Alternatívne meny súčasnosti

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra kvantitatívnych metód a informatiky Alternatívne meny súčasnosti Contemporary alternative currencies Bakalárska práca Autor: Daniel Šuhaj Informační technologie Vedúci práce: Ing. Miroslav Gecovič, CSc. Banská Bystrica Jún 2014

Čestné vyhlásenie: Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Martine, dňa 27.06.2014... Daniel Šuhaj

Poďakovanie Týmto spôsobom by som sa chcel poďakovať vedúcemu mojej bakalárskej práce, Ing. Miroslavovi Gecovičovi, CSc., za jeho trpezlivosť, ústretovosť, pripomienky pri spracovaní práce a najmä za jeho vyučovacie metódy, ktoré mi uľahčili písanie práce. Osobitné poďakovanie patrí mojej rodine a Ing. Viktórií Ďurajovej, PhD., za jej ochotu pomôcť a venovať mi svoj čas, ktorý mal slúžiť na jej odpočinok počas pracovného dňa. V Martine, dňa 27.06.2014

Anotácia ŠUHAJ, Daniel: Alternatívne meny súčasnosti. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra kvantitatívnych metód a informatiky. Vedúci práce: Ing. Miroslav Gecovič, CSc. Rok obhajoby: 2014. Počet strán: 72 Bakalárska práca sa zaoberá alternatívnymi menami používanými v súčasnosti. Hlavným predmetom práce je virtuálna mena nazývaná bitcoin a poukázanie na jej výhody, slabosti a potenciál. Práca pozostáva z troch kapitol. V prvej kapitole sa budeme venovať termínu peniaze a alternatívnym menám, najviac sa však zameriame na popis virtuálnej meny bitcoin. V druhej kapitole bližšie preskúmame problematiku meny bitcoin, konkrétne jej bezpečnosť a praktické využitie. V tretej kapitole budeme porovnávať efektívnosť konkrétnych nástrojov a metód používaných k získavaniu meny bitcoin a taktiež zhodnotíme jej dostupnosť, perspektívu a to, či je mena využiteľná aj pre ľudí bez znalostí počítačovej techniky a bankovníctva. Kľúčové slová: mena, decentralizácia, kryptomena, hash, bitcoin, blok, transakcia, bitcoin mining, baník

Anotation ŠUHAJ, Daniel: Contemporary alternative currencies. [Bachelor thesis]. Banking Institute college of Prague, foreign college Banská Bystrica. Department of Quantitative Methods and Computer Science. Thesis supervisor: Ing. Miroslav Gecovič, CSc. Year of thesis defense: 2014. Number of pages: 72 Bachelor thesis deals with alternative currencies, which are being used today. The main subject of the thesis is a virtual currency called bitcoin, and pointing out it s advantages, weaknesses and potential. Thesis consists of three chapters. In the first chapter, we will deal with the term Money and alternative currencies, but mostly, we will focus on the description of the virtual currency bitcoin. In the second chapter, we will closely explore the bitcoin currency, especially it s security and practical use. In the third chapter, we are going to compare the effectiveness of specific tools and methods, which are being used to acquire bitcoins and we will also determine whether this currency has any use for people with little or no computer or banking knowledge, or not. Keywords: currency, decentralization, cryptocurrency, hash, bitcoin, block, transaction, bitcoin mining, miner

Obsah Úvod... 8 1 Kov, papier, bity... 9 1.1 Peniaze... 9 1.1.1 Komoditné peniaze... 10 1.1.2 Kovové peniaze... 10 1.1.3 Papierové peniaze... 11 1.1.4 Bankové peniaze... 13 1.1.5 Elektronické platobné prostriedky... 13 1.2 Mena... 14 1.2.1 Charakteristika meny... 14 1.3 Alternatívne meny... 14 1.3.1 Ithaca Hours... 15 1.3.2 Liberty Dollars... 16 1.3.3 BerkShares... 16 1.3.4 Peniaze v hre World of Warcraft... 17 1.3.5 Živec... 18 1.4 Kryptomena... 19 1.4.1 Kryptológia a kryptografia... 20 1.4.2 Hash funkcia... 22 1.5 Bitcoin... 24 1.5.1 Bloky a Block chain... 26 1.5.2 Adresy, transakcie a bitcoin klienti... 27 1.5.3 Bitcoin mining... 29 1.5.4 Pooled mining... 31 1.5.5 Zmenárne... 32 6

1.5.6 Fyzická bitcoin minca... 33 1.5.7 Bitcoin bankomat... 34 2 Analýza meny bitcoin... 37 2.1 Bezpečnosť a riziká meny bitcoin... 37 2.1.1 Zneužitie počítačov za účelmi ťažby bitcoinu... 37 2.1.2 Zneužitie mobilných zariadení na ťažbu bitcoinu... 40 2.1.3 Výkupné v bitcoinoch... 41 2.1.4 Konšpiračné teórie ohľadom bitcoinu... 41 2.1.5 Ovládnutie nadpolovičnej väčšiny výpočtového výkonu siete bitcoin... 42 2.2 Možnosti využitia meny bitcoin... 46 2.3 Nelegálne aktivity spojené s menou bitcoin... 48 2.3.1 Pranie špinavých peňazí... 48 2.3.2 Predaj nelegálnych predmetov a látok... 49 2.3.3 Poskytovanie nelegálnych služieb... 50 3 Získanie a dostupnosť meny bitcoin... 52 3.1 Získavanie bitcoinov... 52 3.1.1 Ťažba bitcoinov pomocou CPU... 52 3.1.2 Ťažba bitcoinov pomocou GPU... 57 3.1.3 Ťažba bitcoinov pomocou ASIC zariadení... 59 3.1.4 Ťažba pomocou chytrých telefónov a tabletov... 62 3.1.5 Nákup a predaj pomocou burzy... 65 Záver a odporúčania... 68 Použitá literatúra... 70 Zdroje obrázkov... 71 Zdroje tabuliek... 72 7

Úvod Peniaze hýbu svetom. To je výrok, ktorý sme mohli považovať za platný už tisíce rokov pred naším letopočtom, kedy ľudia potrebovali platiť prevažne za účelmi ich prežitia. O to platnejší je dnes tento istý výrok, kedy okrem primárnych fyziologických potrieb, máme chuť uspokojiť aj naše hmotné, respektíve materiálne potreby. Peniaze v dnešnej dobe potrebuje azda každý a nie je preto ničím výnimočným, že ľudia sa snažia ich získať a udržať si ich rôznymi spôsobmi. Zaoberajú sa otázkou ich bezpečnosti, komfortu a rýchlosti pri ich používaní a istotne aj tým, či ich peniaze majú potenciál zarábať namiesto nich. Pre mnohých ľudí často peniaze, ktoré nosia vo svojich peňaženkách alebo uchovávajú na svojich účtoch, neposkytujú na tieto otázky žiadne odpovede a obracajú sa teda na alternatívne meny. V tejto bakalárskej práci sa dozvedáme najmä o momentálne najpopulárnejšej alternatívnej mene súčasnosti a o tom, prečo sú takéto alternatívne meny čoraz obľúbenejšie a rozšírenejšie v širšom povedomí ľudí. 8

1 Kov, papier, bity 1.1 Peniaze Snáď každý človek, ktorý je otrokom modernej spoločnosti, už prišiel do kontaktu s peniazmi a taktiež vie na aké účely slúžia. Dokonca aj v primitívnych kmeňoch fungujú určité výmenné obchody, kde síce peniaze nemusia rukami majiteľov prechádzať vo forme papieru, kovu, či drobných plastových kartičiek, no účel svojej existencie, majú identický, s účelom práve týchto, nám dobre známych foriem peňazí. Peniaze možno definovať ako akékoľvek aktívum 1 (univerzálny tovar, všeobecný ekvivalent), ktoré je na určitom území (v určitom regióne) všeobecne akceptované pri platení za tovary a služby, prípadne pri úhrade dlhu, a ktoré efektívne nahrádza priamu výmenu tovarov a služieb (Sysáková, 2010, s.12). Peniaze v ekonomike existujú s cieľom plniť tieto funkcie: Prostriedok výmeny Peniaze sprostredkúvajú a uľahčujú výmenu tovarov a služieb. Vzhľadom na to, že peniaze môžeme považovať za tovar samé o sebe, môžeme tvrdiť aj to, že slúžia na výmenu tovaru za tovar. Túto funkciu plnia hotovostné peniaze, aj bezhotovostné peniaze. Zúčtovacia jednotka Peniaze pomáhajú vyjadrovať ceny vymieňaných tovarov. Taktiež vyjadrujú napríklad záväzky jednotlivých ekonomických subjektov voči sebe. Uchovávateľ hodnôt Peniaze, v zmysle funkcie uchovávateľa hodnôt, umožňujú prenášať svoju hodnotu do budúcnosti, za predpokladu stability ich hodnoty. Peniaze sú potom uchovávané ako jedna z foriem majetku. Túto funkciu môžu zastávať aj iné majetky, ako nehnuteľnosti, zlato, respektíve iné drahé kovy, taktiež aj výrobky z týchto kovov, umelecké diela, drahý nábytok a iné. Môžeme povedať, že ide teda o úspory. 1 Aktívum - prostriedok, vo vlastníctve jeho majiteľa, ktorý vznikol ako výsledok minulých činností, a od ktorého je očakávaný budúci ekonomický prínos 9

1.1.1 Komoditné peniaze Podľa 2 ods. 1 zákona č. 92/2008 Z.z. Zákona o komoditnej burze, je pojem komodita presne definovaný ako hmotný predmet a ovládateľná prírodná sila, najmä výrobok, energia a nerastná surovina, vrátane drahých kovov okrem zlata, s ktorými sa obchoduje alebo môže obchodovať na trhu tovarov a služieb. Platba komoditnými peniazmi je jednoznačne najstaršou formou obchodu, akú poznáme. V dobe, keď peniaze nemali podobu papierov, s nakreslenými tvárami alebo ešte neštrngali s jasným, dnes už dobre známym kovovým zvukom, sa platilo snáď všetkým, čo sa ľuďom mohlo páčiť alebo mohlo nájsť pre nich uplatnenie, ako pomôcka pri ich bežne vykonávaných činnostiach. Či už boli predmetom obchodu mušle, kamienky, ba aj kamene, kožušina, alkohol, či dobytok, obchodovalo sa prakticky so všetkým. Vzhľadom na skutočnosť, že nie každý mal možnosť nájsť mušle a nie každý vždy potreboval napríklad kus plátna, vznikla potreba vytvoriť jednotné platidlo, ktoré by v každú chvíľu vyhovovalo každému. Platidlo, ktoré by bolo praktickejšie, než 4 kone, no dali by sa pomocou neho stále zakúpiť všetky už vyššie spomínané komodity. Takáto potreba viedla k vzniku kovových a neskôr papierových peňazí, hoci aj dodnes je platba komoditnými peniazmi stále populárna. 1.1.2 Kovové peniaze Komodity okrem nevýhody, že často zaberali veľa miesta a taktiež mali aj značnú hmotnosť, mali aj iné nevýhody, napríklad poruchovosť alebo v prípade živých komodít, úmrtnosť. Ak si kedysi chcel niekto čokoľvek zakúpiť a plánoval za to zaplatiť napríklad piatimi kusmi dobytka, z ktorých mu dva umreli cestou za predajcom, tak nebolo možné takýto obchod vykonať. Nedostatky tohto druhu dali vzniku obchodu s kovovými platobnými prostriedkami. Kovy boli totižto odolnejšie, trvácnejšie, dalo sa pri výrobe s nimi dobre pracovať, boli lepšie deliteľné a dala sa jasne určiť ich hodnota. Prvotne pomocou ich hmotnosti a rýdzosti. Neskôr s príchodom kovových mincí ako štandardizovaného platidla, už pomocou ich jasne stanovenej hodnoty. Najčastejšie používanými a najvzácnejšími kovmi používanými ako platidlo boli jednoznačne zlato a striebro, pričom obmenou v obehu týchto kovov bola meď. 10

1.1.3 Papierové peniaze So stúpajúcimi cenami tovarov a služieb a zároveň so stúpajúcim dopytom po väčšom množstve týchto tovarov a služieb, stúpala prirodzene aj potreba držať a prenášať väčšie množstvo peňazí. To pri použití kovových mincí, ktoré už pri ich relatívne nízkej celkovej hodnote, vážili vo väčšom množstve desiatky kilogramov a zaberali značnú časť miesta, bolo istotne veľmi nepraktické. Rovnako ako u komoditných peňazí, tak aj u peňazí kovových, sa zrodila práve z tohto dôvodu, potreba vynájsť inovatívne a jednotné platidlo. Takto sa vyvinuli papierové peniaze a svetlo sveta uzreli prvé bankovky. Najstaršie takéto bankovky ľudia mohli používať v Číne, už okolo roku 800 n. l. Ich predchodca však existoval už približne 120 rokov pred n. l. a to v podobe prísľubu zaplatiť obchodníkovi, napísanom na kúsku kože. Moderné bankovky už však prešli ďalekú cestu od obyčajného kúska papiera, či opracovanej kože a dnes už disponujú mnohými ochrannými prvkami, ktoré ich odlišujú od ich predchodcov a taktiež od falzifikátov, o ktorých výrobu sa mnohí jednotlivci, či skupiny snažia. Medzi ochranné prvky, ktoré možno pozorovať konkrétne na nami používaných euro bankovkách, patria: Samotný papier Papier euro bankoviek je vyrábaný zo 100% bavlny. Hmatom je jasne rozpoznateľný oproti iným papierom. Nie je napríklad ani taký lesklý ako bežný kancelársky papier. Sútlačová značka Značka vytlačená v hornom rohu bankovky, na jej oboch stranách. Vyzerá ako nekompletné číslo udávajúce hodnotu bankovky. Celé číslo sa zobrazí, až keď sa na bankovku pozrieme oproti zdroju svetla. Ochranný prúžok Prúžok obsahujúci text o veľmi malej veľkosti, ktorý zobrazuje slovo "EURO" a taktiež hodnotu bankovky. Vodoznak 11

Ďalší prvok viditeľný proti zdroju svetla. Zobrazuje architektonický motív a hodnotu bankovky Holografický prúžok Pri naklonení bankovky sa na prúžku objaví hodnota bankovky alebo znak. Na jeho okrajoch sú pritom drobným písmom uvedené čísla, ktoré reprezentujú hodnotu bankovky. Zlatistý pruh Pri naklonení bankovky, je možné vidieť pruh žltej až zlatej farby, ktorý taktiež nesie označenie čísla jej hodnoty a znak. Opticky premenlivá farba Pri zmene uhla pohľadu na bankovku sa mení farba čísla hodnoty bankovky, ktorá je zobrazená na jej rubovej strane. Mikrotlač Drobné, no špecificky ostré písmo, umiestnené na určitých miestach bankovky, pozorovateľné pomocou zväčšovacích optických nástrojov. Prvky viditeľné iba pod ultrafialovým (UV) svetlom Niektoré bezpečnostné prvky sú pozorovateľné iba pod UV svetlom. Pri použití takéhoto svetla, sa objavia UV citlivé vlákna, zapustené v papieri, ktoré na určitých miestach bankovky žiaria rôznymi farbami. Konkrétne použité farby sú žltá, zelená a červená. Takýmito farbami, avšak na iných miestach bankovky, žiaria bezpečnostné prvky aj pod špeciálnym svetlom, ktoré vyžaruje odlišnejšie UV-C lúče. Tie sa nachádzajú v inej vlnovej dĺžke elektromagnetického spektra. Prvky viditeľné iba pod infračerveným svetlom Podobne ako prvky pozorovateľné pod ultrafialovým svetlom, bankovky disponujú taktiež prvkami, ktoré možno pozorovať iba pod svetlom, ktoré vyžaruje infračervené žiarenie. Takýmto spôsobom, môžeme na lícnej strane vidieť len číslo označujúce hodnotu bankovky, pravú časť motívu bankovky a striebristý prúžok. Na zadnej strane je možné pozorovať len číslo hodnoty bankovky a horizontálne vytlačené sériové číslo. 12

1.1.4 Bankové peniaze Takéto peniaze môžeme poznať aj pod názvami ako depozitné, či účtovné peniaze. Sú prostriedkom bezhotovostného platobného styku. Ide o zápisy na účtoch v bankách. Patria medzi ne napríklad šeky alebo vklady zaznamenávané vo vkladných knižkách, pokiaľ ide o vkladnú knižku bez výpovednej lehoty, nakoľko podstatou týchto peňazí je to, že je s nimi umožnená okamžitá platba alebo ich premena na hotovostné peniaze. 1.1.5 Elektronické platobné prostriedky Bankovníctvu a obchodovaniu v poslednej dobe predlžujú dosah jeho pomyselnej ruky moderné informačné a komunikačné technológie. Tradičné podoby bankovníctva, či platobného styku, ako napríklad platba v hotovosti, osobná komunikácia pri priehradke a v podstate už aj pri pokladni, postupne začínajú patriť medzi zastarané metódy. Popri terajšom, už každodennom zhone bežného života, sú totiž pomalé a nákladné. Negatívne aspekty tohto druhu, sa dotýkajú ako klientov, predajcov, tak aj banky. Klasické podoby bankovníctva, na ktoré sme zvyknutí, sú teda nahrádzané novými podobami elektronického bankovníctva, ktorých postupné zavádzanie medzi portfólio bankových služieb zohráva v konkurenčnom prostredí medzi jednotlivými bankami a predajcami významnú úlohu. Charakteristickou vlastnosťou, typickou pre služby elektronického bankovníctva je nepretržitý celodenný prístup klienta k svojmu účtu, mysliac tým nezávislosť od otváracích hodín pobočky banky alebo obchodu. Medzi iné vlastnosti a možnosti patrí taktiež komfortné vykonávanie domáceho, či zahraničného platobného styku priamo z domu, pracoviska alebo iného primerane vybaveného miesta. Podľa 21 ods. 1 zákona č. 510/2002 Z.z. Zákona o platobnom styku a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zisťujeme, že elektronické platobné prostriedky sú elektronické prostriedky, ktoré umožňujú prístup k elektronicky evidovaným alebo elektronicky uchovávaným peňažným hodnotám a ktoré umožňujú prostredníctvom elektronických alebo iných technických zariadení uskutočňovať vklady, výbery, prevody alebo iné operácie. Iný popis hovorí o elektronickom platobnom prostriedku ako o prostriedku, ktorý uchováva peňažnú hodnotu v elektronickej podobe a ktorý je ako platobný prostriedok prijímaný aj inými osobami, než je jeho vydavateľ (Polouček, 2006, s. 13

178). Všeobecne však platí, že elektronické platobné prostriedky slúžia ako platobné prostriedky diaľkového prístupu a sú platobným prostriedkom elektronických peňazí. 1.2 Mena Mena predstavuje súhrnný pojem označujúci sústavu peňažných prostriedkov, či už klasických peňazí alebo tých bezhotovostných, ktoré sú v obehu na určitom území, konkrétne teda v určitom štáte. Takáto sústava prostriedkov je jedným zo symbolov štátu a používa sa za účelmi plnenia záväzkov a pohľadávok v rámci jeho územia, pričom ju štát v jeho zákonoch priamo upravuje. Úprava tohto druhu spočíva v určení pravidiel fungovania peňažného obehu, určenia povinnosti pre ekonomické subjekty, ktoré musia príslušnú menu daného štátu v rámci jeho územia používať a azda najpodstatnejším bodom, ktorý sa meny týka, je určenie samotnej meny, teda aká mena bude právoplatným platidlom v štáte. Dnes sa v celom svete používa takmer 200 oficiálne uznávaných mien. Medzi najpoužívanejšie patria meny ako euro, americký dolár, britská libra, švajčiarsky frank, či japonský jen alebo čínsky juan. 1.2.1 Charakteristika meny Mena ako pojem má nasledovné charakteristiky : Názov samotnej menovej (peňažnej) jednotky a jej zlomku Kto menu vydáva do obehu a kto rozhoduje o jej náležitostiach Pravidlá emisie a obehu peňazí Štruktúru meny a hodnotu papierových peňazí a mincí používaných v obehu Pomer jej hodnoty k drahým kovom alebo iným národným, či medzinárodným jednotkám 1.3 Alternatívne meny Peniaze sú ľudským vynálezom, ktorý sa počas rokov menil, a ak nefunguje tak, ako chceme, môžeme ho pretvoriť (Greco et al, 2001, s.16). 14

Alternatívne meny nie sú emitované žiadnou bankou, ani podobnou finančnou inštitúciou. Nie sú štátom zdaniteľné a nepostihuje ich inflácia. Práve preto nadobúdajú na svojej popularite a to najmä v krajinách postihnutých vysokou infláciou. Zmeny vyvolané krízou budú mať rôzny dopad na vyspelé štátne banky, v porovnaní s bankami rozvíjajúcich sa trhov. Aký dopad bude mať táto zmena rovnováhy na globálny finančný systém (Horen et al, 2011, s.79)? Len nedávno sa vzhľadom na značné postihnutie finančnou a dlhovou krízou, uchýlila k takýmto menám napríklad krajina Grécko, v ktorej sa presadila a obľúbila v časoch krízy alternatíva k euru, s názvom Tem. Podobných mien po celom svete pribúda a hoci väčšina z nich sú iba meny regionálne, jedna konkrétna mena z nich všetkých ostala ľuďom azda vo všetkých krajinách sveta, v mysliach rezonovať najviac. Reč je o mene, presnejšie povedané, o kryptomene s názvom bitcoin, o ktorej sa v tejto práci dočítame neskôr, najprv si však uvedieme niektoré príklady iných alternatívnych mien. Aby sme menu bitcoin neskôr mohli vôbec pochopiť, musíme sa postupne prepracovať aj k princípom niektorých funkcií, ktoré by sa zdanlivo mohli javiť, že s touto menou majú len málo spoločného, no v skutočnosti sú základným stavebným prvkom pomyselných pilierov podopierajúcich fungovanie systému bitcoin. 1.3.1 Ithaca Hours Alternatívna mena v Ithace, v štáte New York, dodáva nový zmysel výroku, že čas sú peniaze. Ithaca Hours sú totiž papierové bankovky, každá v hodnote 10 USD (amerických dolárov), pričom 10 USD zodpovedalo v čase vytvorenia meny priemernej hodinovej mzde v Ithace a okolí. Slovíčko hours, sa z anglického jazyka prekladá totiž ako hodiny. Paul Glover, zakladateľ osemnástich komunálnych združení, si dal za cieľ venovať sa problematike školstva a ubytovania a zlepšiť ich situáciu v tomto regióne a v roku 1991 odštartoval produkciu tejto meny, aby pomohol stimulovať miestnu ekonomiku. Dnes, viac než 900 rôznych obchodov aj jednotlivých obchodníkov prijíma Ithaca Hours ako platidlo za tovar a služby a niektorí zamestnávatelia dokonca menu zakomponovávajú ako súčasť mzdy zamestnancov. Bankovky sú dostupné v štvrť, pol, jedno a dvojhodinových hodnotách. Zástancovia meny hovoria, že jej hlavnou hodnotou a výhodou je najmä to, že ostáva v komunite. Ako bankovka tejto meny vyzerá nám ukazuje obrázok číslo 1, str. 2. 15

Obrázok 1. Ukážka bankovky Ithaca Hours Zdroj: http://farm9.staticflickr.com/ 1.3.2 Liberty Dollars Niektorí Američania v snahe rozprúdiť ekonomiku vo svojich regiónoch, či peňaženkách, sa uchýlili k používaniu vzácnej, kovom istenej meny, zvanej Liberty Dollar (slobodný dolár). Mena bola dielom Bernarda von NotHausa, dlhoročného výrobcu zberateľských mincí. V roku 1998 začal s produkciou meny Liberty Dollar ako alternatívneho platidla, pričom v roku 2006, už boli v obehu po celej krajine slobodné doláre v hodnote miliónov USD. Tento obeh zahŕňal mince vyrobené zo skutočného zlata a striebra a taktiež aj papierové bankovky, ktoré ubezpečovali ľudí certifikátom o tom, že sú istené striebornými rezervami. Po bližších šetreniach sa zistilo, že fungovanie slobodného dolára porušuje zákony a v roku 2011 bol von NotHaus uznaný vinným z razenia a distribúcie jeho vlastnej meny, konkrétne za falšovanie peňazí, vzhľadom na to, že v očiach americkej justície, sa mince podobali na skutočnú národnú menu, americký dolár. 1.3.3 BerkShares BerkShares sú špecifickou alternatívnou menou používanou v regióne Berkshire, v západnom Massachusetts, v Spojených štátoch amerických. Prvé BerkShares boli vydané v septembri roku 2006 s cieľom zvýšiť záujem o miestny trh. V priebehu prvých deviatich mesiacov od ich vydania, sa do obehu dostalo viac než 1 milión BerkShares. Dnes už viac 16

než 400 miestnych obchodov akceptuje túto papierovú menu. Ako správnej mene, ani v prípade BerkShares nechýbajú na papierových bankovkách podobizne známych osobností tamojšieho regiónu. Mena je dostupná prostredníctvom piatich miestnych bánk, ktoré majú spolu 13 rôznych pobočiek, ktoré slúžia taktiež ako zmenárne aj pre túto menu. Zákazníci obchodov, si vzhľadom na kurz tejto meny voči americkému doláru, môžu zakúpiť tovar v mene BerkShares v hodnote 100 USD, v prepočte za 95 skutočných USD. BerkShares sa vyskytujú v nominálnych hodnotách 1, 5, 10, 20 a 50. Nakoľko miestni obchodníci akceptujú platbu touto menou, ako keby to boli doláre, platba v BerkShares znamená teda automaticky zľavu 5%. Ako vyzerá mena BerkShares nám znázorňuje obrázok číslo 2. Obrázok 2. Ukážka bankoviek BerkShares Zdroj: http://opencurrencyx.com/ 1.3.4 Peniaze v hre World of Warcraft Za zmienku medzi alternatívnymi menami stojí taktiež plne virtuálne platidlo, ktoré sa používa v hre World of Warcraft od firmy Blizzard Entertainment. Táto hra našla obľubu medzi hernými nadšencami azda z celého sveta. Dôkazom sú čísla, ktoré hovoria jasne, pričom konkrétne hovoria o takmer desiatich miliónoch registrovaných hráčov. V minulosti toto číslo dokonca hranicu desiatich miliónov prekračovalo. Aj napriek miernemu úpadku, môžeme stále hovoriť o najrozšírenejšej a najväčšej online hre v súčasnosti. Čo sa týka samotného platidla, ide o medené, strieborné a zlaté mince, ktoré sa v rámci prostredia hry dajú použiť na zakúpenie rôznych predmetov, ktoré zlepšujú herný zážitok, či dokonca napomáhajú v postupe hrania hry. Tieto mince sa dajú získať obchodovaním s takýmito predmetmi alebo plnením úloh v hre. Bežne je takýto proces náročný na čas a zručnosti jednotlivca a hoci je to tým aspektom hry, ktorý má hráča baviť, 17

existujú jedinci, ktorí si chcú cestu k virtuálnym peniazom uľahčiť. To má za následok vznik a podporovanie takzvaného gold farmingu. Gold farming je názov označujúci činnosť hrania online hier, za účelmi získania virtuálnej meny, ktorá sa v daných hrách používa, s úmyslom jej neskoršieho predaja za skutočné peniaze. Napriek tomu, že takýto predaj je v rozpore s pravidlami používania samotnej hry, ktoré ustanovila firma Blizzard Entertainment, a s ktorými používateľ súhlasil pri inštalácií hry, teší sa tento fenomén veľkej obľube a niektorí jedinci si z neho spravili dokonca nástroj ich živobytia. Pri kúpe takto získaných zlatých mincí, existuje však riziko, že dôjde k zrušeniu herného účtu, vzhľadom na porušenie podmienok, za ktorých hráč smie hru používať. Nehovoriac o možnom riziku ukradnutia chúlostivých informácií o hráčovi alebo samotného herného účtu, ktorý hráč využíva pri hraní. Lukratívnym obchodom sú totižto nielen virtuálne peniaze používané v hre, ale aj samotné účty hry, na ktoré sa viaže vybavenie hráčovej hernej postavy a jej zručnosti. Tie sú z časového hľadiska taktiež náročné na získanie a niektorí hráči, či iní obchodníci s takýmito virtuálnymi komoditami, sú ochotní zaplatiť za účet s takto vybavenou hernou postavou. Pre zaujímavosť, najvyššia suma, za ktorú bol predaný herný účet, bola 5 000 GBP (britských libier), teda približne 6 000 eur podľa kurzu Národnej banky Slovenska, aktuálneho ku dňu 20.12.2013. 1.3.5 Živec Aj na Slovensku máme vlastné alternatívne meny. Momentálne najznámejšou je živec. Toto platidlo platí na území Bratislavy a Zvolena, záležiac od toho, či hovoríme bratislavskom alebo zvolenskom živci. Táto čisto lokálna mena je v platnosti od apríla 2014 a je krytá eurom v pomere 1:1. Živce sú zameniteľné na určených miestach v Bratislave, aj vo Zvolene a dá sa nimi platiť v niektorých zo zapojených obchodov, akými sú čajovne, kaviarne, bary, potraviny alebo obchody s textilom. Platnosť tejto meny je obmedzená na určité časové obdobie, spravidla na jeden kalendárny rok. Lokálne sa hodnota tejto meny rovná hodnote jedného eura a to platí pri všetkých nákupoch pomocou nej. Papierové poukážky živca sú zabezpečené ochrannými prvkami proti falšovaniu. Alternatívna mena živec je zobrazená na obrázku 3, na strane 19. 18

Obrázok 3. Ukážka poukážky živca Zdroj: http://www.zivica.sk/ 1.4 Kryptomena Kryptomena je čisto digitálnym prostriedkom výmenného obchodu. Funguje ako elektronické peniaze, no nemá nad sebou dohľad vlády ani banky. Táto skutočnosť slúži ako výhoda, aj nevýhoda. Používatelia takejto meny síce platia minimálne alebo neplatia žiadne poplatky za transakcie s takouto menou, takisto ani neplatia poplatky za vedenie účtu, no zároveň prichádzajú aj o istotu, ktorá prichádza s bankami a ich sieťovou infraštruktúrou, ktorá znamená, že prostriedky uložené na účtoch sú v bezpečí. Tým rozumieme to, že kryptomena, ako plne virtuálne platidlo, je náchylná na útoky na používateľský počítač a ak nie je jej účet správne zálohovaný alebo inak chránený, môže dôjsť k strate prostriedkov, ktoré sú na ňom uložené. Ako bezpečnostný prvok mena používa kryptografiu a z toho je odvodený aj názov tejto meny. Kryptomena je používaná anonymne, čo poskytuje priestor a potenciál pre jej využitie na nelegálne aktivity. Zoznam populárnych kryptomien, väčšinou priamo odvodených od bitcoinu: Bitcoin Litecoin Namecoin Dogecoin Peercoin Mastercoin 19

1.4.1 Kryptológia a kryptografia Kryptológia je vo všeobecnosti veda, zaoberajúca sa utajením správ a údajov. Rozdeľuje sa na tri časti a to na steganografiu, kryptografiu a kryptoanalýzu. Steganografia sa venuje ukrytiu komunikácie tak, aby nepovolané osoby, respektíve nezainteresované tretie strany ani nevedeli, že takáto komunikácia prebieha. Správa môže byť ukrytá v obrázkoch, videozáznamoch i audiozáznamoch. Môže byť dokonca zapísaná na papier látkou, ktorá je viditeľná až pod svetlom vyžarujúcim žiarenie určitej vlnovej dĺžky, podobne ako je tomu u niektorých vyššie spomínaných bezpečnostných prvkov bankoviek. Ďalšou časťou kryptológie je kryptografia. Tá sa už nezaoberá nenápadnosťou ukrytia údajov v správe a spolieha sa na ich šifrovanie, čiže na prevod správy do podoby, ktorá je nečitateľná pre osoby, ktoré nie sú oboznámené s postupom na zvrátenie tohto procesu. Tým sa zaoberá kryptoanalýza. Cieľom kryptoanalýzy je teda dostať sa ku kryptovanému obsahu správy a to bez poznatku o tajnom postupe, používanom na jeho odomknutie. Ide teda o opak kryptografie. Nás však v záujme pochopenia tejto bakalárskej práce zaujíma práve kryptografia, konkrétne jej časť šifrovanie. Šifrovanie, ako metóda kryptografie teda slúži k ukrytiu a znemožneniu prečítania obsahu správy alebo iných údajov pred tretími stranami. K tomu využíva postup, ktorý transformuje nami čitateľnú správu, údaje alebo iný súbor, do podoby, ktorá je nečitateľná, najmä teda pre tieto nepovolané osoby. Výsledkom tohto procesu je šifrovaná správa. Tá vzniká napríklad posúvaním poradia písmen v abecede z pôvodnej správy o určitú hodnotu alebo ich výmenou za znaky z iného súboru znakov. Postup k takémuto šifrovaniu sa uchováva v takzvanom kľúči. Kľúč je použitý na šifrovanie, aj dešifrovanie správy. Dešifrovanie je opačným postupom, ako je šifrovanie. Získavame ním teda pôvodný text zo zašifrovanej správy. V závislosti od použitej šifrovacej funkcie, sa odvíja to, aký jednoduchý alebo aký zložitý bude proces transformácie textu do jeho šifrovanej podoby. Spomínaný kľúč nám určuje o aký druh šifrovania pôjde. K dispozícií máme totižto na výber z dvoch možností šifrovania. Môžeme použiť šifrovanie symetrické alebo asymetrické. Symetrické šifrovanie používa na svoje fungovanie jeden kľúč, vtedy hovoríme o takzvanom tajnom kľúči. Obe strany komunikácie, ako prijímateľ, tak aj odosielateľ, so správou narábajú za pomoci vopred dohodnutého šifrovacieho kľúča, ktorý obsahuje postup k ukrytiu, aj odhaleniu jej obsahu. Asymetrické šifrovanie ponúka o niečo vyšší stupeň zložitosti, aj zabezpečenia. Sú pri ňom využívané dva kľúče, ktoré spolu 20

tvoria tzv. kľúčový pár. Jeden kľúč je verejný a druhý je súkromný. Obidva kľúče sú matematickými výpočtami, ktoré boli použité pri ich tvorbe, logicky prepojené. Ich použitie spočíva v tom, že prijímateľ správy vygeneruje dva takéto kľúče, pričom ten verejný bude slúžiť na to, aby odosielatelia mohli správu zašifrovať spôsobom, ktorý síce môže byť verejne známy, no kľúč k jeho dešifrovaniu má iba majiteľ súkromného kľúča, pre ktorého bola správa určená, teda konečný prijímateľ. Princípy fungovania týchto dvoch spôsobov šifrovaní znázorňujú obrázky číslo 4 a číslo 5. Obrázok 4. Princíp fungovania symetrického šifrovania Zdroj: vlastné spracovanie Obrázok 5. Princíp fungovania asymetrického šifrovania Zdroj: vlastné spracovanie 21

1.4.2 Hash funkcia Nemôžeme začať detailnejšie rozoberať problematiku meny bitcoin, bez toho, aby sme nepoznali účely a základy fungovania tejto kryptografickej metódy. Keď povieme slovíčko hash, môžeme tým myslieť istú matematickú funkciu alebo jej výsledok. Hash ako funkcia, respektíve algoritmus 2, vytvára z nami poskytnutých vstupných údajov o rôznej veľkosti, výstup o relatívne malej a fixnej dĺžke. Takýto výstup sa nazýva odtlačok (fingerprint) alebo hash. Základným komponentom mnohých kryptografických algoritmov je čosi známe ako hash funkcia. Keď vlastnosti tejto funkcie spĺňajú určitú nezvrátiteľnosť, môže byť použitá na zefektívnenie mnohých algoritmov (Washington et al, 2005, s.218). Proces hashovania je, vyplývajúc z citovaného úryvku, jednosmerný. V praxi to pre nás znamená, že zo vstupu dokážeme vytvoriť hash výstup, no vice versa 3 to však už umožnené nie je. Táto skutočnosť zohráva hlavnú úlohu pri otázke bezpečnosti použitia hash funkcie. Práve na tento základ sa spoliehajú mnohé systémy a taktiež aj pre nás momentálne najpodstatnejší z nich, systém siete bitcoin. Hash, vzhľadom na svoju jednoduchú podstatu a rýchlosť, slúži aj na rýchle vyhľadávanie a porovnávanie záznamov, najmä ak narábame s veľkým objemom dát. Slúži dokonca na uchovávanie hesiel, resp. iba ich odtlačkov. Nakoľko takto vytvorené odtlačky nepotrebujú, aby boli uchovávané samotné heslá a vzhľadom na to, že z hashu, ktorý nám ostane namiesto daného hesla, už toto heslo nie je možné získať, je hash funkcia veľmi vyhľadávaným bezpečnostným prvkom, vhodným pre mnohé systémy. Vstupné dáta hashu môžu mať rôznu veľkosť, a teda aj dĺžku. Kryptografická hash funkcia však v závislosti od použitého algoritmu pracuje s 512 alebo 1 024 bitovými blokmi a je len málo pravdepodobné, že správa, ktorej hash odtlačok chceme vytvoriť, bude mať dĺžku odpovedajúcu presne 512 alebo 1 024 bitom. Správa sa z tohto dôvodu podľa potreby na určitú dĺžku doplní, vykoná sa teda tzv. padding, to znamená, že sa vykoná doplnenie reťazca textu správy o náhodnú alebo prázdnu hodnotu, aby jeho dĺžka zodpovedala požadovanej hodnote, aby funkcia hash s danou správou bola schopná pracovať. Výstupný odtlačok už však má vždy fixnú dĺžku, nezáležiac od dĺžky vstupných dát. Čo môže jeho dĺžku zmeniť, je použitá hashovacia funkcia, resp. algoritmus, ktorý pri celom procese zvolíme (viď tabuľka 1 a tabuľka 2, na strane 22). 2 Algoritmus - presná postupnosť inštrukcií určených na vyriešenie špecifickej úlohy 3 Vice versa - latinský výraz znamenajúci opačne alebo obrátene 22

Tabuľka 1. Hash funkcia aplikovaná na text pomocou rôznych hashovacích funkcií Pôvodný text: počasie je pekné Hash funkcia MD5 RipeMD128 RipeMD160 SHA-1 SHA-256 Výsledný hash 65361265073b2c572c1f8bddbfe17bfe 719833b287d73ac8e95dbda63ceb8fd6 3dc1ffd1b895f0bb9de9b1694617a7088af4b897 bae2afa64093ad4a5512e95014147fbcd2450792 f2133a097da3846dc375267e1913f33380b34b2ca48cdf6cc1d6c241617018d8 Zdroj: vlastné spracovanie Tabuľka 2. Hash funkcia aplikovaná na rovnaký text, s jeho malou úpravou Pôvodný text: počasie je dobré Hash funkcia MD5 RipeMD128 RipeMD160 SHA-1 SHA-256 Výsledný hash 55ae737877f51b4887f1a1b50a375e14 a317e6754144634a7dd23715f6959c7b 434cff4f3915eaf6465f3c1fc0ee0dc5f6e14ed7 47c8824b70ee237c7805694af8e90ceda229135b d12016bc4f1f6e34899efa2d9d401220e59fbfad4034e0d3244d9c2600f64f69 Zdroj: vlastné spracovanie V tabuľkách sú použité aktuálne najpoužívanejšie hash funkcie, ktorých princípy fungovania pre splnenie účelu tejto práce nepotrebujeme poznať. Z tabuliek ďalej jasne vyplýva, že hoci aj najmenšia modifikácia v obsahu správy, bez ohľadu na to, či sa zmenila aj jej dĺžka, stačí na to, aby sa výsledný hash kompletne zmenil a úplne sa líšil od hashu pôvodného obsahu. Taktiež môžeme vidieť to, že je prakticky nemožné, aby dve rôzne správy mali rovnaký hash, a teda každá správa má svoj unikátny hash. Práve tieto vlastnosti sú kľúčovými aspektmi, ktoré robia funkciu hash populárnou v oblasti kryptografie a kontroly pravosti a integrity údajov.. 23

1.5 Bitcoin V poslednom čase sa v médiách a rozhovoroch mnohých ľudí často skloňuje práve slovíčko bitcoin. Bitcoin, v skrátenej podobe BTC, je azda najpopulárnejšou a zároveň najkontroverznejšou menou súčasnosti. Ide o prvú virtuálnu menu, ktorá dosiahla takýchto obrovských rozmerov, čo sa týka popularity a širokého použitia. Nasvedčuje tomu aj fakt, že keby sme o bitcoinoch uvažovali ako o akciách spoločnosti, tak trhová kapitalizácia 4 bitcoinu, sa 1. decembra 2013 dostala na svoju najvyššiu hodnotu, konkrétne 14 464 698 057 USD (viď obrázok 6). Obrázok 6. Obrázok grafu trhovej kapitalizácie bitcoinu ku dňu 12.12.2013 Zdroj: http://blockchain.info/ Bitcoin ako menu a vlastne ako systém celkovo začal vyvíjať už v roku 2007 istý Satoshi Nakamoto. Ako pravý dátum zrodu meny bitcoin však môžeme označiť až január roka 2009, kedy Nakamoto naplno uverejnil a sprístupnil bitcoin. Nakamotova identita je neznáma a je viac než pravdepodobné, že Nakamoto ani nie je jeho pravé meno a ide teda o pseudonym. Jeho podieľanie sa na vývoji bitcoinu skončilo približne v polovici roka 2010. Súdiac podľa rôznorodého štýlu a rovnako rozmanitej úrovne znalostí programovania, ktorú je možné pozorovať v jeho zdrojových kódoch, môžeme usudzovať 4 Trhová kapitalizácia - vyjadruje trhovú hodnotu spoločnosti, ktorú je možné vypočítať ako súčin všetkých vydaných akcií spoločnosti a ich aktuálnej ceny na trhu 24

dokonca aj to, že Satoshi Nakamoto nie je len jedna osoba, no môžeme uvažovať o skupine viacerých osôb. Je veľa spôsobov ako získať peniaze. Môžete si ich zarobiť, nájsť ich, sfalšovať, či ukradnúť. Alebo, ak ste Satoshi Nakamoto, môžete ich vynájsť (Davis, 2011, s.62). Po Nakamotovom odstúpení od vývoja bitcoinu prevzali úlohu jeho ďalšieho zveľaďovania dobrovoľníci po celom svete, ktorí plne využívajú jeho open source 5 podstatu a snažia sa naďalej udržiavať jeho konkurencieschopnosť voči ostatným menám. Elementárnou, čiže najmenšou a ďalej už viac nedeliteľnou jednotkou meny bitcoin je jeden Satoshi. Jeden Satoshi zodpovedá hodnote 0.00000001 BTC. Je jasne stanovené, že emitovanie bitcoinov bude limitované a časovo naplánované, pričom nebude vydaných viac mincí, než je hodnota 21 miliónov BTC. V roku 2140 bude vydané konečné množstvo bitcoinov (https://en.bitcoin.it/, 12.12.2013). Mena bitcoin je veľmi volatilná 6 a jej hodnota často a v krátkom časovom roozmedzí klesá, či naopak stúpa hoci aj o desiatky percent. Túto skutočnosť sme mohli pozorovať najmä na konci roka 2013. V čase zahájenia písania tejto práce, teda v októbri 2013, sa hodnota meny pohybovala pod hranicou 200 USD za jeden bitcoin. V decembri toho istého roka, konkrétne hneď v prvý deň mesiaca, jej hodnota stúpla na svoju dovtedajšiu najvyššiu hodnotu, 1 203 USD. Po krátkej dobe, 09.12.2013, už hodnota podľa údajov zverejnených na stránke blokchain.info klesla na 727 USD a po krátkom stúpaní, sa 19.12. dostala na menej než polovicu hodnoty, ktorú dosiahla na začiatku toho istého mesiaca, konkrétne na 584 USD za jeden bitcoin. Bitcoin, vzhľadom na skutočnosť, že ide o alternatívnu menu a nie o fiat menu 7, je decentralizovaný, nie je teda riadený a ani bitcoiny nie sú emitované centrálnou autoritou. Do fungovania bitcoin systému sa nezapája žiadna banka, ani iná finančná inštitúcia. Mena taktiež nie je krytá žiadnym aktívom, ale iba výpočtovým výkonom, poskytovaným používateľmi siete, no o tejto problematike sa dočítame neskôr. Všetky transakcie vykonávané pomocou systému bitcoin, sú vykonávané priamo medzi dvoma používateľmi, bez sprostredkovateľa, a hovoríme teda o fungovaní na báze peer-to-peer (P2P) komunikácie. P2P komunikácia je založená na báze rovnocennosti oboch strán komunikačného kanála, pričom obe zariadenia slúžia aj ako klient, aj ako server. 5 Open Source - softvér, ktorý sprístupňuje svoj zdrojový kód verejnosti, za účelom jeho voľného študovania, modifikovania, prípadne ďalšieho šírenia v pôvodnej alebo takto modifikovanej podobe 6 Volatilita - miera kolísavosti, resp. nestálosti hodnoty 7 Fiat mena - doslova mena s núteným obehom, inak povedané zákonné platidlo resp. národná mena 25

Pre účely overenia a ukladania takýchto transakcií sa používa verejne dostupná a spoločne používaná databáza transakcií. Takáto databáza, okrem spomínaného ukladania a overovania transakcií, slúži zároveň ako preventívne opatrenie proti double-spendingu 8. Databáza je zložená z určitých blokov, ktoré logicky na seba nadväzujú, pričom sa v týchto blokoch ukladajú transakcie všetkých používateľov systému bitcoin. 1.5.1 Bloky a Block chain Spomínané bloky nie sú vytvárané automatickými procesmi, ale sú tvorené samotnými používateľmi systému bitcoin. Takýto princíp fungovania eliminuje potrebu centrálnej autority, ktorá by dohliadala nad vykonanými transakciami. Platnosť transakcií si môžu overiť sami používatelia tým, že od dôveryhodného zdroja získajú kópiu zoznamu platných transakcií a ten porovnajú s nimi požadovanou transakciou. Vygenerovanie jedného bloku, a teda potvrdenie transakcie si vyžaduje veľký výpočtový výkon, ktorý je pri bežnom elektronickom platobnom styku, realizovaným prostredníctvom banky, respektíve ich sieťovej infraštruktúry, poskytovaný samotnou bankou. Pri poskytovaní výpočtových prostriedkov bankou na realizáciu platieb však zaniká časť anonymity, ktorá je práve jedným z najväčších lákadiel používania systému bitcoin a vhodnejším riešením je teda rozdelenie práce medzi samotných používateľov. Ako bolo avizované, takto vygenerované bloky na seba nadväzujú a tým vytvárajú určitú reťaz, tzv. block chain. Každý z takto nadväzujúcich blokov zvyšuje platnosť jemu predchádzajúcich blokov, a teda znižuje pravdepodobnosť toho, že by transakcie uchované v týchto predchádzajúcich blokoch stratili svoju platnosť. Toto napomáha pri zvýšení bezpečnosti pred možnými útokmi, ktoré by sa mohli pokúsiť narušiť tieto transakcie, prípadne by sa mohli pokúšať o vytvorenie záznamu fiktívnych transakcií. Takýto útok si však vyžaduje to, aby bol nanovo vytvorený nielen celý blok s transakciou, ktorú by chcel potenciálny útočník pozmeniť, ale aj všetky bloky, ktoré by boli vytvorené za týmto blokom. Podobný útok nie je vôbec jednoduchý a na jeho realizáciu je potrebný väčší výpočtový výkon, ako je celkový výkon používateľov v sieti, ktorí tvoria bloky a je preto veľmi nepraktické takýto útok realizovať. Na tomto základe je postavená myšlienka bezpečnosti siete bitcoin. 8 Double-spending - negatívny aspekt virtuálnej platby, pri ktorom dochádza k opakovanému využitiu toho istého peňažného prostriedku aj po jeho použití t.z. ten istý peniaz bude použitý dvakrát, bez toho, aby prvý raz došlo k jeho spotrebe 26

1.5.2 Adresy, transakcie a bitcoin klienti Aby sme vedeli, kam poslať naše bitcoiny, keď chceme platiť za nejaké služby alebo opačne, aby vedel niekto iný, kam poslať peniaze nám, je potrebné, aby sme disponovali určitou adresou, principiálne podobnou ako e-mailová adresa, či číslo bankového účtu. Táto adresa nám bude poskytnutá nami zvoleným bitcoin softvérom, pričom ju môžeme vytvoriť online alebo offline, bez nutnosti pripojenia k bitcoin sieti. Zaujímavosťou je, že každá bitcoin adresa sa začína číslicou 1 alebo 3. Príkladom takejto adresy je napríklad 1CAFMM5cAR3RKbpx22rBXetYNAzGhBivzp, čo je adresou prvého bitcoin bankomatu na Slovensku. Samotné používanie meny bitcoin je pri odmyslení technického pozadia, ktorému sa táto práca venuje, relatívne jednoduché a ide o pomerne user-friendly 9 orientovanú menu. V podstate môžeme vychádzať z našich doterajších skúseností s elektronickým bankovníctvom. Pre prácu s bitcoinom si potrebujeme zabezpečiť bitcoin klienta alebo takzvanú bitcoin peňaženku, v ktorej budú, na týmto softvérom vytvorenej adrese, naše digitálne mince uchovávané. Dnes už máme k dispozícií takýchto klientov niekoľko a na výber máme dokonca z viacerých riešení, čo sa týka princípu ich fungovania. Môžeme si zriadiť peňaženku, ktorá funguje v online alebo offline režime. Takisto máme možnosť výberu medzi klientom, ktorý používame ako stránku vo webovom prehliadači alebo ako osobitnú aplikáciu. Dokonca sú k dispozícií aplikácie aj pre mobilnú platformu, a to ako pre operačný systém Android, tak aj ios, teda pre dva najpopulárnejšie operačné systémy, ktoré sa v súčasnosti používajú v mobilných zariadeniach. Ako úplný vrchol všestrannosti, môžeme považovať to, že peňaženku môžeme uchovávať dokonca v papierovej podobe. Názvy najpopulárnejších aplikácií bitcoin klientov: Bitcoin-Qt (prvý BTC klient uverejnený samotným Satoshim Nakamotom) Armory wallet MultiBit Electrum 9 User-friendly - použivateľsky priateľský a nenáročný na ovládanie 27

Platby, najmä na mobilných zariadeniach, je možné realizovať pomocou tzv. QR kódu 10. Nie je pritom potrebné, aby používatelia zadávali zložité a dlhé adresy ručne alebo zadávali variabilné, či špecifické symboly a iné náležitosti transakcie vykonávanej klasickým internet bankingom, čo napomáha výrazne uľahčiť a urýchliť prevody vykonávané pomocou bitcoin siete. Nie je to však jediným faktorom, ktorý vplýva na urýchlenie prevodu. Poplatky za tieto transakcie sú nepovinnou súčasťou transakcie, ktorú používateľ môže do transakcie vložiť, aby sa jeho transakcia dostala do bloku čo najskôr. U transakcií, ktoré sa vykonávajú z viacerých vstupov, je takýto transakčný poplatok viac očakávaný. Vstupy sú súčasťou transakcie, ktorá reprezentuje všetky nami do nej vložené bitcoiny. Systém bitcoin totiž funguje tak, že zostatok prostriedkov na našej bitcoin adrese neeviduje ako jeden celok, ale ako rôzne zvyšky, záležiac od toho, ako sme získali tieto bitcoiny. Povedzme teda, že získame 5 a 6 BTC. Tie sa nám nespoja do jednej 11 centovej mince, ale budeme mať 2 rozdielne prostriedky na našej adrese. Ak by sme si chceli zakúpiť čokoľvek v hodnote 11 BTC, musíme vložiť do transakcie teda dva takéto vstupy. Na strane výstupov transakcie, sa nachádzajú adresa prijímateľa týchto vstupov a adresa odosielateľa, na ktorú sa odošle výdavok, ak nejaký vznikne. Ak je suma výstupov, čiže zaplatenej sumy a výdavku nižšia, než je suma vstupov, takýto rozdiel je považovaný za transakčný poplatok, ktorý bude presunutý na adresu používateľa, ktorý vytvoril platný blok s danou transakciou. Každá transakcia dostáva pridelenú svoju prioritu, ktorá je určená na základe faktorov, akými sú veľkosť, vek a počet vstupov. To sa odzrkadlí na tom, že ak chceme minúť príliš malé alebo príliš nové mince, naša transakcia má nízku prioritu a bude spoplatnená. Transakčné poplatky nie sú povinné ak: Transakcia je veľkostne menšia, než 1 000 bytov (veľkosť je súčet vstupov, výstupov a fixných 10 bytov, pričom jeden vstup má dĺžku 180 bytov a výstup má 34 bytov) Výstupy majú hodnotu 0,01 BTC alebo viac Transakcia má dostatočne vysokú prioritu 10 QR kód (Quick Response code) - obrázkový kód zložený z čiernych štvorčekov, usporiadaných v mriežke, na bielom pozadí, ktorý je rýchlo a presne nasnímaný a preložený, pričom obsahuje, záležiac od jeho veľkosti, relatívne dlhú správu aj pri malých rozmeroch 28

1.5.3 Bitcoin mining Používateľ, ktorý sa podieľa na generovaní blokov sa nazýva miner, po slovensky baník a proces tohto vytvárania bloku sa volá mining, resp. ťažba. Každý z používateľov resp. minerov, ktorému sa podarí tento blok vytvoriť, dostane za svoju prácu, ktorú vykonal pri výpočtoch, vedúcich k vygenerovaniu bloku, odmenu v podobe novo vytvorených bitcoinov, o ktorých možno povedať, že ich svojou činnosťou takpovediac vyťažil. Momentálne je táto odmena stanovená na 25 BTC za jeden nájdený platný blok. V minulosti, ešte do roku 2013, táto odmena zodpovedala výške 50 BTC. Tento pokles je spôsobený princípom fungovania siete bitcoin. Už sme zistili, že počet virtuálnych bitcoin mincí, neprekročí počet 21 miliónov. Ich generovanie je preto potrebné regulovať. To sa deje práve pomocou znižovania odmeny, ktorú mineri dostávajú za pomoc pri vytváraní nových blokov. Odmena sa každé 4 roky znižuje o polovicu svojej dovtedajšej hodnoty. Všeobecnou myšlienkou spojenou s touto problematikou je to, že s postupom času začne samotná pevne stanovená odmena za nájdenie bloku byť čoraz menším dôvodom pre činnosť takýchto baníkov a hlavným a možno aj jediným lákadlom sa stanú transakčné poplatky spojené s prenosom bitcoinov z jednej adresy na druhú. Aby bolo regulovanie generovania bitcoinov zaistené aj v rámci menších časových intervalov, než sú každé štyri roky, mineri ťažia bloky s určitou zložitosťou riešenia matematických úloh, ktorá sa podľa momentálnej potreby siete aktualizuje každých 2016 blokov tak, aby bolo počas hodinového intervalu vyprodukovaných približne 6 platných blokov, teda jeden blok každých 10 minút. V praxi to znamená, že ak stúpa výpočtový výkon používateľov a tí dôsledkom toho produkujú viac blokov, než je potrebné, automaticky sa zdvihne zložitosť úloh, ktoré majú riešiť, aby sa produkcia blokov ustálila na požadovanú hodnotu. Ak klesne počet minerov, respektíve ich výpočtový výkon, tak sa úroveň zložitosti zníži, aby sa opäť bloky začali tvoriť v dostatočne rýchlej dobe. Čo sa vlastne pri takejto ťažbe počíta? Výpočtové zariadenia používateľov ťažiacich bloky, počítajú hash hlavičiek týchto blokov (viď. tabuľka 3, str. 29), až pokým sa nenájde správny hash, ktorý zodpovedá hodnote cieľa, ktorý je momentálne v sieti stanovený. Cieľ (target) je požadovaná maximálna hodnota, ktorú hash bloku môže nadobudnúť na to, aby bol blok v sieti akceptovaný, ako platný. Inak povedané, cieľová hodnota nám hovorí koľko núl musí mať hash na svojom začiatku. V systéme bitcoin, sa hash hlavičiek vypočítava ako SHA-256(SHA-256(hlavicka)), to znamená, že výsledný 29

hash má veľkosť 256 bitov, respektíve 32 bytov. Hodnotu zložitosti týchto výpočtov dostaneme pomocou vzorca: Zložitosť Maximálna hodnota cieľa Aktuálna hodnota cieľa Tabuľka 3. Zloženie bloku BLOK Obsah Veľkosť v bitoch Magické číslo 0xD9B4BEF9 Veľkosť bloku Hlavička Počet transakcií Samotné transakcie Zdroj: vlastné spracovanie 32 32 Verzia bloku 32 Hash predchádzajúceho bloku Hash všetkých transakcií v bloku 256 256 Časová pečiatka 32 Bits 32 Nonce 32 8-72 neznáma veľkosť Objasnime si niektoré prvky z tabuľky 3, ktoré z nej nie sú jasne známe. Magické číslo 0xD9B4BEF9 je identifikátor siete bitcoin a toto číslo sa nikdy nemení. Bunka s názvom bits obsahuje aktuálnu cieľovú hodnotu a nonce je premenná, ktorej hodnotou upravujeme veľkosť výsledného hashu tak, aby mal v sebe na svojom začiatku požadovaný počet núl. Vzhľadom na princíp, na ktorom je postavené fungovanie hash funkcie, akákoľvek zmena v ktorejkoľvek časti bloku vyvolá obrovskú zmenu vo výslednom hashi celého bloku. Keďže hodnoty v bloku, z ktorých robíme hash, sa už ďalej nemenia, táto zmena sa vykonáva konkrétne v tejto časti nonce. Ďalšou skutočnosťou vyplývajúcou z princípu 30

fungovania funkcie hash, je to, že nedokážeme predvídať, ako bude výsledný hash vyzerať a nevieme teda, ktorá z kombinácií hodnôt, obsiahnutých v bloku, nám vytvorí požadovaný hash. Z tohto dôvodu postupne zvyšujeme, počínajúc od nuly, hodnotu premennej nonce, pričom odznova prepočítavame celý hash hlavičky bloku pri každom zvýšení hodnoty nonce. Obdobu hodnoty nonce používanú pri počítaní hashu z bloku siete bitcoin môžeme vidieť v tabuľke číslo 4, kde za textovým reťazcom Hello, world! je postupne menená pridaná číselná hodnota tak, aby sa hash reťazca začínal troma nulami. Tabuľka 4. Pokus o nájdenie hashu správy, ktorý by začínal aspoň troma nulami "Hello, world!0" => 1312af178c253f84028d480a6adc1e25e81caa44c749ec81976192e2ec934c64 "Hello, world!1" => e9afc424b79e4f6ab42d99c81156d3a17228d6e1eef4139be78e948a9332a7d8 "Hello, world!2" => ae37343a357a8297591625e7134cbea22f5928be8ca2a32aa475cf05fd4266b7... "Hello, world!4248" => 6e110d98b388e77e9c6f042ac6b497cec46660deef75a55ebc7cfdf65cc0b965 "Hello, world!4249" => c004190b822f1669cac8dc37e761cb73652e7832fb814565702245cf26ebb9e6 "Hello, world!4250" => 0000c3af42fc31103f1fdc0151fa747ff87349a4714df7cc52ea464e12dcd4e9 Zdroj: https://en.bitcoin.it/ Z tabuľky číslo 4 máme možnosť vidieť, že nájdenie správneho hashu nie je otázkou hŕstky pokusov, ale môže ísť o tisíce, ba aj desaťtisíce pokusov, v závislosti od úrovne zložitosti, ktorá je momentálne v sieti nastavená. Vyprodukovanie správneho hashu slúži ako dôkaz práce minerov, takzvaný proof of work, ktorý dokazuje, že bola vynaložená určitá práca a úsilie pri generovaní bloku a ten môže byť následne v sieti uznaný za platný. 1.5.4 Pooled mining Ťažba, resp. mining bitcoinov je, ako už bolo spomenuté, výpočtovo a časovo veľmi náročný proces a pre minera jednotlivca, je prakticky nemysliteľné, aby stihol vytvoriť jeden blok v čase, za ktorý by stihol blok s tými istými transakciami vytvoriť niekto iný, s vyšším výpočtovým výkonom. Nie je to vylúčené, avšak šance na úspech sú približne také, ako šance na výhru v lotérií. Tieto šance sa odvíjajú od výpočtového výkonu pretože je logické, že bližšie k nájdeniu správneho hashu sa dostaneme tým, že 31

vytvoríme za určitý čas nie jeden hash, ale vytvoríme v tom istom časovom rozmedzí napríklad štyri hashe, ktoré už opätovne nedostaneme a vieme teda, že ich už netreba skúšať. Výpočtový výkon, ktorý slúži na výpočt hashov sa meria v hashoch za sekundu, teda Hash/s a jeho mocninách MegaHash/s (MH/s), respektíve GigaHash/s (GH/s). Vzhľadom na to, že vždy sa nájde niekto, kto má väčší výpočtový výkon a pravdepodobne rýchlejšie nájde platný blok, vznikajú takzvané mining pooly. Mining pool je združenie minerov ťažiacich jeden blok, podobne ako pri skutočnej ťažbe, pri ktorom sa odmena za nájdený blok rozdelí medzi baníkov podľa výpočtového výkonu a času, ktorý používateľ vynaložil do takejto kolektívnej činnosti zvanej pooled mining. Princíp pooled miningu vynašiel český programátor Marek Palatinus, ktorý vystupuje pod pseudonymom slush. Výhodou, ktorá môže používateľov zlákať na pridanie sa do takéhoto poolu je napríklad fakt, že ak používateľ - baník nedisponuje dostatočným výpočtovým výkonom na skúšanie ťažby osamote a odmenu za jeho činnosť by možno ani nikdy nedostal, môže zarábať aspoň v drobných čiastkach pomocou takejto kolektívnej ťažby. Nevýhodou je, že niektoré pooly si z odmeny používateľa zoberú určitú percentuálnu časť. Možnosťou, ktorá môže nastať, je v neposlednom rade aj to, že operátor daného poolu bude nečestný a nechá si sľúbenú odmenu pre seba. 1.5.5 Zmenárne Na získanie bitcoinov nie je potrebné používať výpočtový výkon našich počítačov. Nemusíme kupovať drahé vybavenie na ich ťažbu, ani hľadať čo najlepšie špecializované zariadenia, ktoré sa tejto činnosti venujú. Nie sme obmedzení ani na dôveru v čestnosť operátorov mining poolov. Existuje spôsob využitia obchodného a dobrodružného ducha a je možné vydať sa cestou zmenárne a burzy. Ako bolo spomínané už keď sme si predstavili menu bitcoin, jej hodnota je veľmi volatilná, čiže na burzovom trhu veľmi kolíše a to spája tento spôsob získavania bitcoinov s možnými veľkými rizikami. Najväčšou zmenárňou, ktorá sa zaoberá menou bitcoin, bola ešte do konca februára roka 2014 zmenáreň s názvom MtGox. Zmenáreň bola plne virtuálna a išlo o najväčšiu zmenáreň v rámci popularity, aj peňažného objemu, ktorý pomocou nej cirkuloval v rámci siete bitcoin. Každý registrovaný používateľ mal k dispozícií najmenej dva účty. Jeden účet, na ktorom sa využívala mena bitcoin a druhý, kde bola platidlom niektorá z národných mien, najmä euro, americký dolár alebo britská libra, pričom obchodovanie 32

medzi týmito národnými menami medzi sebou nebolo povolené. Transakcie, ktoré sa realizovali pomocou tejto stránky, boli spoplatnené výškou až do 0,6% z danej transakcie. Zaplatiť tento poplatok bolo možné tak, že keď sa nakúpili bitcoiny, MtGox nám miesto povedzme 3 BTC poslal iba 2,982 BTC, alebo tak, že namiesto zaplatenia 10 eur, sme zaplatili 10,06 eur. Poplatky mohli však byť ešte menšie a boli teda takmer minimálne, podobne ako u prenosu bitcoinov z jednej adresy na druhú vykonaného mimo zmenárne, kde taký poplatok však zvyčajne predstavuje ešte menšiu sumu. Obdobný mechanizmus fungovania využívajú aj iné zmenárne a burzy. Medzi najpopulárnejšie z nich patria BTC-E.com, CampBX.com, bitcoin.de, Bitfinex.com, Localbitcoins.com, Coinbase.com, a v prvom kvartáli roka 2014, spoločnosťou CNN vyhodnotená ako najväčšia z nich, Bitstamp.net. Burzy, respektíve zmenárne takéhoto druhu sú bohužiaľ náchylnejšie na kybernetické útoky a je možné, že ich používatelia tak prídu o značné množstvo peňazí. Podobne tomu bolo u českej burzy Bitcash.cz, na ktorú bol v novembri roka 2013 spáchaný hackerský útok, ktorý úspešne vykradol peňaženku, ktorá bola prostredným členom výmeny medzi dvoma používateľmi. Na nej sa prostriedky uchovávali do tej doby, než eurá alebo české koruny nedorazili na účet predajcu BTC, aby sa predišlo prípadným podvodom, ktoré sa mohli s predávanými bitcoinami v tom čase realizovať. Podobné okolnosti sa zopakovali aj spomínanej burze MtGox, ktorá po tom, ako čelila denne približne 150 tisícom útokov na jej servery, napokon útokom podľahla a prestala plniť svoj účel a dokonca prišla o viac než 740 tisíc bitcoinov svojich klientov a o približne 100 tisíc svojich vlastných bitcoinov. Bezpečnostné zlyhanie tohto druhu malo okrem iného za následok aj pokles dôvery používateľov v menu bitcoin a to následne viedlo aj k úpadku hodnoty tejto meny, vzhľadom na to, že jej hodnota spočíva práve dôvere používateľov a nie napríklad v zlate alebo ceninách. 1.5.6 Fyzická bitcoin minca Iným výmenným obchodom, konkrétne dražbou, môžeme získať fyzické mince bitcoin. Ich hlavným výrobcom je spoločnosť Casacius. Mince sú vyrábané v závislosti od ich hodnoty z rôznych materiálov. Možné varianty použitých materiálov zahŕňajú mince vyrobené z čistej mosadze, či striebra alebo ich kombinácie s použitím nanesenia vrstvy zlata na niektoré časti mince. Okrem formy mince môžeme vo fyzickej podobe zakúpiť 33

bitcoin aj vo forme podobajúcej sa na takzvanú zlatú tehlu. Nejde však o zlato, ale iba o zliatinu vážiacu 119 gramov, ktorá je pokrytá tenkou vrstvou zlata. Mince fungujú na princípe toho, že je v nich obsiahnutý papierik, ktorý reprezentuje privátny kľúč, pomocou ktorého sa dostaneme k bitcoinom priradeným k adrese spojenej s týmto kľúčom. Ochrana a autenticita mince a jej privátneho kľúča je zabezpečená hologramom, ktorý je nalepený na spomínaný papierik s privátnym kľúčom. Po odlepení hologramu sa objaví vzor pripomínajúci včelí plást a minca sa považuje za použitú. Rozšírená ochrana hodnoty, ktorú minca uchováva, spočíva v dvojitej ochrane. Vtedy okrem samotného privátneho kľúča je pri pristupovaní k adrese, na ktorej sa nachádzajú bitcoiny s ním spojené, potrebné použiť aj vopred dohodnuté heslo, ktoré si používateľ volí pri kúpe mince. Takéto mince majú spravidla väčšiu hodnotu, akou je aktuálna hodnota meny bitcoin na burze, vzhľadom na to, že ide okrem držiteľa hodnoty v mene bitcoin aj o zberateľský predmet. Spoločnosť Casacius pozastavila od konca roka 2013 výrobu mincí na dobu neurčitú. Mincu je možné vidieť na obrázku 7. Obrázok 7. Fyzická minca bitcoin Zdroj: http://hardbtc.org/ 1.5.7 Bitcoin bankomat Digitálna gramotnosť vo všeobecnosti zahŕňa schopnosť porozumieť informáciám a používať ich v rôznych formátoch z rôznych zdrojov prezentovaných prostredníctvom moderných informačných a komunikačných technológií (IKT) (Velšic, 2013, s. 2). Rovnaká výskumná správa, ako tá, z ktorej pochádza citát tejto definície, poukazuje na skutočnosť, že Slovensko vôbec nie je zaostalé, čo sa týka zručností v oblasti digitálnych technológií, ako vyplýva z grafu v obrázku číslo 8, na strane 33. 34

Obrázok 8. Obrázok grafu, znázorňujúceho podiel digitálnej gramotnosti na vzorke testovaných Slovákov Zdroj: Velšic, 2013, s. 3 Bezmála 80% respondentov prieskumu, ktorého výsledok je možné vidieť na obrázku číslo 7, preukázalo, že dokážu narábať s modernými technológiami a nie je preto ničím výnimočným to, že bitcoin bankomat dostal svoje miesto aj v našej krajine. Podľa internetovej stránky blockchain.info, bolo pomocou bankomatu počas prvých týždňov jeho prevádzky, od jeho spustenia dňa 20.11.2013, ku dňu 25.12.2013 vykonaných už 263 transakcií v celkovej hodnote 66,73118089 BTC. Bankomat je vlastnený spoločnosťou 0011 s.r.o., patriacej Mariánovi Jančuškovi. Bitcoin bankomaty sú vo svojej podstate len inou formou zmenárne. Napriek tomu, že tieto zariadenia sa spoliehali do doby, pokým neskrachovala, na najväčšiu zmenáreň v oblasti bitcoinov, MtGox. Ich princíp fungovania je o niečo špecifickejší a preto si taký bankomat bližšie popíšeme. Prvý bankomat svojho druhu bol umiestnený vo Vancouveri, v Kanade, kde hneď v prvý deň jeho prevádzky, bolo vykonaných viac, než 80 transakcií. Bankomat vo Vancouveri, na rozdiel od našej verzie tohto zariadenia, dokáže s menou bitcoin pracovať obojsmerne. Máme teda možnosť bitcoiny ako nakúpiť, tak aj predať. Bankomat používaný u nás dokáže bitcoiny iba nakúpiť za našu národnú menu, avšak obchod vice versa už možný nie je. Bankomat umiestnený v Bratislave, je vyrobený firmou Lamassu. Funguje ako bitcoin klient, respektíve bitcoin peňaženka. Transakcie vykonávané pomocou neho sú spoplatnené jedným percentom aktuálneho výmenného kurzu, ktorý bol, ako už bolo spomínané, získavaný zo stránky zmenárne MtGox. V súčasnosti nie je známe aký zdroj používa bankomat na získanie kurzu EUR/BTC. Jeho ďalšie softvérové aspekty zahŕňajú 35

fungovanie pomocou operačného systému Android, plne slovenskú jazykovú lokalizáciu a pripojenie k internetu výhradne pomocou technológie wi-fi. i. Používateľské rozhranie bankomatu je plne dotykové a intuitívne a transakcie sa vykonávajú nasnímaním QR kódu adresy bitcoin peňaženky klienta, na ktorú sa vložené peniaze majú poslať, samozrejme už v mene bitcoin. QR kód môže pritom byť vytlačený v papierovej podobe alebo jeho zdrojom môže byť obrazovka prenosného zariadenia, ako mobilný telefón, či tablet. Optický snímač, ktorým je bankomat vybavený má práve z tohto dôvodu, pred sebou vytvorený dostatočne veľký priestor pre takéto zariadenia (viď obrázok 9). Obrázok 9. Bitcoin bankomat od spoločnosti Lamassu Zdroj: https://lamassu.is/ V hornej časti zariadenia môžeme pozorovať obrazovku, pomocou ktorej používateľ zariadenie adenie obsluhuje a v spodnej časti sa nachádza už spomínaný priestor pred snímačom QR kódov (aj so samotným snímačom) a otvor, do ktorého sa vkladajú bankovky, ktoré si používateľ má v úmysle zameniť za bitcoiny. Čo sa týka vnútorného vybavenia zariadenia, bankomat obsahuje trezor, webovú kameru, ktorá slúži ako snímacie zariadenie adenie QR kódov adries peňaženiek, pevný disk, elektroniku rozbočovača USB a tablet. Bankomat na svoju prevádzku využíva tablet Google Nexus 7, vyrobený spoločnosťou Asus, v spolupráci so spoločnosťou Google. Nie je potrebné, aby sme sa zaoberali bližšími hardvérovými špecifikáciami tabletu, ani samotného bankomatu. Prostriedky, z ktorých bitcoin bankomat posiela klientom bitcoiny na ich adresy, musí pán Jančuška osobne dopĺňať, z čoho vyplýva, že musí ťažiť alebo kupovať bitcoiny, ktoré neskôr prevádza na adresu bankomatu. 36

2 Analýza meny bitcoin 2.1 Bezpečnosť a riziká meny bitcoin Bitcoin ako virtuálna mena predstavuje mnohé riziká. Okrem toho, že jej hodnota môže zo dňa na deň klesnúť o desiatky percent, nám môže byť ukradnutá viacerými spôsobmi a vidina získania bitcoinov podnecuje počítačových kriminálnikov k tomu, aby čoraz častejšie útočili na informačné systémy nevinných a nič netušiacich osôb. Útokom podliehajú stolové počítače, notebooky, mobilné telefóny, tablety aj takzvané superpočítače. V tejto časti preskúmame riziká spojené s touto kryptomenou, ktoré sa priamo dotýkajú bežných používateľov. 2.1.1 Zneužitie počítačov za účelmi ťažby bitcoinu Informácia je podľa mnohých definícií tou najmocnejšou zbraňou a z tohto dôvodu sa stávajú počítače, nakoľko ich činnosťou je práve spracovávanie informácií, obeťami rozličných bezpečnostných útokov. Takéto útoky môžu mať rôzny charakter a môžu byť prakticky úplne neškodné, avšak dokážu, či už priamo alebo nepriamo, zasiahnuť aj samotný hardvér počítača a permanentne ho poškodiť. Čo sa týka útokov spojených s kryptomenou bitcoin, útoky majú zväčša takmer neškodný charakter a používateľ ani nepociťuje, že by sa stal obeťou akéhokoľvek útoku na jeho počítač. Podstatou väčšiny útokov je totiž dostať do počítača obete nepozorovane kód, ktorý by na pozadí operačného systému jej počítača dokázal vykonávať výpočty vedúce k vyťaženiu meny bitcoin. Útočníci často šíria takýto kód na viacero počítačov a vytvárajú tak sieť počítačov pracujúcich pre ich účely. Takáto sieť sa nazýva botnet. Slovo botnet označuje sieť, na ktorej počítačoch do nej pripojených, je umiestnený softvér vytvorený alebo aj priamo ovládaný útočníkom, ktorý tieto počítače infikoval alebo odštartoval ich automatizované infikovanie. V tomto prípade takýto softvér po infikovaní počítača plní účely vykonávania bitcoin miningu. Nebezpečenstvo takýchto útokov spočíva najmä v možnosti spomalenia počítača, vyťaženia internetového pripojenia a taktiež v možnosti eventuálneho trvalého poškodenia hardvérového vybavenia počítača. Softvér ťažiaci bitcoiny, hoci spustený na pozadí 37

operačného systému, si vyžaduje veľké množstvo systémových prostriedkov, hlavne výpočtového výkonu procesora. Poskytnutie týchto prostriedkov vo väčšej miere jednej aplikácií môže mať za následok značné spomalenie reakcií počítača na príkazy používateľa. bitcoin mining, čiže ťažba bitcoinov je realizovaná prostredníctvom internetu a používatelia postihnutí takýmto útokom, by mohli čeliť taktiež aj problémom v podobe spomaleného internetového pripojenia alebo spoplatnenia pripojenia v prípade prekročenia dátového limitu stanoveného ich poskytovateľom pripojenia (ISP - Internet service provider). Hoci takýto problém v dnešnej dobe už ohrozuje len menšie množstvo používateľov internetu, vďaka vysokým rýchlostiam a dátovým obmedzeniam s vysokým limitom možných prenesených dát, či úplnej absencií takéhoto limitu, stále existuje takáto hrozba nakoľko používatelia sa nie zriedkavo pripájajú pomocou mobilných internetových pripojení, ktoré sú práve takto limitované. Vrcholom nebezpečenstva takejto praktiky útoku na počítač, je poškodenie hardvéru, ktoré je spôsobené stálym vyťažením procesora, ktorý musí vďaka útoku neustále počítať hashe a to má za následok jeho prehrievanie. Za normálnych okolností to nie je problém, avšak pri dlhodobejšej záťaži a/alebo v prípade slabo navrhnutého alebo zle realizovaného chladenia, môže dôjsť k poškodeniu procesora. Samozrejmosťou útoku je zvýšená spotreba elektrickej energie, čiže postihnutý používateľ zaplatí viac za energie, než by platil v prípade, že by sa nestal obeťou takéhoto útoku. Aktuálne, začiatkom júna 2014, je pravdepodobne najrozšírenejšou hrozbou neznámy proces s názvom winlogin.exe, ktorý sa nápadito podobá na základný systémový proces operačného systému Windows, s názvom winlogon.exe. Podozrivý proces využíva približne 25% výkonu procesora, aby nepútal príliš veľa pozornosti. Po bližšom skúmaní sa ukázalo, že tento proces v sebe ukrýva kód určený na ťažbu bitcoinu. Primárnym zdrojom jeho šírenia je sieť torrent, ktorú využívajú najmä počítačoví piráti, teda osoby, ktoré nelegálne preberajú digitálny obsah, bez toho, aby autorovi daného diela zaplatili poplatok. Pomocou tejto siete sú najčastejšie preberané filmy a počítačové hry. Jednou z takýchto hier je aj donedávna dlho očakávaná hra s názvom Watch Dogs, od spoločnosti Ubisoft Entertainment. Práve pomocou tejto hry je rozšírený spomínaný skrytý bitcoin miner. Podstatou šírenia je, že existuje veľké množstvo počítačových pirátov, resp. hráčov počítačových hier, ktorí túto hru preberú, pričom na jej hranie je vyžadovaná relatívne výkonná počítačová zostava, dostatočne výkonná na to, aby dokázala ťažiť bitcoiny s efektivitou, ktorá je pre útočníka lákavá. 38

Premyslenosť útokov nekončí pri skrytí softvéru na ťažbu bitcoinu v inštalačných balíkoch počítačových hier. Podobne sofistikovaným útokom vytvárajú prostredie šírenia sa aj sociálne siete, ktoré sú dnes na vrchole ich popularity. Siete ako facebook, či twitter, sú plné potenciálnych obetí, ktoré ani nevnímajú existenciu mnohých rizík vyplývajúcich z navštevovania neznámych webových lokalít alebo od prijímania súborov od neznámych osôb. Jednoduchým spôsobom šírenia pomocou sociálnej siete je vytvorenie fiktívneho profilu a posielanie odkazu na infikovaný súbor neznámym osobám. V dnešnej dobe je už pravdepodobnosť úspechu takéhoto útoku menšia než povedzme pred desiatimi rokmi, avšak stále sa nájdu ľudia v cieľových skupinách príliš mladých alebo naopak príliš starých, či jednoducho s takýmito praktikami neoboznámených ľudí, ktorí taký odkaz otvoria a stanú sa nevedome obeťami takéhoto útoku. Zložitejšou a efektívnejšou metódou je, ak takýto škodlivý softvér dokáže pomocou prístupu k účtu postihnutej osoby na niektorej zo sociálnych sietí, šíriť ďalej odkaz na tento softvér pomocou posielania odkazu medzi priateľmi tejto osoby a zabezpečiť tak ďalšie jeho šírenie (viď obrázok 10). Obrázok 10. Správa v sociálnej sieti facebook, obsahujúca odkaz na infikovaný súbor Zdroj: http://www.cyberoam.com/ Tato infikované súbory sú spustiteľné súbory typu.exe, ktoré sa však často schovávajú za prípony iných súborových typov, napríklad grafických súborov, teda prípony s názvom.bmp,.jpg, či.png. Základné nastavenie systému Windows neukazuje 39

príponu súboru, čiže obeť neuvidí po stiahnutí súboru, že súbor má príponu.exe a súbor otvorí v domnienke, že ide o fotografiu a nie spustiteľný súbor. Iným prípadom zneužitia počítačov na generovanie bitcoinov sa stal aj istý nemenovaný výskumník, ktorý diaľkovo pristupoval k počítačovým sieťam dvoch univerzít, na ktorých pracoval, pričom zneužil aj prístup k superpočítaču a svojím počinom spôsobil škodu vyčíslenú na 150 tisíc dolárov, pričom zarobil odhadom 8 až 10 tisíc dolárov (http://bitcoinmagazine.com/). 2.1.2 Zneužitie mobilných zariadení na ťažbu bitcoinu Ich zraniteľnosť z nich robí ideálny cieľ pre útočníka, ktorý môže do zariadenia nepozorovane presunúť aplikáciu obsahujúcu kód, ktorý aktivuje ťažbu na danom zariadení bez vedomia vlastníka prístroja. Takáto aplikácia dokáže byť spustená na pozadí operačného systému bez povšimnutia. Hoci tento typ útoku je relatívne neškodný, používateľovi zariadenia môže spôsobiť problémy v podobe zníženia výdrže jeho zariadenia a taktiež, podobne ako v prípade zneužitia počítačov aj v podobe straty výkonu a eventuálne aj v podobe prípadných poplatkov za prenesené dáta v rámci programu jeho internetového pripojenia. Rovnako existuje aj možnosť hardvérového poškodenia zariadenia nakoľko môže dôjsť k trvalému zaťaženiu procesora, ktorý sa následne bude prehrievať a to môže mať za následok poškodenie ako samotného procesora, tak aj batérie zariadenia, či iných komponentov nakoľko sú umiestnené veľmi blízko seba a mobilné zariadenia malých rozmerov nezvyknú disponovať aktívnym chladením, ktoré by predišlo takýmto poškodeniam. V minulosti boli podobné útoky zaznamenané a bolo vytvorených niekoľko botnetov, teda počítačových sietí pozostávajúcich z infikovaných zariadení. V týchto botnetoch boli infikovanými zariadeniami nielen počítače, ale aj chytré telefóny a tablety, najmä vzhľadom na prevažnú absenciu rozšírenej ochrany na týchto zariadeniach. Väčšina používateľov chytrých telefónov nepovažuje za potrebné používať v nich antivírusový softvér a mnohí z nich sa taktiež prihlasujú na nezabezpečené siete pomocou rozhrania wifi a ohrozujú tak tieto zariadenia v ešte väčšej miere. Riziko bohužiaľ predstavuje aj oficiálny obchod Google Play pre zariadenia s android operačným systémom. Denne sa do jeho ponuky dostávajú desiatky aplikácií a nie je možné ich všetky plne kontrolovať. To dáva priestor útočníkom, ktorí vedia takéto nedostatky využiť, 40

podobne ako tomu bolo v marci a apríli roka 2014, kedy boli na Google Play na prevzatie dostupné infikované aplikácie ponúkajúce dynamické pozadia a hudobné klipy (http://thehackernews.com/, 15.05.2014). Sofistikovanejšia verzia škodlivého kódu ťažiaceho bitcoiny sa nepripájala na verejný mining pool, ale na servery jeho tvorcov. Nebolo možné zistiť vydolovanú čiastku, ani adresy, na ktoré sa posielali vygenerované čiastky meny. Postihnuté zariadenia ťažili iba v režime nečinnosti, pri vypnutom osvetlení obrazovky a za splnenia podmienky úrovne batérie nad 50%. 2.1.3 Výkupné v bitcoinoch Odlišným spôsobom na získanie bitcoinov pomocou útoku na počítač, respektíve jeho infikovaním, je dostať do neho kód, ktorý zašifruje súbory tak, aby bolo obeti znemožnené dostať sa k ich pôvodnému obsahu. Odmenou pre útočníka za opätovné sprístupnenie súborov je zaslanie určitej formy výkupného v mene bitcoin. Tento spôsob je pre útočníkov veľmi atraktívny pretože adresa účtu respektíve peňaženky v sieti bitcoin nie je spojená s osobou, ktorá ju vytvára tak, ako je tomu v prípade bankového účtu. Taktiež sa nevyžaduje žiadny zložitý postup a prevod bitcoinov na fiat menu môže prebehnúť taktiež anonymne. Osobu stojacu za takýmto útokom je preto veľmi zložité identifikovať a to napomáha vzniku a podpore rôznych nelegálnych aktivít. Túto problematiku bližšie skúma kapitola 2.2.1. V súčasnosti azda najznámejším ransomvérom (softvérom žiadajúcim výkupné za súbory) je CryptoLocker, ktorého infraštruktúru sa však už policajným zložkám podarilo vypátrať a rozložiť. CryptoLocker podľa amerických úradov stihol do apríla roka 2014 infikovať viac ako 200 tisíc počítačov a útočníci, stojaci za jeho tvorbou dokázali na výkupnom zarobiť 27 miliónov dolárov už počas prvých dvoch mesiacov od zahájenia jeho šírenia. CryptoLocker sa objavil ku koncu roka 2013 a priemerná výška výkupného bola približne 300 eur, pričom bolo možné platiť aj v bitcoinoch. 2.1.4 Konšpiračné teórie ohľadom bitcoinu Pravdepodobne nie je veľa používateľov tejto meny, ktorí by mali dostatočné znalosti a prístup, aj napriek jej open-source podstate, k úplným koreňom fungovania všetkých častí bitcoin protokolu a bitcoin klientov. Nie je preto možné ani úplne potvrdiť, 41

ani úplne vyvrátiť konšpiračné teórie, ktoré sú spojené s bitcoinom a jeho náhlym nárastom popularity. Existujú totiž úvahy a taktiež aj reálna možnosť, že výpočtový výkon používateľov je okrem generovania meny zneužívaný na účely prelamovania hesiel vládnymi inštitúciami. Nie je tajomstvom, že agentúry ako napríklad NSA (National Security Agency), teda Národná bezpečnostná agentúra v Spojených štátoch amerických, sledujú aktivity svojich občanov a zvýšenú pozornosť venujú osobám, ktorých mená figurujú na zoznamoch podozrivých osôb. Pri takých prípadoch existujú domnienky, že agentúry takéhoto druhu sa snažia dostať k zašifrovaným súborom týchto osôb a využívajú na to práve prostriedky, ktoré poskytujú používatelia bitcoinu vo viere, že tieto prostriedky budú využité iba na účely generovania nových bitcoinov. To by predstavovalo bezpečnostné riziko nielen v rámci siete bitcoin, ale najmä v oblasti súkromia. Neprikláňame sa však k existencií takejto bezpečnostnej hrozby, iba uvažujeme o eventuálnej možnosti jej vzniku. 2.1.5 Ovládnutie nadpolovičnej väčšiny výpočtového výkonu siete bitcoin Potenciálnou hrozbou pre používateľov bitcoinu je to, že niektorý používateľ, respektíve skupina, získa výpočtový výkon, ktorý by spracovával viac než polovicu transakcií v tejto sieti. Takáto situácia sa nazýva 51% attack. Dnes je prakticky nemožné rozmýšľať o tom, že by takýmto výkonom disponoval používateľ jednotlivec, čiže musíme uvažovať o určitej spoločnosti alebo o mining poole. Podstatou hrozby je, že ak by nastala takáto situácia, skupina spracúvajúca nadpolovičnú väčšinu transakcií, by mohla zneužiť tejto skutočnosti a mohlo by dôjsť k nasledujúcim situáciám: Double-spending Skupina s nadpolovičným výkonom by mohla minúť tie isté prostriedky, teda bitcoiny, dvakrát, respektíve aj viacnásobne, pričom by sa im tieto prostriedky neustále vracali. Pre účely pochopenia tejto hrozby, si doplňme informáciu o blokoch, nadväzujúc na kapitolu 1.5.1. Bloky ešte predtým, než sa napoja na hlavnú blokovú reťaz, sa vyskytujú v určitých vetvách pretože rôzni baníci môžu začať počítať bloky s rôznymi transakciami. Ako vieme z prvej časti tejto práce, nové bloky nadväzujú na predchádzajúci blok, pri tvorbe blokov sa teda posledný blok rozvetví a baníci počítajú 42

bloky ďalej. Každý v tej vetve, ktorej blok k nim dorazil skôr a začali ho teda skôr počítať. Bloky v takejto vetve sú v sieti bitcoin uznané za platné, a teda pridané do hlavnej blokovej reťaze nielen ak sú v nich všetky transakcie overené, ale aj za predpokladu, že vetva, v ktorej sa nachádzajú je najdlhšia, resp. dlhšia ako druhá počítaná vetva blokov. Čiže vo chvíli, kedy sa jedna vetva stane dlhšou ako druhá vetva, sa táto vetva zaradí za posledný platný blok hlavnej blokovej reťaze. Dĺžka takejto vetvy sa a určuje nie podľa počtu blokov, ale podľa celkovej zložitosti, a teda výpočtového výkonu použitého na vytvorenie tejto vetvy. Rozvetvenie je možné vidieť na obrázku číslo 11. Výpočet dĺžky na základe celkovej zložitosti a nie počtu blokov má slúžiť ako ochrana proti tomu, aby baníci nemohli vygenerovať veľa blokov s nízkou úrovňou zložitosti a vygenerovať tak platné bloky skôr ako ostatní. Obrázok 11. Rozvetvenie hlavnej blokovej reťaze Zdroj: vlastné spracovanie Obrázok 10 znázorňuje, ako sa hlavná bloková reťaz rozvetví v procese generovania blokov. Môžeme pozorovať zelený blok, tmavé bloky a svetlé bloky. Zelený blok je úplne prvopočiatočný, tzv. Genesis block, svetlé bloky sú bloky v hlavnej reťazi a tmavé bloky, v krátkych vetvách, zväčša sa vyskytujúce v malom počte, sú bloky, ktoré sa nedostali do hlavnej reťaze a stali sa z nich tzv. osirotené bloky. Transakcie v týchto blokoch sa nepovažujú za platné a budú znovu spracované v neskorších blokoch. Po doplnení týchto informácií môžeme pochopiť hrozbu double-spendingu pri použití nadpolovičného výkonu siete bitcoin. Tá spočíva v tom, že skupina s takýmto výkonom má možnosť vytvárať bloky rýchlejšie, než zvyšok siete a môžu teda vytvoriť falošnú vetvu blokov, ktorá bude mať dostatočnú dĺžku a bude akceptovaná v hlavnej blokovej reťazi ako platná. Nič takejto skupine preto nebráni, aby za bitcoiny zakúpila čokoľvek u niektorého z predajcov, avšak vytvorila reťaz blokov obsahujúcu ich vlastný zoznam transakcií, podľa ktorého sa obchod medzi nimi a predajcom nestal, 43

hoci predajca splnil svoju časť obchodu. Riziko double-spendingu pre obchodníka, okrem iného, môže spočívať aj v tom, že podvodník, pričom nemusí v tomto prípade ísť o skupinu s nadpolovičným výkonom, môže ten istý bitcoin použiť u dvoch rôznych predajcov a tí obchod vykonajú aj bez potvrdenia transakcie. Výsledkom takéhoto počinu je, že zaplatené bude iba jednému z predajcov, záležiac od toho, ktorú transakciu baníci overia skôr. Vysoké transakčné poplatky S kontrolou nad viac ako polovicou transakcií si môže takáto skupina nastaviť vlastné pravidlá ich spracovávania, a teda by mohla žiadať aj niekoľkonásobne väčšie odmeny za takéto úkony. Následkom by mohla byť eventuálna strata atraktivity bitcoinu pre jeho používateľov. Znemožnenie potvrdenia niektorých alebo všetkých transakcií Ďalším rizikom vyplývajúcim z možnosti disponovania nadpolovičným výkonom je, že skupina s takým výkonom môže znehodnotiť prácu iných minerov. Ostatní mineri sa môžu snažiť potvrdzovať transakcie, avšak takáto skupina môže túto prácu úplne znehodnotiť tým, že vytvorí bloky rýchlejšie a práca ostatných baníkov bude úplne zbytočná. To môže mať za následok pozastavenie predaja pomocou bitcoinu pretože predajcovia nebudú mať potvrdenie o ich transakcií a nemusia tak pokračovať v obchodovaní. Znemožnenie generovania platných blokov pre iných baníkov Vychádzajúc z predchádzajúceho bodu, baníci, ktorých práca bude znehodnotená a nimi overované transakcie budú v menšom počte, ako je počet tých od skupiny s nadpolovičným výkonom, nebudú schopní vygenerovať platný blok, a teda prídu o možnosť získania odmeny. Hoci sa predpokladalo a dúfalo, že k takejto situácií nikdy nedôjde, v piatok 13. Júna 2014, získal mining pool s názvom Ghash.IO výpočtový výkon o hodnote 51% celkového výkonu siete bitcoin. Podiel výkonu medzi jednotlivými poolmi a ostatnými účastníkmi je možné vidieť na obrázku číslo 12, na strane 44. 44

Obrázok 12. Podiel výpočtového výkonu jednotlivých skupín približne v čase dosiahnutia 51% výkonu siete Zdroj: http://media..coindesk.com/ Počas obdobia, kedy nastala nadvláda výpočtového výkonu jednou skupinou, niektorí jedincii podľahli panike a predali svoje bitcoiny. Skupina Ghash.IO však prehlásila, že ich úmyslomm je chrániť a pomáhať rastu širšieho prijímania bitcoinu ako platidla a kategoricky odmietajú ho akokoľvek poškodiť a určite nikdy neplánujú žiadny útok typu 51% attack (http://blog.cex.io/, 19.06.2014). Situácia sa upokojila po tom, ako niektorí členovia skupiny GHash.IO prestali prispievať svojím výpočtovým výkonom a podiel skupiny klesol už počas prvých dvoch dní na 35% a ku dňu 19.06..2014, teda takmer týždeň po svojom vrchole, sa stabilne drží na tejto hranici (viď obrázok 13, strana 45). 45

Obrázok 13. Podiel výpočtového výkonu jednotlivých skupín ku dňu 19.06.2014 Zdroj: https://blockchain.info/ 2.2 Možnosti využitia meny bitcoin S narastajúcou popularitou bitcoinu narastá aj jeho podpora nielen u ľudí, ktorí pomocou neho chcú platiť, ale aj u tých, ktorí chcú v tejto mene dostať aj zaplatené. Aj napriek tomu, že stanovisko Finančného riaditeľstva SR je, že "faktúry alebo aj iné účtovné doklady vystavené vo virtuálnej mene nie je možné v účtovníctve účtovnej jednotky zaúčtovať v súlade s platnými ustanoveniami zákona o účtovníctve a to najmä z dôvodu, že neexistuje oficiálny kurz virtuálnej meny k mene euro" (http://bitcoiner.sk/, 09.06.2014), podpora a obľuba tejto meny zaznamenáva rastúci trend aj v našej krajine a stránka burzy Localbitcoins.com zaznamenáva na Slovensku, dňa 21.06.2014, 239 obchodných ponúk s menou bitcoin, čisto na základe požiadavky uskutočnenia obchodu v určitej lokalite našej krajiny. V začiatkoch písania tejto práce bolo týchto ponúk podstatne menej. Pre porovnanie, Česká republika mala v tomto dni 540 takýchto obchodných ponúk a Spojené štáty americké až 19 386. Možnosti využitia tejto meny sa rozširujú hlavne vo vyspelejších krajinách a veľký nárast podpory zaznamenávajú najmä Spojené štáty americké, ako vyplýva aj z počtu 46

obchodných ponúk odvíjajúcich sa od lokality. Zoznam spoločností, ktoré podporujú platbu v menej bitcoin: Expedia Veľká zahraničná cestovná agentúra, ktorá prijíma platby v bitcoinoch za ubytovanie v hoteloch. Spoločnosť vyhlásila, že ak sa tento spôsob platby stretne s úspechom, plánujú rozšíriť túto metódu aj na iné ich služby (http://blogs.wsj.com/, 09.06.2014) King s College Prvá škola v Spojených štátoch amerických, ktorá akceptuje bitcoin ako prostriedok, pomocou ktorého sa dá platiť za školné, príspevky a iné výdavky spojené so školou Chicago Sun-Times Vďaka nízkym, až nulovým poplatkom za prevod hoci aj malej čiastky, sa bitcoin stal novou obľúbenou metódou platby za tieto noviny publikované v USA. Predstavenstvo vedenia novín dúfa, že si týmto krokom udržia v dnešnej tzv. digitálnej dobe stálych čitateľov a získajú aj mnoho nových. WordPress Známy webový softvér určený na tvorbu webových stránok, ktorý je síce zdarma, avšak niektoré služby a iné produkty na jeho doplnenie sú spoplatnené a takýto poplatok spoločnosť už prijíma aj v mene bitcoin. Dish Ďalšia veľká americká spoločnosť, ktorá prijíma platby v tejto mene. Spoločnosť podniká so satelitnou televíziou. BiznisWeb.sk Slovenská spoločnosť zaoberajúca sa predajom web stránok, internetových obchodov, registrácie domén, tvorby web dizajnu a podobne. Spoločnosť prijíma platbu v bitcoinoch, ktoré prekonvertuje služba BitPay do meny euro a takto 47

prekonvertované pôvodne bitcoiny pošle na účet spoločnosti. Spoločnosť teda dostane zaplatené v eurách a obchod prebehne v súlade so zákonom. 2.3 Nelegálne aktivity spojené s menou bitcoin Napriek tomu, že anonymita nebola prioritou pri vytváraní tejto meny, stala sa jednou z jej najpodstatnejších charakteristík, ktorá je pre používateľov veľkým pozitívom. Táto skutočnosť však má za následok vznik rozličných nelegálnych aktivít nakoľko je znemožnené vypátranie majiteľa náhodne vygenerovanej adresy nakoľko na jej vytvorenie nie je potrebné poskytnúť akékoľvek údaje o jeho osobe a v prípade potreby je možné vygenerovať veľký počet ďalších adries, na ktoré je možné poslať bitcoiny získané nelegálnou činnosťou. Zoznam takýchto činností zahŕňa: 2.3.1 Pranie špinavých peňazí Peniaze pochádzajúce z nelegálnych aktivít je možné policajnými zložkami vypátrať a z tohto dôvodu je potrebné ich dostať do podoby, v ktorej by nebolo možné ich nijako spojiť s takýmito činnosťami. Dodnes je pranie peňazí neoddeliteľnou súčasťou akéhokoľvek väčšieho nelegálneho obchodu. Pranie peňazí je realizované rôznymi metódami, počínajúc pašovaním väčšieho množstva hotovosti, končiac až pri vytvorení fiktívnych spoločností, či skutočných spoločností s fiktívnymi zárobkami. Všetky tieto spôsoby sú vo veľkom množstve využívané, avšak majú tú chybu, že môžu byť sledované a vypátrané od najmenšieho článku celej nelegálnej organizácie, eventuálne až k najvyššie postaveným členom. Riešenie pre tento, hoci asi len pre kriminálnikov, nedostatok ponúka práve bitcoin keďže takto nelegálne získané peniaze je možné prekonvertovať do tejto kryptomeny na anonymné adresy, z ktorých sa rovnako anonymne dajú takéto peniaze získať, dokonca podľa okolností aj s možným zárobkom, záležiac od kurzu meny v danom období. 48

2.3.2 Predaj nelegálnych predmetov a látok Bitcoiny v súvislosti s nelegálnymi aktivitami nie sú limitované iba na pranie špinavých peňazí. Táto mena ponúka taktiež možnosti nákupu napríklad drog, zbraní, falošných bankoviek a donedávna podľa našich informácií aj ľudských orgánov ľudovo takpovediac na počkanie. Ani táto mena nie je zárukou úplnej anonymity a aj keď sa môžeme domnievať, že nákup pomocou tejto meny prebieha v anonymite, je stále možné vystopovať minimálne jednu stranu nelegálneho obchodu. Z tohto dôvodu používajú kriminálnici pri svojich obchodoch protokolu TOR (The Onion Router). Sieť TOR umožňuje svojím používateľom prehliadať webové stránky anonymne pomocou niekoľkých ochranných opatrení. Správa pôvodného odosielateľa v sieti TOR je niekoľkonásobne zašifrovaná, vrátane IP adresy odosielateľa aj prijímateľa, a je zaslaná do koncovej destinácie pomocou niekoľkých náhodne zvolených uzlov tejto siete. Uzly samotné nevidia obsah správy a sú schopné dešifrovať iba destináciu nasledovného uzla, do ktorého má správa doraziť. Až finálny uzol je schopný dešifrovať pôvodnú správu, ktorú posunie adresátovi. Takýto spôsob prepravy správy je veľmi zložité, zatiaľ až nemožné vysledovať, čo potvrdila aj NSA. Jediný spôsob sledovania takejto komunikácie po internete je sledovanie odosielateľa aj prijímateľa správy, avšak ak ten, kto chce komunikáciu sledovať nepozná adresáta, je takéto sledovanie znemožnené. Ani poskytovateľ internetového pripojenia nevie, aké údaje takáto správa obsahuje. Aby bolo sledovanie znemožnené úplne, profesionálnejší a/alebo paranoidnejší používatelia pristupujú k sieti TOR pomocou takzvaných LiveCD operačných systémov, teda systémov, ktoré sú spustiteľné priamo z CD/DVD alebo USB nosiča a ich údaje sa uchovávajú priamo v operačnej pamäti počítača a nie na jeho pevnom disku. To zabezpečuje, že do takéhoto operačného systému nemôžu byť nahrané žiadne cudzie súbory, napríklad teda softvér na monitorovanie aktivít takýchto používateľov. Takýto operačný systém ani neukladá žiadne osobné nastavenia, ani údaje nakoľko princíp fungovania operačnej pamäte počítača spočíva v tom, že jej obsah sa po ukončení dodávky elektrickej energie, teda po vypnutí počítača, vymaže. LiveCD operačný systém, konkrétne napríklad priamo za účelom anonymity vytvorený Anonym.OS, založený na linuxovej distribúcií s integrovaným prehliadačom TOR a inými opatreniami na zachovanie anonymity tvorí ideálny prostriedok na vykonávanie nelegálnych obchodov. 49

2.3.3 Poskytovanie nelegálnych služieb V predchádzajúcej kapitole sme sa dozvedeli o sieti TOR, avšak nepovedali sme si, že TOR dokáže pristupovať aj k takzvanému hlbokému webu, kde je poskytovanie takýchto služieb ešte anonymnejšie. Hlboký web je totiž charakterizovaný tým, že z bežného internetového prehliadača nie je umožnené k nemu pristupovať. Jeho adresy nemajú klasický tvar typu www, ale vyskytujú sa v podobe napríklad http://o6klk2vxlpunyqt6.onion, čo je adresa stránky, ktorá ponúka falšovanie euro bankoviek. Medzi ostatné služby ponúkané pomocou hlbokého webu patria: Falšovanie dokladov na objednávku Hackerské služby na objednávku Krádeže na objednávku Šírenie nelegálneho obsahu Šírenie firemných tajomstiev Šírenie vládnych dokumentov Vraždy na objednávku Nedávny známy prípad stránky, ktorá poskytovala takéto služby a existovala v prostredí hlbokého webu, sa stala stránka menom Silk Road. Táto stránka poskytovala za bitcoiny tisíce produktov. Išlo o 340 variácií rozličných drog, vrátane tých najtvrdších. Federálny úrad pre vyšetrovanie, FBI, zadržal osobu podozrivú z prevádzky spomínanej stránky. Hoci v októbri roka 2013 počiatočne zadržal taktiež viac než 26 tisíc bitcoinov, v tej dobe zodpovedajúcich hodnote približne 3,6 milióna USD a neskôr v tom istom mesiaci, sa im podarilo zaistiť 144 tisíc BTC, v hodnote približne 28 miliónov USD, sa na hlbokom webe objavila stránka Silk Road 2.0, na základe čoho bol prepustený pôvodný podozrivý. Silk Road 2.0 sa dodnes vyšetruje, pričom boli zatknuté minimálne tri podozrivé osoby. Hoci komunikácia pomocou siete TOR je značne spomalená šifrovaním a komunikáciou prostredníctvom niekoľkých uzlov, aj napriek tomu, že stránky hlbokého webu kvôli bezpečnosti a urýchleniu prehliadania nepoužívajú žiadne výpočtovo, ani pamäťovo náročné prostriedky ako videá, flash, či audio súbory (viď obrázok 14, strana 50), si našiel tento spôsob svoje miesto medzi prostriedkami kriminálnikov. 50

Obrázok 14. Stránka poskytujúca ukradnuté účty služby PayPal v prostredí hlbokého webu Zdroj: vlastné spracovanie podľa http://qbikfpcr4mhqoumm.onion/ 51

3 Získanie a dostupnosť meny bitcoin 3.1 Získavanie bitcoinov V teoretickej časti tejto práce sme sa síce oboznámili s možnosťami, ako sa dopracovať k získaniu bitcoinov, avšak aby sme naplnili jeden z čiastkových cieľov práce, je potrebné, aby sme prakticky vyskúšali niekoľko metód, ktoré nás k získaniu bitcoinov povedú. V tejto tretej kapitole zistíme a určíme, či je pre bežného domáceho používateľa jednotlivca vhodnejším spôsobom ťažba pomocou hardvérového vybavenia alebo je výhodnejšie zaobstarať si menu inou metódou. Pozorovať budeme najdôležitejšie faktory, akými sú čas, za ktorý daná metóda bude vykazovať návratnosť investícií použitých na jej realizáciu, výška počiatočnej investície, prípadne cena kontinuálnej podpory a prevádzky skúmanej metódy a taktiež dôležitým faktorom pre naše pozorovanie bude náročnosť realizácie pre bežného používateľa vzhľadom na to, že menu ako takú by mal byť schopný používať každý človek bez ohľadu na jeho vzdelanie a technické zručnosti. 3.1.1 Ťažba bitcoinov pomocou CPU Začiatky získavania bitcoinov neboli vždy spojené kolísavými cenami na burzách, ale boli sprevádzané práve ich ťažbou. V počiatkoch vzniku tejto meny išlo o ambiciózny a zaujímavý projekt, ktorý lákal síce nemalé množstvá ľudí, avšak málokto z nich bol ochotný za túto menu aj zaplatiť skutočnými peniazmi. Vzhľadom na základy celej sústavy bitcoin, konkrétne na to, že aby bolo možné bitcoiny nakúpiť, je potrebné ich najprv vyťažiť, a teda vytvoriť, aby bolo možné vôbec čo kúpiť, sa stala táto mena rozšírenou, pretože náročnosť výpočtov potrebných na ich vygenerovanie bola nízka a rovnako aj konkurencia v tomto súboji používateľov zapojených v celom procese. V kapitole 1.5.3 tejto práce sme sa dozvedeli, že na získanie a generovanie bitcoinov je potrebné počítať hashe blokov, v ktorých sa nachádzajú najnovšie transakcie, ktoré ešte neboli akceptované v sieti a práve na to slúžia práce tieto výpočty. Na ich realizáciu potrebujeme procesor, ktorý je priamo konštruovaný, aby vykonával rozličné výpočty. Prvou možnosťou, ktorá vývojárov v dobe vzniku bitcoinu oslovila, bolo CPU (Central Processing Unit), teda procesor počítača, ktorý môžeme považovať za jeho 52

mozog, nakoľko sa stará o vykonávanie inštrukcií a výpočtov. Obsahuje ho každý počítač a je veľmi flexibilný v zmysle jeho pracovných vlastností. Je možné získať CPU s veľmi dobrým pomerom ceny a výkonu alebo vysokovýkonný CPU, či podľa potreby aj taký, ktorý sa vyznačuje nízkou spotrebou. Máme dokonca možnosť vytvoriť systémy, v ktorých je použitých niekoľko takýchto jednotiek. Hoci procesor je silný nástroj umožňujúci vygenerovať milióny hashov za sekundu, je dnes už veľmi neefektívny pre ťažbu bitcoinov a podpora vývoja softvéru, ktorý by ho používal ako ťažobný nástroj, je už prakticky nulová a vývoj sa sústreďuje na využívanie výpočtového potenciálu grafických kariet a špecializovaných zariadení ASIC (Application Specific Integrated Circuit), vyrobených na účely vykonávania konkrétnej úlohy, v prípade bitcoinu teda počítanie SHA-256 hashov. Nakoľko bežní používatelia počítačov a potenciálni domáci používatelia bitcoinu nevlastnia sofistikované vybavenie určené na ťažbu bitcoinu, rozhodli sme sa vyskúšať ťažiť túto menu počas doby jedného týždňa na dvoch štandardných počítačoch, ktoré sa bežne nachádzajú v domácnosti. Ide o vybavenie reprezentujúce typické počítače v priemernej domácnosti. Jeden počítač je klasického stolového prevedenia, druhý je notebook. Parametre počítačov sú uvedené v tabuľkách 5 a 6. Tabuľka 5. Počítačová zostava použitá na meranie efektívnosti ťažby bitcoinu (stolový počítač) Zostava 1 v prevedení desktop Procesor Intel Core 2 Quad Q9300 (2,5 GHz) Grafická karta Asus nvidia GTX 260 (576MHz), 896MB DDR3 (1 998MHz) RAM Kingston HyperX Blu 4GB DDR3 (1 600MHz CL9) Zdroj: vlastné spracovanie Tabuľka 6. Počítačová zostava použitá na meranie efektívnosti ťažby bitcoinu (notebook) Zostava 2 v prevedení notebook Procesor Intel Core i3-2310m (2,1 GHz), 2 jadrá, 4 vlákna Grafická karta AMD Radeon HD 6490M (800MHz), 1GB GDDR5 (1 998MHz) RAM Samsung 4GB DDR3 (1 333 MHz CL9) Zdroj: vlastné spracovanie Ako pool, pomocou ktorého budeme ťažiť bitcoiny sme si zvolili pool s názvom Bitminter. Učinili sme tak kvôli jeho ľahkému nastaveniu, výhodným podmienkam používania, prehľadnej stránke a taktiež kvôli stabilite. Ťažili sme približne počas doby celého jedného týždňa. Cenu elektrickej energie sme určili podľa cenníka cien a 53

podmienok odberu v jednotlivých sadzbách pre odberateľov elektriny v domácnosti od sprostredkovateľa Stredoslovenská energetika, a.s., ďalej iba SSE, platného od 01.01.2014, z ktorého vyplýva pre nami používanú sadzbu DD2, že cena za 1kW/h sa rovná 0,1295021 EUR. Ako softvér pre ťažbu sme vybrali softvér s názvom Pooler-Cpuminer verzie 2.4, taktiež známy ako minerd. Učinili sme tak z dôvodov nízkej podpory CPU minerov. Snažili sme sa nájsť aj iný softvér, avšak žiadny už nemal v dnešnej dobe podporu, prípadne trpel nedostatkom využitia výkonu procesora. Minerd bol oproti iným softvérovým riešeniam časovo s ukončením podpory najbližšie k dátumu konania nášho merania. Naša ťažba všetkými metódami vytvorila dokopy 192 798 proofs of work (viď obrázok 15), teda dôkazov práce, a za odmenu sme celkovo získali 0,00082312 BTC. Obrázok 15. Dôkazy práce získané počas jedného týždňa rozličnými metódami na počítačovej zostave 1 Zdroj: vlastné spracovanie podľa https://bitminter.com/ Nami dosiahnutých 1 984 dôkazov práce pomocou CPU sme dosiahli pri výkone približne 2,7 MHash/s na jedno jadro, teda približne 10,8 MH/s celkového výkonu procesora zostavy číslo 1. V tomto bode sme si chceli poznamenať hodnotu 1 984 ako hodnotu, od ktorej by sme zahájili ťažbu na počítačovej zostave číslo 2, kde rozdiel výslednej hodnoty a tejto poznamenanej hodnoty by bol výsledkom práce zostavy číslo 2. Naše meranie zostavy číslo 2 však preukázalo neočakávane podpriemerné výsledky, konkrétne výkon procesora na úrovni iba 9,10-9,35 khash/s (viď obrázok 16, strana 54), teda približne tisíc násobne menej, ako tomu bolo pri zostave číslo 1. 54

Obrázok 16. Stav výkonu použitého pri ťažbe metódou CPU prostredníctvom zostavy číslo 2 Zdroj: vlastné spracovanie Pri nameranej priemernej spotrebe až 94,7W zostavy číslo 2, ktorej meranie sme vykonali pomocou meracieho zariadenia VoltCraft Plus Energy Monitor 3000, oproti 168W zostavy číslo 1, bolo pokračovanie merania pri takomto výkone zbytočné a energeticky nákladné. Výpočtami sme preto začali počítať akú sumu by sme zarobili po týždni neustálej prevádzky zostavy číslo 2. Postupovali sme nasledovne. P = celkový počet dôkazov za prácu (192 798) Pcpu1 = počet dôkazov za prácu CPU zostavy číslo 1 (1 984) B = celková odmena získaná za prácu všetkými metódami (0,00082312) O = odmena za 1 dôkaz za prácu O O = 0,000000004269339 Ocpu1 = odmena za celkovú prácu vykonanú pomocou CPU1 Ocpu1 O Pcpu1 alebo Ocpu1 Ocpu1 = 0,000008470 Pasic = počet dôkazov za celkovú prácu vykonanú pomocou ASIC minerov (189 056). Ich spoločný výkon bol približne 1GHash/s, z čoho môžeme určiť počet dôkazov získaných na 1GH/s PGH/h = počet dôkazov získaných za hodinu pri rýchlosti 1GHash/s. Dostaneme ako celkový počet dôkazov ASIC minerov vydelený počtom hodín v týždni keďže meranie trvalo týždeň PGH/h Pasic 168 55

PGH/h = 1125,333333 Pcpu2/h = počet dôkazov na zostave číslo 2, ktorý by sme boli získali za hodinu pri rýchlosti 9KHash/s Pcpu2/h PGH/h 0,000009 Pcpu2/h = 0,010128 Ocpu2/h = odmena za prácu, ktorá by bola vykonaná pomocou CPU zostavy číslo 2 za 1 hodinu Ocpu2/h Pcpu2/h O Ocpu2/h = 0,000000000043240 Výsledky našich meraní a výpočtov sú zapísané v nasledujúcich tabuľkách: Tabuľka 7. Spotreba a zárobok v bitcoinoch na zostave číslo 1 Nečinný počítač Ťažba s CPU Spot reba 1W/ h 136 192 Cena el. energie za 1 deň 0,4226 94854 0,5967 45677 Zdroj: vlastné spracovanie Cena el. energie za 1 týždeň 2,9588 63981 4,1772 19738 Počítačová zostava 1 Cena el. energie za 1 mesiac 12,6808 45632 17,9023 70304 Cena el. energie za 1 rok 152,170 147584 214,828 443648 Zárobo k za 1 deň Zárobo k za 1 týždeň Zárobo k za 1 mesiac Zárobo k za 1 rok - - - - 0,0000 01210 0,0000 08470 0,0000 36302 0,0004 35619 Tabuľka 8. Spotreba a zárobok v bitcoinoch na zostave číslo 2 Nečinn ý počítač Ťažba s CPU Spo treb a 1W /h 16, 3 94, 7 Cena el. energ ie za 1 deň 0,050 6612 22 0,294 3323 73 Zdroj: vlastné spracovanie Cena el. energ ie za 1 týžde ň 0,354 6285 51 2,060 3266 10 Cena el. energ ie za 1 mesia c 1,519 8366 46 8,829 9711 86 Počítačová zostava 2 Cena el. energie za 1 rok 18,238 03974 7 105,95 96542 37 Zárobok za 1 deň 0,000000 Zárobok za 1 týždeň Zárobok za 1 mesiac Zárobok za 1 rok - - - - 00103775 67 0,000000 0072642 97 0,000000 0311327 02 0,000000 3735924 28 56

Z našich výpočtov a meraní, ktorých výsledky sú uvedené v tabuľkách 7 a 8 na strane 55 je evidentné, že ťažba pomocou zostavy číslo 2 by priniesla len minimálny zárobok v bitcoinoch v porovnaní so zostavou číslo 2. Aj napriek tomu je však aj zostava číslo 1 nesporne nevýhodným nástrojom na získavanie bitcoinov pomocou ťažby s využitím CPU. Naše predpovede zárobku po dobu jedného roka môžu byť navyše pravdivé iba za predpokladu nezmenenej zložitosti riešenia výpočtov v sieti bitcoin. Tá má však stúpajúcu tendenciu a nami predpokladané zárobky by v skutočnosti mali ešte menšiu hodnotu. Záverom je, že táto metóda nedokáže vygenerovať dostatočné množstvo bitcoinov, aby pokryla náklady na svoju prevádzku a už vôbec nie na počiatočnú investíciu, ktorá by bola vynaložená do kúpy vybavenia vykonávajúceho takúto činnosť.. 3.1.2 Ťažba bitcoinov pomocou GPU Predchádzajúca metóda sa ukázala ako veľmi neefektívna a nevýhodná, preto sme sa rozhodli meranie uskutočniť aj pomocou grafického procesora GPU. GPU dokáže určité výpočty spracovať rýchlejšie než CPU, čoho je možné využiť napríklad, okrem hrania počítačových hier, aj pri konvertovaní video súbor z jedného formátu do druhého alebo pri vypočítavaní správania sa predmetov podľa fyzikálnych zákonov v počítačových simuláciách. Pre naše meranie sme si zvolili populárny softvér s názvom cgminer, ktorý podporoval ťaženie pomocou GPU až do svojej verzie 3.7.2, ktorú sme vyplývajúc z toho použili v tejto metóde. Jeho aktuálna verzia ku dňu 27.05.2014 bola verzia 4.3.4. Aj pri tomto meraní sme použili rovnaké postupy a zostavy, ako pri predchádzajúcej metóde ťažby. Počítačová zostava číslo 2 bola opäť problémová a v tomto prípade sa nám ani nepodarilo vykonať meranie pretože softvér cgminer sa pri zostave 2 okamžite po svojom spustení samočinne ukončil. Predpokladali sme, že tento stav nastal nekompatibilitou s ovládačmi, ktoré sme následne odinštalovali a odskúšali sme ich odlišnú verziu, avšak ani to nepomohlo s týmto problémom. Skúsili sme taktiež končiac neúspechom znovu prebrať softvér cgminer z internetu. Hoci pre účely nášho merania nebolo toto zlyhanie priaznivé, čiastočne sme dúfali v takýto výsledok. Zlyhanie na takejto úrovni ukazuje totiž, že pre bežného používateľa nemusí byť ťažba meny bitcoin vôbec použiteľná a nekompatibilita sa môže vyskytnúť s akýmkoľvek hardvérom. Navyše vyplývajúc z tabuľky číslo 9, na strane 57, môžeme pozorovať, že ani metóda ťažby 57

pomocou GPU, aj napriek tomu, že má potenciál byť výkonnejšia, ako ťažby pomocou CPU, je rovnako nevýhodná. Naše meranie zobrazené v tejto tabuľke je navyše skreslené tým, že sme nepovolili využitie plného výkonu grafického procesora. Jeho väčšie vyťaženie sa prejavovalo v celkovom spomalení systému, jeho nestability, takzvanom zamŕzaní a celkovo v neschopnosti plynulého fungovania. Maximálny dosiahnutý výkon našej grafickej karty bol 36 MHash/s, avšak systém už vykazoval spomínané problémy. Znížili sme preto intenzitu využitia grafického procesora na približne 15 MH/s (viď obrázok 17). Neskôr sme nastavili automatickú reguláciu výkonu, čo viedlo k poklesu až na 8 až 12 MH/s. Obrázok 17. Stav výkonu použitého pri ťažbe metódou GPU prostredníctvom zostavy číslo 1 Zdroj: vlastné spracovanie Tabuľka 8. Spotreba a zárobok počítačovej zostavy číslo 1 pri ťažbe pomocou GPU Počítačová zostava 1 Cena Cena Spot el. el. reba energie energie 1W/ za 1 za 1 h deň týždeň Nečinný 0,4226 2,9588 136 počítač 94854 63981 Ťažba s GPU 212, 8 0,6613 93125 4,6297 51876 Zdroj: vlastné spracovanie Cena el. energie za 1 mesiac 12,6808 45632 19,8417 93754 Cena el. energie za 1 rok 152,170 147584 238,101 525043 Zárobo k za 1 Zároboo k za 1 deň týždeň - - 0,0000 0,00000 01072 075055 Zárobo k za 1 mesiac - 0,0000 32166 Zárobo k za 1 rok - 0,0003 85997 58

Naše meranie nás presvedčilo, že aj táto metóda ťažby bitcoinov je taktiež neefektívna, nepraktická a stratová. 3.1.3 Ťažba bitcoinov pomocou ASIC zariadení Metódy ťažby pomocou prostriedkov, ktoré majú slúžiť na chod samotného systému a majú taký vysoký odber elektrickej energie, akými sú CPU a GPU je absolútne neefektívny, ako sa nám podarilo dokázať v kapitolách 3.1.1 a 3.1.2, preto sme sa rozhodli vykonať meranie na zariadeniach ASIC, teda ako sme už spomínali, zariadeniach vytvorených za špecifickým účelom. Výrobca týchto zariadení oficiálne pre ne udáva maximálnu spotrebu 3W pri výkone 333 MHash/s. Takéto parametre sú v porovnaní s predchádzajúcimi metódami nesporne výhodnejšie. Nakoľko ASIC zariadenia ťažiace kryptomeny nie sú štandardným vybavením počítačov a ani sa obvykle nenachádzajú v domácnostiach, je ich potrebné zakúpiť. Vzhľadom na to, že v Slovenskej republike nebolo jednoduché v čase realizácie merania nakúpiť ASIC zariadenia určené na tento účel, museli sme ich objednať zo zahraničia, čo viedlo k oddialeniu uskutočnenia tohto merania. Jednotlivé ceny komponentov tak, ako sme za ne zaplatili my, sú uvedené v tabuľke číslo 9. Tabuľka 9. Ceny komponentov použitých pri metóde ťaženia bitcoinov pomocou ASIC zariadení Zariadenie Cena 2x ASIC miner + poštovné 30,88 eur USB rozbočovač BELKIN USB HUB 2.0 4-port Travel USB ventilátor Cena nami zakúpených komponentov + 14 eur 3,80 eur 48,68 eur Chladič AKASA AK-786 (avšak predávaný aj s vlastným ventilátorom) 6,12 eur Zdroj: vlastné spracovanie 3x predlžovací kábel USB Cena s komponentmi, ktoré sme už vlastnili 1,77 eur 56,57 eur 59

Vyrobili sme jednoduchú konštrukciu na uchytenie a chladenie našich ASIC minerov a pre účely úspory financií v prípade stratovej prevádzky zariadení, sme túto konštrukciu zhotovili zo súčiastok, ktoré sme už predtým vlastnili, čo je možné vidieť v tabuľke číslo 9, na strane 58, vo forme dvoch rôznych cien. Konštrukcia pozostáva z hliníkového pasívneho chladiča, 4 portového USB rozbočovača s vlastným napájacím zdrojom, predlžovacích USB káblov, ventilátora s USB napájaním a samotných ASIC minerov. Vzhľadom na to, že ASIC minery sa prehrievajú, vybavili sme model aj digitálnym teplomerom malých rozmerov, ktorý je možné zapnúť alebo vypnúť tlačidlom podľa potreby, aby nedochádzalo k hoci malým, no aj tak zbytočným stratám energie. Celá konštrukcia je zobrazená na obrázku číslo 18. Obrázok 18. Konštrukcia slúžiaca na lepšie uchytenie, prenos a chladenie ASIC minerov Zdroj: vlastné spracovanie Nevýhodou týchto malých zariadení je, že musia byť pripojené k hostiteľskému počítaču a nedokážu pracovať samostatne. Na ich prevádzku však nie je potrebné výkonné hostiteľské zariadenie a dokážu spolupracovať aj s počítačmi s nízkym výkonom ako sú staršie notebooky alebo dokonca Raspberry Pi, čo je počítač o veľkosti približne kreditnej karty, s hardvérom podobným hardvéru dnešných chytrých telefónov, na ktorom je primárnym operačným systémom Linux. V dôsledku toho dochádza k šetreniu spotreby elektrickej energie. Čo sa týka spotreby samotných zariadení, zariadenia sa pripájajú pomocou USB rozhrania a hoci je možné, aby fungovali čisto z elektrickej energie dodávanej hostiteľským počítačom, je odporúčané a pri vyššom počte zariadení aj 60

nevyhnutné, aby boli pripájané pomocou USB rozbočovača s vlastným napájaním. Nami meraná zostava zariadení si rovnako vyžadovala napájanie z externého zdroja. Spotrebu rôznych kombinácií zariadení použitých v tejto metóde znázorňuje tabuľka 10. Tabuľka 10. Tabuľka vychádzajúca z merania ASIC zariadení Spotreba wh Cena za 1 deň Cena za 1 týždeň Cena za 1 mesiac Cena za 1 rok Zariadenie USB HUB,3x ASIC miner nečinný 4,2 0,013053812 0,091376682 0,39161435 4,699372205 USB HUB,3x ASIC miner ťažiaci 8,9 0,027661649 0,19363154 0,829849457 9,958193482 USB HUB,3x ASIC miner,ventilátor nečinný 5,9 0,018337497 0,128362482 0,550124921 6,60149905 USB HUB,3x ASIC miner,ventilátor ťažiaci 11,2 0,034810164 0,243671151 1,044304934 12,53165921 Hostiteľský notebook nečinný 16,3 0,050661222 0,354628551 1,519836646 18,23803975 Hostiteľský notebook + USB HUB nečinný 19 0,059052958 0,413370703 1,771588728 21,25906474 Hostiteľský notebook + USB HUB ťažiaci 23,5 0,073039184 0,511274291 2,191175532 26,29410638 Zdroj: vlastné spracovanie Tabuľka 11. Tabuľka znázorňujúca nameraný zárobok ASIC zariadení počas jedného týždňa a jeho predpokladaný vývoj až do doby jedného roka Zárobok za 1 deň Zárobok za 1 týždeň Zárobok za 1 mesiac Zárobok za 1 rok Zariadenie USB HUB, 3x ASIC miner, ventilátor 0,000115306 0,000807144 0,003459189 0,04151027 Zdroj: vlastné spracovanie Podľa celkového počtu dôkazov práce a dôkazov práce získaných pomocou ASIC zariadení sme zistili v porovnaní s ostatnými metódami ťažby bitcoinov, že práve tieto zariadenia sú zodpovedné za približne 98% všetkých dôkazov práce, a teda aj bitcoinov, ktoré sme zarobili. Naše meranie tak dokázalo, že v oblasti bitcoin miningu sú ASIC zariadenia bezpochybne najvýkonnejšie a najvýhodnejšie v pomere ceny a výkonu. 61

3.1.4 Ťažba pomocou chytrých telefónov a tabletov Iným prostriedkom ťažby meny bitcoin je ťažba pomocou mobilných zariadení, konkrétne chytrých telefónov, či tabletov. Architektúra, na ktorej sú založené ich CPU neumožňuje dosiahnuť vysokú rýchlosť ťažby a ich GPU nie sú využívané na ťažbu pretože nie sú vhodne sprístupnené vývojové nástroje pre tieto procesory tak, aby sa dali využiť na výpočet hashov namiesto grafických operácií. Ako sme sa mohli dočítať už v analytickej časti práce, konkrétne v kapitole 2.1.2, tieto zariadenia sú náchylné na útoky, ktoré môžu mať za následok to, že takéto zariadenie bude zneužité na ťažbu bitcoinu v rámci siete botnet. V tej istej kapitole sme si taktiež uviedli, že takéto útoky na zariadenia už v minulosti boli vykonané vďaka ich nenápadnosti, v spojení s potenciálne veľkým množstvom takto napadnutých zariadení. Rozhodli sme sa vykonať meranie, ktoré by ukázalo akým výpočtovým výkonom takéhoto zariadenia vôbec disponujú. Pre toto meranie sme sa rozhodli použiť platenú aplikáciu s názvom DroidMiner, ktorej cena ku dňu 10.06.2014 bola 1,36 eur (https://play.google.com/). Telefóny, ktoré sme použili pre naše meranie sú telefóny opäť reprezentujúce bežne používané telefóny strednej a vyššej triedy, kľúčové parametre ktorých pre toto meranie môžeme vidieť v tabuľkách 12 a 13. Tabuľka 12. Parametre telefónu číslo 1 Telefón 1, Sony Xperia Acro S Procesor Dual Core ARMv7 1,5GHz RAM 1GB Zdroj: vlastné spracovanie Tabuľka 13. Parametre telefónu číslo 2 Telefón 2, Ulefone P6 Procesor MTK6589T Quad core Cortex A7 1,5GHz RAM 2GB Zdroj: vlastné spracovanie Opäť aj pri tejto metóde používame rovnaké postupy, ako tomu bolo v kapitole 3.1.1 až 3.1.3, teda stále používame mining pool s názvom BitMinter a meriame počas doby jednej hodiny spotrebu nečinného zariadenia a zariadenia práve ťažiaceho. Takto zozbierané údaje je možné vidieť v tabuľke 14 a tabuľke 15. 62

Tabuľka 14. Spotreba a predpokladaný zárobok telefónu číslo 1 1 ja dr o 2 ja dr á Výko n KH/s Sp otr eba W/ h 678,2 6 1250, 4 6 Cena el. energi e za 1 deň 0,018 64830 2 0,018 64830 2 Zdroj: vlastné spracovanie Cena el. energi e za 1 týžde ň 0,130 53811 7 0,130 53811 7 Cena el. energi e za 1 mesia c 0,559 44907 2 0,559 44907 2 telefón 1 Cena el. energi e za 1 rok 6,713 38886 4 6,713 38886 4 Záro bok za 1 deň 0,000 0000 7820 0736 0,000 0001 4417 9004 Zárobok za 1 týždeň BTC 0,0000005474 05152 0,0000010092 53025 Zárobok za 1 mesiac BTC 0,000002 34602207 8 0,000004 32537010 7 Zárobok za 1 rok BTC 0,000028 15226493 9 0,000051 90444128 5 Tabuľka 15. Spotreba a predpokladaný zárobok telefónu číslo 1 1 ja dr o 2 ja dr á 4 ja dr á Výko n KH/s Sp otr eba W/ h 440,2 4 892 4 1602, 7 4 Cena el. energi e za 1 deň 0,012 43220 2 0,012 43220 2 0,012 43220 2 Zdroj: vlastné spracovanie Cena el. energi e za 1 týžde ň 0,087 02541 1 0,087 02541 1 0,087 02541 1 Cena el. energi e za 1 mesia c 0,372 96604 8 0,372 96604 8 0,372 96604 8 telefón 2 Cena el. energi e za 1 rok 4,475 59257 6 4,475 59257 6 4,475 59257 6 Zárobok za 1 deň 0,000000 05075783 5 0,000000 10285322 4 0,000000 18480141 5 Zárobok za 1 týždeň BTC 0,000000 35530484 8 0,000000 71997256 7 0,000001 29360990 3 Zárobok za 1 mesiac BTC 0,000001 52273506 2 0,000003 08559671 7 0,000005 54404244 3 Zárobok za 1 rok BTC 0,000018 27282074 0 0,000037 02716060 9 0,000066 52850931 5 Pohľad na samotnú aplikáciu nám poskytuje obrázok číslo 19, na strane 64. 63

Obrázok 19. Snímok z aplikácie ťažiacej bitcoiny na chytrom telefóne číslo 1 pri použití jedného jadra Zdroj: vlastné spracovanie Zaujímavosťou je, že podľa našich meraní spotreba oboch telefónov pripojených v napájacom adaptéri bola rovnaká pri ťažbe bitcoinu s použitím technológie ako wifi, tak aj 3G, ba dokonca sme zistili, že spotreba v nabíjačke nezáleží ani od toho, či zariadenie práve ťaží alebo nie. Záber na výstup zariadenia merajúceho spotrebu telefónu číslo 1 zobrazuje obrázok 20 Obrázok 20. Výsledok merania spotreby telefónu 1 ťažiaceho menu bitcoin Zdroj: vlastné spracovanie Naším zistením je, že aj keď telefóny nedisponujú vysokým výkonom, ich zraniteľnosť z nich robí ideálne ťažobné nástroje pre potenciálnych útočníkov. Pre bežného 64

používateľa však dokážu predstavovať nástroj s výhodnejším pomerom ceny a výkonu vzhľadom na ich spotrebu, než sú metódy použitia CPU a GPU. 3.1.5 Nákup a predaj pomocou burzy Z údajov, ktoré sme získali pokusmi súvisiacimi s ťažbou bitcoinov, jednoznačne vyplýva, že atraktívnosť a dostupnosť meny bitcoin pomocou takýchto metód je z nášho pohľadu pre bežného používateľa prakticky neexistujúca. Alternatívnou metódou získania bitcoinov, poprípade metódou pre dosiahnutie výnosu pomocou predaja takto získaných bitcoinov, je obchodovanie na burze. Burza ako taká je vo všeobecnosti vnímaná ako synonymum rizika a je známe, že ak sa používateľ vyberie touto cestou, mal by disponovať veľkou trpezlivosťou a nerobiť unáhlené rozhodnutia. Aby sme demonštrovali, že mena bitcoin a jej zaobstarávanie nie je stratová záležitosť a dá sa na nej dokonca zarobiť, rozhodli sme sa zakúpiť menu bitcoin pomocou burzy Localbitcoins.com. Túto burzu sme si vybrali z dôvodov pozitívnych recenzií od používateľov, výhodného kurzu, rýchleho a dôveryhodného spracovania transakcií a taktiež vzhľadom na to, že si burza nevyžaduje citlivé údaje od svojich klientov. Ostatné populárne burzy, konkrétne aj nami zvažované a odskúšané BTC-e, či Bitstamp.net, si vyžadujú poskytnutie citlivých údajov ako sú meno a priezvisko potvrdené dokladmi a to napríklad pasom, či vodičským preukazom a taktiež adresu trvalého bydliska potvrdenú napríklad dokladom o zaplatení účtov za byt. Poskytnutie takýchto údajov môže byť veľmi nebezpečné a priamo eliminuje jedno z hlavných lákadiel meny bitcoin a tým je anonymita jej používateľov. Poskytnutie takýchto údajov považujeme za zbytočné a nebezpečné a ich proces ich overenia dokáže byť časovo veľmi náročné. Na burze Localbitcoins.com sme teda vytvorili účet v priebehu niekoľkých minút bez potreby poskytnutia akýchkoľvek citlivých údajov. Po vytvorení účtu sme bankovým prevodom zakúpili menu bitcoin v hodnote 170 eur. Kúpa sa uskutočnila dňa 30.03.2014 podľa kurzu 339,37 EUR/BTC a získali sme 0,50092820 BTC, ktoré nám boli prevedené na adresu, vytvorenú priamo stránkou samotnej burzy. Požiadavka na kúpu bitcoinov je znázornená na obrázku 21, na strane 65. 65

Obrázok 21. Požiadavka na kúpu bitcoinov na burze Localbitcoins.com Zdroj: vlastné spracovanie podľa https://localbitcoins.com/ Ako sme spomínali, o burzách je známe, že ak sa rozhodneme pracovať s nimi, je potrebné disponovať trpezlivosťou a netreba robiť unáhlené rozhodnutia, napríklad v podobe rýchleho predaja predmetu, s ktorým obchodujeme, v prípade poklesu jeho ceny na burze v predstave, že tým zabránime väčšej strate prostriedkov, ktoré sme investovali do jeho kúpy. Týmito pravidlami sme sa riadili pri realizácií tejto metódy získavania bitcoinu a taktiež aj pri jeho následnom predaji, ktorý sme sa rozhodli uskutočniť pre doplnenie poznatkov ohľadom tejto meny. Nami zakúpenú menu bitcoin sme predali až o takmer 2 mesiace od jeho kúpy, konkrétne dňa 28.05.2014, nakoľko vzhľadom na vtedajší kurz sme boli už schopní aspoň čiastočne vykompenzovať stratu, ktorá nám vznikla kúpou ťažobného vybavenia, teda najmä ASIC minerov a USB rozbočovača, v jednej z predchádzajúcich metód získavania tejto meny, ktorej sme sa venovali v podkapitole 3.1.3. Presná suma, za ktorú sme predali 0,5009 BTC je 206,77 eur pri predajnom kurze 412,80 eur za jeden bitcoin, a teda náš zárobok sa rovnal sume 36,77 eur, pričom nám vo virtuálnej peňaženke ešte ostalo 0,0000282 BTC. Výsledok predaja meny je zobrazený na obrázku 22, na strane 66. 66