Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií

Transcription

1 Masarykova univerzita, Fakulta sociálních studií Trnava je naše mesto, Spartak to je naše všetko Dokumentárny film- portrét subkultúry (Bakalárska diplomová práca) Beáta Vargová Brno 2008

2 Čestné prehlásenie Prehlasujem, že som túto bakalársku prácu vypracovala samostatne s použitím prameňov a literatúry uvedenej v bibliografii. V Brne,

3 Anotácia Trnava je naše mesto, Spartak to je naše všetko. Sociálny dokument. Bakalárska práca predstavuje reflexiu vzniku dokumentárneho snímku, ktorý sa venuje problematike radikálnych futbalových fanúšikov. Ak samotný film sa snaží divákovi vykresliť portrét danej subkultúry na základe výpovedí jej členov, potom textová časť práce popisuje celý proces, ktorý k vyhotoveniu snímku viedol. Autor oboznamuje čitateľa s myšlienkovým a tvorivým postupom, ktorým práca prešla, i s jednotlivými krokmi a voľbami, ktoré počas tvorby vykonal. Vysvetľuje výslednú podobu filmového diela na základe použitých výrazových prostriedkov. Annotation Trnava is our city, and the Spartak our everything. Social documentary. Bachelor work presents a reflection of formation of one documentary movie, which is focused on questions of radical football fans. If movie tries to depict a portrait of this subculture, and is based on interviews with its members, then the textual part of work descibes the whole process, that led into formation of film. Author is introducing readers to his thinking and creative methods he had used, and particular steps and choises he had done. He is explaining final structure of his movie by describing the means of expression he had used. 2

4 Obsah Anotácia Úvod Pár slov k problematike futbalových chuligánov Futbalový fanúšik-vymedzenie pojmu Futbaloví fanúšikovia okolo Spartaku Trnavy Širší sociálny kontext Uhol pohľadu použitý vo filme Cieľ práce Kľúčové termíny a pojmy Preklopenie vybranej témy do podoby dokumentárneho filmu Etapy práce Dramaturgia Námet Scénosled; interiéry a exteriéry Komunikácia s fanúšikmi, výber reprezentantov Produkcia Príprava na natáčanie Natáčanie prvé- výjazd na derby ŠK Slovan Bratislava- Spartak Trnava Natáčanie druhé- domáci zápas Spartak Trnava- MFK Košice

5 Natáčanie tretie- výjazd na zápas Nitra- Spartak Trnava Natáčanie štvrté- rozhovory Postrodukcia Výrazové prostriedky Kamera Svetlo a farba Strihová skladba- rytmus Priestor a čas...54 Záver Použité zdroje...58 Menný register...59 Prílohy

6 Úvod Každý jeden človek, ktorý prichádza na tento svet, je síce členom celého ľudského spoločenstva, ale svoj život prežíva len vrámci relatívne malej, špecifickej podskupiny. Záleží to od toho, kde sa dotyčný narodil, akých ľudí v živote stretol, či v akej pozícii sa narodil do spoločenstva. Táto špecifická podskupina ľudí potom vytvára rámec nami vnímanej reality, formuje naše postoje, náš svetonázor, pohľad na svet okolo nás. Moderná doba so sebou priniesla mnohé zmeny, medzi ktoré patrí aj búranie hraníc medzi ľuďmi, v zmysle zmenšovania izolácie jednotlivých spoločenstiev, zmenšovania vzdialeností medzi nimi (rýchlejšie dopravné prostriedky i komunikačné médiá), a zároveň obrovská diferenciácia jednotlivých typov sociálnych skupín a podskupín. V postmodernej dobe (respektíve v neskorom modernizme, ako o ňom hovorí sociológ Anthony Giddens) celý tento trend vyvrcholil v procese globalizácie. Cez to všetko stále platí, že náš svetonázor je najviac formovaný a ovplyvnený práve naším najbližším okolím, podľa neho vnímame a hodnotíme realitu. Zároveň na nás pôsobia vplyvy zvonku, keďže vďaka médiám a komunikačným technológiám sme konfrontovaní s realitou ľudí s často veľmi odlišnými hodnotami, názormi, postojmi, ktoré zase spätne hodnotíme na základe hodnotového a morálneho rámca, ktorý nám bol vštepený skupinou, kam sme boli socializovaní. V každom človeku môže tento fakt priamej konfrontácie s odlišnými kultúrami vyvolať iné reakcie. Niekto si napríklad uvedomí subjektivitu vnímania sveta, stane sa preto tolerantnejším, iný sa naopak len o to viac ohradí na svojom malom kúsku sveta a stavia na nepriateľsky voči všetkému, čo je mu cudzie a čo nechápe- a ani nechce pochopiť. Určite je ťažko jednoznačne rozhodnúť, ktorý z týchto pólov v ľudskom spoločenstve ako takom prevláda, prebehlo už niekoľko sociologických výzkumných šetrení, ktoré sa zaujímali i o túto tematiku. Mnoho to závisí aj od povahy samotnej skupiny, s ktore prejavmi a realitou sme konfrontovaní. Vo všeobecnosti, ak niektoré odlišnosti by sme boli ochotní tolerovať, niektoré sú natoľko protirečivé a deviantné od nami prijatéto hodnotového a morálneho rámca, že sa stáva až neprijateľným ich chápať a tolerovať. Mnohokrát to bývajú i subkultúry priamo vyrastajúce z väčšinovej kultúry, ktoré sa ale vyšpecifikovali na základe dôrazu na 5

7 nejakú odlišnosť. Sem by sa dala zaradiť i démonizovaná subkultúra radikálnych futbalových fanúšikov. Pre väčšinu z nás je násilnické a výtržnícke správanie jej členov, vychádzajúce zo zarytej podpory vybraného klubu nepochopiteľné, a pri tom má základ v rovnakom kultúrnom prostredí. Ako i u iných podobných subkultúr, aj tu je preto prínosom snaha vydať sa na pátranie po príčinách javu. Nechcem tu tvrdiť, že ak takéto násilné prejavy pochopíme, musíme ich začať aj tolerovať, skôr by to malo viesť k efektívnejšiemu vysporiadavaniu sa s nimi, či už vrámci potlačovania ich negatívnych dopadov, alebo prevencie u mladých ľudí k takémuto správaniu náchylným. Vhodným prostriedkom, akým sa dá mnohým ľuďom sprostredkovať takýto vysvetlujúci pohľad, je sociálny dokumentárny film. Spracovanie jedného takéhoto filmu sa stalo predmetom praktickej časti mojej bakalárskej práce, v nasledujúcom texte by som rada reflektovala celý proces, ktorý za vznikom diela stál. 6

8 1. Pár slov k problematike futbalových fanúšikov. Proces tvorby, natočenia akéhokoľvek dokumentárneho snímku, aby bol kvalitný a mal adekvátnu výpovednú hodnotu, by mal tvorca začať najprv dôkladným premyslením témy vhodnej pre účel, ktorý je s to dosiahnuť. Následne ho čaká práca občas nepríjemná a čas zaberajúca, no nezbytná- zoznámiť sa s témou čo najdôslednejšie, ako to vrámci možností ide. Konkrétna cesta, akou sa ten-ktorý tvorca uberá, sa potom líši v závislosti od typu dokumentu a vytýčených cieľov. V mojom prípade bol primárny cieľ vytvoriť absolventskú bakalársku prácu. Pretože ma zaujíma kreatívna činnosť a práca s vizuálnom, rozhodla som sa pre možnosť praktickej práce. Zároveň som prácu chcela prepojiť s mojím druhým študovaným odborom, krorým je sociológia. Nielen kvôli uplatneniu získaných znalostí, ale hlavne preto, aby som do nej vniesla ďalší rozmer, a zasadila ju do širšieho sociálneho kontextu. Ako najvhodnejšia forma pre dosiahnutie tohoto prepojenia sa ukázal byť dokumentárny film so sociálnou, alebo kultúrnou tematikou. Idea natočiť krátky dokument je síce pekná sama o sebe, ale bez výberu dobrej témy nefunguje. A čo robí tému dobrou témou? Dôležitá je celková zaujímavosť, pre diváka, i pre samotného tvorcu, aby dokázal svoje zaujatie do snímku preniesť. Ďalej je potrebná neotrelosť, medzery v dosavadnom spracovávaní témy. Ešte ďalej sa dostane dokumentárny film, ak jeho téma obsahuje určitý moment nevyjasnenosti, tajomna, kontroverzie, ktorý sa snaží poodhaliť. Keďže som pri výbere témy bola obmedzená študentovi dostupným prostriedkom, hľadala som hlavne vo svojom najbližšom okolí, medzi známymi ľudmi, miestami a situáciami. A ako to už býva, téma si ma našlo samo, keď sa mladši brat pridal ku neslávne známym 1, médiami prepieraným futbalovým fanúšikom Spartaku Trnavy. Čo ho k tomu vedie? Čo ho na tom baví? O čo tam vlastne ide? Podobné otázky vo mne ihneď vyvstali, a uvedomila som si, že mnoho iných ľudí sa pýta podobne- alebo sa nepýta vôbec, a fanúšikov rovno odsudzuje. Ale málokto príde priamo za nimi a opýta sa na pohnútky ich konania. Ja som zistila, že sa pýtať chcem, že chcem preniknúť za mýtus futbalového fanúšika. Rozhodla som sa, že filmom sa pokúsim zodpovedať otázku: Kto naozaj som, keď sa označujem za futbalového fanúšika? Dôvodov, prečo ma táto subkultúrna skupina zaujala, je niekoľko. Jedná sa o subkultúru radikálnu, násilnickú, silne sa vyčleňujúcu z väčšinovej kultúry. U bežného človeka sa stretávame s odmietaním a nepochopením jej príslušníkov. A predsa má svoju atraktivitu pre 1 Preslávili sa svojou náruživosťou, ktorá neraz prechádza do výtržností, najortodoxnejší sa nevyhýbajú fyzickému násiliu. 7

9 mladíkov, ktorí začínajú chodiť na fotbal a nechajú sa stiahnuť, páči sa im atmosféra v tzv. kotli. Dá sa za tým rozpoznať potreba intenzívneho osobného kontaktu s bližnými, akési hľadanie bezpečia vo svete neistoty 2, v tomto prípade zčasti založenom na prežití spoločného športového zážitku. Ten sa viac ako na čokoľvek iné podobá akémusi mystickému náboženskému rituálu (ktorý, ako hovorí sociológia náboženstva, slúži k udržiavaniu súdržnosti skupiny), využívajúc predspievavané chorály, špecifickú symboliku. Popri náboženstve je silným výrazom ľudskej kolektivity aj kolektivity aj vojna- s ňou by sme vrámci organizácie boja znepriatelených chuligánskych skupín našli tiež zaujímavé analógie. Vôbec zaujímavá je aj samotná potreba niektorých jedincov konštruovať si nepriateľa a vyhľadávať a plánovať si vzájomné strety. Téma bolo určené, otázka bola položená, ale na ceste k jej zodpovedaniu ma ešte čakalo mnoho prekážok, ktoré bolo potrebné prekonať, a úloh, ktoré bolo potrebné splniť. Prvým, s ktorým som sa musela pobiť, bolo v úvode kapitoly spomínané dôkladné zoznámenie sa témou. Moje pátranie sa uberalo tromi smermi. Naprieč literatúrou, hlavne sociálneantropologického a sociologického razenia. Ďalej cez rôzne motion picture materiály, ktoré už boli k problematike spracované, či už vrámci televíznej praxe, vo forme spravodajských reportáží, či dokumentov (tie pre mňa boli cenným zdrojom inšpirácie v obrazovom, kamerovom, i strihovom spôsobe spracovania témy), alebo vrámci hranej filmovej produkcie. A nakoniec, tretím zdrojom informácií bol internet, a to hlavne informácií poskytovaných a distribuovaných priamo fanúšikmi samotnými na vlastných internetových stránkach, ako rôzne fotografie, videá, ale i články a vyhlásenia, ktoré predstavujú zaujímavý kontrast k článkom a reportážam uverejňovaným v oficiálnych médiách 3. Vďaka takejto rešerši som získala prehľad, o tom, ako, kedy, a čo sa už o futbalových fanúšikov spracovalo a vyprodukovalo- vedomosti, ktoré mi poslúžili ako základná kostra a odrazový mostík pre premýšľanie výslednej formy môjho filmu. Preto by som sa zhrnutiu týchto poznatkov chcela venovať v prvej časti bakalárskej práce. 2 Ako o tom hovorí Zygmund Bauman vo svojej knihe Community: seeking safety in an insecure world. (Bauman 2001) 3 A často na ne priamo narážajú, kritizujú, napr. vo forme otvorených listov redaktorom. Príklad viď 8

10 1.1.Futbalový fanúšik- vymedzenie pojmu. Väčšine fenoménom, spadajúcim do kompetencie humanitných vied, či už zameraných na človeka ako jednotlivca, alebo združeného do spoločenstviev, je spoločná zvlášť jedna, výzkumníkom neveľmi sympatická vlastnosť- a tou je multidimenzionalita, zložitosť, široká komplexita. Futbalové fanúšikovstvo tiež spadá do tejto kategórie fenoménov. Na otázku, kto je to futbalový fanúšik, neexistuje taká jednoznačná odpoveď, ako by sa na prvý dojem zdalo. Je to každý, kto má rád futbal? Alebo každý, kto sleduje futbal? Alebo ten, čo ho sleduje pravidelne? Alebo ten, čo pravidelne chodí na zápasy? Či snáď len ten, čo má svoj obľúbený klub a aktívne ho podporuje? Koľko ľudí, toľko rozličných názorov. Preto by som na tomto mieste chcela vymedziť, s akým významovým naplnením pojmu budem pracovať. Medzi výzkumníkmi v danej oblasti sa rozšírilo trojdimenzionálne rozdelenie futbal sledujúcich ľudí do troch kategórii. 4 Do kategórie A patria futbaloví diváci, ktorí futbal sledujú napríklad len doma v televízii a nemusia mať ani jeden najobľúbenejší tým. Do skupiny B sa potom zaraďujú bežní fanúšikovia verní jednému klubu. C kategória bola vytvorená pre tých najradikálnejších a nebezpečných fanúšikov. Pozrime sa aj na význam samotného slova fandiť, povzbudzovať- konotuje existenciu určitej preferencie, ktorá v očiach fanúšika vyzdvihuje jednu vec vysoko nad ostatné. Futbalový fanúšik sa potom od milovníka futbalu bude líšiť silným zaujatím jedným konkrétnym klubom- zvyčajne to býva klub domovského mesta, blízkeho krajského mesta a pod. I takýto fanúšikovia potom prežívajú svoju lásku ku klubu s rozdielnou intenzitou. S narastajúcim zaujatím, vernosťou, aktívnosťou podpory narastá aj závažnosť a problematičnosť témy. Do popredia sa totiž dostáva správanie ako výtržnosti pred, počas i po zápasoch, či futbalové násilie, javy zvyčajne spojené a smerované proti rivalom, teda fanúšikom konkurenčných klubov. Toto chovanie je výrazne deviantné voči normám chovania väčšinovej spoločnosti, čím sa buduje negatívny obraz o futbalových fanúšikoch u ostatných ľudí. Pre najzarputilejších a najtvrdších fanúšikov sa udomácnilo pomenovanie hooligans. Anglický pojem je to z toho dôvodu, že ako špecifická subkultúra sa začali vymedzovať na Britských ostrovoch, približne od konca šesťdesiatych rokov dvatsiateho storoči. Kulminácia v intenzite prebiehala potom v nasledujúcich dvoch desaťročiach. Okolo jednotlivých klubov 4 Viz Mareš- Smolík- Suchánek

11 vznikali organizované gangy, jednými z najznámejších sa stali Chelsea Headhunters či Millwall F-Troops. Bitky, hádzanie predmetov, vandalizmus, v niektorých prípadoch aj rasizmus až neonacizmus (v choráloch, na zástavách), udomácnené na tribúnach rovno za bránkou, v takzvanom kotly 5 sa stali súčasťou futbalovej reality. To, čo medzi gangami prebiehalo, Perryman výstižne nazval v názve svojej knihy, Hooligan Wars. Bitky sa pre postupné zavádzanie bezpečnostných opatrení začali presúvať mimo štadiónov, na ulice, parkoviská, do parkov, a tak tomu zostalo, až na pár výnimiek, do dnes. K chuligánskym výčinom, ktoré sa dajú pozorovať priamo počas zápasov, môžeme zaradiť výtržnosti spojené s poškodzovaním štadiónu (napr. vytrhávanie sedadiel), hádzanie predmetov na hraciu plochu, či do sektorov hostí 6, potýčky s policajtami či bezpečnostnými zložkami, vykrikovanie vulgárnych či urážlivých hesiel. Na tomto mieste sa už ale dostávam k jednému zásadnému rozporu- v určitých krajných a vypjatých situáciách, spôsobených napr. nespravodlivo vnímaným verdiktom rozhodcu- sa v dôsledku davovej psychózy k výtržnému správaniu môže nechať zviesť aj umiernenejší fanúšik. Na druhej strane mnohí, ktorých správanie by sme mohli zaškatuľkovať podľa uvedenej šablóny, samých seba za hooligans nepovažujú. Vďaka médiám a výjazdom anglických fanúšikov aj mimo hranice vlasti, sa fénomén radikálneho supportu svojho klubu rozšíril do väčšiny krajín, kde má futbal signifikantné miesto v statusovom rebríčku populárnych športov. Každá krajina si ho potom určitým spôsobom asimilovala, v závislosti na vlastnej tradícii a temperamete svojich fanúšikov. Popri Angličanoch potom patria medzi najradikálnejších Nemci, Poliaci, Holanďania, Taliani, Gréci a Turci. Veľmi typickým javom je, že do čisto futbalovej protiklubovej rivality sa prenášajú prvky zo širšej kultúrne politickej atmosféry krajiny- ako je napríklad tradičná rivalita medzi rôznymi časťami, či etnickými, náboženskými podskupinami obyvateľstva. Obrovskú invenciu vniesli do povzbudzovania taliansky fanúšikovia. Síce v agresivite nezaostávali za kolegami z ostatných krajín, ale doplnili ju o kreatívny prvok, ktorý spravil z podpory klubu občas až veľkolepý spektákl. Áno, nehovorím o ničom inom ako o tzv. choree a pyre 7, ktoré si svoju popularitu získalo aj na našich tribúnach. Fanúšikovia, ktorí sa okolo tohoto diania pohybujú, si začali hovoriť ultras, a fenomén sa stal talianskym exportným tovarom podobne, ako hooligans anglickým. Mnohí z týchto ultras, v Taliansku aj 5 Bližšie vysvetlenie v kapitole venujúcej sa vysvetleniu ústredných pojmov. 6 Príkladom môže byť incident počas zápasu Spartak Trnava- Slovan Bratislava v jesennej sezóne 2OO7. Viac o tom v kapitole venovanej situácii v Trnave. 7 Bližšie vysvetlím v kapitole určenej k vysvetleniu ústredných pojmov, s ktorými budem vo filme pracovať. 10

12 vonku, sa zároveň prejavuje násilnícky a výtržnicky, ale pre väčšiu skupinu futbal a podpora klubu zostáva byť hlavne slávnosťou a zábavou. Obidva prúdy, anglický aj taliansky, sa zrazili a premiesili na našom, českom i slovenskom kúsku sveta. Vývoj bol dlho brzdený komunistickým režimom, takže k boomu dochádza až v priebehu deväťdesiatych rokov minulého storočia. Na tribúnach si pevné miesto našli ako chuligánske, tak postupne aj ultras aktivity. Okolo klubov sa najprv začali organizovať a fungovať gangy, ktoré sa sami identifikovali ako chuligánske. Úplne prvým bol Brigáda Drábek z Lasičky okolo Sparty Praha. Nasledovali ho Johnny Kentus Gang v Brne, Apple Commando, Barabi, Chachar Boys okolo Baníku Ostrava, Pilsen Boi!s v Plzni, Tiežfanúšikovia Slovanu Bratislava či Red Black Warriors Spartaku Trnava. K rozlišovaniu medzi ultras a hooligans najprv nedocházalo, pojmy sa používali v podstate ako synonymá. Čo sa aktivít týka, spomínané skupiny môžeme bez okolkov označiť za chuligánske a ako som už spomenula, aj oni sami sa za chuligánov považovali. Atmosféra, ktorou sa obklopili, a verejné povedomie, ktoré okolo nich vzniklo, z nich učinilo zakladateľov českej a slovenskej 8 subkultúrnej scény futbalových fanúšikov. Scéna sa začala rapídne meniť v niekoľkých posledných rokoch. Vášnivá atmosféra, akú dokázali spomínaní fanúšikovia vytvoriť v kotly, začala lákať stále viac a viac ľudí. Choreografie u povzbudzovania, spevy a chorále sa začali organizovať v čoraz širších meradlách. Toľkých ľudí je už ťažko označiť za chuligánov, mnohí majú k chuligánstvu najbližšie, keď robia spoza zátarasy opičky na policajtov. Postupne preto nastalo rozdelenie scény na ultras a hooligans, a funguje to tak v dnešnej dobe. Takže ultras, to sú všetci tí, ktorí chodia pravidelne a aktívne povzbudzovať svoj klub, podieľajú sa na choreografiách, kričia a spievajú, ale do otvorených konfrontácií, či už s políciou či rivalskými fanúšikmi, sa nehrnú. Aj keď, pravda, vo vypätých situáciách sa mnohí nechajú uniesť, a tiež si zakričia na policajta, či hodia pivo na ihrisko. Hooligans sa tiež medzi ultra aktivity zapájajú, ale ich zapálenie pre futbal tým nekončí, a vernosť klubu si potrebujú dokázať aj tak, že útočia na každého, kto im na klub akýmkoľvek spôsobom siaha- v prvom rade teda rivalský fanúšikovia, ale aj policajti, či účastníci hry. Nemusí to byť len vyvolávaním potýčok, a sklonmi k fyzickému napádaniu, ale aj výtržnosťami, ako je demolácia súperovho štadiónu na výjazde- obľubené je vytrhávanie sedadiel a hádzanie na ihrisko, zapaľovanie ohňov, búranie zátaras a pod. 8 Scény v oboch krajinách môžeme považovať takmer za totožné. Vývoj aj po rozdelení spoločnej republiky pokračoval rovnakým smerom, keďže zostala pevne zakorenená mnohoročná trdícia spoločnej ligy. 11

13 Ako je vidno, a ako som spomínala už v úvode kapitoly, u futbalového fanúšikovstva sa stretávame s natoľko širokospektrálnym javom, že snahy o škatuľkovanie a kategorizovanie so sebou nesú obrovské riziko zjednodušenia a skreslenia. Zvlášť, ak sa niekto okolo danej subkultúry (ale platí to aj o každej inej) vôbec nepohybuje, je odkázaný na informáciez druhotných zdrojov, z ktorých najprístupnejšie sú médiá. No tieto situáciu zjednodušujú a skresľujú veľmi silne, a podľa toho potom vyzerá verejné povedomie o fanúšikoch- ale o tom budem viac písať neskôr, na príhodnejšom mieste. 1.2.Futbaloví fanúšikovia okolo Spartaku Trnavy. Rovnako, ako môžeme odlíšiť fanúšikovské scény medzi rôznymi krajinami, pri bližšom pohľade nájdeme potom rozdiely aj medzi jednotlivými mestami a klubami vrámci týchto krajín. Zjednodušene povedané, niekde to futbalom žije viac, niekde menej. Slovenská scéna je malá a pomerne málo výrazná, jedným z mála miest, kde to aj napriek tomu futbalom naozaj žije je Trnava so svojím futbalovým klubom FC Spartak. História, ktorá je relevantná pre moju prácu, a teda história fanúšikovstva v zmysle popísanom v predchádzajúcej kapitole, započala naplno v poprevratovom období, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia. Trnavskí fanúšikovia patrili k nielen najpočetnejším, ale aj najvášnivejším a najbúrlivejším i predtým, ale až uvoľnenie režimu im umožnilo dať voľný priebeh svojim emóciám. Dostupné začali byť rôzne materiály zo zahraničia, ktoré poskytli, zvlášť mladším ročníkom, vzor a predlohu vlastným aktivitám. A tak sa začalo vymedzovať najtvršie jadro, z ktorého bola r založená skupina Red Black Warriors. O to, že sa jej členovia považujú za chuligánov, sa pochybovať nedá- výraz asociálni chuligáni nájdeme v ich hymne, i na jednom z transparentov. Podľa vlastného prehlásenia, ich členom sa môže stať každý fanúšik Spartaka, ktorý je ochotný podporiť klub vo fandení, choreografii, a aj v bitke. Vek sa pohybuje od rokov. Sú medzi nami vysokoškoláci, stredoškoláci či chalani bez vzdelania. 9 Rôznych výčinov majú za sebou títo najtvrdší trnavskí fans niekoľko. Medzi najznámejšie, uvedené v Správe o stave chuliganizmu, rasizmu, antisemitizmu a intolerancie v slovenskom 9 (Harsayi 2005, s. 9) 12

14 futbale patria: R prinútili šiestich fanúšikov Dunajskej Stredy vyskočiť z idúceho vlaku, pri rýchlosti asi päťdesiat kilometrov za hodinu, pričom jedno dievča si poranilo mozog, s trvalými následkami. R napadli autobus košických futbalistov v domnení, že sa jedná o košických fanúšikov. Zdemolovali ho kovovými tyčami, kameňmi, ľahko zranili štyroch hráčov. R potom napadli autobus s banskobystrickými fanúšikmi, vytiahli z neho niektorých a zbili ich. V Banskej Bystrici im kvôli tomu hovoria Rock Bus Warriors. Pravidelne sa organizujú (i keď dnes už nie sú také časté) bitky s ostatnými fanúšikmi. Mimo chuligánske kruhy sa o nich veľmi nevie, keďže sa dejú z dosahu zraku verejnosti, obľúbenými miestami stretov bývali mestu priľahlé otvorené priestranstvá, parkoviská a podobne. Výnimkou je známa bitka s Nitrančanmi z roku 2003, ktorá sa odohrala priamo v centre Trnavy, na Trojičnom námestí, a figurovali v nej palice, kladivá aj dlažobné kocky. Z poslednej doby je výrazný incident z derby počas jesennej sezóny 2007, keď spartakovský štadión hosťoval Slovan. Polícia a bezpečnostné sily nezvládli organizáciu, a tesne pred koncom stretnutia opustili nárazníkovú zónu medzi južnou tribúnou, sídlom trnavského kotla, a sektorom hostí. Strhli sa divokosti a výtržnosti na obidvoch stranách, pokusy zničiť či preliezť zátarasy. Slovanisti vytrhávali sedadlá a hádzali ich po spartakovcoch, ktorí im to opätovali sprchou kameňov a čohokoľvek, čo bolo po ruke. Polícia ihneď zakročila, ale škody už boli značné. Druhá chyba organizácie nastala, keď boli slovanisti vyvedení zo štadiónu a zoskupovaní rovno pod tribúnou plnou rozzúrených Trnavčanov- ktorí svojich súperov opäť počastovali tvrdou spŕškou kamenia. U posledného výjazdu Trnavy na derby do Bratislavy sa už incident neopakoval. Autentický pohľad na vec podal zúčastnený slovanista na internetovej stránke : Päť minút pred koncom nepochopiteľne polícia opustila pozície pri trnavákoch a začala sa vojna na štadióne. Strašná demolícia štadióna v trnavskom aj našom sektore. Sedačky lietali vo veľkom štýle, nejakí trnaváci vybehli na ihrisko, kde ich brutálne zatakovala ochranka, ďalší trnaváci sa nám pokúsili cez ihrisko u.ť vlajky. Nepodarilo sa im to. Naše lámanie plotu nepomohlo, na ihrisko sme sa nedostali. Zápas bol prerušený a nakoniec rozhodca radsej ukončil zápas skör ako sa mal skončiť. Nakoniec sa fizli vrátili a nás vytlačili zo sektoru. A vonku to začalo. Vojna! NA SLOVENSKU prvýkrát na futbale použité vodné delo. My sme mali potýčku s fizlami ktorí 13

15 nás nechceli pustiť, zatiaľ nás z tribúny kameňovala polovička Trnavy a ešte trnavákov kropilo vodné delo. 10 Na tom, že takýto incident sa odohral práve s ŠK Slovan Bratislava, nie je nič prekvapujúce- tieto kluby sú totiž už dlhú dobu zrejme najzarytejšími nepriateľmi na slovenskej scéne. Tradícia sa datuje až do medzivojnového obdobia, a jej korene siahajú ešte ďalej 11. Silnými rivalmi sú aj Nitra či Košice, ale slovanistických dimenzií nedosahujú. Okrem nepriateľstiev sa ale zakladali aj družby. Kvôli malému rozsahu scény mali skôr medzinárodný charakter, s presahom do Českej republiky či Poľska. Dôvodom bolo hlavne vzájomné posilnenie radov, predsa len počet tých naozaj zajzarputilejších chuligánov nedosahuje nikde kolosálne čísla 12. Tak vznikla os Spartak Trnava- Baník Ostrava- Katowice, a proti nim stojaci Slovan s Brnom. Kluby sa navzájom chodia podporovať v povzbudzovaní i bitkách. Pre Spartak je už družba s Baníkom od jesene 2007 vecou minulosti 13, i keď, podľa vlastných slov osoby stojacej v popredí trnavských aktivít, nemusí tak tomu nutne byť navždy. Ako som už spomenula, chuligáni sú stále len menšinou na trnavských tribúnach. Tento jav som už opisovala v predchádzajúcej kapitole- atmosféra, akú dokázali vytvoriť RBW, nalákala do kotla ďalšie rádovo stovky ľudí, ktorí sa začali organizovať v posledných dvoch rokoch ako Ultras Spartak a fenomén trnavského futbalového fanúšika dosiahol svoj zenit. Pri domácich zápasoch fungujú kotle za oboma bránkami. Na južnej tribúne sa tradične schádzajú Red Black Warriors a iní divokejší ultras, severná tribúna, ktorej osadníci sa titulujú ako Northside Patriots sa ako celok prejavuje umiernenejšie, nájdeme tu i zástupkyne nežnejšieho pohlavia, i mladšie ročníky. U domácich zápasov si choreografie tvoria obidbe strany svoje vlastné, ale spolupracujú pri pokrikoch; takéto prekríkovačky burácajúce z jednej strany štadiónu na druhú pôsobia naozaj masívnym dojmom, pre zúčastnených i pozorovateľov. Trnavskí ultras idú vo svojich aktivitách v rámci podpory klubu ďalej ako len za choreografie priamo pri zápasoch. Poskytujú oficiálnu členskú registráciu, za poplatok, ale s rôznymi výhodami. Vedú internetové stránky s aktualitami, foto a videogalériami, diskusným fórom, súťažami a všetkými službami, čo stránky podobných záujmových skupín poskytujú. Pre svojich členov vydávajú vlastné edície tričiek, mikín, Medzi Bratislavou a Trnavou panovala rivalita ohľadne držby moci v kraji, ako sa to bežne stáva u významných miest ležiacich blízko seba. Konkrétne sa jednalo o moc katolíckej cirkve. 12 Odhadom na celom Slovensku je chuligánov cca tristo, v Trnave sa počet môže pohybovať okolo tridsiatky. 13 Dôvodom bolo umiernenie trnavských fanúšikov, ktorí sa začali orientovať na ultras. 14

16 šálov, kalendárov, nálepiek, pozadí do počítača, vlajočiek. Pred významnejším výjazdom sa postarajú o zabezpečenie špeciálneho vlaku na prepravu celého toho davu fanúšikov ochotných vycestovať podporiť milovaný klub i na cudziu pôdu, distribuujú predaj lístkov na tento vlak i na samotný zápas. Byť trnavským ultra, to už je koníček na plný úväzok. Čo sa konkrétnych čísel týka, už som naznačila, že trnavskí fanúšikovia patria k najpočetnejším na Slovensku. Ak je na domácom zápase predaných povedzme priemerne desaťtisíc lístkov, osemtisícz nich bude určite nadržiavať Trnave. Medzi skalných ultras môžeme potom počítať okolo tritisíc fanúšikov. Ak sa na výjazd organizuje vlakový špeciál, počíta sa so zhruba tisícdvesto až tisícpäťsto zúčastnenými- taký dav fanúšikov už pri pochode mestom vytvorí pohľad pripomínajúci červenočiernu príbojovú vlnu. Keď sa k nim pripočítajú jednotlivci uprednostňujúci vlastnú dopravu, dostaneme sa i pri zápasoch vonku k podpore čítajúcej dva a pol až tritisíc ľudí. 1.3.Širší sociálny kontext. Podpora klubu v takom rozsahu, aký som opísala v predchádzajúcej kapitole, a aký je už pevne udomácnený na tribúnach trnavského Štadiónu Antona Malatinského, predstavuje na slovenskej scéne v podstate raritu. Trnavskí ultras sú pre to na seba patrične hrdí a robia všetko preto, aby tomu tak zostalo. Keďže ich správanie ide vysoko nad rámec správania verejnosťou považovaného za normálne, sú nadšenejší, vášnivejší a divokejší, než to mnohí považujú za prijateľné, a preto sa tešia veľkej pozornosti- zo strany futbalových funkcionárov, polície, médií i verejnosti všeobecne. Každá z týchto strán na problém nazerá odlišným spôsobom, ale navzájom spolu veľmi úzko súvisia. Už som nakusla tematiku bezpečnostných zložiek, reprezentovaných políciou a security službou. I keď analýza ich fungovania a organizácie nespadá do okruhu tejto práce, zvlášť polícia za zmienku stojí. Policajt je totiž úhlavným nepriateľom radikálnych futbalových fanúšikov kdekoľvek na svete, ako element, ktorý sa im snaží zabraňovať v aktivitách, ktoré milujú- i keď je otázne, či ich mali natoľko radi, keby pozornosť polície nevzbudzovali. Fanúšikovia svojím spôsobom políciu potrebujú, aby sa mali voči komu vymedziť, a tým si potvrdiť vlastnú identitu. Postoj k polícii je jasne a jednoducho vyjadrený v medzinárodne rozšírenom hesle A.C.A.B 14. Čo sa konkrétne trnavských fanúšikov týka, vadí im 14 Skratka z All cops are bastards. Viď kapitola Kľúčove termíny a pojmy, s ktorými film pracuje. 15

17 neprofesionálny prístup a chyby v organizácii policajných zásahov. Jednu som popísala v časti venujúcej sa derby s ŠK Slovan Bratislava. Pamätným sa stal aj prvý výjazd v jarnej sezóne 2008 do Žiliny, kde sa polícia snažila ukľudniť nespokojnosť tisícky fanúšikov, pre ktorých bol otvorený len jeden turniket, a nedostačujúce množstvo hygienických zariadení, ako ináč než použitím obuškov, ktorými hlava nehlava častovali kohokoľvek. Plnili len rozkazy, ktoré dostali od vedenia. Podľa ústnych výpovedí samotných fanúšikov (a neraz som to videla i na vlastné oči) je tiež nemálo prípadov, kedy boli potýčky vyvolané zo strany policajtov. Na druhej strane ale fanúšikovia vedia oceniť aj dobre odvedenú prácu: Polícia sa však na vypätú atmosféru tento raz pripravila dobre a nezasahovala vtedy, keď nemusela. Oproti duelu v Žiline veľký pokrok. A hoci to obvykle nerobíme, skladáme za organizáciu zápasu poklonu. Bodaj by to takto bezproblémovo fungovalo pravidelne. 15 Nech už je organizácia bezpečnosti úspěšná či nie, pri zápasoch Trnavy připomíná slušné manévre. Stovky kukláčov, ťažkoodencov bez identifikačních čísel, vodné delá, najnovšie aj vrtulník. Do toho vyše tisíc skandujúcich červeno- čiernych fanúšikov. To je udalosť, ktorá sa nedá prejsť bez povšimnutia, určite nie pre médiá. Z nich si fanúšikovia vytvorili nepriateľa číslo dva. A nájdeme tu podobný paradox, ako u polície- svojim spôsobom je medialita žiaduca, protože ich zviditelňuje, čím zase len posilňuje zdieľanú skupinovú identitu. Druhá stránka veci je to, akým spôsobom je problém medializovaný. Objektivita médií je sama o sebe diskutabílna, a to je špeciálne viditeľné na tejto konkrétnej tematike. Zjednodušovanie, skresľovanie, radikalizácia je agendou médií k problému fanúšikov, odkedy tento fenomén uzrel svetlo sveta. Aký obraz generalizovaného extrémneho futbalového fanúšika 16 nám teda média ponúkajú? Hysterical headlines, emotive language, evocative imaginery and graphic photographs, all help to frame the football fun-cum-hooligan as a member of homogeneous group of drunken, tattoed, crop-headed oafs (Sunday Mirror, 18 June 2000) 17. Obľúbené sú charakteristiky ako savage - divosi, mindless morons- zmyslov zbavení blbci, animals - zvieratá, barbars, neanderthals 18, u nás sa objavujú pomenovania ako zverinec na štadiónoch, nespratníci, mladíci v tmavom s nápisom Steinar na chrbte Kolľkokrát sa pre zjednodušujúci spravodajský jazyk volí nerozlíšenie medzi rôznymi typmi, ako napr. ultras, chuligáni. 17 Perryman 2002, s (Frosdick-Marsh 2005) Neznalosť problematiky a z toho vyplývajúca dezinformácia je badateľná na zdôraznení nápisu Steinar. Sám o sebe je totiž bez významu, jedná sa len o časť názvu značk y Thor Steinar, 16

18 Používaná terminológia má veľmi blízko tej vojenskej: Chuligáni tiahnu na Prahu 20,zveličuje a nadnáša: poteče krev, hordy sparťanských chuligánů, jsou jak divá zvěř 21. Medzi ľuďmi je vďaka tomu rozšírený stereotyp, že futbalový fanúšik rovná sa asociálnemu, najčastejšie ultra- pravicovo orientovanému, podpriemerne inteligentnému mladíkovi, holdujúcemu alkoholu, násilu, xenofóbii, neschopnému zaradiť sa do normálneho života. Samozrejme, nechcem tvrdiť, že by niektorá z týchto vecí, aspoň na určitej úrovni, nebola pravda. Veď ako sa ľudovo hovorí, bez iskry niet ohňa. Môj argument je, že tento pohľad je priveľmi zjednodušujúci, vágny, jednostranný, bez snahy vniesť do problematiky pochopenie a naopak snažiaci udržať jeho škandalóznosť pre čitateľa či diváka; Media commentators frequently exxagerate and sensationalise the nature of the problem, often framing it as phenomenon undermining the very fabric of society, by taking football violence out of its full social context. 22 V sociálnom svete plnom kauzality nie je prekvapujúce, že takéto mediálne chovanie musí zanechať svoje následky na recipientoch. Medzi bežnými občanmi vytvára senzáciechtivá taktika médií v zobrazovaní futbalového fanúšičstva jav, sociálnymi vedcami pomenovaný ako moral panic. The establishment of a new folk devil leads to the development of a moral panic. (...) Future incidents then appear within the framework of this moral panic as evidence of trend, which is increasingly newsworthy in its own right. 23 (Poulton: Str. 124). Chovanie fanúšikov je teda morálne hodnoténé ako kontradiktórne voči väčšinovým normám, a je pociťované ako rizikové, nebezpečné, vyžadujúce represie. Slovenské médiá napr. opakovane použili v spojení s trnavskými fanúšikmi výraz teroristi. Zvlášť na trnavských fanúšikoch, keďže patria k najpočetnejším a najvýraznejšie sa prejavujúcim, si média radi zgustnú. Niet sa čomu diviť, že to vo fanúšikovských kruhoch vytvára vlnu roztpčenia a nedôvery k médiám. Objavujú sa mnohé kritické hlasy zvnútra fanúšikovskej scény. Tým sa nepáči, že sú hádzaní do jedného vreca, ultras aj hooligans, že sú vospolok označovaní ako extrémisti, teroristi, grázli. Rozčuľuje ich, ako môže niekto robiť ktorá je považovaná za neonacistickú. Autor chcel očividne neobratne naznačiť ultrapravicovú orientáciu fanúšikov, ďalší obľúbený stereotyp. Nechcem tým naznačiť, že by medzi fanúšikmi neboli takto orientovaní jedinci, výzkumy ale ukázali, že nie v takom rozsahu ako by sa zdalo. (napr. Mareš, Smolík, Suchánek: 2004) Perryman 2002, s Perryman 2002, s

19 reportáže a písať články o niekom, koho vôbec nepozná, nevie, aké majú daní ľudia zmýšľanie, aký majú životný štýl a podobne. 24 Svoju nespokojnosť nedávajú fanúšikovia najavo len uverejňovaním kritických článkov a otvorených listov redaktorom. Mnohokrát sa utiekajú k priamemu slovnému napádaniu pracujúcich redaktorov. Najviac pozornosti si z tejto strany užívajú reportéri TV JOJ 25. Tí si samozrejme nenechajú ujsť možnosť povykujúcich fanúšikov natočiť a odvysielať- a ocitáme sa v začarovanom kruhu, pre ktorý vypracovala sociológia vystihujúci koncept sebanaplňujúceho sa proroctva. Fanúšikovia pociťujú, že verejnosť ich má za zvieratá, a preto sa ľudia aj chovajú ako zvieratá. 26 Preto by som vo svojej práci chcela prekonať popísaný prístup aplikovaný médiami, a dostať sa fanúšikovstvu takrečeno na kĺb. Ale o tom viac v nasledujúcej kapitole. 1.4.Uhol pohľadu použitý vo filme. Popísaná multidimenzionalita a zložitosť situácie okolo trnavských futbalových fanúšikov (a fanúšikov všeobecne) poskytuje záujemcom o spracovanie tematiky široké pole pôsobnosti. Ponúka sa hneď niekoľko podtémat, žánrov, ktoré navodzujú hneď niekoľko rôznych uhľov pohľadu. Mojou ideou bolo spracovať tému do formy dokumentárneho filmu, čím sa rozsah možných uchopení a uhlov pohľadu znížil. Ten, ktorý som si nakoniec zvolila, priamo vyplýva z podnetu, pre ktorý som si danú tému vôbec vybrala, keď som si začala klásť otázky- Kto sú? Prečo to robia? Čo ich na tom baví?, z ktorých mi vyvstala už položená ústredná otázka- Kto naozaj som, keď sa označujem za futbalového fanúšika a fandím Spartaku? Iste, na takúto otázku neexistuje jednoznačná odpoveď, ale vymedzuje mi zameranie práce, teda uhol pohľadu nasmerovaný k identite futbalového fanúšika, konkrétne spartakovského. Predchádzajúca kapitola sa snažila naznačiť, aký skreslený a zjednodušený pohľad má na fanúšikov väčšina spoločnosti, živený obrazom, aký nám prinášajú médiá. Tento by stálo za to prehĺbiť, lebo len pri lepšom pochopení budeme schopní sa efektívne vysporiadať so všetkými, i negatívnymi aspektami problematiky Spartakovcami premenovanej na TV HNOJ

20 Zastávam názor, že ak sa niekto zaujíma o identitu druhého, či skupiny druhých ľudí, najjednoduchšia cesta je ísť za nimi a opýtať sa. Preto som sa rozhodla postaviť svoj dokumentárny film ako portrét spartakovského fanúšika, založený na rozhovoroch. Ak ma totiž zaujímala identita týchto ľudí, zaujímala ma hlavne tá, akú si pripisujú sami- teda ako sa sebaidentifikujú. Všetky fakty, ktoré som poskytla v predchádzajúcich kapitolách, sú pozorovateľné zvonka, poskytnú obraz o povahe skupiny fanúšikov ako celku, ale už nie o fanúšikovi ako jednotlivcovi. Žiadne priamo svedectvo o tom, čo u fandenia cíti, prežíva, aký ma vplyv na jeho život, hodnoty. Takýto autentický materiál poskytne len priame svedectvo zvnútra, vlastné výpovede členov skupiny. Preto dokumentárny portrét. Pre rozhovory som sa najprv rozhodla osloviť štyri až päť typologicky rôznych fanúšikov. Väčší počet by mi znemožnil na obmedzenom časovom rozpätí filmu doviesť rozhovory do väčšej hĺbky. Hlbší, kvalitatívny vnor je pri pátraní po identite užitočnejší, žiaducejší než reprezentativita osloveného vzorku. Pár zasvätených, ktorý divákovi rozprávajú, vysvetľujú, ozrejmujú, vo forme odpovedí na predpripravené otázky, svoje emócie, pohnútky, postoje, zaužívané vzorce správania, ktoré sú ináč pre ľudí zvonka nepochopiteľné. Ožehavosť, kontroverzita témy, ju robí síce na jednej strane zaujímavou, ale na strane druhej aj o to citlivejšou. Sú témy, otázky, ktorých zodpovedanie má síce pre tvorcu aj diváka značnú váhu, o to sú ale chúlostivejšie a nepríjemnejšie pre tých, ktorí sú tázaní. Môže im robiť problém odpovedať na ne, či už sa týkajú záležitostí z ich vnútra, alebo činností s ilegálnym presahom. Preto som sa snažila otázky nastaviť o niečo širšie, a chlapcom poskytnúť slobodu, voľnú ruku v tom, do akej hĺbky budú ochotní vo svojich odpovediach ísť. Mojou úlohou, okrem iného bolo aj to, získať si ich dôveru natoľko, aby sa nebáli do oných hĺbok ponoriť. Samozrejme, ak som sa rozhodla vo svojej práci zamerať na identitu spartakovských fanúšikov, osobné výpovede z rozhovorov mi boli síce základným stavebným kameňom, ale na dotiahnutie plnej výpovednej hodnoty filmu ich bolo potreba ešte doplniť. Za človeka totiž nehovoria len jeho slová, ale i správanie. Za futbalového fanúšika potom nehovorí nič iné, ako jeho správanie počas povzbudzovania milovaného týmu. Preto druhú významovú rovinu filmu tvoria obrazy približujúce, čo sa počas tohoto fandenia deje- či už je to u výjazdu, spojeného s vlakom, pochodom, alebo u domáceho zápasu, u skandovania a choreografií. 1.5.Cieľ práce. 19

21 Keď už má tvorca vytýčený smer, respektíve uhoľ pohľadu, ktorým sa chce uberať, musí si stanoviť aj cieľ, ku ktorému túži v ideálnom 27 prípade dôjsť. Ak som sa rozhodla zamerať na hľadanie identity trnavského futbalového fanúšika, vyjadreného v otázke Kto naozaj som, keď sa označujem za futbalového fanúšika a fandím Spartaku?, cieľ sa zdá byť jednoznačne danýzodpovedať túto otázku, a teda nájsť a zobraziť onú podstatu fanúšikovstva- alebo sa k jej vernému obrazu čo najviac priblížiť. Toto je veľmi široko povedané, a ukrýva v sebe viac aspektov. Jedná sa o záležitosť, ktorá má potenciál predstavovať svojou radikálnosťou dosť závažný spoločenský problém, zvlášť ak sa prepojí s inými radikálnymi, napr. neonacistickými, hnutiami. Polícia aj ministerstvo vnútra vyvíjajú svoje vlastné spôsoby ochrany a boja. Podľa mňa je ale aj potrebné pochopiť, na akom princípe skupina funguje, čo priťahuje niektorých mladých k pripojeniu sa k hnutiu, ich motivácie, pocity ktoré ich k tomu vedú; stále sa tu vynoruje problém potreby mladých ľudí po okruhu sebe blízkych a spriaznených duší (čo zasa odkazuje na hlbšiu problematiku dnešnej spoločnosti, ako je rozpad tradičnej formy rodiny, individualizácia apod.). Tým, že sa pôjdem pýtať do vnútra skupiny, by som rada priniesla aspoň trochu svetla k pochopeniu týchto otázok. Ďalším podcieľom by mohlo byť aj zistenie, nakoľko je nebezpečnosť témy len mediálnou bublinou, a nakoľko realitou. Alebo jednoduchšie povedané- sú tí fanúšici naozaj až takí zlí, keď už raz prisahali vernosť Spartaku, ako sa to o nich hovorí? Aj im samým totiž môže film poslúžiť, aby vyvrátili všetko to, čo už o nich bolo povedané či napísané, čo považujú za nepravdivé, nespravodlivé a krivdiace. 1.6.Kľúčove termíny a pojmy. o Hooligans, chuligáni; podskupina vrámci futbalových fanúšikov, ktorá svoju vernosť klubu ventiluje skrze výtržnosti, fyzické násilie, teda vyhľadávaním otvorených konfrontácií s nepriateľmi- policajnými zložkami, účastníkmi hry a rivalskými chuligánmi. o Ultras; širšia skupina futbalových fanúšikov, zameraná na aktívne povzbudzovanie klubu, pomocou produkcie chorea, pyra, spoločného skandovania chorálov, 27 Podľa Maxa Webera nič ideálne reálne neexistuje, len slúži model toho, k čomu by sa mala skutičná situácia čo najviac priblížiť. 20

22 pokrikov. Zvyknú sa aj širšie angažovať pre svojich členov- vedú internetové stránky s fotografiami, videami, súťažami, aktualitami, vyrábajú vlastné edície tričiek, mikín, šálov, plagátov, kalendárov. Fantázii sa tu medze nekladú, často sú to zaležitosti veľmi kreatívne. Do ich činnosti sa zvyknú zapájať aj hooligans. o Kotol; tribúna v priestore za bránou. Miesto, kde sa už tradične združuje support domáceho týmu, teda hooligans a ultras. Keďže sú to fanúšikovia najvášnivejší, býva divokým centrom celého vrenia a atmosféry na štadióne- nič pre slabšie povahy. o Choreo, pyro; spôsob spoločného hromadného povzbudzovania, cielený na vyvolanie masívneho dojmu jednoty. Postavený je na premyslenej choreografii, ktorá je tvorená napríklad rozmerným transparentom, ktorý je natiahnutý nad hlavami fanúšikov v šírke a výške niekoľkých radov, alebo jeho vyvesením v čele tribúny, alebo je obrazec vytvorený farebnými kartónmi, ktoré na znamenie fanúšikovia zdvihnú nad hlavy. Ďalej to môžu byť menšie transparenty, jedno i obojručné, zástavy a vlajky. Zobrazované motívy vychádzajú najmä z klubovej symboliky, sú proklamáciou a potvzdením fanúšikovskej identity. Obsahujú burcovné a bojovné heslá, postavy bojovníkov, či majú hlbší obsah s politickým presahom. 28 Pyro, to je pyrotechnický doprovod, najobľúbenejšie sú svetlice a rôznofarebné dymovnice. Keďže je ilegálny, na štadión sa pašuje. o Chorály; spevy, oslavujúce klub. Zvyknú sa spievať aj pred a po zápasoch, ale najväčšiu silu majú, keď sa jednohlasne ozývajú plným kotlom, doprevádzané tlieskaním, objímaním sa okolo pliec či postojom s rozpaženými rukami, zdvihnutými šálmi; rytmus môže byť udržiavaný bubeníkom. Spieva sa v nich o podpore, vernosti, láske ku klubu, o jeho sláve a nadradenosti voči ostatným. Obľúbené je napádanie, urážanie a osočovanie rivalských fanúšikov. Dajú sa sem zaradiť aj ustálené pokriky, ktoré sú oproti chorálom jednoduchšie, jedno či dvojslovné. Fungujú aj prekrikovačky, medzi tribúnami. Buď na seba navzájom útočia proti sebe stojace strany, alebo spolu takto umocňujú podporu domáci fanúšikovia z náprotivných tribún Na trnavských tribúnach sú obľúbené protesty prot politike Sloveského futbalového zväzu, či proti nezávislosti Kosova. 29 Často videné na domácom spartakovskom Štadióne Antona Malatinského. 21

23 o Chantleader, predspievavač, megafónboy; celebrita medzi ultras a hooligans, človek postavený na najvyšších priečkach hierarchie v kotly. Jeho úlohou je burcovať, udržiavať atmosféru, koordinovať spevy, chorále, choreografiu. Operuje v čele tribúny, postavený na plote, zátarase, s megafónom v ruke. Futbalu si, bohužiaľ, veľmi neužije, pretože, ako už vyplýva z povahy jeho práce, stojí obrátený čelom k fanúšikom, a teda chrbtom k trávniku. Na Slovensku táto funkcia rozšírená nie je, len okolo Spartaku Trnava ich funguje v prípade potreby niekoľko, ale minimálne dvaja. o A.C.A.B.=All Cops are Bastards. Obľubené heslo tiahnuce sa naprieč fanúšikovskou scénou, vyjadrujúce postoj k spoločnému nepriateľovi stelesnenom v policajných zložkách. Prevzaté z rovnomennej piesne Oi! Punkovej kapely zo sedemdesiatych rokov 4-Skins. o Výjazd; vycestovanie podporiť klub i na zápase vonku. Ak sa jedná o závažnejší zápas, prominentnejšieho súpera, organizuje sa formou spoločného vlakového špeciálu, a následného pochodu mestom. Je sprevádzaný prísnymi bezpečnostnými opatreniami, u niektorých klubov (napríklad u Spartaku) za prítonosti stoviek policajtov. Fanôšikovia ho zvyknú prežívať ako veľký sviatok, s množstvom alkoholu a zábavy. 2. Preklopenie vybranej témy do podoby dokumentárneho filmu. Téma stojí na začiatku tvorivého procesu, je odrazom života, reality, (...). Téma odrážajúce skutočnosť, ako i sama skutočnosť nie sú statické, téma sa rozvíja, poznať ju možno len v pohybe obrazov, v texte, kde sa konštituuje ako hĺbková významová štruktúra. 30 Téma je určené, tvorca je s ním zoznámený, uhol pohľadu a forma práce je vymedzená, cieľ je vytýčený. Nasleduje proces výroby samotného diela, počas ktorej tvorca obetuje všetko tomu, aby čo najvernejšie a najdôslednejšie naplnil všetko to, čo si v prípravnom premýšľaní filmu stanovil. Musí si plne uvedomiť možnosti, ktoré mu vybraná forma filmového dokumentu poskytuje k tomu, aby nechal plne vyznieť svoj zámer. Len tak bude môcť plne využiť výrazové prostriedky filmovej reči, a teda skrze ne zrozumiteľne pretlmočiť odkaz, ktorý si dal za cieľ v divákovi zanechať. 30 Mihálik 1983, s

24 V druhej časti svojej práce sa preto budem venovať reflexii toho, ako som sa s procesom výroby vysporiadala u svojho filmu. Popíšem jednotlivé kroky a rozhodnutia, ktoré som počas práce učinila, v snahe zachytiť v konečnom výsledku to, čo som si v príprave predsavzala. Ešte raz opakujem, mojím ústredným motívom bolo hľadanie identity trnavského futbalového fanúšika, vyjadreného v otázke Kto naozaj som, keď sa označujem za futbalového fanúšika a fandím Spartaku?; cieľ vyjadrený v zodpovedaní tejto otázky som sa usilovala mať neustále vo svojej mysli. Jedna vec je ideálny stav vecí, a druhá sú reálne situácie, s ktorými tvorca počas natáčania zápasí. Zvlášť výrazný je tento rozdiel u dokumentárnych snímkov s ľudskou, či sociálnou tematikou, pretože sú závislé na ľudskom elemente, ktorý nemusí byť vždy ochotný spolupracovať, zvlášť u tak delikátnych tém, spojených s určitou devianciou a protizákonnosťou. Ďalší problém, s ktorým som sa ako študent stretávala, sa dá zovšeobecniť ako nedostatok- nedostatok finančných a materiálnych zdrojov, nedostatok času a v neposlednom rade- nedostatok skúseností s produkciou audiovizuálnych diel všeobecne, tobôž s dokumentárno-publicistickým charakterom; nahradzovať som ich musela intuíciou, alebo logickým zvažovaním. Už na začiatku vlastnej práce som si uvedomovala, že všetky tieto nedostatky negatívne ovplyvnia kvalitu výsledného diela, ale brala som to ako výzvu. Preto ich reflexia, porovnanie s ideálne zamýšľaným stavom vecí bude tvoriť druhú rovinu tejto praktickej časti mojej práce Etapy práce Za úspechom každej formy práce založenej na procese tvorby, bez ohľadu na to, či sa jedná o filmové dielo, akademický text, developerský projekt či sociologický výzkum, stojí zvolenie vhodnej metodiky práce. Naši predchodcovia vrámci oboru nám na základe svojich skúseností zanechali algorytmy, ktorých nasledovanie môže napomôcť pri budovaní nosnej kostry vlastnej autorskej práce. To, ako sa táto kostra obalí a premení v autonómny organizmus, už záleži na individualite toho ktorého autora, ktorý mu vdychuje život (a samozrejme podmienkach, aké má k dispozícii). Buď si postup práce zvolí dobre, citlivo využije dostupné prosriedky a dá vzniknúť plne funkčnému organizmu s minimálne takou výpovednou hodnotou, aká bola naplánovaná. Alebo sa dopustí v určitej fáze tvorivého postupu chyby, nepodarí sa mu použiť 23

25 adekvátny výrazový prostriedok a výsledné dielo nebude fungovať, teda bude obsahovať komunikačný šum, ktorý znemožní divákovi plne pochytiť význam, ktorý sa tam autor snažil vložiť. Alebo sa bude pohybovať niekde medzi týmito dvoma protipólmi. Teda i genéza filmového diela musí sledovať logickú a časovú postupnosť a náväznosť práce. Procesy výroby hraného a dokumentárneho filmu sa navzájom líšia, keďže obidva typy pristupujú k realite a jej spracovaniu z opačných koncov. Vo všeobecnosti a vo väčšine prípadov ale môžeme u oboch vysledovať tri základné fázy. Obvykle filmový tvorca začína preprodukciou, či dramaturgiou, počas ktorej si pripraví základ a podklady, ktoré mu uľahčia fázu druhú, fázu produkcie, samotného natáčania. Výsledkom je surový filmový materiál, stavebné jednotky, ktoré dostávajú výslednú formu a tvar počas poslednej, postprodukčnej fázy. Každá z týchto etáp podmieňuje konečné dielo, nedajú sa zoradiť podľa dôležitosti či hierarchie. Ani jedna by sa nemala podceňovať, a pri každom kroku a rozhodnutí by mala tvorcovi pomáhať hľadať cestu vidina cieľa, ktorý si stanovil dosiahnuť Dramaturgia Náplní fáze dramaturgické je úsilí o vytvoření filmového díla v literární podobě (...). Jde v ní o to, vyjádřit nejen postup dění, nýbrž především myšlenku díla v rozvržení, které tvůrce zamýšlí pro filmovou látku Prepracovaná a premyslená literárna podoba kinematografického snímku, stelesnená na konci tohoto procesu v podobe literárneho scenára, má zmysel hlavne pre hrané, animované filmy, či napríklad žáner hudobného videoklipu, jedným slovom pre filmy postavené na fabulácii. Tvorcovi tu ide o to, vystaviať a vyrozprávať príbeh, ktorý nie je odrazom nejakej konkrétnej, reálnej skutočnosti. V tejto fáze teda preklápa nosnú myšlienku diela do dejovej línie, vyjadruje ju v hereckých dialógoch, premýšľa podobu a následnosť scén, v ktorých sa bude dej odvíjať. Práca dokumentaristu sa uberá inou cestou. Dokumetarista si nekladie za cieľa predať svoju ideu divákovi na základe fabule, ale na základe zobrazenia skutočnosti, reality. Nakrúcanie v skutočnom prostredí, dôraz na skutočný priebeh filmovanej udalosti, filmovanie ozajstného človeka v jeho prirodzenom prostredí,vylúčenie hercov, nevyhnutnosť 31 (Kučera 2002, s. 19) 24