Martin Grejták - Juraj Tej

E-GOVERNMENT V KONTEXTE VYUŽITIA ZRAKOVO POSTIHNUTÝMI OBČANMI 2 VISUALLY IMPAIRED CITIZENS AND E- GOVERNMENT Martin Grejták - Juraj Tej ABSTRACT The work discusses the issues of digital E inclusion, how visually impaired people can use information and communication technologies when communicating with the offices in a frame of E- government. The ways how PC and Internet are used by visually impaired people and those without visual impairment were compared in relevant studies. KEY WORDS E-Government. Internet. Information Society. Information and Communication Technologies. Citizens. Inclusion. Digital Divide. Barriers. Blind and Partially Sighted People. ÚVOD S vývojom spoločnosti sa vyvíja aj systém správy vecí verejných. Preto po tom čo sa spoločnosť zmenila v informačnú, v ktorej sa informácie stali dôležitým zdrojom ekonomického rastu, moci a vplyvu, s čím zákonite rástla potreba na ich rýchly, spoľahlivý a lacný prenos. Bolo prirodzeným krokom že aj verejná správa sa prispôsobovala týmto novým podmienkam. Preto taktiež začala s poskytovaním svojich služieb, po vzore v súkromnej sfére, prostredníctvom nových informačno-komunikačných technológií. e-government neznamená len jednoduchú aplikáciu informačnokomunikačných technológií do procesu komunikácie s úradmi, ale súvisí aj s reformou verejnej správy, pretože napomáha pri decentralizácii, zefektívnení fungovania, minimalizovaní nákladov ale súvisí aj s hospodárnosťou poskytovania verejných služieb. 2 Príspevok vznikol ako súčasť úlohy VEGA č. 1/4638/07 Výskum determinantov a aktivizujúcich prvkov akcelerácie regionálneho rozvoja a návrh znalostného modelu vedúceho k zvýšeniu konkurencieschopnosti regiónu s podporou špecifického marketingového inštrumentária. 45

MATERIÁL A METÓDA Ostatné obdobie ľudských dejín je poznačené rozsiahlym používaním nových technológií a s tým spojeným ich následným rýchlym rozvojom a prenikaním do všetkých oblastí života. Pozadu nezostala ani verejná správa. Najmä nové informačnokomunikačné technológie (IKT) zlepšili fungovanie verejného sektora, ktorý sa začal správať ekonomicky a e-government sa stal súčasťou rozvoja informačnej spoločnosti. Keďže nejde len o samotné rozšírenie komunikácie občana, či firmy s verejnou autoritou o ďalší komunikačný kanál, ale aj o organizačnú zmenu, je potrebné zhodnotiť prípadné bariéry jeho rozvoja, pretože funkčnosť e-governmentu nie je lacnou záležitosťou. Ak sú tieto elektronické služby poskytované fyzickým osobám, vtedy hovoríme o Government to Citizen (G2C) a im sa venujeme v tomto príspevku. Slovenská republika ako člen Európskej Únie sa zaviazala plniť aj jej ciele v tejto oblasti, s čím súvisí aj príprava webových stránok pre potreby komunikácie zdravotne postihnutých občanov. Preto je potrebné popísať aktuálny stav poskytovania služieb elektronickej vlády na Slovensku a porovnať ho s EÚ, pretože ide o permanentne sa vyvíjajúci proces, ktorý ale postupne sa z povedomia občana vytráca. Občan potrebuje komunikovať elektronicky nie iba so štátnou správou, ale aj o samosprávou - integrálnou súčasťou modernej verejnej správy [3, s. 25]; rovnako sa táto možnosť využíva aj v environmentálnom reportingu, ktorý sa stáva čoraz viac sledovaný občanmi [8, s. 6], ale využíva sa bez rozdielu v krajinách V4 [10, s. 35]. Komunikácia zrakovo postihnutých občanov má svoje špecifiká aj v elektronickej podobe, chceme poukázať na jej špecifiká a rozdiely v požívaní informačnokomunikačných technológií a e-governmentu medzi zrakovo postihnutými a zdravými ľuďmi, pretože ak má byť tento nový systém verejnej správy efektívny, musí byť prístupný pre každého. V práci boli využité metódy zberu údajov a ich analýza spojenú s komparáciou, využitá bola i metóda hodnotenia. V časti komparácie e-governmentových činností zrakovo postihnutých a zdravých občanov sme dedukovali a analyzovali spôsob používania PC a internetu, následne sme tento spôsob porovnávali a prostredníctvom indukcie a syntézy sme dospeli k hlavným rozdielom pri používaní e-governmentu týmito dvoma skupinami, na základe využitia časových štúdií. 46

DOSIAHNUTÉ VÝSLEDKY A DISKUSIA e-government a e-inklúzia Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) [13] vo svojom výskume konštatovala, že definície e-governmentu možno rozdeliť do troch základných skupín: 1. e-government ako dodávanie internetovej (on-line) služby a inej na internete založenej aktivity ako e-konzultácia, 2. elektronická vláda je prirovnávaná k použitiu IKT vo vláde. Dôraz je obvykle kladený na dodávanie služieb a spracovanie údajov, 3. najrozsiahlejšie definovanie zahŕňa všetky aspekty vládnej aktivity. e-government predstavuje kapacitu/schopnosť k zmene verejnej správy prostredníctvom používania IKT, alebo e-government je používaný na opísanie novej formy vlády postavenej na IKT. Tento aspekt je bežne spojený s používaním internetu. Samotná OECD [13] elektronickú vládu charakterizuje ako: Použitie informačnej a komunikačnej technológie a obzvlášť internetu ako nástroja na dosahovanie lepšej vlády. Slovenská republika ako člen Európskej únie si uvedomuje dôležitosť efektívneho fungovania verejného sektora, ktoré je možné dosiahnuť práve prostredníctvom IKT, prijala aj definíciu e-governmentu vytvorenú Európskou Komisiou (EK). EK [4] charakterizuje elektronickú vládu ako: použitie informačnej a komunikačnej technológie vo verejných správach v kombinácii s organizačnou zmenou a novými schopnosťami a skúsenosťami, za účelom zlepšiť verejné služby a demokratické procesy a posilniť podporu verejným politikám. Na základe známych a posudzovaných faktov môžeme využiť aj nasledujúce definovanie e-governmentu ako stupňa modernizácie verejnej správy, ktorý je spojený s jej technologickou a organizačnou transformáciou s cieľom zabezpečiť viac otvorený, inkluzívny a produktívny verejný sektor na základe nových požiadaviek vonkajšieho i vnútorného prostredia. Je potrebné si uvedomiť už pri budovaní samotného e-governmentu a jeho neskoršom používaní princíp, ktorý načrtol Prof. Manuel Castells [1], že...internet má byť použitý občanmi na sledovanie ich vlády - viac než vládou na sledovanie ich - občanov. Prioritným cieľom e-governmentu je vytvoriť fungujúci a efektívny systém a prispieť k inklúzii verejnej správy. Pojem inklúzia, súvisí aj s pojmom exklúzie. Sociálna exklúzia je: sociálny proces, založený na sociálnych rozdieloch, ktorý vedie k 47

marginalizácii jednotlivcov a skupín pokiaľ ide o spoločenské ciele. Vylúčenie nastane vtedy, keď jednotlivci alebo sociálne skupiny zostali vzadu alebo nemajú prospech z rovnakých príležitostí dosahovať spoločenské ciele [4]. Základom pre takéto vylúčenia sú sociálne nerovnosti, ktoré sa viažu na rôzne faktory ako napr. príjem, pohlavie, národnosť, vek, vzdelanie, zamestnanie, profesionálne spoločenské postavenie, obydlie, rodinné pomery, handicap, geografická lokalizácia, atď. Sociálna inklúzia a rovnocennosť je potom definovaná ako: stav, v ktorom sú občania integrovaní do spoločnosti vzhľadom na základné hospodárske, kultúrne a sociálne podmienky, bez ohľadu na tom kto sú alebo kde žijú [10]. Sociálna inklúzia je taktiež sociálno-ekonomickým procesom, ktorý nie je len jednoduchým opozitom sociálnej exklúzie, pretože zahŕňa aj tých, ktorí sú v nebezpečí vylúčenia. Proces sociálnej inklúzie sa spolieha na tri dimenzie [4]: 1. prekonávanie nevýhod vyplývajúcich zo sociálnych rozdielov, za účelom zabrániť procesy vylúčenia, 2. spojujúce príležitosti ponúkané prostredníctvom cielených spoločenských zásahov, za účelom obmedziť existujúce rozdiely a zlepšiť kvalitu života v spoločnosti, 3. postarať sa o účasť a splnomocnenie v prichádzajúcich spoločenských procesoch, za účelom zlepšiť individuálny a kolektívny prejav, občianske väzby a spoluúčasť na demokracii. V tomto kontexte, e-inkluzivita je v podstate spoločenská inkluzivita v znalostnej spoločnosti. Uvedomujúc si možnosti IKT, Európska komisia vytvorila ad-hoc skupinu, ktorá mala za cieľ zhodnotiť a detailne popísať aktuálne hlavné otázky týkajúce sa Inkluzivity e-governmentu. [10] uvádza závery skupiny zaoberajúcej sa touto problematikou, ktoré boli prezentované v roku 2006 v Bruseli: 1. postupné zlepšovanie oblastí inkluzívneho e-governmentu, 2. nastavenie všeobecných a odsúhlasených konkrétnych politických prioritných cieľov do roku 2010, 3. uskutočňovať vytýčené ciele prostredníctvom cestovnej mapy akcií v tejto oblasti. Kľúčovými faktormi tvorby e-inkluzivity sú: e-accessibility, e-orientácia socio-kultúrne postoje a stanoviská, digitálna gramotnosť, e-participácia ochota 48

zapojiť sa do informačnej spoločnosti, e-užívanie stupeň používania IKT len na poskytovanie informácií, alebo aj na komunikáciu, alebo na transakciu a e- Splnomocnenie, ktoré zahŕňa uskutočňovanie demokracie cez IKT, podporu záujmových skupín, tvorbu vyjadrení a zaujímanie postojov (obrázok 1). Obr. 1: Súčasti e-inkluzivity Zdroj: autori Podľa Organizácie spojených národov e-inklúzia vyžaduje zmenu v zameraní zo samostatnej technológie na presadzovanie rovnakého prístupu k znalostnej ekonomike, sociálnym a kultúrnym príležitostiam pre všetkých ľudí. e-inklúzia predstavuje holistickú cestu k predchádzaniu rizikám vzniku, rozširovania priepasti, aby sa zaistilo, že znevýhodnení ľudia nezostanú pozadu a aby sa vyvarovalo novým formám exkluzivity spôsobených bariérami vyplývajúcich z dôchodku, vzdelania, pohlavia, jazyka, obsahu. To znamená, že každý jednotlivec má tú istú šancu na účasť a na získanie úžitkov z príjmu, zamestnania atď. v spoločnosti [16]. Toto graficky zobrazuje obrázok 2, kde priemerná vzdialenosť každej skupiny alebo jednotlivca od benefitov vyplývajúcich z techniky musí byť rovnaká, aj pri nerovnakom ekonomickom prístupe jednotlivých aktérov. Digitálne odlúčenie, alebo aj digitálne vylúčenie znamená podľa Kaplana [10] rozdiel medzi tými, ktorý sú vecne splnomocnení podieľať sa na informáciách a znalostnej spoločnosti a ekonomike, a tými ktorí nie sú. Digitálna exklúzia nie je len druhou stranou mince e-inklúzie. Niektorí jednotlivci si nemôžu dovoliť používať IKT napriek tomu, že majú požadované prostriedky, schopnosti a patričnú úroveň vedomostí. Odlúčenie odkazuje na nedobrovoľné vylúčenie, zatiaľ čo e-inklúzia zahŕňa navyše element ochoty. 49

MUŽI MLADÍ Prístup k rurálnym oblastiam Prístup k dôchodku Prístup k technickým znalostiam Internet PC Prístup k jazykovým znalostiam DÔCHODCOVIA Mobilný telefón Prístup k vhodnému obsahu HANDICAPOVANÍ Prístup k dôležitým kultúrnym informáciám TV Telefón Satelitná komunikácia ŽENY Uvedomovanie si informačnej spoločnosti Prístup ku vzdelaniu ETNICKÉ MINORITY Prístup k urbanizovaným oblastiam Obr. 2: Model e-inklúzie Zdroj: United Nations 2005 [16] Okrem prístupu a dostupnosti k IKT, ktoré sú najčastejšími bariérami pre účasť na elektronickej vláde, priepasť je častejšie meraná v "stupňoch" a môže bezvýhradne odkazovať na prahové úrovne, za ktorými sa odlišnosti zmenia na podstatné a nastáva rozdielnosť [10]. digitálne odlúčenie nie len o prístupe k IKT, ale aj schopnostiach používať tieto moderné technológie. Inými slovami, problém digitálneho odlúčenia je zloženým výsledkom rozdielnych procesov, ktoré sa týkajú najmä [5]: 1. Prístupu rôzni jednotlivci, skupiny, oblasti majú rozdielne možnosti prístupu k relevantnej infraštruktúre (agregovaná telekomunikačná infraštruktúra alebo špecifické zariadenia ako PC alebo DSL). 2. Oprávnenia rôzni jednotlivci, skupiny majú rozdielne úrovne spôsobilosti vzhľadom na používanie špecifických technológií. 50

3. Adaptovania predpokladá spoľahlivú úroveň prístupu, pretrvávajú rozdiely v rýchlosti adaptovania, používania špecifických technológií, ktoré sa týkajú rozdielnych postojov tvárou v tvár IKT. Tieto tri skupiny procesov sú však ešte závislé od ďalších faktorov ako sú: 1. Dôchodok a sociálne postavenie domácnosti s nižším dôchodkom sú viac náchylné k problémom. 2. Geografické charakteristiky územia niektoré služby sú horšie dostupné v odľahlých, ťažko prístupných geografických oblastiach (horské oblasti) ako v iných oblastiach. 3. Historické aspekty v niektorých geografických oblastiach, hoci tieto majú priaznivé prírodné podmienky sú služby v nich horšie dostupné kvôli predchádzajúcemu historickému vývoju (bývalé pohraničné oblasti, oblasti postihnuté vojnovým konfliktom). 4. Vzdelanie verejné služby najviac potrebujú tí, ktorí majú len základné vzdelanie, pretože tí sú väčšmi náchylní k problémom. 5. Vek s rastúcim vekom sa zvyšuje aj potreba verejných služieb, toto sa týka najmä dôchodcov, zvláštnou skupinou sú deti. 6. Handicap ľudia s telesnou alebo duševnou poruchou potrebujú väčšiu podporu zo strany štátu, ako ostatní. Krivka tvaru S popisuje proces šírenia inovácií v závislosti od rýchlosti adaptovania a času (obrázok 3). Akákoľvek inovácia je najprv adoptovaná priekopníkmi, ktorí sú nasledovaní počiatočnými používateľmi. Nasledovne generalizácia celej ekonomiky a spoločnosti je výsledkom zväčšujúcej sa škály výnosov (a z tohto dôvodu zmenšovania nákladov) vo výrobnej sfére a zmien v štruktúre spotreby. Analytici obyčajne rozoznávajú štyri postupné obdobia: 1. počiatočná adaptácia priekopníkmi a prvými používateľmi; 2. odraz zainteresovanie väčšieho počtu užívateľov (asi do 50 % potenciálu difúzie) a tvorba masovej "kultúry" moderných produktov a služieb; 3. demokratizácia v zmysle progresívneho preniknutia na trh pre väčšinu možných užívateľov; 4. saturácia, keď rozšírenie dosahuje svoj strop. 51

Rozdiely v miere adaptácie medzi skupinami používateľov začína už na najnižšom stupni. Zvýši sa v priebehu fázy odraz, takým spôsobom, že "difúzne odlúčenie" môže byť medzi rozdielnymi skupinami v spoločnosti. Rozdiely medzi podskupinami sa ale zmenšujú v priebehu fázy demokratizácia. V stupni saturácia, len malý podiel používateľov ostáva vylúčených alebo zostane na okraji. Obr. 3: Adaptácia inovácií v čase Zdroj: einclusion@eu [4], autori Digitálne odlúčenie má dva stupne. Prvý je spojený s prístupom k IKT a druhý zahŕňa faktory, ktoré ovplyvňujú tých, ktorí majú prístup k IKT, či tieto prostriedky využijú aj pre prístup k verejným službám. Prvý stupeň digitálneho odlúčenia - v súčasnosti má prístup k internetu len 49 % domácností v EÚ 27 (EÚ 25 51 %; EÚ 15 54 %). Teda druhá polovica obyvateľstva tento prístup nemá. Poskytovatelia verejných služieb a správne orgány potrebujú zabezpečiť, aby sa pri všetkých úsiliach ohľadne zlepšovania verejných služieb dostávalo rovnakej pozornosti potrebám tých, ktorí nie sú on-line, ako aj tých, ktorí sú. Na dosahovanie tohto cieľa je potrebné prijať politiku prístupu, ktorá musí zahŕňať celú populáciu, a preto taký komplexný prístup musí zahŕňať tri hlavné oblasti podpory prístupu, a to pomoc pri získaní on-line prístupu (nedostatok záujmu, nákladov a iné faktory spôsobujúce nedostatok príležitostí, nedostatok schopností); zaistiť prístup k online službám prostredníctvom medzičlánkov (jednotlivci, dobrovoľníci, mimovládne organizácie, profesionáli, ktorí pomáhajú používateľom pri prístupe, v začiatkoch a pri používaní e-governmentu) a zaistiť taký prístup pre všetkých, aby mohli využívať 52

služby ekvivalentnej kvality (základné právo na efektívnu interakciu s verejnými autoritami pre všetkých zákaz diskriminácie). Druhý stupeň digitálneho odlúčenia - nie všetci používatelia internetu úplne využívajú príležitosti, ktoré im poskytuje on-line prístup k verejným službám. Napríklad, prieskum euser [7] zistil, že nadpolovičná väčšina (51 %) internetových používateľov využíva ehealth služby, ale už len dvaja z piatich využívali internet v tomto kontexte na učenie (e-learning),a na dôvažok menej ako jedna pätina (18 %) ho využíva na e- Government. Je všeobecne známe, že človek je tvor pohodlný, preto radšej preferuje prístup k internetu z domu a ľahko ovládateľné a intuitívne programy, ktoré si nevyžadujú vyššiu úroveň digitálnej gramotnosti. Aj preto, že otázky, ktoré občan prejednáva s verejnými autoritami sa poväčšine dotýkajú životných podmienok jeho, či jeho príbuzných, je občan vzhľadom na uvedené pohodlný používať tieto nové technológie. Základné a najviac rozšírené členenie služieb e-governmentu je delenie do skupín podľa objektov, ktorým sa tieto služby poskytujú. Teda na e-government určený pre občanov, tzv. Government To Citizens G2C, ktorému sa venujeme v našom príspevku. Základné služby poskytované tejto skupine sú [11]: 1. Daň z príjmu fyzických osôb deklarácia, oznámenie priznania. 2. Vyhľadávanie pracovného miesta. 3. Príspevky sociálneho zabezpečenia: a. príspevky v nezamestnanosti, b. rodinné prídavky, c. náklady na zdravotnú starostlivosť, d. príspevky študentom. 4. Osobné doklady (cestovný pas a vodičský preukaz). 5. Registrácia motorových vozidiel (nové, ojazdené a dovezené autá zo zahraničia). 6. Stavebné povolenie. 7. Oznámenie polícii (napríklad v prípade krádeže). 8. Verejné knižnice (funkcieschopnosť katalógov, vyhľadávacích pomôcok). 9. Osvedčenia (narodenie, svadba) žiadosť a dodanie. 10. Zápis na vysokú školu. 11. Oznámenie o presťahovaní. 53

12. Zdravotnícke služby. Bariéry e-governmentu Rozdelenie bariér vo využívaní e-governmentu je všeobecne rozdelené podľa toho kde vznikajú, na akej strane pôsobia. Prehľad druhou bariér poskytuje tabuľka 1. Najčastejšie ide o bariéry spôsobené: 1. ponukou zo strany vlády, 2. dopytom zo strany občanov a firiem, 3. systémom zo strany informačných technológií, 4. prostredím. Tab. 1: Prehľad druhov bariér podľa jednotlivých skupín ich výskytu Pôvod a výskyt bariéry Druh bariéry Strana Strana ponuky dopytu Systém Prostredie Odpor, stálosť, zotrvanie Technické Efektívna adaptácia Administratívne Súkromie a ochrana Dizajn a vzhľad Právne Dostupnosť Náklady Dôvera Koordinácia Znovuvyužitie Správne právo Zdroj: Grejták, M. 2007 [9] Pre potreby nášho skúmania sa budeme venovať bariéram, ktoré vyplývajú z dizajnu a vzhľadu jednotlivých stránok e-governmentu, pretože na základe nariadenia vlády majú byť prispôsobené aj handicapovaným občanom. Služby e-governmentu musia byť navrhnuté tak, aby pomohli čo najefektívnejšie užívať jeho výhody a takto motivovať a rozšíriť aj počet jeho potenciálnych užívateľov, zabezpečiť proces digitálnej inklúzie spôsobenej predchádzajúcim prístupom. K najčastejším problémom patria: 54

1. aplikácie e-governmentu majú obtiažne používanie toto je spôsobené najmä rozdielnym chápaním a používaním IKT tvorcami týchto systémov od chápania a požívania koncového spotrebiteľa. Preto je nevyhnutné, aby títo tvorcovia prešli školeniami a následne sa stotožnili s potrebami a požiadavkami zákazníkov, teda vytvárali tzv. user friendly systémy. Tomuto však musí predchádzať rozsiahly prieskum, alebo aspoň dôkladný rozbor úspešných elektronických služieb v súkromnom sektore; 2. problémy s vyhľadávaním informácií už na stránke, nejednotnosť dizajnu vládnych stránok možné riešenie objednanie jedného týmu na tvorbu stránok a systémov e- Governmentu, alebo vydanie predpisu, ktorý by upravoval jednotnosť dizajnu. Týmto by sa významne posilnili synergické efekty novej verejnej správy, najmä úspora času a nákladov; 3. problémy spôsobené pri používaní stránok špecifickými skupinami obyvateľstva jedná sa hlavne o starších ľudí, ktorý si vyžadujú jednoduchšie verzie systémov, pretože sa pomalšie adaptujú na nové technológie. Ďalšou významnou skupinou, ktorá s problémami využíva e-systémy verejnej správy sú ľudia s rôznymi telesnými handicapmi. Napr. pre nevidiacich a slabozrakých je potrebné prispôsobiť internetové stránky do jednoduchšej a najmä prehľadnejšej verzie. Nevidiaci používatelia na získavanie informácií z webových stránok používajú tzv. hlasové alebo hmatové výstupy, pomocou ktorých je im zverejnený text na webových stránkach hlasom predčítaný (čítač obrazovky), alebo na špeciálnom zariadení (tzv. braillovskom riadku) zobrazovaný v braillovom písme. Slabozrakí ľudia používajú tzv. softwarové lupy alebo zväčšovacie programy, pomocou ktorých si obsah web stránok zväčšujú. Niekedy však samotné zväčšenie nestačí a je potrebné upraviť aj farebnú schému alebo kontrast farieb či blikanie. Aby zrakovo postihnutému návštevníkovi boli informácie na stránkach dostupné je nevyhnutné splniť nasledujúce [14]: grafické objekty, ktoré slúžia k ovládaniu stránky musia mať definovanú textovú alternatívu; informácie oznamované prostredníctvom skriptov, objektov, kaskádových štýlov, obrázkov a iných doplnkov na strane používateľa, sú prístupné aj bez ktoréhokoľvek z týchto doplnkov; 55

tabuľky musia byť vytvorené podľa špecifických pravidiel, napr. musí byť linearizovaná po riadkoch; prispôsobenie klikateľných máp, ktoré nahrádzajú niekoľko odkazov na ďalšie stránky, v lepšom prípade ich úplné odstránenie; obmedziť automatické zmeny obsahu stránky, pretože čítač obrazovky po každej aktualizácii začína čítať stránku znovu od začiatku a tak sa používateľ vôbec nemusí dostať k informáciám, ktoré hľadá; označenie každého odkazu by malo výstižne popisovať jeho cieľ nezávisle na okolitom kontexte; informácie oznamované farbou sú prístupné aj bez farebného rozlíšenia; farby popredia a pozadia musia byť dostatočne kontrastné a na pozadí nie je vzorka znižujúca čitateľnosť. Takto upravené web stránky sú označované ako Blind Friendly (obrázok 4). Obrázok 4: Blind Friendly označenia Metodika Blind Friendly okrem užívateľov so zrakovým postihnutím akceptuje vo svojich pravidlách aj iné znevýhodnené skupiny užívateľov ako napr. užívateľov s telesným postihnutím, užívateľov ktorí nepoužívajú majoritný internetový prehliadač, a taktiež užívateľov s alternatívnymi zobrazovacími zariadeniami. Rozširovanie poskytovania služieb v elektronickej podobe má byť na Slovensku realizované podľa harmonogramu v dokumente s názvom Návrh cestovnej mapy zavádzania elektronických služieb verejnej správy, ktorý schválila vláda SR v októbri 2005. Podľa tohto dokumentu by poskytovanie on-line i ďalších služieb egovernmentu v SR malo byť realizované cez ústredný portál verejnej správy. Takýto portál bol vytvorený a sprístupnený v roku 2003 na adrese www.obcan.sk. V polovici roku 2006 56

bol portál Občan.sk inovovaný, nahradený portálom Portal.gov.sk, ktorý vystupuje ako ústredný portál verejnej správy (ÚPVS), zabezpečuje centrálny a jednotný prístup k informačným zdrojom a službám verejnej správy. Informácie (rady, návody, popisy), ktoré návštevník permanentne vyhľadáva, sú mnohokrát súčasťou informačných serverov jednotlivých rezortov (prevádzkuje ho Úrad vlády v súčasnosti na internetovej adrese http://www.portal.gov.sk). Cieľom od spustenia portálu Občan.sk bolo tieto informácie a služby zintegrovať a prehľadnou a prístupnou formou poskytovať používateľovi. Ten istý cieľ si kladie aj Portal.gov.sk [15, s. 41-53]. Analýza používania e-governmentu zrakovo postihnutými Jedným z hlavných cieľov a zároveň problémov inkluzívneho e-governmentu je zabezpečiť, aby elektronické verejné služby boli prístupné pre každého bez ohľadu na miesto, čas a príslušnosť ku sociálnej skupine. Zvláštnou skupinu, pre ktorú treba prispôsobovať podmienky, procesy a prostredie e-governmentu tvoria ľudia s telesným postihnutím - v našom prípade sme sa zamerali na jednu skupinu handicapovaných ľudí, a to na zrakovo postihnutých. Cieľom bolo zhodnotiť podmienky a prostredie používania výpočtovej techniky osobami so zrakovým postihnutím a na základe zistených špecifík poukázať na rozdielnosť vo využívaní služieb elektronickej vlády touto skupinou obyvateľstva v porovnaní so zvyškom obyvateľstva bez postihnutia. Aby boli výsledky relevantné, bolo potrebné, aby bola zmeraná rýchlosť pripojenia do internetu (t.j. akú dobu z celkového času potrebného na vykonanie úlohy zaberalo čakanie na zobrazenie obsahu jednotlivých stránok z dôvodu nedostatočnej prenosovej rýchlosti). Respondent mal vykonať 3 úlohy, ktoré boli svojim zadaním identické (vyhľadanie presne stanovenej informácie na webe). Jednotlivé úlohy sa líšili len vyhľadávanou informáciou a internetovou stránkou, na ktorej sa táto informácia nachádzala. Pri plnení úlohy bol meraný čas potrebný na vykonanie samotnej úlohy a taktiež počet úkonov (kliknutí myši, klávesnice alebo iného zariadenia). Každý respondent pri každej z úloh uvádzal svoje subjektívne hodnotenie jednoduchosti používania danej internetovej stránky pri plnení zadania (v rozpätí 0-10 bodov). Na výskume sa zúčastnilo celkovo 45 respondentov. Z tohto počtu bolo 26 mužov a 19 žien. Všetci boli v produktívnom veku, keď najmladší boli dvaja čerství absolventi strednej školy, muž a žena (19 rokov). Najstarším účastníkom bol 62 ročný muž. Priemerný vek respondentov bol 32,58 roka. U účastníkov prevládalo vysokoškolské vzdelanie (30), traja muži absolvovali strednú 57

školu bez maturity, ostatní mali stredoškolské vzdelanie s maturitou. Na základe zdravotného stavu je možné účastníkov rozdeliť do dvoch skupín: 1. osoby so zrakovým postihnutím (skupina C), 2. osoby bez zrakového postihnutia (skupiny A, B). Tab. 2: Prehľad skupín účastníkov Skupina A Skupina B Skupina C Pohlavie Bez zrakového postihnutia s cestou Bez zrakového postihnutia a bez cesty Zrakovo postihnutí Spolu Priemerný vek SŠ SŠ bez maturity VŠ spolu SŠ SŠ bez maturity VŠ spolu SŠ VŠ spolu muž 3 2 7 12 3 1 7 11 1 2 3 26 33,31 žena 1-7 8 4-5 9-2 2 19 31,58 Spolu 4 2 14 20 7 1 12 20 1 4 5 45 32,58 Vo výberovom súbore bolo 5 zrakovo postihnutých osôb. Jeden muž a jedna žena boli slabozrakí, ďalší muž bol prakticky nevidiaci, jedna žena a jeden muž boli nevidiaci. Osoby bez postihnutia zraku sme rozdelili pre potreby výskumu na 2 podskupiny. Prvá mala rovnaké podmienky ako nevidiaci a slabozrakí, teda mala presne určenú cestu k cieľovej informácii (skupina A), druhá skupina sa mala dopracovať k cieľovej informácii bez pomoci presnej cesty (skupina B). Sumárny prehľad skupín respondentov sa nachádza v tabuľke 2. Výsledky analýzy Prvá úloha: Daňové priznanie V prvej úlohe mali respondenti nájsť a uložiť do počítača tlačivo Daňové priznanie k dani z príjmov fyzických osôb typ: A, ktoré sa nachádzalo na stránke Daňového riaditeľstva Slovenskej Republiky (http://www.drsr.sk). Na úspešné zvládnutie bolo teoreticky potrebných minimálne 5 úkonov. Najmenší počet použití hardveru potrebovala skupina A, priemerne len 5,35 úkonu. Až 75 % respondentov tejto skupiny použilo myš 5 krát. Tento výsledok sa dal očakávať, keďže odchýlenie od tohto počtu v prípade tejto skupiny, mohlo byť spôsobené len nepozornosťou. Za ňou prirodzene nasledovala skupina B so 6,1 úkonmi (len o 14 % viac). Najviac úkonov potrebných na splnenie úlohy potrebovali zrakovo postihnutí (skupina C). 8,2 úkonov predstavovalo 53 % 58

navýšenie v porovnaní so oproti skupine A a 34 % oproti skupine B. V rámci tejto skupiny možno existovali rozdiely. Slabozrakí potrebovali len 5 úkonov, nevidiaci až priemerne 10,3. Tento rozdiel je podmienený spôsobom používania IKT a prijímania informácií z nich. Slabozrakí majú k dispozícii, na rozdiel od nevidiacich aj digitálnu lupu, čo im uľahčuje prácu. Celkový priemer bol 6 použití klávesnice či polohovacieho zariadenia. Tab. 3: Výsledky prvej úlohy podľa skupín respondentov Ukazovateľ / Index Skupina C slabozrakí nevidiaci priemer Skupina B Skupina A Sumár Počet úkonov 5,00 10,33 8,00 6,10 5,35 5,98 i C 0,63 1,29 1,00 0,76 0,67 0,75 i Slabozrakí 1,00 2,07 1,60 1,22 1,07 1,20 i Nevidiaci 0,48 1,00 0,77 0,59 0,52 0,58 i B 0,82 1,69 1,31 1,00 0,88 0,98 i A 0,93 1,93 1,50 1,14 1,00 1,12 i sumár 0,84 1,73 1,34 1,02 0,89 1,00 Čas potrebný na vykonanie úlohy 102,50 350,00 251,00 89,75 60,30 94,58 i C 0,41 1,39 1,00 0,36 0,24 0,38 i Slabozrakí 1,00 3,41 2,45 0,88 0,59 0,92 i Nevidiaci 0,29 1,00 0,72 0,26 0,17 0,27 i B 1,14 3,90 2,80 1,00 0,67 1,05 i A 1,70 5,80 4,16 1,49 1,00 1,57 i sumár 1,08 3,70 2,65 0,95 0,64 1,00 Hodnotenie používania 9,00 5,67 7,00 8,00 9,10 8,38 i C 1,29 0,81 1,00 1,14 1,30 1,20 i Slabozrakí 1,00 0,63 0,78 0,89 1,01 0,93 i Nevidiaci 1,59 1,00 1,24 1,41 1,61 1,48 i B 1,13 0,71 0,88 1,00 1,14 1,05 i A 0,99 0,62 0,77 0,88 1,00 0,92 i sumár 1,07 0,68 0,84 0,95 1,09 1,00 Ďalším sledovaným ukazovateľom bol čas, potrebný na vykonanie úlohy. Ako napovedal počet úkonov, aj tu boli najslabší najpomalší - zrakovo postihnutí (priemerne 251 s). Slabozrakí boli rýchlejší ako nevidiaci 3,4 krát, priblížili sa priemeru všetkých respondentov (94,58 s), keď za ním zaostali len o 8 %. Respondenti hodnotili aj používanie stránky 8,38 bodmi. Najlepšie sa samozrejme pracovalo skupine A (9,1 bodu), ktorá urobila najmenej úkonov za najkratší čas. Druhý najspokojnejší boli slabozrakí (9 bodov), nasledovaní skupinou B (8 bodov). Nevidiaci, ktorí mali najväčšie problémy hodnotili túto stránku priemerne 5,66 bodmi (tabuľka 3). 59

Individuálne problémy respondentov pri plnení úlohy boli spojené s veľkosťou písma - 5 osôb bez postihnutia zraku (najmä vyššieho veku) a s orientáciou po stránke - štyria s poruchou zraku (obrázok 5). Až 77 % účastníkov uviedlo, že nemali pri riešení žiadne problémy. V tejto skupine sa nachádzala dokonca aj slabozraká žena, ktorá mala výhodu oproti ostatným zrakovo postihnutým (pracovala na daňovom úrade a stránku poznala). Obr. 5: Druhy problémov pri úlohe 1 Druhá úloha: Sadzba dane z bytov a nebytových priestorov Obdobné výsledky všetkých ukazovateľov ako pri úlohe 1 sa opakovali aj pri úlohe 2. V tomto prípade mali respondenti vyhľadať na stránke hlavného mesta SR (http://www.bratislava.sk) informáciu o ročnej sadzbe dane z bytov a nebytových priestorov. Keďže stránka bola označovaná ako Blind Fiendly, zrakovo postihnutí boli inštruovaní aby si najprv vypli všetky grafické prvky. To im umožnilo jednoduchšiu a rýchlejšiu prácu. Úkony potrebné na takúto transformáciu webu sa samozrejme zarátavali do úkonov plnenia úlohy, pretože sú súčasťou bežnej práce zrakovo postihnutých s takýmto typom stránok. Minimálny počet úkonov na úspešné zvládnutie úlohy bol opätovne 5. V priemere najmenej potrebovala skupina A (6,26), potom skupina slabozrakých (i A = 1,04), ktorí boli rýchlejší ako skupina B (i A = 1,13). Nevidiaci mali oproti úlohe 1 väčšie problémy, pretože potrebovali až o 4 úkony navyše (čo bolo sčasti zapríčinené vypnutím grafiky). 60

Tab. 4: Výsledky druhej úlohy podľa skupín respondentov Ukazovateľ / Index Skupina C slabozrakí nevidiaci priemer Skupina B Skupina A Sumár Počet úkonov 6,50 14,33 11,20 7,10 6,26 7,20 i C 0,58 1,28 1,00 0,63 0,56 0,64 i Slabozrakí 1,00 2,20 1,72 1,09 0,96 1,11 i Nevidiaci 0,45 1,00 0,78 0,50 0,44 0,50 i B 0,92 2,02 1,58 1,00 0,88 1,01 i A 1,04 2,29 1,79 1,13 1,00 1,15 i sumár 0,90 1,99 1,55 0,99 0,87 1,00 Čas potrebný na vykonanie úlohy 361,00 515,33 453,60 155,05 63,63 149,50 i C 0,80 1,14 1,00 0,34 0,14 0,33 i Slabozrakí 1,00 1,43 1,26 0,43 0,18 0,41 i Nevidiaci 0,70 1,00 0,88 0,30 0,12 0,29 i B 2,33 3,32 2,93 1,00 0,41 0,96 i A 5,67 8,10 7,13 2,44 1,00 2,35 i sumár 2,41 3,45 3,03 1,04 0,43 1,00 Hodnotenie používania 6,00 7,00 6,60 7,45 8,10 7,64 i C 0,91 1,06 1,00 1,13 1,23 1,16 i Slabozrakí 1,00 1,17 1,10 1,24 1,35 1,27 i Nevidiaci 0,86 1,00 0,94 1,06 1,16 1,09 i B 0,81 0,94 0,89 1,00 1,09 1,03 i A 0,74 0,86 0,81 0,92 1,00 0,94 i sumár 0,78 0,92 0,86 0,97 1,06 1,00 S vypnutím grafiky je čiastočne spojená aj dlhšia doba riešenia zrakovo postihnutých priemerne o 3,37 minút oproti prvej úlohe. Predĺženie časového intervalu možno pozorovať u všetkých skupín, aj keď pri skupine A len o 3 sekundy. O to je potom viditeľnejší rozdiel voči skupine C, ktorá potrebovala 3 krát viac času. Hodnotenie používania internetovej stránky taktiež kleslo priemerne na 7,64 bodov. Jedinou skupinou, ktorej sa pracovalo lepšie boli nevidiaci, ktorí pridelili priemerne 7 bodov, čo bolo dokonca viac ako slabozrakí so 6 bodmi (tabuľka 4). Dlhšie časy boli zapríčinené aj väčšími problémami. V tejto úlohe približne iba 2 / 3 respondentov uviedlo, že nemalo žiadne problémy. Najviac účastníkov uviedlo ako prekážku zlú orientáciou na stránke skoro štvrtina respondentov (aj všetci zrakovo postihnutí). Ďalej nasledovala prehľadnosť stránky (3 účastníci), teda množstvo naraz zobrazovaných informácií na monitore je veľké čo spôsobuje problémy pri hľadaní požadovanej informácie (obrázok 6). 61

Obr. 6: Druhy problémov pri úlohe 2 Tretia úloha - Vlakové spojenie Tretia úloha spočívala vo vyhľadaní vlakového spojenia na stránke Železničnej Spoločnosti Slovensko, a.s. (www.slovakrail.sk) (cesta z Košíc do Bratislavy s odchodom o 8:00). Zrakovo postihnutí užívatelia mali opätovne vypnúť grafiku ( Blind friendly ). Priemerný počet úkonov sa znova zvýšil, tentoraz na úroveň 9,13. Toto bolo spôsobené vysokým počtom úkonov nevidiacich - až 39,5 (najväčším problémom bolo príliš veľa odkazov na jednej stránke na identifikáciu, pokiaľ sa dopracovali k potrebnej informácii). Slabozrakí sa dostali na minimum úkonov pre danú úlohu 6. Z tohto vyplýva, že slabozrakí účastníci si nevypli grafiku a museli aj dôverne poznať prácu s touto stránkou. Skupina A dosiahla priemerne o 19 % horší výsledok (7,15 úkonov). 62

Tab. 5: Výsledky tretej úlohy podľa skupín respondentov Ukazovateľ / Index Skupina C slabozrakí nevidiaci priemer Skupina B Skupina A Sumár Počet úkonov 6,00 39,50 22,20 7,85 7,15 9,13 i C 0,27 1,78 1,00 0,35 0,32 0,41 i Slabozrakí 1,00 6,58 3,70 1,31 1,19 1,52 i Nevidiaci 0,15 1,00 0,56 0,20 0,18 0,23 i B 0,76 5,03 2,83 1,00 0,91 1,16 i A 0,84 5,52 3,10 1,10 1,00 1,28 i sumár 0,66 4,32 2,43 0,86 0,78 1,00 Čas potrebný na vykonanie úlohy 189,50 795,50 601,80 116,25 77,90 153,16 i C 0,31 1,32 1,00 0,19 0,13 0,25 i Slabozrakí 1,00 4,20 3,18 0,61 0,41 0,81 i Nevidiaci 0,24 1,00 0,76 0,15 0,10 0,19 i B 1,63 6,84 5,18 1,00 0,67 1,32 i A 2,43 10,21 7,73 1,49 1,00 1,97 i sumár 1,24 5,19 3,93 0,76 0,51 1,00 Hodnotenie používania 8,00 3,00 5,60 7,90 8,55 7,93 i C 1,43 0,54 1,00 1,41 1,53 1,42 i Slabozrakí 1,00 0,38 0,70 0,99 1,07 0,99 i Nevidiaci 2,67 1,00 1,87 2,63 2,85 2,64 i B 1,01 0,38 0,71 1,00 1,08 1,00 i A 0,94 0,35 0,65 0,92 1,00 0,93 i sumár 1,01 0,38 0,71 1,00 1,08 1,00 S počtom úkonov úzko súvisí čas potrebný na úspešné zvládnutie úlohy - 153 s. Najväčší podiel na náraste mali prirodzene nevidiaci. Títo to zvládli 10 krát pomalšie ako skupina A, ktorá potrebovala len necelých 78 sekúnd (tabuľka 5). Hodnotenie nevidiacich vzhľadom na vysoký počet úkonov a dĺžku času dosiahlo len úroveň troch bodov. Najspokojnejší boli respondenti zo skupiny A, ktorí tejto webovej stránke pridelili v priemere 8,55 bodu. Nevidiaci mali problémy s orientáciou na stránke (pri tejto úlohe sa tieto problémy prejavili najviac zo všetkých). Zrakovo postihnutých trápilo aj vypnutie grafiky, pretože nemohli nájsť správny odkaz, ktorý túto grafiku deaktivuje. Najviac sa však účastníci sťažovali na fixnosť formátov 6 účastníci, čo súviselo najmä so zadávaním času odchodu vlaku. Niektorých zmiatlo aj množstvo podmienok (možností výberu), ktoré nebolo na základe zadania nutné zadávať, prípadne upravovať (obrázok 7). 63

Obr. 7: Druhy problémov pri úlohe 3 Celkové hodnotenie Priemerné výsledky počtu úkonov (obrázok 8) poukazujú na to, že najmenej úkonov potrebovali respondenti pri riešení prvej úlohy 6 použití klávesnice alebo polohovacieho zariadenia. Pri tejto úlohe taktiež nemalo najviac respondentov žiadne problémy. Úlohou s druhým najnižším priemerným počtom úkonov bola druhá úloha (priemer 7,2 úkonov). Celkovo priemerne bolo na riešenie úlohy potrebné 7,94 úkonov. Obr: 8 Priemerný počet úkonov podľa skupín respondentov v jednotlivých úlohách 64

Keďže na vykonanie každého úkonu je potrebný určitý čas, preto sa obdobná situácia aká bola pri hodnotení sumárnych výsledkov priemerného počtu úkonov opakovala aj pri sumárnych výsledkoch priemernej doby potrebnej na vykonanie úlohy (obrázok 9). Taktiež pri sumárnych výsledkoch hodnotenia jednoduchosti používania internetovej stránky respondentmi (obrázok 10) pri riešení jednotlivých úloh. Obr: 9 Priemerná doba riešenia úlohy podľa skupín respondentov Obr: 10 Priemerné hodnotenie práce s internetovou stránkou podľa skupín respondentov 65

Ako vidieť zo sumárnych výsledkov jednotlivých ukazovateľov podľa úloh (obrázok 11), existuje závislý vzťah medzi počtom úkonov, časom potrebným na vykonanie úlohy a hodnotením jednoduchosti požívania internetovej stránky. Všeobecne možno konštatovať, že s rastúcim počtom úkonov, rastie aj doba potrebná na vykonanie úlohy a ak sa čas na vykonanie úlohy zvyšuje, klesá spokojnosť s používaním stránky. Teda so zvyšujúcim sa počtom úkonov klesá priemer hodnotenia. Obr. 11: Sumárne výsledky jednotlivých ukazovateľov podľa úloh V prípade výsledkov analýzy, sa čas potrebný na vykonanie úlohy priemerne s každým ďalším úkonom predlžoval o 21,78 sekundy. Zároveň hodnotenie klesalo v priemere o 0,98 bodu s každým úkonom navyše, čo vyjadruje aj obrázok 12. 66

Obr. 12 Priemerné zmeny času a hodnotenia v závislosti s rastúcim počtom úkonov Výsledky jednotlivých úloh sa odzrkadlili aj na celkových výsledkoch. Najväčšie problémy v rámci skupín respondentov pri vyhľadávaní informácií na internetových stránkach mali zrakovo postihnutí. Títo v priemere použili 2,02 viac úkonov ako jedinci bez postihnutia zraku. Kvôli týmto nadbytočným úkonom sa predĺžila aj doba potrebná na vykonanie úlohy (4,36 krát viac ako priemer skupín A a B). Prirodzene klesalo aj ich hodnotenie, ktoré dosahuje len 77,57 % priemeru zdravých jedincov. Aj keď v rámci zrakovo postihnutých boli slabozrakí na tom omnoho lepšie ako nevidiaci. Slabozrakých svojimi výkonmi dokonca môžeme porovnávať so skupinou B, teda so zdravými jedincami, avšak bez cesty k hľadanej informácii. Možno tak konštatovať, že čím väčšie je postihnutie zraku, tým viac vynaloženého úsilia si vyžaduje práca s IKT a teda aj e- Governmentom. ZÁVER Aby mohol byť e-government efektívny z ekonomického hľadiska, musí byť inkluzívny, teda musí byť dostupný pre všetkých. Na to je potrebné odstrániť možné disparity medzi jednotlivými sociálnymi skupinami a aktívne predchádzať vzniku nových. Proti tomuto je nutné zabezpečiť e-inkluzivitu s jej všetkými prvkami (e- Accessibility, e-orientácia, digitálna gramotnosť, e-participácia, e-užívanie, e- Splnomocnenie). 67

Jedným z hlavných cieľov a zároveň problémov inkluzívneho e-governmentu je prístupnosť aj pre marginalizované skupiny. Náš projekt bol zameraný na zrakovo postihnutých, ktorí na využívanie IKT používajú kompenzačné pomôcky, z čoho pramenia aj rôzne špecifiká pri využívaní služieb e-governmentu. V porovnaní so zdravými jedincami, ktorí boli rozdelení do dvoch skupín (jedna skupina bola oboznámená s cestou ako nevidiaci a druhá nie), boli výsledky zrakovo postihnutých niekoľkonásobne horšie, pretože títo potrebovali na splnenie úlohy viacej úkonov (použití klávesnice, myši, alebo iného polohovacieho zariadenia). Z toho pramenila aj dlhšia doba na vykonanie úlohy a následné horšie hodnotenie spokojnosti používania internetovej stránky. V rámci skupiny zrakovo postihnutých boli taktiež veľké rozdiely, pretože slabozrakí sa dokázali dostať na úroveň skupiny vidiacich bez cesty k informácii. To je však spôsobené používaným druhom kompenzačnej pomôcky, keďže slabozrakí majú oproti nevidiacim okrem hlasového syntetizátora navyše digitálnu lupu. Netreba však zabúdať, že zrakovo postihnutí, a teda aj slabozrakí dosiahli výsledky s presnou informáciou o ceste cieľu jednotlivých úloh. Ak by takúto informáciu nemali, ich výsledky by boli horšie. SÚHRN V práci sme sa zamerali na proces digitálnej inklúzie, na to ako sú zrakovo postihnutí jedinci schopní používať informačno-komunikačné technológie pre komunikáciu s úradmi v rámci e- Governmentu tak, aby bola táto komunikácia efektívna. Následne sme ich spôsob používania PC a internetu v rámci časových štúdií porovnali s osobami bez zrakového postihnutia. KĽÚČOVÉ SLOVÁ E-Government. Internet. Informačná spoločnosť. Informačné a komunikačné technológie. Občania. Inklúzia. Digitálna exklúzia. Bariéry. Nevidiaci a slabozrakí. LITERATÚRA [1] CASTELLS, M. Better Public Services. EUROPE S INFORMATION SOCIETY THEMATIC PORTAL. [on-line]. European Communities, júl 2005 [citované 2005-09-05]. Dostupné na internete: <http://europa.eu.int/information_society/soccul/egov/index_en.htm>. [2] COMMISSION OF THE EUROPEAN COMMUNITIES. The Role of egovernment for Europe's Future. [on-line]. Brusel: Commission of the European Communities, 26. 9. 2003 68

[citované 2005-10-03]. Dostupné na internete: <http://europa.eu.int/information_society/eeurope/2005/doc/all_about/egov_communication_e n.pdf> [3] DODECKÝ, J. Marketingová komunikácia samospráv, miest a obcí. In: Rozvoj sústavy verejnej správy v Slovenskej republike problémy a východiská. Bratislava: Akadémia Policajného zboru v Bratislave, 2009, s. 26 35. ISBN 978-80-8054-464-5. [4] einclusion@eu. Strengthening einclusion and eaccessibility across Europe. [on-line]. Bonn: einclusion@eu, október 2004 [citované 2007-04-15]. Dostupné na internete: <http://www.einclusion-eu.org/files/einclusion_d1-1_analytic-framework_final.pdf>. [5] EUROPEAN COMMISSION. FP6 Projects Reports: Bringing Together and Accelerating egovernment Research in EU. [on-line]. European Commission, Marec 2007 [citované 2007-04-14]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/information_society/activities/egovernment_research/doc/fp6_projects.pd f [6] FRANKOVSKÝ, M. Posudzovanie kvality života zdravotne postihnutými ľuďmi. In: Psychológia práce a organizácie 2007 [elektronický zdroj]. - Košice : Spoločenskovedný ústav SAV, 2007. - ISBN 978-80-969628-6-0. - S. 82-87. [7] GREJTÁK, M. e-government. Prešov: FM, 2007 (Rigorózná práca vypracovaná na Katedre verejnej správy) [8] CHOVANCOVÁ, J., MAJERNÍK, M. Environmentálny reporting ako nástroj vonkajšej komunikácie podniku. In: Trendy v systémoch riadenia podnikov. Košice: TU, 2006, 6 s. ISBN 80-8073-660-X. [9] KAPLAN, D. e-inclusion: New challenges and policy recommendations. [on-line]. eeurope Advisory Group, 2005 [citované 2007-04-14]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/information_society/eeurope/2005/doc/all_about/kaplan_report_einclusio n_final_version.doc>. [10] MADZINOVÁ, R. Využitie e-governmentu v krajinách V4. In: Kvalita, inovácia, prosperita 1/2007, ročník Xl. Trenčín: Trenčianska univerzita A. Dubčeka v Trenčíne, TUKE Košice, s. 35. ISSN 1335-1745 [11] MEMBER STATES OF EU. Common list of basic public services. [on-line]. Member States of EÚ, 2000 [citované 2005-10-31]. Dostupné na internete: <http://europa.eu.int/information_society/eeurope/2002/action_plan/pdf/basicpublicservices.p df>. 69

[12] MILLARD, J. Analysis of European target groups related to inclusive egovernment. [online]. Danish Technological Institute, 27. 11. 2006 [citované 2007-03-22]. Dostupné na internete: <http://ec.europa.eu/information_society/activities/egovernment_research/doc/analysis_of_eur opean_target_groups.pdf>. [13] OECD. The e-government Imperative.. [on-line]. Paríž : OECD Publications Service, 2003 [citované 2005-11-04]. Dostupné na internete: <http://webdomino1.oecd.org/comnet/pum/egovproweb.nsf/viewhtml/index/$file/e- Government%20Imperative%20Final().pdf>. [14] PAVLÍČEK, R. Dokumentácia zásad prístupnosti webových stránok pre používateľov s ťažkým zrakovým postihnutím. [on-line]. SONS ČR, 31.3.2005 [citované 2007-04-28]. Dostupné na internete: <http://www.blindfriendly.cz/doc/bfw.php>. [15] TEJ, J. Hodnotenie verejného portálu www.obcan.sk. In emanažment organizácií budúcnosti. Trenčín: Trenčianska univerzita, 2006, s. 41-53, ISBN 80-8075-180-3 [16] UNITED NATIONS. E-Government Readiness Report: From E-government to E-inclusion. [on-line]. New York: Division for Public Administration and Development Management, 2005 [citované 2007-03-24]. Dostupné na internete: <http://unpan1.un.org/intradoc/groups/public/documents/un/unpan021888.pdf>. KONTAKTNÁ ADRESA doc. Ing. Juraj Tej, PhD., Fakulta manažmentu PU, Ul. 17. novembra č. 1, 080 01 Prešov; PhDr. Martin Grejták, Lear Corporation Seating Slovakia, s. r. o., Solivarská 1/A, 080 01 Prešov; email: tej@unipo.sk; martin.grejtak@googlemail.com Recenzent: Ing. Emília Huttmanová, PhD. Ing. Mariana Bujňáková, PhD. 70