NÁVRH NÁBYTKOVÉHO INTERIÉROVÉHO PRVKU PRE MEDITERÁNNY SPÔSOB BÝVANIA

Transcription

1 MENDELOVA UNIVERZITA V BRNĚ LESNICKÁ A DŘEVAŘSKÁ FAKULTA ÚSTAV NÁBYTKU, DESIGNU A BYDLENÍ NÁVRH NÁBYTKOVÉHO INTERIÉROVÉHO PRVKU PRE MEDITERÁNNY SPÔSOB BÝVANIA DIPLOMOVÁ PRÁCA BC.MARTINA STEINEROVÁ BRNO 2012

2 ČESTNÉ PREHLÁSENIE Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému: Návrh nábytkového prvku pre mediteránny spôsob bývania spracovala sama a uviedla som všetky použité pramene. Súhlasím, aby moja diplomová práca bola zverejnená v súlade s 47b Zákona č. 111/1998 Sb., o vysokých školách a uložená v knižnici Mendelovej univerzity v Brně, sprístupnená k študijným účelom v zhode s Vyhláškou rektora Mendelovej univerzity v Brně o archivácii elektronickej podoby záverečných prác. Zaväzujem sa, že pred spísaním licenčnej zmluvy o využití autorských práv diela s inou osobou (subjektom) si vyžiadam písomné stanovisko univerzity o tom, že predmetná licenčná zmluva nie je v rozpore s oprávnenými záujmami univerzity a zaväzujem sa uhradiť prípadný príspevok na úhradu nákladov spojených so vznikom diela podľa riadnej kalkulácie. V Brne dňa 18. apríla Martina Steinerová

3 POĎAKOVANIE Ďakujem za odborné vedenie a konzultácie prof. Ing. Štefanovi Schneidrovi Ph.D. a tiež za odborné rady Ing. Zdeňkovi Holoušovi Ph.D. Ďalej chcem poďakovať mojej rodine a priateľom, ktorí má podporovali nielen počas písania diplomovej práce, ale aj v priebehu celého štúdia.

4 NÁVRH NÁBYTKOVÉHO PRVKU PRE MEDITERÁNNY SPÔSOB BÝVANIA MARTINA STEINEROVÁ ABSTRAKT Táto diplomová práca má za snahu navrhnúť nábytkový prvok inšpirovaný prostredím Stredomoria, tak aby rešpektoval tradície, kultúru a materiálovú dostupnosť tejto oblasti. Na základe týchto požiadaviek vznikol návrh trojnohej sedačky, ktorý akceptuje potreby cieľovej skupiny a dokáže byť zaradený do každodenného života užívateľa. kľúčové slová: Stredomorie, Stredozemie, Stredozemné more, mediterán, sedačka, stolička, dizajn, remeslo, tradície, drevo, pínia, korok FURNITURE DESIGN FOR THE MEDITERRANEAN WAY OF LIVING MARTINA STEINEROVÁ ABSTRACT The object of the thesis is to create a furniture design inspired by Mediterranean surroundings so that the design respects tradition, culture and material availability of this area. In terms of these demands a design of three-legged stool has been created. This stool also accepts demands for a target group and it is able to be fit into an everyday life of user. key words: Mediterranean, The Mediterranean Sea, stool, chair, design, craft, tradition, wood, pine, cork

5 OBSAH 1» ÚVOD 6 2» CIEĽ PRÁCE 7 3» METODIKA 8 4» STREDOMORIE 9»» VYMEDZENIE ÚZEMIA 9»» HISTÓRIA STREDOMORIA 10 5» PPRÍRODNÉ A KLIMATICKÉ PODMIENKY 16 6» MEDITERÁN A JEHO ŠTÝL 18»» VPLYV PODNEBIA 18»» FARBY 19»» MATERIÁLY 20»» NÁBYTOK 23»» DOPLNKY 25»» EXTERIÉR 25»» ARCHITEKTÚRA PRIESTORU 26»» ODLIŠNOSŤ REGIÓNOV 26 7» SVETLO A MEDITERÁN 28 8» MEDITERÁN AKO INŠPIRÁCIA 31 9»TRADÍCIE A REMESLO AKO INŠPIRAČNÉ ZDROJE PRE TVORBU NÁBYTKOVÝCH PRODUKTOV A INTERIÉROV 33»» ĽUDOVÉ UMENIE 33»» REMESLO A ĽUDOVÉ UMENIE STREDOMORSKEJ OBLASTI 35» 2. ČASŤ 10» VLASTNÝ NÁVRH 39»» VÝCHODISKÁ TVORBY 39»» DEFINÍCIA SEDAČKY VO VÄZBE NA UŽÍVATEĽA 41»» HISTORICKÝ VÝVOJ SEDAČKY 41»» ERGONÓMIA A VLASTNOSTI SEDAČKY 44»» BEZPEČNOSTNÉ POŽIADAVKY 46»» KONCEPT PRVKU A IDEA 47»» REŠERŠ A HĽADANIE INŠPIRÁCIE 48»» PROCES TVORBY VLASTNÉHO NÁVRHU 51»» ETAPY NAVRHOVANIA 51»» KONEČNÝ NÁVRH 56»» KONŠTRUKCIA 57»» VARIANTY KONŠTRUKCIE 57»» VÝSLEDNÁ KONŠTRUKČNÁ VARIANTA 58

6 11» POUŽITÉ MATERIÁLY 59»» MASÍVNE DREVO 59»» BOROVICA PÍNIA 60»» KOROK 62»» MASÍVNY KOROK 64»» AGLOMEROVANÝ KOROK 65»» OPRACOVANIE KORKU 66»» MODERNÉ VYUŽITIE KORKU 66 12» NAVRHOVAÝ POSTUP VÝROBY 68 13» VIZUALIZÁCIA VÝSLEDNÉHO NÁVRHU 70 14» VARIANTY SEDAČKY 71 15» APLIKÁCIA V INTERIÉRI 72 16» DISKUSIA 73 17» ZÁVER 74 18» SUMMARY 75 19» POUŽITÉ ZDROJE 76 20» ZOZNAM VYOBRAZENÍ 78 21» ZOZNAM PRÍLOH 83

7 1 ÚVOD Navrhovanie, alebo jeho anglický pojem design, je chápané ako súčasť užitého umenia, ktoré je jednou z najaktuálnejších umeleckých činností. Podieľa sa na vzniku produktu účasťou na tvorbe estetickej funkcie a vlastností predmetu so špecifickým uplatnením autorovej osobnosti. Takto vzniká nová, charakteristická vlastnosť predmetov, ktorá je súčasťou výrazu ich štrukturálnych vlastností v určitom historickom, spoločenskom a kultúrnom kontexte. V navrhovaní nejde len o tvorbu konečných tvarov výrobkov, nakoľko sa práca dizajnéra dotýka celej štruktúry, teda aj východiskových, funkčných, a technických aspektov, ktoré už v zásade rešpektuje a zároveň rozvíja do nových polôh. Dizajn (niekedy označovaný za priemyselné výtvarníctvo) sledujeme v každodennom živote v širokej škále jeho uplatnenia od drobných spotrebných predmetov, cez dizajn obytných priestorov až po prostredie mesta. Dnešné navrhovanie výrobkov sa snaží rešpektovať nielen sériovosť, ale aj unikátnosť výrobku a prispieva k tomu, aby bol predmet užitočný človeku. A aby bol predmet užitočný, musí byť funkčný. Funkčný prakticky, aby spĺňal účel pre ktorý bol vyrobený, ale funkčný aj esteticky. Podstata estetickej hodnoty sa nevyčerpáva len harmóniou tvarov, farebnosťou alebo materiálom. Napĺňa sa prvkami sprostredkujúcimi myšlienkové posolstvo autora, ktoré vstupuje ako humanizujúci aspekt v neraz odcudzenom svete superindustriálnej éry. 1 Vo vlastnom návrhu nábytkového prvku som bola inšpirovaná krajom Stredomoria, prostredníctvom vlastnej skúsenosti s týmto prostredím študijným pobytom v Grécku. Tu som mala možnosť spoznať kultúru, tradície, životný štýl a celkovú atmosféru tejto jedinečnej oblasti. Na základe toho som si zvolila danú tému diplomovej práce a pustila sa s odhodlaním do jej spracovania. 1 PETRÁNSKY, Ľudovít. Teória a metodológia designu. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, ISBN

8 2 CIEĽ PRÁCE Hlavným cieľom diplomovej práce je zužitkovať poznatky získané osobnou skúsenosťou, štúdiom a poznávaním stredomorskej oblasti v návrh nábytkového prvku. A to tak, aby daný objekt určitými vlastnosťami zapadal do tohto prostredia, ktoré je špecifické a niečím jedinečné. Cieľom práce nie je len samotný návrh nábytkového objektu, ale tiež snaha o vytvorenie uceleného prieskumu tejto hmotne aj nehmotne bohatej oblasti. Práca zároveň obsahuje dôležité kapitoly zahrňujúce rozvoj a históriu miestnych kultúr, ktoré sa tu po stáročia vzájomne ovplyvňovali, kapitoly o prírodných a klimatických podmienkach a v neposlednej rade vývoj tradícií a miestneho úžitkového umenia. Súčasťou práce je samozrejme analýza obytných interiérov stredomorskej oblasti, ktorá je v priamej väzbe s nábytkovými prvkami. 2 2 pozn. Pretože je oblasť mediteránu veľmi rozsiahla a jej súčasťou je viacero krajín a kultúr, je táto práca zameraná na európsku stredomorskú oblasť a jej najvýznamnejších predstaviteľov. 7

9 3 METODIKA Diplomová práca je rozdelená do dvoch ucelených častí. Prvá časť obsahuje teoretický prehľad histórie, prírodných podmienok, stredozemného štýlu bývania a tradícií s akcentom na špecifiká rôznych oblastí mediteránu. Druhá časť práce je zameraná na samotný návrh nábytkového prvku sedačky, ktorému predchádza definícia jeho funkcií, typológia, bezpečnosť, východiská tvorby a inšpirácia, rešerš a stanovenie si konceptu návrhu, kde boli definované základné kritériá pre vývoj návrhu. Následne je uvedený samotný proces tvorby a jednotlivé etapy navrhovania od prvých myšlienok až po konečný návrh. V závere práce je predstavená konštrukcia, navrhovaný postup výroby produktu a tiež vizualizácia konečného riešenia s jeho variantami a aplikácia výsledného návrhu v interiéri. 8

10 4 STREDOMORIE Stredomorie, inak nazývané tiež ako mediterán či Stredozemie, je oblasť, ktorá obklopuje Stredozemné more. Pojem Mediterán je odvodený od latinského slova mediterraneus, čo v preklade znamená v strede zeme alebo medzi zemami (medius stred, medzi a terra zem, krajina, pevnina), čo vyplývalo z jeho umiestnenia medzi dvomi kontinentmi Afrikou a Európou. Grécky názov Mesogeios možno vysvetliť podobne: méso stred a gi zem, krajina. V minulosti bolo Stredozemné more pomenovávané niekoľkými názvami. Napríklad Rimania ho obvykle nazývali Mare Nostrum Naše more alebo tiež Mare Internum. V Biblii bolo nazývané ako Veľké more alebo jednoducho More. Bolo ale nazývané aj ako Obranné more, kvôli jeho umiestneniu na západnom pobreží Svätej zeme, alebo aj Západné more. Ďalej bolo pomenovávané aj ako Filištínske more, keď tento národ okupoval značnú časť stredomorskej oblasti. V modernej hebrejštine je nazývané ako HaYyam HaTtikhon Stredné more, v turečtine je známe pod názvom asakdeniz Biele more. V modernej arabštine je známe ako al-bahr al-abyad al-mutawassit Biele stredné more. V islamskej a starej arabskej literatúre bolo nazývané Románske alebo Byzantské more VYMEDZENIE ÚZEMIA Stredozemné more je spojené s Atlantickým oceánom, vďaka Gibraltárskej úžine, ktorá sa nachádza v jeho východnej časti. Je obklopené stredomorským regiónom a kompletne ohraničené pevninou. Na severe Európou a Anatóliou, na juhu Severnou Afrikou a na východe oblasťou Levanty. 4 Do tejto oblasti patria predovšetkým štáty ako Grécko, Taliansko, južné Francúzsko, Španielsko, Turecko, Portugalsko, Albánsko, Chorvátsko, Slovinsko, Čierna Hora, Maroko, Alžírsko, Tunisko, Líbya, Egypt, Libanon, Sýria, Izrael a stredomorské ostrovy Cyprus, Malta, Kréta, Sardínia a pod. 3 Mediterranean Sea. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 4 pozn. Pojem Levanta sa tradične používa pre celú oblasť Východného Stredomoria, ale ako geografický termín môže byť použitý pre rozsiahlu oblasť územia na východnom pobrežia Stredozemného mora. V užšom zmysle je Levanta výrazom pre oblasť dnešných štátov Izrael, Palestína, Libanon, Jordánska a Sýrie 9

11 4.2. HISTÓRIA STREDOMORIA História oblasti Stredomoria je výrazne ovplyvňovaná vzájomným pôsobením viacerých kultúr a národov, ktorými je Stredozemné more obklopované. A preto je veľmi zaujímavé zisťovať a ako sa v priebehu času vyvíjala. Historický vývoj stredomorskej oblasti je kľúčový pre pochopenie pôvodu a rozvoju mnohých moderných spoločností. Pre tri štvrtiny sveta je Stredozemné more rovnako spojujúcim elementom a zároveň centrom svetovej histórie. Stredomorie bolo v minulosti veľmi významnou dopravnou a obchodnou tepnou a miestom stretu množstva kultúr rôznych národov. Ich vzájomné ovplyvňovanie umožnilo práve lodné spojenie cez Stredozemné more. Pre pochopenie vzniku a vývoja stredomorskej kultúry je dôležité porozumieť kultúram ako je kultúra egyptská, grécka, románska, byzantská, kartáginská, osmanská, islamská, ale i kultúra Mezopotámie, Izraelu a iných. V nasledujúcich častiach sú pre stručnosť zahrnuté len zásadné poznatky. obr. 1 Stredozemné more, z Atlasu rukopisného cca , knižnica Nazionale Centrale Vittorio Emanuele ll, Rím 10

12 4.3. ÚSVIT CIVILIZÁCIE Počiatky civilizácie v tejto oblasti sa môžu datovať približne pred 5 mil. rokmi tzv. Zancleanskou záplavou. Vo východnej časti Stredozemného mora sa objavili dve z prvých bežne známych civilizácií ľudstva. Asi v 8. tisícročí pred n. l. začalo dochádzať k zásadným zmenám v spôsobe života obyvateľstva človek začal chovať dobytok a obrábať pôdu. To znamenalo i potrebu rúbať pôvodné lesy, ktorých drevo bolo využívané na stavby, konštrukciu lodí a palivo. Na uvoľnených plochách boli pestované plodiny alebo boli využité ako pastviny, či priestor k stavbe obydlí. Bola to oblasť Mezopotámie, kde vznikla Sumerská ríša a prvé vyspelé kultúry. Každá z týchto kultúr však potrebovala k svojej existencii aj mnoho stavebného materiálu a tým bolo okrem kameňa a hliny aj drevo. Najväčší význam malo tvrdé, trvanlivé drevo stálozelených dubov, cyprišov a cédrov. Jeho spotreba bola obrovská. 5 Neskôr v 4. tisícročí pred Kr. sa v riečnom údolí rieky Níl vyvinula ríša starovekého Egypta zjednotená faraónmi. Rovnako ríša Egypta sa vyznačovala vyspelým staviteľstvom a ako materiál používala aj drevo, ktorého zásoby boli v tejto oblasti značne obmedzené a tak bolo dopravované Féničanmi. Ďalšie civilizácie sa rýchlo šírili do oblasti Úrodného polmesiaca 6, na východnej strane pobrežia Stredozemného mora, a v oblasti Levanta, kde rovnako vznikol základ kolísky civilizácie na území dnešného Egypta, Sýrie, Libanonu, Palestíny a Izraelu. Aj napriek tomu, že tieto oblasti majú podobné podnebie a geografické činitele bolo v minulosti zložité šíriť plodiny ako ľan, šošovica, hrášok, jačmeň alebo bavlnu do rôznych častí Stredozemného mora. V dobe veľkých ríš sa v oblasti Malej Ázie vyvinula ríša Chetitská. Hlavná expanzia do okolitých krajín sa uskutočnila až po zdokonalení lodného staviteľstva, čo viedlo k vzrastajúcej prosperite a sile obchodných spolkov na pobreží. Rozvoj zaznamenali cyperské civilizácie a tiež aj civilizácia minojská na Kréte, ktorá sa považuje za najstaršiu civilizáciu v Európe. Rovnako aj tieto oblasti boli výdatnou ťažbou dreva takmer odlesnené. 5 ZELENÝ, Václav. Rostliny středozemí. Praha: Academia, ISBN Úrodný polmesiac je termín, ktorým sa označuje územie dnešného Iraku, Sýrie, Libanonu, Jordánska a Izrealu, niekedy i Egypta a Turecka. Je to miesto kde pred 5 tisíc rokmi vznikla prvá civilizácia vďaka výborným poľnohospodárskym podmienkam. Jeho územie siaha od afrického Nílu na západe, až na Cyprus, cez Mezopotámsku nížinu, a ďalej pokračuje pozdĺž riek Eufrat a Tigris na juhovýchod k Perzskému zálivu, až po upätie Iránskej vysočiny. K tejto oblasti sa vzťahuje mnoho gréckych bájí a povestí. 11

13 4.4. KLASICKÝ STAROVEK Medzi dve najvýznamnejšie stredomorské civilizácie patrili Grécke mestské štáty a Féničania. Gréci pokračovali v osídľovaní ďalej do oblasti Čierneho mora a na juhu do oblasti Červeného mora. Féničania zase osídľovali západný mediterán sever Afriky a Pyrenejský polostrov. Levantskú oblasť ovládala Perzská ríša a mezopotámske civilizácie. Pre juh Balkánskeho polostrova a celý ostrovný systém mala najväčší význam vysoká grécka kultúra HELÉNSKE OBDOBIE Najsevernejšia časť antického Grécka staroveké kráľovstvo Macedónie bolo v tomto období známe pre svoju vysokú úroveň jazdeckého boja, ktorý bol považovaný za najsilnejší svojej doby. S takto schopnými bojovníkmi, pod vedením Alexandra Veľkého, sa ríša po porážke perzských vojsk rozrástla o územie Egypta a územia Féničanov. Alexander Veľký tak získal pod svoju vládu všetky hlavné centrá Stredomoria. Neskôr však došlo k rýchlemu rozpadu ríše a Stredný Východ, Egypt a Grécko sa opäť stali nezávislé RÍMSKO-KARTAGINSKÉ BOJE Tieto východné mocnosti čoskoro zatienili iné a to hlavne mocnosti, ktoré sa začali formovať na západe. Bola to napríklad bývalá fénická kolónia na severe Afriky Kartágo, ktoré začalo ovládať okolité oblasti. Mediterán však definitívne ovládol Rím a to hlavne po porážke Kartága, kedy začal s drastickou expanziou v celej tejto oblasti. Po rozšírení na východ až do Grécka, sa Rimania inšpirovali gréckou kultúrou a dedičstvom, ktoré si neskôr úplne osvojili a to zohralo dôležitú úlohu v Rímskej ríši. Od tohto momentu sa stali hlavnými obchodnými centrami pobrežné oblasti miesto pôvodných oblastí riek vo vnútrozemí. Moc Egypta sa taktiež presunula z oblasti Nílu k pobrežiu. Mezopotámia sa stala hranicou medzi Rímskou ríšou a Perziou MARE NOSTRUM Toto pomenovanie sa udomácnilo po ovládnutí Stredomoria Rimanmi. Po založení Rímskej ríše panovníkom Augustom, zvyklo byť Stredozemné more nazývané Mare Nostrum, v preklade Naše more, a to práve kvôli silnému rozvoju rímskej námornej politiky a obchodu. Po prvýkrát v histórii bola táto oblasť oslobodená od pirátstva. Tak bolo celé územie Stredozemného mora po niekoľko storočí ovládané zo všetkých strán Rímskou ríšou. 12

14 Rozpad Rímskej ríše nastal v 5. storočí. Na istý čas bol východ Stredomoria ovládnutý Byzantskou ríšou. Západná časť Stredomoria Gália, Ibéria a Maghreb bola napadnutá kočovnými kmeňmi. Dobyvatelia sa v tejto oblasti usadili a prijali množstvo miestnych zvykov a formovali mnohé menšie súperiace kráľovstvá STREDOVEK ISLAMSKÝ ZLATÝ VEK Islamskú expanziu výrazne uľahčila vtedajšia slabosť oboch ich mocných súperov Byzantínci rovnako ako Peržania boli vyčerpaní dlhým obdobím vzájomných konfliktov. V sérii niekoľkých moslimských expanzií boli arabské vojská motivované Islamom a vedené kalifmi či skúsenými bojovníkmi. Tak nastalo ich rozšírenie na Stredný východ a zredukovanie byzantského teritória viac ako o polovicu a úplné pohltenie územie Perzie. V Malej Ázii bola ich expanzia zastavená spoluprácou Byzantských a bulharských vojsk. Moslimský dobyvatelia však obsadili niektoré byzantské provincie v severnej Afrike, časť Sýrie a Sicíliu. Postupom ďalej na západ bola obsadená Hispánia. Zastavení boli až Frankami na území južného Francúzska. Vo svojom najväčšom rozmachu Arabská ríša ovládala 3/4 Stredomoria, ako jediná po ríši Rímskej. Väčšina regiónov severnej Afriky sa stala periférnymi územiami moslimov na Stredom východe. Oblasť Pyrenejského polostrova spoločne s Marokom sa po čase vymanili spod moslimskej kontroly a založili jednu z najvyspelejších spoločností nasledujúcej doby. V 9. až 10. storočí sa územie Sicílie stalo jedným z hlavných centier islamskej kultúry v Stredomorí. Normanská vláda znamenala kultúrne obrodenie Sicílie. Normani umožnili slobodné vyznávanie všetkých náboženstiev a na normanskom dvore prekvitala vzdelanosť. Tým sa Sicília stala vtedajším umeleckým a obchodným centrom Stredomoria. Európa sa začala oživovať avšak väčší rozvoj organizovaných a centralizovaných zemí začína až v neskorom stredoveku po období renesancie v 12. storočí. V snahe o elimináciu moslimskej sily a oslobodenie Svätej zeme, európski vládcovia zorganizovali v tomto období niekoľko križiackych výprav. Motiváciou im však boli hlavne mocenské ciele a vlastné obohatenie. Tieto výpravy však nesplnili svoj prvotný cieľ, no úspešne oslabili už vtedy rozvrátenú Byzantskú ríšu, ktorá začala strácať svoje územia na úkor Turkov, ktorí neskôr začali prenikať hlbšie do oblasti Stredomoria. 13

15 NESKORÝ STREDOVEK Európa pokračovala v rozmachu v období renesancie a to najmä v Taliansku a jeho hlavných prístavných mestách, kde sa nazhromaždil kapitál bojovníkov z križiackych výprav. Boli to hlavne mestá ako Benátky, Janov, Pisa a Amalfi, ktoré rozvinuli v tejto oblasti svoje vlastné impériá nazývané tiež ako talianska námorná republika. Benátky sa v nasledujúcich desaťročiach stali jedným z najsilnejších miest a začali budovať obchodné impérium a koloniálnu ríšu vo východnom Stredomorí. Reťaz ich pobrežných pevností sa ťahal od Dalmácie, Grécka a Kréty až do Čierneho mora a ich obchodné cesty viedla až do vnútra Ázie. Ich hlavným rivalom sa v tej dobe stalo iné talianske mesto Janov, s ktorým viedlo časté územné spory. Západ Stredomoria bol v tej dobe pod vládou Aragonského kráľovstva. Vďaka jeho územiam na Sicílii, v Neapole, Sardínii, Baleárskych ostrovoch, vojvodstvách Aténach a Neopatrie, niekoľkých územiach v severnej Afrike, mali na začiatku 15. storočia, silnú kontrolu nad obchodnými cestami spájajúcimi západný a východný mediterán. Vojenská sila tohto kráľovstva bola jednou najsilnejších v Stredomorí no v 15. storočí zostala nevyužitá. Zatiaľ však v Malej Ázii silnela moc Turkov, ktorí začali ohrozovať záujmy Benátčanov a stali sa tak bezprostrednými susedmi Benátčanov, ktorým podstatne sťažili ich obchod v oblasti Egejského a Čierneho mora. Osmanská sila narástla po zániku Byzantskej ríše, dobytím Konštantínopolu v roku Turci v tej dobe mali pod kontrolou Grécko, Bulharsko a väčšinu Balkánskeho polostrova a začali osídľovať aj sever Afriky. Táto oblasť bola ďalšou dôležitou obchodnou cestou NOVOVEK Námorná sila európskych štátov začína silnieť a tak sú podniknuté rôzne námorné bitky s Osmanskou ríšou. Tieto bitky však expanziu Turkov len spomalili, nie zastavili. Turci v roku 1571 dobývajú aj Cyprus. Neskôr, po dlhom odpore Benátčanov, bola v roku 1669 Turkami dobytá aj strategická Kréta. Osmanom sa dokonca podarilo rozšíriť moslimskú kultúru do severnej Afriky. Po oslabení talianskeho námorníctva bola rovnováha síl v Stredomorí rozdelená medzi Španielskom a Osmanskou ríšou až do 18. storočia. Rýchly rozvoj oceánskej plavby začal ovplyvňovať celé Stredomorie. Oboplávanie Afriky sa stalo vďaka tomu jednoduchším, a tým sa zabezpečilo priame dodanie 14

16 tovaru ako je zlato, korenie alebo rôzne farbivá, do západoeurópskych prístavov. Podnikané výpravy do Ameriky boli taktiež obrovským zdrojom bohatstva západných mocností, od ktorých boli niektoré stredomorské krajiny úplne odrhnuté. Moc v Európe sa tak presunula opäť do zámožného Talianska, ktoré sa tak po prvýkrát stalo okrajovým územím ovládaným cudzincami. V tej dobe začala Osmanská ríša slabnúť a to aj z dôvodu snahy severoafrických dŕžav o nezávislosť, ale aj silnejúcej moci Rakúska a Ruska. Vďaka americkým bohatstvám sa v 19. storočí stali európske mocnosti silnejšími, a začali s kolonizáciou severnej Afriky. Alžírsko a neskôr aj Tunisko bolo kolonizované Francúzskom. Egypt bol obsadený Britániou. Taliani vydobyli od Turkov Lýbiu v r Zánik Osmanskej ríše nastal počas prvej svetovej vojny, jej územia sa rozdelili medzi Britániu a Francúzsko, ale územie Turecka onedlho v r vyhlásilo nezávislý štát. Počas prvej polovice 20. storočia bolo Stredomorie hlavným centrom expanzie Talianskeho kráľovstva a bolo jednou z hlavných oblastí bojov druhej svetovej vojny. Povojnové obdobie bolo v Stredomorí poznamenané arabsko-izraelským konfliktom a taktiež obsadením severnej časti Cypru Turkami. Rovnako, počas Studenej vojny, boli niektoré časti Stredomoria využívané pre vojnové účely. V súčasnosti tvorí Stredomorie južnú hranicu Európskej únie. 7 7 History of Mediterranean region. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 15

17 5 PRÍRODNÉ A KLIMATICKÉ PODMIENKY Mediterán, Stredomorie alebo tiež Stredozemie je oblasť okolo Stredozemného mora, ktorá je typická svojou stredomorskou klímou. Klimaticky sa vyznačuje suchým, teplým letom a miernou daždivou zimou. Pre stredomorskú klímu sú typické letné teploty medzi 25 až 34 C a zimné teploty v rozmedzí 8 až 15 C. Západné pobrežie je v priemere vlhšie než východné. Oblasť mediteránu je možné charakterizovať najmä klimatickými podmienkami, ktoré umožňujú rast určitých, pre toto územie charakteristických druhov rastlín. Rovnako sa dá táto oblasť vymedziť možnosťou pestovania olivovníku európskeho. 8 Mediteránnej klíme sa najviac zodpovedá dnes už takmer neexistujúci pás pobrežných stálozelených lesov, ktoré kedysi lemovali zrejme všetky pobrežia Stredozemného mora. 9 Toto špecifické podnebie dáva za vznik oblastiam s pestovaním hrozna, pomarančov, mandarínok, olív, fíg, ale napríklad aj dubu korkového a mnohých ďalších rastlín. Podľa toho, ako sa klimatické podmienky menia v závislosti na zemepisnej šírke, teda v severojužnom smere, a podľa nadmorskej výšky hôr, bola rozloha týchto lesov rôzna. Z európskych krajín, úzky pás týchto lesov sa nachádzal v dnešnom Francúzsku, severnom Taliansku, Chorvátsku, na južnom pobreží Turecka, inak pokrýval väčšinu Pyrenejského polostrova, južné Taliansko a Grécko. Pôvodné stredomorské lesy boli podľa peľových analýz tvorené predovšetkým neopadavými druhmi dubov dubom cesmínovým, dubom kermesovým a dubom korkovým. Ďalej tiež vavrínom vznešeným, planým olivovníkom, platanmi, borovicami píniami, borovicami prímorskými, cédrami, jedľami a figovníkmi. V podraste, na okrajoch, sa nachádzali tiež jalovce a cypriše, myrty a mnoho menších polokrov a bylín. 10 Väčšina ľudí si ale neuvedomuje, že pôvodný rastlinný kryt bol najmenej 8 tisíc rokov trvajúcou činnosťou človeka úplne zmenený. Les boli až na nepatrné zvyšky vyťažené a vypálené a takmer všetky porasty, s výnimkou neschodných terénov, sú len druhotné náhradné väčšinou krovité porasty. Je podstatné si uvedomiť, že v mediteránnej klíme na rozdiel od stredoeurópskej, odlesnená krajina 8 ZELENÝ, Václav. Rostliny stredomoří. Praha: Academia, 2005, s. 14. ISBN ZELENÝ, Václav. Rostliny stredomoří. Praha: Academia, 2005, s. 13. ISBN ZELENÝ, Václav. Rostliny středozemí. Praha: Academia, ISBN

18 ponechaná svojmu vývoju zarastá lesom len veľmi pomaly a niekde to nie je vôbec možné. 11 V Levante ťažili drevo od 3. tisícročia pred n. l. Féničania a vyvážali ho do Egypta a Mezopotámie. Jednalo sa predovšetkým o obľúbené cédrové drevo. Grécko bolo výrazne odlesnené okolo roku 500 pred n. l. Zničenie lesov viedlo k výraznej veternej a vodnej erózii, čo bolo mimo iného hlavným faktorom zanesenia starovekých prístavov ako Efez, Théby alebo Atény. V súčasnosti sa lesy v Grécku zachovali na nedostupných miestach ako sú napríklad prudké svahy a pod. Súvisle zachované stálozelené lesy je možné nájsť napríklad v katalánskej oblasti Girona alebo na Kréte. Existujú snahy o obnovenie týchto porastov, ale zalesňovanie listnatými stromami je veľmi zložité. Úspešná je výsadba ihličnatých lesov predovšetkým borovicou halebskou. Pre Stredomorie sú typické predovšetkým hnedé pôdy, vrátane suchších červených a žltých pôd. Medzi veľmi úrodné patria vulkanické pôdy a pôdy na brehu dolných tokov riek a jazier. Stredozemné pôdy sú spravidla alkalické či mierne kyslé. Z hľadiska geológie tvoria Stredomorie hlavne kryštalické bridlice, vápence, pieskovce, dolomity, fylity, čadiče a granity. Pretože výpar Stredozemného mora silne prevažuje nad prísunom sladkej vody z pevniny, je salinita mora pomerne vysoká až okolo 40. K čiastočnému vyrovnaniu s menej slanou vodou Atlantiku dochádza v Gibraltárskom prielive. V zimnom období je more rezervoárom tepla a značne tak ovplyvňuje klímu ostrovov a pevniny. 12 obr. 2/3/4 Stredomorská krajina/španielsko/provence/toskánsko 11 ZELENÝ, Václav. Rostliny stredomoří. Praha: Academia, 2005, s ISBN ZELENÝ, Václav. Rostliny středozemí. Praha: Academia, ISBN

19 6 MEDITERÁN A JEHO ŠTÝL Stredomorský európsky interiérový dekor je inšpirovaný stredomorskou architektúrou geografických oblastí ako je Taliansko, južné Francúzsko, Španielsko, Grécko, Portugalsko ale napríklad aj Maroko či Turecko. Každá z týchto krajín priniesla do tohto štýlu časť zo svojej kultúry a histórie bývania a vytvorila tak jedinečný štýl dekorovania interiérov a exteriérov. Tento štýl bývania je charakteristický priestormi plnými svetla, farieb a tepla. Jednotlivé miestnosti sú plne prístupné slnečnému svetlu, ich prostredie plne odráža radosť, teplo a uvoľnený dekor. V stredomorskom dekore sa odrážajú farby prírody, miestna kultúra a textúry, ktoré je možné nájsť pozdĺž pobrežia Stredozemného mora. Teplé, upokojujúce, neutrálne farby sú kombinované s výraznými, a práve vďaka týmto bohatým akcentom je vytvorená láskavá, vľúdna atmosféra. Stredomorský štýl bývania je mnohotvárne uplatniteľný, môže byť luxusný a honosný s okázalými gobelínmi a tapisériami, bohato vyrezávaným nábytkom, inšpirovaný životom antiky, alebo jednoduchý vidiecky s nenápadným masívnym borovicovým nábytkom a prostým dekorom. obr. 5 Architektúra pozdĺž gréckeho pobrežia obr. 6 Hra svetla a farieb v gréckom interiéri 6.1. VPLYV PODNEBIA Štýl bývania v jednotlivý regiónoch mediteránu je ovplyvňovaný podnebím a daný kraj je tomu prispôsobený. Mierne podnebie umožňuje tráviť viacej času obr. 7 Aplikácia materiálov v interiéri mediteránu 18

20 v exteriéri, takže dizajn obytných priestorov ťaží z týchto prijateľných podmienok. Tieto prírodné podmienky sa stali základom pre širokú škálu farieb, ktoré Stredomorie aplikuje do interiéru. Stredomorský dizajn sa prispôsobil nielen podnebiu, ale navyše pracuje s individuálnou bohatou tradíciou a kultúrou, materiálmi, farbami, čerpá z miestnych zvykov a remesiel a dáva tak za vznik pestrému množstvu dekoračných štýlov stredomorského dekoru FARBY obr. 8 Súhra farieb, materiálov a svetla Stredomorský dekor pracuje so zemitými farbami, zameriava sa na farby mora, oblohy a slnka. Používajú sa odtiene žltej, tlmenej zlatej, olivovo zelenej, oranžovej, všetky odtiene modrej od tyrkysovej až po antracitovú. V interiéri sa používajú béžové a biele farby stien s terakotovým povrchom a tmavé podlahy z tvrdého dreva. Pre dekoračnú dlažbu bývajú charakteristické odtiene žltej, zlatej, oranžovej a okrovej, ktorá sa používa aj na povrchoch v kúpeľni či kuchyni. Bohato zastúpené textílie aplikované v stredomorskom interiéri využívajú mnoho jasnejšie farby spojené s farebnou škálou prírody v Stredomorí. Napríklad jasné koralové, hlboké karmínové a zlaté odtiene odrážajú krásu stredomorského slnka. Farby azúru, tyrkysu a zafíru pripomínajú šum Stredozemného mora. Tieto farebné odtiene sa najlepšie dajú aplikovať na rôznych typoch textílií ako vankúše, prikrývky, tapisérie, alebo závesy. Ako akcent sa aplikuje slnečná žltá, teplá červená a kobaltovo modrá. Plné obr. 9 Jemné farby v interiéri /Grécko obr. 10 Farby v exteriéri /Grécko obr. 11 Farby v interiéri /Grécko 19

21 svetlé farby sa používajú na zvýraznenie vybraných doplnkov. Základom je hra kontrastov MATERIÁLY DREVO Drevo je jedným z najviac typických materiálov stredomorského štýlu bývania. Je používané hlavne na výrobu nábytkových prvkov, doplnkov, ale aj v samotnej architektúre interiéru. Je rovnako zastúpené v luxusnejších stredomorských interiéroch v bohato zdobených vyrezávaných nábytkových kusoch, tak ako v interiéroch rustikálnych, kde sa používa najmä vo svojej masívnej forme. V tejto masívnej surovej forme sa na nábytku pracuje s rôznymi estetickými prídavkami ako je zvetraný, opotrebovaný vzhľad. Nábytok s týmito vlastnosťami vytvára zaujímavý kontrast s nabielo omietnutými stenami interiéru. obr. 12 Drevo v stredomorskom interiéri Na výrobu produktov z dreva je používané drevo vyskytujúce sa v danej oblasti ako napr. borovica, pínia, dub, platan, oliva, céder alebo napríklad aj dub korkový. obr. 13 Drevo v toskánskej kuchyni KOV Kov je ďalší materiál používaný v stredomorskom interiéri. Môžeme ho vidieť na sedacích a stolových nábytkových prvkoch. V interiéroch sa používa meď a bronz pre prvky ako lampy, dekoratívne svietniky, misy a pri konštrukcii nábytku. Používajú sa ako dekorácia v kuchyni, či v kúpeľni. Kovový nábytok je spravidla kombinovaný s dláždeným obkladom. obr. 14 Kovové prvky v interiéri 20

22 KERAMIKA A HLINA Keramika a hlina majú v stredomorskom dekore nezastupiteľnú úlohu. Už od antických čias boli rozličné keramické a hlinené nádoby súčasťou každej domácnosti. Používali sa na uskladnenie vína, vody, základných potravín. V súčasnom stredomorskom obydlí zaujímajú úžitkovú ale i dekoračnú funkciu. Hlinené a keramické nádoby, misky, riad a náčinie sa s obľubou používajú v kuchyni, väčšie a vzácnejšie kusy sú vystavované pre dekoračné účely a plnia funkciu pútavých solitérov. Keramika je buď jednofarebná s jednoduchým dekorom alebo farebná, krásne zdobená rozličnými ornamentálnymi a kvetinovými motívmi, ktoré často prezentujú tradície daného regiónu. obr. 15 Hlinené solitéry v interiéri Zvláštnu kategóriu tvorí v mediteránnom dekore terakota. Je to pálená pórovitá hlina tehlovej, hnedej alebo hnedožltej farby. Je známa už od praveku, kedy sa z nej vyrábali sošky rozmanitých tvarov. Neskôr sa používala na výrobu sôch, keramiky, tehiel alebo strešnej krytiny. V stredomorskom interiéri sa používa najmä v dláždenej forme a na obklady stien. obr. 16 Keramika v kuchyni mediteránu TEXTIL Textilné dekorácie tvoria neodmysliteľnú súčasť interiéru a vytvárajú efekt útulnosti. Vo veľkom počte sú používané vankúše, tkané koberce a koberčeky, obrusy, závesy a iné textílie. obr. 17 Použitie terakotovej podlahy 21

23 Zaujímavými prvkami sú aj nástenné tapisérie, ktoré plnia funkciu umeleckých objektov. Textílie majú spravidla geometrický dekor so štylizovanými rastlinnými motívmi v živých, pestrých farbách. V niektorých krajinách je na dekore textílií viditeľný vplyv moslimskej alebo aj indickej kultúry OSTATNÉ PRÍRODNÉ MATERIÁLY Medzi ostatné prírodné materiály používané v mediteránnom dekore patria materiály ako rákos, morská tráva, prútie a ostatné traviny používané na výrobu prútených košov, nádob a bytových doplnkov rozličných veľkostí a tvarov. Tieto materiály sa s obľubou používajú na výplety nábytku, príkladom čoho môže byť typická kaviarenská stolička používaná v celej tejto oblasti (obr. 23). Veľmi typickými objektmi sú aj rôzne módne doplnky ako klobúky a tašky. obr. 18 Ostatné prírodné materiály DLAŽDENÉ OBKLADY V histórii sa kachličky a keramika stali jedným z hlavných dekoračných prvkov v Španielsku. Španielske obklady boli výrazne ovplyvnené arabskou kultúrou a to už od 11. storočia. Spočiatku bol Pyrenejský polostrov domovom mnohých vyspelých kultúr. Vyspelá technológia výroby keramiky bola do tej oblasti prinesená práve arabskými dobyvateľmi. Hlavnou technikou vo výrobe keramiky bolo glazúrovanie povrchu, ktoré prinieslo do tohto remesla zvýšenie životnosti a nepriepustné vlastnosti a poskytlo základ pre dekoráciu a farbenie dláždených obr. 19 Ostatné prírodné materiály obr. 20 Použitie dláždeného obkladu/ Španielsko 22

24 obkladov. Prvá španielska veľkovýroba dláždených obkladov začala na juhu Španielska v meste Malaga. Dláždené obklady sa vo veľkom začali používať v mestských aj sakrálnych stavbách. V dôsledku kresťanského nátlaku bola výroba premiestnená do Manises, kde začala éra španielskeho dekoračného obkladu. Arabská kultúra v 14. a 15. storočí výrazne ovplyvnila ornament obkladu až do súčasnosti, kedy sa najvýraznejším prvkom dekoru stala mozaika, ktorá sa líši v závislosti od oblasti a reprezentuje ducha každého regiónu. Pre bytové účely sú dláždené obklady v stredomorskom dekore používajú takmer v každom priestore, ako dlažba, či obklad stien alebo ako dekoračný prvok v nábytku. V architektúre sú často používané aj v mestských stavbách a v nákupných centrách pre ich veľkú odolnosť, životnosť a prijateľnú cenu. 13 obr. 21 Dláždený obklad/ Maroko obr. 22 Ornament na dlaždici /Španielsko 6.4. NÁBYTOK Stredomorský nábytkový štýl môžeme charakterizovať ako kombináciu vidieckeho a exotického dizajnu, ktorý sa výborne vyníma v rustikálnych obydliach ale aj v moderných súčasných interiéroch. Jeho hlavným rysom je pomerne nižšia sedacia plocha. Nábytok spojený so stredomorským interiérom je obvykle vyrobený z masívu. Najčastejšie je používané borovicové drevo - pínia, dub, ktoré sa nachádza v tejto oblasti. Ďalej je používaný céder, oliva alebo platan. V interiéri sa vyskytujú aj ťažšie, robustné obr. 23 Kaviarenská stolička /Grécko 13 Country facts: The world in your fingertips. Spanish Tiles [online] [cit ]. Dostupné z: 23

25 nábytkové kusy veľké jedálne stoly, príborníky, vyrezávané stoličky alebo nadrozmerné sedacie prvky. Tieto nábytkové kusy v interiéri predstavujú cenné nábytkové a dekoračné solitéry. V nábytku sa výrazne uplatnili aj ostatné prírodné materiály ako je morská tráva, rákos, koža a mnohé iné, ktoré sa najčastejšie využívajú na sedákové konštrukcie nábytku. Rovnako Maroko a jeho kultúra zachovali v mediteránnej oblasti svoj výrazný vplyv, ktorý je badateľný aj v nábytkových prvkoch. Medzi takéto prvky patrí ručne maľovaný nábytok, ktorý má výraze umelecký a rustikálny charakter a kovový nábytok, ktorý je obvykle kombinovaný s dláždeným obkladom. Najtypickejším nábytkovým štýlom sú charakteristické oblasti Provence (južné Francúzsko) alebo Toskánsko (západné Taliansko). Tieto regióny sú známe svojou čarovnou krajinou s vlastným príznačným dekorom a šarmom. Špecifický je rustikálny masívny nábytok. Používa sa masívny nahrubo opracovaný nábytok, ktorý je kombinovaný s kameňom, terakotou a tehlami. Pre spálne sa používajú nízke lôžka s nebesami. V jedálni sa ústredným prvkom stáva masívny stôl veľkých rozmerov. Kuchyne sú ladené do okrových a bielych farieb, rovnako sa používajú nahrubo omietnuté steny, dlažby a okná so širokým parapetom pre pestovanie byliniek. Pre povrchy pracovných dosiek sa používajú materiály ako mramor, žula a kameň, ktoré sa nachádzajú v tejto oblasti. Na zásteny sa používajú ručne maľované dlaždice či kachličky, skrinky bývajú často vyrobené z kovaného železa. obr. 24 Tradičný masívny nábytok obr. 25 Luxusný masívny nábytok/maroko obr. 26 Toskánsky interiér obr. 27 Terasa v toskánskom štýle 24

26 6.5. DOPLNKY Doplnky hrajú vo vytváraní mediteránneho bývania dôležitú úlohu a umocňujú tak jeho jedinečnú atmosféru. V dekorovaní stredomorského interiéru sa kladie vysoký dôraz na detail. V interiéri sa využívajú početné textílie, či už transparentné na oknách alebo ťažké tkané tapisérie, ktoré visia na stenách ako umelecké diela. Masívny aj čalúnený nábytok je doplnený o vankúše rôznych odtieňov alebo menšie prikrývky. Charakteristická pre dizajn Stredomoria je rovnako keramika, dláždené povrchy, ručne tkané koberce, olejomaľby, hrubo omietnuté steny a trámové konštrukcie, krby, kované nábytkové prvky, zemité odtiene a farby inšpirované prírodou. Rovnako stredomorský olivový olej, bylinky, mydlá a sviečky s vôňou Stredomoria evokujú tú správnu atmosféru mediteránu. obr. 28 Doplnky v interiéri /Formentera 6.6. EXTERIÉR Spoločnou vlastnosťou každého typu stredomorského bývania je zjednotenie interiéru a exteriéru v jeden harmonický celok, a to aj vďaka prijateľným klimatickým podmienkam. Nádvorie, vstupné priestory a záhrady sú dekorované s rovnakým citom ako samotné interiéry. V každom priestore ja kladený dôraz na detail a útulnosť. Ľudia v oblasti mediteránu sú navyše charakteristickí svojou pohostinnosťou, kladú vysokú dôležitosť na utužovanie rodinných a priateľských vzťahov. A preto sú spoločenské priestory v exteriéri aj obr. 29 Doplnky v interiéri/provence obr. 30 Exteriér domu /Grécko 25

27 v interiéri navrhované pre väčší počet ľudí, ktoré pojmú aj 12 osôb. Používa sa masívny borovicový alebo dubový nábytok, drevené masívne podlahy alebo terakotové dlažby. Výrazným prvkom útulných terás je veľký masívny jedálny stôl, s čo najväčším počtom sedacích miest. Neoddeliteľnou súčasťou exteriéru sú aj tu textílie a vankúše. V exteriéri sa ďalej uplatňujú kamenné kľukaté chodníky, zdobené kované okná, masívne drevené okenice a dvere. obr.31 Priestorná terasa/ Grécko 6.7. ARCHITEKTÚRA PRIESTORU Architektúra priestoru v mediteránnom interiéri pracuje s klenutými prvkami ako sú okná, chodby a výklenky rôznych foriem a veľkostí. Veľmi používanou súčasťou interiéru je aj delenie priestoru na rozličné výškové úrovne, čím je zabezpečená zónová variabilita interiéru a oddelenie jednotlivých priestorov na samostatné celky ODLIŠNOSŤ REGIÓNOV Stredomorský štýl bývania v Taliansku je typický mramorovými podlahami, drevenými trámovými stropmi, nechýbajú ani tkaninové tapisérie, tehlové obklady a kované železné osvetlenie. Interiér je plný bohato zdobeným vyrezávaným nábytkom, veľkými pohodlnými čalúnenými pohovkami, doplnený rôznymi druhmi keramiky a výrobkami z kameniny. obr. 32 Členenie priestoru v interiéri /Grécko obr. 33 Spálňa v toskánskom štýle 26

28 V Grécku je štýl bývania strohejší, jednoduchší a zdržanlivejší ako okázalý taliansky štýl. Steny a podlahy sú väčšinou biele, hrubo omietnuté, nábytok je ladený do chladných farieb mora, zelených a zemitých odtieňov s občasným akcentom v textíliách a doplnkoch interiéru. Španielsky mediterán používa rovnako ako taliansky široké spektrum farieb a materiálov ako napríklad dlaždice, terakota a kvetinový ornament. Ale temné modré odtiene sú častejšie viditeľné u španielskych, či francúzskych interiérov ako v talianskych. V Španielsku sa tiež na rozdiel od Talianska používajú zemitejšie odtiene červenej a žltej, miesto jasných odtieňov, a lesk je skôr nahradzovaný matom. obr. 34 Typický grécky štýl Francúzsky štýl z oblasti Provence je zase typický svojou spontánnosťou a romantickou atmosférou s dominantou svetlých a jasných farieb svetlo modrá, fialová, zelená, okrová alebo svetlo žltá, kde detail je kladený na starostlivo vybrané dekorácie, kvetinové motívy, typické sú provensálske textílie s drobnými vzormi alebo provensálska levanduľa. Používa sa typický vidiecky nábytok ale aj nábytok bohato vyrezávaný barokných tvarov. Materiálom je orechové drevo, nábytok sa často farbí do svetlých odtieňov. 14,15,16 obr.35a Štýl Provence obr.35b Španielsky štýl 14 Mediterranean Furniture Style. In: Buzzle.com: Intelligent life on a web [online] , 2012 [cit ]. Dostupné z: 15 What is Mediterranean Interior Design?. In: WiseGEEK: clear answers for common questions [online] [cit ]. Dostupné z: 16 MCRAE, Shelly. About Mediterranean Decor. In: EHow [online] [cit ]. Dostupné z: 27

29 7 SVETLO A MEDITERÁN Pre fyzikov je svetlo presne merateľné. Pre biológov je to jedna z hlavných podmienok života. Pre psychológov ide o dôležitý faktor pri vzniku našej nálady, s následným dopadom na zdravie. Denné svetlo ovplyvňuje fyziologické funkcie organizmu a má jedinečné spektrálne zloženie, ktoré nie je možné nahradiť umelým svetlom. Podľa niektorých autorov, však vplýva aj na zmyslové vnímanie človeka v súvislosti s meniacou sa zemepisnou šírkou SVETLO A ZDRAVIE Svetlo, ktoré dopadá na ľudské telo, funguje ako zážihový systém jeho fyziologických funkcií a mení jeho základné biologické funkcie. Napríklad epifýza podľa množstva svetla zisteného v prostredí riadi produkciu tzv. hormónu spánku melatonínu. Ľudský organizmus je plne závislý na prirodzenom svetle, dôsledkom nedostatku slnečného svetla môže byť stály stres, znížená imunita, znížená koncentrácia, nedostatok vitamínu D, zhoršená nálada, nechutenstvo, znížená aktivita a i. Slnko samo o sebe je nesmierne mocné. Svetlo, ktoré vidíme je len malou časťou elektromagnetického spektra v rozmedzí od infračerveného po ultrafialové. Pôsobením slnečného žiarenia vzniká v koži jediný vitamín, ktorý si ľudské telo dokáže samo vyprodukovať, vitamín D. Ľudia žijúci v severnejších zemepisných šírkach si musia nedostatok svetla nahradzovať vhodnou stravou alebo vitamínmi. Schopnosť slnka dezinfikovať a chrániť je známa už dlhú dobu. Ozdravujúcej sily slnka a svetla si boli vedomí i funkcionalistickí architekti, kedy sa veľké pásové okná stali jedným zo znakov oslobodenia z temna blokovej zástavby a svetlo sa stalo súčasťou moderného interiéru SVETELNÁ POHODA Pojem svetelná pohoda formuloval český lesník, ekológ, pozorovateľ a fotograf Igor Míchal. Jeho pozorovanie dalo za vznik niekoľkým ideám, zaoberajúcimi sa rozdielmi medzi správaním svetla v rôznych zemepisných šírkach. Autor má za to, že svetelné rozdiely formujú to, ako sa nám objekt zmyslovo javí a zároveň formujú i svety rôzne odtieňovaných psychických nálad. 17 SCHLEGER, Eduard. Zdraví a krása: přírodní materiály a zdravé stavby. Vyd. 1. V Praze: České vysoké učení technické, 2008, ISBN (BROž.). 28

30 Je známe, že množstvo svetla a dĺžka dňa klesajú od rovníka smerom k pólom. Na základe toho sa tvár krajiny mení v závislosti na intenzite svetla a farbe svetla. Niektorí autori tvrdia, že to boli práve svetelné pomery v rôznych krajinách, ktoré zásadne formovali ľudské vnímanie a poznanie sveta a všetko, čo s ním súvisí, vrátane filozofie, náboženstva, umenia alebo napríklad poňatie slobody, ktoré je v rôznych častiach sveta dramaticky iné, mnohokrát navzájom úplne nezlučiteľné. Z hľadiska zemepisnej šírky sú v subtrópoch rozhrania medzi svetlami a fialovými tieňmi ostré, ale v severných podnebných šírkach, kde slnečné lúče dopadajú na povrch pod omnoho väčším uhlom, je svetlo rozptýlené, voľne s tieňmi prestupuje a akoby vstupuje do objektov. Typické sú prechody, splývanie, polotóny a polotiene. Život na severe znamená byť vrhnutý do nepredvídateľného prostredia, ktorému sa musíme prispôsobovať, aj keď ho v existujúcej podobe nemôžeme akceptovať. 18 Igor Míchal Na juhu aj tvary nadobúdajú pevné, určité až strohé podoby, aké začali podávať niektoré moderné výtvarné smery. Farby sú ostré, jasné a svietivé. Krajina je všetkými smermi otvorená, priezračná a priehľadná. Vďaka nadbytku slnečného žiarenia a blízkosti morskej hladiny sa hmly a opary vyskytujú zriedka. 19 obr. 36 Stredomorská krajina, Pablo Picasso, obraz inšpirovaný Stredomorím 18 MÍCHAL, Igor. Světelná pohoda krajin. In: Vítejte na Zemi... [online] [cit ]. Dostupné z: 19 Světelná pohoda krajin. In: Vítejte na Zemi... [online] [cit ]. Dostupné z: 29

31 7.3. SVETLO A FARBA Svetlo je základnou biologickou potrebou človeka, pretože bez jeho prítomnosti nie sme schopní vnímať priestor, predmety ani farby. Denný jas oblohy je pre nás prirodzenou farbou svetla ale v skutočnosti si ľudské oko neuvedomuje intenzitu toho žiarenia. Jednotkou intenzity osvetlenia je 1 lux (lx). Slnečný jas má hodnotu až lx, letná obloha je lx, nočná obloha má jas len 0,001 lx. Oko má obrovskú schopnosť prijímať jas rôznej intenzity. So znižovaní intenzity svetla, mení oko schopnosť farebného videnia. Farby začíname vnímať až pri jase väčšom než 4 lx. Pri nižších jasoch je naše vnímanie farieb obmedzené na odtiene šedej. Čím vyšší je jas, tým je naše videnie a vnímanie farieb prirodzenejšie a neskreslené. 20 Rozdielna intenzita slnečného žiarenia dopadajúceho na zemský povrch, ktoré ovplyvňuje schopnosť vnímania a videnia farieb, súvisí s geofyzikálnym vplyvom na preferenciu farieb. Ľudia v oblastiach okolo rovníku, kam dopadá najviac slnečných lúčov, majú tzv. červené videnie. Dávajú prednosť červeným, teplým a jasným farbám, pretože ich zrak je adaptovaný na dlhé svetelné vlny. Ľudia žijúci bližšie k pólom, kde je intenzita slnečného žiarenia nižšia, majú tzv. bledé videnie, preto majú prirodzený sklon dávať prednosť k studeným a nevýrazným farbám, pretože ich oči sú adaptované na krátke vlny slnečného žiarenia. 21 obr. 37/38 Príklad aplikácie farieb v Stredomorí 20 HÁLA, Boris. Interiér: tvorba obytného prostoru. 1. vyd. Praha: Grada, 2009, ISBN (VáZ.). 21 JOKL, Miloslav. Zdravé obytné a pracovní prostředí. Praha: Academia, 2002, s ISBN

32 8 MEDITERÁN AKO INŠPIRÁCIA Inšpiráciu v nekonečných krásach Stredomoria získavali ľudia obyčajní aj tvorivé duše. Ako zdroj klasických a ľudových tradícií, podnietila oblasť Stredozemného mora množstvo umelcov, básnikov, spisovateľov, maliarov a architektov z celého sveta, ktorí sa ponorili do jej vizuálnych, priestorových a kreatívnych kvalít. Očarení horúcim slnkom, azúrovým morom, nádhernou prírodou a pohostinnou krajinou, vyhľadávali slnkom a svetlom zaliate pobrežie mediteránu. Patria medzi nich napríklad Pablo Picasso, Lord Byron, Josef Hoffmann, Le Corbusier, Adolf Loos, K. F. Schinkel, Alvar Aalto, G. Semper, G. Asplund alebo A. Konstantinidis. Le Corbusier popísal Stredomorie ako priestor, kde človek môže existovať v rámci svetla a harmónie, s pocitom zodpovednosti a potešenia. Zároveň hovorí o očisťujúcej sile stredomorského slnka. Tu objavil spojenie tradície a modernosti, podobne ako vnímal harmóniu pripisovanú Partenonu a modernej architektúry. Corbusiera rovnako inšpirovala krása a jednoduchosť gréckych obydlí, ktoré pozoroval na svojich cestách po súostroví Kyklady a gréckej pevnine. Po návrate z ciest architekt nemohol oddeliť svoje jednanie od pravzoru týchto ľudských a presvedčivých hodnôt. 22 Rozumiem, že oblasť Stredomoria bola nevyčerpateľným zdrojom informácií, užitočných pre našu históriu. Áno, ignoroval som tú skutočnosť, že kykladské domy, tie biele kvety, nám na naše veľké potešenie potvrdili, že stále kvitnú Le Corbusier Kyklady a väčšina Grécka sú charakteristické nabielo omietnutými stavbami, ktoré z hľadiska praktického odrážajú ostré lúče slnka a chránia tak stavby pred prehriatím a teplom, a esteticky vytvárajú kontrast s azúrovým morom. Zmysly vnímajú kombináciu farieb morskej hladiny a oblohy, prírody a vône byliniek, šumu vĺn a vetra POURGOURIS, Marinos. Mediterranean modernisms: the poetic metaphysics of Odysseus Elytis [online]. Burlington, VT: Ashgate, c2011, s [cit ]. ISBN POURGOURIS, Marinos. Mediterranean modernisms: the poetic metaphysics of Odysseus Elytis [online]. Burlington, VT: Ashgate, c2011, s. 126 [cit ]. ISBN POURGOURIS, Marinos. Mediterranean modernisms: the poetic metaphysics of Odysseus Elytis [online]. Burlington, VT: Ashgate, c2011, s. 67 [cit ]. ISBN

33 Je v celku jasné, že architekta a hlavného predstaviteľa funkcionalizmu a modernej architektúry inšpirovalo stredomorské myslenie a kultúra. Značný vplyv je vidieť v niektorých jeho stavbách napr. kaplnka v Ronchamp (obr. 39/40) Stredomorská kultúra podobne zanechala hlboký vplyv na kreativitu Alvara Aalta, ktorá sa zmiešala s jeho severským intelektom a pretrvávala v jeho vizionárskych dielach po celý zvyšok jeho života. Aalto, rovnako ako Corbusier, bol fascinovaný stredomorskou krajinou, kultúrou a civilizáciou. Boli inšpirovaní využitím stredomorského svetla a slnka v architektúre. Jednoduché hromadenie hmoty a dekor severného Talianska, ktoré architekt obdivoval premenil Aalto vo svoj jedinečný štýl s vyváženými proporciami, harmonickými objemami prevedenými v štukovej omietke alebo v dreve, s minimom dekoru a starostlivo vybranými tradičnými objektami. Svoje poznatky tak zužitkoval v návrhoch sanatória Paimio, alebo v návrhu vily Mairea v Noormarkku a vily Skeppet v Tammisaari. 25 obr. 39/40 Kláštor na ostrove Amorgos/Grécko a kaplnka v Ronchamp/Le Corbusier obr. 41/42 Interiér vily Skeppet v Tammisaari/Alvar Aalto/Fínsko 25 Alvar Aalto. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 32

34 9 TRADÍCIE A REMESLO AKO INŠPIRAČNÉ ZDROJE PRE TVORBU NÁBYTKOVÝCH PRODUKTOV A INTERIÉROV 9.1. ĽUDOVÉ UMENIE Ľudové umenie predstavuje súhrn predmetov z oblasti hmotnej kultúry, ktoré svojou výtvarnou stránkou a umeleckými hodnotami prerastajú bežné formy a prejavy. Ľudová umelecká tvorba v oblasti umeleckej bola hlboko zrastená s myšlienkovým svetom a celým životným prostredím ľudu, ako aj s jeho praktickými potrebami. Organicky vyplýva z ostatných ľudských činnosti, súvisí so životom a jeho potrebami. Ľudové umenie je prejavom životného názoru svojich tvorcov a nositeľov. Tak ako pre mnohé iné javy ľudovej kultúry, aj pre ľudové umenie je príznačná jeho polyfunkčnosť. Možno povedať, že ľudové umenie bolo takmer vždy predovšetkým úžitkovým umením. Hľadisko úžitkovosti a estetické stvárnenie predmetu vo väčšine prípadov úzko súvisia a mimovoľne sa prelínajú, pričom estetická forma podania obsahu síce podstatne umocňuje umelecké kvality stvárňovaných predmetov, ale iba zvládnutie formy nie je pre ľudového umelca podstatným cieľom jeho tvorby. Ide mu skôr o nájdenie a vystihnutie takej formy, ktorá je z jeho hľadiska a vnútorného presvedčenia najsprávnejšia a najpravdivejšia pre podávaný obsah či tému. Spôsob života v rôznych oblastiach podmienil i vytváranie niektorých odlišných foriem ľudovej tvorby. Vzťah k práci, prírode, rodine, k ľuďom, a vôbec svoj základný životný pocit a názor, skonkretizoval ľudový tvorca v nejednom výrobku jedinečnej umeleckej úrovne a silného emotívneho pôsobenia. K základným znakom ľudovej umeleckej tvorby patrí predovšetkým už spomínané emotívne pôsobenie, ďalej súvisí s úžitkovosťou a estetickým stvárnením výrobku, podriadenosť kolektívnemu vkusu, bezprostredný vzťah tvorcu k spracúvanému materiálu a konečné úsilie o dekoratívne dotvorenie predmetov. Ľudový umelec pracoval buď pre seba alebo pre objednávateľa zo svojho okruhu. V rámci kanonizovaných estetických noriem sa vyvíjala aj spätosť s určitými formami, tradujúcimi sa z generácie na generáciu. Až keď sa idey, ktoré sú nositeľom foriem začnú rozkladať začne umelec hľadať nové možnosti výrazu. Ľudové umenie sa vyznačuje spravidla zjednodušením, zvýraznením podstatných detailov a určitou deformáciou zdôrazňujúcou rysy, ktoré sú považované za dôležité. Prejavuje sa to hlavne použitím nelomených farieb, opakovaním určitých motívov a štylizáciou dekoru. Vplyv oficiálneho umenia prijíma ľudový 33

35 tvorca pasívne. Ľudové umenie je umením ľudí žijúcich v určitej izolácii, ktorí vo voľnom čase vytvárajú úžitkové predmety. 26 Ľudové umenie sa zvykne považovať i na základe jeho celkového uspôsobenia za anonymnú tvorbu. Ďalším charakteristickým znakom ľudového umenia je vzťah tvorcu k materiálu. Hoci sa výrobky zhotovovali zo základných, bežne prístupných surovín (ako napríklad drevo, koža, hlina, rákos alebo vlna) a opracovávali jednoduchými nástrojmi, sú nielen dokladom zručnosti, ale odzrkadľujú aj výtvarné riešenie vzťahov medzi materiálom, formou, funkciou, prípadne i výzdobou a farebnosťou predmetu. Umelec rešpektoval všetky špecifické vlastnosti suroviny a nedopúšťal sa deformácií, ktoré by odporovali charakteru materiálu. Táto syntéza viedla v ľudovej tvorbe k vzniku jedinečných umeleckých diel, dosahujúcich všeobecnú nadčasovú platnosť. Výzdoba umeleckého predmetu sa pohybovala v širokom rozpätí, od funkčne poňatého ornamentu alebo kompozície s motívmi figurálnymi, prírodnými, geometrickými, architektonickými ale aj ochrannými a magickými. V modernej dobe je ľudové umenie zabíjané priemyslom a dopravou. Ľudové umenie žilo v oblasti mediteránu väčšinou do roku 1914 v krajoch Španielska, Talianska alebo na Balkáne. Smrtiaci úder mu však zasadila svetová vojna. Dnes sa však aj vo vidieckom prostredí kryje väčšina denných potrieb výrobkami spotrebného priemyslu. Človek sa stal ich užívateľom a prestáva byť ich priamym tvorcom. Pre súčasnú všeobecnú hmotnú kultúru je typický priemyselný výrobok a už nie remeselnoručná práca. Aj preto sa ťažisko ľudovej umeleckej tvorby postupne presunulo z úžitkových predmetov na predmety dekoratívneho určenia. Pre ďalšiu kategóriu dnešnej ľudovej umeleckej tvorby je charakteristické, že sa niektoré, na to vhodné artefakty tradičného ľudového umenia, zámerne pretvárajú, adaptujú pre potreby súčasnej spoločnosti a jej nových konzumentov. Pritom sa ďalej rozvíjajú tvorivé schopnosti ľudových majstrov, ktorí svojimi dielami obohacujú a rozširujú škálu hmotnej kultúry a vôbec životného prostredia. Hlavne v turistických oblastiach dochádza k produkcii tzv. umelého umenia, čo bolo v minulosti úžitkovým predmetom sa stalo predmetom upomienkovým. 27 Množstvo dokladov v oblasti súčasného voľného i úžitkového umenia svedčí o tom, že dôkladné poznanie ľudového umenia viedlo nielen k obohateniu 26 MORANT, Henry de. Dějiny užitého umění: Od nejstarších dob po současnost. Praha: Odeon, tamtiež 34

36 profesionálneho umenia o nové technologické postupy a tvárne prvky, ale aj k rozšíreniu jeho všeobecnej tvorivej a myšlienkovej základne. Ľudové umenie ostáva i dnes živou skutočnosťou. Vrcholné diela súčasného ľudového výtvarného umenia sú dokladom kontinuity jeho vývoja, zdôvodňujú jeho existenciu a dávajú predpoklad pre to, že bude môcť existovať, pochopiteľne v nových formách, aj v budúcnosti ĽUDOVÝ NÁBYTOK Je špecifickou kategóriou produkcie nábytku, ktorá sa viaže na etnickú a geografickú základňu. Tvorcovia ľudového nábytku bývali zvyčajne menej školení remeselníci, no s vyhradeným estetickým cítením, ktoré vkladali do svojich diel. Ich produkcia bola určená v prvom rade pre vlastnú potrebu, a tiež pre potrebu užšieho kolektívu. Vývin ľudového nábytku je ale ovplyvnený aj samotným ľudom, ktorý si priberá jednoduché tvary a ozdoby či už ryté, vyrezávané, alebo maľované, a dotvára nábytkovú formu reprezentujúcu miestny nábytkový kus a typ. Vývin výtvarnej formy ľudového nábytku úzko súvisí s užívaním nábytku, ktorý sa postupom času opotreboval, dekorácia sa stávala menej výraznou a nábytok bol používaný k rôznym sekundárnym funkciám. Dnešný ľudový nábytok poskytuje neobyčajne pestrý obraz, čo je dôkazom toho, že prešiel veľmi bohatým vývinom REMESLO A ĽUDOVÉ UMENIE STREDOMORSKEJ OBLASTI Ľudové umenie bolo aj vo vidieckych kultúrach Stredozemia jediným výtvarným prejavom dostupným najširším vrstvám, a preto má tiež pre dejiny úžitkového umenia mimoriadny význam. Ľudové umenie však nevytvára nič nového, ale upevňuje tradície, žije z tradícií a prípadne ich obohacuje o osobitnú notu. Avšak tradície Stredomoria, z ktorých ľudové umenie čerpá, sú rozmanité a pochádzajú z rozličných dôb môžu siahať práve tak do mladšej doby kamennej ako do minulého storočia. Oblasť Stredozemného mora je v histórii považovaná za kolísku civilizácie, kde vznikli prvé vyspelé civilizácie, ktoré zanechali výrazný vplyv na úžitkové umenie, či už to bolo v oblasti Mezopotámie, alebo neskôr oblasť Egypta a starovekého Grécka a Ríma. 28 Nábytok do slovenskej reštaurácie. Zvolen, Dostupné z: diplomovka.sme.sk/zdroj/3100.pdf. Diplomová práca. Technická Univerzita vo Zvolene, Drevárska fakulta. Vedoucí práce Mgr. art. Marián Ihring. 29 BEDNÁRIK, Rudolf. Ľudový nábytok. Turčiansky Sv. Martin: Muzeálna slovenská spoločnosť,

37 Vyspelosť tejto oblasti a aj vyspelosť ľudového umenia bola už známa aj v praveku, kedy sa ľudia pokúšali zdobiť svoje životné prostredie. Príkladom môžu byť aj jaskynné maľby a nálezy v Altamire (Španielsko) alebo v jaskyniach Eyzies a Lascaux (Francúzsko). Od 4. až 3. tisícročia oblasť Stredozemia výrazne predbehla vo vývoji ostatné oblasti. V Egypte v tej dobe rozkvitala kultúra Starej ríše a v Mezopotámii kultúra sumerská. Okrem svojej estetickej hodnoty sú predmety úžitkového umenia obzvlášť zaujímavé aj z hľadiska umeleckých remesiel, pretože v niektorých odboroch boli Egypťania skutočnými majstrami. Vďaka kvalite diel, pôvodnosti štýlu a a niekedy aj v dôsledku vyspelého obchodu a politiky faraónov, vykonávalo egyptské umenie značný vplyv na iné národy (napr. grécke, cyperské, sýrske). Mezopotámia bola sídlom sumerskej kultúry, ktorá svojou starobylosťou súperila s egyptskou a mala rovnako vysokú úroveň. Táto oblasť však nikdy nemala geografickú a historickú celistvosť, kde sa striedali rôzne etnické skupiny a tak umelecké predmety putovali z miesta na miesto. Egejský svet, ktorý zahrňoval kultúru krétsku, minojskú, kykladskú a mykénskú, bol veľmi bohatý na umelecké predmety v pomere k svojej malej rozlohe a nepočetnému obyvateľstvu. Tieto predmety majú výrazne dekoratívny ráz skutočnú osobitosť. Minojská a kykladská kultúra sa vyvíjali zhruba pred 3000 až 1150 pred n. l., Mykénska pred n. l. Na Kréte rovnako ako v Egypte vznikalo množstvo krásnych kamenných nádob rozmanitých tvarov. Rozvíjala sa aj keramika so štylizovanými rastlinnými motívmi. Rozvoj kovu začal bezpochyby v tejto oblasti v dobe bronzovej, kedy sa kov na dekoračné ale aj úžitkové účely. Opracovanie kameňa, ktoré dalo za vznik nádherným gréckym stavbám, sa významne uplatnilo aj v dekoratívnych prvkoch. Početné nálezy dokazujú, že sa keramické nádoby používali v Grécku naozaj veľmi často k potrebám ako uchovávanie potravín a tekutín, k preprave, v domácnosti, v obchode, v cirkvi atď. Drevo s používalo k výrobe nábytku ako kreslá, sedačky v tvare X, lavice, lôžka, stoly a stolíky, truhly. Uvedený nábytok bol okrem dreva vyrábaný aj z kovu. Tkaniny sa používali ako v móde k výrobe odevu, tak aj v nábytku na poťahy, záclony či vankúše. Používal sa ľan, vlna neskôr v menšej miere hodváb. Etruská kultúra je považovaná za veľmi vyspelú, o čom svedčí aj bohatá kultúra. Tá významne ovplyvnila kultúru rímsku a hlavne oblasť Toskánska. Využívali vo veľkej miere hlinu a kov, majstrami boli v zlatníctve a v spracovaní kovov. 36

38 S výnimkou architektúry bolo rímske umenie, ktoré bolo pod silným vplyvom gréckeho umenia. Jedinú výnimku tvoria oblasti provinciálne, kde sa presadzovalo osobité ľudové umenie miestnych kultúr. Rímska keramika sa od gréckej odlišuje reliéfnou výzdobou. Gréci milovali umenie pretože mali zmysel pre krásu, Rimania preto, že mali záľubu v prepychu. 30 Rímske obdobie je jednou z veľkých dôb sklárskeho umenia, ktoré Rimania doviedli k veľkému rozvoju a rozšírení. Zaviedli techniku fúkania skla, ktorá sa neskôr rozšírila po celom Stredomorí a Európe. Rimania rovnako s obľubou používali kov pre výrobu dekoračnú ale aj úžitkovú. Vo veľkej miere sa používal bronz. Rímsky nábytok je typológiu podobný gréckemu a etruskému. Byzantské umenie čerpalo z mnoho zdrojov, najmä však z grécko-rímskej antiky, jeho duch bol však odlišný. Vykazuje tiež určitú inšpiráciu umením islamským, má silne dekoratívny ráz, je skôr plošné ako objemné, je konzervatívne a statické, vyzdvihuje krásu materiálu, a pôsobí dojmom pokojne sily. Keramika je menej známa, používala sa na výrobu jednofarebných glazúrovaných nádob, tanierov, mís, pohárov, či častejšie na mozaikové obkladové dosky. Kov bol zaužívanejší materiál a používal sa skôr na dekoračné účely. Drevo sa používalo k výrobe nábytku, a úžitkových predmetov ale hlavne pre cirkevné účely - nábytok, drevorezba, maľba. U tkanín sa prejavujú významné orientálne vplyvy. 31 V stredomorskej oblasti sa tradícia ručného remesla zachovala v určitej forme až dodnes. Vysokej kvality dosahujú ručne vyrábané výrobky z kovov, prevažne zo striebra a medi, alebo tiež známe košikárske výrobky. Vyrábajú sa tu aj veľmi kvalitné keramické a hlinené výrobky. Každý kút Stredomoria má svoje typické remeselnícke predmety, ktoré po stáročia vytvárajú v miestnych dielničkách zruční remeselníci a tak zachovávajú tradície a ducha národa. Podľa dávnych vzorov sa tu ryjú zlaté a strieborné šperky, vypaľujú hlinené nádoby a toto umenie je dedené z generácie na generáciu. Tradičné grécke ľudové umenie je jedinečné svojím citom pre tvary a farby. Gréci sú vyhlásení svojím citom pre krásu a vkusom. Svojím dokonalým spracovaním sú 30 MORANT, Henry de. Dějiny užitého umění: Od nejstarších dob po současnost. Praha: Odeon, 1983, s MORANT, Henry de. Dějiny užitého umění: Od nejstarších dob po současnost. Praha: Odeon,

39 známe grécke šperky a keramika, ktoré sú často inšpirované antickými a byzantskými vzormi. 32 obr. 43/44/45/46 Hlinená váza/španielske hlinené nádoby na vodu/prútené tašky na Ibize/Kožené výrobky v Grécku obr. 47/48/49/ Tkaný koberec/španielsky kožený vak na vodu/výplet z rákosu obr. 50/51/52/ Pletené doplnky na Ibize/Španielska keramika/olejová lampa z východu Stredomoria 32 Řecké výtvarné umění. Leccos [online]. [cit ]. Dostupné z: 38

40 ...2. časť...

41 10 VLASTNÝ NÁVRH Na začiatku práce to bola práve inšpirácia Stredomorím, ktorá silne ovplyvnila moje myslenie. Stredomorie sa pre mňa stalo základným zdrojom podnetov a vďaka vlastnej skúsenosti s týmto prostredím, mi bola vnuknutá myšlienka návrhu interiéru, ktorý by spĺňal základné charakteristiky stredomorského štýlu bývania. Následne som však dospela k návrhu nábytkového prvku, ktorý by bol inšpirovaný danou kultúrou a myslením, vo väzbe na tvar, materiál, koloritu prostredia alebo určité špecifické techniky tvorby úžitkových predmetov a zároveň by daný návrh vychádzal z určitých prvkov ľudovej tvorby. Po dlhom prieskume som dospela k záveru, že by som sa rada venovala návrhu jedného z najstarších foriem sedacieho nábytku klasickej stoličky bez operadla (tzv. šamlík alebo šamrlík), odborne nazývanej sedačka. 33 Tento nábytkový kus považujem za často sa vyskytujúci prvok stredomorského interiéru, kde plní funkciu sedaciu, odkladaciu alebo jednoducho dekoračnú VÝCHODISKÁ TVORBY Konečná podoba výrobku, jeho dizajn, je odrazom potrieb spoločnosti, nárokov na ich život, a rovnako súvisí s ich životným štýlom, ktorý odráža atmosféru doby, kvalitu života spoločnosti, náš vzťah k životnému prostrediu. Idea sa v postupe navrhovania stáva konkrétnym výrobkom, ktorí ľudia neskôr užívajú, ale tiež vizuálne vnímajú. V rámci dizajnu nového výrobku je nutné dodržať niektoré systematické kroky. Zásady hodnotného dizajnu dali za vznik základom pre kreatívnu činnosť tvorby. Uvedomiť si potenciál navrhovaného výrobku alebo doceniť požiadavky na neho kladené, nie je možné bez pochopenia štruktúry dotyčnej skupiny ľudí alebo komunity a bez uvedomenia si ich postojov a presvedčenia. Deje sa tak aj za pomoci vytvorenia kriticky prevedených výskumov. Tieto fakty nám ďalej určujú jednotlivé funkcie výrobku. Účel výrobku býva často chápaný jednostranne, je však podstatne širší. Funkčnosť je potrebné vnímať v mnohých rovinách, nie len v zmysle základného použitia. Výrobky, u ktorých je možné kombinovať viac funkcií majú šancu osloviť širšie publikum. 33 POŠTULKOVÁ, Ľudmila. Typológia zariaďovacích prvkov bytu: človek - priestor - nábytok. 2. vydanie. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2007, s. 22. ISBN

42 Vo fáze vývoja výrobku je nutné stanoviť rozmery výrobku a jeho tvar. Tvar výrobku je daný výsledkom kreatívneho hľadania, ale aj použitými technológiami a materiálom. Rozmery výrobku sú dané typologickými pravidlami a ergonómiou. V súčasnosti má dizajnér k dispozícii nepreberné množstvo materiálov a ich rôznych spôsoboch využitia. Široké spektrum možností ale poskytujú aj také základné materiály ako je napr. drevo, kov alebo plast a to aplikáciou menej známych a netradičných metód spracovania. Impulzy na inšpiráciu pre prácu s materiálom je možno čerpať s rôznych odborov a kultúr. S materiálom sa dá vytvoriť pozoruhodná hra. Je možné pri procese tvorby prvotne materiál skúmať, a potom pre neho nájsť uplatnenie. Materiál je dušou dizajnu a jeho fyzickú a duševnú podstatu je dobré cítiť, ale tiež si ju užívať. Technické spracovanie výrobku je zložené z jednotlivých riešení konštrukčných detailov. Jednotlivé technologické riešenia produktu nakoniec stanovujú jeho cenu. Vo fáze vývoja sú vytvárané skúšobné pomocné vzorky, na ktorých sú overované vlastnosti navrhnutého produktu napr. rozmerové, stabilitné a pod. Pri samotnom vývoji a technológii výroby je potreba zohľadniť ďalšie aspekty ako ekologičnosť, predaj, úžitkovosť, údržbu, životnosť výrobku a bezpečnosť výrobku a to v priamej väzbe na užívateľa, kedy by výrobok nemal nijakým spôsobom ohroziť jeho zdravie. Pri zohľadnení všetkých spomínaných atribútov dizajnér navrhne produkt, ktorý bude nielen výsledkom jeho predstáv ale bude slúžiť spoločnosti. 34,35,36 34 JANÍKOVÁ, Marie. Multifunkční noční stolek [online]. Brno, 2011 [cit ]. Dostupné z: Diplomová práca. Mendelova univerzita v Brně. 35 BRAMSTON, Dave. Design výrobků: hledání inspirace. Brno: Computer Press, Základy designu. ISBN (BROž.). 36 SCHNEIDER, Štefan. Systémová tvorba v dizajne nábytku. Brno, Učebný text. Mendelova univerzita v Brně. 40

43 10.2. DEFINÍCIA SEDAČKY VO VÄZBE NA UŽÍVATEĽA HISTÓRICKÝ VÝVOJ SEDAČKY Sedačka je sedací prvok bez operadla a podpierok rúk, určená pre jednu osobu. Je považovaná za jednu z najstarších foriem sedacieho nábytku. V stredoveku boli na sedenie určené hlavne lavice a sedačky. Po mnoho storočí bola však sedačka ako taká sedením väčšiny ľudí, pretože klasická stolička s operadlom, ako ju poznáme dnes, bola vyhradená len pre významných ľudí a určovala tak ich postavenie v spoločnosti. Najstaršie sedačky boli poväčšine podporované tromi alebo štyrmi nohami, ktoré sa zbiehali do sedáku, podobne ako to bolo u lavíc. Neskoršia forma sedačky bola funkciou podobná menšiemu podstavcovému stolu, kedy sedačka pozostávala z dvoch pevných bočných častí, medzi ktorými bola upevnená masívna pevná časť. Bočné diely boli, podobne ako stredoveké lavice, zdobené vyrezávaním. Pôvodná forma sedačky však sčasti vychádza zo sedačky s rámovou konštrukciou v tvare X, ktorú môžeme po prvýkrát vidieť v starovekom Egypte. 37 Egyptské skladacie sedačky boli vyvinuté ako prenosné sedacie prvky pre veliacich dôstojníkov armády. Rámy sú zložené buď spredu a zozadu alebo na bokoch. Ostatné prvky ako podrúčky, sedák, operák sú pre jednotlivé sedačky špecifické a postupným vývojom sú k základnej konštrukcie pridávané. Egypťania ako prví používali vypletané sedáky z ľanových povrazov alebo kožené sedáky. Vďaka jednoduchosti tejto konštrukcie sú sedačky datované už od 2. tisícročia pred n. l. Egyptské rámové sedačky sa stali inšpiráciou aj pre nábytok starovekého Grécka a Ríma. Na starých gréckych vázach boli objavené maľby, ktoré znázorňujú sluhov, ako sprevádzajú svojho vodcu a nesú skladaciu sedačku. Sedadlo bolo pôvodne vyrobené z tkaniny a upevnené na horných koncoch tvaru X. Existuje niekoľko názvov pre tieto sedačky, ktoré sa v priebehu tisícročí vyvíjali. Je to napr. rímska sedačka Sella Curullis, grécka sedačka Diphros Okladis, románska sedačka Faldistorium, ktorá vychádzala z antickej tradície, často bola bohato zdobená, vyrezávaná, vykladaná či polychrómovaná. Ďalej to bola renesančná stolička tzv. Danteska a Savanarola, ktorých predlohou bola klasická skladacia sedačka Stool (seat). In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 38 Historie stoliček a židlí s rámovou konstrukcí tvaru X. In: Encyklopedie nábytku: Projekt studentů VOŠ restaurátorské vedený Mgr. Radkem Ryšánkem [online] [cit ]. Dostupné z: 41

44 Najčastejšou formou ľudovej sedačky sa stala jej štvornohá alebo trojnohá verzia. Charakteristickým znakom sú štyri (tri) mierne roztvorené nohy, čím sa zabezpečuje väčšia stabilita. Nohy sú napojené na sedák a u niektorých sedačiek navzájom prepojené trnožou. Štvornohá verzia bola skôr dielom stolárov, zatiaľ čo trojnohá varianta vznikla remeselníckou výrobou. Oba typy sedačky majú spoločné vlastnosti ako roztvorené nohy, či jednoduché spoje ale len stolári z cechu mali privilégium konštrukcie za pomoci čapu a dlabu. Najväčšej obľube sa však tešili trojnohé sedačky pre svoju stabilitu na nerovnej podlahe miestností. Dôvodom ich malej výšky bolo praktické zasunutie pod lavicu ale aj fakt, že nižšie sedenie bolo nevyhnutné pri staršom spôsobe vykurovania obydlí, kedy sa v hornej časti miestnosti vyskytoval dym. S rastúcim využitím sedačky sa v interiéri udomácnila a začala sa odlišovať len od obyčajnej podnožky. Neskôr sa objavilo aj obdĺžne doskovité sedenie šamlík, ktoré v 19. a počiatkom 20. storočia obecným doplnkom každej domácnosti. 39 Sedačky zhotovené pre bohatšie domácnosti boli zvyčajne čalúnené pričom materiál čalúnenia odrážal štýl doby. Používali sa luxusné tkaniny a zdobene vyrezávané dreviny. Klasická podoba ľudovej sedačky zachovala až dodnes vďaka tradičnému ľudovému umeniu a aj vďaka svojim univerzálnym vlastnostiam nízkej hmotnosti, malým rozmerom a materiálovej odolnosti, či nenáročnej výrobe. V domácnosti našla široké spektrum využitia na sedenie pri krátkodobej práci, pri odpočinku, ako odkladacia plocha či podnožka alebo aj pri dojení. Dnes môžeme za príbuzných tradičnej sedačky pokladať napríklad sedačky používané k toaletným stolíkom, klavírne sedačky alebo rôzne záhradné sedačky. 40,41 obr. 53 Sedačky/Egypt/Egypt/Egypt/Egypt/Grécko/Rím 39 BRUNECKÝ, Petr. Dějiny a bydlení. Brno: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, 2003, s. 93. ISBN BLACKBURN, Graham. A Short History of Stools. In: FineWoodWorking.com [online] [cit ]. Dostupné z: 41 Stool (seat). In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 42

45 obr. 54 Príklady jednoduchých ľudových sedačiek 43

46 ERGONÓMIA A VLASTNOSTI SEDAČKY Sedací nábytok slúži k podpieraniu ľudského tela pri sedacej polohe. Podpieraním prenáša váhu ľudského tela a tlmí sily gravitácie. Pri všetkých druhoch sedenia sú priaznivé pocity podmienené správne konštruovaným a tvarovaným sedacím nábytkom a jeho vhodnou voľbou pre vykonávanú činnosť. 42 Primárnou funkciou univerzálnej stoličky je sedenie a preto musí dbať na požiadavky správneho sedenia PRINCÍP SEDENIA Veľké svalové skupiny ľudského tela by pri sedacej polohe mali byť podoprené tak, aby rovnováha funkcií tela bola podobná vzpriamenej polohe. Podstatná časť váhy sedacieho telesa je nesená sedacími hrboľmi panvovými výčnelkami. Pri sedacej polohe dochádza k čiastočnému alebo úplnému odľahčeniu nôh, k opretiu chrbta, alebo rúk. V prípade stoličky, ktorá je bez operadla opretie chrbta alebo rúk odpadá. Mimo sedacích hrboľov je sedacie telo podporované v bedrovej oblasti chodidlami. Spodná časť stehien nie je pre sedenie dostatočne prispôsobená. Stlačenie týchto partií zmenšuje krvný obeh, oslabuje možné pôsobenie svalov. Vytvára tlaky na svaly a na svalové nervy. Oproti tomu systém prúdenia krvi, nervová sieť a koža sú v tejto sedacej časti prispôsobené neseniu váhy. Ani dlhodobé stlačenie v týchto miestach nespôsobuje problémy. Asi % percent váhy sa premieta práve na oblasť sedacích hrboľov. Pri zdravom sedení by tieto partie umožnili prenesenie váhy tak, aby nedochádzalo k stlačeniu ostatných častí stehien a tým aj k zmierneniu prietoku krvi do dolných končatín SEDAČKA UNIVERZÁLNA Sedačky sú určené na krátkodobé užívanie zamerané na určitú činnosť a slúžia na sedenie v rôznych výškach vo vodorovnej ploche. 44 V priestore domácnosti sa používajú k rozličným funkciám, prvotnou je však spomínané sedenie. Aj napriek tomu, že slúžia len na krátkodobé sedenie musia byť splnené určité ergonomické požiadavky. 42 POŠTULKOVÁ, Ľudmila. Typológia zariaďovacích prvkov bytu: človek - priestor - nábytok. 2. vydanie. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2007, s. 22. ISBN tamtiež str tamtiež str

47 VÝŠKA A ROZMERY SEDADLA Výška a rozmery plochy sedadla vymedzujú jej použitie v bytovom priestore. Plocha sedenia je u stoličky vymedzená kružnicou o min. priemere 350 mm vpísanou do plochy sedadla. Existujú rôzne zaužívané výšky sedenia u stoličky od nízkeho o výške 300 mm, stredného 440 mm a vysokého 650 mm s nožnou opierkou, ktoré je podobné barovej stoličke. Hĺbka sedadla musí umožňovať voľný telesný pohyb a súčasne dobrú podporu váhy sediaceho. V zásade je však plocha sedadla vytváraná plochou podoprenia sedacích hrboľov, ktorá spolu s plochou potrebnou k zabezpečeniu pocitu istoty pri dosadaní určuje konštanty platné pre všetky druhy sedenia TVAR SEDADLA Tvar sedacej plochy je ovplyvnený, spolu s ostatnými faktormi, druhom činnosti alebo oddychu, pre ktorý je sedací nábytok určený. Sedadlo svojim sklonom, povrchom a tvarovaním má brániť skĺznutiu tela dopredu. Pri pracovnej sedačke je možné pomocou tvaru vytvoriť možnosti statického sedenia, ktoré zodpovedá potrebnej polohe. Menšia univerzálnosť pri dlhšie trvajúcom sedení zhoršuje pocit komfortu. Spôsob prenášania váhy na sedadlo ovplyvňuje komfort pri čalúnenej aj nečalúnenej sedačke. Pokiaľ zostane nosnou plochou tela časť sedacích hrboľov a pokiaľ neustúpi pružná časť sedačky v týchto miestach viac ako o 20 mm, je pocit pohodlného sedenia dlhší. 46 obr. 55 Rozmery sedačky 45 POŠTULKOVÁ, Ľudmila. Typológia zariaďovacích prvkov bytu: človek - priestor - nábytok. 2. vydanie. Zvolen: Technická univerzita vo Zvolene, 2007, s. 29. ISBN tamtiež str

48 BEZPEČNOSTNÉ POŽIADAVKY Bezpečnosť nábytku a materiálové požiadavky rieši ČSN /2/3/ Rozmerové požiadavky, prevedenie a technické a materiálové požiadavky rieši ČSN /2/ ROZDELENIE BEZPEČNOSTÝCH POŽIADAVIEK Základnou požiadavkou na sedací nábytok sú relaxačné alebo pracovné potreby či požiadavky spoločenské, pričom je zohľadnený účel použitia v bytovom alebo nebytovom interiéri. Výrobok musí vyhovovať štandardným rozmerovým a ergonomickým požiadavkám doporučeným pre túto typologickú skupinu nábytku. Sedací nábytok musí svojimi úžitkovými vlastnosťami a úžitkovými parametrami plniť účel, pre ktorý bol zhotovený a obsahovať základné prvky pasívnej bezpečnosti. Sedací nábytok musí byť riešený tak, aby pri usadnutí na ktorúkoľvek časť nemohlo dôjsť k strate jeho stability, ku zhupnutiu alebo prevráteniu. Nábytok nesmie obsahovať štrbiny a otvory, v ktorých môže dôjsť ku pohmoždeninám alebo zlomeninám prstov alebo končatín (najmä u detí). Všetky rohy musia byť zaoblené min. polomerom R 2 mm, tak aby bolo vylúčené zranenie užívateľa. Použité materiály musia byť vhodné pre použitie, a musia umožňovať čistenie povrchu a zaistiť dlhodobú úžitkovú hodnotu výrobku. Konštrukčné prvky nesmú obmedzovať komfort sedenia, nesmú byť v konštrukcii pocitovoidentifikovateľné BRUNECKÝ, Petr. Standardy nábytku. V Brně: Mendelova zemědělská a lesnická univerzita, ISBN

49 Materiál je dušou dizajnu a jeho fyzickú a duševnú podstatu je dobré cítiť, ale tiež si ju užívať... DAVE BRAMSTON

50 10.3. KONCEPT PRVKU A IDEA Dôležitou súčasťou utvárania myšlienok je stanovenie kritérií a tém, ktoré im budú neskôr v procese navrhovania udávať smer a určité hranice. Pri navrhovaní sedacieho prvku sedačky som si definovala, niekoľko základných kritérií, ktoré určovali ďalší vývoj návrhu, ale zároveň som sa snažila kreativitu danými bodmi neobmedzovať. Na začiatku mojej idey návrhu nábytkového prvku bolo hlavné splniť prvotnú požiadavku, a to aby daný prvok určitými vlastnosťami zapadal do danej geografickej oblasti, ktorá je niečím jedinečná. Tak ako je definované v prvej časti diplomovej práce, má stredomorská oblasť svoje špecifiká, ktoré som sa snažila do návrhu zahrnúť a rešpektovať ich. Následne som si položila otázku akým spôsobom navrhnúť daný prvok, tak aby bolo toto kritérium splnené? Dospela som k záveru, že to bude buď použitá technika výroby, inšpirácia históriou, tradíciami, tvarmi, formami, farebnosťou, dekorom alebo materiálom. Jedine na základe týchto prvkov je možné navrhnúť nábytkový kus, ktorý by rešpektoval požiadavky tejto cieľovej skupiny a bude do tohto prostredia kladne prijatý. Pre ideu svojho návrhu som si vybrala materiál ako základný identifikačný prvok stredomorského dizajnu. To jest návrh sedačky je inšpirovaný materiálmi prirodzene sa nachádzajúcimi a používajúcimi v tejto oblasti. Pri nasledujúcej tvorbe som si definovala niekoľko ďalších základných kritérií, ktoré určovali ostatný vývoj návrhu:» inšpirácia tradíciami a tradičnými materiálmi» masív ako jeden z použitých materiálov» vyzdvihnutie krásy prírodných materiálov a jednoduchosti» inšpirácia ľudovým umením» nenáročnosť konštrukcie» konštrukcia inteligentná s citom pre detail» dať predmetu vlastnú pridanú hodnotu 47

51 10.4. REŠERŠ A HĽADANIE INŠPIRÁCIE Vymýšľanie nápadov by malo byť nepretržitým procesom, ktorý spočíva v pozorovaní, načúvaní a zaznamenávaní postrehov. Kľúčovými nástrojmi sú zrak a sluch, je ale jednoduché pozerať sa a nevidieť, načúvať a nepočuť. 48 Hľadanie inšpirácie je dlhodobý proces, ktorým sa formuje finálne riešenie a neodohráva sa len na počiatku projektu. Pre mňa bolo najjednoduchšou cestou k nájdeniu tej správnej inšpirácie, zoznámenie sa s prostredím Stredomoria na základe osobnej skúsenosti. V tejto neobyčajnej atmosfére sú zmysly očarené krásnou a neopakovateľnou zmesou farieb, svetla, vôní, zvukov, chutí, kultúry, tradícií jednoducho akýmsi geniom loci. To čo ma zaujalo bola bezpochyby určitá jednoduchosť života, ktorá je tu cítiť na každom kroku, či už sa jedná o život samotný, alebo umenie či architektúru hru s priestorom a svetlom; použitie farieb, materiálov, krása a jednoduchosť tvarov a foriem, rešpekt k prírode a k materiálom. Proces hľadania inšpirácie často začína základným zoznámením sa s danou problematikou prostredníctvom rešerše, získavania informácií o navrhovanom produkte, materiáloch, konštrukcii a tvaroch. Hľadanie inšpirácie je však proces, ktorý je zložený z mnoho činností. Príliš mnoho informácií však môže pôsobiť deštruktívne. Prekážky môžu byť rôzne ale hlavne otvorená myseľ dáva za vznik novým myšlienkam a ich rozvoju. Predmetom mojej rešerše sa teda nestali len nábytkové objekty, ale všetko čo moje myslenie a proces navrhovania toho špecifického objektu nejakým spôsobom ovplyvnilo. Ostatne, všetky obrázky použité v tejto práci spĺňajú podobný účel. 48 BRAMSTON, Dave. Design výrobků: hledání inspirace. Brno: Computer Press, Základy designu. ISBN (BROž.). 48

52 obr. 56 Rešerš 1 49

53 obr. 57 Rešerš 2 50

54 Aby bol predmet užitočný, musí byť funkčný. Funkčný prakticky, aby spĺňal účel pre ktorý bol vyrobený, ale funkčný aj esteticky. Podstata estetickej hodnoty sa nevyčerpáva len harmóniou tvarov, farebnosťou alebo materiálom. Napĺňa sa prvkami sprostredkujúcimi myšlienkové posolstvo autora, ktoré vstupuje ako humanizujúci aspekt v neraz odcudzenom svete superindustriálnej éry. ĽUDOVÍT PETRÁNSKY

55 10.5. PROCES TVORBY VLASTNÉHO NÁVRHU ETAPY NAVRHOVANIA Samotný návrh riešenia sedačky prešiel niekoľkými fázami navrhovania. Prvotné návrhy sa pohrávali s myšlienkou masívnej drevenej sedačky s dôrazom na zaujímavý, hravý detail. Pomocou jednoduchých, dôvtipných prvkov začali vznikať myšlienky, ktoré v sebe zahrňovali nezvyklé poňatie danej problematiky. Účelom navrhovania bolo vytvoriť zo známeho nábytkového prvku sedačky, predmet ktorý bude rešpektovať zvolený materiál a bude vyzdvihovať jeho prirodzenú krásu. V prvých nápadoch som zvolila za materiál masív v kombinácii s inými materiálmi ako je koža, kov alebo prútie či rákos. Tieto ľudové materiály vychádzajú zo stredomorskej histórie, kultúry a tradícií a v mojich návrhoch boli použité tiež s cieľom dosiahnuť určitú osobitosť predmetu, ktorý bude vo výsledku nielen úžitkovým predmetom ale bude plniť aj estetickú funkciu. obr. 58 Prvé návrhy Spočiatku som pracovala s jednoduchými formami, ktorých hlavnou hodnotou by bol premyslený dizajn s dôrazom na kvalitu a dôvtip konštrukcie. 51

56 obr. 59 Návrhy s úchytkami 52

57 V ďalšej tvorbe som bola inšpirovaná jedným zaujímavým prvkom, na ktorý som narazila v priebehu vyvárania rešerše a hľadania inšpirácie. Bola to sedačka, ktorá slúžila na pracovné sedenie pri dojení. Jej forma spočívala v pridanom držadle pripojenom k sedáku pre ľahšiu manipuláciu so sedačkou (viď. rešerš). Tento nevšedný detail som sa snažila zapojiť v nasledujúcich návrhoch a to využitím spomínaných materiálov. Objavuje sa tu úchytka kožená inšpirovaná tradičnou výrobou obuvi a tašiek, alebo úchytka tradičných prútených košov. Ďalej som pracovala s myšlienkou vytvorenia masívnej drevenej úchytky, ktorá by bola ako pôvodná verzia, uchytená napevno k sedáku, ale zamerala som sa na hru s tvarmi držadla. Výsledkom boli hravé návrhy, ktoré by som si vedela predstaviť v interiéri pre deti. Neskôr som pristúpila k spracovaniu návrhu sedačky z rákosu alebo jemu podobného materiálu napr. morskej trávy. Podnetom k tejto myšlienke mi bola klasická kaviarenská stolička, ktorá je častým sedacím prvkom takmer každého tradičného pohostinského zariadenia od oblasti Grécka až po Španielsko či Portugalsko (obr. 23). Rovnako to bola aj silná a dlhá tradícia košikárstva a výroby ručne pletených predmetov v oblasti Stredomoria, ktorá ma inšpirovala. Moje návrhy sa pohrávali s možnosťou využitia rákosu v určitých častiach sedačky ako napríklad vo výplni sedáku alebo pri vyplnení priestoru medzi nohami sedačky, čo by tvorilo zaujímavý estetický prvok. obr. 60 Návrhy z rákosu 53

58 Medzitým som pokračovala v hľadaní inšpirácie a vypracovávaní rešerše a úvodných častí diplomovej práce. Práve pri podrobnom skúmaní prírodných a klimatických podmienok oblasti Stredomoria som zistila, že jedným z prirodzene vyskytujúcich sa drevín (a to vo veľkom množstve) v tejto oblasti je dub korkový, z ktorého je následným spracovaním produkovaný korok (až polovica svetovej výroby). Tento fakt ma veľmi zaujal, a tak som ďalej pracovala s myšlienkou využitia korku. V tomto prípade sa mi potvrdilo aké sú rešerš a podrobné naštudovanie problematiky pri riešení určitého problému dôležité. Po preskúmaní dostupných zdrojov a spracovaní rešerše o tomto materiáli, som bola nadšená jeho všestranným použitím a vynikajúcimi vlastnosťami. Následne som začala tvoriť prvé návrhy korkových sedačiek, ktoré vychádzali z myšlienky posadenia korkovej časti na konštrukciu z masívneho dreva napojenú na tri nohy. Upevnenie korku v konštrukcii by tak bolo veľmi jednoduché zlepenie s konštrukciou. Čo sa týka tvarového riešenia, aj v tomto prípade som uvažovala nad pripojením držadla v koženej forme alebo vytvarovaním časti sedáku. Po konzultácii sa však od tejto idey odstúpilo a to aj kvôli náročnosti prevedenia držadla a jeho pevnosti. obr. 61 Návrhy z korku 54

59 V ďalších návrhoch som sa pokúsila pracovať s inou myšlienkou konštrukcie vložením hmoty korku medzi nohy stoličky. Na základe tejto idey som dospela ku konečnému návrhu sedačky. obr.62a Návrhy z korku obr.62b Možnosti použitia sedačky 55

60 10.6. KONEČNÝ NÁVRH Konečný návrh sedačky pozostáva z korkového bloku vloženého medzi 3 masívne nožičky. Celková forma sedačky je zložená z jednoduchých tvarov, vďaka ktorým vynikne prirodzenosť materiálu korku a dreva, dôraz je kladený na samotné spracovanie a kvalitu konštrukcie a prepracovanosť jednotlivých detailov. Jednoduchý masívny tvar sedačky sa snaží nadviazať na tradície ľudového nábytku. Rovnako je použité spojenie na čap a dlab, ktoré je typické pre ľudový nábytok. Použitý materiál korku je veľmi príjemný na dotyk, má príjemnú štruktúru, ktorá evokuje psychický pocit tepla a jeho elasticita je výhodou pri použití na konštrukciu sedáku. Použité sú výhradne prírodné materiály. Zaujímavým prvkom je vloženie nožičiek priamo do hmoty korku, kde nožičky a sedák vytvárajú jednu rovinu samotného sedáku. Premyslená, jednoduchá a pevná konštrukcia, sa ukrýva vo vnútri korkovej časti a je tak skrytá očiam užívateľa. obr.63 Konečný návrh VÝVOJOVÉ RIEŠENIA Tak ako každý výrobok v priebehu svojho vývoja, tak aj sedačka prešla jednotlivými fázami úpravy detailov. V prvej časti úprav boli pozmenené rozmery nožičiek konkrétne priemer aj spodnej aj vrchnej časti nožičky, tak aby bola zaistená určitá subtilnosť produktu a predišlo sa ťažkopádnosti. Nožičky boli na vrchnej hrane navyše zaoblené žiadaným minimálnym zaoblením. Ďalej sa pracovalo z korkovou časťou, kde boli upravené celkové rozmery, vrchná hrana sedáku bol zaoblená pre zjemnenie celkového vzhľadu. Sedák bol následne vytvarovaný do jemne konvexného tvaru pre pohodlnejšie sedenie. Potom ako výrobok spĺňa typologické požiadavky a estetické požiadavky autora, je pristúpené k spracovaniu konštrukcie a konštrukčných detailov. 56

61 10.7. KONŠTRUKCIA Technické spracovanie výrobku je zložené z jednotlivých riešení konštrukčných detailov. Efektivita, správne ekonomické využitie potenciálu zvoleného konštrukčného materiálu, spojov a kovania, ale aj použitie správnej technológie výroby pri konštrukcii navrhnutého produktu sú jedny z kritérií ovplyvňujúce výslednú cenu produktu. Konštrukcia má rovnako výrazný vplyv na bezpečnosť výrobku, pretože len použitie správnych, pevných a bezpečných spojov zaručuje stabilitu, pevnosť a zdravotnú nezávadnosť výrobku. Samotná konštrukcia navrhnutej sedačky pozostáva z jednotlivých korkových častí vložených medzi tri masívne drevené nohy spojené a spevnené za pomoci stredového kríža, ktorý plní nosnú funkciu VARIANTY KONŠTRUKCIE V priebehu navrhovania konštrukcie sa pracuje s viacerými konštrukčnými variantami. V návrhu sedačky som rovnako zvažovala niekoľko možností konštrukcie. Na ukážku uvádzam niektoré z nich. obr.64/65 Varianty konštrukcie 57

62 VÝSLEDNÁ KONŠTRUKČNÁ VARIANTA Konečná konštrukcia sedačky je nesená pevným vnútorným trojkrížom, ktorý pozostáva z troch kusov preglejky (12 mm) spojených za pomoci zapustených uholníkov, nožičky budú na kríž napojené čapom a dlabom. Nakoniec bude jedna časť korku zhora nasadená na celú konštrukciu, a zvyšná časť rozdelená vertikálne na tri časti, ktoré budú vložené medzi trojkríž a následne zlepené s konštrukciou kontaktným lepidlom, spoje prebrúsené pre čo najmenšiu viditeľnosť. Táto konštrukčná verzia bola zvolená hlavne z dôvodu pevnosti, jednoduchosti nenáročnej výroby a efektívnosti pri spotrebe materiálu. obr.66 Vybraná varianta konštrukcie obr.67 Výsledná konštrukčná varianta s úpravami 58

63 11 POUŽITÉ MATERIÁLY MASÍVNE DREVO Drevo, ako najdostupnejší prírodný materiál sprevádzalo človeka celým životom. Dokonale poznal jeho vlastnosti, ktorým prispôsobil techniky opracovania. Množstvo tradičných výrobkov je dodnes prameňom ďalšej tvorby. Pri zhotovovaní výrobkov z dreva sa uplatňujú všetky základné techniky, ktoré predurčujú dekoratívnym i úžitkovým predmetom konečnú podobu. Správne zvolený postup opracovania zachováva buď jeho masívnosť alebo nechá vyniknúť jeho ohybnosť, farebnosť či kresbu. K masívnemu drevu patria všetky výrobky alebo ich časti, ktoré sú zhotovené z kmeňa stromu, prípadne z vetví, bez toho aby bolo na štruktúre dreva niečo mechanicky alebo chemicky menené. Drevený masív (plný rastlinný profil) vzniká pozdĺžnym rozrezávaním ihličnatej a listnatej guľatiny na rezivo v základných formách. Masív sa používa vo forme dosiek alebo fošní, ako lišty, late alebo hranoly a trámy. Kvalita reziva závisí od druhu dreviny, triedenia a spracovania. Konečná povrchová úprava je jednou z rozhodujúcich podmienok životnosti materiálu VLASTNOSTI Drevo predstavuje pružný, pevný a pritom ľahký materiál, ktorý má dobré tepelne-izolačné vlastnosti, je schopný znášať veľké zaťaženie, tlmiť vibrácie, ľahko sa opracúva reznými nástrojmi, možno ho spájať, ohýbať, spevňovať kovovými a inými výplňami. 49 Je to hygroskopický materiál, ktorý mení svoj objem a svoj tvar priečneho rezu pri kolísaní vlhkosti. Pri zvýšenej vlhkosti môže bobtnať a pri zníženej vlhkosti zosychať. Tento proces sa deje nasýtením vlákien, ku ktorému dochádza pri 28 až 33 % vlhkosti dreva. Vo vykurovaným miestnostiach sa pohybuje vlhkosť dreva od 7 až 10 %. Je pozoruhodné, že drevo pracuje vo svojich hlavných smeroch rozdielne. Najviac v smere tangenciálnom (dotyčnici k letokruhom), o polovicu menej v radiálnom smere (v smere dreňových lúčov) a najmenej v smere axiálnom (v smere drevných vláken). Hmota, ktorá nabobtnáva alebo zosychá, je u rôznych druhov drevín odlišná. Rozhodujúcim faktorom je bunková stena. Vplyvom rozdielnych zosychaní v hmote dreva sa mení tvar priečneho prierezu u vyrezaných častí. 49 KOTRADYOVÁ, Veronika. Dizajn nábytku: vývoj, navrhovanie, terminológia, typológia, ergonómia, materiály, konštrukcie, technológia. Bratislava: Slovenská technická univerzita, ISBN

64 Okrem skrátenia dĺžky hrán dochádza tiež k zakriveniu prierezu a k zmene uhlu. Masívne drevo sa môže zoschnúť v smere letokruhov skoro o 35 krát viac ako v smere pozdĺžnom, a radiálnom smere o polovicu menej ako v smere tangenciálnom. Tak môže dôjsť ku zmene úbytku na drevnej hmote podľa tvaru a miesta prierezu. 50 Tvarovú stálosť dreva a drevených dielcov možno docieliť, alebo ju aspoň zlepšiť, správnym výberom, rezaním a vysušením dreva na vhodný stupeň vlhkosti, ktorá zodpovedá očakávanej vlhkosti dreva po aplikácii. Ďalej je možné zmierniť tvarové deformácie plošných dielcov odborným lepením do veľkoplošných materiálov škároviek priebežných alebo lepených na nekonečný vlys alebo použitím vhodných konštrukcií SUŠENIE DREVA Najpodstatnejšie pre tvarovú stabilitu je jeho sušenie. Drevo stromu má pri zoťatí vlhkosť až 80 % ale v interiéri je optimálna vlhkosť 8 až 12 %. Najvhodnejšie je prirodzené sušenie dreva, to znamená na vzduchu, kde drevo prirodzene získava potrebnú nižšiu vlhkosť. Prirodzený proces sušenia je ale veľmi zdĺhavý (niekoľko mesiacov až rokov). Najčastejšie je používané umelé sušenie, kde sa do sušiarní vkladá čerstvé rezivo a po niekoľkohodinovom procese sa vysuší na požadovanú vlhkosť. 51 Sušiarne môžeme rozdeliť na teplovzdušné, vysokofrekvenčné, vákuové, kondenzačné, sušiarne s prehriatou parou, infračervené, chemické alebo sušiarne spalinové BOROVICA PÍNIA Tento druh borovice (Pinus Pinea) sa už od staroveku vysádza v severnom Stredomorí pozdĺž ciest a alejí ako zdroj vyhľadávaného tieňa. Pínie rastú v suchých a teplých, kyprých pôdach, vyskytujú sa preto na piesočnatých pobrežných pláňach. Oblasť ich rastu sa rozkladá od Pyrenejského polostrova až po Anatóliu. Pínia sa do oblasti Stredomoria rozšírila pravdepodobne z Malej Ázie za čias Rímskej ríše. Možno predpokladať, že niektoré z porastov sa v tejto oblasti vyskytujú prirodzene, no väčšina súčasných porastov bola vytvorená umelým zalesnením, ktorým sa malo zabrániť erózii vzniknutej po dlhodobom vyťažení alebo vypálení pôvodných lesov. 50 NUTSCH, Wolfgang. Konstrukce nábytku: nábytek a zabudované skříně. Praha: Grada, ISBN KOTRADYOVÁ, Veronika. Dizajn nábytku: vývoj, navrhovanie, terminológia, typológia, ergonómia, materiály, konštrukcie, technológia. Bratislava: Slovenská technická univerzita, ISBN

65 Pre značnú citlivosť voči mrazu sa v našich geografických šírkach vyskytujú veľmi zriedka. Na rozdiel od iných druhov borovíc sú však menej chúlostivé voči vetru a môžu preto rásť aj ako solitéry alebo v alejach. Tieto stromy sa obvykle dožívajú 200 až 250 rokov. Vyhľadávanou gastronomickou lahôdkou sú mimoriadne veľké, olej obsahujúce semená, ktoré sú jedlé a využívané do rôznych tradičných pokrmov nielen talianskej kuchyne. Píniové drevo je ľahké a pružné, a preto je často využívané v tesárstve a v konštrukcii, obzvlášť pri výstavbe lodí. Drevo pínie je belavej až ružovkastej farby obklopené žltočerveným jadrom, je veľmi pevné a tvrdé. Pritom, pri zrovnaní s inými druhmi borovíc, obsahuje len málo živice a je s obľubou používané ako stavebný materiál (schody, okná, dvere), v poslednej dobe v stále väčšom množstve aj pre kuchynský nábytok. Jeho sekundárne využitie spočíva hlavne vo výrobe dreveného uhlia, vo výrobe celulózy alebo živice. 52, VLASTNOSTI PÍNIE * hustota 450 až 870 kg/m 3 * modul pružnosti kg/cm 2 * pevnosť v tlaku 410 kg/cm 2 * pevnosť v ohybe 830 kg/cm 2 obr.68/69 Píniové drevo/pínia 52 DŘEVO, DŘEVINY, DŘEVNATÉ ROSTLINY a jejich využití. NOSRETI, Darius. *online+. *cit ]. Dostupné z: 53 Pinie. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 61

66 11.3. KOROK Korok je ťažených v lesoch západného Stredomoria po tisícročia. Korkové lesy sú jedným zo symbolov prírodného bohatstva oblasti Stredomoria. Ľudia ho využívali po dobu 3 tisíc rokov zachovávajúc jeho prirodzenú krásu a hodnotu (výrobky z korku používali už obyvatelia starovekého Grécka, 700 rokov pred Kristom). Aby sa strom chránil od nástrah prírodných podmienok Stredomoria, vyvinul si dokonalý systém ochranného panciera odumretých buniek naplnených vzduchom. Tie mu napomáhajú udržať si svoju vlastnú vlhkosť a zároveň tak chrániť pred vysokými teplotami alebo požiarom. Pestovanie korkového dubu ponúka výhody hlavne ekonomické a ekologické. Korok je prírodný, obnoviteľný zdroj a biologicky rozložiteľný materiál, ktorý zanecháva nulový negatívny dopad na životné prostredie. Medzi najvýraznejšie aspekty rovnako patrí aj udržateľnosť výroby a jednoduchá recyklácia výrobkov a vedľajších produktov. Lesy korkových dubov sa tiež veľmi výrazne podieľajú na zabránení dezertifikácie a sú domovom rôznych ohrozených druhov zvierat. 54,55 Tento prírodný materiál sa získava odlupovaním kôry zo živého stromu dubu korkového a to v intervale raz za 8 až 9 rokov. Následne sa ďalej spracováva. Vďaka tomu, že korok obsahuje viac ako 50% vzduchu má výborné zvukovo izolačné, tepelnoizolačné a antivibračné vlastnosti. Je pružný a ľahký, stlačiteľný, vodeodolný a nedegraduje (starnutím nestráca svoje vlastnosti), odoláva vysokým teplotám (až do 120 C) a hubám či plesniam. Je dodávaný vo svojej prírodnej režnej forme, alebo povrchovo upravený voskom, lakmi, prípadne potiahnutý vinylom alebo PVC fóliou (pre vysoko namáhané priestory). 56,57 54 LASMARÍAS, Álex. Cork: an endangered Mediterranean heritage. In: DIRKSEN, Kirsten. Fair companies[online] [cit ]. Dostupné z: 55 Cork (material). In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 56 KOTRADYOVÁ, Veronika. Dizajn nábytku: vývoj, navrhovanie, terminológia, typológia, ergonómia, materiály, konštrukcie, technológia. Bratislava: Slovenská technická univerzita, ISBN Věděli jste, že... In: Nová Akropolis: Filozofický bulletin [online] [cit číslo. Dostupné z: 62

67 DUB KORKOVÝ Dub korkový (Quercus suber L.) je stálo zelený strom vysoký až 20 metrov, s mohutným koreňovým systémom, hrubým, krivolakým kmeňom, so silnými vetvami a široko vajcovitou alebo nepravidelnou korunou. Borka je veľmi hrubá (až 15 cm), pórovitá, šedivej až šedočiernej farby, je veľmi ľahká a pozdĺž vybrázdená. Táto borka sa zo stromov jedenkrát za 8 až 9 rokov zlúpava. Na olúpavanie kôry sa používajú špeciálne nástroje sekery. Odstránenie borky musí prebiehať šetrne, inak môže spôsobiť vyhynutie stromu. Olúpané kmene sú veľmi nápadné svojou hrdzavo hnedou farbou, ktorá sa po vytvorení nových vrstiev borky mení na pôvodnú farbu. Prvé lúpanie stromu môže začať až po 25 rokoch veku dubu, potom čo kmeň dosiahne minimálne 70 cm v obvode. Až pri tretej fáze zberu korku dosiahne kôra požadovanej kvality. Najvhodnejšia doba na lúpanie stromu je júl. Korková fáza zberu však začína obvykle v júni a trvá po dobu 3 mesiacov. Dub korkový je dlhoveký strom, ktorý sa priemerne dožíva 200 rokov, ale môže dosiahnuť veku až 500 rokov. Korkové duby rastú prevažne v oblasti Stredomoria. Z Portugalska pochádza 54 % svetovej produkcie, ďalších 40% zo Španielska, Alžírska a Maroka. Celková plocha plantáží v týchto zemiach je asi 2,7 mil. hektárov, ročná produkcia asi 340 tis. ton korku. 58,59 obr.70/71 Dub korkový/olúpaná korková kôra 58 Dub korkový (Quercus suber). In: AtlasRostlin.cz [online] [cit ]. Dostupné z: 59 Věděli jste, že... In: Nová Akropolis: Filozofický bulletin [online] [cit číslo. Dostupné z: 63

68 MASÍVNY KOROK Korok vo svojej prírodnej masívnej forme sa používa vo veľkom najmä na výrobu zátok. Pre limitovanú hrúbku kôry sú z masívu rezané len drobné produkty (zátky, podložky a pod.) KORKOVÁ ZÁTKA Korková zátka bola prvýkrát použitá v roku 1530, čo umožnilo nový spôsob skladovania vína. Neskôr v roku 1670 bolo zistené, že korok umožňuje i kvasenie vína, čo dalo svetu sekt. Kvalitná korková zátka je vyrobená z prírodnej masívnej korkovej kôry. Výroba masívneho korkového materiálu začína po zbere korkovej kôry, ktorá je uložená vo veľkých hromadách na 6 12 mesiacov. Po tomto čase nastáva vlastná fáza výroby produktov z masívneho korku. Kôra je varená vo väčších nádobách s vodou, čím sa vylúčia triesloviny a prípadne prítomné mikroorganizmy. Pritom sú jednotlivé kusy na sebe držané pod hladinou vody a postupným uťahovaním sú lisované. Tým kôra stratí svoje prirodzené zakrivenie a dosiahne sa tvaru dosiek, ktoré sú vhodné pre ďalšie spracovanie. Pri nasledujúcom skladovaní sú dosky roztriedené podľa hrúbky a kvality. Následne je nutné dosky rozrezať na pásy, pričom ich šírka už zodpovedá neskoršej dĺžke produktu napr. korkovej zátky. Klasická korková zátka je vyrobená vyseknutím priamo z tohto pásu prírodného korku. obr.72/73 Zlisované kusy kôry/vysekávanie korkových zátok 64

69 AGLOMEROVANÝ KOROK Využíva odpad pri spracovávaní korku (korkové granule, jemná drvina), čo naplno umožnilo rozvoj korkového priemyslu. Aglomerovaný korok je homogénny a je možné ho lisovať do foriem a vytvárať tak rôznorodé tvary. 60 Z odpadkov korku sa rozrezávaním a rozmelňovaním v strojoch vyrába korková múčka. Hrubšie druhy múčky sa používajú na výrobu rozmanitých predmetov napr. korkových dosiek, izolačných a ľahkých stavebných hmôt, krokového papieru a pod. Táto pružná, ľahká hmota, ktorá sa dá prakticky rovnako využívať, a ktorá sa dá rovnako spracovávať ako prirodzený korok, sa vyrába tým spôsobom, že sa korkové odpadky jemne rozmelnia, preperú, vysušia a zmiešajú s pojivom napr. roztokom kazeínu, alebo gleju. Celok je dôkladne premiešaný, aby boli častíc korku dôkladne napustené pojivom. Následne sa hmota vopraví do foriem, v ktorých sa lisuje. Neskôr sa ponechajú asi 30 hodín vo vákuu, ktoré zaručuje, že sa častice korku rozpnú skôr než pojivo stvrdne. Pri postupnom zahriatí približne na 70 C, dôjde k zlepeniu častíc korku. Tým vzniká pružná a ľahká hmota, ktorá má rovnaké vlastnosti ako prirodzený korok. Tieto korkové aglomeráty môžu byť pripravené v rôznych kombináciách korkovej drte a pojív. Aby boli predmety úplne odolné vode, upravujú sa roztokom formaldehydu. Pre potrebu nehorľavého aglomerovaného korku sa výrobky opatria náterom roztoku vodného skla, síranu hlinitého a vápna VLASTNOSTI KORKU zloženie korku» suberin 45 % prírodný polymér spôsobujúci pružnosť korku» lignin 27 % spevňuje bunkové steny» polysacharidy 12 %» taniny 6 % spôsobujú zafarbenie korku» ceroidy 5 % fyzikálne vlastnosti korku» hustota: 480 až 520 kg/m 3» tepelná vodivosť: 0,04 až 0,05 W m -1 K -1» merná tepelná kapacita: 2100 kj kg K 60 KOTRADYOVÁ, Veronika. Dizajn nábytku: vývoj, navrhovanie, terminológia, typológia, ergonómia, materiály, konštrukcie, technológia. Bratislava: Slovenská technická univerzita, ISBN ŠPIRK, Ludvík. Zužitkování odpadových surovin: V průmyslu, řemeslech a zemedělství. Praha: Orbis, Korek. In: Wikipedia: the free encyclopedia [online]. San Francisco (CA): Wikimedia Foundation, [cit ]. Dostupné z: 65

70 OPRACOVANIE KORKU Ku konečnému opracovaniu korku sa používajú stroje ako brúsky, dierovačky, stroje na rezanie, na laminovanie alebo nanášanie vosku. Jednou z techník na opracovanie sú aj gravírovacie stroje plottery (počítačové) alebo pantografy (ručné), ktoré vytvárajú pomocou rytia daný estetický prvok. Korok je možné, ďalej upravovať aj bielením a farbením alebo je farba pridávaná do aglomerátu či prírodného korku pri samotnom spracovaní MODERNÉ VYUŽITIE KORKU V súčasnosti si korok viac a viac získava obľubu tvorcov a j spotrebiteľov. Na trhu sa objavuje čoraz väčšie množstvo výrobkov z korku, kedy dizajnéri plne využívajú jeho pozitívne vlastnosti. Dôkazom môže byť napríklad organizácia Materia, založená portugalskou výrobňou korku Amorim. Materia je zoskupenie portugalských a svetových dizajnérov, ktorí sa podujali korok ako materiál použiť vo svojich produktoch a prezentovať ho a priblížiť verejnosti v neobvyklých hravých formách a spracovaní. Ďalším príkladom podobného zoskupenia prezentujúceho tento materiál a výrobky je napríklad značka Corque. Korok sa stal predmetom experimentov nábytkového dizajnéra žijúceho v New Yorku Daniela Michalika, ktorý začal s používaním korku v roku 2003 a vo svojom štúdiu DMFD vytvoril niekoľko unikátnych výrobkov z toho materiálu. Postupným spoznávaním materiálu a experimentovaním vynašiel vlastné metódy spracovania a opracovania korku, čo dalo za vznik nevšedným produktom. Korok je materiálom z mnohopočetným využitím, o čom svedčí aj jeho využitie v módnom priemysle. Špeciálna metóda úpravy korku (tenké vrstvy korku sa spoja s tenkými vrstvami bavlny, kože alebo iných vláken) v látku podobnú textílii umožňuje výrobu takmer všetkých módnych artiklov ako sú šaty, tašky, topánky, módne doplnky, poťahové textílie a iné. obr.74/75/76 Korkové výrobky/ Experimentovanie s korkom Daniel Michalik/ Korková textília 66

71 obr.77 Rešerš dizajnové korkové výrobky 67

72 12 NAVRHOVANÝ POSTUP VÝROBY Konštrukcia sedačky pozostáva z troch hlavných konštrukčný dielov masívnych nožičiek, preglejkového trojkríža a korkových častí VÝROBA NOŽIČIEK Pre výrobu nožičiek sú použité hranené prírezy hranolky o rozmeroch 70 x 70 mm. Hranolky sú nakrátené na danú dĺžku nožičky a následne osústružené do požadovaného tvaru. Nakoniec sa sústružením vykoná aj zaoblenie spodnej a vrchnej časti nožičky. Súčasne so sústružením prebieha obrúsenie povrchu dielca. V takto vytvarovaných nožičkách sa následne vytvorí dlab vydlabaním (je možné dlab predvŕtať). Nožičky môžu byť opatrené povrchovou úpravou vodourieditelným akrylátovým lakom alebo prírodnými olejmi a voskami VÝROBA TROJKRÍŽA Hlavným spojovacím a nosným prvkom je trojkríž, ktorý je vytvorený spojením troch častí preglejky o hrúbke 12 mm za pomoci uholníkov s uhlom sklonu 120. Preglejkové časti sa narežú na daný rozmer a ostré hrany sa zaoblia polomerom 2 mm. Následne sa vytvorí rezaním tvar čapu pre začapovanie ramien trojkríža do nožičiek. Poslednou operáciou je plošné vyfrézovanie zahĺbenia pre zapustenie uholníkov, ktorý je z každej strany pripevnený k preglejke tromi euroskrutkami VÝROBA KORKOVÝCH ČASTÍ Výroba jednotlivých korkových častí patrí medzi najnáročnejšie operácie celého výrobného postupu. Vyžaduje presné tvarovanie korku, tak aby mohla celá konštrukcia pôsobiť celistvým dojmom. Na výrobu korkových častí je použitý aglomerovaný korkový blok o rozmeroch 400 x 400 x 400 mm. Prvou operáciou je sústruženie korku na východiskový tvar polkapsule. Ďalším krokom je jemné vyfrézovanie sedacej časti do konvexného tvaru pre pohodlnejšie sedenie. Následne sa vykoná zaoblenie vrchnej hrany sedacej časti na polomer 20 mm. Ďalšou operáciou je vytvorenie zahĺbenia pre zapustenie nožičiek do konštrukcie korku, ktoré sa na požadovaný tvar vykoná uhlovým frézovaním a následným brúsením. Takto opracovaný korkový blok je rozrezaný horizontálne na dve časti požadovaných rozmerov. Vrchná časť sa zo spodnej strany opatrí priebežnými drážkami vytvorenými frézovaním. Tieto drážky slúžia na upevnenie dielca na preglejkový trojkríž. Vzniknutá spodná oblá 68

73 časť je následne vertikálne rozrezaná na tri totožné časti. V každej z týchto častí sa plošným frézovaním vytvorí na oboch bočných rovných plochách vyhĺbenie, ktoré slúži na zapustenie jednotlivých častí trojkríža do korkových dielov. Pred konečnou montážou výrobku môžu byť, pre zvýšenie odolnosti, jednotlivé konštrukčné časti korku opatrené povrchovou úpravou vodourieditelným akrylátovým lakom alebo prírodnými olejmi a voskami. Samotná montáž spočíva vo vytvorení základnej kostry, ktorá vznikne spojením preglejkového trojkríža a nožičiek na princípe čapu a dlabu. Pre nerozoberateľné spojenie sa použije disperzné lepidlo. Na takto vytvorenú konštrukciu sa nasadí vrchná časť korku a to do vytvorených drážok. Pevnosť tohto spoja je zosilnená kontaktným latex-akrylátovým lepidlom použiteľným aj pre lepenie korku. Následne sa výrobok obráti a zo spodnej strany sa na konštrukciu nasadia zvyšné tri konštrukčné časti, ktoré sa k preglejkovému trojkrížu prilepia latexakrylátovým lepidlom. Pred lepením je vhodné styčnú plochu korku jemne prebrúsiť. Viditeľnosť spojov je eliminovaná prebrúsením. 69

74 13 VIZUALIZÁCIA VÝSLEDNÉHO NÁVRHU obr.78 Vizualizácia výsledný návrh sedačky 70

75 14 VARIANTY SEDAČKY obr.79 Varianty sedačky 71

76 15 APLIKÁCIA V INTERIÉRI obr.80 Aplikácia v interiéri 72