ÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY

Size: px
Start display at page:

Download "ÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY"

Transcription

1 UNIVERZITA SV. CYRILA A METODA V TRNAVE Filozofická fakulta KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV ÚVOD DO ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKY Zuzana Palovičová Trnava 2012

2 Autor: Recenzenti: doc. PhDr. Zuzana Palovičová, CSc. doc. PhDr. Eva Smolková, CSc. prof. PhDr. Petr Jemelka, Dr. doc. PhDr. Zuzana Palovičová, CSc. Moderné vzdelávanie pre vedomostnú spoločnosť/projekt je spolufinancovaný zo zdrojov EÚ. Všetky práva vyhradené. Toto dielo ani jeho časť nemožno reprodukovať bez súhlasu majiteľa práv. Pre Univerzitu sv. Cyrila Metoda v Trnave vydalo Michal Vaško Vydavateľstvo Prvé vydanie Prešov 2012 ISBN

3 OBSAH ÚVOD... 5 ČO JE PRÍRODA?... 7 OBRAZ PRÍRODY VO FILOZOFII OD ROPNÉHO ŠOKU K ČERNOBYĽU VEDA A FILOZOFIA: HĽADANIE NOVEJ PARADIGMY ENVIRONMENTÁLNA ETIKA AKO REAKCIA NA PROBLÉMY ÚLOHA CITOV PRI VZNIKU MORÁLNYCH NORIEM PROBLÉM HODNÔT V ENVIRONMENTÁLNEJ ETIKE PRIRODZENÉ PRÁVO AKO ETICKÝ PRINCÍP OCHRANA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA A PRINCÍP ZODPOVEDNOSTI NAMIESTO ZÁVERU: TRADIČNÉ KONFLIKTY A EKOLÓGIA TRENDY A VÝHĽADY LITERATÚRA... 81

4

5 ÚVOD Žijeme v období návratu etiky a znovuzrodenia témy hodnôt alebo v období ich rozkladu, kedy sa nemôžeme zhodnúť na tom, čo je morálne správne? Otázka vyznávaných morálnych hodnôt a noriem je len otázkou osobných priorít alebo možno sa racionálne zhodnúť na určitých normách a hodnotách, ktoré by mali rešpektovať všetci? Diskusie o možnostiach etiky v pluralitnom svete vyplývajú z toho, že po sproblematizovaní vízie univerzálne platnej morálky a po následnom posilnení ideológie individualizmu a po uvoľnení limitov hodnotného a žiaduceho, zdá sa, že niet viac nespochybniteľných maxím, ktoré by sa mohli stať všeobecným morálnym princípom. To nové, čo prináša súčasná doba je predovšetkým reálna pluralita predstáv, ideálov a hodnôt, s ktorou musí každý počítať. V etike vzťahujúcej sa k životnému prostrediu je novou celá predmetná oblasť, ktorá podstatne rozširuje okruh eticky relevantnej problematiky aj na pozemskú prírodu. V tejto súvislosti sa komplikuje a ukazuje v novom svetle celý rad tradičných kategórií, ako napr. hodnota, cnosť, zodpovednosť a pod., ktoré sa už neaplikujú len na medziľudské vzťahy. V právnom štáte, ktorého podstatným znakom je vytvorenie reálnych podmienok a garancií zaisťujúcich rovnosť všetkých pred zákonom, vo všeobecnosti platí: dovolené je všetko, čo zákon nezakazuje. V tomto pravidle oddeľujúcom sféru prípustného konania od neprípustného je totiž obsiahnutý princíp slobody, ktorý sa vzťahuje rovnako na všetkých občanov. Predsa však vzniká otázka, či je takéto odlíšenie sféry prípustného konania od neprípustného dostatočné. Voľný trh, napriek tomu, že zaručuje slobodu podnikania, nie vždy podporuje správanie, ktoré je sociálne a hodnotovo žiaduce a ktoré je z environmentálneho hľadiska obhájiteľné. Možno potom akceptovať akékoľvek podnikateľské rozhodnutie, ktoré nie je v rozpore so zákonom? Predstavuje zákon a s ním súvisiace kontrolné a sankčné mechanizmy dostatočnú bariéru voči nezodpovedným a nekalým podnikateľským praktikám? Čo determinuje naše rozhodovanie vo vzťahu k životnému prostrediu? Sú to len právne a technické normy, alebo treba naše vzťahy k prírode upraviť aj morálnymi regulatívmi? Existujú nejaké morálne normy zaväzujúce nás voči živej a neživej 5

6 Úvod do environmentálnej etiky prírode? Ak áno, aké sú to normy a čím ich možno odôvodniť? Čo máme podporovať, čomu máme zabrániť a v mene čoho? Otázka starostlivosti o environmentálne hodnoty sa stáva integrálnou súčasťou etických úvah. Reflexia rizík spojených s rozhodovaním a konaním človeka (napr. nasadenie rizikových techník a technológií v priemyselných odvetviach, znečisťovanie ovzdušia, pôdy, vodných tokov atď.) nemôže v ich rámci absentovať. Negatívne dopady ľudských aktivít na životné prostredie dnes už presahujú hranice jednotlivých regiónov a štátov a ohrozujú ekologický systém našej planéty ako celok. Úlohou environmentálnej etiky je ukázať, že obhájiteľná je len environmentálne udržateľná stratégia. Jadrom práce je analýza statusu, povahy a predmetu environmentálnej etiky. Ide nám o osvetlenie teoretických problémov, ktoré považujeme z nášho zorného uhla za kľúčové, pričom sa inšpirujeme súčasnými teoretickými trendmi v tejto oblasti. Zároveň sa zamýšľame nad otázkou, akú nádej na presadenie v praktických ľudských záležitostiach majú disciplíny zdôvodňujúce starosť o morálne hodnoty v čase, keď sa individuálne a spoločenské dobro či súkromné a verejné záujmy nezriedka dostávajú do konfliktu. 6

7 ČO JE PRÍRODA? V diskusiách o problémoch súčasného sveta, či už o nich debatujú filozofi, ekonómovia, politici alebo sociológovia sa v mnohých obmenách používa termín príroda. Hovorí sa o hodnote prírody, o návrate k prírode, o jej ochrane, o rešpekte k nej a pod. Prívlastok prírodný je dnes opäť známkou kvality, hodnoty, ozajstnosti. Ak ešte pred pár rokmi sme dávali prednosť syntetickému a umelému, dnes všade, kde môžeme dávame prednosť prírodnému, prirodzenému. Avšak ani v bežnej hovorovej reči, ani v odbornej literatúre nie je pojem prírody definovaný jednoznačne. Jazykový výraz príroda označuje spravidla všetko to, čo nie je ľudským výtvorom, čo je tu bez pričinenia človeka, čo je tu samo od seba. Termín príroda potom označuje predovšetkým voľnú krajinu (vrátane rastlinstva a živočíšstva), čiže akýsi opak kultúry. Keď sa však pozrieme na toto bežné používanie termínu príroda bližšie, zistíme, že je plné paradoxov. Veď do akej miery je súčasťou prírody aj človek, čo v ľudskej činnosti je ešte príroda a čo už kultúra? Kde vlastne je hranica medzi prírodou a kultúrou. Tam, kde sa príroda chápe ako hodnota sama osebe, často sa stretávame s pokusmi chrániť prírodu pred akýmikoľvek zásahmi človeka, pred zásahmi kultúry, ekonomiky, techniky. Tieto chápania ochrany prírody často ignorovali a ignorujú fakt, že človek sám bol a zostáva napriek svojej celkovej odprírodnenosti nedeliteľnou súčasťou prírody. Čo to však dnes pre nás znamená, že sme súčasťou prírody? Neznamená to aj to, že človek ako výtvor prírody, vznikol aj so svojou kultúrou v rámci evolučného vývoja a že ani svojou ničivosťou nevychádza za rámec prírody? Problém je však v tom, že zmeny, ktoré svojou činnosťou v prírode spôsobuje, sú stále rýchlejšie a rozsiahlejšie, zvyšuje sa intenzita pôsobenia ľudí na ostatné formy života, na ovzdušie, oceány, povrch Zeme. Dnes už človek nepôsobí len na vrchnú vrstvu prírody organickú, zloženú z fauny a flóry, ale začína znečisťovať v obrovskom rozsahu vodu, vzduch, pôdu čiže neorganické vrstvy prírody. Svojou činnosťou teda človek začína ovplyvňovať aj tie vrstvy prírody od ktorých je život existenčne závislý a ktorých doba obnovy je mimoriadne dlhá, ak je 7

8 Úvod do environmentálnej etiky vôbec možná. Človek donedávna nenarušoval autoregulačné schopnosti jednotlivých vrstiev prírody. Dnes vďaka technike je ľudská práca tak účinná, že rozrušuje sebaobnovné procesy v organickej i v anorganickej vrstve. Tieto pre človeka životne dôležité vrstvy prírody sa dávajú do pohybu, s ktorým nemáme skúsenosť a môžu byť pre nás krajne nebezpečné. V konečnom dôsledku pri pokračovaní tohto trendu, ak nezmeníme svoj spôsob správania sa k prostrediu v ktorom žijeme, môže dôjsť k zániku vyšších foriem života, vrátane nás samotných takmer v dohľadnej budúcnosti. Podliehame predstave, že človek môže prírodu zničiť. Faktom je, ako nás upozorňujú odborníci zaoberajúci sa kompozíciou prostredia, že skôr akoby zničil prírodu, zničil by sám seba. Práve uvedomenie si toho, že zánik vyšších foriem života, vrátane človeka, je reálnou možnosťou si vyžaduje prehodnotiť naše ponímanie prírody -- pozrieť sa na svet okolo nás ináč, triezvejšie, vidieť ho nielen z hľadiska našich bezprostredných potrieb, ale z hľadiska prežitia ekosystému ako takého. V odborných článkoch zameraných na problematiku ekológie, biológie či ochrany životného prostredia sa častejšie ako pojem príroda používajú pojmy životné prostredie, prírodné prostredie, alebo sa hovorí o prostredí vôbec. Pojem prostredia (vo význame okolia) sa v biológii definuje ako jednota všetkých javov a činiteľov, na ktorých závisí existencia sledovaného objektu. Sú to teda nevyhnutné životné podmienky, ktoré organizmus pre svoju existenciu potrebuje. Čiže prostredie akéhokoľvek systému zahŕňa tie prvky z okolia systému, ktoré na systém pôsobia, alebo môžu pôsobiť tak, že musia, alebo môžu meniť jeho stav, alebo zmenu tohto stavu umožňujú (Míchal 1991, 17). Podstatné faktory tvoriace prostredie systému sú s ním spravidla vo vzťahu priameho, žiadnym ďalším prvkom okolia systému nesprostredkovaného pôsobenia (Míchal 1991, 18). Pojem prostredie zostáva teda sémanticky neurčeným pojmom potiaľ, pokiaľ neurčíme jeho subjekt, pokiaľ nepovieme, koho prostredie máme na mysli. Do funkcie subjektu môžeme dosadiť svah, rieku, jazero, les, mesto, ľudstvo, obyvateľov atď. Napr. v prostredí rieky budú len tie javy, ktoré sú pre rieku relevantné. V prostredí človeka sa budú vyskytovať tie faktory, ktoré sú relevantné pre existenciu človeka. To znamená, že v pojme prostredie človeka sa odrazí tá skutočnosť, že ľudský život je 8

9 KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV viacvrstvovým procesom, že prebieha aspoň na troch základných úrovniach biologickej, ekonomickej, kultúrnej (Urbánek 1992, 54 60). Ak sa teda presne neurčí, aké prostredie máme na mysli, dostávame sa potom často do patových situácií. Dokumentovať to môžeme na príklade vodného diela Gabčíkovo. Ak hovoria v tejto súvislosti o ochrane životného prostredia reprezentanti hnutia zelených, majú obyčajne na mysli ochranu prostredia rastlín a živočíchov. Ak hovoria o ochrane prostredia konštruktéri vodného diela, tak majú na mysli predovšetkým ochranu sídiel a polí pred povodňami či ochranu celoštátne pochopenej ekonomiky pred nedostatkom energie a pod. Pojem prostredia je teda významovo i štrukturálne veľmi zložitý (Lisický 1992, 11 19; Urbánek 1992, 54 60). V ochranárskych aktivitách sa v pojme prostredia akcentuje predovšetkým pojem znečistenia prostredia a ide v nich až na výnimky o životné prostredie človeka. Človek totiž nechráni prostredie ako také, ale chráni predovšetkým svoje záujmy v ňom. Pojem životné prostredie vznikol pôvodne v prírodných vedách a z nich prenikol do vied technických a spoločenských. Slovenský ekológ J. M. Lisický definuje životné prostredie ako: a) Prostredie v ktorom je a vyvíja sa život, ide teda o vnútorné prostredie, keďže život nemožno považovať za subjekt. b) Prostredie v ktorom žije nejaký organizmus. Pokiaľ nejde o bližšie špecifikovanú autekologickú alebo demekologickú štúdiu iného organizmu, ide o životné prostredie človeka (Lisický, 1992, 13). Podľa definície S. Vika, prijatej UNESCOm v r. 1967, životné prostredie je tá časť sveta, s ktorou je človek vo vzájomnom pôsobení, ktoré používa, ovplyvňuje a ktorej sa sám prispôsobuje. Podľa definície Európskej hospodárskej komisie OSN (1970) životné prostredie je súhrn vecí, podmienok a vplyvov obklopujúcich každý živý organizmus a pôsobiacich na jeho fyzický rozvoj. V našej právnickej terminológii je životným prostredím všetko, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka a čo je predpokladom ich ďalšieho vývoja. Životné prostredie predstavuje komplex zložiek, pozostáva z prírodných zložiek i zo zložiek umelo 9

10 Úvod do environmentálnej etiky človekom vytvorených (Košičiarová 1995, 32 33). Vidíme, že definície pojmu životného prostredia sa rôznia. Zhodujú sa však v tom, že žiadna zložka skutočnosti nemôže byť životným prostredím, ak nepôsobí bezprostredne na niečo živé, t.j. na živý objekt ako subjekt prostredia. Pri vymedzovaní pojmu životného prostredia musíme určiť živý subjekt organizmus, skupinu organizmov, spoločenstvá, spoločenské skupiny a pod. a zamerať sa na tie podstatné zložky okolia, ktoré stav uvažovaného živého systému môžu meniť. Životné prostredie človeka je analogicky ako u iných živočíchov všetko to, čo obklopuje človeka a môže na neho pôsobiť. Ide teda o jeho existenčné podmienky v celom súhrne to znamená, o jeho sociálne, ekonomické, politické podmienky, vrátane prírodných podmienok jeho existencie (Míchal 1991, 13). Aj v bežnom jazyku pojem životného prostredia často používame vo význame životné prostredie človeka, a to tak jedinca, ako aj spoločnosti. Existuje niekoľko triedení životného prostredia človeka a ľudskej spoločnosti prírodné, umelé (urbanizované, obytné, pracovné), sociálno kultúrne prostredie (spoločensko komunálne, politické, kultúrne, duchovné, ekonomické) (Míchal 1991, 15). V hovorovej reči sa často namiesto pojmu životné prostredie používa aj pojem prírodné prostredie. Hovorí sa o ochrane prírodného prostredia. Zrejme je to dôsledkom prvotných aktivít ochrancov prírody, kedy používaním tohto pojmu zdôrazňovali význam prírody dokonca jej prioritu v životnom prostredí ľudskej spoločnosti. Dnes už nikto nepochybuje o fakte, že príroda a životné prostredie sú ohrozené. Za globálne zmeny životného prostredia sa dnes všeobecne považujú globálne otepľovanie, narušenie ozónovej vrstvy v stratosfére, kyslé dažde, ohrozenie biologickej diverzity, degradácia pôdy, znečistenie vôd (povrchových i podzemných) atď. Zoznam problémov, ktoré vznikajú vďaka rastúcemu technologickému pokroku, stále narastá. Budúcnosť demokratických spoločností závisí od toho, ako odpovieme na výzvu k reorientácii našich hodnôt. 10

11 OBRAZ PRÍRODY VO FILOZOFII Ako reaguje na zmenu nášho cítenia, nášho ponímania prírody filozofia, reaguje na ňu vôbec? Súbor problémov, ktorými sa zaoberajú filozofi je podivuhodne stály. Vlastne od svojich počiatkov až do súčasnosti si filozofia kladie tie isté otázky. Centrom sú otázky bytia a skutočnosti, ich poznateľnosti, otázky povahy spoločnosti, zmyslu ľudskej existencie, otázky najvyšších hodnôt a noriem. Medzi týmito otázkami bola už od začiatku i otázka prírody, vzťahu prírody a spoločnosti. Problém prírody sa však vo filozofii, predovšetkým v novovekej filozofii, bral ako problém jej poznávania a poznanie novoveká filozofia chápala ako prípravu na ovládnutie. Príroda bola pre nás teda predmetom poznania a predmetom využívania, ovládania. Jednou zo zvláštností posledných desaťročí je zmena nášho vzťahu k problému prírody. Príroda už pre nás nevystupuje výlučne ako predmet poznania, ako predmet využívania alebo ako veľký a nevyčerpateľný sklad surovín, ale čoraz zreteľnejšie si uvedomujeme prírodu ako hodnotu, ako nevyhnutnú podmienku našej existencie, teda ako partnera v zápase o uchovanie a rozvinutie života. Čo vlastne zmenilo náš postoj k prírode? Do akej miery je táto zmena záležitosťou nášho vlastného rozhodnutia, výsledkom nášho poznania? Do akej miery je vynútená krízou našich vzťahov k prírodným podmienkam nášho bytia? Odpovedať na túto otázku nie je jednoduché, musíme však uznať, že problém prírody bol súčasnej filozofii do istej miery vnútený zvonku, krízou vzťahov spoločnosti a prírody. I tu sa ukázalo, že sova múdrosti lieta až v podvečer. Problém prírody sa totiž dostáva do pozornosti filozofov v druhej polovici minulého storočia ako dôsledok súbehu niekoľkých praktických i teoretických trendov: mení sa vzťah človeka k prírodným podmienkam svojho jestvovania, mení sa politická konfigurácia v západnej Európe a severnej Amerike, mení sa aj celková intelektuálna klíma moderného myslenia a to tak na úrovni každodennosti, ako aj na úrovni špeciálnych vied a filozofie. 11

12 Úvod do environmentálnej etiky Príroda ako všemocná a dobrotivá matka Tradičné uvažovanie o životnom prostredí sa zakladá na predpoklade, že príroda ponechaná sama na seba nájde dokonalú rovnováhu, dokáže sa obnoviť, vyliečiť. Príroda v takomto ponímaní je večná a keď je narušená, vyvinie sa späť do predchádzajúceho konštantného stavu. Príroda pracuje už tisíce rokov na zdokonaľovaní najvyššieho stupňa prostredia, v ktorom stromy, rastliny, živočíšstvo a všetky ostatné prírodniny dosiahli stav harmonickej rovnováhy. Predpokladá sa, že ak sa príroda nechá neporušená, toto stabilizované spoločenstvo sa bude naďalej nemenné udržiavať storočie za storočím. Za takýmto optimistickým očakávaním, uplatňovaným často ako výlučný postoj, stojí predpoklad dobrotivej všemocnej matky prírody, ktorá dokáže zvládnuť akúkoľvek chybu, vrátane darebáckych výčinov svojich rozmaznaných detí ľudí. Diskusie o ohrozených ekologických systémoch, či už ide o Baltické more, populácie dravcov, alebo o iný ohrozený ekologický systém, vyústia do výrokov typu:...bude trvať dlho až sa zotavia. Pripustia, že samotná náprava bude trvať dlho, ale samotná schopnosť ekologického systému obnoviť pôvodný stav nie je nikdy spochybnená. Stačí znížiť pôsobenie stresových faktorov a ekologický systém sa vráti k svojej stabilite. Reakcie dobrotivej matky prírody by dokázali s určitým časovým odstupom zahladiť vzniknuté poruchy podnebia Zeme a pôvodný rovnovážny stav by bol obnovený. Púšte by sa obmedzili na svoje pôvodné rozšírenie, pustatiny by sa znovu zazelenali atď. Neradi sa lúčime s touto predstavou o prírode a to nielen preto, že vyhovuje nášmu psychickému ustrojeniu, veď všade tam, kde je to len trochu možné, si svet radi prikrášlime, ale i preto, že vyrastá z hlboko zakorenených predstáv o prírode, ktoré sa v rôznych podobách opakovali v celých dejinách západnej civilizácie a ktorých pôvod musíme zrejme hľadať v antike. Túto ideu večného optimizmu veľmi zrozumiteľne vyjadril jeden z najväčších antických rétorov Marcus Tullius Cicero v traktáte O podstate bohov. Podľa neho Všetko na svete je nádherne usporiadané božskou prozreteľnosťou a múdrosťou pre dobro a bezpečnosť nás všetkých... Kto by nežasol od údivu nad harmóniou vecí, nad symfóniou prírody, ktorej zrejme záleží na blahu sveta? Na pozadí tejto predstavy prírodu vnímame ako dokonale usporiadanú, stálu, nemennú, kým do 12

13 KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV nej nezasiahol človek, zato so sklonom zotaviť sa z narušenia, vrátiť sa k svojmu pôvodnému stavu. A i keď tradícia biblického myslenia dovoľuje vidieť prírodu a vzťah človeka k nej dramatickejšie, predsa i v rámci kresťanstva prevládla optimistická koncepcia o harmónii prírody. Zraniteľnosť prírody Dnes už vieme, že je to ináč, že príroda nie je neustále sa obnovujúcim harmonickým celkom, nie je všemocná, nie je dobrotivou matkou, ktorá pokorne znáša všetky výčiny svojich detí. Dnes už vieme, že príroda je zraniteľná, nedokáže sa sama ubrániť voči zásahom človeka, že teda človek musí brániť prírodu proti sebe samému. Súčasné environmentálne myslenie vychádza z predstavy krehkosti a zraniteľnosti prírody a stáleho ohrozenia všetkých ekosystémov ľudskou činnosťou. Už si uvedomujeme, že existuje hranica, za ktorú naše zásahy do prírody nemôžu ísť. Ekológovia nás upozorňujú na to, že nemôžeme už ďalej vystupovať v úlohe pána a vlastníka prírody, že nanajvýš sa môžeme považovať za jej správcu, opatrovateľa. Práve idea spravovania, opatrovania, ochrany prírody ľuďmi dala do pohybu celý prúd environmentálneho myslenia a konania. Ako však môžeme spravovať niečo, čo je krehkou rovnováhou síl, čo sa ustavične mení, čo sa nechce dať začleniť do našich racionálnych plánov premeny skutočnosti? Cíteniu dnešného človeka zodpovedá skôr predstava neposlušnej, nevypočítateľnej prírody, ktorá často reaguje úplne ináč ako človek očakáva. Postupne sa vynára nový pohľad na prírodu. Začíname ju vidieť ako priestorovo i časovo premenlivú rovnováhu síl, ako zloženinu vzájomne na seba pôsobiacich systémov. Začíname si uvedomovať rizikovosť existencie prírody, jej neprispôsobivosť, nemožnosť jej skrotenia. Už vieme, že príroda nie je ani veľký sklad surovín, ktoré sú nám vždy k dispozícii a ani stroj, ktorý môžeme používať podľa svojej ľubovôle. V intuitívnej rovine sa nám ponúkajú také charakteristiky pochopenia prírody ako sú celostnosť a súvislosť, previazanosť, vzájomná podmienenosť, zložitosť, náhodnosť, súbežnosť dejov, vývoj a zmena, závislosť človeka na všetkých subsystémoch skutočnosti. Zdôrazňuje sa začlenenosť človeka do siete prírodných síl, pričom príroda pre človeka sa už neredukuje len na organickú prírodu, ale podstatnou zložkou je 13

14 Úvod do environmentálnej etiky i mŕtva, anorganická príroda. Takto sa zrovnoprávňujú všetky jej zložky a sféry. Azda najťažšie pochopiteľná pre nás je predstava, že prírodu musíme rešpektovať ako partnera, ktorý má svoj vlastný rozum a nie je ochotný uznať, že jedinou mierou rozumnosti sú potreby moderného človeka. Ak sa zhodneme na tom, že niektoré ľudské zásahy do prírody sú k jej dobru, podľa čoho môžeme určiť, ktoré sú to a ktoré nie? A okrem toho vieme, že každé naše konanie spôsobuje i mnoho nechcených a nepredvídateľných dôsledkov. Preto často až potom, keď je už neskoro, sme schopní rozlíšiť dobré od zlého. Vždy však predpokladáme, že zmeny, ktoré spôsobujeme krajine a ktoré sú svojou povahou a tempom prirodzené, nie sú pre prostredie škodlivé. Ale rýchle zmeny, alebo celkom nové zásahy ako používanie chemikálií pravdepodobne narobia škody v životnom prostredí, ktorých dosah nevieme predvídať. Napríklad globálne oteplenie pre nás predstavuje hrozbu nielen pre veľkosť takejto zmeny, ale pre nevídanú rýchlosť s akou môže nastať. Narazili sme teda na hranice kultúry založenej na idei zhotoviteľnosti, na predstave, že možnosti ľudskej invencie nemajú hraníc, že príroda je predovšetkým materiálom, ktorý je potrebné spracovať. Začíname si uvedomovať, že isté podstatné podmienky ľudského života sú neovplyvniteľné, neovládnuteľné. Nový antropomorfizmus Toto nové ponímanie prírody zatiaľ ešte nevieme vyjadriť v pojmoch, v teórii. Preto si pomáhame antropomorfnými určeniami, hovoríme o prírode ako o ťažko zvládnuteľnom, nepredvídateľnom človeku. Stále sa ešte pohybujeme v rovine prirovnaní, analógií, obrazov. Ako konštatuje americký ekológ Daniel Botkin v práci Diskordantná harmónia. Nová ekológia pre dvadsiate prvé storočie: Ekologickej vede chýba ekvivalent newtonovskej fyziky súvislý súbor zákonov vysvetľujúcich skôr dynamiku prírody než jej stavbu. Ekológia stále čaká na génia typu Newtona alebo Einsteina, ktorý vytvorí matematiku komplexných systémov, ktorá zobrazí prírodu v celej jej zložitosti, zachytí hru náhod, nepravidelnosť a variabilnosť. A ekológovia zďaleka nie sú jediní, kto uznáva nevyhnutnosť osvojenia si spomenutých činiteľov. Aj niektorí fyzici, astronómovia, paleobiológovia, klimatológovia a ďalší špecialisti uznávajú, že 14

15 KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV prírodné procesy, ktoré sledujú, nie sú jednoduché, ani pravidelné, ani isté a že vždy je prítomné aj to, čo možno nazvať chaosom... Počítače ukazujú jednu cestu k novému chápaniu prírody. Počítačové hry, aké sa hrávajú naše deti, ich privykajú na zložitosť, prekvapenia, náhodnosť aj simultánnosť dejov v rýchlo sa meniacej situácii. Pre naše deti už bude ľahšia úloha predstaviť si prírodu, akú poznáme z vedeckých pozorovaní, než pre tých z nás, ktorí vyrástli na hrách s jednoduchými mechanizmami s jedinou rovnováhou. Možno jedno z týchto detí sa raz stane Einsteinom ekológie. (Botkin, 1991, 65) Nová zreteľnosť prírody Vzťah človeka a prírody sa teda stal problémom. Vždy však musíme rozlišovať medzi problémom a jeho teoretickým vyjadrením, pojmovým zobrazením. Často sa stáva a zisťujeme to len ex post že sa nám nepodarí správne sformulovať problém, že nenájdeme vhodné slová a pojmy, ktorými by sme svoje problémy vyjadrili. I tu sa veľmi často pokúšame staré pojmy, kategórie a metodologické postupy použiť i pri pomenovávaní nových problémov. Na druhej strane, zasa zoči voči novému problému často považujeme celý náš metodologický a kategoriálny aparát za zastaralý, pokúšame sa o jeho totálnu výmenu. Vcelku však môžeme povedať pomôžeme si citátom z Viktora Šklovského že pri výskume nového materiálu bytia, pri jeho konfrontácii so starými štruktúrami, vzniká nové poznanie, nové chápanie, nová zreteľnosť veci (Šklovskij, 1973, 27) A práve toto je pre nás teraz podstatné: veď chceme vedieť, ako sa objavila nová zreteľnosť prírody. Ide totiž o to, že dnes prírodu nielen vidíme ináč, ale ju vidíme ako inú, vnucujú sa nám tie aspekty jej existencie, ktoré sme doteraz nevideli, alebo sme ich videli zo zlého zorného uhla. Pri analýze spôsobov ako teoretické myslenie reagovalo na uvedomenie si faktu ohrozenosti nášho životného prostredia sa stretávame s dvomi druhmi krajných reakcií: na jednej strane sú tí, ktorí tvrdia, že nič až také sa nedeje, že to, čo sa dá rozumne povedať o problémoch našich vzťahov s prírodou, sa dá povedať kategóriami klasickej filozofie. Iní zasa hovoria, že západné myslenie totálne zlyhalo zoči voči environmentálnym problémom, že ho treba odhodiť na smetisko a začať od začiatku, na zelenej lúke, prípadne so staročínskou alebo staroindickou knihou v ruke. 15

16

17 OD ROPNÉHO ŠOKU K ČERNOBYĽU Ako sa teda problém prírody objavil na našom zozname horúcich tém, z akých dôvodov bol zaradený do programu politických debát, ako sa dostal do pozornosti verejnosti? Najsilnejším podnetom k aktualizácii problému prírody je nepochybne fakt, že na začiatku sedemdesiatych rokov si západná spoločnosť uvedomila hranice rastu, krehkosť ekonomiky blahobytu. Bola to radikálna zmena, veď západoeurópska a severoamerická spoločnosť po II. svetovej vojne v dôsledku historicky jedinečného obdobia kontinuálnej ekonomickej prosperity žila v presvedčení o nevyčerpateľnosti prírodných zdrojov, možností technológie a vedeckej organizácie práce. Verejným znamením tohto nárazu na realitu bol ropný šok zo začiatku sedemdesiatych rokov, ktorý i keď jeho pozadie bolo zrejme čisto politické a ekonomické upozornil, že disponujeme obmedzenými zdrojmi energie. Odvtedy sociálne a politické myslenie postavilo do stredu svojich úvah problém nedostatkovosti, obmedzenosti zdrojov, limitov rastu, čím sa radikálne dištancovalo od myslenia šesťdesiatych rokov, pre ktoré centrom bol problém vyrovnania sa s blahobytom, emancipácie jednotlivca, zníženia tlaku spoločnosti na jednotlivca, redukcie represivity spoločnosti. Bestsellerom šesťdesiatych rokov bola kniha Johna Kennetha Galbraita Spoločnosť blahobytu, resp. Spoločnosť prebytku. Jej názov sa stal poznávacím znamením doby a doteraz mnohým pripomína optimistické naladenie šesťdesiatych rokov. Vtedy naozaj zoči-voči reálnemu rastu všeobecného blahobytu si veľmi veľa ľudí myslelo, že tie základné problémy už má západná spoločnosť za sebou, že teraz už problém chleba je vyriešený, otvorenou zostáva len otázka hier, otázka kvality života. Sedemdesiate roky však zreteľne ukázali, že opatrovateľský štát nie je všemocný, že problémom je i náš vzťah k prírode. Bola to závažná zmena spôsobu vnímania sociálnej skutočnosti a tá sa odrazila i v zmene tematickej orientácie sociálneho a politického myslenia. V prvej polovici 20. storočia sa filozofia a spoločenské vedy sústreďovali predovšetkým na vzťahy vo vnútri spoločnosti, na vzťah človeka k sociálnym a kultúrnym podmienkam svojej existencie, na vzťah medzi sociálnymi skupinami, 17

18 Úvod do environmentálnej etiky triedami, štátmi a zoskupeniami štátov. Od sedemdesiatych rokov už i filozofi a sociológovia vedia, že závažnou témou pre nich je i vzťah človeka k prírodným podmienkam svojej existencie, teda nielen vzťah človeka a človeka, ale i vzťah človeka, spoločnosti a prírody. Dnes vieme, že tento vzťah nemôžeme považovať za vonkajší, je podstatnou súčasťou sebareprodukčných procesov ľudskej spoločnosti, že žijeme nielen v spoločnosti a v dejinách, ale vždy aj v prírode. Od začiatku sedemdesiatych rokov si stále výraznejšie začíname uvedomovať, že práve vo vzťahu k prírode človek produktmi svojej vlastnej činnosti ohrozuje sám seba. Obnovenie pozornosti k prírode, ktorého sme svedkami v posledných tridsiatich rokoch, je dôsledkom toho, že znižovanie kvality životného prostredia sa stalo viditeľné aj voľným okom, veď stačí sa prejsť po lese a vidíme, že už ani lesy nie sú také aké bývali. Okrem toho systematické sledovanie životného prostredia ekológmi ukazuje, že viditeľná devastácia prírody je len vrcholom ľadovca, že ohrozená je kvalita pôdy, vody, vzduchu, že potraviny obsahujú neprípustné množstvo škodlivých látok. Deštruktívne pôsobenie človeka na prírodné podmienky svojej existencie sa stalo viditeľným aj v dôsledku medializácie radu ekologických katastrof. Dnes je to žiaľ tak, že naozaj skutočným sa pre nás stáva niečo až potom, ako to uvidíme v televízii, počujeme o tom v rozhlase, čítame o tom v novinách. A tak nás dnes znepokojujú ropné škvrny na svetových oceánoch, horiace naftové vrty, mŕtve ryby na Hrone alebo Žitave. Najtragickejšie dôsledky mal výbuch atómového reaktora v Černobyle. Technika stráca čaro Práve udalosti v Černobyli sú dôležitým medzníkom doslova zmenou návestia -- vytriezvenie z očarenia technikou sa stalo masovým fenoménom. Pre moderného človeka a pre modernú spoločnosť bola charakteristická temer neobmedzená dôvera v techniku, tá sa vo všeobecnosti považuje za nástroj ovládania prírody a jej rozvoj sa považuje za základnú podmienku pokroku. Už na začiatku 20. storočia nás však filozofi začínajú upozorňovať, že technika sa človeku vymkla z rúk, už ju nemôžeme považovať za nástroj, o použití ktorého rozhodujeme my. Technika sa stáva systémom, ktorý sa rozvíja podľa svojej vlastnej logiky, 18

19 KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV podliehame technickým imperatívom, z ktorých sa nemôžeme vymknúť, iba až za cenu možnej katastrofy. O čo ide, vieme už z našej každodennosti, veď stačí, aby sme si zaobstarali nejaké moderné, trochu zložitejšie zariadenie, povedzme počítač, a už vždy budeme niečo potrebovať: lepšie programy, rýchlejšie procesory, harddisky s väčšou kapacitou, modemy alebo tlačiarne. Náš výkon sa síce zväčšil, ale už nedokážeme rozhodnúť, kto je pánom a kto sluhom, kto na koho pracuje. K technickému zariadeniu patrí vždy aj obsluha. Vieme veľmi dobre, že termín obsluha nie je len metaforou, je to suché konštatovanie: stroj je pánom, človek je sluhom, obsluhou. Technika však naozaj zvyšuje naše možnosti, veď ľudstvo nikdy nemalo k dispozícii toľko materiálu a energie ako v súčasnosti, nikdy nemohlo toľko spotrebovávať, a i keď nám možno nie je lepšie ako pred storočím, určite sa máme vďaka rozvoju techniky lepšie. Na druhej strane zisťujeme, že technika dala človeku a to nielen vo forme moderných zbraní i nebývalú moc deštruovať, že i mierová technika rovnako účinne, i keď nenápadnejšie, ničí životné prostredie, že sme sa teda ocitli v situácii, keď nemôžeme ani s technikou, ani bez nej. Technika stratila ľudskú mieru, ako to v tomto storočí kriticky konštatoval celý rad mysliteľov. Moderné technológie zmazávajú rozdiel medzi tým, čo skutočne potrebujeme, a tým, čo sme schopní vytvoriť. Naša schopnosť tvoriť, konať, ďaleko presahuje našu schopnosť predvídať, hodnotiť a posudzovať túto našu moc. V podstate platí, že všetko, čo je možné, sa môže stať. Akoby začalo platiť boj sa svojho diela, neprepadni eufórii nad tým, čo si dokázal. Nepoznáme dlhodobé dôsledky svojho konania. Technické konanie má krátkodobé prognózy. Tie dlhodobé sú viac hypotetické. Zároveň je tu isté pohŕdanie komplexnosťou celkového pôsobenia ľudskej spoločnosti a biosféry vyplývajúce z úzkej profesionalizácie odborníkov. V oblasti techniky naše rozhodnutia už nie sú individuálnymi rozhodnutiami, nie ja alebo my tu zohrávame úlohu. Ide tu o kolektívne rozhodovanie a kolektívne činy. Dosah následkov kolektívneho konania sa vplyvom modernej techniky zväčšil do tej miery, že to otriaslo tradičným rozlišovaním medzi cieľom konania a vedľajšími účinkami. Kumulované následky ľudského konania zasahujú do prírody takým 19

20 Úvod do environmentálnej etiky spôsobom, že vytvárajú úplne novú situáciu 1. Kolektívne kumulatívne konanie je svojím predmetom a rozsahom konaním nového typu a svojimi účinkami, nezávislými na našich priamych zámeroch, už nie je eticky neutrálne. S rozvojom výroby a industrializácie sa zväčšuje aj rozmer katastrof, ktoré sú sprievodným javom technologickej civilizácie. Nehody sú súčasťou vývoja celého priemyselného veku (pretrhnutie priehrad, banské nešťastia, vykoľajenie vlakov). V súčasnosti však vzrástol rozsah možných katastrof. Už nie sú zanedbateľnou záležitosťou jedného subjektu, jedného pôvodcu. Napríklad dôsledky činnosti jednej firmy už nemajú len lokálny charakter, ale často globálny dosah. A čo je podstatné, radikálne sa zmenila aj povaha následkov. Už nejde len o smrť alebo nemoc, ktorá je dôsledkom nejakej priemyselnej havárie, aj keď sa to týkalo niekoľkých desiatok či stoviek ľudí. Vystupuje tu nová dimenzia technologických katastrof, a síce ich schopnosť zasiahnuť integritu života a zachovanie druhu 2. Následky tohto typu katastrof už nenesú len momentálne obete. Zasahujú život ako taký tým, že sa prenášajú na potomstvo. Dôsledky našich dnešných rozhodnutí a činov pretrvajú tak dlho, že zasiahnu aj ďalšie generácie 3. Eticky významným sa stáva teda nie čin sám dobrý, alebo zlý ale jeho ďalekosiahle dopady. 1 Vymieranie živočíšnych a rastlinných druhov na našej planéte je okrem iného. dôsledkom moderných foriem hospodárenia, dôsledkom, ktorý bol síce nezamýšľaný, ale pritom sa dotýka nenahraditeľného dedičstva celého ľudstva 2 J.J. Salomon upozorňuje v tejto súvislosti na tri druhy technologických katastrof: zákernú (znečistenie, vyhubenie druhov spojených napr. s DDT, choroby), čiže takú, ktorej dôsledky si človek hneď neuvedomí, neuvedomuje si súvislosti, ktoré vedú k rôznym chorobám, či k hynutiu určitých druhov; priamu (Thalidomid, meď v Minamata, dioxin v Sevese, rádioaktívny mrak v Černobyle), pri ktorej si človek okamžite nájde spojitosť s haváriou veľa mŕtvych, zvýšený výskyt leukémie v okolí Černobyľu, zvýšený počet postihnutých novorodencov...; a potenciálnu (genetické manipulácie, epidémie vytvorené človekom, skleníkový efekt atď.) (Salomon 1997, 44). 3 Ako príklad môžeme uviesť problém jadrového odpadu, ktorý si môže uchovať rádioaktívnu toxicitu desiatky tisíc rokov. O bezpečnosti jeho 20

21 KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV Nedajme sa však uniesť katastrofickým scenárom: preháňanie, hyperbolizácia je u filozofov chorobou z povolania, i keď treba uznať, že realita dvadsiateho storočia prekvapila svojou krutosťou i tých najpesimistickejších filozofov. Od šesťdesiatych rokov sa však formuje hnutie za environmentálne adekvátnu techniku. Jeho cieľom je hľadať také technické a technologické riešenia, ktoré budú menej zaťažovať životné prostredie, budú nenáročnejšie na materiálne zdroje, kultivujúce ľudskú prácu. Prínosom týchto snáh je nepochybne vypracúvanie a predkladanie viacerých alternatív technického riešenia problému, technických projektov. Problém nespočíva v tom, že by technika nedokázala ponúknuť technické riešenia zohľadňujúce ochranu životného prostredia a šetriace prírodné zdroje. Problém spočíva v tom, že pri výbere konkrétneho variantu často prevážia ekonomické ukazovatele, alebo riešenie sa vyberá na základe politického rozhodnutia. Výber optimálnej alternatívy spomedzi viacerých technických projektov býva pre občana často zložitá, odborne nie vždy priehľadná procedúra. Preto má sklon robiť zodpovednými za prípadné škody na životnom prostredí odborných expertov, ktorí sa na vypracovávaní projektov podieľali, nie tých, ktorí o veciach naozaj rozhodujú. Iná politika Už teda vieme, že prírodné zdroje sú obmedzené, že nedostatok je stálou charakteristikou ľudskej situácie a nie len istého usporiadania spoločnosti. Vieme, že technika stratila čaro, že dnes ju obdivujeme so zmiešanými pocitmi. Za hľadaním nového vzťahu k skutočnosti sú však i politické faktory. Veď, kde sú problémy, tam je i politika, tam sú i politici, ktorí hľadajú svoje témy, svoju agendu. Nepochybne, dnes kapitoly o ekológii patria k ostro sledovaným častiam programov politických uskladnenia z hľadiska miesta a bezpečnosti obalov sa vedú naďalej odborné diskusie. Je otázne, či vieme vypočítať relatívne bezpečné množstvo a koncentráciu materiálu na jednom mieste z hľadiska produkcie žiarenia. Názory sa líšia i v tom, či sa uskladnenie materiálu vykonáva na geologicky stabilných (z hľadiska desiatok tisíc rokov) miestach, hoci sa tieto miesta vyberajú s použitím najmodernejšej techniky. (Napr. sledovanie pohybov zemskej kôry s milimetrovou presnosťou pomocou sústavy družíc GPS). 21

22 Úvod do environmentálnej etiky strán. Akými cestami sa vlastne ekologická problematika dostala do zorného poľa politikov? Pre šesťdesiate roky je charakteristická dominancia ľavicovo orientovaného myslenia, ktoré vychádza z idey, že súčasná spoločnosť prekračuje nevyhnutnú mieru útlaku, represívnosti a požaduje jej redukciu alebo dokonca odstránenie. Idea represívnosti sa v priebehu sedemdesiatych rokov špecifikuje a presúva: moderná spoločnosť je utláčateľom nielen vo vzťahu k sebe samej, ale predovšetkým vo vzťahu k prírode. Prírodu musíme chápať ako partnera, ako subjekt, a nielen ako objekt vykorisťovania. Doteraz sa príroda chápala len ako objekt vykorisťovania, len ako veľký sklad surovín, ako predmet mocenských zásahov. Človek bol predsa pánom a vlastníkom prírody, príroda bola otrokom. Bola otrokom a správala sa ako otrok, tam, kde bola pod dohľadom, tam slúžila a v periodických vlnách sa iracionálne búrila. Ekologické katastrofy sú viditeľnými formami trestania človeka za porušovanie zmluvy s prírodou. 22

23 VEDA A FILOZOFIA: HĽADANIE NOVEJ PARADIGMY Pod tlakom krízy vzťahu človeka a prírody sa mení nielen ekonomika, technika a politika, mení sa aj veda. Za základnú charakteristiku modernej vedy sa veľmi často považuje trend k špecializácii. Moderná veda sa riadi princípom rozdeľuj a poznávaj. Táto tendencia k špecializácii sa prejavovala tak na rovine predmetu vedeckého skúmania, ako aj na rovine metód a na rovine foriem prezentácie výsledkov vedeckého skúmania. Vonkajším príznakom rastu špecializácie je rast počtu vedeckých disciplín, ako aj rast počtu vedeckých časopisov. Túto tendenciu k deľbe predmetu a metód aforisticky ironizoval Bernard Russel, keď povedal, že vieme stále viac o stále menších segmentoch skutočnosti, až nakoniec budeme vedieť všetko o ničom. I tu však sa situácia zmenila, objavujú sa myšlienkové iniciatívy, ktoré úspešne vzdorujú tendencii drobenia a rastu špecializácie. Nielenže rastie chuť spolupracovať, teda tendencie k interdisciplinárnosti a transdisciplárnosti, ale objavuje sa i nový typ vedeckých disciplín. Pre druhú polovicu 20. storočia je totiž príznačné, že sa objavujú v rámci vedy disciplíny, ktoré už nie sú výsledkom delenia predmetu, ale sa pokúšajú zisťovať to spoločné, teda podobnosti a príbuznosti, izomorfie a homomorfie v rozdielnych oblastiach skutočnosti. Takouto disciplínou je napr. kybernetika, teória informácií, teória systémov, synergetika. Už teda ne išlo o to, hľadať, čím sa jednotlivé regióny skutočnosti od seba odlišujú, ale čo majú spoločné, pričom toto spoločné sa už nehľadalo v matérii predmetných oblastí, ale vo formách, štruktúrach, funkciách. Mení sa i tematická orientácia vied, v centre ich pozornosti už nie sú kauzálne a funkcionálne závislosti, dôraz sa kladie na skúmanie rôznych foriem spätných väzieb, ireverzibility, synergie. Podľa Ericha Jantscha základné témy nových vied sú vždy rovnaké. Môžeme ich sumarizovať takými pojmami ako seba-determinácia, seba-organizácia a seba-obnova, uznanie vzájomnej závislosti všetkej prírodnej dynamiky v čase a priestore, primárnosť procesu nad priestorovými štruktú- 23

24 Úvod do environmentálnej etiky rami, zdôraznenie fluktuácií, ktoré zbavujú platnosti zákon veľkých čísel a dávajú šance indivíduám a ich kreatívnej imaginácii (Jantsch, 1984, 8). Formovanie sa vedeckých disciplín typu kybernetiky, teórie informácií a teórie systémov zmenilo nielen tematický repertoár vedy, ale aj spôsob myslenia vedcov, zmenilo ich metódy. Dovtedy sa žiadala predovšetkým abstrakcia a analýza, teraz sa začína oceňovať i schopnosť syntézy a konkretizácie, presadzujú sa holistické spôsoby myslenia, teda spôsoby myslenia, ktoré kladú dôraz na skúmanie celkov, na hľadanie súvislostí, vzájomných podmieneností. Mení sa i filozofia Niekoľko viet aj o filozofii samej. Filozofia z konca 19. storočia aspoň tá, ktorá sa presadila na univerzitách problém prírody vlastne nepoznala. Vari najtypickejšie tento postoj vyjadril Hermann Cohen, vedúci predstaviteľ marburského novokantovstva: podľa neho filozof sa má zaujímať o prírodu prírodných vied, teda nie o prírodu ako takú. Tento postoj, že totiž príroda nie je reálnym predmetom filozofickej reflexie, je charakteristický aj pre iné filozofické smery tohto obdobia: i pre pozitivistov predmetom filozofie bolo poznanie, ktoré dávali k dispozícii špeciálne vedy. Filozof sa mal zaujímať o metódy, predpoklady, štruktúru vedeckých teórií, len nie o vec samu, o tej predsa kompetentne môže hovoriť len vedec. Bola tu však aj filozofia života tá sa v niektorých svojich vetvách vracia k filozofii prírody a snaží sa filozofickou analýzou predpokladov newtonovskej mechaniky ukázať, že mechanistický model skutočnosti je vytvorený naším myslením, že mu nanajvýš môžeme pripísať inštrumentálny a nie imitačný, zobrazovací charakter, že teda mechanistická prírodoveda nám pomôže prírodu ovládať, nie však poznávať. Zároveň však predstavitelia filozofie života, pokiaľ toto bola pre nich vôbec centrálna problematika, zostávali pri abstraktnej, často dokonca len pri metaforickej kritike modernej prírodovedy. Nakoniec, fyzika tohto obdobia už nie je pre hocikoho a pochopiť zmysel jej abstrakcií a myšlienkových operácií, ktorými sa konštituovala sféra fyzikálneho, je už dávno mimo dosah väčšiny filozofov. Tí, keď hovoria o modernej fyzike, tak obyčajne sa opierajú o to, čo sa dočítali v Kantovej Kritike čistého rozumu 24

25 KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV alebo v Hegelovej Filozofii prírody. Okrem toho filozofia života bola skeptická proti možnosti filozofie ako pojmového poznania obsiahnuť realitu života: skutočnosť bola v dosahu intuície a o intuitívne sprístupnenom môžeme hovoriť len v básnických obrazoch, nie v pojmoch. Dokonca u predstaviteľov filozofie života sa stretávame aj s prvkami estetickej kritiky modernej vedy, čo je motív, ktorý sa veľmi často vyskytoval u romantikov. Nakoniec jedným z podnetov uvažovania pre filozofov života bolo i dedičstvo romantizmu. Integrita rozumu a prírody Pokusom prelomiť hradbu medzi skutočnosťou a filozofickým uvažovaním, ktorú spoločne postavili pozitivisti a novokantovci bola fenomenológia. Edmund Husserl, iniciátor fenomenologického myslenia, formuluje základný zámer svojho uvažovania v prekvapujúco jasnom hesle Späť k veciam samotným. Toto heslo sa periodicky javí ako banalita a ako evokujúce neobyčajné hĺbky. V každom prípade, v tom sa zhodujú všetci interpreti, fenomenológovia začali znovu diskutovať o veciach, nie o teóriách, resp. teórie ich zaujímali len ako ukazujúce k veciam. Fenomenológia sa veľmi rýchlo stala hlavným kritikom ohraničenosti toho, čo dobová filozofia predstavovala ako racionalitu, ako ducha vedy. Husserlovým zámerom je odkryť rozum v plnosti jeho možností, teda nielen ako orgán poznávania faktov, ako prostriedok prispôsobovania sa meniacim okolnostiam života, ale aj ako orgán poznávania noriem a hodnôt. Jedným z vedľajších dôsledkov Husserlovho pokusu obnoviť integritu rozumu bolo i nové ponímanie prírody. Husserl prvýkrát dôsledne analyzuje rozdiel medzi prírodou prírodných vied a prírodou, ako je nám prístupná v nepredpojatom nazeraní, ako sa prezentuje našej rozumovej intuícii. Husserlovou témou sa stáva skúmanie prirodzeného sveta, sveta nášho života, teda nielen sveta kvantít a vzťahov, ale aj sveta kvalít, hodnôt a noriem. 25

26 Úvod do environmentálnej etiky Realita celku a prírody Odkrytie možnosti vypracovať teóriu prírody, ktorá by nebola len špekulatívnou verziou fyziky však nebola len prerogatívou fenomenológie. I iné smery, predovšetkým realisticky orientované, sa pokúšajú nájsť cestu k vypracovaniu filozofickej teórie prírody. Najinšpiratívnejšie pôsobí dielo britského matematika a filozofa A. N. Whiteheada, ktorý sa pokúsil o pozitívnu kritiku základných tendencií novovekého spôsobu myslenia a pokúša sa vytvoriť filozofiu ako koherentný, logický systém všeobecných ideí, z hľadiska ktorých možno interpretovať každý prvok našej skúsenosti (Whitehead, 1969, 507). Podľa neho úlohou filozofie je odkryť totalitu zatienenú výberom (Whitehead, 1969, 520) a filozofia je spojenie obrazotvornosti a zdravého rozumu, požadujúca umiernenosť špecialistov, ale aj rozšírenie ich obrazotvornosti. Filozofia, tvoriac všeobecné pojmy, mala by pomáhať ľahšie chápať nekonečnú rozmanitosť špecifických okamihov, ktoré ostávajú nerealizované v lone prírody. (tamtiež, 522) Podobne i John Dewey, najvýraznejší predstaviteľ amerického pragmatizmu, zdôrazňoval, že všetky intelektuálne pojmy sú produktmi rozlišovania a klasifikácie a ako filozofi sa musíme vrátiť k primitívnym situáciám života, ktoré predchádzajú reflexívnym interpretáciám a plodia ich... (Dewey, 1969, 116), že teda musíme preniknúť za vytríbené a prepracované výsledky reflexie k všeobecným a bezprostredným veciam nášho konania, radosti a utrpenia, k veciam, ktoré nás nútia pracovať, ktoré uspokojujú potreby, prekvapujú nás krásou a pod pokutou si vynucujú poslušnosť. (tamtiež,108) A ako je to dnes? Environmentálne problémy sa stávajú len postupne témou filozofie. Základný problém, s ktorým sa filozofia musí vyrovnať, ak chce zmysluplne uvažovať o týchto problémoch formuloval už J. Passmore vo svojej práci Man s Responsibility for Nature (1974), keď si položil za cieľ objasniť otázku či riešenie ekologických problémov vyžaduje morálnu či metafyzickú revolúciu, inými slovami, či pre filozofickú reflexiu environ- 26

27 KAPITOLY Z APLIKOVANEJ ETIKY IV mentálnych problémov postačí pojmový aparát súčasnej filozofie, alebo je nutné koncipovať nový typ filozofie. (Passmore, 1974, X) Odpovede na túto otázku boli rôzne a dodnes sú predmetom odborného diskurzu. Na jednej strane prevláda predstava, že filozofia sa nemôže bezprostredne podieľať na riešení environmentálnych problémov, pretože ide o problém výsostne odborný, ide o oblasť, ku ktorej sa môžu vyjadrovať len odborníci z oblasti ekológie, ochrany životného prostredia a pod. Úlohou filozofie je podľa tejto predstavy kritika a analýza tých teoretických omylov, ktoré priviedli svet do dnešnej situácie ako napr. predstavy o nezničiteľnosti pozemskej prírody, idey antropocentrizmu a pod. Na druhej strane sa formuje predstava, že environmentálne problémy sú podnetom k vytvoreniu novej filozofie v tej miere, aby bola konzistentná s poznatkami prírodných vied. Filozofia by mala odrážať nové chápanie prírody mala by vidieť človeka v jeho úzkom spojení s prírodným poriadkom, bez toho, aby redukovala jeho základné určenie mala by vychádzať z reality prírodných systémov i z reality indivíduí, ktoré k nim patria mala by podporovať zodpovednosť človeka za prírodu mala by odmietnuť antropocentrizmus a uznať autonómiu a inakosť prírody mala by rovnako uznať hodnotu ostatných tvorov (Attfield, 1983, 63). Inými slovami: filozofia, ktorá je primeraná dnešnej situácii má pestovať v ľuďoch citlivosť k prírodnému prostrediu, rovnako ako k ľudskej prirodzenosti. Podobne americký filozof Eugene C. Hargrove argumentuje, že fakt, že filozofia nemôže ostať ľahostajná k environmentálnym problémom vyplýva zo samotnej povahy filozofie, ktorá sa zaoberá postavením človeka vo svete. Ak sa filozofi odmietajú podieľať na vytvorení filozofie adekvátnej súčasnosti je to proti duchu filozofie, ktorý spočíva v hľadaní pravdy a nie v obhajobe tradičných predpokladov, takých ako trvalosť a nezničiteľnosť hmoty, druhoradosť sveta našej skúsenosti a pod. Práve predstava hmoty ako nezničiteľnej a večnej, podobne skepsa voči realite sveta, ako je daná v bežnej skúsenosti bráni podľa tohto autora uchopiť obranu pozemskej prírody ako filozofický problém, to znamená, vziať filozoficky vážne krehkosť prírody a človeka. (Hargrove, 1989, 3) Filozofia len pomaly akceptuje názor o nutnosti radikálne sa zamyslieť nad stavom sveta a hľadať hlbšie a filozoficky relevantnejšie východiská, 27

28 Úvod do environmentálnej etiky ktoré by viedli k zmene v myslení a následne aj v konaní ľudí. Viacerí filozofi konštatujú nepripravenosť filozofického myslenia vyrovnať sa s environmentálnymi problémami v tom zmysle, že ide o nepripravenosť pochopiť problém, ktorý má v živote ľudí existenčný význam ako fundamentálny filozofický problém (por. Kolářsky, 1991, 919). Vo filozofických koncepciách, ktoré vytvárajú duchovný horizont súčasnosti, prevláda predstava, že environmentálne problémy sú okrajovým filozofickým problémom, i keď aj tu sa postupne presadzuje idea, že niektoré environmentálne problémy nie je možné zodpovedať bez filozofickej reflexie a na druhej strane mnohé filozofické otázky nemožno klásť zmysluplne bez zreteľa k ich environmentálnemu kontextu. I tu však nájdeme výnimky, ktoré nové chápanie prírody tematizujú ako centrálny filozofický problém. Stačí spomenúť práce E. Koháka, F. Capru, A. Naessa, H. Skolimovského a i. Svedkami podobného vývoja environmentálnej filozofie, sa stávame aj na domácej pôde. Problémy ochrany životného prostredia, najmä však hľadanie teoretického pozadia, na ktorom by bolo možné legitimizovať environmentálne priaznivé hodnoty a idey, silne rezonujú v prácach reprezentantov viacerých vedných disciplín. Existuje množstvo článkov, štúdií, analýz. Ich autori sa zameriavajú na vzťah environmentálnej filozofie a prírodných vied (J. Urbánek, M. Lisický, a i), vzťah filozofie, etiky, ekológie a ekonómie, najmä v súvislosti s koncepciou trvalo udržateľného rozvoja (M. Huba, L. Hohoš, I. Klinec, J. Letaši a i.). Viacerí autori venujú pozornosť ekofilozofii ako teoretickému základu environmentálnej etiky (E. Smolková, P. Krchnák, P. Fobel, D. Špirko a i). Zatiaľ chýba systematický nárys teoretických problémov environmentálnej filozofie. Spektrum odborníkov z rôznych vedných odborov, ktorí sa zúčastňujú diskusií o základoch environmentálnej filozofie a reflektujú environmentálne problémy z rôznych aspektov a z rôznych uhlov pohľadu, naznačuje, v akej pestrej skupine existuje potreba formulovať predstavy o tejto vednej disciplíne. 28

Spájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c)

Spájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) Spájanie tabuliek Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) 2011-2016 Úvod pri normalizácii rozdeľujeme databázu na viacero tabuliek prepojených cudzími kľúčmi SQL umožňuje tabuľky opäť spojiť

More information

Aplikačný dizajn manuál

Aplikačný dizajn manuál Aplikačný dizajn manuál Úvod Aplikačný dizajn manuál je súbor pravidiel vizuálnej komunikácie. Dodržiavaním jednotných štandardov, aplikácií loga, písma a farieb pri prezentácii sa vytvára jednotný dizajn,

More information

Databázové systémy. SQL Window functions

Databázové systémy. SQL Window functions Databázové systémy SQL Window functions Scores Tabuľka s bodmi pre jednotlivých študentov id, name, score Chceme ku každému doplniť rozdiel voči priemeru 2 Demo data SELECT * FROM scores ORDER BY score

More information

kucharka exportu pro 9FFFIMU

kucharka exportu pro 9FFFIMU požiadavky na export kodek : Xvid 1.2.1 stable (MPEG-4 ASP) // výnimočne MPEG-2 bitrate : max. 10 Mbps pixely : štvorcové (Square pixels) rozlíšenie : 1920x1080, 768x432 pre 16:9 // výnimočne 1440x1080,

More information

Anycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator

Anycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator Anycast Ľubor Jurena CEO jurena@skhosting.eu Michal Kolárik System Administrator kolarik@skhosting.eu O nás Registrátor Webhosting Serverové riešenia Správa infraštruktúry Všetko sa dá :-) Index Čo je

More information

VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY

VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY VYLEPŠOVANIE KONCEPTU TRIEDY Typy tried class - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie je špecifikovaná inak, viditeľnosť členov je private. struct - definuje premenné a metódy (funkcie). Ak nie

More information

Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved.

Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved. MS Managed Service Copyright 2016 by Martin Krug. All rights reserved. Reproduction, or translation of materials without the author's written permission is prohibited. No content may be reproduced without

More information

Databázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko

Databázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko Databázy (1) Prednáška 11 Alexander Šimko simko@fmph.uniba.sk Contents I Aktualizovanie štruktúry databázy Section 1 Aktualizovanie štruktúry databázy Aktualizácia štruktúry databázy Štruktúra databázy

More information

Obsah. SOA REST REST princípy REST výhody prest. Otázky

Obsah. SOA REST REST princípy REST výhody prest. Otázky REST Peter Rybár Obsah SOA REST REST princípy REST výhody prest Otázky SOA implementácie WEB (1990) CORBA (1991) XML-RPC (1998) WS-* (1998) SOAP RPC/literal SOAP Document/literal (2001) REST (2000) SOA

More information

Environmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy

Environmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE KATOLICKÁ TEOLOGICKÁ FAKULTA Katedra teologické etiky a spirituální teologie Andrea Labašová Environmentálna zodpovednosť domácnosti a jej vplyv na sociálne vzťahy Diplomová

More information

Constraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami)

Constraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami) I2AI: Lecture 04 Constraint satisfaction problems (problémy s obmedzujúcimi podmienkami) Lubica Benuskova Reading: AIMA 3 rd ed. chap. 6 ending with 6.3.2 1 Constraint satisfaction problems (CSP) We w

More information

Tvorba informačných systémov. 4. prednáška: Návrh IS

Tvorba informačných systémov. 4. prednáška: Návrh IS Tvorba informačných systémov 4. prednáška: Návrh IS Návrh informačného systému: témy Ciele návrhu ERD DFD Princípy OOP Objektová normalizácia SDD Architektonické pohľady UML diagramy Architektonické štýly

More information

POJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1

POJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1 STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 RICHARD SŤAHEL POJEM KRÍZY V KONCEPCII A. NAESSA 1 Nórsky filozof Arne Naess (1912 2009) zasiahol do rodiaceho sa environmentálneho diskurzu na sklonku svojej akademickej

More information

Registrácia účtu Hik-Connect

Registrácia účtu Hik-Connect Registrácia účtu Hik-Connect Tento návod popisuje postup registrácie účtu služby Hik-Connect prostredníctvom mobilnej aplikácie a webového rozhrania na stránke www.hik-connect.comg contents in this document

More information

Desatinné čísla #1a. Decimal numbers #1b. How much larger is 21,8 than 1,8? Desatinné čísla #2a. Decimal numbers #2b. 14 divided by 0,5 equals...

Desatinné čísla #1a. Decimal numbers #1b. How much larger is 21,8 than 1,8? Desatinné čísla #2a. Decimal numbers #2b. 14 divided by 0,5 equals... Desatinné čísla #1a Mravec išiel 5,5 cm presne na sever, potom 3,4 cm na východ, 1,8 cm na juh, 14,3 cm na západ, 1,3 cm na sever a 10,9 cm na východ. Najmenej koľko cm musí teraz prejsť, aby sa dostal

More information

Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu

Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Závereč ný workshop projektu INEDU-GOV Inovatívne vzdelávanie pracovníkov

More information

MIESTO HUMÁNNOSTI V ETIKE SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV

MIESTO HUMÁNNOSTI V ETIKE SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV FILOZOFIA Rofi. 60, 2005, č. 8 MIESTO HUMÁNNOSTI V ETIKE SOCIÁLNYCH DÔSLEDKOV VASIL GLUCHMAN, Katedra filozofie FF PU, PreSov GLUCHMAN, V.: The Place of Humanity in the Ethics of Social Consequences FILOZOFIA

More information

Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia

Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing Juraj Šitina, Microsoft Slovakia m Agenda Cloud Computing Pohľad Microsoftu Predstavujeme platformu Microsoft Azure Benefity Cloud Computingu Microsoft je

More information

Recipient Configuration. Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP

Recipient Configuration. Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP Recipient Configuration Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP Agenda Mailbox Mail Contact Distribution Groups Disconnected Mailbox Mailbox (vytvorenie nového účtu) Exchange Management Console New User Exchange

More information

Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15

Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15 Základná(umelecká(škola(Jána(Albrechta Topoľčianska(15 851(01(Bra@slava Titl.: Ján(Hrčka Bohrova(11 851(01(Bra@slava V(Bra@slave(21.11.2013 Vec:(Odpoveď(na(informácie(ohľadom(mandátnej(zmluvy(na(základe(Zákona(č.(211/2000(Zb.

More information

Ekonomický pilier TUR

Ekonomický pilier TUR Názov indikátora: HDP na obyvateľa Zaradenie indikátora v DPSIR štruktúre: Základné informácie: SR Definícia Hrubý domáci produkt vyjadrovaný ako celková peňažná hodnota statkov a služieb vytvorených za

More information

Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov

Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Radovan Semančík Agenda Úvod: Identity Crisis Technológie správy používateľov Postup nasadenia Záver Súčasný stav IT Security Nekonzistentné bezpečnostné

More information

Spôsoby zistenia ID KEP

Spôsoby zistenia ID KEP Spôsoby zistenia ID KEP ID KEP (kvalifikovaný elektronický podpis) je možné zistiť pomocou napr. ovládacieho panela, prostredíctvom prehliadača Internet Expolrer, Google Chrome alebo Mozilla Firefox. Popstup

More information

Peter Šantavý OPEN SOURCE

Peter Šantavý OPEN SOURCE Peter Šantavý OPEN SOURCE Sloboda Myš lienka slobodného softvéru vyviera z hlboko zakorenenej túžby v človeku po slobode - v konaní, myslení i narábaní s prostriedkami jeho každodennej potreby. Zároveň

More information

ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH

ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH. V NEMOCNICI A MIMO NEJ Alexandra Bražinová, Veronika Rehorčíková, Mark Taylor VIII. STREDOEURÓPSKY KONGRES URGENTNEJ MEDICÍNY A MEDICÍNY KATASTROF.3-1..17

More information

Manuál k programu FileZilla

Manuál k programu FileZilla Manuál k programu FileZilla EXO TECHNOLOGIES spol. s.r.o. Garbiarska 3 Stará Ľubovňa 064 01 IČO: 36 485 161 IČ DPH: SK2020004503 support@exohosting.sk www.exohosting.sk 1 Úvod EXO HOSTING tím pre Vás pripravil

More information

Rýchlosť Mbit/s (download/upload) 15 Mbit / 1 Mbit. 50 Mbit / 8 Mbit. 80 Mbit / 10 Mbit. 10 Mbit / 1 Mbit. 12 Mbit / 2 Mbit.

Rýchlosť Mbit/s (download/upload) 15 Mbit / 1 Mbit. 50 Mbit / 8 Mbit. 80 Mbit / 10 Mbit. 10 Mbit / 1 Mbit. 12 Mbit / 2 Mbit. Fiber 5 Mbit ** 5 Mbit / Mbit 5,90 Fiber 50 Mbit * 50 Mbit / 8 Mbit 9,90 Fiber 80 Mbit * 80 Mbit / Mbit 5,90 Mini Mbit* Mbit / Mbit 9,90 Klasik 2 Mbit* 2 Mbit / 2 Mbit Standard 8 Mbit* 8 Mbit / 3Mbit Expert

More information

Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach

Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach EKONOMICKÁ FAKULTA TU V KOŠICIACH MATERIÁL NA ROKOVANIE: Vedeckej rady, dňa: 16.11.20 Návrh kritérií pre habilitáciu docentov a vymenúvanie profesorov na Ekonomickej fakulte TU v Košiciach Predkladá: prof.

More information

Osobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru

Osobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru Osobovo-orientovaný prístup vývoja softvéru TOMÁŠ BACKSTUBER Slovenská technická univerzita Fakulta informatiky a informačných technológií Ilkovičova 3, 842 16 Bratislava backy007[zavináč]gmail[.]com Abstrakt.

More information

Databázy (1) Prednáška 08. Alexander Šimko

Databázy (1) Prednáška 08. Alexander Šimko Databázy (1) Prednáška 08 Alexander Šimko simko@fmph.uniba.sk Contents I Subqueries (poddopyty) konštrukcia WITH Section 1 Subqueries (poddopyty) Subquery (poddopyt) Použitie SELECTu na mieste, kde sme

More information

Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL. Ján Zázrivec Softec

Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL. Ján Zázrivec Softec Problém Big Data a ako ho riešiť pomocou NoSQL Ján Zázrivec Softec Dáta dnešného sveta Oblasti kde sa spracováva veľké množstvo dát: Internet Web vyhľadávače, Sociálne siete Veda Large Hadron Collider,

More information

VLSM a CIDR. CCNA2 Kapitola Cisco Systems, Inc. All rights reserved. Cisco Public 1

VLSM a CIDR. CCNA2 Kapitola Cisco Systems, Inc. All rights reserved. Cisco Public 1 VLSM a CIDR CCNA2 Kapitola 6 1 Trošku histórie Pred rokom 1981 IP adresy používali na špecifikáciu siete len prvých 8 bitov Rok1981, RFC 791 Zaviedol adresný priestor s tromi triedami adries Polovica 90

More information

MICHAELA JOPPOVÁ MRAVNÁ PRIRODZENOSŤ A SLOBODA OPTIKOU SPINOZU A FROMMA

MICHAELA JOPPOVÁ MRAVNÁ PRIRODZENOSŤ A SLOBODA OPTIKOU SPINOZU A FROMMA SEKCIA FILOZOFIE A ETIKY 55 MICHAELA JOPPOVÁ MRAVNÁ PRIRODZENOSŤ A SLOBODA OPTIKOU SPINOZU A FROMMA Úvod Barucha Spinozu považujem za jednu z najvýznamnejších a najvýraznejších osobností klasickej filozofie;

More information

Transactions of the VŠB Technical University of Ostrava, Mechanical Series No. 2, 2008, vol. LIV, article No. 1632

Transactions of the VŠB Technical University of Ostrava, Mechanical Series No. 2, 2008, vol. LIV, article No. 1632 Transactions of the VŠB Technical University of Ostrava, Mechanical Series No. 2, 2008, vol. LIV, article No. 1632 Sylvia ROVŇÁKOVÁ *, Ondrej LÍŠKA ** LASER CUTTING MACHINE AND OPTIMISATION OF INPUT PARAMETERS

More information

LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk. MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám.

LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk. MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám. LL LED svietidlá na osvetlenie športovísk MMXIII-X LEADER LIGHT s.r.o. Všetky práva vyhradené. Uvedené dáta podliehajú zmenám. LL SPORT LL SPORT je sofistikované vysoko výkonné LED svietidlo špeciálne

More information

Poradové a agregačné window funkcie. ROLLUP a CUBE

Poradové a agregačné window funkcie. ROLLUP a CUBE Poradové a agregačné window funkcie. ROLLUP a CUBE 1) Poradové a agregačné window funkcie 2) Extrémy pomocou DENSE_RANK(), TOP() - Príklady 3) Spriemernené poradia 4) Kumulatívne súčty 5) Group By a Datepart,

More information

Ochrana proti DDoS za použitia open-source software. Katarína Ďurechová

Ochrana proti DDoS za použitia open-source software. Katarína Ďurechová Ochrana proti DDoS za použitia open-source software Katarína Ďurechová katarina.durechova@nic.cz 30.11.2013 Distributed Denial of Service odopretie služby dosiahnutím limitu pripojenia sieťovej karty CPU

More information

MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK

MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK MOŽNOSTI ZÍSKAVANIA KOMPETENCIÍ AKO PREDPOKLAD EFEKTÍVNEHO RIADENIA RIZÍK ABSTRAKT: THE POSSIBILITY OF THE ACQUISITION OF COMPETENCE AS A PREREQUISITE FOR EFFECTIVE RISK MANAGEMENT Juraj Sinay 69, Slavomíra

More information

Medzinárodné vzťahy. Medzinárodné vzťahy 1/2004, ročník II.

Medzinárodné vzťahy. Medzinárodné vzťahy 1/2004, ročník II. Medzinárodné vzťahy Vedecký časopis pre medzinárodné politické, ekonomické, kultúrne a právne vzťahy Fakulty medzinárodných vzťahov Ekonomickej univerzity v Bratislave Medzinárodné vzťahy 1/2004, ročník

More information

KRÍZOLÓGIA VŠEOBECNÁ TEÓRIA KRÍZY CRISOLOGY (CRISIOLOGY, CRISISOLOGY) THE GENERAL THEORY OF CRISIS

KRÍZOLÓGIA VŠEOBECNÁ TEÓRIA KRÍZY CRISOLOGY (CRISIOLOGY, CRISISOLOGY) THE GENERAL THEORY OF CRISIS KRÍZOLÓGIA VŠEOBECNÁ TEÓRIA KRÍZY CRISOLOGY (CRISIOLOGY, CRISISOLOGY) THE GENERAL THEORY OF CRISIS ÚVOD Vladimír T. Míka (Prednáška) Kríza je veľmi frekventovaný pojem, ktorý sa objavuje v rôznych vedných

More information

MERANIE SOFTVÉRU. Jakub Šimko MSI

MERANIE SOFTVÉRU. Jakub Šimko MSI Slovenská Technická Univerzita v Bratislave Fakulta Informatiky a Informačných Technológií Jakub Šimko jsimko@fiit.stuba.sk MERANIE SOFTVÉRU 9.10.2012 MSI Meranie a metriky Kto by mal dávať pozor? Predsa

More information

Jednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue

Jednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue Jednoradové ložiská s kosouhlým stykom - katalóg Single-Row Angular Contact Ball Bearings - Catalogue PREDSLOV INTRODUCTORY REMARKS História výroby valivých ložísk AKE siaha až do Rakúsko Uhorskej monarchie.

More information

KALLIGRAM Visnovsky_27 nov 2015.indd 1 Visnovsky_27 nov 2015.indd :02: :02:13

KALLIGRAM Visnovsky_27 nov 2015.indd 1 Visnovsky_27 nov 2015.indd :02: :02:13 KALLIGRAM Visnovsky_27 nov 2015.indd 1 27. 11. 2015 15:02:13 Visnovsky_27 nov 2015.indd 2 27. 11. 2015 15:02:13 EMIL VIŠŇOVSKÝ Richard Rorty a zrkadlo filozofie Visnovsky_27 nov 2015.indd 3 27. 11. 2015

More information

Testovanie bieleho šumu

Testovanie bieleho šumu Beáta Stehlíková FMFI UK Bratislava Opakovanie z prednášky Vygenerujeme dáta Vygenerujeme dáta: N

More information

O BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE

O BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 9 O BÝVANÍ A SPOLOČNOM SVETE (Architektúra: filozofia a verejný priestor) JOZEF PAUER, Filozofický ústav SAV, Bratislava PAUER, J.: On Habitation and the Shared World (Architecture:

More information

Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite

Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Alena Ambrózová a kolektív Proces terénnej sociálnej práce v sociálne vylúčenej komunite Alena Ambrózová a kol. Bratislava 2006 Vydavateľ Partners

More information

MS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník

MS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník MS Exchange 2010 Prechod Ing. Peter Záhradník Gratex Support Center support@gratex.com Exchange 2010 o com to bude? Tato prezentacia bude pre ludi co uvazuju nad prechodom na novy Exchange zopar otazok

More information

STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE

STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE STUDIA PHILOSOPHICA 62, 2015, 2 ALŽBETA MICSINAIOVÁ METAFORA A MYSLENIE Tendencie, ktoré môžeme sledovať v teoretických prístupoch k téme metafory v poslednom storočí, sa veľmi výrazne zmenili. Moderný

More information

Mesačná kontrolná správa

Mesačná kontrolná správa Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia dec.16 nov.16 okt.16 sep.16 aug.16 júl.16 jún.16 máj.16 apr.16 mar.16 feb.16 jan.16 Internetová populácia SR 12+ 3 728 988 3 718 495 3 718 802 3 711 581 3 700

More information

TP-LINK 150Mbps Wireless AP/Client Router Model TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca

TP-LINK 150Mbps Wireless AP/Client Router Model TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca TP-LINK 150Mbps Wireless AP/Client Router Model TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca Obsah balenia TL-WR743ND Rýchly inštalačný sprievodca PoE injektor Napájací adaptér CD Ethernet kábel Systémové požiadavky

More information

DISKUSIE POLEMIKY. 379). Toto obvinenie však nie je v prípade našej state na mieste.

DISKUSIE POLEMIKY. 379). Toto obvinenie však nie je v prípade našej state na mieste. FILOZOFIA DISKUSIE POLEMIKY Roč. 66, 2011, č. 6 UMELECKÉ DIELO, SKÚSENOSŤ, POZNANIE (Odpoveď J. Hrkútovi) MICHAL ŠEDÍK, Katedra filozofie FHV UMB, Banská Bystrica V prvom rade ďakujem J. Hrkútovi za reakciu

More information

POKROČILÉ C++ Marian Vittek

POKROČILÉ C++ Marian Vittek POKROČILÉ C++ Marian Vittek vittek@fmph.uniba.sk O predmete Pôvodne seminár Teraz normálna prednáška so skúškou/testom Predmetom kurzu je detailnejší pohľad na jazyk C++ a občasné porovnanie s inými programovacími

More information

IDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA" Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY

IDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY FILOZOFIA Roč. 61,2006, C. 4 IDEÁL DOBRÉHO ŽIVOTA" Z OSOBNEJ PERSPEKTÍVY BLANKA ŠULAVÍKOVÁ, Kabinet sociálnej a biologickej komunikácie SAV, Bratislava ŠULAVÍKOVÁ, B.: The Ideal of a Good Life" Seen from

More information

ANDRÉ SCALA, École d art idbl intercommunale, Digne-les-Bains, France. SCALA, A.: Sport and Philosophy FILOZOFIA 71, 2016, No. 7, pp.

ANDRÉ SCALA, École d art idbl intercommunale, Digne-les-Bains, France. SCALA, A.: Sport and Philosophy FILOZOFIA 71, 2016, No. 7, pp. FILOZOFIA STATE Roč. 71, 2016, č. 7 ŠPORT A FILOZOFIA ANDRÉ SCALA, École d art idbl intercommunale, Digne-les-Bains, France SCALA, A.: Sport and Philosophy FILOZOFIA 71, 2016, No. 7, pp. 541-549 There

More information

VIRTUALIZÁCIA DÁTOVÝCH ÚLOŽÍSK. Karol Schütz, S&T Slovakia

VIRTUALIZÁCIA DÁTOVÝCH ÚLOŽÍSK. Karol Schütz, S&T Slovakia VIRTUALIZÁCIA DÁTOVÝCH ÚLOŽÍSK Karol Schütz, S&T Slovakia Agenda Časť Časť Časť Časť Časť Časť Časť 1 Aký je súčasný stav v oblasti ukladania dát 2 Aké sú požiadavky na súčasný storage 3 Aké sú technologické

More information

Xerox PARC the office of the future. Michal Winczer

Xerox PARC the office of the future. Michal Winczer Xerox PARC 1970-80 the office of the future Michal Winczer Čo to je? Kde to je? PARC = Palo Alto Research Center Čo bolo pred tým Vojna vo Vietname Hnutie hippies Úspechy XEROXu s kopírkami Neexistencia

More information

Mesačná kontrolná správa

Mesačná kontrolná správa Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia mar.18 feb.18 jan.18 dec.17 nov.17 okt.17 sep.17 aug.17 júl.17 jún.17 máj.17 apr.17 mar.17 Internetová populácia SR 12+ 3 904 509 3 802 048 3 870 654 3 830

More information

Katolická církev a lidská práva

Katolická církev a lidská práva UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE Katolická teologická fakulta Katedra teologické etiky a spirituální teologie Miroslav Gál Katolická církev a lidská práva Bakalářská práce Vedoucí práce: PhDr. Libor Ovečka,

More information

Manažment v teórii a praxi 1-2/2007

Manažment v teórii a praxi 1-2/2007 MODERNÉ TRENDY V ENVIRONMENTÁLNOM MANAŽMENTE Katarína TEPLICKÁ ABSTRAKT Hlavným cieľom tohto príspevku je popísať význam environmentálnych nástrojov, ich ekonomický a ekologický prínos pre firmu a spoločnosť.

More information

Textový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona

Textový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona Popis textového formátu a xsd schémy na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm. f) zákona (formu na zaslanie údajov si zvolí odosielateľ údajov) Textový formát na zasielanie údajov podľa 27 ods. 2 písm.

More information

OCEPEK, M.: The Possibility of Metaphysics FILOZOFIA 67, 2012, No 8, p. 630

OCEPEK, M.: The Possibility of Metaphysics FILOZOFIA 67, 2012, No 8, p. 630 FILOZOFIA Roč. 67, 2012, č. 8 MOŽNOSŤ METAFYZIKY MIKLAVŽ OCEPEK (1963 2005) OCEPEK, M.: The Possibility of Metaphysics FILOZOFIA 67, 2012, No 8, p. 630 This text ventures into the research of the death

More information

1 Komplexný príklad využitia OOP

1 Komplexný príklad využitia OOP 1 Komplexný príklad využitia OOP Najčastejším využitím webových aplikácií je komunikácia s databázovým systémom. Komplexný príklad je preto orientovaný práve do tejto oblasti. Od verzie PHP 5 je jeho domovskou

More information

MASARYKOVA UNIVERZITA Pedagogická fakulta POSTOJE ŽIAKOV DRUHÉHO STUPŇA ZÁKLADNÝCH ŠKÔL K PRÍRODOVEDNÝM PREDMETOM.

MASARYKOVA UNIVERZITA Pedagogická fakulta POSTOJE ŽIAKOV DRUHÉHO STUPŇA ZÁKLADNÝCH ŠKÔL K PRÍRODOVEDNÝM PREDMETOM. MASARYKOVA UNIVERZITA Pedagogická fakulta POSTOJE ŽIAKOV DRUHÉHO STUPŇA ZÁKLADNÝCH ŠKÔL K PRÍRODOVEDNÝM PREDMETOM Habilitačná práca Brno 2013 Milan Kubiatko Prehlasujem, že som habilitačnú prácu vypracoval

More information

Škola ako aktér. zmeny. v životoch detí. a v komunite. Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.)

Škola ako aktér. zmeny. v životoch detí. a v komunite. Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Škola ako aktér zmeny v životoch detí a v komunite Zuzana Čačová, Peter Lenčo (eds.) Vydanie publikácie bolo podporené z Fondu pre mimovládne organizácie, ktorý je financovaný z Finančného mechanizmu EHP

More information

Idea štátu v politických názoroch G. W. F. Hegela

Idea štátu v politických názoroch G. W. F. Hegela 5 Š t ú d i e a analýzy Daniel DobiÁš Soňa DobiÁšová Idea štátu v politických názoroch G. W. F. Hegela G. W. F. Hegel is one of the greatest systematic and political thinker in the history of western civilisation.

More information

Na ceste ku kultúre zodpovednosti v organizáciách

Na ceste ku kultúre zodpovednosti v organizáciách Pár slov na úvod V našich júlových news sa dočítate o tom, ako systémovo orientovaný organizační transakční analytici diagnostikujú a intervenujú vo firmách, o tom, že existoval a ešte stále existuje psychoterapeutický

More information

Racionalita a ľudská kognícia

Racionalita a ľudská kognícia Racionalita a ľudská kognícia Reginald Adrián Slavkovský Edícia kognitívne štúdia 1 Racionalita a ľudská kognícia Reginald Adrián Slavkovský Edícia kognitívne štúdia 2 3 Recenzenti Obsah doc. Ján Rybár,

More information

Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity

Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity Erving Goffman: Stigma. Poznámky o způsobech zvládání narušené identity Sociologické nakladatelství. Praha 2003, preklad: Tomáš Prášek, 167 s. (Stigma: Notes on the Management of Spoiled Identity. Prentice-Hall,

More information

MORÁLKA V ZNAMENÍ AMBIGUITY

MORÁLKA V ZNAMENÍ AMBIGUITY FILOZOFIA Roč. 63, 2008, č. 6 MORÁLKA V ZNAMENÍ AMBIGUITY (K 100. výročiu narodenia Simone de Beauvoir) DAGMAR SMREKOVÁ, Filozofický ústav SAV, Bratislava SMREKOVÁ, D.: Morals on the Background of Ambiguity

More information

Socioterapia a jej miesto v každodennom živote

Socioterapia a jej miesto v každodennom živote I. ročník, číslo 1 júl 2011 EDITORIÁL Mnohé firmy a organizácie si objednávajú školenia a tréningy na rozvoj komunikačných zručností zamestnancov a očakávajú pozitívnu zmenu v priebehu dvoch-troch dní.

More information

TRANSCRIPTION OF NUMERICAL OBJETCS TO TEXT FOR SLOVAK LANGUAGE

TRANSCRIPTION OF NUMERICAL OBJETCS TO TEXT FOR SLOVAK LANGUAGE Journal of Information, Control and Management Systems, Vol. 5, (2007), No. 1 25 TRANSCRIPTION OF NUMERICAL OBJETCS TO TEXT FOR SLOVAK LANGUAGE Ján GENČI Technical university of Košice, Faculty of Electrical

More information

Úvahy o všeobecnej teórii systémov Reflections on the General System Theory

Úvahy o všeobecnej teórii systémov Reflections on the General System Theory Úvahy o všeobecnej teórii systémov Reflections on the General System Theory Tatjana Šimanovská Abstrakt: V článku sme sa zamerali na niektoré otázky všeobecnej teórie systémov a jej metodologických súvislostí.

More information

Tvorba plánov v softvérovom projekte, rozdelenie úloh, plnenie a aktualizácia plánov

Tvorba plánov v softvérovom projekte, rozdelenie úloh, plnenie a aktualizácia plánov Tvorba plánov v softvérovom projekte, rozdelenie úloh, plnenie a aktualizácia plánov MARIÁN SALAJ Slovenská technická univerzita Fakulta informatiky a informačných technológií Ilkovičova 3, 842 16 Bratislava

More information

RANÝ WITTGENSTEIN O ETIKE

RANÝ WITTGENSTEIN O ETIKE FILOZOFIA Roč. 58, 2003, č. 3 RANÝ WITTGENSTEIN O ETIKE ANNA REMIŠOVÁ, Katedra kulturológie FiF UK, Bratislava REMIŠOVÁ, A.: Early Wittgenstein's on Ethics FILOZOFIA 58,2003,No 3, p. 169 The aim of the

More information

Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0. Ľubomír Varga.

Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0. Ľubomír Varga. Ochrana koncových staníc pomocou Cisco Security Agent 6.0 Ľubomír Varga lubomir.varga@lynx.sk Agenda CSA 6.0 refresh Vybrané vlastnosti CSA 6.0 Application Trust levels Notify User Rule Actions User Justifications

More information

VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Tréningový manuál pre učiteľov

VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Tréningový manuál pre učiteľov www.ekostopa.sk VÝCHOVA K TRVALO UDRŽATEĽNÉMU ROZVOJU Tréningový manuál pre učiteľov Kresba: Marian Horváth Žaba si nevypije rybník, v ktorom žije! (Čínske príslovie) Táto publikácia je vytlačená na FSC

More information

LUKÁŠ ŠVAŇA APLIKÁCIA TEÓRIE SPRAVODLIVEJ VOJNY NA FENOMÉN TERORIZMU

LUKÁŠ ŠVAŇA APLIKÁCIA TEÓRIE SPRAVODLIVEJ VOJNY NA FENOMÉN TERORIZMU 82 9. ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA LUKÁŠ ŠVAŇA APLIKÁCIA TEÓRIE SPRAVODLIVEJ VOJNY NA FENOMÉN TERORIZMU Problémy vojen a terorizmu sú globálnymi fenoménmi, ktoré si vyžadujú našu pozornosť a reflexiu.

More information

NÁKLADY ŽIVOTNÉHO CYKLU LIFE CYCLE COSTS

NÁKLADY ŽIVOTNÉHO CYKLU LIFE CYCLE COSTS NÁKLADY ŽIVOTNÉHO CYKLU LIFE CYCLE COSTS Jaroslav Lexa Apuen SK Kritériá ekonomicky najvýhodnejšej ponuky Most economically advantageous tender criteria Najlepší pomer ceny a kvality Best price-quality

More information

ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA PRÁCA

ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA PRÁCA VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE sv. ALŽBETY BRATISLAVA ZAMESTNANOSŤ A SOCIÁLNA PRÁCA (Vybrané problémy práce a nezamestnanosti pre sociálnych pracovníkov) Prispejte mi, prosím, na jedlo, na

More information

FRANCIS BACON A METANARÁCIE INŠTRUMENTÁLNEHO POZNANIA

FRANCIS BACON A METANARÁCIE INŠTRUMENTÁLNEHO POZNANIA FILOZOFIA RoC. 58, 2003, č. 9 FRANCIS BACON A METANARÁCIE INŠTRUMENTÁLNEHO POZNANIA TOMÁŠFORRÓ, Katedra filozofie a dejín filozofie FiF UK, Bratislava 1. Francis Bacon a vedecké interpretácie. Anglického

More information

ETIKA VO VEREJNEJ SLUŽBE A VEREJNÝ ZÁUJEM ETHICS IN PUBLIC SERVICE AND THE PUBLIC INTEREST

ETIKA VO VEREJNEJ SLUŽBE A VEREJNÝ ZÁUJEM ETHICS IN PUBLIC SERVICE AND THE PUBLIC INTEREST ETIKA VO VEREJNEJ SLUŽBE A VEREJNÝ ZÁUJEM ETHICS IN PUBLIC SERVICE AND THE PUBLIC INTEREST David Ivanovič Katedra filozofie FF UCM v Trnave 2.1.2. systematická filozofia, 2. rok štúdia, denná forma štúdia

More information

TEÓRIE SOCIÁLNEJ PRÁCE a vybrané klientske skupiny

TEÓRIE SOCIÁLNEJ PRÁCE a vybrané klientske skupiny FILOZOFICKÁ FAKULTA TEÓRIE SOCIÁLNEJ PRÁCE a vybrané klientske skupiny Dušan ŠLOSÁR Vladimír LICHNER Magdaléna HALACHOVÁ Tatiana ŽIAKOVÁ Zuzana ŠOLTÉSOVÁ Ján ŠIMKO Košice 2017 UNIVERZITA PAVLA JOZEFA ŠAFÁRIKA

More information

JURAJ HALAS, Katedra logiky a metodológie vied, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, SR

JURAJ HALAS, Katedra logiky a metodológie vied, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, SR FILOZOFIA STATE Roč. 71, 2016, č. 10 MARX A WEBER O METÓDE ABSTRAKCIE (II) JURAJ HALAS, Katedra logiky a metodológie vied, Filozofická fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Bratislava, SR HALAS,

More information

Nové netradičné formy environmentálnej výchovy

Nové netradičné formy environmentálnej výchovy GEOGRAPHIA CASSOVIENSIS IV. 2 / 2010 Nové netradičné formy environmentálnej výchovy Zita IZAKOVIČOVÁ Abstract: The basic goal of the paper is to present new conception of the environmental education to

More information

SÚ FIRMY PRIPRAVENÉ NA GDPR? ESET & IDC Research Ondrej Kubovič, ESET Špecialista na digitálnu bezpečnosť

SÚ FIRMY PRIPRAVENÉ NA GDPR? ESET & IDC Research Ondrej Kubovič, ESET Špecialista na digitálnu bezpečnosť SÚ FIRMY PRIPRAVENÉ NA GDPR? ESET & IDC Research Ondrej Kubovič, ESET Špecialista na digitálnu bezpečnosť VÝSKUM ESET & IDC AGENDA GDPR ÚNIKY DÁT BEZPEČNOSTNÉ RIEŠENIA VÝSKUM ESET & IDC IDC = International

More information

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU BAKALÁRSKA PRÁCA Martin Baláži

SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU BAKALÁRSKA PRÁCA Martin Baláži SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU BAKALÁRSKA PRÁCA 2008 Martin Baláži SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA

More information

Manažérsky sen dokonalej tímovej práce

Manažérsky sen dokonalej tímovej práce Manažérsky sen dokonalej tímovej práce PAVOL JANIŠ Slovenská technická univerzita Fakulta informatiky a informačných technológií Ilkovičova 3, 842 16 Bratislava pj[zavináč]a-st[.]sk Abstrakt. Dekompozícia

More information

REPORT DESIGNER 1 VYTVORENIE A ÚPRAVA FORMULÁRA. úprava formulárov v Money S4 / Money S Vytvorenie formulára

REPORT DESIGNER 1 VYTVORENIE A ÚPRAVA FORMULÁRA. úprava formulárov v Money S4 / Money S Vytvorenie formulára REPORT DESIGNER úprava formulárov v Money S4 / Money S5 Informačný systém Money S4/S5 umožňuje upraviť tlačové zostavy tak, aby plne vyhovovali potrebám používateľa. Na úpravu tlačových zostáv slúži doplnkový

More information

ETICKÝCH KOMPETENCIÍ V PROFESIJNEJ ETIKE

ETICKÝCH KOMPETENCIÍ V PROFESIJNEJ ETIKE K OTÁZKE MANAŽÉRA ETICKÝCH KOMPETENCIÍ V PROFESIJNEJ ETIKE Daniela Navrátilová Kľúčové slová Manažér - profesia - kompetencie - morálne postoje - etika Key words Manager profession competencies moral attitudes

More information

NOVÉ NORMY PRE SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA

NOVÉ NORMY PRE SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA NOVÉ NORMY PRE SYSTÉMY MANAŽÉRSTVA New Standards for Management Systems Abstrakt Ľubomír BELAN FBI UNIZA, Katedra bezpečnostného manažmentu, Ul.1.mája 32, 010 26, Žilina, SR Lubomir.Belan@fbi.uniza.sk

More information

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA

BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ KONFORMITA A KONTROLA SOCIÁLNEHO SPRÁVANIA - BAKALÁRSKA PRÁCA Bratislava, 2010 Ľuboslava Riapošová BRATISLAVSKÁ MEDZINÁRODNÁ ŠKOLA LIBERÁLNYCH ŠTÚDIÍ

More information

Druhá časť práce bude vychádzať z textov Nancy Fraserovej a Axela Honnetha, v ktorých uvažujú o uznaní i prerozdeľovaní a diskutujú o svojich

Druhá časť práce bude vychádzať z textov Nancy Fraserovej a Axela Honnetha, v ktorých uvažujú o uznaní i prerozdeľovaní a diskutujú o svojich Úvod Bakalárska práca sa zaoberá problematikou uznania v spoločnosti. Politická filozofia sa neustále stretáva s problémom nerovnosti, pričom možno povedať, že sa táto téma stáva čoraz aktuálnejšou v súčasnej

More information

SEBEREFLEXIA A VYUŽÍVANIE VLASTNÉHO JA V KAŽDODENNEJ PRAXI SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA NAJÚČINNEJŠÍ NÁSTROJ SAMOVZDELÁVANIA

SEBEREFLEXIA A VYUŽÍVANIE VLASTNÉHO JA V KAŽDODENNEJ PRAXI SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA NAJÚČINNEJŠÍ NÁSTROJ SAMOVZDELÁVANIA SEBEREFLEXIA A VYUŽÍVANIE VLASTNÉHO JA V KAŽDODENNEJ PRAXI SOCIÁLNEHO PRACOVNÍKA NAJÚČINNEJŠÍ NÁSTROJ SAMOVZDELÁVANIA CEHELSKÁ DANIELA Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety, Bratislava

More information

MILUJ SVOJ ŽIVOT GARDENIA

MILUJ SVOJ ŽIVOT GARDENIA LOUISE L. HAYOVÁ LÁSKA SA RODÍ V TEBE V spolupráci s Lindou Carwin Tomchinovou Volné pokračovanie bestselleru MILUJ SVOJ ŽIVOT GARDENIA Publishers 1994 THE POWER IS WITHIN YOU by Louise L. Hay Copyright:

More information

Kultúrny a sociálny kapitál lokality ako prostriedok miestneho rozvoja 1

Kultúrny a sociálny kapitál lokality ako prostriedok miestneho rozvoja 1 Kultúrny a sociálny kapitál lokality ako prostriedok miestneho rozvoja 1 Juraj Janto Mgr. Juraj Janto, PhD. Katedra etnológie a kultúrnej antropológie FiF UK Gondova 2, 814 99 Bratislava e-mail: janto@fphil.uniba.sk

More information

VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE

VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE Róbert Fejko Katedra environmentálneho manažmentu Fakulta

More information

Fuzzy teoria a jazyk SQL

Fuzzy teoria a jazyk SQL Fuzzy teoria a jazyk SQL Jazyk SQL používa Booleovu algebru, čo prináša jeden veľký problém. V otázke typu A and B and C and... Z, je nesprávnosť z uhla pohľadu v tom, že otázke nevyhovujú údaje, ktoré

More information

Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. Zamestnanosť a sociálna práca VŠZSP sv. Alžbety, Bratislava, 2013

Doc. RNDr. Miloslav Hetteš, CSc. Zamestnanosť a sociálna práca VŠZSP sv. Alžbety, Bratislava, 2013 1 VYSOKÁ ŠKOLA ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNEJ PRÁCE SV. ALŽBETY BRATISLAVA Zamestnanosť a sociálna práca (Vybrané problémy práce a nezamestnanosti pre sociálnych pracovníkov) Prispejte mi, prosím, na jedlo,

More information

Ekonomický rast a znehodnocovanie životného prostredia

Ekonomický rast a znehodnocovanie životného prostredia Ekonomický rast a znehodnocovanie životného prostredia Jozef Čech 1 Economic growth and deterioration of living environment The paper is dealing with the issues of relationship between economic growth

More information

UINF/PAZ1c epizóda 6

UINF/PAZ1c epizóda 6 UINF/PAZ1c epizóda 6 Zmena dát cez JDBCTemplate String sql = INSERT INTO user (name, email, last_login) VALUES (?,?,?) ; jdbctemplate.update(sql, user.getname(), user.getemail(), user.getlastlogin());

More information