1 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov

Size: px
Start display at page:

Download "1 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov"

Transcription

1 16 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov 1 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov V tejto kapitole analyzujeme vývoj obsahu a rozsahu pojmov 2 globalizácia a hybné sily globalizácie. Pri skúmaní zohľadňujeme vymedzenia týchto pojmov z pohľadu predstaviteľov rozdielnych spoločenskovedných disciplín (politológie, medzinárodnej politiky, ekonómie, sociológie, antropológie, pedagogiky a psychológie). Naším cieľom nie je obsiahnuť všetky doteraz existujúce spôsoby nazerania na globalizáciu a jej hybné sily. Vyberáme len tie, ktoré nám pomôžu zachytiť čo najviac rozmanitých východísk a prístupov v skúmaní týchto javov. Z množiny autorov skúmajúcich uvedené javy podrobujeme analýze len práce niekoľkých vybraných autorov, ktorí tieto fenomény aj pomenovávali v súčasnosti zaužívanými slovnými vyjadreniami (slovom globalizácia, resp. slovným spojením hybné sily globalizácie) 3 a zároveň pojem globalizácia, resp. pojem hybné sily globalizácie rozšírili v istej miere o nový obsah a rozsah, dovtedy slovom globalizácia, resp. slovným spojením hybné sily globalizácie nenazývaný 4. Ponímania globalizácie a hybných síl globalizácie z pohľadu vybraných autorov sú zoradené chronologicky v časovej osi, čo nám poskytuje lepší prehľad o priebehu rozširovania obsahu a rozsahu skúmaných pojmov. 1.1 Vymedzenie pojmu globalizácia Pojem globalizácia 5 sa začiatkom 21. storočia stal všeobecne prijímanou súčasťou mnohých vyjadrení vedcov, politikov, ale aj laickej verejnosti. Široká akceptácia 2 Obsahom pojmu budeme v tejto práci rozumieť súhrn znakov (zvyčajne podstatných), podľa ktorých sa zovšeobecňujú a vyčleňujú predmety [resp. javy] v danom pojme. Rozsahom pojmu budeme chápať tried[u] predmetov [resp. javov] zovšeobecnených v pojme. FROLOV, I. T. Filozofický slovník. 3. dopl. a preprac. vyd. Bratislava: Pravda, 1982, s Naším kritériom je používanie slova globalizácia a slovného spojenia hybné sily globalizácie v akomkoľvek inojazyčnom ekvivalente. 4 Javom, ktorý je v súčasnosti nazývaný globalizáciou, sa v minulosti zaoberalo viacero autorov ako napr. Karl Marx, Walt Rostow, Marshall McLuhan, John Burton, Hedley Bull, Bruce Russett, Michael Doyle a i. (bližšie pozri BAYLIS, J. and S. SMITH, eds. The globalization of world politics: an introduction to international relations. 3rd ed. Oxford: Oxford University Press, 2005, pp. 8 10), no slovom globalizácia tento jav nepomenovávali. Podobne sa o hybných silách globalizácie zmieňovali autori ako napr. George Modelski, Ronald E. Barnet a Richard J. Müller, Theordore Levitt a i. (bližšie pozri v podkapitole 1.1 Globalizácia), hoci slovné spojenie hybné sily globalizácie nepoužívali. 5 Slovotvorný základ slova globalizácia glob- je latinského pôvodu, možno ho nájsť už v latinskom slove globus, ktoré nieslo význam guľa. Z tohto latinského slova bolo neskôr odvodené francúzske slovo globe, ktoré potom prebrala angličtina. Podľa slovníka The Oxford Dictionary sa slovo globe s významom guľa objavilo v písanej angličtine po prvýkrát v roku Podobný záznam z roku 1553 však naznačoval, že slovu globe v nasledujúcom období pribudne nový význam. Začalo sa totiž používať v spojení the globe of (the) earth/of (the) world, čo v doslovnom preklade znamená guľa zeme/sveta, a napokon aj prebralo na seba význam celého slovného spojenia, zemeguľa. Takýto rozšírený význam slova globe bol zachytený v písanej podobe v roku SIMPSON, J. A. and E. S. C. WEINER. The Oxford Dictionary. 2nd ed. Oxford: Clarendon Press, 1989, vol. VI., p Z pôvodne francúzskeho slova globe sa od seba nezávisle formovali dve prídavné mená, jedno anglické, druhé francúzske. Z udomácneného anglického globe vzniklo približne o sto rokov neskôr prídavné meno global s významom guľatý. Pozri SIMPSON, J. A. and E. S. C. WEINER, odk. 5, p Vo francúzštine pokračoval vývoj trochu inak. Aj tu vzniklo prídavné meno global, avšak s odlišným významom. Namiesto vonkajšieho tvaru označovalo vnútorné vlastnosti ako celkový, všezahrňujúci, úplný, neskôr dokonca celosvetový alebo univerzálny. Medzi týmito dvoma prídavnými menami zrejme dochádzalo k stretu a vzájomnému ovplyvňovaniu, ktorého výsledkom bolo obohatenie anglického prídavného mena global o význam, ktorý nieslo jemu podobné slovo vo francúzštine. Stalo sa tak však až po vyše dvesto rokoch, The Oxford Dictionary totiž datuje prvý písomný

2 17 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov záznam o použití slova global v angličtine v takomto význame až do roku SIMPSON, J. A. and E. S. C. WEINER, odk. 5, p Nový význam zatlačil ten prv používaný natoľko, že v súčasných prekladových alebo výkladových slovníkoch sa anglické slovo global s významom guľatý už nespája. Pozri napr. CAFORIO, A. Slovensko-anglický slovník. 1. vyd. Bratislava: Smaragd pedagogické nakladateľstvo, 2001, s. 144 alebo HORNBY, A. S. Oxford advanced learner s dictionary of current English. 5th ed. Edited by Jonathan CROWTHER. Oxford: Oxford University Press, 1998, p Aj odvodzovanie ďalších slov so slovotvorným základom glob- prebiehalo vo francúzštine a angličtine rozdielne. Vo frankofónnej oblasti bolo zo slova global odvodené slovo globalisation vo význame čin vnímania, predstavovania si niečoho alebo niekoho ako celok. Spočiatku sa používalo v psychológii (Decroly 1925), neskôr aj vo filozofii (Mounier 1946). Bližšie pozri Globalisation. In: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales [online] Nancy Cedex: CNRTL, 2004 [cit. 11. decembra 2004]. Dostupné na internete: V anglofónnej oblasti odvodzovanie nových slov so slovotvorným základom glob- malo dynamickejší charakter. V roku 1930 sa objavilo slovo globally, príslovka s významom globálnym spôsobom, v globálnom rozsahu; celkovo; univerzálne, celosvetovo. Pozri SIMPSON, J. A. and E. S. C. WEINER, odk. 5, p Po ňom v roku 1942 nasledovalo podstatné meno globality, s významom schopnosť byť globálnym; univerzalita, totalita; špec. schopnosť obsiahnuť celý svet, schopnosť mať celosvetový dosah alebo význam; (potenciál pre) globálnu integráciu, globálne pôsobenie alebo globálny vplyv (zvlášť v obchodnom a finančnom kontexte). Globality. In: Oxford English Dictionary [online]. 2nd ed. Oxford: Oxford University Press, 1989 [cit. 11. decembra 2004]. Dostupné na internete: =globalization&first=1&max_to_show=10&single=1&sort_type=alpha. O dva roky neskôr sa začali používať sloveso globalize, robiť globálnym, a podstatné mená globalism, internacionalizácia, a globalization, vo význame čin globalizovania. Pozri SCHOLTE, J. A. Globalization: a critical introduction. 1st ed. New York: Palgrave Macmillan, 2000, p. 43, WILTON, D. Globalization. In: WILTON, D. Wordorigins.org [online] jún [cit. 25. júla 2008]. Dostupné na internete: a Global. In: Oxford English Dictionary [online]. 2nd ed. Oxford: Oxford University Press, 1989 [cit. 11. decembra 2004]. Dostupné na internete: =word&queryword=globalization&first=1&max_to_show=10&single=1&sort_type=alpha. Od anglického slova globalization boli utvorené ekvivalenty so slovotvorným základom glob- takmer vo všetkých ostatných jazykoch. Ako príklad možno uviesť zopár ekvivalentov: v nemeckom jazyku je zaužívaným Globalisierung, v ruskom jazyku глобализация (globalizacija), v talianskom jazyku globalizzazione, vo švédskom a holandskom jazyku globalisering, v španielskom jazyku globalización, v portugalskom jazyku globalizaçao, v poľskom jazyku globalizacja, v maďarskom jazyku globalizálódás, v českom jazyku globalizace a v slovenskom jazyku globalizácia. Pozri napr. Ekonomický slovník v 11 jazycích. 1. vyd. Praha: Václav Svojtka & Comp., 1998, s Zvláštnu výnimku tvorí francúzsky ekvivalent, odlišný tým, že jeho slovotvorným základom nie je glob-, ako vo väčšine jazykov. Keďže vo francúzštine už existovalo slovo globalisation s iným významom a bolo používané v odlišnom kontexte, základom pre vznik francúzskeho ekvivalentu sa stalo iné slovo, a to významovo blízke monde, označujúce svet v najširšom slova zmysle. Z neho boli potom odvodené prídavné meno mondial, svetový, príslovka mondialement, svetovo, sloveso mondialiser, urobiť svetovým, a podstatné mená mondialisme, doktrína usilujúca o vytvorenie (politickej) jednoty ľudského spoločenstva; politika vo svetovom meradle (NEUMANN, J. and V. HOŘEJŠÍ et al. Velký francouzsko-český slovník. 1. vyd. Praha: Academia, 1974, s. 115) a mondialisation, skutok, čin dávania niečomu svetovú dimenziu (Mondialisation. In: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales [online] Nancy Cedex: CNRTL, 2004 [cit. 11. decembra 2004]. Dostupné na internete: Podľa Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales bolo slovo mondialisation prvýkrát písomne použité v roku Mondialisation. In: Centre National de Ressources Textuelles et Lexicales [online] Nancy Cedex: CNRTL, 2004 [cit. 11. decembra 2004]. Dostupné na internete: Britský Oxford English Dictionary dokonca uvádza, že francúzske slovo mondialisation bolo použité už v roku Mondialization. In: Oxford English Dictionary [online]. 2nd ed. Oxford: Oxford University Press, 1989 [cit. 11. decembra 2004]. Dostupné na internete: =word&queryword=monde&first=1&max_to_show=10&single=1&sort_type=alpha. Vo francúzsko-českom prekladovom slovníku z roku 1974 bolo toto slovo preložené popisom ako nadobud-

3 18 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov a používanie tohto pojmu však neustále narážajú na otázku nepresnosti a nejednoznačnosti jeho vymedzenia. Od prvého objavenia sa pojmu globalizácia v 20-tych rokoch minulého storočia uplynulo niekoľko desaťročí, ale jeho obsah a rozsah sa doteraz neustále mení a vyvíja. V súčasnosti existuje obrovské množstvo ponímaní globalizácie, ktoré nie sú vždy identické, dokonca si niekedy aj navzájom protirečia. Tento nerovnaký spôsob nazerania na daný jav následne vedie k odlišnému chápaniu jeho podstaty, prejavov, príčin a dôsledkov. Pojem globalizácia sa objavoval v prácach rôznych autorov už od konca 20-tych rokov minulého storočia. Jedným z prvých, ktorí s týmto pojmom systematicky pracovali, bol belgický lekár a pedagóg Jean-Ovide Decroly. Pojem globalizácia použil už v roku 1924 a rozvíjal ho vo svojich ďalších prácach, z ktorých najznámejšou je monografia La fonction de globalisation et l'enseignement publikovaná v roku V Decrolyho ponímaní bol daný pojem odrazom dvoch skutočností. Jednu z nich predstavoval princíp fungovania mentálnych procesov u detí, na základe ktorého vnímajú okolité prostredie (i svoje reakcie naň) ako jeden celok, teda globálne, a až neskôr sa učia vnímať javy a predmety jednotlivo a analyzovať ich. Tou druhou bola metóda vyučovania, ktorá rešpektuje uvedený princíp, a vychádza [...] z určitých životných celkov biologicko-sociálnych 7. Oba tieto javy mali spoločnú vlastnosť, ktorá tvorila jeden zo základných znakov skúmaného pojmu, a to ich vzťahovanie sa na určitý celok. V polovici 40-tych rokov 20. storočia sa pojem globalizácia ujal aj v publicistike. V januári 1944 bol napr. použitý v afroamerickom týždenníku The Chicago Defender v súvislosti s rozširovaním vedomia o problémoch rasizmu v USA po celom svete, ku nutie svetového charakteru; privedenie na svetovú úroveň, (snaha o) prispôsobenie sa požiadavkám svetového trhu. NEUMANN, J. and V. HOŘEJŠÍ et al. Velký francouzsko-český slovník. 1. vyd. Praha: Academia, 1974, s V súčasnosti sa skúmané slovo prekladá do slovenčiny a češtiny dvojakým spôsobom, buď ako globalizácia (PORUBSKÁ, E. and V. GRÜNDLEROVÁ. Francúzskoslovenský slovník. 1. vyd. Bratislava: Ikar, 2002, s. 383), resp. globalizace alebo ako mondializácia, resp. mondializace (SOKOL, J. Kdo se chce spravedlivě rozhorčit, ať radši dál nečte. In: Vesmír. Praha: Vesmír, spol. s r. o., 2002, roč. 81, č. 9, s. 529). Keďže v súčasnom svete prevláda angloamerický vplyv nad francúzskym, rozšírenejšie a častejšie používané je slovo globalizácia. V odborných kruhoch však zároveň prebieha diskusia o tom, ktoré z týchto dvoch slov je výstižnejšie. Ako príklad možno uviesť krátky úryvok z článku Jána Sokola: Globalizácia nie je príliš šťastné označenie, pretože naznačuje akoby šlo o zemepisnú záležitosť. Jacques Derrida má pravdu, keď namiesto toho navrhuje termín mondializácia, pretože je to záležitosť čisto kultúrna, civilizačná, a teda ľudská a spoločenská. SOKOL, J. Kdo se chce spravedlivě rozhorčit, ať radši dál nečte. In: Vesmír. Praha: Vesmír, spol. s r. o., 2002, roč. 81, č. 9, s Vybrané aspekty etymologickej analýzy slova globalizácia boli publikované v práci MATTOVÁ, I. Globalizácia: vybrané kapitoly. 1. vyd. Prešov: NITECH, 2003, s. 7 13, Podrobnú bibliografiu Jeana-Ovida Decrolyho pozri v práci VAN GORP, A. Tussen mythe en wetenschap: Ovide Decroly ( ). 1. Druk. Leuven: ACCO, 2005, pp PAVLÍK, O. Didaktika. 1. vyd. Bratislava: Štátne nakladateľstvo, Knižnica Štátneho pedagogického ústavu v Bratislave, s Decrolyho chápanie pojmu globalizácia bližšie pozri v prácach DUBREUCQ, F. Jean-Ovide Decroly ( ). In: PROSPECTS: the quarterly review of comparative education. Paris: UNESCO, International Bureau of Education, 1993, vol. 23, no. 1/2, pp ; ŠTVERÁK, V. Stručné dějiny pedagogiky. 1. vyd. Praha: Státní pedagogické nakladatelství, 1983, s V pedagogike a pedagogickej psychológii sa podobné chápanie pojmu globalizácia, aké zastával Decroly, používa dodnes. Napr. český Výkladový slovník z pedagogiky vydaný v roku 2012 k heslu globalizácia uvádza, že predstavuje: Pedagogický smer vychádzajúci pri vyučovaní od celku a prirodzených situácií. Vedie k zlučovaniu rôznych predmetov do jedného komplexnejšieho celku, útvaru; pracuje s projektmi (napr. Decloryho [správne Decrolyho] metóda centier záujmu). KOLÁŘ, Zdeněk a kol. Výkladový slovník z pedagogiky. 1. vyd. Praha: Grada Publishing, 2012, s. 43.

4 19 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov ktorému dochádzalo prostredníctom pôsobenia amerických jednotiek v druhej svetovej vojne. 8 Takéto ponímanie pojmu globalizácia v sebe nieslo nový dynamický prvok. Globalizácia sa nielenže vzťahovala na istý celok, ktorý v tomto prípade tvorila celá zemeguľa, ale chápalo sa ňou predovšetkým šírenie určitej skutočnosti, ktoré má celosvetový dosah. Ponímanie globalizácie ako celosvetového šírenia istého javu preniklo v polovici 20. storočia i do oblasti sociológie. V tomto význame sa daný pojem objavil napr. v prácach sociológa Paula Meadowsa The Culture of Industrial Man a Culture Theory and Industrial Analysis vydaných v rokoch 1950 a V prvej z nich sa autor zmieňuje o globalizácii priemyselnej agresie a paniky 9, v tej druhej tvrdí, že v procese globalizácie je nová univerzalistická kultúra 10. Meadows rozšíril rozsah skúmaného pojmu o ďalšie sociálne javy, ktoré boli šírené po celom svete (priemyselnú agresiu a paniku, ako aj univerzalistickú kultúru) a v jeho obsahu umocnil chápanie globalizácie ako procesu, ktorý je postupný a má svoj špecifický a zákonitý priebeh. V roku 1961 bol pojem globalizácia zachytený aj slovníkom všeobecného jazyka, Merriam Webster s Third New International Dictionary. Charakterizovaný bol len vo veľmi všeobecnej rovine a pomerne stroho ako čin globalizovania, odkazujúc pritom na obsah pojmu globalizovať, teda robiť niečo globálnym, celosvetovým 11. Toto vymedzenie však implicitne poukazovalo na to, že globalizácia má svojho pôvodcu, živú alebo neživú silu, ktorá ho uvádza do pohybu. Zaradenie daného pojmu medzi heslá slovníka zároveň nasvedčovalo tomu, že koncom 50-tych a začiatkom 60-tych rokov 20. storočia narastala frekvencia jeho používania. Koncom 60-tych rokov začalo vznikať viacero prác, ktoré boli odrazom snahy o prehlbovanie poznatkov o procese globalizácie 12. Dôsledkom toho bolo ďalšie rozširovanie obsahu a rozsahu skúmaného pojmu. Jedným z autorov, ktorí v tomto období prispeli k obohateniu významu pojmu globalizácia bol francúzsky filozof Raymond Aron 13. V práci Progress and Disillusion publikovanej v roku 1968 použil tento pojem v nasledovnom kontexte: V súčasnosti ľudstvo po prvýkrát prežíva spoločnú históriu. Táto skutočnosť sa stala samozrejmou a jej vonkajšie prejavy sú zjavné. Organizácia Spojených národov i olympijské hry sú symbolom určitej jednoty v rámci ľudského druhu všetky národy posielajú svojich športovcov na olympiádu, podobne ako to robili grécke mestské štáty pred viac ako dvetisíc rokmi, a väčšina krajín je alebo by mala byť zastúpená v Organizácii Spojených národov. Podobne ako 8 WILTON, odk MEADOWS, P. The culture of industrial man. 1st ed. Lincoln: University of Nebraska Press, 1950, p MEADOWS, P. Culture theory and industrial analysis. In: SELLIN, T., ed. Annals of the American academy of political and social science: Labour in the American economy. 1st ed. Philadelphia: American Academy of Political and Social Science, March 1951, vol. 274, no. 1, p GOVE, P. B. Merriam Webster s Third New International Dictionary. Springfield: Merriam- Webster, 1961, p Prameň: SIMPSON, J. A. and E. S. C. WEINER. The Oxford Dictionary. 2nd ed. Oxford: Clarendon Press, 1989, vol. VI., p Obdobie 60-tych rokov 20. storočia zvykne byť nazývané aj obdobím prvej vlny globalizačných teórií v spoločenských vedách. Bližšie pozri PETRUSEK, M. Reflexe globalizačních procesů v sociálních vědách. In: Vesmír. Praha: Vesmír, spol. s r. o., 2000, roč. 79, č. 7, s Raymond Aron pôsobil aj ako profesor sociológie a žurnalista. Bližšie údaje pozri Webster s New Biographical Dictionary. 1st ed. Springfield (Massachusetts): Merriam-Webster Inc., Publishers, 1988, p. 50.

5 20 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov športovci každého z národov súťažia na športových podujatiach na princípe rovnosti, stretávajú a zhovárajú sa aj veľvyslanci jednotlivých krajín na oficiálnych recepciách. Táto,transnárodná spoločnosť smeruje k univerzalite a po celej planéte sa rozvíja systém medzištátnych vzťahov. Ak dve krajiny v súčasnom svete neudržiavajú diplomatické vzťahy, nie je to preto, že si neuvedomujú svoju vzájomnú existenciu, ale skôr preto, že to predstierajú. Odmietnutie Spojených štátov uznať komunistickú Čínu predstavuje diplomatickú bojovú zbraň, a preto je samo o sebe formou dialógu. Taktiež sa stalo bežné zdôrazňovať technologické a ekonomické príčiny toho, čo môžeme nazývať,globalizáciou alebo,planetarizáciou. Ak civilné letecké spoločnosti uvedú nadzvukové zariadenia, let z Paríža do New Yorku bude trvať iba tri hodiny; rovnaký počet týždňov trvalo Tocquevillovi preplávať Atlantik; rýchlosť cestovania bude možné vynásobiť číslom 168. Prostriedky, ktorými človek disponuje na cestovanie a prepravu tovaru, zmenili naše celkové chápanie priestoru, zatiaľ čo okamžitá komunikácia skrátila čas. Štátnici zo severnej a južnej hemisféry vo Washingtone, Tokiu, Pekingu, Moskve, Londýne, Paríži, Kapskom meste a Buenos Aires sú jeden k druhému bližšie, ako boli pred storočím európski monarchovia k svojim poddaným. Angličtina sa stala lingua franca tejto planetárnej civilizácie, podobne ako bola francúzština jazykom európskej civilizácie, ale s významným rozdielom: francúzštinu si osvojila iba úzka elita, zatiaľ čo počet ľudí, ktorí ovládajú Basic English, je dnes absolútne i relatívne neporovnateľne väčší. Klasický pojem unifikácie ľudstva prostredníctvom tejto novej technológie výroby, dopravy a komunikácie je súčasťou nášho spoločného vedomia. [...] Všadeprítomnosť vizuálneho obrazu a rýchleho prenosu správ dnes dáva, alebo by mala dávať, ľuďom pocit, že sa môžu stať súčasťou jedného sveta. Ale reálny vplyv tejto unifikácie, ktorú môžeme nazvať materiálnou, je v skutočnosti menší v porovnaní so zvyčajnými domnienkami povrchných pozorovateľov [...] Nespôsobuje technológia, ako zdroj deštruktívnych prostriedkov, rozdelenie ľudstva, hoci rozum by volal po unifikácii? Ako zdroj výrobných prostriedkov, nie je technológia zodpovedná za nerovnosť medzi národmi, ktorá je v súčasnosti menej spochybniteľná a menej akceptovateľná ako kedykoľvek v minulosti? [...] Ľudstvo je a bude aj naďalej rozdelené kvôli rozširovaniu inak univerzálnej túžby po národnej nezávislosti, kvôli nerovnomernosti vývoja, kvôli rozmachu vo svojej podstate partikularistického nacionalizmu, a kvôli tlakom vytváraným ideológiami, ktoré ich stúpenci považujú za univerzálne. 14 Aron chápe globalizáciu ako proces smerujúci k unifikácii ľudstva, ktorý je poháňaný najmä pôsobením ekonomických a technologických faktorov. Tento proces sa podľa neho prejavuje v rôznych oblastiach spoločenského života: v oblasti techniky, technológií, dopravy a komunikácie, najmä zmenou ponímania priestoru a času a zrýchlením šírenia informácií, v oblasti politiky intenzívnejším rozvíjaním medzištátnych kontaktov a vytváraním organizácií transnárodného charakteru, v kultúre postavením angličtiny ako najpoužívanejšieho medzinárodného jazyka, v športe olympijským súťažením. Zároveň tvrdí, že narastá aj spoločenské vedomie o zjednocovaní ľudstva a svet je čoraz viac vnímaný ako jeden celok. Ekonomické a technologické faktory, ktoré ľudstvo zjednocujú, však podľa Arona súčasne pôsobia 14 ARON, R. Progress and disillusion: the dialectics of modern society. London: Pall Mall Press, 1968, pp , 139, 206.

6 21 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov aj protichodne, a brzdia proces unifikácie ľudstva. V protismere k zjednocovaniu pôsobia aj iné faktory, a to najmä politické a ideologické. Pomenovaním jednotlivých prejavov procesu globalizácie vymedzil Aron rozsah pojmu globalizácia na takmer všetky oblasti spoločenského života (oblasť techniky, technológií, dopravy, komunikácie, ekonomiky, politiky, kultúry a športu). Určením smerovania daného procesu k zjednocovaniu ľudstva, špecifikovaním povahy síl, ktoré ho poháňajú, a faktorov, ktoré bránia jeho plynulému vývoju, a načrtnutím vnútorných protirečení pôsobenia globalizácie, obohatil obsah skúmaného pojmu v mnohých aspektoch. K rozšíreniu obsahu a rozsahu pojmu globalizácia prispeli v 60-tych a 70-tych rokoch 20. storočia aj politológovia a teoretici medzinárodných vzťahov. Jedným z nich bol napr. George Modelski, ktorý sa analýze procesu globalizácie venoval vo svojej publikácii Principles of World Politics vydanej v roku Pojem globalizácia v nej vymedzil takto: Na rozdiel od všetkých predchádzajúcich historických spoločností je súčasná svetová spoločnosť globálna. Proces, prostredníctvom ktorého bolo množstvo historických spoločností spojených do jedného globálneho systému, možno nazvať globalizáciou. [...] Proces globalizácie uviedli do chodu ľudia, ktorí žili v malom kúte zemeguľe, nie v centre svetovej civilizácie. Boli to oni, kto nasledujúcich päťsto rokov určoval rýchlosť a charakter globalizácie, čím sa zároveň stali tvorcami štruktúry svetovej politiky. [...] Najdôležitejšou charakteristikou globalizácie bol jej podivuhodne nekontrolovaný charakter. Napriek sile a intenzite tohto procesu nešlo o organizovanú expanziu centralizovaného systému, akou boli súbežné čínske expedície do Afriky. Nebola to expanzia jednej entity, nazývanej Európa, ktorá obsadzovala zámorské teritóriá. Išlo skôr o príliv obrovského množstva aktivít z Európy do sveta. Následne vplyv tohto procesu zmenil aj samotnú Európu. [...] Paradoxne, hlavným dôsledkom éry globalizácie bol nárast na štát orientovanej, nie globálnej úrovne svetovej politiky. [...] Globalizácia pomohla konsolidovať systém nezávislých štátov pre Európu, a napokon aj pre svet, podporujúc nárast diverzity organizácií, z ktorých každá jedna slúžila ako zárodok novej autonómie a diverzity. Ale predovšetkým tento proces posilnil štát, a tým výrazne ovplyvnil dianie budúceho politického vývoja. 15 Podľa Modelského je globalizácia neriadený a nekontrolovaný historický proces 16, na základe ktorého došlo k prepojeniu jednotlivých spoločností do jedného a v ľudskej histórii jedinečného globálneho systému tvoriaceho základ súčasného usporiadania sveta. Podnet ku globalizácii vzišiel z Európy a predstavoval pôsobenie mnohých navzájom nezávislých aktérov. Dôsledkom tohto procesu nebol vznik jednej globálnej vlády, ale posilnenie postavenia národných štátov. Modelského chápanie pojmu globalizácia sa od Aronovho ponímania v niektorých aspektoch odlišuje. Na rozdiel od Arona, ktorý chápe globalizáciu ako proces prebiehajúci v súčasnosti, Modelski zdôrazňuje, že globalizácia je procesom, ktorý prebiehal v minulosti, no ktorého dôsledky môžeme badať v súčasnom období. 15 MODELSKI, G. Principles of world politics. 1st ed. New York: The Free Press, 1972, pp. 41, 44, 49, 53, Modelski tvrdí, že proces globalizácie prebiehal v rozmedzí rokov MODELSKI, odk. 15, p. 25.

7 22 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov Odlišné je aj jeho nazeranie na hlavnú hybnú silu procesu globalizácie, vymedzuje ju rôznou škálou aktérov pôsobiacou predovšetkým z jednej geografickej oblasti, Európy. Modelski však prispel k obohateniu obsahu daného pojmu aj poukázaním na paradoxné či protirečivé pôsobenie globalizácie, podobne ako Aron. Podľa Modelského daný proces nevedie nevyhnutne k posilňovaniu globálnej úrovne a vytváraniu jedného globálneho politického celku, ale môže mať za následok aj upevnenie nižších úrovní a rozdeľovanie celku na menšie časti. Modelski tak rozvíja svoje ponímanie globalizácie najmä v rovine geografickej a v oblasti medzinárodných vzťahov, ktoré zároveň ohraničujú rozsah ním vymedzeného pojmu globalizácia. V približne rovnakom období, v akom sa pojem globalizácia ujal v politológii a teórii medzinárodných vzťahov, ho začali používať aj teoretici medzinárodného práva. V roku 1972 sa napr. objavil v publikácii This Endangered Planet. Jej autor, Richard A. Falk, zasadil pojem globalizácia do nasledujúceho kontextu: [...] na ochranu a obnovu kvality životného prostredia je potrebné nazerať ako na aktívnu politickú úlohu, ktorá musí byť chápaná ako základný prvok budúceho usporiadania sveta. Zahrnutie tohto prvku samozrejme predstavuje porušenie tradície myslenia o svetovom usporiadaní, ktoré bolo zamerané na prevenciu vojen a v posledných rokoch sa rozšírilo o otázky ekonomického a sociálneho blahobytu a prednedávnom aj o otázku ľudských práv. Ekologické vedomie musí preniknúť do každého aspektu nového usporiadania sveta. V súčasnosti vlády ponímajú ekologické otázky ako záležitosť do značnej miery národného rozsahu. Takáto koncepcia je obzvlášť rozšírená v USA, k čomu prispela veľkosť krajiny dosahujúca kontinentálne rozmery a,horlivý pohľad na problémy týkajúce sa národnej prosperity. V Európe prispela k regionálnemu vymedzeniu otázok environmentálnej politiky blízkosť krajín. V celom treťom svete existovala pochopiteľná tendencia spájať environmentálne problémy výlučne so sprievodnými javmi pokročilej industrializácie. Environmentálne otázky nemali v dôsledku tohto doposiaľ žiadne podstatné globálne zastúpenie. Je možné očakávať, že Konferencia OSN o životnom prostredí, ktorá sa konala v roku 1972, bude stimulovať širšie uznanie toho, že poškodzovanie životného prostredia má potenciálny globálny vplyv (a preto si žiadna vláda nemôže dovoliť byť ľahostajná k poškodzovaniu životného prostredia inými, aj keď k nemu dochádza vo väčšej vzdialenosti) a toho, že ochranu životného prostredia na seba nemôžu prevziať vlády konajúce jednotlivo, ale vyžaduje si to globálne systémy riadenia, ktoré zo svojej pozície môžu zhodnotiť rozmanitosť zainteresovaných záujmov. (Preto žiadna vláda alebo skupina vlád nemôže dúfať vo vyriešenie problému kvality životného prostredia prostredníctvom svojich vlastných autonómnych plánov konania). V súčasnosti je ťažké tieto tvrdenia podložiť dostupnými dôkazmi, ale trendy v znečisťovaní oceánov a atmosféry nás uisťujú, že blízka budúcnosť bude svedkom rapídnej globalizácie ekologických záujmov. 17 Falk pojem globalizácia nevymedzuje presnou definíciou, no na základe kontextu, do ktorého ho zasadil, je možné usúdiť, že pod týmto pojmom chápe trend smerujúci k zjednocovaniu ľudstva za účelom spolupráce v určitej oblasti. Vplyvom narastajúceho znečisťovania životného prostredia bude podľa neho dochá- 17 FALK, R. A. This endangered planet: prospects and proposals for human survival. New York: Vintage Books, 1972, pp

8 23 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov dzať k zjednocovaniu ekologických záujmov ľudstva, čo vyústi aj do zjednocovania a celoplanetárnej spolupráce v rovine politickej. Chápanie globalizácie z pohľadu Falka sa približuje ponímaniu Arona v tom zmysle, že obaja na globalizáciu nazerajú ako na proces, resp. trend, ktorý vedie k zjednocovaniu ľudstva. No na rozdiel od Arona, charakterizujúceho globalizáciu ako proces, ktorý sa prejavuje v súčasnosti, a Modelského, ktorý sa nazdáva, že proces globalizácie prebehol už v minulosti, sa podľa Falka globalizácia bude prejavovať a zintenzívňovať predovšetkým v blízkej budúcnosti. Odlišné je aj Falkove chápanie rozsahu daného pojmu, ktorý okrem oblasti politickej vymedzuje i oblasťou ekologickou. 60-te a 70-te roky 20. storočia boli taktiež obdobím, kedy bol obsah a rozsah pojmu globalizácia rozpracovaný z ekonomického hľadiska. Takéto ponímanie globalizácie možno nájsť napr. v publikácii Global Reach, vydanej v roku 1974, ktorá je výsledkom spolupráce amerického ekonóma Ronalda E. Müllera a právnika, bývalého pracovníka ministerstva zahraničných vecí USA a spoluzakladateľa Institute for Policy Studies Richarda J. Barneta. Uvedená dvojica autorov použila pojem globalizácia v tejto súvislosti: Aby sme pochopili vplyv globálnych korporácií na väčšinu obyvateľov USA [...] musíme si pripomenúť základné aspekty globálnej transformácie [...] Po prvé, nárast globálnych korporácií predstavuje globalizáciu oligopolistického kapitalizmu. Jednoduchšie povedané, nová štruktúra korporácií je vyvrcholením procesu koncentrácie a internacionalizácie, na základe ktorého sa svetová ekonomika dostala pod značnú kontrolu niekoľko stoviek obchodných spoločností, ktoré medzi sebou nesúťažia podľa tradičných pravidiel klasického trhu. Po druhé, záujmom týchto spoločností je maximalizácia globálneho zisku, ktorá si môže [...] vyžadovať minimalizáciu zisku v určitých krajinách za určitých okolností. Toto je však len jeden príklad, ako sa záujmy globálnych korporácií a krajín, v ktorých pôsobia, môžu dostať do konfliktu. [...] Konflikty tiež existujú medzi [...] globálnymi korporáciami a ich domácou krajinou. Po tretie, chudobné národy Ázie, Latinskej Ameriky a čoskoro Afriky, dlhodobé zásobárne surovín pre medzinárodnú ekonomiku, sa postupne stávajú hlavným dejiskom novej výroby. Tento dramatický posun zo severu na juh, ktorý sa pred mnohými rokmi nedal predvídať, mení vzorce zamestnávania a životnej úrovne v USA. Napokon, tento globálny ekonomický proces vytvára novú koncentráciu politickej moci, ktorá je, vyjadrené právnickým a politickým jazykom, v súkromných rukách. Skrátka, manažéri globálnych korporácií nie sú ani volení ľudom, občania nad nimi nemajú ani dohľad, dokonca ani nie sú pod tlakom občanov, napriek tomu, že v priebehu svojej každodennej činnosti robia rozhodnutia, ktoré majú na životy ľudí oveľa väčší vplyv, ako má väčšina generálov a politikov. Hlavným zdrojom ich moci je riadenie vedomostí trojakého druhu: spôsobu výroby a organizácie, t. j. ako vyrábať, ponúkať a prevážať; spôsobu získavania a riadenia finančného kapitálu, t. j. ako vytvárať svoju vlastnú globálnu ekonomiku izolovanú od osudov národných ekonomík prostredníctvom presunu ziskov a vyhýbania sa daniam; spôsobu marketingu, t. j. ako vytvárať

9 24 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov a uspokojovať dopyt po ich tovare prostredníctvom šírenia ideológie konzumu cez ovládanie reklamy, masmédií a masovej kultúry. 18 Barnet a Müller ponímajú globalizáciu ako proces koncentrácie a internacionalizácie, ktorý spôsobuje transformáciu ekonomiky v zmysle posilňovania oligopolistického kapitalizmu. Vplyvom pôsobenia globalizácie narastá počet korporácií a v rukách ich manažérov sa koncentruje politická moc, ktorá im umožňuje rozhodovať o každodennom živote občanov mnohých štátov, napriek tomu, že do svojich funkcií neboli volení. Za hlavnú hybnú silu tohto procesu považujú snahu o maximalizáciu zisku, na základe ktorej korporácie presúvajú výrobný proces z rozvinutých krajín do krajín chudobných, bez ohľadu na záujmy štátov (napr. na ich politiku zamestnanosti), v ktorých tieto korporácie pôsobia. Podobne ako Aron chápu aj Barnet a Müller globalizáciu ako proces, ktorý prebieha v súčasnosti. No na rozdiel od neho sa domnievajú, že tento proces nesmeruje k zjednocovaniu ľudstva, ale ku koncentrovaniu a internacionalizácii moci jednej z jeho súčastí, ekonomickej oligarchie. Hybnou silou tohto procesu podľa nich teda nie je sledovanie záujmov v prospech celého ľudstva, ako tvrdí napr. Falk, ale maximalizácia zisku, o ktorú usilujú jednotlivci. Rozsah takto chápaného pojmu vymedzujú predovšetkým oblasťou ekonomickou a politickou. K ďalšiemu rozširovaniu obsahu a rozsahu pojmu globalizácia dochádzalo aj v priebehu 80-tych rokov 20. storočia 19. Ponímanie globalizácie v tomto období rozvinul napr. americký ekonóm Theodore Levitt v článku The Globalization of Markets uverejnenom v roku Na globalizáciu v ňom nazeral týmto spôsobom: Ohromná sila ženie svet ku konvergentnej zhodnosti, a tou silou je technológia. Sprístupnila komunikáciu, dopravu a cestovanie. Spôsobila dychtivosť izolovaných miest a chudobných ľudí po čare modernity. Všade chce takmer každý všetko, o čom počul, čo videl alebo s čím sa stretol prostredníctvom nových technológií. Výsledkom je nová komerčná realita objavenie sa globálnych trhov pre štandardizované výrobky v doposiaľ nepredstaviteľnom rozsahu. Korporácie sa zamerali na nový profit z úspor z veľkosériovej výroby, distribúcie, marketingu a manažmentu. Premietnutím tohto profitu do zníženia svetových cien môžu zdecimovať konkurentov, ktorí stále žijú v obmedzujúcom zovretí starých domnienok o fungovaní sveta. Zvyčajné rozdiely v národnej a regionálnej preferencii sú minulosťou. Skončilo sa obdobie, keď spoločnosť mohla predať minuloročné modely alebo nižšie verzie zdokonalených výrobkov v menej rozvinutom svete. A minulosťou sú aj dni, kedy ceny, marže a zisky v zahraničí boli vo všeobecnosti vyššie ako doma. Naporúdzi je globalizácia trhov. Spolu s ňou sa nadnárodný komerčný svet blíži ku koncu, a taktiež nadnárodné korporácie. 18 BARNET, R. J. and R. E. MÜLLER. Global reach: the power of the multinational corporations. New York: Simon & Schuster, 1974, pp V 80-tych rokoch 20. storočia bol pojem globalizácia rozpracovaný aj futurológmi a teoretikmi manažmentu. Ich ponímania daného pojmu sa však v mnohom podobali vymedzeniam ekonómov. Upozorňovali na narastanie počtu nadnárodných spoločností, vznik novej medzinárodnej deľby práce a oslabovanie postavenia národných štátov. Bližšie pozri napr. prácu TOFFLER, A. The third wave. 1st ed. New York: Morrow, 1980, p. 320 alebo prácu OHMAE, K. Beyond national borders. 1st ed. Homewood (Illinois): Dow Jones-Irwin, 1987, pp

10 25 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov Nadnárodná a globálna korporácia nie sú tým istým. Nadnárodná korporácia pôsobí v mnohých krajinách a prispôsobuje svoje výrobky a praktiky v každej z nich pri vysokých relatívnych nákladoch. Globálna korporácia pôsobí s neochvejnou stálosťou pri nízkych relatívnych nákladoch ako keby celý svet (alebo jeho hlavné regióny) bol jednou entitou; predáva všade rovnaký tovar rovnakým spôsobom. [...] Všetkozasahujúci víchor globalizácie sa netýka len [...] surovín alebo výrobkov na báze najnovšej technológie, kde univerzálny jazyk zákazníkov a užívateľov napomáha štandardizácii. Transformujúci vietor rozdúchaný sprístupnením komunikácie a cestovaním preniká do každej oblasti života. V súvislosti s obchodom nič nepotvrdzuje túto skutočnosť viac ako úspech McDonald s od Champ Elysées po Ginzu, Coca-Coly v Bahrajne a Pepsi-Coly v Moskve, a rockovej hudby, gréckeho šalátu, hollywoodskych filmov, kozmetiky Revlon, televízorov Sony a džínsov Levi kdekoľvek. [...] Nikto sa [globalizácii] nevymyká a nič ju nemôže zastaviť [...] 20 Levitt pokladá globalizáciu za nezvratný proces, ktorý vedie ku štandardizácii výroby, produktov, distribúcie a správania sa aktérov na globálnych trhoch. Nadnárodné korporácie sa podľa neho menia na korporácie globálne, ktoré používajú stratégiu veľkosériovej výroby štandardizovaných výrobkov čo najvyššej kvality za čo najnižšiu cenu. Z kupujúcich sa stávajú konzumenti s preferenciami rovnakými po celom svete. Za hybnú silu tohto procesu Levitt pokladá technológiu, ktorá umožnila rozvoj komunikácie, dopravy a cestovania, štandardizácii však podľa neho napomáha i používanie univerzálneho jazyka. Levitt podobne ako Aron, Barnet a Müller poníma globalizáciu ako proces, ktorý prebieha v súčasnosti. No na rozdiel od poslednej uvedenej dvojice autorov, ktorí upozorňujú najmä na zmeny, ktoré tento proces spôsobuje na strane ponuky (teda v postavení korporácií a ich manažérov), Levitt zameriava svoju pozornosť aj na to, ako globalizácia vplýva na stranu dopytu (teda na správanie sa spotrebiteľov). Nazeranie Levitta na hybnú silu globalizácie je podobné ako ponímanie Arona, v istom momente sa však odlišuje. Zatiaľ čo Aron sa domnieva, že globalizácia je poháňaná technológiou a ekonomikou, Levitt pokladá za hlavnú hybnú silu globalizácie technológiu a zmeny v ekonomickej oblasti považuje za dôsledok pôsobenia tejto sily. Levitt prispel k ďalšiemu rozšíreniu obsahu pojmu globalizácia najmä upozornením na to, že globalizácia je proces nezvratný, vedie ku štandardizácii a mení správanie aktérov svetovej ekonomiky. A hoci sa vo svojej analýze zameral predovšetkým na preskúmanie pôsobenia globalizácie v oblasti ekonomickej, rozsah skúmaného pojmu vymedzil pomerne široko, podľa neho sa totiž vzťahuje na všetky sféry spoločenského života (ako príklad uvádza oblasť ekonomiky, kultúry, životného štýlu či stravovania). Pojem globalizácia bol v 80-tych rokoch naďalej rozvíjaný aj z pohľadu politológov, napr. Jamesom E. Harfom a B. Thomasom Troutom. Títo americkí autori v práci The Politics of Global Resources z roku 1986 používali daný pojem v nasledovnej súvislosti: Jedným z hlavných trendov v priebehu posledných päťsto rokov bolo postupné, no stále sa zrýchľujúce smerovanie ku globálnej sociálnej štruktúre. Výsledná multidimenzionálna globalizácia následne ovplyvnila množstvo skutoč- 20 LEVITT, T. The globalization of markets. In: Harvard business review. Boston: Harvard Business School Publishing, May June 1983, vol. 61, no. 3, pp. 2 3.

11 26 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov ností [...], v podstate im umožnila obopnúť zemeguľu. Táto globalizácia bola silne ovplyvnená troma historickými udalosťami: (1) expanziou Západu, (2) vznikom a rozšírením kapitalizmu a (3) rozvojom a šírením modernej vedy a techniky. Tieto tri javy, povedané slovami jedného pozorovateľa,,napomohli ku globalizovaniu histórie, geografie, ekonómie, politológie, kultúrológie, sociológie, demografie, ekológie a psychológie človeka. Svetová história už nie je súborom izolovaných a oddelených regionálnych príbehov, vstúpili sme do obdobia, v ktorom má každá udalosť potenciálny vplyv na všetky kúty sveta, teda do obdobia globálnej histórie. Tento vplyv bol posilnený rozvojom rýchlej globálnej dopravy a komunikačných systémov, čím sa dramaticky znížila úloha geografickej vzdialenosti. Ekonomiky sveta, dokonca aj v komunistickej časti, už nie sú nezávislé, ale rýchlo sa stávajú súčasťou komplexnej, vnútorne prepojenej globálnej ekonomiky. Z hľadiska politiky sa objavil jednotný celosvetový medzištátny systém, ktorý sa prejavuje existenciou Organizácie Spojených národov, vyše tristo iných medzinárodných vládnych organizácií a nárastom bilaterálnych aktivít. Okrem toho väčšina štátov sa domnieva, že je dôležité venovať pozornosť aj politickým udalostiam ďaleko vzdialeným od ich hraníc, pretože si uvedomujú ich potencionálny dosah. Jednotlivé kultúry, dlho izolované od zmien pôsobiacich zvonku, teraz zisťujú, že sú jednou z mnohých oddelených,mikro kultúr, ktoré čelia neoprávnenému zásahu oveľa mnohostrannejšej, Západ kopírujúcej, na techniku orientovanej,makro kultúry rozšírujúcej sa po celej zemeguli. Časť tejto zmeny je dôsledkom narastajúceho pohybu jednotlivcov, tovarov, služieb a informácií cez hranice štátov s cieľom nadobudnúť globálny rozsah. Nazerajúc zo sociologickej perspektívy, tieto vplyvy prispeli ku globalizovanej sociálnej štruktúre. Z pohľadu demografického sa celosvetovým fenoménom stala urbanizácia. Z ekologického hľadiska zasahuje ľudská činnosť do životného prostredia na Zemi v narastajúcej miere. Ľudia dnes môžu hory prenášať, doslovne i obrazne, a žiadna časť Zeme nie je imúnna voči z toho vyplývajúcim dôsledkom. A napokon je tento proces globalizácie sprevádzaný svojím vlastným jazykom. Slovné spojenia ako,kozmická planéta,,globálna dedina,,zmenšujúci sa svet,,globálne nákupné centrum a,globálna továreň sú všetky súčasťou novej rétoriky. 21 Globalizácia je Harfom a Troutom vnímaná ako postupný, no neustále sa zrýchľujúci multidimenzionálny proces smerujúci ku globálnej sociálnej štruktúre. Tento proces podľa nich prebieha už päťsto rokov a je uvádzaný do pohybu troma faktormi: expanziou Západu, šírením kapitalizmu a rozvojom vedy a techniky. Prejavuje sa v mnohých oblastiach spoločenského života, napr. v ekonomike formovaním komplexnej a vnútorne prepojenej globálnej ekonomiky, v politike vznikom medzidštátnych štruktúr a prehlbovaním vzájomnej spolupráce, v kultúre celosvetovým šírením západnej kultúry. Globalizácia zároveň spôsobuje zmenu v ponímaní priestoru a času, urýchľuje pohyb obyvateľstva a posilňuje jeho tendenciu k urbanizácii, podnecuje zásahy človeka do životného prostredia. Človek si existenciu tohto procesu uvedomuje a snaží sa ju zachytiť aj jazykovými prostriedkami. Uvedená dvojica amerických politológov, podobne ako Modelski, globalizáciou pomenúva proces, ktorý smeruje k vytváraniu jednej globálnej štruktúry, resp. jedného globálneho systému, a má svoje hlbšie historické korene. Na rozdiel od Model- 21 HARF, J. E. and T. B. TROUT. The politics of global resources: population, food, energy, and environment. 1st ed. Durham: Duke University Press, 1986, pp. 3 4.

12 27 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov ského, ktorý tvrdí, že globalizácia prebiehala v rokoch , Harf a Trout kladú začiatok tohto procesu do 15. storočia a považujú ho za proces neukončený, a teda prebiehajúci aj v súčasnosti. Harf a Trout však prispeli k rozšíreniu skúmaného pojmu aj upozornením na skutočnosť, že proces globalizácie je síce postupný, no neustále sa zrýchľuje. Toto zrýchľovanie je podľa nich výsledkom pôsobenia nie jedného, ale viacerých historických faktorov súčasne (expanziou Západu, šírením kapitalizmu a rozvojom vedy a techniky). Rozsah nimi používaného pojmu globalizácia je široký, globalizácia sa podľa týchto autorov dotýka oblasti ekonomiky, politiky, kultúry, vedy, životného prostredia, vplýva na vnímanie priestoru a času, na zmenu demografických ukazovateľov a zasahuje aj do sféry jazyka a ľudskej psychiky. K obohacovaniu významu pojmu globalizácia dochádzalo v tomto období aj prispením sociológov. Ako príklad je možné uviesť Ulricha Becka, ktorý v práci Risikogesellschaft publikovenej v roku 1986 (v českom preklade vyšla pod názvom Riziková společnost v roku 2004) predstavil takéto nazeranie na globalizáciu: V rámci jednej formuly je možné povedať: núdza je hierarchická, smog je demokratický. Šírenie modernizačných rizík ohrozenie prírody, zdravia, výživy atď. relativizuje sociálne rozdiely a hranice. Z tohto faktu sú neustále vyvodzované značne rozdielne dôsledky. Riziká však v rámci svojho dosahu a medzi tými, čo sú im vystavení, objektívne pôsobia vyrovnávajúcim spôsobom. Práve v tom spočíva ich nová politická sila [...] Ešte zreteľnejšie sa to prejavuje, ak máme na mysli zvláštnu podobu, zvláštny model rozdeľovania modernizačných rizík, ktoré prejavujú imanentnú tendenciu ku globalizácii. Industriálna výroba je sprevádzaná univerzalizáciou foriem ohrozenia, nezávisle na mieste ich vzniku: potravinové reťazce spájajú na tejto zemi prakticky každého s každým. Neberú ohľad na hranice. [...] Táto tendencia ku globalizácii so sebou nesie formy vystavenia riziku, ktoré nie sú vo svojej všeobecnosti nijako špecifické. Tam, kde sa na možné ohrozenie premieňa všetko, tam už takpovediac nič nie je nebezpečné. Kde už niet úniku, nechce sa na to nakoniec ani myslieť. Apokalyptický fatalizmus ekológov dovoľuje kyvadlu privátnych i politických nálad, aby sa vychyľovalo akýmkoľvek smerom. Konanie už aj tak nepomôže. [...] V globalizácii je obsiahnutý model rozdeľovania rizík, ktorý je od nej zároveň potrebné zreteľne odlíšiť a ktorý v sebe skrýva silný, politicky výbušný náboj: riziká majú dosah skôr či neskôr aj na tých, kto ich produkuje alebo kto z nich ťaží. Šíriace sa riziká vykazujú v sociálnom ohľade bumerangový efekt: ani bohatí a mocní si pred nimi nie sú istí. Niekdajšie,latentné vedľajšie účinky dopadajú späť na centrá ich produkcie. Aktéri procesu modernizácie sa sami výrazne a veľmi konkrétne ocitajú vo víre nebezpečenstiev, ktoré vyvolávajú a z ktorých ťažia. Môže to nadobudnúť rozmanité formy. 22 Tento nemecký sociológ globalizáciu poníma ako tendenciu k univerzalizácii, ktorá sa prejavuje aj v prípade rozširovania rizík (napr. environmentálnych, zdravotných, potravinových a i.). Rizikám sú podľa neho rovnako vystavení tí, ktorí ich spôsobujú, ako aj tí, ktorí sa na ich vzniku nepodieľajú, a to bez ohľadu na hranice štátov. Udržanie si kontroly nad takto globalizovanými rizikami býva veľmi náročné, ak nie nemožné. 22 BECK, U. Riziková společnost: na cestě k jiné moderně. 1. vyd. Praha: Sociologické nakladatelství, 2004, s

13 28 Vymedzenie pojmov z vybraných prameňov Beckove chápanie pojmu globalizácia sa od doteraz uvedených ponímaní v niekoľkých aspektoch odlišuje. Hlavným znakom globalizácie je podľa jeho názoru tendencia k univerzalizácii, teda jej vzťahovanie sa na všetkých ľudí na tejto planéte bez rozdielu ich sociálnej a teritoriálnej príslušnosti. V tomto zmysle je globalizácia spravodlivá a demokratická. Rozsah skúmaného pojmu vymedzuje rozsahom civilizačných rizík, ku globalizovaniu ktorých dochádza. Tie môžu mať rôznu povahu: prírodno-sociálnu i intersociálnu. 23 Ďalším zo sociológov, ktorí v tomto období rozvíjali obsah i rozsah pojmu globalizácia, bol aj Roland Robertson. Ten vo svojom príspevku Church-State Relations and the World System uverejnenom v roku 1987 takto charakterizoval vlastné ponímanie globalizácie: Globalizáciou rozumiem proces, v súvislosti s ktorým sa, po prvé, svet stáva jedným miestom, v ktorom len málo toho, čo sa udeje, nemá výrazné dôsledky pre svet ako celok, a po druhé, vo svete narastá silný zmysel (ale zaiste nie konsenzuálne pochopenie) pre osud ľudstva a jeho raison d etre. Termín globalizácia používam v jeho prvotnom zmysle na označenie premeny sveta na jeden systém. Jeho druhotný význam sa spája so začleňovaním lokálnych javov do svetového systému. [... treba] zdôrazniť, že spleť trendov v smere globálnej integrácie na jednej strane a,explózie spoločností na strane druhej veľmi rýchlo vyúsťuje do globálnych pomerov, v ktorých je na spoločnosti a ich jednotlivých členov vyvíjaný silný nátlak, aby vystavili svoje identity v celom svojom rozsahu zoči voči svetu, možno i celému univerzu. 24 Robertson teda globalizáciu poníma v dvojakom zmysle. Jednak ňou chápe proces, ktorý vedie k narastaniu vzájomnej prepojenosti (čo sa prejavuje tým, že lokálne udalosti môžu mať celosvetový vplyv) a k integrovaniu sveta do jedného celku (teda k pohlcovaniu lokálneho globálnym). V tejto súvislosti si ľudstvo zároveň čoraz viac uvedomuje svoju vlastnú existenciu a potrebu hľadania zmyslu svojho bytia v takto prepojenom svete. A po druhé, globalizáciou rozumie proces začleňovania lokálnych javov do globálneho systému, teda ovplyvňovania globálneho lokálnym. 25 Obe tieto 23 Vo svojich neskorších prácach, najmä v publikácii Was ist Globalisierung? z roku 1997 (v slovenskom preklade vyšla v roku 2004 pod názvom Čo je globalizácia?), používa Beck pojem globalizácia v inom význame. Globalizáciu chápe predovšetkým ako proces oslabujúci postavenie národných štátov: Globalizácia [...] znamená procesy, ktorých prostredníctvom nadnárodní aktéri, ich mocenské možnosti, orientácia, identita a sieťové systémy, maria a zväzujú nadnárodné štáty a ich suverenitu. BECK, U. Čo je globalizácia?: omyly globalizmu: odpovede na globalizáciu. 1. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo spolku slovenských spisovateľov, 2004, s. 23. V origináli pozri BECK, U. Was ist Globalisierung?: Irrtümer des Globalismus Antworten auf Globalisierung. 1. Aufl. Frankfurt am Main: Suhrkamp, ROBERTSON, R. Church-state relations and the world system. In: ROBBINS, T. and R. ROBERTSON, eds. Church-state relations: tensions and transitions. 1st ed. New Brunswick (New Jersey): Transaction, 1987, pp. 43, V roku 1992 označil Robertson dve súčasti globalizácie nasledovne: [S]účasnú globalizáciu v jej najvšeobecnejšom zmysle môžeme považovať za formu inštitucionalizácie dvojakého procesu zahŕňajúceho univerzalizáciu partikularizmu a partikularizáciu univerzalizmu. ROBERTSON, R. Globalization: social theory and global culture. 1st ed. London: Sage Publications, 1992, pp V tejto spojitosti Robertson taktiež uvažoval o vzájomnom pôsobení heterogenizácie a homogenizácie. Jeho skúmanie vzájomného pôsobenia globálneho a lokálneho napokon vyústilo do rozpracovania pojmu glokalizácia. Bližšie pozri ROBERTSON, R. Glocalization: time-space and homogenity-heterogenity. In: FEATHERSTONE, M., S. LASH and R. ROBERTSON, eds. Global

Spájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c)

Spájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) Spájanie tabuliek Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) 2011-2016 Úvod pri normalizácii rozdeľujeme databázu na viacero tabuliek prepojených cudzími kľúčmi SQL umožňuje tabuľky opäť spojiť

More information

Aplikačný dizajn manuál

Aplikačný dizajn manuál Aplikačný dizajn manuál Úvod Aplikačný dizajn manuál je súbor pravidiel vizuálnej komunikácie. Dodržiavaním jednotných štandardov, aplikácií loga, písma a farieb pri prezentácii sa vytvára jednotný dizajn,

More information

Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu

Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Závereč ný workshop projektu INEDU-GOV Inovatívne vzdelávanie pracovníkov

More information

Databázové systémy. SQL Window functions

Databázové systémy. SQL Window functions Databázové systémy SQL Window functions Scores Tabuľka s bodmi pre jednotlivých študentov id, name, score Chceme ku každému doplniť rozdiel voči priemeru 2 Demo data SELECT * FROM scores ORDER BY score

More information

Anycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator

Anycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator Anycast Ľubor Jurena CEO jurena@skhosting.eu Michal Kolárik System Administrator kolarik@skhosting.eu O nás Registrátor Webhosting Serverové riešenia Správa infraštruktúry Všetko sa dá :-) Index Čo je

More information

Mesačná kontrolná správa

Mesačná kontrolná správa Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia dec.16 nov.16 okt.16 sep.16 aug.16 júl.16 jún.16 máj.16 apr.16 mar.16 feb.16 jan.16 Internetová populácia SR 12+ 3 728 988 3 718 495 3 718 802 3 711 581 3 700

More information

Medzinárodné vzťahy. Medzinárodné vzťahy 1/2004, ročník II.

Medzinárodné vzťahy. Medzinárodné vzťahy 1/2004, ročník II. Medzinárodné vzťahy Vedecký časopis pre medzinárodné politické, ekonomické, kultúrne a právne vzťahy Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave Medzinárodné vzťahy 1/2004, ročník

More information

Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved.

Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved. MS Managed Service Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved. Reproduction, or translation of materials without the author's written permission is prohibited. No content may be reproduced without

More information

Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia

Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing Juraj Šitina, Microsoft Slovakia m Agenda Cloud Computing Pohľad Microsoftu Predstavujeme platformu Microsoft Azure Benefity Cloud Computingu Microsoft je

More information

kucharka exportu pro 9FFFIMU

kucharka exportu pro 9FFFIMU požiadavky na export kodek : Xvid 1.2.1 stable (MPEG-4 ASP) // výnimočne MPEG-2 bitrate : max. 10 Mbps pixely : štvorcové (Square pixels) rozlíšenie : 1920x1080, 768x432 pre 16:9 // výnimočne 1440x1080,

More information

Mesačná kontrolná správa

Mesačná kontrolná správa Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia mar.18 feb.18 jan.18 dec.17 nov.17 okt.17 sep.17 aug.17 júl.17 jún.17 máj.17 apr.17 mar.17 Internetová populácia SR 12+ 3 904 509 3 802 048 3 870 654 3 830

More information

Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov

Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Radovan Semančík Agenda Úvod: Identity Crisis Technológie správy používateľov Postup nasadenia Záver Súčasný stav IT Security Nekonzistentné bezpečnostné

More information

Ekonomický pilier TUR

Ekonomický pilier TUR Názov indikátora: HDP na obyvateľa Zaradenie indikátora v DPSIR štruktúre: Základné informácie: SR Definícia Hrubý domáci produkt vyjadrovaný ako celková peňažná hodnota statkov a služieb vytvorených za

More information

Jednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue

Jednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue Jednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue PREDSLOV INTRODUCTORY REMARKS História výroby valivých ložísk AKE siaha až do Rakúsko Uhorskej monarchie.

More information

Desatinné čísla #1a. Decimal numbers #1b. How much larger is 21,8 than 1,8? Desatinné čísla #2a. Decimal numbers #2b. 14 divided by 0,5 equals...

Desatinné čísla #1a. Decimal numbers #1b. How much larger is 21,8 than 1,8? Desatinné čísla #2a. Decimal numbers #2b. 14 divided by 0,5 equals... Desatinné čísla #1a Mravec išiel 5,5 cm presne na sever, potom 3,4 cm na východ, 1,8 cm na juh, 14,3 cm na západ, 1,3 cm na sever a 10,9 cm na východ. Najmenej koľko cm musí teraz prejsť, aby sa dostal

More information

ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH

ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH. V NEMOCNICI A MIMO NEJ Alexandra Bražinová, Veronika Rehorčíková, Mark Taylor VIII. STREDOEURÓPSKY KONGRES URGENTNEJ MEDICÍNY A MEDICÍNY KATASTROF.3-1..17

More information

VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY

VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY Typy tried class - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie je špecifikovaná inak, viditeľnosť členov je private. struct - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie

More information

MS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník

MS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník MS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník Gratex Support Center support@gratex.com Exchange 2010 o com to bude? Tato prezentacia bude pre ludi co uvazuju nad prechodom na novy Exchange zopar otazok

More information

TRANSCRIPTION OF NUMERICAL OBJETCS TO TEXT FOR SLOVAK LANGUAGE

TRANSCRIPTION OF NUMERICAL OBJETCS TO TEXT FOR SLOVAK LANGUAGE Journal of Information, Control and Management Systems, Vol. 5, (2007), No. 1 25 TRANSCRIPTION OF NUMERICAL OBJETCS TO TEXT FOR SLOVAK LANGUAGE Ján GENČI Technical university of Košice, Faculty of Electrical

More information

Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15

Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15 Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15 851(01(Bra@slava Titl.: Ján(Hrčka Bohrova(11 851(01(Bra@slava V(Bra@slave(21.11.2013 Vec:(Odpoveď(na(informácie(ohľadom(mandátnej(zmluvy(na(základe(Zákona(č.(211/2000(Zb.

More information

Testovanie bieleho šumu

Testovanie bieleho šumu Beáta Stehlíková FMFI UK Bratislava Opakovanie z prednášky Vygenerujeme dáta Vygenerujeme dáta: N

More information

Registrácia účtu Hik-Connect

Registrácia účtu Hik-Connect Registrácia účtu Hik-Connect Tento návod popisuje postup registrácie účtu služby Hik-Connect prostredníctvom mobilnej aplikácie a webového rozhrania na stránke www.hik-connect.comg contents in this document

More information

Obsah. SOA REST REST princípy REST výhody prest. Otázky

Obsah. SOA REST REST princípy REST výhody prest. Otázky REST Peter Rybár Obsah SOA REST REST princípy REST výhody prest Otázky SOA implementácie WEB (1990) CORBA (1991) XML-RPC (1998) WS-* (1998) SOAP RPC/literal SOAP Document/literal (2001) REST (2000) SOA

More information

Recipient Configuration. Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP

Recipient Configuration. Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP Recipient Configuration Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP Agenda Mailbox Mail Contact Distribution Groups Disconnected Mailbox Mailbox (vytvorenie nového účtu) Exchange Management Console New User Exchange

More information

Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach

Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach EKONOMICKÁ FAKULTA TU V KOŠICIACH MATERIÁL NA ROKOVANIE: Vedeckej rady, dňa: 16.11.20 Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach Predkladá: prof.

More information

Rýchlosť Mbit/s (download/upload) 15 Mbit / 1 Mbit. 50 Mbit / 8 Mbit. 80 Mbit / 10 Mbit. 10 Mbit / 1 Mbit. 12 Mbit / 2 Mbit.

Rýchlosť Mbit/s (download/upload) 15 Mbit / 1 Mbit. 50 Mbit / 8 Mbit. 80 Mbit / 10 Mbit. 10 Mbit / 1 Mbit. 12 Mbit / 2 Mbit. Fiber 5 Mbit ** 5 Mbit / Mbit 5,90 Fiber 50 Mbit * 50 Mbit / 8 Mbit 9,90 Fiber 80 Mbit * 80 Mbit / Mbit 5,90 Mini Mbit* Mbit / Mbit 9,90 Klasik 2 Mbit* 2 Mbit / 2 Mbit Standard 8 Mbit* 8 Mbit / 3Mbit Expert

More information

Databázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko

Databázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko Databázy (1) Prednáška 11 Alexander Šimko simko@fmph.uniba.sk Contents I Aktualizovanie štruktúry databázy Section 1 Aktualizovanie štruktúry databázy Aktualizácia štruktúry databázy Štruktúra databázy

More information

Textový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona

Textový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona Popis textového formátu a xsd schémy na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona (formu na zaslanie údajov si zvolí odosielateľ údajov) Textový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm.

More information

KRÍZOLÓGIA VŠEOBECNÁ TEÓRIA KRÍZY CRISOLOGY (CRISIOLOGY, CRISISOLOGY) THE GENERAL THEORY OF CRISIS

KRÍZOLÓGIA VŠEOBECNÁ TEÓRIA KRÍZY CRISOLOGY (CRISIOLOGY, CRISISOLOGY) THE GENERAL THEORY OF CRISIS KRÍZOLÓGIA VŠEOBECNÁ TEÓRIA KRÍZY CRISOLOGY (CRISIOLOGY, CRISISOLOGY) THE GENERAL THEORY OF CRISIS ÚVOD Vladimír T. Míka (Prednáška) Kríza je veľmi frekventovaný pojem, ktorý sa objavuje v rôznych vedných

More information

2016 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

2016 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Eva Laiferová Ľudmila Mistríková (Eds.) ZBORNÍK PRÍSPEVKOV 28. máj 2015, Bratislava 2016 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE Sociologický ústav SAV a Slovenská sociolo- - Programový výbor konferencie Sociologický

More information

POJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1

POJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1 STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 RICHARD SŤAHEL POJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1 Nórsky filozof Arne Naess (1912 2009) zasiahol do rodiaceho sa environmentálneho diskurzu na sklonku svojej akademickej

More information

VLSM a CIDR. CCNA2 Kapitola Cisco Systems, Inc. All rights reserved. Cisco Public 1

VLSM a CIDR. CCNA2 Kapitola Cisco Systems, Inc. All rights reserved. Cisco Public 1 VLSM a CIDR CCNA2 Kapitola 6 1 Trošku histórie Pred rokom 1981 IP adresy používali na špecifikáciu siete len prvých 8 bitov Rok1981, RFC 791 Zaviedol adresný priestor s tromi triedami adries Polovica 90

More information

Rozhodovacie procesy v politike krajín Tretieho sveta

Rozhodovacie procesy v politike krajín Tretieho sveta 94 RADOVAN GEIST Rozhodovacie procesy v politike krajín Tretieho sveta Decision-making processes in the Third World politics: The politics of the developing countries, or rather political decisions made

More information

Vplyv globalizácie na malé a stredné podniky

Vplyv globalizácie na malé a stredné podniky Ekonomický časopis, 56, 2008, č. 6, s. 607 621 607 Vplyv globalizácie na malé a stredné podniky Ľubica LESÁKOVÁ* Influence of Globalisation on Small and Medium Enterprises Abstract Small and medium enterprises

More information

ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA PRÁCA

ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA PRÁCA VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE sv. ALŽBETY BRATISLAVA ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA PRÁCA (Vybrané problémy práce a nezamestnanosti pre sociálnych pracovníkov) Prispejte mi, prosím, na jedlo, na

More information

LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk. MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám.

LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk. MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám. LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám. LL SPORT LL SPORT je sofistikované vysoko výkonné LED svietidlo špeciálne

More information

Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0. Ľubomír Varga.

Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0. Ľubomír Varga. Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0 Ľubomír Varga lubomir.varga@lynx.sk Agenda CSA 6.0 refresh Vybrané vlastnosti CSA 6.0 Application Trust levels Notify User Rule Actions User Justifications

More information

SÚČASNÉ POSTAVENIE EKONOMIKY EURÓPSKEJ ÚNIE VO VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOCH

SÚČASNÉ POSTAVENIE EKONOMIKY EURÓPSKEJ ÚNIE VO VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOCH SÚČASNÉ POSTAVENIE EKONOMIKY EURÓPSKEJ ÚNIE VO VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOCH Jana Krátka a Andrea Čambalíková b a Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1/b, 85

More information

ÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY

ÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE Filozofická fakulta KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV ÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY Zuzana Palovičová Trnava 2012 Autor: Recenzenti: doc. PhDr. Zuzana Palovičová,

More information

Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity

Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity Sociologické nakladatelství. Praha 2003, preklad: Tomáš Prášek, 167 s. (Stigma: Notes on the Management of Spoiled Identity. Prentice-Hall,

More information

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY

UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI EKONOMICKÁ FAKULTA KATEDRA VEREJNEJ EKONOMIKY SOCIÁLNA POLITIKA SLOVENSKA V KONTEXTE INTEGRAČNÝCH TENDENCIÍ V EURÓPSKEJ ÚNII DIZERTAČNÁ PRÁCA Ing. Katarína Jakab

More information

Manuál k programu FileZilla

Manuál k programu FileZilla Manuál k programu FileZilla EXO TECHNOLOGIES spol. s.r.o. Garbiarska 3 Stará Ľubovňa 064 01 IČO: 36 485 161 IČ DPH: SK2020004503 support@exohosting.sk www.exohosting.sk 1 Úvod EXO HOSTING tím pre Vás pripravil

More information

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava

ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava TASR, SITA Vaša značka/zo dňa Naša značka Vybavuje Bratislava -/- OHVBPKV/5249-6/19287/2018/Ki Ing. Kišacová,

More information

Firemná kultúra ako zdroj konkurenčnej výhody a jej úroveň v slovenských firmách

Firemná kultúra ako zdroj konkurenčnej výhody a jej úroveň v slovenských firmách Firemná kultúra ako zdroj konkurenčnej výhody a jej úroveň v slovenských firmách Corporate Culture as a source of competitive advantage and its situation in Slovak firms MARTINA BELEJOVÁ Ekonomická univerzita

More information

Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. Zamestnanosť a sociálna práca VŠZSP sv. Alžbety, Bratislava, 2013

Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. Zamestnanosť a sociálna práca VŠZSP sv. Alžbety, Bratislava, 2013 1 VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY BRATISLAVA Zamestnanosť a sociálna práca (Vybrané problémy práce a nezamestnanosti pre sociálnych pracovníkov) Prispejte mi, prosím, na jedlo,

More information

PODNIKATELSKÝ PLÁN PRO ZALOŽENÍ NOVÉHO PODNIKU

PODNIKATELSKÝ PLÁN PRO ZALOŽENÍ NOVÉHO PODNIKU VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV MANAGEMENTU FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT INSTITUTE OF MANAGEMENT PODNIKATELSKÝ PLÁN PRO ZALOŽENÍ NOVÉHO PODNIKU

More information

Constraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami)

Constraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami) I2AI: Lecture 04 Constraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami) Lubica Benuskova Reading: AIMA 3 rd ed. chap. 6 ending with 6.3.2 1 Constraint satisfaction problems (CSP) We w

More information

Transactions of the VŠB Technical University of Ostrava, Mechanical Series No. 2, 2008, vol. LIV, article No. 1632

Transactions of the VŠB Technical University of Ostrava, Mechanical Series No. 2, 2008, vol. LIV, article No. 1632 Transactions of the VŠB Technical University of Ostrava, Mechanical Series No. 2, 2008, vol. LIV, article No. 1632 Sylvia ROVŇÁKOVÁ *, Ondrej LÍŠKA ** LASER CUTTING MACHINE AND OPTIMISATION OF INPUT PARAMETERS

More information

NIKY a NIKY S. JEDNOFÁZOVÉ UPS od 600 do 3000 VA SVETOVÝ ŠPECIALISTA PRE ELEKTRICKÉ INŠTALÁCIE A DIGITÁLNE SYSTÉMY BUDOV

NIKY a NIKY S. JEDNOFÁZOVÉ UPS od 600 do 3000 VA SVETOVÝ ŠPECIALISTA PRE ELEKTRICKÉ INŠTALÁCIE A DIGITÁLNE SYSTÉMY BUDOV NIKY a NIKY S JEDNOFÁZOVÉ UPS od 600 do 3000 VA SVETOVÝ ŠPECIALISTA PRE ELEKTRICKÉ ŠTALÁCIE A DIGITÁLNE SYSTÉMY BUDOV Ideálna ochrana pre malé kancelárie a domáce kancelárske aplikácie. Tento rad ponúka

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU BAKALÁRSKA PRÁCA Martin Baláži

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU BAKALÁRSKA PRÁCA Martin Baláži SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU BAKALÁRSKA PRÁCA 2008 Martin Baláži SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA

More information

Geo-lokalizácia a online marketing. JUDr. Zuzana Hečko, LL.M.

Geo-lokalizácia a online marketing. JUDr. Zuzana Hečko, LL.M. Geo-lokalizácia a online marketing JUDr. Zuzana Hečko, LL.M. 1. Geo-lokalizácia Cena každej informácie sa zvyšuje ak sa k nej dá priradiť informácia o umiestnení užívateľa. Smartfóny sú veľmi blízko spojené

More information

Xerox PARC the office of the future. Michal Winczer

Xerox PARC the office of the future. Michal Winczer Xerox PARC 1970-80 the office of the future Michal Winczer Čo to je? Kde to je? PARC = Palo Alto Research Center Čo bolo pred tým Vojna vo Vietname Hnutie hippies Úspechy XEROXu s kopírkami Neexistencia

More information

MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK

MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK ABSTRAKT: THE POSSIBILITY OF THE ACQUISITION OF COMPETENCE AS A PREREQUISITE FOR EFFECTIVE RISK MANAGEMENT Juraj Sinay 69, Slavomíra

More information

Spôsoby zistenia ID KEP

Spôsoby zistenia ID KEP Spôsoby zistenia ID KEP ID KEP (kvalifikovaný elektronický podpis) je možné zistiť pomocou napr. ovládacieho panela, prostredíctvom prehliadača Internet Expolrer, Google Chrome alebo Mozilla Firefox. Popstup

More information

PREHĽAD DEJÍN MEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE

PREHĽAD DEJÍN MEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE Samuel Brečka PREHĽAD DEJÍN MEDIÁLNEJ KOMUNIKÁCIE Bratislava 2015 Akadémia médií Odborná vysoká škola mediálnej a marketingovej komunikácie Recenzenti: prof. PhDr. Andrej Tušer, CSc. doc. PhDr. Jozef Vatrál,

More information

Manažment ľudských zdrojov a organizačný rozvoj ako východisko znalostného manažmentu

Manažment ľudských zdrojov a organizačný rozvoj ako východisko znalostného manažmentu Manažment ľudských zdrojov a organizačný rozvoj ako východisko znalostného manažmentu Mária Antošová 1 Human resources management and organizational development as a basis for the knowledge management

More information

VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE

VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE Róbert Fejko Katedra environmentálneho manažmentu Fakulta

More information

Študijné materiály Kolektív autorov

Študijné materiály Kolektív autorov Študijné materiály Kolektív autorov 2 l O publikácii Učebnica, ktorú držíte v rukách, je výstupom projektu ZaBEZPEČ si vedomosti, ktorý v júli až decembri roku 2016 realizoval Slovenský inštitút pre bezpečnostnú

More information

Manažment v teórii a praxi 1-2/2007

Manažment v teórii a praxi 1-2/2007 MODERNÉ TRENDY V ENVIRONMENTÁLNOM MANAŽMENTE Katarína TEPLICKÁ ABSTRAKT Hlavným cieľom tohto príspevku je popísať význam environmentálnych nástrojov, ich ekonomický a ekologický prínos pre firmu a spoločnosť.

More information

2. Vplyv orientalizmu vo vede a v politike na spolunažívanie Rómov s majoritnou spoločnosťou

2. Vplyv orientalizmu vo vede a v politike na spolunažívanie Rómov s majoritnou spoločnosťou 2. Vplyv orientalizmu vo vede a v politike na spolunažívanie Rómov s majoritnou spoločnosťou Ústav pre etnológiu a folkloristiku s Etnografickým múzeom, Bulharská akadémia vied, Sofia, Bulharsko studiiromani@geobiz.net

More information

Reálna konvergencia SR v období krízy v porovnaní s vybranými krajinami

Reálna konvergencia SR v období krízy v porovnaní s vybranými krajinami ročník, /1 15B I 15 1 5-5 Reálna konvergencia v období krízy v porovnaní s vybranými krajinami VÝVOJ EKONOMIKY POČAS KRÍZY Ekonomická kríza sa na Slovensku naplno prejavila v roku 9. Jej prvé následky

More information

Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite

Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Alena Ambrózová a kolektív Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Alena Ambrózová a kol. Bratislava 2006 Vydavateľ Partners

More information

BGP - duálne prepojenie AS. (primary + backup spoj), s IBGP, cez virtuální L2 linky

BGP - duálne prepojenie AS. (primary + backup spoj), s IBGP, cez virtuální L2 linky BGP - duálne prepojenie AS (primary + backup spoj), s IBGP, cez virtuální L2 linky Peter Jašica Abstrakt: Cieľom tohto projektu je zhotoviť a otestovať funkčnosť BGP s dvojitým prepojením Autonómnych systémov.

More information

PARADIGMY ZMIEN V 21. STOROČÍ HĽADANIE KONTÚR V MOZAIKE IVETA PAUHOFOVÁ A KOLEKTÍV

PARADIGMY ZMIEN V 21. STOROČÍ HĽADANIE KONTÚR V MOZAIKE IVETA PAUHOFOVÁ A KOLEKTÍV PARADIGMY ZMIEN V 21. STOROČÍ HĽADANIE KONTÚR V MOZAIKE IVETA PAUHOFOVÁ A KOLEKTÍV Bratislava 2012 VEDÚCA AUTORSKÉHO KOLEKTÍVU: doc. Ing. Iveta Pauhofová, CSc., EÚ SAV AUTORI: Ing. Gabriela Dováľová, PhD.,

More information

IDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA" Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY

IDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY FILOZOFIA Roč. 61,2006, C. 4 IDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA" Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY BLANKA ŠULAVÍKOVÁ, Kabinet sociálnej a biologickej komunikácie SAV, Bratislava ŠULAVÍKOVÁ, B.: The Ideal of a Good Life" Seen from

More information

JAVA. Sieťové programovanie

JAVA. Sieťové programovanie JAVA Sieťové programovanie Sieťové programovanie Sieťová knižnica jazyka JAVA bola vytvorená podľa súborovej knižnice Zapúzdrovanie pripojení do streamov Multithreading Identifikácia počítača Každý počítač

More information

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA - BAKALÁRSKA PRÁCA Bratislava, 2010 Ľuboslava Riapošová BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ

More information

Tvorba informačných systémov. 4. prednáška: Návrh IS

Tvorba informačných systémov. 4. prednáška: Návrh IS Tvorba informačných systémov 4. prednáška: Návrh IS Návrh informačného systému: témy Ciele návrhu ERD DFD Princípy OOP Objektová normalizácia SDD Architektonické pohľady UML diagramy Architektonické štýly

More information

Projekt snížení nákladů a zlepšení ekonomické efektivnosti pomocí reengineringu layoutu ve společnosti XY. Robert Šprta

Projekt snížení nákladů a zlepšení ekonomické efektivnosti pomocí reengineringu layoutu ve společnosti XY. Robert Šprta Projekt snížení nákladů a zlepšení ekonomické efektivnosti pomocí reengineringu layoutu ve společnosti XY Robert Šprta Diplomová práce 2014 ABSTRAKT Tématem této diplomové práce je Projekt snížení

More information

PODNIKANIE V SOCIÁLNE ORIENTOVANEJ EKONOMIKE ALEBO SOCIÁLNE PODNIKANIE V EKONOMIKE? #

PODNIKANIE V SOCIÁLNE ORIENTOVANEJ EKONOMIKE ALEBO SOCIÁLNE PODNIKANIE V EKONOMIKE? # PODNIKANIE V SOCIÁLNE ORIENTOVANEJ EKONOMIKE ALEBO SOCIÁLNE PODNIKANIE V EKONOMIKE? # ENTREPRENEURSHIP IN A SOCIALLY-ORIENTED ECONOMY, OR SOCIAL ENTREPRENEURSHIP IN ECONOMY? ČERVENÁ Karolína - ČIPKÁR Ján

More information

Analýza úrovne globalizácie na Slovensku a v Čechách na základe indexu KOF

Analýza úrovne globalizácie na Slovensku a v Čechách na základe indexu KOF Analýza úrovne globalizácie na Slovensku a v Čechách na základe indexu KOF Ing. Soňa Nemečková Katedra podnikovohospodárska, Fakulta podnikového manažmentu, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská

More information

Crestron Mercury. Univerzálny Videokonferenčný a Kolaboračný systém

Crestron Mercury. Univerzálny Videokonferenčný a Kolaboračný systém Crestron Mercury Univerzálny Videokonferenčný a Kolaboračný systém Tradičná malá zasadacia miestnosť CRESTRON Mercury Videokonferenčná miestnosť Možnosť rezervácie miestnosti: Prostredníctvom MS Outlook

More information

Premeňme slová na činy! Spoločne to môžeme dokázať! Spoločne za lepšiu politiku Manuál pre mainstreaming

Premeňme slová na činy! Spoločne to môžeme dokázať! Spoločne za lepšiu politiku Manuál pre mainstreaming Spoločne za lepšiu politiku Manuál pre mainstreaming Vytvorený v rámci európskeho projektu: Mainstreaming Mental Disability Policies Politika ika je dôležitá! Aj my sme občania! Už nič o nás bez nás! Premeňme

More information

ETICKÉ A MORÁLNE ASPEKTY V HOSPODÁRSTVE

ETICKÉ A MORÁLNE ASPEKTY V HOSPODÁRSTVE SEKCIA ETIKY A BIOETIKY 83 ETICKÉ A MORÁLNE ASPEKTY V HOSPODÁRSTVE MARIÁN ŠESTKO Stupeň, forma, ročník štúdia: Mgr., denná, 2. Študijný program: etika Konzultant: Mgr. Ján Kalajtzidis, PhD. Kľúčové slová:

More information

Environmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy

Environmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE KATOLICKÁ TEOLOGICKÁ FAKULTA Katedra teologické etiky a spirituální teologie Andrea Labašová Environmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy Diplomová

More information

O BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE

O BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 9 O BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE (Architektúra: filozofia a verejný priestor) JOZEF PAUER, Filozofický ústav SAV, Bratislava PAUER, J.: On Habitation and the Shared World (Architecture:

More information

Osobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru

Osobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru Osobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru TOMÁŠ BACKSTUBER Slovenská technická univerzita Fakulta informatiky a informačných technológií Ilkovičova 3, 842 16 Bratislava backy007[zavináč]gmail[.]com Abstrakt.

More information

Informačný portál Národnej rady Slovenskej republiky

Informačný portál Národnej rady Slovenskej republiky Informačný portál Národnej rady Slovenskej republiky Realizačný koncept, softvérová platforma, množina dostupných údajov, možnosti komunikácie s verejnosťou RNDr. Stanislav Dzurjanin, exe IT, spol. s r.

More information

PODPORNÉ PROSTRIEDKY PRE VERZIOVANIE: VHODNÝ VÝBER PRE NÁŠ TÍM?

PODPORNÉ PROSTRIEDKY PRE VERZIOVANIE: VHODNÝ VÝBER PRE NÁŠ TÍM? PODPORNÉ PROSTRIEDKY PRE VERZIOVANIE: VHODNÝ VÝBER PRE NÁŠ TÍM? Budúcnosť je jasná, budúcnosť sú distribuované verziovacie systémy... alebo centralizované??? Balázs Nagy Slovenská technická univerzita

More information

ISBN RIZIKÁ GLOBALIZÁCIE GLOBALISATION RISKS. Stanislav KRIŽOVSKÝ

ISBN RIZIKÁ GLOBALIZÁCIE GLOBALISATION RISKS. Stanislav KRIŽOVSKÝ RIZIKÁ GLOBALIZÁCIE GLOBALISATION RISKS Stanislav KRIŽOVSKÝ ABSTRAKT Globalizáciu môžeme charakterizovať ako marginalizáciu národnostných, hospodárskych a rasových individualít jednotlivých suverénnych

More information

Európa Alternatívne scenáre ekonomického, politického a spoločenského vývoja. Ivan Klinec Ekonomický ústav SAV. Jún 2011

Európa Alternatívne scenáre ekonomického, politického a spoločenského vývoja. Ivan Klinec Ekonomický ústav SAV. Jún 2011 Európa 2036 Alternatívne scenáre ekonomického, politického a spoločenského vývoja van Klinec Ekonomický ústav AV Jún 2011 Európa2036 asový horizont: 25 rokov Použité metódy a metodológie: matica globálnej

More information

KOMUNITNÝ ROZVOJ, SOCIÁLNA EKONOMIKA A TRETÍ SEKTOR COMMUNITY EVELOPMENT, SOCIAL ECONOMY AND THIRD SECTOR

KOMUNITNÝ ROZVOJ, SOCIÁLNA EKONOMIKA A TRETÍ SEKTOR COMMUNITY EVELOPMENT, SOCIAL ECONOMY AND THIRD SECTOR KOMUNITNÝ ROZVOJ, SOCIÁLNA EKONOMIKA A TRETÍ SEKTOR COMMUNITY EVELOPMENT, SOCIAL ECONOMY AND THIRD SECTOR Abstract (AJ) POLLÁK Miroslav This paper brings out similarities in characteristics of community

More information

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA BRATISLAVA MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA TRNAVA Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality

SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA BRATISLAVA MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA TRNAVA Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA BRATISLAVA MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA TRNAVA Ústav priemyselného inžinierstva, manažmentu a kvality ISO 26 000 A JEHO KRITICKÁ ANALÝZA (semestrálna práca č.8) PODNIKATEĽSKÉ

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA 2118408 FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU MOTIVAČNÝ PROGRAM PODNIKU 2010 Bc. Ján Motyčák SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU MOTIVAČNÝ

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Nitra 2008 Adela Vavrová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing.

More information

Škola ako aktér. zmeny. v životoch detí. a v komunite. Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.)

Škola ako aktér. zmeny. v životoch detí. a v komunite. Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Vydanie publikácie bolo podporené z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP

More information

Manažment znalostí a zamestnanci verejnej správy SR

Manažment znalostí a zamestnanci verejnej správy SR Manažment znalostí a zamestnanci verejnej správy SR Anna Čepelová Knowledge management at the beginning of the new millenium becomes a key element of any thriving economy, state-based economy and using

More information

STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE

STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE Tendencie, ktoré môžeme sledovať v teoretických prístupoch k téme metafory v poslednom storočí, sa veľmi výrazne zmenili. Moderný

More information

MEDZINÁRODNOPRÁVNA POVAHA EURÓPSKEJ ÚNIE DIPLOMOVÁ PRÁCA. 4d6ae883-1c a76d-bcb2a1a9566f

MEDZINÁRODNOPRÁVNA POVAHA EURÓPSKEJ ÚNIE DIPLOMOVÁ PRÁCA. 4d6ae883-1c a76d-bcb2a1a9566f UNIVERZITA MATEJA BELA V BANSKEJ BYSTRICI FAKULTA POLITICKÝCH VIED A MEDZINÁRODNÝCH VZŤAHOV MEDZINÁRODNOPRÁVNA POVAHA EURÓPSKEJ ÚNIE DIPLOMOVÁ PRÁCA 4d6ae883-1c47-4585-a76d-bcb2a1a9566f 2011 PhDr. Monika

More information

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE Fakulta manažmentu

PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE Fakulta manažmentu PREŠOVSKÁ UNIVERZITA V PREŠOVE Fakulta manažmentu PROCESNÉ PRÍSTUPY V MANAŽÉRSTVE KVALITY Helena Harausová Prešov 2012 Názov: Autor: Recenzenti: Procesné prístupy v manažérstve kvality Ing. Helena Harausová,

More information

Peter Staněk TECHNOLÓGIE A KONKURENCIESCHOPNOSŤ. ISSN (elektronická verzia)

Peter Staněk TECHNOLÓGIE A KONKURENCIESCHOPNOSŤ. ISSN (elektronická verzia) WORKING PAPERS 13 Peter Staněk TECHNOLÓGIE A KONKURENCIESCHOPNOSŤ ISSN 1337 5598 (elektronická verzia) Edícia WORKING PAPERS prináša priebežné, čiastkové výsledky výskumných prác pracovníkov alebo tímov

More information

Komparácia inštitucionálneho vývoja Slovenskej televízie a Českej televízie

Komparácia inštitucionálneho vývoja Slovenskej televízie a Českej televízie Katedra politológie Filozofickej fakulty UK v Bratislave Petra Vancová Komparácia inštitucionálneho vývoja Slovenskej televízie a Českej televízie (diplomová práca) Školiteľ: Mgr. Andrej Školkay, Ph.D.

More information

Technológie Web 2.0 a Library 2.0

Technológie Web 2.0 a Library 2.0 Vysoká škola ekonomická v Praze Fakulta informatiky a statistiky Katedra informačního a znalostního inženýrství Téma bakalárskej práce Technológie Web 2.0 a Library 2.0 Študent: Vedúci práce: Peter Lipčák

More information

K otázke vzťahu mýtu a histórie

K otázke vzťahu mýtu a histórie 53 Vladimír Daniš K otázke vzťahu mýtu a histórie The paper deals with the relation of myth and history. This question belongs to the most discussed in the theoretical works about the historiography. The

More information

Narativistický pohľad na históriu 1

Narativistický pohľad na históriu 1 Narativistický pohľad na históriu 1 EUGEN ZELEŇÁK Úvod P ribližne v 70-tych rokoch 20. storočia došlo na pôde filozofie histórie k zaujímavému vývoju. Mnohí filozofi ale aj samotní historici si pri úvahách

More information

Udržateľná spotreba východisko udržateľného marketingu? Sustainable consumption foundation of sustainable marketing?

Udržateľná spotreba východisko udržateľného marketingu? Sustainable consumption foundation of sustainable marketing? Udržateľná spotreba východisko udržateľného marketingu? Sustainable consumption foundation of sustainable marketing? KATARÍNA GUBÍNIOVÁ Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta managementu Abstrakt:

More information

Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL. Ján Zázrivec Softec

Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL. Ján Zázrivec Softec Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL Ján Zázrivec Softec Dáta dnešného sveta Oblasti kde sa spracováva veľké množstvo dát: Internet Web vyhľadávače, Sociálne siete Veda Large Hadron Collider,

More information

BABYLONSKÁ PÝCHA A JAPONSKÁ SPUPNOSŤ

BABYLONSKÁ PÝCHA A JAPONSKÁ SPUPNOSŤ CIVITAS - ÈASOPIS PRE POLITICKÉ A SOCIÁLNE VEDY JÚN 2012 BABYLONSKÁ BABYLONSKÁ PÝCHA A JAPONSKÁ SPUPNOSŤ V Knihe Genesis je poučný príbeh o spupných a pyšných Babylončanoch, ktorí chceli postaviť takú

More information

RIEŠENIE KONFLIKTOV Z POHĽADU MANAŽÉRA V MULTIKULTÚRNOM PROSTREDÍ

RIEŠENIE KONFLIKTOV Z POHĽADU MANAŽÉRA V MULTIKULTÚRNOM PROSTREDÍ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGI FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV MANAGEMENTU FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT INSTITUT OF MANAGEMENT RIEŠENIE KONFLIKTOV Z POHĽADU MANAŽÉRA V MULTIKULTÚRNOM

More information

Kultúrny a sociálny kapitál lokality ako prostriedok miestneho rozvoja 1

Kultúrny a sociálny kapitál lokality ako prostriedok miestneho rozvoja 1 Kultúrny a sociálny kapitál lokality ako prostriedok miestneho rozvoja 1 Juraj Janto Mgr. Juraj Janto, PhD. Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FiF UK Gondova 2, 814 99 Bratislava e-mail: janto@fphil.uniba.sk

More information