číslo distribútora JANUÁR 2016 EMBRYO NIE JE NIEČO ALE NIEKTO ROK MILOSRDENSTVA 1,40 POLOVICA PRE DISTRIBUTÉRA

Transcription

1 číslo distribútora JANUÁR 2016 EMBRYO NIE JE NIEČO ALE NIEKTO ROK MILOSRDENSTVA 1,40 POLOVICA PRE DISTRIBUTÉRA 1

2 JANUÁR 2016 EMBRYO HOMÍLIA P. PIŤHU ZDRAVÁ SPOLOČNOSŤ 16 7 OBJAVOVANIE VESMÍRU 20 POTRAVINOVÁ ZBIERKA 30 4 OBSAH 4 OBJAVOVANIE VESMÍRU 7 PRÍHOVOR PETRA PIŤHU 10 SVETLO NA KONCI TUNELA 12 PRÁVO NA ŽIVOT 15 KAMEŇ ZVANÝ ZÁVISLOSŤ 16 EMBRYO NIE JE NIEČO ALE NIEKTO 22 HOMÍLIA PÁPEŽA FRANTIŠKA 25 DUCHOVNÉ SLOVO 27 VTIPY o. VASILA 38 NIEKEDY SI PRAJEM MAŤ ARABELIN PRSTEŇ 30 SPRÁVY Z TKKBS 34 KRÍŽOVKA 20 POŽEHNANÝ A ZDRAVÝ ROK 2 cesta 1/2016

3 EDITORIÁL DENISA POVAŽANOVÁ EDITORIÁL Január je mesiac predsavzatí. Mnoho ľudí si dáva záväzky a dúfa, že ich aj splní. Mám známeho, ktorý tvrdí, že si treba dávať splniteľné predsavzatia. Ja si už záväzky dávno nedávam. Je to v podstate zbytočné. Ak chce človek zmeniť sám seba, docieli len zmenu svojho správania. Dokáže sa ovládať a možno aj pretvarovať nejaký čas, ale vo vyhrotených situáciách predsa len vypláva na povrch jeho vlastné ja. Na to, aby človek zmenil svoje návyky či správanie, musí sa zmeniť jeho myslenie. Podľa mňa však skutočná zmena nastáva Božím zásahom a je taká prirodzená, že si ju človek ani nevšimne. Vidí to iba jeho okolie a často konštatuje, že tento človek zmúdrel, usadil sa, našiel pokoj a podobne. Taký človek sa stáva príťažlivejší, nielen pre opačné pohlavie, ale pre všetkých. Môj kamarát sa pred zhruba dvadsiatimi rokmi obrátil, začal nový život. Povedal mi, že najväčšie Božie zázraky a požehnania zažil, keď sa odmietol podieľať na šírení komercie, liberalizmu a new age. Kedysi bol riaditeľom vydavateľstva, ktoré vlastnil. Vydávali najrôznejšie knihy a publikácie, ale keď sa obrátil, začal rozlišovať medzi dobrom a zlom. Dokonca odmietal tlačiť knihy, ktoré boli v ostrom rozpore s jeho vierou. Raz odmietol vydať knihu, ktorá bola plná sexuálnych scén a smilstva. Pamätám si to, stál pred ťažkým rozhodnutím, zamestnával totiž veľa ľudí. Nikdy nezabudnem ako mi pri jednom rozhovore povedal: Ak mám brať svoju vieru vážne a žiť podľa toho, nemôžem obchádzať Božie prikázania ani Božie slovo. Ježiš jasne hovorí: Nik nemôže slúžiť dvom pánom! (Mt 6,24) A sv. Jakub vo svojom liste píše: Vari prameň chrlí tým istým otvorom vodu sladkú aj horkú? (Jak 3,11) Nemôžem vydávať náboženskú literatúru a zároveň čosi, čo je v úplnom protiklade s tým, v čo verím. Odmietol to a narobil si tým problémy na nejaký čas, ale jeho firmu to nepoložilo. Nikdy to neoľutoval a ešte veľakrát musel odolávať pokušeniam ľahko zarobiť peniaze. Obdivovala som ho, pretože to bol veľmi odvážny krok, ale prinieslo to požehnanie. Je to človek, ktorý pomohol mnohým ľuďom úplne nezištne a šíril myšlienky evanjelia, jemu vlastným gentlemanským spôsobom. Všetci videli, ako sa mení, len on to nezbadal. Takéto zmeny bývajú vymodlené a neostáva len pri nich. Dobro v interakcii pôsobí na blízkych ľudí a postupne ich mení. Kiež by sme boli atakovaní vždy iba dobrom, čo sa však v reálnom živote nestáva. Často stretávame ľudí, ktorí nám vôbec nie sú po chuti. Ak nám ide o pokoj duše, prosme Boha, aby nás zmenil. Je totiž jednoduchšie chrániť si nohy papučami ako po celej Zemi rozprestierať koberec. V novom roku 2016 vám želám veľa lásky, zdravia, Božieho požehnania a veľa vymodlených zázrakov. 3

4 ROZHOVOR DENISA POVAŽANOVÁ FOTO: CESTA cdn.3news.com pokračovanie rozhovoru s Jiřím Grygarom OBJAVOVANIE VESMÍRU Kedysi sme sa v školách učili, že Pluto je 9. planéta Slnečnej sústavy. Už niekoľko rokov ju radíme medzi planétky, a tých je viac. Veľa však o nich nevieme. Čítala som, že sonda Dawn bola na jednej z planétok a presunula sa na inú. Čo zistila? Prvá planétka v Slnečnej sústave bola objavená už na začiatku 19. storočia a dostala meno Ceres. Vtedy si však astronómovia mysleli, že objavili chýbajúcu planétu medzi dráhou Marsu a Jupitera. Lenže počas prvých siedmich rokov sa im v tom priestore podarilo objaviť ďalšie tri planéty a do polovice 19. storočia tam našli celkom 22 planét! Žiadna z nich však nie je viditeľná očami, čo znamená, že ide o telesá menšie a ľahšie ako vtedy známa najľahšia a najmenšia planéta Slnečnej sústavy (Merkúr). Preto sa astronómovia rozhodli týchto 22 telies premenovať na malé planéty, čiže planétky. Vďaka pokroku astronómie poznáme teraz medzi Marsom a Jupiterom už takmer 400 tisíc planétok! Americká sonda Dawn sa v minulej dekáde vybrala najprv k štvrtej objavenej planétke Vesta, usadila sa u nej na obežnej dráhe a zadovážila skvelé zábery jej povrchu je to značne šišaté teleso poďobané menšími, ale aj gigantickými krátermi, ktoré vznikli nárazom menších planétok najmä v prvej polmiliarde rokov po vzniku Slnečnej sústavy. Vesta má navyše kovové jadro, takže rad kovových meteoritov na Zem priletel Vďaka pokroku astronómie poznáme teraz medzi Marsom a Jupiterom už takmer 400 tisíc planétok! práve z Vesty. Dawn sa práve tento rok presunula od Vesty k planétke Ceres a zadovážila jej geologickú mapu z obežnej dráhy. Ceres je väčšia a hmotnejšia než Vesta, ale obsahuje aj ľad, takže jej stredná hustota je nižšia, len dvojnásobok hustoty vody alebo ľadu. Ceres je doslova pokrytá krátermi. ale na rozdiel od Vesty je takmer dokonale guľatá. V 20. storočí sa opakovala história z počiatku 19. storočia. Keď za Neptúnom astronómovia v roku 1930 objavili novú planétu, ktorá dostala meno Pluto. Neboli si však príliš istí, že ide o planétu, pretože bola nečakane málo jasná a obiehala voči ostatným planétam okolo Slnka zošikma. Jej eliptická dráha je taká pretiahnutá, 4 cesta 1/2016

5 ROZHOVOR FOTO: hpcf.upr.edu že keď sa priblížila k Slnku, ocitla sa v rokoch vo vnútri dráhy Neptúna! Keď potom bol v roku 1978 objavený mesiac Pluta, ktorý dostal meno Cháron, bolo odtiaľ možné spočítať hmotnosti a rozmery oboch telies. Ukázalo sa, že Pluto i Cháron sú menšie ako náš Mesiac a ich súhrnná hmotnosť dosahuje len pätinu hmotnosti Mesiaca. Vtedy už bolo zrejmé, že Pluto v skutočnosti nemôže byť planétou, a toto podozrenie sa potvrdilo, keď v roku 1992 astronómovia objavili ďalšie teleso za Neptúnom, práve v tom istom priestore ako Pluto. V súčasnej dobe tam už poznáme okolo drobnejších telies za Neptúnom, takže podobne ako Sonda Rosetta pristála na jednej kométe. Viete nám priblížiť aký významný je to úspech a čo všetko sa o tejto kométe zistilo? Podobne ako americká NASA bola úspešná pri dvoch blízkych planétkach, a jednej veľmi vzdialenej trpasličej planéte, podarilo sa Európskej vesmírnej agentúre (ESA) usadiť kozmickú sondu Rosetta na obežnej dráhe okolo kométy, ktorá v auguste tohto roka prešla perihéliom. Po usadení sondy na nízkej obežnej dráhe okolo kometárneho jadra bol na povrch kométy vysadený modul Philae, ktorý meria fyzikálne a geologické vlastnosti jadra kométy priamo na mieste. Jadro kométy má odlišné zloženie izotopov vodíka, ako v polovici 19. storočia vznikla potreba nanovo ich zaradiť. Ide o planétky vonkajšieho pásu, z ktorých sa zatiaľ tri svojimi rozmermi a hmotnosťami podobajú Plutu. Pre tieto štyri telesá a pre Ceres vo vnútornom páse sa zaviedlo nové označenie trpasličia planéta. Objav Pluta tým fakticky znamenal rozpoznanie novej významnej súčasti Slnečnej sústavy transneptúnskeho pásu planétok, ktorý je dokonca rozsiahlejší a ktorého súhrnná hmotnosť je podstatne vyššia ako pri páse vnútornom. V polovici júla 2015 preletela okolo Pluta a Chárona americká kozmická sonda New Horizons, zaobstarala sériu snímok oboch telies zblízka a vykonala veľké množstvo meraní. Zatiaľ sú tieto údaje prenášané veľmi pomalým tempom 1 kbit / s na Zem, takže nové objavy možno čakať koncom budúceho roka. Na jeseň minulého roku sa podaril zaujímavý počin. planétky a Zem. To znamená, že voda na mladú Zem nemohla byť dopravovaná nárazmi kometárnych jadier, ale skôr práve zmrznutými planétkami. Ďalšie objavy prídu až v roku 2016; teraz sa hlavne získavajú unikátne dáta o kométe zblízka. Nedávno bol sfilmovaný životný príbeh vedca Stephena Hawkinga. Môžete nám priblížiť jednoduchým spôsobom jeho teóriu? Prof. Hawking zasiahol do viacerých oblastí teoretickej fyziky, ale niektoré jeho práce ovplyvňujú výrazne tiež astrofyziku. Hawking predpovedal, že čierne diery nie sú dokonale čierne (nežiariace), čo by sme zistili, keby sme mali tú trpezlivosť a počkali si takých 10 na 66 rokov. Podľa jeho výpočtov ku koncu tejto doby začnú čierne diery belieť a nakoniec sa celkom vyparia späť do vesmíru. Lenže koľko astronómov by 5

6 ROZHOVOR FOTO: astronomia.zcu.cz vydržalo čakať tak dlho? Čo najvýznamnejšie sa udialo v astrofyzike za prvý polrok 2015? Vďaka práci kozmických sond NASA a ESA aj vozidiel Spirit, Opportunity a Curiosity sa podarilo dokázať, že v prvej miliarde rokov existencie Slnečnej sústavy pokrýval severnú pologuľu Marsu rozsiahly vodný oceán miestami hlboký takmer 2 km. To znamená, že na Marse bolo vtedy podstatne teplejšie ako dnes, ale že voda sa postupne stratila, zmenila sa na ľad polárnych čiapočiek, prípadne sa vsiakla pod povrch planéty alebo ju rozložil a odfúkol slnečný vietor. Kozmická sonda Voyager 1 vypustená zo Zeme v roku 1977 dosiahla tento rok perifériu slnečného magnetického poľa a pozoruje častice kozmického žiarenia, ktoré prichádzajú z hlbín vesmíru. Sonda stále spoľahlivo pracuje, aj keď je už vzdialená od Slnka takmer 130-krát viac než Zem. Pomocou družice Kepler (NASA) sa podarilo objaviť exoplanétu K-438b, ktorá obieha po takmer kruhovej dráhe v perióde 35 dní okolo hviezdy v súhvezdí Lýry vzdialenej od nás 470 svetelných rokov. Hviezda je zhruba rovnako stará ako Slnko, ale v porovnaní s ním má len polovičnú hmotnosť a polomer. Exoplanéta To znamená, že na Marse bolo vtedy podstatne teplejšie ako dnes, ale že voda sa postupne stratila, zmenila sa na ľad polárnych čiapočiek. obieha okolo hviezdy vo vzdialenosti 25 mil. km s hmotnosťou len o 12 % vyššou ako Zem. Dostáva však od svojej materskej hviezdy o 38 % viac žiarenia, než koľko dostane Zem od Slnka. Teplota jej povrchu sa odhaduje na 0 60 C. Európska družica Planck zmerala nielen teplotu, ale aj polarizáciu reliktného žiarenia (dávny zvyšok po veľkom tresku) a vďaka tomu potvrdila všetky základné údaje o veku vesmíru, tempe jeho rozpínania, aj o troch základných zložkách (skrytá energia, skrytá látka, žiarivá látka) s rekordnou presnosťou. 6 cesta 1/2016

7 HOMÍLIA PETR PIŤHA druhá časť homílie Príhovor na sviatok sv. Anežky Přemyslovny , Katedrála sv. Víta, Václava a Vojtěcha Slovo normálne sa skôr užívalo v ľaťu a odovzdali mu stavovskú česť, zmysle prirodzené. Dnes má význam bežné, časté. Norma je niečo ako keď ženy predávajú svoje zvod- Slovo normálne pretože predali svoje schopnosti, stanovené zákonom. Posun významu ukazuje, že sme odmietli Bo- zmysle prirodzené. zbehne, keď sedliačka zavolá puť, sa skôr užívalo v né telá. Ako sa nerozumná hydina žieho zákonodarcu a určujeme iné Dnes má význam puť, puť a hodí jej zrno, tak sa ponáhľajú oni, aby im neušiel ani halier, normy, ktoré sú však neprirodzené. bežné, časté. Dobre to vidíme na zákonodarstve o keď agentúry zavolajú granty, granty. Čo sa dá robiť, predsa nezostanú rodine. To vychádzalo z Božieho zákonodarstva, Norma je niečo t. j. od prirodzenej ro- stanovené chudobní. Samozrejme, že nie oni diny a chránilo práve ju. Samozrejme, pamätalo na všetkých, ktorí či prítomným vrcholovým predstavi- sami, ale ich ústavy. Pozorujem, že zákonom. už vrodenou odchýlkou alebo ranou osudu úplnú rodinu (otec, matka, deti) mať nemôžu alebo ju stratili. Je potrebné urobiť pre nich veľa, ale nie teľom akademickej obce len dôstojnosť miesta zabraňuje, aby sa hlasno neohradili. Ja vás ale naozaj nechcem urážať. Len som vám ponúkol mám dvom skupinám trochu za je možné v socialisticky rovnostárskom duchu a v postmodernej ľubovôli urobiť z rodiny jeden z prípadov niečoho, čo ľudí občas postihuje ako nešťastie. K tomu nás krok za krokom tlačí šialená demagógia a loby agresívnych zoskupení. Sú úspešní a zákonodarcovia postupne znevažujú a znevýhodňujú tradičnú rodinu. Dospeli už tak ďaleko, že tradičnú rodinu stavajú do pozície, kedy je strážená ako zločinecká. Už existujú krajiny, v ktorých ak vyjde najavo, že sa v nejakej rodine robí rozdiel medzi mužom a ženou, môže byť rozohnaná ako zločinecké dúpä. Otázka pohlavia je vecou slobodného rozhodnutia. Pohľad do roztvoreného lona nie je pre nás smerodajný. Nedáme si diktovať od Boha, ktorý sa skrýva za prírodu. Že budeme musieť zmeniť jazykový systém? Neprekáža, na čo máme parlamenty? zlú ich deštrukčnú usilovnosť. Na prvom mieste sú to novinári, ktorí namiesto toho, aby nás čo možno presne a úplne informovali, nás denne kŕmia mŕtvolami zaručene čerstvý tovar! A násilnými. Tiež to už bolo. V antickom Ríme nemali televíziu, museli ísť na reál do arény. Alebo nás kŕmia škandálmi zo sveta elít, ktoré málo platné stoja na mieste vzorov pre spoločnosť. Spravidla málo zasvätené novinárske komentáre a predpovede, čo teraz kto urobí, len zvyšujú dezorientáciu a odvádzajú pozornosť. To je dnes obzvlášť nebezpečné. Ani vás neodsudzujem, ale mali by ste si položiť otázku. Ste tak hrozne nevzdelaní a hlúpi, že len trepete nezmysly, ktoré sa páčia davu, alebo ste takí zlí, že vedome roznášate zlo? Nechcem od vás odpoveď, spýtajte sa len tak, kvôli sebe. zrkadlo. Odpovedať však musím na otázku mnohých z prítomných. A čo cirkev? Povedal som, že vinní sme všetci, teda aj cirkev. Mali by sme hovoriť pevnejšie, pretože na náš hlas spoločnosť čaká. Neospravedlňujem, že to robíme bojazlivo alebo nerobíme vôbec. Ale zvážte, pokiaľ ide o českú provinciu, pár okolností. Čo môžete čakať od tých, ktorí boli päťdesiat rokov umlčiavaní, zahnaní do kostolov a tam izolovaní. Čo očakávate od cirkvi, z ktorej ste urobili fackovacieho panáka, ktorého používate počas predvolebných kampaní. Je to skvelá pozícia, pretože sa má vyriešiť otázka jej majetku. Ide o veľké peniaze. To voliči radi počúvajú. A tak podľa toho, kde uchádzač o funkciu hovorí, bije do panáka, ktorý je asociálny boháč a neplní svoje sľuby, pretože nepostavil desiatky Naozaj nikoho neobviňujem. charitných domov za peniaze, ktoré Takéhoto veľdiela sa musí zúčastniť spoločnosť ako celok. Predsa však Druhou skupinou sú akademici. Tí sa totiž úplne oddali zlatému te- zatiaľ nedostal. Druhýkrát naliehavo horlí za spravodlivosť, ale vzápätí 7

8 HOMÍLIA FOTO: zvažuje, či je rozumné cirkvi taký veľký majetok zveriť, pretože sa má starať o veci duchovné a nie hmotné a kňazi to nezvládnu, pretože jednoducho nie sú ekonomicky vzdelaní (čo je pravda, lenže cirkev tvoria tiež laici). Keby sme im to aj vrátili, musíme ich dobre strážiť, aby nevykonali niečo nekalé, a tak založíme štátny dozor a budú mať len starosti účtovníkov. Ale politici sa hlavne starajú o to, aby sa nevyriešilo nič, pretože reštitúcie sú u nás príliš cenná karta pre predvolebný mariáš. Ty, panák, buď rozumný a mlč, pretože každé tvoje slovo bude spolitizované a cirkev do politiky nepatrí. Chcete, aby sme hovorili jasne a pevne, ale vylúčite nás z hry pre najmenšie porušenie pravidiel o politickej korektnosti. Opäť nikomu nič nevyčítam. Len konštatujem, že celá naša spoločnosť, vrátane drvivej väčšiny veriacich, nemá jasno, akú úlohu má cirkev v živote krajiny, že k nej patrí, že každý veriaci je štátnym občanom so všetkými právami atď., atď. Ale dosť o tom. Povedal som, že smrteľnú chorobu Európy spôsobila celá jej spoločnosť. To znamená, že ju okrem výnimiek zavinili všetci. Sám tiež pociťujem svoju vinu, ale už som si ju uvedomil a priznal. Lenže vina je veľká a bojíme sa k nej priznať. A tak, ako to už bolo od začiatku a ako sa to stále opakuje, zvaľujeme vinu na tých druhých. Adam a Eva sa v raji vyhovárali jeden na druhého, až čierny Peter zostal na diablovi. V krízach stredoveku sa očakával koniec sveta a všetci hľadali Antikrista. Jan Milíč z Kroměříža ho hľadal zvlášť starostlivo až do dňa, keď ho ním označený cisár Karol IV. pozval, aby ho priateľsky počúval. Milíčovi po tomto rozhovore došlo, že žiaden stelesnený Antikrist nemôže byť, pretože pravým nepriateľom je duchovný princíp zla, ktoré ohrozuje každého a všade sa snaží preniknúť. Dnes už nehľadáme Antikrista, ale hlavného vinníka. Pre jedných je to Obama, pre druhých Putin, pre ďalších to bol Ussáma bin Ládin, ale ten už vypadol z hry. Je prekvapujúce, že skvelý kandidát už dlho uniká pozornosti. Je to sivá eminencia kremeľského impéria, tvorca novej svetovládnej ideológie pre vyvolený mesiášsky ruský ľud, ktorý už po stáročia nesie ťarchu útokov zo všetkých strán, ale ktorého čas už nastáva. Jeho ideológia spája prvky leninského boľševizmu s hitlerovským nacizmom a všetko viaže mystikou satanizmu, duchovnou silou, ktorá sa ujme vykonania apokalypsy a jej výsledok zvráti v pozemské víťazstvo svätej Rusi. Poviete si, je to blázon a nad dvoma článkami v našich novinách mávnete rukou. Povie si to každý súdny človek. Lenže Hitler bol tiež šialenec a boľševická ČEK-a rovnako ako opričnina cára Ivana IV. PETR PIŤHA 8 cesta 1/2016

9 HOMÍLIA Hrozného bola zložená z brutálnych fanatikov. A navyše má Alexandr Dugin už teraz v rukách obrovskú moc. S geniálnou obratnosťou spriada ako skrytý a opatrný pavúk sieť, ktorá spája všade po svete teroristické centrá, radí a podpichuje kadejakú rozkladnú nátlakovú skupinu. Má mnohých mocných stúpencov a má ich v hrsti. Ak ste už prišli plní nepokoja zo súčasnosti, teraz je niekoľkonásobne väčší. Nemáte ďaleko k tomu, aby ste mi povedali: Prečo nás žaluješ a ukazuješ, že všetko je zlé? Mal by si tiež hovoriť o tom, čo je dobré a pochváliť nás. A hlavne nám povedz, čo teda máme robiť. Iste je veľa dobrých a krásnych vecí. Sú čisté žiariace detské oči a im zodpovedajúce hviezdy na nebi. Sú milenci, ktorí pod ním kráčajú a hovoria o plánoch, ako budú spolu vytvárať domov. Moje srdce nie je také chmúrne, ako moje varovné reči. A čo sa týka chvály, dávam si pozor. Toho pravého je málo a je škoda ho rozhadzovať medzi tie Možno, že niekto položí ešte inú otázku: Môže sa Európa zachrániť? Môže, ale nemusí. To závisí od nás. kopy nepravého. Len sa rozhliadnite, všade samá chvála. Kdekto chváli sám seba, v skupinkách sa chváli medzi sebou (tak recipročne, na oplátku), chvála tovaru nás neopúšťa nikdy. Druhú otázku rád zodpoviem, som na ňu pripravený. Buďte pravdiví, spoznajte, kto ste a kde stojíte a tam konajte, čo máte na tom mieste konať. Už teraz, keď je ako-tak mier, ale hlavne sa v tom vycvičte, keby, nedopusť to Boh, došlo k vojne, keď vojak bojuje, lekár zachraňuje ranených, sestry obväzujú rany a zázemie nesmie zlyhať. Možno, že niekto položí ešte inú otázku: Môže sa Európa zachrániť? Môže, ale nemusí. To závisí od nás. Buď vypočujeme hlas proroka Joela alebo... Ale aj to už bolo. Zmizol Babylon aj Egypt s Mezopotámiou, rovnako zanikol vyžitý Rím na svoju mravnú rozloženosť pod náporom sviežej krvi barbarov. A čo vzišlo z toho rozkladu a chaosu? Zrodilo sa a zosilnelo kresťanstvo. Cirkev bola prenasledovaná a žila v diaspórach, ale vydržala a stála pri zrode novej Európy. Boli to totiž kresťania, ktorých cirkev obnovila zákonnosť, obnovila obrábanie polí a zachránila kontinent od hladomoru, našla a určila cieľ a predovšetkým sa starala o človeka, o každého človeka, pretože jej to uložil jej Boh, ktorý človeka stvoril, nikdy neopustil a priniesol mu spásu, t. j. odpustenie, pretože jeho milosrdenstvo trvá naveky. Amen. 9

10 SVEDECTVO ZUZANA FOTO: huffpost.com SVETLO NA KONCI TUNELA Som 37 ročná matka 4 detí, a až donedávna som žila v presvedčení, že som takmer dokonalou mamou, ochotnou urobiť pre svoje deti prvé aj posledné. No moja istota sa zrútila ako domček z karát. Náš prvý syn, dnes 17 ročný Kubo bol pre mňa od svojho narodenia výnimočným dieťaťom. Prišiel na svet v jednu januárovú nedeľu, po ťažkom pôrode, s diagnózou ľahká mozgová dysfunkcia. S manželom sme prežili obrovské more neistoty a strachu o neho. Absolvovali sme s ním pre nás všetkých bolestivé rehabilitácie v snahe zachrániť ho. Zdravotné problémy sme síce prekonali, no možno práve tu sme zasiali prvé semienka nedôvery do nášho vzájomného vzťahu. Ako dieťa bol Kubo bystrý, vnímavý, s úžasnou fantáziou, ktorej som ani zďaleka nestačila, no súčasne hyperaktívny a tvrdohlavý. Od svojho nástupu do materskej škôlky dostal nálepku problémového dieťaťa a tej sa nezbavil po celý život. Nech sa pohol kamkoľvek, problémy si ho vždy našli. V snahe usmerniť jeho neskrotnú energiu pozitívnym smerom sme sa s manželom rozhodli pre šport. Ako zodpovední rodičia sme starostlivo zvážili všetky možnosti a vybrali sme pre neho kultivovaný šport, presvedčení, že spáli nadbytočnú energiu, bude zmysluplne tráviť čas v zdravom prostredí a vyhne sa tak všetkým nástrahám a nebezpečenstvám. Dúfali sme, že takto v zdraví a bez ujmy prežije svoju pubertu. A tak začala jeho športová dráha. Pretože náš syn je nedeľniatko, zväčša mu vychádza všetko, na čo siahne. Istý čas sa zdalo, že to úžasne funguje a my sme tomu úprimne verili. Šport sa stal jeho ohromnou vášňou, poskytol mu radosť, úspech, krásne zážitky a priateľstvá. Stal sa náplňou jeho života a nám sa zdalo, že ho akoby istí. Keď vchádzal do haly, stával sa z neho iný človek. Chvíľami sa mi zdalo, akoby žil dva životy, tam vonku, v škole, rodine ho sprevádzali neustále prúsery, no v hale odkladal svoju agresivitu, spupnosť a aroganciu, svoj pancier a stával sa sebou samým. V úžasnej viere vo všemocnosť športu, podporovaní radami viacerých psychológov, ktorých sme postupne navštívili pre kopiace sa problémy s Kubovým správaním, sme ako rodina boli ochotní priniesť veľké obete, len aby pri športe zotrval. Preceňovali sme jeho silu a presúvali sme tak vlastnú zodpovednosť. Boli sme si istí, že robíme pre svoje dieťa to najlepšie, a tak sme ospravedlňovali zhoršujúci sa prospech v škole jeho únavou a vyťaženosťou, problémy s učiteľmi sme pripisovali neochote cirkevnej školy akceptovať individualitu dieťaťa. Skrátka, na všetko sme boli schopní nájsť vysvetlenie a ospravedlnenie veriac, že jeho šport ho podrží. No bola to jedna obrovská ilúzia. Niekde v kútiku duše som 10 cesta 1/2016

11 tušila, že Kubo je skrátka iný ako väčšina detí, že má problém zaradiť sa do života, že mu chýba pokoj a radosť v duši. A jeho správanie je len pózou, pod ktorou sa skrýva ubolená a zranená duša. No bolo jednoduchšie hľadať falošné barličky ako si priznať, že za jeho zranenia sme zodpovední vo veľkej miere práve my, jeho milujúci rodičia. A tak Kubo ďalej športoval, až sa prešportoval k titulu majstra sveta. Keď sme ho doma všetci s úžasnou radosťou oslavovali, ešte sme netušili, že bude jeho Pyrhovým víťazstvom. S veľkým úspechom totiž prišiel aj obrovský tlak a zodpovednosť. To, čo bolo predtým radosťou, sa stalo nočnou morou a falošná barlička sa zlomila. Zo sily, ktorá ho mala istiť, sa stalo slabé miesto. Reakcia dieťaťa, ktoré malo od malička v psychologických posudkoch charakteristiky typu sklon k závislostiam, potreba extrémnych zážitkov bola predvídateľná. Ďalšiu barličku si našlo v cigaretách, alkohole, marihuane. To so sebou prinieslo zhoršenie prospechu, absencie v škole, zníženie výkonnosti v športe. Syn sa nám pred očami menil a my sme nechápali prečo. Postupne akoby vyhasínal a my sme sa ho snažili všemožne zúfalo zachraňovať. Podnikali sme rôzne krkolomné akcie bez akéhokoľvek úspechu. Keď som sa jedného dňa dozvedela od Sama, môjho krstného syna, v tom čase odchádzajúceho do komunity, ako na tom Kubo skutočne je, zrútil sa mi svet. Samo vtedy so mnou prerozprával celý deň, na ktorý nikdy nezabudnem. Rozprával mi o komunite, piatkových kluboch v Piešťanoch, kolokviách a Ivanovi. Celé to zakončil výzvou: Veď mu len tak zavolaj a príď sa pozrieť. No ja som stále slepo a naivne verila, že to nebude moja cesta, že to nejako zachránime. V tom čase sa mi zdalo, že sa mi rozplynul zmysel života. Preplakala som niekoľko dní, chodila som ako bez duše. Ako je možné, že sa to stalo mne, veď som urobila všetko, aby som tomu predišla. Dookola som sa umárala nezmyselnými myšlienkami, trápila sa výčitkami. Situácia sa zatiaľ sama, prirodzene, nezlepšila, práve naopak. Kubova apatia rástla, prospech sa nenávratne zhoršoval, chuť trénovať aj výsledky išli dolu vodou. Prešli tri mesiace, kým som zozbierala odvahu a prišla prvýkrát do Piešťan na piatkový klub. Živo si pamätám na obrovský strach, s ktorým som vstupovala do miestnosti Keď som sa jedného dňa dozvedela od Sama, môjho krstného syna, v tom čase odchádzajúceho do komunity, ako na tom Kubo skutočne je, zrútil sa mi svet. plnej ľudí s problémami. No rovnako si pamätám na svoje prekvapenie z úžasne pozitívnej atmosféry, ktorá toto stretnutie sprevádzala. Spočiatku som vôbec nechápala, ako je možné, že ľudia, ktorí majú obrovské trápenia a ubolené duše, dokážu byť takí uvoľnení a veselí. Ja sama som totiž v tom čase chodila ako tieň, nespávala som a mala som plnú hlavu svojho trápenia, ktoré som považovala za bezvýchodiskové a, samozrejme, najväčšie na svete. Tu som si prvýkrát vypočula podobné príbehy a zistila som, že nie som zďaleka jediná na svete. Na prvých kluboch som každým pórom nasávala informácie, no i pocity, at- SVEDECTVO mosféru, pozitívnu energiu. Domov som prichádzala do krajnosti vyčerpaná, no stále ešte dúfajúca, že toto nebude moja cesta. S postupujúcim časom a každou ďalšou návštevou na piatkovom klube som stále viac vnikala do komunitnej filozofie. Keď som spočiatku počula výrok, že za problémami našich detí treba hľadať narušené vzťahy v rodine, nie celkom som rozumela, čo sa tým myslí. My sme predsa úplne normálna rodina, tak aké narušené vzťahy? Tušila som síce, že niekde v pozadí Kubových problémov sme my, no svoju úlohu v tomto celom som vôbec nedokázala pomenovať a pochopiť. Dnes považujem svoje stretnutie s komunitou za osudové a som za neho Bohu hlboko vďačná. Tu sa postupne učím vidieť veci inou optikou, pozerať sa na svoje problémy z iného zorného uhla a nachádzať zmysel všetkých vecí a udalostí, ktoré mi do života prichádzajú. Spoznala som tu množstvo úžasných ľudí a našla veľa priateľov, ktorí mi poskytujú podporu a svojimi životnými príbehmi sú pre mňa úžasnou inšpiráciou. A tak sme sa spolu s manželom vydali na dlhú cestu, na ktorej sa pokúšame riešiť problémy, ktoré sme sami navyrábali, pre nás novým, no som presvedčená, že konečne správnym spôsobom. Tieto riadky píšem v čase, keď sa nachádzame na samom začiatku našej cesty, máme za sebou iba prvé kroky. Zmeny, o ktoré sa pokúšame, sprevádzané novými výchovnými prístupmi, sa u nášho syna vôbec nestretávajú s pochopením a pozitívnou odozvou (verím, že zatiaľ), a tak máme práve v tomto čase doma bojové pole. No napriek tomu, už v porovnaní so situáciou spred niekoľkých mesiacov, nie som úplne zúfalá. Dnes viem, že toto všetko má svoj zmysel a miesto a niekde v diaľke vidím svetlo na konci tunela. 11

12 ROZHOVOR DENISA POVAŽANOVÁ PREKLAD: GABIKA NOVOTNÁ pokračovanie rozhovoru PRÁVO NA ŽIVOT Jean Marie Thompson je členkou Renewal Ministries, evanjelizačného misijného spoločenstva v USA, ktoré pôsobí na niekoľkých kontinentoch. Bola členkou pro-life organizácie a bojovala za život nenarodených detí. Porozprávala som jej o našich pochodoch za život a ona mi porozprávala o svojich skúsenostiach. Spomínali ste, že vyučujete v Afrike o právach na život nenarodených detí. Keď som prvýkrát išla do Afriky, v prihláške som uviedla, že som bola uväznená za účasť na akciách pro-life organizácie Operation Rescue. Keď som prišla druhýkrát, požiadali ma, aby som urobila pro-life workshop (kurz, seminár). V Tanzánii sme o tom povedali ľuďom z Renewal Ministries, ktorí tam pôsobia. Sú to veľmi charizmatickí ľudia a oni na to zareagovali, že nie je nevyhnutné urobiť takýto workshop, pretože Tanzánia je pro-life, je rodinne orientovaná, a že nemajú problémy s potratmi. Tom povedal, že aj napriek tomu to urobíme. Nevedela som, čo sa presne odo mňa očakáva. Vzala som so sebou malé bábätká imitácie 12-týždňového plodu a ukázala som ich. Vedela som, že nemôžem začať rozprávať týmto chudobným ľudom o potratoch priamo. Zistili sme, že aj oni s tým majú problém. Väčšinou sú tam šarlatáni, ktorí ženám podajú jedovaté látky, tie usmrtia bábätko, takže ho porodia a následne spláchnu do záchodu. Majú s tým problém. Vedela som, že týmto chudobným ľudom, ktorí trpia, nemôžem hovoriť priamo o potratoch. Majú veľa detí, prosili ma, aby som vyučovala prirodzené plánovanie rodičovstva. Zúčastnila som sa kurzu PPR (prirodzené plánovanie rodičovstva) v našej farnosti, aby som mohla Ten pach, ten zvuk, železné dvere, to všetko vo mne vyvolávalo strach. Potrebovala som by uzdravená zo skúsenosti z väzenia. vyučovať v Afrike. Začala som ich oboznamovať s cyklom ženy, s jeho troma fázami a ako to funguje. Učila som ich rozpoznávať hlien. Ďalší rok som zistila, že ak mám od nich chcieť abstinenciu počas plodného obdobia, tak ich musím naučiť teológiu tela. V Afrike sex v manželstve nie je ako u nás alebo v Európe, je to násilie vykonané na žene. Nie je to zábavné a plné lásky, muž si zoberie ženu, kedy chce. Muži môžu mať viaceré ženy. Je veľmi potrebné vyučovať celú sexualitu. Preto som nasledujúci rok študovala teológiu tela a začala som ich to učiť. Páry za mnou prichádzali, muži hovorili, že nevedeli, že si to ženy môžu užiť a mať z toho potešenie. Ženy zase nevedeli, že o tom majú s manželmi rozprávať a vysvetľovať im svoje prežívanie. Nevedeli o tom, ako to Boh naplánoval, aký bol jeho zámer a že to môže pre páry mať uzdravujú moc. Ako to tam vyzerá s antikoncepciou? V Afrike tiež funguje prochoice organizácia, ktorá rozpráva o plánovanom rodičovstve. Je to organizácia z Anglicka, ktorá im hovorí o antikoncepcii a sterilizácii. Katolícke ženy s tým prichádzajú do styku a nemajú poňatia o tom, čo je antikoncepcia. Preto je moje vyučovanie o PPR a teológii tela veľmi efektívne. Keď kňazi zistili, že ženy idú na potraty, biskup nariadil, aby sa v seminári vyučovalo PPR. V Tanzánii je potrat ilegálny, ale snažia sa ho presadiť. V Keni ho už povolili. Existujú v Afrike nejaké pro-life organizácie? V lete 2014 sme boli aj v Kamerune a robila som interview s jednou ženou, volala sa Margaret, ktorá pracuje v rádiu. Nikto to nechcel robiť, ale nútia ich okolnosti. Keď teda so mnou robila interview, tak jej Boh vložil do srdca, aby zdieľala svoje mobilné číslo, aby jej mladé ženy, ktoré rozmýšľajú nad potratom, mohli zavolať a porozprávať sa. Nemajú tam ešte pro-life organizácie. Mladé dievča študujúce na univerzite jej zavolalo, že je tehotná a že nevie, čo má robiť. 12 cesta 1/2016

13 Ak si bábätko nechá, tak nebude môcť dokončiť školu. Pýtala sa, čo má robiť. Margaret Boh vložil do srdca túžbu niečo pre tieto mladé ženy urobiť, ale nevedela ako. Až po našom interview sa dala dokopy s inou ženou a otvorili svoje domovy, aby ponúkli miesto ženám, ktoré čakajú bábätko. Z tohto počinu vznikla pro-life skupina a volajú sa Jedinečné bábätká. Túto jar sa mladej študentke narodil chlapec. prečo ma tu chcel mať, prečo som nemohla zaplatiť len pokutu. On mi odpovedal, že ja tu nepotrebujem byť, ale že on áno. Vo väzení je taká temnota a on tam chce byť prítomný. Ženy sa nachádzajú v temnote, prevláda tam zlo a povedal, že tam mám priniesť svetlo. Nevedela som, ako sa to stane, bála som sa a nechcela som sa s nikým rozprávať. Očakávala som, že budem bitá, pretože strážnici ma nastrašili, že ROZHOVOR čo s tým majú robiť. Takto som sa s nimi mohla modliť a mnohé boli uzdravené. Nepoznali Bibliu, a tak som priniesla Bibliu. Nepoznali nič, takže to moje málo bolo pre nich viac ako ich neznalosť. Mala som možnosť im slúžiť. Niektoré ženy ku mne neboli milé, ale mnohé boli. Toto bola zároveň moja cesta k službe vo väzniciach. Nemali ste po skúsenostiach Navštívila som toho chlapca, nechala som im peniaze, aby zaplatili ženám ultrazvuk. Stačilo zasiať semienko a teraz tam zachraňujú bábätká. Je úžasné, ako Pán koná. Boh môže konať cez kohokoľvek, nemusíte byť uväznení, ani ísť do Afriky, ale Pán môže z mála urobiť veľa. Vráťme sa ešte k Vašim skúsenostiam z väzenia. Aké to tam bolo? Vo väzení bolo veľa Hispáncov a černochov. Bolo to hrozné, prežila som tam veľa škaredých vecí. Pýtala som sa Pána, prečo som tu, ženy vedia, že prídem. Tie ženy majú za sebou veľa potratov a že ma budú chcieť dostať. Čakala som, že sa to stane. Ale ženy namiesto toho nemohli uveriť, že sedím vo väzení za modlitbu. Niektoré z nich spáchali ťažké zločiny, aj vraždy a ja som tam sedela za modlenie. To sa ich dotklo. Chceli o tom vedieť viac. Mali za sebou veľa abortov. Niektorým bolo povedané, že to vlastne ani nie je dieťa a keď ležali a vedľa seba videli rúčky a nôžky roztrhaného bábätka, tak pochopili, že to predsa len bolo dieťa. Ich srdcia boli naozaj ťažké a keďže nepoznali Ježiša, nevedeli, z Vášho uväznenia strach navštíviť toto miesto opäť, aby ste tam slúžili? Trvalo mi to chvíľu, lebo som sa do tohto prostredia nechcela vrátiť. Ten pach, ten zvuk, železné dvere, to všetko vo mne vyvolávalo strach. Potrebovala som byť uzdravená zo skúsenosti z väzenia. Trvalo to 5 rokov, kým som bola schopná sa tam vrátiť a začať slúžiť odsúdeným. Vo väznici máte kaplána, nie je to kňaz, môže to byť aj protestantský duchovný či laik, služba, ktorú vykonáva, sa nazýva kaplán. Chodievam do troch väzníc a kaplán 13

14 ROZHOVOR zodpovedný za tieto väznice bol veľmi protikatolícky a nedovolil mi vstúpiť. Trvalo dva roky, kým som sa dostala do vnútra. Vždy ma zastavil, keď som sa o to pokúsila. Keď sa o tom dozvedel biskup, stretol sa s ním a povedal, že ma buď pustí alebo sa budeme súdiť, keďže v Amerike majú väzni právo, aby im bola poskytnutá služba vo viere, ktorú vyznávajú, takže mi to nakoniec dovolil. Najprv som v nedele chodila k ženám. Kňazi tiež mali dovolené chodiť vysluhovať sviatosti, ale niekedy im to bolo tak sťažené, že to vzdali. Kňazov je v USA málo a niekedy sa do väzenia nedostali pre nedostatok času. Potom sa ku mne pridal aj jeden priateľ a začali sme navštevovať vo väzení aj mužov. Prinášali sme im eucharistiu. Niekedy tam nebol žiadny katolík, a tak nikto neprijal eucharistiu, len sme ju tam doniesli, aby bol Pán s nami. Prvýkrát, keď sme tam prišli Páry za mnou prichádzali, muži hovorili, že nevedeli, že si to ženy môžu užiť a mať z toho potešenie. Ženy zase nevedeli, že o tom majú s manželmi rozprávať a vysvetľovať im svoje prežívanie. a odsúdení zistili, že sme katolíci, tak sa nazlostili, lebo im bolo kaplánom povedané, že katolíci nie sú kresťania, že sme diabli, že sme zlo. Trvalo dlhý čas, kým sa to zmenilo. Počas štrnástich rokov, čo tam chodíme sa to postupne menilo. Navštevujeme rôzne stupne väzenia. Niekedy môžu muži vyjsť vonku zo svojich ciel, niekedy, keď sú veľmi nebezpeční, tak ostávajú vo vnútri cely a cez okienko s nimi môžeme hovoriť a popod dvere im podať eucharistiu. V nedele spolu študujeme liturgické čítania, modlíme sa spolu za ich úmysly. Raz do týždňa chodievame k ženám. Existuje 15 rôznych oddelení a v nedele sa dostaneme len k dvom. 13 oddelení je mužských a 2 sú ženské. K ženám chodievame v utorky večer. Túto službu robievajú po väčšine laici. 14 cesta 1/2016

15 ZAMYSLENIE MAX KAŠPARŮ FOTO: addiction.com KAMEŇ ZVANÝ ZÁVISLOSŤ V jednom z predchádzajúcich zamyslení sme sa venovali závislosti, ktorá sa nazýva pupočná šnúra. Ďalší nepriateľ, ktorý ničí v rodine najprv vzťahy, a potom jedincov, sa tiež volá závislosť. Tentoraz však nejde o závislosť od pani mamičky, ale od alkoholu, drog alebo hracích automatov. Vybral som štatisticky tri najpočetnejšie a najnebezpečnejšie závislosti v súčasnosti. Pokiaľ ide o alkohol, hovoríme o ňom ako o tzv. kultúrnej droge, rovnako ako o droge nikotín. Pod týmto pojmom sa myslí, že ide o drogy spoločenské, všeobecne rozšírené. Nič proti definícii. Keď však prestane muž alebo žena žiaľ, stále u nás narastá počet žien závislých od alkoholu konzumáciu alkoholu kontrolovať, dôjde k tomu, že sa i pod vplyvom tzv. kultúrnej drogy začne správať nekultúrne. Často sa v ordinácii stretávam s manželskou krízou, ktorú spôsobil alkohol. Keď hovorím s manželkami alkoholikov, zistím, že ich terajší manželia holdovali alkoholu, a to nadmieru už v čase, keď spolu chodili ako dvojica. Na moju otázku, či im to nebolo nápadné, odpovedajú ženy väčšinou v tom zmysle, že áno. Mysleli si však, že on chodí do reštaurácií len preto, že nemá vlastnú rodinu, u vlastných rodičov sa nudí, ale keď sa vezmú, dodávajú manželky, potom už nebude mať dôvod vysedávať po krčmách, pretože mu doma nebude nič chýbať. Chýba. Pivo z fľašky pri stole s manželkou tak dobre nechutí. Alkoholik sa okrem iného vyznačuje tým, že si vymýšľa, podvádza a nehovorí pravdu. Už v antike sa o tom vedelo, a preto sa tiež hovorilo: Potator semper mendax. Opilec vždy klame. Dámy a dnes už i páni, neverte alkoholikom, čo vám nasľubujú! Nehovorte s nimi a najmä im nedohovárajte, ak sú pod vplyvom alkoholu. Škoda slov, času a námahy. A keď sú ráno pod vplyvom opice, neverte ničomu, čo vám sľúbia. Sľúbia úplne všetko. Piť a sľubovať dokážu dokonale! Žiadajte od nich skutky! Návštevu protialkoholickej ordinácie a ak to bude vyžadovať ich zdravotný stav, tak ústavné liečenie. Pusťte z hlavy zakorenenú predstavu, že nejaký lekár alebo nejaká spoločenská inštitúcia môžu vášho od alkoholu, drog či automatov závislého manžela poslať len tak mávnutím papiera do liečebne a dať jemu, vám a predovšetkým vašim deťom novú šancu na lepší a spokojnejší život. Nemôžu. Bolo by to proti ľudským právam a demokratickým slobodám alkoholika. Deti nemajú právo na pokojný vývin, zimné topánky a školskú desiatu, pretože ich otec má právo prepiť všetky peniaze, ktoré zarobí. Naozaj čudná logika! Kým sa alkoholik nerozhodne sám, že sa pôjde dobrovoľne liečiť, nejestvuje sila, ktorá by ho do liečebne dostala. Okrem prípadov, keď pod vplyvom alkoholu spácha trestný čin a súčasťou súdneho rozhodnutia je tzv. ochranné protialkoholické liečenie. Takých prípadov je však medzi alkoholikmi a toxikomanmi poskromne. Ani v oblasti drog a hracích automatov nie je lepšia situácia. Mal som v ordinácii klientov, ktorí v automatoch bežne prehrali vyše milióna korún. Rovnakú čiastku dokázali iní prefetovať. Šlo o ženatých mužov alebo vydaté ženy, otcov a matky detí. Ak závislý človek nemá peniaze na svoju drogu, alkohol alebo automat, začne sa zadlžovať pôžičkami a dopúšťať sa trestných činov, v prvom rade krádeží, neskôr aj násilia. Tým sa však dostáva do druhého bludného kruhu. Tým prvým kruhom je cirkulácia medzi alkoholom a zadlženosťou, tým druhým je putovanie medzi dlhmi a trestnou činnosťou. Logicky nasleduje tretí kruh, ktorým je cirkulácia medzi trestnými činmi a väzením. Závislosťou od návykových látok jedného alebo oboch rodičov trpia predovšetkým deti. 15

16 ROZHOVOR DENISA POVAŽANOVÁ rozhovor s Marekom Váchom, kňazom a biológom EMBRYO NIE JE NIEČO ALE NIEKTO Mgr. et Mgr. Marek Vácha, Ph.D. (* 14. september 1966, Brno) je český rímskokatolícky kňaz, teológ, prírodovedec, pedagóg a spisovateľ. Je farárom farnosti Lechovice, farským vikárom (kaplánom) Rímskokatolíckej akademickej farnosti pri kostole Najsvätejšieho Salvátora (ktorej farárom je Tomáš Halík) a prednostom Ústavu etiky na 3. lekárskej fakulte Univerzity Karlovej. Špecializuje sa na otázky evolučnej biológie a lekárskej i environmentálnej etiky. V skaute získal prezývku Orko (= skratka pre Orlie oko ), ktorú používa vo svojom mene. Manželia v túžbe po dieťati sa niekedy rozhodnú pre umelé oplodnenie. Prečo je umelé oplodnenie z pohľadu Katolíckej cirkvi neprijateľné? V sekulárnej etike (to ešte vôbec nehovoríme o náboženstve) sa identifikujú tri etické problémy, ktoré musí každá rodina, bez ohľadu na náboženský kontext, zvážiť. Prvý je preimplantačná diagnostika, to znamená, že sa vytvorí povedzme 6 až 10 embryí a tieto embryá sa testujú na rôzne choroby. Samotné testovanie nie je eticky bezproblémové, pretože ak by sme ho testovali na Downov syndróm, pravdepodobne nikto z nás by si neprial zvoliť dieťa s týmto postihnutím skôr ako zdravé dieťa. Na druhej strane je otázka, čo ešte budeme pokladať za normálne a čo už nie. Ja dávam našim medikom takéto príklady. Bude to dievčatko s výrazne zvýšenou pravdepodobnosťou, že dostane rakovinu prsníka, ale je to len pravdepodobnosť. Iný príklad je, že to bude dieťa heterozigotné to znamená, že to bude prenášač nejakej genetickej choroby. Znamená to teda, že takéto embryo je ešte dobré alebo zlé? Alebo čo ak je embryo XY (chlapec) a rodičia by chceli dievčatko? Dokonca sú známe prípady zo zámoria, keď si rodičia prajú dieťa so špeciálnou genetickou chorobou, napríklad achondropláziou (trpasličí vzrast). Takže ak by sme embryo testovali proti závažným chorobám, tak sa pravdepodobne zhodneme. Ale otázka je, aká choroba ešte je závažná a už sa nezhodneme. Selektovanie pozitívnych vlastnosti napríklad trochu zlepšená pamäť alebo zlepšené atletické schopnosti - to je problém, ktorý nás čaká. Čína vymyslela vec, ktorú chcem spomenúť. Veľmi lacnou technológiou (CRISPR) by sme vedeli editovať DNA embryí, to znamená vyhadzovať nejaké časti DNA. Proti tomu sú vo svete veľmi silné hlasy, ktoré hovoria, že je to začiatok konca. Druhý problém, o ktorom si myslím, že ho nie je také jednoduché vyriešiť, je, že z týchto 10 embryí sa vyberie jedno alebo dve, ktoré sa zavedú do maternice matky A týchto embryí v Európe je viac ako milión. Hovoríme im zmrazená generácia. Majú sa po nejakej dobe zlikvidovať, majú sa použiť na výskum alebo čo s nimi? a keď sa to všetko úspešne podarí a dieťatko sa narodí, zvyšné embryá sa ocitnú v tekutom dusíku a my veľmi nevieme, čo s nimi. Je to niečo alebo niekto? A týchto embryí v Európe je viac ako milión. Hovoríme im zmrazená generácia. Majú sa po nejakej dobe zlikvidovať, majú sa použiť na výskum alebo čo s nimi?. Neexistuje eticky čistý spôsob, ako s nimi naložiť. No a tretí veľký problém, ktorému sa Európa snaží vyhnúť, je asi najzávažnejší etický problém, a to redukcia tehotenstva. V 90-tych rokoch sa v Českej republike bežne transferovali (zavádzali) napríklad 4 embryá a ak sa stalo, že všetky 4 sa ujali, tak sa dve-tri zlikvidovali v desiatom týždni tehotenstva. Súčasná doba a aj česká legislatíva ide tým smerom, aby sa implantovalo (zavádzalo) len jedno alebo dve embryá. Nie je to kvôli etike, ale z pragmatických dôvodov, pretože ak dochádza k redukcii, tak sa pri zákroku snažíte trafiť srdce a zaviesť KCl, čo je dosť nepríjemná látka a asi v 5 % prípadov sa zlikvidovali všetky embryá, čiže celý proces sa musel začať odznova. Dnes je v Európskej únii trendom, aby sa zavádzalo jedno alebo dve embryá. Všetci rodičia bez ohľadu na náboženský kontext, by mali základy tohto procesu vedieť. Potom Dignitas personae dokument, ktorý vydal Benedikt XVI hovorí o štvrtom katolíckom dôvo- 16 cesta 1/2016

17 ROZHOVOR FOTO: MAREK ORKO VÁCHA de, že v manželstve musí byť spojený akt milovania s aktom plodivým. Novinársky povedané love making and baby making. Je to odmietnutie antikoncepcie na jednej strane a odmietnutie asistovanej reprodukcie na druhej strane. Pracujem v Ústave lekárskej etiky a nemáme žiadne poradenstvo, napriek tomu som asi tak raz za 14 dní konfrontovaný s rodičmi, ktorí žiadajú nejakú radu, lebo nevedia ako ďalej. Často sú to ľudia z náboženského prostredia. S katolíkmi je vždy trochu problém. Neschopnosť počať dieťa nie je ako chrípka, keď sa človek ráno prebudí a zistí, že má teplotu. Tí dvaja ľudia spolu žijú a akosi sa im nedarí splodiť dieťa, ale nie je tam ten deň, keď si povedia, že niečo sa deje, veď všetko je tak, ako má byť. Vek ženy je veľmi limitujúci, pretože po 35. roku prudko klesá plodnosť. Práve katolícki manželia, možno preto, že daný problém nemajú naštudovaný, len vedia, že cirkev je proti nerobia nič. Zaklopú na dvere vo chvíli, keď má žena 40 rokov, čo je veľmi limitný vek. Vrátim sa ešte k zmrazeným embryám Prečo cirkev nevie k tomuto zaujať stanovisko? Rozprávala som sa s niektorými matkami, ktoré majú zmrazené embryá a oni by ich chceli vynosiť. Nikto k tomu nevie zaujať stanovisko. Tých embryí je toľko, že v Európe nenájdete milión matiek, ktoré by ich chceli vynosiť. To je neriešiteľný problém. V dokumente Dignitas personae Benedikt XVI. hovorí, že už aj transfer embrya je nesprávna vec. Ale aj keby to bolo eticky čisté, tak milión matiek nenájdete. Nikto na svete nevie, čo s tým. Chcem pripomenúť veľmi sarkasticky, že ak používate akékoľvek filozofické piruety alebo žonglujete s pojmami a termínmi hovoríte, že ten zárodok vôbec ešte nie je človek, že je to zhluk buniek, ktorý nevidí a nepočuje tak mamičku o tom ťažko presvedčíte, keď ona jedno z takých zmrazených embryí práve dojčí, a to druhé čaká v tekutom dusíku. Stará dobrá katolícka cirkev má veľmi hlbokú pravdu v tom, že to embryo nie je niečo ale niekto. Kedy teda hovoríme o embryu? Učím svojich študentov dve základné definície. Klasická lekárska definícia je, že je to útvar, ktorý vznikne po prvej mitóze (typ bunkového delenia) zygoty (bunka, ktorá vznikne splynutím dvoch pohlavných buniek gamét) a nie je starší ako 8 týždňov. Začiatkom 9. týždňa tomu začíname hovoriť fétus (plod v tele matky od troch mesiacov do pôrodu). To je však hra so slovami, lebo vývoj je kontinuálny. Dnes musíme použiť ešte inú definíciu, pretože sa už v laboratóriách podarilo urobiť nasledujúcu vec. Vezmete ženský oocyt (samičia pohlavná bunka, z ktorej sa delením vytvára ovum vajíčko) 17

18 ROZHOVOR FOTO: idnes.cz vytiahnete z neho jadro, hodíte ho do koša a do toho prázdneho oocytu vložíte somatickú bunku, napríklad bunku kože. Je to technika, akou vznikla ovca Dolly. Ono sa vám to začne tiež deliť, a ten zárodok sa nejakým spôsobom vyvíja, takže tu sme v koncoch s hypotézou, že embryo vzniká prvou mitózou zygoty. Preto sa používa ešte jedna definícia, že embryo je akýkoľvek útvar, ktorý má ľudský genóm a má schopnosť vyvinúť sa až do fázy, keď sa objavuje základ nervovej sústavy. Už ste spomenuli klonovanie. Čo je prípustné a čo nie je prípustné pri klonovaní a ako na tento problém nazerá cirkev? Vedecká komunita, občianska komunita a legislatíva sú proti reprodukčnému klonovaniu človeka. V Európe to zakazuje dodatok Dohody o ľudských právach biomedicíne z roku Takže okrem niekoľkých osamotených hlasov existuje jednotný názor, že týmto smerom sa ľudstvo nemá uberať. Dôvody za klonovanie sú skôr kuriózne. Keď mi zomrie dieťa pri autonehode, tak si nechám vyklonovať také isté. Alebo mi zomrie milenka pri nehode, tak z bunky jej kože vytvorím tú istú bytosť, počkám 18 rokov a ešte ju musím presvedčiť, aby sa do mňa starnúceho chlapa zamilovala. Richard Dawkins, oxfordský zoológ a militantný ateista, hovorí, že by to chcel kvôli zvedavosti, aby videl ako malý Richard Dawkins vyrastá. Argument proti klonovaniu je jednoznačný, na to nemusím byť žiaden veľký teológ. Argument je zorný uhol toho dieťaťa. Ako by som definoval sám seba, že som, pretože nejaký vedec bol zvedavý? Dohovor o ľudských právach a biomedicíne hovorí, že to, čo je pre človeka dôležité, je sloboda a čo najväčšia možnosť otvorenej budúcnosti. Najširšiu budúcnosť mám pravdepodobne práve vtedy, ak mám náhodný mix génov od obidvoch rodičov, ako keby som mal nejakú predurčenú genetickú zostavu po nejakom človeku živom alebo V súčasnosti vôbec netušíme, ako vznikla prvá bunka, ale neznamená to, že tejto našej neznalosti musíme hneď dať meno Boh. ZHLUK BUNIEK mŕtvom. Napríklad keby sme chceli vytvoriť nového Jaromíra Jágra alebo Mira Šatana, tak by ten chlapec mohol chcieť študovať fyziku a nie hrať hokej. Hovorí sa, že rodičia obvykle majú nádej, že sa im narodí dieťa, ale pri klonovaní by už mali plán, takže toto dieťa by okradli o budúcnosť. Poďme teraz k evolúcii. Základná otázka ako vznikla v prírode z neživej hmoty prvá živá bunka? Keby som vedel odpoveď na túto otázku, tak to pošlem do Nature (odborný časopis) a rátam s tým, že na budúci rok by som išiel do Štokholmu po Nobelovu cenu. To je najťažší krok. Poviem to tak zjednodušene ak už máte prvú bunku alebo komunitu buniek, tak už to sviští. To už máme celkom dobrú predstavu, ako by to mohlo vyzerať. Ale urobiť z blesku, sopiek, striedania teplôt a ktovie čoho ešte prvú bunku to zatiaľ nevieme. Toto je biele miesto súčasnej biológie. Sú dokonca extrémisti, ktorí hovoria, že život nemusel vzniknúť na Zemi, ale niekde úplne inde a sem mohol byť prenesený. Lenže to problém nerieši. Ak vieme, že vesmír je starý 13,7 miliárd rokov a naša Zem približne 4,5 miliárd rokov to znamená plus mínus tretinu veku vesmíru tak nemáte veľa času, ak by mal život vzniknúť na inej planéte a navyše máte balík problémov, že to musí byť cez vesmír prenesené na našu Zem a aj tak musíte vyriešiť vznik života, to nie sú žiadne žarty. Tu sa dotýkame bieleho miesta súčasnej biológie, ale pretože časopis Cesta je katolícky, chcem varovať čitateľov, aby sme v prvom kole tomu, čo nevieme, dali meno Boh. To je intelektuálna leni- 18 cesta 1/2016

19 ROZHOVOR FOTO: UMELÉ OPLODNENIE vosť. Keď sme nevedeli, ako vzniká blesk, tak sme hovorili, že to robia bohovia a dnes to vieme vysvetliť. V súčasnosti vôbec netušíme, ako vznikla prvá bunka, ale neznamená to, že tejto našej neznalosti musíme hneď dať meno Boh. Vo svojej knihe Návrat k Stromu života hovoríte, že populácie majú tendenciu mať stabilnú veľkosť, pretože zdroje prostredia sú limitované, navyše sú tu dravci, parazity, choroby, zima a tak ďalej. Produkcia väčšieho množstva potomkov, než môže prostredie uniesť, vedie k boju o existenciu medzi jedincami v populácii, o potravu alebo úkryty a len zlomok z celkového počtu prežije. Zdá sa, že na populáciu ľudí toto neplatí, pretože sme sa výrazne rozrástli a aj keď si zjavne konkurujeme, počet obyvateľstva narastá. Aká je vlastne kapacita Zeme? Máte pravdu, ako druh sme si konkurovali od začiatku, stačí sa pozrieť na vojny a genocídy, ktoré nás naozaj sprevádzali od začiatku. Keď čítate Starý zákon, tak z toho behá mráz po chrbte ako neustále sa národy vyhladzujú ostrím meča, Izraeliti korčuľujú medzi Babylonom a Egyptskou ríšou, čo sú bojiská oboch týchto ríš a krvipreliatie stíha preliatu krv, ako píše Ozeáš. Toto tu bolo vždy. Na vašu otázku nie je odpoveď alebo skôr je to zložitá otázka. Vždy je potrebné zakalkulovať, akým spôsobom žijeme, čo jeme a koľko produkujeme odpadkov. Uvediem príklad, ktorý je možno zjednodušený, ale stojí za zapamätanie. Keby som mal prasiatko a urobím zabíjačku, tak mäso mi vystačí na 50 dní. Keby som sa mal živiť tým, čo žralo to prasa, tak mi to vystačí na 500 dní. Takže 90 % energie sa stratí tým, že to prasiatko kvičí, behá, vrtí chvostíkom, raduje sa zo slniečka, udržuje telesnú teplotu a podobne. Takže keby sme žili ako v Indii, ktorá je skôr vegetariánska a skôr nemá problém s potravinami na rozdiel od Číny, ktorá vegetariánska nie je, tak by bolo naše stravovanie menej energeticky náročné. Odpoveď na túto otázku je veľmi komplexná a nedá sa povedať, že Zem má nejakú kapacitu a ďalších navyše by už neuživila, ale veľmi záleží na tom, ako budú ľudia žiť. 19

20 ZO SPOLOČNOSTI JÁN BIELIK POŽEHNANÝ A ZDRAVÝ ROK doc. MUDr. Ján Bielik, CSc. pochádza z Nového Mesta nad Váhom, kde pôsobí ako lekár endokrinológ. Posledných 8 rokov pôsobil aj ako dekan Fakulty zdravotníctva Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka v Trenčíne a naďalej na tejto fakulte pôsobí ako vysokoškolský pedagóg. Je dlhoročným členom Združenia kresťanských lekárov a zdravotníckych pracovníkov a v súčasnosti je aj jeho podpredsedom. Voňavý a romantický čas tohoročných Vianoc je už za nami a prichádza realita nového roka. A nám neostáva nič iné, ako vyhrnúť si rukávy a pustiť sa do práce. Poprajme si k tomu veľa zdravia, síl a Božieho požehnania. Budeme ho určite potrebovať. Verím, že ste vianočné sviatky strávili v pokoji so svojimi najbližšími a načerpali energiu do ďalšieho roka. Veď obdobie najkrajšieho kresťanského sviatku narodenia Ježiša Krista je pre každého jedinečnou príležitosťou spomaliť a zamyslieť sa. Nad tým, čo sa nám v uplynulom roku podarilo a nepodarilo, či to nebolo na úkor času venovaného našim blízkym, ale najmä nad tým, na akých hodnotách chceme aj ďalej stavať svoj život a vzťahy. Jednou z naliehavých vecí, nad ktorými by sme sa mali nielen zamyslieť, ale aj zaujať rozumný a dôsledný postoj, je zdravie. Zdravie je jednou z hlavných podmienok našej samostatnej existencie, a tiež jedným z predpokladov na splnenie všetkých našich reálnych zámerov a predsavzatí. Preto je v spoločnosti želanie dobrého zdravia základom všetkých prianí. Nielen tých novoročných. Vieme však uspokojivo odpovedať na otázku, čo to vlastne zdravie je? Pravdou je, že zdravie často považujeme takmer za samozrejmosť. Neuvedomujeme si jeho význam a neriešime ho, kým ho máme. V tomto prípade platí dvojnásobne, že cenu zdravia si často uvedomíme až vtedy, keď ho stratíme. Nie nadarmo sa aj v Biblii píše: Skôr ako prehovoríš, pouč sa, o zdravie sa staraj, skôr než ochorieš. (Sir 18, 19) Tento citát obsahuje základnú axiómu zdravia, ktorá hovorí, že je lepšie chorobám predchádzať, ako ich liečiť: dobrá informovanosť, správne poznanie, zdravý úsudok, POPRAJME SI ZDRAVIE doc. MUDr. Ján Bielik, CSc. 20 cesta 1/2016

21 ROZHOVOR FOTO: význam prevencie. Zdravie bolo, je a bude jednou z najdôležitejších hodnôt spoločnosti i jednotlivca a podľa toho by sme sa k nemu mali aj správať. K zdraviu treba pristupovať s pokorou. Ako k vzácnemu daru. A tým, ktorí zdraví nie sú, preukázať náš rešpekt a úctu. Zaslúžia si ju. A samozrejme, aj kvalitnú a dôstojnú zdravotnú starostlivosť. Tomu by sa malo prispôsobiť aj naše zdravotníctvo. Žiaľ, stretávame sa dennodenne s tým, že zdravotníctvo ako systém nefunguje, ako by malo, resp. aspoň ako by mohlo. ZDRAVÁ SPOLOČNOSŤ Preto sme spolu s MUDr. Marianom Faktorom a MUDr. Jánom Porubským pred vyše rokom rozbehli iniciatívu Zdravá spoločnosť, ktorá prináša návrhy na zlepšenie fungovania nášho zdravotníctva. Základným princípom iniciatívy je zdravotná starostlivosť poskytovaná s rešpektom, úctou a slušnosťou k pacientovi. Aby pacient stál reálne v centre našej lekárskej i spoločenskej pozornosti a nemusel chodiť od dverí k dverám, čakať, domáhať sa zdravotnej starostlivosti a platiť nezmyselné poplatky. Sociálne slabšie a znevýhodnené skupiny ľudí musia byť chránené pred doplatkami v zdravotníctve a dostávať zdravotnú starostlivosť na úrovni 21. storočia presne tak, ako všetci ostatní. Cieľom iniciatívy je zabezpečiť aj dôstojné postavenie lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov a pracovníkov v zdravotníctve. Aby sa lekári a zdravotné sestry nemuseli výpoveďami domáhať spravodlivej odmeny za svoju prácu pre pacienta. Pre nastavenie korektných vzťahov v zdravotníctve by mal v prvom rade každý pacient vedieť, na čo má nárok. Na druhej strane by mali byť každý lekár, zdravotná sestra, ambulancia či nemocnica motivovaní mu túto službu poskytnúť. A to sa dá len vtedy, keď za to dostanú spravodlivú odmenu. Odmeňovanie ambulancií by preto malo byť naviazané na výsledky liečby a spokojnosť pacientov. Lekár i sestra dostanú viac peňazí, keď bude ich pacient spokojný. Keď bude mať dostatok informácií o svojom ochorení a bude vedieť, čo má robiť a ako predchádzať komplikáciám. Samozrejme, časť zodpovednosti je aj na pleciach samotných pacientov, ktorých treba tiež motivovať k spoluzodpovednosti za vlastné zdravie. Zdravotníci a pacienti by mali spolupracovať ako jeden tím, aby pri liečbe ochorení dosahovali čo najlepšie výsledky. Je to potrebné obzvlášť v časoch, kedy čelíme epidémii chronických chorôb. Preto je dôležité, aby bol vzťah medzi pacientom a lekárom vybudovaný na princípe vzájomnej dôvery a rešpektu. Všetko by bolo jednoduchšie, keby sme dokázali preniesť naše vianočné modlitby a predsavzatia do reality každodenného života našej spoločnosti. Preto, keď si aj teraz v období nového roka prajeme zdravie, myslime aj na to, ako ho dosiahnuť. Pre seba i pre všetkých ľudí okolo nás. A poprajme si, aby sa myšlienky Zdravej spoločnosti dostali aj do reálneho života ľudí na Slovensku. Aby sme sa všetci mohli v čo najväčšej miere tešiť dobrému zdraviu nielen počas tohto roka. 21

22 SLOVO SV. OTCA PÁPEŽ FRANTIŠEK HOMÍLIA PÁPEŽA FRANTIŠKA PRI OTVORENÍ SVÄTÉHO ROKU MILOSRDENSTVA Svätý Otec František pri slávení otvorenia mimoriadneho Svätého roka milosrdenstva, v deň slávnosti Nepoškvrneného počatia Panny Márie, predniesol pri svätej omši na Námestí sv. Petra homíliu, ktorú prinášame v plnom znení: O chvíľu s radosťou otvorím Svätú bránu milosrdenstva. Tak, ako som to urobil v Bangui, činíme toto také jednoduché a zároveň také symbolické gesto vo svetle Božieho slova, ktoré sme práve počúvali a ktoré stavia na prvé miesto primát milosti. Čo opakovane zaznieva v týchto čítaniach je zahrnuté v slovách, ktorými sa anjel Gabriel obrátil na prekvapené a preľaknuté mladé dievča, keď mu naznačil tajomstvo, ktorým bude naplnené: Zdravas, raduj sa, plná milosti (porov. Lk 1, 28). Pannu Máriu vyzýva predovšetkým k tomu, aby sa radovala z toho, čo v nej Pán vykonal. Zahalila ju Božia milosť, a tak ju učinila hodnou stať sa matkou Krista. Keď Gabriel vstupuje do jej domu, aj najhlbšie tajomstvo, presahujúce všetky rozumové schopnosti, sa pre ňu stáva motívom radosti, motívom viery, motívom odovzdanosti slovu, ktoré jej je zjavené. Plnosť milosti je schopná pretvoriť srdce, robí ho schopným učiniť taký veľký krok, že zmení dejiny ľudstva. Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panny Márie vyjadruje veľkosť Božej lásky. On nie je len tým, kto odpúšťa hriech, ale v Márii dokonca predchádza pôvodnú vinu dedičného hriechu, ktorú každý človek nesie so sebou len čo prichádza na tento svet. Božia láska je tá, ktorá predchádza, anticipuje a zachraňuje. Počiatok dejín hriechu v záhrade Eden sa rieši v pláne lásky, ktorý prináša spásu. Slová Knihy Genezis hovoria o každodennej skúsenosti, ktorú objavujeme v našich osobných 22 cesta 1/2016

23 Tento mimoriadny rok je taktiež darom Božej milosti. Vstúpiť touto bránou znamená objaviť hĺbku Otcovho milosrdenstva, v ktorom prijíma všetkých a ide každému osobne v ústrety. životoch. Je tu stále pokušenie neposlušnosti, ktorá sa prejavuje v chuti plánovať náš život nezávisle od Božej vôle. Toto nepriateľstvo neustále ohrozuje život ľudí a stavia ich proti Božiemu plánu. Avšak aj dejiny hriechu sú pochopiteľné len vo svetle lásky, ktorá odpúšťa. Hriech možno pochopiť jedine v tomto svetle. Ak by všetko bolo zviazané s hriechom, boli by sme najnešťastnejší zo všetkých stvorení. Prísľub víťazstva Kristovej lásky však všetko zahŕňa do Otcovho milosrdenstva. Božie slovo, ktoré sme počúvali, nás v tomto nenecháva na pochybách. Nepoškvrnená Panna stojí pred nami ako privilegovaný svedok tohto prisľúbenia i jeho naplnenia. Tento mimoriadny rok je taktiež darom Božej milosti. Vstúpiť touto bránou znamená objaviť hĺbku Otcovho milosrdenstva, v ktorom prijíma všetkých 23

24 a ide každému osobne v ústrety. To on nás hľadá! To on nám prichádza v ústrety! Bude to rok, v ktorom máme rásť v presvedčivej istote o Božom milosrdenstve. Ako krivdíme Bohu a jeho milosti, keď zdôrazňujeme predovšetkým to, že hriechy budú trestané jeho súdom bez toho, že by sme predtým nepovedali hlavne to, že ich Boh odpúšťa vo svojom milosrdenstve (porov. Sv. Augustín, De praedestinatione sanctorum 12, 24)! Áno, je to presne tak. Musíme klásť milosrdenstvo pred spravodlivosť a v každom prípade Boží súd bude vždy vo svetle jeho milosrdenstva. Prejsť svätou bránou nech nám teda umožní cítiť sa osobne účastnými na tomto tajomstve lásky, nežnosti. Zanechajme každú formu strachu a obáv, pretože nie sú na mieste u toho, kto je milovaný. Žime skôr v radosti zo stretnutia s Božou milosťou, ktorá všetko pretvára. Dnes tu v Ríme i vo všetkých diecézach sveta pri prekročení prahu svätej brány, chceme pripomenúť aj inú bránu, ktorú pred päťdesiatimi rokmi otcovia koncilu otvorili smerom k celému svetu. Túto udalosť si nemáme pripomínať len pre bohatstvo dokumentov, ktoré tu vznikli a ktoré nám aj v našich dňoch umožňujú vidieť veľký pokrok uskutočnený vo viere. Avšak koncil bol predovšetkým stretnutím. Skutočným stretnutím medzi Cirkvou a ľuďmi našich čias. Stretnutie, poznačené silou Ducha Svätého, ktorý podnecoval Cirkev, aby vystúpila z múrov, ktoré ju počas mnohých rokov uzatvárali do seba samej, aby s nadšením nastúpila na misionársku cestu. Bolo to nastúpenie na cestu v ústrety každému človeku tam, kde žije: vo svojom meste, vo svojom dome, na svojom pracovisku... Kdekoľvek sa človek nachádza, tam je Cirkev povolaná prísť k nemu, aby mu priniesla evanjeliovú radosť a priniesla mu Božie milosrdenstvo a odpustenie. Bol to teda veľký misionársky podnet, ktorý po týchto desaťročiach obnovujeme s takou istou silou a s rovnakým entuziazmom. Jubileum nás vyzýva do tejto otvorenosti a zaväzuje nás, aby sme neudúšali ducha, ktorý vyplynul z Druhého vatikánskeho koncilu, ducha milosrdného Samaritána, ako pripomenul blahoslavený Pavol VI. na záver koncilu. Prekročiť dnes svätú bránu nech nás zaväzuje osvojiť si milosrdenstvo milosrdného Samaritána. Pre závislých od alkoholu, drog, automatov... KLUB KAHAN Doplnková sociálna služba projektu Cesta k domovu Terapeutická a podporná skupina pre doliečovanie závislých osôb, na pomoc ich rodinných príslušníkov, pre propagáciu zdravého životného štýlu a na zvyšovanie kvality života závislých osôb cez vzájomnú podporu skupiny pod vedením terapeuta. Organizovanie: - vzdelávacích podujatí; - tematických prednášok k jednotlivým závislostiam; - rodinné terapie; - duchovná podpora (každý 3. štvrtok v mesiaci) Stretnutia: Každý štvrtok od hod do hod. na Jarkovej 79, v jedálni Domova nádeje. Kontaktná osoba: Marek Barabas - predseda klubu tel.: klubkahan@gkcharita-po.sk cesta 1/2016

25 DUCHOVNÉ SLOVO VASIL KORMANÍK BUĎTE MILOSRDNÍ, AKO JE MILOSRDNÝ VÁŠ OTEC! Naša doba nám predkladá nový druh chudoby, a to je samota. Keď si človek začne uvedomovať, že je nešťastný alebo hriešny, vtedy sa mu viac zjavuje jasná tvár milosrdného Boha. Verí, že Boh prejavuje svoju nehu v odpúšťaní a zľutovaní, keď sa ukazuje ľudská bieda, ktorú môže priniesť v dôvere pred Pána, ale zároveň ho zaväzuje, ak prijme odpustenie a Pán mu prejaví milosrdenstvo, aby bol aj sám milosrdný voči svojmu blížnemu, nasledujúc svojho Stvoriteľa. Cirkev nám už dve tisícročia zjavuje láskavú tvár milosrdného Boha a v Ježišovi prejavuje viditeľne, ako Boh úprimne miluje človeka, ako veľmi mu záleží na jeho spáse a večnom šťastí. Boh tak miloval svet, že dal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život. Jn 3, 16 Aj sám človek je schopný vystihnúť skutočný význam milosrdenstva, ktoré sa prejavuje ochotou pomáhať núdznym aj za cenu veľkých obetí. Srdce milosrdného človeka má pochopenie pre ľudskú biedu, slabosť a zlyhania. Preto je veľmi potrebné vstupovať do života človeka, keď sa niekedy cíti opustený a osamotený. Naša doba nám predkladá nový druh chudoby, a to je samota. Ľudia sa izolujú, sú osamotení, nemajú nikoho, kto by im venoval čas, kto by ich trpezlivo vypočul. Sú veľmi nešťastní, chýba im zmysel života. A pritom nežiadajú veľa, trochu času svojho kňaza, svojho otca, svojej mamky, svojho priateľa... Prvýkrát sme sa stretli koncom septembra. Študenti sa prišli zaregistrovať na univerzitu. Bola som jedným zo zamestnancov. Prihlásila som sa dobrovoľne, aby som vítala nových študentov. Na univerzitu prišlo aj jedno dievča. Bola takmer dohola ostrihaná, na hlave si nechala len ofinu dlhých červených vlasov, ktoré jej padali do očí. Mala oblečenú kombinézu, do ktorej by vošla trikrát. Na nohách obuté zošúchané vojenské kanady. V živote som nevidela nikoho, kto by mal na sebe toľko piercingov. Okolo krku mala obojok ako pre psa a podobnú reťaz mala aj okolo pása, zastrčenú do zadného vrecka kombinézy. Sme predsa kresťanská vysoká škola. Čo si táto pankáčka myslí, že takto môže robiť česť Bohu? Aj moje deti dospievali, ale bola som rada, že nerobili takéto problémy. Počas prvého štvrťroka som sa s týmto dievčaťom stretávala častejšie. Pri obede sedávala sama. Starala som sa, aby si k nej vždy niekto zo zamestnancov prisadol. Je predsa naša študentka. Raz večer sme s manželom zašli na večeru do reštaurácie. Na chodníku som stretla bezdomovca, ktorý žobral. Obišla som ho, nechcela som sa dívať do jeho očí. Pri večeri ma to trápilo. Veď som mu mohla do hrnčeka dať pár drobných. Prečo som to neurobila? Keď sme sa vrátili domov, premýšľala som nad otázkou, ako je možné milovať bezdomovca, pankáča... Posudzujem ľudí podľa vonkajšieho vzhľadu. Môže niekto odo mňa chcieť, aby som ich mala rada? Čo by povedali moji priatelia, s kým sa dávam do reči, kto je môj spoločník... V noci som sa zobudila s nepokojným svedomím. Čakala som, čo mi povie Pán. Otvorila som Bibliu na 1. Jánov list 3, 17 Ak má niekto pozemský majetok a vidí brata v núdzi a srdce si pred ním zatvorí, ako v ňom môže ostávať Božia láska. Som pokrytecká, pomyslela som si. Každý má právo na lásku a moja nie je úprimná a čistá. Na druhý deň sme sa s Adelou, tak sa volala, znova stretli. Prisadla som si k nej a spolu sme obedovali a príjemne sa porozprávali. Odvtedy, čo sme sa stretá- 25

26 DUCHOVNÉ SLOVO FOTO: vali na chodbe školy, prihovorila sa mi, pozdravila. Šli sme spolu do kaviarne, knižnice, bola príjemnou spoločníčkou Asi po mesiaci som si všimla dramatické zmeny. To ti niekto prikázal, že máš dať preč ten piercing? pýtala som sa. Nie, odpovedala Adela veselo, povedala som si, že sa toho zbavím. Všimla som si, že má peknú tvár. Do Vianoc si nechala dorásť vlasy, ostrihala si ofinu a zafarbila si ich tak, aby to zodpovedalo jej prirodzeným svetlohnedým vlasom. Pristalo jej to. Nemohla som v sebe zadržať otázku: Adela,vyzeráš úžasne. Čo ťa donútilo k takej zásadnej zmene? Adela sa zamyslela a odpovedala: No, myslela som si, že keď ma budete mať rada, aj keď vyzerám tak čudne, budem mať istotu, že ak budem vyzerať normálne, budú ma mať radi aj ostatní. Dorazilo ma to. Pochopila som, že Adela je niečo viac, než čo som videla svojimi očami. Nezáleží na tom, ako vyzerá. Naučila som sa na ňu dívať, ako na ňu pozerá Boh. To zmenilo môj život, začala som sa dívať na všetkých okolo seba novým srdcom. Nechcem posudzovať ľudí podľa toho, ako vyzerajú navonok. Moje nové srdce sa začalo učiť milovať každého človeka. Odmalička nás niekto posudzuje, hodnotí, kritizuje. Ľudia si všímajú naše slabosti a nedostatky. Nie je ľahké uveriť, že existuje niekto, kto koná ináč. Boh ma o tom uisťuje, lebo neposlal svojho Syna, aby nás súdil, ale aby nám ponúkol pomoc a záchranu. Ježiš ma neposudzuje, nehodnotí, či si jeho pomoc zaslúžim. Ani nás neporovnáva s ostatnými. Nepozoruje môj život zhora, ale skláňa sa ku mne, aby sa ma ujal. Svätý Otec František pred začiatkom jubilejného roka milosrdenstva povedal redaktorovi týždenníka Credere pár dôvodov, prečo je v našej dobe potrebné dôslednejšie zdôrazniť Božie milosrdenstvo: Moje prvé Anjel Pána ako pápeža bolo o milosrdenstve Boha... Nebola to stratégia, vyšlo to zvnútra. Duch Svätý niečo chce. Je jasné, že dnešný svet potrebuje milosrdenstvo, potrebuje spolucítenie, čiže schopnosť spolutrpieť. Sme zvyknutí na zlé, kruté správy a na najväčšie nevraživosti, ktoré urážajú meno a život Boha. Svet potrebuje zistiť, že Boh je Otec, že existuje milosrdenstvo, krutosť ani odsúdenie nie je cestou... Zišiel mi na um obraz Cirkvi, ako poľnej nemocnice po bitke, je pravda, koľkí ľudia sú zranení a zúbožení. Ranených treba ošetriť, treba im pomôcť uzdraviť sa a nie podrobovať ich testu na cholesterol. Verím, že toto bude moment milosti. My všetci sme hriešnici, všetci si nesieme vnútorné bremená. Cítil som, že Ježiš chce otvoriť dvere svojho srdca, že Otec chce ukázať svoje hlbiny milosrdenstva, a preto nám posiela Ducha, aby nami pohol a posunul nás z miesta... Je to rok odpustenia, rok zmierenia. Na jednej strane vidíme obchod so zbraňami, výrobu zbraní, ktoré zabíjajú, vraždenie nevinných tými najkrutejšími možnými spôsobmi, vykorisťovanie osôb, mladistvých, detí, deje sa dovoľte mi ten výraz svätokrádež proti ľudskosti, lebo človek je posvätný, je obrazom živého Boha. A tak Otec vraví: Zastavte sa a príďte ku mne. Toto je to, čo vidím vo svete... Revolúcia nežnosti je to, čo si dnes musíme pestovať ako ovocie roku milosrdenstva. Božiu nežnosť voči každému z nás. Každý z nás si musí povedať: Som taký nešťastník, no Boh ma tak miluje, aj ja teda musím rovnako milovať iných. 26 cesta 1/2016

27 VTIPY VASIL KORMANIK VTIPY o. VASILA Žena číta v časopise a hovorí svojmu manželovi: To je strašné. Dočítala som sa, že v niektorých štátoch je zvyk, že žena musí nasledovať svojho muža, keď zomrie. Nie je to kruté? Veru je. Chudák, ani po smrti nemá pokoj. Na hodine náboženstva mala žiačka zopakovať, čo Pán Ježiš povedal o návrate nečistých duchov do duše človeka. Povedala to takto: Nečistý duch sa vráti a privedie so sebou iných duchovných, ešte horších, než je on. Kaplán bol na výlete s miništrantmi. Šli okolo čerešňového sadu, kde dvaja muži oberali krásne zrelé čerešne. Kaplán sa opýtal, či by si chlapci nemohli obrať trochu čerešní na zjedenie. Keď sa chlapci najedli a zišli zo stromu, kaplán sa mužov slušne opýtal, čo sú dlžní. Nuž nič, aj my tu len kradneme. Farár si opral nohavice a sušil si ich na dvore na šnúre. Ukradli mu ich. Susední farári sa ho škodoradostne pýtali, či mu ich už niekto vrátil. On odvetil, že sa to už pomaly vracia, dva gombíky už boli vo zvončeku. Koľko zajacov si zastrelil? pýta sa kamarát poľovníka. Ani jedného. Ty si teda poľovník! Ale koľkých som vydesil! Janko celý naradostený zvestuje učiteľovi: Od včerajška sa otecko so mnou rozpráva. A predtým sa prečo s tebou nerozprával? Azda si ho urazil? To nie, nič takéto sa nestalo. A prečo sa teda až odteraz začal s tebou rozprávať? Lebo sa nám včera pokazil televízor. Duchovný vo väznici sa opýtal jedného väzňa, prečo je vo väzení. On odpovedal, že pre vieru. Kňaz odporoval, že to už v našej dobe nie je možné. Pre vieru sa už nezatvára. Ale, áno! hovorí väzeň. Ja som veril že poplašné zariadenie je pokazené... Evička, ako dopadlo vysvedčenie? spytuje sa stará mama, ktorej vnučka prišla na návštevu. Ale, celkom dobre, starká. O dve facky menej ako vlani. 27

28 PRÍBEH MARTINA HABOČÍKOVÁ NIEKEDY SI PRAJEM MAŤ ARABELIN PRSTEŇ Sme rodina s jedným dieťaťom, skoro 7-ročným synom Alexom. Alex prišiel na svet predčasne v 26. týždni tehotenstva s pôrodnou váhou 700 gramov a dĺžkou 33 cm. Moje tehotenstvo bolo od začiatku rizikové. Napriek tomu boli prvé dva mesiace úplne v pohode. Gynekologička mi skoro pri každej kontrole pripomínala, že ak sa môj stav skomplikuje, budem musieť rodiť skôr. Mám totiž dedičné polycistické obličky a aj vysoký krvný tlak. Prišiel tretí mesiac tehotenstva a až do piateho mesiaca som si odtrpela celodenné nevoľnosti. Začiatok šiesteho mesiaca mal rýchly spád. Neustále sa mi zvyšoval krvný tlak, opúchali mi končatiny, v moči mi našli bielkoviny. Vedela som, že je to zlé, ale pre moje dieťatko bolo priskoro prísť na svet. Strašne som sa bála, nevedela som, čo bude ďalej. Nečakala som ani na najbližšiu poradňu, ktorá mala byť o týždeň, ale hneď som išla do poradne, kde som sa dozvedela, že musím ísť okamžite do nemocnice. Tam ma posadili na vozík, urobili všetky potrebné vyšetrenia, pichli kortikoidy kvôli dozretiu pľúc môjho dieťatka. Striedali sa pri mne mnohí lekári, ktorí moje otázky, čo sa vlastne deje, ani nevnímali. Celú noc som ležala na posteli a v hlave mi vírila kopa myšlienok, ktoré mi nedali spať. Ráno na vizite primár skonštatoval, že na obed sa uskutoční sekcia. Mala som strach, obrovský strach. Volala som manželovi, mame, a potom, keď ma už viezli na sálu, prosila som v duchu Boha, aby stál pri nás oboch. Narodil sa drobný chlapček, ktorý nedokázal sám dýchať. Začalo oživovanie, potom intubácia. Manžel ho videl ako prvý a keď prišiel ku mne na izbu, povedal mi: Máme krásneho chlapčeka. Viac nepovedal, ale v očiach mal slzy. Vtedy ešte ani jemu ani mne nedochádzalo, čo všetko je pred nami. Ja som Alexa uvidela prvýkrát až na tretí deň. No na to, čo ma čakalo, som nebola pripravená. Malinké bábätko v domčeku, všade plno hadičiek. Nezvládla som to a zviezla som sa na zem. Plakala som a pýtala sa, prečo? Prečo? No žiadna odpoveď neprichádzala. Po týždni ma prepúšťali z nemocnice domov. Manžel po mňa prišiel, ale tá bolesť, akú som prežívala, keď som musela odísť bez svojho bábätka... O tri dni sa uvoľnilo miesto na JIS-ke a ja som sa tam hneď pýtala, aby som mohla byť čo najbližšie pri Alexovi. Nechceli ma prijať, lebo Alex mlieko netoleroval a miesto bolo určené mamám, ktorých detičky už mliečko papali. No ja som sa nenechala odbiť, až napokon lekárka privolila. V nemocnici sme boli dlhé štyri mesiace. Po celý čas som bola Alexovi nablízku. Raz mi dali priepustku, aby som išla trošku von s manželom, ale vydržala som len asi tridsať minút a vrátila som sa naspäť. Bála som sa, že keď odídem na dlhšie, Alexov stav sa zhorší a ja práve vtedy nebudem pri ňom. Nešla som preto domov ani na chvíľku na Veľkú noc. Alexov zdravotný stav bol ako na hojdačke, jeden deň dobre, druhý zle. Najhoršie prišlo, keď mi lekárka v jeden deň poobede povedala, že má podozrenie na sepsu, otravu krvi. Nasadili mu lieky, začali s výmenou krvi.. Celý čas som sa modlila a vlastne štyri mesiace, čo som strávila v nemocnici, som každý deň pred odsávaním mlieka zašla do kaplnky na svätú omšu, a to mi neskutočne pomáhalo. Tam bol taký pokoj, tam som čerpala silu a energiu do ďalších dní. Po troch mesiacoch som si Alexa konečne mohla vziať do náručia, aj to len po dlhom prehováraní sestričiek, aby mi ho dali klokankovať, aj keď bol ešte vždy odkázaný na ventiláciu. Ten pocit bol vtedy úžasný, plakala som opäť, ale tentoraz od šťastia. Asi po treťom klokankovaní si Alex rúčkou začal ťahať hadičku od ventilácie. Lekári ho skúsili odpojiť a on to udýchal! Predtým sa ho snažili x-krát odpájať, no zakaždým nedokázal dýchať sám. Vtedy mi spadol kameň zo srdca, že domov nepôjdeme s kyslíkom a veru celá JIS-ka sa tešila, že Alex konečne dýcha bez prístroja. Po prepustení z nemocnice nasledoval kolotoč vyšetrení tri dni sme boli doma, a potom sme išli do Bratislavy. Nasledovala operácia očí (retinopatia III. stupeň) a zase strach, obavy. Cvičenie podľa Vojtovej metódy, neskôr Bobath. Rôzni špecialisti očné, kardio, nefro, ortopédia, neurológia, hematológia, pľúcne, rehabilitácie... Informácie o narodení predčasniatka som medzitým väčšinou čerpala z internetu, vedela som, že sa rodia deti aj predčasne, ale nevedela som, aké riziká sú s tým spojené. Teraz si myslím, že je viac možností, kde môžu rodičia predčasniatka dostať o svojej novej nečakanej situácii potrebné informácie. Môžu sa obrátiť na rôzne združenia, centrá pre 28 cesta 1/2016

29 včasnú pomoc takýmto deťom a ich rodinám. Myslím si, že napriek akejkoľvek pomoci sa so zdravotným stavom niektorých predčasniatok nedá zmieriť, iba prijať to tak, ako je. A prijať to s pokorou. Môj manžel zvládal zo začiatku predčasný príchod Alexa veľmi ťažko. Nechcel to prijať, odmietal sa s tým zmieriť a ak mám byť úprimná, zo začiatku mi aj menej pomáhal. Pravdupovediac, ja som to od neho ani nechcela, chodil do práce a ja som ho nechcela zaťažovať. No bola to asi tiež chyba, lebo medzi nami akoby vznikla priepasť. Málo sme komunikovali a ak, tak sme sa PRÍBEH skôr hádali. Našťastie sme to ustáli a teraz sa spolu viac rozprávame o Alexovom postihnutí. Chceli by sme mať ešte jedno bábätko, aby Alexovi nebolo smutno, aby ho možno mal kto potiahnuť dopredu, ale manžel sa bojí, aby sa nezopakovalo to, čo pri Alexovi. Mne zase môj vnútorný pocit vraví, že by bolo všetko inak. Alexovi v roku života diagnostikovali DMO, centrálna koordinačná porucha kvadruparéza hypotonická forma. Alex stále rehabilituje, dokáže sa sám pretočiť na brucho, vydrží chvíľku v šikmom sede a darí sa mu aj posedieť bez opory. Je veľmi vnímavý, zbožňuje deti a je to také usmievavé slniečko. Za nič na svete by som ho nevymenila! Každý deň večer, keď idem spať, ďakujem Bohu, že mi ho zachránil. Aj ja som teraz už po psychickej stránke na tom dobre. Prijala som to tak, ako to je. Priznávam, že sú dni, keď sa trápim nad budúcnosťou, ale našťastie tých dní je menej ako predtým. Problémom sú a budú financie, lebo rehabilitácie a terapie sú finančne náročné, zarába len manžel, ja som na opatrovateľskom príspevku. Máme hypotéku, takže sa musím obracať peniaze sa snažím zháňať, ako len viem. Každý rok si napr. zbierame 2 % z daní. Bývame v Prešove, tu aj chodíme na therasuit terapiu do Svetielka. Boli sme aj dvakrát v Piešťanoch. Teraz sú špecializované centrá skoro po celom Slovensku, takže sa dá vyberať. A čo poradiť rodičom, ktorým sa narodilo také dieťatko? Aby mali silnú vieru, aby nemysleli príliš dopredu, aby neporovnávali svoje dieťa s inými, lebo každé dieťa je jedinečné či je zdravé, či s postihnutím. Každé má svoje tempo, svoj čas. Tak, aby to svoje prijali také, aké je. Aby ho ľúbili najviac, ako len vedia a hlavne, aby to prijali s pokorou. Ja stále vravím, že Alex je iný preto, aby nás mňa i manžela niečomu naučil. Niekedy si prajem mať Arabelin prsteň. Ale nie. Prajem si Božie požehnanie pre moju rodinu, aby ľudia na nás nepozerali závistlivo (áno, žiaľ, sú ľudia, ktorí aj chorobu závidia, lebo máte auto, štát vám platí, rada by som to auto vymenila za Alexovo zdravie) a napríklad pre Alexa potrebujem špeciálnu stoličku, ktorú, žiaľ, zdravotná poisťovňa neprepláca, musíme si ju hradiť sami a je dosť drahá. To je v krátkosti náš príbeh, jednej rodiny s jedným chlapčekom Alexom, ktorý sa vypýtal na svet priskoro a priniesol si so sebou batôžtek, ktorý vyžaduje pomoc každý nový deň. Ale nie je sám a my sa snažíme urobiť všetko, čo sa pre neho urobiť dá. 29

30 SPRÁVY SPRÁVY Z TKKBS VÝBER ZO SPRÁV Z CIRKVI A CHARÍT V celoslovenskej potravinovej zbierke tento rok vyzbierali 77 t potravín Sedemdesiatsedem ton trvanlivých potravín a drogérie oproti vlaňajším 48 tonám je výsledok tohtoročnej v poradí tretej potravinovej zbierky pre ľudí v núdzi. Hodnota vyzbieraného tovaru je eur a spoločnosť Tesco Stores SR ju ešte navýši o 20 % - čiže o eur. Finančne prispeje aj jeden z partnerov zbierky, spoločnosť Unilever. Verili sme, že aj tento rok nás ľudia podporia a prejavia dostatok empatie. Je vidieť, že spoločnosť o potravinovej zbierke vie a pozitívna spätná väzba od ľudí, ktorí sa rozhodli obdarovať tých, čo sa ocitli v núdzi, o tom svedčí. Našou úlohou je teraz darované potraviny a drogériu v našich charitných zariadeniach na Slovensku pripraviť pre rodiny v núdzi, seniorov, chorých ľudí alebo bezdomovcov, povedal Radovan Gumulák, generálny sekretár Slovenskej katolíckej charity. Slovenská katolícka charita sa do potravinovej zbierky zapojila v 44 obchodoch a prostredníctvom svojich dobrovoľníkov vyzbierala vyše 50 ton potravín a hygienických potrieb. Potravinová zbierka prebiehala od novembra 2015 v 78 obchodoch Tesco po celom Slovensku. Zbierku organizoval maloobchodný predajca aj s partnermi z minulých rokov: Slovenská katolícka charita, organizácia Depaul Slovensko, Potravinová banka Slovenska a tento rok po prvý raz aj Evanjelická Diakonia. Do zbierky sa zapojila aj spoločnosť Unilever formou sociálneho marketingu. Výsledok tohtoročnej potravinovej zbierky prekročil naše očakávania v každom smere. Sme hrdí na našich zákazníkov, potvrdilo sa nám, že o potravinovej zbierke a jej význame vedia. Môžeme si dovoliť povedať, že toto je dôkaz ako každá malá pomoc môže mať veľký význam. Každému, kto prispel, patrí veľká vďaka v prvom rade našim zákazníkom, ale aj všetkým kolegom, ktorí nielen prispievali potravinami, ale zapojili sa aj medzi dobrovoľníkov, ktorí zákazníkov iniciatívne o potravinovej zbierke informovali," povedala Zuzana Lošáková, manažérka komunikačného oddelenia Tesco. Ľudia najviac darovali múku, cestoviny, cukor, soľ, strukoviny, ryžu, ale aj tekuté mydlá. Tento rok do zbierky najviac prispeli zákazníci hypermarketu v Dubnici nad Váhom, Obchodného domu MY na Kamennom námestí v Bratislave a hypermarketu v Brezne. K potravinovej zbierke priamo finančne prispelo Tesco a Unilever. Tesco každoročne k pomoci pridáva 20 percent z hodnoty darovaných tovarov. Tento rok je to eur o eur viac, ako minulý rok. Spoločnosť Unilever prispela 3 centami za kúpu každého z vybraných výrobkov jej značiek. Zoznam zapojených predajní a všetky informácie k európskej potravinovej zbierke nájdete na TK KBS informovala Bernadetta Múdra 30 cesta 1/2016

31 SPRÁVY Gréckokatolícka charita Prešov vyzbierala potraviny za takmer 4000 Gréckokatolícka charita Prešov (GKCH Prešov) sa už po tretíkrát zapojila do celoslovenskej Potravinovej zbierky, ktorú organizovala spoločnosť Tesco Stores SR v spolupráci s charitatívnymi spoločnosťami. Tentokrát GKCH Prešov podporili trvanlivými potravinami a drogériou v hodnote 3 934,63. Okrem odovzdaných výrobkov ľudia prispeli aj finančne, a to vo výške 558,81. Vyzbierané výrobky a finančné príspevky pomôžu núdznym ľuďom a rodinám v našich jednotlivých zariadeniach. V priebehu šiestich dní, od 16. do 21. novembra vyzbierali zamestnanci, dobrovoľníci a klienti zariadení Gréckokatolíckej charity Prešov trvanlivé potraviny a drogériu, ktoré spolu vážili 3 270,43 kg. Košíky, ktorých obsah je určený našej charite sa zapĺňali v hypermarketoch a supermarketoch v mestách Prešov, Humenné, Svidník, Vranov nad Topľou a v Starej Ľubovni. K týmto produktom spoločnosť Tesco Stores SR prispeje 20% z hodnoty vyzbieraného tovaru v peniazoch. Kúpou a odovzdaním vybraných výrobkov ste pomohli ľuďom v núdzi, ktorým pomáhame v našich zariadeniach, a tiež rodinám, ktorým takáto pomoc uľahčí neľahkú životnú situáciu. Tohoročná Potravinová zbierka opäť ukázala štedrosť darcov, ktorí prispievali predovšetkým trvanlivými potravinami ako múka, cukor, cestoviny, ryža alebo olej. Vďaka odovzdaným potravinám dokážeme zabezpečiť krajší, a hlavne chutnejší zajtrajšok v našich prevádzkach pre deti a mladých s telesným alebo psychickým postihnutím, v zariadeniach pre seniorov, v pobytových zariadeniach pre ľudí bez domova a závislých, a rovnako aj sociálne slabším rodinám. Za Váš prejav solidarity s núdznymi ďakujeme, zhodnotila Silvia Popovičová, koordinátorka vzťahu s verejnosťou GKCH Prešov. Gréckokatolícka charita Prešov poskytuje sociálne, zdravotnícke, výchovno vzdelávacie, poradenské, humanitárne a iné formy služieb ľuďom bez ohľadu na ich rasu, národnosť, náboženstvo a politické zmýšľanie. Navzájom sa obohacujeme službou závislým, bezdomovcom, seniorom, chorým v domácnostiach, opusteným, hendikepovaným deťom, ľuďom v kríze života i ohrozeným prírodnou katastrofou, utečencom, obetiam obchodovania s ľuďmi doma i v zahraničí, to všetko len vo vzájomnej spolupráci s mnohými organizáciami, úradmi, firmami a jednotlivcami. Potravinová zbierka spoločnosti Tesco v spolupráci so Slovenskou katolíckou charitou a ďalšími charitatívnymi organizáciami pomáhalo po tretíkrát. V 78 vybraných predajniach sa spoločne vyzbierali produkty v hodnote Celková hmotnosť darovaného tovaru dosiahla 77 ton. TK KBS informovala Silvia Popovičová 31

32 SPRÁVY FOTO: huffpost.com SPRÁVY Z TKKBS VÝBER ZO SPRÁV Z CIRKVI A CHARÍT Vo Vatikáne za účasti františkánov predstavili príručku na boj s chudobou Vatikán - Vo Vatikáne dnes na tlačovej konferencii za účasti viacerých predstaviteľov františkánov, Medzinárodnej katolíckej charity a ďalších organizácií predstavili dokument týkajúci sa boja proti extrémnej chudobe. Jeho plný názov je Uplatnenie ľudských práv pre ľudí žijúcich v extrémnej chudobe: Príručka pre realizovanie hlavných zásad OSN o extrémnej chudobe a ľudských právach. V príručke sa autori snažili previesť princípy OSN do konkrétnych návrhov činnosti pre bežných ľudí. Je určená ľuďom pracujúcim v oblastiach s extrémnou chudobou štátnym pracovníkom ako sú sociálni pracovníci, organizátori komunít, učitelia či urbanisti, a zároveň aj pracovníkom mimovládnych organizácií a aktivistom z náboženských skupín. Príručku s pôvodným anglickým titulom Making Human Rights Work for People Living in Extreme Poverty: a Handbook for Implementing the UN Guiding Principles on Extreme Poverty and Human Rights na tlačovej konferencii predstavili zástupcovia inštitúcií podieľajúcich sa na jej vzniku: Michael Roy, generálny sekretár Medzinárodnej katolíckej charity (Caritas Internationalis), Michael A. Perry OFM, generálny minister Rehole menších bratov františkánov, Francesca Restifo z medzinárodnej františkánskej organizácie Franciscans International a Jean Tonglet z organizácie ADT Fourth World. Účasť miestnej cirkvi na boji proti odlesňovaniu a extrémnej chudobe v Amazónii priblížil brazílsky biskup Mons. Bernardo Johannes Bahlman OFM. Ako povedala zástupkyňa organizácie Franciscans International Francesca Restifo, cieľom manuálu je pomôcť miestnym pracovníkom lepšie chápať dosah ľudských práv na život ľudí v podmienkach extrémnej chudoby a ponúknuť im sériu konkrétnych činností pre domáhanie sa vlastných práv, čím sa oni sami stávajú činiteľmi zmeny. 32 cesta 1/2016

33 SPRÁVY Ammánska diecéza s katolíckou charitou otvorí Reštauráciu milosrdenstva Jordánsko - Najbližší pondelok otvorí Ammánska diecéza v spolupráci s Medzinárodnou katolíckou charitou v hlavnom meste Ammáne tzv. Reštauráciu milosrdenstva. Tá bude pre chudobných a núdznych počas Roka milosrdenstva ponúkať každý deň od 300 do 500 porcií jedál zdarma. Na otvorení sa zúčastní primátor hlavného mesta Aqil Biltaji a jordánsky patriarchálny vikár mons. Maroun Lahham. Keď minulý týždeň v Ammáne latinský patriarcha Jeruzalema Fouad Twal otvoril Svätú bránu milosrdenstva, v homílii vyjadril nádej, že Jubileum prinesie milosrdenstvo a požehnanie aj do Svätej zeme, ktorá teraz zažíva ťažké časy. Mesačník Cesta je charitný, pouličný, duchovný a odborný časopis. Vychádza od roku 2002 a distribuuje sa pouličnými distributérmi. Adresa: Cesta Pod Táborom 33/A Prešov tel.: 051/ mesacnik.cesta@gkcharita-po.sk Vydavateľ: Gréckokatolícka charita Prešov Hlavná Prešov tel.: 051/ IČO: Cirkevné schválenie: Gréckokatolícky biskupský úrad Prešov, č. 2641/2004 zo 16. augusta 2004 Cenzor v oblasti vierouky a mravouky: prof. ThDr. Marek Petro, PhD. Šéfredaktor: Mgr. Denisa Považanová tel.: 051/ Redaktor a grafická úprava: Mgr. Peter Kyslan Jazyková úprava: Mgr. Lucia Němcová Koordinátor distribúcie: Daniel Frohmann 051/ distribucia.cesta@gkcharita-po.sk Redakčná rada: doc. PhDr. Jozef Kredátus, PhD. PaedDr. o. Vasil Kormaník Mgr. Michal Kall Ing. Eduard Malatinec Ing. Branislav Božek Mgr. Peter Michančo prof. PhDr. Pavol Dancák, PhD. Rudolf Bača Monika Šebaljová doc. ThDr. PaedDr. Ing. Gabriel Paľa, PhD. Mgr. Michaela Uhrin Sokolíková Bankové spojenie: /7500 VS: 04030, KS: 0008 Foto: redakčný archív Predná obálka: R. Pavlík Zadná obálka: cesta Tlač: Vydavateľstvo M. Vaška, Prešov Reg. číslo: EV 3391/09 ISSN Web: Ročník XIII. č. 1, rok 2016 Vydané v decembri

34 KRÍŽOVKA Kto nedokáže odpúšťať, nemá... (dokončenie výroku je v tajničke krížovky). N. A. Dobroľubov autor: P.K. SKR. MILI- SEKUNDY Pomôcky: PODVIEDOL BRVNO SERP, RO, TAJNIČKA OL, ROI, ALNI UMELÝ JAZYK ZN. ABS. ATMOSFÉRY SÝPKA AMER. PLOŠNÁ MIERA DOBRÝ NÁPOJ DOMÁCE ZVIERA TÓN e ZNÍŽENÝ ZÁBUDLIVEC DLHÉ LANO SO SLUČKOU AVŠAK KOSÁK TIEŇ PO ČESKY PARK ZNAČKA VOLT SEKUNDY PREORÁVAJ ZN. ANTE MERIDIAN ŽENSKÉ MENO OTÍLIA (DOM.) NESEDEL MENO MALIARA SOKOLA ZLIATINA AL, NI, FE CHEM. ZN. RÁDIA FOTKA ČESKÉ MESTO MOHUTNÝ JUŽNÝ STROM (LISTN.) DÁN. POČT. MIERA BRUŠNÁ TRUBICA ŠTRNG DOPLNOK K ODEVU SNÁĎ (ČES.) LOĎKA CHEM. ZN. CÉZIA POPEVOK PODĽA (ČES.) KRÁĽ, PO FRANC. ALE ÁZIJEC PARLAMENT SKR. TECHN. ATMOSFÉRY 51, RÍM. OPATRIL NÁTEROM OBČAS OSOBNÉ ZÁMENO Autorom krížovky je Peter Kailing. Znenie tajničky pošlite vždy najneskôr do 20. dňa aktuálneho mesiaca na adresu redakcie alebo SMS správou na číslo: alebo mesacnik.cesta@gkcharita-po.sk. Nezabudnite napísať aj vaše meno a presnú adresu. Výherca za mesiac december: M. Šebeš z Drienovskej N. Vsi vyhráva knihu Prijať svoju ľudskosť (J. Vanier). Gratulujeme! 34 cesta 1/2016

35 DISTRIBUČNÉ MIESTA Dom charity sv. Vincenta Predmestská 12, Žilina Mgr. Gabika Huliaková tel./fax: Dom charity sv. Gianny Kukučínova 4, Čadca Bc. Eva Ondrušková tel./fax: Dom charity sv. Krištofa Kollárova 24, Martin Ing. František Kočalka tel.: Arcidiecézna charita Trnava Hlavná 43, Trnava Mgr. Soňa Pobiecka tel.: 033/ Charitný dom pre mládež Lúčna 812, Vranov nad Topľou tel.: DEPAUL SLOVENSKO Nocľaháreň sv. Vincenta de Paul Ivanská cesta 32, Bratislava Mgr. Eva Májová tel.: Sociálne centrum Štefaníková 1525/29, Humenné Mgr. Jana Vyšinová tel.: Sociálne centrum Pavlovičova 344/8, Svidník Mgr. Helena Paňková tel.: Mestské hospodárstvo, Sociálny šatník Pavol Juríček Soblahovská Trenčín mob.: Diecézna charita Rožňava Kósu Schoppera 141/ Rožnava Mgr. Helena Katonová tel.: mob.: Charitný dom sv. Alžbety Bosákova ulica, Košice Ing. Bc. Martina Mačingová tel.: PRAVIDLÁ DISTRIBUTÉROV 1. Každý distributér je povinný byť označený na viditeľnom mieste svojho oblečenia preukazom distributéra. Preukaz musí byť čistý a nepoškodený. 2. Distributér nesmie časopis distribuovať inde ako na mieste, ktoré má pridelené a uvedené na svojom preukaze. 3. Distributér nesmie vchádzať do vnútorných priestorov jednotlivých budov (kostoly, reštaurácie, obchody, železničná stanica,...) označený preukazom distributéra. Taktiež nesmie v týchto priestoroch ponúkať časopis. 4. Distributér je povinný dbať o svoj zovňajšok. Pri distribúcii časopisu je povinný mať čisté oblečenie. 5. Distributér je povinný dbať o hygienu svojho tela. Pri distribúcii časopisu musí mať nevyhnutne čisté ruky a nechty na rukách. Má mať čistú tvár a primerane upravené vlasy. 6. Žiaden distributér nesmie distribuovať časopis pod vplyvom alkoholu ani žiadnej inej návykovej látky. 7. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu fajčiť, smie si však urobiť fajčiarsku prestávku, počas ktorej musí časopisy aj preukaz distributéra odložiť tak, aby neboli viditeľné. 8. Distributér nesmie v styku s verejnosťou a s ostatnými distributérmi používať vulgárne výrazy, nadávky, výrazy alebo narážky so sexuálnym podtónom, ani rasistické a iné spoločenský neprípustné výrazy. 9. Distributér nesmie pri distribúcii časopisu obťažovať okoloidúcich, zdržovať ich proti ich vôli a zdržovať dopravu. 10. Distributér je povinný správať sa voči zákazníkom zdvorilo, pekne a slušne. 11. Distributér nesmie počas distribúcie časopisu žobrať, alebo iným nepovoleným spôsobom získavať od ľudí peniaze. 12. Distributér nesmie od záujemcu o časopis požadovať sumu inú, ako je oficiálne stanovený príspevok za časopis. 35

36 Modlitba pápeža Františka pre Svätý rok milosrdenstva Pane Ježišu Kriste, ty si nás učil, aby sme boli milosrdní ako Nebeský Otec, a povedal si nám, že kto vidí teba, vidí jeho. Ukáž nám svoju tvár a budeme spasení. Tvoj pohľad plný lásky oslobodil Zacheja a Matúša z otroctva peňazí; cudzoložnicu a Magdalénu od hľadania šťastia iba vo stvorení; dojal Petra k slzám po zrade a zaistil raj kajúcemu lotrovi. Daj, aby každý z nás počúval slová Keby si poznala Boží dar!, ktoré si povedal Samaritánke, ako adresované práve jemu. Ty si viditeľnou tvárou neviditeľného Otca, Boha, ktorý prejavuje svoju všemohúcnosť najmä cez odpustenie a milosrdenstvo: Daj, aby Cirkev bola vo svete viditeľnou tvárou teba, svojho Pána, vzkrieseného a osláveného. Prial si si, aby tvoji služobníci boli tiež zaodetí slabosťou, a mali tak správne spolucítenie s tými, čo sú v nevedomosti a omyle: Daj, aby sa každý, kto za niektorým z nich príde, cítil byť vítaný, milovaný a zahrnutý Božím odpustením. Zošli svojho Ducha a všetkých nás posväť jeho pomazaním, aby Jubileum milosrdenstva bolo rokom Pánovej milosti a aby tvoja Cirkev mohla s novým nadšením prinášať chudobným dobrú zvesť, zajatým a utláčaných zvestovať slobodu a slepým prinavrátiť zrak. To si vyprosujeme na príhovor Panny Márie, Matky milosrdenstva, od teba, ktorý žiješ a kraľuješ s Otcom a Duchom Svätým 36 na veky vekov. cesta 1/2016 Amen.