčasnosti už existujú a napĺňajú sa projekty integrácie služieb verejnej správy, najmä dva najdôležitejšie: GOVNET slúžiaci na výmenu informácií medzi jednotlivými rezortmi, a Ústredný portál verejnej správy určený pre občanov a firmy na komunikáciu s orgánmi štátnej správy. Oba projekty sú navzájom prepojené a vyžadujú k svojej úspešnej činnosti integráciu informačných systémov jednotlivých zapojených inštitúcií. Pre občanov i podniky prinesie hlavne zjednodušenie a zrýchlenie komunikácie s verejnou správou, ktorá umožní využiť takto uvoľnené finančné a personálne zdroje k produktívnej činnosti. Ústredný portál verejnej správy vznikol ako verejný informačný portál v roku 2003 na stránke Išlo o projekt ÚV SR a slúžil na poskytovanie informácií občanom v rôznych životných situáciách. Táto funkcia nepriniesla zjednodušenie alebo zrýchlenie 12

20 procesov, zjednodušila však prístup k informáciám. Okrem informačného portálu postupne vznikali aj funkčné služby verejnej správy, napríklad online výpisy z katastra 7 od roku Tieto služby však boli oddelené a mohli mať rôznych prevádzkovateľov. Pre zjednodušenie prístupu k nim sa preto pristúpilo k integrácii pod Ústredný portál verejnej správy pod stránku Okrem informačných služieb obsiahnutých už v pôvodnej stránke poskytuje aj prístup k rôznym službám verejnej správy ako napríklad (Pavlík, R., 2007): - Platobný portál verejnej správy, - Notifikácia o voľných pracovných miestach, - Podanie na Slovenskú obchodnú inšpekciu, - Overenie výskytu subjektu v živnostenskom registri, - Prístup do registra trestov (pre oprávnené osoby), - Žiadosť o registráciu certifikátu (ZEP) na ÚVPS, - Katastrálne konanie, - Služby obchodného registra pre občanov a podnikateľov. Ako však uvádza vo svojej prezentácii na konferencii ITAPA splnomocnenec Vlády SR pre informačnú spoločnosť Pavol Tarina, egovernment na Slovensku stále zaostáva za väčšinou krajín EÚ. Podľa prieskumu z roku 2006 sa nachádza na predposlednej priečke. Alexander Leiningen-Westerburg, bývalý člen tímu spolkového kancelára Rakúska však tvrdí, že príklad si môžeme brať zo susedného Rakúska. Ešte nedávno bolo v podobnej situácii, no vďaka všeobecnej podpore všetkých úrovní verejnej správy sa im podarilo prepracovať na prvé miesto hodnotenia. 1.5 Potenciál Slovenska a možnosti jeho využitia Z pohľadu využívania Internetu domácnosťami sú prieskumy kontroverzné najmä kvôli veľkým rozdielom medzi výsledkami jednotlivých prieskumov. Najlepšie je na tom

21 Slovensko podľa správy Eurostatu za rok , keď zverejnil podiel obyvateľov nad 16 rokov využívajúcich Internet na úrovni 43%. Podľa prieskumu TNS 10 v tom istom roku bol tento podiel 37% pre obyvateľov starších ako 15 rokov. Štatistický úrad SR má inú metodiku, keďže zisťuje počet domácností využívajúcich Internet, pričom za daný rok zverejnil 11 výsledky na úrovni 26,6% pre všetky domácnosti a 33,8% pre domácnosti s deťmi do 16 rokov. Zaujímavé sú dôvody, prečo niektorí obyvatelia nemajú prístup na Internet. Tieto výsledky sú z prieskumu Štatistického úradu SR. Vyše 40% respondentov nevyužívajúcich Internet ho nechce alebo nepotrebuje, nasleduje s 34,4% odpoveď že majú prístup na Internet inde ako doma, 32,6% tvrdí že používanie Internetu je príliš drahé a 31,8% že zavedenie Internetu je príliš drahé. 13% respondentov odpovedalo, že s Internetom nevie pracovať a niečo vyše 1% sa obáva o súkromie alebo bezpečnosť. Vzhľadom na vysoký, až 40% podiel ľudí, ktorí Internet nechcú alebo nepotrebujú, existuje na Slovensku veľký potenciál pre atraktívne nové on-line služby, ktoré môžu túto skupinu prilákať. Ak navyše dokáže ušetriť peniaze, môže presvedčiť aj časť necelej tretiny považujúcej Internet za príliš drahý. Navyše podľa prieskumu až 50% domácností vlastní PC, v kategórii domácností s deťmi do 16 rokov je to dokonca takmer 70%. Táto skutočnosť znižuje prvotné náklady na zavedenie Internetu o podstatnú čiastku, aj v porovnaní s cenou za samotné pripojenie na Internet. V prospech vysokého potenciálu hovorí aj relatívne vysoká počítačová gramotnosť, keď podľa prieskumu Eurostatu 12 za rok 2006 je Slovensko na 6. najlepšom mieste v EÚ v oblasti počítačovej negramotnosti s 29%, priemer EÚ je 37%. Medzi mladými rokov je táto miera iba 3%, u študentov dokonca 1%. Podľa tejto správy však máme jednu z najnižších mier počítačovo gramotných používateľov s vysokými znalosťami, iba 19%, priemer je 22%, vedúce Luxembursko má až 42%. Kritériom na posudzovanie miery počítačových znalostí bolo šesť jednoduchých úloh: - Použitie myši na spustenie programov ako Internetový prehliadač, - Skopírovanie a presunutie súboru a adresára,

22 - Použitie copy & paste na skopírovanie a presunutie informácií z jedného programu do druhého, - Použitie základných aritmetických funkcií (sčítanie, odčítavanie, násobenie, delenie) v Excel tabuľkách, - Skomprimovanie súboru, - Napísanie jednoduchého programu. Za počítačovo negramotného bol označený respondent, ktorý nezvládol ani jednu z týchto úloh. Naopak, za používateľa s vysokými znalosťami bol považovaný ten respondent, ktorý zvládol aspoň 5 úloh. Výraznou nevýhodou slovenského Internetu je oblasť inzercie. Napriek vysokému rastu, ktorý slovenský Internet zaznamenáva, internetová inzercia stále výrazne zaostáva. Vidíme to na príklade on-line verzií denníkov či týždenníkov. Hoci počet návštev na weboch najvýznamnejších periodík je vyšší ako čítanosť ich tlačených verzií, objem či cena webovej inzercie výrazne zaostáva (Garaj, P., 2007). Jedným z nástrojov, ktorými sa prevádzkovatelia najväčších serverov združených v Asociácii Internetových Médií snažia získať lepšiu pozíciu pri vyjednávaní cien reklamy, je aj výmena spoločnosti, ktorá im zabezpečuje monitoring návštevnosti. Rozhodli sa pre spoločnosť Mediaresearch, ktorá už úspešne pôsobí napríklad aj na českom či poľskom trhu (Garaj, P., 2007). Podstatným rozdielom oproti predchádzajúcemu monitoringu je nová metodika merania, ktorá neudáva počet unikátnych návštevníkov, ako to bolo bežné doteraz, ale počet reálnych používateľov. Rozdiel je v tom, že stará metodika unikátneho používateľa rozlišovala samostatné počítače. Nová metodika sa snaží rozlíšiť reálnych používateľov, či už jeden pristupuje z rôznych počítačov alebo viacerí z jedného. Vďaka novej metodike si väčšina sledovaných portálov v počte používateľov oproti pôvodnej polepšila, jediným, ktorý si pohoršil bol Zoznam.sk. Mediálne agentúry si od nového nástroja sľubujú hlavne detailnejšie informácie o návštevníkoch nielen celého servera, ale aj jeho jednotlivých sekcií a z toho vyplývajúce lepšie cielenie reklamy (Garaj, P., 2007). O tom, že na slovenskom Internete existuje veľa nevyužitého potenciálu, pravdepodobne nik nepochybuje. Zaujímavé zhrnutie situácie môžeme nájsť v troch článkoch dvoch slovenských bloggerov. Článok Nedostatky slovenského internetu z marca 2006 VIP 15

23 bloggera Martina Pilnika z blog.sme.sk vymenúva autorom vnímané nedostatky slovenského Internetu: - Nedostatok obsahu, - Nedostatok používateľov, - Neexistencia slovenského fulltextu 13, - Skrytý obsah, - Nedocenenie možností profi sektorom, - Propagácia praktických prínosov mimo sieť. Čiastočne jeho názor zdieľame, za podstatné však považujeme hlavne nedostatok obsahu v slovenskom jazyku a propagáciu praktických prínosov mimo sieť. V ďalšom jeho článku, Zahraničným službám chýbajú slovenské reálie, rozoberá skutočnosť, že na slovenskom Internete nielen že chýbajú originálne nápady, chýbajú dokonca aj známe lokálne verzie či kópie úspešných zahraničných služieb. Ako príklad uvádza český Seznam a jeho novú službu, ktorú v tej dobe slovenské portály neponúkali. Keďže je však prispôsobená českému trhu, napriek nízkej jazykovej bariére ju nie je možné slovenskými používateľmi naplno využiť. S týmto postrehom úplne súhlasíme, pretože neexistencia jazykovej bariéry, či už v podobe českého webu alebo jazykovo zdatného používateľa, ešte neznamená že slovenský používateľ môže možnosti zahraničných webov naplno využiť, keďže môžu byť priamo alebo nepriamo limitované len pre určité geografické oblasti. Nemôžme zabúdať ani na rozdiely v legislatíve, ako príklad možno uviesť nový zákon v USA umožňujúci vyšetrovateľom pristupovať k om aj bez súhlasu súdu, čo sa priamo týka aj slovenských používateľov amerických ových služieb (gmail, yahoo či hotmail). Blogger vystupujúci pod pseudonymom Niesom poeticky opisuje vo svojom článku Sme.sk je ťahúňom slovenského internetu slovenský internet ako malý a tichý. Dôvodom je podľa neho pasívnosť najväčších slovenských internetových portálov ako Azet, Zoznam, Atlas či Centrum, ktoré len občas skopírujú úspešný nápad kopírujúci tradičné služby ako mapy, katalóg či . Ako svetlú výnimku uvádza portál Sme.sk s jeho inovatívnymi a zaujímavými projektmi (napríklad spustili vlastný blogovací systém ako jeden z prvých denníkov na svete, projekt vybrali.sme.sk kopírujúci úspešný digg.com, katalóg kompletných diplomových prác či digitalizáciu slovenskej literatúry). Taktiež vyzdvihuje ich súťaž o internetový projekt roka Vďaka svojej finančnej a mediálnej sile a know-how dokáže 13 Fulltextového vyhľadávača 16

24 pretlačiť zaujímavé projekty, ktoré by inak zapadli prachom. Ľutuje, že neexistuje iný portál, ktorý by vďaka konkurenčnému boju so Sme.sk oživil slovenský internet. V jeho názore by sme zvýraznili najmä poslednú časť, keďže taktiež cítime absenciu skutočného konkurenčného boja, či už o nových používateľov alebo používateľov konkurenčných služieb. 2. Návrh obsahu zvyšujúceho záujem o internet 2.1 Pozadie Vzhľadom k situácii, ktorá bola opísaná v predchádzajúcich kapitolách, nie je prekvapujúci záver, že jednou z ciest rozširovania informačnej spoločnosti je tvorba nového, lákavého obsahu na internete, schopného prilákať nových používateľov a ponúknuť im novú pridanú hodnotu. Niektoré zaujímavé možnosti využitia informačných technológií sme načrtli v ŠVA 14 Webové služby vo financiách, pričom ďalšie zaujímavé nápady sa objavili aj počas diskusie k nej. Jedným z nich bol aj nápad využiť informačné technológie v bežnom živote tak, aby dokázali ľudom ušetriť peniaze. Tak sa zrodil návrh webovej stránky, ktorá by získavala údaje o cenách tovarov z maloobchodných reťazcov a umožňovala používateľom vybrať tú predajňu 15, kde by svoj nákup mohli uskutočniť najvýhodnejšie. Diplomová práca má za cieľ zrealizovať pilotný projekt, ktorý môže prerásť do komerčnej prevádzky stránky, prípadne ponúknuť úvodnú štúdiu súkromnej alebo verejnej sfére, ktorá by podobný projekt mohla profesionálne zrealizovať. Pre tvorbu samotnej ukážky webovej stránky bola nadviazaná spolupráca s Fakultou riadenia a informatiky Žilinskej univerzity. Tvorba tejto stránky je zadaním bakalárskej práce študenta Miroslava Červeňa, vedúcou bakalárskej práce je Ing. Katarína Zábovská. Jednou z prvých činností bolo oslovenie vybraných maloobchodných reťazcov o spoluprácu. Bohužiaľ, odpovede boli negatívne, prípadne nedorazili vôbec (príloha 1). Ceny tovarov v predajniach nie sú obchodným tajomstvom, keďže s určitou námahou predstavujúcou návštevu danej predajne a hľadanie daného tovaru si ich každý môže zistiť sám. Zároveň pre obchodné reťazce nie je problém zverejňovať ich, keďže ich už majú uložené elektronicky vo svojom informačnom systéme. Keďže v súčasnosti zisťujú reťazce 14 Študentská vedecká aktivita Ekonomickej fakulty UMB v roku Diskont, supermarket, hypermarket... 17

25 ceny rôznych tovarov u konkurencie, napríklad aj kvôli garanciám najnižšej ceny či pre rozhodovanie o cenotvorbe, takáto webová stránka, ktorá by tieto údaje zbierala elektronicky, by im ušetrila prácu spojenú s ručným získavaním týchto údajov. Ďalšou výhodou by bol nový priestor pre cielenú reklamu nielen reťazcov, ale aj výrobcov predávaných tovarov. Používatelia danej stránky by boli priamo cieľovou skupinou pre ich reklamu, keďže jej návštevou vyjadrujú potenciálny úmysel ísť na nákup. Nezanedbateľnou výhodou by bolo aj pozitívne PR a konkurenčná výhoda oproti nezapojeným reťazcom, keďže ich predajne by sa pri vyhľadávaní nezobrazovali. Ďalším potenciálnym zdrojom údajov je Štatistický úrad SR, ktorý zbiera a vyhodnocuje ceny tovarov v rôznych predajniach najmä v súvislosti s výpočtom inflácie. Odpoveď na žiadosť o poskytnutie časti údajov však bola bohužiaľ negatívna s vyjadrením, že tieto údaje neposkytujú laickej ani odbornej verejnosti (príloha 2). Vzhľadom k týmto skutočnostiam sme sa rozhodli pre osobný zber cien vybranej vzorky tovarov. Bližšie sa tejto téme venuje kapitola 2.6 Zber údajov. 2.2 Podobné projekty Webových stránok, porovnávajúcich ceny tovarov u rôznych obchodníkov už v súčasnosti existuje viacero, zahraničných i domácich. Zvyčajne sa jedná o stránky porovnávajúce ceny u takých obchodníkov, u ktorých sa dajú ceny zistiť automaticky (internetové obchody) alebo sa ceny nemenia často (poistenie, poplatky v bankách, ceny benzínu...). Ako príklad slovenskej stránky možno uviesť ktorá sa zameriava na oblasť motorizmu. Medzi poskytované služby patrí napríklad spravodajstvo, porovnanie cien povinného zmluvného poistenia áut v spolupráci s a najmä vyhľadávanie najnižších cien pohonných hmôt. Údaje o cenách pohonných hmôt na rôznych čerpacích staniciach sú zadávané administrátorom alebo anonymnými dobrovoľníkmi. Ponúka vyhľadávanie najnižších cien jednotlivých typov pohonných hmôt (benzín 95, 98, nafta...) podľa krajov. Jednoduché a intuitívne porovnanie cien povinného zmluvného poistenia v jednotlivých poisťovniach na základe používateľom zadaných údajov neponúka ako jediná, popri nej v tejto oblasti pôsobí napríklad aj 18

26 Presnosť údajov sme nezisťovali, no rozdiely medzi uvedenými cenami pohonných hmôt aj poistného jednotlivých spoločností sú výrazné. Chýba však jednoduché hodnotenie kvality, keďže pri mnohých, najmä lacnejších čerpacích staniciach sa motoristi sťažujú na kvalitu predávaných pohonných hmôt. Podobne ako v zahraničí, aj na Slovensku existujú stránky priebežne zisťujúce ceny rôznych tovarov v internetových obchodoch, napríklad či Umožňujú prehľadávanie podľa kategórií či vyhľadávanie priamo podľa názvu a/alebo ceny. Sú medzi nimi dosť výrazné rozdiely v dizajne a funkčnosti, preto je pre používateľa najlepšie vyskúšať viacero a rozhodnúť sa aj podľa vlastných preferencií. Rozdiely v cene výrobkov medzi predajcami sú rôzne, často však vyše 10%. V oblasti potravín a iného tovaru pôsobí stránka Jej nevýhodou je fakt, že informácie čerpá iba z aktuálnych letákov vybraných reťazcov. Tieto informácie triedi do kategórií, v ktorých sa informácie o produktoch a cenách zobrazujú. Taktiež nie je jasné, pre ktoré mesto dané akcie platia. Zahraničné stránky zvyčajne poskytujú podobné služby ako slovenské, no na vyššej úrovni a s aktívnejším zapájaním sa používateľov pri hodnotení jednotlivých predajcov a tovarov. V kategórii potravín sa však Anglické Tesco prezentuje výbornou akciou blížiacou sa filozofiou k nami navrhovanej stránke. Na svojej webovej stránke 16 zverejňuje tzv. PriceCheck, v ktorom po zadaní názvu hľadaného tovaru zverejní ceny tovarov s podobným názvom v jednotlivých reťazcoch. Obsahuje databázu vyše 5000 produktov za každý zo štyroch zahrnutých reťazcov. Slúži však iba na ilustráciu, nedajú sa vytvárať koše tovarov a ceny nie sú delené podľa jednotlivých predajní. Tesco však tvrdí, že vo všetkých ich predajniach majú rovnaké tovary rovnakú cenu okrem malého počtu vybraných označených produktov. 2.3 Návrh stránky Zámerom je vytvoriť webový portál, ktorý uľahčí výber najlacnejšej a reálne dostupnej predajne pre určený nákup. Umožní vytvoriť si nákupný košík, do ktorého si užívateľ zadá tovar, ktorý plánuje kúpiť (najmä potraviny a spotrebný tovar). Výsledkom bude predajňa (prípadne ďalšie dve v poradí), v ktorých je daný nákup najvýhodnejšie kúpiť

27 aj s ohľadom na vzdialenosť od bytu/domu a spotrebu auta. Možnosťou je aj zobrazenie viacerých (napríklad dvoch) predajní a pre každú z nich sa zobrazí zoznam tovarov, ktoré sú v nej z daného košíka najlacnejšie. Táto funkcia je užitočná v prípade, ak používateľ plánuje navštíviť viacero predajní a tým ešte viac ušetriť. Nevýhodou tohto prístupu je však väčšia časová náročnosť. Aj v prípade, že má používateľ obľúbenú predajňu, portál mu poslúži na výber a optimalizáciu nákupu aj vzhľadom k celkovej cene. Tento prístup umožní ušetriť čas aj peniaze, keďže používateľ nemusí chodiť po celej predajni a prezerať dostupný tovar a priebežne v hlave prepočítavať celkovú sumu nákupu. Tovar v košíku bude samozrejme možné vytlačiť, alebo uložiť do PDA, či mobilného telefónu, aby kupujúci na nič nezabudol. Pre maloobchodné reťazce a firmy vyrábajúce v nich predávaný tovar predstavuje takýto portál ideálny cieľ kontextovej reklamy, ktorá by bola pravdepodobne hlavným zdrojom financovania portálu. Najdôležitejšia je intuitívnosť a jednoduchosť celého portálu, aby zbytočne neodrádzal od používania. Jedeným z cieľov je získať nových používateľov, ktorí často nemajú veľa skúseností s používaním internetu. Nový používateľ si pravdepodobne najskôr vyskúša vytvoriť vlastný košík s tovarom, pričom bude mať možnosť vytvoriť si automaticky vlastný profil kde sa daný košík aj uloží. Kvôli prívetivosti by mal umožňovať v prihlasovacích údajoch aj diakritiku a medzery, keďže mnohí bežní používatelia neradi vymýšľajú a snažia sa zadať napríklad vlastné meno. Medzery by sa mohli automaticky prevádzať napríklad na znak _ pre potreby databázy, pričom používateľ o tom ani nemusí vedieť. V prípade konfliktu prihlasovacieho mena s menom už existujúcim v databáze automaticky ponúkne alternatívy (napríklad pridaním náhodne vygenerovaných čísiel za meno ako to ponúkajú mnohé fre y). Vyžadovaných údajov by malo byť len nutné minimum, okrem mena a hesla aj ová adresa a mesto kvôli vyhľadávaniu vhodných predajní. V prípade, že používateľ nemá vlastný , v spolupráci s niektorým fre om je možné ponúknuť mu vytvorenie vlastného konta bez toho, aby opustil portál, čo by najmä neskúseného používateľa mohlo zmiasť. Základom prívetivosti je jednoduché vytváranie a prihlasovanie sa do vlastného profilu, kde si používateľ môže vytvárať nákupné košíky. Automatické prihlasovanie je nutnosť kvôli komfortu. Ak by mal používateľ zakaždým zadávať prihlasovacie meno/heslo, môže ho to časom od používania stránky odradiť. Údaje v profile by okrem štyroch vyžadovaných (meno, heslo, , mesto) mohli obsahovať spotrebu auta, vzdialenosť 20

28 predajní od bydliska, prípadne adresu bydliska, ak by sa podarilo využiť webovú službu alebo aplikáciu (napríklad navigačné softvéry) na výpočet vzdialenosti miesta bydliska od predajne. Polohy predajní by boli pevne zadané v databáze. V prípade využitia navigačného softvéru by bola k dispozícii aj možnosť zadať aktuálnu polohu podľa GPS. Zaujímavým nápadom je aj možnosť zadania viacerých adries/gps koordinátov, medzi ktorými bude možné jednoducho prepínať v prípade častého cestovania na rôzne lokality (napríklad týždňovky adresa bydliska a ubytovania v mieste práce, pre študentov bydlisko a internát...) a možnosť zadať momentálnu polohu, ktorá sa použije len pre dané posedenie (neuloží sa pri odhlásení), využiteľné napríklad pri častom cestovaní medzi mestami alebo na výlete. S využitím napríklad Google Earth je možné zobraziť mapu s polohami predajní a aktuálnou polohou pre lepšiu orientáciu. Výber tovaru v košíku musí byť jednoduchý a umožňovať rýchle pridávanie/odoberanie jednotlivých položiek a množstva. Používateľ si môže uložiť niekoľko košíkov s tovarmi, ktoré bežne nakupuje, čím získa prehľad o zmenách cien a jednoduchým pridaním/odobratím tovarov ho môže rýchlo aktualizovať na špecifický pre daný týždeň. Môže ísť až tak ďaleko, že používateľovi umožní zadať, ako dlho mu daný tovar vydrží (napríklad prací prášok, prostriedok na riad, zubná pasta...) a po určenom čase používateľa automaticky upozorní aby nezabudol kúpiť nové balenie. Takmer všetky funkcie by mali byť voliteľné a ľahko nastaviteľné, napríklad táto posledná funkcia by spolu s upozornením, že sa daný tovar míňa, zobrazila aj možnosť vypnúť tieto upozornenia. Na uľahčenie výberu tovarov a predajní je vhodná funkcia obľúbených tovarov a predajní. Pri vybratí obľúbenej predajne (predajní) by sa ako prvé zobrazili práve obľúbené tovary aj ak by neboli najlacnejšie, ostatné až za nimi. Výber obľúbených tovarov by uľahčil zostavovanie nákupného košíka, používateľ sa nemusí preklikávať a vždy vyberať konkrétny výrobok, ale ak si napríklad z kategórie pív vyberie ako obľúbené 10 Zlatý Bažant a Martiner, pri zostavovaní košíka stačí aby vybral kategóriu pív a stránka mu automaticky vyberie najlacnejšie z týchto dvoch značiek a ostatné bude ignorovať. Iná možnosť je len výber obľúbenej značky, ak používateľ vyberie ako obľúbenú značku napr. Rajo, pri výbere každej kategórie mu ako prvé ponúkne práve výrobky danej značky (mlieko, maslo...). Celková cena nákupu každého používateľom prednastaveného košíka je automaticky prepočítaná podľa aktuálnych cien z databázy pri každom prezretí prehľadu košíkov a pridaní/odstránení tovaru z košíka a taktiež je automaticky zobrazený najvýhodnejšiu predajňu pre daný nákup. 21

29 Okrem ceny je zaujímavým nápadom pridať možnosť hodnotiť predajne používateľmi v rôznych oblastiach, ako sú napr. dostupnosť tovaru, kvalita tovaru, rýchlosť vybavenia pri pokladni, ochota pri reklamáciách či ochota personálu. Ďalšími možnosťami je napríklad využitie systému sťažností (ako napríklad staznosti.sme.sk) či diskusného fóra pre priame zapojenie používateľov. Pôvodným zámerom bola spolupráca s maloobchodnými reťazcami na pravidelnej aktualizácii databázy, ktorá by v ideálnom prípade mohla byť aktualizovaná takmer real-time. Bohužiaľ oslovené reťazce neboli ochotné spolupracovať na takejto úrovni, väčšinou ponúkali iba informácie dostupné na ich webových stránkach alebo letákoch, ktoré pre takýto typ služby nie sú vhodné. Preto pre potreby tejto diplomovej práce bude databáza obsahovať osobne pozbierané údaje v rôznych dňoch v rôznych predajniach pre vybrané druhy tovaru. 2.4 Možnosti presadenia Pri tvorbe tejto webovej stránky sledujeme hlavný cieľ - tvorbu nového obsahu. S tým súvisí možnosť využitia informačných technológií nielen na zjednodušenie činností či prístup k novým informáciám, ale aj najmä v podnikoch často spomínanú úsporu nákladov. Domácnosti tak budú môcť jednoducho optimalizovať svoje nákupné rozhodnutia podobne, ako to robia firmy pri svojich nákupoch porovnaním ponúk a výberom najvýhodnejšej. Snaha čo najviac ušetriť je na Slovensku stále výrazná, aj keď v poslednom čase sa začína presadzovať aj pohodlie a rýchlosť. Táto stránka ponúka výhody v obidvoch oblastiach. Úsporu ponúka vďaka výberu najvýhodnejšej predajne pre daný, konkrétny nákup, keďže každý reťazec má inú, dynamicky sa meniacu ponuku produktov lacnejších ako konkurencia, navyše existujú aj cenové rozdiely medzi rôznymi predajňami toho istého reťazca. Veľkú výhodu ponúka aj v oblasti pohodlia a rýchlosti. Nielen vďaka tomu, že používateľa pri jeho snahe ušetriť odbremení od kontrolovania cien v rôznych predajniach pre výber najvýhodnejšej ceny, v spolupráci s inými službami dokáže ponúknuť komfort na Slovensku doteraz neznámy. Tieto služby sú bližšie rozobrané v kapitole 2.5 Ďalšie možnosti využitia, napríklad dovoz nákupu domov, tvorbu jedálneho lístka napríklad na celý týždeň dopredu s automaticky vygenerovaným košíkom potrebných tovarov atď. 22

30 Tvorba nového, zaujímavého obsahu na internete schopného prilákať nových používateľov je isto hodná podpory aj zo strany verejnej sféry, ktorá sa zaviazala v rámci rôznych programov (Lisabonská stratégia, i2010) k podpore rozvoja informačnej spoločnosti. Popri hlavnom cieli sú však dosiahnuteľné aj mnohé iné. Predseda vlády Róbert Fico neraz spomínal maloobchodné reťazce v súvislosti so zdražovaním cien potravín a hrozil opatreniami. V tejto súvislosti treba spomenúť aj obavy zo zdražovania s príchodom Eura. Jednou zo základných podmienok fungovania trhového hospodárstva a jeho tlaku na ceny je dostupnosť informácií. A práve táto stránka dokáže jednoducho a efektívne šíriť informácie o cenách a tým priblížiť trh k ideálnemu. Týmto spôsobom dokážu spotrebitelia redukovať informačnú výhodu subjektov na strane ponuky maloobchodných reťazcov. Navyše ide o nástroj, ktorý neobmedzuje trh, práve naopak. V prípade, že by zákonodarcovia prikázali elektronické zverejňovanie cien v stanovenej forme pre veľké reťazce ovplyvňujúce cenotvorbu na trhu, získa sa tým niekoľko výhod. Priamou evidentnou výhodou je ľahšia dostupnosť množstva údajov pre štatistický úrad, ktorý ich už aspoň z veľkých reťazcov nebude musieť prácne získavať. Tieto údaje bude zároveň môcť jednoducho využiť aj Slovenská obchodná inšpekcia. Vďaka ľahšiemu prístupu k údajom sa zjednoduší úloha vlády pri strážení cenovej hladiny pri prechode na Euro, pričom popri verejnej sfére bude môcť zmeny jednoducho sledovať aj súkromná sféra, najmä domácnosti. Takýmto spôsobom bude existovať veľký verejný tlak proti neodôvodnenému zvyšovaniu cien. Úloha štátu by bola hlavne v prijatí a presadení legislatívy, ktorá by určovala povinnosť veľkých reťazcov zverejňovať ceny elektronicky v dohodnutej forme. Ideálny by bol moderný štandard pre výmenu dát, XML. Nejedná sa pritom o narúšanie trhu, keďže tieto údaje sú plne k dispozícii pre každého, je len prácne získavať ich ručne. Pre maloobchodné reťazce naopak nie je technicky náročné tieto údaje zverejniť, keďže ich majú vo svojich informačných systémoch. Prípravu samotnej stránky môže taktiež zrealizovať verejný sektor, túto úlohu však môže prenechať aj súkromnému alebo tretiemu sektoru. Pre súkromný sektor je lákavý najmä potenciál prilákať množstvo používateľov a na samotnú stránku porovnávajúcu ceny v predajniach naviazať mnohé ďalšie služby. Zaujímavý bude najmä v prípade presadenia navrhovanej legislatívy, no existuje aj možnosť samostatnej dohody s maloobchodnými reťazcami či pravidelného ručného zberu údajov. Treba si 23

31 uvedomiť, že údaje o cenách tovarov v jednotlivých predajniach sú napríklad v Spojenom Kráľovstve dostupné priamo na stránkach miestnych maloobchodných reťazcov Návrh projektu Pre ilustráciu sme navrhli projekt realizácie takejto stránky v prípade neexistencie legislatívy a neochoty zo strany maloobchodných reťazcov. Predpokladáme, že spočiatku nebudú implementované všetky navrhované funkcie, ale že budú pribúdať postupne a niektoré z rôznych dôvodov nebudú implementované vôbec. Výstup z MS Project vidíme v Obrázku 1. Obsahuje zoznam a hierarchiu úloh, ich dĺžku, štart a koniec v prípade začiatku projektu , predchodcov a náklady. Náklady boli kalkulované priamo v MS Project a boli vyrátané zo zadaných predpokladaných hodinových nákladov na pracovníkov v jednotlivých roliach. Ide iba o priame náklady na projekt, nezahŕňajú režijné náklady na chod firmy. Náklady na pracovníkov predstavujú celkové náklady, okrem mzdových sú to napríklad náklady na priestory a vybavenie. Podľa rolí boli náklady zvolené nasledovne: Manažér projektu 460 Sk/hod Vývojár 330 Sk/hod Administrátor (zabezpečuje prevádzku servera) 220 Sk/hod Personálna agentúra (brigádnik najatý na prvý zber údajov) 80 Sk/hod 17 Ako príklad možno uviesť napríklad či kde si zákazník po zaregistrovaní môže aj priamo objednať dovoz potravín priamo domov 24

32 Obrázok 1: Prameň: Výstup z MS Project - úlohy Vlastná tvorba Fázy vývoja projektu Predmetom, ktorému budeme venovať pozornosť je vývoj webu od prvotnej analýzy až po odovzdanie webu do používania. Osobitnú pozornosť budeme klásť na zhodnotenie finančnej stránky projektu, jasné vymedzenie úloh pri vývoji projektu a pohľad na výsledok projektu z perspektívy sponzora projektu a používateľa služby. Logickú následnosť základných etáp pri vývoji projektu možno zobraziť nasledovne: 1. Prvotná analýza (2 dni) 2. Business analýza (9 dní) 3. Programátorská analýza (9 dní) 25

33 4. Programovanie a tvorba dokumentácie (35 dní) 5. Implementácia a skúšobná prevádzka (43 dní) Prvotná analýza projektu Najprv sme určili, v ktorých mestách sa bude projekt realizovať. Na základe počtu predajní a počtu obyvateľov sme vybrali Bratislavu, Trenčín, Žilinu, Banskú Bystricu, Košice a Prešov. Následne sme definovali zdroje potrebné na realizáciu projektu. Po personálnej stránke si projekt vyžaduje zapojenie manažéra projektu, vývojára stránky, marketingového pracovníka, webového administrátora a zberačov údajov. Po technickej stránke si projekt vyžaduje najmä server na ktorom bude spustená vyvíjaná aplikácia. Výstupom prvotnej analýzy projektu je súhrnný dokument, ktorý komplexne popisuje požadovaný rozsah projektu, jeho personálne a technické požiadavky a zdroje, ktoré tieto nároky pokryjú. Jeho súčasťou je taktiež SWOT analýza: Strengths (silné stránky): - možnosť pre používateľa - ušetriť čas a peniaze, - neexistencia konkurenčnej stránky na Slovensku, - novátorstvo, - možnosť naviazať na tento projekt rôzne ďalšie služby, - schopnosť získať veľkú používateľskú základňu aj medzi používateľmi využívajúcimi internet len sporadicky. - Weaknesses (slabé stránky): - neaktuálne/nesprávne údaje môžu odradiť používateľov, - stránka musí mať dobrý dizajn, vytváranie košíkov musí byť ľahké a rýchle, aby používateľ nemal pri návšteve stránky pocit zbytočne premárneného času, - každý väčší výpadok služby môže viesť k potenciálnej strate používateľov, ktorí sa na ňu už nebudú môcť spoľahnúť, - nutnosť výraznej propagácie na získanie používateľov, 26

34 Opportunities (príležitosti): - rastúca penetrácia internetu na Slovensku, postupné zlacňovanie pripojenia a rastúca počítačová gramotnosť, - možnosť dohody o poskytovaní údajov s obchodnými reťazcami, prípadne prijatie legislatívy, ktorá by to nariaďovala, - využitie netradičných foriem marketingovej komunikácie, - potenciál získania dotácie v súvislosti s rozvojom obsahu na internete, schopného prilákať nových používateľov a rozvojom informačnej spoločnosti, - šikovnou marketingovou stratégiou využiť obavu a neistotu pred zavedením eura a presvedčiť používateľov, že vďaka tejto stránke môžu napriek zavedeniu eura ušetriť a jednoduchšie porovnávať a prepočítavať ceny pred a po zavedení eura. Threats (hrozby): - v prípade všeobecnej dostupnosti údajov o cenách (napríklad v prípade prijatia legislatívy) jednoduchý vstup konkurencie, - v prípade neexistencie dohody s obchodnými reťazcami a zároveň odmietnutie prijatia legislatívnej povinnosti v tomto smere zostáva iba možnosť osobného zberu údajov, ktoré by zdražilo prevádzku a v prípade častých chýb a neaktuálnosti by znechutilo a odradilo používateľov, - prípadný nezáujem inzerentov (najmä v prípade nízkej návštevnosti), - prípadný nezáujem používateľov, - kartelové dohody obchodných reťazcov. Business analýza Základným cieľom projektu je poskytnúť zákazníkom užitočný a používateľsky jednoduchý nástroj na porovnávanie cien produktov, ktoré ponúkajú predajne a tým pomáhať zákazníkom správne sa rozhodovať pri nákupoch. Aby projekt tento cieľ naplnil, musí byť oň zo strany zákazníkov záujem a musí byť medzi nimi dostatočne známy. Preto je vhodné vypracovanie marketingovej štúdie, ktorej náplňou je zistiť na vybranej vzorke zákazníkov úroveň záujmu o takúto službu. 27

35 V tejto fáze projektu by sme mali dospieť ku kvalifikovanému odhadu celkových nákladov, ktoré si vývoj projektu vyžiada a taktiež sa pokúsime odhadnúť prevádzkové náklady, ktoré si vyžiada prvý rok prevádzky projektu. Na druhej strane by sme mali byť schopní identifikovať potenciálne zdroje financovania. Časová štruktúra nákladov vo fáze vývoja projektu (v odhadovanej dĺžke 77 dní): - prvotná analýza (2 dni) 7 360,00 Sk - business analýza (5 dní) ,00 Sk - programátorská analýza (9 dní) ,00 Sk - programovanie a tvorba dokumentácie (32 dní 18 ) ,00 Sk a. z toho tvorba, testovanie a oprava kódu ,00 Sk - implementácia a skúšobná prevádzka portálu (43 dní) ,00 Sk Celkové projektované náklady počas vývojovej fázy projektu: ,00 Sk Štruktúra nákladov počas jedného roka prevádzky: - hosting servera ,00 Sk - správa servera ,00 Sk - fyzický zber údajov ,00 Sk - marketingové aktivity na zvýšenie návštevnosti ,00 Sk Celkové projektované náklady počas ročnej prevádzky: ,00 Sk Ide o minimálne predpokladané náklady počas prevádzky. Ak má spoločnosť vyššie ambície, je nutné pripočítať náklady na ovú a telefonickú podporu či výrazne vyššie náklady na marketing, najmä v prvom roku prevádzky. Taktiež netreba zabúdať na režijné náklady. 18 Dokončenie dokumentácie prebieha počas skúšobnej prevádzky 19 Ide o cenu najvyššej cenníkovej služby poskytovanej slovenskou hostingovou spoločnosťou určenej napríklad pre online obchody, cena je z Za predpokladu že administrátor spravuje ešte jeden web 21 Pevná sadzba 150 Sk za 1 supermarket * 35 supermarketov * 48 týždňov; prieskum sa realizuje raz týždenne 28

36 Služby zákazníkom budú poskytované bezplatne, hlavným zdrojom príjmov preto pravdepodobne budú príjmy z reklamy výrobcov resp. priamo maloobchodných reťazcov. Príjmy budú závislé najmä od návštevnosti stránky, takže bude nutné portál dostatočne dostať do povedomia zákazníkov pomocou rôznych promotion aktivít. Predpokladáme však, vzhľadom na absenciu podobných služieb na slovenskom internete, že pri dostatočnej propagácii bude návštevnosť zaručovať príjmy, ktoré by mali minimálne pokryť náklady spojené s vývojom portálu a s jeho prevádzkou. Napríklad už pri sadzbe 9000 Sk/mesiac (garancia zobrazení) a počte 6 inzerentov by bol ročný príjem vo výške Sk. Výstupom business analýzy bude rozpočet nákladov na vývoj webu a jeho prevádzku v prvom roku spolu s finančným výhľadom na ďalšie roky prevádzky a schéma financovania vývoja pomocou krátkodobého úveru. Programátorská analýza Táto fáza vývoja projektu spočíva v zadefinovaní presnej špecifikácie portálu a má dať jasné úlohy pre programátora. Ide vlastne o preklopenie požiadaviek sponzora projektu na výstup projektu do formy, s ktorou môže programátor pracovať. Je potrebné určiť na akej softwarovej platforme bude portál fungovať a s akým typom databázového systému bude spolupracovať. Ďalej je potrebné nadefinovať pravidlá pre transfer a spracovanie dát, analyzovať a sformulovať zadanie pre naprogramovanie internetovej aplikácie a určiť dizajn a usporiadanie používateľského rozhrania portálu. V tejto fáze je najdôležitejšia dobrá komunikácia medzi manažérom projektu a vývojárom (resp. programátorom). Výstupom programátorskej analýzy sú jasné inštrukcie pre programátora, na základe ktorých vytvorí požadovanú aplikáciu. Programovanie a tvorba dokumentácie Na základe zadaných inštrukcií programátor vytvorí aplikáciu s nami zvolenými vlastnosťami a dizajnom. Táto fáza je plne v kompetencii programátora. Implementácia a skúšobná prevádzka V tejto fáze sa aplikácia nainštaluje na server a spustí sa skúšobná prevádzka, ktorá má za cieľ elimináciu prípadných nedostatkov a chýb. Taktiež sa prakticky otestuje zber 29

37 primárnych údajov (ceny vybraných produktov v predajniach), ich transfer na server a následne ich spracovanie. Po dvoch mesiacoch skúšobnej prevádzky sa web odovzdá do ostrej prevádzky. 2.6 Ďalšie možnosti využitia Využitie webovej stránky vo forme, ktorú navrhujeme, však ani zďaleka nekončí pri optimalizácii nákupov pre domácnosti. Službu, ktorú zabezpečuje, je možné využiť v rôznych oblastiach (štatistický úrad, výskum, komerčné aplikácie...), či už priamo alebo nepriamo. Preto je vhodné, aby dokázala poskytovať potrebné informácie prostredníctvom štandardného rozhrania, akým sú napríklad webové služby a získať tým možnosť za poplatok poskytovať túto službu iným firmám, prípadne rozšíriť portfólio produktov Webové služby Webové služby sú pomerne nový pojem a za svoj vznik vďačia najmä snahám o štandardizáciu v oblasti IT. W3C, organizácia zameraná na presadzovanie internetových štandardov, definuje webové služby ako softwarový systém na podporu vzájomnej sieťovej interakcie medzi zariadeniami. Môžeme rozoznať dva prístupy k webovým službám. Pri zjednodušenom prístupe pod pojmom webová služba označujeme každú službu umiestnenú na Internete, ktorá na komunikáciu využíva XML (Extensible Markup Language) a nie je viazaná na konkrétny operačný systém ani programovací jazyk (Cerami, E., 2002). Táto definícia je vhodná hlavne pre bežného domáceho používateľa Internetu pre neho je to väčšinou web stránka, ktorá mu poskytuje určitú službu nezávisle na tom, či má PC s Linuxom alebo Windows, Macintosh, PDA či Smartphone. Presnejšie je však označovať termínom webové služby nie samotné služby 22, ale technológiu umožňujúcu pripojenie na dané služby a ich využívanie. Na ilustráciu poslúži audiovizuálna technika: služby sú zastúpené zariadeniami (TV, DVD prehrávač, HIFI veža ), pričom prepojenia medzi nimi predstavujú práve webové služby (Barry, D., 2003). Webové služby neobmedzuje iba na poskytovanie služieb zákazníkom, ale zvýrazňuje aj ich 22 Pod pojmom služba tu rozumieme informačný systém zabezpečujúci určitú službu, napríklad databázu klientov 30

38 vnútropodnikové a medzipodnikové využitie na prepojenie mnohých, často vzájomne nekompatibilných informačných systémov Príklady Pre zlepšenie záujmu, povedomia a úspechu našej webovej stránky je výhodné integrovať množstvo služieb, ktoré by ju využívali, do jedného portálu. Jednou z najúspešnejších služieb by mohla byť služba Jedálny lístok. Jedálny lístok by v sebe integroval funkcie kuchárskej knihy a pospájaním rôznych receptov by rýchlo a jednoducho dokázal, či už manuálne alebo automaticky podľa zadaných kritérií, vytvoriť jedálny lístok na určité obdobie, samozrejme so zoznamom potrebných surovín a možnosťou tlače nákupného košíka aj s cenami a odporúčanou predajňou. Časť receptov v kuchárskej knihe by bolo zadaných autorom, najväčší potenciál však leží v obsahu generovanom samotnými používateľmi. Posledným trendom vývoja internetu je práve obrovský úspech komunitných služieb (MySpace, YouTube...). Týmto obsahom môžu byť okrem iného rôzne recepty (tie musia obsahovať aj suroviny, je tu teda možnosť pre recepty typu rezeň pre gazdinky, ktorý obsahuje suroviny mäso, múku, vajce a strúhanku i rezeň pre lenivých obsahujúci ako surovinu balenie mrazených rezňov), rôzne vzorové jedálne lístky (vegetariánske, na chudnutie, lacné, rýchle...), rôzne návody a rady, diskusiu, novinky a rôzne iné podľa záujmu a priania používateľov. Nutnosťou je dobrý systém hodnotenia a kategorizácie, ktorý je základom každej úspešnej komunitnej stránky. Tvorca každého receptu by mal označiť jeho vlastnosti (vegetariánske, mäsité, polievka, hlavný chod, rýchle jedlo...), no najväčší vplyv by mali mať samotní používatelia vlastným hodnotením v rôznych kategóriách. Podobne je potrebné dbať na vhodný systém hodnotenia jedálnych lístkov či návodov a rád. Ďalšou vhodnou službou, ktorá by sa mohla presadiť je rozvoz nákupu. Používateľ si vyberie tovar, ktorý chce nakúpiť a za určitý poplatok mu ho firma doručí priamo domov, čím ušetrí čas. Táto služba je vo vyspelých krajinách už bežná, ako príklad môžem uviesť Veľkú Britániu, kde napríklad reťazce Tesco, Sainsbury či ASDA túto službu poskytujú za poplatok 3,75-6,25 libry v závislosti odo dňa a času 23. Vďaka nej by sa nákup potravín časom pravdepodobne dostal do podobnej roviny, v akej sa v súčasnosti nachádza nákup s iným 23 Poplatok sa zobrazí pri objednávaní nákupu online na stránkach obchodných reťazcov (

39 tovarom online zvýšené pohodlie a pri väčších nákupoch aj nižšia cena, na druhú stranu dlhšie čakanie na tovar. Vzhľadom k logistickým požiadavkám by táto služba bola najmä spočiatku limitovaná iba na určité oblasti. Finančná náročnosť by nemala byť vysoká, keďže pizzerie už dávno poskytujú rozvoz zdarma v rámci mesta napríklad už pri objednávke nad 100 Sk 24, aj keď nákupy v maloobchodných reťazcoch sú z hľadiska váhy a rozmerov náročnejšie. Ako je už však spomenuté vyššie, cena za dovoz z Tesca vo Veľkej Británii začína na 3,75 libry, pričom na Slovensku sú výrazne nižšie najmä mzdové náklady. Podobný systém sa samozrejme môže uplatniť nielen v oblasti potravín, ale aj v rôznych iných oblastiach, ako napríklad elektronika či financie. Množstvo čiastkových oblastí je už pokrytých, integrovaný portál by však získal výhodu už len samotnou veľkosťou a silou. Pre bežného používateľa je jednoduchšie zapamätať si jeden portál z ktorého môže optimalizovať rôzne druhy nákupov, ako si pamätať pre každý druh nákupu inú stránku. V oblasti elektroniky je situácia lepšia ako v oblasti potravín, keďže najlacnejšími subjektmi sú internetové obchody, ktoré majú svoj cenník dostupný elektronicky. Ak sa kamenným obchodom podarí ponúknuť daný tovar lacnejšie, je to zvyčajne vďaka akcii, a tie môže prevádzkovateľ sledovať jednoduchšie ako ceny potravín v predajniach. Tak ako v oblasti potravín predpokladáme postupne najväčšie využitie porovnávania cien potravín prostredníctvom stránky Jedálny lístok (pri tvorbe nákupu na celý týždeň), v oblasti elektroniky predpokladáme časom najväčší záujem tiež o stránku, ktorá využíva porovnávanie cien v rôznych predajniach len v poslednej fáze a ponúka používateľom ďalšiu pridanú hodnotu. Zameriavala by sa na oblasť poskytovania informácií zo sveta elektroniky, recenzie produktov, návody a rady pri výbere atď. Samozrejmosťou je zameranie na tvorbu používateľov, či už používateľské recenzie a komentáre k produktom, rady a návody pri výbere produktov, reklamácii či skúsenosti s predajcami. Podobne ako pri predchádzajúcom príklade, aj tu je dôležitý dobre zvolený systém hodnotenia používateľmi. Oblasť financií je náročnejšia, pretože finančné inštitúcie vyrátajú napríklad presný úrok z definovaného intervalu každému zákazníkovi podľa jeho špecifík. Kritériá na výpočet presného úroku sú často komplexné, navyše finančné inštitúcie nemusia byť ochotné tieto postupy zverejniť. Určenie približného úroku (alebo intervalu) je však jednoduché a pre orientáciu medzi produktmi rôznych inštitúcií aj postačujúce. Stránka pre oblasť financií by sa 24 Podmienky rozvozu rôznych pizzerií možno nájsť napríklad na 32

40 zameriavala na výber najvýhodnejších úverov (najmä spotrebných a hypotekárnych), účtov v bankách či rôznych druhov poistení. Je dôležité vybrať vhodný systém porovnávania, pretože napríklad v oblasti poistenia podobné produkty môžu pokrývajú rôzne poistné udalosti. Podobne ako v predchádzajúcich oblastiach, aj tu by významnú úlohu pri rozhodovaní mali predstavovať vlastné skúsenosti používateľov najmä prostredníctvom hodnotení podľa rôznych kritérií (rýchlosť, jednoduchosť, ústretovosť...). Pre ilustráciu môžeme uviesť oblasť povinného zmluvného poistenia motorových vozidiel. Pre porovnanie ponúk všetkých poisťovní je potrebné zadať množstvo údajov, keďže poisťovne majú rôzne kritériá na poskytovanie zliav. Po ich zadaní však nie je zložité dospieť ku konečnej sume poistného, ako to možno vidieť na stránkach spomenutých v kapitole 2.2 Podobné projekty. Tu však pri konečnom výbere zohrávajú úlohu aj skúsenosti používateľov s jednotlivými poisťovňami, keď pri konečnom výbere poistenia bude popri poistnom a výške poistného krytia zobrazené aj hodnotenie každej poisťovne na základe kritérií ako promptnosť a ochota pri vybavovaní poistnej udalosti či iné kritériá. Pri všetkých službách je vhodné zaviesť vlastný alebo využiť už existujúci (staznosti.sme.sk) systém sťažností a ich riešenia, ktorý má veľký potenciál poukazovať na problémové subjekty, no zároveň im ponúka možnosť získať sympatie ak problémy riešia promptne a v záujme poškodeného. 2.7 Zber údajov Pri zostavovaní potravinového koša sme vychádzali zo spotrebného koša štatistického úradu. Zastúpené sú takmer všetky druhy potravín, ktoré majú v spotrebnom koši váhu viac ako 2 promile. Výber jednotlivých zástupcov prebiehal najmä s ohľadom na porovnateľnosť (najmä čo sa týka kvality, špecifík či množstva) a dostupnosť vo všetkých vybraných predajniach. Vzhľadom na rozdielnosť preferencií rôznych spotrebiteľov boli definované niektoré tovary vcelku všeobecne, napríklad cena za 1kg najlacnejšej klobásy, iné konkrétnejšie, napríklad 1l polotučného trvanlivého mlieka či 1l balenie slnečnicového oleja, a ďalšie veľmi konkrétne, ako napríklad káva Jacobs Kronung Mild 250g či tavený trojuholníkový syr Apetito klasik 140g. Ak sme vybrali konkrétny produkt, bolo to na základe vlastných pozorovaní, kritériom bola najmä dostupnosť vo všetkých vybraných 33

41 predajniach v sledovaných mestách a prednosť dostali tie produkty, pri cenách ktorých boli medzi predajňami rozdiely. Popri potravinách boli do koša zaradené aj niektoré alkoholické nápoje a drogistický tovar, najmä vzhľadom na ich významnosť v spotrebiteľskom koši a dostupnosť v predajniach. Pri ich výbere taktiež zohrávala úlohu porovnateľnosť, dostupnosť i rozdielnosť preferencií, preto bola vybraná napríklad za červené i biele víno konkrétna odroda a 1l fľaša, pri pracom prášku zase konkrétny produkt Persil Gold. V niektorých prípadoch existujú aj duplicitné položky, najmä pre ľahšie zostavovanie rôznych vzorových nákupných košov. Pôvodne vybraný kôš tovarov sa ukázal ako nevyhovujúci, napríklad z hľadiska nedostupnosti údajov (nedostupnosť konkrétnych vybraných produktov v predajniach Lidl či dočasná nedostupnosť v iných predajniach, aj keď existovala alternatíva inej značky) či nevhodnosti niektorých definícií tovarov. Preto bol neskôr na základe skúseností získaných pri prvom zisťovaní cien ( ) upravený (Tabuľka 1). Samotný zber údajov prebiehal v predajniach obchodných reťazcoch Billa, Kaufland, Lidl a Tesco. Zber údajov sme ani neplánovali v malých predajniach, pretože na väčšie nákupy zákazníci chodia zvyčajne práve do predajní veľkých obchodných reťazcov. Tieto konkrétne reťazce boli vybrané vzhľadom k ich dostupnosti v štyroch pôvodne uvažovaných mestách: Banská Bystrica, Ružomberok, Trenčín a Žilina. V Banskej Bystrici sme vybrali predajňu Billa pri železničnej stanici a Lidl na ulici Tajovského. V Trenčíne sme vybrali predajňu Billa v centre v budove bývalého Prioru a Lidl v Zlatovciach. Prvý zber údajov prebehol v pondelok vo všetkých štyroch mestách, pričom údaje za Billu sú z utorka vzhľadom na nedostatok času a skorú zatváraciu dobu predajne. Druhý zber údajov prebehol v pondelok už iba v troch mestách, Žilina bola zo zoznamu vyradená. V Bille v Banskej Bystrici bol realizovaný zber údajov znova až o deň neskôr. Tretí zber údajov sa uskutočnil v pondelok pre všetky predajne. Štvrtý zber údajov bol realizovaný pre Banskú Bystricu vo štvrtok , pre Ružomberok a Trenčín v piatok Posledný, piaty zber údajov, sme vykonali podobne pre Banskú Bystricu vo štvrtok , pre Ružomberok a Trenčín v piatok So zberom údajov mi pomáhala moja mama, brat a priateľka, za čo im chcem poďakovať. Pri zisťovaní cien sme vybrali najlacnejšieho zástupcu, cenu sme odpísali z cenovky. Do úvahy sme nebrali ceny tovarov zlacnené kvôli končiacej záruke. V prípadoch, keď žiadny zástupca nebol počas zisťovania cien dostupný (aj v prípadoch keď cenovka bola umiestnená 34

42 ale tovar v regáloch nebol), nie je uvedená cena a predajňa je pre daný deň automaticky vylúčená pre všetky vzorové koše, ktoré daný tovar obsahujú. Je to najmä z dôvodu ochrany zákazníka, aby zbytočne nechodil do tej predajne, ktorá požadovaný tovar momentálne nemá dostupný. Samozrejme, ak je používateľ ochotný navštíviť viacero predajní a túto možnosť si na webovej stránke vyberie, aj predajňa, ktorá niektoré požadované tovary nemá na sklade, má možnosť získať takéhoto zákazníka. Viac informácií k tejto téme je uvedených v kategórii 2.8 Analýza údajov. 2.8 Analýza údajov Cieľom tejto analýzy je poskytnúť odpoveď na otázku, či sa pri vybranom nákupnom košíku dá výrazným spôsobom ušetriť iba výberom vhodnej predajne, v ktorej nákup uskutočníme. Získavanie údajov na túto analýzu je popísané v predchádzajúcej kapitole. Základným krokom bol výber vhodného nákupného koša. Tento nákupný kôš reprezentuje počet jednotlivých druhov tovarov, ktoré by vybraná modelová skupina teoreticky mohla kúpiť v bežnom týždennom nákupe. Druhy tovarov sú samozrejme limitované na tie, ktorých ceny sme zisťovali. Rozhodli sme sa pre tri vzorové koše kôš dôchodcovského páru, štvorčlennej rodiny a samostatne žijúcej osoby. Vzhľadom k rozdielom vo frekvencii nákupu tovarov (napríklad medzi chlebom, maslom a pracím práškom či alkoholom) sme sa taktiež rozhodli rozlišovať medzi týždenným (TN) a mesačným (MN) nákupom. Cieľom nie je poskytnúť reprezentatívny kôš týchto skupín. Je ním vytvorenie približných košov tovarov, ktoré by tieto skupiny mohli nakupovať a porovnať sumy, ktoré by za ne zaplatili v jednotlivých predajniach. V prípade záujmu si môže každý dosadiť počty tovarov podľa vlastného uváženia v priložených xls súboroch 25 a zistiť, koľko by daný týždeň za vybraný nákup zaplatil v jednotlivých predajniach. Počas prvého zberu údajov boli niektoré tovary v zozname iné ako v ostatných štyroch. Vzorové nákupné koše boli preto iné a informácie sú dostupné v priloženom xls súbore za daný zber údajov. Maximálne úspory v prvom zbere údajov boli v rozsahu Sk, v relatívnom vyjadrení 0,61-11,3%. Priemerná úspora bola 64 Sk (5,62%) a medián Priložené súbory uložené vo formáte MS Excel porovnávajúce ceny v jednotlivých predajniach majú názov Porovnanie tovarov dd.mm.rrrr.xls podľa dátumu zberu údajov. 35

43 Sk. V nasledujúcej tabuľke uvádzame vzorové nákupné koše jednotlivých skupín za zvyšné štyri zbery údajov: Tabuľka 1: Zloženie vzorových košov Tovar Dôchodcovia Rodina Jednotlivec TN MN TN MN TN MN Chlieb konzumný (rascový) veľký Rožok biely obyčajný Vianočka tuková (veľká g) Slnečnicový olej 1l Cukor kryštálový 1kg Jacobs Kronung Mild 250g Mletá káva 70g Mletá káva 250g Mlieko trvanlivé polotučné 1l Smotanový jogurt Dobrá mama Syr EIDAM tehla (cena za 1kg) 0 0,5 0,5 0,5 0 0,5 Apetito klasik 140g Tavený syr trojuholníky ( g) Čerstvé maslo 125g (nie s rastlinným tukom) Vajcia slepačie čerstvé (30ks) M Kurča pitvané 1kg chladené 1,3 1,3 1,3 1,3 1,3 1,3 Klobása najlacnejšia (cena za 1kg) ,5 0,5 Paštéta Májka 75-80g Jemné párky (cena za 1kg) 0,5 0,5 0,5 0,5 0 0,5 Bravčové karé s kosťou 1kg ,5 Bravčová krkovička bez kosti 1kg ,5 0 Trvanlivá saláma vysočina 1kg 0 0,72 0,72 0, Zemiaky konzumné 1kg Prírodná stolová minerálna voda 2l najlacnejšia Šťava jablková 100 % 1l Šťava pomarančová 100 % 1l Pivo 10% Zlatý Bažant 0,5l svetlé Vodka 38-40% cena za 1l (1l alebo 2*0,5l) Víno Muller Thurgau 1l Víno Frankovka Modrá 1l Persil Gold 2kg Persil Gold najlacnejšie za 1kg Toaletný papier najlacnejší (1 rolka) Vlasový šampón najlacnejší 1l Vlasový šampón Schauma 250ml Prameň: Vlastná tvorba 36

44 Väčšina údajov predstavuje počet kusov alebo balení. Pri mäse, tvrdom syre a zemiakoch predstavuje hmotnosť v kg. V prípade prírodnej stolovej minerálnej vody v predajniach Billa musela byť cena prepočítaná, pretože svoju najlacnejšiu značku ponúkala iba v 1,5l balení. Jablkovú a pomarančovú šťavu sme v prípade nedostupnosti v aspoň 3 predajniach v meste navzájom zamieňali, podobne aj bravčovú krkovičku a bravčové karé. V Trenčíne sme pre vzhľadom k nedostupnosti údajov vybrali namiesto 250g mletej kávy 3x70g. Cenu za nákup sme zisťovali osobitne pre každú zisťovanú predajňu. Číselný údaj uvedený v prehľade košov (ks, bal., kg) sme vynásobili cenou za mernú jednotku. V prípade nedostupnosti jedného alebo viacerých tovarov z daného koša v predajni bola táto predajňa z daného porovnávania vyradená. Preto bol aj pri výbere zisťovaných tovarov a zložení jednotlivých košov braný ohľad aj na to, aby boli pre lepšie porovnanie predajne vylúčené v čo najmenšom počte prípadov. Ceny nákupov za jednotlivé predajne a mestá z ostatných štyroch zberov sú zhrnuté v nasledujúcich tabuľkách (zaokrúhlené na celé Sk, prázdne políčko znamená, že predajňa bola pre nedostupnosť minimálne jedného tovaru z porovnávania vylúčená): Tabuľka 2: Ceny vzorového nákupu dôchodcovského páru Ceny za nákup TN MN TN MN TN MN TN MN Tesco 695 Sk Sk 670 Sk Sk 669 Sk Sk 689 Sk Sk BB Billa 705 Sk Sk 696 Sk Sk 734 Sk Sk 759 Sk Kaufland 693 Sk Sk 674 Sk Sk 664 Sk Sk 686 Sk Sk Lidl 739 Sk 698 Sk 677 Sk 726 Sk Tesco 688 Sk Sk 658 Sk Sk 649 Sk Sk 695 Sk Sk RK Billa 807 Sk Sk 700 Sk Sk 733 Sk Sk 733 Sk Sk Kaufland 686 Sk Sk 676 Sk Sk 674 Sk Sk 697 Sk Sk Lidl 760 Sk 708 Sk 693 Sk 743 Sk Tesco 689 Sk Sk 666 Sk Sk 638 Sk Sk 683 Sk Sk TN Billa 693 Sk Sk Kaufland 760 Sk 680 Sk 657 Sk Sk 689 Sk Sk Lidl 712 Sk 645 Sk 709 Sk Prameň: Vlastná tvorba 37

45 Tabuľka 3: Ceny vzorového nákupu štvorčlennej rodiny Ceny za nákup TN MN TN MN TN MN TN MN Tesco Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk BB RK TN Billa Sk Sk Sk Sk Sk Sk Kaufland Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Lidl Sk Sk Sk Sk Tesco Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Billa Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Kaufland Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Lidl Sk Sk Sk Sk Tesco Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Sk Billa Sk Sk Kaufland Sk Sk Sk Sk Sk Sk Lidl Sk Sk Prameň: Vlastná tvorba Tabuľka 4: Ceny vzorového nákupu samostatne žijúcej osoby Ceny za nákup TN MN TN MN TN MN TN MN Tesco 594 Sk Sk 674 Sk Sk 573 Sk Sk 603 Sk Sk Billa BB 672 Sk Sk 612 Sk Sk 648 Sk Sk 673 Sk Kaufland 606 Sk Sk 619 Sk Sk 596 Sk Sk 596 Sk Sk Lidl 605 Sk 641 Sk Tesco 654 Sk Sk 572 Sk Sk 558 Sk Sk 0 Sk Sk Billa RK 656 Sk Sk 663 Sk Sk 657 Sk Sk 655 Sk Sk Kaufland 611 Sk Sk 588 Sk Sk 609 Sk Sk 605 Sk Sk Lidl 611 Sk 641 Sk Tesco 563 Sk Sk 559 Sk Sk 564 Sk Sk 586 Sk Sk Billa TN 616 Sk Sk Kaufland 541 Sk 603 Sk Sk 593 Sk Sk Lidl 597 Sk 611 Sk 625 Sk Prameň: Vlastná tvorba 38

46 Vyradenie predajní na základe nedostupnosti tovaru bolo vcelku bežné, najčastejšie v prípade predajne Lidl a to najmä v Trenčíne. Spôsobené to bolo najmä užším sortimentom, absenciou 2kg balenia Persil Gold v sortimente a Trenčianska predajňa mala výpadky najmä vďaka svojej výhodnej polohe na frekventovanej križovatke hlavnej cesty, takže často sa stávalo, že svoje zásoby určitého tovaru vypredali. Najmenej výpadkov malo Tesco, najmä vďaka širokému sortimentu ponúkaných tovarov, takže v prípade nedostupnosti jednej značky bola zvyčajne dostupná drahšia alternatíva. Ani Tesco sa však nevyhlo jednému vypadnutiu, keď v jeho Ružomberskej predajni ako jedinej nebola dostupná bravčová krkovička bez kosti. Pri mesačných nákupoch výrazným spôsobom pomohli Tescu neustále akcie na prací prášok Persil Gold počas celého obdobia zberu údajov. Tieto akcie sa však menili nielen v priebehu týždňov, ale rozdiely boli aj medzi predajňami v jednotlivých mestách, keď napríklad v tom istom týždni bola v jednom meste akcia 2+1 na 6kg balenie, v inom na 2kg. V percentuálnom vyjadrení bola minimálna úspora v špecifickom prípade týždenného nákupu štvorčlennej rodiny v Trenčíne a to 0,05%. V tomto prípade zostali na porovnávanie iba Kaufland a Tesco. Zaujímavé je, že takýto malý rozdiel nebol spôsobený približne rovnakými cenami, ale vzájomnou kompenzáciou, keď niektoré tovary boli lacnejšie v Kauflande, iné v Tescu. Naopak, najvýraznejší rozdiel bol až 17,9% pri týždennom nákupe samostatne žijúcej osoby , konkrétne medzi Billou a Tescom. V priemere mohol za nami stanovených podmienok zákazník ušetriť až 8,09%, ak do úvahy berieme vždy iba rozdiely medzi najdrahším a najlacnejším nákupom v daný deň, v danom meste a pre daný nákupný kôš. V absolútnom vyjadrení bola minimálna úspora v tom istom prípade ako pri percentuálnom vyjadrení a činila menej ako korunu. Maximálna úspora v absolútnom vyjadrení však vznikla pri mesačnom nákupe štvorčlennej rodiny v Banskej Bystrici medzi Tescom a Billou a to 388 Sk, čo predstavuje 17,83%. Rozdiel oproti percentuálnemu vyjadreniu, kde bola najvyššia úspora 17,9% u samostatne žijúcej osoby spočíva vo veľkosti nákupu, keď štvorčlenná rodina míňa pri mesačnom nákupe približne o 1000 Sk viac ako dôchodcovia či samostatne žijúca osoba. Až 230 Sk, čiže vyše polovica tejto úspory bola spôsobená akciovou cenou pracieho prášku Persil Gold. Vzhľadom k neporovnateľnej veľkosti jednotlivých košov sme sa rozhodli vypočítať priemernú úsporu osobitne pre každý kôš. Keďže sú však rozdiely medzi jednotlivými hodnotami výrazné, pre lepšiu vypovedaciu schopnosť sme sa okrem priemeru rozhodli uviesť aj medián. Údaje sú v nasledujúcej tabuľke: 39

47 Tabuľka 5: Maximálna úspora podľa košov priemer priemer % variačný koeficient medián maximálna úspora dôchodcovia: 55 Sk 8% 0, Sk týždenný nákup maximálna úspora rodina: 101 Sk 7% 0, Sk maximálna úspora jednotlivec: 64 Sk 11% 0, Sk maximálna úspora dôchodcovia: 84 Sk 7% 0, Sk mesačný nákup maximálna úspora rodina: 179 Sk 8% 0, Sk maximálna úspora jednotlivec: 71 Sk 5% 0, Sk Prameň: Vlastná tvorba Ako vidno z tabuľky 5, iba optimalizáciou svojich nákupov dokáže štvorčlenná rodina v priemere ušetriť až 516 Sk (3* ). Ide však o maximálne číslo, ak by pôvodne vždy nakupovala v najdrahšom obchode, takže skutočná úspora bude menšia. Pravdepodobne je však možné mesačne ušetriť 332 Sk, čím sa rodine vrátia mesačné náklady na pripojenie na internet 26 iba optimalizáciou bežných nákupov, nehovoriac o úsporách pri nákupe elektroniky, kníh, pohonných hmôt či výbere poistenia. Dôležité je aj zistenie, že ceny rôznych tovarov sú v jednotlivých predajniach rôzne a neexistuje jedna predajňa so všetkými tovarmi lacnejšími ako konkurencia, je teda možné optimalizovať nákupy výberom najvýhodnejšej predajne pre konkrétny nákup. 3. Praktická ukážka Samotnú stránku vytvoril ako súčasť svojej bakalárskej práce Miroslav Červeň, študent 3. ročníka Fakulty riadenia a informatiky na Žilinskej univerzite pod vedením Ing. Kataríny Zábovskej. Zatiaľ sa nachádza na českom freehostingu Webzdarma na url adrese Úvodná strana (obrázok 2) obsahuje v hornej lište znaky Univerzity Mateja Bela a Fakulty riadenia a informatiky. Nad nimi sa nachádza reklama freehostingového servera. 26 Cena najlacnejšieho DSL pripojenia od providera Slovanet podľa cenníka platného od

48 Ľavé menu obsahuje formulár na prihlásenie, odkaz na registráciu a jednotlivé kategórie tovarov, ktoré je možné pridávať do košíka. Dajú sa priamo prezerať, do košíka sa však tovary dajú pridávať až po zaregistrovaní. Stredná časť je dynamická a zobrazuje aktuálne požadované informácie. Pri prvom vstupe na stránku obsahuje úvodnú stránku s popisom vzniku a súčasného stavu. V hornom menu sa dajú prepínať jednotlivé informácie o nás (zatiaľ nekompletné), prihlásenie, novinky a kontakt. V tejto strednej časti sa zároveň zobrazujú tovary pri zostavovaní nákupného košíka. Samotný obsah košíka sa zobrazuje až pri výbere tovarov na pravej strane. Obrázok 2: Prameň: Úvodná obrazovka webovej stránky Po dizajnovej stránke je návrh zatiaľ jednoduchý, väčšinou sú použité tabuľky. Stránka je jednoduchá a prehľadná. Výber tovarov do nákupného košíka je jednoduchý, no mohol by byť aj rýchlejší. Nevýhodou sú niektoré tlačidlá s anglickým popisom, ktoré môžu zmiasť najmä ľudí bez znalosti angličtiny. Výber tovarov do košíka, výber mesta v ktorom chce človek uskutočniť nákup aj ukladanie košíkov funguje bez problémov. Stránka je v štádiu vývoja, preto ešte obsahuje niektoré nedostatky a neobsahuje množstvo navrhovaných funkcií. Dokáže však dobre splniť úlohu prezentácie možností. 41

49 Obrázok 3: Prameň: Úvodná obrazovka webovej stránky Na obrázku 3 vidíme samotný výber tovarov. Vybraná je kategória pečivo. Ku každému tovaru sa zobrazuje prepočítaná priemerná cena. Na pravej strane vidíme aktuálny nákupný košík. Pod ním sa nachádza aj jednoduchá kalkulačka, ktorá niekedy môže prísť vhod. Ceny v databáze sú z a práve pre tento deň si môžete zostaviť vlastné nákupné košíky a automaticky získate prehľad, v ktorej predajni vo zvolenom meste by ste daný nákup kúpili najlacnejšie. Aj keď je nakupovanie intuitívne, občas sa stane že ho niektorý používateľ ihneď nepochopí. Preto by bol užitočný help alebo sprievodca, v ktorom by bol krok za krokom opis jednotlivých krokov od registrácie po uloženie hotového nákupného košíka. Celkovo považujem túto stránku za vydarenú. Menšie nedostatky sú dané aj tým, že je ešte stále vo vývoji. Ako demonštrátor možností dokáže poslúžiť veľmi dobre. 42