Použité skratky: Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 1

Transcription

1 Použité skratky: COHEM - Centrum odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva EMAS - (Environmental Management and Audit Schema) -systém environmentálneho riadenia a auditu EMS - (Environmental Management System) -systém environmentálneho manažérstva EN - Európska norma EÚ - Európska únia EUEB - (European Union Ecolabelling Board) - Európska ekolabelingová komisia EVV - Environmentálne vhodný výrobok ISO - (International Standards Organization) - Medzinárodná normalizačná organizácia, aj označenie normy vydanej touto organizáciou ISO/TC Technická komisia zaoberajúca sa prípravou noriem radu ISO MŽP SR - Ministerstvo životného prostredia OSN - Organizácia spojených národov SAŽP - Slovenská agentúra životné prostredia SRN - Spolková republika Nemecko STN - Slovenská technická norma TNK - Technická normalizačná komisia VOC - (Volatile organic compounds) - Prchavé organické zlúčeniny ŽP - Životné prostredie Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 1

2 1 ÚVOD 4 2 VÝROBA, HODNOTENIE A OZNAČOVANIE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÝCH VÝROBKOV Výroba environmentálne vhodných výrobkov Systémy environmentálneho manažérstva EMS - Systém environmentálneho manažérstva - ISO EMAS - Systém environmentálneho manažérstva a auditu Rozdiely medzi EMS a EMAS Definovanie pojmu environmentálne vhodný výrobok Podmienky výroby environmentálne vhodných výrobkov Hodnotenie a označovanie environmentálne vhodných výrobkov Typy environmentálnych značiek a vyhlásení na výrobkoch Metódy hodnotenia a označovania EVV vo svete Environmentálna značka - Európsky kvet Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania environmentálne vhodných výrobkov Postup na udelenie práva používať značku EVV Výstupy z doterajšej realizácie Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania environmentálne vhodných výrobkov Trendy environmentálneho označovania do budúcnosti 26 3 ANALÝZA VÝROBY, HODNOTENIA A OZNAČOVANIA ENVIRONMENTÁLNE VHODNÝCH VÝROBKOV V CHEMOLAK, A.S. SMOLENICE História označovania environmentálne vhodných výrobkov v CHEMOLAK, a.s. Smolenice Výroba a používanie environmentálne vhodných typov náterových látok Dôvody uchádzania sa CHEMOLAK, a.s. Smolenice o environmentálnu značku u Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky 31 Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 2

3 3.4 Proces výroby a získania značky environmentálne vhodný výrobok v CHEMOLAK, a.s. Smolenice Technológia výroby vodou riediteľných náterových látok označených environmentálnou značkou EVV Environmentálny audit výroby environmentálne vhodných výrobkov v CHEMOLAK, a.s. Smolenice Posúdenie zhody EVV výrobkov CHEMOLAK,a.s. Smolenice s príslušnou smernicou Analýza vzniknutých problémov a návrhy ich riešení Vymedzenie najväčších vzniknutých problémov Návrhy riešení problémov Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v SR Legislatívna podpora výroby a predaja výrobkov s EVV značkou Vyššia marketingová podpora u verejnosti Podpora zo strany štátu pri štátnych zákazkách 37 4 ZÁVER 38 Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 3

4 1 ÚVOD Pod pojmom životné prostredie chápeme všetko to, čo vytvára prirodzené podmienky existencie organizmov vrátane človeka, nezabúdajúc, že to isté prostredie má byť predpokladom a základom ich ďalšieho vývoja. Zložkami patriacimi do životného prostredia sú najmä, pôda, voda, vzduch, horniny, organizmy a prírodné zdroje. V súčasnosti však neustále počúvame a sledujeme opakujúce sa správy a prognózy o zhoršujúcom sa stave týchto zložiek životného prostredia. Za týmto všetkým môžeme vidieť osobnostné záujmy uspokojovania našich potrieb prostriedkami priemyselnej výroby, ktoré vnášajú do životného prostredia také fyzikálne, chemické, biologické a energeticko-materiálové toky, ktoré svojím pôsobením, alebo značným množstvom majú negatívny a niekedy až zničujúci vplyv na životné prostredie. Spoločnosť vo vlastnom záujme musí dbať o ochranu a zlepšovanie kvality životného prostredia, čím sa zabezpečia aj základné práva občanov. Právom každého občana Slovenskej republiky je právo na priaznivé životné prostredie vyplývajúce z Ústavy Slovenskej republiky, takéto resp. obdobné práva ľudí sú zaručené aj v iných ústavách krajín sveta a sú vymedzené aj v medzinárodne platných dokumentoch. Okrem tohto práva však netreba zabúdať na aj na povinnosti, medzi ktoré patrí, povinnosť chrániť a zveľaďovať životné prostredie. Musíme si uvedomiť, že každý človek sa má snažiť, v rámci svojich možností a schopností o užitočné využívanie prírodných zdrojov pri uspokojovaní svojich materiálnych potrieb v takej miere, aby neohrozoval a nepoškodzoval životné prostredie. Úsilím všetkých ľudí môžeme zabezpečiť postupnú stabilizáciu súčasného stavu a v ďalších krokoch celkové zlepšenie, potrebné na prežitie budúcich generácií. Táto skutočnosť je v celosvetovom meradle zohľadnená v dokumentoch, ktoré boli prijaté na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v Rio de Janeiro a Svetovom Summite o trvalo udržateľnom rozvoji v Johannesburgu. Tieto dokumenty ako napr. Agenda 21 poukazujú a dávajú návody na trvalo udržateľný rozvoj ako na základ, ktorý nám môže pomôcť dosahovať efektívny rast ekonomiky spolu s čistým a zdravým životným prostredím. Výsledky z týchto konferencií sú v Slovenskej republike rozpracované v dokumente Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja, kde sú pridelené čiastkové úlohy jednotlivým ministerstvám, zodpovedajúcim za ich príslušnú realizáciu a sledovanie. Medzi tieto úlohy patrí aj príprava zákonov, ktoré majú motivovať výrobcov a kupujúcich, environmentálne vyrábať resp. kupovať výrobky a služby, čo najmenej škodiace jednotlivým zložkám životného prostredia. Dokumenty, týkajúce sa trvalo udržateľného rozvoja boli a neustále sú prijímané aj v Európskej únii, pričom v dnešnej dobe prichádza, aj k ich postupnému Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 4

5 revidovaniu a tieto s ohľadom na integračné ambície Slovenskej republiky, sú postupne zapracovávané do nášho právneho poriadku. V krajinách, v ktorých sa presadzujú tieto dôležité zmeny sa začína hovoriť o tzv. environmentálnej politike štátov. Environmentálna politika sa presadzuje najmä u priemyselne najvyspelejších krajín, pretože si uvedomujú stav súčasnej deštrukcie životného prostredia. Cieľom tohto transformačného procesu environmentálnej politiky je predovšetkým zvyšovanie efektívnosti výrobných a spotrebiteľských aktivít vo vzťahu k životnému prostrediu. Ide najmä o zníženie spotreby materiálov a energií na zabezpečenie jednotkového množstva výrobkov a služieb a s tým spojená minimalizácia spotreby neobnoviteľných zdrojov, redukcia tvorby emisií, odpadov a to v celom životnom cykle výrobkov ponímajúc etapy výrobného, distribučného a spotrebiteľského procesu. Vo svete sa do povedomia ľudí čoraz častejšie dostávajú vládne programy známe ako minimalizácia odpadov, čistejšia produkcia, dobré hospodárenie, zelené produkty a najnovšie aj environmentálny konzumerizmus. V rámci Európskej únie má byť zverejnená Zelená kniha o integrovanej výrobkovej politike, ktorá by mala poskytnúť rámec, pomáhajúci dosiahnuť stanovené environmentálne priority, ciele a zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Má sa vychádzať z toho, že výrobok, ktorý je reálnym obrazom materiálno-energetickým a finančných tokov, trvalo udržateľného vývoja, je hodnotiacim, ale aj regulačným faktorom. Integrovaná výrobková politika má teda pôsobiť v rámci trhových síl a má stimulovať transformáciu trhu k trvalej udržateľnosti. Z hľadiska právnych prepisov týkajúcich sa ochrany životného prostredia vyskytujúcich sa v Európskej únii preberaných do našej legislatívy sa upúšťa tradičnej formy príkazov a zákazov a následnej kontroly a prípadného uplatňovania sankcií zo strany štátu. Ťažiskom zabezpečovania plnenia požiadaviek právnych predpisov sa presúva na [1]: aktívny prístup organizácií - pri identifikácii, hodnotení a riadení možných rizík a environmentálnych vplyvov, vyplývajúcich z ich činnosti, vrátane navrhovania a realizovania potrebných opatrení, a to už v štádiu pred začatím takejto činnosti a v potrebnej miere prirodzene i počas jej vykonávania, na aktívnejšiu účasť verejnosti - pri posudzovaní predpokladaných environmentálnych vplyvov, pri povoľovaní činností a do určitej miery aj pri ich realizácii. Tu rozlišujeme dve skupiny právnych predpisov, a to aj pôvodné právne predpisy preukazovania plnenia požiadaviek a prípadných sankcií, ktoré sú a zostávajú nevyhnutné. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 5

6 Druhým typom sú však novodobé právne predpisy tzv. mäkkého práva, ktorými sa umožňuje dobrovoľná účasť na systémoch proaktívneho správania sa organizácií z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a ich otvoreného dialógu s verejnosťou, pre ktoré ustanovujú len právny rámec. Takýmito prepismi sú v slovenskom právom poriadku zákony o systéme environmentálneho orientovaného riadenia a auditu a o environmentálnom označovaní výrobkov, ktoré boli prebrané s príslušných nariadení Rady EÚ. S predpokladom do budúcnosti možno očakávať značný vplyv a podporu zo strany štátu, resp. EÚ pri využívaní týchto environmentálnych manažérskych systémov, alebo pri používaní ekolabelingu na výrobkoch a službách. Tieto prostriedky môžu mať v budúcnosti veľký vplyv na konkurenčný boj medzi firmami a ich následný rast, alebo zánik. Dôležitým bude najmä schopnosť ovplyvniť potenciálneho zákazníka, pretože pri súčasnej saturácii tovarov a služieb na trhu, ktorý sa vyskytuje v Európe to môže byť veľmi ťažké. Jedným z možných vplyvných faktorov môže byť aj environmentálna značka, ktorej vplyv bude narastať s informovaním verejnosti, ale aj so zvyšujúcim sa množstvom výrobkov označených environmentálnou značkou. Z dôvodu týchto skutočností som sa rozhodol napísať túto prácu, do ktorej som snažil vložiť informácie o skutočnostiach, ktoré by mohli pomôcť firmám, alebo podnikom pri snahe o získanie environmentálnej značky, ako aj o systémoch environmentálneho manažérstva, ktoré sa tiež používajú a súvisia s ekolabelingom. Pri analýze výroby, hodnotenia a označovania environmentálneho vhodných výrobkov v CHEMOLAK, a.s. Smolenice som zistil určité problémy pri ich zavádzaní a snažil som sa navrhnúť ich prípadné riešenia. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 6

7 2 VÝROBA, HODNOTENIE A OZNAČOVANIE ENVIRONMENTÁLNE VHODNÝCH VÝROBKOV V terajších podmienkach sa do povedomia manažmentu firiem dostáva globalizácia trhu, vznik veľkých trhových zoskupení, akým je napr. trh EÚ a z toho vyplývajúce veľké možnosti na export výrobkov a služieb. Nemožno pritom zabudnúť na obrovskú konkurenciu, ktorá má rovnaké možnosti a šance dosiahnuť čo najvyšší zisk. Konkurencieschopnosť a úspešnosť výrobkov a služieb závisí od výskumu, inovácie a výroby týchto produktov. Do popredia sa dostávajú výrobky a služby, ktorých vplyv na životné prostredie je menší ako u porovnateľných výrobkov. Tieto výrobky, ktoré sú následne označené environmentálnou značkou po splnení stanovených kritérií, začínajú byť postupne preferované spotrebiteľmi. Tento fakt núti výrobcov zamyslieť sa nad svojou produkciou a jej prípadnou inováciou. V budúcnosti možno očakávať omnoho väčší dopyt spotrebiteľov po takýchto výrobkoch a službách. V podmienkach výroby, ktoré sú určované stále novšími a prísnejšími zákonmi a nariadeniami sa musia podniky začať správať environmentálne voči životnému prostrediu. Proces environmentálneho správania sa a systémového prístupu podnikov je riadený a kontrolovaný manažmentom, ktorý si uvedomuje potrebu toho, aby si zákazníci urobili dobrú mienku o podniku, pretože prípadná negatívna reklama v médiách môže mať v terajšej dobe značný vplyv na dopyt po jej výrobkoch alebo službách. Ak sa firma správa ohľaduplne, tak tento systém správania sa označujeme ako systém environmentálneho manažérstva. Spomenuté systémy environmentálneho manažérstva a výroba environmentálne vhodných výrobkov s ich následným označovaním patria medzi tzv. dobrovoľné nástroje environmentálnej politiky presadzovanej v súčasnosti s očakávajúcim efektom v budúcnosti [1]. 2.1 Výroba environmentálne vhodných výrobkov Výroba environmentálne vhodných výrobkov je úzko spojená s použitou technológiou, jej prípadnou inováciou, alebo potrebou zavedenia nového technologického postupu výroby, ktorý bude spĺňať všetky požiadavky kladené na ochranu životného prostredia, ako aj na samotné požadované parametre u daného výrobku. Z daného vyplýva, že podnik, ktorý by vyrábal výrobky s požadovanými parametrami, ale pri výrobe by značne poškodzoval životné prostredie, nemôže dostať značku EVV na svoj výrobok. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 7

8 Podnik sa preto musí správať systémovo k životnému prostrediu - musí mať zavedený systém environmentálneho riadenia, ktorý môže, ale nemusí byť certifikovaný odbornou organizáciou. Toto je nutný predpoklad, ale nie postačujúci na získanie príslušnej environmentálnej značky na daný výrobok. Druhým predpokladom je splnenie požadovaných parametrov príslušnej smernice danej výrobkovej skupiny. Dôležitým je teda aj samotný EVV výrobok a jeho celkový vplyv na okolie. Vo svete existujú a používajú sa prevažne dva systémy environmentálneho manažérstva, ktoré sú značne podobné a čiastočne v sebe zahŕňajú, alebo nadväzujú na ekolabeling, čím sa navzájom doplňujú. Môžu však existovať a aj existujú nezávisle od seba Systémy environmentálneho manažérstva Environmentálne manažérstvo je relatívne mladý dobrovoľný nástroj environmentálnej politiky. Tradiční znečisťovatelia životného prostredia dobrovoľne prijímajú záväzky na zníženie záťaže životného prostredia, za čo sú vo vyspelom trhovom prostredí ohodnotení. Dôveryhodnosť a efektívnosť prijatých záväzkov na zlepšenie životného prostredia si vyžaduje zapojenie nezávislých overovacích organizácií. Zmenou svojho správania bývalí znečisťovatelia očakávajú, že sa zmení vzťah k nim zo strany štátnych orgánov, verejnosti alebo ich partnerov. V súčasnosti sú najpoužívanejšie dva systémy, a to EMS vo svete a EMAS v Európskej únii. Základným nástrojom dorozumenia sa vo svete sú medzinárodné technické normy ISO radu Systémy environmentálneho manažérstva - EMS. V krajinách Európskej únie je zavádzanie environmentálnych manažérskych systémov upravené Nariadením Európskeho parlamentu a Rady č.761/2001 z , ktoré umožňuje dobrovoľnú účasť organizácií na schéme EMAS (EMAS II), ktoré novelizovalo Nariadenie Rady 1836/93/EEC o dobrovoľnej účasti priemyselných podnikov v schéme Spoločenstva pre environmentálny manažment a audit - EMAS I [1]. Počet organizácií certifikovaných v EMS a EMAS je v prílohe č.1 [3]. Environmentálne manažérstvo vyžaduje štruktúrovaný, sústavný a systematický prístup na všetkých úrovniach podniku. Takáto koncepcia environmentálneho manažérstva predstavuje dynamický, periodicky sa opakujúci proces, ktorého základnými zložkami sú: plánovanie - zavedenie/realizácia - kontrola - hodnotenie/zlepšenie. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 8

9 Plánovanie Hodnotenie Politika sústavného zlepšovania Zavedenie Kontrola Obr.č.1: Základný model EMS [2] EMS - Systém environmentálneho manažérstva - ISO Medzinárodné organizácie pre normalizáciu na základe záverov Summitu Zeme spolu s Medzinárodnou elektrotechnickou komisiou vytvorili poradnú skupinu, ktorá sa začala zaoberať environmentálnym manažérstvom. V roku 1993 vznikol technický výbor ISO/TC 207 environmentálne manažérstvo, ktorý sa začal zaoberať prípravou noriem - radu Systémy environmentálneho manažérstva. Ich zavádzanie do sústavy STN sa začalo a prebieha v období, keď boli uvedené normy vo forme konečného návrhu [1]. Slovenská agentúra životného prostredia - Centrum odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva (SAŽP - COHEM) sa podieľa na činnosti Technickej normalizačnej komisie č. 72 Environmentálne manažérstvo, pri tvorbe plánu normalizačných úloh a riešení realizácie noriem radu ISO do sústavy STN [3]. Technická norma STN EN ISO :1996 [7] Systémy environmentálneho manažérstva. Špecifikácia s návodom na použitie je kľúčovou normou, ktorá stanovuje požiadavky na systém environmentálneho manažérstva. Špecifikácia obsahuje [4]: záväzok vrcholového manažmentu k EMS, plánovanie EMS, zavedenie EMS, udržiavanie a neprestajné zlepšovanie EMS, preskúmanie EMS manažmentom s cieľom stanoviť jeho vhodnosť, primeranosť a efektívnosť a vypracovať odporúčania na dosiahnutie neprestajného zlepšovania environmentálnej politiky. Podľa uvedenej normy zavedený systém organizácie môže certifikovať príslušný akreditovaný certifikačný orgán - nezávislá tretia strana. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 9

10 EMAS - Systém environmentálneho manažérstva a auditu V súčasnosti platí Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č.761/2001 z tzv. EMAS II, ktorý nahradil Nariadenie Rady č. 1836/93 tzv. EMAS I. Nariadením EMAS II sa zavádzajú napríklad tieto zmeny [4]: systém EMAS II je otvorený pre všetky typy organizácií, nielen pre organizácie z vybraných odvetví priemyslu, podstatne sa zjednocuje systém EMAS II podľa tohto nariadenia so systémom EMS podľa noriem STN ISO EN radu , upresňujú sa náležitosti žiadosti o registráciu organizácie, úvodného environmentálneho preskúmania, spresňujú sa náležitosti environmentálneho vyhlásenia a lehoty jeho overenia akreditovaným environmentálnym overovateľom, zriaďujú sa mechanizmy na jednotnú aplikáciu a interpretáciu systému a jednotlivých požiadaviek, vrátane akreditácie environmentálnych overovateľov a dozoru nad ich činnosťou a prípadného vykonávania takejto činnosti v inom členskom štáte, než v ktorom boli akreditovaní, zavádzajú sa dve verzie loga EMAS a určuje sa forma a spôsob použitia týchto verzií, skracujú sa lehoty na oznamovanie Komisii EÚ organizácií registrovaných v systéme ako aj akreditovaných environmentálnych overovateľov, doterajšia možnosť podpory malých a stredných podnikateľov pri zapájaní sa do systému sa mení na povinnosť členských štátov prijať potrebné opatrenia v tejto oblasti. Princípy a nariadenia obsiahnuté Nariadení EMAS II [4]: zavádza sa jednotný systém environmentálneho manažérstva a auditu v rámci celého spoločenstva, ustanovuje sa aj systém na zabezpečenie jednotnej interpretácie a aplikácie všetkých princípov a ustanovení - zriadením fóra zloženého z akreditačných orgánov, zavedením pracovných porád zástupcov kompetentných orgánov, povinnosť členských štátov zasielať Komisii určité informácie a právo Komisie vydávať určité informácie resp. usmernenia, EMAS je založený na princípe dobrovoľnosti, ustanovujú sa aj podmienky a povinnosti na udržanie sa v EMAS, Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 10

11 vytvárajú sa nástroje na objektívnu kontrolu environmentálneho správania sa organizácií, široká informovanosť a otvorený dialóg s verejnosťou, vzťah k európskym a medzinárodným normám a osobitným právnym predpisom EÚ v oblasti starostlivosti o ŽP, podpora malých a stredných podnikateľov na úrovni členských štátov pri začleňovaní do EMAS, ustanovenie primeraných sankcií za porušenie niektorých povinností a systém poplatkov za úkony spojené s EMAS, zavádza sa jednotné logo, ktoré môžu používať organizácie zapísané v EMAS a ustanovujú sa základné podmienky pre jeho používanie. Vzrastajúci stav a vývoj EMAS v Európe je v prílohe č.2 [2]. Toto Nariadenie týkajúce sa EMAS je prevzaté do slovenského právneho poriadku zákonom č. 468/2002 Z.z. z 25.júna 2002 o systéme environmentálne orientovaného riadenia a auditu, ktorý nadobudol účinnosť 1.decembra 2002 okrem 20, ktorý nadobudne účinnosť dňom platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k Európskej únii a Európskym spoločenstvám [5]. V príloha č. 3 obsahuje predmetné znenie zákona [6] Rozdiely medzi EMS a EMAS Obidva dokumenty vychádzajú zo spoločného princípu, t.j. iniciovať aktívny prístup podnikov k zlepšovaniu svojho vzťahu k životnému prostrediu, líšia sa tým, že niektoré prvky systému jeden dokument vyžaduje a druhý ich odporúča. Norma ISO [7] pripúšťa zaviesť systém len v časti podniku. S ohľadom na poslanie týchto systémov je však neprípustné vyradenie prevádzok problematických z hľadiska životného prostredia. Ďalej v Norme ISO nie je povinné úvodné preskúmanie, ale jeho uplatnenie vyplýva s potreby poznania a pochopenia environmentálnych problémov podniku - aké sú, odkiaľ pochádzajú, ako vznikajú, ktoré sú vážnejšie ako ostatné, prečo majú vplyv na životné prostredie. Presné a efektívne vykonanie počiatočnej environmentálnej kontroly je nevyhnuté pre platnosť systému, pre správne riadenie problémov a činnosti. V Norme ISO je verejne prístupná len environmentálna politika, ktorá predstavuje pomerne obecný dokument, kým v Nariadení sa vyžaduje verejný prístup k politike a programom formou environmentálneho prehlásenia. Nestranné posúdenie systému vykoná podľa Normy ISO certifikačný orgán a podľa Nariadenia akreditovaný environmentálny Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 11

12 overovateľ; najviac verifikuje environmentálne vyhlásenie podniku, ktoré musí byť pravidelne aktualizované. Najdôležitejšie rozdiely medzi EMS a EMAS sú v tab.č.1. Tabuľka č.1: Najdôležitejšie rozdiely medzi EMS a EMAS [2] Rozsah Norma EN ISO Nariadenie EMAS II Zavedenie systému Je možné i v časti podniku V celom podniku(na jednom mieste) Úvodné environmentálne preskúšanie Doporučené Povinné Register aspektov -vplyvov Doporučený Požadované Environmentálne vyhlásenie Nepožadované Povinné Zakončenie procesu Certifikácia Overenie environmentálneho vyhlásenia Cyklus procesu Nie je stanovený Stanovený - najdlhšie trojročný Aplikovateľnosť globálny Členské štáty EÚ Porovnanie týchto dvoch systémov EMS a EMAS vedie k záveru, že oba systémy sú obsahovo podobné a líšia sa v podstate formálnou stránkou. Len výnimočne sa používajú oba systémy hodnotenia, väčšinou je v každom štáte preferovaný jeden zo systémov. Výhodou systémov založených na normách radu ISO je všeobecný charakter, možnosť certifikácie prakticky v každej krajine a tiež možnosť využitia v oblasti služieb. Ako všetky normy však počas vymedzenej doby platnosti zachovávajú nezmenené kritériá. Pri ekoauditoch je postup kontinuálneho zlepšovania ochrany ŽP kontrolovaný štátom prostredníctvom registrácie v programe EMAS a zverejnením vyhlásenia o ekoaudite má verejnosť lepšiu možnosť hodnotenia vplyvu organizácie na ŽP. Úloha štátu pri zavádzaní aktivít typu EMAS/EMS sa väčšinou neobmedzuje len na utvorenie inštitucionálneho zázemia (utvorenie kompetentného a akreditačného orgánu), ale rozvíja programy podpory týchto systémov a zabezpečuje implementovanie národných noriem. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 12

13 2.1.2 Definovanie pojmu environmentálne vhodný výrobok Presné zadefinovanie pojmu EVV a jeho poznanie je významné najmä z hľadiska výrobcu, ktorý by chcel vyrábať EVV výrobky, ako aj z hľadiska spotrebiteľa, ktorý by takýto výrobok uprednostnil pri kúpe. Environmentálne vhodný výrobok je taký výrobok, ktorý podstatne menej zaťažuje životné prostredie v porovnaní s ostatnými výrobkami rovnakých funkčných a úžitkových vlastností. Všetky výrobky musia spĺňať určité požiadavky, ktoré vychádzajú z právnych predpisov. U environmentálne vhodných výrobkov sa však predpokladá splnenie vyšších požiadaviek ako stanovujú právne predpisy. Je dôležité si uvedomiť, že toto environmentálne označenie sa nevzťahuje na skupiny výrobkov, ktoré vôbec neohrozujú, alebo len nepatrnou mierou ohrozujú životné prostredie. Skôr sa zameriava na také skupiny výrobkov, ktoré sú relatívne škodlivé pre životné prostredie. V takýchto prípadoch voľba alternatívnych výrobkov, u ktorých sa obmedzuje, resp. podstatnou mierou redukuje škodlivý dopad na životné prostredie má vysoký význam [3]. Treba zdôrazniť, že environmentálnu značku si zaslúži iba výrobok, ktorý môže byť v prísnom posudzovaní hodnotený ako environmentálne vhodný po celý cyklus svojej existencie - od surovín, cez výrobu a použitie až po recykláciu alebo zneškodnenie odpadu - so snahou minimalizovať nepriaznivé vplyvy na životné prostredie v každom štádiu. Výrobky ovplyvňujú prostredie po dobu svojej existencie rôznymi spôsobmi a v rôznej miere. Pri ich hodnotení sa preto musí prihliadať k celkovému dopadu na životné prostredie v priebehu všetkých častí, resp. štádií životného cyklu. Hodnotí sa dopad na zložky životného prostredia (vzduch, voda, pôda), obsah škodlivých látok v týchto zložkách, energetická náročnosť, tvorba a spracovanie odpadov, spotreba surovín, vplyv na ľudské zdravie a iné. Hodnotená je aj trvanlivosť, opraviteľnosť a bezpečnosť výrobku. Vzhľadom na zložitosť hodnotenia vplyvov je veľmi obtiažne porovnávať všetky hľadiská pôsobenia jednotlivých výrobkov na životné prostredie a stanoviť z toho nejaký environmentálne najlepší výrobok v danej výrobkovej skupine. Preto sa stanovuje hodnotenie niekoľko rozhodujúcich požiadaviek a kritérií. Pri ich správnej voľbe sú potom výrobky vo vzťahu k životnému prostrediu relatívne porovnateľné Podmienky výroby environmentálne vhodných výrobkov Zásady a podmienky výroby EVV pre určitú kategóriu výrobkov sú uvedené v príslušných smerniciach uverejňovaných vo vestníkoch Ministerstva životného prostredia SR. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 13

14 V prílohe č. 6 je uvedený zoznam platných smerníc s odkazom na príslušné vestníky MŽP SR, v ktorých sú ich presné znenia. V daných smerniciach sú uvedené základné a špecifické požiadavky. Je dôležité tieto požiadavky splniť, pretože sa splnenie týchto požiadaviek overuje nezávislou organizáciou, ktorá následne vydáva rozhodnutie o splnení resp. nesplnení kladených požiadaviek. Toto rozhodnutie je základom pre Komisiu, ktorá následne odporučí ministrovi ŽP udeliť resp. neudeliť právo na používanie značky EVV [1]. Treba si uvedomiť, že tieto požiadavky zohľadňujú súčasnú úroveň vedy a techniky a pre výrobcu sú prakticky dosiahnuteľné, niekedy však môžu znamenať zvýšenie nákladov na prípadné inovácie [4]. Z poznania tohto vieme určiť, aké sú podmienky výroby pre konkrétnu skupinu výrobkov. Podmienky výroby možno rozdeliť na dve časti, ktoré daný výrobok a výroba spĺňa: 1. základné požiadavky - daný výrobok je skúmaný a zisťuje sa či spĺňa kritériá danej smernice, ktorá odpovedá danému typu výrobku. Medzi základné požiadavky patria najmä funkčné a úžitkové vlastnosti overovaného výrobku s ohľadom na platné technické normy, prípadne predpisy v oblasti ochrany zdravia, spotrebiteľa, bezpečnosti, ochrany a tvorby ŽP, vzťahujúce sa na výrobok a jeho výrobu. 2. špecifické požiadavky - kontrolujú sa látky, typy zlúčenín a prípadne množstvá, ktoré príslušná smernica uvádza, a to buď použitých resp. vôbec nepoužitých pri výrobe, alebo nachádzajúcich sa vo výrobku pred a prípadne po aplikácii v limitoch neprekračujúcich stanovené množstvá uvedených v smernici. Z predchádzajúceho vyplýva, že daný podnik nemôže získať značku EVV na daný výrobok, ktorý by spĺňal špecifické požiadavky z príslušnej smernice, ak by výrobok nesplnil technické požiadavky na funkčnosť, alebo ak by sa podnik pri výrobe nesprával environmentálne. Základom nato, aby sme vyrábali EVV je teda výrobok a cieľom je v podstate naplánovať výrobu. Naplánovanie výroby spočíva v použití technológie, ktorá pri výrobe EVV zabezpečí rovnaké funkčné a úžitkové vlastnosti ako obdobné výrobky, ale zároveň splní vyššie požiadavky na parametre výrobku a technologickú nezávadnosť výroby s ohľadom na ŽP, ktoré sú určené v smerniciach vydaných organizáciami, ktoré potom následne po splnení kritérií udeľujú príslušné environmentálne značky. Je dôležité uvedomiť si, že podnik nemusí mať zavedený systém environmentálneho manažérstva, ak chce získať značku EVV, ale jeho správanie sa voči ŽP musí byť takmer totožné ako keby tento systém mal zavedený. Z hľadiska zákona č. 469/2002 Z.z. o Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 14

15 environmentálnom označovaní výrobkov [6] je výhodné, aby podnik mal zavedený a certifikovaný tento systém, pretože mu umožňuje platenie nižších poplatkov za používanie značky EVV. Uvedené vyplýva z 9 ods.8 tohto zákona, ktorý je v prílohe č.4 [6]. Toto je len výhoda z hľadiska značky EVV. Výhody týchto certifikovaných systémov sú však ešte omnoho väčšie. Viď príloha č.3, zákon o systéme environmentálneho riadenia a auditu. 2.2 Hodnotenie a označovanie environmentálne vhodných výrobkov Hodnotením a označovaním EVV výrobkov sa zaoberajú v rôznych krajinách zvyčajne špecializované odborné štátne, ale aj súkromné inštitúcie, ktoré predkladajú a vytvárajú smernice, v ktorých sú uvedené príslušné požiadavky kladené na výrobok. Po splnení týchto požiadavok a ich následnom overení príslušnou organizáciou, za predpokladu environmentálneho správania sa podniku, je následne udelená príslušná environmentálna značka. Táto značka sa udeľuje na určitý časový interval, po ktorého skončení sa môže udeliť znovu. Treba však vedieť, že za používanie danej značky sa platí stanovený poplatok, zvyčajne v závislosti od hodnoty predaného výrobku označeného touto značkou. Tento poplatok je určený predovšetkým na propagáciu danej značky a podporu kúpy takéhoto výrobku medzi spotrebiteľmi. Daná organizácia vydávajúca smernice, tieto smernice s určitým časovým intervalom pravidelne aktualizuje v náväznosti na pokrok vedy a techniky a samozrejme vydáva aj nové smernice na iné typy výrobkových skupín Typy environmentálnych značiek a vyhlásení na výrobkoch Normy radu ISO ( ) sa považujú za základ, ktorý sa používa pri environmentálnych typoch značiek a vlastných vyhlásení tvrdení o environmentálnych vlastnostiach. Pri pohľade na pulty preplnené spotrebným tovarom určite neunikne spotrebiteľovi popri cene množstvo a rozmanitosť environmentálnych symbolov, ktorými sú často označené obaly výrobkov. Na našom trhu môžeme nájsť asi 20 druhov rôznych symbolov, ktoré pri letmom pohľade môžu vyzerať ako environmentálne značky. Niektoré hrdo prezentujú environmentálnu prijateľnosť výrobku na prednej strane, iné sa len okrajovo dotýkajú environmentálnej úrovne výrobku, alebo sa dokonca snažia zviesť pozornosť spotrebiteľa na symbol (obrazec) vymyslený výrobcom alebo dovozcom za účelom vlastného prospechu. Preukázateľne vierohodná Environmentálna značka je v Slovenskej republike udeľovaná podľa daných kritérií. Značka Environmentálne vhodný výrobok - EVV patrí k programom Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 15

16 tzv. druhej generácie, prinášajúcim dvojitý zisk hospodársky aj environmentálny. Spotrebiteľovi značka EVV poskytuje štátom garantovanú informáciu o minimalizovanom negatívnom vplyve daného výrobku na životné prostredie. Výrobok je hodnotený počas celoživotného cyklu - od surovinových zdrojov, cez výrobu, použitie až po recykláciu a jeho zneškodnenie ako odpadu. Výrobok, ktorému má byť udelené právo používať značku EVV, musí vyhovovať základným a špecifickým požiadavkám uvedeným v smernici pre príslušnú výrobovú skupinu. Právo používať značku EVV okrem výrobkov možno udeliť aj konkrétnej technológii, službe, programu alebo akcii. Značka je vlastníctvom Ministerstva životného prostredia SR a má verejnoprávnu povahu. Jej grafický tvar je uvedený v prílohe č.7 a aj v kapitole Značka Slovak Gold (obr.č.2) nie je environmentálna značka. Jej cieľom je zvýšenie konkurencie medzi jednotlivými výrobcami v prospech kvality. Výrobky alebo služby uchádzajúce sa o certifikát ochrannej značky a zlatú medailu Slovak Gold musia spĺňať všeobecné záväzné predpisy pre uplatnenie na slovenskom trhu. Musia byť splnené technické parametre, úžitkové vlastnosti, energetická náročnosť a aj úroveň dizajnu. O prepožičaní certifikátu značky rozhoduje komisia. Veľmi častým symbolom environmentálneho značenia je Möbiova slučka - Möbius loop (obr.č.3) prezentovaná na výrobkoch a ich obaloch v niekoľkých variáciách (normálna, obrysová, obrátená tlač, alebo v pozadí tmavého kruhu). Bez dodatočnej informácie znamená, že výrobok je recyklovateľný. S číselným percentuálnym údajom táto značka vyjadruje podiel recyklovaného materiálu. Percento recyklovaného obsahu výrobku a obalu sa stanovuje oddelene a nesmie sa zlučovať. Dodatočná informácia môže zahŕňať aj identifikáciu materiálu. Obr.č.2: Značka Slovak Gold [3] Obr.č.3: Möbiova slučka [3] Výrobky objavujúce sa na slovenskom trhu sú mnohokrát označované značkou zeleného listnatého stromu v kruhu s názvom Ekologický výrobok (obr.č.4). Táto značka nie je Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 16

17 garantovaná žiadnym štatutárnym orgánom. Výrobca touto značkou upozorňuje spotrebiteľov na výrobky, ktoré podľa svedomia výrobcu nezaťažujú životné prostredie vo zvýšenej miere. Najčastejšie sa na našich obaloch objavuje nemecká značka Der grüne punkt (obr.č.5), ktorá nie je environmentálnou značkou, a to ani v Nemecku. Tam znamená, že výrobca takto označených jednorázových obalov prispieva na ich zber. S environmentálnou úrovňou výrobku inak nesúvisí. Tzv. Odhadzujúci panáčik (obr.č.6) tiež nie je environmentálna značka. Znamená len toľko, že výrobca radí spotrebiteľovi, aby použitý obal hodil do koša, t.j. znamená radu spotrebiteľovi, že ak hodí obal do koša, koná v súlade so zákonom. Obr.č.4: Značka Ekologický výrobok [3] Obr.č.5: Značka Der grüne punkt [3] Obr.č.6: Značka Odhadzujúci panáčik [3] Metódy hodnotenia a označovania EVV vo svete Väčšina priemyselne vyspelých krajín sveta má vytvorené inštitucionálne organizácie zaoberajúce sa hodnotením a označovaním EVV. Tieto značky môžeme rozdeliť podľa toho či sú iba národnými alebo nadnárodnými. Je dôležité si upozorniť na fakt, že napr. slovenský výrobca môže žiadať a dostať environmentálnu značku, ktorá sa udeľuje v Nemecku (Modrý anjel) na svoj výrobok. Je to výhodné najmä vtedy, ak daný výrobca prevažnú časť produkcie vyváža do danej krajiny (napr. Nemecka), pretože spotrebitelia v danej krajine nepoznajú národnú environmentálnu značku krajiny, v ktorej je produkt vyrobený. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 17

18 Určitou výhodou sú nadnárodné environmentálne značky, pretože jedna environmentálna značka platí vo viacerých krajinách, čím sa zvyšuje informovanosť verejnosti a zjednodušuje sa tento proces hodnotenia a označovania pre výrobcov exportujúcich tovar mimo svojho štátu. Charakteristiky niektorých národných environmentálnych značiek [4]: Modrý anjel - nemecké environmentálne označenie, ktoré vzniklo v roku Vedením sú poverené 3 inštitúcie: federálny úrad pre životné prostredie, Nemecký inštitút pre zabezpečenie kvality a labelingu a Komisia pre označovanie. Dnes zahŕňa okolo 80 % výrobkových skupín. Viac ako 1000 organizácií označuje touto značkou asi 4350 svojich výrobkov. Z toho 16% výrobkov je z dovozu od cca 15% zahraničných organizácií Ekologicky šetrný výrobek - Environmentálny systém v Českej republike vznikol z iniciatívy Ministerstva životného prostredia ČR a Ministerstva priemyslu a obchodu ČR a bol schválení uznesením vlády č. 159/93. Na základe tohto uznesenia bol 14. apríla 1994 vyhlásení Národní program označování výrobku ochrannou známkou Ekologicky šetrný výrobek. Koncepcia Programu bola vymedzená tak, aby bol čo najviac v súlade s programom ES a krajín OECD. Výkonným pracoviskom pre zabezpečenie programu je Český ekologický ústav - Agentúra pre ekologicky šetrné výrobky. V rámci programu bolo vypracovaných 26 smerníc a značkou EŠV bolo ocenených 97 výrobkov. Umweltzeichen Bäume - rakúska značka vytvorená v roku 1991 Ministerstvom pre životné prostredie, mládež a rodinu. Kritériá pokrývajú výrobky a výrobné procesy. Zmluva na značku platí len 1 rok. Touto značkou je ocenených 34 výrobkov z 23 spoločností. Prijatelj okoliša - systém environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v Chorvátsku vznikol v roku Ocenené výrobky sú označené environmentálnou značkou Prijatelj okoliša. Environmentálne kritériá sú vypracované pre 34 výrobkových skupín. Kornyezetbarát termék -životnému prostrediu priaznivý výrobok - environmentálna značka Maďarska. Maďarská vláda ustanovila rezolúciou z systém pre kvalitu a hodnotenie výrobkov. Garantom programu je Ministerstvo životného prostredia a územného rozvoja MR a výkonným orgánom je Verejnoprospešná spoločnosť pre Životnému prostrediu priaznivý výrobok. NF Environment - francúzsky systém vznikol v roku Vedením tohto systému je poverená francúzska asociácia AFNOR, rozhodnutiami sa zaoberá výbor v spolupráci s poradným výborom. Kritériá sú ustanovené na základe analýzy životného cyklu, na rozhodnutí sa podieľa priemysel spolu s úradmi. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 18

19 Stichting Milieukeur - holandské environmentálne označovanie bolo založené v roku 1992 z iniciatívy Ministerstva pre ekonomiku a životné prostredie. Environmentálne kritériá sú určované na základe výskumu špecializovaného výskumného inštitútu. V Holandsku je označených 32 výrobkov z 26 spoločností. Väčšina z nich sa týka papierových výrobkov. AENOR Medio Ambiente - španielska značka vznikla v roku 1993 za podpory Španielskej asociácie pre normalizáciu a certifikáciu / AENOR/. Ekologické kritériá sa ustanovujú na základe kompletnej analýzy životného cyklu výrobku. AENOR určuje ďalšie uvažované skupiny výrobkov, ktoré by mali byť samostatné, rozdielne od skupín výrobkov v Schéme spoločenstva. Zelený tuleň (Green Seal)- je program v USA vedie ho súkromná spoločnosť, ktorá spolupracuje so stovkou environmentálnych partnerov, vrátane verejných úradov alebo agentúr. Táto schéma je niekedy využívaná na verejné pozvanie na tender. Vznikla v 1989, pokrýva 50 výrobkových skupín, značkou Zelený tuleň je ohodnotených 234 výrobkov. Kanadský environmentálny výber - vznikol v roku spočiatku bol spravovaný ministerstvom životného prostredia. Postupne bol sprivatizovaný. Kanadský a európsky systém sú si veľmi podobné. Kanadský environmentálny výber zahŕňa 46 výrobkových skupín, značkou bolo ohodnotených viac ako 750 výrobkov. Japonská eko-značka - je spravovaná Asociáciou životného prostredia Nippon od roku v roku 1992 tento systém mal 49 výrobkových skupín a udelených viac ako 2300 značiek. Charakteristiky niektorých nadnárodných environmentálnych značiek [4]: Nordická labuť - škandinávsky systém označovania environmentálne vhodných výrobkov, vznikol v roku Zahrňuje Nórsko, Švédsko, Island, Fínsko. Je to multinárodný systém. Od apríla 1996 táto schéma obsahuje 40 výrobkových skupín, bolo udelených 287 licencií a touto značkou bolo označených viac ako 1000 výrobkov. Európsky kvet - tiež patrí medzi nadnárodné environmentálne značky. Tejto environmentálnej značke je venovaná ďalšia kapitola. V prílohe č.7 sú graficky zobrazené environmentálne značky používajúce sa vo svete. Global Ecollabeling Network (GEN) - nezisková asociácia ekolabelingových organizácií z celého sveta. Má 21 členov a bola založená v roku Združuje programy environmentálneho označovania Ameriky, Ázie, Európy, Oceánie, a Afriky. Prevažujú v nej európske programy. Od roku 1997 je členom Program Nemecka a od roku 1998 aj program Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 19

20 EÚ. Asociácia prijala medzinárodné normy ISO a ako kódex dobrej praxe GEN, tieto normy sa stali základom stanovenia kritérií a certifikácie výrobkov a služieb, ktoré majú menšiu záťaž na životné prostredie ako iné výrobky rovnakých funkčných vlastností. Tieto princípy sú presadzované aj v národnom programe SR, ale Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v SR nie je zatiaľ členom tejto svetovej organizácie [1] Environmentálna značka - Európsky kvet Táto environmentálna značka ako už bolo spomenuté patrí medzi nadnárodné environmentálne značky a má zo všetkých terajších environmentálnych značiek najväčšiu budúcnosť. Vznik tejto značky je spojený s Nariadením Rady EÚ č. 880/92 o schéme Spoločenstva pre udeľovanie environmentálnej značky, respektíve nariadením Európskeho parlamentu a Rady č. 1980/2000 z 17. apríla 2000 o revidovanej schéme Spoločenstva pre udeľovanie environmentálnej značky [4]. V rámci príprav na vstup Slovenskej republiky do EÚ boli do nášho právneho poriadku tieto nariadenia implementované zákonom o environmentálnom označovaní výrobkov č. 469/2002 Z.z. z 25.júna 2002 [6]. Tento zákon nadobudol účinnosť dňa , okrem ustanovení týkajúcich sa udeľovania značky Európsky kvet, ktoré nadobudnú účinnosť až dňom nadobudnutia platnosti o pristúpení SR k EÚ a Európskym spoločenstvám [9]. V tomto zákone je už však zadefinovaná podľa daného nariadenia. Jej vymedzenie je v 10 odsek 1[9]: Environmentálna značka Európskeho spoločenstva - má tvar obdĺžnika rozdeleného zvisle na dve časti. Časť 1 obsahuje v hornej polovici nápis ENVIRONMENTÁLNA ZNAČKA EURÓPSKEJ ÚNIE a pod ním zobrazenie Európskeho kvetu pozostávajúce z vetvičky s dvoma listami na každej strane a z vlastného kvetu tvoreného dvanástimi európskymi hviezdičkami v kruhu, v ktorého strede sa nachádza štylizované písmeno E. V dolnej polovici tejto časti je nápis Udelené tovarom alebo službám, ktoré spĺňajú environmentálne požiadavky na udeľovanie environmentálnej značky EÚ a registračné číslo žiadosti. Časť 2 je určená na informácie o jednom až troch kľúčových environmentálnych aspektoch príslušného výrobku. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 20

21 Obr.č.7: Environmentálna značka Európsky kvet [9] V súčasnosti v oblasti európskeho ekolabelingu: je v platnosti 19 rozhodnutí Komisie EÚ pre výrobkové skupiny, je v príprave 9 rozhodnutí Komisie EÚ pre skupiny výrobkov, je cca 115 výrobkov ocenených značkou európsky kvet. V prílohe č.8 je zoznam smerníc európskeho ekolabelingu a počet udelených práv podľa jednotlivých krajín EÚ a podľa smerníc. Hlavným zámerom revízie okrem prijatia opatrení na zvýšenie všeobecnej výkonnosti programu EÚ boli prijaté opatrenia, ktoré by mali zabezpečiť vyšší záujem a popularitu, než majú národné programy environmentálneho označovania. Revíziou a prípravou výrobkových skupín sa zaoberá Európska ecolabelingová komisia (EUEB), ktorá vznikla na zasadnutí rady ministrov životného prostredia členských krajín EÚ. Kritériá environmentálneho označovania na výrobkové skupiny, ktoré sú rovnaké v národných programoch ako v Schéme EÚ, budú musieť byť zrušené do 5 rokov od prijatia revidovaného nariadenia Schémy EÚ [4] Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania environmentálne vhodných výrobkov Prijatie Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov v Slovenskej republike bolo uznesením vlády SR č. 97 zo 6. februára Program bol vyhlásený ministrom životného prostredia SR s účinnosťou od 15. apríla Koncepcia Národného programu bola vypracovaná na princípoch a zásadách nariadenia Rady č. 880/92 Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 21

22 EEC deklarujúceho schému environmentálneho označovania výrobkov Európskeho spoločenstva [4]. Neskôr po vydaní nového Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady č.1980/2000 z 17. apríla 2000 o revidovanej schéme spoločenstva pre udeľovanie environmentálnej značky bolo toto nariadenie zaradené do nášho právneho poriadku zákonom o environmentálnom označovaní výrobkov č. 469/2002 z 25. júna 2002 s platnosťou od , okrem ustanovení týkajúcich sa udeľovania environmentálnej značky Európsky kvet, ktoré nadobudnú účinnosť až dňom nadobudnutia platnosti zmluvy o pristúpení Slovenskej republiky k európskej únii a európskym spoločenstvám. Národná environmentálna značka Environmentálne vhodný výrobok je zadefinovaná v 6 tohto zákona [9]: Národná environmentálna značka - pozostáva z dvoch kružníc, z ktorých vnútorná kružnica je v spodnej časti prerušená a ukončená vlnovkou. Vo vnútri kružníc je štylizovaný obraz trojvršia s tromi trojuholníkmi a s dvoma vlnovkami, ktoré znázorňujú zložky životného prostredia a pôsobenie orgánov štátnej správy, priemyslu a obchodu v starostlivosti o životné prostredie. V hornej časti medzikružia je nápis Environmentálne vhodný výrobok, v dolnej časti sa uvádza identifikačné číslo výnosu ministerstva pre príslušnú skupinu výrobkov alebo podskupinu výrobkov. Obr.č.8: Grafické prevedenie Národnej environmentálnej značky SR [9] Podstatou národného programu je podľa týchto zásad a princípov vytvorený systém udeľovania environmentálnej značky, spočívajúci v posúdení zhody výrobku s vopred stanovenými environmentálnymi kritériami nezávislou treťou stranou. Je to vlastne program environmentálneho označovania typu I. Zásady a princípy tohto typu I sú štandardizované aj v medzinárodnej norme ISO Medzi základné princípu národného programu patria [1]: dobrovoľnosť, prístupnosť každému žiadateľovi o značku EVV bez ohľadu na štátnu príslušnosť, pozitívna informácia pre spotrebiteľov, výrobcov a dovozcov, dôveryhodnosť, nezávislosť, prehľadnosť a účasť verejnosti, Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 22

23 rovnaký prístup k domácim ako aj k dovozovým výrobkom, plná zhoda s právom a technickými normami, vylúčenie potravín, nápojov a farmaceutických prípravkov, pre ktoré platia osobitné predpisy. Tieto princípy sú kompatibilné s princípmi označovania environmentálne vhodných výrobkov v Európskej únii. Hlavné ciele národného programu sú zamerané na [1]: posilnenie princípov prevencie znečisťovania životného prostredia, podporu rozvoja výroby a spotreby výrobkov s nižšími negatívnymi vplyvmi na životné prostredie, minimalizovanie negatívnych vplyvov na zložky životného prostredia prostredníctvom výrobkov a vzniku odpadov, posilnenie spotrebiteľského vedomia z hľadiska environmentálnych vlastností výrobkov, zefektívnenie vstupov obmedzovaním neobnoviteľných zdrojov a energií, minimalizovanie rizikových faktorov na životné prostredie. Prednosťou tohto programu je schopnosť ovplyvňovať ponuku a dopyt po environmentálne vhodných výrobkoch spotrebného charakteru a pomocou trhových mechanizmov tak pomáhať zmene vzorcov výroby a spotreby. Účinnosť tejto schopnosti sa viditeľnejšie a zreteľnejšie prejaví v dostatočne veľkom a fungujúcom trhovom prostredí. Inštitucionálne zabezpečenie Národného programu [1]: gestorom národného programu je Ministerstvo životného prostredia SR, zastúpené jeho ministrom. Minister schvaľuje základné dokumenty, smernice pre EVV, udeľuje na výrobok právo na prepožičanie environmentálnej značky, podpisuje licenčnú zmluvu medzi MŽP SR a prihlasovateľom, odbor ekonomických nástrojov a medziodvetvových vzťahov MŽP SR zabezpečuje funkciu koordinátora rozhodovacích, poradných a výkonných činností národného programu, Komisia environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov je kolektívna autorita, pozostávajúca z členov, zastupujúcich zainteresované záujmové strany a skupiny: priemysel, obchod, spotrebiteľské organizácie, organizácie ochrany životného prostredia na úrovni vládnych orgánov, ako aj dobrovoľných neštátnych inštitúcií. Zriaďuje ju minister ŽP SR a riadi sa stanovením organizačným a Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 23

24 rokovacím poriadkom. Komisia je poradným orgánom ministra ŽP SR a zároveň plní funkciu odborného orgánu pri posudzovaní, schvaľovaní, revidovaní smerníc a základnej dokumentácie, pri posudzovaní zhody, schvaľovaní a dodržiavaní podmienok a požiadaviek podľa smerníc, predkladá podnety, pripomienky a podieľa sa na propagácií Národného programu, organizačné zabezpečenie národného programu realizuje odbor environmentálneho manažérstva - organizačný útvar Centra odpadového hospodárstva a environmentálneho manažérstva SAŽP, plní funkciu výkonného orgánu Národného programu, t.j. o prijíma návrhy výrobcov a dovozcov na výrobky vhodné na označovanie EVV, o zabezpečuje a posudzuje žiadosti výrobcov, vrátane technickej dokumentácie v rámci posudzovania zhody s príslušnou smernicou národného programu, o zabezpečuje prípravu a spracovanie technických správ, o zabezpečuje prípravu, pripomienkovací proces a spracovanie návrhov smerníc na výrobkové skupiny a tieto návrhy predkladá komisii, o poskytuje informácie a prihlášky, o propaguje národný program, o sleduje a spracováva dokumenty EÚ, týkajúce sa environmentálneho označovania, o sleduje plnenie finančných požiadaviek v rámci uzatvorených licenčných zmlúv a v zmysle základnej dokumentácie Národného programu, o spolupracuje s akreditovanými a autorizovanými osobami, odbornými pracoviskami a expertmi, o vykonáva akvizičnú činnosť a marketing u výrobcov a dovozcov s cieľom zapojenia sa do procesu environmentálneho označovania, o poskytuje konzultácie a informácie verejnosti Postup na udelenie práva používať značku EVV Pri snahe organizácie o získanie značky EVV, musí daná organizácia postupovať podľa určitého systému, ktorý sa zadefinoval garantom projektu environmentálneho označovania, a to MŽP SR. Pri úsilí o získanie práva na používanie značky EVV je však vhodnejšie obrátiť sa priamo na SAŽP - COHEM, pretože táto organizácia je poverená vedením tohto programu a tu dostanete najlepšie informácie a odborné rady. Tabuľka č.2 znázorňuje postupnosť krokov potrebných pri procese získania značky EVV. Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 24

25 Tabuľka č.2: Postup na udelenie práva používať značku EVV [3] Krok Účastník Činnosť Výsledok Podanie žiadosti Získanie informačných 1. Výrobca/dovozca žiadateľ materiálov a prípadné konzultácie na COHEM Zaregistrovaná prihláška Zaslanie kompletnej prihlášky, zaplatenie registračného poplatku 2. COHEM + spôsobilé právnické a fyzické osoby Posúdenie zhody prihlásených výrobkov s požiadavkami smernice Správa o výsledkoch posúdenia zhody 3. Komisia 4. MŽP SR Prerokovanie správy o výsledkoch posúdenia zhody Udelenie práva používať značku EVV Návrh na udelenie alebo neudelenie práva používať značku EVV Rozhodnutie ministra ŽP 5. MŽP SR Žiadateľ Dohodnutie zmluvných podmienok a uzavretie zmluvy o práve používať značku EVV Zmluva a prevzatie práva označovať výrobok Výstupy z doterajšej realizácie Národného programu environmentálneho hodnotenia a označovania environmentálne vhodných výrobkov Tvorba smerníc v podmienkach SR sa orientovala predovšetkým na také výrobkové skupiny, ktoré boli zaradené aj do environmentálneho programu EÚ a taktiež do národných environmentálnych programov krajín s potenciálnou možnosťou vývozu slovenských výrobkov, ako aj vytvárania postupných krokov na zjednocovanie environmentálnych kritérií na výrobky v rámci ich pohybu na európskom trhu. Samozrejme, že vyskytujúce sa národné Katedra priemyselného inžinierstva a manažmentu 25