BYŤ ČLOVEKOM. ... to stačí PERSONA. GYMERSKÁ Martina ZÁŠKVAROVÁ Veronika

Transcription

1 PERSONA BYŤ ČLOVEKOM... to stačí GYMERSKÁ Martina ZÁŠKVAROVÁ Veronika

2 PERSONA BYŤ ČLOVEKOM... to stačí PRÍRUČKA PRE ÚČASTNÍKOV PROGRAMU GYMERSKÁ Martina ZÁŠKVAROVÁ Veronika

3 Venované TEBE...

4 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí Príručka pre účastníkov programu Autori: Mgr. Martina Gymerská Mgr. Veronika Záškvarová Obrázky na obálke a v texte: Miroslav Záškvara Jazyková korektúra: Mgr. Mária Drndášová ISBN Vytvorenie tejto publikácie bolo podporené Nadáciou Orange, v rámci programu Školy pre budúcnosť 2012/2013. PERSONA 2013

5 OBSAH BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. SLOVO NA ÚVOD... 6 MODUL I. SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM?... 8 LEKCIA I.1 Čím to je, že som práve taký, aký som?... 9 LEKCIA I.2 Zdroje sebapoznávania LEKCIA I.3 Som taký, aký mám temperament LEKCIA I.4 Som taký, aké mám schopnosti LEKCIA I.5 Som taký, aké uznávam hodnoty LEKCIA I.6 Som taký, aké si vyberám vzory LEKCIA I.7 Som taký, aké sú moje zvyky LEKCIA I.8 Som tým, za koho sa pokladám ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU I MODUL II. KOMUNIKÁCIA LEKCIA II.1 Proces komunikácie LEKCIA II.2 Zložky komunikácie LEKCIA II.3 Verbálna komunikácia LEKCIA II.4 Neverbálna komunikácia LEKCIA II.5 Vysielanie komunikačných signálov LEKCIA II.6 Prijímanie komunikačných signálov LEKCIA II.7 Komunikačné štýly LEKCIA II.8 Spätná väzba ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU II MODUL III. KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH LEKCIA III.1 Čo to vlastne konflikt je? LEKCIA III.2 Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov LEKCIA III.3 Základné typy správania sa v konfliktných situáciách LEKCIA III.4 Spôsoby riešenia konfliktov LEKCIA III.5 Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši LEKCIA III.6 Vyjednávanie ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU III PERSONA S t r a n a

6 OBSAH MODUL IV. PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE LEKCIA IV.1 Duševné zdravie LEKCIA IV.2 Môj vzťah k sebe LEKCIA IV.3 Ja a tí druhí LEKCIA IV.4 Stres v mojom živote LEKCIA IV.5 Ako ventilovať stres LEKCIA IV.6 Myslím, teda som ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU IV MODUL V. TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ LEKCIA V.1 Môj životný plán LEKCIA V.2 Stanovujem si svoje ciele LEKCIA V.3 Volím si stratégiu LEKCIA V.4 Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov LEKCIA V.5 Kladiem správne otázky LEKCIA V.6 Žime svoje životné poslanie A ČO DODAŤ NA ZÁVER? ZOZNAM PRÍLOH Príloha č.1 TEST Johariho okno Príloha č.2 Pomocné tabuľky Príloha č.3 Asociácie Príloha č.4 Dotazník spôsobov riešenia konfliktov POUŽITÁ LITERATÚRA S t r a n a

7 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. PERSONA S t r a n a

8 SLOVO NA ÚVOD SLOVO NA ÚVOD BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Predstav si obrovskú záhradu. Čo by sa stalo, keby sa o túto záhradu nikto nestaral? Pravdepodobne by tam vyrástla burina, ktorá je neužitočná. Kde tu by možno vietor privial aj pár semienok užitočných rastlín, ak by sa však o ne nikto nestaral, nepriniesli by veľkú úrodu. Teraz si predstav krásne pestovanú záhradu s jej rôznymi časťami ovocný sad plný krásnych vôní, farieb a plodov, starostlivo upravené hriadky zeleniny, ale aj dlhé polia zemiakov, či záhon nádherných kvetov. Dokonca aj skleník na pestovanie chúlostivých rastlín. Určite mi dáš za pravdu, že o takú záhradu sa musia starať dobrí záhradníci a ich vzťah k práci sa do veľkej miery odzrkadlí na tom, ako záhrada bude v konečnom dôsledku vyzerať a akú úrodu prinesie. Každý z nás je takouto záhradou a plodiny, ktoré vo svojej záhrade pestujeme, sú naše nadobudnuté vedomosti, skúsenosti, zručnosti. Záhradníkmi sme my sami, ale aj tí, ktorí nás ovplyvňujú rodičia a príbuzní, učitelia, priatelia, naše idoly, tvorcovia kníh, web stránok, či televíznych programov, ktoré sledujeme. Práca na záhrade našej osobnosti si vyžaduje veľa energie, sebadisciplíny a vytrvalosti. Kurz osobnostno-sociálnej výchovy Ti pomôže v Tvojom poslaní BYŤ ČLOVEKOM. Človekom, ktorý sa dobre pozná, dokáže efektívne komunikovať s druhými a hravo rieši konfliktné situácie. Človekom, ktorý dbá o svoje duševné zdravie a vnútornú rovnováhu, vie plánovať svoju budúcnosť a ktorý napĺňa svoje sny a životné ciele. BYŤ ČLOVEKOM je krásne poslanie. Poďme ho napĺňať spoločne. A Martina Gymerská Veronika Záškvarová 6 S t r a n a

9 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. PERSONA S t r a n a

10 SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? MODUL I. SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Jeden kariérny poradca používal nasledovné prirovnanie: Predstavte si, že skôr ako ste prišli na svet, stála Vaša duša pred veľkým Stvoriteľom a dobrovoľne sa ponúkla k službe. Potom ste spoločne vyberali vhodné poslanie a dary (vlastnosti, schopnosti, talent...), ktoré Vám po narodení budú dané. Vaša zverená úloha, Vaše poslanie, nie je rozkazom pre nepremýšľajúceho otroka, ale spoločne vybranou úlohou. Stvoriteľ povedal: Prial by som si,... a vaše srdce zvolalo: To je ono!, pretože ste cítili, že je to to pravé. Lenže potom sme prišli na svet a v priebehu svojho zrodenia sme úplne zabudli, prečo sme boli na svet vyslaní... A od tej doby je náš život o neustálom hľadaní. Hľadaní, ktoré bude trvať tak dlho, pokiaľ sa nám pamäť opäť nevráti. 1 Poznať samých seba je veľmi dôležité pre úspech v živote, pre voľbu správneho povolania, ale tiež aj voľbu vhodného životného partnera, či pre radosť z každého dňa. V neposlednom rade, robíme si sami sebe spoločnosť 24 hodín denne a je dobré mať za spoločníka niekoho, kto je nám dôverne známy, komu rozumieme a kto nás tak ľahko svojim správaním neprekvapí. To, kým skutočne sme a do akej miery si to uvedomujeme, je základom našej budúcnosti. Naopak čím menej sa poznáme, tým bude pre nás ťažšie využiť potenciál, ktorý sa v nás skrýva. Máme všetko pre to, aby sme sa stali tým, kým môžeme byť. Prvý krok k tomu je lepšie poznať samých seba. Budeme radi, ak Ti nasledujúce lekcie pomôžu nielen hľadať a pýtať sa, ale aj nachádzať svoje odpovede na otázku, kto skutočne som a to nielen na povrchu, ale aj vo svojom vnútri. Tak sa do toho pusťme! 8 S t r a n a

11 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA I.1 Čím to je, že som práve taký, aký som? Poznať sám seba hoci to znie veľmi jednoducho, každý kto sa vydal na cestu sebapoznania vie, že je to dlhá, veľmi dlhá cesta. Každý z nás je jedinečný, neopakovateľný. Naša individualita, jedinečnosť sa vyvíja na základe troch faktorov 2 : 1. vrodené vlastnosti tie sú nám dané geneticky a získali sme ich už pred naším narodením (napr. temperament, telesná konštitúcia, niektoré zdravotné obmedzenia a i.) 2. vplyv prostredia najväčší vplyv má na nás naša rodina, naši priatelia, ľudia, s ktorými sme v intenzívnom kontakte, krajina, v ktorej žijeme, ako aj to, či vyrastáme v období vojny alebo mieru, aké sú za našich čias spoločenské a kultúrne normy a podobne. 3. vlastné rozhodnutia a činy v neposlednom rade na formovanie našej osobnosti vplývajú naše vlastné rozhodnutia, činy a ich následky, napr. aké životné ciele si stanovíme, akú silnú vôľu si vypestujeme, aké návyky si osvojíme, aké hodnoty vyznávame, ako dokážeme využiť príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú, ako pristupujeme k prekážkam a podobne. Ktoré vplyvy kedy prevládajú? Vplyv génov je najviac viditeľný v období ranného detstva. Dedičnosť ovplyvňuje to, či sme sa narodili ako muž alebo žena, či máme oči modré, alebo hnedé, ale napríklad aj to, či máme povahu pokojnú, alebo výbušnú. Časom viac na váhe naberajú faktory nášho prostredia zo začiatku hlavne vplyv rodičov a súrodencov, neskôr nadobúda na dôležitosti vplyv rovesníkov a výchovné pôsobenie školy. Postupne sa vekom čoraz viac vychovávame sami na základe našich vlastných skúseností, presvedčení a rozhodnutí. Môže sa tak pokojne stať, že sa niekto stane napr. vynikajúcim lekárom, hoci je od prírody priemerne inteligentný a jeho horúci temperament mu často prekážal v udržiavaní pozornosti počas hodín štúdia, či navyše hodnota vzdelania v jeho rodine nebola nikdy príliš presadzovaná a jeho rodičia by boli radšej, keby sa vyučil za automechanika. Na zamyslenie Svoje vrodené vlastnosti veľmi nezmeníme. Vplyv prostredia môžeme zmeniť tiež len do určitej miery. Tretia skupina naše rozhodnutia a činy sú však plne v našej moci. PERSONA S t r a n a

12 ÚLOHA I. 1: Predstavenie SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Určite väčšina z nás máme nejakú prezývku. Príčina vzniku prezývky môže byť rôzna: odvodenie od mena či priezviska, alebo podľa vonkajšej podoby, či vykonaných skutkov. Málo kedy však prezývka vystihuje človeka podľa jeho povahy. Najbližšie k takým prezývkam majú indiánske mená. Sú to zväčša dvojslovné výrazy pozostávajúce z prídavného a podstatného mena, napr. Veľké slovo, Statočný bojovník, ale aj iné opisné tvary, napr. Ten, ktorý prichádza po búrke, Ten, ktorý lieta vo výškach a pod. Tvojou prvou úlohou bude vymyslieť si svoje indiánske meno, ktoré ťa vystihuje. Pridaj aj zopár viet o tom, prečo si si dal/la práve také meno. Daj si záležať na tom, aby si sa so svojim novým menom cítil/la dobre. Moje indiánske meno je: Toto meno som si dal/la preto, lebo S t r a n a

13 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA I.2 Zdroje sebapoznávania Pri našom sebapoznávaní nám môžu byť nápomocné rôzne zdroje. Medzi najzákladnejšie patria 3 : sebareflexia (zamýšľanie sa nad sebou samým, snaha porozumieť sebe samému) spätná väzba od druhých ľudí (prijímanie informácií od druhých ľudí o tom, ako vnímajú naše správanie a čo v nich naše správanie vyvoláva) diagnostika (využívanie rôznych testov, dotazníkov, vyšetrení, či techník zameraných na hodnotenie ľudského správania). Sebareflexia zamýšľanie sa nad sebou samým Pri sebapoznávaní môžeme dostávať rôzne formy pomoci z okolia, ale hlavným znakom je, že sa my sami poznávame. Zamýšľanie sa nad sebou samým je preto dôležitým zdrojom nášho sebapoznávania. Pri sebareflexii premýšľame o sebe, snažíme sa sami sebe porozumieť. Sebareflexia prebieha často v myšlienkach a vo vnútorných rozhovoroch so sebou samým, ale tiež aj v rozhovoroch s priateľmi, či profesionálnym poradcom. Niektorým ľuďom pomáha pri sebareflexii aj umenie kresba, maľba, tanec, hudba a pod. Sebareflexia môže byť orientovaná na to, čo sa v nás deje ako fungujeme, čo prežívame a tiež na to, ako sa správame vo vzťahu k nášmu okoliu. Spätná väzba od druhých ľudí Pri našom sebapoznávaní nám tiež pomáha spätná väzba od druhých ľudí. Pomocou nej sa dozvedáme informácie o sebe, ktoré môžeme porovnávať so svojím sebaobrazom. Treba si uvedomiť, že druhí ľudia nás posudzujú či charakterizujú iba podľa nášho správania a prejavov. Preto mienka druhých ľudí o nás je limitovaná hranicami našej otvorenosti voči druhým, skúsenosťami a osobnostnou zrelosťou, či rôznym ďalšími faktormi medziľudskej interakcie. To isté platí aj v opačnom smere ľudí môžeme posudzovať iba podľa toho, čo nám sami odhalia, ako sme osobnostne zrelí a pod. Diagnostika Pomocou diagnostických techník sme schopní dozvedieť sa o sebe rôzne veci. Existujú rokmi overené psychodiagnostické testy, ktoré dokážu zmerať našu inteligenciu, pozornosť, schopnosť odolávať stresu i pohotovo reagovať. Výsledky týchto diagnostických testov však treba brať len ako ukazovatele, nie ako prísnu vedu. Rovnako musíme zachovať aj kritický postoj k samotnému významu týchto výsledkov. Ak ich budeme brať veľmi vážne, môžu nás zmiasť a poslať nesprávnym smerom. Je známe, že napríklad význam inteligencie je nadhodnotený a že vysoké skóre v inteligenčnom teste nemusí mať vôbec vplyv na našu všeobecnú šikovnosť, alebo schopnosť byť úspešný v živote. PERSONA S t r a n a

14 SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Pri sebapoznávaní je možné používať aj metódy porovnávania sa s ostatnými, čo nám na jednej strane pomáha získať objektívnejší pohľad na seba, na strane druhej nás môže porovnávanie pripraviť o vnútornú spokojnosť. Každý je iný a každý má svoje silné aj slabé stránky. Ak sa metóda porovnávania s ostatnými stane našim hlavným zdrojom sebapoznávania, hrozí veľké riziko, že si budeme u druhých všímať hlavne tie stránky, ktorými vynikajú. Tak môžeme nadobudnúť presvedčenie, že sme horší, nešikovnejší, či škaredší ako ľudia okolo nás, čo nie je pravdou ani zmyslom sebapoznávania. Pri sebapoznávaní je potrebné brať do úvahy aj okolie, ktoré nás ovplyvňuje vplyv druhých ľudí a ľudskú tendenciu napodobňovať a tiež kultúrne vplyvy, ktoré vytvárajú celkový spoločenský rámec nášho života a ovplyvňujú naše aktuálne správanie. Model Johariho okna Teraz sa zamyslíme nad vzťahom poskytovania a prijímania spätnej väzby a reflexie vlastného správania. K tomuto zamysleniu nám môže byť veľmi nápomocné tzv. Johariho okno schéma nazvaná podľa anglických psychológov Josepha Lufta a Harryho Inghama, ktorá zjednocuje náš pohľad na seba s pohľadom iných ľudí. Na tejto schéme si ukážeme ako nám môžu byť druhí ľudia nápomocní pri našom sebapoznávaní 4. Model Johariho okna JA VIEM JA NEVIEM INÍ VEDIA ARÉNA - VEREJNÁ OBLASŤ SLEPÁ ŠKVRNA - SLEPÁ OBLASŤ INÍ NEVEDIA FASÁDA - SKRYTÁ OBLASŤ NEZNÁMO - NEZNÁMA OBLASŤ Dva stĺpce reprezentujú naše JA a dva riadky predstavujú iných ľudí môžu to byť kolegovia, spolužiaci, priatelia, členovia rodiny a podobne. Relatívna veľkosť jednotlivých okien sa u každého človeka mení v závislosti na kvalite nášho vzťahu (vzájomná dôvera, blízkosť, otvorenosť atď.) k druhým. Podávanie informácií o sebe zmenšuje našu skrytú oblasť a rozširuje verejnú. Tým, že nám iní ľudia dávajú spätnú väzbu, rozširujú naše poznanie nás samých a tým sa zmenšuje naša slepá oblasť. Pomocou týchto dvoch procesov sebaodhaľovania a spätnej väzby zároveň zmenšujeme aj našu neznámu oblasť. 12 S t r a n a

15 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Aréna - Verejná oblasť Táto oblasť nášho JA obsahuje skutočnosti, ktoré sú známe nám samým, ako aj druhým ľuďom. Zahŕňa informácie o našich vlastnostiach, názoroch, postojoch a správaní, ktoré poznáme (vieme o nich) a verejne ich prezentujeme, teda vedia o nich aj iní ľudia. Veľkosť tejto oblasti narastá s rastúcou úrovňou vzájomnej dôvery a otvorenosti. Fasáda - Skrytá oblasť Skrytá oblasť zahŕňa všetky poznatky o nás samých, ktoré z rôznych dôvodov nezverejňujeme a skrývame pred ostatnými ľuďmi. Väčšinou sa týkajú negatívnych aspektov nášho ja, o ktorých nie sme pripravení, či ochotní komunikovať s inými ľuďmi napr. naše nenaplnené túžby, nerealizované sny, prežité sklamania, nespracované negatívne zážitky, slabosti, neistoty a pod. Redukovanie skrytej oblasti je spojené s podstúpením rizika a spoľahnutia sa na korektný prístup druhých ľudí. Slepá škvrna - Slepá oblasť Slepá oblasť obsahuje informácie, ktoré sami o sebe z rôznych dôvodov nevieme, ale ostatní ľudia ich o nás vedia. Človek často vidí sám seba skreslene, akoby mal v zornom poli na seba slepú škvrnu. Niektorí máme tendenciu sa preceňovať, iní zase podceňovať, niekedy nevnímame ani svoje správanie napr. skákanie do reči pri rozhovore, mimovoľné škrabanie sa vo vlasoch a pod. Docieliť presun informácií zo slepej oblasti do oblasti verejnej môžeme prostredníctvom získavania spätnej väzby od druhých ľudí. Neznámo - Neznáma oblasť V neznámej oblasti sú ukryté tie aspekty nášho JA, o ktorých nevieme ani my, ani iní ľudia. Sú to informácie uložené hlboko v našom podvedomí, ktoré si zatiaľ nedokážeme uvedomiť a využiť ich vo svojom živote môže ísť o zážitky z ranného detstva, potlačené motívy a skúsenosti, ktoré sme už dávno vytesnili, ale oni bez nášho vedomia ovplyvňujú naše správanie, ale tiež aj vlastnosti a správanie, ktoré ešte nikdy nemali možnosť prejaviť sa v reálnej životnej situácii. ÚLOHA I. 2: Johariho okno V rámci tejto úlohy si vypracuj test Johariho okno, ktorý znázorní rozloženie tvojich okien. Výsledky testu si zapíš do grafu. Následne sa zamysli a posúď, či výsledok testu je v súlade s tvojim sebaponímaním. Test sa nachádza v prílohe č. 1, na konci tejto publikácie. PERSONA S t r a n a

16 D á v a n i e s p ä t n e j v ä z b y Graf Johariho okno SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Ž i a d a n i e s p ä t n e j v ä z b y Žiadanie spätnej väzby: Dávanie spätnej väzby: 2. B A A B A B A B B B B A B A B B A B A B... SPOLU: 14 S t r a n a

17 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Na zamyslenie Nedávno sa mi podarilo pozrieť si po dlhej dobe večerníček. A keďže dávali Macka Uška, pozrela som si ho dokonca. Bolo to o tom, ako sa hrdinovia rozprávky hrali na schovávačku a jeden z nich sa schoval tak dobre, že ho nenašli a zabudli naňho. Spomenuli si až večer a až po dlhej dobe našli skrýšu s uplakaným kamarátom. Neviem, či aj tebe, ale mne sa občas zdá, že viacerí z nás sa hráme vo svojom živote na schovávačku v takom prenesenom slova zmysle. Schovávame svoj vnútorný svet pred druhými, svoje problémy, svoje pocity, sklamania. A možno by sme aj boli radi, keby nás druhí našli v tej našej hre na schovávačku, keby sme sa mohli s niekým o svojom prežívaní úprimne porozprávať, keby sme mali vo svojom živote niekoho priateľa do každého počasia, ktorému na nás úprimne záleží... Tak veľa odvahy pri zdieľaní svojho vnútorného sveta s druhými. PERSONA S t r a n a

18 LEKCIA I.3 Som taký, aký mám temperament 16 S t r a n a SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Naše vlastnosti predstavujú dlhodobejšie a stálejšie znaky našej osobnosti. Prejavujú sa v našom myslení, prežívaní a správaní. Niektoré vlastnosti nás sprevádzajú celý život, tie nazývame temperamentové. Naše temperamentové vlastnosti sú dedičné, čo znamená, že sme sa už s nimi narodili a nemôžeme ich veľmi zmeniť. Patrí tu 5 : 1. zameranosť našej osobnosti na vonkajší svet - extroverzia a jej protipól introverzia zameranosť do vlastného vnútra 2. tempo nášho myslenia, správania a rozhodovania (rýchlosť respektíve pomalosť) 3. intenzita našich emočných reakcií, teda ich sila, alebo slabosť 4. premenlivosť prežívania, správania alebo myslenia, čiže naša pohotovosť k zmene Je užitočné zistiť, akí sme, aký máme temperament, aby sme dokázali predvídať, v akých situáciách ho dokážeme úspešne uplatniť a v akých situáciách nám bude naopak komplikovať život. Keď budeme poznať svoje tendencie a sklony, budeme môcť mierniť prejavy svojho temperamentu, vyvažovať ho, alebo ho otvorene komunikovať osobám, ktoré sú s nami v kontakte. Napr. môžeme slobodne povedať Nedokážem sa tak rýchlo po hádke preladiť, potrebujem viac času. Aký mám temperament? Už v Starom Grécku sa Hippokrates zaujímal otázkou temperamentu a rozdelil ho do štyroch skupín na cholerický, flegmatický, sangvinický a melancholický. CHOLERICKÝ TEMPERAMENT vyznačuje sa impulzívnosťou, spontánnosťou, výbušnosťou, otvorenosťou. To má niekedy za následok stratu kontroly nad svojimi emóciami, netrpezlivosť a nesústredenosť v komunikácii (zvlášť pri počúvaní), skákanie do reči, jednostranné presadzovanie svojho videnia sveta a problémov, pripravenosť ku konfliktom a niekedy aj ich priame podnecovanie. Po ventilácii negatívnych emócií alebo po hádke sa cholerický temperament vyznačuje schopnosťou rýchleho upokojenia, s tendenciou kooperácie a priateľského prístupu. FLEGMATICKÝ TEMPERAMENT vyznačuje sa pokojom, zameranosťou na vnútorný svet, malou zhovorčivosťou, pomalosťou, spoľahlivosťou, relatívne vysokou toleranciou na stres. Ľudia s prevažujúcim flegmatickým temperamentom do značnej miery kontrolujú svoje emócie, konfliktom sa vyhýbajú, nechcú sa do nich zapájať. Uprednostňujú stereotyp (hoci môže byť nevyhovujúci), zmenu vnímajú ako ohrozenie. Často sa v ich vnútri hromadia negatívne pocity a keď sa nechajú vtiahnuť do konfliktu, väčšinou ventilujú obsiahly repertoár problémov z minulosti. Po konflikte sa vo väčšine prípadov neupokoja a ďalej sa hnevajú a uzatvárajú do seba.

19 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. MELANCHOLICKÝ TEMPERAMENT vyznačuje sa veľkou citlivosťou na všetky podnety z vonkajšieho prostredia, intenzívnym vnútorným prežívaním, uzavretosťou, sociálnou plachosťou. To má niekedy za následok problém presadiť sa a povedať nie, vyhýbanie sa konfliktom, tendenciu prispôsobovať sa v konfliktoch názorom a potrebám iných ľudí, nekomunikovanie o svojich problémoch a držanie ich v sebe. Na druhej strane, ľudia s prevažujúcim melancholickým temperamentom dokážu dobre pochopiť iného človeka a vcítiť sa do jeho situácie, nie sú zameraní na seba, skôr sú orientovaní na potreby iných ľudí, nezištne pomáhajú, v komunikácii sú zo všetkých temperamentových typov najlepšími poslucháčmi pozorní, empatickí, chápajúci. SANGVINICKÝ TEMPERAMENT vyznačuje sa aktívnosťou, dynamickosťou, otvorenosťou, tvorivosťou, komunikatívnosťou a zameranosťou na druhých ľudí. Ľudia s prevažujúcim sangvinickým temperamentom sú pohybové typy, nemajú radi dlhé sedenie, pasivitu, čakanie, do značnej miery kontrolujú svoje emócie, ale na druhej strane, ak je potreba, dokážu ich prejaviť aj navonok. Rýchlo sa rozhodujú a riešia komplikované životné situácie, niekedy na úkor optimálnej alternatívy. Zaujímajú ich mnohé veci a oblasti, začínajú mnoho vecí, ale často precenia svoje možnosti a nedokážu dodržať svoje sľuby. Konfliktom sa nevyhýbajú, často volia stratégiu kompromisu, hľadajú netradičné riešenia. Zmena ich neohrozuje, niekedy ju dokonca vyhľadávajú. V reálnom živote je takmer nepravdepodobné, aby sa objavil človek, ktorý bude mať 100 % iba z jedného temperamentu. U väčšiny z nás môžeme vypozorovať všetky štyri temperamenty, ktoré sú však nerovnomerne rozdelené. Zväčša prevláda jeden temperament a ostatné sú doplnkové. Na zamyslenie Z hľadiska sebapoznania je dôležité, aby človek mal predstavu o štruktúre svojho temperamentu, naučil sa čítať rôzne životné situácie, do ktorých sa dostáva a využíval ten typ temperamentu, ktorý je pre danú situáciu optimálny. PERSONA S t r a n a

20 18 S t r a n a SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? ÚLOHA I. 3: Moje temperamentové vlastnosti Teraz sa skús ohodnotiť na stupnici od 1 po 8, ako sa vnímaš v nasledujúcich charakteristikách: vlastnosť vlastnosť extrovert introvert aktívny pasívny rýchly pomalý riskujúci opatrný citový rozumný veselý vážny vedúci vedený rozhodný váhavý improvizujúci metodický dôverujúci nedôverujúci vášnivý pokojný optimista pesimista Zároveň popros aj troch ľudí, ktorí sú Ti blízki, aby Ťa ohodnotili rovnakým spôsobom na stupnici od 1 po 8, podľa toho, ako Ťa vnímajú. Použi Pomocné tabuľky, nájdeš ich v prílohe č. 2. Jednotlivé hodnotenia, spolu so svojim, zapíš do nasledujúcej tabuľky: HODNOTENIE Rozdiel VLASTNOSTI JA Osoba 1 Osoba 2 Osoba 3 Osoba 1 Osoba 2 Osoba 3 extrovert introvert aktívny pasívny rýchly pomalý riskujúci opatrný citový rozumný veselý vážny vedúci vedený rozhodný váhavý improvizujúci metodický dôverujúci nedôverujúci vášnivý pokojný optimista - pesimista Súčet rozdielu hodnotení x x x x Kto sa najviac priblížil k tvojmu sebahodnoteniu zistíš tak, že vypočítaš absolútnu hodnotu rozdielu svojho sebahodnotenia a hodnotenia druhých pri každej z uvedených charakteristík. Následne tieto hodnoty sčítaš. Pri kom Ti vyjde najnižšie číslo, ten sa najviac priblížil s tvojmu sebahodnoteniu.

21 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Čo nám hovorí hodnotenie druhých ľudí? Aký je rozdiel medzi tvojim sebahodnotením a hodnotením druhých? O čom tento rozdiel hovorí? Čo ťa milo prekvapilo? Čo si si o sebe nemyslel/la a až teraz si si uvedomil/la aha, naozaj, asi som taký/á? Čo ťa na druhej strane zaskočilo? Čo si si pred tým neuvedomoval/la? Svojim hodnotením nám druhí ľudia dali svoju spätnú väzbu na naše správanie, ako ho vnímajú zo svojho pohľadu. Ľudské správanie je možné študovať vždy minimálne z dvoch hľadísk: z hľadiska vonkajšieho pozorovateľa (v našom prípade sú to naši blízki, ktorých sme oslovili), alebo z hľadiska nositeľa správania čiže nás samých. Keď je nezhoda medzi našim sebahodnotením a spätnou väzbou od druhých ľudí príliš veľká, signalizuje nám to, že nás ľudia vnímajú inak, ako sa vidíme my sami. Je našou voľbou, či nám takýto stav vyhovuje, alebo sa ho pokúsime zmeniť. Môžeme napríklad prehodnotiť to, ako sa prezentujeme navonok, alebo môžeme prehodnotiť naše sebahodnotenie. PERSONA S t r a n a

22 LEKCIA I.4 Som taký, aké mám schopnosti 20 S t r a n a SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Od vlastností, ktoré človek má, odlišujeme ľudské schopnosti. Každý človek má súbor určitých schopností, ktorých kombinácia tvorí našu jedinečnosť. Naše schopnosti sú predpokladom pre úspešné vykonávanie určitých činností. Hoci majú schopnosti základ v genetike, z väčšej časti sú rozvíjané opakovanou činnosťou tréningom. Schopnosti, v ktorých sme dobrí, sú naše silné stránky a tie, v ktorých až tak dobrí nie sme, to sú naše slabé stránky. Mnohé naše silné stránky sa dajú rozpoznať už v rannom detstve. Ak sú rodičia vnímaví, môžu svojim deťom výrazne v ich objavení i rozvíjaní pomôcť. My už máme predsa len nejaký ten rok za sebou a je na nás, aby sme si svoje silné stránky začali uvedomovať sami. Pomôže nám to k tomu, aby sme v živote nepremárnili príliš mnoho času robením toho, čo nás vôbec nebaví alebo toho, v čom nie sme dosť dobrí. A čo ak nemám žiadne schopnosti? Je to veľmi nepravdepodobné! Každý máme nejaké schopnosti, v ktorých sme dobrí a ktorými vynikáme. Pocit, že na nič nemáme máme skôr preto, že sa zameriavame na schopnosti, ktoré aktuálne fičia, napr. športové nadanie, spev a pod. Pokiaľ nie som najlepší vo veciach ktoré sú in, neznamená to, že nemám žiadne schopnosti, v ktorých som výnimočný 6. Existujú štyri nápomocné otázky k objaveniu našich najsilnejších stránok: 1. Čo ma najviac baví? Odpoveď zahŕňa všetky činnosti, pri ktorých sa cítime veľmi dobre a z robenia ktorých máme najväčšie potešenie. Patria tu všetky činnosti, v rámci ktorých mentálne alebo fyzicky niečo tvoríme. 2. V čom som naozaj dobrý/á, čo mi naozaj ide? Ak je ťažké na túto otázku odpovedať, môžeme poprosiť o spätnú väzbu aj svojich rodičov, kamarátov, niekoho, komu dôverujeme. Tiež sa môžeme istý čas pozorovať a zapisovať si všetko, čo sa nám podarí a činnosti, ktoré nám idú v priemere lepšie ako druhým. 3. Čo mi prináša najväčšie vnútorné uspokojenie? Ide o činnosti z prvých dvoch kategórií, pri ktorých prežívame hlboké vnútorné uspokojenie (bez ohľadu na to, či nás niekto ocení). Tieto naše silné stránky sú sýtené zvláštnym druhom vnútornej motivácie. 4. Čím môžem byť práve ja najviac užitočný/á svetu? Táto otázka nám pomôže uľahčiť výber, pokiaľ patríme k tým šťastlivcom, čo majú mnoho záujmov, schopností a talentov. Najväčšie vnútorné naplnenie zažijeme vtedy, keď budeme robiť to, čo od nás svet najviac potrebuje.

23 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA I.4: Moje silné a slabé stránky Tvojou ďalšou úlohou bude zamyslieť sa nad svojimi silnými a slabými stránkami. Poznať svoje silné a slabé stránky Ti pomôže získať prehľad o svojich schopnostiach. Do obrázka pravej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ za svoje najsilnejšie stránky. Do obrázka ľavej ruky napíš 5 svojich schopností, zručností či vlastností, ktoré považuješ za svoje najslabšie stránky. Moje silné stránky: Moje slabé stránky: Ako sa ti hľadali svoje silné a slabé stránky? Hľadali sa ti ľahšie tvoje prednosti, alebo tvoje nedostatky? Čo si myslíš, prečo to tak je? Poučenie do života Pre plánovanie našej budúcnosti sú pre nás viac smerodajné naše silné stránky. Pre svoj všeobecný rozvoj je však dobré pracovať aj na svojich slabých stránkach a rozvinúť ich do uspokojivej úrovne. PERSONA S t r a n a

24 LEKCIA I.5 Som taký, aké uznávam hodnoty SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Všetky naše názory, rozhodnutia a činy sú určitým spôsobom ovplyvňované našimi hodnotami. Hodnoty v nás pôsobia ako vnútorný kompas, ktorý usmerňuje všetko naše konanie. Tieto hodnoty však nie sú vlastnosťami daných vecí, ale sú výsledkom toho, aký máme k daným veciam vzťah. Napríklad mäso má pre všežravca úplne inú hodnotu ako pre vegetariána. Rovnako ak máme pocit, že si nás niekto neváži, neznamená to, že nemáme hodnotu, vypovedá to len o tom, do akej miery si druhý našu hodnotu uvedomuje. Naše hodnoty sú obvykle navzájom pospájané a tvoria našu hodnotovú orientáciu. Preto nemôžeme jednotlivé hodnoty vytrhávať a interpretovať samostatne, pretože ich zmysel závisí od ďalších hodnôt a od toho, akým spôsobom sú prepojené. Hovorí sa, že ak poznáme hodnotový systém konkrétneho človeka, získavame nielen obraz o jeho osobnosti, ale na jeho základe vieme do veľkej miery predpovedať aj jeho správanie. ÚLOHA I.5: Moja sieť hodnôt Pre lepšiu orientáciu v našich osobných hodnotách nám môže poslúžiť zostavenie si vlastnej siete hodnôt. Tvojou úlohou bude vypísať desať svojich najdôležitejších hodnôt a usporiadať ich podľa ich dôležitosti tak, ako to momentálne vnímaš. Pretože sieť musí byť najpevnejšia v strede, zaraď tam najvýznamnejšie hodnoty a tie menej významné daj po okrajoch. Ako pomôcka nám môže poslúžiť Zoznam cieľových hodnôt 7 : bezpečie domova a štátu (ochrana) múdrosť (zrelé porozumenie životu) pohodlný život (život v dostatku) radosť (radostný, pokojný život) rovnosť (rovnaká príležitosť pre všetkých) sebaúcta (sebadôvera) skutočné priateľstvo (úzky vzťah) zmysel pre dokonalosť (trvalý prínos) duchovné hodnoty (večný život) spoločenské uznanie (úcta, obdiv) osobný rast (možnosť učiť sa, osobný rozvoj) svet v mieri (bez vojen a terorizmu) sloboda (nezávislosť, vlastná voľba) šťastie (spokojnosť) vnútorná harmónia (bez vnútorného konfliktu) vzrušujúci život (aktívny, podnecujúci) zrelá láska (sexuálna a duchovná spriaznenosť) láska k druhým (obetavosť, služba) rodinné zabezpečenie (postarať sa o blízkych) svet krásna (krása prírody, umenia) Zostavenie osobnej siete hodnôt nám umožňuje porovnávať, či sa pre nás mení význam jednotlivých hodnôt, alebo ako sa naše hodnoty menia v priebehu nášho osobnostného rastu a dozrievania. Môže sa tak pokojne stať, že hodnoty, ktoré sú pre nás prvoradé dnes, v priebehu mesiacov či rokov stratia na svojej významnosti. 22 S t r a n a

25 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Na zamyslenie Vo svojom živote sa musíme často rozhodovať medzi svojimi prioritami. Preto je dobré čas od času si uvedomiť, aké hodnoty sú pre nás dôležité, usporiadať si ich podľa priorít a podľa nich sa aj riadiť. PERSONA S t r a n a

26 LEKCIA I.6 Som taký, aké si vyberám vzory SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Zamýšľali ste sa niekedy nad tým, do akej miery na nás vplývajú ľudia a prostredie, v ktorom žijeme? Akí by sme asi boli, keby sme žili v inej dobe, či v inej krajine? Aký by sme mali vzťah napríklad k jedlu, peniazom, domovu, keby sme vyrastali počas vojny? Alebo akí by sme boli, keby sme sa narodili v inej rodine, chodili do inej školy, či dokonca len inej triedy? Tieto a množstvo iných faktorov sa dá zhrnúť pod tzv. vplyvy prostredia. Čo nás ale ovplyvňuje najviac, sú ľudia, ktorí nás obklopujú. Od prvej minúty nášho života sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Naše okolie na nás vplýva oveľa silnejšie, ako si často krát pripúšťame. Dokonca žiadna kniha ani štúdium nás neovplyvňuje a nepretvára tak silno, ako ľudia z nášho okolia. Naši príbuzní, známi a priatelia nás ovplyvňujú oveľa silnejšie, ako si myslíme, a to bez toho, že by sme si to uvedomovali. Vyskúšaj experiment Postav sa na stôl. Potom popros slabšieho kamaráta, ktorý stojí pred stolom, aby si s tebou zmeral sily. Pokús sa ho vytiahnuť na stôl, zatiaľ čo on sa pokúsi stiahnuť Ťa dolu. Kto vyhrá? Je to fyzikálny zákon, že je omnoho ľahšie niekoho stiahnuť dolu, ako vytiahnuť nahor. Nemôžeš vyhrať vytrvalosťou. Tomu druhému stačí iba to, aby ostal visieť a čakal, kým sa tvoje sily vyčerpajú. Myslíš si, že sú aj iné veci v živote, ktoré fungujú podobne? Ak áno, čo s tým môžeš urobiť? 24 S t r a n a

27 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA I.6: Moje vzory V nasledujúcej úlohe sa zamysli nad ľuďmi, ktorí sú (alebo boli) pre teba v živote vzormi. Odpovedz na nasledujúce otázky: A) Kto boli traja až desiati ľudia, ktorí ťa do dnešného dňa ovplyvnili najsilnejšie (napr. matka, otec, priatelia, príbuzní, učitelia, vychovávatelia...)? B) Aké hodnoty títo ľudia vyznávajú? V čom vnímaš ich vplyv? C) Kto ťa najsilnejšie ovplyvňuje dnes? Tip kto s tebou trávi najviac času (partner, priatelia, rodičia, spolužiaci, kamaráti zo športu), ten ťa aj najsilnejšie ovplyvňuje.... Na zamyslenie Ľudia radi dávajú rady druhým, preto ich v živote budeš ešte počuť mnoho. Ty však počúvaj rady tých, ktorí vo svojom živote niečo dosiahli, najlepšie to, o čo sa usiluješ aj ty. PERSONA S t r a n a

28 LEKCIA I.7 Som taký, aké sú moje zvyky SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Zvyk je tendencia vykonávať nejakú činnosť určitým spôsobom. Napríklad máme zvyk triediť odpad, umývať si zuby po každom jedle, pozdraviť okoloidúcich a podobne. Každý z nás má svoje zvyky. Niekedy si to ani neuvedomujeme a ich vykonávanie berieme automaticky bez toho, aby sme sa nad tým zamýšľali. Jednoducho niektoré úkony robíme preto, že sme ich vždy tak robili. Niektoré z týchto zvykov, či návykov pokladáme za užitočné a chceli by sme si ich ponechať. Iných by sme sa najradšej zbavili to sú väčšinou naše zlozvyky. Ako je to s tebou? Máš nejaké nezvyčajné zvyky? A aké máš zlozvyky, ktoré by si radšej nemal/la? Špeciálne druhy zvykov Niektoré naše zvyky sú podmienené kultúrne alebo historicky, hovoríme im tradície. Príkladom sú napríklad zvyklosti pri slávení Veľkonočných sviatkov, Vianoc, či Nového roku. Existuje aj zvláštna skupina zvykov, tzv. rituály (obrady). Sú to spoločenské, duchovné a osobné zvyky, ktoré majú navyše emočný rozmer. Pomáhajú nám naladiť sa na niečo (na niečo sa pripraviť), vyvolať nejaké emócie, alebo emócie odžiť. Napríklad krst, maturita, promócie, pohrebné rituály, ale aj večerná modlitba a iné. ÚLOHA I.7: Pestovanie nových zvykov Tak ako sme si zaužívali robiť veci určitým spôsobom, vieme si vytvoriť aj nové návyky správania. Našou úlohou bude vytvoriť si zoznam troch činností, z ktorých chceme vypestovať zvyky. Počas najbližšieho mesiaca si každý večer v pracovnom liste do príslušného políčka zaznamenaj, či sa ti podarilo v ten deň svoje predsavzatia splniť. - podarilo sa splniť - nepodarilo sa splniť - podarilo sa splniť len sčasti Na konci mesiaca zhodnoť, ako si v tejto úlohe obstál a či už môžeš niektoré činnosti zo svojho zoznamu pokladať za svoje zvyky. Želané zvyky: S t r a n a

29 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Kalendár pestovania nových zvykov 1.deň 2.deň 3.deň 4.deň 5.deň 6.deň 7.deň 8.deň 9.deň 10.deň 11.deň 12.deň 13.deň 14.deň 15.deň 16.deň 17.deň 18.deň 19.deň 20.deň 21.deň 22.deň 23.deň 24.deň 25.deň 26.deň 27.deň 28.deň 29.deň 30.deň 31.deň Želaný zvyk: 1.deň 2.deň 3.deň 4.deň 5.deň 6.deň 7.deň 8.deň 9.deň 10.deň 11.deň 12.deň 13.deň 14.deň 15.deň 16.deň 17.deň 18.deň 19.deň 20.deň 21.deň 22.deň 23.deň 24.deň 25.deň 26.deň 27.deň 28.deň 29.deň 30.deň 31.deň Želaný zvyk: 1.deň 2.deň 3.deň 4.deň 5.deň 6.deň 7.deň 8.deň 9.deň 10.deň 11.deň 12.deň 13.deň 14.deň 15.deň 16.deň 17.deň 18.deň 19.deň 20.deň 21.deň 22.deň 23.deň 24.deň 25.deň 26.deň 27.deň 28.deň 29.deň 30.deň 31.deň Želaný zvyk: PERSONA S t r a n a

30 SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Na zamyslenie Len ťažko sa niečo v tvojom živote zmení, pokiaľ sa nezmeníš ty. Často činnosti vykonávame bez toho, aby sme si uvedomili, že ich môžeme robiť inak. Preto si nájdi čas a pozri sa svojim zvykom na zúbky. Pomenuj ich a zamysli sa, či ich môžeš zmeniť tak, aby ťa nebrzdili, ale aby ti pomáhali. Každý jeden zvyk si pozvi k sebe na koberček, ako riaditeľ neposlušného žiaka, s ktorým nie je spokojný a navrhni mu svoju predstavu, ako sa môže zmeniť. Zvyk za zvykom. Náš život je celok, skladajúci sa z drobných zvykov. Rozmeň si ho na drobné a poskladaj si život poľa vlastných predstáv. 28 S t r a n a

31 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA I.8 Som tým, za koho sa pokladám Na otázku Kto som? si môžeš odpovedať: Som mladý človek, čím priznávaš to, že patríš ku skupine mladých ľudí. Alebo som dcéra/syn svojich rodičov, som Slovák/Slovenka a podobne. Nebude asi pre nikoho prekvapením, že tých identít má každý viacero. V jednotlivých situáciách uprednostňujeme určité identity pred druhými. Napríklad v škole bude moja identita študenta prevyšovať nad mojou národnou identitou. Naopak, počas pobytu v zahraničí, môže moja národná identita vystúpiť do popredia. Naša identita je vlastne uvedomenie si samých seba vo svete ja ako súčasť tohto sveta a zároveň uvedomenie si vlastnej jedinečnosti som síce súčasťou tohto sveta, ale som jedinečný. Ako jedinečná osobnosť mám svoje meno, istým spôsobom sa obliekam, správam, komunikujem a pod. ÚLOHA I.8: Moja identita Zamysli sa a odpovedz na otázky: Kto som? Ktorých skupín sa cítim byť súčasťou? Čo ma spája s ľuďmi patriacimi do týchto skupín? Aké sú moje charakteristické črty, ktorými sa odlišujem od ostatných? Aké je moje životné motto? Kto som? Napíš všetko, čo ti napadne. Skupiny, ktorých sa cítim byť súčasťou: Moje životné motto je: PERSONA S t r a n a

32 SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? Doplň nasledujúce nedokončené vety: Keď sa ráno prebudím, najčastejšie... Keď večer zaspávam, často myslím na... Najradšej mám... Bojím sa, keď... Mám pocit šťastia, keď... Nemám rád/rada ľudí, ktorí... Mám rád/rada ľudí, ktorí... Moji rodičia by mali vedieť, že... Veľmi by som... Sebareflexia: Ktorá otázka sa ti zdala obzvlášť dôležitá? Na ktorú otázku sa ti odpovedalo najťažšie? Na zamyslenie Byť samými sebou vo svete, ktorý sa neustále snaží urobiť z nás niečo, čím nie sme, je obrovský úspech." Ralph Waldo Emerson 30 S t r a n a

33 ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU I BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Vytvorenie osobnej vizitky Vizitka slúži obchodníkom, lekárom, právnikom, či úradníkom k tomu, aby ju pri rôznych stretnutiach mohli darovať svojim partnerom a nechať im takto na seba kontakt. Mnohí si dajú s takouto vizitkou veľa práce, lebo okrem kontaktných údajov má za úlohu urobiť dojem a takto reprezentovať svojho majiteľa. Špecifikom vizitky je, že má obmedzený priestor, a preto je dôležité zvážiť, aké informácie bude obsahovať. Tvojou úlohou je vytvoriť takúto vizitku, ktorá ťa bude charakterizovať. Môžeš použiť akúkoľvek výtvarnú alebo grafickú techniku. Fantázii a kreativite sa medze nekladú. Sebareflexia: Aké zložité bolo preniesť seba samého na vizitku a čo sa na vizitku nezmestilo? PERSONA S t r a n a

34 SEBAPOZNÁVANIE alebo KTO SOM? MOJA VIZITKA Predná strana Zadná strana 32 S t r a n a

35 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. PERSONA S t r a n a

36 MODUL II. KOMUNIKÁCIA KOMUNIKÁCIA Každý z nás vedome, ale aj nevedome, vysiela rôzne signály smerom k druhým ľuďom. Vysielame ich rôznymi spôsobmi: mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči, dokonca mlčaním a samozrejme aj tým, čo hovoríme. Určite ste si tiež všimli, že keď s druhými ľuďmi vychádzame dobre, rozprávame sa spolu radi, často sa na seba pozeráme, usmievame, či s láskou sa jemne dotýkame. Naopak, keď spolu za dobre nie sme, hovoríme (prípadne spolu nehovoríme vôbec) a správame sa celkom inak, hoci tiež prirodzene podľa toho, ako to cítime. Naša komunikácia tak do značnej miery odráža naše vzťahy s druhými ľuďmi. Prostredníctvom komunikácie zároveň utvárame svoje vzájomné vzťahy navzájom sa poznávame a zbližujeme, vymieňame si informácie, napĺňame svoje potreby a pod. To znamená, že vo svojich rukách, gestách, slovách, dokonca i v mlčaní, máme účinný nástroj, ako môžeme svoje vzťahy s druhými ľuďmi rozvíjať či meniť k lepšiemu. Nasledujúci modul nás prevedie oblasťou medziľudskej komunikácie, ponúkne viaceré cvičenia a úlohy, ktoré môžeme v každodennom živote aplikovať, a tak sa cvičiť v rozvíjaní svojich komunikačných zručností. 34 S t r a n a

37 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA II.1 Proces komunikácie Existuje viacero definícií komunikácie. Užšie definície považujú za komunikáciu iba prenos správy, širšie definície, o ktoré sa budeme opierať aj my, považujú za komunikáciu všetko, čo sa odohráva v kontakte dvoch alebo viacerých ľudí. To znamená, že komunikácia nie je len prenos správy, ale akékoľvek vzájomné pôsobenie medzi ľuďmi. V rámci vzájomného pôsobenia, súčasne vysielame signály smerom k druhým ľuďom a zároveň od nich signály prijímame. V komunikácii je tak každá osoba súčasne vysielateľ i prijímateľ signálov. Napríklad počas komunikácie prijmeme neverbálne signály od druhého človeka ako zívanie, či nesústredený pohľad. Tieto následne interpretujeme: niekto zíva alebo má nesústredený pohľad > moje reči ho nezaujímajú. Na základe vyhodnotenia vnemov priebežne reagujeme. Môžeme napríklad zmeniť spôsob komunikácie alebo tému, dáme slovo druhému, alebo ukončíme rozhovor. Proces komunikácie má svoju postupnosť, logiku a realizuje sa v týchto krokoch 8 : 1. Vznik myšlienky, ktorá má pre jej pôvodcu určitý význam V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Možno si tak niekedy nepripadáme, ale myslíme neustále celý deň, každú sekundu, dokonca aj v spánku. Náš mozog nepretržite spracúva všetky podnety, ktorým sme vystavení a ukladá ich do pamäti i podvedomia. Nebezpečenstvo spočíva v tom, že svoj myšlienkový svet tak úplne neovládame a často sa stáva, že myšlienky ovládajú nás. 2. Kódovanie myšlienky do signálov slová, gestá, pohyby, symboly a pod. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov i činov. Spôsob, akým kódujeme naše myšlienky slová, gestá, pohyby, či symboly, ktoré používame, sú ovplyvnené našou minulou skúsenosťou a predovšetkým ľuďmi, ktorí nás obklopujú a od ktorých sme sa často nevedome učili komunikovať pomocou napodobňovania. 3. Vysielanie zakódovanej správy Každý z nás, vedome ale aj nevedome vysiela rôzne signály smerom k druhým ľuďom. Vysielame ich celým telom: verbálne (slovne) aj neverbálne (mimikou, gestami, postojom tela, tónom nášho hlasu, hlasitosťou či rýchlosťou reči a pod.). 4. Prenos správy prostredníctvom komunikačných ciest Veľmi dôležitým rozhodnutím v procese komunikácie je voľba prenosového média, čiže formy, akou budeme vysielané signály prenášať k druhému človeku. Ľudská komunikácia pozná niekoľko komunikačných ciest, ktoré sú navzájom odlišné a majú svoje špecifiká (napr. osobná, telefonická, písomná, sprostredkovaná, multimediálna a pod.). PERSONA S t r a n a

38 KOMUNIKÁCIA 5. Príjem, dekódovanie a pochopenie správy druhým človekom Druhí ľudia naše signály prijímajú svojimi zmyslami (najčastejšie očami a ušami) a spracujú ich. Pri komunikácii vedome i nevedome vyberáme, ktoré informácie z nášho okolia prijmeme. Zároveň vnímanie každého človeka je individuálne, ovplyvnené prežívanými emóciami, momentálnou náladou, sústredením a pod. Pri spracovávaní signálov nás taktiež ovplyvňuje minulá skúsenosť s druhými ľuďmi. Všetky tieto faktory majú následne vplyv na to, ako prijímané signály vyhodnotíme a ako budeme na ne reagovať. Prekážky v komunikácii V procese komunikácie sa často stáva, že rôzne vonkajšie i vnútorné vplyvy nám bránia sústrediť sa a komunikovať efektívne. Ide o rôzne rušivé vplyvy, ktoré majú za následok zníženie kvality komunikácie. Nazývame ich prekážky v komunikácii 9. Medzi tzv. praktické prekážky radíme rušivé vplyvy z okolia, napríklad otvorené okno do ulice, kde jazdia autá, vytvára nadmerný hluk, alebo neustále zvoniaci telefón, ktorý bráni v sústredení sa a pod. Iným druhom prekážok sú prekážky jazykové. Človek hovorí príliš rýchlo, nezrozumiteľne, prehĺta časti textu, používa dlhé vety s množstvom faktov a pod. Medzi jazykové prekážky radíme aj obmedzenú schopnosť porozumieť významu používaných slov (napr. keď komunikujeme v cudzom jazyku, ktorý dokonale neovládame). Ďalšími prekážkami sú prekážky v chápaní, kedy zúčastnení chápu komunikovaný obsah odlišne. Dôvodom býva viacvýznamový obsah slov, iný pohľad na situáciu, či zorný uhol vnímania. Inokedy môžu byť pri komunikácii prekážkami aj naše práve prežívané emócie, ktoré v nás vyvoláva buď komunikovaný obsah alebo osoba, s ktorou komunikujeme. Emócie sprevádzajúce komunikáciu môžu byť negatívne rozčúlenie, hnev, nenávisť, zúrivosť, podráždenie, nuda, alebo pozitívne veselosť, radosť, nadšenie, láska. Emócie nám môžu brániť v efektívnom prijímaní či vysielaní informácií. Hovoríme o prekrývaní pozornosti a komunikácie emóciami. Ďalším druhom prekážok sú prekážky intelektuálne, ktoré sa najčastejšie týkajú prispôsobenia jazyka účastníkom komunikácie. Tieto prekážky nastávajú v situáciách, kedy používame príliš odborný jazyk, cudzie slová, komplikované vyjadrovanie, metafory, nevhodné príklady a pod. 36 S t r a n a

39 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA II.1: Komunikačný proces Komunikácia je obdivuhodný i podivuhodný proces vzájomného pôsobenia medzi ľuďmi. V tejto úlohe si zopakuješ, ako tento proces prebieha. Tvojou úlohou je vypočuť si nahrávku a popísať jednotlivé fázy komunikačného procesu medzi dvoma komunikujúcimi. Zameraj sa na nasledujúce body: a) Vznik myšlienky b) Kódovanie myšlienky do signálov c) Vysielanie zakódovanej správy prenos správy d) Príjem dekódovanie pochopenie správy druhým človekom e) Aké rušivé vplyvy, či prekážky v komunikácii nastali? Na zamyslenie Hlavným cieľom komunikácie je vzájomné porozumenie. Aby sme našu komunikáciu označili za efektívnu, musíme si s druhým porozumieť. Porozumieť niekomu ešte neznamená, že s ním musíme aj súhlasiť. V našom prípade porozumenie znamená správne pochopiť vysielané signály, podľa toho, čo nám nimi chce druhý človek povedať. Aby sme to dosiahli, mali by sme sa zaujímať, čo druhí ľudia svojimi signálmi zamýšľali, overovať si, či sme ich signály správne pochopili a tiež sa snažiť, aby naše signály boli čo najčistejšie a najpresnejšie. PERSONA S t r a n a

40 KOMUNIKÁCIA LEKCIA II.2 Zložky komunikácie Podľa povahy prenášaných signálov, môžeme komunikáciu rozdeliť na komunikáciu verbálnu, čiže komunikáciu pomocou slov a komunikáciu neverbálnu, kde odovzdávané signály prenášame mimoslovnými prostriedkami. Neverbálna komunikácia je staršia ako verbálna, tak v osobnej histórii človeka, ako aj v celej histórii ľudstva. Ľudia v minulosti zistili, že mimoslovná komunikácia, ktorou sa dovtedy dorozumievali, neumožňuje presné vyjadrenie všetkých informácií, ktoré chceli komunikovať. Preto začali tvoriť reč a postupne sa začali dorozumievať pomocou slov. Z jednotlivých slov a jednoduchých fráz sa postupne vyvinul jazyk. Rovnako aj dieťa po narodení využíva najmä neverbálne spôsoby komunikácie a až neskôr sa naučí rozprávať a začína komunikovať verbálne. Obr. Zložky komunikácie Slovný obsah Podľa niektorých odborníkov len 7 % komunikačných signálov vychádza zo slovného obsahu. Zvyšok zahŕňa neverbálny prejav 38 % paralingvistická zložka (mimoslovná komunikácia týkajúca sa slovného prejavu rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška hlasu, farba hlasu, vatové slová, mlčanie) a 55 % ostatné zložky neverbálnej komunikácie (mimika, gestika, haptika, proxemika a ďalšie). Pri pohľade na percentuálne rozloženie jednotlivých zložiek komunikácie by sa mohlo stať, že by sme verbálnu zložku prejavu naše slová, potlačili z hľadiska ich významu, by nebolo dobré. Rovnako by nebolo žiaduce, keby sme sa uchýlili k špekulujúcim interpretáciám o každom neverbálnom prejave. Preto hoci sme si komunikáciu rozdelili na verbálnu a neverbálnu, urobili sme tak iba kvôli lepšiemu porozumeniu komunikačnému procesu. Tieto dve zložky komunikácie idú ruka v ruke a v praktickom živote je treba pristupovať ku komunikácii individuálne (nedá sa jednoznačne tvrdiť, že jednotlivé neverbálne prejavy majú iba jeden význam) a snažiť sa všímať si všetky signály verbálne i neverbálne súčasne. 38 S t r a n a Paralingvistický obsah Zložky neverbálnej komnikácie

41 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA II.2: Vidím, počujem, interpretujem Tvojou úlohou je najbližší týždeň pozorovať a uvedomovať si jednotlivé zložky komunikácie pri kontakte s druhými ľuďmi. Skús pri rozhovoroch s priateľmi, spolužiakmi, alebo rodinnými príslušníkmi skúmať komunikačné signály z troch hľadísk: VIDÍM pozorujem, ako sa druhý tvári, čo robí, aké používa gestá a pod. POČUJEM pozorne počúvam, čo mi druhý hovorí, ale aj to, čo mi nehovorí, resp. čomu sa vyhýba. INTERPRETUJEM všetky vnemy spracujem a zvolím primeranú reakciu. Pre splnenie tejto úlohy je potrebné popísať a analyzovať aspoň tri konkrétne situácie jednu situáciu s rodičmi, jednu situáciu v škole (so spolužiakom, učiteľom) a jednu s priateľom. V prípade, že zaznamenáš nesúlad medzi jednotlivými komunikačnými signálmi napr. niekto hovorí, že sa má dobre, ale vyzerá skleslo polož dotyčnému doplňujúce otázky, v ktorých sa ho môžeš priamo opýtať, či je to len tvoj subjektívny vnem, že vyzerá skleslo, alebo sa predsa len až tak dobre necíti a pod. Ak zažiješ situáciu, v ktorej jednotlivé zložky komunikácie druhého človeka nebudú v súlade, popíš ju. Ako si sa v tejto situácii zachoval/la? Ktorým signálom si prisúdil/la väčší význam? Ujasnil/la si si tento vnímaný nesúlad s danou osobou? 1. Popis situácie s rodičmi Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú si zažil/la s rodičmi. 2. Popis situácie v škole Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú si zažil/la v škole (napr. so spolužiakom, učiteľom). PERSONA S t r a n a

42 KOMUNIKÁCIA 3. Popis situácie s priateľom Popíš situáciu z troch hľadísk, ktorú ste zažil/la s priateľom/priateľkou. Na zamyslenie Neklam ak o niečom nechceš hovoriť, jasne druhým povedz, že sa o danej téme nebudeš baviť. Klamstvo je komunikačná pasca tak pre oklamaného, ako aj pre toho, kto klame. Ak budeš hovoriť pravdu a to, čo si skutočne myslíš a čo cítiš, nemusíš si navyše pamätať, čo si kedy komu povedal. Vždy Ti bude stačiť opýtať sa znova na to seba. 40 S t r a n a

43 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA II.3 Verbálna komunikácia Naše slová majú veľkú moc. Ich sila je takmer neuveriteľná. Je to v podstate istý druh energie. Slová dokážu rozpútať vojnu, ale aj nastoliť mier. Slovami môžeme druhým vyjadriť svoju lásku, ale tiež im môžeme ublížiť. Slová dokážu motivovať ľudí k vytvoreniu nádherných diel, dokážu však aj ničiť a znechutiť. Obsah našich slov, čas a spôsob, akým ich vyslovíme, sú dôležité v tom, či naše slová povedú ku konfliktom, alebo k porozumeniu. Táto moc, ktorou disponujeme pri používaní slov, nás robí za vypovedané slová zodpovednými. Tak ako sa nedá vrátiť hodený kameň, tak sa nedá vziať späť vyrieknuté slovo. Dodržiavanie nasledujúcich zásad prispeje k tomu, aby naša komunikácia s druhými ľuďmi viedla k vzájomnému porozumeniu 10 : 1. Vyjadrujme sa jasne Ide o taký spôsob prejavu, ktorý je priamy a nekomplikovaný, otvorený, čestný a v súlade s našim vnútorným presvedčením a pocitmi. Hlavnou funkciou verbálnej komunikácie s ľuďmi je poskytovať živé prepojenie medzi našim vnútorným a vonkajším svetom. Počúvanie slov druhého nám zas dáva možnosť dozvedieť sa niečo o vnútornom svete iného človeka. Jednota medzi našimi vnútornými a vonkajšími slovami je preto veľmi dôležitá. 2. Zvážme obsah svojich slov Predtým ako niečo vyslovíme, zamyslime sa, či svojimi slovami druhým pomôžeme, alebo naopak ich zneistíme, urazíme, pokoríme. Naše slová majú moc dokážu liečiť, ale dokážu aj uštedriť poriadnu ranu. Sme zodpovední za to, ako túto moc používame. Tým, že pred vyslovením svojich slov budeme uvažovať, môžeme predísť viacerým nedorozumeniam a zraneniam a naša komunikácia bude smerovať k väčšiemu porozumeniu. 3. Buďme konkrétny Pri našej komunikácii by sme sa mali tiež vyvarovať zovšeobecňovaniu, nakoľko zovšeobecňovania sú neadresné, nepravdivé, skresľujú našu komunikáciu a často vyvolávajú u druhého človeka negatívne reakcie. Napr. Vždy chodíš neskoro!, Všetci si myslíme, že... a pod. Keď teda hovoríme o konkrétnej veci, mali by sme využívať konkrétne údaje a smerovať komunikáciu ku konkrétnemu cieľu. Napr. Je mi nepríjemné, že som dnes musela na teba dlho čakať, bola by som ti vďačná, keby si bola nabudúce dochvíľnejšia. a pod. 4. Vyjadrujme sa zrozumiteľne Zrozumiteľnosť má v komunikácii dva odlišné významy: 1. technická zrozumiteľnosť, kde patria prvky ako sila a výraz hlasu, rýchlosť a plynulosť reči a pod.; 2. jazyková zrozumiteľnosť, ktorú ovplyvňuje slovná zásoba a odbornosť jazyka. Napríklad, keď sa dorozumievame v cudzom jazyku, môžeme mať so svojou slovnou zásobou problémy a je pre nás ťažie vyjadrovať sa zrozumiteľne. Aj príliš odborný jazyk môže byť pre obyčajného človeka nezrozumiteľný, preto by sme sa mali prispôsobiť človeku, s ktorým komunikujeme. PERSONA S t r a n a

44 KOMUNIKÁCIA 5. Vyjadrujme sa jednoznačne Jednoznačnosť znamená, že si vo svojich signáloch neprotirečíme. Napríklad chlapec povie dievčaťu, aby samo vybralo, kam pôjdu v piatok večer. Je ale mrzutý, keď nevyberie takú možnosť, akú by si on želal. Takýmto situáciám sa môžeme vyhnúť, ak budeme úprimní a čestní ohľadom toho, čo naozaj chceme, potrebujeme, myslíme si a cítime. 6. Dbajme na správne dávkovanie informácií Zásada dávkovania informácií hovorí o množstve informácií, ktoré smerom k druhým vysielame. Nedostatočným množstvom informácií (ich úmyselným zadržiavaním) druhého zneisťujeme, dostávame ho do stavu napätia, nervozity, hnevu. Naopak príliš veľa informácií zvyčajne pôsobí rušivo a neprehľadne, druhí nie sú schopní ich efektívne prijať, spracovať a reagovať na ne. 7. Voľme primeranú formu V závislosti od charakteru podávaných správ volíme aj primeranosť formy. Citlivá na formu býva najmä žiadosť o láskavosť, uplatňovanie nároku, príkaz alebo kritika. Príkazové formy komunikácie môžu viesť rýchlo k výsledku, ale často znechucujú a demotivujú druhých ľudí. Majú však svoje opodstatnenie v krízových situáciách, napr. pri požiari, kedy je potrebné, aby zodpovední ľudia prebrali velenie a ostatní plnili ich príkazy. V situáciách, kedy chceme druhých motivovať k spolupráci, je efektívnejšie zvoliť také formy komunikácie, ktoré dávajú zúčastneným priestor k vyjadreniu, napr. podporovanie druhých k formulovaniu vlastného názoru a pod. 8. Overme si správnosť pochopenia Ak si chceme byť istí, že nás druhí ľudia pochopili správne, mali by sme si to overiť. Overovať si správnosť pochopenia môžeme priebežne počas prenosu správy, alebo na konci, priamou otázkou, či druhý človek správne pochopil, čo sme mu hovorili. Ak sa chceme ubezpečiť, že druhý človek určite správne porozumel, necháme si správu zopakovať. Vnútorná reč Okrem našich vonkajších slov, ktoré druhým hovoríme a ktoré od druhých počujeme, existujú aj slová v našej mysli. Tieto majú často väčší vplyv na náš život ako slová, ktoré prezentujeme verejne. V skutočnosti všetci hovoríme sami so sebou. Hovoríme k sebe samým, a tak sa snažíme interpretovať svoje zážitky a skúsenosti. Náš vnútorný hlas, vnútorné slová sú kľúčovým prvkom nášho myslenia, postojov, aj našich očakávaní. Tento vnútorný dialóg prebieha často bez vedomého ovplyvňovania, za použitia neuveriteľných 1300 až 1500 slov za minútu. V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame našu myseľ. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý neustále prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov a činov. Je preto dobré prebrať zodpovednosť aj nad našou vnútornou rečou a myšlienkami, ktoré napĺňajú našu myseľ. 42 S t r a n a

45 ÚLOHA II.3: Prepáč BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. V živote často robíme prešľapy v medziľudských vzťahoch povieme alebo urobíme niečo, čo sa druhého dotkne, alebo ho aj zraní. A tak, ako fyzické zranenia, aj zranenia na duši potrebujú uzdravenie. Keď nás niekto zraní, objavuje sa v nás túžba po spravodlivosti, ktorá prináša pocit zadosťučinenia. Ale spravodlivosť ako taká nevedie k uzdraveniu. Uzdravenie prináša až zmierenie. Teda na jednej strane prejav ľútosti a na druhej strane odpustenie. Túžba po zmierení je pritom silnejšia ako túžba po spravodlivosti. A čím je vzťah hlbší, tým viac túžime po zmierení, pretože viac ako po zadosťučinení túžime po láske. Skutočné odpustenie a zmierenie sa dotýka oboch strán. Odstraňuje bariéru, ktorú zranenie spôsobilo a pomáha obnoviť dôveru. Tak vytvára vhodné podmienky k tomu, aby sme mohli pokračovať v budovaní vzťahu. Znakom dobrých vzťahov je preto ochota ospravedlniť sa, odpustiť a zmieriť sa. Cieľom tejto úlohy je prebrať zodpovednosť za svoje správanie a pomocou zmierlivých slov poprosiť o odpustenie človeka, ktorému sme ublížili. Pretože tak, ako dokážu naše slová zraniť, tak dokážu naše slová aj liečiť. Tvojou úlohou je napísať list človeku, ktorého máš rád, ale ktorému si napriek tomu ublížil. Je na tebe, či tento list pošleš, alebo nie. Táto úloha ti ponúka možnosť zamyslieť sa, čo by si tomuto človeku chcel povedať, aby sa váš vzťah uzdravil. Na vypracovanie úlohy použi osobitný papier. Veľa šťastia! Na zamyslenie Odpustením sa rozumie ochota vzdať sa vlastného práva na mrzutosť (zlosť, odpor, nenávisť...), negatívne posudzovanie a nevšímavé správanie k človeku, ktorý ma nespravodlivo zranil a snaha pestovať v sebe a k nemu postoj šľachetnosti, veľkorysosti, nezaslúženého zľutovania a dokonca aj lásky. A ako vyzerá odpustenie v praxi? Keď Thomas A. Edison pracoval na svojom absurdnom vynáleze, ktorý nazval svietiaca cibuľa, jeho pracovný tím bol pri ňom 24 hodín denne. Keď sa Edisonovi napokon podarilo zostrojiť jednu takúto svietiacu cibuľu a svoj vynález mal predstaviť na slávnostnom zhromaždení vedcov, podal ju chlapcovi pomocníkovi, aby ju odniesol hore schodmi do miestnosti. Chlapec šiel opatrne, krok za krokom a dával pritom pozor najmä na svoje ruky. Bál sa, aby mu nevypadol z rúk tento neoceniteľný výrobok toľkej námahy jeho majstra. Pravdepodobne si vieš domyslieť, čo sa stalo: Keď pomocník vyšiel až celkom hore, potkol sa a veľká sklenená banka mu pred zrakmi celého zhromaždenia vypadla z rúk a rozbila sa. Tak dopadla prvá žiarovka na svete. Celý tím sa musel znova pustiť do práce, aby zostrojil ďalšiu,,svietiacu cibuľu. PERSONA S t r a n a

46 KOMUNIKÁCIA Keď unavení konštruktéri dokončili prácu, zostala ešte jedna úloha vyniesť vzácny predmet hore do miestnosti. Čo myslíš, komu pripadla? Edison ňou poveril toho istého chlapca, ktorému prvá žiarovka vypadla z rúk. Tak vyzerá skutočné odpustenie. 44 S t r a n a

47 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA II.4 Neverbálna komunikácia Neverbálna komunikácia je mimoslovná. Prebieha prostredníctvom držania tela a jeho pohybov, zmeny výrazu tváre, zmeny vzdialenosti medzi komunikujúcimi a podobne. Môže doplniť slovný prejav, zosilniť jeho účinok, regulovať ho a za určitých okolností ho plne zastúpiť. Napríklad namiesto toho, aby sme povedali: Áno, súhlasím, stačí keď mlčky kývneme hlavou. Porozumieť neverbálnemu prejavu druhého človeka je možné v rámci situačného kontextu, v ktorom komunikácia prebieha. A hoci neverbálne prejavy mnoho vypovedajú, je potrebné byť obozretný voči všetkým tvrdeniam a príručkám, že sa dá podľa určitých neverbálnych prejavov presne odhadnúť či uhádnuť to, čo si druhý človek myslí, ako sa cíti, či dokonca aký je. Medzi najfrekventovanejšie a najdôležitejšie zložky neverbálnej komunikácie radíme 11 : 1. Mimiku - komunikácia výrazom tváre 2. Gestiku komunikácia pomocou rúk a tela 3. Haptiku - komunikácia dotykom 4. Proxemiku - komunikácia vzdialenosťou 5. Posturológiu - komunikácia polohou tela 6. Kineziku - komunikácia pohybom 7. Paralingvistiku - mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči 8. Teritorialitu - komunikácia obsadzovaním teritória 9. Produkciu - komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia MIMIKA Pri mimike komunikujeme prostredníctvom výrazu tváre. Komunikačnými prostriedkami tváre sú oči, ústa, obočie, nos, čelo, brada, zuby, lícne svalstvo a pery. Do mimiky zapájame viaceré časti tváre spoločne, napríklad na úsmeve sa spoluzúčastňujú ústa, oči, líca, niekedy aj zuby. Výraz tváre často informuje o tom, čo druhý človek práve prežíva, ale aj o tom, aký má k nám vzťah. Výraz tváre odzrkadľuje prekvapenie, strach, radosť, smútok, pokoj, rozčúlenie, spokojnosť, nespokojnosť, záujem, nezáujem a podobne. Základné mimické výrazy sú ľahko rozpoznateľné, čoho dôkazom je napríklad aj využívanie ich grafických znázornení v internetovej komunikácii tzv. smajlíky. V tomto kontexte je dobré spomenúť aj zrakový kontakt, ktorý je dôležitým predpokladom kvalitnej a efektívnej komunikácie. Ak sa druhý človek na nás počas rozhovoru pozerá, predpokladáme, že nás aj počúva a že je naša konverzácia pre neho dôležitá. Keď sa na nás druhý človek pri komunikácii z rôznych dôvodov nepozerá, môže to pôsobiť rušivo. Optimálny pomer času pozerania sa do tváre druhého človeka v rámci osobnej komunikácie je cca. 60%. PERSONA S t r a n a

48 46 S t r a n a KOMUNIKÁCIA GESTIKA Gestika je neverbálna komunikácia pomocou pohybov rúk a tela, ktoré majú výrazný vyjadrovací účel. Sprevádzajú a prifarbujú verbálnu komunikáciu, niekedy ju aj úplne zastupujú. Najznámejším komunikačným systémom založeným na gestikulácii je posunková reč. Posunkovú reč nevyužívajú iba ľudia so sluchovým postihnutím, využívame ju aj vtedy, keď verbálne spôsoby komunikácie zlyhávajú (napr. v komunikácii s človekom, ktorého jazyk neovládame si pomáhame gestami), alebo ak sa pre rôzne bariéry nepočujeme (napr. bežná posunková komunikácia šoférov v autách). Gestikulácia môže byť tiež ovplyvnená našou náladou a situáciou, v ktorej sa nachádzame. Keď sa napríklad hneváme, živšie pracujeme s gestikuláciou, ako keď sme pokojní a relaxovaní. Prehnaná gestikulácia ruší komunikáciu, pretože pripomína pantomímu. Môže sa vtedy stať, že namiesto toho, aby nás druhý človek počúval, začne sa na nás zabávať. HAPTIKA Haptika je neverbálna komunikácia pomocou dotykov. Dotyk môžeme zadefinovať ako akýkoľvek telesný kontakt od pohladenia až po úder. Dotyky tak môžu mať rôzny význam, ktorý sa líši podľa toho, o aký dotyk ide a ktorej časti tela sa dotýkame. Pri dotykoch môžeme rozlíšiť základné pásma: pásmo spoločenské, profesionálne, zdvorilostné (ruky, ramená) pásmo osobné, priateľské (ramená, vlasy, tvár) pásmo intímne, erotické, sexuálne (neobmedzené) Najčastejšie používaným dotykom je podanie ruky. Podanie ruky je v našej kultúre súčasťou uvítacieho a rozlúčkového rituálu. Platí zásada, že ruku nemusíme podávať ako prví, ale ak nám niekto ruku na podanie ponúkne, nemali by sme ju odmietnuť. Neprijatie ruky znamená u nás neprijatie celého človeka. Prvkom haptiky je aj fyzické násilie (úder, facka, bitka), ktoré má tiež určitý komunikačný význam, avšak predstavuje už patologický vzorec komunikácie. PROXEMIKA Proxemika je komunikácia prostredníctvom vzdialenosti (priblížením a oddialením) medzi komunikujúcimi. To, ako blízko si pustíme druhého k sebe, tiež vyjadruje náš postoj a vzťah k dotyčnému. Intímna (do vzdialenosti 60 cm od človeka) Osobná (vo vzdialenosti od 60 cm do 120 cm) Spoločenská (vo vzdialenosti od 120 cm do 2 m) Verejná (vo vzdialenosti nad 2 m) Intímna a osobná zóna sú vyhradené pre ľudí, ktorých blízkosť je nám príjemná, dôverujeme im, ničím nás neohrozujú a máme s nimi emočne pozitívne vzťahy. Ak sa napríklad na priateľa hneváme, nechceme ho mať v osobnej zóne.

49 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. V spoločenskej zóne komunikujeme s druhými v bezpečnej vzdialenosti. Je typická pre pracovné rozhovory, či komunikáciu s menej známymi ľuďmi. Vo verejnej zóne sa nachádzajú ľudia, s ktorými nie sme v sociálnom kontakte. Keď sme v ohrození, svoju verejnú zónu predlžujeme. Uvedené vzdialenosti sú len orientačné. Často ich ovplyvňuje množstvo faktorov, napr. temperament, národnosť vplyvy prostredia a pod. Okrem vyššie popísanej horizontálnej proxemiky poznáme aj vertikálnu proxemiku, založenú na rozdieloch vo výške komunikujúcich osôb. Nevyvážená vertikálna komunikácia nastáva napríklad v prípade, keď jeden z komunikujúcich stojí a druhý sedí. Optimálna vertikálna komunikácia je založená na tom, že oči komunikujúcich sú približne v rovnakej výške napr. keď obaja rozprávajúci sedia alebo stoja. POSTUROLÓGIA Posturológia je neverbálna komunikácia prostredníctvom polohy tela, ktorú pri komunikácii zaujmeme spôsob, akým stojíme, sedíme, ležíme a podobne, tiež o nás mnohé prezrádza. Polohou tela vyjadrujeme náš momentálny stav (napríklad únavu, radosť, depresiu), ale aj vzťah k druhému človeku, či záujem o komunikovaný obsah. V rámci posturológie rozlišujeme polohy: Ležérna poloha telo je uvoľnené, signalizuje buď náš relaxovaný stav, alebo naopak odstup, pohŕdanie, zneváženie druhého človeka. Otvorená poloha nohy voľne položené vedľa seba, pri sedení ich neprekrižujeme, ruky sú voľne vedľa tela. Otvorená poloha signalizuje pripravenosť prijať informácie od druhého človeka a pohotovosť k spolupráci. Polouzatvorená poloha ide o obrannú polohu, ktorú využívame najmä v nepohode. Je charakteristická buď skríženými nohami alebo rukami. Skrížené ruky na prsiach nám chránia srdce a mäkké časti brucha (oblasti dôležité pre individuálne prežitie), skrížené nohy chránia pohlavné orgány (dôležité oblasti pre prežitie ľudského rodu). Táto poloha je často vyčkávacia a keď sa presvedčíme, že nám nehrozí nebezpečenstvo, máme tendenciu vrátiť sa k otvorenejším polohám. Uzatvorená poloha skrížené ruky aj nohy predstavujú úplne uzatvorenú polohu, svalstvo je napäté, telo pohotové zareagovať. Uzatvorená poloha tela je typická pre situácie, ktoré sú pre nás neznáme, keď sme v obrane a nepripúšťame si komunikáciu druhého človeka. Poloha klbko hlava sklonená, chrbát ohnutý, nohy spojené, celé telo sa schúli do klbka. Poloha klbko sa objavuje v situáciách, kde sa necítime príjemne (napr. čakáreň u zubného lekára, na súde, u policajtov a pod.), táto poloha signalizuje neistotu, úzkosť, strach a ohrozenie. PERSONA S t r a n a

50 KOMUNIKÁCIA KINEZIKA Kinezika je komunikácia prostredníctvom pohybov, ktoré nemajú význam gest. Telo ustavične vysiela určité signály a často ide o pohyby neuvedomelé, spontánne. Pohybom sa väčšinou zbavujeme napätia, svalového alebo duševného. Najčastejšie sa to prejavuje nekontrolovanými pohybmi rúk (hranie sa s ceruzkou, pohyb prstov, škrabkanie sa, klepkanie), pohybmi nôh (podupkávanie, kývanie nohou), alebo pohybmi trupu (kývanie sa, vrtenie sa na stoličke, časté zmeny polohy tela). Veľa informácií sa dá vyčítať aj napríklad z našej chôdze (spomalená, razantná, s poskokmi a pod.). PARALINGVISTIKA Paralingvistika sprevádza hovorené slovo, ale sama nie je hovoreným slovom. Paralingvistika nepredstavuje jeden fenomén, ale tvorí ju niekoľko relatívne samostatných faktorov ako rýchlosť, hlasitosť a plynulosť reči, výška a farba hlasu, vatové slová, mlčanie. Veľmi rýchla, alebo veľmi pomalá reč sa ťažko vníma. Príliš rýchle tempo robí komunikáciu nezrozumiteľnou a druhého človeka unavuje. Naopak príliš pomalé tempo otupuje pozornosť poslucháča. Intenzita, hlasitosť prejavu a jej obmieňanie v závislosti od obsahu, napomáha predchádzaniu monotónnosti. V napätých situáciách sa intenzita hlasu zvyšuje a môže prerásť až do kriku. Zvýšený hlas môže druhého človeka zneisťovať alebo dráždiť. Dôležitým faktorom hovoreného slova je aj farba nášho hlasu. Často až sfarbením hlasu dávame slovám skutočný význam. Rovnaké slovo, alebo slovné spojenie, je možné povedať rôznymi spôsobmi tak, že mení svoj pôvodný význam. Medzi paralingvistiku patria aj tzv. vatové slová (napr. vlastne, akože, eé, hmm a pod.), ktoré v kontexte verbálneho prejavu nemajú žiadny obsahový význam, považujeme ich skôr sa rušivý zlozvyk. Medzi paralingvistiku radíme aj kvalitu nášho prejavu. Náš prejav by mal byť vecný, zrozumiteľný a mal by sa držať témy. Naopak, za nekvalitný považujeme prejav nepresný, rozvláčny a neurčitý, dlho trvajúci a pritom málo obsažný. V priebehu verbálneho prejavu robíme tiež odmlky, ktoré môžu vyjadrovať očakávanie, výzvu, žiadosť o venovanie pozornosti, príležitosť na zamyslenie poslucháča a pod. Preto aj mlčanie má komunikačnú hodnotu a obsahový význam a je dôležité spojiť si ho s ostatnými neverbálnymi prejavmi a presnejšie ho identifikovať. TERITORIALITA Vo všeobecnosti máme tendenciu obsadiť si určité územie, považovať ho za svoje a tiež chceme rozhodovať o tom, kto do nášho teritória môže vstupovať (napr. naša stolička a lavica v triede, či pracovný stôl v práci a pod.). Zaberanie priestoru a vstupovanie do cudzieho priestoru má komunikačný význam, ktorý tiež ovplyvňuje priebeh aj štýl komunikácie. 48 S t r a n a

51 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Obsadené teritórium znamená pre človeka pocit istoty a bezpečia, preto dlhodobý pobyt v prostredí bez vlastného teritória prináša napätie, frustráciu a zlosť. Dôležité je tiež uvedomiť si, že človek prichádzajúci do cudzieho teritória, môže pociťovať úzkosť z neznámeho prostredia. Vo všeobecnosti môžeme povedať, že vo vlastnom teritóriu zvyčajne volíme dominantnejšiu komunikačnú stratégiu, v teritóriu partnera o niečo obrannejšiu. PRODUKCIA Produkcia je komunikácia prostredníctvom úpravy zovňajšku, oblečenia, či prostredia, v ktorom žijeme. Do tejto oblasti neverbálnej komunikácie môžeme zaradiť i komunikáciu činom. Náš zovňajšok odráža a zároveň spätne pôsobí na našu mienku o sebe samých a tiež ovplyvňuje naše správanie. Naše vlasy, účes, postava, čistota, upravenosť či zanedbanosť to všetko sú signály, ktorými prezentujeme svojmu okoliu našu životnú filozofiu, náš životný štýl, priority, ako aj určité estetické posolstvo a pod. Špecifická úprava zovňajšku nás môže radiť k nejakej formálnej či neformálnej skupine ľudí (napr. uniforma hovorí o príslušnosti k danej profesii, určité oblečenie môže vyjadrovať prináležitosť k hudobnému štýlu hip hop, rock a pod.). Veľakrát silnejším dojmom pôsobia drobné detaily ako čistota oblečenia, príjemná telesná vôňa, udržiavané nechty a pod. pred nákladnosťou a módnosťou oblečenia. Ďalším zdrojom informácií o nás sú aj veci, ktorými sa obklopujeme (napr. zariadenie našej izby, pokiaľ ho môžeme ovplyvniť), knihy, ktoré čítame, hudba, ktorú počúvame, ale aj naše záujmy a koníčky. Dôležitú výpovednú hodnotu majú aj naše výtvory či už básne, próza, maľby, hudobná produkcia i konkrétna remeselná práca a pod. Všetky tieto informácie sa výrazne podieľajú na vytváraní obrazu o našej osobe. Neverbálnu komunikáciu je ťažšie ovládať vôľou a ovplyvňovať rozumom. Časť z nej prebieha tak, že si ju ani neuvedomujeme, prichádza mimovoľne a nemáme ju pod kontrolou. Jej prostredníctvom sa preto dajú lepšie vyjadriť emócie, prežívanie a vzťahy k iným ľuďom. PERSONA S t r a n a

52 KOMUNIKÁCIA ÚLOHA II.4: Zložky neverbálnej komunikácie Tvojou úlohou je pozrieť si ukážku z filmu. Zameraj sa na zložky neverbálnej komunikácie a popíš ich u jednotlivých protagonistov filmu. Popíš ako využívajú: 1. Mimiku (komunikácia výrazom tváre): 2. Gestiku (komunikácia pomocou rúk a tela): 3. Haptiku (komunikácia dotykom): 4. Proxemiku (komunikácia vzdialenosťou): 5. Posturológiu (komunikácia polohou tela): 6. Kineziku (komunikácia pohybom): 50 S t r a n a

53 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. 7. Paralingvistiku (mimoslovná komunikácia týkajúca sa reči): 8. Teritorialitu (komunikácia obsadzovaním teritória): 9. Produkciu (komunikácia pomocou úpravy, výzoru, prostredia): Na zamyslenie Predstav si svet ako veľké zrkadlo. Ak sa naň zamračíš, svet sa bude na teba mračiť tiež. Ak sa však usmeješ, úsmevy sa ti budú vracať. Úsmev je súčasťou neverbálnej komunikácie človeka. Navyše má aj blahodarný účinok na zdravie, nič nestojí, nemusíš zaň platiť, ani ho skladovať a dokonca, keď ho rozdáš, budeš ho mať ešte viac :) PERSONA S t r a n a

54 KOMUNIKÁCIA LEKCIA II.5 Vysielanie komunikačných signálov V rámci signálov, ktoré vysielame a prijímame počas komunikácie s druhými ľuďmi rozlišujeme dve roviny - vecnú a vzťahovú. 12 Vecná rovina Vecnými (obsahovými) signálmi informujeme druhých ľudí o tom, čo chceme povedať. Vecné signály vysielame akýmkoľvek kodifikovaným systémom znakov (slovami či pojmami, ale tiež morzeovkou, prstovými znakmi a pod.). Vecný aspekt správy konkrétne popisuje, o čom komunikujeme. Sústreďuje sa na fakty, mal by byť bez náznakov a interpretácií. Príklad: Je pol šiestej, meškáš 30 minút. Vzťahová rovina Vzťahovou komunikáciou vysielame signály o tom, čo si o druhých ľuďoch myslíme, ako ich vnímame a aký máme k nim postoj či vzťah. Príklad: Mal si prísť pred pol hodinou, ale ako vždy, aj dnes meškáš. V rámci vzťahového aspektu správy dávame druhým najavo, čo si myslíme o našom vzájomnom vzťahu. Príklad: Podľa našej dohody si tu už mal byť pred pol hodinou, ale ty máš vždy niečo dôležitejšie ako to, na čom sa dohodneme. Ďalším aspektom vysielaných signálov je tiež prezentácia nášho vzťahu ku sebe. Príklad: Na mňa už nikto neberie ohľad, ja som tú polhodinu, čo tu čakám, tiež mohla využiť efektívnejšie! Vzťahová komunikácia, to aký má druhý človek ku nám vzťah, ako sa ku nám správa (či sa na nás usmieva, alebo je odmeraný, či je ústretový alebo skôr odmietavý), je pre nás vždy dôležitejšia ako vecná komunikácia, to o čom nás druhý konkrétne informuje. Súvisí to s našou potrebou bezpečia. Preto sa v úvode komunikácie viac sústreďujeme na vzťahové signály a až následne presúvame svoju pozornosť na vecné signály. Môže sa však stať, že už do spoločnej komunikácie vstupujeme rozladení z predchádzajúcich udalostí, čo si druhý človek môže vysvetliť ako negatívnu reakciu na svoju osobu. Rovnako druhý človek môže prežívať ťažké obdobie, kedy je citlivejší na vzťahové signály a aj neutrálne či vecné signály môže vnímať ako ponižujúce či útočné. Existuje viacero dôvodov možných nedorozumení. Preto je dôležité, ak si chceme spolu rozumieť, aby sme sa navzájom informovali, čo sa v nás deje, čo prežívame, cítime, ako na nás druhí ľudia pôsobia. Pokiaľ to nebudeme robiť, ostane v našej komunikácii veľký priestor pre rôzne skreslenia a dohady. A takáto komunikácia následne vedie nedorozumeniam a konfliktom. 52 S t r a n a

55 Rušivé signály BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Často sa stáva, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať vzťahové signály, ktoré nás začnú rušiť (napríklad začne nadávať, alebo kričať na nás, zhadzovať nás, ironizovať, popierať naše videnie sveta a pod.). Vtedy sa prestávame sústreďovať na to, čo nám druhý človek hovorí po obsahovej stránke a rastie v nás napätie. Na takúto situáciu môžeme reagovať 13 : 1. Ignoráciou držíme sa vecnej komunikácie a rušivé vzťahové signály ignorujeme. Ignorovať vzťahové útoky dokážeme všetci, ale každý v inej miere. Záleží to od našich osobných dispozícií, temperamentu, únavy, miery sebavedomia, momentálnej fyzickej a psychickej pohody, ale aj od toho, nakoľko je pre nás téma rozhovoru dôležitá, v akom vzťahu sme s daným človekom a pod. 2. Bojom, konfliktom prestávame sa sústreďovať na vecný obsah rozhovoru a zareagujeme obranou, alebo protiútokom (často obranou aj útokom súčasne). Neudržíme sa vo vecnej rovine a začneme miešať vzťahové a vecné signály dohromady. Hoci to navonok môže vyzerať, že komunikujeme o danej veci, v skutočnosti si prostredníctvom veci ujasňujeme vzťahy. Efektivita takejto komunikácie sa následne blíži k nule. 3. Transparentným oddelením vecnej a vzťahovej komunikácie Tento spôsob hovorí o možnosti, čo môžeme robiť, ak nechceme vzťahové útoky ignorovať, ale nechceme sa ani brániť, ani bojovať. V situácii, keď nás vzťahové signály druhého človeka vyrušujú, môžeme transparentne (jasne) prerušiť našu komunikáciu vo vecnej rovine a vydiskutovať si vzťahy. Keď si vzťah vysvetlíme a nastolíme vzťahový mier, môžeme sa vrátiť späť k vecnej komunikácii. Toto vedomé prepínanie pozornosti z vecných signálov na signály vzťahové nám umožňuje tzv. spätná väzba reakcia človeka na komunikačné signály. PERSONA S t r a n a

56 KOMUNIKÁCIA ÚLOHA II.5: Ako sa máš? Tvojou úlohou bude počas najbližšieho týždňa sústrediť sa na úvodnú fázu komunikácie s druhými. Na základe nových poznatkov o vzťahovej a vecnej komunikácii, nezabudni sa na začiatku rozhovoru partnera opýtať, ako sa má. Otázka Ako sa máš? ponúka priestor pre otvorenie sa a zdieľanie svojich vnútorných pocitov a rozpoloženia. Skús najbližší týždeň nebrať túto otázku len ako frázu, ale prejav skutočný záujem o to, čo druhí ľudia, s ktorými sa stretávaš, prežívajú a čím žijú. Rovnako aj Ty hovor o sebe a v prípade zlej nálady, ktorá vôbec nemusí mať s daným človekom súvis, druhému povedz o tejto skutočnosti, aby to nebral osobne a nenarušilo to vašu vzájomnú komunikáciu a vzťah. Ak sa ti stane, že počas komunikácie začne druhý človek vysielať rušivé signály, upozorni ho na to nasledujúcim spôsobom: Je mi nepríjemné, keď... (na mňa zvyšuješ hlas..., keď v mojej prítomnosti nadávaš... ) a bol/la by som rád/rada, keby si... (s tým prestal/la, vysvetlil/la mi, o čo ide... ) a v budúcnosti... (si to už nerobil, bol úprimný, keď ťa niečo rozladí... ). Po týždni zhodnoť svoje skúsenosti a poznatky, ktoré si nadobudol/la počas pozorovania svojej komunikácie s druhými ľuďmi, s dôrazom na vzťahovú a vecnú komunikáciu. Hovorili druhí ľudia ako sa majú a čo prežívajú, keď si sa ich na to opýtal/la klasickou otázkou Ako sa máš? Ako si odpovedal/la na túto otázku ty? Zaznamenal/la si vo vzájomnej komunikácii s druhými ľuďmi rušivé signály? Ak áno, ako si si s tým poradil/la? Na zamyslenie To, aký si, (to, čo robíš), kričí tak hlasno, že nepočujem, čo hovoríš! Slovenské príslovie 54 S t r a n a

57 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA II.6 Prijímanie komunikačných signálov Keď hovoríme o komunikácii, väčšinou si to spájame s umením hovoriť. Počúvanie je však neoddeliteľnou súčasťou komunikačného procesu, pretože zbytočne by sme rozprávali, ak by nás nikto nepočúval. Prijímanie komunikačných signálov zároveň zahŕňa aj vnímanie neverbálnej komunikácie druhého človeka, ktorá spolu s hovoreným slovom tvorí komplexný celok komunikovaných signálov. Z hľadiska efektívnej komunikácie je dobré osvojiť si a používať zásady aktívneho počúvania: 1. Prejav záujem Svoj záujem môžeš prejaviť primeraným očným kontaktom, prikyvovaním hlavou, nakláňaním sa smerom k druhému človeku, používaním rôznych citosloviec ako napríklad Hm, Uúúú!, krátkych nenápadných poznámok a povzbudzujúcich slov ako Naozaj?, Iste!, Ó, áno!?, A potom?, alebo zopakovaním časti povedaného, čím utvrdíme druhého človeka v tom, že ho so záujmom počúvame. Ťažko druhého povzbudíme k rozprávaniu pozeraním sa von oknom, písaním do počítača, vychádzaním z miestnosti a opätovným vchádzaním do miestnosti, alebo podobnými rušivými vplyvmi. Prejavením záujmu druhému človeku v skutočnosti hovoríme, že jeho príbeh je pre nás dôležitý a že stojí za to, aby ho rozpovedal. Tento záujem nám umožňuje vstúpiť na chvíľu do vnútorného sveta druhého človeka a vidieť veci z jeho zorného uhla. 2. Buď pozorný a empatický Byť pozorným a zároveň empatickým znamená všímať si, čo sa v druhom človeku deje. Delfíny majú schopnosť, ktorá sa nazýva echolokácia a vďaka svojmu veľmi presne rozvinutému akustickému zmyslu dokážu okamžite vycítiť telesné zdravie alebo psychický stav druhého a to jednoducho tým, že sa nachádzajú v jeho blízkosti. Pri aktívnom počúvaní sa snažíme o podobnú citlivosť voči druhým. Naša pozornosť a empatia nám pomáha dozvedieť sa niečo viac o svete druhého človeka, vycítiť jeho emocionálnu náladu a lepšie pochopiť vzájomné reakcie. 3. Nevynášaj súdy Pri aktívnom počúvaní prijímame druhého človeka takého, aký je, s jeho názormi, postojmi, presvedčením. Táto akceptácia umožňuje druhému človeku byť sebou samým, čím vytvárame priestor pre slobodu prejavu a v konečnom dôsledku aj priestor pre osobné prijatie druhého človeka. Nemusíme s druhým človekom súhlasiť, akceptácia hovorí skôr o rešpekte voči druhým. Môžeme mať odlišný názor, postoj, či presvedčenie, keď však druhých akceptujeme, nevynášame nad nimi súdy a prijímame ich takých, akí sú. 4. Zváž svoju odpoveď Proces počúvania je zavŕšený odpoveďou, z ktorej by malo byť jasné, že druhému človeku rozumieme. V medziľudských vzťahoch je len málo situácií, ktoré nám dokážu dodať toľko energie ako to, keď nás niekto vypočuje a pochopí. Naše odpovede sú znakom toho, či sa nám podarilo vstúpiť do sveta tých, ktorým načúvame alebo naopak. PERSONA S t r a n a

58 KOMUNIKÁCIA Aktívne počúvanie vytvára pre druhého človeka príležitosť zdieľať svoj vnútorný svet. Našou úlohou pri aktívnom počúvaní je druhého človeka sprevádzať a povzbudzovať. Keď niekoho sprevádzame, nestojíme mu v ceste, nevnucujeme mu vlastné názory, neposudzujeme ho, ani ho nenútime, aby si vypočul náš vlastný pohľad. Keď druhý človek hovorí, sme jednoducho tam, ako jeho spoločníci, ako tí, ktorí majú záujem počúvať to, čo nám hovorí. Nepočúvanie Napriek tomu, že naša komunikácia bez počúvania neplní svoj význam, nepočúvanie je veľmi častým javom v komunikačnom procese. Dokazuje to aj množstvo výskumov z oblasti komunikácie, ktoré tvrdia, že až 75 % verbálnej komunikácie ľudia ignorujú, zabudnú, alebo nesprávne pochopia. Zriedkavo, že sa snažíme o pochopenie pravého a hlbšieho zmyslu toho, čo nám druhí ľudia hovoria. Keď nepočúvame je pravdepodobné, že nevhodne reagujeme. Poznáme dva druhy nepočúvania, verejné a skryté. Pri verejnom nepočúvaní dávame jasne a zreteľne najavo, že nás vysielané signály nezaujímajú, alebo ich z rôznych dôvodov neprijímame. Druhý človek tento nezáujem registruje a buď prestáva komunikovať, alebo sa nás snaží zapojiť tak, aby sme počúvali. Skryté nepočúvanie je komunikačná pasca. Navonok sa tvárime, že počúvame, môžeme prejavovať zdanlivý záujem o komunikovaný obsah, ale v skutočnosti nepočúvame a informácie vôbec neprijímame. Dôvodom nášho skrytého nepočúvania môže byť naša zaujatosť niečím iným, nezaujímavá téma, alebo počúvanie len zo slušnosti. 56 S t r a n a

59 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA II.6: Aktívne počúvanie Táto úloha je zameraná na nácvik aktívneho počúvania. Po rozhovore s druhým človekom sa skús zamyslieť, čo si sa od neho dozvedel/la. Čo ti hovoril? Mal dostatok priestoru na vyjadrenie? Na konci týždňa zhodnoť svoju schopnosť aktívne počúvať. Odpovedz na nasledujúce otázky: Dokážeš počas rozhovoru udržiavať primeraný očný kontakt? Ktoré ďalšie prostriedky používaš? (Napr. prikyvovanie hlavou, nakláňanie sa smerom k druhému človeku, zopakovanie časti povedaného a iné.) Dokážeš byť pozorný a empatický? Vieš sa kontrolovať a nesúdiť druhých? Dokážeš sa zastaviť, popremýšľať a zvážiť svoju odpoveď? PERSONA S t r a n a

60 KOMUNIKÁCIA Na zamyslenie Malá Momo vedela počúvať tak, ako nikto iný. Momo vedela tak počúvať, že hlúpym ľuďom prichádzali odrazu na um múdre myšlienky. Nie hádam preto, že by bola povedala alebo sa opýtala na niečo, čo tých druhých priviedlo na také myšlienky, nie, iba tam sedela a jednoducho počúvala s najväčšou pozornosťou a účasťou. Pozerala pritom na človeka veľkými tmavými očami a on cítil, ako sa mu náhle vynárajú myšlienky, o ktorých ani netušil, že v ňom driemu. Vedela tak počúvať, že bezradní a nerozhodní ľudia odrazu vedeli presne čo chcú. A nesmelí sa náhle cítili slobodní a odvážni. Nešťastní a utláčaní si začali dôverovať a rozveselili sa. Keď si niekto myslel, že jeho život je celkom pochybný a bezvýznamný a on sám je iba jeden z miliónov človek, na ktorom vôbec nezáleží a koho možno tak chytro vymeniť ako rozbitý džbán ak sa ten človek vybral a porozprával to všetko malej Momo, z tajuplných príčin mu bolo ešte počas rozprávania jasné, že sa zásadne mýli, že taký človek ako on sa vyskytuje medzi všetkými ľuďmi iba jeden jediný a že je preto svojím spôsobom pre tento svet dôležitý. Tak vedela Momo počúvať. 14 Máme dvoje uší a len jedny ústa. Mnoho ľudí sa však správa tak, akoby bol tento pomer opačný. Je teraz na tebe, ako sa budeš správať ty. 58 S t r a n a

61 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA II.7 Komunikačné štýly Predstav si, že sedíš v lietadle a je pred štartom. Z reproduktoru sa ozve melodický hlas: Dobrý deň, vážené dámy a páni. Som kapitán lietadla, Janko Sokol. Vítam Vás na palube lietadla Boeing 737 leteckej spoločnosti Air Slovakia. Za chvíľu odštartuje náš let na trase Bratislava Paríž... Asi by ťa zarazilo, keby kapitán pokračoval informáciami o svojej rodine, záľubách a že má o týždeň narodeniny. Určite by bolo nevhodné, keby pridal historku o konflikte s kolegom, ktorý mal minulý mesiac. Jednoducho je to v tejto situácii nevhodné, priam až nežiaduce. Rovnako je potrebné zvážiť obsah a štýl komunikácie pri posedení s priateľmi v cukrárni, pri komunikácii s učiteľmi v škole, alebo so šéfom na pracovisku. A tieto situácie budú mať určite ďaleko aj od slovníku a komunikačného štýlu šepotajúcich zaľúbencov, alebo od pokrikov pri hádke v krčme. Vo všeobecnosti rozlišujeme päť základných komunikačných štýlov 15, ktoré používame tak v našich každodenných, ako aj vo výnimočných kontaktoch s druhými ľuďmi. Ide o: 1. Konvenčný komunikačný štýl Jedná sa o situácie, kedy si vymieňame pozdravy, pár nezáväzných fráz, bežných komplimentov, či viet, napríklad o počasí, ktoré je predsa vždy nejaké :). Konvenčný komunikačný štýl môže prejsť do konverzačného, ale tiež ho môžeme ukončiť a ísť ďalej svojou cestou. Konvenčný štýl komunikácie predpokladá určitú vzdialenosť medzi ľuďmi, preto býva na mieste, keď ho používajú ľudia, ktorí si nie sú veľmi blízki, a teda ich stretnutia neprekypujú veľkými emóciami a vzájomnými citovými prejavmi. Bezproblémovej konvenčnej komunikácii napomáha tiež znalosť pravidiel bontónu, čo zabraňuje rozpakom, lebo každý vie, čo, ako a kedy povedať. 2. Konverzačný komunikačný štýl Ide o situácie, kedy si vymieňame zaujímavé informácie, novinky, myšlienky či názory, ktorých praktická užitočnosť je v danej chvíli zanedbateľná. Cieľom konverzačnej komunikácie je pobavenie, pokecanie, utužovanie vzťahu a pocitu spolupatričnosti tým, že spolu trávime čas. Dôležitým znakom takejto komunikácie je vyrovnaný vzťah (medzi známymi, priateľmi, medzi spolužiakmi, súrodencami a pod.) a sprievodné príjemné pocity. Ak sa však stane, že niekto zo zúčastnených nevydrží byť vo vyrovnanej pozícii s druhými, posunie sa do pozície hore a začne kázať, poučovať, či viesť siahodlhý monológ konverzácia sa zasekne, alebo zanikne úplne a konverzačný štýl končí. 3. Operatívny komunikačný štýl Tento štýl má najlepšie uplatnenie v situáciách, kedy je jasná hierarchia vzťahu, kde sú jasné vymedzenie role, pozície a kompetencie (rodič dieťa, učiteľ žiak, šéf zamestnanec a pod.). Hlavnými cieľmi takéhoto štýlu je niečo vyrobiť, urobiť, zaistiť alebo vybaviť. Komunikácia býva zväčša jasná, stručná, niekedy až strohá, vždy však korektná a zdvorilá. PERSONA S t r a n a

62 KOMUNIKÁCIA S prevahou operatívneho komunikačného štýlu by mali prebiehať kontakty v zamestnaní, medzi úradníkmi a občanmi, medzi obchodníkmi a zákazníkmi. Najnázornejší operatívny komunikačný štýl je napríklad v armáde, u polície, alebo medzi požiarnikmi, kde pokyny či skôr povely sú jednoznačné, nediskutuje sa o nich a každý vie kto, kedy a ako má veliť a kto má pokyny plniť. 4. Vyjednávací komunikačný štýl Takýto štýl patrí kamkoľvek, kde sú zúčastnené strany vo vyrovnanej mocenskej pozícií a kde potrebujú alebo chcú niečo spoločne (u)robiť či dohodnúť. Vyjednáva sa len vtedy, keď je nevyhnutné nejako sa rozhodnúť, a pritom každá strana má rozdielne záujmy, predstavy a priania, pričom jedno vylučuje druhé. Vyjednávanie je významná, veľmi náročná a pomerne vzácna komunikačná zručnosť, ktorú je dobré ovládať. Výsledkom efektívneho vyjednávania sú riešenia konfliktných situácií, z ktorých môžu profitovať všetky zúčastnené strany, pretože princípy efektívneho vyjednávania sú založené na rešpekte druhých ľudí a spoločný výsledok je dohadovaný na základe rozumných dôvodov a spoločných záujmov zúčastnených strán. 5. Osobný (až intímny) komunikačný štýl Takzvaný dôverný komunikačný štýl sa líši od ostatných štýlov tým, že je prostriedkom k uspokojovaniu tých najhlbších ľudských túžob a potrieb. Dôverný rozhovor môžeme potrebovať pri dôležitých životných zmenách, hlavne keď nevieme kam ďalej a akým smerom, keď sa musíme rozhodnúť vo vážnej situácii, alebo keď prežívame osobnú či vzťahovú krízu, keď máme problém, pochybnosti o sebe a pod. Najvýznamnejšou charakteristikou osobného komunikačného štýlu sú naše emócie. Vyrovnanosť, či nevyrovnanosť vzťahu ustupuje do pozadia a významnou sa stáva vzdialenosť medzi ľuďmi psychologická i priestorová. Dôverný rozhovor Po dôvernosti (intimite) túžime a súčasne sa jej obávame. Tým, že sa druhému človeku plne otvorím a úprimne mu zverím svoje najhlbšie obavy, potreby, sklamania, túžby či nádeje, obnažím svoju dušu a stávam sa ľahko zraniteľný. Samozrejme, že intímne nekomunikujeme s každým na počkanie, robíme tak vo vzťahu s ľuďmi hodnými našej dôvery a otvorenosti. Intimita predpokladá a vyžaduje popri dôvere tiež empatiu umenie vcítiť sa do druhého, akceptáciu prijímanie druhého takého aký je a opravdivosť na nič sa nehrať, nič nepredstierať. Môže sa však stať, že nás žiaľ, bolesť alebo aj šťastie zahltí natoľko, že naša potreba blízkosti a účasti druhého človeka zvíťazí nad obozretnosťou a my sa v rozhovore otvoríme človeku, ktorý toho nie je hodný. Je nepremlčateľným zločinom proti ľudskosti, ak niekto takúto dôveru akokoľvek zneužije. 60 S t r a n a

63 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA II.7: Komunikačné štýly Tvojou úlohou je zamyslieť sa nad sebou a svojimi komunikačnými zručnosťami. Odpovedz na nasledujúce otázky: V ktorých situáciách a s kým používaš jednotlivé komunikačné štýly? Konvenčný komunikačný štýl: Konverzačný komunikačný štýl: Operatívny komunikačný štýl: Vyjednávací komunikačný štýl: Osobný (až intímny) komunikačný štýl: Sebareflexia: Ako ovládaš jednotlivé štýly? Vieš použiť pre danú situáciu správny komunikačný štýl? Na zamyslenie Priateľstvo je veľký dar. Je to ten najkrajší, najťažší, najriskantnejší a najnežnejší obchod života. Snaž sa byť dobrým priateľom. PERSONA S t r a n a

64 KOMUNIKÁCIA LEKCIA II.8 Spätná väzba Keď niečo druhým hovoríme, môžeme chrliť jednu vetu za druhou a viesť svoj vlastný monológ. Alebo sa môžeme snažiť o skutočný dialóg a nechať priestor pre reakciu druhého človeka. Reakcia druhého človeka na naše komunikačné signály sa nazýva spätnou väzbou. Spätná väzba je nástroj prostredníctvom ktorého sa dozvedáme, ako pôsobíme na druhých ľudí a umožňuje nám hovoriť druhým, ako na nás pôsobia oni. Existujú zásady, ako spätnú väzbu dávať a tiež ako ju prijímať tak, aby sme mali zo spätnej väzby úžitok a navzájom si neubližovali. 16 Zásady dávania spätnej väzby: - Konkrétnosť - Vypočuť 62 S t r a n a Zásady prijímania spätnej väzby: - Neutrálnosť - Neprerušovať - Aktuálnosť - Zamyslieť sa - Užitočnosť - Porozumieť - Citlivosť - Vyváženosť Konkrétnosť Pri dávaní spätnej väzby sa snažíme, aby sme druhým ľuďom podávali konkrétne informácie. Vyhýbame sa zahmlievaniu, nedokončeniu myšlienky, nejasnostiam, zovšeobecňovaniu. Nespoliehame sa na jasnovidectvo druhého človeka, teda na to, že si domyslí, čo mu chceme povedať. Neutrálnosť Spätnú väzbu formulujeme tak, že druhému človeku hovoríme o tom, ako sme ho vnímali, ako na nás pôsobilo jeho správanie, ako sme sa pri tom cítili bez toho, aby sme hodnotili jeho správanie ako dobré, či zlé, správne, alebo nesprávne a podobne. Pri dávaní spätnej väzby je dôležité, aby ten, kto ju dáva, hovoril sám za seba. Ja si myslím, že..., Pôsobilo to na mňa..., Ja som sa cítil.... Aktuálnosť Spätnú väzbu dávame čo najskôr po situácii, na ktorú chceme reagovať. S väčším časovým odstupom spätná väzba plní už inú funkciu. Iba vo výnimočných situáciách môžeme poskytnutie spätnej väzby na krátky čas oddialiť, najmä ak nie sú pre jej dávanie vhodné podmienky (napr. priebeh prijímania spätnej väzby by ovplyvnili príliš silné emócie, alebo druhý človek nie je na ňu pripravený, prípadne si spätnú väzbu nechce vypočuť). Užitočnosť Spätná väzba pomáha človeku dozvedieť sa, ako jeho správanie pôsobí na druhých ľudí, čo v nich vyvoláva a čo je prospešné vo vzájomnom vzťahu. Jej cieľom nie je druhého človeka zneistiť, uraziť, pokoriť alebo zničiť. Pred poskytnutím spätnej väzby sa zamyslíme, čím môže byť naša spätná väzba pre druhého človeka užitočná.

65 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Citlivosť Aby sme druhých ľudí svojou spätnou väzbou nezraňovali, ale naopak, pomáhali im, formulujeme ju veľmi citlivo. Konkrétny popis správania, na ktorý chceme reagovať, plus konkrétny popis toho, čo v nás toto správanie vyvoláva, vytvára spolu s pozitívnym návrhom budúceho správania podmienky, aby sme si navzájom vychádzali v ústrety a naša komunikácia tak bola o porozumení, nie o nedorozumeniach a konfliktoch. Vyváženosť Svoju spätnú väzbu dávame aj na správanie, ktoré vnímame pozitívne, aby nás druhí ľudia nevnímali ako takých, ktorí stále kritizujú. Ak budeme dávať spätnú väzbu aj na pozitívne správanie, bude naša negatívna spätná väzba viac prijímaná. Pri prijímaní spätnej väzby je dobré: Vypočuť Keď nám niekto poskytuje spätnú väzbu, je to pre nás príležitosť dozvedieť sa, ako naše správanie na druhých ľudí pôsobí. Nepolemizujeme o tom, či je spätná väzba správna alebo nesprávna. Spätná väzba má formu ponuky. Po jej vypočutí nemusíme s ňou súhlasiť, pretože rôzni ľudia vidia určitú situáciu odlišným spôsobom. Neprerušovať Pri prijímaní spätnej väzby máme tendenciu skákať druhému do reči, obhajovať sa, vysvetľovať, ospravedlňovať sa a podobne. Najužitočnejšie je však vypočuť si spätnú väzbu do konca bez toho, aby sme ju rušili a zamyslieť sa nad tým, o čom spätná väzba vypovedá a prečo nás druhý človek vidí takýmto spôsobom. Zamyslieť sa Zo spätnej väzby si vyberáme informácie, ktoré pokladáme za užitočné a dôležité. A aj keď sa so spätnou väzbou nestotožníme, vypovedá o tom, akým spôsobom nás konkrétny človek v konkrétnej situácii vníma. Tak môžeme o spätnej väzbe od iných ľudí premýšľať a využívať ju pre naše lepšie fungovanie v rôznych situáciách. Porozumieť Stáva sa, že niektorým veciam v spätnej väzbe nerozumieme. Vtedy namiesto vlastných interpretácií, požiadame druhého človeka o vysvetlenie či objasnenie skutočností, ktoré nám nie sú jasné, alebo ktorým nerozumieme. Pozitívna a negatívna spätná väzba Pozitívnou spätnou väzbou môžeme určité správanie u druhého upevniť napr. Potešilo ma, že si si našiel na mňa čas a pomohol mi s matematikou. Negatívnou spätnou väzbou sa môžeme pokúsiť o úpravu správania druhého človeka k nám napr. Mrzí ma, že si sa ma nezastal, keď sa mi posmievali. Aby bola spätná väzba efektívna, mala by obsahovať čo najpresnejší neutrálny popis správania, na ktoré chceme reagovať a pomenovanie toho, čo toto správanie v nás vyvoláva, najčastejšie sa jedná o naše emócie a pocity. Je dobré dávať spätnú väzbu aj do budúcnosti popísať správanie, ktoré si ceníme a pridať aj popis emócie, ktorú by v nás takéto správanie vyvolalo - napr. Budem rada, ak sa nabudúce prezuješ bez toho, aby som ťa na to upozornila. PERSONA S t r a n a

66 KOMUNIKÁCIA ÚLOHA II.8: Tri veci, ktoré na mne obdivuješ Tvojou úlohu je vypýtať si na seba spätnú väzbu od svojich rodičov, alebo inej blízkej osoby na seba. Opýtaj sa ich otázku: Ktoré tri veci na mne obdivuješ? Odpovede zapíš: Sebareflexia: Kládla sa ti ľahko táto otázka? Prekvapil/la si touto otázkou opýtaných? Prekvapili ťa odpovede, ktoré si dostal/la? Na zamyslenie Skutočná udalosť zo života amerického prezidenta Abrahama Lincolna rozpráva o tom, ako chcel raz potešiť jedného dôstojníka, a tak mu podpísal rozkaz na presun pluku. Vrchný veliteľ armády Stanton bol presvedčený, že prezident urobil závažnú chybu a odmietol rozkaz vykonať. Navyše dodal: Lincoln je blázon! Keď sa to Lincoln dozvedel, reagoval slovami: Keď Stanton povedal, že som blázon, potom ním musím byť, pretože má takmer vždy pravdu. Myslím, že sa cez to prenesiem a vyrovnám sa s tým. A tak aj urobil. Populárny prezident neurobil voči svojmu podriadenému žiadny ponižujúci krok, ani reštriktívne opatrenie, ale práve naopak. Veliteľ Stanton ho dokonca presvedčil, že rozkaz bol naozaj chybný a Lincoln ho obratom zrušil. Každý vedel, že časť Lincolnovej veľkosti spočívala aj v tom, že dokázal zhovievavo prijímať kritiku S t r a n a

67 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU II. Tvojou ďalšou úlohou je sformulovať spätnú väzbu na doterajší priebeh kurzu. Tvoj názor a hodnotenie je pre nás aj tvojho lektora veľmi cenným materiálom, s ktorým môžeme pracovať, preto sa prosím zamysli a venuj čas odpovediam na nasledujúce otázky: Podklady kurzu 1. Ako ti vyhovuje formát príručky? 2. Ako hodnotíš internetové zázemie (webovú stránku) kurzu? 3. Je niečo, čo by si zmenil na publikácii alebo na webovej stránke? Spätná väzba na obsah vzdelávania 4. Čím bola teória II. modulu pre teba prínosná? 5. Dozvedel/la si sa nové informácie, ktoré si si dovtedy neuvedomoval/la? 6. Ako vnímaš praktické využitie získaných informácií vo svojom živote? 7. Ktoré oblasti z teórie komunikácie ti v tomto module chýbali? 8. Čo by si naopak z tohto modulu vypustil/la a prečo? PERSONA S t r a n a

68 KOMUNIKÁCIA Ak by si mal/la jednotlivé lekcie obodovať na stupnici 1-10 (10 najlepšie), dal/la by si jednotlivým lekciám toto hodnotenie: MODUL II. KOMUNIKÁCIA LEKCIA II.1 Proces komunikácie Zaujímavosť informácií HODNOTIACE KRITÉRIA Komplexnosť Praktickosť informácií informácií Úlohy k lekcii LEKCIA II.2 Zložky komunikácie LEKCIA II.3 Verbálna komunikácia LEKCIA II.4 Neverbálna komunikácia LEKCIA II.5 Vysielanie komunikačných signálov LEKCIA II.6 Prijímanie komunikačných signálov LEKCIA II.7 Komunikačné štýly LEKCIA II.8 Spätná väzba MODUL II ZÁVEREČNÁ LEKCIA Komentár k hodnoteniu: Pošli nám, prosím, svoje hodnotenie prostredníctvom tvojho lektora, alebo priamo na mail osv@ozpersona.sk. Ďakujeme. 66 S t r a n a

69 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. PERSONA S t r a n a

70 MODUL III. KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH Konflikty sú prirodzenou súčasťou života každého z nás. Prepletajú sa našim životom a vo väčšej či menšej miere ho ovplyvňujú. Je normálne, že sa v bežnom kontakte s ostatnými ľuďmi stretávame s konfliktami. Každý z nás máme odlišné potreby, záujmy a postoje, vychádzajúce z našej osobnosti a situácie, v ktorej sa nachádzame. Je nevyhnutné, že v priebehu svojho života (a to väčšinou dennodenne) narazíme na iného človeka alebo ľudí, ktorí majú iné potreby a záujmy, ktoré sú s našimi v konflikte. Konflikty vždy boli, sú a budú. Je dobré naučiť sa s nimi žiť tak, aby sme boli schopní využívať ich pozitívnu stránku a dosahovať nový súlad v medziľudských vzťahoch i vo vlastnom osobnostnom rozvoji. Nápomocné býva poznanie, čo vlastne konflikty sú, ako vznikajú, aké poznáme efektívne a tvorivé stratégie riešenia konfliktov a ako si ich osvojiť. K tomuto poznaniu nás vedú aj nasledujúce lekcie. 68 S t r a n a

71 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA III.1 Čo to vlastne konflikt je? Slovo konflikt je latinského pôvodu conflictus, čo znamená zrážka, alebo narazenie na prekážku. Existuje niekoľko definícií pojmu konflikt, my však pre zjednodušenie budeme slovo konflikt používať pre vyjadrenie osobných vnútorných rozporov a tiež pre vyjadrenie nedorozumení, stretov či nezhôd v medziľudských vzťahoch. Bežné skúsenosti nám ukazujú, že spory, nedorozumenia, konflikty, či problémy sú prirodzenou súčasťou života. Sú rozmanité, a aj ich riešenia bývajú rôzne náročné. Jednotlivé konflikty môžeme deliť podľa viacerých kritérií. Podľa počtu zúčastnených môžeme konflikty rozdeliť na 18 : - intrapersonálne ide o konflikty vo vnútri človeka. Napríklad v obchode zistím, že mi predavačka zabudla započítať jednu položku v hodnote 10. Na jednej strane zvažujem, či pôjdem zistenú nezrovnalosť do pokladne vyrovnať, na druhej strane ma to láka ušetriť a odísť domov bez toho, aby som peniaze za tovar zaplatil. - interpersonálne ide o konflikty medzi dvoma alebo viacerými osobami. Častým príkladom interpersonálnych konfliktov je hádka o tom, kto má/mal pravdu. Samozrejme, že každý je presvedčený o svojej pravde. - vnútroskupinové ide o konflikty vo vnútri jednej skupiny. Príkladom je hádka v triede pri rozhodovaní, na čo sa minú spoločné peniaze získané zo zberu, či spoločného predaja novín. Môže vzniknúť niekoľko názorových skupín, pár jednotlivcov bez názoru, niekoľko jedincov, ktorí majú úplne iný názor ako väčšina, atď. - medziskupinové ide o konflikty medzi dvoma alebo viacerými skupinami. Príkladom môžu byť konflikty medzi dvoma triedami, etnickými skupinami, štátmi a pod. Podľa zdroja konflikty delíme na 19 : - konflikt vzťahov tento konflikt vyvoláva napríklad správanie druhej osoby, ktoré je vnímané ako negatívne. Vzniká neprijatím a odsudzovaním správania a odlišností druhej strany. Napríklad chlapec začne žiarliť a vyčítať svojmu dievčaťu, že si ho málo všíma a že sa baví viac s inými chlapcami, čo dievča pociťuje ako obmedzovanie slobody. - konflikt informácií tento konflikt môže vzniknúť napr. z nedostatku informácií, odlišných interpretácii, na základe čoho si vytvárame o tom, čo sa deje, odlišné názory na jednotlivé udalosti. - konflikt záujmov tento konflikt vzniká z nezlučiteľných potrieb dvoch ľudí v danej situácii. Napríklad na internáte bývajú v jednej izbe dve dievčatá. Jedna chce práve počúvať hudbu (a nahlas, inak to nie je ono) a druhá sa chce učiť a hudba jej pri tom prekáža (nemôže sa pri hudbe sústrediť). PERSONA S t r a n a

72 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH - štrukturálny konflikt tento konflikt vzniká vynucovaním si pravidiel cez štruktúry v spoločnosti, ale aj cez neformálne pozície v skupine, rozdelením rolí, kompetencií, práv a povinností a pod. Napríklad rodič neprimerane potrestá dieťa za nevhodné správanie a dieťa sa zo svojej pozície nevie dovolať spravodlivosti. - konflikt hodnôt tento konflikt môžu spôsobovať naše hodnotové rebríčky, morálka, naša viera, to, čo máme radi a čím opovrhujeme, životný štýl, ktorý pokladáme za správny, naše ideály a pod. Napríklad babka núti svojho vnuka jesť mäso, lebo je pre ňu nepredstaviteľné, že niekto môže byť vegetarián. V praxi sa vyskytujú hlavne zmiešané konflikty. Naše konflikty s druhými ľuďmi sú aj otvorené, alebo skryté. Neprítomnosť otvoreného konfliktu nie je dobrým ukazovateľom sily a stability vzťahu. V dobrom vzťahu sa konflikty objavujú, sú otvorené a zúčastnené strany vedia, ako ich riešiť. Zložky konfliktu Každý konflikt je zložený z dvoch častí 20 : 1. Realistické, objektívne prvky konfliktu ide o obsah konfliktu 2. Subjektívne prvky konfliktu ide predovšetkým o emócie, ktoré zúčastnené strany prežívajú. Blízky vzťah posilňuje emocionálnu zložku konfliktu, a tým sťažuje jeho racionálne riešenie. Preto pri riešení konfliktu strán s blízkym a dlhodobým vzťahom je potrebné zaoberať sa aj emocionálnou a vzťahovou stránkou konfliktu. Naopak pri krátkodobom, povrchnom alebo obchodnom vzťahu ide viac o obsah konfliktu. Dôležité je uvedomiť si, že istá situácia môže byť pre niekoho veľmi náročná na zvládnutie a niekto to za problém považovať nemusí. Rovnako aj v prípade, keď sa jedná o konflikt medzi ľuďmi, ten istý spoločný konflikt môže každá zo zúčastnených strán vnímať odlišne. Na zamyslenie Skôr ako vstúpiš do konfliktu, je dôležité vedieť, čo naozaj riešiš a čo chceš dosiahnuť. Keď vôbec netušíš, čo sa deje, vždy sa môžeš opýtať (seba alebo druhých): O čo ide? Čo konkrétne ťa trápi? Pozrieť sa na pravú príčinu problému môže priniesť prekvapivo rýchle a efektívne riešenie. Mysli ale na to, že ak sa na niečo pýtaš, pravdepodobne sa odpoveď dozvieš bez ohľadu na to, či sa ti bude páčiť, alebo nie. 70 S t r a n a

73 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA III.1: Zdroje konfliktu Tvojou úlohou je určiť zdroj konfliktu jednotlivých situácií. Posúď jednotlivé konfliktné situácie podľa poznatkov z teoretickej časti lekcie a urči, čo je podľa teba zdrojom popísaných konfliktov. Jedná o konflikt vzťahov, informácií, záujmov, hodnôt alebo o štrukturálny konflikt? Konfliktné situácie 1. Na stole sú rozložené veci. Pre jedného je to absolútny neporiadok, pre druhého je to tak normálne pracovne pripravené. Čo je na tom také čudné, že má niekto veci rozložené po celom stole? 2. Jeden zo spolužiakov pri rozhovore s ostatnými neustále používa vulgárne slová. Inej spolužiačke je to nepríjemné a upozorňuje ho, aby vyjadroval slušne a nie ako prasa. 3. Dve kamarátky sedia vedľa seba v lavici. Jedna z nich počas dňa stále rozpráva dookola tú istú príhodu za každým, keď sa pri nej pristaví nejaký spolužiak. Druhej to lezie na nervy, lebo ju počula už aspoň 5 krát. 4. Dvaja spolužiaci sedia spolu v lavici. Počas hodiny jedného z nich vyučovanie nudí, a tak vyrušuje a chce sa rozprávať so svojim spolusediacim. Toho však učivo zaujíma a nechce sa s ním baviť. 5. Dvaja kamaráti idú spolu von. Nevedia sa však dohodnúť, kam pôjdu. Jeden chce ísť do kina, druhý hrať tenis. 6. Jeden zo spolužiakov nechce ísť von, lebo sa chce učiť na písomku. Ostatní si ho za to doberajú a nazývajú ho bifľošom. 7. Dcéra sa háda s mamou kvôli domácim prácam. Mama tvrdí, že ako dievča by malo bez odvrávania plniť domáce práce. Dcéra je naopak presvedčená, že tieto práce by mali byť rozdelené medzi ňu a jej brata. 8. Učiteľ sa v škole veľmi rozčúlil kvôli správaniu sa niektorých žiakov. Ako dôsledok dá žiakom takú ťažkú písomku, ktorú len málo kto zvládne napísať. Zdroj konfliktu PERSONA S t r a n a

74 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH LEKCIA III.2 Faktory ovplyvňujúce riešenie konfliktov Každý z nás denne prežíva situácie, kedy sa stretáva s odlišnými názormi, postojmi, hodnotami, keď nám niekto bráni dosiahnuť to, čo chceme, alebo keď cítime, že musíme za seba zabojovať a presadiť svoj názor. Často nás tieto situácie stoja veľa energie, strachu, pocitov viny, že sme niekomu ublížili, alebo hnevu, že niekto ublížil nám. To, akú stratégiu správania v týchto situáciách zvolíme, zásadne ovplyvňujú tri základné okruhy faktorov 21 : 1. Naše nastavenie voči konfliktom To, čo si o konfliktoch myslíme a aký máme k nim postoj, ovplyvňuje aj naše správanie a prežívanie v konfliktných situáciách. Existuje množstvo mýtov a predsudkov, ktoré si so sebou nosíme celý život a ktoré nám často bránia pozerať sa na konflikty pozitívnymi očami. Ak si však uvedomíme, v čom sú konflikty užitočné, môže byť pre nás ľahšie prijímať ich pozitívne a pristupovať konštruktívne k ich riešeniu. 2. Zdroj konfliktu a ako je pre nás zdroj konfliktu dôležitý Je dobré, keď vieme vo vzniknutej konfliktnej situácii pomenovať svoje požiadavky, potreby, záujmy, či ciele. Niektoré sú pre nás dôležité viac, iné menej. Táto naša hierarchia (často podvedomá) nám hovorí o našich najdôležitejších potrebách, o plné uspokojenie ktorých by sme sa mali snažiť a tiež o tých menej dôležitých, ktoré možno naplníme, alebo aj nie. Ak sa nám v konfliktoch bude dariť pomenovať a uspokojiť dôležité potreby, môžeme pokojnejšie hľadať cestu k naplneniu ostatných potrieb, ktorých naplnenie už nie je také nevyhnutné na to, aby sme sa cítili dobre. 3. Zručnosti na riešenie konfliktov, ktoré vieme používať Počas života si osvojujeme rôzne štýly zvládania konfliktov. Tieto štýly sme si z veľkej časti osvojili už v období detstva a dospievania. Niekedy sa zdá, že preferujeme určité spôsoby riešenia konfliktov akosi automaticky, často si ani neuvedomujeme, že máme osobný štýl zvládania konfliktov, ktorému dávame prednosť. Vzhľadom k tomu, že sme si náš preferovaný štýl zvládania konfliktov osvojili v priebehu života, je to dôkazom, že je výsledkom nášho učenia. Môžeme sa tak pokúsiť tento štýl rozšíriť či doplniť o nové prístupy. Naša kultúra má tendenciu vnímať konflikty ako súťaž, výsledkom ktorej je vždy rozdelenie pozícii víťaza a porazeného. Iba malé percento konfliktov je však skutočným súťažením, kde musí byť porazený a víťaz. Ostatné konflikty sa môžu úspešne vyriešiť maximálnym spoločným ziskom pre zúčastnené strany (víťaz víťaz). 72 S t r a n a

75 Užitočnosť konfliktov BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Užitočnosť konfliktov je predovšetkým v tom, že nás nútia k činnosti. Zjednodušene by sa dalo povedať, že práve konfliktom vďačíme za to, že nežijeme na stromoch. Konflikty nás ženú dopredu, naša nespokojnosť nás núti, aby sme konali. Na konfliktoch je založená zmena, preto sú základom vývoja. Konflikty zároveň pôsobia ako testy prispôsobivosti na zmeny. Kto nie je schopný riešiť konflikty, riskuje vlastný zánik. Preto je schopnosť riešiť konflikty životne dôležitá. Konflikty majú veľký význam aj pri rozvíjaní našej kreativity, pretože nás nútia hľadať riešenia. Práve v dnešnej dobe je kreativita cenená viac ako kedykoľvek predtým. Táto doba sa vyznačuje rôznymi technickými vymoženosťami, ktoré dokážu nahradiť ľudskú prácu. Čo ale nedokážu, je kreatívne myslieť. A aj vďaka konfliktom môžeme rozvíjať naše kreatívne myslenie a rozmýšľať nad spôsobmi ich optimálneho riešenia. Konflikty obracajú našu pozornosť na vzťahy, nútia nás neuzatvárať sa do vlastného sveta, myslieť na ľudí okolo nás, brať ich do úvahy a prijímať podnety zvonka. V konfliktoch si uvedomujeme naše medziľudské rozdiely v potrebách, názoroch, pocitoch, postojoch a pod. Ak budeme pri riešení konfliktov rešpektovať seba aj druhých, môžu byť konflikty obohatením aj pre naše vzťahy. ÚLOHA III.2: Asociácie Keď sa povie napr. slovo láska, mnohým z nás napadnú asociácie ako pár, zaľúbenosť, srdce, blaženosť, radosť, neha a pod. Skús teraz napísať, čo Ti napadne, keď sa povie slovo konflikt. Príliš nad tým neuvažuj, píš všetko, čo Ti napadne. Skús napísať minimálne 25 slov: Keď budeš hotový/á, vyhodnoť túto úlohu podľa pokynov v prílohe č. 3, ktorú nájdeš na konci tejto publikácie. PERSONA S t r a n a

76 74 S t r a n a KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH LEKCIA III.3 Základné typy správania sa v konfliktných situáciách V minulosti mali naši predkovia pri riešení konfliktov dve možnosti voľby: boj (agresivita) alebo útek (pasivita). Od správneho výberu závisel ich holý život. Tieto reakcie sú v nás hlboko zakorenené a v rôznych záťažových, či konfliktných situáciách môžeme tieto základné typy správania pozorovať u ľudí aj dnes. Agresívne správanie Hoci dnes už len v extrémnych situáciách bojujeme o holé prežitie, často sa stáva, že v konfliktných situáciách volíme agresívne správanie, kedy bezohľadne presadzujeme seba na úkor iných, nemienime ustúpiť za žiadnych okolností, nahlas druhému vynadáme (aby všetci počuli, kto je v práve), vyhrážame sa, udrieme, či slovne ublížime tam, kde má druhý slabé miesta a podobne. Charakteristickými prejavmi agresívneho správania sú: arogantnosť, násilie (fyzické aj psychické), nechuť počúvať druhých, krik, sarkazmus, irónia, zastrašovanie, skákanie do reči, nadávky a pod. Agresívny človek nerešpektuje práva iných ľudí. Keď sa necíti dobre, alebo mu niečo nevyjde, obviňuje okolie. Nie je schopný priznať si vlastné chyby či nedostatky. K úspechom sa hrdo hlási, hoci jeho podiel na nich nemusí byť výrazný. Agresívne správanie je často sprevádzané zrýchleným srdečným tepom, zvýšeným potením, hlbším dýchaním, v extrémnych prípadoch trasom a chvením, prípadne môže nastať aj strata sebakontroly. Agresívne správanie krátkodobo znižuje vnútorné napätie, postupne však vedie k odcudzeniu a tým vytvára ďalšie vnútorné napätie. Pasívne správanie Niekedy naopak volíme pasívny prístup, kedy ani nevyjadríme svoj názor, navonok predstierame, že je všetko v poriadku, prípadne odídeme a doma plačeme do vankúša, alebo poza chrbát sa na druhého sťažujeme a ohovárame ho. Takýmto správaním sa vzdávame možnosti aktívneho prístupu k riešeniu konfliktu. Charakteristickými prejavmi sú: chýbajúca sebaistota, hanblivosť, mlčanie, nevyjadrenie svojho názoru, sebaponižovanie, neobvyklé podriaďovanie sa autorite, vyvolávanie súcitu plačom, prehnaná skromnosť, predstieranie únavy, útek od konštruktívnej komunikácie, neochota uzavrieť dohodu a pod. Pre pasívny prístup je typická prispôsobivosť požiadavkám druhých. Nie však každú pasivitu, pokoru, či rezignáciu musíme považovať za porážku. Ak sa človek rozhodne, že sa vzdá svojich vlastných cieľov, alebo že určitá vec nestojí za vyžadované úsilie, neznamená to nevyhnutne, že koná pasívne. Vždy záleží na tom, ako sa pri tom človek cíti. Niekedy tým, že ustúpi realizuje svoje želanie a je spokojný s výsledkom.

77 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Popísané spôsoby správania sa agresívne aj pasívne, majú spoločný základ. Druhý človek je považovaný za súpera, nepriateľa a v prípade agresívneho správania sa navyše prejavuje potreba nepriateľa podľa možností poraziť. Existuje však aj typ správania, ktorým dokážeme presadiť svoje požiadavky, potreby či nároky primeranými prostriedkami, bez zbytočného ubližovania druhým a s pocitom zachovanej úcty a dôstojnosti voči sebe a rešpektu voči druhým. Takéto správanie sa nazýva asertívne. Asertívne správanie Asertivita je autentické správanie sa, ktorým uplatňujeme svoje osobné práva tak, aby sme neohrozili či nenarušili osobné práva druhého človeka. Asertívne správajúci sa človek vie otvorene komunikovať, presne a jasne definuje o čo mu ide, ako situáciu vidí, čo si o nej myslí a ako ju prežíva. Má pozitívny prístup k druhým ľuďom a primerané sebavedomie. Správaním vyjadruje, že si je vedomý oprávnenosti svojich požiadaviek, považuje druhú stranu za korektnú a nemá iný záujem, ako konfliktnú situáciu kladne vyriešiť. Rešpektuje druhých, vie ich počúvať, zvažuje to, čo druhí hovoria. Dokáže si priznať chybu, je schopný na základe argumentov zmeniť svoj názor. Nemá problém požiadať o láskavosť, alebo ju naopak poskytnúť. Nič si nenahovára, ak sa mu niečo nepodarí, neobviňuje zo svojho neúspechu iných, ani sám seba nepresviedča, že to bol vlastne určitý druh úspechu. Asertívne správanie vychádza z úcty k sebe a rešpektu k druhým a umožňuje zapojiť sa do rovnocenného vzťahu dávania a prijímania. ÚLOHA III.3: Preferovaný štýl riešenia konfliktov V nasledujúcej úlohe vypracuj Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov. Tento dotazník vychádza z teórie, že ak sú v spore dve strany A a B, tak na základe prítomnosti a miery uspokojovania záujmov zapojených strán, môžeme správanie sa v medziľudských konfliktoch rozdeliť do 5 základných štýlov: KORYTNAČKA únikový štýl (Vyhýbanie sa riešeniu konfliktu) prehra pre A, prehra pre B ŽRALOK - súťaživý štýl (Presadenie sa jednej strany) výhra pre A, prehra pre B MEDVEDÍK - prispôsobivý štýl (Prispôsobenie sa druhej strane) prehra pre A, výhra pre B LÍŠKA - kompromisný štýl (Kompromis) A aj B si rovnako delia zisky aj straty SOVA - integračný štýl (Konsenzus) výhra pre A, výhra pre B Žiadny z týchto spôsobov zvládania konfliktov sa nehodí pre všetky konfliktné situácie a je preto potrebné zvážiť, ktorému štýlu správania sa dáme v tej ktorej situácii prednosť. Dotazník preferovaného štýlu riešenia konfliktov nájdeš v prílohe č. 4, na konci tejto publikácie. Výsledky si zaznač do nasledujúceho hárku a po vypracovaní dotazníka si spočítaj počet bodov v jednotlivých stĺpcoch. PERSONA S t r a n a

78 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH I. II. III. IV. V A....B B....A A....B A....B A....B B....A B A A....B B....A A....B A....B B....A B....A B....A B....A B....A A.... B B....A A....B A....B B....A B....A A....B B....A A....B B....A A....B A....B A....B B....A. I. stĺpec: ŽRALOK súťaživý štýl II. stĺpec: SOVA integračný štýl III. stĺpec: LÍŠKA kompromisný štýl IV. stĺpec: KORYTNAČKA únikový štýl V. stĺpec: MEDVEDÍK prispôsobivý štýl Sebareflexia: Prečítaj si bližší popis jednotlivých prístupov k riešeniu konfliktov a podľa výsledkov, ktoré ti vyšli v teste zhodnoť, či sa tento popis zhoduje s tým, ako v reálnom živote pristupuješ k riešeniu konfliktov. 76 S t r a n a

79 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. KORYTNAČKA únikový štýl Korytnačky sa skrývajú do svojich pancierov aby sa vyhli konfliktu. Vzdávajú sa jednak svojich cieľov, rovnako tak medziľudských vzťahov. Snažia sa zostať mimo konfliktu za každú cenu. Veria, že je beznádejné pokúšať sa konflikt riešiť. Cítia sa bezmocné, uchyľujú sa pod ochranu svojho panciera. Sú presvedčené, že je jednoduchšie sa konfliktu vyhnúť než sa mu postaviť. Kedy je vhodné používať únikový štýl? Ak je celá konfliktná záležitosť triviálna alebo existujú dôležitejšie a naliehavejšie záležitosti. Ak vnímame situáciu tak, že nie je šanca pre uspokojenie našich záujmov. Ak chceme nechať ľudí vychladnúť a znovu získať perspektívu jednania. Ak potrebujeme získať ďalšie informácie pre efektívne riešenie konfliktu. Ak môžu druhí vyriešiť konflikt efektívnejšie. ŽRALOK súťaživý štýl Žraloky sa pokúšajú prekonať svojich oponentov tým, že ich presviedčajú k prijatiu ich riešenia. Ich ciele sú pre nich maximálne dôležité, zatiaľ čo vzťahy pre nich majú spravidla menší význam. Snažia sa dosiahnuť víťazstvo za každú cenu. Nestarajú sa o záujmy a potreby druhých ľudí, ani ich príliš neakceptujú. Žraloky vnímajú konflikty tak, že jeden je vždy víťazom a druhý porazený. Víťazstvo im prináša pocit zadosťučinenia, prehra naopak pocit slabosti. Často používajú aj neférové správanie sa snažia sa napádaním, prevahou, či zastrašovaním vyhrať. Kedy je vhodné používať súťaživý štýl? Ak je dôležité rýchle a rozhodné jednanie. Pri životne dôležitých záležitostiach. Proti ľuďom, ktorí zneužívajú nesúťaživé jednanie. MEDVEDÍK prispôsobivý štýl Pre medvedíkov sú medziľudské vzťahy nesmierne dôležité, viac než ich vlastné ciele. Prajú si, aby ich druhí prijímali a mali radi. Myslia si, že konfliktu sa treba radšej vyhnúť v prospech harmónie. Vzdávajú sa svojich cieľov, aby ochránili vzťahy. Kedy je vhodné používať prispôsobivý štýl? Ak prídeme na to, že sme sa pomýlili takto môžeme dokázať svoju slušnosť a rozumnosť. Ak sú dané záležitosti pre ostatných obzvlášť dôležité, ak vedú k uspokojeniu druhých a k získaniu spolupráce. Ak chceme budovať sociálny kredit pre budúce záležitosti. Ak je mimoriadne dôležité udržať stabilitu a harmóniu. PERSONA S t r a n a

80 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH LÍŠKA kompromisný štýl Líšky sa zaujímajú o svoje vlastné ciele i o vzťahy s druhými iba do určitej miery. Hľadajú kompromis. Vzdávajú sa časti svojich cieľov a presviedčajú druhého, aby urobil to isté. Hľadajú také riešenie konfliktov, kde obe strany niečo získajú a niečo stratia. Sú ochotné čohosi sa vzdať, aby vznikol priestor pre obojstranný úžitok. Kedy je vhodné používať kompromisný štýl? Ak sú ciele dôležité, ale nestoja za úsilie alebo možný rozvrat v prípade použitia viac sebapresadzujúcich sa spôsobov. Ak sledujú protivníci s rovnakou pozíciou vzájomne sa vylučujúce ciele. K dosiahnutiu dočasných cieľov v zložitých a komplexných záležitostiach. K dosiahnutiu efektívneho riešenia v časovom tlaku. Ako náhrada, ak nie je spolupráca ani súťaživosť možná. SOVA integračný štýl Sovy si vysoko cenia svoje vlastné ciele, ako aj vzťahy s ostatnými. Vidia konflikty ako problémy, ktoré treba zvládnuť. Hľadajú riešenia, pri ktorých dosiahnu rovnako vlastné ciele, ako aj ciele ostatných účastníkov konfliktu. Sovy vnímajú konflikt ako nástroj k zlepšeniu vzťahov medzi ľuďmi, pretože dôjde ku zníženiu napätia medzi nimi. Snažia sa o diskusiu, ktorá uspokojí všetkých účastníkov konfliktu. Udržujú dobré vzťahy. Nie sú spokojné dovtedy, kým nenájdu vhodné riešenie, Zároveň nie sú spokojné, kým nepríde k odstráneniu všetkých negatívnych emócií. Kedy používať integračný štýl? Ak sú záujmy oboch strán natoľko dôležité, že kompromis nestačí. Keď výsledok riešenia má mať dlhodobý charakter. Ku zlúčeniu pohľadov ľudí s rôznou perspektívou. Pri spracovaní pocitov a odhalení skutočnej podstaty, keď doterajšia neznalosť narúšala vzťahy. Na zamyslenie Otázka neznie, či sa máš zúčastniť konfliktu, alebo nie. Pred konfliktami sa neschováš ani doma, ani v škole, ani medzi kamarátmi. Zvyčajne nie je ani podstatné, či vyhráš alebo prehráš. Dôležitejšie je, ako hráš. Pretože riešiť konflikty sa dá aj s rešpektom voči sebe i druhým. Efektívne riešiť konflikty je umenie, v ktorom sa dá zdokonaľovať. Konflikt nie je zlý. Naopak, je to príležitosť veci urovnať. 78 S t r a n a

81 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA III.4 Spôsoby riešenia konfliktov Konflikty môžeme riešiť rôzne. Keď použijeme svoju silu a vplyv na to, aby sme získali čo najviac pre seba (bez ohľadu na druhú stranu a často aj na jej úkor), hovoríme o autoritatívnych spôsoboch riešenia konfliktov. Do tejto skupiny paria aj tie situácie, kedy je do riešenia sporu zapojená tretia strana. Táto autoritatívne rozhoduje buď na základe zákona alebo vlastnej úvahy v prospech tej strany, o ktorej je presvedčená, že je v práve. Riešenia takýchto konfliktov sú často pre jednu stranu (a niekedy aj pre obidve) neprijateľné. To podnietilo viacerých odborníkov hľadať nové možnosti riešenia konfliktných situácií, s ktorými by boli zúčastnené strany viac spokojné. Títo popísali tzv. alternatívne spôsoby riešenia konfliktov, ktoré vedú zapojené strany k vzájomnej tolerancii a rešpektu. Vytvárajú čo najväčší priestor pre účastníkov, aby sa mohli slobodne rozhodovať o čom a akým spôsobom sa dohodnú. Možnosť aktívnej účasti na riešení konfliktov následne zvyšuje pravdepodobnosť spokojnosti s výsledkom, a to aj v prípadoch, keď nie je možné nájsť optimálne riešenie sporu pre všetky zúčastnené strany. Autoritatívne spôsoby riešenia konfliktov Medzi základné autoritatívne spôsoby riešenia konfliktov zaraďujeme 22 : Rozhodnutie autoritou Autorita podľa vlastného úsudku rozhodne bez vypočutia alebo po vypočutí zúčastnených strán. Napríklad rodič pri spore detí rozhodne, ako konfliktnú situáciu vyriešia. Pozičné vyjednávanie Účastníci konfliktu komunikujú spolu priamo, ale silnejší z nich presadí svoje rozhodnutie v takej miere, aký je pomer síl. Zúčastnené strany si merajú sily a neriešia podstatu konfliktu. Rozhoduje silnejšia strana. Súdne rozhodnutie Účastníci konfliktu komunikujú so súdom priamo alebo (prípadne aj) prostredníctvom advokáta. Súd zastupuje sudca alebo senát, ktorý vynáša rozhodnutie podľa zákona. Arbitráž (rozhodcovské konanie) Po vypočutí zúčastnených strán a na základe zákona (pravidiel) rozhodnutie vydá arbiter. Alternatívne spôsoby riešenia konfliktov Medzi základné alternatívne spôsoby riešenia konfliktov zaraďujeme 23 : Vyjednávanie postavené na záujmoch Strany spolu komunikujú priamo, spolupracujú na riešení problému, ktorý vnímajú ako spoločný a dohodu dosahujú spoločne. Facilitáciu Facilitátor ako tretia nezaujatá strana pomáha viesť korektný a vyvážený proces komunikácie medzi zúčastnenými stranami. Účastníci konfliktu komunikujú priamo za pomoci tretej osoby, ktorá riadi a sprehľadňuje diskusiu. Dohodu dosahujú zúčastnení spoločne. PERSONA S t r a n a

82 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH Zmierovanie Zmierovanie strán sa môže konať pomocou zástupcov účastníkov konfliktu v zmierovacej rade. Zástupcovia zúčastnených strán majú pochopenie pre svoje strany a zároveň nie sú priamo zaangažovaní do konfliktu. Dohodu dosahujú zúčastnení spoločne. Mediáciu Mediátor je sprostredkovateľ, ktorý pri riešení konfliktu komunikuje osobitne s jednou, aj s druhou stranou, udržiava korektnú komunikáciu a vedie proces vyjednávania zúčastnených strán. Dohodu dosahujú zúčastnení spoločne. Konflikt verzus pravidlá Ľudia sa často správajú tak, akoby konflikt bol vždy bitkou medzi opačnými uhlami pohľadov, či nezlučiteľnými potrebami, záujmami, hodnotami. V období, keď nedochádza ku konfliktom, vtedy sa určité pravidlá dodržujú. Počas boja však existuje len málo pravidiel a niektorí ľudia naozaj urobia čokoľvek, len aby dosiahli svoje. Pokiaľ však pri riešení konfliktných situácií dochádza napríklad k násiliu, vtedy sa už jedná o porušovanie ľudských práv. Tieto práva patria všetkým ľuďom bez rozdielu. Preto by sme ich mali dodržiavať všetci, bez ohľadu na to, či sme v konflikte, alebo nie. 80 S t r a n a

83 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA III.4: Konflikty v mojom živote Zamysli sa nad tým, aké konflikty vo svojom živote najčastejšie zažívaš a ako ich riešiš. Nejde o to, či si myslíš, že ich riešiš dobrým alebo zlým spôsobom, zmyslom úlohy je urobiť inventúru tvojich konfliktov a prehľad o tom, ako to naozaj je. Odpovedaj podľa pravdy a spomeň si, čo všetko môžeš pokladať za konflikt. Potom ho priraď do jednej z kategórií, popísaných nižšie. Okrem toho, že uvedieš, či a ako často si sa ocitol/la v danom konflikte, opíš ako si daný konflikt riešil/la. A) Ohováranie niekto ma ohováral, rozprával niečo o mne, čo sa mi nepáčilo bolo to útočné, nepravdivé alebo posmešné. B) Slovné hádky mal/la som nedorozumenia, rozdielny názor, nesúhlasil/la som s druhým a nevedeli sme sa dohodnúť. C) Obťažovanie niekto na mňa zazeral, napádal ma slovne, nadával mi, posmieval sa mi, ukazoval neslušné gestá, šikanoval ma, dotýkal sa ma na intímnych miestach a pod. D) Žiarlivosť žiarlil/la som na spolužiakov, kamarátov pri úspechoch v škole alebo mimo školy, že sa viac kamarátia s druhým ako so mnou, prípadne niekto žiarlil na mňa. E) Bitka alebo vyhrážanie bitkou niekto ma zbil, dal mi facku, udrel ma, alebo sa mi vyhrážal, že ma zbije. PERSONA S t r a n a

84 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH F) Narušovanie súkromia niekto mi niečo ukradol, požičal si niečo bez dovolenia, alebo dal niekomu moje telefónne číslo bez opýtania, zjedol mi desiatu a pod. G) Vzťahy chlapcov a dievčat niekto mi prebral priateľa/priateľku, pohádali sme sa o neho/o ňu, pohádali sme sa, lebo žiarli, prípadne žiarlim a pod. H) Iné popíš, čo to bolo: Na zamyslenie Náš svet je plný rozporov. Jedna múdra žena nám zanechala tento odkaz: Ľudia sú nerozumní, nelogickí a sebeckí, ale aj tak ich miluj! Ak robíš dobre, ľudia ťa obvinia zo sebeckých, postranných pohnútok, ale aj tak rob dobre! Ak si úspešný, získaš falošných priateľov a skutočných nepriateľov. Aj tak buď úspešný! Na dobro, ktoré konáš, sa zajtra zabudne, ale aj tak rob dobro! Čestnosť a úprimnosť ťa robia zraniteľným. Ale aj tak buď čestný a úprimný! Čo si celé roky budoval, sa môže za jednu noc zrútiť. Ale aj tak buduj! Ľudia naozaj potrebujú pomoc, ale možno ťa napadnú, ak im pomôžeš. Ale aj tak pomáhaj! Daj svetu to najlepšie, čo máš a udrie ťa do tváre. Ale aj tak daj svetu to najlepšie, čo máš! Matka Tereza 82 S t r a n a

85 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA III.5 Čo sa deje, keď sa konflikt nerieši Priebeh konfliktu máva viac fáz, od prvých príznakov až po únavu a depresiu z dlhodobej psychickej záťaže. V závislosti od toho, aký postoj k riešeniu konfliktu ľudia zaujmú, môže, ale aj nemusí, prejsť všetkými fázami. Aby sme si ilustrovali všetky fázy vývoja konfliktu, budeme sa zaoberať konfliktom, ktorý sa nielenže nerieši, ale zúčastnené strany ho naopak svojím správaním a činmi ešte vyostrujú. Priebeh takéhoto konfliktu môžeme rozdeliť do šiestich fáz 24 : 1. fáza Príznaky konfliktu 3. fáza Polarizácia 5. fáza Deštrukcia 2. fáza Otvorenie konfliktu 4. fáza Izolácia 6. fáza Únava, depresia Prezrite si krivku rozvoja konfliktu. Y-ová os zobrazuje ako stúpajú v priebehu konfliktu negatívne emócie a X-ová os zobrazuje časovú postupnosť jednotlivých fáz konfliktu. Obr. Krivka rozvoja konfliktu fáza Príznaky konfliktu Ide o počiatočnú fázu konfliktu, kedy sa objavujú prvé negatívne pocity ako napätie, strach, hnev, neistota a pod. Jedna alebo obe zúčastnené strany rozmýšľajú o vzniknutej situácii, preberajú všetky možné predstavy, čo sa stane ďalej. U niekoho sa táto fáza môže prejaviť aj telesne, napr. bolesťami brucha, stiahnutým hrdlom, zrýchleným tepom, zvýšeným tlakom, zmenenými stravovacími návyky a pod. Tieto signály nám oznamujú, že sa niečo deje, že sme sa dostali do konfliktu. Príklad: Dvaja priatelia pracujú na spoločnej úlohe, dlhodobom projekte v rámci školy. Jedného nazveme Martin a druhého Filip. Martin si vždy zodpovedne plní svoje úlohy, ale Filip často kvôli problémom v rodine dohodnuté úlohy nestíha urobiť. Keďže je však Martin Filipov kamarát, so zameškanými úlohami mu pomáha. Po čase však Martin zistí, že to Filip zneužíva a uprednostňuje osobné záujmy pred spoločnými záväzkami. Začne sa cítiť nepríjemne. Má Filipa rád, ale zároveň je nahnevaný, že zneužíva jeho pomoc a ústretovosť. PERSONA S t r a n a

86 84 S t r a n a KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH 2. fáza Otvorenie konfliktu Táto fáza nastáva, keď jedna zo zúčastnených strán dá najavo svoju nespokojnosť so situáciou, ktorú vníma ako konfliktnú. Nahlas povie svoj názor, čo si o danej situácii myslí, čo prežíva, čo ju hnevá, čo jej prekáža, čo by bolo vhodné zmeniť a pod. Negatívne emócie stúpajú, lebo daná osoba ide do otvoreného konfliktu, čo často býva nepríjemné. Príklad: Martin zistí, že Filip hral večer futbal s kamarátmi a na ďalší deň nemá splnenú dohodnutú úlohu. V tej chvíli to už nevydrží a povie Filipovi, čo si myslí o jeho nezodpovednom prístupe. Martin: Kde máš vypracovanú úlohu? Filip: Nestihol som to. Nemohol by si mi s tým pomôcť? Martin: Nie nemohol. Keď máš čas na to, aby si hral futbal, kým ja makám na projekte, tak s mojou pomocou už nerátaj! Tvoja nezodpovednosť mi už lezie na nervy! Filip: Ja som zodpovedný! Keby som nepomáhal, neboli by sme na tom tak dobre! Je moja vec, čo robím vo svojom voľnom čase! Prudko sa otočí a nechtiac drgne lakťom do Martina. Martin: To, že sme s projektom tam, kde sme, nie je určite vďaka tvojej usilovnosti a nedrgaj do mňa, nevieš dávať pozor? 3. fáza Polarizácia V tejto fáze si zúčastnení začínajú brániť svoje pozície, lebo sú presvedčení, že majú pravdu v tom, čo tvrdia. V prípade, že všetci trvajú na svojich pozíciách a nechcú ustúpiť, začínajú vyostrovať spor presviedčaním o vlastnej pravde, vyhrážaním sa, obviňovaním, nadávaním, zosmiešňovaním, ponižovaním a pod. Pôvodná príčina sporu sa prenesie z vecnej argumentácie na emocionálne výpady, ktoré majú len málo spoločné s prvotným problémom. Tým sa hnev, agresia a ďalšie negatívne emócie stupňujú. Príklad: Filip: Nebuď citlivka! To som ťa len pohladkal! A prestaň klamať a urážať ma! Martin: Prosím?! Ja že klamem? Keď ti niekto povie pravdu, tak ťa to uráža? Chceš povedať, že si nehral futbal? Filip: A vôbec, ty sa nestaraj do mňa či hrávam futbal, alebo nie! Veď ty nevieš ani trafiť do lopty! Väčšie nemehlo snáď ani nepoznám! Martin: Tak ty toho ešte nepoznáš viac! A ver tomu, že radšej budem nemehlo, ako pako, ktorý nevie dodržať svoje slovo! 4. fáza - Izolácia Táto fáza sa vyznačuje tým, že účastníci konfliktu sa medzi sebou nebavia. Konflikt však pokračuje ďalej. Zúčastnení si často uvedomujú nezmyselnosť vzniknutej situácie a tiež svoju bezmocnosť v riešení sporu. Preto uprednostnia potrestanie druhého tým, že ho izolujú od seba (nedvíhanie telefónov, neodpovedanie na maily, ignorovanie na sociálnych sieťach, tichá domácnosť a pod.). Niekedy je dôvodom izolácie aj pocit menšej psychickej záťaže, ako pri otvorenom konflikte. Tento štýl správania sa pozorujeme u žien častejšie ako u mužov. U niekoho trvá táto fáza dlhšie, niektorí ju môžu preskočiť rovno do fázy deštrukcie. Príklad: Martin si povie, že nemá zmysel hádať sa s Filipom a prestane sa s ním rozprávať. Hnevá sa na neho, má nepríjemné pocity, že ho Filip využíval a čaká na najbližšiu príležitosť, keď mu to bude môcť vrátiť. Zároveň má strach, že príde o kamaráta.

87 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Filip urobí to isté, tiež je nahnevaný, myslí si, že sa Martin zbláznil, je vzťahovačný a nedá sa s ním normálne baviť. Má strach z toho, že príde o kamaráta, že mu už nepomôže s úlohami, nenašepká na písomke, či nepožičia CD, čo mu sľúbil. Ale kašľať na to, s takým pakom sa baviť nebude. 5. fáza - Deštrukcia Táto fáza sa vyznačuje deštruktívnym správaním sa účastníkov konfliktu. Môže sa jednať o fyzické ubližovanie (jeden druhého udrie), psychické ubližovanie (jeden poníži druhého pred inými, alebo vystraší napr. výhražným mailom), či materiálne poškodzovanie (jeden druhému zničí, pokazí či odcudzí majetok). Príklad: Táto fáza sa v našom príklade prejaví tak, že sa Martin s Filipom začnú pri stretnutí na malý podnet biť. Filip prezradí pred triedou tajomstvo, s ktorým sa mu Martin zveril; navzájom si zničia svoju prácu. Toto správanie sprevádzajú nadávky a hnev, s prestávkami na oddych. Nové výbuchy agresie a stupňovanie konfliktu počas dňa či ďalších dní. 6. fáza Únava, depresia Ak deštrukčná fáza trvá dlhšiu dobu, účastníci konfliktu sa po istom čase vyčerpajú z neustáleho boja a prepadnú únave a depresii z nezmyselnosti celej situácie, čo sa často odrazí na ich fyzickom aj psychickom stave. Prejavom tejto situácie býva zvýšená chorobnosť účastníkov, vyhýbanie sa miestam, kde by sa mohli stretnúť, nevládzu ďalej, ale nevedia konflikt vyriešiť ani ukončiť. Napriek únave a vedomiu nezmyselnosti situácie, stačí malý podnet na to, aby sa strany opäť ocitli vo fáze deštrukcie a pokračovali vo vzájomnom boji. Príklad: Filip sa začne vyhýbať hodinám, na ktorých robil spoločný projekt s Martinom, zhorší sa mu prospech, stráca motiváciu na učenie a prestáva mať rád školu. Martin má výčitky, je smutný, že stratil kamaráta a spoločníka v školských projektoch, ochorie a tiež sa mu zhorší prospech v škole. PERSONA S t r a n a

88 Ako je možné zabrániť stupňovaniu konfliktu? Pre každú fázu konfliktu existujú spôsoby riešenia vzniknutej situácie. 26 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH 1. fáza: Príznaky konfliktu V prvej fáze je potrebné uvedomiť si, čo sa deje čo mi prekáža na správaní druhého človeka, čo chcem dosiahnuť, aké sú moje potreby a aké vo mne vzniknutá situácia vyvoláva pocity. Následne je nutné otvoriť konflikt. 2. fáza: Otvorenie konfliktu V tejto fáze je potrebné pomenovať konflikt slušnou formou a prostredníctvom spätnej väzby vyjadriť svoje pocity, záujmy, pomenovať správanie, ktorým mi druhá strana ubližuje. V tejto fáze je priestor pre vyjednávanie a predkladanie návrhov riešení situácie, ktoré sú prijateľné pre všetky strany. Treba byť zrozumiteľný, dôveryhodný, prejaviť porozumenie druhej strane, napríklad prostredníctvom aktívneho počúvania. 3. fáza: Polarizácia Je potrebné nereagovať útočne na obvinenia, výčitky, kritiku a snažiť sa ich preformulovať na vecný problém. Pomenovať záujmy zúčastnených strán a hľadať riešenia, s ktorými budú súhlasiť. Po vzájomnej dohode môžeme zavolať na pomoc neutrálnu stranu (facilitátora, mediátora, uznávanú autoritu), ktorá pomôže pri riešení daného problému. 4. fáza: Izolácia Je prospešné zavolať niekoho, koho rešpektujú všetci zúčastní a vnímajú ho ako nezávislú autoritu (mediátor, facilitátor, sudca). Nezávislá osoba pomáha nájsť spôsoby komunikácie a také riešenia, ktoré konflikt ukončia alebo vyriešia. 5. fáza: Deštrukcia Ideálny je vstup nezávislej osoby do konfliktu. Táto osoba musí byť dostatočnou autoritou pre všetky strany a musí mať takú moc, aby bola schopná zastaviť deštruktívne správanie. Po zabránení ďalším negatívnym prejavom správania sa, treba začať s vyjednávaním dohody prijateľnej pre obe strany. 6. fáza: Únava, depresia V tejto fáze je dôležité poskytnúť účastníkom konfliktu podporu (fyzickú, psychickú, materiálnu) a pomôcť im obnoviť stratenú rovnováhu, prípadne sa s ich aktívnou účasťou snažiť o zmierenie a vytvorenie podmienok, ktoré zabránia návratu do deštrukčnej fázy konfliktu. V každej z týchto fáz je dobré využívať poznatky o komunikácii z predchádzajúceho modulu. 86 S t r a n a

89 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA III.5: Premena sťažností na neutrálne výroky Spôsob, akým sa často vyostruje konflikt, je útočné vyjadrovanie sa, obviňovanie a sťažovanie sa. Pritom môžeme povedať určitý výrok tak, aby sme neútočili a zároveň, aby sme jasne vyjadrili svoje záujmy. V každej z popísaných sťažností identifikuj záujmy hovoriaceho a následne preformuluj výrok do neutrálneho, neútočného jazyka obsahujúceho záujmy sťažujúcej sa strany. Pre lepšie pochopenie zadania prikladáme názorný príklad: 1. Výrok: Neotravuj ma stále svojimi trápnymi poznámkami! Záujmy: Chcem mať pokoj, chcem sa sústrediť na prácu, nechcem nebyť obťažovaný/á... Neutrálny výrok: Chcel/la by som, keby si na mňa teraz nehovoril/la, pretože sa potrebujem sústrediť na to, čo robím. alebo To, čo rozprávaš mi nepripadá vtipné, mohol/la by si prestať? 2. Výrok: Rozprávaš sa len s ním! Záujmy: Neutrálny výrok: 3. Výrok: O týždeň mám maturity a v jednom kuse tu vrieska sprosté rádio, aby sa tu potom jeden niečo naučil! Záujmy: Neutrálny výrok: 4. Výrok: Rozťahuješ sa, ako by tá lavica bola iba tvoja, vieš mi povedať, kde si mám teraz položiť svoje veci? Záujmy: Neutrálny výrok: 5. Výrok: Urobil/la som to presne tak isto ako on/ona, ale ja som dostal trojku a on/ona jednotku. Záujmy: Neutrálny výrok: PERSONA S t r a n a

90 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH 6. Výrok: Nikdy nesplníš to, čo sľúbiš, som zvedavý/á, akú výhovorku si vymyslíš tento krát! Záujmy: Neutrálny výrok: 7. Výrok: Ak prídeš ešte raz neskoro, už na teba nebudem viac čakať! Záujmy: Neutrálny výrok: 8. Výrok: Prestaň na mňa robiť tie hlúpe grimasy! Záujmy: Neutrálny výrok: 9. Výrok: Každú chvíľu hovoríš niečo iné, samozrejme ti už nikto neverí! Záujmy: Neutrálny výrok: 10. Výrok: Nekradni mi stále veci, povedz aspoň BÚÚÚ, keď si ich berieš! Záujmy: Neutrálny výrok: Na zamyslenie Raz chcel istý lúpežník Angulimal zabiť Buddhu. Aspoň mi splň pred smrťou posledné prianie, povedal Buddha. Odsekni tamten konár stromu. Jedno mávnutie mečom a konár bol preč. Čo teraz? Daj ho naspäť, hovorí Buddha. Lúpežník sa rozosmial. Ty musíš byť blázon, keď si myslíš, že sa to dá. Naopak. Blázni ste vy, ktorí sa pokladáte za mocných na základe toho, že viete ubližovať a ničiť. To dokáže aj dieťa. Tí skutočne mocní dokážu tvoriť a liečiť." S t r a n a

91 LEKCIA III.6 Vyjednávanie BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Schopnosť vyjednávať patrí medzi kľúčové zručnosti pri riešení medziľudských konfliktov. Vyjednávaním rozumieme to, keď dve alebo viac strán v spoločnej diskusii objasňujú svoje postoje a záujmy a snažia sa ich presadiť v konečnej dohode. Vyjednávať môžeme rôznymi spôsobmi, ktoré sa líšia už v základných prístupoch a v tom, či druhú stranu vnímame ako: súpera, ktorý nás ohrozuje tzv. pozičné vyjednávanie, partnera, s ktorým riešime problém tzv. vyjednávanie postavené na záujmoch. 28 Princípy pozičného vyjednávača Nikdy nepovedať viac, ako je nutné pozičný vyjednávač informácie tají v presvedčení, že ich odhalením ukáže slabé miesta a druhý ho tak môže poraziť. 2. Prvý ústupok musí urobiť druhá strana pozičný vyjednávač je presvedčený, že ak prvý ústupok urobí on, druhý ho neurobí a tým stratí výhodu. Súperiaci postoj kto z koho vytvára bariéru pre ponuky druhej strane. 3. Snažiť sa oslabiť pozíciu druhej strany pozičný vyjednávač hľadá slabé miesta, aby mohol na ne zaútočiť, snaží sa zneistiť, nalamiť sebavedomie, zastrašovať, provokovať, presadiť seba. 4. Nedovoliť druhej strane vyhrať pozičný vyjednávač je presvedčený, že ak druhá strana dosiahne to, čo chcela, potom je porazený. Preto sa snaží od druhej strany dostať čo najviac a poraziť ju. 5. Nedôverovať druhej strane pozičný vyjednávač je presvedčený, že ústretové kroky druhej strany sú maskovací manéver na to, aby ho chytila do pasce a porazila. Je presvedčený, že druhej strane nemôže dôverovať. 6. Skrývať svoje potreby a záujmy pozičný vyjednávač je presvedčený, že pre dosiahnutie svojich cieľov musí používať triky, zahmlievať pravdu, nastavovať pasce, prekvapovať, odvádzať pozornosť od podstaty. Je presvedčený, že ak povie pravdu, určite to druhá strana zneužije proti nemu. 7. Preháňať svoje požiadavky pozičný vyjednávač je presvedčený, že musí začať s vysokými požiadavkami, aby mal kam ustupovať bez ozajstných strát. 8. Na koniec, pozičný vyjednávač sa snaží robiť všetko pre to, aby druhej strane zabránil robiť to, čo jej chce robiť on. PERSONA S t r a n a

92 Princípy vyjednávania postaveného na záujmoch 30 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH 1. Oddeľovať ľudí od problému snažíme sa byť mäkkí na ľudí a tvrdí na problém vo vyjednávaní sme korektní a partnerskí a k riešeniu problému pristupujeme ako k výzve, ktorú dokážeme zdolať. Nebojujeme s druhou stranou, ale využijeme jej spoluprácu na to, aby sme našli riešenie situácie, v ktorej sme sa spolu ocitli. 2. Porozumieť tomu, čo chce a čo cíti druhá strana ak druhej strane porozumieme, budeme môcť ponúknuť to, čo potrebuje a pochopíme aj jej záujmy. 3. Pomenovať svoje záujmy snažíme sa porozumieť a pomenovať, aké záujmy sú za našimi stanoviskami aj za stanoviskami druhej strany. 4. Pristupovať k druhému človeku ako k partnerovi druhého vnímame ako človeka ochotného dohodnúť sa, dôverujeme mu a prejavujeme svoju dôveryhodnosť nielen slovami, ale aj činmi. 5. Navrhovať možnosti riešenia, v ktorých by mohli byť uspokojené nielen naše záujmy, ale aj záujmy druhej strany zaujímame sa nielen o to, čo chceme dosiahnuť my, ale aj o to, čo chce dosiahnuť druhá strana. 6. Dohodnúť sa na veciach, ktoré sú pre nás prijateľné ak nájdeme v návrhoch riešení niečo, čo je pre nás prijateľné, dohodneme sa, že to prijímame. Ak nájdeme niečo, čo je neprijateľné, zisťujeme prečo a hľadáme prijateľnejšiu formu riešenia. 7. V prípade potreby oslovíme nezávislú stranu ak niektoré veci nevieme rozhodnúť, dohodneme sa na nezávislej osobe, ktorá nám pomôže, alebo sa dohodneme na kritériu, ktoré rozhodne objektívne za nás. Náš zvolený prístup (či už súperiaci, alebo spolupracujúci) sa následne odráža v správaní a v spôsobe, akým s druhým komunikujeme. Toto správanie druhí ľudia vnímajú a opätujú podľa svojho nastavenia, najčastejšie reagujú podobne ako my. Naše správanie môže rozhodnúť o tom, či odštartujeme cyklus súperiacich krokov, ktorý povedie k vyhroteniu konfliktu, alebo naopak cyklus spolupracujúcich krokov vedúcich k spolupráci a k dohode. Naša ochota prebrať zodpovednosť za konštruktívne riešenie konfliktu prispieva k jeho pozitívnemu riešeniu. 90 S t r a n a

93 Príprava na vyjednávanie 31 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. 1. Zadefinovať svoj priestor vyjednávania Pre vyjednávanie je dôležité, aby sme si zadefinovali svoj priestor (zvlášť pre každú záležitosť, ktorú chceme vyjednať), v ktorom sa môžeme pohybovať svoje maximum a minimum hranice, kde sme ešte ochotní dohodnúť sa a kam sa už dostať nechceme. V tomto priestore dohody môžeme ponúkať ústretové kroky. 2. Pomenovať a zverejniť svoje ciele, záujmy a potreby Pred vyjednávaním je nevyhnutné ujasniť si, čo chceme dosiahnuť a aké záujmy potrebujeme naplniť, aby sme boli spokojní. Následne ich v priebehu vyjednávania postupne zverejňujeme, čím urobíme potrebné kroky k spolupráci s druhou stranou. 3. Zaujímať sa o ciele, záujmy a potreby druhej strany a pomenovať ich Pred a počas vyjednávania máme priestor na zisťovanie a pomenovanie cieľov, záujmov a potrieb druhej strany. Toto je kľúčom k úspešnému riešeniu konfliktov. Potom je potrebné určiť priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov. 4. Premyslieť a navrhnúť možné riešenia Ponúkať návrhy je základom pre vytvorenie spoločnej dohody. Potrebná je diskusia o tom, ktoré z riešení uspokojujú jednotlivé záujmy zúčastnených a hľadanie tých častí riešení, ktoré sú prijateľné pre obe strany. Dohodneme sa na veciach, ktoré sú pre nás prijateľné a prijaté návrhy postupne dopĺňame novými návrhmi, až pokým celá dohoda nie je poskladaná z rôznych návrhov, ktoré sú prijateľné pre obe strany. 5. Byť ústretový voči druhej strane Svoj záujem o druhú stranu neprejavujeme len slovne, ale aj tým, že sa jej snažíme vyjsť v ústrety s návrhmi riešení, ktoré uspokojujú aj jej záujmy. Snaha o vzájomnú ústretovosť je dobrým znakom konštruktívneho riešenia konfliktov. Na zamyslenie Farmár, ktorého obilie vždy získalo na medzinárodnej výstave prvú cenu, sa delil každý rok s farmármi hospodáriacimi v okolí jeho poľa o svoju najlepšiu sejbu. Keď sa ho niekto opýtal prečo, odpovedal: Mám na tom vlastný záujem. Vietor berie peľ a nesie ho z poľa na pole. Keby moji susedia pestovali podradnejšie obilie, krížením by klesala kvalita môjho vlastného zrna. Preto sa starám, aby aj oni mali na poli to najlepšie obilie. Všetko, čo dávame druhým, dávame i sami sebe. Je nemožné pomáhať druhým bez toho, aby sme tým nepomáhali sami sebe, či škodiť druhým, bez toho aby sme tým neškodili sami sebe. 32 PERSONA S t r a n a

94 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH ÚLOHA III.6: Vyjednávacie schopnosti Úloha je zameraná na nácvik vyjednávacích schopností predovšetkým na prípravnú fázu vyjednávania. Odpovedz na jednotlivé body: 1. Porozmýšľaj nad konkrétnym medziľudským problémom, ktorý máš. Napr. Zdieľaš spoločnú izbu so svojim súrodencom, ktorý robí v izbe veľký neporiadok a keď chceš mať poriadok, musíš si ho urobiť sám/sama, samozrejme aj po svojom súrodencovi. Keďže máte malý byt, nemôžeš počítať s vlastnou izbou. Popíš daný problém: 2. Zadefinuj si svoj priestor vyjednávania Porozmýšľaj, aké sú tvoje hranice, kde si ešte ochotný/á sa dohodnúť. Tento priestor vyjednávania je potrebné zadefinovať pre každú vyjednávanú záležitosť osobitne. Napr. Poriadok v izbe moje hranice: maximum je permanentný poriadok, t.z. vždy svoje veci odložiť, oblečenie si odkladať do skrine, špinavé prádlo do koša na pranie, jedávať v kuchyni...; minimum je možnosť jedávať v izbe, po zjedení si hneď odložiť veci po sebe, po párty možnosť upratať izbu na druhý deň. Zadefinuj priestor vyjednávania pre svoj problém: 3. Pomenuj a zverejni svoje ciele, záujmy a potreby Ujasni si, čo chceš dosiahnuť a aké záujmy potrebuješ naplniť, aby si bol/la spokojný/á. Tieto svoje záujmy postupne zverejni, čím urobíš potrebné kroky k spolupráci s druhou stranou. Napr. Potrebujem mať vo svojej izbe poriadok, nakoľko sa neviem sústrediť na učenie, ani na nič ostatné, keď je okolo mňa neporiadok vtedy myslím len na ten neporiadok. Je mi nepríjemné, keď mi príde návšteva a tvoje špinavé ponožky a ostatné veci sa rozvaľujú po izbe. A pod. Pomenuj svoje ciele, záujmy a potreby. Zverejni ich povedz o nich druhej strane: 92 S t r a n a

95 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. 4. Zaujímaj sa o ciele, záujmy a potreby druhej strany a pomenuj ich Zisťovanie a pomenovanie cieľov, záujmov a potrieb druhej strany je kľúčom k úspešnému riešeniu konfliktov. Zameraj sa však vždy na daný problém, ktorý riešiš. Je veľmi pravdepodobné, že druhej strane bude vadiť niečo úplne iné, preto je potrebné dohodnúť sa, že túto novú záležitosť budete riešiť tiež, rovnakým spôsobom, ale inokedy. Zatiaľ pomenuj ciele, záujmy a potreby ohľadom danej vyjednávanej záležitosti. Následne urči priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov. Zisti a popíš ciele, záujmy a potreby druhej strany: Urči priority (svoje aj druhej strany) a poradie dôležitosti jednotlivých záujmov: 5. Premysli si a navrhni možné riešenia Ponúkať návrhy riešenia je základom pre vytvorenie spoločnej dohody. Potrebná je diskusia o tom, ktoré z riešení uspokojujú tvoje záujmy a hľadanie tých častí riešení, ktoré sú prijateľné pre obe strany. Ak nájdete vo vzájomných návrhoch riešení niečo, čo je prijateľné pre obe strany, dohodnite sa, že to prijímate. Ak nájdete niečo, čo je neprijateľné, zisťujte prečo a hľadajte prijateľnejšiu formu riešenia. Napr. Som ochotný/á vysávať izbu 3 krát týždenne, keď ty budeš utierať prach a vynášať smeti. Popíš návrhy riešenia svojho problému: 6. Buď ústretový/á voči druhej strane Je to dobrým znakom konštruktívneho riešenia konfliktov a zároveň to vytvára dobrý základ pre vyjednávanie ďalších sporných záležitostí. PERSONA S t r a n a

96 KONFLIKTY V NAŠICH ŽIVOTOCH ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU III. Konštruktívna hádka Naše každodenné konflikty s druhými ľuďmi často vyústia do hádky. Niekedy tieto hádky odznejú tak rýchlo, ako prídu, v niektorých prípadoch to však trvá aj niekoľko dní. Hádky nie sú zlé. Podľa psychológov sú hádky dokonca zdravé, pretože uvoľňujú napätie a ľudovo povedané,,čistia vzduch". Nie však všetky. Niekedy hádky nekončia tým,,čistým vzduchom", ktorý máme po búrke tak radi. Stáva sa, že naše výmeny názorov na dôležitú tému sa často končia slzami, prípadne buchnutím dverí. Ako sa teda pohádať tak, aby to nakoniec malo zmysel? Záverečná úloha modulu o riešení konfliktov je zameraná na vytvorenie desatora vedenia konštruktívnej hádky súboru pravidiel, ktorých dodržiavanie vedie k vyriešeniu problému a vzájomnému porozumeniu hádajúcich sa ľudí. Na základe získaných vedomostí z tohto modulu a tiež vlastných skúseností zadefinuj pravidlá konštruktívnej hádky S t r a n a

97 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. PERSONA S t r a n a

98 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE MODUL IV. PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE V súčasnosti nás zaplavujú informácie o tom, ako sa čo najlepšie starať o svoje zdravie, koľko vitamínov máme denne prijímať, proti čomu sa máme dať zaočkovať, alebo ako si udržať kondičku a byť fit. Od malička sme vedení k dodržiavaniu zásad fyzickej hygieny, k čomu nás vedie snaha o minimalizovanie možnosti infekčnej nákazy. Menej ale dbáme o vlastnú duševnú hygienu. Zabúdame, že súčasťou zdravia je aj tá neviditeľná časť, t.j. naša duševná pohoda a psychické zdravie. A práve starostlivosťou o svoje duševné zdravie, môžeme účinne predchádzať telesným a psychickým ochoreniam. Pravidelná psychohygiena dokáže pozitívne ovplyvniť kvalitu nášho života a vzťahov s našim okolím, zvýšiť náš pracovný výkon a prežívať subjektívnu spokojnosť, inak povedané byť v pohode. 96 S t r a n a

99 LEKCIA IV.1 Duševné zdravie BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Naše zdravie zahŕňa telesnú, aj duševnú zložku. Ako existujú preventívne opatrenia nášho telesného zdravia, existuje aj súbor zásad a preventívnych opatrení na udržanie zdravia duševného. Zároveň si treba uvedomiť, že obe zložky nášho zdravia spolu veľmi úzko súvisia jedna ovplyvňuje druhú a naopak. Keď chceme zistiť, či sme telesne v poriadku, pýtame sa samých seba, ako sa cítime, či nás niečo bolí, či máme s niečím už dlhší čas problémy a pod. Podobné otázky by sme si mali klásť aj v súvislosti s našim duševným zdravím. Pýtať sa, ako sa cítime psychicky, či sa máme dobre, alebo nás dlhší čas trápi niečo, s čím si nevieme rady, či sme schopní vytvárať zdravé vzťahy, v ktorých sme sami sebou, v ktorých sa cítime slobodní a pod. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) nám ponúka základné kritériá, podľa ktorých môžeme skúmať, ako sme na tom so svojim duševným zdravím. Podľa kritérií WHO sme duševne zdraví, keď: 1. máme sami k sebe dobrý postoj tzn. keď sa nenecháme premôcť emóciami, nepodceňujeme ani nepreceňujeme svoje schopnosti, akceptujeme sa takí, akí sme 2. cítime sa dobre medzi inými ľuďmi 3. sme schopní zvládať požiadavky života snažíme sa zvládnuť problémy, plánujeme dopredu, neobávame sa budúcnosti, využívame príležitosti, ktoré sa nám naskytujú. Čo keď sa duševne necítim byť fit? Keď máme pochybnosti o našom telesnom zdraví, zvyčajne navštívime lekára a dáme sa vyšetriť. Toto naše správanie hovorí o tom, že nám naše zdravie nie je ľahostajné a máme potrebu a snahu sa oň starať. Niekedy sa však stane, že sa nám stres dostane pod kožu, alebo príde problém, s ktorým si nevieme sami poradiť a ktorý nás dlhšie trápi. Vtedy môžeme požiadať o pomoc človeka, ktorému dôverujeme, alebo môžeme vyhľadať odborníka psychológa, ktorý s nami bude hľadať riešenie. Je prirodzené vyhľadať pomoc lekára keď nás bolí noha a je rovnako prirodzené ísť ku psychológovi keď nás bolí duša. PERSONA S t r a n a

100 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE ÚLOHA IV.1: Som OK? Zhodnoť vlastné duševné zdravie podľa kritérií WHO. Zamysli sa nad tým, ako tieto kritéria duševného zdravia cítiš vo svojom vnútri a odpovedz si na otázky: 1. Mám k sebe dobrý postoj? Nechám sa premôcť emóciami smútku, zlosti, vlastnej bezvýznamnosti a pod.? Podceňujem svoje schopnosti? Preceňujem svoje schopnosti? Akceptujem sa taký/á, aký/á som? 2. Som schopný/á zvládať požiadavky života? Zvládam problémy? Utekám pred nimi? Plánujem dopredu? Obávam sa budúcnosti? Využívam príležitosti, ktoré sa mi ponúkajú? 3. Cítim sa dobre medzi inými ľuďmi? 98 S t r a n a

101 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Na zamyslenie Medzi varovné príznaky duševnej choroby patria: 33 -> príliš intenzívne emócie -> úplné vymiznutie emócií -> danej situácii neprimerané emócie -> poruchy spánku -> dlhotrvajúce nechutenstvo -> strata potešenia z príjemných činností -> narušenie vnímania reality (halucinácie) -> narušenie myslenia (bludy) -> nezmyselná reč -> zrýchlenie alebo spomalenie reči alebo správania -> nepochopiteľné správanie -> úplná strata energie -> odmietanie kontaktu, stiahnutie sa do seba, zamĺknutosť -> strata záujmov -> výrazné zanedbávanie starostlivosti o seba -> útočné, agresívne správanie -> sebapoškodzovanie -> pokus o samovraždu Tak ako pri telesných chorobách, tak aj pri tých duševných platí, že čím skôr chorobu odchytíme a začneme s liečbou, tým je lepšia prognóza s jej odstránenia. PERSONA S t r a n a

102 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE LEKCIA IV.2 Môj vzťah k sebe Mať k sebe zdravý dobrý vzťah prijať sa takí, akí sme, so svojimi silnými stránkami, ale aj so svojimi nedostatkami je pre naše duševné zdravie nevyhnutné. Stáva sa, že naše sebaprijatie, či náš vzťah k sebe samým ovplyvňujú viaceré faktory naše každodenné skúsenosti, výsledky našej práce, vzťahy s druhými ľuďmi, reakcie nášho okolia a podobne. Samozrejme, nie všetky tieto okolnosti sú pozitívne, preto sa môže stať, že sa cítime menejcenní, nepotrební a ignorovaní, čo ovplyvní aj naše duševné zdravie. Každý z nás má svoju hodnotu, ktorá nie je závislá od kritérií (krásy, dobroty, inteligencie či šikovnosti), ktoré si stanovia druhí. Svoju hodnotu máme bez ohľadu nato, či sa nám podarilo splniť nejakú úlohu na výbornú, alebo či sme ju úplne pokazili, či sme v športovej reprezentácii, alebo sme športové drevá, či máme veľa priateľov alebo málo a pod. Život nás bude viac baviť, keď sa budeme mať radi a budeme si seba vážiť. Zároveň však nejde o zmierenie sa s vlastnými nedostatkami v zmysle: áno, drogujem, kradnem, klamem, ale čo už, ja som raz taký... Ide o priznanie si svojich negatívnych stránok, teda ich nepopieram, ale preberám za ne zodpovednosť a snažím sa ich zlepšiť. Pri tom však nestrácam zo svojej hodnoty. Sebaprijatie verzus ideál krásy Sebaprijatie sa dotýka nielen otázok prijatia našich vlastností, ale aj nášho tela a výzoru. Každodenne sme konfrontovaní s ideálom telesnej krásy, ktorý máme podsúvaný v médiách. Štíhle dievčatá s dokonalou pleťou, svalnatí a vyšportovaní muži a pod. Ak by sme sa porovnávali s ideálom krásy z médií, pravdepodobne by sme viacerí dospeli k záveru, že nespĺňame všetky kritériá krásy. Napriek tomu je naše telo úžasné. Stačí si uvedomiť, ako naše orgány fungujú, ako sú navzájom prepojené, čo všetko naše telo dokáže. Často sa však zameriavame na krivý nos, pupienok na čele, výšku, s ktorou nie sme spokojní a pod. Vieš, k akému záveru prišli plastickí chirurgovia? Tvrdia, že ak je niekto posadnutý svojím nevzhľadným nosom a napravia mu ho, zvyčajne o sebe nezačne zmýšľať o nič lepšie ani po zákroku. Takíto ľudia sa jednoducho upriamia na inú časť svojho tela, ktorá by podľa nich mala vyzerať inak. Preto najúčinnejším liekom na naše nedostatky je prijatie seba takých akí sme, s našimi prednosťami, aj nedostatkami. 100 S t r a n a

103 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA IV.2: Odkazy od zrkadla Každý z nás sa denne pozerá do zrkadla. Niekedy sme spokojní s tým, čo vidíme, inokedy nie. Zober si teraz zrkadlo, zahľaď sa na seba a spíš všetko, čo ti pri pohľade do zrkadla napadne. Ja v zrkadle: Teraz rozdeľ svoje vyjadrenia na pozitívne a negatívne. Ktoré prevažujú, pozitívne alebo negatívne? Napíš, čo dobré a povzbudivé by ti zrkadlo mohlo povedať. Naformuluj povzbudivý odkaz od zrkadla do ťažkých chvíľ, ktorý si môžeš následne prilepiť doma na svoje zrkadlo. Vždy, keď sa do zrkadla pozrieš, prečítaj si aj tento povzbudivý odkaz. Odkaz od zrkadla: PERSONA S t r a n a

104 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE Na zamyslenie Nasledujúce riadky sú odpoveďou na otázku pätnásťročného dievčaťa: Ako sa mám pripraviť na to, aby môj život bol plnohodnotný? Ja som ja. Na celom svete niet jediného človeka, ktorý by bol presne taký istý ako ja. Niektorí ľudia majú so mnou niečo spoločné, ale nikto nie je presne taký, aká som ja. A preto všetko, čo produkujem, čo zo mňa vychádza, je rýdzo moje, pretože ja sama o tom rozhodujem. Som vlastníčkou všetkého, čo sa vo mne nachádza môjho tela vrátane všetkého, čo robí; mojej mysle vrátane všetkých myšlienok a nápadov; mojich očí vrátane obrazov, ktoré sa v nich tvoria; mojich pocitov, nech už sú akékoľvek hnev, radosť, frustrácia, láska, sklamanie, vzrušenie; mojich úst a všetkých slov, ktoré z nich vychádzajú slušných, sladkých alebo hrubých, správnych alebo nesprávnych; môjho hlasu, rázneho alebo mierneho; a všetkých mojich skutkov týkajúcich sa mňa alebo iných. Som vlastníčkou produktov svojej fantázie mojich snov, nádejí a obáv. Vlastním všetky svoje triumfy a úspechy, prehry a chyby. Pretože vlastním celú svoju osobu, môžem sa so sebou dôverne oboznámiť. Tak sa potom môžem ľúbiť a byť v priateľskom vzťahu so všetkými mojimi súčasťami. Tomu, čo je vo mne, tým umožním pracovať pre moje dobro. Viem, mám aj stránky, ktoré sú pre mňa záhadou, a ďalšie, ktoré nepoznám. Ale pokiaľ som sama k sebe priateľská a prechovávam k sebe lásku, môžem odvážne a s nádejou hľadať riešenia záhad a spôsoby, ako sa o sebe dozvedieť viac. Nech už v danom okamihu vyzerám a pôsobím tak alebo onak, nech čokoľvek poviem alebo urobím a čokoľvek si myslím a cítim, to všetko som ja. Je to autentické a vyjadruje to moje aktuálne miesto v čase. Keď sa neskôr obzriem späť a vidím, ako som vyzerala a pôsobila, čo som povedala a urobila, ako som myslela a cítila, niektoré moje súčasti sa ukážu ako nepotrebné. Môžem odhodiť to, čo je nevhodné, a uchovať si to, čo sa osvedčilo. Môžem dokonca vynájsť niečo nové a nahradiť tým to, čo som vymazala. Vidím, počujem, cítim, myslím, hovorím a konám. Mám nástroje, ktoré mi pomáhajú prežiť, byť blízko k iným, byť tvorivou a nájsť zmysel a poriadok vo svete ľudí a vecí mimo mňa. Mám seba a seba môžem aj prestavať. Ja som ja S t r a n a

105 LEKCIA IV.3 Ja a tí druhí BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. V našom živote fungujeme vo vzťahoch blízkych aj vzdialenejších. Ako vnímame blízkosť či silu týchto vzťahov, záleží na faktoroch ako frekvencia stretávania sa (alebo iného kontaktu), dôvernosť (otvorenosť), vzájomné sympatie, spoločné záujmy, názory alebo postoje, rozmanitosť činností, ktorým sa spolu s druhými venujem, dĺžka trvania vzťahu, erotická príťažlivosť či vzájomné záväzky. To, aké vzťahy vytvárame s druhými ľuďmi, ovplyvňujeme do značnej miery my sami. Naše vzťahy s druhými ľuďmi sú v pozitívnom i v negatívnom zmysle ovplyvňované našimi charakteristikami ako je dôverčivosť, bezprostrednosť, strojenosť, spoľahlivosť, láskavosť, urážlivosť, výbušnosť a pod. Sme zodpovední za to, aké vzťahy s druhými vytvárame. Sme zodpovední za to, čo vo vzťahoch robíme a tiež za to, čo nerobíme. Mávame sklony vyhnúť sa prebratiu tejto osobnej zodpovednosti. Niekedy sa zdá ľahšie a príjemnejšie neprebrať zodpovednosť. A tak sa stáva, že vinu za zlé vzťahy zvaľujeme na druhých, alebo na nepriaznivé okolnosti. Druhí ľudia, či okolnosti sú však vždy také, aké sú. Ak ich vnímame ako problém, je to otázka našej interpretácie. Preto aj keď nie sme vždy zodpovední za vzniknutú situáciu, vždy sme zodpovední za svoju interpretáciu udalosti a za svoju reakciu. Naozaj som zodpovedný za všetky svoje reakcie? Ťažko pripúšťame fakt, že sme zodpovední za všetky svoje reakcie. Predovšetkým, ak naša reakcia bola nesprávna. Jeden poradca používa nasledujúce prirovnanie: Predstavte si pomaranč. Čo asi z neho vytečie, keď ho s láskou vytlačíme? Pomarančová šťava. A čo vytečie z toho istého pomaranča, keď ho rozdupeme? Pomarančová šťava. A keď pomaranč hodíme o stenu? Znova pomarančová šťava. Pomaranč nie je zodpovedný za to, čo s ním urobíme, ale je zodpovedný za to, čo vydá. Odpovedá vždy tým, čo je v ňom. Práve tak sme aj my zodpovední za to, čo je v nás za naše myšlienky, interpretácie, postoje a za to, čo z nás vychádza. Nemá význam hádať sa len preto, že ten druhý začal. Môžeme odpovedať aj niečím iným ako hádkou a vojnou. Naháňačka za jedovatým hadom, ktorý nás uhryzol, spôsobí, že jed sa rýchlejšie vstrebá do nášho organizmu. Oveľa lepšie je okamžité vykonanie opatrení na odstránenie jedu. 35 Namiesto toho, aby sme sa hádali, môžeme sa rozhodnúť, ako budeme danú situáciu interpretovať a ako zareagujeme. Napríklad sa môžeme opýtať samých seba, do akej miery bola akcia druhého človeka len reakciou na naše predchádzajúce správanie. Ako sme si spomínali v predchádzajúcom module, naše správanie môže rozhodnúť o tom, či odštartujeme cyklus súperiacich krokov, ktorý povedie k vyhroteniu konfliktu, alebo naopak cyklus spolupracujúcich krokov vedúcich k dohode a dobrým vzťahom. PERSONA S t r a n a

106 Čo to vlastne znamená mať zdravý vzťah? PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE Už ste sa zamysleli nad tým, čo to vlastne znamená mať zdravý vzťah? Čím je takýto vzťah charakteristický? Ak napríklad prichádzam často s mojimi rodičmi, kamarátmi, priateľom/priateľkou do konfliktov, znamená to, že náš vzťah je nefunkčný, že nie je zdravý? Nie nevyhnutne. V medziľudskom vzťahu predsa prichádzajú do intenzívneho kontaktu dve rôzne osobnosti s rôznymi potrebami, skúsenosťami i očakávaniami, takže je veľmi prirodzené, že nastanú určité konflikty a nedorozumenia. Vyhýbať sa takýmto konfliktom za každú cenu (teda aj za cenu potláčania vlastných potrieb a názorov) by síce mohlo zvonku vyzerať ako idylický vzťah, no vnútri v nás by sa kopilo napätie a raz by to v nás vybuchlo ako v sopke. Tak teda ako spoznať, že prežívame zdravé vzťahy, prípadne zistiť, kde naše vzťahy majú rezervy, na ktorých možno pracovať? Existuje množstvo definícií, no my spomenieme len pár orientačných znakov. Zdravý vzťah (či už partnerský alebo priateľský) prežívame vtedy, keď si navzájom vieme porozumieť, podporovať sa vo svojich cieľoch a snoch, keď vieme rešpektovať názory toho druhého i keď s nimi nesúhlasíme, vieme sa s druhým podeliť o naše pocity a túžby a zároveň vyčleňujeme priestor aj pre túžby toho druhého, vieme tomu druhému odpustiť a úmyselne mu neškodiť, keď sa cítime v tom vzťahu slobodným (slobodným k prejaveniu svojho názoru, aj slobodným k vyžiadaniu si priestoru a súkromia). 104 S t r a n a

107 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA IV.3: Mapa mojich dôležitých vzťahov Blízke vzťahy hrajú často v našom živote protichodné úlohy. Na jednej strane sú jedným z najbežnejších zdrojov stresu a na strane druhej predstavujú oporu a zdroj sily pri zvládaní bežných i mimoriadne náročných životných situácií. Urob si prehľad svojich blízkych vzťahov a ľudí, ktorí sú pre teba oporou. 1. Do kružnice napíš svoje meno. 2. Od kružnice so svojím menom nakresli lúče s kruhmi na konci, do ktorých napíš mená osôb, s ktorými si vo vzťahu a tento vzťah je pre teba dôležitý. Dĺžka lúča by mala vyjadrovať mieru blízkosti medzi tebou a danou osobou. Ku každému zakreslenému vzťahu pripíš, čo ti tento vzťah dáva, v čom ti pomáha. PERSONA S t r a n a

108 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE 3. Do druhého obrázku zakresli ideálny stav, to znamená, že do obrázku dokresli ďalšie krúžky s menami nejakých ďalších osôb, prípadne môžeš krúžok určitej osoby nakresliť bližšie alebo ďalej, alebo ho úplne vyškrtnúť. 4. Nakoniec doplň nasledujúce nedokončené vety: Ľudia, o ktorých sa môžem oprieť, sú... Vo vzťahoch som spokojný/á s... Vo vzťahoch nie som spokojný/á s... Aby som bol/la spokojnejší/šia so svojimi vzťahmi, mohol/mohla by som skúsiť S t r a n a Na zamyslenie Zlaté pravidlo znie: Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Drž sa ho a buduj vzťahy plné porozumenia, podpory a lásky.

109 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA IV.4 Stres v mojom živote Keď hovoríme o faktoroch, ktoré ovplyvňujú naše duševné zdravie, musíme spomenúť stres, pred ktorým nie je možné ujsť. Stres je všadeprítomný. Prichádza ako reakcia na zvýšenú záťaž, alebo ohrozenie či očakávanie ohrozenia. Každodenný život kladie na nás rôzne požiadavky, ktoré musíme zvládnuť. Denne riešime problémy, ktoré prichádzajú, snažíme sa využívať príležitosti, ktoré sa nám ponúkajú, či plánujeme a tvoríme si svoju vlastnú budúcnosť. Pri tom všetkom je stres našim verným spoločníkom. Tento stres môžeme rozdeliť na prirodzený, aktivujúci stres eustres a škodlivý, negatívny stres distres. Eustres Optimálna hladina stresu (eustres) pôsobí ako tvorivá a motivačná sila, ktorá nás vedie k podávaniu neuveriteľných výkonov a dosahovaniu našich cieľov. Eustres zažívame pred dôležitou schôdzkou, výkonom, či v nových podmienkach. Cítime, ako sa mobilizujú naše sily, ako sme schopní prekonať samých seba. Po eustrese zavládne nová vyváženosť, rovnováha. Distres Je to dlhodobý, škodlivý stres, ktorý dokáže byť veľmi nebezpečný a poškodzuje psychické aj telesné zdravie. Zatiaľ čo rozumná hladina eustresu zvyšuje výkonnosť, vplyv distresu má na výkon opačný vplyv. Zatiaľ čo pri eustrese zažívame príjemné napätie a po ňom radosť z dosiahnutia cieľa, pri distrese začneme strácať pocit istoty, cítime preťaženie, zúfalstvo, bezmocnosť. Stres môžeme rozlišovať aj podľa intenzity na hypostres, ktorý je slabší a organizmus si naň môže zvyknúť a na hyperstres, ktorý presahuje hranice prispôsobivosti a spôsobuje zlyhanie, psychické alebo fyzické zrútenie a v krajnom prípade aj smrť. Každý máme svoju hranicu zvládnuteľného stresu posunutú inde. Pre všetkých je však dôležité, aby sme boli sami so sebou v kontakte, vedeli rozpoznávať vlastné príznaky stresu a vedeli svoj stres ventilovať, pracovať s ním, či dokonca využívať ho vo vlastný prospech. Ja ako zdroj stresu Zdroje stresu na nás čakajú naozaj za každým rohom v škole, v rodine, v medziľudských vzťahoch, vonku na ulici (napr. neschopný šofér v aute pred nami, pomalý rad pri pokladni atď.). Zároveň si nemalý stres vieme spôsobiť aj my sami nedokážeme sa prijať so svojimi nedostatkami a stresujeme sa negatívnymi predstavami o sebe, nesprávne interpretujeme dianie okolo seba, úplne inak chápeme výroky druhých, ako boli pôvodne mienené a pod. Zbytočne nechávame zaplavovať negatívnymi emóciami a tieto zväčšujú nepokoj a vnútorné napätie, tečú nám nervy a stres nám lezie pod kožu. PERSONA S t r a n a

110 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE Čo teda v takom prípade, keď je pre nás pohľad do zrkadla stresujúcejší ako písomka v škole, alebo uvedomenie si svojich negatívnych vlastností nás znepokojuje viac ako nehybná rada pri pokladni? Čo robiť, keď sme príčinou stresu my sami? Jedným z nástrojov, ktoré máme vo svojich rukách je vlastná systematická sebavýchova, ktorá zahŕňa cielené sebapoznávanie, riadenie svojich myšlienok, aktívne riešenie problémov, nevyhýbanie sa zodpovednosti, či osvojenie si účinných foriem sebarelaxácie. Príznaky stresu Stres sa často spolupodieľa na vzniku mnohých príznakov telesnej i duševnej nepohody. Medzi telesné príznaky stresu patrí: bolesť hlavy, poruchy spánku, zovretie za hrudnou kosťou, zmeny v menštruačnom cykle, búšenie srdca, svalové kŕče, napätie, bolesť krčnej a dolnej časti chrbta, sexuálne poruchy, plynatosť v brušnej oblasti, časté nutkanie k močeniu, škrípanie zubami v spánku, únava, zápcha alebo hnačka, zvýšenie krvného tlaku, vyrážky na tvári, poruchy trávenia, nechutenstvo alebo prejedanie, nepríjemné pocity v krku a pod. K emocionálnym reakciám na stres patrí: zlostnosť, hnev, frustrácia, pocity bezmocnosti, podráždenosť, neschopnosť prejaviť emocionálnu náklonnosť, rôzne fóbie, depresia, nechuť vstať ráno z postele, netrpezlivosť, kolísavá úzkosť, nepokoj, náhle zvraty v pocitoch, prudké zmeny nálady, nadmerné snenie a obmedzenie kontaktu s druhými ľuďmi, problémy pri sústredení pozornosti a i. 108 S t r a n a

111 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA IV.4: Stresové príznaky Zamysli sa nad tým, čo ti zvyčajne spôsobuje stres a aké stresové príznaky na sebe pozoruješ. Odpovedz na nasledujúce otázky: 1. Ktoré príznaky stresu na sebe pozoruješ? Vypíš všetky príznaky, ktoré si počas stresových situácií na sebe spozoroval. 2. Čo ti v tvojom živote spôsobuje najviac stresu? Na zamyslenie Jedného dňa ležal rybár na nádhernej pláži, svoj rybársky prút mal upevnený v piesku a návnadu hodenú do žiarivo modrého príboja. Užíval si teplého dopoludňajšieho slnka s predstavou, akú asi chytí rybu. V tej chvíli išiel okolo úspešný podnikateľ, chcel sa odreagovať od stresu náročného pracovného dňa. Uvidel rybára ako sedí na pláži a rozhodol sa, že sa ho opýta, prečo takto trávi svoj čas, miesto toho aby si našiel poriadnu prácu, ktorou by mohol zabezpečiť seba aj svoju rodinu. PERSONA S t r a n a

112 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE Takto žiadnu rybu nechytíš, povedal podnikateľ rybárovi. Mal by si tvrdo pracovať a nie len ležať na pláži. Rybár sa pozrel na podnikateľa a opýtal sa: A čo by som z toho mal? No, mohol by si si kúpiť väčšie siete a chytať viac rýb! odpovedal mu na to podnikateľ. A čo by som potom z toho mal? opýtal sa rybár s úsmevom. Podnikateľ odpovedal: Zarobil by si predsa peniaze a mohol by si si kúpiť loď. Potom by si ulovil ešte viac rýb! No ale čo by som z toho mal? opýtal sa znovu rybár. Podnikateľa už začali rybárove otázky rozčuľovať: Mohol by si si kúpiť ešte väčšiu loď a najať si zamestnancov, ktorí by pracovali namiesto teba! No dobre, ale čo by som z toho mal? zaznela z rybárových úst tá istá otázka. Podnikateľa to už začalo rozčuľovať: Ty mi nerozumieš? Mohol by si si kúpiť celú flotilu rybárskych lodí, plaviť sa po celom svete a nechať za seba pracovať svojich zamestnancov! Rybár už mal na jazyku tú istú otázku: A čo potom z toho budem mať? Podnikateľ, celý červený od rozčúlenia, začal kričať na rybára: Ty snáď vôbec ničomu nerozumieš. Potom by si bol taký bohatý, že by si už nemusel vôbec pracovať. Celé dni by si potom mohol iba sedieť na tejto pláži, pozorovať západ slnka a nemal by si žiadne starosti! Rybár, ktorý sa stále usmieval, hovorí: A čo si myslíte, že práve teraz robím? S t r a n a

113 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA IV.5 Ako ventilovať stres Na nasledujúcom príbehu si ukážeme, ako funguje naše telo, keď sa dostane do stresovej situácie. Tento príbeh sa odohral pred 19 tisícmi rokmi. Pračlovek Hugo počas potuliek pralesom stretol tigra. Toto stretnutie nebolo príjemné ani pre jednu stranu. Bolo jasné, že buď bude mať tiger večeru, alebo Hugo nový kožuch z tigra. Telo pračloveka sa okamžite pripravilo na boj. Zrýchlil sa mu dych, srdce mu začalo biť silnejšie a s vyššou frekvenciou pumpovalo krv do kostrových svalov. Hladké svaly sa mu naopak stiahli, trávenie a podobné činnosti musia v takejto chvíli počkať. V ukrutnom boji Hugovi pomohli aj jeho žľazy s vnútorným vylučovaním, ktoré do krvi uvoľnili také látky, z ktorých mohol pračlovek získať potrebnú energiu pre namáhané svaly. Keď pračlovek tigra premohol, odobral sa radostnú novinu zvestovať svojim kamarátom a kamarátkam. Všetci mali z tejto noviny ohromnú radosť a Hugovi hneď blahoželali. Pračlovek sa potom v jaskyni, pod ochranou svojej tlupy stočil do klbka, prikryl sa kožušinou a odpočíval. Aj keď ešte nebola noc, dostal sa po vysiľujúcom zápase do stavu útlmu, uvoľnenia a polospánku. 37 Súhrn reakcií, ktoré nastali v tele pračloveka pri boji s tigrom, sa označuje ako stresová reakcia, alebo jednoducho stres. Stresová reakcia bola v tejto situácii pre Huga nevyhnutná pre prežitie. Zároveň si treba uvedomiť, že po stresovej reakcii je nevyhnutná fáza relaxácie, v rámci ktorej sa nám obnovia sily, aby sme mohli ďalej normálne fungovať. Táto fáza je pre prežitie rovnako dôležitá ako reakcia na stres. Počas relaxácie sa telo zotaví, obnovia sa vyčerpané zásoby energie, začnú sa lepšie hojiť zranenia. Hoci v tejto dobe už len zriedka bojujeme o vlastný holý život, potrebujeme ventilovať náš stres, aby sa v našom vnútri nehromadil. Neexistuje jeden ventil, univerzálne platný a efektívny pre všetkých ľudí. Tak ako sme všetci jedineční, tak sú jedinečné aj naše spôsoby ventilovania stresu. Poznať vlastné techniky, pri ktorých si najlepšie oddýchnem a zrelaxujem po náročnom dni, tvorí súčasť nášho sebapoznania. Nezabúdajme, že dôležité je nielen to, či ventilujeme svoj stres, ale aj to, aké si vyberáme spôsoby ventilácie a ako tieto pôsobia na naše zdravie a kvalitu nášho života z dlhodobého hľadiska. PERSONA S t r a n a

114 Ako zdravo ventilovať stres v našich životoch? 112 S t r a n a PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE Keď už na základe príznakov vieme identifikovať stres vo svojom živote a vieme aj určiť zdroj nášho stresu, môžeme urobiť dve veci (prípadne ich skombinovať): 1. riešiť problém a odstrániť tak zdroj stresu 2. vyrovnať sa s daným stresovým náporom a priebežne stres ventilovať, aby sa v našom vnútri nehromadil. Je potrebné mať pripravený vlastný zoznam spôsobov, pomocou ktorých dokážeme stres v našom živote zdravo ventilovať. Medzi najbežnejšie zdravé spôsoby zvládania či ventilovania stresu, ako aj obnovenia síl patrí: 38 aktívne organizovať svoj život - organizovať svoj čas dodržiavať zdravú životosprávu (dostatok spánku, vhodná strava, starostlivosť o telesnú hygienu, striedať povinnosti a zábavu, námahu a odpočinok, striedať rôzne činností) byť rozhodný a vedieť, čo chcem konať podľa priorít ovládať sa, odolať pokušeniu venovať sa škodlivým aktivitám zabezpečiť si uspokojenie svojich základných životných potrieb prekonávať prekážky a nevyhýbať sa im pracovať s emóciami, vyjadrovať, čo cítim s rešpektom k sebe aj k druhým mať aktívny prístup k životu, cítiť zodpovednosť za to, čo sa so mnou deje prijímať sám seba, dôverovať svojim schopnostiam a veriť v budúci úspech myslieť pozitívne, byť optimista podporovať v sebe priateľské pocity a postoje hľadať a nachádzať zmysel svojho života vedieť presadiť svoje oprávnené požiadavky a vedieť odmietať neoprávnené požiadavky bez pocitov viny mať priateľov a známych, ktorí sú mi oporou v náročných životných situáciách v prípade potreby vedieť vyhľadať odbornú pomoc telesný pohyb (výlety, šport, tanec, prechádzky, aktívny odpočinok napr. formou práce na záhrade) pobyt v prírode pobudnutie vo veselej spoločnosti kontakt s ľuďmi, s ktorými mám dobré vzťahy zveriť sa s problémami najbližším ľuďom, rodičom, príbuzným, priateľom, partnerom písať si denník pozitívny efekt tohto spôsobu sa nemusí prejaviť okamžitým zlepšením nálady, ak sa však táto technika vykonáva dlhodobo, podporuje duševné zdravie, pomáha sebapoznaniu a vyrovnaniu sa s nepríjemnými emóciami (tým, že ich nepotláčam, pomenujem ich a identifikujem ich zdroj)

115 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. starať sa o domáce zvieratá - zvyšuje to psychickú odolnosť a životnú spokojnosť zažiť úspech, dokázať niečo, čo má pre mňa hodnotu venovať sa svojim záujmom, niečo tvoriť relaxovať t. z. navodiť psychické uvoľnenie pomocou uvoľnenia svalov venovať sa príjemným predstavám a myšlienkam - napríklad príjemným spomienkam, plánom, fantáziám aktivizovať sa t. z. navodiť optimálny stav (pocit sily, energie, sviežosti) pre určitý výkon, napr. pomocou krátkeho telesného cvičenia masáž pomáha uvoľniť svaly šije, ramien a chrbta, v ktorých často pretrváva napätie po prežitom strese humor prečítať si vtipnú poviedku, pozrieť si komédiu, alebo zábavnú show pracovať s dychom - spôsob, ako dýchame, priamo ovplyvňuje našu psychiku umenie vyjadrenie alebo prežitie vlastných pocitov pomocou amatérskych alebo profesionálnych umeleckých aktivít (čítať a/alebo písať beletriu, čítať a/alebo písať poéziu, počúvať a/alebo aktívne vytvárať či reprodukovať hudbu, sledovať divadelné predstavenia, hrať divadlo, sledovať film, maľovať, tancovať a pod.). Hoci hovoríme o zdravých spôsoboch ako predchádzať stresu, prípadne ako ho ventilovať, treba upozorniť, že aj tieto postupy môžu mať svoje riziká a je potrebné dbať na zachovanie zdravej miery. Zároveň neškodnosť týchto postupov je závislá na kontexte (prostredie, atmosféra, dobrovoľnosť, intenzita, účel atď.), v ktorom sa vykonávajú. Ak sa napríklad praktizujú v skupinách, založených na náboženskom fanatizme (často s cieľom nalákania obetí podriadenie sa jedinca skupine a jej ideológii), je pozitívny prínos týchto postupov z dlhodobého hľadiska veľmi otázny, ak nie priam škodlivý. Naopak v zdravých skupinách môžu podobné alebo aj identické techniky podporovať rozvoj slobodne sa rozhodujúcej osobnosti. Medzi škodlivé spôsoby zvládania či ventilovania stresu, ako aj obnovenia síl a sviežosti patria: o užívanie drog (nikotínu, alkoholu a ďalších nelegálnych drog, ako aj psychiku ovplyvňujúcich liekov, ktoré nenaordinuje lekár) o neodborne vykonávané hypnózy alebo autosugescie o neodborná realizácia alebo preháňanie akejkoľvek relaxačnej techniky o psychoterapeutické a iné techniky zneužívané v rámci skupín so sektárskymi rysmi, tzv. brain washing (vymývanie mozgu) o nelegálne a agresívne športy (bitkárske kluby, rôzne druhy zápasov a pod.) o a mnohé ďalšie. PERSONA S t r a n a

116 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE Na zamyslenie V Japonsku žilo niekoľko starších pánov, ktorí mali vo zvyku schádzať sa, aby sa spolu porozprávali a vypili čaj. Ich najväčšou záľubou bolo vyhľadávať exotické druhy čaju a miešať čajové zmesi lahodnej chuti. Keď povinnosť hostiteľa pripadla na najstaršieho člena klubu, odmeriaval čajové lístky zo zlatej dózičky a podával čaj s najvyberanejšou obradnosťou. Všetci čaj veľmi chválili a chceli hneď vedieť, ktoré odrody do zmesi vybral, že dosiahol takú vynikajúcu chuť. Starý pán sa len usmial a povedal: Páni, ten čaj, ktorý vám tak chutí, pijú roľníci na mojom statku. Tie najlepšie veci v živote nie sú ani drahé, ani ich nie je ťažké nájsť S t r a n a

117 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA IV.6: Antistresová kuchárka Zamysli sa nad spôsobmi, ktoré používaš pri ventilácii stresu vo svojom živote a tiež nad ich účinnosťou. Do prvého stĺpca v tabuľke vpíš jednotlivé spôsoby ventilácie stresu a do druhého stĺpca napíš, ako je každý z týchto postupov účinný (ako dobre funguje). Ak používaš viac ako 10 postupov, napíš do tabuľky len tých desať, ktoré považuješ za najdôležitejšie (najúčinnejšie). Moje spôsoby ventilovania stresu Celodenný výlet do hôr 1. Účinnosť týchto spôsobov Funguje to veľmi účinne, ale dá sa to aplikovať len cez voľné dni a keď je dobré počasie PERSONA S t r a n a

118 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE LEKCIA IV.6 Myslím, teda som... V našom živote je všetko ovplyvnené spôsobom, akým používame myseľ. Nekonečný prúd myšlienok, ktorý prechádza naším vedomím, sa postupne premieňa do našich pocitov, postojov, slov a činov. Čím častejšie máme nejakú myšlienku, tým je pravdepodobnejšie, že sa stane našim myšlienkovým modelom a z našich myšlienok sa stane zvyk. Preto je dôležité starať sa o svoju myseľ, ovplyvňovať to, o čom premýšľame a na čo zameriavame svoju pozornosť, pretože čomu dovolíme, aby v našej mysli zapustilo korene, tým sa nakoniec staneme. Medzi obchodníkmi sa často rozpráva príbeh, ktorý je pripisovaný svetovej obuvníckej firme Baťa a jej dvom predajcom. Dvaja predajcovia boli poslaní na veľký a odľahlý ostrov, aby tam predávali topánky. Prvý predajca bol po príchode šokovaný a veľmi sklamaný zistil, že na ostrove topánky takmer nikto nenosí. Okamžite poslal telegram do kancelárie svojho vedenia v Chicagu: Zajtra sa vraciam. Nikto tu nenosí topánky. Druhý predajca, ktorý bol ubytovaný na inom mieste ostrova, mal na situáciu celkom iný názor bol priam nadšený. Hneď druhý deň poslal súrny telegram do Chicaga: Pošlite mi párov topánok. Všetci tu potrebujú topánky! 40 Rovnaká situácia, rovnaké prostredie, ale úplne odlišná reakcia. Tam, kde jeden z nich videl iba problém, druhý tú istú situáciu vyhodnotil ako príležitosť. Dá sa povedať, že postoj prvého predajcu k danej situácii bol skôr negatívny, naopak druhý predajca myslel pozitívne. 116 S t r a n a

119 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ÚLOHA IV.5: Pozitívne myslenie Naša myšlienky, ktoré nám bežia hlavou, môžu byť pozitívne, ale môžu nám aj škodiť, pokiaľ začnú prevládať tie negatívne. Ak v sebe nosíme veľa nevysporiadaných spomienok, zážitkov, krívd alebo pocitov menejcennosti, tieto môžu zapríčiniť, že na životné okolnosti budeme nazerať z negatívnej perspektívy. Dobrou správou je, že negatívny tok myšlienok môžeme identifikovať a vedome nahradiť za nové, pozitívne a konštruktívne vnútorné záznamy. Tomuto procesu hovoríme preprogramovanie. Je to podobné ako keď v počítači nahradíme starý záznam novým. Teraz si vyskúšaj jeden zo spôsobov, ako na to: 1. Počas jedného týždňa si zapisuj a sleduj všetky negatívne formulácie, ktoré sa odohrajú v tvojej mysli a ktoré používaš vo vzťahu k sebe alebo druhým ľuďom. Následne si vytvor zoznam myšlienok a obmedzujúcich formulácií, ktorých sa chceš zbaviť (napr. nedokážem, nemôžem, ja som..., ty si..., on alebo ona je... a pod.). 2. Ku každému negatívnemu tvrdeniu alebo myšlienke, ktorú chceš odstrániť, napíš novú pozitívnu formuláciu. Vytvor si celý zoznam takýchto nových posilňujúcich formulácií. 3. Tento svoj dokument osobných prehlásení si každé ráno a večer aspoň dvakrát nahlas prečítaj. Ideálne je, keď svoj zoznam (alebo aspoň jeho časť) nosíš stále pri sebe, pokiaľ neprebehne úplné preprogramovanie starých záznamov. Na zamyslenie Malý chlapec si vykračoval po dvore a rozprával sa sám so sebou na hlave baseballová čiapka, v rukách lopta a pálka. Som najlepší baseballový hráč na svete, povedal povýšene. Potom vyhodil loptu do vzduchu, zahnal sa pálkou a netrafil. Nedal sa však odradiť, zodvihol loptu, vyhodil ju do vzduchu a povedal si: Som najlepší hráč na svete! Opäť chcel pálkou odraziť loptičku, ale zas minul. Na chvíľu sa zastavil, aby dôkladne prezrel loptu a pálku, či sú v poriadku. Potom ešte raz vyhodil loptu a povedal: Som ten najlepší baseballový hráč, aký kedy žil. Prudko švihol pálkou a opäť minul loptičku. Fantastické! vykríkol. Som perfektný nadhadzovač! PERSONA S t r a n a

120 PSYCHOHYGIENA V NAŠOM ŽIVOTE ZÁVEREČNÁ ÚLOHA MODULU IV. Účinným spôsobom, ako napĺňať svoju myseľ pozitívnymi myšlienkami a prinášať do svojho života viac spokojnosti, je osvojiť si nasledujúcu techniku vďačnosti. Pri najbližšej prechádzke nájdi kameň, ktorý sa ti bude páčiť, bude niečím zaujímavý, prípadne ťa niečím osloví. Jeho veľkosť by mala byť tak akurát. Tento kameň si zober so sebou, vlož si ho do vrecka a nos ho stále so sebou. Bude to tvoj kameň vďačnosti. Odteraz vždy, keď ti padne naň zrak, alebo ho nahmatáš vo vrecku, spomeň si aspoň na jednu vec, za ktorú si vo svojom živote naozaj vďačný. Určite máš mnoho takých vecí, za ktoré si vo svojom živote vďačný zdravie, rodina, priatelia, talent a pod. Mnohé z týchto vecí často berieme za samozrejmosť a vôbec si neuvedomujeme, že by sme o to niekedy mohli prísť. Tvoj kameň vďačnosti ti bude pripomínať všetky tieto dobrá v tvojom živote. Inšpiráciou ti môže byť aj nasledujúci príbeh: Dvaja kamaráti sa vydali cez púšť. Predtým sa ale pohádali a jeden z nich dostal facku od toho druhého. Dotyčný, bez toho žeby čokoľvek povedal, sa zohol a napísal prstom do piesku: Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku. Putovali ďalej. Prišli ku krásnej oáze s jazierkom a rozhodli sa, že sa vykúpu. Ten, čo dostal facku sa začal topiť, ale druhý ho zachránil a vytiahol z vody. Keď sa prebral, vytesal do kameňa: Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život. Kamarát sa ho opýtal: Keď som ti dal facku, napísal si to do piesku a teraz si toto vytesal do kameňa. Prečo? Odpovedal: Vieš, keď mi niekto ublíži, píšem to iba do piesku, aby vietor tieto riadky odfúkol na znak odpustenia. Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa, aby to tam ostalo na veky. 41 Nauč sa aj ty svoj žiaľ a krivdy písať do piesku a svoje šťastie a vďačnosť vyryť do kameňa. Sebareflexia: Našiel si si svoj kameň vďačnosti? Darí sa ti uvedomovať si dobro, ktoré ťa v živote stretáva? Dokážeš byť zaň vďačný? 118 S t r a n a

121 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. PERSONA S t r a n a

122 MODUL V. TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ Náš život je plný nekonečných možností. Každý deň robíme rozhodnutia, ktoré ovplyvňujú to, akým smerom sa náš život uberá. Ak chceme žiť život, po akom túžime, musíme prebrať zodpovednosť a svoju budúcnosť si vytvárať. Že sa to dá, môžeme vidieť, keď sa pozrieme na svoju minulosť. Keď si uvedomíme, akí sme boli pred piatimi, desiatimi rokmi a ako sme sa odvtedy dokázali zmeniť, čoho sme potom schopní v nasledujúcich desiatich rokoch? Akí chceme byť? Kam sa chceme dostať? Čo chceme dosiahnuť? Čím chceme naplniť celý svoj život? Otázky sú náročné, ale práve odpovede na ne nám pomôžu vytvoriť si životný plán, ktorý nás povedie. Nemať plán pre svoj život je podobné, ako keby sme sa vydali na cestu bez mapy. S mapou a vedomím, kam chceme dôjsť, máme veľkú šancu, že sa nám to podarí. Keď ale nemáme mapu, blúdime, veľa sa nachodíme a nakoniec do cieľa ani nemusíme prísť. Podobne je to aj s naším životom. Čím skôr mu dáme správny smer a vytvoríme si mapu, ktorá nás povedie, tým menej budeme blúdiť a o to lepšie a zmysluplnejšie svoj život prežijeme. O tom, ako si takýto plán vytvoriť, budeme hovoriť v tomto module. 120 S t r a n a

123 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA V.1 Môj životný plán Ľudský mozog vykonával na začiatku evolúcie predovšetkým spontánne reakcie. Ak bola na dohľad korisť, muselo sa okamžite udrieť, pri nebezpečenstve zasa hneď vyliezť na strom. Dokázali sme sa zmeniť z Nomádov na usadlíkov, pretože sme začali rozpoznávať súvislosti a plánovať dopredu. Siať dnes a zbierať úrodu o pár mesiacov neskôr, to bola dôležitá zmena vo vedomí ľudí. Aj vytvorenie vlastného životného plánu prinesie do našich životov veľkú zmenu. Musíme však svoj životný plán vytvoriť tak, aby sa jeho naplnenie stalo našou prioritou a nič nás neodradilo od jeho uskutočnenia. Pri tvorbe takéhoto plánu je dôležité, aby naše životné ciele tvorili harmóniu medzi našimi snami (čo by sme chceli robiť, keby sme mali neohraničené možnosti) a hodnotami (čo je pre nás dôležité a čo uznávame). Z našich snov je potrebné sformulovať ciele, ktoré chceme dosiahnuť. Kým si tieto ciele nestanovíme a nerozhodneme sa ich realizovať, všetko ostane iba snom. Keď si stanovíme ciele, potrebujeme vytvoriť stratégie, ktoré nám pomôžu stanovené ciele dosiahnuť. Naše sny Všetci máme určitú predstavu o tom, ako chceme žiť. Naše sny sú dobrou predzvesťou toho, čo by nás urobilo šťastnými. Sú jedinečným súborom túžob, motivácie a vnútorných predstáv. Ukazujú nám, kde môžeme hľadať svoje osobné poslanie a nasmerovanie. Je dobré začať si svoje sny uvedomovať a nenechať si ich prekĺznuť pomedzi prsty. Keď sa budeme nad nimi hlbšie zamýšľať, môžu sa pre nás stať významným pomocníkom pri plánovaní našej budúcnosti. Naše hodnoty Ako sme si spomínali v prvom module, hodnoty tvoria neviditeľný základ našich rozhodnutí. Pôsobia v nás ako vnútorný kompas, ktorý usmerňuje naše konanie, a preto aj naše ciele musia byť s nimi v súlade. Inak budeme nerozhodne prešľapovať na mieste a raz budeme chcieť svoje ciele dosiahnuť a inokedy si nebudeme istí, či to má pre nás význam. PERSONA S t r a n a

124 TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ ÚLOHA V.1: Moje sny Odpovedz na otázku, čo by si chcel robiť, keby si mal/la dostatok času, prostriedkov (finančných, materiálnych), aj schopností. Keby si vedel/la, že to nemôže dopadnúť zle a nemusel/la by si sa pozerať na to, čo si o tom budú myslieť druhí. Čo by si chcel/la robiť preto, lebo by ťa to bavilo a cítil/la by si pri tom ten zvláštny pocit, že si sa narodil/la práve pre to? Napíš aspoň tri sny, ktoré by si chcel/la uskutočniť Jeden z týchto snov popíš tak podrobne, ako si len dokážeš predstaviť. Aké by to bolo, keby si tento svoj sen dosiahol/la? Je tento sen v súlade s tvojimi hodnotami? 122 S t r a n a

125 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Na zamyslenie Ak chceš zistiť, či ťa tvoj sen po jeho uskutočnení naplní vnútorným pocitom šťastia a spokojnosti, môžeš vyskúšať toto cvičenie. 1. Popíš svoj sen tak podrobne ako je to len možné. Nevynechaj žiadny detail. 2. Zatvor si oči a predstav si, aké by to bolo, keby si tento sen dosiahol/la. Predstav si priebeh takého typického dňa. Aké sú to pocity? Čo musíš urobiť? Aké činnosti a aktivity sú potrebné? Aké ťažkosti by sa mohli vyskytnúť? 3. Ak toto cvičenie vydržíš robiť desať minút a máš pritom príjemný pocit, pravdepodobne budeš spokojný/á aj s reálnym naplnením tohto sna. PERSONA S t r a n a

126 TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ LEKCIA V.2 Stanovujem si svoje ciele Vždy keď sa cítime dobre, máme tendenciu svoje sny a ciele zväčšovať. Naopak, keď sa cítime hlboko na dne, svoje ciele škrtáme. Svoj dlhodobý cieľ svoj sen by sme mali meniť minimálne. Platí zásada, že čím väčší je cieľ, tým menej ho potrebujeme meniť. Možno ste už od niekoho počuli, že je lepšie stanovovať si menšie, realistickejšie ciele a nie snívať o vzdušných zámkoch. Úspešní ľudia sú však dôkazom, že veľké sny sú oveľa realistickejšie ako malé. Prečo? Predstavte si malý cieľ. Keď sa nám do cesty dostane problém, zakryje nám výhľad na cieľ. Všetko, čo vidíme, keď sa pozeráme smerom na cieľ, je len problém. Svoj cieľ sme stratili z dohľadu a vtedy vznikajú pochybnosti a strach. Potom sa stáva, že si nájdeme nový cieľ a na ten pôvodný zabudneme. Samozrejme, že sa časom medzi novým cieľom a nami raz vynorí ďalší problém. Keď sa budeme chcieť vyhnúť tomuto problému, tak si možno znova nájdeme nový cieľ. A takto to bude pokračovať ďalej a my zostaneme sklamaní, že sme nič nedosiahli a nemá zmysel si vôbec niečo plánovať. 124 S t r a n a

127 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Predstavme si však, že by sme mali veľký cieľ. Problém nezakryje úplne výhľad na náš cieľ a my ho budeme mať naďalej na očiach. Preto je dôležité dlhodobý cieľ nestratiť z dohľadu a na jeho základe si stanoviť krátkodobé ciele, ktoré nás k nemu privedú. 42 ÚLOHA V.2: Moje ciele Keď sa novinári pýtali jednej slepej ženy Helen Kellerovej, čo je horšie ako byť slepým, odpovedala: Čo je horšie, než byť slepým? Vidieť a nemať žiadnu víziu. Jasná vízia našej budúcnosti naše sny a ciele dajú nášmu životu zmysel. To spôsobí, že znásobíme svoje možnosti a postupne si vypestujeme potrebné schopnosti, nevyhnutné k dosiahnutiu cieľov. Naše sny, túžby a hodnoty premenené do našich životných cieľov nám dodajú potrebnú silu a ukážu správny smer vo chvíľach, keď sa budeme cítiť unavení a budeme strácať motiváciu. Tvoja ďalšia úloha je preto veľmi dôležitá. Odpovedz na nasledujúce otázky: 1. Aký je môj dlhodobý cieľ? Môže to byť dosiahnutie sna, ktorý si popísal/la v predchádzajúcej úlohe. 2. Aké ľudské vlastnosti a charakter mi pomôžu dosiahnuť stanovený cieľ? Napíš aspoň 6 charakterových vlastností. PERSONA S t r a n a

128 TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ 3. Aké vedomosti potrebujem získať pre dosiahnutie svojho cieľa? Čo sa chcem naučiť? Vypíš, čo sa chceš naučiť a aké vzdelanie chceš dosiahnuť. 4. Aké schopnosti a zručnosti potrebujem pre dosiahnutie svojho cieľa? Vypíš aspoň 6 schopností, či zručností. 5. Sú moje ciele v súlade s mojimi snami a hodnotami? Na zamyslenie Svoje ciele nedosiahneš len tak, z ničoho nič. Musíš začať konať, stanoviť si plán čiastkových aktivít aj pravidiel a byť disciplinovaný v ich dodržiavaní. Sadnúť si a čakať na zázrak je podobné, ako keď si športovec sadne doma pred televízor, pozerá sa na olympiádu a dúfa, že získa zlatú medailu. Zázraky neprichádzajú k nám, to my sami ich musíme spôsobiť. Frank Sinatra sa cez noc stal hviezdou. Jedno vystúpenie naživo v televízii a oslavovali ho v celej krajine. Keď sa ho opýtali, ako to, že mal také neuveriteľné šťastie, údajne odpovedal: Po prvé som túto noc neprespal a po druhé som sa na túto noc pripravoval desať rokov S t r a n a

129 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA V.3 Volím si stratégiu Pre naplnenie cieľov je potrebné zvoliť si stratégiu, pomocou ktorej ich dosiahneme. Potrebujeme si určiť, ktoré vedomosti, vlastnosti a schopnosti musíme rozvíjať a akým spôsobom budeme na svojom rozvoji pracovať. Každý má schopnosti. Robiť činnosti, pri ktorých tieto schopnosti používame, je príjemné, pretože ich ovládame. Túto oblasť nášho života nazývame zónou komfortu. Zóna komfortu rastie v priebehu života v súvislosti s tým, ako si osvojujeme nové vedomosti a schopnosti. Pri ich nadobúdaní sa však musíme vzdať svojho známeho komfortu a vykročiť do oblasti, v ktorej nemáme istotu. Túto zónu nazývame zónou učenia, alebo osobného rozvoja. V tejto zóne rozvíjame kreativitu, sme nútení používať také schopnosti a zručnosti, ktoré nám pomôžu úspešne zvládnuť nepredvídané situácie. Zvládnutie úlohy nám následne rozširuje našu zónu komfortu. Ľudia sa s obľubou zdržiavajú iba v zóne komfortu a robia len veci, ktoré už majú odskúšané. Boja sa ísť do situácií, ktoré nezažili a ktoré by sa mohli skončiť neúspechom. Náš život bude bohatší, ak naberieme odvahu a pustíme sa aj do vecí, ktoré sú pre nás riskantné. Do vecí, po ktorých túžime, pre ktoré sme ochotní obetovať svoj osobný komfort, v záujme toho, kým sa môžeme stať. Na zamyslenie Robiť chyby, prípadne zažívať čiastkové neúspechy je v rámci učenia normálne. Ako jedna ľudová múdrosť hovorí: Mýliť sa je ľudské. Napriek tomu málokto chce robiť chyby, pretože s chybami sa spájajú prevažne nepríjemné pocity. Kto chce v živote dosiahnuť veľa, musí sa zbaviť strachu z chýb. Nejde o to, aby sme sa vyhli chybám, ich počet môžeme pokojne aj zdvojnásobiť. Dôležité je poučiť sa z nich a nenechať sa nimi odradiť. Aby Thomas Edison vynašiel žiarovku, urobil vyše 9000 chybných pokusov. Tieto ho však neodradili, pretože veril, že to dokáže. Keď sa ho priatelia spýtali, či skutočne chce krát zlyhať, Edison odpovedal: Ja som nezlyhal. Spoznal som len nový spôsob, ako sa žiarovka vynájsť nedá. Každý experiment ma privádza bližšie k objavu. 44 PERSONA S t r a n a

130 TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ ÚLOHA V.3: Zóna učenia Tvojou úlohou je zhodnotiť, ako si na tom v jednotlivých charakteristikách, posúdiť mieru svojich vedomostí, schopností, zručností a vytvoriť tak podklady na vypracovanie plánu ďalšieho rozvoja. Pre vypracovanie tejto úlohy použi nasledujúce grafy Urči šesť najdôležitejších charakterových vlastností, potrebných pre dosiahnutie tvojho stanoveného cieľa. Oboduj jednotlivé svoje vlastnosti na stupnici od 1 do 10 podľa svojho uváženia, ako si pri každej položke ďaleko Pokračuj v určení schopností a zručností, potrebných pre dosiahnutie tvojho stanoveného cieľa. Ohodnoť jednotlivé svoje schopností a zručností na stupnici od 1 do 10 podľa svojho uváženia, ako si pri každej položke ďaleko S t r a n a

131 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí Napíš, aké vedomosti potrebuješ na dosiahnutie svojho cieľa a zhodnoť ich na stupnici od 1 do 10 podľa svojho uváženia, aká je tvoja momentálna úroveň týchto vedomostí Následne pospájaj vyznačené hodnoty na jednotlivých diagramoch, ktoré sa nachádzajú vedľa seba. Vo vnútri kruhu sa vytvorí uzatvorený útvar, ktorý predstavuje tvoju zónu komfortu. Okolo uzatvoreného útvaru je priestor, ktorý predstavuje zónu učenia, teda to, čo ešte potrebuješ získať ďalším učením, prácou, skúsenosťami. Čím väčšia je táto zóna, tým viac práce ťa čaká. 5. Vypíš, v čom sa potrebuješ zlepšiť. Vlastnosti: Zručnosti: Vedomosti: PERSONA S t r a n a

132 TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ LEKCIA V.4 Kde hľadať podporu pri napĺňaní svojich cieľov Ako sme už spomínali, od narodenia sa učíme väčšinu vecí napodobňovaním. Robili sme to ako deti a robíme to aj dnes. Môžeme to však robiť vedome a vybrať si, koho budeme napodobňovať. Jedna z možností, ktorá nám pomôže pri napĺňaní našich cieľov, je nájsť si svojho vlastného trénera, niekoho, kto je taký, akí chceme byť my, alebo je tam, kde sa chceme dostať my. Môže to byť aj niekto z rodiny, učiteľ, poradca, mládežnícky pracovník, či sused, s ktorým máte priateľský vzťah. Mať takého človeka je veľkou výhodou. Je to ako keď si predstavíš, že si práve ukončil/la svoje teoretické štúdium za lesníka a nájdeš si zamestnanie vo svojom odbore dostaneš nádherný hektárový revír v Tatrách. Ty však nepoznáš, aké sú tam nástrahy, ani zvyky zvierat alebo zvláštnosti rastlín a nevieš, ako a kde správne začať. A teraz si predstav, že by si zistil/la, že v tomto lese žil 50 rokov starý horár, nazveme ho pán Jedlička a pozná každý chodníček, každé zviera a rastlinku. Vie, kde je plávajúci piesok a kde hrozí lavínové nebezpečenstvo. Pozná možných škodcov a hniezda hadov. Myslíš si, že by bolo výhodné nechať sa pol roka trénovať týmto horárom Jedličkom? Len si to predstav 50 rokov skúseností za 6 mesiacov! Mať takéhoto trénera je na nezaplatenie. 45 ÚLOHA V.4: Tréner Porozmýšľaj, kde, resp. u koho môžeš hľadať podporu pri napĺňaní svojich stanovených cieľov. Nasledujúca úloha ti pomôže nájsť vhodného trénera a tiež uľahčí spoluprácu s ním. Zamysli sa nad nasledujúcimi témami: 1. V ktorých oblastiach svojho rozvoja môžeš využiť pomoc trénera? 2. Napíš tip na konkrétneho človeka, ktorého by si prijal ako svojho trénera. Svojho trénera si vyber veľmi starostlivo. Potrebuješ niekoho, kto je podstatne úspešnejší ako ty, resp. osobu, ktorá zdokonalila schopnosti, ktoré hľadáš. Ak máš viac tipov, napíš ich všetky. 130 S t r a n a

133 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. 3. Popremýšľaj, čo môžeš ponúknuť ty svojmu trénerovi. Odpovedz si na otázku: Aký prínos môže mať zo mňa môj tréner? 4. Ak to s dosiahnutím svojich cieľov myslíš vážne, po ukončení tohto modulu oslov vybraného trénera, zostaň s ním v kontakte a pracuj na svojich stanovených cieľoch. Na zamyslenie Na ceste k napĺňaniu cieľov ti pomôže aj založenie denníka úspechov (čo sa ti počas dňa vydarilo, všetky pochvaly a uznania, ktoré dostaneš, úlohy, ktoré splníš, alebo ľudia, ktorým pomôžeš a pod.) a denníka poznania (poučenia zo svojich chýb, aby sa už neopakovali). Výhodou dnešnej doby je aj to, že knihy a internet patria ku každodennému životu. Za niekoľko hodín si môžeš prečítať výťažok mnohých rokov v súvislosti so skúsenosťami či výskumom. Nepotrebuješ robiť všetky chyby sám, všetky vedomosti sú niekde zapísané. PERSONA S t r a n a

134 TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ LEKCIA V.5 Kladiem správne otázky Predstav si, že ideš po lese a prídeš k priepasti. Na dne, asi päť metrov hlboko, vidíš peňaženku, z ktorej trčia bankovky. Opatrne začneš zliezať do priepasti. Naraz sa pošmykneš na skale a v poslednej chvíli sa zachytíš na nejakom koreni. Je náročné udržať sa na stene a pravdepodobne sa rozhodneš, že riziko dolámania sa je príliš veľké a ďalej nepôjdeš. Ako by sa situácia zmenila, keby miesto peňaženky dolu ležalo malé, zranené a plačúce dievčatko? Už sa nebudeš pýtať: Mám tam zostúpiť alebo nie? Nová otázka znie: Ako dokážem to dieťa vytiahnuť? Pomôcť dievčatku sa stane absolútnou nutnosťou. 46 Kvalita našich otázok zásadne určuje kvalitu nášho života. Prečo to tak je? Po celý čas sa nachádzame vo vnútornom dialógu. Stále si kladieme otázky, na ktoré si aj sami odpovedáme. Keď sa napríklad pýtame: Dokážem to?, nevylučujeme možnosť zlyhania. Samotná skladba otázky hovorí o pochybnostiach. Lepšia otázka je: Ako to dokážem? Táto otázka vylučuje zlyhanie. Určite to dokážem, otázne je len ako. To ako nám umožňuje hľadať spôsoby dosiahnutia našich cieľov. Každá otázka má aj svoj správny čas, kedy ju treba klásť. Na začiatku sa pýtam: Čo chcem so svojím životom spraviť? Čo chcem dosiahnuť? Keď prijímam rozhodnutie, pýtam sa čo?. Rozhodujem sa čo chcem a čo nie. Ak sa už rozhodnem, nemôžem sa hneď pri prvom probléme pýtať: Bolo moje rozhodnutie správne? Musím sa pýtať, ako sa dá tento problém vyriešiť, inak by som sa vrátil/la k rozhodovaniu, čo vlastne chcem dosiahnuť. ÚLOHA V.5: List sebe Na ceste za svojimi snami a pri napĺňaní stanovených cieľov, narazíš na mnoho prekážok a čiastkových neúspechov. Budeš zažívať obdobia kríz, keď ti bude ťažko a nebudeš mať silu pokračovať ďalej. Keďže sa poznáš najlepšie, vieš, čo potrebuješ v takej chvíli počuť. Napíš si list pre obdobie krízy, ktorý si budeš môcť prečítať a načerpať novú silu aj odhodlanie. List sebe: 132 S t r a n a

135 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. PERSONA S t r a n a

136 TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ Na zamyslenie Keď bol Winston Churchill už veľmi starý, univerzita v blízkosti jeho rodiska ho pozvala, aby u nich prednášal. V Anglicku to bola veľká udalosť. Ľudia prichádzali zďaleka, aby zažili najväčšieho a najznámejšieho žijúceho Angličana. Povrávalo sa, že to bude jeho najväčšia reč. Do slov mal zaodieť nazbieranú múdrosť svojho dlhého plodného života. Tisícky ľudí sedeli natlačení v najväčšej prednáškovej sále univerzity a napäto čakali na veľkého muža a jeho ohromnú reč. Churchill sa postavil, podišiel k mikrofónu a povedal: Nikdy, nikdy, nikdy, nikdy sa nevzdávajte. Potom si sadol. Koniec reči. Už sa nepostavil. Pomaly začalo prítomným svitať. Churchill nepovedal viac, lebo preňho nebolo nič iné ani zďaleka tak dôležité. Nevzdávať sa bolo náplňou jeho života S t r a n a

137 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. LEKCIA V.6 Žime svoje životné poslanie Každý človek má svoje životné povolanie alebo poslanie... preto nikto nemôže byť nahradený a nikoho život nemôže byť opakovaný. Úloha každého človeka je jedinečná, presne tak ako príležitosť túto úlohu splniť. Viktor E. Frankl Keď pociťujeme zmysel života, prežívame vlastnú hodnotu a význam. Preto je dôležité zaoberať sa otázkou zmyslu svojho života a hľadať na ňu odpoveď. S vedomím toho, že náš život má konkrétny zmysel, ktorý sa snažíme napĺňať, sa spája ešte jedna dôležitá ľudská potreba potreba šťastia. Veď kto by nechcel byť šťastný? Ale ako tento stav dosiahnuť? Výskumy ukazujú, že šťastie sa nedá získať priamym usilovaním sa oň. Mnoho ľudí to tak robí, no zostávajú zvyčajne sklamaní, že trvalé, ozajstné šťastie stále nenachádzajú. Šťastie totiž prichádza ako prirodzený dôsledok toho, že človek objaví zmysluplný cieľ, zameria sa naň a celou svojou bytosťou sa snaží tento cieľ dosiahnuť. Vtedy sa šťastie objaví ako vedľajší produkt pocitu zmysluplného života. ÚLOHA V.6: Plán môjho života Tvojou poslednou úlohou je vytvoriť si plán pre svoj život. Odpovedz si na nasledujúce otázky: A) Aký je môj cieľ? B) Plánovaný termín jeho dosiahnutia C) V čom sa potrebujem zlepšiť (vedomosti, vlastnosti, zručnosti)? D) Čo preto urobím? (Napíš čo najkonkrétnejšie kroky, ktoré podnikneš. Napríklad: Namiesto budem sa viac učiť, daj si konkrétny záväzok každý deň sa budem 30 minút naplno venovať biológii a pod.) E) Akú podporu a pomoc potrebujem? F) Podľa čoho spoznám, že sa mi darí? PERSONA S t r a n a

138 MÔJ CIEĽ: V čom sa potrebujem zlepšiť? (vedomosti, vlastnosti, zručnosti) Čo preto urobím? Plánovaný termín jeho dosiahnutia: Akú podporu a pomoc potrebujem? Podľa čoho spoznám, že sa mi darí? TVORÍM SI SVOJU BUDÚCNOSŤ 136 S t r a n a

139 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Na zamyslenie Pokojne a mierne sa predieraj hlukom i nenávisťou, zotrvaj v mieri, ktorý skrýva ticho. Ak je to možné, prechovávaj priateľský vzťah ku všetkým ľuďom. Pokojne a jasne vyjadruj svoju pravdu a vypočuj si i ostatných aj tých bezduchých a hlúpych, pretože aj oni majú svoj príbeh. Vyhýbaj sa hlučným a agresívnym ľuďom, sú utrpením pre ducha. Ak sa budeš porovnávať s druhými, mohol by si zatrpknúť a cítiť sa ničotne, lebo vždy budú existovať tí väčší ako i tí menší ako si ty. Raduj sa z vlastnej práce a zo svojich plánov. Neprestávaj sa zaujímať o svoju vlastnú cestu, akokoľvek je skromná, lebo je skutočným vlastníctvom v meniacom sa svete týchto čias. Vo svojich obchodných záležitostiach buď opatrný, lebo svet je plný podvodov. Nech ťa však nič neoslepí voči rovnako spravodlivým. Mnohí ľudia bojujú za veľké ideály a všade je život plný hrdinstva. Buď sám sebou, nepredstieraj náklonnosť a nebuď cynický v láske, lebo ona je i v momentoch sucha a sklamania stále svieža ako tráva. Znášaj pokojne pribúdajúce roky, postupne sa vzdávaj vecí z mladosti. Nevyčerpávaj sa fantazírovaním. Strach často pochádza z únavy a osamelosti. Popri sebadisciplíne, buď k sebe aj priateľský. Si dieťaťom Božím, takisto ako stromy a hviezdy, máš právo tu byť. A či si si toho vedomý alebo nie, niet pochýb, že vesmír sa rozvíja tak, ako sa rozvíjať má. Preto nažívaj s Bohom v mieri nezávisle od toho, akú máš o ňom predstavu. Čokoľvek budeš robiť a o čomkoľvek budeš snívať, zachovaj si mier v duši v hlučnom virvare života. So všetkou tou hanbou, ťažkosťami a nesplnenými snami je to predsa len krásny svet. Starostlivo sa snaž o to, aby si bol šťastný. Nezadá sa Ti, že my ľudia riešime stále to isté? :) Kostol. Sv. Pavla v Baltimore (1692) 48 H PERSONA S t r a n a

140 A ČO DODAŤ NA ZÁVER? ZÁVER Spomeňme si na úvodné prirovnanie o tom, ako naša duša pred narodením vyberala so Stvoriteľom vhodné poslanie a dary pre náš život. Prajme si navzájom, nech sa nám podarí spomenúť si na našu zverenú úlohu. A pýtajme sa tak dlho, pokým naša duša opäť nezvolá To je ono!, a my budeme vedieť aj cítiť, že je to to pravé. Potom sa už nedajme ničím odradiť. Nehľadajme dôvody prečo nie, ale nachádzajme spôsoby ako áno. Náš kurz sa končí. Sme radi, ak účasť v ňom bola pre teba prínosom. Prajme si navzájom, nech nám získané poznatky a zručnosti pomôžu vytvoriť zo svojho života majstrovské dielo. PS: A ešte... Výpoveď Vedomosti znamenajú moc je neúplná. Doplnené znenie je: Vedomosti použité v praxi znamenajú moc. 138 S t r a n a

141 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. ZOZNAM PRÍLOH Príloha č. 1 Príloha č. 2 Príloha č. 3 Príloha č. 4 Test Johariho okno Pomocné tabuľky Asociácie Dotazník spôsobov riešenia konfliktov PERSONA S t r a n a

142 PRÍLOHY Príloha č.1 TEST Johariho okno Inštrukcia Zvoľ si určitú situáciu, z ktorej budeš vychádzať a budeš na ňu myslieť pri odpovedaní na týchto 20 otázok. Pri každej odpovedi rozdeľ 5 bodov medzi dve uvedené odpovede. Príklad: Keby sa dvaja priatelia hádali a ich hádka by prerástla v bitku, tak... A. Okamžite by som zavolal pomoc. B. Zasiahol by som a presvedčoval by som ich, aby svoj spor vyriešili, keď budú mať chladnú hlavu. Odpoveď: A...1 bod B...4 body Súčet bodov musí byť pri každej otázke 5 bodov. 1. Keby mal môj priateľ osobné spory s naším spoločným známym, s ktorým je preňho dôležité dobre vychádzať, tak... A. By som povedal svojmu priateľovi, že za problém je čiastočne zodpovedný on sám a snažil by som sa mu vysvetliť, ako sa môže cítiť ten druhý. B. Neplietol by som sa do toho, pretože by som inak nemohol dobre vychádzať s obidvoma súčasne. 2. Keby som sa pred nejakým časom nepekne pohádal so svojím priateľom a uvedomil by som si, že odvtedy sa v mojej prítomnosti necíti dobre, tak... A. Vyhol by som sa tomu, aby sa situácia ešte zhoršila, a preto by som jeho správanie nerozoberal a nechal by som vec prirodzenému priebehu. B. Zaviedol by som reč na jeho správanie a spýtal by som sa ho, či si myslí, že naša hádka zmenila náš vzťah. 3. Keby sa mi priateľ začal vyhýbať a chovať sa čudne, tak... A. Upozornil by som ho na jeho správanie a požiadal by som ho, aby mi vysvetlil o čo ide. B. Tiež by som obmedzil kontakt s ním a prestal by som sa k nemu správať osobne, pretože on si to asi tak praje. 4. Keby som sa bavil/la s dvoma priateľmi a jeden by sa zabudol a začal rozprávať o mojom osobnom probléme, ktorý sa týka druhého z nich, ale on o tom ešte nevie, tak... A. Začal by som hovoriť o niečom inom a dal by som priateľovi signál, aby urobil to isté. B. Objasnil by som neinformovanému priateľovi, o čom ten druhý hovorí a navrhol by som, aby sme sa tým začali zaoberať. 5. Keby mi môj priateľ povedal, že podľa neho robím veci, kvôli ktorým nemám v spoločnosti také postavenie, aké by som mohol mať, tak... A. Požiadal by som ho, aby mi popísal, čo vypozoroval a navrhol, čo by som mohol zmeniť. B. Bránil by som sa jeho kritike a vysvetlil by som, prečo sa tak správam. 140 S t r a n a

143 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. 6. Keby sa môj priateľ snažil získať určité miesto v našej organizácii, na ktoré podľa mňa nemá predpoklady, tak... A. Nezmieňoval by som sa o svojich pochybnostiach ani priateľovi, ani vedúcemu a nechal by som udalostiam voľný priebeh. B. Povedal by som o svojich pochybnostiach aj svojmu priateľovi, aj vedúcemu a konečné rozhodnutie by som nechal na nich. 7. Keby som cítil, že sa nejaký priateľ správa ku mne alebo k ostatným priateľom nefér, ale nikto z nich sa o tom ešte nezmienil, tak... A. By som sa spýtal niekoľkých z nich, čo si tom myslia a či si myslia, že daný priateľ sa k nim správa neférovo. B. Nepýtal by som sa ostatných, čo si o dotyčnom myslia a počkal by som, kým sa sami o ňom nezmienia. 8. Keby som sa pasoval s určitými osobnými problémami a priateľ by mi povedal, že sa v poslednej dobe hnevám za každú maličkosť, tak... A. By som povedal, že mám problémy, a ešte nejakú dobu budem nepríjemný, tak nech sa so mnou radšej nerozpráva. B. By som ho vypočul, snažil by som sa mu nič nevysvetľovať. 9. Keby som sa od priateľov dozvedel nejakú nepeknú vec o svojom priateľovi, o ktorej viem, že by sa bo určite dotkla a on by sa ma spýtal, či o tom niečo neviem, tak... A. Povedal by som, že o tom nič neviem, a že takému ohováraniu by aj tak nikto neveril. B. Povedal by som mu presne to, čo som počul a od koho. 10. Keby môj priateľ poukazoval na to, že mám spory s človekom, s ktorým je pre mňa dobre vychádzať, tak... A. By som považoval jeho poznámky za nepodstatné a povedal by som, že sa o tom už nechcem viac baviť. B. Otvorene by som si to s ním predebatoval, aby som prišiel na to, ako sa tento problém odráža na mojom správaní. 11. Keby bolo moje priateľstvo ohrozené opakovanými spormi o nejakú záležitosť, ktorá je pre obidve strany dôležitá, tak... A. Dával by som si s nim pri rozhovore pozor, aby neprišla reč na predmet nášho sporu a aby sa náš vzťah ďalej nezhoršoval. B. Poukázal by som na problémy, ktoré spor v našom vzťahu spôsobujú a navrhol by som, aby sme to spoločne prešli a našli nejaké riešenie. 12. Keby pri osobnom rozhovore s priateľom o jeho problémoch a o jeho správaní tento priateľ navrhol, aby ste hovorili aj o mojich problémoch, tak... A. By som sa snažil odviesť predmet rozhovoru preč odo mňa povedal by som, že o svojich problémoch som už rozprával so svojimi bližšími priateľmi. B. Uvítal by som príležitosť zistiť si, čo si o mne mysli a povzbudil by som ho, aby mi povedal svoje pripomienky. PERSONA S t r a n a

144 142 S t r a n a PRÍLOHY 13. Keby sa mi môj priateľ zveril, že cíti nesympatie k inému priateľovi, o ktorom si myslí, že nejedná veľmi pekne s ľuďmi a ja by som s tým úplne súhlasil, tak.., A. Vypočul by som si ho a povedal by som, čo si myslím, aby mu bola jasná moja pozícia. B. Vypočul by som si ho, ale nepovedal by som mu o svojom názore, pretože by niekde mohol opakovať to, čo som mu povedal dôverne. 14. Keby som si myslel, že sa o mne šíri nejaká klebeta a mal by som pocit, že môj priateľ to s najväčšou pravdepodobnosťou počul, tak... A. Nemieril by som na to v našom rozhovore a čakal by som, či mi to povie sám od seba. B. Riskoval by som, že ho zavediem do kúta tým, že sa ho priamo na to spýtam. 15. Keby som pozoroval, že môj priateľ sa správa v spoločnosti tak, že ho to poškodzuje, tak... A. By som to riskol, že ma bude považovať za všadebola, ale povedal by som, čo si myslím. B. Nechal by som si svoje názory pre seba, pretože by som nechcel riskovať, že budem vyzerať ako niekto, kto strká nos do cudzích veci. 16. Keby som sa rozprával s dvoma priateľmi a jeden by sa zrazu zmienil o probléme, ktorý sa týka mojej osoby a ja o ničom neviem, tak... A. By som žiadal, aby mi povedali, o čo ide a čo si o tom myslia. B. Nechal by som to na nich, aby mi povedali, o čo ide, alebo by som nechal zaviesť reč na niečo iné, ak by si to želali. 17. Keby to vyzeralo, že môj priateľ má problémy a vytýka mi každú maličkosť a neustále sa hnevá na mňa a druhých, tak... A. Chodil by som okolo neho po špičkách nejakú dobu, pretože by som si myslel, že má nejaké osobné problémy, do ktorých ma nič nie je. B. Snažil by som sa s ním porozprávať a vysvetliť mu, ako jeho správanie pôsobí na okolie. 18. Keby mi začalo vadiť správanie nejakého priateľa do takej miery, že by som sa v spoločnosti začal cítiť nepríjemne, tak... A. Nepovedal by som mu nič priamo, ale svoje pocity by som dal najavo tým, že by som ho začal ignorovať, kedykoľvek začne robiť to, čo mi vadí. B. Otvorene by som ventiloval svoje pocity, aby sa medzi nami vyčistilo ovzdušie a naše priateľstvo pokračovalo k obojstrannej spokojnosti. 19. Pri rozhovore o správaní v spoločnosti s jedným so svojich citlivejších priateľov by som... A. sa vyhol tomu, aby som hovoril o jeho slabostiach a nedostatkoch, pretože by som sa ho mohol dotknúť. B. sa zameral predovšetkým na jeho nedostatky a slabosti, aby sa naučil lepšie jednať s ľuďmi. 20. Keby som vedel, že pravdepodobne získam dobré pracovné miesto v mojom tíme a priatelia by sa začali ku mne správať chladne, tak... A. By som si pohovoril s priateľmi o svojich nedostatkoch, aby som vedel, čo môžem zlepšiť. B. Snažil by som sa svoje nedostatky odhaliť sám, aby som sa mohol zlepšiť.

145 Príloha č.2 Pomocné tabuľky BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. vlastnosť vlastnosť extrovert introvert aktívny pasívny rýchly pomalý riskujúci opatrný citový rozumný veselý vážny vedúci vedený rozhodný váhavý improvizujúci metodický dôverujúci nedôverujúci vášnivý pokojný optimista pesimista vlastnosť vlastnosť extrovert introvert aktívny pasívny rýchly pomalý riskujúci opatrný citový rozumný veselý vážny vedúci vedený rozhodný váhavý improvizujúci metodický dôverujúci nedôverujúci vášnivý pokojný optimista pesimista Vlastnosť vlastnosť extrovert introvert aktívny pasívny rýchly pomalý riskujúci opatrný citový rozumný veselý vážny vedúci vedený rozhodný váhavý improvizujúci metodický dôverujúci nedôverujúci vášnivý pokojný optimista pesimista PERSONA S t r a n a

146 PRÍLOHY Príloha č.3 Asociácie Tvojou úlohou bolo napísať minimálne 25 slov, ktoré ti napadnú, keď sa povie slovo konflikt. Teraz ku každej svojej asociácii (každému napísanému slovu) priraď znamienko +,, +/ podľa toho, či je to významovo skôr pozitívne slovo (vtedy mu dáš znamienko +), skôr negatívne (vtedy mu dáš znamienko ), alebo je to významovo neutrálne či ambivalentné (aj pozitívne aj negatívne) slovo (vtedy mu dáš znamienko +/-). Potom si výsledky vyhodnoť vypočítaj si, koľko percent asociácii bolo pozitívnych, koľko negatívnych a koľko neutrálnych/ambivalentných. Aké ti vyšli výsledky? Ako prevažne vnímaš konflikty? V praxi sa ukazuje, že takmer vo všetkých prípadoch majú ľudia v sebe namiešaný podobný pomer pozitívnych a negatívnych asociácií. Pomer, ktorý nám väčšinou vychádza je 70% negatívnych, 20 % ambivalentných a 10 % pozitívnych. Myslíš si, že môže takéto negatívne nastavenie človeka ovplyvniť v tom, ako rieši konflikty? 144 S t r a n a

147 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. Príloha č.4 Dotazník spôsobov riešenia konfliktov Inštrukcia: Predstav si situáciu, v ktorej máš iné záujmy ako partner. Ako zvyčajne reaguješ na túto situáciu? Na nasledujúcich stranách je niekoľko párov tvrdení, popisujúcich možnú reakciu v takejto situácii. Zakrúžkuj v každom páre písmeno A alebo B podľa toho, ktoré tvrdenie je pre Tvoje správanie viac charakteristické. V mnohých prípadoch pod možnosťou A ani B nenájdeš správanie, ktoré je pre Teba typické. V tom prípade si vyber odpoveď, ktorá sa Ti viac páči. 1. A. Stáva sa, že nechávam na iných, aby prebrali zodpovednosť za riešenie problému. 2. A. Snažím sa nájsť kompromisné riešenie. B. Skôr než rokujem o veciach, v ktorých sa nezhodneme, snažím sa zdôrazniť tie, v ktorých sme zajedno B. Snažím sa zohľadniť všetky záujmy oboch strán. 3. A. Zvyčajne vytrvalo sledujem svoje zámery. 4. A. Snažím sa nájsť kompromisné riešenie. 5. A. Zásadne vyhľadávam pomoc iných pri vypracúvaní riešenia problému. 6. A. Snažím sa vyhnúť nepríjemnostiam. B. Niekedy sa snažím upokojiť druhú stranu a tým udržať náš vzťah. B. Niekedy obetujem svoje vlastné záujmy záujmom inej osoby. B. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby som sa vyhol zbytočnému napätiu. B. Snažím sa presadiť svoj názor. 7. A. Snažím sa odložiť problém, kým nemám viac času, aby som si ho premyslel. 8. A. Zvyčajne vytrvalo sledujem svoje zámery. 9. A. Domnievam sa, že kvôli rozdielom v názoroch sa netreba vždy znepokojovať. 10. A. Som vytrvalý v sledovaní svojich cieľov. B. Dokážem sa vzdať svojho názoru a osvojiť si názor iný. B. Snažím sa okamžite otvorene prerokovať všetky svoje záujmy a problémy. B. Snažím sa zo všetkých síl, aby som dosiahol svoje. B. Snažím sa nájsť kompromisné riešenie. PERSONA S t r a n a

148 11. A. Snažím sa okamžite otvorene prerokovať všetky svoje záujmy a problémy. 12. A. Niekedy sa vyhnem názoru, ktorý by mohol vyvolať kontroverziu. B. Niekedy sa snažím upokojiť druhú stranu, a tak udržať náš vzťah. B. Som ochotný ustúpiť, ak ustúpi aj druhá strana. 13. A. Navrhujem strednú cestu. B. Trvám na svojom stanovisku. PRÍLOHY 14. A. Poviem svoj názor a som zvedavý na názor druhej strany. 15. A. Niekedy sa snažím upokojovať druhých, a tak udržať naše vzájomné vzťahy. 16. A. Snažím sa nezraniť city iných ľudí. 17. A. Obyčajne som vytrvalý v sledovaní svojich cieľov. 18. A. Ak to urobí inej osobe radosť, nevyvraciam jej názory. 19. A. Snažím sa hrať s otvorenými kartami. 20. A. Okamžite sa snažím zaoberať rozdielmi medzi nami. 21. A. Pri rokovaniach sa snažím brať do úvahy priania iných ľudí. 22. A. Snažím sa nájsť kompromisné stanovisko, ktoré je v strede medzi jeho a mojím stanoviskom. 23. A. Často sa usilujem o uspokojenie záujmov všetkých strán. B. Snažím sa ukázať druhej strane logickosť a výhodnosť môjho stanoviska. B. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby som sa vyhol napätiu. B. Snažím sa presvedčiť iné osoby o výhodách môjho stanoviska. B. Snažím sa urobiť všetko pre to, aby som sa vyhol napätiu. B. Som ochotný čiastočne dať za pravdu druhému, ak on dá čiastočne za pravdu mne. B. Riešenie problému sa snažím odložiť, kým nemám čas premyslieť si ho. B. Snažím sa o otvorenú bilanciu ziskov a strát pre obidvoch z nás. B. Mám vždy sklon k priamej diskusii o probléme. B. Presadzujem svoje záujmy. B. Stáva sa, že nechávam na iných, aby prebrali zodpovednosť za riešenie problému. 146 S t r a n a

149 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí. 24. A. Ak je stanovisko partnera pre neho veľmi dôležité, snažím sa vyjsť mu v ústrety. 25. A. Snažím sa ukázať druhej strane logickosť a výhodnosť môjho stanoviska. B. Snažím sa veci riešiť kompromisom. B. Pri rokovaní sa snažím brať do úvahy aj záujmy inej osoby. 26. A. Navrhujem strednú cestu. B. Takmer vždy sa snažím uspokojiť záujmy všetkých zúčastnených. 27. A. Niekedy sa vyhnem stanovisku, ktorý by mohol vyvolať kontroverziu. 28. A. Zvyčajne som vytrvalý v sledovaní svojich záujmov. B. Ak to urobí inej osobe radosť, nevyvraciam jej názory. B. Zvyčajne hľadám pomoc iných pri vypracúvaní riešení. 29. A. Navrhujem strednú cestu. B. Domnievam sa, že kvôli rozdielom v názoroch sa netreba vždy znepokojovať. 30. A. Snažím sa nezraniť city iných. B. Vždy sa zverím s problémom druhému človeku, takže ho môžeme vyriešiť. Zdroj: Thomas-Kilmannov inventár spôsobov riešenia konfliktov PERSONA S t r a n a

150 POUŽITÁ LITERATÚRA POUŽITÁ LITERATÚRA 1 2 BOLLES R. N. Jaké barvy je tvůj padák? Praha: Pragma, ISBN JEŘÁBKOVÁ, S.; SRBOVÁ, K. Poznáváme svou osobnost. Praha: Projekt Odyssea, ISBN ,4 GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, ISBN ,6 JEŘÁBKOVÁ, S.; SRBOVÁ, K. Poznáváme svou osobnost. Praha: Projekt Odyssea, ISBN NEUMAN, J.; WAGENKNECHT, M. Hry do kapsy VIII. Praha: Portál, ISBN GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, ISBN ,13 ŠVEC, J. Umíme druhému sdělit, co se nám v jeho chování líbí a co nelíbí. Praha: Projekt Odyssea, ISBN ENDE, M. in REIFARTH, W.; SCHERPNER, M. Slon. Texty pre poradenstvo a ďalšie vzdelávanie. Dolný Kubín: Peter Huba, ISBN PLÁŇAVA, I.; PLEŠINGEROVÁ, D.; RIEGER, Z. Mezilidská komunikace. Brno: Masarykova Univerzita, GABURA, J.; GABURA, P. Sociálna komunikácia. Bratislava: oz Sociálna práca, ISBN MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta ISBN BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, ISBN LABÁTH, V. in BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, ISBN BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, ISBN MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta ISBN URY, FISHER, PATTON, in BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, ISBN S t r a n a

151 BYŤ ČLOVEKOM... to stačí BEDNAŘÍK, A. Riešenie konfliktov. Bratislava: Partners for Democratic Change, ISBN MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta ISBN Srbová, K, Jeřábková, S. Jak si zdravým způsobem zlepšit náladu a být svěží. Praha: Projekt Odyssea, 2007, ISBN SATIR, V. Kniha o rodine. Praha: Prág, ISBN SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, ISBN Rice, W. More Hot Illustrations for Youth Talks. Grand Rapids: Zondervan Publishing House, NEŠPOR, K. Uvolněně a s přehledem. Relaxace a meditace pro moderního člověka. Praha: Grada, ISBN Srbová, K, Jeřábková, S. Jak si zdravým způsobem zlepšit náladu a být svěží. Praha: Projekt Odyssea, 2007, ISBN MELLO, A. Modlitba žaby 2. Brno: Cesta ISBN SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, ISBN FERRERO, B. Malé príbehy na potešenie duše. Bratislava: Don Bosco, SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, ISBN upravené podľa SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, ISBN ,47 SCHÄFER, B. Cesta k finančnej slobode. Bratislava: Lantaj. Ľuboš, ISBN REIFARTH, W.; SCHERPNER, M. Slon. Texty pre poradenstvo a ďalšie vzdelávanie. Dolný Kubín: Peter Huba, ISBN PERSONA S t r a n a

152 POZNÁMKY B

153 ABCDEFde

154 ABCDEFde

155 ABCDEFde

156 ABCDEFde

157 ABCDEFde

158 Občianske združenie PERSONA O NÁS Poslaním občianskeho združenia PERSONA je pomoc občanom v nepriaznivej životnej situácii a vytváranie podnetného priestoru pre organizovanie výchovných, vzdelávacích, poradenských a iných aktivít, ktoré napomáhajú osobnému rozvoju a vedú k plnohodnotnému a tvorivému spôsobu života. Dôležitou aktivitou pri napĺňaní poslania nášho občianskeho združenia je tvorba školiacich materiálov a organizovanie vzdelávacích programov pre rôzne cieľové skupiny. V našej ponuke máme certifikované kurzy, ako aj programy celoživotného vzdelávania, organizované v rámci komunitnej školy. Vaše postrehy, nápady a pripomienky k tejto publikácii nám pomôžu zlepšovať sa a rásť. Budeme vďační, keď nám ich pošlete. KONTAKT PERSONA Vrančovičova 29, Bratislava IČO: , DIČ: office@ozpersona.sk web: mobil: +421 (0) ABCDEFde

159 PERSONA