MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A BEZPEČNOSŤ DOPRAVY

Transcription

1 ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVA MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A BEZPEČNOSŤ DOPRAVY MARCEL ŠAMAJ ŢILINA 2008

2 MEDZINÁRODNÝ TERORIZMUS A BEZPEČNOSŤ DOPRAVY BAKALÁRSKA PRÁCA MARCEL ŠAMAJ ŢILINSKÁ UNIVERZITA V ŢILINE FAKULTA ŠPECIÁLNEHO INŢINIERSTVA KATEDRA BEZPEČNOSTNÉHO MANAŢMENTU Študijný odbor: Ochrana osôb a majetku Vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD. Stupeň kvalifikácie: Bakalár (Bc.) Dátum odovzdania práce: ŢILINA 2008

3 ABSTRAKT Šamaj Marcel, Medzinárodný terorizmus a bezpečnosť dopravy, Ţilinská univerzita v Ţiline, Fakulta špeciálneho inţinierstva, vedúci bakalárskej práce: doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD, 2008, 50 s. a 4 s. príloh. Práca sa zaoberá problematikou terorizmu v doprave a ochrany cestujúcich, ktorí vyuţijú prostriedky hromadnej pozemnej dopravy. Prvá kapitola rozoberá základné pojmy, rozdelenie a ciele terorizmu, ako aj samotné teroristické útoky uskutočnené na dopravnú infraštruktúru. V praktickej časti venuje pozornosť moţnosti prevencie a návrhu opatrení na ochranu cestujúcich vyuţívajúcich prostriedky pozemnej hromadnej dopravy. Celú prácu ukončuje modelová situácia počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú infraštruktúru. Kľúčové slová: bezpečnosť, cestujúci, dopravná infraštruktúra, prevencia, prostriedky hromadnej dopravy, terorizmus ABSTRACT Šamaj Marcel, The International Terrorism and the Safety of Transport, The University of Ţilina, the Faculty of Special Engineering, The thesis supervisor: doc. Ing. Miroslav Tomek, PhD, 2008, 50 p. and 4 p. of enclosures. The thesis deals with the terrorism in relation to the transport and the security of passengers who are using the means of public transport. The first chapter analyzes the basic definitions, distribution and the aims of terrorism also terrorists attacks pointed to the infrastructure of public transport. The practical part pays attention to the prevention and the proposal of precautions to protect passengers who are using the means of public transport. This thesis ends by creating a model situation of number of victims in a potential terrorist attack aimed at the public transport. Key words: safety, passengers, transport infrastructure, prevention, the means of public transport, terrorism

4 PREDHOVOR ŢIADNY CIEĽ NIE JE TAK VYSOKÝ, ABY OSPRAVEDLNIL NEČESTNÉ METÓDY. ALBERT EINSTEIN S terorizmom sa v súčasnosti stretávame oveľa častejšie, ako kedykoľvek predtým. Rozmery, ktoré nadobudol, zjednotili mnohé krajiny sveta v otázke spoločného boja proti tomuto fenoménu dnešnej doby. Praktiky, ktoré terorizmus vyuţíva, sa stali neprípustné pre celú spoločnosť. Tým, ţe zneuţíva dopravu v prospech dosahovania svojich cieľov, výrazne ohrozil bezpečnosť celého sveta. Práve aktuálnosť problematiky terorizmu v doprave ma viedli k výberu témy mojej bakalárskej práce. Na úvod chcem poďakovať predovšetkým vedúcemu bakalárskej práce doc. Ing. Miroslavovi Tomekovi, PhD. za cenné rady a pripomienky pri tvorbe tejto práce, a zároveň ďakujem autorom uvedenej literatúry, ktorých diela mi boli inšpiráciou. Poďakovanie patrí aj rodine a priateľke, ktorí mi boli oporou počas štúdia. Zároveň čestne prehlasujem, ţe som bakalársku prácu vypracoval samostatne s vyuţitím teoretických vedomostí a s pouţitím uvedenej literatúry.... MARCEL ŠAMAJ

5 OBSAH ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV... 5 ZOZNAM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV... 6 ÚVOD TERORIZMUS SÚČASNOSTI VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV ZÁKLADNÁ TYPOLÓGIA TERORIZMU PRÍČINY VZNIKU A ŠÍRENIA TERORIZMU GLOBALIZÁCIA AKO FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI TERORIZMUS NAJVÝZNAMNEJŠIE TERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE SÚČASNOSTI NAJČASTEJŠIE CIELE TERORISTICKÝCH ÚTOKOV TERORIZMUS V DOPRAVE ROK 2001 AKO MEDZNÍK V DOPRAVE TERORISTICKÝ ÚTOK NA SVETOVÉ OBCHODNÉ CENTRUM V USA NAJVÄČŠIE TERORISTICKÉ ÚTOKY ZAMERANÉ NA KOĽAJOVÚ DOPRAVU Bombové útoky v Madride Teroristické útoky na Londýn SPOLOČNÉ PRVKY TERORISTICKÝCH ÚTOKOV V LONDÝNE A MADRIDE PREVENCIA A BOJ PROTI TERORIZMU V DOPRAVE LEGISLATÍVNY RÁMEC BOJA PROTI TERORIZMU PREVENTÍVNE OPATRENIA NA ZVÝŠENIE BEZPEČNOSTI OSÔB V POZEMNEJ HROMADNEJ DOPRAVE Ţelezničná doprava SR Cestná hromadná doprava SR MODELOVÁ SITUÁCIA POČTU OBETÍ PRI POTENCIÁLNOM TERORISTICKOM ÚTOKU Následky teroristického útoku ZÁVER ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY ZOZNAM PRÍLOH... 50

6 ZOZNAM POUŢITÝCH SKRATIEK A SYMBOLOV EÚ G8 KPO MDPT SR MHD MO SR MV SR MZV SR NATO NR SR OSN PO OV PO PV POD MHD POO MHD PZ SR SR USA USD WTC Z.z. ŢSR - Európska únia - skupina 7 najvyspelejších krajín sveta a Ruska - konečný počet osôb nachádzajúcich sa na stanici - Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky - mestská hromadná doprava - Ministerstvo obrany Slovenskej republiky - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky - Severoatlantická aliancia - Národná rada Slovenskej republiky - Organizácia spojených národov - Počet osôb odchádzajúcich zo stanicu vlakmi - počet osôb prichádzajúcich na stanicu vlakmi - počet osôb dopravených na stanicu prostriedkami MHD - počet osôb odchádzajúcich zo stanice prostriedkami MHD - Policajný zbor Slovenskej republiky - Slovenská republika - Spojené štáty Americké - americký dolár - Svetové obchodné centrum - zbierka zákonov - Ţeleznice Slovenskej republiky - 5 -

7 ZOZNAM TABULIEK, OBRÁZKOV A GRAFOV ZOZNAM TABULIEK: Tab. 2.1 Najväčšie teroristické útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru od r.1988 do r zoradené chronologicky Tab. 2.2 Odhadovaný počet mŕtvych následkom teroristického útoku na WTC z Tab. 2.3 Teroristické útoky uskutočnené na budovy WTC do Tab. 2.4 Počty obetí pri teroristickom útoku uskutočnenom 7. júla 2005 v Londýne Tab. 3.1 Celosvetový prehľad počtu teroristických útokov, zranených a usmrtených od do Tab. 3.2 Časový harmonogram spojov MHD prichádzajúcich na ţelezničnú stanicu Tab. 3.3 Odhadovaný počet ohrozených ľudí teroristickým útokom Tab. 3.4 Počet vlakov odchádzajúcich zo ţelezničnej stanice v časovom <7:20; 7:40) intervale Tab. 3.5 Prehľad počtu usmrtených a zranených ľudí pri teroristických útokoch od do Tab. 3.6 Odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pri teroristickom útoku na ţelezničnú stanicu ZOZNAM OBRÁZKOV: Obr. 1.1 Základná typológia terorizmu Obr. 1.2 Príčiny vzniku a šírenia terorizmu Obr. 1.3 Najvýznamnejšie teroristické organizácie súčasnosti Obr. 1.4 Klasifikácia cieľov teroristickej činnosti - 6 -

8 ZOZNAM GRAFOV: Graf 1.1 Vývoj počtu teroristických incidentov uskutočnených do r.2006 Graf 3.1 Počet osôb prepravených ŢSR Graf 3.2 Trend vývoja počtu prepravených osôb ŢSR Graf 3.3 Počet prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina Graf 3.4 Trend vývoja počtu prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina Graf 3.5 Počet osôb prepravených MHD Graf 3.6 Trend vývoja počtu osôb prepravených MHD - 7 -

9 ÚVOD Problematika terorizmu v doprave je horúco diskutovanou témou 21. storočia. Jej aktuálnosť podčiarkujú čoraz častejšie útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru, ktoré ohrozujú milióny cestujúcich. V relatívne krátkom čase boli hlavne vďaka tlakom globálneho terorizmu prijaté medzinárodné opatrenia pre zvýšenie efektivity boja proti terorizmu. Bezpečnosť zaujala prioritné postavenie v spoločnosti, ku ktorej je nutné urobiť krok vpred formou eliminácie hrozby terorizmu. Hlavným cieľom mojej bakalárskej práce je na základe posúdenia cieľov medzinárodného terorizmu a spôsobov vykonaných teroristických útokov navrhnúť spôsob ochrany osôb, ktoré vyuţívajú prostriedky hromadnej dopravy. Na základe posúdenia hlavného cieľa som si stanovil nasledovné čiastkové ciele: 1) definovať základné pojmy z oblasti terorizmu a dopravy, typológiu a ciele terorizmu, a zároveň rozobrať najväčšie teroristické útoky súčasnosti zamerané na dopravnú infraštruktúru, 2) proces skúmania hlavného problému zamerať na ochranu cestujúcich v prostriedkoch hromadnej pozemnej dopravy, 3) vytvoriť modelovú situáciu počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú infraštruktúru. Pri písaní práce vyuţívam niektoré metódy formálnej logiky, ako je syntéza a dedukcia. Bakalárska práca je členená do troch kapitol. V prvej kapitole venujem pozornosť vymedzeniu základných pojmov, ktoré sú nevyhnutné pri zaoberaní sa problematikou z oblasti terorizmu a dopravy. Taktieţ sa venujem terorizmu súčasnosti, od základnej typológie a cieľov terorizmu, aţ po najväčšie teroristické organizácie súčasnosti. V druhej kapitole rozoberám problematiku terorizmu v doprave od najväčších teroristických útokov s vyuţitím dopravy do roku 2001, aţ po najväčšie teroristické útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru dnešnej doby. Posledná, tretia kapitola, vymedzuje legislatívny rámec boja proti terorizmu v doprave na medzinárodnej, ale aj na národnej úrovni, ako aj návrh preventívnych opatrení na zvýšenie bezpečnosti osôb v hromadnej doprave. Poslednú časť tejto kapitoly uzatvára modelová situácia počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú infraštruktúru

10 Počet incidentov 1 TERORIZMUS SÚČASNOSTI V dnešnom modernom svete sa stal terorizmus jednou z najväčších hrozieb nielen pre krajiny v bezprostrednom ohrození, ale aj pre celý svet. Následkom globalizácie a prudkého rastu informačných technológií koncom 80.rokov 20.storočia získali teroristické organizácie a skupiny neobmedzené moţnosti v rámci národného, ale aj medzinárodného pôsobenia. Prostredníctvom informačných technológií dochádza k spájaniu rôznych nelegálnych skupín, ich vzájomnému pôsobeniu, zefektívňovaniu, a k lepšej koordinácii príslušníkov teroristických skupín. V grafe č. 1.1 moţno vidieť vývoj počtu teroristických incidentov uskutočnených do roku Ázia Vých. a Stred. Ázia Vých. Európa Latin. Stredný Amerika Východ a Sev. Amerika Južná Ázia JV Ázia a Oceánia Západ. Európa Graf 1.1 Vývoj počtu teroristických incidentov uskutočnených do r.2006 [2] Hlavným problémom zo strany teroristických organizácií je globálna politická situácia vo svete, náboţenská orientácia a politický postoj krajiny, v ktorej ţijú. Predstavitelia teroristických organizácií nevidia efektívnosť v mierovom rokovaní, vyuţívajú násilie, strach a paniku obyvateľov k presadeniu svojich ideológií a k prinúteniu vlády ustúpiť ich poţiadavkám. Na obranu proti terorizmu vznikli mnohé opatrenia na zabránenie útokom, ako legislatívne kroky na vyššie tresty pre aktérov útokov, sprísnenie bezpečnostných opatrení dopravných komunikácií, efektívnejšie zabezpečenie strategických objektov a mnohé iné, avšak ani tieto kroky neviedli k výraznému oslabeniu terorizmu. Súčasný terorizmus je jedným z najväčších problémov celosvetového rozmeru, ktorý váţne ovplyvňuje vývoj svetovej ekonomiky a celkovú bezpečnosť

11 1.1 VYMEDZENIE ZÁKLADNÝCH POJMOV Oblasť terorizmu a dopravy obsahuje mnoţstvo pojmov a definícií, ktoré bezprostredne súvisia s danou problematikou, a ktoré tvoria akoby základný stavebný kameň celej problematiky, či uţ v oblasti terorizmu všeobecne, alebo vo sfére dopravy. Nasledovná podkapitola je vyhradená definíciám pojmov z oblasti terorizmu a dopravy pouţitých v tejto bakalárskej práci. Bezpečnosť dopravy: pohľad na bezpečnosť dopravy moţno chápať ako istotu, ţe príslušný dopravný systém je zbavený všetkých moţných neţiaducich udalostí a javov. Doprava: je pohyb dopravných prostriedkov po dopravných cestách alebo činnosť dopravných zariadení, ktorými sa uskutočňuje preprava, t.j. premiestňovanie osôb a vecí ako výsledok dopravy, je premiestnenie cestujúcich alebo zásielok z východiskového miesta do miesta určenia v poţadovanom čase a kvalite. Dopravná infraštruktúra: tvorí súhrn dopravných, prepravných prostriedkov a dopravných zariadení jednotlivých druhov dopravy na území daného štátu, prekrýva sa s komunikačnou sieťou, ktorú tvoria rôzne druhy komunikácií a informačné systémy (systém riadenia dopráv), podľa nariadenia rady Európskeho spoločenstva sa za dopravnú infraštruktúru povaţujú všetky cesty a pevné zariadenia druhov dopravy, ktoré sú nevyhnutné pre premávku vozidiel a bezpečnosť premávky. Dopravný prostriedok: je technický prostriedok, pohybom ktorého sa uskutočňuje doprava, rôzne druhy dopravných zariadení pouţívaných na prepravu osôb alebo ľudí. Hromadná doprava: systém hromadnej prepravy osôb dopravnými prostriedkami

12 Teror: slovo teror je odvodené od latinského slova terrere, čo v preklade znamená strašný, hrozný, znamená hrozbu pouţitia násilia, metóda činností, prostriedok nátlaku so zameraním na konkrétne osoby. Terorizovanie: znamená zastrašovanie vyhráţkou násilia, nadobúda povahu terorizmu pri spojení s politickými cieľmi. Terorizmus: je chápaný ako sústavný teror, pouţívanie násilia, Terorizmus je metóda vzbudzovania strachu prostredníctvom opakovaných násilných aktov, vykonávaných tajnými alebo polotajnými jednotlivcami, skupinami alebo štátnymi orgánmi z idiosynkratických, kriminálnych alebo politických dôvodov, pričom na rozdiel od atentátov nie sú priame obete pravým terčom útoku. (KOLEKTÍV. Encyklopedie Světový terorizmus, 2001, s. 58), podľa Európskej únie (EÚ) je definovaný ako čin spáchaný úmyselne s cieľom váţne destabilizovať alebo zničiť základné politické, ústavné, hospodárske a sociálne štruktúry. Teroristická organizácia: štátna alebo neštátna skupina osôb, ktorá pri dosahovaní a presadzovaní svojich záujmov a cieľov vyuţíva rôzne druhy teroristickej činnosti. 1.2 ZÁKLADNÁ TYPOLÓGIA TERORIZMU Terorizmus moţno definovať podľa určitých kritérií (obrázok č. 1.1), na základe ktorých je moţné lepšie pochopiť danú problematiku. Pri súčasnom rozmachu terorizmu a následnom zneuţívaní dopravy v jeho prospech, je potrebné vhodným spôsobom klasifikovať terorizmus, zamýšľať sa nad kritériami rozdelenia a spoločnými črtami, na základe ktorých moţno terorizmus začleniť do určitej štruktúry

13 ZÁKLADNÁ TYPOLÓGIA TERORIZMU Podľa pôvodu aktérov Štátny terorizmus Neštátny terorizmus Podľa rozsahu teroristickej činnosti Podľa príčin vzniku a šírenia Individuálny terorizmus Politický terorizmus Ideologický terorizmus Sociálny terorizmus Medzinárodný terorizmus Národný terorizmus Vnútroštátny terorizmus Podľa objektov útoku Podľa pouţitých prostriedkov Politický terorizmus Politický terorizmus Obr. 1.1 Základná typológia terorizmu Terorizmus zameraný na priame objekty Terorizmus zameraný na nepriame objekty Biologické prostriedky Asymetrické prostriedky Chemické prostriedky Nukleárny terorizmus Informačný terorizmus Psychologický terorizmus

14 Terorizmus na základe určitých spoločných atribútov moţno rozdeliť nasledujúcim spôsobom [1]: Podľa pôvodu aktérov terorizmu: Štátny terorizmus otvorene alebo utajene pouţíva teroristické metódy štátnou mocou proti jej domácim i zahraničným oponentom. Objektom môţu byť aj náboţenské, národnostné skupiny. Ku svojej činnosti vyuţíva štát. Neštátny terorizmus ide o terorizmus extrémistických organizácií sponzorovaných z neštátnych zdrojov (finančných alebo materiálnych). Pouţívajú neprimerané metódy, nátlak a hrozby prostredníctvom rôznych nepovolených skupín a organizácií, ktoré vyvíjajú nátlak na vládnych predstaviteľov. Je odkázaný na sponzorov, ktorí sa snaţia prostredníctvom týchto skupín a organizácií presadzovať svoje záujmy. Individuálny terorizmus je realizovaný jednotlivcami, často psychicky narušenými osobami alebo kriminálnymi ţivlami, na vyriešenie medziľudských vzťahov. Podľa rozsahu teroristickej činnosti: Medzinárodný terorizmus môţe nadobudnúť regionálnu alebo globálnu úroveň. Ide napríklad o realizovanie teroristických útokov na území iných štátov, podporu teroristických organizácií a skupín iným štátom, útoky na medzinárodné spoločenstvá a pod. Cieľom medzinárodného terorizmu zvyčajne býva poukázať na nesúhlas s politickou situáciou v krajine, na politické problémy, prípadne nadviazať kontakty s rovnako zmýšľajúcimi skupinami v zahraničí a realizovať ich následnú spoluprácu. Národný terorizmus terorizmus vykonávajúci svoju činnosť cez hranice viacerých štátov. Vnútroštátny terorizmus vykonávanie teroristickej činnosti len v rámci vnútorných záujmov určitého štátu. Napríklad pri strete záujmov dvoch politických strán, prípadne nacionalistických skupín. Jeho dôsledky zvyčajne nepresahujú hranice štátu. Podľa príčin vzniku a šírenia: Politický terorizmus vzniká ako dôsledok ostrého politického boja, spravidla medzi krajne orientovanými politickými stranami, s cieľom získať alebo udrţať

15 si moc v štáte. Útoky sú spravidla zamerané na fyzickú likvidáciu predstaviteľov politickej konkurencie, diskrimináciu, prípadne likvidáciu konkurenčnej politickej strany. Ideologický terorizmus vzniká ako dôsledok stretu záujmov ideológií (náboţenských,...) s cieľom získať alebo udrţať si vplyv v danej záujmovej oblasti. V dnešnej dobe je veľmi rozšírený náboţenský terorizmus. Sociálny terorizmus najčastejšie býva podnecovaný zlou ekonomickou situáciou v krajine a z toho vyplývajúcim sociálnym napätím. Väčšinou sú to teroristické organizácie s ultrapravicovým či ultraľavicovým zameraním. Podľa objektov útokov: Terorizmus zameraný na priame objekty môţu nimi byť rôzne významné osoby, predstavitelia vlády, náboţenstvá a iné, s cieľom fyzickej likvidácie, zastrašenia, zdiskreditovania. Terorizmus zameraný na nepriame objekty sú nimi jednotlivci alebo skupiny osôb, ktoré robia nátlak na vládu, politické strany, náboţenstvá. Cieľom útokov sú riadiace centrá, dôleţité sídla, ktorých zničením sa ochromí štátna moc alebo oslabí ekonomika štátu. Podľa pouţitých prostriedkov: Konvenčný terorizmus ide o pouţitie klasických prostriedkov ako výbušnín, strelných zbraní, horľavín a pod., ale aj klasických metód napr. atentátov, únosov, zadrţiavania rukojemníkov a pod. Nekonvenčný terorizmus - ide o pouţívanie zbraní hromadného ničenia, prostriedkov informačnej a psychologickej vojny: terorizmus s asymetrickými prostriedkami z vojenského hľadiska nespĺňajú kritéria kladené na nástroje bojovej činnosti (zneuţitie priemyselného odpadu, zámerné vyvolanie ţivelnej pohromy, epidémií a pod.), terorizmus chemickými prostriedkami, terorizmus biologickými prostriedkami, nukleárny (rádiologický) terorizmus, informačný terorizmus, psychologický terorizmus

16 1.3 PRÍČINY VZNIKU A ŠÍRENIA TERORIZMU Vznik a šírenie terorizmu podmieňujú viaceré faktory, či uţ sú to náboţenské, politické, sociálne, ekonomické rozdiely a mnohé iné, ktoré vyvolávajú rozpory medzi spoločenskými skupinami. Na základe týchto skutočností rozdeľujeme 4 základné hľadiská príčin vzniku a šírenia terorizmu (obrázok č. 1.2) [1]. Všeobecné sociologické hľadisko Technické hľadisko Príčiny vzniku a šírenia terorizmu Politologické hľadisko Hľadisko efektívnosti Obr. 1.2 Príčiny vzniku a šírenia terorizmu Všeobecné sociologické hľadisko: súvisí s aktom násilia alebo hrozby násilia ako prostriedku na získanie výhody alebo politického rešpektu, často sa terorizovanie nevinného obyvateľstva stáva súčasťou vedenia vojny, aby obyvateľstvo zmenilo svoj postoj voči vlastnej vláde. Technické hľadisko: vysoká úroveň vedy, technológií a informačných systémov umoţňuje čoraz ľahší prístup k získaniu ničivejších prostriedkov na vykonávanie teroristických útokov. Politologické hľadisko: teroristi sú členmi organizovanej skupiny veriacej v správnosť svojej veci, sú ochotní zomrieť za svoju vieru

17 Hľadisko efektívnosti: skutočnosť, ţe teroristické útoky donútili k činnosti, prípadne viedli ku vzniku rôznych organizácií v rámci celého sveta, nespokojnosť s politickou situáciou vedie k čoraz väčšej snahe zefektívniť teroristické útoky s cieľom poukázať na silu teroristickej skupiny za účelom domáhania zmeny v politickom smerovaní krajiny. 1.4 GLOBALIZÁCIA AKO FAKTOR OVPLYVŇUJÚCI TERORIZMUS Pôsobenie globalizácie predstavuje najmä obdobie 80.tych rokov 20 storočia, kedy dochádza k prudkému rastu tempa globalizácie, ktorá preniká dodnes. Hlavne prudký rozvoj informačných technológií, rádia, televízie a samozrejme internetu, mal za následok zmenšenie vzdialenosti medzi jednotlivými krajinami, a tým aj vzájomnú komunikáciu medzi nimi. Vďaka technológiám sa správy zo sveta stali dostupnejšie pre kaţdého, udalosti odohrávajúce sa v iných krajinách, ktoré boli nedostupné, sa zrazu stali prístupné celému svetu. Informovanosť verejnosti rapídne stúpla. Rozpad bipolárneho sveta otvoril hranice ľudom, umoţnil prenikanie rozličných kultúr, slobodnú ideológiu, a taktieţ voľné šírenie myšlienok. [10] S nástupom globalizácie, a s tým súvisiacim otvorením sveta, sa uvoľnil väčší priestor pre činnosť teroristických organizácií. Vďaka internetu sa výrazne zrýchlila komunikácia medzi jednotlivými zloţkami teroristických organizácií a ich členmi. Otvorenie hraníc prispelo k moţnosti získať rôzne výbušniny a modernejšie technické prostriedky, vďaka ktorým môţu zlepšiť efektivitu svojich útokov. Prudký rast informačných technológií umoţnil presnejšie vytýčenie strategických cieľov, ktorých zničením by sa váţne ohrozila stabilita danej krajiny, prípadne celého sveta. Na základe týchto skutočností vznikli mnohé organizácie, ktoré sa snaţia udrţať mier a stabilitu krajín vo svete. 1.5 NAJVÝZNAMNEJŠIE TERORISTICKÉ ORGANIZÁCIE SÚČASNOSTI Teroristické organizácie sú skupiny ľudí vyuţívajúce teroristické činnosti, postupy a metódy na dosiahnutie stanovených cieľov. Vo väčšine prípadoch ide o náboţenské presvedčenie, snahu zmeniť politickú situáciu, destabilizáciu krajiny a iné. Prostredníctvom násilných činov páchaných vo veľkej miere na civilnom obyvateľstve sa snaţia presadiť vlastné ciele a ideológiu. V nasledujúcom obrázku č. 1.3 moţno vidieť najvýznamnejšie teroristické organizácie súčasnosti

18 Hamas Al Fatáh Hizballáh Teroristické organizácie Al-Káida Real IRA ETA Dţihád Obr. 1.3 Najvýznamnejšie teroristické organizácie súčasnosti Al Káida (preklad : základňa) [16]: militantná medzinárodná islamská fundamentalistická sieť skladajúca sa z nezávislých a niekedy spolupracujúcich buniek, na čele stál saudskoarabský multimilionár Usáma bin Ládin, prioritným cieľom je nastolenie čisto moslimských štátov na celom arabskom polostrove a šírenie islamskej viery na celom svete, za hlavného nepriateľa povaţuje Spojené štáty americké (USA) kvôli ropnému bohatstvu. Al Fatáh hnutie za národné oslobodenie Palestíny [16]: nacionalistická strana v Palestíne, organizáciu viedol Jásir Arafat, cieľom je zničenie Izraela a zriadenie palestínskeho štátu na jeho území, fatah v arabčine znamená dobytie. Dţihád [16]: egyptská islamská extrémistická skupina, pravdepodobne dve frakcie : na čele starej frakcie Abdul al-zumar, na čele novej frakcie Ajman al-zawahri. cieľom je zvrhnúť vládu Husního Mubaraka a premeniť Egypt na islamský štát

19 Hizballáh [16]: Libanonská šiitska politická a vojenská organizácia, v arabskom a moslimskom svete je povaţovaná za legitímnu, činnosť sponzoruje Irán. Hamas [16]: islamské hnutie odporu, odmieta akékoľvek politické dohovory medzi Izraelom a Palestínou a svätú vojnu povaţuje za jediný moţný spôsob na dosiahnutie svojich cieľov, pouţitie terorizmu proti Izraelu povaţuje za legitímne, ETA (Baskicko a jeho sloboda) [16]: cieľom je nezávislý štát Baskov, operačná zóna leţí v baskických autonómnych regiónoch v severnom Španielsku a Juhozápadnom Francúzsku. Real IRA (Írska republikánska armáda) [16]: snaţí sa o spojenie rozdeleného Írska, útoky na politických predstaviteľov, armádu, políciu v oblasti Severného Írska a v celom Anglicku. 1.6 NAJČASTEJŠIE CIELE TERORISTICKÝCH ÚTOKOV Najčastejšími cieľmi teroristických útokov sa stávajú verejné priestranstvá a miesta, kde sa zdrţuje čo moţno najväčší počet ľudí. Ide najmä o prostriedky hromadnej dopravy, trhoviská, kultúrne podujatia, letiská a iné. Avšak sústreďujú sa aj na strategické ciele, ktorých zničením by došlo k ochromeniu krajiny, prípadne by spôsobilo ekonomickú krízu. Veľmi časté sú útoky zamerané na nevinné obyvateľstvo, ktoré sa v dnešnej dobe stali veľmi rozšíreným fenoménom ako upozorniť na silu, ktorou disponuje teroristická organizácia. Zároveň poukazuje, ţe je schopná pouţitia akéhokoľvek prostriedku na presadenie svojich cieľov [1]. Ciele teroristických útokov majú viesť k destabilizácii krajiny, vyprovokovať vládu ku kroku, ktorý by zdiskreditoval súčasnú vládu a postoj obyvateľov krajiny voči nej. Teroristické útoky na obyvateľstvo nie sú prioritnými cieľmi útokov, sú to len čiastkové ciele, pomocou ktorých sa snaţí teroristická skupina presadiť svoj konečný cieľ. Takýmito útokmi sa snaţí vyţiadať si pozornosť vládnucej garnitúry, a tým zvýšiť svoje

20 šance na presadenie konečných cieľov. Na obrázku č. 1.4 je uvedená klasifikácia cieľov teroristickej činnosti [1]. čiastkový cieľ konečný cieľ strategický cieľ všeobecný cieľ Obr. 1.4 Klasifikácia cieľov teroristickej činnosti Klasifikácia cieľov teroristickej činnosti [1]: Čiastkový cieľ - nepravý cieľ: únosy, vydieranie, vyhráţky, fyzická likvidácia jednotlivca a iné. Konečný cieľ pravý cieľ: zmeniť politickú situáciu v krajine, presadenie a realizovanie vlastných cieľov. Strategický cieľ: destabilizovať krajinu, vyuţívanie médií ako prostriedok zviditeľnenia sa. Všeobecný cieľ: zmena globálnej politickej situácie, plnenie konečných (hlavných) cieľov

21 2 TERORIZMUS V DOPRAVE Terorizmus sa v dnešnej dobe vo veľkej miere zameriava na oblasť dopravy a vyuţíva všetky druhy dopráv. Na základe uskutočnených teroristických útokov si myslím, ţe doprava zohráva veľmi dôleţitú, v niektorých prípadoch neodmysliteľnú súčasť pri realizácií teroristických útokov. Uţ samotným premiestňovaním teroristov na miesta útokov prostredníctvom dopravných prostriedkov (osobné autá, lietadlá, hromadná doprava...) napomáha k uskutočneniu teroristických činov. Teroristické útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru a únosy lietadiel sa stali výbornými prostriedkami na dosiahnutie cieľov teroristických skupín. V tabuľke č. 2.1 je uvedený prehľad najväčších teroristických útokov zameraných na dopravnú infraštruktúru od r do r. 2001, ktorý som zoradil chronologicky [1]. Tab. 2.1 Najväčšie teroristické útoky zamerané na dopravnú infraštruktúru od r.1988 do r zoradené chronologicky Najväčšie teroristické útoky od r do r Dátum Popis útoku Mŕtvi / Zranení Po výbuchu na palube sa Boeing 747 zrútil na škótske mesto Lockerbie 270 / Výbuch vozidla s výbušninou v garážach Svetového obchodného centra v USA 6 / Bomba v aute pred federálnou budovou v Oklahoma City 168 / Výbuch bomby v parížskom metre počas špičky 8 / Rozsiahly výbuch bomby v londýnskych dokoch 2 / Samovražedný útok príslušníka Hamas spôsobil výbuch autobusu v Jeruzaleme 26 / Dve bomby roztrhli vlak v srílanskom meste Kolemba 78 / Unesené lietadlo Boeing 767 sa zrútilo do mora pri Komorských ostrovoch 125 / Bomba zničila preplnený vlak v indickom štáte Ásám 300 / Bomba v aute v Írskom meste Omagh 29 / Výbuch auta pred vojenským obytným blokom na hranici s Čečenskom Výbuch autobusa prepravovaného na palube trajektu smerujúceho na Filipíny Angolskí rebeli zo skupiny UNITA zaútočili na vlak južne od Luandy 64 / - 45 / /

22 2.1 ROK 2001 AKO MEDZNÍK V DOPRAVE Po teroristických útokoch z 11. septembra 2001 na Svetové obchodné centrum (WTC) sa značne ovplyvnil pohľad na dopravu a bezpečnosť cestujúcich, ako aj moţné následky zneuţitia dopravných prostriedkov teroristickými skupinami. Doprava a dopravný prostriedok sa stávajú čoraz častejším terčom útokov teroristických organizácií, čo do istej miery stavia dopravu do veľmi nevhodnej pozície z hľadiska bezpečnosti. Jedna z doteraz najbezpečnejších druhov dopravy - letecká doprava - sa stretáva s narastajúcim ohrozením vo forme únosov lietadiel ako častý motív k zničeniu vytýčeného cieľa. Hromadná doprava celkovo, či uţ vodná, pozemná alebo letecká, je najčastejším terčom útokov. Na základe týchto zistení a skutočností sa začal celosvetový boj proti terorizmu. Boli vydané mnohé dokumenty, vznikajú organizácie na zvýšenie bezpečnosti vo všetkých oblastiach, nevynímajúc bezpečnosť dopravy a dopravnej infraštruktúry. 2.2 TERORISTICKÝ ÚTOK NA SVETOVÉ OBCHODNÉ CENTRUM V USA Svetové obchodné centrum tvorilo komplex siedmich budov vrátane dvoch najvyšších veţí známych ako dvojičky. Svetové obchodné centrum sa stalo neodmysliteľnou súčasťou New Yorku, predstavovalo ekonomické a finančné centrum, stalo sa symbolom úspechov USA. Jeho zničenie znamenalo veľkú ranu na srdci amerického národa. Stručný popis teroristického útoku [13]: deň útoku : utorok 11.september 2001 v USA, ozbrojená skupina 19 muţov hlásiaca sa k medzinárodnej teroristickej organizácii Al-Káida uniesla 4 komerčné lietadlá typu Boeing 767, dve lietadlá z nich narazili do WTC v New Yorku, čo malo údajne za následok zrútenie obidvoch veţí WTC, tretie z nich zasiahlo budovu Pentagonu veliteľstvo Ministerstva obrany USA, štvrté lietadlo havarovalo na území Pensylvánie po pokuse o získanie kontroly nad uneseným lietadlom. Teroristický útok na WTC sa zaradil z hľadiska počtu mŕtvych na prvú priečku v celosvetovom meradle. Odhadované počty mŕtvych následkom teroristického útoku na WTC z sú uvedené v tabuľke č. 2.2 [13]

23 Tab. 2.2 Odhadovaný počet mŕtvych následkom teroristického útoku na WTC z Obete na ľudských životoch Počet mŕtvych v budovách WTC 2629 Počet mŕtvych v budove Pentagonu 125 Počet mŕtvych v unesených lietadlách 245 Príslušníci hasičského zboru 319 Príslušníci polície 50 Celkový počet mŕtvych ľudí 3368 Dopad teroristického útoku na ekonomickú a bezpečnostnú situáciu vo svete: zničenie WTC a časti Pentagonu prinútilo nielen USA, ale aj celý svet zamerať sa na celospoločenský boj proti akejkoľvek forme terorizmu; zjednotenie krajín v boji proti terorizmu aj s pouţitím ozbrojených armádnych síl; zrealizovaný útok na dobre stráţené vedenie Ministerstva obrany USA z časti oslabil vedomie USA o nezničiteľnosti a sile, ktorou disponujú, a zároveň poukázal na neobmedzené moţnosti niektorých globálnych teroristických organizácií, akou je napr. Al Káida; zriadenie Ministerstva vnútornej obrany USA a Správy pre bezpečnosť v doprave; WTC znamenalo symbol ekonomickej a hospodárskej vyspelosti USA, zničením WTC došlo k najväčšej poisťovacej udalosti v dejinách USA. Škoda spôsobená útokmi a následnou obnovou komunikácií a odprataní trosiek budov bola vyčíslená na neuveriteľnú sumu 40 miliárd USD; v dôsledku poisťovacej udalosti vzrástli obavy a nastal prepad akcií niektorých poisťovacích a zaisťovacích inštitúcií, vrátane niektorých pôsobiacich na území Európy. Budovy WTC uţ aj v minulosti pútali pozornosť teroristických organizácií. Budovy predstavovali ikonu americkej vyspelosti, ekonomické a obchodné centrum, čo bolo veľkým lákadlom pre teroristov. V tabuľke č. 2.3 sú uvedené teroristické útoky uskutočnené na budovy WTC do 11.septembra 2001 [13]

24 Tab. 2.3 Teroristické útoky uskutočnené na budovy WTC do Dátum Teroristické útoky uskutočnené na WTC Popis útoku Výbuch nálože v podzemných garážach severnej veže si vyžiadal 6 mŕtvych a 1040 zranených Náraz unesených lietadiel Boeing 767 do oboch veží WTC a následné zrútenie veží si vyžiadalo 3368 mŕtvych Alternatívne pohľady na útoky z 11.septembra 2001 na USA: zničenie WTC pod zámienkou získania vysokej čiastky z poisťovacej činnosti. K týmto úvahám prispela skutočnosť, ţe Larry Silverstein si len mesiac pred útokmi na WTC v auguste 2001 prenajal obidve budovy na dobu 99 rokov, ktoré boli poistené aj proti hrozbe teroristických útokov. Keďţe poistná čiastka sa pohybovala v závratnej sume 40 miliárd dolárov, niektorí uvaţovali aj nad takýmto zámerom [13]; ľudia prikláňajúci sa k tejto alternatíve vidia za pozadím útokov snahu vedúcich politických a ekonomických predstaviteľov USA o podporu obyvateľstva pri vojnových operáciách na blízkom východe, ktorý je bohatý na nerastné suroviny, ako sú ropa a zemný plyn. Či uţ sa prikláňame k ľudom, ktorí veria, ţe teroristické útoky z 11. septembra 2001 boli spôsobené čisto teroristickými organizáciami, alebo inými zainteresovanými stranami, je zrejmé, ţe v kaţdom prípade išlo o teroristické útoky, o útoky voči nevinnému obyvateľstvu, ktoré okrem politických, ekonomických a bezpečnostných kríz zanechali aj tisíce pozostalých trúchliacich za nezmyselnou smrťou svojich príbuzných. 2.3 NAJVÄČŠIE TERORISTICKÉ ÚTOKY ZAMERANÉ NA KOĽAJOVÚ DOPRAVU Spôsob ţelezničnej dopravy si osvojili hlavne ľudia, ktorí sa potrebujú prepraviť na dlhšie vzdialenosti. So súčasnými modernejšími a komfortnejšími zlepšovaniami v oblasti ţelezničnej dopravy vyuţíva obyvateľstvo prepravu vlakmi v čoraz väčšej miere aj pri kratších vzdialenostiach. Rýchlosť, ktorú v dnešnej dobe dosahujú niektoré rýchlovlaky bez nutnosti zbytočných zastávok, bez nutnosti zdrţaní počas dopravnej špičky, splnili poţiadavky mnohých cestujúcich na efektívnejší spôsob prepravy

25 Samotní teroristi sú si vedomí, ţe vlaky prepravujú v určitom čase veľké mnoţstvo pasaţierov a zneuţívajú tento fakt sa uskutočňovanie teroristických činností Bombové útoky v Madride Aglomerácia Madridu poskytuje domov viac ako 5 mil. obyvateľom, čo teroristi vyuţili na zosnovanie plánu, ktorý dosiahol katastrofálne následky. Teroristické útoky na prímestské vlaky Španielskej metropoly Madrid sa zapísali do dejín ako najničivejšie bombové atentáty zamerané na nevinné obyvateľstvo a dopravu v Európe. Schopnosť prevedenia útokov opäť poukázala na silu, motiváciu a finančné moţnosti niektorých teroristických skupín. Stručný popis teroristického útoku [15]: deň útoku : štvrtok 11. marec 2004 v Madride, bombové útoky na 4 prímestské vlaky, spolu umiestnených 13 bômb do vlakov na trase z Alcalá de Henares do Madridu, 10 náloţí explodovalo počas rannej dopravnej špičky, 2 ďalšie zneškodnili a poslednú náloţ neskôr objavili vyšetrovatelia. Obete bombových útokov [15]: pri výbuchu zahynulo viac ako 191 ľudí zo 17 krajín sveta, pribliţne 2050 ľudí utrpelo zranenia, pozostalí obetí dostali odškodné vo výške od eur. Páchatelia útokov [15]: španielsky súd uznal vinných 21 z 28 údajných atentátnikov, obyvateľ Maroka, ktorého usvedčili, dostal trest vo výške viac ako rokov, aj keď podľa platných španielskych zákonov môţe stráviť za mreţami maximálne 40 rokov, ďalší Španiel uznaný z dodávania výbušnín dostal taktieţ tisícročný trest, sedem atentátnikov spáchalo samovraţdu, keď ich domy obkľúčili príslušníci polície, za útokmi údajne stojí teroristická sieť Al-Káida

26 2.3.2 Teroristické útoky na Londýn Metropola Londýn sa povaţuje za jedno z najrušnejších miest z hľadiska dopravy na svete. Teroristické útoky boli veľmi dobre cielené na londýnske metro, ktoré ročne prepraví pribliţne 1 mld. ľudí, čo si vyţiadalo veľké mnoţstvo obetí. Útok na londýnske metro sa stal jedným z najväčších útokov spáchaných na cestujúcich hromadnou dopravu v Európe. Stručný popis teroristického útoku [14]: deň útoku : štvrtok 7. júl 2005 v Londýne, séria explózií zameraných na stanice metra v Londýne, výbuch bomby v poschodovom autobuse, uskutočnenie útokov v čase rokovania vrcholných predstaviteľov najvyspelejších krajín sveta a Ruska (G8). Pri plánovaní útoku vyuţili teroristi skutočnosť, ţe metro denne prepraví veľké mnoţstvo pasaţierov, a zároveň sa na jeho staniciach koncentruje vysoký počet cestujúcich. V tabuľke č. 2.4 sú uvedené počty obetí teroristického útoku zameraného na londýnske metro [14]. Tab. 2.4 Počty obetí pri teroristickom útoku uskutočnenom 7. júla 2005 v Londýne Obete teroristického útoku Počet mŕtvych ľudí na stanici londýnskeho metra viac ako 35 Počet mŕtvych ľudí následkom výbuchu poschodového autobusu 14 Počet zranených ľudí viac ako 700 Osoby stojace za teroristickým útokom [14]: k útokom sa údajne prihlásila dovtedy neznáma skupina blízka Al Káide, z dôvodu vypátrania páchateľov zodpovedných za uskutočnenie útokov vyuţila polícia záznamy z vyše 2500 bezpečnostných kamier z celého Londýna, podľa vyhlásení britskej polície atentátnici zomreli počas výbuchov. Následky teroristických útokov [14]: vyjadrenia predstaviteľov krajín o napomáhaní a boji proti terorizme,

27 Ministerstvo pre vnútornú bezpečnosť USA poţiadalo veľké mestá o zvýšenie bezpečnostných opatrení, hlavne veľkých dopravných systémov, vyhlásenie Európskeho komisára pre spravodlivosť a bezpečnosť o bezpečnosti ako priorite krajiny a o potrebe pokroku pri jej zaisťovaní, vyhlásenie niektorých európskych krajín, vrátane Slovenskej republiky (SR), o dočasnej zvýšenej bezpečnosti britkých inštitúcií, mimovládnych organizácií, obchodných spoločností na území ich krajín, v ekonomickej sfére útoky vyvolali pokles cien akcií na londýnskej burze o 3 %. Cieľom oboch útokov bolo zasiahnuť miesto s čo najväčším počtom civilistov, vyvolanie strachu a paniky a poukázanie na silu teroristických organizácií. 2.4 SPOLOČNÉ PRVKY TERORISTICKÝCH ÚTOKOV V LONDÝNE A MADRIDE Pri dôkladnejšom posúdení oboch spomínaných teroristických útokov v Londýne (7. júl 2005) a Madride (11.marec 2004) si myslím, ţe v obidvoch prípadoch sú značne badateľné určité rovnaké alebo podobné prvky a črty, na základe ktorých moţno začleniť tieto teroristické útoky do podobnej skupiny z hľadiska spôsobu zrealizovaného útoku. Spoločné prvky teroristických útokov: teroristické incidenty súvisia s dopravou, resp. so zneuţitím dopravy a dopravných prostriedkov na uskutočnenie teroristických činností, útoky boli smerované na metropolitné mestá vyspelých európskych krajín, útoky boli zamerané na koľajovú dopravu, útoky boli zamerané na hromadné dopravné prostriedky prepravujúce ľudí, útoky boli smerované na frekventovanú oblasť dopravného systému, zameranie útokov na čo najväčší moţný dopad na civilné obyvateľstvo (čo moţno najväčšie moţné škody, straty na ţivotoch,...), útoky spôsobili badateľné ekonomické straty (napr. prepad cien akcií na burzách,...), teroristické činy boli uskutočnené formou bombových útokov, útoky boli údajne zosnované medzinárodnou teroristickou sieťou Al-Káida a iné

28 3 PREVENCIA A BOJ PROTI TERORIZMU V DOPRAVE Prevencia proti terorizmu nie je otázkou jedného štátu, jednej organizácie, podieľať sa na nej musia všetky oblasti spoločenského ţivota. Či uţ sú to orgány verejnej správy, kultúra, školstvo, ba i obyvateľstvo samotné. Práve prevencia a opatrenia majú viesť k zníţeniu ohrozenia teroristických útokov, predchádzať im, snaţiť sa ich čo v najväčšej moţnej miere eliminovať a zabezpečiť bezpečnejšie prostredie pre všetkých obyvateľov. V tabuľke č. 3.1 moţno vidieť celosvetový prehľad počtu teroristických útokov, počtu zranených a usmrtených ľudí od 1.októbra 2001 do 15. októbra Tab. 3.1 Celosvetový prehľad počtu teroristických útokov, zranených a usmrtených ľudí od do [11] Región Počet útokov Zranení Usmrtení Afrika Východná a stredná Ázia Východná Európa Latinská Amerika a Karibik Blízky východ a Perzský záliv Severná Amerika Južná Ázia Juhovýchodná Ázia a Oceánia Západná Európa Spolu Z tabuľky č. 3.1 moţno vidieť, ţe teroristické útoky si vyţiadali mnoţstvo obetí, ktorých počet sa kaţdoročne zvyšuje. Preto je potrebné zamedziť ďalšiemu rastu terorizmu a snaţiť sa eliminovať hrozbu, akou terorizmus bez pochýb je. Za týmto účelom treba hľadať efektívne riešenia (sociálne, politické, legislatívne úpravy...) v medzinárodnom meradle. Pri stanovovaní opatrení na národnej úrovni musíme vychádzať zo zahraničnej a vnútropolitickej situácie daného štátu, analyzovať moţné riziká a stanoviť vhodné opatrenia na odstránenie alebo potlačenie týchto rizík. Pri boji proti terorizmu je potrebné snaţiť sa o zamedzenie činnosti jednotlivých teroristických skupín, je potrebné neustále získavanie novších a novších informácií, ktoré napomôţu vyhľadať členov teroristických skupín a zabezpečia ich následné zadrţanie. Boj proti terorizmu musí byť zosúladený s bojom proti nadnárodnému organizovanému zločinu, proti extrémistickým skupinám, nevyhnutnou podmienkou úspešného boja proti terorizmu je vzájomná spolupráca medzinárodných organizácií a s tým súvisiaca výmena informácií. [1]

29 V dnešnom svete - aj v oblasti terorizmu - zohrávajú dôleţitú úlohu financie. Väčšina teroristických organizácií je financovaných zo súkromných zdrojov bohatých fyzických alebo právnických osôb. Preto je dôleţité zamedzenie finančných tokov do tejto sféry, a tým aj ochromenie teroristických organizácií. Je dôleţité zamerať sa na vedúce osobnosti jednotlivých skupín, ktoré majú veľký význam z hľadiska fungovania skupiny. 3.1 LEGISLATÍVNY RÁMEC BOJA PROTI TERORIZMU Terorizmu sa v minulosti po právnej stránke neprikladal aţ taký dôraz ako v súčasnosti. O udrţiavanie poriadku a bezpečnosti štátu a občanov krajiny sa starali všeobecne platné zákony, nariadenia, vyhlášky jednotlivých krajín, ktoré síce neriešili konkrétne otázky moţných teroristických útokov, ale ich úlohou bolo zabezpečiť všeobecne ochranu štátu a občanov. Keďţe hrozba terorizmu prerástla do obrovských celosvetových rozmerov, bolo nutné prijať potrebné právne kroky a opatrenia, ktoré doplnia súčasné platné zákony, vyhlášky a budú platné pre všetky krajiny hlásiace sa k boju proti terorizmu. Medzinárodný legislatívy rámec a OSN [9]: 1. Valné zhromaţdenie OSN prijalo rezolúciu o opatreniach na prevenciu medzinárodného terorizmu, Dohovor o trestných činoch a niektorých iných činoch spáchaných na palube civilných lietadiel, Tokio, september 1963 (vyhláška MZV SR č.102 / 1984 Z.z.). 3. Dohovor o potlačení protiprávneho zmocnenia sa lietadiel, Haag, december 1970 (vyhláška MZV SR č.96 / 1974 Z.z.). 4. Dohovor o potlačení protiprávnych činov proti bezpečnosti civilného letectva, Montreal, september 1971 (vyhláška MZV SR č.16 / 1974 Z.z.). 5. Podpísanie Protokolu o potláčaní násilných protiprávnych činov na letiskách slúţiacich medzinárodnému civilnému letectvu doplňujúceho Dohovor o potláčaní protiprávnych činov ohrozujúcich bezpečnosť civilného letectva, Montreal, september 1971 (vyhláška MZV SR č. 346 / 2000 Z.z.). 6. Dohovor o zabránení a trestaní trestných činov proti osobám pouţívajúcim medzinárodnú ochranu vrátane diplomatických zástupcov, New York, december 1973 (vyhláška MZV SR č. 131 / 1978 Z.z.)

30 7. Dohovor proti braniu rukojemníkov, New York, december 1979 (vyhláška MZV SR č.36 / 1988 Z.z.). 8. Dohovor podpísaný Generálnou konfederáciou Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu o fyzickej ochrane jadrových materiálov, Viedeň, október 1981 (oznámenie MZV SR č. 329 / 2001 Z.z.). 9. Dohovor o zamedzení nezákonných aktov proti bezpečnosti námornej plavby, Rím, marec 1988 (oznámenie MZV SR č. 175 / 2001 Z.z.). 10. Protokol o potláčaní protiprávnych činov proti bezpečnosti pevných plošín umiestnených na podmorskej plytčine, Rím marec 1988 (oznámenie MZV SR č.174 / 2001 Z.z.). 11. Dohovor o označovaní plastických trhavín za účelom ich identifikácie, Montreal, marec Medzinárodný dohovor o potláčaní teroristických bombových útokov, New York, december 1997 (oznámenie MZV SR č.382 / 2001 Z.z.). 13. Medzinárodný dohovor o potláčaní financovania terorizmu, New York, december 1999 (oznámenie MZV SR č.593 / 2002 Z.z.). 14. Medzinárodný dohovor o potláčaní činov jadrového terorizmu, New York, apríl 2005 (oznámenie MZV SR č.308 / 2007 Z.z.). Medzinárodný legislatívny rámec v EÚ [9]: september Prijatie Akčného plánu boja proti terorizmu Európskou úniou Január 2002 vstúpil do platnosti Akčný plán boja proti terorizmu prijatý Európskou úniou. 3. Dohovor Rady Európy o predchádzaní terorizmu, Varšava, máj 2005 (oznámenie MZV SR č. 186 / 2007 Z.z.). 4. Dohovor o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ, Brusel, máj 2000 (oznámenie MZV SR č.572 / 2006 Z.z.). 5. Protokol k dohovoru o vzájomnej pomoci v trestných veciach medzi členskými štátmi EÚ, Luxemburg, október 2001 (oznámenie MZV SR č.572 / 2006 Z.z.). 6. Európska komisia prijala Zelenú knihu o Európskom programe na ochranu najdôleţitejšej infraštruktúry, november

31 Legislatívny rámec a základné dokumenty spojené s ochranou a bojom SR proti terorizmu [9]: 1. Bezpečnostná stratégia SR 2. Obranná stratégia SR 3. Zákon o ozbrojených silách SR (zákon č. 321 / 2002 Z.z.). 4. Ústavný zákon o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu (zákon č. 227 / 2002 Z.z.). 5. Zákon o obrane SR (zákon č. 319 / 2002 Z.z.). 6. Zákon o ozbrojených silách SR (zákon č. 321 / 2002 Z.z.). 7. Zákon NR SR o Policajnom zbore SR (zákon č. 171 / 1993 Z.z.). 8. Zákon o riadení štátu v krízových situáciách mimo času vojny a vojnového stavu (zákon č. 387 / 2002 Z.z.). 9. Zákon NR SR o civilnej ochrane obyvateľstva v znení neskorších predpisov (zákon č. 42 / 1994 Z.z.). 10. Zákon NR SR o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení neskorších predpisov (zákon č.48 / 2002 Z.z.). 11. Zákon NR SR o Slovenskej informačnej sluţbe v znení neskorších predpisov (zákon č.46 / 1993 Z.z.). 12. Zákon o európskom zatýkacom rozkaze a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon č.403 / 2004 Z.z.). 3.2 PREVENTÍVNE OPATRENIA NA ZVÝŠENIE BEZPEČNOSTI OSÔB V POZEMNEJ HROMADNEJ DOPRAVE V súčasnej dobe sa pohľad na dopravu z hľadiska teroristického chápania podstatne zmenil. Napriek výhodám, ktoré nám doprava ako taká ponúka, (cestovanie do práce, vyuţívanie hromadnej dopravy pri premiestňovaní vo väčších mestách, pohodlnejší a rýchlejší spôsob prepravy na poţadované miesto,...) sa stala pre obyvateľov sveta aj nástrojom moţných vyuţití teroristickými organizáciami. Dopravné prostriedky a komunikácie sú veľmi častým terčom teroristov formou bombových útokov, samovraţedných atentátov, pri ktorých umierajú tisíce nevinných ľudí. Prioritnými cieľmi teroristických útokov, ako uţ vieme, nie je zranenie a usmrtenie čo moţno najviac ľudí, ale poukázanie na silu, ktorou disponujú a ideou presadiť - vo väčšine prípadov - vlastné politické názory a chápanie za kaţdú cenu. V minulosti sme

32 zaznamenali pomerne časté útoky na leteckú dopravu, ktorá sa stala obľúbeným nástrojom pri vykonávaní teroristických činov. Taktieţ hromadná doprava prepravujúca väčší počet ľudí priťahuje pozornosť teroristov ako spôsob, ktorým moţno zastrašiť verejnosť, politickú garnitúru a zvýšiť svoje šance na presadenie politických cieľov v krajine. Pôsobenie teroristických skupín a organizácií znamenalo zameranie spoločnosti na zvýšenie bezpečnosti a efektívnosti v oblasti dopravy. Medzinárodné a národné organizácie začali pripravovať legislatívne normy, zákony a dokumenty na zvýšenie bezpečnosti celej spoločnosti. Firmy a organizácie pôsobiace v oblasti dopravy sa zamerali na implementovanie noriem, zákonov, dokumentov, organizačných, reţimových a technických opatrení na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich, ako aj zvýšenie bezpečnosti samotných dopravných prostriedkov a dopravnej infraštruktúry Ţelezničná doprava SR Bezpečnosť cestujúcich v oblasti ţelezničnej dopravy je upravovaná základnou legislatívou platnou pre SR a to: Zákonom NR SR č. 258/1993 Z.z. o Ţelezniciach SR (doplnený v znení zákona NR SR č. 152/1997 Z.z. a zákona NR SR č. 259/2001 Z.z.), Zákonom NR SR č. 164/1996 Z.z o dráhach a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o ţivnostenskom podnikaní (ţivnostenský zákon) v znení neskorších predpisov, Zákonom č.57/1998 Z.z. o Ţelezničnej polícií, schválením uznesenia Vlády SR č. 445/2005 o Dopravnej politike SR do roku Teroristické útoky zamerané ţelezničnú infraštruktúru (príkladom sú nedávne, uţ spomínané, útoky na Madrid a Londýn) sú čoraz častejšie vyhľadávanými cieľmi teroristov. Myslím si, ţe hlavnými dôvodmi útokov na ţelezničnú infraštruktúru sú: veľký počet prepravujúcich pasaţierov, pomerne ľahká dostupnosť k ţelezničnej infraštruktúre, rozsiahlosť infraštruktúry neumoţňuje úplne zabezpečiť celú ţelezničnú sieť vrátane koľajísk

33 Počet osôb prepravených ŽSR v tisícoch Rok Na podieľaní sa o zvýšenie a zefektívnenie bezpečnosti je potrebná vzájomná spolupráca medzi všetkými zloţkami, ktoré sa starajú o správu a kontrolu ţelezničnej dopravy. Takýmito zloţkami na území SR sú: Ministerstvo dopravy, pôšt a telekomunikácií SR (MDPT SR), Generálne riaditeľstvo Ţelezníc Slovenskej republiky (ŢSR), príslušná správa ţelezníc v danej lokalite, príslušníci Ţelezničnej polície, prípadne iné bezpečnostné orgány Ministerstva vnútra SR (MV SR) alebo Ministerstva obrany SR (MO SR). V nasledujúcich grafoch č. 3.1 a č. 3.2 moţno vidieť počet prepravených osôb a trend vývoja počtu osôb prepravených ŢSR od r po r [6] Počet osôb prepravených ŽSR v tisícoch Graf 3.1 Počet osôb prepravených ŢSR Rok Počet prepravených osôb ŽSR Trendová čiara počtu prepravených osôb ŽSR Graf 3.2 Trend vývoja počtu prepravených osôb ŢSR

34 Z oboch grafov č. 3.1 a č. 3.2 moţno vidieť pokles osobnej prepravy ŢSR za časové obdobie 12 rokov. Aj keď trend vývoja počtu prepravených osôb má klesajúci charakter, stále v roku 2007 hovoríme o pomerne veľkom čísle - cca 47 miliónov pasaţierov prepravených ŢSR. Ak by sme uvaţovali nad počtom prepravených cestujúcich denne, je to pribliţne cestujúcich. Pri moţnom plánovaní teroristického útoku môţe byť v ohrození kaţdý cestujúci, za ktorého, z hľadiska bezpečnosti pri preprave, zodpovedajú ŢSR. Preto sa domnievam, ţe pri súčasnom rozmachu terorizmu je potrebné, aby sa otázka bezpečnosti cestujúcich stala jednou z priorít ŢSR. Pri návrhu a riešení opatrení odporúčam na základe uţ uskutočnených teroristických útokov vziať na vedomie fakt, ţe pri bombových útokoch sú často krát umiestnené náloţe buď priamo v batoţinách cestujúcich alebo v dopravných prostriedkoch, na ţelezničných staniciach, koľajniciach, poprípade v bezprostrednej blízkosti spomínaných objektov. Je potrebné navrhnúť spôsob zamedzenia vstupu neoprávnených osôb na miesta, kde tieto osoby nemajú prístup povolený, jednoznačné rozlíšenie osôb, ktoré majú povolený prístup k týmto objektom, zaviesť nové, poprípade zmodernizovať technické a mechanické prostriedky na zvýšenie bezpečnosti (múry, oplotenia, závory, zábrany,...). Taktieţ je potrebné implementovať spoločné zákony EÚ a NATO týkajúce sa bezpečnosti v doprave do praxe. Cieľom návrhu opatrení je: zvýšenie ochrany cestujúcich vyuţívajúcich prepravu prostredníctvom ţelezničnej dopravy, ochrana personálu, majetku, budov, vlakových súprav a pod., ktoré môţu byť zničené alebo poškodené pri teroristickom útoku, minimalizovanie bezpečnostných rizík v súvislosti s cestujúcimi v oblasti ţelezničnej dopravy. Pri navrhovaní ochranných opatrení cestujúcich na ţelezničných staniciach som sa zameral na tri základné prvky, ktorými je vo všeobecnosti bezpečnostný systém tvorený, a to: technické prostriedky: Keďţe prostredníctvom ţelezničnej dopravy je prepravované veľké mnoţstvo ľudí, moţní páchatelia vyuţívajú túto skutočnosť, a snaţia sa skryť v dave ľudí. Vedia, ţe

35 nie je moţná kontrola všetkých cestujúcich, a to zvyšuje ich šance na moţný útok. Z tohto dôvodu je vhodné pouţitie kamerových systémov na ţelezničných staniciach, ktoré umoţňujú ľahšie sledovanie, prípadne nahrávanie situácií na staniciach a v ich bezprostrednom okolí. Je nevyhnutná neustála modernizácia kamerových systémov a výstupy z kamier je potrebné následne vyviesť na riadiacu centrálu, ktorá vyhodnotí danú situáciu. Je potrebné stanoviť vhodné a viditeľné miesta pre umiestnenia svetelných signalizačných zariadení, v prípade akustických signalizačných zariadení je nutné prispôsobiť hlasitosť signálu atribútom prostredia, v ktorých sú umiestnené (hlučnosť prostredia,...). Kvalitnú koncepciu riešenia kamerového systému a poplachových zariadení povaţujem za dôleţitý prvok pri návrhoch bezpečnostných opatrení. Pri ich realizácií musíme vziať do úvahy parametre prostredia, v ktorých budú umiestnené, ako aj technické parametre samotných bezpečnostných kamier. Dôleţitú súčasť technických prostriedkov tvoria mechanické zábranné prostriedky, ktoré svojím tvarom a vlastnosťami zabraňujú vniknutiu osôb do chránených priestorov. organizačné a režimové opatrenia: Myslím si, ţe pri navrhovaní týchto opatrení je potrebné zaoberať sa zvýšením bezpečnosti v nasledujúcich otázkach: kontrola pohybu cestujúcich na staniciach, zamedzenie vstupu nepovolených osôb do objektov, kde nemajú prístup, stanoviť podmienky ochrany priestranstiev, kde sa zdrţiavajú cestujúci na ţelezničných staniciach, podmienky vjazdu a výjazdu dopravných prostriedkov do a zo stanice, podmienky manipulácie s mechanickými zabezpečovacími prostriedkami a s elektronickými zabezpečovacími systémami, vypracovanie smerníc pre prípad vzniku moţnej teroristickej činnosti, a následné vypracovanie evakuačného plánu pre prípad uskutočnenia teroristického útoku, organizácia stráţenia objektov fyzickou ochranou. Z dôvodu rozrastania terorizmu je podľa môjho názoru potrebné neustále aktualizovanie týchto opatrení za účelom zvýšenia efektivity a neustále analyzovanie moţných rizík, ktoré nám hrozia zo strany terorizmu

36 fyzická ochrana: V SR dohliadajú na dodrţiavanie bezpečnostných opatrení na ţelezničných staniciach príslušníci Ţelezničnej polície, v prípadoch, ktoré si to vyţadujú, príslušníci ozbrojených síl, poprípade iných bezpečnostných zborov. Úlohou Ţelezničnej polície je zabrániť neoprávnenému vstupu osôb na miesta, kde nemajú prístup, kontrola podozrivých osôb a batoţín, hlásenie podozrivých objektov nachádzajúcich sa na staniciach, koľajniciach, vlakoch, udrţiavanie poriadku, odhalenie moţného bezpečnostného rizika a iné. Pri zvyšovaní efektivity ţelezničnej polície si myslím, ţe je potrebné: zvýšenie počtu príslušníkov Ţelezničnej polície, strategické rozmiestnenie príslušníkov Ţelezničnej polície (vchody, východy, zraniteľné miesta objektu,...), neustále vzdelávanie v oblasti bezpečnosti, dopravy a s tým súvisiacej legislatívy, poskytovanie aktuálnych informácií Ţelezničnej polícií o hľadaných osobách, prípadne moţných páchateľoch (vizuálne podoby,...), vykonávanie pravidelných cvičných akcií za účelom zvýšenia efektivity pri vzniknutí moţných reálnych situácií, modernizovanie a nákup nových pomôcok vyuţívaných pri plnení úloh Ţelezničnej polície, vyuţívanie psov cvičených na vyhľadávanie výbušnín, modernizovanie informačných systémov, spolupracovanie na medzinárodnej úrovni, dodrţiavať pravidelné kontroly. Pri neustále rastúcej tendencii bombových útokov v oblasti ţelezničnej dopravy je moţno uvaţovať aj nad vlastným pyrotechnickým tímom pre prípad akútnej situácie, a následným zaobstaraním moderných pomôcok pre ich činnosť. Zároveň sú potrebné taktieţ pravidelné cvičné akcie, ktoré umoţnia získanie dostatočných zručností pri pouţívaní pyrotechnických pomôcok, ktoré majú k dispozícií. Ďalej je potrebné zaoberať sa riešením návrhu ochrany osôb v dopravných prostriedkoch. Zabezpečiť ochranu vlakových súprav pred teroristickým útokom je náročná úloha, keďţe nie je moţná dôsledná kontrola všetkých vlakov, prichádzajúcich

37 alebo odchádzajúcich zo stanice, bez nutnosti obmedzenia premávky, meškaní spôsobených kontrolami, a následne vzniknutým stratám na ziskoch ţelezničných spoločností. Pri súčasnej snahe uvoľňovania hraníc medzi krajinami EÚ a tým následnej zníţenej kontrole na hraniciach, vzniká väčšie riziko, ţe sa k nám dostanú členovia teroristických skupín. Odstránením hraníc sa zvýšila dostupnosť viacerých výbušnín a zbraní. Pri návrhoch opatrení na zvýšenie bezpečnosti cestujúcich vo vlakoch z hľadiska teroristických útokov nie je veľa moţností, keďţe výbušniny vyuţívané teroristami majú takú silu, ţe dokáţu roztrhať aj konštrukciu samotného dopravného prostriedku. Preto si myslím, ţe na zvýšenie bezpečnosti v tomto rozsahu je potrebná výroba odolnejších dopravných prostriedkov, vyuţívanie silnejších materiálov, ktoré svojimi vlastnosťami a tvarom dokáţu vo väčšej miere odolať sile výbuchu. Tieto zdokonalenia môţu zachrániť mnohé ţivoty, ak by došlo k výbuchu vedľa dopravného prostriedku alebo pod ním. Taktieţ je moţné uvaţovať nad viacvrstvovými bezpečnostnými sklami, ktoré by mali väčšiu odolnosť. Pre prípad evakuácie cestujúcich z vlaku vidím moţnosti vytvorenia núdzových otvorov priamo dostupných z jednotlivých kupé v stropnej časti alebo podlahe vozňov. Samozrejme nemôţme zabudnúť na svetelné a akustické signalizačné zariadenia, hasiace prístroje a náradie pre prípad potreby rozbitia bezpečnostných skiel. Myslím si, ţe na dosiahnutie čo moţno najväčšej moţnej bezpečnosti cestujúcich, či uţ na ţelezničných staniciach, alebo vo vlakoch, je potrebná vzájomná koordinácia orgánov štátnej správy a súkromného sektoru (ŢSR, príslušníkov Ţelezničnej polície, ozbrojených síl, integrovaného záchranného systému,...) Cestná hromadná doprava SR Z hľadiska bezpečnosti osôb vyuţívajúcich prostriedky cestnej hromadnej dopravy je nutné dodrţiavanie základnej legislatívy platnej pre SR v oblasti cestnej dopravy a to: Zákon č.168/1996 Z.z. o cestnej doprave v znení neskorších zmien a doplnení, Zákon č.725/2004 Z.z. o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, schválenie uznesenia Vlády SR č. 445/2005 o Dopravnej politike SR do roku Dohľad nad dodrţiavaním bezpečnostných opatrení v oblasti cestnej dopravy vykonávajú orgány majúce na starosti správu a kontrolu cestnej dopravy v SR a to:

38 Rok MDPT SR, Krajské a obvodné úrady pre cestnú dopravu a pozemné komunikácie, Slovenská správa ciest, príslušníci PZ SR, prípadne iné bezpečnostné orgány MV SR alebo MO SR. Keď sa zamýšľam nad ochranou cestujúcich pri potenciálnom teroristickom útoku vyuţívajúcich hromadnú prepravu prostredníctvom cestnej dopravy, vidím najväčšie moţnosti zneuţitia mestskej hromadnej dopravy. Mestská hromadná doprava je dnes uţ nevyhnutnou súčasťou pri riešení dopravnej situácie vo väčších mestách. Zároveň poskytuje hromadnú prepravu cestujúcich v rámci určitého urbanizovaného územia. Vyuţíva všetky dostupné prostriedky pozemnej hromadnej prepravy ako autobusy, električky, trolejbusy. Na základe uţ uskutočnených teroristických útokov moţno usúdiť, ţe medzi teroristami je veľmi obľúbeným lákadlom práve spomínaný druh prepravy ľudí na zrealizovanie svojich plánov. Pre vytvorenie predstavy o počte prepravených cestujúcich prostredníctvom MHD som uviedol nasledujúce grafy. Graf č. 3.3 znázorňuje počet osôb prepravených MHD v štyroch najväčších mestách Slovenska (Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina) za obdobie rokov 1995 aţ 2006 [7]. Trend vývoja počtu osôb prepravených MHD v týchto mestách znázorňuje graf č. 3.4 [7] Počet osôb prepravených MHD v tisícoch Graf 3.3 Počet prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina

39 Počet prepravených osôb MHD v tisícoch Rok Počet osôb prepravených MHD v tisícoch Trendová čiara počtu osôb prepravených MHD Graf 3.4 Trend vývoja počtu prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov a Ţilina Napriek tomu, ţe trend v počte prepravených osôb MHD za posledných 11 rokov v štyroch najväčších mestách SR má klesajúci charakter (na konci roka 2005 dosahuje hodnotu pribliţne 384 miliónov prepravených osôb), od roku 2006 dochádza opäť k zvyšovaniu počtu prepravených osôb MHD o cca 14 miliónov cestujúcich ročne v porovnaní s minulým rokom. Pri riešení otázky zvýšenia bezpečnosti osôb moţno analogicky postupovať ako pri návrhoch opatrení v ţelezničnej doprave vo forme technických, organizačných a reţimových opatrení (viď str. 33 aţ 34), zároveň je potrebné aplikovať tieto opatrenia aj na miestach vyhradených vozidlovému parku po skončení dennej prevádzky. Na rozdiel od ţelezničnej dopravy je potrebné zabezpečiť fyzickú ochranu prostredníctvom vlastnej ochrany, alebo formou súkromných bezpečnostných sluţieb. Pri riešení návrhu zvýšenia efektivity fyzickej ochrany moţno obdobne aplikovať niektoré body opatrení uvedené uţ v spomínanej koncepcii fyzickej ochrany na ţelezničných staniciach (viď s. 35). Pri návrhoch ochrany dopravných prostriedkov nemoţno zaručiť jednoznačnú ochranu cestujúcich pri moţnom teroristickom útoku. Je potrebné opätovne zaostriť pozornosť na konštrukčné vlastnosti dopravných prostriedkov, výber kvalitnejších a odolnejších materiálov, zmodernizovanie pasívnych bezpečnostných prvkov. Pri návrhoch moţno uvaţovať aj o zmene tvarov podvozkových častí dopravných prostriedkov pre čiastočné odklonenie energie vzniknutej pri výbuchu náloţe, poprípade zavedenie nutnosti pouţívania bezpečnostných pásov u vybraných druhoch autobusových liniek a liniek MHD. Za zmienku stojí aj zvýšená kontrola cestujúcich na

40 vyťaţenejších linkách a linkách smerujúcim na miesta, ktoré môţu upútať prípadných aktérov teroristického útoku ako sú sídla politickej moci, hlavy štátu, ústredných orgánov štátnej správy, ústredí dôleţitých finančných inštitúcií a pod. 3.3 MODELOVÁ SITUÁCIA POČTU OBETÍ PRI POTENCIÁLNOM TERORISTICKOM ÚTOKU Aj keď sa na Slovensku ešte neuskutočnil teroristický útok, v rámci prevencie je nutné zaoberať sa aj touto hrozbou. Sme členmi medzinárodných spoločenstiev a organizácií bojujúcich za ľudské práva a slobody občanov a ako štát SR sme vyhlásili spolu s viacerými krajinami vojnu terorizmu. Tým, ţe podporujeme tento boj, sme sa stali taktieţ potenciálnym terčom teroristických útokov. Ak by som uvaţoval nad moţným teroristickým útokom na území SR, domnievam sa, ţe s veľkou pravdepodobnosťou by bolo ohrozené mesto M, a to z viacerých dôvodov: politické centrum, sídlo štátnych orgánov a organizácií, ekonomicky vyspelý región, sústredenie väčšieho počtu obyvateľov, turistické centrum, mediálne centrum, ústredie viacerých finančných inštitúcií a podnikateľských subjektov, významné dopravné centrum a iné. Za povšimnutie z hľadiska moţného teroristického útoku na dopravnú infraštruktúru stojí oblasť mestskej hromadnej dopravy (MHD). Podľa štatistického úradu prepravila MHD v meste M v minulom roku za 1. štvrťrok 2007 denne priemerne cestujúcich, pričom bolo v priemere vyuţívaných 852 vozidiel. Priemerná obsaditeľnosť vozidla MHD bola 97,5 miesta.km -1. V grafoch č. 3.5 a č. 3.6 moţno vidieť počet osôb prepravených MHD v meste M od vzniku samostatnej SR aţ po rok 2006 [zdroj : Štatistický úrad SR]

41 Počet osôb prepravených MHD v Bratislave v tisícoch Počet osôb prepravených MHD v Bratislave v tisícoch Rok Graf 3.5 Počet osôb prepravených MHD Rok Počet osôb prepravených MHD Trendová čiara počtu osôb prepravených MHD Graf 3.6 Trend vývoja počtu osôb prepravených MHD Ak uvaţujem nad miestom, kde by sa mohol zrealizovať teroristický útok zameraný na dopravnú infraštruktúru, a nad počtom obetí, ktoré by boli v danej situácií ohrozené, v meste M existuje podľa môjho názoru viacero takýchto lokalít, a to: ţelezničná stanica, autobusová stanica, letisko, mosty ponad rieku, výletné lode premávajúce po rieke a iné. Na ilustráciu moţného teroristického útoku som vybral - z môjho pohľadu - jedno z najatraktívnejších miest, ţelezničnú stanicu v meste M

42 Na ţelezničnú stanicu premáva celkom 11 spojov MHD, a to: električka (č. 1, 2, 3, 4), autobus (č. 5, 6, 7, 8, 9), trolejbus (č. 10, 11). Keďţe ide o ţelezničnú stanicu, súčasne do nej prichádza a odchádza viacero vlakov. Pri zisťovaní počtu ľudí nachádzajúcich sa v určitom čase na stanici som sa zameral na otázku: Koľko spojov prichádza súčasne na ţelezničnú stanicu v 10 minútových intervaloch? Časový rozsah pozorovania som stanovil od 6:00 hod. do 9:00 hod., ktorý zahrňuje rannú dopravnú špičku v pondelok dňa Časový harmonogram spojov MHD prichádzajúcich na ţelezničnú stanicu je uvedený v tabuľke č Tab. 3.2 Časový harmonogram spojov MHD prichádzajúcich na ţelezničnú stanicu Čas príchodu a číslo spoja na Druh prichádzajúceho železničnú stanicu spoja na Električka Autobus Trolejbus stanicu Vlak <6:00; 6:10) X X X X X X XX X X XX <6:10; 6:20) X X X X X X X X <6:20; 6:30) X X X X X X X X X X XXX <6:30; 6:40) X X X X X X XXX X XXX <6:40; 6:50) X X X X X XX X X X <6:50; 7:00) X X X X X X XXX XX X XX <7:00; 7:10) X X X X X X X XX X X X <7:10; 7:20) X X X X X XXX X X X <7:20; 7:30) X X X X X X X XX XX X XX <7:30; 7:40) X X X X X XX X XXX XX XXXX <7:40; 7:50) X X X X X XX X X X <7:50; 8:00) X X X X X X X XXX XX X X <8:00; 8:10) X X X X X X XX X X XXX <8:10; 8:20) X X X X XXX X X XX <8:20; 8:30) X X X X X X X X X X X <8:30; 8:40) X X X X X X XX XX XXX <8:40; 8:50) X X X X XX X X XX <8:50; 9:00) X X X X X X X X X Poznámka: X v príslušnú hodinu spoj prichádza 1- krát XX v príslušnú hodinu spoj prichádza 2- krát XXX v príslušnú hodinu spoj prichádza 3- krát XXXX v príslušnú hodinu prichádzajú na ţelezničnú stanicu 4 vlaky

43 Z tabuľky č. 3.2 moţno zistiť, koľko spojov sa súčasne nachádza na stanici v priebehu 10 aţ 20 minút. Za povšimnutie stojí časový interval <7:20; 7:40) hod., kedy sa v časovom rozsahu 20 minút na stanici nachádzalo: 8 električiek, 12 autobusov, 5 trolejbusov, 6 vlakov. Ak vezmem do úvahy, ţe z kaţdého spoja, okrem vlakových, vystúpi na konečnej zastávke Ţelezničná stanica len 10 ľudí, na stanici by sa v čase od 7:20 hod. do 7:40 hod. nachádzalo 250 cestujúcich. Do tohto počtu stále nie je započítané mnoţstvo pasaţierov prichádzajúcich šiestimi vlakmi medzi časovým intervalom <7:20; 7:40) na stanicu, a taktieţ ani personál stanice. Pri odhadovaní počtu ohrozených ľudí uvaţujem, ţe cestujúci prichádzajú na stanicu o 15 aţ 20 minút skôr pred odchodom vlaku. Počet cestujúcich zdrţiavajúcich sa na stanici som stanovil pre časový interval <7:20; 7:40) hod. Ďalej vychádzam z predpokladu, ţe čas potrebný na opustenie stanice cestujúcim, ktorý prichádza vlakom, je minimálne 8 minút. V nasledujúcej tabuľke č. 3.3 moţno vidieť odhadovaný počet ohrozených ľudí teroristickým útokom na ţelezničnú stanicu. Časový interval príchodu spoja Tab. 3.3 Odhadovaný počet ohrozených ľudí teroristickým útokom Celkový počet osôb MHD ŽSR Konečný Osoby Osoby počet Dopravené Odchádzajúce prichádzajúce odchádzajúce osôb osoby (POD MHD ) osoby (POO MHD ) vlakmi (PO PV ) vlakmi (PO OV ) (KPO ) <7:20; 7:30) <7:30; 7:40) Konečný počet osôb (KPO) Údaje o počte ohrozených ľudí pri teroristickom útoku na ţelezničnej stanici (tabuľka č. 3.3) som vypočítal nasledovným postupom: pri spojoch MHD som uvaţoval, ţe kaţdým spojom pricestuje alebo odcestuje minimálne 10 ľudí, pri vlakových spojoch uvaţujem o minimálnom počte 50 ľudí z kaţdého spoja,

44 potrebné počty spojov MHD a vlakov prichádzajúcich na stanicu v príslušných časových intervaloch sú uvedené v tabuľke č. 3.2, potrebné počty vlakov odchádzajúcich zo stanice v príslušných časových intervaloch sú uvedené v tabuľke č. 3.4, konečný počet osôb nachádzajúcich sa na ţelezničnej stanici som vypočítal podľa nasledujúceho vzťahu: KPO POD POO PO PO (osôb) [1] MHD MHD PV OV kde: KPO - konečný počet osôb nachádzajúcich sa na stanici, POD MHD - počet osôb dopravených na stanicu prostriedkami MHD, POO MHD PO PV PO OV - počet osôb odchádzajúcich zo stanice prostriedkami MHD, - počet osôb prichádzajúcich na stanicu vlakmi, - počet osôb odchádzajúcich zo stanice vlakmi. Tab. 3.4 Počet vlakov odchádzajúcich zo ţelezničnej stanice v časovom intervale <7:20; 7:40) Časový interval Počet odchádzajúcich vlakov <7:20; 7:30) 0 <7:30; 7:40) 0 Ak sa teda mám zaoberať otázkou počtu ohrozených ľudí pri potenciálnom teroristickom útoku uskutočnenom na ţelezničnej stanici v meste M, dostávam sa ku počtom minimálne 350 a viac moţných ohrozených ľudí. Pri kalkulovaní odhadovaného počtu moţných usmrtených a zranených ľudí teroristickým útokom na ţelezničnú stanicu vychádzam zo štatistických údajov. V nasledujúcej tabuľke č. 3.5 moţno vidieť štatistický prehľad celosvetového počtu usmrtených a zranených ľudí pri teroristických útokoch uskutočnených od do Tab. 3.5 Prehľad počtu usmrtených a zranených ľudí pri teroristických útokoch od do [11] Celkový počet ľudí Počet usmrtených Počet zranených Z tabuľky č moţno percentuálne vyjadriť počet usmrtených (33,1 %) a počet zranených (66,9 %) ľudí z celkového počtu ľudí. Aj keď celkový počet ohrozených ľudí

45 pri mojej modelovej situácií predstavuje počet 350, ľudia sú zväčša rozptýlení po areáli stanice a pri jednotlivých nástupištiach. Najväčšiu koncentráciu ľudí predpokladám pri pokladniach predávajúcich cestovné lístky v budove stanice. Ak pri výpočte predpokladám, ţe počet osôb nachádzajúcich sa v budove stanice by tvoril tretinu všetkých ohrozených ľudí, čiţe 117 ľudí, s vyuţitím štatistických údajov moţno zistiť odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pre moju modelovú situáciu. V tabuľke č. 3.6 je uvedený odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pri teroristickom útoku na ţelezničnú stanicu. Tab. 3.6 Odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí pri teroristickom útoku na ţelezničnú stanicu Celkový počet ohrozených ľudí Počet usmrtených Počet zranených 350 (100 %) 39 (11,2 %) 78 (22,3 %) Ak by sa uskutočnil teroristický útok zameraný na ţelezničnú stanicu v meste M, celkový odhadovaný počet moţných ohrozených ľudí by bol 350 ľudí. Keďţe som uvaţoval, ţe tretinu z tohto počtu budú tvoriť usmrtení a zranení, vychádzajúc zo štatistických údajov by sa odhadovaný počet usmrtených a zranených ľudí následkom teroristického útoku pohyboval na úrovni pribliţne 39 usmrtených a 78 zranených ľudí Následky teroristického útoku Uvedená podkapitola sa zaoberá stanovením prvotných a druhotných následkov teroristického útoku vychádzajúc z modelovej situácie teroristického útoku uvedenej v kapitole 3.3. Následky teroristického útoku: Prvotné: 39 usmrtených a 78 zranených ľudí, poškodenie budovy ţelezničnej stanice výbuchom, dôsledkom čoho môţe byť zrútenie časti budovy ţelezničnej stanice po výbuchu, poškodenie dopravných prostriedkov nachádzajúcich sa v čase výbuchu na stanici, škody na majetkoch v blízkosti stanice spôsobené bezprostredne po výbuchu

46 Druhotné: dopravný kolaps spôsobený výbuchom na stanici, moţné sekundárne výbuchy spôsobené únikom plynu z reštaurácií nachádzajúcich sa na stanici, vznik poţiarov na stanici následkom výbuchu, vypuknutie strachu a paniky, hustý oblak dymu a prachu, ktorý sťaţuje záchranné práce a zniţuje tak šance na preţitie zranených ľudí uväznených na stanici, prostriedky vynaloţené na vytiahnutie obetí a záchranu zranených, ekonomický dopad: náklady vynaloţené na rekonštrukciu a obnovu prevádzky stanice, náklady vynaloţené na odstránenie škôd na majetku spôsobených výbuchom, náklady spojené s prípadným odškodnením pozostalých obetí, náklady spojené s dočasným zvýšením bezpečnostných opatrení mesta M, prevzatie politickej zodpovednosti ministrom MO SR, prípadne ministrom MDPT SR, zvýšenie bezpečnostných opatrení strategických objektov SR, zvýšenie bezpečnostných opatrení SR v dopravnom sektore. Ak by došlo k reálnemu uskutočneniu teroristického útoku zameraného na ţelezničnú stanicu v meste M, malá krajina, akou je Slovensko, by sa ešte dlho spamätávala z jeho následkov

47 ZÁVER Terorizmus nadobúda v 21. storočí úplne nový rozmer. Neustále narastajúce teroristické útoky upozorňujú na vytváranie globálnych a medzinárodných organizácií. S narastajúcim pokrokom v oblasti modernizácie technológií nadobudol terorizmus hrozbu obrovských rozmerov, neustály vývoj informačných technológií výrazne uľahčil organizovanie, plánovanie a koordináciu členov teroristických organizácií. Následné, priam aţ kaţdodenné medializovanie terorizmu spôsobilo mohutné ohlasy mnohých krajín sveta o radikálnom boji proti hrozbe, ktorú predstavujú teroristické organizácie. Podľa môjho názoru síce nie je moţné úplne odstránenie vplyvu terorizmu, je nevyhnutné zavádzať potrebné opatrenia na ochranu spoločnosti aţ do doby, kedy miera rizika z hľadiska bezpečnosti bude prijateľná pre celú spoločnosť. Splnenie hlavného cieľa mojej práce pozostávalo zo splnenia stanovených čiastkových cieľov. Prvý cieľ som splnil objasnením definícií základných pojmov z oblasti terorizmu a dopravy, ktoré povaţujem za neodmysliteľnú súčasť pri zaoberaní sa touto problematikou. Uţ samotné východiská definícií mi naznačujú hrozbu, ktorú terorizmus predstavuje. Poukázaním na základnú typológiu terorizmu si dokáţem rozčleniť terorizmus podľa spoločných atribútov do skupín, čo mi umoţňuje vytvoriť si ucelenejší obraz o celej problematike. Objasnením cieľov terorizmu dochádzam k zisteniam, ţe doprava vo veľkej miere spĺňa poţiadavky teroristických organizácií na dosahovanie svojich cieľov. Doprava sa stala akoby spoluvinníkom pri teroristických útokoch. Po rozpracovaní najväčších teroristických útokov súčasnosti zameraných na dopravnú infraštruktúru, prichádzam k záveru, ţe práve útoky zamerané na oblasť dopravy sú tým najefektívnejším spôsobom k dosiahnutiu cieľov teroristických organizácií. Druhý cieľ som splnil postupným riešením nasledovných krokov. Moje prvé kroky viedli k vymedzeniu legislatívneho rámca boja proti terorizmu v doprave, vďaka ktorému som získal prehľad o aktuálnych zákonoch, vyhláškach dodrţiavaných krajinami na medzinárodnej, ale aj národnej úrovni. Ďalší krok predstavoval návrh zvýšenia bezpečnosti osôb vyuţívajúcich pozemnú hromadnú dopravu, ktorého riešenie ma doviedlo k záveru nutnosti modernizácie a zvýšenia efektivity všetkých prvkov bezpečnostného systému dopravy. Tretí cieľ som splnil vypracovaním modelovej situácie počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku zameranom na dopravnú infraštruktúru. Hlavným zámerom mojej modelovej situácie je vyčísliť na základe dopravných spojov, prichádzajúcich a odchádzajúcich zo stanice, odhadovaný počet

48 ohrozených, usmrtených a zranených ľudí, ktorí by sa nachádzali v určitom čase na ţelezničnej stanici. Z riešenia vyvodzujem záver, ţe z hľadiska následkov by sa teroristický útok na ţelezničnú stanicu v meste M zaradil k jedným z najväčších útokov zameraných na dopravnú infraštruktúru v krajinách EÚ. Z toho vyplýva nutnosť zamerať sa na boj proti terorizmu a venovať zvýšenú pozornosť ochrane ľudí pred hrozbou terorizmu. Zámerom mojej bakalárskej práce je objasniť aktuálny pohľad na súčasný terorizmus, poukázať na zneuţitie dopravy v prospech terorizmu, ako aj zaoberanie sa návrhom ochrany osôb vyuţívajúcich prostriedky pozemnej hromadnej dopravy v SR. Dôleţitou súčasťou práce je modelová situácia počtu obetí pri potenciálnom teroristickom útoku, ktorej úlohou je poukázať na fakt, ţe aj pre malú krajinu, akou je SR, môţe mať teroristický útok katastrofálne následky. Nesmieme zabudnúť, ţe tie najdôleţitejšie úlohy a kroky boja proti terorizmu ostávajú v kompetencii nás ľudí. Buď prispejeme k zásadnému vytvoreniu potrebných opatrení pre obnovu bezpečnosti sveta, alebo zlyhaním ľudského faktora formou pasivity priloţíme ďalší kamienok na misku váh uţ aj tak preplnenej strany terorizmu

49 ZOZNAM POUŢITEJ LITERATÚRY [1] Cigánik, Ľ. Jaššová, E Terorizmus. Bratislava : Veda, vydavateľstvo SAV, 2006, 373 s. ISBN [2] Hofreiter, L, Islamsky terorizmus - Poznáme jeho príčiny? [online]. Liptovský Mikuláš. [ ]. Dostupné na: < [3] Klavec, J Terorizmus ako politický fenomén. Bratislava : Univerzita Komenského, 2004, 108 s. ISBN [4] Kolektív Encyklopedie Světový terorizmus. Praha : Svojtka & CO., 2001, 536 s. ISBN [5] MDPT SR, Dopravná politika Slovenskej republiky do roku [on line]. Bratislava [ ]. Dostupné na: < [6] MDPT SR, Preprava osôb. [on line]. Bratislava [ ]. Dostupné na: < [7] MDPT SR, Preprava osôb. [on line]. Bratislava [ ]. Dostupné na: < [8] MO SR, Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky. [on line]. Bratislava [ ]. Dostupné na: < [9] MV SR, Národný akčný plán boja proti terorizmu. [on line]. Bratislava [ ]. Dostupné na: < 034FD8D/$FILE/Zdroj.html> [10] Sviatko, M Globálny terorizmus. Banská Bystrica : Euroatlantické centrum, 2005, 140 s. ISBN [11] Škvrnda, F, Bezpečnostná hrozba terorizmu v súčasnosti. [on ine]. Bratislava. [ ]. Dostupné na: <

50 [12] Škvrnda, F Terorizmus : najvýznamnejšia nevojenská bezpečnostná hrozba súčasnosti. Trenčín : Digital Graphic, 2003, 159 s. ISBN [13] Wikipedia, Útoky z 11. septembra [on line]. [ ]. Dostupné na: < [14] Wikipedia, Výbuchy v Londýne 7. júla [on line]. [ ]. Dostupné na: < %BAla_2005> [15] Wikipedia, March 2004 Madrid train bombings. [on line]. [ ]. Dostupné na: < [16] Wikipedia, Teroristické skupiny. [on line]. [ ]. Dostupné na: <

51 ZOZNAM PRÍLOH PRÍLOHA A: Zdrojové údaje...51 PRÍLOHA B: Najpouţívanejšie dopravné prostriedky MHD

52 PRÍLOHA A: Zdrojové údaje Tab. 1 Počty osôb prepravených ŢSR [zdroj : MDPT SR] Rok Počet osôb prepravených ŽSR v tisícoch Tab. 2 Počty prepravených osôb MHD v mestách Bratislava, Košice, Prešov, Ţilina [zdroj : MDPT SR] Rok Počet osôb prepravených MHD v tisícoch

53 Tab. 3 Počty osôb prepravených MHD v meste M [zdroj : Štatistický úrad SR] Rok Počet osôb prepravených MHD v tisícoch

54 PRÍLOHA B: Najpouţívanejšie dopravné prostriedky MHD Najpoužívanejší autobus MHD: Karosa B 741 Technické parametre Dĺţka: mm Šírka: 2500 mm Výška: 3165 mm Výška podlahy: 890 mm Rozvor: 5600 mm a 6270 mm Počet dverí: 4 Počet miest na sedenie: Počet miest na státie: 108 Celkový počet miest: Pohotovostná hmotnosť: kg Celková hmotnosť: kg Najpoužívanejšia električka MHD: Tatra - ČKD T3 Dĺţka: Dĺţka so spriahadlami: Šírka: Technické parametre mm mm 2500 mm Výška: mm (rok výroby ) mm (od roku výroby 1975) Pracovná výška: Výška podlahy: Počet dverí: mm 874 mm