Internet Najväčšia počítačová sieť sieť sietí Verejne dostupná počítačová sieť, spájajúca veľa menších sietí po celom svete Internet : počítače a zariadenia, ktoré zabezpečujú komunikáciu medzi nimi služby, ktoré poskytuje Princípy Internetu Internet je decentralizovaná sieť nemá žiadny centrálny uzol, ani vlastníka, ani centrálneho správcu Používa technológiu prepínania paketov (údaje sa neprenášajú naraz, ale delia sa na menšie časti - pakety)
Vznik Internetu Dôvody vzniku : potreba bezpečnej a spoľahlivej komunikácie aj v čase vojny; prepojenie počítačov kvôli výmene informácií ARPANET považuje sa za predchodcu Internetu, v r. 1969 ARPANET spájal 4 uzly - University of California v Los Angeles, Stanford Research Institute, the University of California-Santa Barbara, the University of Utah 1971 vznikol prvý program pre posielanie elektronickej pošty 1973 pripájajú sa prvé uzly z Európy (Nórsko, Veľká Británia) ARPANET sa stáva medzinárodnou sieťou; väčšina komunikácie na sieti sú e-maily 1983 základným protokolom sa stáva TCP/IP (až dodnes) 1984 Domain Name System - DNS
Ďalšie významné udalosti 1986 vzniká NSFNET, spája 5 superpočítačových centier (Princeton University, Pittsburgh, University of California v San Diego, University of Illinois, a Cornell University), časti ARPANETU vláda pripojila k NFSNETu, v priebehu roka sieť spája okolo 10000 počítačov. 1988 komunikácia v reálnom čase - Internet Relay Chat 1990 - ARPANET prestáva existovať, zostáva NSFNET, je možné prvé komerčné pripojenie do siete 199O vzniká World Wide Web, hypertext, autor - Tim Berners-Lee 1995 - NSFNET sa vracia k úlohe výskumnej siete a Internet je prepájaný cez siete poskytovateľov; WWW sa stáva najpopulárnejšou službou 1997 viac ako 10 miliónov počítačov pripojených do Internetu a je registrovaných viac ako milion doménových názvov dnes - http://www.itnews.sk/tituly/pc-revue/2014-12-17/c167001-velkyprehlad-kto-ma-najrychlejsi-a-najdostupnejsi-internet-na-svete
Služby Internetu WWW World Wide Web - systém webových stránok zobrazovaných pomocou webového prehliadača e-mail elektronická pošta neinteraktívna komunikácia, dnes aj interaktívna komunikácia VoIP (Voice over IP) telefonovanie pomocou Internetu protokol SIP, je súčasťou iných aplikávií Skype interaktívna komunikácia, proprietárny protokol FTP prenos súborov DNS Domain Name System preklad doménových adries na IP adresy a naopak zdieľanie súborov (film, hudba YouTube,...) sociálne siete Facebook, Twitter služobné protokoly DHCP automatická konfigurácia staníc pre komunikáciu v sieťach s TCP/IP protokolom ďalšie služby a protokoly (torrenty, online hry, )
ISP Internet Service Provider poskytovateľ pripojenia do Internetu poskytuje pre koncových používateľov prístup k službám Internetu za poplatok Spôsoby pripojenia do Internetu prostredníctvom káblov (kovových alebo optických) výhodou je bezpečnosť a spoľahlivosť nevýhodou je nižšia dostupnosť (potreba vytvoriť kabeláž rozkopávky, vŕtanie v budovách, vyššie náklady) bezdrôtové pripojenie výhodou je dostupnosť nevýhodou je nižšia bezpečnosť a závislosť od počasia
Pripojenie pomocou káblov ISDN telefónna linka, používajú sa dva kanály typu B, každý s rýchlosťou 64 kbps, je možné súčasne telefonovať a byť pripojený do Internetu (rýchlosť je 64 kbps) alebo použiť obidva kanály na dátový prenos (rýchlosť je 128 kbps) DSL rýchle a spoľahlivé pripojenie, rýchlosti sú v Mbps; zvyčajne domácnosti používajú ADSL rýchlosť je väčšia k používateľovi ako od neho; toto pripojenie nie je dostupné všade, limitom je vzdialenosť od digitálnej ústredne pevná linka - niekedy je telefónna linka vyhradená len pre dátové prenosy pomerne drahé prípojka káblovej televízie - rýchle a spoľahlivé optické káble vysoké prenosové rýchlosti (10 150 Mbps)
Bezdrôtové pripojenie Wi-Fi problémy s bezpečnosťou, nutnosť priamej viditeľnosti na vysielač poskytovateľa pripojenia; je však dostupné bez potreby ťahať káble; rýchlosť je niekoľko Mbps (do 300 Mbps) mobilná telefónna sieť kedysi pomalé a drahé, dnes rôzne typy pripojenia, rýchlosti sú v Mbps satelitné pripojenie drahé, používa sa zvyčajne tam, kde nie je iná možnosť
Adresy v Internete IP adresy IP adresy číselné IPv4 32 bitové číslo rozdelené na 4 osembitové čísla oddelené bodkou, zapisuje sa v desiatkovej sústave, napr. 192.168.255.10 IPv6 128 bitové číslo, zapisuje sa ôsmimi hexadecimálnymi číslami (t.j. číslami v šestnástkovej sústave, napr. 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334) IP adresy používajú pri komunikácii počítače. Dnes spravuje prideľovanie adries organizácia Internet Assigned Numbers Authority (IANA), ktorá deleguje prideľovanie blokov IP adries regionálnym registrátorom (v Európe je to RIPE Network Coordination Centre). IPv4 neposkytuje v súčasnosti dostatočný počet adries, preto bol vyvinutý protokol IPv6.
Adresy v Internete doménové adresy Slovné adresy, používajú ich ľudia Doménové meno je tvorené postupnosťou niekoľkých častí oddelených bodkami. Prvá časť je najkonkrétnejšia, môže popisovať jeden konkrétny počítač, posledná časť (napr. org) je najvšeobecnejšia, popisuje celú veľkú skupinu počítačov a sietí. Posledná časť sa nazýva doména najvyššieho radu (top-level domain, TLD). Časti sú tiež číslované (odzadu), takže napr. org je doména 1. úrovne, wikipedia.org je doména 2. úrovne atď.
Domény najvyššieho radu Sú pevne stanovené internetovou štandardizačnou organizáciou IANA. Národné TLD (country-code TLD, cctld) združujúce domény jedného štátu; sú to dve písmená, zodpovedajúce kódu krajiny podľa ISO 3166-1, napr. sk, at, au, cz Generické TLD (generic TLD, gtld) podľa zamerania organizácie, napr. org, com, edu, biz, net - nespojené s konkrétnym štátom (až na výnimku TLD mil a gov, ktoré sú z historických dôvodov vyhradené pre vojenské, resp. vládne počítačové siete v USA).
Doménová adresa www.gymmi.sk predstavuje konkrétny počítač doména najvyššej úrovne doména nižšej úrovne (subdoména) Zdroje: Wikipédia http://www.answers.com/topic/internet www.computerhistory.org