ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE ELEKTROTECHNICKÁ FAKULTA 282603201810xx NÁZOV PRÁCE BAKALÁRSKA PRÁCA 2018 Pavol Mrkvička
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE ELEKTROTECHNICKÁ FAKULTA NÁZOV PRÁCE Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Elektrotechnika 5.2.9 Elektrotechnika Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta Katedra výkonových elektrotechnických systémov Vedúci záverečnej práce: doc. Ing. Jozef Mrkvička, PhD. Žilina 2018 Pavol Mrkvička
Namiesto tejto stránky budete mať vložené zadanie DP (originál alebo kópiu)
BAKALÁRSKA PRÁCA Názov práce...... Fakulta elektrotechnická Katedra výkonových elektrotechnických systémov Priezvisko a meno... rok 2018 Počet strán... Počet obrázkov... Počet tabuliek... Počet grafov... Počet príloh... Použitá literatúra... Kľúčové slová: Anotácia v slov. jazyku: Anotácia v angl. alebo nemeckom jazyku: Vedúci bakalárskej práce:... Oponent:... Dátum odovzdania práce:...
OBSAH Úvod...1 1 Príklad formátovania textu v kapitolách (kapitola)...2 1.1 Adaptácia princípu triangulácie (subkapitola)...2 1.1.1 Zdroj informácie o zemnom spojení (časť subkapitoly)...2 1.2 Odvodenie vzťahov pre výpočet miesta zemného spojenia (subkapitola)...3 1.3 Algoritmus výpočtu (subkapitola)...3 2 Ďalšia kapitola...5... 2.1 Ďalšia kapitola (subkapitola)...x 2.1.1 Ďalšia kapitola (časť subkapitoly)...x 2.1.2 Ďalšia kapitola (časť subkapitoly)...x Záver...x Zoznam literatúry...x Prílohová časť (v prípade potreby)...x Ak pri vytváraní nadpisov jednotlivých kapitol a podkapitol budete používať príslušné štýly, Word sám dokáže vygenerovať obsah celého dokumentu!!!
ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV Skratky AIL CIS DOU PTN intenzita úrovne automatizácie (Automation Intensity Level) zákaznícky informačný systém (Customer Information System) diaľkovo ovládaný úsekový odpínač prístrojový transformátor napätia Symboly c C21 C22... rýchlosť svetla parazitná kapacita sekundárneho vinutia PTN pre meranie parazitná kapacita sekundárneho vinutia PTN pre ochrany
ÚVOD Presnejšie pokyny pre písanie bakalárskej práce máte na stránkach KVES v sekcii http://www.kves.uniza.sk/?menu=aktual&page=dok&path=/kvesnew/dokumenty/bakalarsk y_projekt Túto šablónu chápte ako pomôcku pri písaní Vašej bakalárskej práce. Od tejto kapitoly začínate číslovať stránky Vašej bakalárskej práce!!! 1
1 PRÍKLAD FORMÁTOVANIA TEXTU V KAPITOLÁCH (KAPITOLA) Na nasledovnej ukážke textu je prezentované formátovanie odstavcov, odrážok, obrázkov, tabuliek, vzorcov,...pôvodný text bol, za účelom vytvorenia šablóny, skrátený!!! 1.1 Adaptácia princípu triangulácie (subkapitola) Aby bolo možné zohľadniť vetvenie vedení 22 kv, je potrebné dodať druhý rozmer, čím sa lokalizácia miesta zemného spojenia stáva problémom hľadania bodu v rovine. Rovina tu predstavuje geografickú oblasť, ktorú napája konkrétne vedenie. Toto prirovnanie síce nie je úplne korektné z hľadiska elektrického, no vedie k myšlienke využiť pre lokalizáciu princíp triangulácie, ktorý sa pre podobné problémy úspešne používa v iných technologických odvetviach, napr. v telekomunikáciách pre lokalizáciu polohy mobilných telefónov za účelom vytvorenia spojenia medzi základňovou stanicou a mobilným telefónom [1], [2]. 1.1.1 Zdroj informácie o zemnom spojení (časť subkapitoly) Aby bolo možné použiť princíp triangulácie pre lokalizáciu miesta zemného spojenia na vedeniach 22 kv, je potrebné určiť nejaký zdroj informácie, ktorý je merateľný a zároveň má schopnosť v sebe niesť informáciu o mieste zemného spojenia použiteľnú pre samotný výpočet. Napríklad pre jednoduché distribučné vedenie (obr. 1.1), v ktorom by v úseku d vzniklo zemné spojenie, by v meracích bodoch A, B a C bola prítomnosť podpäťovej vlny nameraná v rôznych časových okamihoch (obr. 1.2). Obr. 1.1. Model jednoduchého rozvetveného vedenia 2
Obr. 1.2. Časový záznam detekcie šírenia podpäťovej vlny rôznymi meracími bodmi 1.2 Odvodenie vzťahov pre výpočet miesta zemného spojenia (subkapitola) Vzájomný vzťah medzi časmi detekcie podpäťovej vlny v dvoch meracích bodoch a vzdialenosťou týchto meracích bodov sa dá vyjadriť ako [11]: TX T T XY Y XY X Y, (1.1) kde TX a TY sú časy zistenia poklesu napätia v meracích bodoch X a Y, TXY je teoreticky vypočítaný čas šírenia sa podpäťovej vlny medzi meracími bodmi X a Y, LXY je vzdialenosť medzi meracími bodmi X a Y, LX a LY sú vzdialenosti meracích bodov X a Y od miesta poruchy. Aby bolo možné použiť princíp triangulácie, je potrebné pre určenie miesta zemného spojenia použiť najmenej tri meracie body (obr. 1.1). Potom je možné rovnicu (1.1) napísať pre každú dvojicu meracích bodov z obr. 1.1, pričom počet meracích bodov určuje počet rovníc: TA T T AB TB T T BC AC B C TA T T C AB BC AC A B A B C C,,. (1.2) 1.3 Algoritmus výpočtu (subkapitola) Algoritmus výpočtu pre lokalizáciu miesta zemného spojenia je veľmi jednoduchý. Pred samotným výpočtom je potrebné [4], [5]: poznať presnú polohu meracích bodov vo vedení, vypočítať z parametrov vedenia teoretickú rýchlosť šírenia podpäťovej vlny. Výpočet začína tým, že sa z nameraných časov a vypočítanej rýchlosti šírenia podpäťovej vlny vypočítajú ľavé strany rovníc (1.2). Potom sa vedenie rozčlení na zvolený počet 3
výpočtových bodov, pričom výpočtový bod predstavuje ľubovoľné miesto vedenia, pre ktoré sa miesto zemného spojenia počíta. Príklad aplikácie algoritmu výpočtu... Každý riadok tabuľky reprezentuje aplikáciu rovníc (1.2) na konkrétny výpočtový bod vedenia. Tab. 1.1. Hodnoty získané aplikovaním algoritmu na výpočtové body Ľavá strana rovníc (4.5) (km) Pravá strana rovníc (4.5) (km) VP T AB v T AC v T BC v L A L B L A L C L B L C 1 22 25 3 2 16 19 3 3 4 13 3 4 5,75 13,2 19,4 6 13 19 5 22 13 35 6 10 1 1 7 10 15 25 8 10 20 30 9 10 25 35 10 10 15 25 11 10 15 25 Ako vidieť z tabuľky 1.1, najmenší rozdiel ľavých a pravých strán vykazuje výpočtový bod 4. Ostatné výpočtové body vykazujú výraznú nerovnosť pre jednu, dve alebo všetky tri rovnice v (1.2) [15]. 4
2 ĎALŠIA KAPITOLA Nová kapitola má začínať na novej strane!!! Pri číslovaní obrázkov, tabuliek a vzorcov používajte označenie X.Y, kde X označuje číslo kapitoly a Y poradie obrázku v danej kapitole!!! 5
ZOZNAM LITERATÚRY [1] OBERT, V. 2006. Návraty a odkazy. Nitra: Univerzita Konštantína Filozofa, 2006. 129 s. ISBN 80-8094-046-0. [2] TIMKO, J., SIEKEL. P., TURŇA. J. 2004. Geneticky modifikované organizmy. Bratislava: Veda, 2004. 104 s. ISBN 80-224-0834-4. [3] HORVÁT, J. a kol. 1999. Anatómia a biológia človeka. 1. vyd. Bratislava: Obzor, 1999. 425 s. ISBN 80-07-00031-5. [4] SPEIGHT, J. G. 2005. Lange's Handbook of Chemistry. [online]. London: McGraw-Hill, 2005. 1572 p. [cit. 2009.06.10.] Dostupné na internete: <http://www.knovel.com/web/portal/basic_search/display?_ext_knovel_display_ bookid=1347&_ext_knovel_display_fromsearch=true&_ext_knovel_disp LAY_searchType=basic>. ISBN 978-1-60119-261-5. Zoznam použitej literatúry naformátujte podľa pokynov na stránkach KVES v sekcii http://www.kves.uniza.sk/?menu=aktual&page=dok&path=/kvesnew/dokumenty/bakal arsky_projekt súbor Príloha č. 1 písanie literatúry.pdf. 6
ŽILINSKÁ UNIVERZITA V ŽILINE ELEKTROTECHNICKÁ FAKULTA NÁZOV PRÁCE Bakalárska práca Prílohová časť Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Elektrotechnika 5.2.9 Elektrotechnika Žilinská univerzita v Žiline Elektrotechnická fakulta Katedra výkonových elektrotechnických systémov Vedúci záverečnej práce: doc. Ing. Jozef Mrkvička, PhD. Žilina 2016 Pavol Mrkvička
ZOZNAM PRÍLOH Príloha 1: Názov prílohy 1...x Príloha 2: Názov prílohy 2...x