SPRÁVA O HODNOTENÍ DOKUMENTU PROGRAMU

Size: px
Start display at page:

Download "SPRÁVA O HODNOTENÍ DOKUMENTU PROGRAMU"

Transcription

1 PRÁCA JE FINANCOVANÁ Z EURÓPSKEHO FONDU REGIONÁLNEHO ROZVOJA A ŠTÁTNEHO ROZPOČTU SPRÁVA O HODNOTENÍ DOKUMENTU PROGRAMU CEZHRANIČNEJ SPOLUPRÁCE POĽSKO SLOVENSKÁ REPUBLIKA

2

3 ATMOTERM S.A. Autori: Vedúci projektu: dr inż. Jacek Jaśkiewicz Autori: dr inż. Jacek Jaśkiewicz mgr inż. Magdalena Załupka mgr inż. Agnieszka Bartocha mgr Iwona Szatkowska mgr inż. Marek Rosicki dr inż. Iwona Rackiewicz mgr inż. Anna Gallus mgr Marta Jamontt-Skotis mgr Wojciech Wahlig Mapy: mgr Agnieszka Placek Dohľad riaditeľstvo: mgr Elżbieta Płuska Spolupráca: ENVICONSULT, spol. s. r. o. dr Ivan Pirman mgr Peter Hujo

4

5 Obsah ZOZNAM POJMOV A SKRATIEK POUŽITÝCH V ŠTÚDII... 7 NETECHNICKÉ ZHRNUTIE ÚVOD CIEĽ VYPRACOVANIA SPRÁVY O HODNOTENÍ KONTEXT PROBLÉMY, NEURČITOSTI A NEDOSTATOK INFORMÁCIÍ METODIKA PRÁVNY ZÁKLAD A POROZUMENIE ROZSAHU SPRÁVY O HODNOTENÍ ANALÝZA PROGRAMU VÍZIA, CIELE A OPATRENIA NAVRHNUTÉ V PROGRAME ANALÝZA ZHODY SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI EÚ A GLOBÁLNYMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI ANALÝZA ZHODY S POĽSKÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI ANALÝZA ZHODY SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI SLOVENSKEJ REPUBLIKY ANALÝZA STAVU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V REGIÓNE ZAHRNUTOM DO PROGRAMU PRÍRODA A BIODIVERZITA ZMENY KLÍMY ZDROJE A ODPADY ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, ZDRAVIE A KVALITA ŽIVOTA VODNÉ ZDROJE, OCHRANA PROTI POVODNIAM A SUCHÁM A VODOHOSPODÁRSKE PROBLÉMY PAMIATKY ZÁVER SPRÁVA O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE VŠEOBECNÉ HODNOTENIE, POPIS A SÚBORNÝ VZOR ZHRNUTIE DETAILNÝCH ANALÝZ Biodiverzita, zvieratá, rastliny, vplyv na integritu chránených oblastí (vrátane oblastí Natura 2000) Stav vôd Ovzdušie Obyvateľstvo Krajina Klíma Zemský povrch

6 Prírodné zdroje Pamiatky Hmotný majetok POSÚDENIE KUMULATÍVNYCH VPLYVOV ANALÝZA MOŽNOSTÍ CEZHRANIČNÉHO PÔSOBENIA PROGRAMU VÝSLEDKY DETAILNÝCH ANALÝZ HODNOTENIE DÔSLEDKOV V PRÍPADE NEREALIZOVANIA PROGRAMU A VÝHODY Z JEHO REALIZÁCIE PREZENTÁCIA ALTERNATÍVNYCH VARIANTOV NÁVRH METÓD PRE POSÚDENIE ÚČINKOV REALIZÁCIE PROGRAMU NÁVRH ENVIRONMENTÁLNYCH KRITÉRIÍ PRE HODNOTENIE NAVRHOVANÝCH PROJEKTOV VŠEOBECNÉ KRITÉRIÁ PODROBNÉ KRITÉRIÁ ZÁVERY A ODPORÚČANIA LITERATÚRA TABUĽKY OBRÁZKY PRÍLOHY

7 ZOZNAM POJMOV A SKRATIEK POUŽITÝCH V ŠTÚDII AEI - IPE zohľadňuje priemerné ročné koncentrácie PM 2,5 merané v 30 mestách a obciach nad 100 tis. obyvateľov B(a)P benzo(a)pyrén CO oxid uhoľnatý CO 2 oxid uhličitý CHVÚ - chránené vtáčie územia EEA Európska agentúra životného prostredia EIA - Posudzovanie vplyvov na životné prostredie EP - Európsky parlament ES - Európske spoločenstvo EÚ - Európska únia GDOŚ Generálne riaditeľstvo ochrany životného prostredia (Poľsko) GIOŚ Hlavný inšpektorát ochrany životného prostredia (Poľsko) GUS Hlavný štatistický úrad (Poľsko) IP - investičná priorita PCS PL-SK JCW vodné útvary povrchových vôd JCWPd vodné útvary podzemných vôd MIR Ministerstvo infraštruktúry a rozvoja (Poľsko) NO x oxidy dusíka NUTS - Nomenklatúrna štatistická územná jednotka OP - Operačný program OZE obnoviteľné zdroje energie PM 2,5 suspendované častice s priemerom 2,5 µm PM 10 suspendované častice s priemerom 10 µm PO - Prioritná os Povodňová smernica - smernica EP a Rady 2007/60/ES z o hodnotení a manažmente povodňových rizík Program/PCS PL-SK Program cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovenská republika

8 Rámcová smernica o odpadoch - smernica EP a Rady 2008/98/ES z o odpade a o zrušení určitých smerníc SEA - Strategické environmentálne posudzovanie (Strategic Environmental Assessment) Smernica CAFE - smernica Rady 2008/50/ES o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe Smernica o biotopoch - smernica Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane biotopov, voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín Smernica o čistení odpadových vôd - smernica Rady 92/43/EHS z o čistení mestských odpadových vôd Smernica o škodách - smernica Rady 92/43/EHS z o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd Smernica o vtákoch - smernica EP a Rady 2009/147/ES z o ochrane voľne žijúceho vtáctva SO x oxidy síry SO 2 oxid siričitý SOPO Systém ochrany proti zosuvu pôdy SR - Slovenská republika ŠOP SR - Štátna ochrana prírody SR TC - tematický cieľ PCS PL-SK vyplývajúci z Partnerskej dohody TEN-T - Transeurópska dopravná sieť ÚEV - územia európskeho významu ÚPzV - útvary podzemných vôd ŽP - Životné prostredie 8

9 NETECHNICKÉ ZHRNUTIE Pre ľahšie odkazovanie na vypracovanú správu o hodnotení je jej resumé zostavené podľa jednotlivých kapitol. 1. Úvod Cieľom vypracovania správy o hodnotení vplyvu na životné prostredie Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovensko je v súlade s platnými predpismi a dohodami komplexná analýza možného pôsobenia na jednotlivé súčasti životného prostredia, ktoré je predpokladané v programe aktivít, zhodnotenie výskytu kumulovaných vplyvov, analýza možností uplatnenia alternatívnych riešení a potreby uskutočniť kompenzačné aktivity. Program cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovensko (ďalej len ako program) je jedným z programov Európskej územnej spolupráce (EUS), ktorý bude realizovaný v perspektíve Program svojim rozsahom zahrnie územia: - na poľskej strane päť subregiónov (NUTS III): bielský nowosądecký oświęcimský krośnieńský a przemyský a tri okresy (NUTS IV): pszczyńský, myślenický a rzeszowský a mesto Rzeszów, - na slovenskej strane ide o dva hraničné regióny (kraje) (NUTS III): Žilinský a Prešovský a okres (NTS IV) Spišská Nová Ves v Košickom kraji. Hlavným cieľom programu je čeliť najdôležitejším výzvam a zmierniť slabiny typické pre oblasť podpory. Je potrebné zdôrazniť, že cieľom je tiež podpora realizácie základnej rozvojovej stratégie (udržateľného rozvoja) EÚ Európa 2020 Stratégia pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast 1 a s ňou súvisiacich strategických dokumentov a tiež rozvojových cieľov členských štátov. V súlade s definíciou stratégie znamená udržateľný rozvoj budovania vyrovnaného a konkurencieschopného hospodárstva efektívne využívajúceho zdroje, teda zohľadňujúce zároveň environmentálny a hospodársky rozmer uskutočňovaných aktivít. S ohľadom na životné prostredie je dôležitým dokumentom siedmy program aktivít EÚ v oblasti ochrany životného prostredia (7 EAP) - Spokojný život v medziach našej planéty. Program bude realizovať tematické ciele a investičné priority 1 9

10 definované v nariadeniach uplatňovaných EÚ týkajúcich sa Európskeho regionálneho rozvojového fondu 2. V súlade s popísanými zásadami boli pre program zvolené nasledujúce tematické ciele: CT 6 - Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho hospodárenia so zdrojmi, CT 7 - Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach, CT 10 - Investície do vzdelávania, školenia a profesijných školení v prospech získavania schopností a celoživotného vzdelávania. Jedným z problémov pre vypracovanie správy o hodnotení vplyvu na životné prostredie bol značný stupeň všeobecnosti programu a chýbajúca podrobnejšia špecifikácia oblastí podpory, nakoľko nie je možné hodnotiť vplyv na životné prostredie, pokiaľ nepoznáme druhy a lokalizáciu projektov. Pre potreby správy o hodnotení sme sa pokúsili popísať druhy potenciálnych projektov, ktoré môžu byť z programu podporené. Iným problémom bola nedostupnosť rovnocenných dát týkajúcich sa životného prostredia z oboch strán hranice. Správa o hodnotení bola vypracovaná podľa metodiky dohodnutej s Ministerstvom infraštruktúry a rozvoja. Detailný popis metodiky spracovania správy o hodnotení sa nachádza v prílohe 1 k správe o hodnotení. Najdôležitejšie súčasti tejto metodiky sú predstavené v prezentácii jednotlivých kapitol správy o hodnotení. 2. Právny základ a rozsah Právnym základom pre vypracovanie správy o hodnotení vplyvu programu na životné prostredia sú, v súlade s dohodami medzi príslušnými orgánmi oboch štátov, poľské predpisy, teda predovšetkým zákon zo dňa 3. októbra 2008 o sprístupnení informácií o životnom prostredí a jeho ochrane, podiele spoločnosti na ochrane životného prostredia a o hodnotení pôsobenia na životné prostredie 3 (ďalej1 ako: zákon OOŽP), ktorý obsahuje zavedenie smernice Európskeho parlamentu a rady 2001/42/ES z 2 1. Nariadenia Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1299/2013 zo dňa 17. decembra 2013 o zvláštnych ustanoveniach týkajúcich sa podpory z Európskeho fondu pre regionálny rozvoj pre cieľ Európska územná spolupráca. 2. Nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 1299/2013 zo dňa 17. decembra 2013 o spoločných ustanoveniach o Európskom fonde pre regionálny rozvoj, Európskom sociálnom fonde, Fonde súdržnosti, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde, o všeobecných ustanoveniach o Európskom fonde pre regionálny rozvoj, Európskom sociálnom fonde, Fonde súdržnosti a Európskom námornom a rybárskom fonde a o zrušenie nariadenia Rady (ES) č. 1083/ Zb. z. č. 199, pol s neskor. zm. 10

11 dňa 27. júna 2001 o posudzovaní vplyvu niektorých plánov a programov na životné prostredie do poľského práva. Rozsah správy o hodnotení bol určený v súlade s predpismi a dohodami s príslušnými poľskými a slovenskými orgánmi. Bol podrobený verejným konzultáciám v oboch štátoch. Pri spracovávaní správy o hodnotení bol analyzovaný, zhodne s predpismi a dohodami, vplyv na všetky súčasti životného prostredia, v tom napr. na: ľudí, živočíchy, rastliny, vodu, ovzdušie, zemský povrch, krajinu, klímu, prírodné zdroje, pamiatky, hmotný majetok, so zohľadnením závislostí medzi týmito súčasťami životného prostredia a medzi pôsobením na tieto súčasti identifikovaním stupňa a druhu pôsobenia. Analýze podliehal predovšetkým vplyv programu na chránené územia, vrátane tých spadajúcich do systému Natura Analýza Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovensko Hlavným cieľom programu je prijatie troch zásadných výziev a zmiernenie slabín typických pre oblasť podpory. Program bude realizovať tri základné výzvy pre región: ochranu, posilnenie a rozvoj potenciálu regiónu, teda životného a kultúrneho prostredia, tvoriacich bohatý zdroj prostriedkov vylepšenie dopravnej infraštruktúry (predovšetkým v oblasti cezhraničného cestného spojenia, predovšetkým lokálneho a regionálneho) rozvoj vzdelávania predovšetkým na sekundárnej úrovni a tiež zvýšenie možností celoživotného vzdelávania za účelom využívania zdrojov oblasti pomocou jej integrácie a prispôsobeniu trhu práce. V rámci vyššie prezentovaných tematických cieľov bude program realizovať nasledujúce investičné priority: Zachovanie, ochrana, propagácia a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva (v rámci CT 6). Posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T, vrátane multimodálnych uzlov. Rozvoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (vrátane tých so zníženými emisiami hluku) a nízkouhlíkových dopravných systémov, vrátane vnútrozemských vodných ciest a morskej dopravy, prístavov multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry, za účelom propagovania udržateľnej regionálnej a lokálnej mobility (v rámci CT 7). Investície do vzdelávania, školenia a profesijných školení v prospech získavania schopností a celoživotného vzdelávania pomocou rozvoja a zavádzanie spoločných systémov vzdelávania, profesijných školení a školenia (v rámci CT 10). 11

12 Analýza programu bola východiskovým bodom prác. Zahrňovala základnú štruktúru programu, na jej základe boli zo všeobecných formulácií oblasti podpory učinené závery ohľadom konkrétnych aktivít, ktoré môžu byť týmto dokumentom podporené, aby tak mohlo byť spresnené ich možné pôsobenie na životné prostredie. V rámci analýzy PCS PL-SK bola uskutočnená tiež analýza vnútornej integrity programu. Táto analýza ukázala celkovú integritu programu s rôznym stupňom zhody, predovšetkým v oblasti aktivít týkajúcich sa dopravy (CT 7) a aktivít v oblasti investovania do školenia (CT 10). Z analýzy základných dokumentov EÚ spojenej s programom možno učiniť závery, že realizujú ciele týchto dokumentov do tej miery, do akej to umožňuje finančný rozsah. Podobne bolo na základe analýz zistené, že ciele a aktivity predpokladané v programe sú zhodné so základnými poľskými a slovenskými strategickými dokumentmi. 4. Analýza stavu životného prostredia v regióne zahrnutom do programu Na základe dostupných materiálov, predovšetkým správ o stave životného prostredia v Poľsku a na Slovensku, boli identifikované hlavné problémy a environmentálne riziká v oblasti spadajúcej do programu a popísaný jeho aktuálny stav. Na jednej strane to malo slúžiť formovaniu programu tak, aby bol maximálne využitý na zlepšenie stavu životného prostredia, a na strane druhej umožniť zhodnotenie vplyvu na životné prostredie a identifikáciu prípadných významných negatívnych vplyvov a navrhnutie aktivít minimalizujúcich tento vplyv, uviesť alternatívne a prípadne kompenzačné aktivity. Táto analýza bola využitá tiež na definovanie kritérií výberu projektov na podporu v rámci programu. Analýza stavu životného prostredia zahrnula všetky jeho súčasti, konkrétne: prírodu a biodiverzitu, zmeny klímy, zdroje, zrážky a zemský povrch, kvalitu ovzdušia, vody, pôdy, vplyv na ľudské zdravie, problematiku ochrany proti povodniam a predchádzanie suchám a kultúrne dedičstvo. Všeobecne možno pri hodnotení prehlásiť, že čo sa prírodných a krajinných hodnôt týka, patrí oblasť programu k najcennejším regiónom v oboch krajinách, s veľkým podielom oblastí Natura 2000, národnými a prírodnými parkami a biosférickými rezerváciami UNESCO. Je tiež bohatá na pamiatky. Vyskytujú sa v nej však závažné environmentálne problémy, ako sú: strata, fragmentácia a zmeny biotopov, degradácia krajinných hodnôt, zosilňujúce vplyvy meteorologických javov spojených so zmenami klímy, problémy spojené s hospodárením s odpadmi, znečistenie ovzdušia nad normami (predovšetkým na území mnohých miest), problémy s vystavením obyvateľstva hluku, znečistených povrchových vôd a nebezpečenstvo pre podzemné vody, problémy vodohospodárstva (povodne a suchá), ohrozenie zosuvmi pôdy. Negatívne javy sa vyskytujú v rôznom rozsahu v častiach patriacich obom štátom. 12

13 5. Správa o hodnotení vplyvu na životné prostredie V rámci analýz bolo podrobne hodnotené možné pôsobenie všetkých oblastí podpory predpokladaných programom na jednotlivé súčasti životného prostredia, vrátane: ľudí, živočíchov, rastlín, vody, ovzdušia, zemského povrchu, krajiny, klímy, prírodných zdrojov, pamiatok a hmotného majetku. Pri hodnotení boli využité vypracované kritériá hodnotenia vplyvu zohľadňujúce stav a najväčšie problémy životného prostredia, možné negatívne pôsobenie a charakteristiku projektov, ktoré môžu byť podporené z programu, rovnako ako ciele strategických dokumentov EÚ a oboch štátov. Detailné analýzy boli uskutočnené pre každý druh projektov identifikovaných počas analýzy ako potenciálne projekty, ktoré môžu byť realizované v rámci programu. Sú obsiahnuté v prílohe 5 a ich zhrnutie predstavuje hlavnú časť správy o hodnotení. Je potrebné zdôrazniť, že kvôli všeobecnému charakteru mohli byť predstavené potenciálne vplyvy pôsobenia popísané len všeobecným spôsobom, konkrétne pôsobenia budú závisieť na umiestnení a charakteristike konkrétnej aktivity navrhovanej na podporu v rámci programu. V dôsledku analýz bolo zistené, že najvýznamnejší negatívny vplyv programu na životné prostredie sa môže vyskytnúť v oblasti realizácie projektov spojených so stavbou a modernizáciou ciest, multimodálnych centier a parkovísk (realizovaných v rámci II. osi udržateľná cezhraničná doprava). Môžu sa týkať predovšetkým pôsobenia na biodiverzitu, živočíchy, rastliny a ovplyvniť môžu i integritu chránených oblastí. Výstavba a prevádzka týchto objektov môže vyvolať početné komplikácie vo fungovaní ekosystémov, čo sa spája predovšetkým so vznikom komunikačných bariér a so zásahmi do vodných vzťahov. To môže byť zvlášť dôležité v prípade ciest a parkovísk lokalizovaných v oblastiach Natura 2000, kde môžu predstavovať nebezpečenstvo pre chránené druhy v týchto územiach. V oblasti vplyvu na kvalitu ovzdušia, klímu a ľudské zdravie budú mať projekty tohto typu tak pozitívny, ako aj negatívny vplyv. Pozitívny vplyv sa bude spájať so zvýšením efektivity dopravy, s čím sa spája zníženie emisií znečisťujúcich látok, vrátane skleníkových plynov. Okrem toho môžu takéto projekty znížiť intenzitu dopravy v najviac obývaných oblastiach pomocou jej presunu na iné cesty a obchvaty. Negatívny vplyv môže byť spojený so zvýšením atraktivity cestnej dopravy, to sa môže prejaviť zintenzívnením cestnej dopravy so všetkými dôsledkami s tým spojenými. Podobne, ale v o mnoho menšom meradle, budú pôsobiť tiež projekty realizované v rámci I. osi Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia v podobe parkovísk, cyklotrás a iných aktivít v prospech využitia prírodného a kultúrneho dedičstva. Ako už bolo uvedené vyššie, 13

14 miera pôsobenia bude závisieť na druhu projektu a jeho umiestnenia ale všeobecne sa usudzuje, že budú na životné prostredie pôsobiť predovšetkým pozitívne. Iná skupina projektov realizovaných v rámci tejto osi zahrnujúcej reštaurovanie, konzervovanie, rozširovanie pamiatkovo chránených objektov a iné aktivity bude tiež pôsobiť na životné prostredie pozitívne, predovšetkým v prípade projektov týkajúcich sa modernizácie a prestavby existujúcich budov, kde budú uplatnené moderné metódy zlepšenia ich tepelného hospodárstva. Dôležité a pre životné prostredie pozitívne budú i realizované projekty III. osi Rozvoj cezhraničného vzdelávania a celoživotného vzdelávania. Akékoľvek projekty realizované v rámci tejto osi nebudú pôsobiť na životné prostredie priamo, avšak pomocou zvýšenia úrovne všeobecných a profesijných znalostí sa bude rozvíjať úroveň znalostí spoločnosti ohľadom životného prostredia. K analýzam bol využitý tiež software GIS umožňujúci nanášať na seba vrstvy máp, napr. plánovaných investícií a chránených oblastí alebo ekologických koridorov. Umožní to pomôcť identifikovať vplyv, pri známych umiesteniach projektov, na jednotlivé súčasti životného prostredia, napr. na chránené oblasti. Hodnotenie kumulovaných vplyvov Kumulované vplyvy analyzovaného programu sú definované ako zmeny v životnom prostredí vyvolané pôsobením aktivít navrhovaných v programe v kombinácii s inými vplyvmi prítomnými v priestore a vplyvy aktivít, s ktorých realizáciou sa počíta v budúcnosti. Analýza možných vplyvov programu na životné prostredie, ktoré sa môžu kumulovať s inými vplyvmi, je predstavená na stránkach hĺbkových analýz tvoriacich prílohu č. 5 k správe o hodnotení. Problémom je, že program má všeobecný charakter a nie sú v ňom precizované aktivity, ktoré možno podporiť, ani čo sa charakteristiky ani čo sa ich umiestnenia týka. Za tejto situácie možno len pripustiť, že kumulácia vplyvov je pravdepodobná, pokiaľ sa budú nachádzať v oblasti už existujúcich alebo v budúcnosti predpokladaných kumulácií vplyvov z existujúcej a/alebo plánovanej infraštruktúry. Pre uvedenie možných oblastí kumulácií vplyvov bol využitý software GIS. Pomocou prekrývania máp rôzneho obsahu boli identifikované miesta s potenciálnou kumuláciou vplyvov. Využité na to boli materiály dostupné na oboch stranách hranice v podobe stratégií a programov na štátnej, regionálnej a sektorovej úrovni. Potenciálne miesta, kde sa môžu kumulovať vplyvy programu a iných aktivít mimo program sú predstavené na mape v kapitole 5.3 správy o hodnotení. Analýza možností cezhraničného pôsobenia V rámci prác na správe o hodnotení bola analyzovaná možnosť výskytu pôsobenia na životné prostredie v cezhraničnom aspekte, tak ako v oblasti pôsobenia medzi štátmi, ktoré sa zúčastnia 14

15 programu, ako aj cezhraničného vplyvu programu na susedné štáty. Identifikovanie charakteru a rozsahu prípadného cezhraničného pôsobenia je nezvykle ťažké s ohľadom na veľmi všeobecne formulovanú väčšinu oblastí podpory a tiež neuvedenie lokalizácie jednotlivých projektov, ktoré môžu získať finančnú podporu pre svoju realizáciu. Počas práce na správe o hodnotení boli analyzované všetky typy projektov zahrnuté do programu a z uskutočnených analýz vyplýva, že prípadné pôsobenia na životné prostredie v cezhraničnom aspekte môžu byť spojené len s realizáciou cestných projektov spájajúcich oba štáty, ktoré sa programu zúčastňujú. Program ráta len s týmto typom komunikácií, preto tiež nemožno očakávať cezhraničné pôsobenie voči susedným štátom. Pokiaľ zohľadníme vyššie povedané, nie je uskutočnenie konečného zhodnotenia, čo sa možnosti výskytu cezhraničného pôsobenia týka, počas etapy strategického hodnotenia programu možné, môže sa však ukázať byť nevyhnutným počas etapy hodnotenia vplyvu jednotlivých aktivít na životné prostredie. Popis uskutočnených výskumov Za účelom určenia vplyvu realizácie programu na jednotlivé súčasti životného prostredia a jeho všeobecný vplyv na realizáciu politiky udržateľného rozvoja bol uskutočnený celý rad podrobných výskumov. Rozsah týchto výskumov vychádzal z bádateľských problémov vytýčených objednávateľom, potrebných na zhodnotenie a vykázanie príslušným poľským a slovenským orgánom. Týkali sa predovšetkým hodnotenia programu s ohľadom na : komplementárnosť, zhodu so zásadami udržateľného rozvoja, adekvátnosť potrebám (predovšetkým v oblasti ochrany životného prostredia), minimalizovanie negatívneho pôsobenia, správne kritériá výberu projektu, zhodu s cieľmi národnej politiky a politiky EÚ, efektivitu navrhovaných aktivít, synergiu aktivít apod. 6. Hodnotenie dôsledkov v prípade nerealizovania programu a výhody z jeho realizácie V rámci hodnotenia nerealizovania programu bola uskutočnená analýza s ohľadom na podiel finančných prostriedkov smerovaných na ochranu životného prostredia vo vzťahu k celému programu. Bolo zhodnotené, že na environmentálne účely je alokovaných 17,5 mil EUR. Síce ide len o 12% prostriedkov určených na celý program (bez započítania technickej pomoci), avšak ak by tieto prostriedky v prípade nerealizovania programu neboli využité, bolo by možné realizovať o to menej projektov v prospech ochrany životného prostredia v regióne. Týkalo by sa to predovšetkým aktivít v oblasti ochrany prírody, propagácie prírodného dedičstva, ekologizácie dopravy a vzdelávanie. S ohľadom na všeobecný charakter programu je ťažké presne definovať efekty programu, možno ale s určitosťou prehlásiť, že aktivity programu sú v tomto prírodne cennom území veľmi potrebné. 15

16 Na aktivity spojené s bojom proti zmenám klímy bolo určených 17,6 mil. EUR, teda cca 12,1% prostriedkov programu. Predpokladá sa, že nerealizovanie programu (alokácia finančných prostriedkov) ovplyvní stav životného prostredia. Síce by sme sa tak vyhli negatívnemu vplyvu časti aktivít spojených s investíciami do dopravnej infraštruktúry, ku ktorým by došlo v prípade realizácie programu, ale zároveň môže dôjsť k nasledujúcim potenciálnym negatívnym dôsledkom pre životné prostredie: obmedzenie postupu v zlepšovaní stavu ochrany prírody v regióne; obmedzenie investícií do oblasti adaptačných prostriedkov reagujúcich na zmeny klímy (napr. erózia pôdy, povodne, víchrice atď.); nezlepšenie stavu kvality miestneho ovzdušia v oblastiach s intenzívnou obytnou zástavbou; obmedzenie investícií do tzv. "zelenej infraštruktúry"; obmedzenie prístupu obyvateľov k infraštruktúre priemyslu voľného času, ako sú napr. cyklotrasy. Pokiaľ to zhrnieme, možno povedať, že s ohľadom na prírodné prostredie i s ohľadom na spoločenské a ekonomické faktory je výhodné smerovať k realizácii cieľov programu pri zachovaní zásad udržateľného rozvoja. 7. Prezentácia alternatívnych variantov Pokiaľ zohľadníme všeobecný charakter programu, chýbajúcu charakteristiku projektov, ktoré budú realizované a absenciu ich umiestnenia, sú v správe o hodnotení predstavené tak chránené oblasti, ako aj možné miesta kumulácie vplyvov. Vzniká tak šanca približného zhodnotenia možnosti uplatnenia alternatívnych variantov za účelom eliminovania alebo obmedzenia negatívneho pôsobenia v uvedených oblastiach projektov, ktoré budú navrhnuté na realizáciu. Bude to môcť byť využité pri výbere projektov alebo ich variantov počas etapy realizácie programu. Aktuálne možno riešiť nasledujúcu alternatívnu variantu k verzii programu navrhovanej v súčasnosti: Zmena programu smerom k zvýšeniu alokácie prostriedkov v rámci tohto dokumentu na ochranu životného prostredia a prírody; ako vyplýva z analýz, sú potreby z tejto oblasti opodstatnené vysokými prírodnými hodnotami regiónu; tiež sa v ňom vyskytujú závažné, aktivitu vyžadujúce environmentálne problémy v podobe: kvality vôd, kvality ovzdušia, nakladania s odpadmi a iné. 8. Návrh metód hodnotenia dôsledkov realizácie programu V zavádzaní programu je dôležitá kontrola priebehu tohto procesu a hodnotenie dôsledkov realizácie aktivít zahrnutých do finančnej podpory. Preto je nevyhnutné vypracovať návrh metód analýzy, ktorá umožní uskutočnenie hodnotenia procesu zavádzania a kontroly realizácie cieľov vytýčených 16

17 programom, napr. pomocou monitorovania dosiahnutých ekologických efektov a zmien v stave životného prostredia. Program je však spracovaný veľmi všeobecne a neobsahuje spresnené projekty, ktoré budú podporené, ani ich presnú lokalizáciu. Navyše je nutné uvedomiť si, že má obmedzené možnosti vplyvu na riešenie problémov spojených s ochranou životného prostredia s ohľadom na obmedzený finančný rozsah. Za tejto situácie bolo navrhnuté, aby základom pre hodnotenie boli správy o stave životného prostredia publikované každoročne na regionálnej a národnej úrovni v oboch krajinách a údaje zo štátneho monitoringu jednotlivých investícií podporovaných programom (pokiaľ bude vyžadovaný). Pokiaľ by v akejkoľvek oblasti došlo k zhoršeniu stavu životného prostredia, tak sa navrhuje, aby bola uskutočnená podrobná analýza, či k zmenám nedochádza z dôvodu realizácie tematických cieľov a investičných priorít popísaných v programe. 9. Návrh environmentálnych kritérií pre hodnotenie projektov navrhovaných na realizáciu Na základe uskutočnených analýz stavu životného prostredia možno určiť environmentálne kritériá, ktoré by mali spĺňať projekty realizované v rámci programu. Splnenie kritérií by malo zaistiť, že projekty realizované v rámci programu budú proekologické, nastavené na minimalizáciu vplyvov s negatívnymi dopadmi na životné prostredie a ľudské zdravie alebo projekty, ktoré priamo pozitívne pôsobia na životne prostredie. Pri definovaní environmentálnych kritérií pre projekty realizované v rámci programu sa uplatňujú napr. všeobecné zásady "zeleného obstarávania", ktoré bolo v posledných rokoch definované na európskej úrovni a v oboch štátoch. Dôležitou otázkou je tiež udržanie súladu s doteraz realizovanými alebo navrhovanými stratégiami a národnými programami z oblasti ochrany životného prostredia. Pri stanovení kritérií výberu projektov boli odlíšené ich dve skupiny: všeobecné obsahujúce kritériá používané na všetky projekty, ako formálne právne (napr. zhoda so štandardami), plánovacie a strategické (napr. zhoda s príslušnými plánmi, stratégiami), technicko-technologické (napr. uplatnenie najlepších dostupných techník), sociálne - zdravotné, prírodné a spojené s environmentálnym manažmentom; konkrétne - pre jednotlivé skupiny projektov napr. v oblasti stavby ciest a parkovísk, optimalizácia energetického hospodárstva budov, zapojenie problematiky ochrany životného prostredia do edukačných projektov apod. 10. Závery a odporúčania Na základe analýz uskutočnených počas správy o hodnotení vplyvu na životné prostredie PCS PL-SK možno učiniť nasledujúce všeobecné závery: 17

18 Usudzuje sa, že program ako celok pôsobí na životné prostredie pozitívne a podporuje riešenie niektorých problémov týkajúcich sa zlepšenia stavu životného prostredia, avšak niektoré oblasti podpory budú jednotlivé súčasti životného prostredia ovplyvňovať aj negatívne. Podrobné závery z tejto oblasti sú predstavené v príslušných kapitolách správy o hodnotení. Všeobecné formulovanie programu a neuvedenie konkrétnych projektov, ktoré budú v jeho rámci podporené, neumožňuje detailnejšie hodnotenie jeho možného vplyvu na životné prostredie. Preto bola správa o hodnotení spracovaná podobne všeobecne ako program. S ohľadom na obmedzené finančné prostriedky určené na program a jeho ciele nemožno očakávať jeho výrazný vplyv na riešenie všetkých environmentálnych problémov na území zahrnutom do programu. Aktivity z tejto oblasti je potrebné chápať ako komplementárne k iným projektom. Zdá sa avšak, že by v ňom mali byť viac zdôraznené aktivity v prospech ochrany životného prostredia s ohľadom na to, že podiel prostriedkov na tento cieľ predstavuje v programe len cca 10% všetkých prostriedkov určených na program (bez započítania technickej podpory). Rovnako tak by stálo za to uviesť v programe kategórie projektov z oblasti životného prostredia, ktorý by boli s ohľadom na stav v regióne najžiadanejšie. Uskutočnená analýza vnútornej integrity ukázala celkový vnútorný súlad programu. Veľká časť investičných priorít jednotlivých osí sa vzájomne doplňuje a/alebo posilňuje. Na základe analýzy cieľov strategických dokumentov EÚ sa prehlasuje, že program realizuje ciele týchto dokumentov. Podobne analýza cieľov poľských a slovenských strategických dokumentov ukázala, že tieto ciele spravidla realizujú. Za účelom obmedzenia negatívneho pôsobenia programu na životné prostredie boli navrhnuté: zásady monitorovania dôsledkov realizácie programu (kapitola 8), celý rad odporúčaní znižujúcich negatívny vplyv alebo prípadné alternatívne riešenia (pri hĺbkových analýzach jednotlivých aktivít) a kritériá výberu projektov (kapitola 9). Zároveň bolo preukázané, že na súčasnej úrovni hodnotenia programu nie je opodstatnené navrhovať kompenzačné činnosti, hoci kompenzačné činnosti sa môžu ukázať potrebné pri hodnotení niektorých projektov v rámci procesu oožp, a to najmä s ohľadom na cestné projekty. Realizácia niektorých projektov z tejto oblasti môže vyžadovať kompenzáciu, napr. v podobe 18

19 výstavby prechodov pre zvieratá, steny proti zveri a protihlukovej steny, plašiace zariadenie napodobňujúce zvuky prírody apod. 4 Kvôli všeobecnému charakteru programu nie je uskutočnenie záverečného hodnotenia, čo sa možnosti výskytu cezhraničného pôsobenia týka, počas etapy strategického hodnotenia programu možné. Existuje však pravdepodobnosť, že počas etapy hodnotenia vplyvu na životné prostredie uskutočneného pre konkrétny projekt (predovšetkým z oblasti stavby ciest), bude takéto pôsobenie identifikované. Pretože pôsobenie programu sa v tejto oblasti obmedzí len na výstavbu cezhraničných ciest medzi Poľskom a Slovenskom, je málo pravdepodobný výskyt cezhraničných vplyvov, ktoré by mohli potenciálne pôsobiť na iné štáty. Navyše bol v plnej verzii správy o hodnotení predstavený celý rad odporúčaní týkajúcich sa programu a výberu projektov na realizáciu. 1. ÚVOD 1.1 CIEĽ VYPRACOVANIA SPRÁVY O HODNOTENÍ Cieľom vypracovania Správy o hodnotení dokumentu, Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika v súlade s platnými predpismi a dohodami, je komplexná analýza pravdepodobného vplyvu aktivít plánovaných v Programe na jednotlivé zložky životného prostredia, posúdenie vyskytujúcich sa kumulovaných účinkov, analýza možností uplatnenia alternatívnych riešení a potrebné kompenzačné opatrenia. 1.2 KONTEXT Program cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika (ďalej len Program) je jedným z programov Európskej územnej spolupráce (EÚS), ktorý sa bude realizovať v období Program zahŕňa nižšie uvedené územia: - na poľskej strane je to päť subregiónov (NUTS III): bialsky, nowosądecký, osvienčimský, krosniansky a przemyslský a tri okresy (NUTS IV): Pszczyna, Myślenice a Rzeszów spolu s mestom Rzeszów. - na slovenskej strane sú to dva hraničné regióny (samosprávne kraje) (NUTS III): Žilinský a Prešovský a okres (NUTS IV) Spišská Nová Ves v košickom samosprávnom kraji. 4 A. Kornecka, M. Łysiak, R. Klodek, Regionalna Dyrekcja Ochrony Środowiska Wrocław, 2014r. 19

20 Obrázok 1 Oprávnené územie Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika pri zohľadnení regiónov NUTS [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov štatistických úradov, a ] Hlavným cieľom programu je čeliť najdôležitejším výzvam a zmierniť slabiny typické pre oblasť podpory. Je potrebné zdôrazniť, že cieľom je zároveň podpora implementácie základnej rozvojovej stratégie trvalo udržateľného rozvoja EÚ Európa 2020 Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu 5 a s ňou spojených strategických dokumentov a zároveň rozvojových cieľov členských štátov. V súlade s definíciami Stratégie udržateľný rast znamená budovanie udržateľného a konkurencieschopného hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje, t. j. súčasne zohľadňuje environmentálny a hospodársky rozmer realizovaných aktivít. Ku kľúčovým prvkom Stratégie patrí jedna z jej hlavných iniciatív Európa efektívne využívajúca zdroje. Z hľadiska ochrany životného prostredia je dôležitým dokumentom európsky siedmy environmentálny akčný program EU (7 EAP) Dobrý život v rámci možností našej planéty. Navyše budú v analýzach a prieskumoch zohľadnené iné súvisiace dokumenty a to medzinárodné a národné (poľské a slovenské)

21 Ciele horeuvedených dokumentov budú podrobne analyzované z hľadiska súladu Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko Slovenská republika s týmito dokumentmi. Program bude realizovať tematické ciele a investičné priority uvedené v príslušných nariadeniach EÚ týkajúcich sa Európskeho fondu regionálneho rozvoja 6. Na základe uvedených princípov boli pre Program vybrané nižšie uvedené tematické ciele a investičné priority: Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora účinného využívania zdrojov vrátane investičnej priority: Ochrana, propagácia a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva. Propagácia trvalo udržateľnej dopravy a odstránenie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach vrátane investičných priorít: Posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T; Rozvoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (vrátane tých so zníženými emisiami hluku) a nízkouhlíkových dopravných systémov vrátane vodnej a námornej dopravy, prístavov multimodálnych prepojení a letiskovej infraštruktúry za účelom propagovania udržateľnej regionálnej a lokálnej mobility. Investície do vzdelávania, zručností a celoživotného vzdelávania vrátane investičnej priority Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy pre zručnosti a celoživotného vzdelávania prostredníctvom prípravy a vykonávania spoločných vzdelávacích, odborných vzdelávacích a školiacich programov. 1.3 PROBLÉMY, NEURČITOSTI A NEDOSTATOK INFORMÁCIÍ Počas prípravy tejto štúdie sme sa stretli s ťažkosťami pri získavaní niektorých informácií, ktoré by komplexne a porovnateľne predstavovali aktuálny stav životného prostredia na obidvoch častiach programového územia a ktoré by bolo možné zohľadniť v diagnóze štúdie. Napríklad najnovšia Správa o stave životného prostredia v Poľsku vydaná Generálnym riaditeľstvom pre ochranu životného prostredia v roku 2010 prezentuje analýzu stavu životného prostredia do roku Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja. 2. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/

22 Rovnako je aj na Slovensku, kde mnohé materiály pochádzajú z rokov Nižšie sú uvedené niektoré problémy, ktoré sa vyskytli pri pokuse o syntetické zhodnotenie stavu životného prostredia: chýba komplexné vyhodnotenie prírodných zdrojov na regionálnej úrovni (tieto analýzy boli vykonané v rámci Programov hospodárskeho a sociálneho rozvoja iba v Prešovskom a Žilinskom samosprávnom kraji) nedostatočne zmapované druhy a biotopy na chránených územiach, nevypracované plány ochranných úloh pre väčšinu oblastí Natura 2000, nevypracovaná koncepcia zosúladeného systému migračných koridorov pre avifaunu. Niektoré projekty s celoštátnym dosahom, ako napr. príprava systému ochrany proti zosuvom pôdy alebo vypracovanie detailných máp povodňového rizika, neboli ešte dokončené. Pri popisovaní stavu životného prostredia v diagnostickej časti štúdie sme využívali rôzne zdroje údajov, aby boli prezentované informácie čo najspoľahlivejšie a najaktuálnejšie. Určitou prekážkou sú tiež meniace sa právne predpisy, napr. v oblasti monitorovania vôd (na poľskej strane), čo vyvoláva problém s výkladom a porovnávaním výsledkov výskumov. Inou oblasťou, ktorá sa spája s neistotou pri príprave vyhodnotenia, je vysoký stupeň zovšeobecnenia Programu a skutočnosť, že oblasti podpory nie sú detailne spracované. Keďže nie je možné vyhodnotiť vplyv na životné prostredie, ak nie sú známe druhy a lokalizácie projektov, pokúsili sme sa na účely vyhodnotenia hypoteticky určiť druhy projektov, ktoré môžu byť v Programe podporené. Urobili sme to pri zohľadnení skúseností z predchádzajúceho Programu a z rôznych programov pripravovaných na regionálnej úrovni. Správa o hodnotení zohľadňuje hore uvedené podmienky a hodnotenie v nej prezentované sa vzťahuje na oblasti podpory navrhované v rámci Programu. Je potrebné zdôrazniť, že podrobnejšie analýzy a vyhodnotenie vplyvu na jednotlivé zložky životného prostredia je možné vyhotoviť až po určení konečnej lokalizácie, spôsobu realizácie a technológie výstavby objektov, a to v etape získavania rozhodnutí v oblasti environmentálnych podmienok a povolení na realizáciu konkrétnej aktivity. Zvláštnym problémom je v tomto rozsahu posudzovanie vplyvov projektov, ktoré sa môžu implementovať v rámci tematického cieľa 7 Propagácia udržateľnej dopravy a odstránenie kapacitných problémov vo fungovaní najdôležitejšej sieťovej infraštruktúry. S podobnými problémami sa stretávame pri posudzovaní možného cezhraničného dopadu a to tiež z tohto dôvodu, že nie sú presne známe druhy a lokalizácie aktivít. Podrobná analýza rizika bola vypracovaná v etape prípravy Správy o metodológii, kde boli uvedené aj spôsoby ich odstránenia. 22

23 1.4 METODIKA Vyhodnotenie bolo vypracované v súlade s metodikou, ktorá bola dohodnutá s Ministerstvom infraštruktúry a rozvoja Poľska. Podrobný popis metodiky prípravy vyhodnotenia je uvedený v prílohe č. 1 k správe o hodnotení. 2. PRÁVNY ZÁKLAD A POROZUMENIE ROZSAHU SPRÁVY O HODNOTENÍ V súlade s jednaniami7 medzi: Ministerstvom infraštruktúry a rozvoja v Poľsku, Generálnym riaditeľstvom ochrany životného prostredia v Poľsku, Ministerstvom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky a Ministerstvom životného prostredia Slovenskej republiky bude hodnotenie vplyvu Operačného programu cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovensko vykonané poľským Ministerstvom infraštruktúry a rozvoja - inštitúciou riadiacou program podľa predpisov poľského práva. Avšak rozsah účasti spoločnosti bude rozšírený v etape stanovujúcej rozsah správy o hodnotení, zohľadňujúc tiež požiadavky právnych predpisov Slovenskej republiky. Správa o hodnotení bude navyše konzultovaná s príslušnými orgánmi Slovenskej republiky a podrobená spoločným konzultáciám na oboch stranách hranice. V súvislosti s vyššie uvedeným bude právnym základom pre vypracovanie správy o hodnotení pôsobenia Programu na životné prostredie zákon zo dňa 3. októbra 2008 o sprístupnení informácií o životnom prostredí a jeho ochrane, účasti spoločnosti na ochrane životného prostredia a o hodnotení pôsobenia na životné prostredie8 (ďalej ako: Zákon oožp), ktorý obsahuje transpozíciu smernice 2001/42/ES Európskeho parlamentu a Rady zo dňa 27. júna 2001 o posudzovaní vplyvov niektorých plánov a programov na životné prostredie do poľskej legislatívy. Podľa čl. 46 Zákona oožp je vykonanie strategického hodnotenia vplyvu na životné prostredie vyžadované pre politiku, stratégiu, plány alebo programy v oblasti priemyslu, energetiky, dopravy, telekomunikácií, vodného hospodárstva, hospodárenia s odpadmi, lesníctva, poľnohospodárstva, rybolovu, turistiky a využívania krajiny, vypracovaných alebo prijímaných správnymi orgánmi, určujúcimi rámec pre neskoršiu realizáciu predpokladov, ktoré môžu výrazne ovplyvňovať životné prostredie. K takýmto dokumentom patrí aj program a v súvislosti s tým je orgán vypracovávajúci návrh takéhoto dokumentu povinný zostaviť k nemu správu o hodnotení pôsobenia na životné prostredie. 7 Poznámka zo stretnutia v Bratislave dňa Zb. 2013, pol so zm. 23

24 Zhodne so Zákonom oožp bude správa o hodnotení obsahovať: informáciu o obsahu, hlavných cieľoch navrhovaného dokumentu a o jeho previazaní s inými dokumentmi, informácie o metódach použitých pri zostavovaní správy o hodnotení, návrhy týkajúce sa predpokladaných metód analýzy, dôsledkov realizácie ustanovení navrhovaného dokumentu a frekvencie jej realizácie, informácie o možnom cezhraničnom pôsobení na životné prostredie, netechnické zhrnutie. Okrem toho bude správa o hodnotení popisovať, analyzovať a hodnotiť: terajší stav životného prostredia a prípadné zmeny tohto stavu v prípade, ak by nedošlo k realizovaniu navrhovaného dokumentu, stav životného prostredia na území zahrnutom do predpokladaného výrazného pôsobenia, terajšie problémy ochrany životného prostredia dôležité z hľadiska realizácie navrhovaného dokumentu, predovšetkým týkajúce sa oblastí podliehajúcich ochrane na základe zákona zo dňa 16. apríla 2004 o ochrane prírody9, ciele ochrany životného prostredia stanovené na medzinárodnej, európskej a národnej úrovni dôležité z hľadiska navrhovaného dokumentu a spôsoby akými boli tieto ciele a iné problémy životného prostredia zohľadnené počas spracovávania dokumentu, predpokladané výrazné pôsobenie, vrátane priameho, nepriameho, sekundárneho, kumulovaného, krátkodobého, strednedobého a dlhodobého, stáleho a dočasného, pozitívneho a negatívneho pôsobenia na ciele a predmet ochrany oblasti Natura 2000 a integritu tejto oblasti, a tiež na životné prostredie, hlavne na: biodiverzitu, ľudí, živočíchy, rastliny, vodu, ovzdušie, zemský povrch, krajinu, klímu, 9 Zb. z. 2013, pol. 627 s neskor. zm. 24

25 prírodné zdroje, pamiatky, materiálne statky, so zohľadnením vzťahov medzi týmito prvkami prostredia a medzi pôsobením na tieto prvky. Správa o hodnotení tiež predstaví: riešenia, kladúce si za ciel zabránenie, obmedzenie alebo prirodzené kompenzovanie negatívnych vplyvov na životné prostredie, ktoré môžu byť dôsledkom realizovania navrhovaného dokumentu, predovšetkým ciele a predmet ochrany oblasti Natura 2000 a integritu tejto oblasti, alternatívne riešenie k riešeniam obsiahnutým v navrhovanom dokumente spolu s opodstatnením ich voľby a popis metód vykonania hodnotení, ktoré viedli k tomuto výberu, alebo vysvetlenie, prečo alternatívne riešenia chýbajú, vrátane uvedenia ťažkostí prameniacich z technických nedostatkov alebo neúplnosti súčasných znalostí, ktoré sa vyskytli. V súlade so Zákonom oožp čl. 53 boli rozsah a miera podrobnosti dohodnuté s Generálnym riaditeľstvom ochrany životného prostredia a Hlavným zdravotným inšpektorátom na poľskej strane. Prebehli tiež spoločné konzultácie rozsahu Správy o hodnotení v oboch krajinách. Na poľskej strane neboli nahlásené žiadne pripomienky. Na slovenskej strane doručili svoje stanoviská nasledujúce orgány, inštitúcie a organizácie: Úrad Žilinského samosprávneho kraja; Úrad Prešovského samosprávneho kraja; Združenie miest a obcí Slovenska; Okresný úrad Žilina, Odbor starostlivosti o životné prostredie; Okresný úrad Prešov, Odbor ochrany prírody, vybraných zložiek životného prostredia a odvolacích konaní kraja; Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Odbor rozvoja dopravnej infraštruktúry; Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky, Sekcia cestovného ruchu; Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, Sekcia štrukturálnych fondov EÚ, Odbor pre Operačný program Vzdelávanie; Úrad vlády Slovenskej republiky, Odbor prierezových priorít; 25

26 GENERÁLNE RIADITEĽSTVO OCHRANY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA ( ) Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky; Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky, Sekcia ochrany prírody a tvorby krajiny; Zhromaždené pripomienky slovenských orgánov boli predstavené v liste Ministerstva životného prostredia. Súpis všetkých doručených pripomienok a odporúčaní je uvedený v nižšie pripojenej tabuľke. Tabuľka 1 Poznámky a odporúčania GROŽP, príslušných slovenských orgánov a nahlásené počas spoločných konzultácií. Názov inštitúcie P. č. Obsah poznámok Správa o hodnotení pôsobenia na životné prostredie musí úplne zodpovedať požiadavkám vychádzajúcim z čl. 51 odst. 2 zákona oožp, pri zachovaní podmienok, uvedených v čl. 52 odst. 1 a 2 vyššie uvedeného zákona. Je nutné zdôrazniť, že správa o hodnotení sa musí vzťahovať k plnej verzii navrhovaného Programu a 1.1 zahrňovať všetky plánované činnosti, ktoré môžu mať výrazný vplyv na životné prostredie. V súlade s čl. 52 odst. 1 zákona oožp musia byť analýzy vykonané v prognóze a odporúčania prispôsobené svojim stupňom podrobnosti stupni podrobnosti záznamov navrhovaného dokumentu. V súvislosti s priestorovým rozsahom navrhovaného Programu sa odporúča zamerať sa predovšetkým na vzájomné pôsobenie, ktoré sa môže vyskytnúť v 1.2 prihraničnom pásme v oblastiach zahrnutých do projektu a na možnosť prípadného cezhraničného pôsobenia na území štátov, ktoré nie sú zahrnuté do navrhovaného Programu. Odporúča sa predstaviť javy priestorového charakteru a interakcii týchto javov na 1.3 mapách. Pri vypracovávaní správy o hodnotení sa odporúča zohľadniť pokyny Európskej 1.4 komisie pre strategické hodnotenie vplyvov na životné prostredie so zohľadnením zmien klímy a biodiverzity. 26

27 SLOVENSKÉ MINISTERSVO ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SR ( ) HLAVNÝ ZDRAVOTNÝ INŠPEKTORÁT ( ) Názov inštitúcie P. č. Obsah poznámok Na základe čl. 53, v súvislosti s čl. 58 odst. 1 zákona zo dňa 3. októbra 2008 o sprístupnení informácií o životnom prostredí a jeho ochrane, účasti spoločnosti na ochrane životného prostredia a o hodnotení vplyvu na životné prostredie musí rozsah správy o hodnotení zohľadniť znenie čl. 3 odst. 2 vyššie uvedeného zákona, 2.1 ktorý hovorí, že zakaždým, keď je reč o vplyve na životné prostredie, sa tým myslí tiež pôsobenie na ľudské zdravie V správe o hodnotení vplyvov Operačného programu ako strategického dokumentu na životné prostredie je potrebné deklarovať, či jeho schválenie bude/nebude mat" nepriaznivý vplyv na integritu..územia sústavy chránených území" (ďalej len USCHU") /. hľadiska cieľov jeho ochrany, a teda aj USCHU nachádzajúcich sa v Prešovskom kraji. USCHU tvoria chránené vtáčie územia a územia európskeho významu z Národného zoznamu schváleného Výnosom MŽP SR č. 3/2004 a navrhovanými územiami európskeho významu schválenými uznesením vlády SR č. 577/2011 z Tzv. deklarácie Nátura 2000 je taktiež potrebné vypracovať investičným projektom, ktoré by mohli mať vplyv na územia sústavy Nátura 2000 (takéto vyjadrenia vydávala Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky v programovom období ). V správe o hodnotení vplyvov strategického dokumentu na životné prostredie odporúčame, aby pre aktivity akceptovateľné v Operačnom programe a navrhované na realizáciu v konkrétnom území (napr. nové turistické chodníky, nové cyklotrasy, výstavba nových cezhraničných systémov turistických chodníkov apod.). bola špecifikovaná podmienka, že tieto majú byť v čase podávania návrhu na ich financovanie z Operačného programu, už súčasťou schválenej územnoplánovacej dokumentácie. V rámci tematického cieľa 6 ( Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora účinného využívania zdrojov"): podporujeme súčasný návrh zamerania na ochranu prírodného dedičstva, v stĺpci potreby/potenciál" navrhujeme doplniť do zátvorky k 1. bodu 27

28 Názov inštitúcie P. č. Obsah poznámok chránené krajinné oblasti, územie ocenené s Európskym diplomom Rady Európy", v stĺpci aktivity navrhujeme do 5. bodu v časti medzi" doplniť odbornými organizáciami ochrany prírody"; do 8. bodu v závere a prírodného dedičstva"; do bodu 9 v závere a inými organizáciami ochrany prírody a krajiny". V rámci tematického cieľa 7 ( Propagácia trvalo udržateľnej dopravy a odstránenie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach") navrhujeme v stĺpci aktivity" na 3.4 záver všetkých 4 aktivít doplniť ktoré súčasne rešpektujú migračné koridory pre živočíchy (uvedené v dokumentácii a iných materiáloch ochrany prírody)". Pri hodnotení dopadov realizácie Operačného programu v okresoch Poprad a Kežmarok je nutné zohľadňovať skutočnosť, že v oboch okresoch v hraničnom pásme sú národné parky (Tatranský národný park a Pieninský národný park). V oboch parkoch okrem zariadení slúžiacich potrebám cestovného ruchu a rekreácie 3.5 sú zariadenia poskytujúce liečebnú a kúpeľnú starostlivosť s pôsobnosťou pre celé Slovensko. Pri hodnotení dopadov je nutné, aby tieto Špecifiká regiónu boli zohľadnené, čo znamená, že hodnotené kritériá na životné prostredie by mali byť podstatne prísnejšie ako pre ostatné oblasti. V rámci dopravnej inťraštruktúry, súčasťou hodnotenia vplyvov na životné prostredie a zdravie by malo byť vypracovanie hlukových a emisných štúdií a prijatie opatrení na zníženie, resp. eliminovanie negatívnych vplyvov vzhľadom k 3.6 tomu. že neustále vzrastá kamiónová doprava na existujúcej sieti, ktorá je vedená zastavanými územiami obcí, čo sa môže odraziť na zhoršovaní zdravotného stavu obyvateľov žijúcich v blízkosti komunikácií (vplyv na kardiovaskulárny a nervový systém, vplyv na psychiku a celkové zdravie človeka). Ďalšou požiadavkou je ochrana území patriacich do pásiem hygienickej ochrany vodných zdrojov slúžiacich pre hromadné zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou 3.7 (rešpektovanie vyhlásených ochranných pásiem území vodných zdrojov a prijatie opatrení na ich ochranu). Pri hodnotení Operačného programu, vrátane záverečného hodnotenia 3.8 navrhujeme rozšíriť používané indikátory o nižšie uvedené oblasti. Považujeme ich za kľúčový zdroj informácií o potenciálnych negatívnych vplyvoch rozvojových 28

29 Názov inštitúcie P. č. Obsah poznámok iniciatív osobitne na ľudské zdravie. Negatívne vplyvy iniciatív, ktoré môžu mať kumulatívne, nepriame a dlhodobé efekty, je potrebné predchádzať úzko zameranými sektorovými iniciatívami zameranými na oblasti: Monitorovanie rizikových faktorov: % obyvateľov zaťažených hlukom z cestnej dopravy, % obyvateľov zaťažených hlukom zo železničnej dopravy, % obyvateľov zaťažených hlukom z leteckej dopravy, Cudzorodé látky v potravinovom reťazci. Bilancia vzniku odpadu vývoj vzniku odpadov podľa kategórií a priemyselných odvetví, nakladanie s odpadmi (vývoj množstva odpadu podľa spôsobu nakladania a druhu odpadu). Monitorovanie vplyvov intervencií na obyvateľov podľa vekovej a rodovej štruktúry, Zmeny vo výške emisií z dopravy a ich vplyv na znečistenie ovzdušia v okolitých mestách. 3.9 Uvedené pripomienky žiadame zohľadniť pri vypracovaní správy o hodnotení vplyvov Operačného programu na životné prostredie (environmental report). 3. ANALÝZA PROGRAMU 3.1 VÍZIA, CIELE A OPATRENIA NAVRHNUTÉ V PROGRAME Program cezhraničnej spolupráce Poľsko - Slovensko je jedným z programov Európskej územnej spolupráce, ktorý bude realizovaný v rokoch Cieľom Programu je prijatie troch zásadných výziev a zmiernenie slabín typických pre oblasť podpory: Program bude realizovať tri kľúčové výzvy pre región: ochranu, posilnenie a rozvoj potenciálu regiónu, teda využitie prírodného a kultúrneho prostredia, tvoriacich bohatý zdroj prostriedkov vylepšenie dopravnej infraštruktúry (najmä cezhraničného cestného spojenia, predovšetkým lokálneho a regionálneho) 29

30 rozvoj vzdelávania, predovšetkým na sekundárnej úrovni a tiež zvýšenie možností celoživotného vzdelávania za účelom využívania zdrojov oblasti pomocou jej integrácie a prispôsobeniu trhu práce. Navyše je Program zameraný na realizáciu cieľov stratégie Európa Tabuľka 2 Štruktúra Programu. Tematický cieľ 6 Zachovanie a ochrana životného prostredia a podpora efektívneho využívania zdrojov Investičná priorita 6c) Zachovanie, ochrana, propagácia a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva Špecifický cieľ Programu Zvýšenie úrovne udržateľného využívania kultúrneho a prírodného dedičstva turistami a obyvateľmi Tematický cieľ 7 Podpora udržateľnej dopravy a odstraňovanie prekážok v kľúčových sieťových infraštruktúrach Investičná priorita 7 b) Posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T, vrátane multimodálnych uzlov. Špecifický cieľ Programu Posilnenie cezhraničnej mobility, vylepšenie cezhraničného prepojenia Investičná priorita 7 c) Rozvoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (v rámci nich so zníženou hlučnosťou) a nízkouhlíkových dopravných systémov, vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej dopravy, prístavov, multimodálnych spojení a infraštruktúr letísk, s cieľom podporiť trvalo udržateľnú mobilitu na regionálnej a miestnej úrovni. Špecifický cieľ Programu Zvýšenie cezhraničnej dostupnosti oblasti pohraničia pomocou rozvoja multimodálnej dopravy Rozvoj cezhraničných multimodálnych prepojení Tematický cieľ 10 Investovanie do vzdelania, školení a odbornej prípravy, ako aj zručností a celoživotného vzdelávania. Investičná priorita 10 b) Investície do vzdelávania, školení, vrátane odbornej prípravy pre získanie zručností, celoživotného vzdelávania prostredníctvom rozvoja a implementácie spoločných systémov vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy Špecifický cieľ Programu Zlepšenie kvality cezhraničného špeciálneho a odborného vzdelávania 30

31 Vzhľadom na všeobecnú povahu Programu, pri hodnotení možného vplyvu na životné prostredie bolo problematické špecifikovať príklady (komplexne sa hodiace k opatreniam uvedeným v osobitných prioritách), ktoré budú hodnotené, keďže ich hodnotenie výlučne z hľadiska cieľov a priorít by nebolo vyhovujúce. Cieľom vyriešiť tento problém a vytvoriť základ pre posúdenie je charakteristika Programu predstavená vo forme tabuľky (Tabuľka č. 2 ), kde sú pozdĺž osi zobrazené tematické ciele, investičné priority, a všetky podporné oblasti stanovené v Programe. Boli im pridelené aj príslušné kódy, ktoré ich identifikujú v súvislosti k vyššie uvedeným prvkom Programu. Tento nástroj sa používa na dva účely: predbežné posúdenie ("screening") aktivít, ktoré by mali byť podporené PCS PL-SK , na základe predbežnej analýzy oblasti vplyvu, typu interakcií a územného rozsahu. Na základe toho boli identifikované oblasti podpory, ktoré nepochybne budú mať pozitívny vplyv na životné prostredie, ako aj orientačne bol stanovený ich rozsah interakcie. Vzhľadom na pozitívne hodnotenie sa tieto oblasti budú v prípade ďalších analýz zohľadňovať v obmedzenej miere. zoskupovanie relevantných podporných oblastí so spoločnými vlastnosťami, ktoré by kvôli zjednodušeniu mohli byť posudzované spoločne z hľadiska ich možného vplyvu na životné prostredie, ako aj priradenie k nim typov konkrétnych charakteristických projektov. Výsledky sú uvedené v Tabuľke č. 2. Všetky zoskupené aktivity, ktoré budú podporené, disponujú príslušnými odkazmi na jednotlivé prvky Programu. Schéma uvedená v tejto tabuľke sa bude týkať všetkých analýz vykonaných v priebehu vypracovania Správy o hodnotení; klasifikovať oblasti podpory s ohľadom na druh investícií uvedených v nariadení Rady ministrov z dňa 9. novembra 2010, týkajúce sa projektov, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie 10 Typy projektov, ktoré môžu byť realizované v rámci Programu sú uvedené v nižšie uvedenej tabuľke a sú farebne označené nasledovne: zelenou farbou sú označené oblasti podpory, ktoré majú pozitívny vplyv na životné prostredie. Z toho dôvodu nie je potrebné sa nimi podrobnejšie zaoberať v ďalších analýzach dopadov, červenou farbou sú označené oblasti podpory, ktoré môžu vždy významne vplývať na životné prostredie (v súlade s nariadením Rady ministrov z 9. novembra 2010 týkajúcim sa projektov, ktoré by mohli mať významný vplyv na životné prostredie), 10 Z. z. č. 213 poz. 1397, v zn. neskorších predpisov 31

32 žltou farbou sú označené oblasti podpory, ktoré potenciálne môžu mať významný vplyv na životné prostredie (v súlade s nariadením ako je uvedené vyššie), bez farebného označenia boli ponechané oblasti podpory, ktoré môžu mať vplyv na životné prostredie (v inom rozsahu ako vyššie uvedené alebo sú pre životné prostredie neutrálne). 32

33 Tabuľka 3 Vlastnosti Programu a identifikácia potenciálnych oblastí intervencie v životnom prostredí. Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí Prioritná os I: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia. Investičná priorita 6c) Zachovanie, ochrana, propagácia a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva 1.6c c c c.1.4 Výstavba cyklistických chodníkov. Výstavba turistických trás a tematických chodníkov, a ich cezhraničná integrácia. Zvýšenie úrovne udržateľného využívania Zavedenie systému spoločných lístkov a ďalšie zjednodušenia kultúrneho a prírodného v oblasti organizácie. dedičstva turistami a obyvateľmi. Výstavba parkovísk s integrovaným dopravným systémom (Park and Ride). Výstavba parkovísk spolu s ich sprevádzajúcou infraštruktúrou s Príroda, vrátane biodiverzity. Príroda, a v rámci Oblasť Programu, vrátane: národných toho biodiverzita. parkov, krajinných parkov a ich Nepriamo na ochranných pásiem, obcí a miest, lesov, zvýšenie mobility a plôch zaradených do rezervácii UNESCO vplyvu na všetky a chránených oblastí na miestnej úrovni zložky životného ako príklady prírodného a kultúrneho prostredia. dedičstva. Príroda, vrátane biodiverzity, povrchu zeme, vody, vzduchu, ľudí, 33

34 Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita 1.6c c.1.6 Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia úžitkovou plochou min.: a) 0.2 ha na územiach spadajúcich pod niektorú z foriem ochrany prírody uvedených v čl. 6 odst. 1 bode 1-5, 8 a 9 zákona zo dňa 16. apríla o ochrane prírody alebo v ochranných zónach foriem ochrany prírody uvedených v čl. 6 odst. bodoch 1-3 tohto zákona, b) 0,5 ha na inom území, než je uvedené v písmene a). s integrovaným dopravným systémom (Park and Ride) Konzervátorské, reštaurátorské projekty pre obnovu miest kultúrneho dedičstva integrované s turistickými trasami/chodníkmi. Programy spolupráce medzi inštitúciami, vrátane výmeny hnuteľného majetku kultúrnej hodnoty (napr. výstavy). Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí prírodných zdrojov. Ľudia, pamiatky, podnebie. Nepriame na všetky zložky životného 34

35 Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita 1.6c c c.1.9 Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia Tvorba a vývoj medzisektorovej spolupráce v oblasti kultúrneho a prírodného dedičstva (spolupráca medzi kultúrnymi, vedeckými inštitúciami, miestnou samosprávou, mimovládnymi organizáciami, atď.). Organizácia konferencií, spoločných opatrení na ochranu životného prostredia, vrátane biodiverzity. Spoločný postup v oblasti vzdelávania propagujúcej ochranu prírodného a kultúrneho dedičstva. Spoločná propagácia prírodného a kultúrneho dedičstva (spoločné akcie, veľtrhy, konferencie, atď.). Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí prostredia. 1.6c.1.10 Vypracovanie a implementácia spoločných noriem v oblasti zachovania a ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva. 1.6c.1.11 Využívanie IT nástrojov pre ochranu a propagáciu prírodného a kultúrneho dedičstva. 35

36 Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita 1.6c c.1.13 Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia Spoločné školenia pre sprievodcov, konzervátorov a zástupcov inštitúcií, ktoré sa podieľajú na ochrane prírodného a kultúrneho dedičstva. Aktivity podporujúce spoločnú ochranu životného prostredia. Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí Všetky prvky životného prostredia. Prioritná os II: Udržateľná cezhraničná doprava Investičná priorita 7 b) Posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T, vrátane multimodálnych uzlov. 2.7b.1.1 Zvýšenie cezhraničnej mobility pomocou vylepšenia cezhraničného prepojenia Prioritu budú mať oblasti obcí a krajov a Výstavba a modernizácia cestnej infraštruktúry integrujúcej ďalšie umiestnené priamo v Príroda, vrátane dopravné systémy na obidvoch stranách hranice. prihraničnej oblasti. biodiverzity, povrchu Výstavba a modernizácia cestnej infraštruktúry (pokiaľ projekty zeme, vody, realizované v rámci programu prekročia nasledujúce parametre: vzduchu, ľudí, a) Komunikácie s tvrdým povrchom s celkovou dĺžkou projektu prírodných zdrojov. prekračujúcou 1km, iné než tie uvedené v nasledujúcom riadku 36

37 Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia tabuľky, b) Mostné objekty v trase komunikácií s tvrdým povrchom s výnimkou rekonštrukcie komunikácií a mostných objektov slúžiacich na obsluhu elektroenergetických staníc a nachádzajúcich sa mimo oblasti spadajúce pod formy ochrany prírody uvedené v čl. 6 odst. 1 bodoch 1-5, 8 a 9 zákona zo dňa 16. apríla 2014 o ochrane prírody) integrujúcej dopravné systémy na obidvoch stranách hranice. Výstavba a modernizácia cestnej infraštruktúry (pokiaľ sa bude týkať výstavby: diaľnic, rýchlostných ciest, ciest iných než diaľnice a rýchlostnej cesty ale s min. štyrmi jazdnými pruhmi a dĺžkou min. 10km v jednom úseku a zmeny priebehu alebo rozšírenie doterajších komunikácií s dvoma jazdnými pruhmi na najmenej štyri jazdné pruhy na dĺžke min. 10km v jednom úseku) integrujúcej dopravné systémy na obidvoch stranách hranice Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí 37

38 Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí Prioritná os II: Udržateľná cezhraničná doprava Investičná priorita 7 b) Rozvoj a zlepšovanie ekologicky priaznivých (v rámci toho so zníženou hlučnosťou) a nízkouhlíkových dopravných systémov, vrátane vnútrozemských vodných ciest a námornej dopravy, prístavov, multimodálnych spojení a infraštruktúr letísk, s cieľom podporiť trvalo udržateľnú mobilitu na regionálnej a miestnej úrovni. Nepriamo na Nové služby pre zlepšenie integrity existujúcich dopravných zvýšenie mobility a 2.7c.2.1. služieb (teda integrované systémy hromadnej dopravy, lepší vplyv na všetky prístup k informáciám pre cestujúcich - organizačné činnosti). zložky životného Zvýšenie cezhraničnej prostredia. dostupnosti oblasti Projekty v oblasti multimodálnych dopravných koridorov na Prioritu budú mať oblasti obcí a krajov a 2.7c.2.2 pohraničia pomocou rozvoja multimodálnej dopravy prepravu osôb, ako je napríklad systém Park and Ride (vrátane výstavby parkovísk). Projekty v oblasti multimodálnych dopravných koridorov na prepravu osôb, ako je napríklad systém Park and Ride (vrátane výstavby parkovísk spolu s ich sprevádzajúcou infraštruktúrou s úžitkovou plochou min.: ďalšie umiestnené priamo v prihraničnej oblasti. Príroda, vrátane biodiverzity, povrchu zeme, vody, vzduchu, ľudí, prírodných zdrojov. a) 0.2 ha na územiach spadajúcich pod niektorú z foriem ochrany 38

39 Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia prírody uvedených v čl. 6 odst. 1 bode 1-5, 8 a 9 zákona zo dňa 16. apríla o ochrane prírody alebo v ochranných zónach foriem ochrany prírody uvedených v čl. 6 odst. bodoch 1-3 tohto zákona, b) 0,5 ha na inom území, než je uvedené v písmene a). Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí Prioritná os III: Rozvoj cezhraničného a celoživotného vzdelávania Investičná priorita 10 b) Investície do vzdelávania, školení, vrátane odbornej prípravy pre získavanie zručností, celoživotného vzdelávania prostredníctvom rozvoja a implementácie spoločných systémov vzdelávania, odborného vzdelávania a prípravy 3.10b b.1.2 Zlepšenie kvality cezhraničného špeciálneho a odborného vzdelávania Spoločné cezhraničné vzdelávacie programy (vrátane výmenných programov, študijných pobytov, atď.). Aktivity podporujúce cezhraničnú integráciu a vytvorenie Celá oblasť Programu spoločnej identifikácie (história, kultúrne dedičstvo, umenie, šport, jazyk). Nepriamo na všetky zložky životného prostredia. 3.10b.1.3 Spoločný rozvoj a podpora odborného vzdelávania. 39

40 Kód činností: prioritná os, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivita 3.10b b b b.1.7 Špecifický cieľ Oblasť intervencie, typické projekty Možný rozsah územného pokrytia Implementácia cezhraničných aktivít zameraných na sociálne začlenenie, účasť verejnosti, propagáciu prihraničných oblastí ako funkčných oblastí: kurzy, postgraduálne kurzy, programy a školenia určené zamestnancom ako aj nezamestnaným. Cezhraničný prenos osvedčených postupov pri implementovaní profesijných a odborných programov, ako aj modelových riešení v oblasti vzdelávania. Snahy o identifikáciu potrieb v oblasti profesijného a odborného vzdelávania (napr. identifikácia spoločných problémov a nedostatkov zohľadňujúc rozdiely medzi dopytom a výkonnosťou systému, atď.). Opatrenia na riadenie rizík a bezpečnosti. Potenciálne, hlavné oblasti intervencie v životnom prostredí 40

41 3.2 ANALÝZA ZHODY SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI EÚ A GLOBÁLNYMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI Cieľom analýzy je predstaviť základné globálne strategické dokumenty a strategické dokumenty Európskej únie (predtým Európskeho spoločenstva) súvisiace s rozsahom programu, predovšetkým z hľadiska spracovania prognózy vplyvu na životné prostredie. Bude vykonaná analýza základných strategických dokumentov vzťahujúcich sa k životnému prostrediu alebo obsahujúcich environmentálne prvky z pohľadu prepojenia cieľov programu s cieľmi týchto dokumentov. Východiskovým bodom pre analýzu strategických dokumentov sú na globálnej úrovni prijaté ustanovenia, ktoré sú predstavené vo vzťahu k jednotlivým dokumentom nižšie. Konferencia Organizácie spojených národov vo veci udržateľného rozvoja Rio+20 prijala záverečný dokument 11 Budúcnosť, akú chceme mať. Tento dokument obsahuje deklaráciu krajín zúčastnených na konferencii: pokračovať v procese realizácie cieľov udržateľného rozvoja, zahájených na predchádzajúcich konferenciách, využívať koncepciu zelenej ekonomiky ako nástroja na dosiahnutie udržateľného rozvoja, posilniť UNEP a ustanoviť nové Fórum udržateľného rozvoja, vyvíjať aktivity vystupujúcich mimo používania hrubého domáceho produktu (HDP) ako jediného kritéria hodnotenia rozvoja krajiny, vypracovať stratégiu financovania udržateľného rozvoja, stanoviť štruktúry slúžiace na vysporiadanie sa s výzvami vyrovnanej spotreby a výroby, používať zásadu rovnosti pohlavia, akceptovať potrebu zapojenia sa občianskej spoločnosti a zapojenia vedy do politiky, zohľadniť váhu dobrovoľných povinností v oblasti udržateľného rozvoja. Rámcová konvencia Organizácie spojených národov vo veci zmien klímy 12. V rámci konvencie sa všetky jej strany, okrem iných Poľsko a Európske spoločenstvo (dnes Európska únia) zaväzujú, zohľadňujúc svoje spoločné ale odlišné zásady zodpovednosti a svoje špecifické priority národného a regionálneho rozvoja, ciele a okolnosti, na realizáciu hlavného cieľa konvencie, ktorým je dôjsť, v súlade s ustanoveniami konvencie, k stabilizovanej koncentrácii skleníkových plynov v atmosfére na úrovni, ktorá by zabraňovala nebezpečnému, antropogénnemu zásahu do klimatického systému. Pre uniknutie ohrozenia výroby potravín a pre umožnenie udržateľného ekonomického rozvoja musí byť 11 Report of the United Nations Conference on Sustainable Development (A/CONF.216/16), Rámcová konvencia Organizácie spojených národov vo veci zmien klímy 41

42 takejto úrovne dosiahnuté v období postačujúcom na prirodzenú adaptáciu ekosystémov na zmenu klímy. Konvencia o biodiverzite 13. Cieľom konvencie je ochrana biodiverzity, udržateľné využívanie jej prvkov a riadne a spravodlivé rozdelenie výhod, prameniacich z využívania genetických zdrojov, vrátane zodpovedajúceho prístupu ku genetickým zdrojom a transferu príslušných technológií, so zohľadnením všetkých práv na tieto zdroje a technológie a tiež vhodné financovanie ochrany biodiverzity. V súlade s ustanoveniami konvencie sa každá zo strán zaviazala v súlade so svojimi špecifickými podmienkami a možnosťami vypracovať národné stratégie, plány alebo programy, týkajúce sa ochrany a udržateľného využívania biodiverzity alebo prispôsobenie terajšej stratégie, plánov alebo programov, ktoré odrážajú realizáciu aktivít predpokladaných touto konvenciou a začleňuje, v rámci možností a potrieb, ochranu a udržateľné využívanie biodiverzity do príslušných sektorových a medzisektorových plánov, programov a politík. Konvencia predpokladá aktivity v oblasti spolupráce, monitoringu, ochrany druhov, využívania biodiverzity. Ramsarská konvencia 14. Cieľom konvencie je ochrana a udržateľné využívanie mokradín aktivitami na národnej a lokálnej úrovni a medzinárodnej spolupráce, čo predstavuje prínos na dosiahnutie udržateľného rozvoja v globálnom meradle. Strany konvencie sa mimo iného zaväzujú na určenie príslušných oblastí za účelom ich zariadenia na zoznam mokraďových oblastí medzinárodného významu, zavedenie plánovania majúceho za cieľ ochranu mokraďových oblastí umiestnených na zozname a v rámci možností racionálne využívanie mokradí a tiež k medzinárodnej spolupráci v oblasti zavádzania konvencie. Konvencia je jediným medzinárodným systémom v oblasti životného prostredia, ktorý sa venuje určitému typu ekosystému - mokradiam. Európsky dohovor o krajine 15. Cieľmi konvencie sú: propagovanie ochrany, ekonomiky a plánovania krajiny a tiež organizovanie európskej spolupráce v oblasti úloh týkajúcich sa krajiny. Strany konvencie sa zaviazali zaviesť jej ustanovenia v súlade s ústavnými zásadami a administratívnou organizáciou a ctením zásady subsiardity, so zohľadnením Európskej charty miestnej samosprávy, a k harmonizovaniu jej zavádzania s politikou. Konvencia definuje zásady ochrany krajiny, udáva pokyny 13 Konvencia o biodiverzite 14 Konvencia o mokraďových oblastiach majúcich medzinárodný význam, predovšetkým ako životné prostredie vodného vtáctva ( 15 Európsky dohovor o krajine 42

43 ohľadom vzdelávania v oblasti ochrany prírody a určuje rámce medzinárodnej spolupráce pre svoju realizáciu. Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcom hranice štátov (LRTAP) 16. V tomto dohovore sa jej strany rozhodli chrániť človeka a jeho životné prostredie pred znečistením ovzdušia a smerovať k jeho obmedzeniu a to tak veľmi, ako je to len možné, k postupnému znižovaniu a zabraňovaniu znečisťovania ovzdušia, zahrňujúc do toho cezhraničné znečistenie ovzdušia na veľké vzdialenosti. Na to majú slúžiť ustálené zásady výmeny informácií, konzultácií, vykonávanie testov a monitorovanie. Navyše zaväzujú rozvíjať politiku a stratégie, ktoré budú slúžiť ako prostriedky na boj s emisiami znečisťujúcimi ovzdušie so zohľadnením už vyvinutého úsilia v národnom a medzinárodnom meradle. Prioritami dohovoru do r sú: obmedzenie emisií nečistôt v ovzduší s ohľadom na vplyv na zdravie (predovšetkým v oblasti prachov PM2,5), zvýšenie významu monitorovania pri hodnotení vyvliekania sa štátov z prijatých povinností v oblasti redukcie emisií nečistôt a zlepšenie kvality ovzdušia a zvýšenie významu integrovaného hodnotenia s ohľadom na vplyv na ekosystémy. K dohovoru bol podpísaný celý rad protokolov: Protokol o dlhodobom financovaní Programu spolupráce pri monitorovaní a vyhodnocovaní diaľkového prenosu látok znečisťujúcich ovzdušie v Európe, Protokol o znížení emisií síry prechádzajúcej hranice štátov, Protokol o znižovaní emisií oxidov dusíka alebo ich tokov cez hranice štátov, Protokol o ďalšom znížení emisií síry, Protokol o ťažkých kovoch, Protokol o obmedzovaní acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (tzv. Göteborský protokol). Göteborský protokol - "Protokol o obmedzovaní acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu". V rámci protokolu boli pre jednotlivé štáty prijaté limity emisií znečisťujúcich látok do r (napr. oxidu siričitého, oxidov dusíka, nekovových poletujúcich organických zlúčenín). Tieto limity Poľsko dodržalo. V súčasnosti prebiehajú jednania o cieľoch v rámci protokolu do r Predpokladá sa, že v súlade s prioritami dohovoru, budú emisné limity značne redukované a rozšírené o ďalšie znečisťujúce látky s ohľadom na obmedzenie negatívneho vplyvu látok znečisťujúcich ovzdušie na zdravie. Základné strategické dokumenty Európskej únie 16 Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia presahujúcim hranice štátov 43

44 Previazanie základných strategických dokumentov EÚ je predstavené na schéme nižšie. Stratégia EURÓPA 2020 Obrázok 2 Prepojenie stratégie Európa 2020 s inými dokumentmi [zdroj: EEA Environment and human health 2012 za Rappolder, 2012] Analýza základných dokumentov EÚ vzťahujúcich sa k problémom zahrnutým do programu bola vykonaná predovšetkým s ohľadom na potreby prognózy pôsobenia aktivít zahrnutých do programu na životné prostredie a zhodnotenie stupňa zohľadnenia cieľov týchto dokumentov a na identifikovanie prípadných rozporov. Zahrňovala 11 dokumentov týkajúcich sa smerov rozvoja EÚ v nadväznosti na rozsah programu a ochrany životného prostredia. Konkrétne boli analyzované: Stratégia EURÓPA Stratégia pre inteligentný a udržateľný rast podporujúci začlenenie. Biela kniha. Adaptácia na zmenu klímy: európsky rámec opatrení. Stratégia EÚ pre adaptáciu na zmenu klímy. Biela kniha. Plán jednotného európskeho dopravného priestoru Vytvorenie konkurencieschopnéhodopravnému systému efektívne využívajúceho zdroje 44

45 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady o usmerneniach Únie na rozvoj transeurópskej dopravnej siete. VII. všeobecný akčný program Únie pre životné prostredie. Dobrý život v rámci možností našej planéty (7 EAP). Teritoriálna agenda Európskej únie. V smere väčšej konkurencieschopnosti a vyrovnanej Európy rôznorodých regiónov. Európsky dohovor o krajine. Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy. Horizont rámcový program pre vedecký výskum a inovácie ( ). Analýzy sú predstavené podľa schémy nižšie. 45

46 Obrázok 3 Schéma analýz výskumných problémov [Zdroj: Vlastné spracovanie]. Na základe analýzy boli učinené závery ohľadom hodnotení, v akom stupni sú ciele EÚ realizované v programe a či nie je potrebné spresniť alebo doplniť jednotlivé prvky programu tak, aby v nich boli ciele EÚ viac zohľadnené. Výsledky analýzy boli navyše využité na navrhnutie kritérií výberu projektov podporovaných v rámci programu tak, aby plne realizovali ciele EÚ. Je potrebné tiež zohľadniť, že stupeň detailnosti analyzovaných dokumentov je rôzny. V niektorých prípadoch sú popísané ukazovatele realizácie cieľov, v iných len všeobecné smery. Voľba dokumentov na analýzu bola vykonaná na základe údajov z MIR s vlastným doplnením zhotoviteľa. Výsledky analýz sú uvedené v prílohe č. 2 Analýza zhody sa strategickými dokumentmi EÚ a globálnymi strategickými dokumentmi. Záver 46

47 Z analýzy základných dokumentov EÚ súvisiacich s programom možno učiniť nasledujúce závery: Prehlasuje sa, že program zásadne podporuje realizáciu cieľov analyzovaných dokumentov. Niektoré prvky cieľov vyššie uvedených dokumentov nie sú v programe úplne obsiahnuté. To pramení z obmedzeného rozsahu programu a z toho, že tento je komplementárny k iným programom. Kvalita ovzdušia v mestách aj ochrana biodiverzity a aktivity v prospech adaptovania sa zmenám klímy patria k najväčším problémom životného prostredia v oblasti spadajúcej do podpory. V programu nie sú plne zohľadnené, avšak je ťažké takto v rámci prognózy zhodnotiť zodpovednosť pridelenia finančných prostriedkov na jednotlivé ciele, rovnako tak nemožno hodnotiť do akého stupňa budú aktivity v tejto oblasti realizované v iných programoch. Rozpory cieľov programu s cieľmi medzinárodných a únijných dokumentov neboli zistené. 3.3 ANALÝZA ZHODY S POĽSKÝMI STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI Cieľom analýzy je predstaviť základné strategické poľské dokumenty súvisiace s rozsahom PPS PL-SK , predovšetkým z hľadiska vypracovania prognózy vplyvu tohto programu na životné prostredie. Bude vykonaná analýza základných strategických dokumentov vzťahujúcich sa k životnému prostrediu alebo obsahujúcich environmentálne prvky z pohľadu prepojenia cieľov programu s hlavným cieľom a detailnými cieľmi týchto dokumentov. Program cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovensko sa sústredí na problémy, ako sú: ochrana životného prostredia, ochrana kultúrnych zdrojov, zlepšenie kvality dopravnej infraštruktúry. Detailná analýza poľských dokumentov strategického charakteru bola predložená v prílohe č. 3 Analýza zhody s poľskými strategickými dokumentmi. Analýze boli podrobené nasledujúce dokumenty: 1. Dlhodobá stratégia rozvoja krajiny. Poľsko Tretia vlna modernity. 2. Koncepcia územného rozvoja krajiny 2030 (KÚRZ 2030) 3. Strednedobá stratégia rozvoja krajiny (SSRZ) - Stratégia rozvoja krajiny 2020, 4. Stratégia rozvoja krajiny na roky , 5. Správa: Poľsko Rozvojové výzvy, 6. Národná stratégia regionálneho rozvoja : regióny, mestá, vidiecke oblasti. 7. Stratégia energetickej bezpečnosti a životného prostredia, 8. Klimatická politika Poľska. Stratégia redukcie emisií skleníkových plynov v Poľsku do roku 2020, 47

48 9. Strategický plán adaptácie pre sektory a oblasti citlivé na zmeny klímy do roku 2020 s výhľadom do roku 2030 (SPA 2020), 10. Národná stratégia ochrany a udržateľného využívania biodiverzity spolu s Programom činností na roky , 11. Národný plán hospodárenia s odpadom 2014, 12. Národný program čistenia komunálnych odpadových vôd - NPČKOV 2003 a jeho aktualizácia, 13. Vodohospodárske plány na územiach povodí (Visly, Odry, Dnestra a Dunaja), 14. Vstupné hodnotenie povodňového rizika (VHPR). Správa z vykonania VHPR, 15. Projekt vodnej politiky štátu do roku 2030 (so zohľadnením etapy 2016), 16. Vodne - environmentálny národný program, 17. Stratégia rozvoja dopravy do roku 2020 (s výhľadom do r. 2030), 18. Stratégia rozvoja Sliezskeho vojvodstva, 19. Stratégia rozvoja Malopoľského vojvodstva, 20. Stratégia rozvoja Podkarpatského vojvodstva, 21. Územný rozvojový plán Sliezskeho vojvodstva, 22. Územný rozvojový plán Malopoľského vojvodstva, 23. Územný rozvojový plán Podkarpatského vojvodstva. Záver Z analýzy poľských strategických dokumentov súvisiacich s PPS PL-SK možno učiniť nasledujúce závery: Prehlasuje sa, že program podporuje realizáciu cieľov analyzovaných poľských strategických dokumentov. Neboli identifikované rozpory cieľov programu s cieľmi poľských strategických dokumentov. S ohľadom na charakter programu sa tento nevzťahuje na všetky špecifické problémy predstavené v poľských strategických dokumentoch. Program podporuje realizáciu vybraných, kľúčových úloh dôležitých pre cezhraničnú spoluprácu a redukuje typické obmedzenia na území podpory. Len pre jeden strategický dokument nebola nájdená korelácia s cieľmi programu, avšak ten priamo súvisí s tematikou obsiahnutou vo Vstupnom hodnotení povodňového rizika. Potenciálne rozpory boli identifikované v rozsahu Národnej stratégie ochrany a udržateľného využívania biodiverzity spolu s Programom aktivít na roky , Vodohospodárskych plánov na územia povodí, Návrhu vodnej politiky štátu do roku 2030 (so zohľadnením etapy 2016), Vodo-krajinného programu štátu, len v prípade realizácie aktivít v rámci prioritnej osi 48

49 7b, ktoré zahrňujú rozšírenie a modernizáciu cezhraničných komunikácií, vrátane výstavby nových ciest. 3.4 ANALÝZA ZHODY SO STRATEGICKÝMI DOKUMENTMI SLOVENSKEJ REPUBLIKY Detailná analýza relevantných dokumentov strategického charakteru Slovenskej republiky je predložená v prílohe č. 4 Analýza zhody so strategickými dokumentmi Slovenskej republiky. Vzhľadom k tomu, že hlavnými cieľmi Programu cezhraničnej spolupráce Poľsko-Slovensko sú ochrana kultúrneho a prírodného dedičstva, posilnenie regionálnej mobility a rozvoj nízko emisných dopravných systémov a implementácia spoločných systémov vzdelávania, boli analýze podrobené nasledujúce dokumenty: 1. Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001 v znení zmien a dodatkov 2011 (KÚRS 2001/2011), 2. Národný program reforiem Slovenskej republiky 2013, 3. Programové vyhlásenie vlády Slovenskej republiky na roky , 4. Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky (1993), 5. Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001), 6. Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky IV (2012), 7. Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (návrh 08/2013), 8. Koncepcia vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2015, 9. Vodný plán Slovenska (2009), 10. Stratégia pre redukciu PM 10 (2012), 11. Národná stratégia regionálneho rozvoja (2010), 12. Stratégia politiky cestovného ruchu Slovenskej republiky (2007), 13. Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity pre roky Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry Slovenskej republiky do roku 2020 (návrh 2013), 15. Strategický plán rozvoja verejnej osobnej dopravy do roku 2020 (návrh 2013), 16. Strategický plán rozvoja a údržby ciest na úrovni regiónov (návrh 2013), 17. Národná stratégia rozvoja cyklistickej dopravy a cykloturistiky v Slovenskej republike (2013), 18. Operačný program Ľudské zdroje , 19. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Žilinského samosprávneho kraja na roky , 20. Program hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského samosprávneho kraja na roky , 49

50 21. Územný plán Veľkého územného celku Prešovského samosprávneho kraja - zmeny a doplnky 2004, 22. Územný plán Veľkého územného celku Žilinského samosprávneho kraja - zmeny a doplnky č. 4, 23. Stratégia systémovej spolupráce medzi Žilinským samosprávnym krajom a Sliezskym vojvodstvom. Záver Z analýzy strategických dokumentov Slovenskej republiky súvisiacich s PPS PL-SK možno konštatovať: Ciele definované v PPS PL-SK sú v súlade s väčšinou relevantných národných strategických dokumentov Slovenskej republiky a program podporuje realizáciu ich cieľov. Pre časť analyzovaných strategických dokumentov nebola identifikovaná výrazná súčinnosť s programom, s ohľadom na jeho charakter, podpora je skôr nepriama (napr. Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy, alebo Akčný plán pre životné prostredie a zdravie obyvateľov Slovenskej republiky IV. Potenciálny nesúlad PPS PL-SK bol identifikovaný so stratégiami v oblasti vodnej politiky a ochrany biodiverzity vyvoláva realizácia aktivít v rámci investičnej priority 7b, ktorých súčasťou je rozširovanie a modernizácia cezhraničných cestných komunikácia, vrátane výstavby nových úsekov. 4. ANALÝZA STAVU ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA V REGIÓNE ZAHRNUTOM DO PROGRAMU Pri hodnotení stavu životného prostredia v Európe s ohľadom na aktuálne trendy a výzvy a tiež na vytvorenie ďalšieho VII. programu aktivít v oblasti životného prostredia do r. 2020, sformulovala Európska agentúra životného prostredia (EEA) nasledujúce kľúčové závery 17 : ďalšie zúženie európskych rezerv prírodného kapitálu a narušenie schopnosti ekosystémov poskytovať určité služby v konečnom dôsledku ohrozí stabilitu európskej ekonomiky a oslabí sociálnu integritu. 17 Životné prostredie Európy 2010, Stav a prognózy, Syntéza, EEA

51 Európska únia znížila emisie teplárenských plynov a je na dobrej ceste k splneniu svojich záväzkov z Kjótskeho protokolu. Avšak globálne a európske obmedzenia týchto plynov zďaleka nestačia k tomu, aby sa priemerný globálny nárast teploty udržal pod 2 C. Preto patrí spustenie adaptačných činností zvyšujúcich odolnosť Európy voči zmenám klímy k najdôležitejším prioritám. Európa vytvorila rozľahlú sieť chránených oblastí a programy, ktorých cieľom je zvrátenie tendencií vymierania ohrozených druhov. Avšak všeobecné zmeny krajiny, degradácia ekosystémov a strata prírodného kapitálu znamenajú, že EÚ nesplnila svoj cieľ zastaviť stratu biodiverzity do roku Zlepšenie situácie v tejto oblasti vyžaduje udelenie prioritného významu počas tvorby politiky na každej úrovni biodiverzite a ekosystémom. Predpisy, týkajúce sa životného prostredia a ekoinovatívnosti sa podieľali na zvýšení efektivity zdrojov vyjadrenej relatívnym "odpojením" ukazovateľov využívania prírodných zdrojov, emisií a vytvárania odpadov od ukazovateľov hospodárskeho rastu v istých oblastiach. Úplné "odpojenie" ale zostáva aj naďalej výzvou predovšetkým v sektore domácností. Ponúka to oblasť na zahájenie aktivít smerovaných nielen na zefektívnenie výrobných procesov, ale aj na zmenu spotrebiteľských vzorcov, za účelom zníženia tlaku na životné prostredie. Vzájomné previazanie medzi stavom životného prostredia v Európe a rôznymi globálnymi megatrendmi ukazuje na rastúce nebezpečenstvo systémového charakteru. Mnoho kľúčových faktorov vedúcich k zmenám spolu vzájomne vysoko súvisí a pravdepodobne sa budú prejavovať v priebehu desaťročí a nie rokov. Tieto vzájomné závislosti a trendy, z ktorých mnohé zostávajú mimo priamy vplyv Európy, budú mať významné dôsledky a môžu predstavovať potenciálne nebezpečenstvo pre odolnosť a udržateľný rozvoj ekonomiky a spoločnosti Európy. Kľúčovú otázku teda tvorí získanie čo najväčších znalostí o týchto súvislostiach. Pojatie angažovaného spravovania prírodného kapitálu a ekosystémových služieb predstavuje dôležitú koncepciu, ktorá integrovaným spôsobom poníma prístup k problému vplyvu mnohých sektorov na životné prostredie. Priestorové plánovanie, používanie účtov zdrojov a spojitosť medzi sektorovými politikami zavádzanými na všetkých úrovniach môžu pomôcť v nájdení rovnováhy medzi potrebou zachovať prírodný kapitál a využívať ho na rozvoj hospodárstva. Integrovanejší prístup tohto typu by tiež vytvoril rámec na meranie postupu a základ pre koherentnú analýzu zohľadňujúcu mnoho politických cieľov. Zvýšenie efektivity využívania zdrojov a bezpečnosti dodávok prírodných zdrojov možno dosiahnuť napríklad pomocou používania metód analýzy životného cyklu, ktoré umožňujú ukázať plný rozsah vplyvu produktov a aktivít na životné prostredie. To môže v dôsledku viesť k zníženiu závislosti 51

52 Európy na zdrojoch v globálnom meradle a tiež k rozvoju inovatívnosti. Cenová politika, ktorá plne zohľadňuje všetky dôsledky spojené s využívaním zdrojov, bude dôležitým nástrojom vo formovaní chovania podnikateľov a spotrebiteľov a umožní zvýšiť efektivitu využívania prírodných zdrojov. Integrovaný prístup k tvorbe rôznych sektorových politík, v ktorých by spoločný menovateľ predstavoval dopyt po zdrojoch a charakter tlaku na životné prostredie, by zvýšil integritu, zlepšil proces realizácie spoločných výziev, maximalizoval by ekonomické a sociálne výhody a umožnil by vyvarovať sa nezamýšľaným negatívnym dôsledkom. Zavádzanie environmentálnej politiky a posilnenie environmentálneho riadenia bude i naďalej prinášať výhody. Efektívnejšie zavádzanie environmentálnej politiky a sektorových politík pomôže dosiahnuť ciele a zaistí stabilitu právnych požiadaviek kladených na podnikateľov. Širšie angažovanie sa do monitorovania životného prostredia a vedenie aktuálneho reportingu ohľadom znečistenia životného prostredia a odpadov použitím najlepších dostupných informácií a technológií, zlepšuje efektivitu environmentálneho riadenia. To ďalej umožní vyvíjať pôvodné aktivity súvisiace s objavujúcimi sa nebezpečenstvami a tým dovolí znížiť dlhodobé náklady na nápravné opatrenia. Transformácia v smere zazelenania európskeho hospodárstva zaistí dlhodobú stálosť životného prostredia v Európe i v jej susedstve. V tomto kontexte bude dôležitou zmena postojov. Inštitúcie zodpovedajúce za tvorbu legislatívy, podnikatelia a obyvatelia by sa mohli spoločne v širšom rozsahu zúčastniť hospodárenia s prírodným kapitálom a službami ekosystému. Týmto spôsobom môžu vznikať nové a inovatívne spôsoby efektívneho využívania zdrojov a navrhnutie spravodlivej fiškálnej reformy. Pomocou vzdelávania a spoločenských médií rôzneho typu sa budú môcť obyvatelia zapojiť do riešenia problémov globálneho charakteru, ako je udržanie priemerného globálneho rastu teploty pod 2 C. Keď prejdeme k hodnoteniu stavu životného prostredia na úrovni oblasti zahrnutej do programu, musíme sa zamerať na vyššie uvedené problémy a výzvy. Oblasť zahrnutá do programu sa vyznačuje bohatými prírodnými zdrojmi, veľkou biodiverzitou a hodnotnou, veľmi rôznorodou krajinou. Za zdôraznenie stojí i bohaté kultúrne dedičstvo regiónu tak na slovenskej, ako aj na poľskej strane. Cieľom analýzy životného prostredia na území zahrnutom do programu je, na základe zhodnotenia stavu životného prostredia, v rozsahu jeho jednotlivých súčastí, so zvláštnym zdôraznením tých prvkov, ktoré môžu ovplyvniť realizáciu programu, identifikovať najdôležitejšie problémy životného prostredia, vrátane jeho najcitlivejších prvkov a činiteľov spôsobujúcich negatívne zmeny v životnom prostredí. Analýzy stavu životného prostredia tvoria základ tak pre možnosti vplyvu programu na 52

53 riešenie vyskytujúcich sa problémov a nebezpečenstiev, ako aj z druhej strany pre možnosť hodnotenia možného negatívneho pôsobenia programu na životné prostredie. Výsledky budú využité tiež na formulovanie záverov vzťahujúcich sa ku kritériám voľby projektov na realizáciu v rámci programu. Za účelom sformulovania záverov vo vyššie uvedenom rozsahu došlo k analyzovaniu: na poľskej strane dostupných: správ o stave životného prostredia vo vojvodstvách: Malopoľskom 18, Podkarpatskom 19 a Sliezskom a správy GROŽP o stave životného *prostredia v Poľsku 20, údaje GUS, doteraz vykonané prognózy pre strategické a operačné programy 21 pokrývajúce analyzovanú oblasť a iné dostupné materiály, na slovenskej strane: správy o stave životného prostredia v SR 22, plánov hospodárskeho a sociálneho rozvoja Prešovského a Žilinského samosprávneho kraja, údajov zverejnených na portáloch Ministerstva životného prostredia SR, Slovenskej agentúry životného prostredia, Slovenského hydrometeorologického ústavu, Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra a ďalších. Syntéza analýz je predstavená nižšie vo vzťahu k jednotlivým oblastiam ochrany životného prostredia v súlade so systematikou EEA, pre ľahšiu aplikáciu na európske trendy predstavenú v správe SOER PRÍRODA A BIODIVERZITA Oblasť zahrnutá do programu je bohatá na prírodné zdroje, biodiverzitu a hodnotnú, veľmi rôznorodú krajinu. Národné a prírodné parky 24 pokrývajú na oboch stranách hranice o km 2, čo predstavuje približne 19% plochy, a oblastiach patriacich do sústavy Natura 2000 približne km 2 (35% územia) Na územiach zahrnutých do programu sa nachádzajú tri biosférické rezervácie UNESCO (Tatry, Babia Góra a Východné Karpaty). Je potrebné zdôrazniť, že ekosystémy existujúce v 18 Raport o stanie środowiska w województwie małopolskim w 2011 r., WIOŚ Kraków, 2012 r. 19 Raport o stanie środowiska w województwie podkarpackim w 2012 r., WIOŚ Rzeszów, Stan środowiska w Polsce. Sygnały 2011, GIOŚ, Biblioteka Monitoringu Środowiska, Vrátane projektu Prognózy vplyvu na životné prostredie POIŚ Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2012, MŽP SR Životné prostredie Európy 2010, Stav a prognózy, Syntéza, EEA Je potrebné si uvedomiť, že formálne - právne štatúty národných a prírodných parkov sa na oboch stranách hranice vzájomne líšia. 53

54 poľskej i slovenskej časti oblasti pokrytej programom sa navzájom prelínajú a formálna hranica pre nich nemá význam. Na nižšie umiestnenej mape je zachytené rozmiestnenie chránených oblastí v regióne spadajúcom do programu. Obrázok 4 Ochrana prírody na oblasti podpory PPS PL-SK bez oblastí Natura 2000 a biosférických rezervácií [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z a Atlas Krajiny Slovenskej Republiky ] Na území programu sa uplatňuje celý rad foriem ochrany prírody. V tabuľke uvedenej nižšie je predstavená súborná charakteristika objektov spadajúcich do jednotlivých foriem ochrany. 54

55 Tabuľka 4 Formy ochrany prírody (okrem druhovej ochrany rastlín, zvierat a húb) [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z European Environment Agency stránok poľského výboru UNESCO Štátna ochrana prírody SR] P. č. Forma ochrany prírody Počet chránených objektov v oblasti PPS PL-SK Rozloha chránených objektov v oblasti PPS PL-SK [ha] PL SK PL SK Podiel povrchov chránených území na teritóriu PPS PL- SK [%] Parki narodowe Národný park Rezerwaty przyrody/ Národná prírodná rezervácia , ,07 3. Prírodné parky ,19 Obszary chronionego 4. krajobrazu/ Chránená krajinná oblasť ,17 5. Oblasti Natura (117) (168) ,25 Pomniki przyrody/ Prírodná pamiatka ,01 Prírodná rezervácia ,11 7. Dokumentačné stanovisko Ekologické nástroje Zespoły przyrodniczo 9. krajobrazowe/ Chránený areál ,43 25 Počet chránených vtáčích území 26 Počet území európskeho významu 55

56 Právnou formou ochrany prírody je i druhová ochrana rastlín, zvierat a húb, ktorá má za cieľ zaistiť pretrvanie a správny stav ochrany voľne žijúcich rastlín, zvierat a húb a ich biotopov. Cieľom druhovej ochrany je zaistiť prežitie a priaznivý stav druhov na území štátu sa vyskytujúcich vzácnych, endemických, ohrozením zraniteľných a vyhynutím ohrozených a zahrnutých do ochrany na základe predpisov medzinárodných zmlúv, ktorých stranami sú oba štáty, druhov rastlín, zvierat a húb a ich biotopov, a tiež zachovanie biodiverzity a genetickej rôznorodosti. 27 K najohrozenejším druhom rastlín (podľa Poľskej červenej knihy rastlín) mimo iných patrí: cesnak guľovitý, loboda konáristá, lazerník archangelikový, lomikameň snežný a vstavač močiarny. Krajne ohrozenými druhmi zvierat (CR podľa Poľskej červenej knihy zvierat) sú napr.: tetrov, kamzík, sokol sťahovavý a užovka stromová. Väčšina chránených rastlín rastúce na tomto území sa vyskytujú na celom Slovensku, prípadne aj v celých Západných Karpatoch (tatranské endemity): zvonček hrubokoreňový (Campanula serrata), očianka tatranská (Euphrasia tatrae), zvonček tatranský (Campanula tatrae), voskovka holá tatranská (Cerinthe glabra subsp. tatrica), lyžičník tatranský (Cochlearia tatrae), pakrálik alpínsky tatranský (Leucanthemum alpina subsp. tatrae). Zo vzácnych glaciálnych reliktov možno spomenúť napr. medvedík alpínsky (Arctous alpina), ostrica čiernohnedá (Carex atrofucsa), ostrička myšia (Elyna myosuroides), dryádka osemlupineková (Dryas ostopetala), lomikameň zohnutolistý (Saxifraga retusa) či iskerník ľadovcový (Ranunculus glacialis). Zo živočíchov možno spomenúť vzácne druhy ako napr. tetrov hlucháň (Tetrao urogallus), tetrov hoľniak (Tetrao tetrix), orol skalný (Aquila chrysaetos), murárik červenokrídly (Tichodroma muraria), hraboš tatranský (Pitymys tatricus), svišť vrchovský tatranský (Marmota marmota latirostris), kamzík vrchovský tatranský (Rupicapra rupicapra tatrica), medveď hnedý (Ursus arctos), vlk dravý (Canis lupus), rys ostrovid (Lynx lynx). Značnú plochu zaujímajú oblasti Natura 2000 približne 35%, vrátane chránených vtáčích území (CHVÚ) a území európskeho významu (ÚEV). Časť týchto plôch sa prekrýva a je súčasťou národných parkov alebo iných foriem ochrany. Na nižšie umiestnenej mape je predstavené rozmiestnenie oboch typov týchto plôch a iné medzinárodne systémy ochrany prírody na území programu. 27 M. Dworak, Ochrona gatunkowa roślin, zwierząt i grzybów 56

57 Obrázok 5 Medzinárodné systémy ochrany prírody na území podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z European Environment Agency a stránok poľského výboru UNESCO Štátna ochrana prírody SR]. Charakteristika pre program dôležitých oblastí Natura 2000 bude predstavená v časti týkajúcej sa prognózy vplyvu na životné prostredie. Ekologické koridory hrajú v udržovaní biodiverzity veľmi dôležitú úlohu - zaisťujú vhodné podmienky pre premiestňovanie sa, ukrytie sa a prístup k potrave zvierat. To je zvlášť dôležité v podmienkach fragmentácie prirodzeného prostredia, ku ktorej dochádza v dôsledku činnosti človeka a premien zemského povrchu. Na ďalšom obrázku je predstavené rozmiestnenie najdôležitejších ekologických koridorov na území programu. 57

58 Obrázok 6 Národné ekologické siete ECONET (PL) a NECONET (SK) na území podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z Liro A., 1995: Krajowa Sieć Ekologiczna a Atlasu Krajiny Slovenskej Republiky Je potrebné si uvedomiť, že cez oblasť programu vedie niekoľko biokoridorov s medzinárodným významom: Južný koridor (JK) od Bieszczadov po Lasy Rudzkie. Prechádza cez Przemyské a Dynowské pohorie, Ostrovné Beskydy, Gorce, Makowské, Żywiecké a Sliezske Beskydy, Pszczyńsko- Kobiórské Lasy; Karpatský koridor (KK) prebieha cez Bukovské vrchy, Nízke a Sądecké Beskydy, Pieniny až do Tatier. Po celej svoje dĺžke sa spája s časťami Karpát ležiacimi na ukrajinskej a slovenskej strane. Vodný tok Váh, vodný tok Orava, vodný tok Poprad, Kysucké Beskydy - Oravské Beskydy, Veľká Fatra - Chočské vrchy, Krivánska Fatra Vychylovka, prechod medzi TANAP a NAPANT, Tatry - Pieniny, Podtatranská kotlina, Beskydské predhorie. 58

59 Biodiverzita. Veľký význam na udržaní biodiverzity, predovšetkým v horských oblastiach, majú okrem iného: prirodzené podmienky, spôsob využívania krajiny vrátane poľnohospodárstva, výška dotácií pre rôzne sektory poľnohospodárstva, vrátane agro-environmentálnych a pre oblasti zahrnuté do Natura 2000 a tiež zmeny klímy a trendy v životnom štýle. Vďaka pomerne malým rozmerom poľnohospodárskych podnikov sa v regióne v pomerne značnom stupni podarilo zachovať lokálnu rôznorodosť plodín a tradičné chovné plemená 28. Lesy plnia v klimatických podmienkach oblasti programu dôležitú funkciu zaistenia biologickej rovnováhy. Plocha lesov na tomto území činí cca 19 tis. km 2, čo zodpovedá zalesneniu na úrovni 48%. Rozmiestnenie predstavené na mape lesov nižšie je nerovnomerné, najvyššie zalesnenie sa vyskytuje v horských oblastiach. Obrázok 7 Typy lesov na území podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe údajov z Corine land cover 2000, a údajov OpenStreetMap contributors, 28 EEA Životné prostredie Európy Stav a prognózy. Syntéza. Európska agentúra životného prostredia, Kodaň. 59

60 Pôdy plnia veľmi dôležitú, pre ľudskú existenciu a pre ekosystémy nevyhnutnú funkciu, sú napr. zdrojom obživy, biomasy, surovín, tvoria prírodné stanovištia mnohých organizmov, hromadia genetické zásoby a tiež skladujú, filtrujú a premieňajú mnoho látok (vodu, výživové zložky a uhlík). Na umožnenie plnenia vyššie uvedených funkcií je veľmi dôležité zaistenie ich príslušnej kvality. V rokoch 1995, 2000 a 2005 vykonané výskumy orných pôd poukazujú na absenciu zásadných zmien vlastností pôd, predovšetkým v smere ich jalovenia a degradácie. Zmeny, ktoré boli zaznamenané, výrazne neovplyvňujú vhodnosť pôd pre poľnohospodárstvo. Väčšina orných pôd má prirodzený, ľahko zvýšený obsah ťažkých kovov, teda kadmia, medi, niklu, olova a zinku. Všeobecne sa klasifikujú ako pôdy so zvýšenou kvalitou, na ktorých je možné produkovať bezpečné potraviny 29. Značná časť pôd je vystavená výskytu veternej a vodnej erózii. S ohľadom na závažné vystavenie povrchu pôd erózii je dôležité pôsobiť proti nej. Medzi najdôležitejšie faktory vedúce k vzniku procesov erózie patrí napr. nesprávne vykonávaná meliorácia, likvidácia medzí v procese spájania malých hospodárstiev, odstraňovanie živých plotov, parčíkov a medzí, odlesňovanie, príliš intenzívna pastva hospodárskych zvierat, nesprávne umiestnenie ciest, pestovanie na strmých svahoch a v stredobočných údoliach a pestovania pozdĺž svahu. Väčšina z týchto faktorov má negatívny vplyv i na biodiverzitu, čo nás musí ešte viac motivovať na pôsobenie proti týmto javom na poľnohospodársky využívaných plochách. Na nižšie umiestnenej mape je predstavená základná charakteristika pôd v oblasti spadajúcej do programu. 29 Monitoring chemizmu gleb ornych w Polsce w latach , Instytut Uprawy Nawożenia I Gleboznawstwa Państwowy Instytut Badawczy w Puławach, Puławy

61 Obrázok 8 Typy pôd na území podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z European Soil Database Osobitným problémom vo vzťahu k pôde a horninovému prostrediu je jeho stabilita. Svahové pohyby sú najvýznamnejšími geodynamickými javmi ohrozujúcimi existujúcu zástavbu obcí a dopravnú infraštruktúru a sú podmieňujúcim faktorom územného rozvoja. Zosuvy sa vyskytujú najmä v svahovitých oblastiach budovaných flyšovými formáciami kriedy a paleogénu a jemnozrnnými (pelitickými) sedimentami neogénu. Tieto útvary majú v území zahrnutom do programu významné zastúpenie (pozri obrázok 7). Okrem prírodných podmienok môže byť vznik zosuvov vyvolaný aj ľudskou činnosťou. Zosuvy pôdy vznikajú v súvislosti s realizáciou výkopov, násypov, v okolí vodných nádrží a banských diel. Vznik zosuvov pôdy môže ovplyvniť i odlesňovanie a to tak môže negatívne pôsobiť na pôdu. Služby ekosystémov. Biodiverzita je základom ekosystémov. Ekosystémy plnia s ohľadom na svoju rôznorodosť veľmi mnoho dôležitých funkcií, ktoré ľudia využívajú každý deň. V priebehu času sa ľudské požiadavky na životné prostredie menia, čo je zvlášť dobre viditeľné na príklade niekoľkých posledných desiatok rokov. Najnovšie trendy v Európe ukazujú na nárast dopytu po obilí z "ekopoľnohospodárskych" ekosystémov, dopyt dreva, obmedzenie klimatických zmien, regulujúci 61

62 prietok vôd v riekach a na podmáčaných terénoch a tiež nárast potrieb rekreačných a turistických služieb na území väčšiny ekosystémov. Naopak dochádza k poklesu väčšiny služieb spojených s ekosystémami, ktorých povrch sa výrazne zmenšil. Zároveň pretrváva nízka úroveň znalostí iných služieb ekosystémov, predovšetkým spojených s dodávaním surovín pre potreby medicíny, genetickými zdrojmi, rozširovaním sa semien alebo reguláciou škodcov. Situácia v regióne sa podobá tej v Európe, pričom sa zdá, že sú výrazne redšie, pokiaľ vôbec, pri odhadovaní nákladov plánovaných akcií zohľadňované náklady na služby ekosystémov. To môže byť indikáciou na vypracovanie príslušných kritérií voľby investičných projektov realizovaných v rámci programu. Najdôležitejšie hrozby, identifikované počas analýzy aktuálneho stavu životného prostredia na základe monitorovania prírody vykonávané GROŽP v Poľsku a Štátna ochrana prírody SR na Slovensku, boli predstavené v tabuľke nižšie. Tabuľka 5 Hlavné faktory ovplyvňujúce zmeny v prírode. Zmeny v prírode Faktory zmien Nesprávne vykonávanie meliorácií, nadmerné hnojenie, zanechanie poľnohospodárskeho používania, nesprávna Strata nelesných a vodnobahenných biotopov vtákov komunikačnej infraštruktúry, urbanizácia. hydrotechnická zástavba, regulácia riek a potokov, výstavba Nedostatok dostačujúcich informácií ohľadom rozmiestnenia ohrozených biotopov a druhov Výstavba komunikačnej a turistickej infraštruktúry, urbanizácie, Fragmentarizácia biotopov nesprávna hydrotechnická zástavba, regulácia riek a horských vrátane prerušovania potokov. ekologických koridorov Nedostatok dostačujúcich informácií ohľadom rozmiestnenia ohrozených biotopov a druhov Vysušovanie, investície ničiace a meniace životné prostredie (cestné, železničné, hydrotechnické), výstavba čističiek Narušenie druhového zloženia odpadových vôd, rekultivácia degradovaných území, zavádzanie prírodných biotopov cudzích druhov, "úteky" druhov z chovov, Rozvoj turistiky a komunikácií podieľajúcich sa na rozširovaní sa cudzích druhov Sekundárny úspech nelesných Zanechanie poľnohospodárskeho využívania, predovšetkým 62

63 Zmeny v prírode Faktory zmien biotopov zanechanie využívania lúk Kvalitatívne a kvantitatívne Nadmerné hnojenie a používanie prípravkov na ochranu rastlín, zmeny prírodných biotopov v absencia vhodných systémov čistenia v oblasti hospodárenia s dôsledku eutrofizácie vôd odpadovými vodami. Mechanické ničenie vzácnych Rozvoj turistiky a rekreácie rastlín a prírodných biotopov Výstavba komunikačnej a turistickej Degradácia krajinných hodnôt infraštruktúry, urbanizácia Na vyššie uvedených zmenách sa ďalej podieľajú klimatické zmeny, prejavujúce sa predovšetkým ako povodne, víchrice a suchá, ktoré vyžadujú pripravenie vhodných prostriedkov reakcie a dlhodobých stratégií. Dosiahnutie prírodných cieľov a program Po vykonaní analýzy aktuálneho stavu životného prostredia vyplynuli nasledujúce prírodné ciele: ochrana a obnovenie správneho stavu druhov a prírodných biotopov, zaistenie udržania ekologickej integrity, zastavenie zanášania cudzích druhov, zabrzdenie degradácie prírodne - krajinných hodnôt. Realizácia vyššie uvedených cieľov sa bude zároveň podieľať na realizácii cieľov ochrany biodiverzity stanovených na úrovni Európskej únie na obdobie do roku Keď porovnávame prírodné ciele, ktoré vyplynuli v priebehu diagnostiky aktuálneho stavu životného prostredia, môžeme očakávať, že niektoré aktivity, predovšetkým v oblasti spolupráce národných parkov, vedeckých inštitúcií a inštitúcií zaoberajúcich sa ochranou životného prostredia, môžu realizovať tiež prírodné ciele. V programe sa vyskytujú i aktivity, predovšetkým v oblasti dopravy, ktorých zadávanie môže mať na prírodu negatívny vplyv, napr. kvôli fragmentácii biotopov, mechanickému ničeniu a degradácii krajinných hodnôt. Mnoho bude závisieť na umiestnení, špecifikácii a spôsobe realizácie projektov, zvlášť pri investičných projektoch. Môžeme očakávať výrazný vplyv v prípade investícií realizovaných v blízkosti prírodne cenných oblastí, ale tiež pri investíciách majúcich nepriamy vplyv - cez iné 30 Naše životné poistenie, náš prírodný kapitál: stratégia EÚ v oblasti biodiverzity do roku 2020, COM(2011) 244 Final 63

64 komponenty životného prostredia - na stav biotopov a druhov. Tento vplyv vyžaduje ďalšiu analýzu v rámci vypracovania prognózy. Pokiaľ nedôjde k realizácii aktivít týkajúcich sa ochrany prírody popísaných v programe, môže to ďalej ovplyvniť zastavenie postupu v brzdení negatívnych trendov v oblasti ochrany prírody. 4.2 ZMENY KLÍMY V Európe a na svete sú čím ďalej tým silnejšie pociťované dôsledky zmeny klímy. Priemerná teplota vo svete, ktorá v súčasnosti činí cca 0,8 C nad úrovňou z obdobia pred priemyselnou revolúciou, ďalej rastie 31. Menia sa prírodné procesy a štruktúry zrážok, ľadovce sa topia, stúpa úroveň mora. Za účelom vyvarovania sa najzávažnejším nebezpečenstvám spojených so zmenou klímy, predovšetkým hlavne nezvratných dopadov vo veľkom meradle, musí byť globálne otepľovanie, ako bolo dohodnuté v rámci Klimatickej konvencie, obmedzené na maximálne 2 C nad úrovňou z preindustriálneho obdobia. V priebehu posledného desaťročia ( ) teplota povrchu pôdy v Európe priemerne dosahovala 1,3 C nad úrovňou z preindustriálneho obdobia, čo znamená, že rast teploty v Európe prebieha v porovnaní so svetovým priemerom rýchlejšie. Bola zaznamenaná vyššia frekvencia niektorých extrémnych klimatických javov a častejšie vlny horúčav, lesných požiarov a súch. Predpokladajú sa vyššie atmosférické zrážky a povodne a väčšie riziko výskytu erózie pobrežných oblastí. Väčší počet týchto javov vedie pravdepodobne k zväčšeniu rozsahu živelných pohrôm, čo zase vedie k významným hospodárskym stratám a problémom spojeným s verejným zdravím; rastie tiež počet obetí na životoch. V Poľsku, tak ako to zachycuje Správa o stave životného prostredia v Poľsku 32, i na Slovensku 33, je pozorovaný nárast teploty. Stúpajúci trend priemernej ročnej teploty možno pozorovať tak na meteorologických staniciach ležiacich na okrajoch miest, ako aj v tých umiestnených v oblastiach s obmedzenými antropogénnymi vplyvmi, ako napr. na Sněžke, kde tento nárast činí 0,6 o C/100 rokov (poľský výskum), a na Lomnickom štíte vo Vysokých Tatrách, kde priemerná teplota v období vzrástla o 1,21 o C. 31 Raport EEA nr 12/2012. Climate change, impacts and vulnerability in Europe 2012, ( 32 Stan Środowiska w Polsce, Sygnały 2011, GIOŚ 2011, 33 Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2012, MŽP SR

65 V rámci prác na Strategickom pláne adaptácií pre sektory a oblasti citlivé na zmeny klímy do roku 2020 s výhľadom do roku boli pre tie najcitlivejšie sektory precizované možné škody spôsobené meteorologickými javmi. Tabuľka 6 Meteorologické a klimatické javy spôsobujúce spoločenské a hospodárske škody [Zdroj: Strategiczny plan adaptacji dla sektorów i obszarów wrażliwych na zmiany klimatu do roku 2020 z perspektywą do roku 2030, za E. Siwiec (IOŚ- PIB)] Sektor Poľnohospodárstvo, biodiverzita, vodné zdroje Lesníctvo Zdravie, lokálna spoločnosť Infraštruktúra Jav povodeň povodeň vlny horúčav povodeň spôsobiaci hurikán silné vetry vlny zimy záplavy škody blesk (atmosférický (hurikán, extrémne udalosti hurikán výboj) tornádo) pôsobiace atmosférické sucho sucho psychosociálne výboje negatívne dôsledky záplavy a škody (povodeň, krupobitie prezimovania zosuvy pôdy silný vietor, jarné mrazíky (spôsobené krupobitie) prívalový dážď prívalovými (spôsobujúci dažďami) záplavy, zosuvy snehové pôdy) príkrovy, krupobitie intenzívne snehové zrážky blesk K efektom uvedeným v tabuľke možno ešte doplniť znečistenie troposférickym ozónom, vznikajúcim v dôsledku vĺn horúčav a jeho významné zdravotné dopady a negatívne pôsobenie nárastu teploty na prežitie mnohých druhov

66 Spolu s rastom teploty bude silnieť jav eutrofizácie vnútrozemských vôd, bude narastať ohrozenie života a zdravia v dôsledku termických stresov a nárastu znečistenia ovzdušia (napr. ozónom). Narastie potreba elektrickej energie v letnom období. Zhoršia sa podmienky chladenia tepelných elektrární, čo môže spôsobiť obmedzenie výroby energie, a iné javy detailne popísané v Strategickom pláne adaptácií pre sektory a oblasti citlivé na zmeny klímy do roku 2020 s výhľadom do roku Z analýzy jednoznačne vyplýva, že v perspektíve spracovaného obdobia straty spôsobené meteorologickými javmi porastú a pokiaľ zohľadníme predpokladané zosilnenie týchto javov, spôsobené narastajúcou koncentráciou skleníkových plynov v atmosfére, porastú aj naďalej. Nárast emisií skleníkových plynov je zobrazený na grafe nižšie. Obrázok 9 Trendy emisií antropogénneho CO 2 v globálnom meradle [Zdroj: Global Greenhouse Gas Emissions Data, Hlavným antropogénnym zdrojom emisií skleníkových plynov v regióne je spaľovanie, predovšetkým čierneho a hnedého uhlia. Pokiaľ zohľadníme komplikácie vo vyjednávaní globálnej dohody týkajúce sa obmedzenia emisií skleníkových plynov a trend nárastu emisií, nemožno počítať s tým, že v predpokladanej perspektíve budú emisie skleníkových plynov redukované natoľko, aby sa zmeny klímy podarilo zabrzdiť. V tejto situácii patrí k prioritám možnosť adaptovania sa týmto zmenám a to o to viac v Poľsku, ktoré je v porovnaní s mnohými inými krajinami horšie pripravené na minimalizovanie dôsledkov súčasných meteorologických javov (povodne, nízka retencia vody a pod.). 35 cit. d. 66

67 Z hľadiska komplexu klimatických záležitostí môžeme k najdôležitejším aktivitám, ktoré by mohli byť realizované v rámci programu, zaradiť: podporu všetkých aktivít v prospech adaptovania sa zmenám klímy, pretože už tak v dôsledku zaťaženia z minulosti nesieme obrovské straty spôsobené klimatickými javmi; podpora rozvoja využívania obnoviteľných zdrojov energie tak, aby sme nielen splnili záväzky štátu voči smernici 2008/28/ES vo veci propagovania využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ale aby sme aj prekročili udané podiely na výrobe, pretože je to z mnohých dôvodov výhodné (napr. kvôli pozitívnemu vplyvu na zdravotný stav spoločnosti pomocou eliminovania vysoko emisného spaľovania uhlia a ďalším). Mohlo by to byť zohľadnené napr. pri modernizácii objektov kultúrneho dedičstva a turistických objektov; podpora všetkých aktivít v prospech zvýšenia energetickej efektivity, tak na strane využívania energie, ako aj jej výroby, podpora aktivít v prospech redukcie emisií skleníkových plynov za účelom zmiernenia zmien klímy v globálnom meradle. Vyššie uvedené smery aktivít musia byť vztiahnuté na kritériá hodnotenia pôsobenia aktivít popísaných v programe. 4.3 ZDROJE A ODPADY Zdroje životného prostredia umožňujú správne fungovanie človeka a podmieňujú kvalitu jeho života. Doterajší hospodársky rozvoj v európskych krajinách sa tesne spojil s využívaním prírodných zdrojov. Na nižšie uvedenej mape sú predstavené povrchové geologické útvary v oblasti programu. 67

68 Obrázok 10 Povrchové geologické útvary v oblasti podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z ] Na území programu sa nachádzajú bohaté zdroje minerálnych a termálnych vôd využívané na liečebné a rekreačné účely. Navyše sa tu vyskytujú ložiska soli, síry, zemného plynu, nafty, rúd zinku a olova a stavebných surovín. Za účelom prepojenia aktivít spojených s využívaním zdrojov a odpadov vznikli dve stratégie EÚ: vo veci udržateľného využívania prírodných zdrojov a vo veci zabraňovania vzniku odpadov a recyklácie. V priebehu posledných rokov zaznamenávame neustály nárast využívania zdrojov a tvorby odpadov. Vnímame proces vyčerpávania zdrojov, v súvislosti s čím začínajú byť odpady čím ďalej viac chápané ako zdroj surovín. Preto tiež EÚ vyvíja aktivity, ktoré majú za cieľ "odpojenie" hospodárskeho rastu od využívania zdrojov a vytvárania odpadov a tiež obmedzenie tlaku na životné prostredie. Je vyvíjané úsilie, ktoré má za cieľ zavedenie vyvážených vzorcov spotreby a výroby. Najdôležitejším cieľom hospodárenia s odpadmi musí byť oddelenie spojitosti medzi hospodárskym rastom a tvorbou odpadov a ďalej využívanie odpadov miesto surovín. Európska únia určuje právne rámce, ktoré majú za cieľ kontrolu celého životného cyklu odpadov. Vyvíjané aktivity možno rozdeliť do dvoch hlavných etáp: zabránenie vzniku odpadov, 68

69 hospodárenie s odpadmi. V hospodárení s odpadmi musí byť prijatá nasledujúca hierarchia postupu: Obrázok 11 Hierarchia nakladania s odpadmi [Zdroj: Stratégia energetickej bezpečnosti a životného prostredia. Perspektíva do r. 2020, Ministerstvo hospodárstva a Ministerstvo životného prostredia v Poľsku] Nižšie sú uvedené hlavné potreby a problémy v oblasti ochrany zdrojov a hospodárenia s odpadmi, ktoré musia byť uplatňované na území zahrnutom do programu: obmedzenie využívania zdrojov v prospech využívania odpadov, ochrana ložísk surovín voči aktivitám územného rozvoja, čo umožní využitie týchto zdrojov v budúcnosti, zvýšenie efektivity aktivít v oblasti predchádzania vzniku odpadov, zvýšenie ukazovateľa triedenia odpadu, zvýšenie obnoviteľného využitia priemyselných odpadov, zvýšenie kvality odpadov podrobovaných recyklácii, riešenie problémov spojených s hospodárením narastajúceho množstva čistiarenských kalov, zvýšenie spracovateľskej kapacity zariadení tepelného využitia odpadov, 69

70 zníženie množstva odpadov ukladaných na skládky a eliminácia ukladania biodegradovateľných odpadov. 4.4 ŽIVOTNÉ PROSTREDIE, ZDRAVIE A KVALITA ŽIVOTA Stav životného prostredia a trendy variability Európske dáta poukazujú na znižovanie sa znečistenia vôd a ovzdušia v priebehu posledných 20 rokov. Mimo iného došlo k značnému zníženiu úrovne koncentrácie oxidu siričitého a oxidu uhoľnatého v ovzduší, zaznamenané bolo i zníženie koncentrácií oxidov dusíka. V súvislosti so zavedením bezolovnatého benzínu sa výrazne znížila tiež koncentrácia olova. Kvalita ovzdušia avšak naďalej zostáva nedostatočná. Zvlášť zlá je situácia obyvateľov miest vystavených nadmerne vysokej úrovni niektorých nečistôt v ovzduší. Najzávažnejšie zdravotné dôsledky pramenia z expozície prachu a ozónu v ovzduší, spájajúce sa so skrátením predpokladanej dĺžky života, akútnymi a chronickými chorobami dýchacej sústavy a chorobami obehovej sústavy. Znečistenie ovzdušia prachom Mnoho rokov sú najzávažnejším problémom kvality ovzdušia predovšetkým prekročenia noriem pre prachové častice PM10 a PM2,5. Prekročenia sa týkajú denných (napr. PM10-50 µg/m 3 ) i ročných štandardov (PM2,5-40 µg/m 3 ) a dopadajú predovšetkým na oblasti centier veľkých miest a aglomerácií. K prekročeniu prípustných hodnôt denných koncentrácií PM10 spravidla dochádza v zimnom období a najčastejšie sa spája s emisiou prachu z lokálneho vykurovania a z dopravy. V niektorých oblastiach je zaznamenávaný tiež vplyv emisií pochádzajúcich z priemyselných závodov, teplární a elektrární a tiež fugitívne emisie z poľnohospodárskej činnosti. Ako je predstavené na nižšie uvedených mapách, je prekročenie noriem kvality ovzdušia z hľadiska tuhých znečisťujúcich látok zaznamenávané predovšetkým v severozápadnej časti oblasti zahrnutej do programu (na území Poľska) a vo väčších mestách na oboch stranách hranice. Najmenej znečistená je potom juhovýchodná časť oblasti. 70

71 Obrázok 12 Priemerné ročné koncentrácie prachu PM2,5 a PM10 v roku 2010 na oblasti podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovania na základe dát z AirBase 7 a Interpolated air quality data 71

72 Znečistenie ovzdušia ozónom Úroveň koncentrácie v danom období a na danom mieste závisí predovšetkým na meteorologických podmienkach (úroveň slnečného žiarenia, teplota vzduchu) a tiež na stupni znečistenia ozónom a prekurzormi ozónu vzduchu, ktorý prúdi cez sledovanú oblasť. Stupeň znečistenia ovzdušia ozónom sa meria ukazovateľmi vzťahujúcimi koncentrácie ozónu k rôznym časovým obdobiam. Všeobecne prijímaným ukazovateľom je počet prekročení hodnoty 120 µg/m 3 dennými maximami z 8hodinnových koncentrácií za rok, pričom prípustná hodnota prekročenia je 25. Údaje z merania aj výsledky modelovania pre obdobie ukazujú v regióne pre vyššie uvedený ukazovateľ úrovne nad normálom. V sledovanom období bol najväčší počet prekročení zaznamenaný v roku 2011, predovšetkým v apríli a v máji. Výskyt vysokých koncentrácií ozónu v tomto období bol javom veľkého priestorového rozsahu, zahrňujúcim značnú časť kontinentu. Prekročenie noriem ozónu z hľadiska vplyvu na rastliny, zaznamenané na celom území programu, negatívne ovplyvňuje tiež biodiverzitu. Hluk Hlavným nebezpečenstvom ovplyvňujúcim stav akustickej situácie v Poľsku, Slovensku, ako aj v ostatných krajinách EÚ, je vplyv hluku z dopravy. Hluk z cestnej dopravy predstavuje nebezpečenstvo predovšetkým v urbanizovaných oblastiach. Vo väčšine poľských a slovenských miest dochádza k prekročeniu prípustnej hladiny hluku prostredia. V prípade vysokých a najvyšších hladín bol po náraste počtu takýchto prípadov do konca deväťdesiatych rokov 20. stor. zaznamenaný ich pomalý pokles. Analýzy ukazujú na pomalé, hoci v niektorých prípadoch značné (predovšetkým vo vzťahu k magistrálam), zníženie exponovania ľudí hluku generovaného železničnou dopravou. Základnými príčinami tohto zníženia koncentrácie roka sú revitalizácie mnohých železničných úsekov a systematická, hoci pomalá, výmena vozového parku za menej hlučný. Hluk z leteckej dopravy v oblastiach okolo letísk tiež patrí k akustickým javom zaťažujúcimi životné prostredie. Systematický nárast hlukovej záťaže z leteckej dopravy možno očakávať predovšetkým v súvislosti s nárastom intenzity civilného letectva malých lietadiel (do 5 ton hmotnosti). Kvalita povrchových a podzemných vôd Komplexné informácie ohľadom kvality povrchových a podzemných vôd obsahuje kapitola 4.5. Nižšie sú uvedené najdôležitejšie problémy rozpoznané v oblasti kvality životného prostredia a vplyvov na zdravie. 72

73 Tabuľka 7 Hlavné problémy kvality životného prostredia v oblasti zahrnutej do programu. Problém kvality životného prostredia Faktory zmien Ovzdušie prekročenie normatívnych hodnôt prachových častíc PM10, PM2,5 a benzopyrénu, vyskytujúcich sa vo väčšine miest na území programu prekročenie normatívnych hodnôt ozónu vyskytujúceho sa na celom území s výnimkou niektorých miest vystavenie veľkého počtu obyvateľov miest (vrátane citlivých skupín) normu prekračujúcim koncentráciám nečistôt ovzdušia vyvolávajúcim závažné zdravotné následky riziko výskytu dlhodobých zdravotných dôsledkov aj pri vystavení úrovniam znečistenia nižším, než sú tie prípustné (napr. NO) emisie z individuálnych tepelných zdrojov, individuálne spaľovanie odpadov, emisie z dopravy emisie prekurzorov (oxidu dusíka, organické zlúčeniny),cezhraničný prenos husté zástavby, zastarané systémy vykurovania, spoločensko-ekonomický problém prechodu na čistejšie formy získavania tepelnej energie vysoká intenzita automobilovej dopravy v centrách miest, emisie Hluk prekročenie prípustných úrovní hluku prostredia vo väčšine miest narastajúce pôsobenie hluku z leteckej dopravy Voda prekročenie prípustných noriem obsahu dusičnanov v pitnej vode obmedzenie prístupu obyvateľov k hromadným systémom zásobovania pitnou vodou Zdroje emisií hluku z dopravy (intenzívna automobilová doprava, električky, menej železnice) dynamický nárast medzinárodnej leteckej dopravy prenikanie dusičnanov z obrábaných polí do pôdy a následne do povrchových a podzemných vôd medzery v infraštruktúre, predovšetkým v malých obciach 73

74 4.5 VODNÉ ZDROJE, OCHRANA PROTI POVODNIAM A SUCHÁM A VODOHOSPODÁRSKE PROBLÉMY Oblasť programu sa nachádza pod vplyvom premenlivých meteorologických podmienok, strieda sa tu vplyv atlantickej a kontinentálnej klímy, čo spôsobuje vysokú rôznorodosť hydrologických podmienok. Rôznorodosť podmienok ovplyvňuje aj morfológia terénu, jeho pokrytie a využívanie. Preto v niektorých regiónoch dochádza k periodickým deficitom vody a na druhej strane sú iné regióny vystavené povodniam, predovšetkým v horských povodiach, kde dochádza k náhlemu zvýšeniu hladín vôd. Postup proti týmto prírodným katastrofám je komplikovaný, pretože hydrotechnická infraštruktúra v Poľsku aj Slovensku je alarmujúcim spôsobom nedoinvestovaná a dekapitalizovaná. Zanedbanie tejto oblasti je dlhoročné a v mnohých prípadoch môže viesť k obrovskému ohrozeniu. Zvýšenie dopadov týchto javov môže okrem klimatických zmien ovplyvňovať aj postupujúci rozvoj infraštruktúry v rámci povodí, zníženie ich retenčných schopností a tiež izolácia povrchov v dôsledku procesov urbanizácie. Rovnako budú pôsobiť aj postupujúce zmeny klímy. V oblasti využívania vodných zdrojov je problémom aj ich kvalita. Nižšie je na mapách uvedené syntetické hodnotenie kvality povrchových a podzemných vôd. 74

75 Obrázok 13 Chemický stav povrchových vôd na území podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z GROŽP za roky , Vodný plán Slovenska, 2009, Ministerstvo životného prostredia SR, dáta za roky ] 75

76 Obrázok 14 Stav a ekologický potenciál povrchových vôd na území podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z GROŽP za roky , Vodný plán Slovenska, 2009, Ministerstvo životného prostredia SR, dáta za roky ] Ako je zjavné z vyššie uvedených máp, vo významnej časti oblasti zahrnutej do programu nie je kvalita povrchových vôd uspokojivá. Je nutné zmieniť sa, že v poľskej a slovenskej časti oblasti nie sú dostupné materiály hodnotiace kvalitu vôd na rovnakej úrovni. Obrázok 15 Chemický stav podzemných vôd na oblasti podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát z: "Správa o chemickom a množstevnom stave jednoliatych častí podzemných vôd v povodiach", stav za rok 2012; a "Vodný plán Slovenska", 2009, Ministerstvo životného prostredia SR, údaje za roky ] Z vyššie uvedených máp týkajúcich sa kvality podzemných vôd vyplýva, že na prevažujúcej časti oblasti zahrnutej do programu je kvalita týchto vôd dobrá, na poľskej aj na slovenskej strane sa však vyskytujú územia, v ktorých je kvalita podzemných vôd hodnotená ako zlá. 76

77 Znečistenie a degradáciu vodných zdrojov vyvoláva predovšetkým únik odpadových vôd do životného prostredia. Aj napriek zlepšeniu nie je ešte stále značná časť mestských aglomerácií a vidieka vybavená hromadnými systémami kanalizácie a čistením odpadových vôd. Nižšie sú predstavené najdôležitejšie problémy identifikované v oblasti vôd, vodohospodárstva a extrémnych javov (povodne, suchá, zosuvy pôdy). Tabuľka 8 Hlavné problémy v oblasti vôd, vodohospodárstva a extrémnych javov (povodne, suchá, zosuvy pôdy). Problém Povrchové vody Zlý stav vôd. Riziko nedosiahnutia dobrého stavu mnohých útvarov povrchových vôd v termíne (jcw). Riziko omeškania zavedenia smernice (91/271/EHS) (Poľsko) Faktory negatívnych zmien Stále príliš veľká záťaž znečisťujúcimi látkami a tiež výstavba zhoršujúca morfologické vlastnosti korýt vodných tokov. Problémy s realizáciou investícií. (Poľsko) Rastúca spotreba minerálnych hnojív Plošné znečistenie, v menšom rozsahu líniové. Eutrofizácia povrchových vôd ohrozujúca predovšetkým jazerá (stojaté vody). Zmeny v klíme: dôsledkom oteplenia je zhoršenie stavu vôd. v poľnohospodárstve v Poľsku, nesprávne používanie prírodných hnojív. Na Slovensku spotreba hnojív výrazne poklesla. Stále nedostatočné odstraňovanie biogénnych zlúčenín z odpadových vôd, chýbajúca ochrana pred plošným znečistením, rastúca spotreba hnojív v poľnohospodárstve v Poľsku. Nárast teploty vody spôsobuje zhoršenie podmienok okysličenia a stimuluje rast rias. Podzemné vody Vody slabo izolované od povrchu terénu sú veľmi citlivé Ohrozenie zhoršením kvality vôd, predovšetkým pri štvrtohorných útvaroch. voči znečisteniu migrujúcemu z povrchu. Mnoho útvarov podzemných vôd, tvoriacich potenciálne zdroje pitnej vody vysokej kvality, sa nachádza v citlivých a zraniteľných oblastiach. 77

78 Problém Ohrozenie nadmerným využívaním, predovšetkým za podmienok hydrologického sucha. Zníženie hladiny podzemných vôd. Extrémne javy a hydrotechnické zariadenia Nevyrovnaná ochrana proti povodniam. Postupné znižovanie retenčných schopností povodí. Zvyšuje sa frekvencia povodní a závažnosť strát. Čím ďalej tým častejším a hrozivejším javom sú mestské povodne 36. Faktory negatívnych zmien Nadmerné čerpanie vôd vo vzťahu k možnosti obnovy vodných zdrojov. Nadmerné čerpanie podzemných vôd, využívanie v baníctve (na poľskej strane). Obmedzená kapacita protipovodňových opatrení. Pomerne malé využívanie prirodzených retenčných schopností. Častý prístup k ochrane proti povodniam z lokálneho hľadiska - bez chápania povodia ako celku. Strata retenčných schopností spojená s premenou povrchu povodí: postupujúca zástavba, predovšetkým rozsiahle tesné povrchy (cesty, letiská, logistické centrá, parkoviská a pod.) nie je kompenzovaná objektmi zadržujúcimi vodu. Predpisy stanovujú povinnosť správneho čistenia odpadových vôd, ale nie ich zadržovanie za účelom kompenzovania strát retenčných schopností povodí. Zvyšujúca sa frekvencia prívalových dažďových zrážok je považovaná za prejav klimatických zmien, avšak čím ďalej tým vyššie škody spôsobené vyčíňaním živlu sa spájajú s absenciou systémových riešení. Mestské povodne sa čím ďalej tým ťažšie predpovedajú (spájajú sa s prívalovými lokálnymi dažďovými zrážkami). Pri územnom plánovaní sa zanedbáva kompenzácia straty retenčných schopností pôdy. Samotná dažďová 36 Týmto pojmom sa popisujú povodne v urbanizovaných oblastiach spôsobené zrážkami s vysokou koncentráciou v oblastiach so značným podielom nepriepustných povrchov. V takýchto prípadoch prekračujú intenzívne zrážky možnosti mestských kanalizačných systémov. Charakteristickým rysom týchto povodní je značná rýchlosť stúpania znemožňujúca zahájenie účinných aktivít zaisťujúcich materiálne statky, čo v dôsledku vedie k výskytu značných strát. 78

79 Problém Nedostatočná údržba existujúcich vodných zariadení, ktoré sú v majetku štátu. Nedostatočný rozvoj retencie, rovnako ako malej, tak veľkej. Zvyšujúca sa frekvencia súch. Ohrozenie vyvolané početnými zosuvmi pôdy. Faktory negatívnych zmien kanalizácia nemôže byť schopná odvádzať dažďovú vodu dostatočnou rýchlosťou. Úloha hydrografických prvkov v mestách vyžaduje prehodnotenie. Prostriedky určené k tomuto účelu, predovšetkým zo štátneho rozpočtu, nie sú vzhľadom k potrebám adekvátne. Faktorom, ktorý by mohol zmierniť túto nerovnosť, by sa mohlo stať úplné zavedenie zásady vrátenia nákladov na vodné služby popísané v Rámcovej smernici o vodách. Nedostatočné ponuky na financovanie aktivít v tejto oblasti. Chýba stimulácia k rozvoji systémov netechnickej retencie. Výskyt súch je prirodzený jav. Je možné zvýšenie frekvencie súch s ohľadom na klimatické zmeny. Negatívne dopady súch prehlbuje absencia systémovej retencie vôd. Územia s výskytom zosuvov pôdy neboli úplne inventarizované (Poľsko). Niekedy dochádza k zosuvom pôdy na miestach, ktoré po mnoho rokov nevykazovali takéto nebezpečenstvo. Zosuvy vznikajú v dôsledku prirodzených javov ale aj ako výsledok ľudskej činnosti. Prípadné investície v oblastiach s výskytom zosuvov pôdy vyžadujú zodpovedajúce zabezpečenie. 79

80 4.6 PAMIATKY V území zahrnutom do programu sa nachádzajú početné pamiatkové objekty s regionálnym, národným a medzinárodným významom. Majú zásadný význam pre kultúrne dedičstvo oboch krajín zúčastnených na programe. Sú uvedené na nasledujúcej mape. Obrázok 16 Významnejšie pamiatkové objekty v oblasti podpory PPS PL-SK [Zdroj: Vlastné spracovanie na základe dát zo stránok UNESCO stránok poľského výboru UNESCO strony Narodowego Instytutu Dziedzictwa Plánu územného rozvoja Podkarpatského vojvodstva 2002, Plánu územného rozvoja Malopoľského vojvodstva 2003, Plánu územného rozvoja Sliezskeho vojvodstva 2004, a Atlasu Krajiny Slovenskej Republiky ZÁVER Hlavné problémy identifikované v tejto časti správy a riziká životného prostredia budú využité na hodnotenie možného vplyvu programu na životné prostredie a minimalizovanie prípadného negatívneho vplyvu. Mali by tiež poskytnúť základ pre také formovanie programu, aby sa z jednej strany podieľal na ochrane a zlepšení stavu životného prostredia a aby bolo z druhej strany 80

81 minimalizované jeho negatívne pôsobenie pomocou protiopatrení, alternatívnych a prípadne kompenzačných riešení. Jedným z nástrojov podieľajúcich sa na takomto smerovaní aktivít musia byť v rámci programu kritériá výberu projektov na realizáciu zohľadňujúce vyššie identifikované problémy. 5. SPRÁVA O HODNOTENÍ VPLYVOV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE 5.1 VŠEOBECNÉ HODNOTENIE, POPIS A SÚBORNÝ VZOR Hodnotenie vplyvu PPS PL-SK na životné prostredie bolo uskutočnené pomocou analýzy cieľov programu a jeho potenciálnych projektov. Kritériá hodnotenia boli definované na základe: detailných analýz súvisiacich s evaluačnými otázkami popísanými v špecifikácii základných podmienok objednávky a v ponuke, stavu životného prostredia a identifikovaných najvážnejších problémov, právnych požiadaviek pre typy projektov, ktorých podporenie sa v rámci programu plánuje, záverov z analýz strategických dokumentov. Uvedenie kritérií hodnotenia vplyvu pre každú súčasť životného prostredia obsahuje tabuľka nižšie. Tabuľka 9 Vybrané kritériá hodnotenia vplyvu programu na jednotlivé súčasti životného prostredia. Skúmané súčasti P. č. životného Kritériá hodnotenia prostredia 1 Biodiverzita Vplyv na druhy a biotopy zahrnuté do ochrany v rámci siete Natura Živočíchy Vplyv na chránené druhy 3 Rastliny Vplyv na prírodné biotopy Vplyv na integritu 4 chránených území 5 Voda 6 Ovzdušie Vplyv na udržanie spojitosti chránených území a všeobecne na priechodnosť ekologických koridorov 1. Vplyv na stav povrchových a podzemných vôd; 2. Potenciálne pôsobenie na zdroje liečivých vôd; 3. Vplyv na zvýšenie rizika výskytu záplav; 4. Lokalizácia v oblastiach vystavených nebezpečenstvu povodní alebo zosuvov pôdy Vplyv na kvalitu ovzdušia v rozsahu PM10/PM2,5, predovšetkým v oblastiach ich prekročenia; 81

82 Skúmané súčasti P. č. životného Kritériá hodnotenia prostredia 7 Ľudia Vplyv na výskyt prekročení štandardov kvality ovzdušia, hluku, pitnej vody, znečistenia pôdy 8 Zemský povrch 1. Vplyv na morfológiu terénu, premiestňovanie zeminy a pôdy počas realizácie stavebných prác; 2. Vplyv na trvalé zmeny reliéfu terénu v dôsledku zavádzania antropogénnych foriem v podobe násypov, výkopov apod. alebo narušením integrity horninových štruktúr stavbou tunelu; 3. Vplyv na stabilitu pôd a ich ochranu pred procesmi spojenými so zosuvmi 9 Krajina Vplyv na zhoršenie krajinných hodnôt 10 Klíma 1. Efekt v podobe obmedzenia emisií CO2 (vrátane dôsledku využívania OZE nahradzovanie fosílnych palív); 2. Energetická účinnosť; 3. Vplyv na prispôsobovanie sa zmenám klímy (extrémnym javom) 11 Prírodné zdroje 1. Vplyv na nárast spotreby nerastných surovín využívaných v stavebníctve; 2. Vplyv na zníženie spotreby energetických zdrojov (fosílnych palív) na výrobu elektrickej a tepelnej energie 12 Pamiatky 1. Vplyv na zachovanie dobrého technického stavu pamiatkovo chránených objektov; 2. Vplyv na zlepšenie, funkčnosť a dostupnosť pamiatok pre spoločnosť a zachovanie estetiky vo verejnom priestore; 3. Vplyv uskutočňovaných stavebných prác na technický stav pamiatok nachádzajúcich sa v ich susedstve; 4. Vplyv umiestnenia novej investície na pamiatky, ktoré sú miestnou priestorovou dominantou 13 Hmotný majetok 1. Vplyv na hodnotu nehnuteľností (pozemkov a budov) s ohľadom na prítomnosť alebo susedstvo plánovanej investície; 2. Vplyv všetkých prác a činností, ktoré môžu pôsobiť na ich technický stav, tak ako počas etapy stavby, ako aj prevádzky na hodnotu 82

83 P. č. Skúmané životného prostredia súčasti Kritériá hodnotenia stavebných objektov; 3. Vplyv na príjmy firiem v dôsledku zmeny organizácie cestnej dopravy v mestách (výstavba obchvatov); 4. Vplyv na príjmy kultúrnych inštitúcií a firiem poskytujúcich súvisiace služby Ďalšími hodnotiacimi kritériami boli horizontálne analýzy so zohľadnením aspektov udržateľného rozvoja, ekoinovatívnosti a zeleného hospodárstva. V ďalšom kroku prebehla detailná analýza jednotlivých skupín projektov, ktoré budú programom podrobované a ktoré môžu zásadne ovplyvňovať jednotlivé súčasti životného prostredia. Skupiny projektov, ktoré môžu výrazne pôsobiť na životné prostredie, boli identifikované na základe analýzy programu, ktorej výsledky predstavuje kapitola 3.1. Výsledky analýz vplyvu na životné prostredie pri projektoch, ktoré naň môžu významne pôsobiť, sú predstavené na stránkach hĺbkových analýz. Ich systematika zodpovedá tabuľke v kapitole Na stránkach hĺbkových analýz (príloha 5) je uvedený odkaz na os, investičnú prioritu a špecifický cieľ, čo má umožniť ich orientáciu vo vzťahu k návrhu programu. Výsledky hĺbkových analýz sú synteticky predstavené v relačnej matici uvedenej nižšie. Je potrebné zdôrazniť, že hodnotenia obsiahnuté v tabuľke nižšie majú prehľadný charakter, teda neidentifikovanie výrazne negatívneho pôsobenia danej oblasti podpory v tabuľke neznamená, že je možné a priori predpokladať, že žiadny z projektov realizovaných v rámci tejto oblasti nebude výrazne negatívne pôsobiť na životné prostredie, vrátane oblastí Natura Až hodnotenie konkrétneho investičného projektu môže rozhodnúť o tom, či bude mať negatívny vplyv alebo nie. 83

84 biodiverzita živočíchy rastliny integrita chránených oblastí voda vzduch (vrátane hluku) ľudia zemský povrch krajina klíma prírodné zdroje pamiatky hmotný majetok Tabuľka 10 Relačná matica súčastí životného prostredia a investičných priorít PCS PL-SK. Súčasti životného prostredia podliehajúce hodnoteniu vplyvu Os kód aktivít, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivity Oblasť zásahu, typické projekty I. os Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva na oblasti pohraničia Investičná priorita 6c) Zachovanie, ochrana, propagácia a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva 1.6c.1.1 Stavanie cyklotrás. -, +, -, +, -, +, >>>, -, >>>, >>>, >>>, >>, >, >>, >, <- >>, >, >>, >, <->, o, >, o, B o, B, P o, B B, P 1.6c.1.4 -, >>>, -, >>>, -, >>>, -, >>>, Stavba parkovísk integrovaných so >>, >, >>, >, >>, >, >>, >, <- systémom cezhraničných chodníkov <->, o, <->, o, <->, o, >, o, B, (zaparkuj a choď). B, P, B, P, B, P, P, kum. kum. kum. kum. 1.6c.1.5 Konzervačné, reštaurátorské a -, +, >, -, >, o, -, >, o, rekonštrukčné projekty miest o, B B B žiadne žiadne +, >>>, >, P -, >>>, >, <->, -, >>>, B, P, >, B kum. -, +, -, >, o, B >>>, >, -, >, +, >>>, +, >>>, >>>, B, >, P, B B, P P +, -, +, -, >>>, >, -, >, B >>>, >, P, B B +, >>>, -, +, -, >, B <->, P >>>, <- +, -, + >>>, >>>, B B, P -, >>>, -, >>>, >, <->, B B, P -, +, -, >>>, >>>, B +, >>>, žiadne P +, >>>, žiadne P +, >>>, P +, >>>, B, P 84

85 biodiverzita živočíchy rastliny integrita chránených oblastí voda vzduch (vrátane hluku) ľudia zemský povrch krajina klíma prírodné zdroje pamiatky hmotný majetok Súčasti životného prostredia podliehajúce hodnoteniu vplyvu Os kód aktivít, investičná priorita, špecifický cieľ, aktivity Oblasť zásahu, typické projekty kultúrneho dedičstva integrované s turistickými chodníkmi/cestami. B >, B >, <->, B, P II. os Udržateľná cezhraničná doprava Investičná priorita 7b) Posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T, vrátane multimodálnych uzlov 2.7b.1.1 -, >>>, -, >>>, -, >>>, -, +, -, +, Výstavba a modernizácia cestnej -, >>>, -, >>>, -, +, >>, >, >>, >, >>, >, >>>, >, >>>, >, +, -, -, +, infraštruktúry integrujúcej >>, >, <- >, <->, >>>, -, >>>, -, +, <->, o, <->, o, <->, o, <->, B, <->, B, -, >, B >>>, >, >>>, <- dopravné systémy na oboch >, o, B, B, P, >, <->, B >>>, P B, P, B, P, B, P, P, P, B >, P stranách hranice P, kum. kum. B, P kum. kum. kum. kum. kum. II. os Udržateľná cezhraničná doprava Investičná priorita 7c) Rozvoj a zlepšenie ekologicky priaznivých dopravných systémov (vrátane zníženej emisie hluku) a nízkoemisných dopravných systémov, vrátane vodných ciest a námornej dopravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry, za účelom propagovania udržateľnej regionálnej a lokálnej mobility 85

86 biodiverzita živočíchy rastliny integrita chránených oblastí voda vzduch (vrátane hluku) ľudia zemský povrch krajina klíma prírodné zdroje pamiatky hmotný majetok Súčasti životného prostredia podliehajúce hodnoteniu vplyvu Os kód aktivít, investičná priorita, Oblasť zásahu, typické projekty špecifický cieľ, aktivity Nové služby zlepšujúce integritu 2.7c.2.1. súčasných dopravných služieb (teda integrované systémy hromadnej dopravy, lepší prístup k informáciám pre cestujúcich - -, >>>, >>, >, <->, o, B, P -, >>>, >>, >, <->, o, B, P -, >>>, >>, >, <->, o, B, P -, +, >>>, >>, >, <- >, o, B, P žiadne -, +, >>>, >, B +, >>>, >, B, P žiadne žiadne -, +, >>>, >, <->, B, P žiadne žiadne žiadne organizačné aktivity). -, +, -, +, -, +, 2.7c.2.2 Projekty v oblasti multimodálnych spojení osobnej dopravy, napr. systém zaparkuj a choď (vrátane výstavby parkovísk) >>>, >>, >, <->, o, B, P, >>>, >>, >, <->, o, B, P, >>>, >>, >, <->, o, B, P, -, +, >>>, >>, >, <- >, o, B, P, kum. -, >>>, >, <->, B, P, kum. -, +, >>>, >, B -, +, >>>, >, B, P, kum. -, >, B -, +, >>>, >, B +, >>>, >, <->, B, P -, >>>, B žiadne žiadne kum. kum. kum. 86

87 Legenda Charakter pôsobenia Symbol Druh pôsobenia Symbol pozitívny + priamo B možno negatívny - nepriamo P výrazne negatívny - - sekundárne W tak pozitívny, ako aj možno negatívny +, - kumulovane kum. tak pozitívny, ako aj negatívny význam +, -, - - pravdepodobne pravd. žiadne dôležité pôsobenie žiadne krátkodobé > strednodobé >> dlhodobé >>> stále <-> dočasné o Pokiaľ zohľadníme možné pôsobenie potenciálnych projektov realizovaných v rámci programu na jednotlivé súčasti životného prostredia (predstavené v prílohe 5 obsahujúce hĺbkové analýzy) možno formulovať odporúčanie týkajúce sa realizácie jednotlivých skupín projektov s ohľadom na minimalizáciu ich vplyvu na životné prostredie. Je však potrebné mať na pamäti, že charakter programu je všeobecný a v súvislosti s tým sa môžu odporúčania zdať byť príliš všeobecné a všeobecne známe, uznali sme avšak, že stojí za to ich zmieniť, ako východiskový bod pre definovanie návrhov výberu projektov. Všeobecne možno uznať, že sa zhodujú s chápaním zásad ekoprojektovania. Tieto odporúčania sú predstavené v tabuľke umiestnenej nižšie. 87

88 Tabuľka 11 Relačná matica investičných priorít PPS PL-SK a aktivít znižujúcich/kompenzujúcich vplyv na životné prostredie. RELAČNÁ MATICA INVESTIČNÝCH PRIORÍT PCS PL-SK A AKTIVÍT ZNIŽUJÚCICH/KOMPENZUJÚCICH VPLYV NA ŽIVOTNÉ PROSTREDIE P. č. Oblasť podpory, strategický projekt Súčasti životného prostredia, ktoré projekt negatívne ovplyvňuje Poznámky týkajúce sa aktivít: znižujúcich negatívny vplyv na životné prostredie, kumuláciu vplyvu a prípadných alternatívnych riešení a kompenzácií I. os Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva v oblasti pohraničia Investičná priorita 6c) Zachovanie, ochrana, propagácia a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva - obmedzenie stavebných prác a premeny zemského povrchu na nevyhnutné minimum, - úsporné využitie nerastných surovín počas stavby, - stavebné práce musia byť vedené spôsobom zaisťujúcim ochranu vôd pred znečistením, 1 Stavanie cyklotrás. Príroda, vrátane biodiverzity - obmedzenie vyrúbu stromov a krov na minimum, - zaistenie ochrany stromov pred prípadným poškodením počas realizácie stavebných prác, - realizácia činností spojených s výrubom stromov mimo oblasť hniezd vtákov a rozmnožovaním plazov alebo pod environmentálnym dohľadom. - pri plánovaní turistických chodníkov je potrebné vziať do úvahy správne "nasmerovanie" cestovného ruchu v súvislosti s parkoviskami, z hľadiska životného prostredia. Malo by sa pri tom zohľadňovať nielen riziko priameho 88

89 stretu s vzácnymi oblasťami, ale tiež potrebu zamerať cestovný ruch na miesta, kde nebude významne vplývať na životné prostredie (cestovný ruch je najintenzívnejší v uzlových bodoch, napríklad v blízkosti parkovísk a odpočívadiel a ľahko prístupných miest - napríklad cyklistických chodníkov). - obmedzenie stavebných prác a pretváranie zemského povrchu na nevyhnutné minimum, odstránenie pôdnej vrstvy za účelom ochrany pred znečistením a za účelom jej opätovného využitia, - úsporné využitie nerastných surovín počas stavby, - vedenie prác spôsobom zaisťujúcim ochranu vôd; - veľkú pozornosť vyžaduje hospodárenie s odpadovými vodami; Okrem ich čistenia je potreba zohľadniť možnosť ich retencie za účelom zníženia 2 Stavba parkovísk integrovaných so systémom cezhraničných trás (zaparkuj a choď). Príroda, vrátane biodiverzity, zemský povrch, voda, ovzdušie, ľudia, prírodné zdroje. povrchového odtoku. Je pritom potrebné zohľadniť nielen danú oblasť, ale i oblasti ležiace nižšie v povodí, - navrhnutie spôsobu zabraňujúceho (alebo minimalizujúceho) pretínanie a defragmentáciu cenných prírodných štruktúr, vrátane chránených oblastí a oblastí s vysokými prírodnými hodnotami, ktoré nie sú chránené, - obnova biotopov na náhradných lokalitách, - obmedzenie výrubu stromov a krov na minimum, - realizácia stavebných prác mimo oblastí hniezdenia vtákov a rozmnožovania plazov. - pri plánovaní parkovísk je potrebné vziať do úvahy správne "nasmerovanie" cestovného ruchu v súvislosti s cyklotrasami a inými dopravnými prostriedkami, z 89

90 hľadiska životného prostredia, ako je popísané vyššie. - obmedzenie stavebných prác a pretváranie zemského povrchu na nevyhnutné minimum, odstránenie pôdnej vrstvy za účelom ochrany pred znečistením a za účelom jej opätovného využitia, Konzervačné, reštaurátorské a - úsporné využitie nerastných surovín počas stavby, 3 rekonštrukčné projekty miest - vedenie prác spôsobom zaisťujúcim ochranu vôd pred znečistením, Ľudia, pamiatky, klíma. kultúrneho dedičstva integrované s - obmedzenie výrubu stromov a krov na minimum, turistickými chodníkmi/cestami. - realizácia stavebných prác mimo oblastí hniezdenia vtákov a rozmnožovania plazov. - zvláštnu pozornosť zamerajte na prípadné hniezdenia vtákov v oblasti objektov podrobených konzervátorským alebo reštauračným prácam. II. os Vyvážená cezhraničná doprava Investičná priorita 7b) Posilnenie regionálnej mobility prostredníctvom prepojenia sekundárnych a terciárnych uzlov s infraštruktúrou TEN-T, vrátane multimodálnych uzlov - obmedzenie stavebných prác a pretváranie zemského povrchu na nevyhnutné 4 Výstavba a modernizácia cestnej infraštruktúry integrujúcej dopravné systémy na oboch stranách hranice Príroda, vrátane biodiverzity, zemský povrch, voda, ovzdušie, ľudia, prírodné zdroje, klíma. minimum, odstránenie pôdnej vrstvy za účelom ochrany pred znečistením a za účelom jej opätovného využitia, - úsporné využitie nerastných surovín počas stavby, - stavebné práce musia byť vedené spôsobom zaisťujúcim ochranu vôd, - veľkú pozornosť vyžaduje nakladanie s odpadovými vodami. Okrem ich čistenia je potrebné zohľadniť možnosť ich retencie za účelom zníženia povrchového 90

91 odtoku. Je pritom potrebné zohľadniť nielen danú oblasť, ale i oblasti ležiace nižšie v povodí. - navrhnutie spôsobu zabraňujúceho (alebo minimalizujúceho) pretínanie a defragmentáciu cenných prírodných štruktúr, vrátane chránených oblastí a oblastí s vysokými prírodnými hodnotami, ktoré nie sú chránené, - obnova biotopov na náhradných lokalitách, - obmedzenie výrubu stromov a krov na minimum, II. os Vyvážená cezhraničná doprava Investičná priorita 7c) Rozvoj a zlepšenie dopravných systémov priateľských k životnému prostrediu (vrátane zníženej emisie hluku) a nízkoemisných dopravných systémov, vrátane vodných ciest a námornej dopravy, prístavov, multimodálnych spojení a letiskovej infraštruktúry, za účelom propagovania udržateľnej regionálnej a lokálnej mobility Je potrebné pripustiť, že aktivity v tejto oblasti sa obmedzujú na organizačné Nepriamo na zvýšení aktivity, avšak v závislosti na projekte môžu ovplyvniť napr. nárast koncentrácie Nové dopravné služby zlepšujúce mobility a vplyv na všetky dopravy v niektorých smeroch alebo zvýšenie dostupnosti niektorých chránených 5 integritu súčasných služieb (organizačné súčasti životného území. Preto musia byť projekty v rámci takýchto aktivít riešené individuálne a v aktivity). prostredia. tejto oblasti nemožno navrhnúť všeobecné odporúčania týkajúce sa zníženia ich negatívneho vplyvu na životné prostredie. Projekty v oblasti multimodálnych Príroda, vrátane - obmedzenie stavebných prác a pretváranie zemského povrchu na nevyhnutné 6 spojení osobní dopravy, napr. systém biodiverzity, zemský minimum, odstránenie pôdnej vrstvy za účelom ochrany pred znečistením a za zaparkuj a choď (vrátane výstavby povrch, voda, ovzdušie, účelom jej opätovného využitia, 91

92 parkovísk). ľudia, prírodné zdroje, klíma. - úsporné využitie nerastných surovín počas stavby, - stavebné práce musia byť vedené spôsobom zaisťujúcim ochranu vôd, - veľkú pozornosť vyžaduje nakladanie s odpadovými vodami. Okrem ich čistenia je potrebné zohľadniť možnosť ich retencie za účelom zníženia povrchového odtoku. Je pritom potrebné zohľadniť nielen danú oblasť, ale i oblasti ležiace nižšie v povodí. - navrhnutie spôsobu zabraňujúceho (alebo minimalizujúceho) pretínanie a defragmentáciu cenných prírodných štruktúr, vrátane chránených oblastí a oblastí s vysokými prírodnými hodnotami, ktoré nie sú chránené, - obnova biotopov na náhradných lokalitách, - obmedzenie výrubu stromov a krov na minimum, - realizácia stavebných prác mimo oblastí hniezdenia vtákov a rozmnožovania plazov. 92

93 Z vykonaných analýz vyplýva že na súčasnej úrovni hodnotenia programu nie je opodstatnené navrhovať kompenzačné činnosti. 5.2 ZHRNUTIE DETAILNÝCH ANALÝZ V detailných analýzach (príloha 5) bolo analyzované potenciálne pôsobenie rôznych skupín aktivít na životné prostredie, ktoré môžu byť v rámci programu podporené, na všetky súčasti životného prostredia. Aby bolo možné popísať ich spoločný vplyv, je nižšie predstavené zhrnutie týchto analýz vo vzťahu k jednotlivým súčastiam životného prostredia. Je potrebné zdôrazniť, že kvôli všeobecnému charakteru programu sú predstavené všeobecným spôsobom aj potenciálne vplyvy, konkrétne pôsobenia budú závisieť na umiestnení a charakteristike konkrétnej aktivity navrhovanej na podporu v rámci programu BIODIVERZITA, ZVIERATÁ, RASTLINY, VPLYV NA INTEGRITU CHRÁNENÝCH OBLASTÍ (VRÁTANE OBLASTÍ NATURA 2000) Na zhodnotenie vplyvu aktivít navrhovaných v PCS PL-SK na biodiverzitu je dôležité predovšetkým zachovanie vzácnych druhov a prírodných biotopov (vrátane tých zahrnutých do siete oblastí Natura 2000) a tým udržanie vnútornej integrity jednotlivých oblastí, ako aj vonkajšej integrity s inými chránenými oblasťami, vrátane tých tvoriacich ekologické koridory. Je nutné uviesť, že mnoho prírodne cenných druhov a biotopov sa nachádza aj mimo systém právne chránených oblastí a tieto tvoria dôležité prvky pri tvorbe siete ekologických koridorov, čím sa tiež podieľajú na zachovaní biodiverzity. S ohľadom na všeobecný charakter programu a absenciu definovania konkrétnych projektov (ich charakteristiky a umiestnenia) nemožno presne určiť, na aké súčasti životného prostredia bude program ako celok pôsobiť. Avšak na umožnenie aspoň všeobecného zhodnotenia vplyvu projektov, ktoré budú počas neskoršej etapy vybrané na podporu, je v kapitole 4.1 predstavená mapa všetkých chránených území nachádzajúcich sa v hraniciach programu. Navyše je v prílohe 6 sprístupnený prehľad všetkých oblastí Natura 2000 v analyzovanom území. Počas hodnotenia jednotlivých projektov sa odporúča využitie softwaru GIS, čo umožní určiť presné umiestnenie všetkých foriem ochrany prírody voči plánovaným investíciám. Vďaka tomu bude možné ľahšie identifikovať vplyv navrhovanej investície na chránené územia a predmety ich ochrany. I. prioritná os: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Značné negatívne pôsobenie navrhovaných aktivít osi I. sa môže vyskytnúť predovšetkým v prípade výstavby parkovísk. V závislosti na umiestnení a charakteristike projektu môže výstavba a prevádzka 93

94 parkovísk vyvolať komplikácie pre fungovanie parkovísk, čo súvisí so zabratím území, predovšetkým pokiaľ bude parkovisko umiestnené na chránenom území (vrátane tých na území Natura 2000) alebo v jeho ochrannom pásme. Súvisieť s tým bude vyššia intenzita dopravy, čo môže negatívne ovplyvniť výmenu génov medzi populáciami, čo sa môže prejaviť poklesom kondície od seba oddelených populácií, zvýšením náchylnosti voči chorobám a stratou biodiverzity v dôsledku poklesu početnosti druhov rastlín a zvierat. Môže sa to podieľať na fragmentácii prírodných oblastí a smerovať tak k zníženiu ich odolnosti voči negatívnemu vonkajšiemu vplyvu a ich vystaveniu znečisteniu z dopravy. S výstavbou parkovísk sa tiež môže spájať výrub stromov so všetkými svojimi následkami. Podobne, rovnako negatívne, môže pôsobiť výstavba a používanie cyklotrás, ktoré môžu v závislosti na umiestnení a charakteristike vyvolať komplikácie pre fungovanie ekosystémov, čo sa spája so zabratím území. Spájať sa s nimi bude zvýšený pohyb osôb, podieľajúcich sa na plašení zvere a tiež na fragmentácii prírodných oblastí. Z druhej strany môže budovanie cyklochodníkov pozitívne ovplyvniť zníženie intenzity automobilovej dopravy na cestách, čo so sebou ponesie pozitívne dôsledky pre zachovanie biodiverzity. Ďalšie aktivity v rámci tejto osi v podobe konzervačných a reštaurátorských prác spojených so zachovaním kultúrneho dedičstva nebudú na prírodu pôsobiť výrazne negatívne. Tieto vplyvy sa môžu týkať predovšetkým obdobia stavby, ale je nutné zohľadniť aj možné hniezdnenia vtákov a netopierov v pamiatkovo chránených objektoch. II. prioritná os Udržateľná cezhraničná doprava Výstavba, prestavba a využívanie ciest vyvolávajú početné komplikácie pre fungovanie ekosystémov, napr. v podobe vzniku komunikačných bariér a zásahov do kolobehu vody, a môžu spôsobiť stratu biodiverzity. Viažu sa tiež so zabratím plôch a ich pretvorením. Fragmentácia prírodných oblastí vedie tiež k zníženiu ich odolnosti voči negatívnym vonkajším vplyvom a ich vystavenie znečisťujúcim látkam pochádzajúcim z dopravy. To sa môže týkať i oblastí Natura 2000, dokonca aj v prípade absencie priamych stretov medzi priebehom plánovaných trás a chránenými biotopmi a druhmi (avšak v závislosti na danom predmete ochrany). Rozsah dopadov na životné prostredie závisí predovšetkým na umiestnení projektov a ich charakteristike. V prípade modernizácie dopravného systému bude vplyv na životné prostredie závisieť tiež na zmenách intenzity dopravy. Projekty z oblasti multimodálnych spojení spolu so stavbou parkovísk vyvolajú vplyv na životné prostredie obdobný tomu, ktorý bol popísaný pre I. os. Aj u týchto projektov bude vplyv závisieť na umiestnení multimodálnych centier a ich charakteristike. 94

95 STAV VÔD Právne predpisy obidvoch krajín aj legislatíva EÚ zásadne zakazujú realizovanie projektov, ktoré môžu zhoršiť stav vôd a ich ekologické funkcie. Aktivity predpokladané v rámci základných oblastí finančných zásahov programu zodpovedajú vyššie uvedeným požiadavkám a možné negatívne pôsobenie na životné prostredie má prechodný charakter alebo bude kompenzované výraznými a nevyhnutnými výhodami pre iné prvky životného prostredia alebo ekonomiky. I. prioritná os: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia V rámci tejto osi sa môže najväčší vplyv na kvalitu vôd vyskytnúť počas stavby parkovísk, v priebehu realizácie stavebných prác, kedy je pravdepodobný výskyt negatívneho pôsobenia na vody (vychádzajúceho z možnosti znečistenia a zmien vodných pomerov). Počas prevádzky je možný priamy negatívny vplyv (odtok dažďovej vody a vody z roztápajúceho sa snehu zo znečistených povrchov) a nepriamo kvôli emisiám NOx a SOx, ktoré sa spolu so zrážkami dostávajú do vody a vyvolávajú tak jej znečistenie. Veľké plochy so spevnenými povrchmi sa okrem toho podieľajú na zvýšení povodňového rizika z dôvodu urýchlenia odtoku vôd. S ohľadom na všeobecný charakter programu bude podrobnejšie popísanie potenciálneho vplyvu na kvalitu vôd možné počas etapy odporúčania konkrétnych projektov na realizáciu. II. prioritná os Vyvážená cezhraniční doprava Podobne ako pri I. osi sa aj na tejto osi môžu vyskytnúť prípadné pôsobenia. Týka sa to predovšetkým projektov zahrňujúcich výstavbu ciest, parkovísk a multimodálnych centier OVZDUŠIE Intervencie predpokladané v rámci analyzovaného programu ovplyvňujú kvalitu ovzdušia rôznym spôsobom v závislosti na charakteristike a umiestnení projektu navrhovaného na podporu. Územia zvlášť citlivé na znečistenie ovzdušia, kde sú prekročené normy kvality ovzdušia, zachycuje mapa v kapitole 4.4. I. prioritná os: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Najviac negatívny vplyv vyplývajúci z realizácie projektov v rámci tejto osi bude dôsledkom výstavby parkovísk, s ktorými sa spája miestny nárast emisií znečisťujúcich látok z parkujúcich automobilov, čo môže ovplyvniť zhoršenie stavu kvality ovzdušia na týchto miestach. Všeobecne možno prehlásiť, že realizácia projektov v rámci tejto osi bude pozitívne ovplyvňovať obmedzenie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia. To sa týka predovšetkým výstavby cyklotrás, čo môže ovplyvniť obmedzenie emisií znečisťujúcich látok z cestnej dopravy. 95

96 Krátkodobé emisie znečisťujúcich látok do ovzdušia sa môžu vyskytnúť počas realizácie projektov, ako sú: konzervačné práce, výstavby cyklotrás a iné. II. prioritná os Udržateľná cezhraničná doprava V rámci tejto osi budú realizované aktivity z oblasti výstavby a modernizácie ciest, parkovísk a multimodálnych centier. Na jednej strane budú tieto činnosti ovplyvňovať zníženie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia v dôsledku zefektívnenia dopravy a v prípade výstavby obchvatov prenesenie emisií mimo oblasti s intenzívnou obytnou zástavbou. Na druhej strane budú ovplyvňovať nárast dopravy, čo môže byť predovšetkým v prípade niektorých aglomerácií nevýhodné kvôli nárastu emisií znečisťujúcich látok a hluku s tým spojeným. Výstavba parkovísk a multimodálnych centier bude ovplyvňovať tiež nárast emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia v lokálnom meradle, hoci všeobecne bude na životné prostredie pôsobiť pozitívne. Negatívny vplyv budú mať i emisie znečisťujúcich látok počas výstavby OBYVATEĽSTVO Oblasti finančných intervencií predpokladané v rámci programu môžu pôsobiť na ľudí - ich zdravie a kvalitu života. Človek je súčasťou životného prostredia, silne na neho pôsobí, ale tiež na ňom do značnej miery závisí. Vo väčšine prípadov, keď sa tlak na iné súčasti životného prostredia znižuje, dochádza nepriamo aj k pozitívnemu vplyvu na ľudí. Oproti tomu, keď tlak na životné prostredie rastie, vzniká negatívny vplyv na ľudí. Človek závisí na jednotlivých súčastiach životného prostredia v rôznej miere. Odolnosť ľudí voči narušeniu životného prostredia má osobný charakter, závisí na komponente životného prostredia, a často je subjektívna. I. prioritná os: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Všetky aktivity v rámci tejto osi, ako sú výstavba cyklotrás, parkovísk apod. budú pôsobiť pozitívne priamo aj nepriamo. Ovplyvňovať budú zvýšenú fyzickú aktivitu, čo sa prejaví na zdravotnej kondícii, uľahčí komunikáciu a rozvoj záujmov. Oproti tomu v malom množstve sa môže zvýšiť vystavenie znečistenému ovzdušiu, napr. lokálne na parkoviskách alebo tiež počas realizácie projektov. II. prioritná os Udržateľná cezhraničná doprava V rámci tejto osi budú realizované aktivity z oblasti výstavby a modernizácie ciest, parkovísk a multimodálnych centier. Je potrebné zdôrazniť, že tieto aktivity sú navrhnuté predovšetkým pre ľudí, aby zvýšili kvalitu ich života pomocou zvýšenia efektivity a dostupnosti dopravy. Okrem toho budú tieto aktivity, čo sa zdravia týka, na jednu stranu pôsobiť na zníženie emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia v dôsledku zefektívnenia dopravy. Výstavba obchvatov povedie k preneseniu emisií znečisťujúcich látok mimo oblasti s intenzívnou obytnou zástavbou, na druhú 96

97 stranu bude ovplyvňovať nárast dopravy, čo môže byť, zvlášť v prípade niektorých aglomerácií, nepriaznivé pre ľudské zdravie kvôli nárastu emisií znečisťujúcich látok a hluku s tým spojeným. Výstavba parkovísk a multimodálnych centier bude ovplyvňovať tiež nárast emisií znečisťujúcich látok do ovzdušia v lokálnom meradle, hoci všeobecne bude na životné prostredie pôsobiť pozitívne. Negatívny vplyv budú mať i emisie znečisťujúcich látok počas výstavby KRAJINA Realizácia investícií, s ktorými sa počíta v rámci jednotlivých oblastí analyzovaného programu pôsobí na krajinu. Krajina sa mení, má svoju históriu, podlieha sezónnym zmenám. Činnosť človeka mení krajinu a vedie k tomu, že táto stráca schopnosť samoregulácie. Preto vyžaduje ochranu rovnako, ako iné súčasti životného prostredia. I. prioritná os: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Aktivity, ktoré budú realizované v rámci tejto osi, ako je výstavba cyklotrás, parkovísk a reštaurátorské práce budú pozitívne pôsobiť na krajinu, zavádzať priestorové usporiadanie a vytvárať nové štruktúry, predovšetkým v prípade kultúrnej krajiny. Avšak môžu mať aj negatívny dopad na krajinu cez zásahy, ktoré ju pretvárajú, predovšetkým na prírodné štruktúry danej oblasti. Záverečné zhodnotenie bude závisieť na presnom umiestnení a charaktere daného projektu. II. prioritná os Vyvážená cezhraničná doprava Aktivity, s ktorých realizáciou sa počíta v rámci tejto osi aktivít v rozsahu výstavby a modernizácie ciest, parkovísk a multimodálnych centier môžu negatívne ovplyvniť krajinu, zaviesť do nej pre daný priestor cudzie krajinné prvky antropogénneho pôvodu. Stavba ciest a parkovísk sa podieľa na trvalej premene krajiny, napr. zmenou foriem formovania terénu, nevyhnutným výrubom stromov. Lineárne objekty, ako sú cesty, násypy a iné inžinierske objekty, trvalo menia krajinu a podieľajú sa tak na jej fragmentácii. Avšak hodnotenie týchto premien nie je jednoduché a jednoznačné, pretože vznik ciest so sebou nesie tiež zmeny v hospodárení so susednými oblasťami, vytvára tiež šancu pre dobré exponovanie pamiatkových alebo prírodných hodnôt regiónu KLÍMA Na základe uskutočneného detailného hodnotenia je potrebné prehlásiť, že celkovo realizácia PCS PL- SK pozitívne ovplyvní zmiernenie dopadov zmien klímy v globálnom meradle. To ale neznamená, že týmito aktivitami je možné zastaviť proces týchto zmien, pretože koncentrácia skleníkových plynov v atmosfére stále rastie kvôli absencii interakcie všetkých štátov v tejto oblasti. Za týchto podmienok je ťažké zhodnotiť vplyv realizácie programu na zmeny klímy (globálny proces) a 97

98 nepriamo jeho dopady na jednotlivé súčasti životného prostredia. Aj napriek tomu sme sa ale v súlade so Smernicami pre integráciu problémov zmien klímy a biodiverzity do strategického hodnotenia 37 pokúšali zohľadniť túto problematiku v detailných analýzach. I. prioritná os: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Budovanie cyklotrás sa nepochybne bude podieľať na vyššom uplatnení tohto alternatívneho dopravného prostriedku vo vzťahu k cestnej doprave, čo bude mať za následok zníženie emisií skleníkových plynov. Čiastočne sa na tom budú podieľať parkoviská spojené s chodníkmi. Tiež pôsobenie v oblasti reštaurovania a renovácie objektov kultúrneho dedičstva sa bude vďaka použitiu moderných riešení, vrátane energetickej hospodárnosti budov, podieľať na znížení spotreby energií a tým aj na znížení emisií skleníkových plynov. II. prioritná os Vyvážená cezhraničná doprava Ďalšou skupinou projektov sú cestné projekty (vrátane parkovísk a multimodálnych centier), ktoré na jednej strane zvyšujú efektivitu cestnej dopravy, teda podieľajú sa na znížení emisií skleníkových plynov, na strane druhej ale ovplyvňujú zvýšenie atraktivity dopravy, čo sa môže podpísať na zintenzívnení dopravy a tým aj na navýšení emisií znečisťujúcich látok ZEMSKÝ POVRCH Realizácia aktivít obsiahnutých v programe bude pôsobiť na zemský povrch tak negatívne, ako aj pozitívne. Doba pôsobenia bude závisieť na dĺžke trvania investičných prác. Počas uskutočňovania stavebných prác dôjde k dočasnej zmene formovania povrchu terénu. Vzniknú výkopy, základy, násypy a priekopy, pôda a zemina budú premiestnené. Časť priestorových zmien zanikne po ukončení stavebných prác a terénu bude vrátený do pôvodného stavu alebo splynie s okolím. Mnoho transformácií však vyvolá trvalé zmeny v reliéfe terénu. Pôjde napr. o násypy a cestné priekopy. Všetky transformácie sa budú vyskytovať priamo na miestach realizácie stavebných prác. I. prioritná osa: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Všetky aktivity v rámci tejto osi sa môžu podieľať na zmenách v oblasti zemského povrchu, predovšetkým čo sa týka zabratia ďalšieho územia a jeho premeny. Je však potrebné poznamenať, že premeny terénu budú zo značnej časti uskutočnené za účelom usporiadania priestoru. Okrem toho, výstavba cyklistických chodníkov môže nepriamo prispieť k zintenzívneniu eróznych procesov. 37 Guidance on Integrating Climate Change and Biodiversity into Strategic Environmental Assessment, European Commission

99 II. prioritná os Vyvážená cezhraničná doprava Ďalšou skupinou projektov sú cestné projekty (vrátane parkovísk a multimodálnych centier), ktorých vplyv na zemský povrch môže byť negatívny (v podobe zmien formovania terénu, dočasných výkopov, premiestnenia pôdy a zeminy, môžu sa vyskytnúť tiež trvalé násypy a priekopy). Usporiadanie nakladania so zrážkovými vodami v dôsledku realizácie investícií môže zabrániť vzniku zosuvov pôdy a erózii PRÍRODNÉ ZDROJE Na realizáciu aktivít programu budú využité tak nerastné suroviny, ako aj fosílne palivá na pohon stavebných strojov. Okrem týchto negatívnych vplyvov na prírodné zdroje bude v dôsledku realizácie programu dosiahnutého tiež pozitívneho pôsobenia v podobe zníženia dopytu po fosílnych palivách. I. prioritná os: Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Budovanie cyklotrás sa nepochybne bude podieľať na vyššom uplatnení tohto alternatívneho dopravného prostriedku vo vzťahu k cestnej doprave, čo bude mať za následok zníženie spotreby paliva. Čiastočne sa na tom budú podieľať parkoviská spojené s chodníkmi. Tiež pôsobenie v oblasti reštaurovania a renovácie objektov kultúrneho dedičstva sa bude vďaka použitiu moderných riešení, vrátane energetickej hospodárnosti budov, podieľať na znížení spotreby energií a tým aj na znížení spotreby fosílnych palív. Okrem toho, výstavba cyklistických chodníkov môže nepriamo prispieť k zintenzívneniu eróznych procesov. II. prioritná os Vyvážená cezhraničná doprava Tiež cestné projekty (vrátane parkovísk a multimodálnych centier), ktoré na jednu stranu zvyšujú efektivitu cestnej dopravy, teda podieľajú sa na znížení emisií skleníkových plynov, na stranu druhú ale ovplyvňujú zvýšenie atraktivity dopravy, čo sa môže podpísať na zintenzívnení dopravy a tým aj na navýšení spotreby paliva. Detailné hodnotenie negatívnych a pozitívnych vplyvov môže byť uskutočnené na úrovni navrhovania projektov na realizáciu, až bude známa ich charakteristika PAMIATKY V programe je venovaná časť aktivít I. osi (Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia) ochrane kultúrneho dedičstva prihraničnej oblasti, pod čím si môžeme predstaviť napr. Reštaurátorské a konzervačné práce na pamiatkovo chránených objektoch, čo nepochybne pozitívne ovplyvní ich celkový stav. Výstavba parkovísk v kombinácii s turistickými chodníkmi a cyklotrasami by nemala mať negatívny vplyv na pamiatky, iba ak by sa parkovisko nachádzalo 99

100 priamo v pamiatkovo chránenom objekte. K celkovému zhodnoteniu bude nevyhnutná znalosť umiestnenia a charakteru daného projektu. II. prioritná os Vyvážená cezhraničná doprava Aktivity, s ktorých realizáciou sa počíta v rámci tejto osi aktivít v rozsahu výstavby a modernizácie ciest, parkovísk a multimodálnych centier môžu negatívne pôsobiť na pamiatky kvôli vystaveniu pamiatkovo chránených objektov poškodeniu v prípade umiestnenia nových komunikačných objektov v ich blízkosti. Okrem toho ale môžu pôsobiť aj pozitívne, vďaka zníženiu rizika pamiatkovo chránených objektov v dôsledku vibrácií po modernizácii ciest a zníženiu emisií látok znečisťujúcich ovzdušie v prípade zmeny trás a zvýšenie efektivity dopravy HMOTNÝ MAJETOK Pôsobenie programu na hmotný majetok bude tak pozitívne, ako negatívne. Negatívne pôsobenie sa spája s možným poklesom hodnoty nehnuteľností (budov a pozemkov) s ohľadom na nežiaduce susedstvo nových investícií, ktoré podľa verejnej mienky zhoršujú atraktivitu (krajinnú a funkčnú) daného miesta. Naopak nárast hodnoty nehnuteľnosti ovplyvní umiestnenie a prístup k pamiatkovo chráneným objektom i dopravným prostriedkom. I. os Ochrana a rozvoj prírodného a kultúrneho dedičstva oblasti pohraničia Všetky činnosti spojené s ochranou a rozvojom kultúrneho dedičstva obvykle vyvolávajú nepriamy pozitívny vplyv na hodnotu zmodernizovaných objektov a možnosť zvýšenia prítoku finančných prostriedkov za poskytované služby. Nepriamo pôsobia tiež na nehnuteľnosti nachádzajúce sa v ich susedstve, "priťahujú" a zvyšujú príjmy firiem poskytujúcich súvisiace služby, napr. gastronomické alebo ubytovacie. Podobne môže pôsobiť tiež zlepšenie prístupu k turistickým chodníkom, cyklotrasám a parkoviskám. II. prioritná os Vyvážená cezhraničná doprava Zlepšenie efektivity dopravy a vznik multimodálnych uzlov môže ovplyvniť nárast hodnoty komerčných objektov, na druhej strane ale môže negatívne pôsobiť na nehnuteľnosti, v ktorých okolí modernizácia dopravného systému vyvolala nárast intenzity motorizovanej dopravy. 5.3 POSÚDENIE KUMULATÍVNYCH VPLYVOV Kumulatívne vplyvy analyzovaného Programu sú definované ako zmeny v životnom prostredí spôsobené dopadom navrhnutých v Programe aktivít, v spojení s ďalšími súčasnými vplyvmi ako aj vplyvmi projektov, ktoré majú byť realizované v budúcnosti. Východiskové podklady k analýze možného kumulatívneho vplyvu Programu sú: 100

101 analýza projektov, ktoré môžu byť realizované v rámci Programu, z hľadiska možných dopadov na životné prostredie, vplyv existujúcej infraštruktúry na životné prostredie a vplyv realizácie plánovaných projektov na životné prostredie, iných ako tie, ktoré sú navrhnuté v Programe. Analýza potenciálnych vplyvov Programu na životné prostredie, v prípade ktorých môže dôjsť ku kumulácii s inými vplyvmi, je predstavená v hĺbkovej analýze, ktorá tvorí prílohu č.5 k Správe o hodnotení. Sú v nej analyzované možné účinky, ktoré v spojení s inými vplyvmi môžu kumulovane pôsobiť na jednotlivé zložky životného prostredia ako: biodiverzitu, ľudí, živočíchy, rastliny, vodu, vzduch, zem, terén, klímu, prírodné zdroje, historické pamiatky, hmotné statky. Problém je v tom, že Program je všeobecnej povahy, a nie sú v ňom špecifikované podporovateľné projekty, či už z hľadiska ich charakteristiky alebo umiestnenia. V tejto situácii môžeme vyhodnotiť jedine to, či môže dôjsť k hromadeniu interakcií, ak sa tieto projekty budú realizovať v lokalite existujúcej alebo predpokladanej kumulácie vplyvov v dôsledku existujúcej alebo plánovanej infraštruktúry. Pre určenie možných kumulatívnych vplyvov bola použitá technológia GIS. Prostredníctvom analýzy máp s rôznym obsahom boli identifikované miesta potenciálnej kumulácie účinkov. Pre stanovenie miest potenciálnej kumulácie boli využité dostupné na obidvoch stranách hranice materiály v podobe politík a programov na národnej, regionálnej a odvetvovej úrovni. Výsledky sú zobrazené na nižšie uvedenej mape. 101

102 Obrázok 17 Oblasti s väčšou pravdepodobnosťou kumulatívnych vplyvov [Štúdia na základe údajov získaných z rôznych zdrojov 38 ]. V dôsledku analýzy boli identifikované potenciálne kumulatívne vplyvy, pokiaľ ide o stav ovzdušia, hluk, vplyv na chránené územia, ohrozenie pôdy, riziká povodní a možnosť zosuvov pôdy, na ktoré môžu pôsobiť aj účinky Programu. V prípade analyzovaného Programu, najväčší vplyv na zmeny prebiehajúce v životnom prostredí majú: zmeny reliéfu, postupná progresívna urbanizácia oblastí, nové komunikačné riešenia, zmeny klimatických podmienok, zmeny stavu vody, prírodné pohromy, priemyselné havárie, dopravné nehody, mimoriadne situácie. 38 Operačný program Integrovaná infraštruktúra (Slovensko), European Soil Database i European Environment Agency Atlas krajiny Slovenskej republiky 102

Ekonomický pilier TUR

Ekonomický pilier TUR Názov indikátora: HDP na obyvateľa Zaradenie indikátora v DPSIR štruktúre: Základné informácie: SR Definícia Hrubý domáci produkt vyjadrovaný ako celková peňažná hodnota statkov a služieb vytvorených za

More information

Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu

Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Závereč ný workshop projektu INEDU-GOV Inovatívne vzdelávanie pracovníkov

More information

Government Cloud. Stratégia využitia Cloud Computing-u vo Verejnej správe SR. Peter Kišša

Government Cloud. Stratégia využitia Cloud Computing-u vo Verejnej správe SR. Peter Kišša Government Cloud Stratégia využitia Cloud Computing-u vo Verejnej správe SR Peter Kišša Prečo? Aug, 2011 - Amazon launches US government cloud designed to meet the regulatory requirements of U.S. government

More information

ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH

ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH. V NEMOCNICI A MIMO NEJ Alexandra Bražinová, Veronika Rehorčíková, Mark Taylor VIII. STREDOEURÓPSKY KONGRES URGENTNEJ MEDICÍNY A MEDICÍNY KATASTROF.3-1..17

More information

Aplikačný dizajn manuál

Aplikačný dizajn manuál Aplikačný dizajn manuál Úvod Aplikačný dizajn manuál je súbor pravidiel vizuálnej komunikácie. Dodržiavaním jednotných štandardov, aplikácií loga, písma a farieb pri prezentácii sa vytvára jednotný dizajn,

More information

Spájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c)

Spájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) Spájanie tabuliek Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) 2011-2016 Úvod pri normalizácii rozdeľujeme databázu na viacero tabuliek prepojených cudzími kľúčmi SQL umožňuje tabuľky opäť spojiť

More information

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava TASR, SITA Vaša značka/zo dňa Naša značka Vybavuje Bratislava -/- OHVBPKV/5249-6/19287/2018/Ki Ing. Kišacová,

More information

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozorňuje na výskyt nebezpečných výrobkov farby na tetovanie

More information

Anycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator

Anycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator Anycast Ľubor Jurena CEO jurena@skhosting.eu Michal Kolárik System Administrator kolarik@skhosting.eu O nás Registrátor Webhosting Serverové riešenia Správa infraštruktúry Všetko sa dá :-) Index Čo je

More information

EURÓPSKA LEGISLATÍVA pre kozmetické výrobky

EURÓPSKA LEGISLATÍVA pre kozmetické výrobky EURÓPSKA LEGISLATÍVA pre kozmetické výrobky Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch http://eur-lex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=oj:l:2009:342:0059:0209:sk:pdf

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA Evid. č.125544 BAKALÁRSKA PRÁCA 2010 Vladimír Grofčík SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor:

More information

Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15

Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15 Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15 851(01(Bra@slava Titl.: Ján(Hrčka Bohrova(11 851(01(Bra@slava V(Bra@slave(21.11.2013 Vec:(Odpoveď(na(informácie(ohľadom(mandátnej(zmluvy(na(základe(Zákona(č.(211/2000(Zb.

More information

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava TASR, SITA Vaša značka/zo dňa Naša značka Vybavuje Bratislava -/- OHVBPKV/7785-3/25407/2018/Ki Ing. Kišacová,

More information

Základné informácie o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde Európskej únie a programových dokumentoch Slovenska na obdobie

Základné informácie o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde Európskej únie a programových dokumentoch Slovenska na obdobie Ministerstvo výstavby a regionálneho rozvoja SR Informačné centrum Štrukturálne fondy pre Slovensko ABY EURÓPSKE FONDY SLÚŽILI SLOVENSKU I. Základné informácie o štrukturálnych fondoch a Kohéznom fonde

More information

Pripomienky k materiálu

Pripomienky k materiálu Pripomienky k materiálu Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (rezortné číslo 8007/2016-4.2, číslo legislatívneho procesu LP/2016/942) Týmto podávame

More information

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky - Návrh - Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 Fáza I Jún 2014 Obsah Obsah... 2 Zoznam príloh...

More information

Operačný program Kvalita životného prostredia

Operačný program Kvalita životného prostredia Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Operačný program Kvalita životného prostredia na obdobie 2014-2020 Verzia 0.3 20. 12. 2013 Obsah 1. Stratégia operačného programu... 4 1.1 Stratégia

More information

Financovanie sústavy Natura 2000 príručka. Európska komisia

Financovanie sústavy Natura 2000 príručka. Európska komisia Financovanie sústavy Natura 2000 príručka Európska komisia Financovanie sústavy Natura 2000 Príručka Autori textu: Clare Miller, Marianne Kettunen, IEEP Editor: Peter Torkler, WWF Prispeli: Stefanie Lang,

More information

Databázové systémy. SQL Window functions

Databázové systémy. SQL Window functions Databázové systémy SQL Window functions Scores Tabuľka s bodmi pre jednotlivých študentov id, name, score Chceme ku každému doplniť rozdiel voči priemeru 2 Demo data SELECT * FROM scores ORDER BY score

More information

obalka indd :22:16

obalka indd :22:16 Súbor pamiatok v Pattadkale India.................................................................................. Brihadíšvarov chrám v Thanjávúre India............................................................................................................

More information

SÚHRNNÁ SPRÁVA O AKTIVITÁCH HODNOTENIA A VÝSLEDKOCH HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE ZA ROK 2016

SÚHRNNÁ SPRÁVA O AKTIVITÁCH HODNOTENIA A VÝSLEDKOCH HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE ZA ROK 2016 SÚHRNNÁ SPRÁVA O AKTIVITÁCH HODNOTENIA A VÝSLEDKOCH HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE ZA ROK 2016 Názov operačného programu: Názov fondu: Zodpovedný RO: Výskum a inovácie Európsky fond regionálneho

More information

Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved.

Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved. MS Managed Service Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved. Reproduction, or translation of materials without the author's written permission is prohibited. No content may be reproduced without

More information

Registrácia účtu Hik-Connect

Registrácia účtu Hik-Connect Registrácia účtu Hik-Connect Tento návod popisuje postup registrácie účtu služby Hik-Connect prostredníctvom mobilnej aplikácie a webového rozhrania na stránke www.hik-connect.comg contents in this document

More information

Úrad vlády Slovenskej republiky Centrálny koordinačný orgán

Úrad vlády Slovenskej republiky Centrálny koordinačný orgán Úrad vlády Slovenskej republiky Centrálny koordinačný orgán Systém riadenia štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu na programové obdobie 2007 2013 Verzia 4.4 Schválil: Viktor Nižňanský Dátum: 31. 12.

More information

kucharka exportu pro 9FFFIMU

kucharka exportu pro 9FFFIMU požiadavky na export kodek : Xvid 1.2.1 stable (MPEG-4 ASP) // výnimočne MPEG-2 bitrate : max. 10 Mbps pixely : štvorcové (Square pixels) rozlíšenie : 1920x1080, 768x432 pre 16:9 // výnimočne 1440x1080,

More information

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava TASR, SITA Vaša značka/zo dňa Naša značka Vybavuje Bratislava -/- OHVBPKV/401-3/4113/2016/Ki Kišacová 10.

More information

Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov

Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Radovan Semančík Agenda Úvod: Identity Crisis Technológie správy používateľov Postup nasadenia Záver Súčasný stav IT Security Nekonzistentné bezpečnostné

More information

OPERAČNÝ PROGRAM VZDELÁVANIE

OPERAČNÝ PROGRAM VZDELÁVANIE Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky OPERAČNÝ PROGRAM VZDELÁVANIE Bratislava - september 2012 Trieda dôvernosti: VEREJNÉ ii 1 Súhrnný obsah dokumentu... 1 2 Príprava operačného

More information

Rýchlosť Mbit/s (download/upload) 15 Mbit / 1 Mbit. 50 Mbit / 8 Mbit. 80 Mbit / 10 Mbit. 10 Mbit / 1 Mbit. 12 Mbit / 2 Mbit.

Rýchlosť Mbit/s (download/upload) 15 Mbit / 1 Mbit. 50 Mbit / 8 Mbit. 80 Mbit / 10 Mbit. 10 Mbit / 1 Mbit. 12 Mbit / 2 Mbit. Fiber 5 Mbit ** 5 Mbit / Mbit 5,90 Fiber 50 Mbit * 50 Mbit / 8 Mbit 9,90 Fiber 80 Mbit * 80 Mbit / Mbit 5,90 Mini Mbit* Mbit / Mbit 9,90 Klasik 2 Mbit* 2 Mbit / 2 Mbit Standard 8 Mbit* 8 Mbit / 3Mbit Expert

More information

Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach

Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach EKONOMICKÁ FAKULTA TU V KOŠICIACH MATERIÁL NA ROKOVANIE: Vedeckej rady, dňa: 16.11.20 Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach Predkladá: prof.

More information

Z obsahu. O environmentálnej informatike na Enviro-i-Fóre Model trvalo udržateľného rozvoja a manažmentu horských oblastí

Z obsahu. O environmentálnej informatike na Enviro-i-Fóre Model trvalo udržateľného rozvoja a manažmentu horských oblastí Z obsahu 4 O environmentálnej informatike na Enviro-i-Fóre 2012 5 Model trvalo udržateľného rozvoja a manažmentu horských oblastí 6 Z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky 10 Na Svetový deň

More information

FINANCOVÁNÍ PROJEKTŮ ZE ZDROJŮ EU PROJECT FINANCING BY EU FONDS

FINANCOVÁNÍ PROJEKTŮ ZE ZDROJŮ EU PROJECT FINANCING BY EU FONDS VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV FINANCÍ FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT INSTITUTE OF FINANCES FINANCOVÁNÍ PROJEKTŮ ZE ZDROJŮ EU PROJECT FINANCING

More information

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava TASR, SITA Bratislava, 17. 3. 2011 Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky upozorňuje na výskyt

More information

TP-LINK 150Mbps Wireless AP/Client Router Model TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca

TP-LINK 150Mbps Wireless AP/Client Router Model TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca TP-LINK 150Mbps Wireless AP/Client Router Model TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca Obsah balenia TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca PoE injektor Napájací adaptér CD Ethernet kábel Systémové požiadavky

More information

Hodnotenie kvality produktu

Hodnotenie kvality produktu Hodnotenie kvality produktu (2012/2013) Obsah 1. Úvod... 3 2. ISO 9126: Meranie kvality softvérového produktu... 3 2.1 ISO 9126-1: Model kvality... 4 2.2 ISO TR 9126-2: Externé metriky... 6 2.3 ISO TR

More information

PLÁN HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE

PLÁN HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Riadiaci orgán pre operačný program Výskum a inovácie PLÁN HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE 2014

More information

Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0. Ľubomír Varga.

Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0. Ľubomír Varga. Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0 Ľubomír Varga lubomir.varga@lynx.sk Agenda CSA 6.0 refresh Vybrané vlastnosti CSA 6.0 Application Trust levels Notify User Rule Actions User Justifications

More information

anorama Nová Komisia sa ujíma úradu inforegio Regionálnu politiku EÚ bude viesť Corina Creţuová [ZIMA 2014 Č. 51]

anorama Nová Komisia sa ujíma úradu inforegio Regionálnu politiku EÚ bude viesť Corina Creţuová [ZIMA 2014 Č. 51] anorama [ZIMA 2014 Č. 51] inforegio Nová Komisia sa ujíma úradu Regionálnu politiku EÚ bude viesť Corina Creţuová Podpora politiky súdržnosti pre investície v súvislosti s energiou a zmenou klímy Čo ďalej

More information

Dlhodobé uchovávanie digitálnych objektov

Dlhodobé uchovávanie digitálnych objektov IBM Slovakia IBM Global Services Dlhodobé uchovávanie digitálnych objektov Radoslav Katuščák IBM Global Services Poradca v oblasti digitálne média Rado.Katuscak@Sk.IBM.Com 11/14/2007 2007 IBM Corporation

More information

Obsah. SOA REST REST princípy REST výhody prest. Otázky

Obsah. SOA REST REST princípy REST výhody prest. Otázky REST Peter Rybár Obsah SOA REST REST princípy REST výhody prest Otázky SOA implementácie WEB (1990) CORBA (1991) XML-RPC (1998) WS-* (1998) SOAP RPC/literal SOAP Document/literal (2001) REST (2000) SOA

More information

PLÁN HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE

PLÁN HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky Riadiaci orgán pre Operačný program Výskum a inovácie PLÁN HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE NA PROGRAMOVÉ OBDOBIE 2014-2020

More information

DOPYT NA TRHU VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU VÝVOJOVÉ TRENDY

DOPYT NA TRHU VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU VÝVOJOVÉ TRENDY DOPYT NA TRHU VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU VÝVOJOVÉ TRENDY Jana Jurková ÚVOD Trh vysokoškolského vzdelávania je miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt po vzdelávaní. Zároveň predstavuje aj

More information

Spôsoby zistenia ID KEP

Spôsoby zistenia ID KEP Spôsoby zistenia ID KEP ID KEP (kvalifikovaný elektronický podpis) je možné zistiť pomocou napr. ovládacieho panela, prostredíctvom prehliadača Internet Expolrer, Google Chrome alebo Mozilla Firefox. Popstup

More information

Mesačná kontrolná správa

Mesačná kontrolná správa Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia mar.18 feb.18 jan.18 dec.17 nov.17 okt.17 sep.17 aug.17 júl.17 jún.17 máj.17 apr.17 mar.17 Internetová populácia SR 12+ 3 904 509 3 802 048 3 870 654 3 830

More information

Informačný portál Národnej rady Slovenskej republiky

Informačný portál Národnej rady Slovenskej republiky Informačný portál Národnej rady Slovenskej republiky Realizačný koncept, softvérová platforma, množina dostupných údajov, možnosti komunikácie s verejnosťou RNDr. Stanislav Dzurjanin, exe IT, spol. s r.

More information

Ťažba neenergetických surovín a sústava Natura 2000

Ťažba neenergetických surovín a sústava Natura 2000 USMERŇUJÚCI DOKUMENT Ťažba neenergetických surovín a sústava Natura 2000 príroda EURÓPSKA KOMISIA životné prostredíe 2 Usmernenia EK pre nové činnosti v oblasti ťažby neenergtických surovín v súlade s

More information

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci

PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX SWD(2014) XXX PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci SK SK PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci

More information

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030

Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 August 2016 Obsah OBSAH... 2 MANAŽÉRSKE ZHRNUTIE... 3 1 ÚVODNÉ INFORMÁCIE...

More information

Databázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko

Databázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko Databázy (1) Prednáška 11 Alexander Šimko simko@fmph.uniba.sk Contents I Aktualizovanie štruktúry databázy Section 1 Aktualizovanie štruktúry databázy Aktualizácia štruktúry databázy Štruktúra databázy

More information

Model FIREFF a jeho súčasti

Model FIREFF a jeho súčasti Model FIREFF a jeho súčasti 24.11.2015 Ing. Vladimír Mózer, PhD. ANALÝZA, POSUDZOVANIE A MANAŽMENT POŽIARNEHO RIZIKA Analýza požiarneho rizika Identifikácia nebezpečenstva Analýza frekvencie/ pravdepodobnosti

More information

VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY

VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY Typy tried class - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie je špecifikovaná inak, viditeľnosť členov je private. struct - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie

More information

NOVÉ NORMY PRE SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA

NOVÉ NORMY PRE SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA NOVÉ NORMY PRE SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA New Standards for Management Systems Abstrakt Ľubomír BELAN FBI UNIZA, Katedra bezpečnostného manažmentu, Ul.1.mája 32, 010 26, Žilina, SR Lubomir.Belan@fbi.uniza.sk

More information

Program Interreg V-A Slovenská republika Rakúsko Program Interreg V-A Slovenská republika Maďarsko PROGRAM EURÓPSKEJ

Program Interreg V-A Slovenská republika Rakúsko Program Interreg V-A Slovenská republika Maďarsko PROGRAM EURÓPSKEJ 1 2018 Obsah: Nové programové obdobie 2014 2020 v skratke... 4 Oblasť vzdelávania... 7 Oblasť sociálnych služieb... 8 Oblasť kultúry... 9 Oblasť dopravy... 10 Oblasť prírodného a kultúrneho dedičstva...

More information

Mesačná kontrolná správa

Mesačná kontrolná správa Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia dec.16 nov.16 okt.16 sep.16 aug.16 júl.16 jún.16 máj.16 apr.16 mar.16 feb.16 jan.16 Internetová populácia SR 12+ 3 728 988 3 718 495 3 718 802 3 711 581 3 700

More information

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY

UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE FAKULTA MATEMATIKY, FYZIKY A INFORMATIKY KALKULÁCIA ÚPLNÝCH NÁKLADOV V PROSTREDÍ SLOVENSKÝCH VYSOKÝCH ŠKÔL BAKALÁRSKA PRÁCA 2014 Matej Štefák UNIVERZITA KOMENSKÉHO V

More information

OPERA NÝ PROGRAM ZAMESTNANOS A SOCIÁLNA INKLÚZIA

OPERA NÝ PROGRAM ZAMESTNANOS A SOCIÁLNA INKLÚZIA OPERA NÝ PROGRAM ZAMESTNANOS A SOCIÁLNA INKLÚZIA Referenčný dokument Operačný program Zamestnanosť a sociálna inklúzia určený pre programové obdobie 2007-2013 Vydal: Riadiaci orgán pre Operačný program

More information

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 6. 3. 2017 COM(2017) 114 final 2017/0048 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o európskej podnikovej štatistike, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 184/2005 a zrušuje

More information

Premeňme slová na činy! Spoločne to môžeme dokázať! Spoločne za lepšiu politiku Manuál pre mainstreaming

Premeňme slová na činy! Spoločne to môžeme dokázať! Spoločne za lepšiu politiku Manuál pre mainstreaming Spoločne za lepšiu politiku Manuál pre mainstreaming Vytvorený v rámci európskeho projektu: Mainstreaming Mental Disability Policies Politika ika je dôležitá! Aj my sme občania! Už nič o nás bez nás! Premeňme

More information

Návrh odkanalizovania lokality Košice-Krásna pri postupnom budovaní rodinných domov

Návrh odkanalizovania lokality Košice-Krásna pri postupnom budovaní rodinných domov Technická univerzita v Košiciach, STAVEBNÁ FAKULTA Ústav environmentálneho inžinierstva Diplomová práca Návrh odkanalizovania lokality Košice-Krásna pri postupnom budovaní rodinných domov Proposal of sewage

More information

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 1. 6. 2018 COM(2018) 392 final 2018/0216 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť

More information

SK Energia z obnoviteľných zdrojov pre udržateľný rozvoj vidieka: významný potenciál synergií, avšak zväčša nezrealizovaný.

SK Energia z obnoviteľných zdrojov pre udržateľný rozvoj vidieka: významný potenciál synergií, avšak zväčša nezrealizovaný. SK 2018 Č. 05 Osobitná správa Energia z obnoviteľných zdrojov pre udržateľný rozvoj vidieka: významný potenciál synergií, avšak zväčša nezrealizovaný (podľa článku 287 ods. 4 druhého pododseku ZFEÚ) AUDÍTORSKÝ

More information

OZNÁMENIE KOMISIE INTELIGENTNÉ MESTÁ A OBCE EURÓPSKE INOVAČNÉ PARTNERSTVO

OZNÁMENIE KOMISIE INTELIGENTNÉ MESTÁ A OBCE EURÓPSKE INOVAČNÉ PARTNERSTVO EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 10. 7. 2012 C(2012) 4701 final OZNÁMENIE KOMISIE INTELIGENTNÉ MESTÁ A OBCE EURÓPSKE INOVAČNÉ PARTNERSTVO SK SK OZNÁMENIE KOMISIE INTELIGENTNÉ MESTÁ A OBCE EURÓPSKE INOVAČNÉ PARTNERSTVO

More information

kompas ČASOPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR O ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOCH

kompas ČASOPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA SR O ŠTRUKTURÁLNYCH FONDOCH euro www.strukturalnefondy.sk ročník V. číslo 2/2008 kompas ČASPIS MINISTERSTVA VÝSTAVBY A REGINÁLNEH RZVJA SR ŠTRUKTURÁLNYCH FNDCH V EÚ jestvujú ďalšie programy, financované zo štrukturálnych fondov (okrem

More information

Rada Európskej únie V Bruseli 10. marca 2017 (OR. en) Jeppe TRANHOLM-MIKKELSEN, generálny tajomník Rady Európskej únie

Rada Európskej únie V Bruseli 10. marca 2017 (OR. en) Jeppe TRANHOLM-MIKKELSEN, generálny tajomník Rady Európskej únie Rada Európskej únie V Bruseli 10. marca 2017 (OR. en) Medziinštitucionálny spis: 2017/0048 (COD) 7169/17 NÁVRH Od: Dátum doručenia: 6. marca 2017 Komu: Č. dok. Kom.: COM(2017) 114 final Predmet: STATIS

More information

Zásady Európskeho parlamentu pre monitorovanie pomocou kamerového systému

Zásady Európskeho parlamentu pre monitorovanie pomocou kamerového systému Zásady Európskeho parlamentu pre monitorovanie pomocou kamerového systému schválené zástupkyňou generálneho tajomníka Európskeho parlamentu Francescou R. RATTIOVOU 20. apríla 2013 aktualizované 28. marca

More information

Do-it-yourself Europe Praktická príručka pre budovanie projektu a jeho riadenie

Do-it-yourself Europe Praktická príručka pre budovanie projektu a jeho riadenie Do-it-yourself Europe Praktická príručka pre budovanie projektu a jeho riadenie Project Number: 2011-4026/001-001 1 2 Licencia Táto publikácia je súčasťou projektu SOLE, založeného s podporou Európskej

More information

Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL. Ján Zázrivec Softec

Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL. Ján Zázrivec Softec Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL Ján Zázrivec Softec Dáta dnešného sveta Oblasti kde sa spracováva veľké množstvo dát: Internet Web vyhľadávače, Sociálne siete Veda Large Hadron Collider,

More information

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 29. 2. 2012 COM(2012) 83 final OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o realizácii strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané

More information

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 2.12.2011 KOM(2011) 804 v konečnom znení 2011/0380 (COD)C7-0460/11 Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY o Európskom fonde pre námorníctvo a rybárstvo, ktorým sa zrušuje

More information

Towards Green Growth. Smerom k zelenému rastu. Summary in Slovak. Zhrnutie v slovenčine

Towards Green Growth. Smerom k zelenému rastu. Summary in Slovak. Zhrnutie v slovenčine Towards Green Growth Summary in Slovak Smerom k zelenému rastu Zhrnutie v slovenčine Zelený rast predstavuje cestu podpory ekonomického rastu a rozvoja a zároveň ochranu prírodných zdrojov, aby sme mohli

More information

Obnoviteľné zdroje energií a energetická efektívnosť - podpora regionálnych energetických politík

Obnoviteľné zdroje energií a energetická efektívnosť - podpora regionálnych energetických politík Obnoviteľné zdroje energií a energetická efektívnosť - podpora regionálnych energetických politík Energy efficiency and renewables supporting policies in local level for energy /ENER SUPPLY/ Dr. h. c.

More information

VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE

VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE Róbert Fejko Katedra environmentálneho manažmentu Fakulta

More information

Sme pripravení zmeniť myslenie?

Sme pripravení zmeniť myslenie? Sme pripravení zmeniť myslenie? Očividne to je rozpočet. Má to veľa čísel. / George W. Bush / Výrok bývalého prezidenta Spojených štátov amerických síce poukazuje na vnímanie rozpočtu ako dokumentu, v

More information

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE

SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE SK SK SK EURÓPSKA KOMISIA Brusel, 11.3.2011 KOM(2011) 113 v konečnom znení SPRÁVA KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE Kvalita benzínu a motorovej nafty, ktoré sa používajú pri cestnej doprave v Európskej

More information

EURÓPSKA LEGISLATÍVA pre kozmetické výrobky

EURÓPSKA LEGISLATÍVA pre kozmetické výrobky EURÓPSKA LEGISLATÍVA pre kozmetické výrobky Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 o kozmetických výrobkoch http://eur-lex.europa.eu/lexuriserv/lexuriserv.do?uri=oj:l:2009:342:0059:0209:sk:pdf

More information

MANAŽÉRSKE SYSTÉMY V OBLASTI BEZPEČNOSTI A ENVIRONMENTU MIROSLAV RUSKO - JOZEF HARANGOZÓ - JÁN IĽKO - HANS-DIETER PIETRUCHA

MANAŽÉRSKE SYSTÉMY V OBLASTI BEZPEČNOSTI A ENVIRONMENTU MIROSLAV RUSKO - JOZEF HARANGOZÓ - JÁN IĽKO - HANS-DIETER PIETRUCHA MANAŽÉRSKE SYSTÉMY V OBLASTI BEZPEČNOSTI A ENVIRONMENTU MIROSLAV RUSKO - JOZEF HARANGOZÓ - JÁN IĽKO - HANS-DIETER PIETRUCHA MANAGEMENT SYSTEMS FOR SAFETY AND ENVIRONMENT ABSTRAKT Environmentálne a bezpečnostné

More information

SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 2008

SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 2008 Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky SPRÁVA O STAVE ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SLOVENSKEJ REPUBLIKY V ROKU 2008 Slovenská agentúra životného prostredia Vláda v súlade s environmentálnym právom

More information

Použité skratky: Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 1

Použité skratky: Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 1 Použité skratky: COHEM - Centrum odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva EMAS - (Environmental Management and Audit Schema) -systém environmentálneho riadenia a auditu EMS - (Environmental

More information

MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK

MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK ABSTRAKT: THE POSSIBILITY OF THE ACQUISITION OF COMPETENCE AS A PREREQUISITE FOR EFFECTIVE RISK MANAGEMENT Juraj Sinay 69, Slavomíra

More information

Turecko - Veľká mešita a nemocnica v Divrigi. Čína - Klasické záhrady v Suzhou. Kambodža - Angkor Česko - Historické centrum Prahy

Turecko - Veľká mešita a nemocnica v Divrigi. Čína - Klasické záhrady v Suzhou. Kambodža - Angkor Česko - Historické centrum Prahy ... Turecko - Veľká mešita a nemocnica v Divrigi Čína - Klasické záhrady v Suzhou......... Kambodža - Angkor Česko - Historické centrum Prahy Z obsahu 4 Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja Slovenska

More information

Výzvy pre systémy ekooznačovania. Znaky eko-označovania. Rast environmentálneho poškodenia a vplyv produktov

Výzvy pre systémy ekooznačovania. Znaky eko-označovania. Rast environmentálneho poškodenia a vplyv produktov Téma : Identifikácia a označovanie environmentálne vhodných produktov Rast environmentálneho poškodenia a vplyv produktov Výroba, predaj a spotreba vedú k rastu environmentálny škôd a ohrozeniu životného

More information

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava TASR, SITA Vaša značka/zo dňa Naša značka Vybavuje Bratislava -/- OHVBPKV/6410-4/24581/2016/Ki Ing. Kišacová,

More information

LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk. MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám.

LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk. MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám. LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám. LL SPORT LL SPORT je sofistikované vysoko výkonné LED svietidlo špeciálne

More information

Tvorba Národnej sústavy kvalifikácií

Tvorba Národnej sústavy kvalifikácií Národný projekt Tvorba Národnej sústavy kvalifikácií Marek Fano, Asseco Central Europe, a.s. Konferencia Cesta ku kvalifikáciám, Bratislava, 17. 03. 2015 2 Obsah 1. Národná sústava kvalifikácií (NSK) v

More information

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED. Radoslava Kanianska Jana Jaďuďová Iveta Marková

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED. Radoslava Kanianska Jana Jaďuďová Iveta Marková UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA PRÍRODNÝCH VIED Radoslava Kanianska Jana Jaďuďová Iveta Marková BANSKÁ BYSTRICA 2017 Zelená ekonomika Radoslava Kanianska, Jana Jaďuďová, Iveta Marková

More information

Uroplasty Essential Incontinence Solutions

Uroplasty Essential Incontinence Solutions MASTER Uroplasty Essential Incontinence Solutions DECLARATION OF CONFORMITY Annex II, Directive 93/42/EEC, 1993 Full Quality Assurance System Uroplasty Inc. ensures and declares that a full quality system

More information

Platby za ekosystémové služby PES Financovanie ochrany prírody

Platby za ekosystémové služby PES Financovanie ochrany prírody Platby za ekosystémové služby PES Financovanie ochrany prírody Máj 2014 Zuzana Okániková, Radoslav Považan Obsah Úvod... 3 1 Ekosystémové služby a ich hodnotenie... 4 2 Finančné nástroje v ochrane prírody...

More information

OPERAČNÉ PROGRAMY, DOTÁCIE

OPERAČNÉ PROGRAMY, DOTÁCIE OPERAČNÉ PROGRAMY, DOTÁCIE Názov ministerstv a práce, sociálnych vecí a rodiny SR pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR vnútra program/iný dokument Ľudské zdroje Integrovaný regionálny operačný program

More information

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY INFORMAČNÍ STRATEGIE FIRMY FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV INFORMATIKY

VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY INFORMAČNÍ STRATEGIE FIRMY FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV INFORMATIKY VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV INFORMATIKY FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT INSTITUTE OF INFORMATICS INFORMAČNÍ STRATEGIE FIRMY CORPORATE INFORMATION

More information

INTEGROVANÝ MANAŽÉRSKY SYSTÉM V STAVEBNEJ ORGANIZÁCII Datum: Zdroj: Eurostav INTEGROVANÝ MANAŽÉRSKY SYSTÉM V STAVEBNEJ ORGANIZÁCII

INTEGROVANÝ MANAŽÉRSKY SYSTÉM V STAVEBNEJ ORGANIZÁCII Datum: Zdroj: Eurostav INTEGROVANÝ MANAŽÉRSKY SYSTÉM V STAVEBNEJ ORGANIZÁCII INTEGROVANÝ MANAŽÉRSKY SYSTÉM V STAVEBNEJ ORGANIZÁCII Datum: 2008-06-25 Zdroj: Eurostav INTEGROVANÝ MANAŽÉRSKY SYSTÉM V STAVEBNEJ ORGANIZÁCII Stavať kvalitne a spoľahlivo, neohrozovať pritom životné prostredie

More information

Analýza, monitor merania administratívneho a regulačného zaťaženia podnikania

Analýza, monitor merania administratívneho a regulačného zaťaženia podnikania 2014 Autorský kolektív: Conorto Roman, Dlhopolček Juraj, Chúpek Milan, Maxin Radovan, Plai Ľubomír, Surová Silvia, Škultéty Štefan, Tonka Vladimír, Tvrdoň Ján Analýza, monitor merania administratívneho

More information

Usmernenie k miestnemu rozvoju vedenému komunitou určené miestnym aktérom

Usmernenie k miestnemu rozvoju vedenému komunitou určené miestnym aktérom Európske štrukturálne a investičné fondy Usmernenie pre členské štáty a programové orgány Usmernenie pre prijímateľov Usmernenie k miestnemu rozvoju vedenému komunitou určené miestnym aktérom Verzia 2:

More information

Využitie Big Data technológií pre skvalitnenie výskumu a vzdelávania

Využitie Big Data technológií pre skvalitnenie výskumu a vzdelávania Využitie Big Data technológií pre skvalitnenie výskumu a vzdelávania Eugen Molnár Copyright 2012 Hewlett-Packard Development Company, L.P. The information contained herein is subject to change without

More information

VÝZNAM BEZPEČNOSTNEJ DOKUMENTÁCIE Z POHĽADU TVORBY INFORMAČNÉHO SYSTÉMU

VÝZNAM BEZPEČNOSTNEJ DOKUMENTÁCIE Z POHĽADU TVORBY INFORMAČNÉHO SYSTÉMU Miroslav FODOR VÝZNAM BEZPEČNOSTNEJ DOKUMENTÁCIE Z POHĽADU TVORBY INFORMAČNÉHO SYSTÉMU Abstract: The article deals with issues of safety documentation, which is very important in creating a secure information

More information

Delegáciám v prílohe zasielame dokument Komisie COM(2012) 341 final.

Delegáciám v prílohe zasielame dokument Komisie COM(2012) 341 final. RADA EURÓPSKEJ ÚNIE V Bruseli 2. júla 2012 (02.07) (OR. en) 12093/12 COMPET 480 RECH 310 IND 121 MI 465 FC 34 RC 17 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Jordi AYET PUIGARNAU, riaditeľ, v zastúpení generálneho tajomníka

More information

KAPITOLA 21 REGIONÁLNA POLITIKA A KOORDINÁCIA ŠTRUKTURÁLNYCH NÁSTROJOV 5. DODATKOVÁ INFORMÁCIA

KAPITOLA 21 REGIONÁLNA POLITIKA A KOORDINÁCIA ŠTRUKTURÁLNYCH NÁSTROJOV 5. DODATKOVÁ INFORMÁCIA KAPITOLA 21 REGIONÁLNA POLITIKA A KOORDINÁCIA ŠTRUKTURÁLNYCH NÁSTROJOV 5. DODATKOVÁ INFORMÁCIA V zmysle negociačnej pozície Slovenskej republiky (CONF-SK 72/00), jej doplnkových informácií (CONF-SK 67-01,

More information

Preložené z anglického originálu Health 2020: a European policy framework supporting actions across government and society for health and well-being

Preložené z anglického originálu Health 2020: a European policy framework supporting actions across government and society for health and well-being Regionálny výbor pre Európu 62. zasadnutie Malta, 10. 13. september 2012 Zdravie 2020: Európsky politický rámec na podporu vládnych a spoločenských aktivít pre zdravie a prosperitu Svetová zdravotnícka

More information

Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia

Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing Juraj Šitina, Microsoft Slovakia m Agenda Cloud Computing Pohľad Microsoftu Predstavujeme platformu Microsoft Azure Benefity Cloud Computingu Microsoft je

More information

NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE A FONDY EÚ

NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE A FONDY EÚ NEZISKOVÉ ORGANIZÁCIE A FONDY EÚ 2014-2020 Neziskové organizácie a fondy EÚ 2014 2020 Vydal: Úrad podpredsedu vlády Slovenskej republiky pre investície a informatizáciu, Centrálny koordinačný orgán, Štefánikova

More information

Úvod. Štrukturálne fondy EÚ. Definícia. História eurofondov [3]

Úvod. Štrukturálne fondy EÚ. Definícia. História eurofondov [3] Obsah Úvod... 3 Štrukturálne fondy EÚ... 3 Definícia... 3 História eurofondov... 3 Rozdelenie fondov... 4 Štrukturálne fondy... 4 Rozvoj vidieka... 5 Zameranie eurofondov... 6 Ponuka pre Slovensko... 7

More information