Publikácia 03...premeňte sa obnovením mysle Z obsahu : Ježíš a Písmo. Autor: Ing. Michal Klus, M. Div. Na internete :

Transcription

1 Publikácia 03...premeňte sa obnovením mysle Z obsahu : Ježíš a Písmo Autor: Ing. Michal Klus, M. Div. Na internete : 1

2 J E Ţ I Š A P Í S M O 1/.Význam štúdia Jeţišovho vzťahu k Písmu 1.1 Prečo je dôležitý Ježišov vzťah k Písmu Ako milované deti nasledujte Boží príklad. (Ef. 5:1).Apoštol Pavol vyzýva Efezanov k tomu, aby nasledovali Boţí príklad. Vyzýva ich, aby svojim chovaním napodobňovali chovanie Boţie. Tá výzva predpokladá, ţe poznáme Boţie chovanie a Jeho charakter. Tento Boţí charakter nám najvýraznejšie odhaľuje Boţie slovo, a tak štúdiom Biblie môţe človek spoznávať Boţie chovanie a napodobňovať HO. Najmä musíme priznať, ţe medzi nami a Bohom je zásadný rozdiel a preto pre nás nie je vţdy jednoduché rozpoznať, ako Ho máme napodobňovať. Najjednoduchšia cesta, ako napodobniť Boţie chovanie, je sledovať a nasledovať príklad Jeţiša Krista (1.Tm.1:16; 1.P. 2:21).Je to totiţ Jeţiš Kristus, ktorý je Bohom, tak aj človekom a ktorý ţil na tejto zemi. Práve preto, ţe Jeţiš je rovný človeku a ţe preţil situácie, ktoré preţívame i my, je pre nás takmer automatické, ţe sa najprv snaţíme učiť od Neho. Je pre nás omnoho jednoduchšie nasledovať Jeţišov príklad, neţ všeobecne príklad Boţí. O čo viac, dokonca nám Boh dáva príkaz, aby sme Jeţiša poslúchali v tom, čo hovorí. Sám Boh Otec na hore premenenia riekol: Toto je môj milovaný Syn, ktorého som si vyvolil; toho poslúchajte (Mt.17:5). Práve preto, keď narazíme na akýsi problém, pýtame sa, či sa s tým problémom stretol i Jeţíš, čo o ňom učil a ako ho riešil. Zaujíma nás Jeţišovo učení o manţelstve, o výchove detí, učíme sa od Neho odpúšťať, kázať, učiť, či evanjelizovať. Napriek tomu sa tieto pravdy učíme rovnako vierohodne z celej Biblie, často sa zameriame najprv na to, čo je najdôleţitejšie práve v Jeţišovom učení, v tej či onej oblasti. Teológ John R.W. Stott je rovnakého názoru: Od Jeţiša získavame pochopenie Boha, nás samých, dobra a zla, sluţby a cieľov, času a večnosti, neba a pekla. Naše chápanie kaţdej problematiky je závislé od Jeţišovho učenia. A to platí tieţ o Biblii. 1 1 Stott s Spôsob štúdia Ježišovho vzťahu k Písmu Keď sa teda snaţíme študovať, čím je Biblia, aký k nej máme mať vzťah a ako ju pouţívať, je logické, ţe sa najprv podívame na Jeţiša. Môţeme očakávať, ţe práve u Jeţiša nájdeme odpoveď na otázku, čím Písmo opravdivo je. Werner Gitt, profesor z Braunschweigu, konštatuje: Kristus je jedinečným kľúčom k porozumeniu Písma. Biblicky verné porozumenie Písmu 2 je preto identické s Jeţišovým porozumením Písmu. Rozhodol som sa preto vypracovať štúdiu evanjelií, kde by som skúmal, aký bol Jeţišov vzťah k Písmu. Je mi samozrejme jasné, ţe mnoho biblických učencov zastáva názor, ţe nie je moţné vedieť, čo presne Jeţiš učil. Pokiaľ by bolo pravdou to, ţe z evanjelií nedokáţeme o Jeţišovom učení zistiť nič alebo takmer nič, potom táto práca nemá ţiadny význam. Pokiaľ, ale sú historické záznamy evanjelií ú- plne alebo aspoň čiastočne pravdivé, potom táto štúdia má zmysel, lebo existuje opravdivo veľké mnoţstvo informácii týkajúcich sa Jeţišovho vzťahu k Písmu. 3 Vzťah Jeţiša k Písmu sa budem snaţiť vypozorovať zo všetkých štyroch evanjelií a to bez akejkoľvek diskriminácie. To znamená, ţe ktorékoľvek pasáţe týkajúce sa Jeţišovho vzťahu k Písmu budú povaţované za rovnako hodnotné a nebude braný ohľad na kritické prístupy k jednotlivým pasáţam. Som presvedčený, ţe i pre tých, pre ktorých sú mnohé pasáţe evanjelií spochybniteľné, iste nájdu veľa dôveryhodného materiálu zaoberajúceho sa Jeţišovým vzťahom k Písmu. Historickosť evanjelií tu obhajovať nebudem. To nie je obsahom tejto štúdie a rozsah tejto problematiky je tak závaţný, ţe sa o ňom nemoţno zmieňovať iba okrajovo. Rozhodol som sa tieţ, ţe sa pre účely tejto práce budem snaţiť k evanjeliám pristupovať iba ako k historickému záznamu z prvého storočia, kde očití svedkovia zaznamenávajú ţivot Jeţiša. Keby som sa pre účely tejto štúdie neobmedzil v svojom chápaní evanjelií ako historický záznam, dostal by som sa do argumentačnej pasce. Základom mojej argumentácie by totiţ bolo tvrdenie, ţe Bibliu povaţujem za Boţie slovo, pretoţe ona sama o sebe tvrdí, ţe je Boţím slovom. A to je pre mnohých neprijateľné. Preto pre účely tohto štúdia k evanjeliám pristupujem iba ako k historickému dokumentu, ktorý mi odhaľuje historickú osobu Jeţiša Krista. 4 Tieto historické záznamy mňa vedú k presvedčeniu, ţe Jeţiš je Syn Boţí. Inak si totiţ Jeho chovanie a učenie nemoţno vyloţiť. Pokračujem a učím sa od Jeţiša a hľadám odpoveď na otázku, či mi tento historický záznam môţe ukázať niečo o Jeho vzťahu k Písmu. Pri samotnom štúdiu a rozbore textov evanjelií sa riadim zásadou Johna W. Montgomeryho, ktorý riekol: Pri rozbore musíme načúvať tomu, čo hovorí text, a nie predpokladať podvod alebo chyby, dokiaľ sa autor sám neusvedčí tým, ţe bude protirečiť

3 sám sebe alebo známym faktom Gitt s.17 3 Pozn. autora: Sám som presvedčený o úplnej pravdivosti všetkých záznamov evanjelií. Ale chcem týmto povedať, ţe i pre tých, ktorí nie sú presvedčení o ich úplnej pravdivosti, má štúdium Jeţišovho vzťahu k Písmu zmysel. 4 Pozn. autora: Sám som presvedčený, ţe evanjelia sú Boţím slovom. Toto obmedzenie činím, aby som dokázal, ţe Jeţišov vzťah k Písmu, ktorý je moţné preukázať i bez toho, aby sme vychádzali z predpokladu, ţe evanjelia sú Boţím slovom. 5 Montgomery: History and Christianity s Kritika aplikácie Ježišových postojov Niektorí teológovia sa snaţia naznačiť, ţe z Jeţišovho učenia nedokáţeme presne pochopiť, čo zo Starého zákona Jeţíš prijíma a čo nie. Tvrdia, ţe je faktom to, ţe Jeţiš hovorí o osobách, ktoré poznáme z Písma, čo nepodmienečne neznamená, ţe verí v ich historickosť. Saarnivaara vysvetľuje prístup týchto teológov k tejto problematike takto: Liberálni kritici beţne vysvetľujú, ţe sa Jeţíš buď prispôsobil názorom, aké mali Jeho vrstovníci bez toho, aby sa ich pokúšal opraviť, alebo sa vzdal svojej boţskej múdrosti do tej miery, ţe nebol schopný posúdiť otázky týkajúce sa Starého zákona a jeho histórie. 6 Prvý argument tvrdí, ţe Jeţiš proste nechcel svojich poslucháčov nahnevať a preto ich vedome necháva veriť v to, v čo veria, a na viac ich utvrdzuje v ich presvedčení. Toto však nemá veľkú váhu v svetle Jeţišovej ostrej kritiky tradície, ktorá bola pridávaná k Písmu. Ţidia sa totiţ nesnaţili pridať svoje tradície do kánonu, ale v realite im priznávali temer rovnakú moc. Preto Jeţiš veľmi ostro a často kritizuje čokoľvek, čomu sa prisudzuje autorita zrovnateľná s autoritou Písma. Dobre vidieť toto je práve pri Jeho sérii kázní na hore, kde vidíme, ako obozretne Jeţiš oddeľuje Boţí zákon od neskorších dedukcii, ktoré z tohto zákona boli odvodené. Snáď najmarkantnejším príkladom toho je, ţe Jeţiš tichučko netoleroval chyby Jeho vrstovníkov, môţe byť rozprava s farizejmi a zákonníkmi tak, ako ju zaznamenal evanjelista Marek: Farizeovia a zákonníci sa Ho opýtali: Prečo sa tvoji učeníci neriadia podľa tradície otcov a jedia znesväcujúcimi rukami? Riekol im: Dobre prorokoval Izaiáš o vás pokrytcoch, ako je napísané: Tento ľud ma ctí ústami, ale srdce ich je ďaleko odo mňa; márna je zbožnosť, ktorou ma ctia, učiac náukám, ktoré sú iba príkazmi ľudskými. Opustili ste prikázania Božie a držíte sa ľudskej tradície (Mk.7:5-8). Jeţiš tu nekritizuje bezpodmienečne tradíciu samotnú, ale fakt, ţe ľudia opustili prikázania Božie a drţia sa ľudskej tradície. Ak obídeme všetky ďalšie významné závery, ktoré z Jeţišových výrokov môţeme vyvodiť, potom uvidíme, ţe Jeţíš neprijímal automaticky všetko vtedajšie učenie, ale trval na nasledovaní a dodrţiavaní Písma. Písmu sa nič nemôţe vyrovnať a hlavne Písmo nemôţe byť ničím nahradené. Taktieţ vidíme, ţe Jeţiš nedovoľuje, aby bol spojený s akýmikoľvek národnostnými očakávaniami a tieto falošné predstavy rovnako potiera. Wenham píše: Bol pripravený ísť na kríţ za to, ţe sa vzpieral obvyklým nepochopeniam. Iste by zreteľne oddelil plevy od Boţej pravdy a ľudské chyby v Písme, pokiaľ by si myslel, ţe tam existujú. 7 Opak je pravdou. Nielen, ţe Jeţiš nikde takýto problém ani nenaznačuje. Čo viac, Jeho neustále pouţívanie Písma vo všetkých dôleţitých situáciách je dosť zreteľným dôkazom toho, ţe sa na ne absolútne spoliehal. Pri tom všetkom na viac tvrdil: Až kým nepominie nebo a zem, nepominie ani jediné písmenko ani jediná čiarka zo Zákona (Mt.5:18). Skôr sa pominie nebo a zem, ako by padla jediná čiarka Zákona (L.16:17), Písmo nemôže byť zrušené (J.16:17). Wenham vysvetľuje Jeţišove na prosté prijatie starozákonného kánonu: Skutočnosť, ţe to bolo Jeho vlastné stanovisko a nie iba postoj ad hominem, ktorý prijal tým, ţe sa prispôsobil svojim poslucháčom, je vidieť na Jeho pouţívaní Písma, keď čelil diablovi. Fakt, ţe tento Jeho postoj nebol iba výsledkom Jeho ľudského obmedzenia, je vidieť na tom, ako veľký dôraz kladie na Písmo po tom, ako bol vzkriesený. 8 Predstava, ţe by sa Jeţiš v otázke vzťahu k Písmu prispôsobil tendenčným názorom, je teda iba veľmi ťaţko preukázateľná. Naopak, je veľmi nelogická a nesystematická. Vidíme, ţe Jeţiš často kritizuje tendenčné názory, pouţíva Písmo ako mocný a autoritatívny nástroj a nikdy Písmo nekritizuje ani neopravuje. Toto sú dôkazy, ktoré manifestujú, ţe tento prvý argument kritikov je neprijateľný. Druhý argument kritikov, ktorí tvrdia, ţe Jeţiš sa vzdal svojej múdrosti vzhľadom k historickosti Písma, rovnako stráca svoju váhu, keď sa zamyslíme nad tým, ako intenzívne a fundovane Jeţiš pouţíval Boţie slovo. Keď Jeţiša pozorujeme, je nám jasné, ţe rozumel Písmu omnoho viacej ako ktokoľvek z ľudí. Je naproste nepredstaviteľné, ţe by ţil v ignorovaní voči otázkam historickosti Písma a bol obdarený takou múdrosťou pri Jeho výkladoch. Tieto moţnosti si odporujú a nie sú zlučiteľné. Pinnock si všíma: Jeho (Kristove) zmienky o učení Písma, priame či nepriame, zjavné či sotva zreteľné, nám poskytujú neotrasiteľný dôkaz nie iba o Jeho na prostej znalosti celého textu Písma, ale tieţ o Jeho vyhodnocovaní Písma ako boţskej pravdy. 9 3

4 Keď sa teda zamyslíme nad oboma kritickými prístupmi, tak vidíme, ţe dokazujú to, ţe Jeţíš buď ľudí podvádzal vedome a utvrdzoval ich v ich falošnom presvedčení, alebo proste o sebe učil niečo, čo nebola pravda, pretoţe nemal také poznanie, aké tvrdil, ţe má (J.3:11; J.18:6; J.14:6). Obe tieto varianrianty vedú k uznaniu toho, ţe Jeţiš nebol tým, za koho sa vydáva. Tak to vyjadril i Stott: Tieto teórie predstavujú Jeţiša ako buď klamára, alebo podvodníka. 10 A pokiaľ by teda tieto teórie boli pravdivé a dokázateľné, tak v tomto prípade nám Jeţíš nemá čo ponúknuť. Niemenej, túto diskusiu nie je moţné ukončiť inak ako prehlásením, ţe tieto teórie sú iba nepodloţené a nedokázateľné pokusy zdiskreditovať Jeţišov postoj. Rovnako sa vyjadruje i Stott: Vo svetle týchto ohováračných špekulácii musíme pokračovať aj v uisťovaní sa, ţe Jeţíš vedel, čo učil, ţe to mienil váţne a ţe to, čo učil a to ako to myslel, je pravda Saarnivaara s.35; 7 Wenham s.14; 8 Ibid. s.2; 9 Montgomery: History and Christianity s.202; 10 Stott s.13; 11 Ibid. s Dôvod pre štúdium významu Písma svätého Hlavným dôvodom pre toto štúdium je fakt, ţe v kresťanských kruhoch a to predovšetkým medzi teológmi a pastormi, dochádza k odklonu od tradičnej viery vo verbálnej inšpirácii, v neomylnosť a autoritu Písma. To znamená, ţe dochádza k diskusii o samotnom základe kresťanskej viery. O to dôleţitejšie je objektívne sa o túto problematiku zajímať a nájsť odpoveď na pálčivú otázku, či Biblia je alebo, či nie je Boţím slovom. Je potrebné si odpovedať na otázku, či tu dochádza k odhaleniu zásadného omylu a podvodu v histórii ľudstva alebo či ide iba o ďalší satanov útok na Cirkev. V cirkvi nebolo doby, kedy by Cirkev nebola pod satanovými útokmi. Pokiaľ však je toto ďalší satanov útok, potom ho môţeme nazvať najnebezpečnejším. Prečo? Pretoţe napadá samotný základ kresťanskej viery - Boţie slovo. Doktrína Boţieho slova je najdôleţitejšia zo všetkých teologických doktrín, pretoţe všetky ostatné z nej vychádzajú. Pokiaľ dôjdeme k záveru, ţe Biblia nie je Boţím slovom, potom Cirkev nemá dôvod pre svoju ďalšiu existenciu. Pripojme ešte krátke ohliadnutie do histórie. Reformácia na čele s Lutherom, tá je známa tým, ţe stavala akékoľvek svoje tvrdenia na Biblii. Napriek tomu v Augsburskom vyznaní ani v Lutherových katechizmoch nenájdeme samostatné pojednávanie o Písme. Príčina nespočíva v tom fakte, ţe by to snáď nebolo dôleţité, ale v tom, ţe to, čím je Písmo, nebolo v tomto období vôbec diskutované a pozícia Biblie bola vtedajšom kresťanskom svete neochvejná. Neskôr, vo Formuly svornosť vidíme, ţe si reformní teológovia uvedomili potrebu jednoznačne definovať, ţe Biblia je základom akéhokoľvek učenia i ţivota. Preto je samozrejme, ţe prvou vetou vo Formuly svornosť čítame: Veríme, učíme a vyznávame, ţe jedinečným pravidlom a vodidlom, podľa, ktorého majú byť posudzované a rozsudzované ako všetky náuky, tak i učenia, sú samé prorocké a apoštolské Písma Starého a Nového zákona. Ako stojí napísané: Svetlom pre moje nohy je Tvoje slovo, osvecuje moju cestu (Ţ.119, 105). A u svätého Pavla: Keby sám anjel z neba prišiel hlásať iné evanjelium, nech bude prekliaty! (Ga.1: 8). Zato iné spisy, učiteľov starých i nových, nech uţ a- kéhokoľvek mena, nemajú byť k Písmu svätému postavené na roveň. Naopak mu majú byť všetky dohromady podrobované 12 Samozrejme toto zásadné reformačné učenie bolo v minulosti opakovane prevrátené a deformované. Z mnoţstva rôznych teologických smerov, zmieňme aspoň jeden - neo-ortodoxia. Zatiaľ čo klasický liberalizmus popieral hodnotu Biblie, neo-ortodoxní teológovia hovoria o znovuobjavení Biblie. Za otca neo-ortodoxie je povaţovaný Karl Barth. Jeden zo základných pilierov Barthovej teológie by sa dal charakterizovať jeho citátom: Oddelene od Jeţiša Krista a bez Neho nemôţeme hovoriť nič o Bohu a človeku a o ich vzájomných vzťahov. 13 Tu jasne zaznieva návrat k Jeţišovi Kristovi, zrejme uţ tu však je viditeľný Barthov problém s Bibliou ako Boţím slovom, ktoré nám objektívne odovzdáva posolstvo o Bohu, človeku a ich vzájomnom vzťahu. Barth často hovorí o teológii Boţieho slova, ale teológia Boţieho slova je podľa neho odlišná od teológie Biblie. Profesor David L. Smith definuje Barthove trojaké chápanie Boţieho slova: 1.Zvestované slovo - kázanie Boţieho zjavenia; 2.Zapísané slovo - ľudský záznam Boţieho zjavenia; 3.Zjavené slovo - Boh sa zjavil v Jeţišovi Kristovi. 14 Podľa Bartha Biblia nie je Boţím slovom, ale iba svedkom o osobe, o Jeţišovi Kristovi; ľudskí autori Biblie píšu ako omylní a ľudia, ktorí robia aj chyby, akí sme aj my; Biblia nie je Boţím slovom, ale stáva sa Boţím slovom, keď Duch svätý pôsobí na čitateľov. 15 Sme vďační za Barthovú tvrdú kritiku voči liberalizmu a návrat ku štúdiu Biblie, ale je tragické, ţe Barth takto odmietol priznať Biblii autoritu Boţieho slova. Lightner sa pýta: Pokiaľ Boţiemu zjaveniu,

5 tak ako je zapísané v Biblii, nemôţeme bezvýhradne dôverovať, ako potom rozpoznáme, kedy mu môţeme dôverovať a kedy nie? 16 Chyba čokoľvek objektívneho a Boţie slovo je zahmlievané, nedosiahnuteľné a neisté. A tak môţeme povedať, ţe neo-rtodoxia nie je ortodoxná. Ako s obľubou hovorí môj profesor systematickej teológie Francis Monseth, neo-ortodoxie nie je ani nová ani ortodoxná. Objektívne musíme konštatovať, ţe isté kritické názory na konzervatívny pohľad voči doktríne Boţieho slova neminuli ani našu cirkev a neo-ortodoxia mnohých teológov silne ovplyvnila a ovplyvňuje stále. Nejeden bývalý či súčasný farár dáva najavo, ţe neprijíma konzervatívne, ortodoxné či ak chcete reformačné pohľady na Písmo, ale v svojom prístupe k Biblii je viacej či menej skeptický a kritický. Nie je sa čo diviť, pretoţe práve tomu je väčšina našich študentov teológie s vedomím našej cirkvi vyučovaná na fakultách, kde študujú. Taktieţ je nutne podotknúť, ţe isté kritické názory sa prejavili i v oficiálnych publikáciách cirkvi. Gustav Szurman vo svojej príručke pre konfirmandov definuje vzťah Biblie a Boţieho slova podľa vzoru Bartha. Píše: Biblia obsahuje Boţie slovo. 17 Preto povaţujem toto štúdium za veľmi dôleţité a zároveň vnímam obrovskú potrebu, aby naša cirkev svoj vzťah k Písmu jednoznačne definovala. V súčasnej dobe je mnoho tých, ktorí zvestujú pravdy z Boţieho Slova, ale zároveň nepokladajú Bibliu za bezchybnú a naproste autoritatívnu. Lightner o takomto počínaní hovorí: Je to rýdzo teologická dvojzmyselnosť a intelektuálna nečestnosť, keď niekto neuznáva autoritu Biblie a v rovnakej dobe hľadá útočište v jej učení ohľadne iných problémov, nech by mohli byť akokoľvek dôleţité. 18 V skutočnosti existujú iba dva postoje. Buď Bibliu prijmeme ako Boţie slovo alebo ju neprijmeme vôbec. Som si istý, ţe Jeţíš, ktorý je Boţím Synom, nás mnoho naučí a ţe chceme zdieľať Jeho názor. Tak ako riekol Jacob A.O.Preus: Túţime milovať, čo On miloval, nenávidieť, čo On nenávidel, robiť, čo On robil, ţít, ako On ţil. A tieto túţby máme, pretoţe Jeţíš nás spasil a pretoţe je náš Pán Kniha svornosti s.487; 13 Barth, Scottisch Journal of Theology s.225; 14 Smith s.29; 15 Barth, Church Dogmatics, 4/1.70; 1/2.507, 529; 16 Lightner s.3; 17 Szurman s.5; 18 Lightner s.4; 19 Preus s Ja, múdrosť, bývam s rozvážnosťou a našla som schopnosť rozlišovať. Neznášam pýchu, nadutosť ústa čo prekrúcajú. (Pr.8:1213b) /. Písmo, ktoré čítal Jeţiš 2.1 Židovský kánon Keď hovoríme o vzťahu Jeţiša k Písmu, musíme vedieť, čo drţal Jeţiš v ruke a o čom hovoril. V dobe, keď Jeţiš Kristus chodil a učil v Judskej provincii rímskeho cisárstva, mali Ţidia ucelený kánon Písma. Tento kánon bol pre Ţidov omnoho viac ako iba súhrn jednotlivých kníh. Bol vnímaný ako Bohom inšpirovaný celok. Podľa svojho obsahu, bolo to Písmo delené do troch častí: Zákon (Torah), Proroci (Naviim) a Spisy (Ketuvim). Sám Jeţiš o týchto častiach hovorí a ráz sa zmieňuje dokonca aj všetky tri naraz (Lukáš 24:44). Celé písmo sa skladalo z 24 kníh a ich rozdelenie malo nasledujúci charakter: A. Zákon (5 kníh) - 5 kníh Mojţišových. B. Proroci (8 kníh). 1/.Prední proroci (4 knihy) - Jozua, Kniha sudcov, Samuel, Kniha kráľov. 2. Zadní proroci (4 knihy) a/.veľkí proroci (3 knihy) - Izaiáš, Jeremiáš, Ezechiel b/.malí proroci (1 kniha) - Dvanásť prorokov: Ozeáš, Joel, Amos, Abdiáš, Jonáš, Micheáš, Nahum, Habakuk, Sofoniáš, Aggeus, Zachariáš, Malachiáš. C. Spisy (11 kníh). a/.poetické (3 knihy) - Ţalmy, Príslovia, Jób. b/.päť zvitkov (5 kníh) - Pieseň, Rút, Plač, Kazateľ, Ester. c/.historické (3 knihy) - Daniel, Ezdráš - Nehemiáš, Paralipomenon. Toto rozdelenie bolo široko - ďaleko rozšírené a akceptované. Niektorí autori tejto doby, ako napr. Josephus, sa zmieňuje iba o 22. knihách kánonu. Ale tu išlo iba o iné rozdelenie týchto istých kníh, ktoré obsahoval kánon o 24 knihách. Takţe je moţné povedať, ţe v tomto prípade ide o naproste rovnaký kánon, ktorý sa líšil iba v rozdeľovaní jednotlivých kníh. Je nutné pripomenúť, ţe Septuaginta, grécky preklad Starého zákona, obsahuje okrem uţ zmienených 24 kníh tieţ apokryfné knihy. Niektorí vedci teda usudzujú, ţe musel existovať i rozšírený ţidovský kánon, ktorý okrem zmienených 24 kníh obsahoval i knihy apokryfné. Avšak, neexistuje záznam, ktorý by potvrdzoval zaradenie týchto kníh do akéhokoľvek kánonu. Alfréd Edersheim vysvetľuje: Starozákonný kánon sa prakticky vyskytoval iba v Izraeli. Tento kánon bol prijatý alexandrijskými prekladateľmi a pretoţe na rozdiel od Izraela tieto helenisti mali voľnejší prístup k inšpirácii a chýbala im prísna ostraţitosť vzhľadom na text, tak došlo k pridá-

6 vaniu a k zmenám textu a nakoniec i k pridaniu apokryfných textov do gréckej Biblie. 1 Dôleţitým faktom tieţ zostává, ţe Ptolemaios Filadelfos, ktorý inicioval preloţenie Písma, nebol Ţidom a šlo mu viacej o literatúru neţ o Boţie slovo. To mohol byť významným dôvodom pre zaradenie apokryfov do Septuaginty. Zdá sa teda, ţe je pomerne jednoznačné, ţe Ţidia v Izraeli v zásade akceptovali iba kánon utvorený z 24 knihami. G.Douglas Young študoval podrobne túto problematiku a dochádza k záveru: Neexistuje ţiadny dôvod, aby sme verili, ţe by sa zbierka kníh, o ktorých hovorí Jeţíš a ktoré povaţuje za Písmo, líšila v čomkoľvek od zbierky kníh, ktorú mali Ţidia... Keď porovnáme Josepha, starší Talmud a ďalšie zdroje, napríklad písomnosti sardského biskupa Melitu, potom dokáţeme presne identifikovať rozdelenie jednotlivých kníh na tri časti ţidovského kánonu v dobe Kristovej A tak zbierka kníh tvoriaca ţidovský kánon rástla postupne v priebehu rokov tak, ako boli jednotlivé knihy napísané. Ale všetci Ţidia prijali iba 24 kníh - našich 39, ako Písmo sväté. Týchto 24 kníh neobsahovali ţiadne apokryfné knihy. Toto bol kánon Ţidov v dobe Kristovej, kánon, ktorý Kristus prijal, kánon, ktorý prijala kresťanská Církev. 2 Týmto citátom profesora Younga môţeme zakončiť túto časť s vedomým, ţe v dobe Jeţiša Krista na území Izraela existoval jeden obsahove ucelený a zjednotený ţidovský kánon Písma svätého. 2.2 Kópie a preklady Písma Jeţiš sa vo svojej dobe mohol stretnúť s troma základnými textami. Tým prvým bol klasický hebrejský text. Tento text bol najzauţívanejší a v izraelských synagógach sa pouţíval iba ten. Na druhej strane je nutné povedať, ţe tento text bol značne drahší ako iné texty a pre väčšinu Ţidov teda nedostupný, pretoţe jeho manuálne kopírovanie sa riadilo veľmi prísnymi pravidlami. V Jeţišovej dobe bol tomuto textu silným konkurentom uţ zmienený grécky preklad Starého zákona - Septuaginta. Je to prvý známy preklad Biblie a vznikol niekedy v období pr.kr. Cieľom tohto prekladu bolo sprístupniť Písmo shelenizovaným Ţidom, ktorí mali problém so svojou materčinou. Pravdepodobným miestom vzniku bola Alexandria v Egypte. Pseudonýmny Aristeasov list z druhého storočia pred Kristom uvádza, ţe skupina 72. rabínov preloţila Písmo do gréčtiny na ţiadosť gréckeho vládcu Egypta, Ptolemaia Filadelfa. Zjednodušene môţeme riecť, ţe Septuaginta je prekladom 6 silne ovplyvneným hebrejčinou. Veľmi často jednoducho imituje hebrejský syntax. Napriek tomu Septuaginta vznikla, aby slúţila Ţidom ţijúcim mimo ú- zemia Izraela, rozšírila sa veľmi rýchle i na svojom území. V dobe Jeţiša to bola asi najrozšírenejšia verzia Písma a to predovšetkým preto, ţe bola podstatne lacnejšia. Tretím textom, z ktorým sa Jeţíš mohol stretnúť je takzvaný Samarský pentateuch. Bola to kópia prvých piatich kníh Mojţišových, ktorú si vytvorili Samariáni v dobe, keď im bol odopieraný prístup k ţidovským náboţenským obradom. K údivu, Samariánský Pentateuch sa v niektorých miestach viacej podobá gréckej Septuaginte ako ţidovské texty. Je ale nepravdepodobné, ţe by Jeţíš bol v aktívnom styku s týmto textom, pretoţe bol iba málo rozšírený a na viac iba medzi Samáriánmi. 2.3 Ako Ježiš citoval texty Písma Mohli by sme stráviť veľa času tým, ţe budeme študovať, ako Jeţíš citoval Písmo. Na toto téma bolo napísané mnoho kníh a nie je to cieľom tohto štúdia. Cieľom tejto práce nie je lingvistické štúdium Jeţišových citácii, ale historické štúdium Jeho postoja k Písmu, a preto nasleduje iba základné a zjednodušené vysvetlenie tejto problematiky. Evanjelia nám ukazujú Jeţiša, ako osobu gramotnú, ktorá vedela čítať (Mt.5:18; L.4:16; L.16:17). Nie sme však schopní určiť, v ktorých jazykoch bol Jeţiš schopný čítať. Nielenţe Jeţíš bol schopný čítať Písmo, On ho tieţ veľmi dobre poznal. Nemalú zásluhu na tom určite mali rodičia. Evanjelia nám ukazujú Máriu, ako ţenu, ktorá taktieţ poznala Písmo. Snáď najlepšie je to vidieť na jej chválospeve (L.1:46-55). Zároveň je nutné podotknúť, ţe odovzdávanie znalosti Boţieho slova z rodičov na deti bolo celkom zásadnou súčasťou ţivota v ţidovských rodinách. Jeţišova znalosť Písma sa prejavila uţ v Jeho útlom veku pri návšteve Jeruzalema (L.2:41-52). Samozrejme, ešte omnoho zjavnejšie sa táto skutočnosť stala v čase Jeho sluţby, ktorá je doslova plná odkazov na Písmo. Nie je problémom súhlasiť s Lightnerem, ktorý o Jeţišovi tvrdí: Bol dokonale oboznámený s celým Starým zákonom ako v jeho hebrejskej tak i v gréckej forme a bezpochyby poznal veľkú časť Písma naspameť. 3 A teraz uţ k o- tázke Jeţišových citácii. V prvom rade je treba pripomenúť, ţe evanjelia sú napísané v gréckom jazyku, ktorý sa pouţíval v prvom storočí a ktorý sa nazýva koiné. Je však veľmi nepravdepodobné, ţe by Jeţíš pouţíval tento jazyk či uţ k vyučovaniu, alebo

7 v rozhovoroch. Väčšina odborníkov sa prikláňajú k názoru, ţe Jeţiš hovoril aramejsky. Nebolo by však neobvyklé, keby texty citoval hebrejsky, alebo dokonca grécky. To znamená, ţe Jeţišove citácie boli často autormi evanjelií preloţené. Jednoduchým pozorovaním citovaných textov je moţné zistiť, ţe Jeţiš často necituje Písmo doslovne. Tento fakt niektorí kritici radi prezentujú, na to, aby dokázali, ţe ani Jeţíš neakceptoval verbálnu inšpiráciu Písma. Wayne A. Grudem nám však pripomína, na čo nesmieme zabúdať: Musíme pamätať na to, ţe existuje rozdiel medzi presnosťou a pravdivosťou. Hájiť pravdivosť Písma určite nie je rovné tomu, ako obhajovať v kaţdom bode technickú presnosť, pretoţe výrok môţe byť nepresný a napriek tomu kompletne pravdivý. 4 Grudem nám týmto ukazuje na to, čo je podstatné pri týchto Jeţišových citáciách. Dôleţitá nie je technická presnosť, ale pravdivosť týchto výrokov. Podívajme sa na jeden príklad, kde Jeţíš vynecháva časť textu. V Mat.11:5 a ďalej Jeţiš vynecháva časť vety o Boţom súde nad pohanmi, ktorý je uvedený v starozákonnom texte Izaiáša 35:5-6 a 61:1. Toto je situácia, kedy Jeţiš v pravde necituje doslovne, ale to nič nemení na pravdivosti Jeho výroku. Jeţiš sa v tejto situácii nezajíma o pohanov, ide mu iba o Ţidov, a preto si dovolí vynechať časť textu, ktorý v danej situácii nepotrebuje. Jeho citácia nie je presná, ale je pravdivá. Jeţiš nič nemení a vynechanie tejto časti neznamená, ţe v Písme je niečo, čo tam nepatrí. Pinnock vysvetľuje toto Jeţišovo jednanie: Neodhaľujeme Jeţišov nízky pohľad na Písmo, ale skôr radikálnu interpretačnú metódu, ktorá pretína tradične zauţívané čítanie Jeţíš povaţoval za potrebné pouţiť šokovú terapiu, aby ľudia počuli zásadné Boţie posolstvo, ktoré bolo ukryté a zamenené ľudskou tradíciou. Jeţiša hneval prístup k textu, ktorý ľuďom zastieral vnútorné princípy Boţieho zjavenia a jeho mesiášskeho naplnenia. 5 Roger Nicole uvádza šesť základných dôvodov, prečo mnohé novozákonné citácie Starého zákona nie sú technicky presné. Nicole neštudoval iba citácie Jeţiša, ale citácie pisateľov Nového zákona a došiel k týmto záverom: 1. Pisatelia Nového zákona museli citáty prekladať. 2. Pisatelia Nového zákona nemali rovnaké pravidla pre citácie, ako tie, ktoré sú dnes nevyhnutné pri prácach vedeckého charakteru. 3. Pisatelia Nového zákona občas svoje citáty parafrázovali. 4. Pisatelia Nového zákona často iba pripomínajú 7 texty Starého zákona bez zámeru ich citovať. 5. Autori Nového zákona niekedy zaznamenávajú citáty, ktoré riekol niekto iný. 6. Vyskytujú sa i ďalšie princípy, ktorých aplikácia musí byť obmedzená. 6 Mohli by sme tu dlho písať o literárnych faktoroch, ako ţe novozákonná gréčtina nepouţívala ú- vodzovky, ţe niekedy Jeţiš cituje z hebrejských textov, inokedy z gréckych a inokedy ide o kombináciu obidvoch atd. Chcem však uzavrieť túto kapitolu konštatovaním Lightnera: Všetky slova koncového produktu sú inšpirované či uţ sú celkom a presnými citáciami, alebo nie Duch Boţí musí mať na prostú slobodu k tomu, aby menil a vyberal výrazy, ktoré pouţil vo Starom zákone Edersheim s.18; 2 Henry s.180; 3 Lightner s.28; 4 Carson, Woodbridge s.51; 5 Montgomery: History and Christianity s.208; 6 Nicole s ; 7 Lightner s.9 3. Ako pouţíval písmo Jeţiš 3.1 Ježiš používa celé Písmo Jeţíš vnímal Písmo ako celok a zásadne tým prijal chápanie Písma, tak ako bolo v Izraeli za Jeho čias šírené a ktoré bolo diskutované v predchádzajúcej kapitole. V súlade s učením rabínov nechápal Písmo ako mnoţstvo jednotlivých kníh od jednotlivých autorov, ale ako jednotné a jedinečné Boţie slovo. To je zjavné predovšetkým v tom, ţe keď Jeţíš cituje Písmo, tak sa často neodvoláva iba na autorov jednotlivých kníh alebo na názvy týchto kníh, ale odvoláva sa na Písmo ako celok (Mt.22:29; Mk.12: 10; L.4:21; J.5:39),alebo na jeho časti: Zákon (Mt.12:5; L.2:23; J.10:34), Proroci (Mt.11:14; L.18: 31, J.6:45). Veľmi významným dôkazom Jeţišovho prijíma nia celého Písma, to znamená Starého zákona, tak, aký ho poznáme dnes, vyjadruje Jeho citácia u Lukáša 24:44. Riekol im: To som mal na mysli, keď som bol ešte s vami a hovoril som vám, že sa musí naplniť všetko, čo je o mne napísané v Zákone Mojžišovom, v Prorokoch a Žalmoch. Tu vidíme, ţe Jeţiš referuje o všetkých troch častiach Písma tak, ako ho prijímali aj Ţidia v Jeho dobe a tým potvrdzuje správnosť ich prístupu. Zároveň všetky tri časti Písma popisuje ako autoritatívne prorocké texty, ktoré svedčia o Ňom samom. Jeţíš si je naproste istý, ţe sa na Ňom všetko vyplní tak, ako je to v kaţdej časti Písma zapísané. Lightner dochádza ku rovnakým záverom: Jeho kánon (zoznam kníh) Písma bol identický s hebrejským kánonom a On prehlasoval úplný súhlas s jeho ohraničením tým, ţe o ňom hovoril ako o Zákone, Prorokoch a ţalmoch (Luk.24:44). O tomto trojdielnom

8 delení Starého zákona hovoril ako o Písmach (L. 24:45). 1 Jeţišova sluţba je naplnená prácou s Písmom. Biskup Kotula uvádza, ţe Jeţíš citoval Starý zákon stotridsaťkrát. 2 Harry Rimmer zase vyhodnocoval verše a došiel k záveru, ţe 179 veršov v evanjeliách sú Kristove citácie Starého zákona. Rimmer uzatvára: Desať percent všetkého, čo Jeţíš riekol, sú doslovné citácie Starého zákona. 3 Rôzni autori a síce uvádzajú rôzne čísla, pretoţe je len veľmi ťaţké odhadnúť, kedy Jeţíš text cituje, kedy ho parafrázuje, kedy naň iba odkazuje a kedy ide proste o podobnosť vyučovaných právd, kde Jeţiš však nemal na mysli citáciu zo Starého zákona. Uveďme aspoň niekoľko základných príkladov toho, ţe Jeţíš aktívne pracuje so všetkými tromi časťami Starého zákona. Začneme z Pentateuchom: SZ Príklady Jeţišových citácii alebo referencii 1.Moj. Mt.19:4-5; Mk.10:6-8 2.Moj. Mt.5:21; 5:27; 15:4; 19:18-19; 22:32; Mk.7:10; 10:19; 12:26 3.Moj. Mt.5:33; 5:43; 19:19, 22:39; Mk.12:31; L.10:27 4.Moj. J.3:14 5.Moj. Mt.22:37; Mk.12:29-30; L. 10:27 Jeţiš priamo cituje päť starozákonných prorokov: SZ Príklady Jeţišových citácii Izai. Mt.13:13-15, 15:8-9; Mk.4:11, 8:6-7; L.4:18-19, 8:10, 22:37 Jer. Mt.21:13; Mk.11:17; L.19:46 Oze. Mt.9:13, 12:7 Zach. Mk.14:27 Mal. Mt.11:10; L 7:27 Jeţiš cituje i zo Spisov. Najčastejšie je to z knihy Ţalmov. Máme najmenej osem priamych citácii z knihy Ţalmov: Mt.21:16, 21:42, 22:44, 27:46; Mk. 15:34; L.23:46; J.13:18, 10:34. A tak môţeme povedať, ţe Jeţiš prijal celé Písmo, pretoţe celé Písmo pouţíval a citoval. Lightner opäť zdôrazňuje, ţe Jeţiš nikdy nekritizoval ţiadnu časť Písma ani ţiadnu z jeho kníh, ako tu, ktorá by tam nemala patriť. Lightner o Jeţišovi riekol: Prijal Písmo bez akéhokoľvek pokusu upraviť ho, alebo diskutovať o jeho obsahu. 4 Naopak, Jeţíš hovorí, ţe všetko, čo je v Písmu, aţ do príchodu Jana Krstiteľa, je platné a naplňuje sa (L.16:16). 3.2 Ježiš používa jedine Písmo Evanjelia nám jednoznačne ukazujú na fakt, ţe Jeţíš nepouţíval ţiadne iné autoritatívne zdroje ako Písmo, ktoré mal k dispozícii. Tento fakt má určite zásadný význam pri skúmaní Jeţišovho vzťahu k Písmu. Vo všetkých situáciách Jeţišovej sluţby Jeţiš buď uţíva Písmo, alebo stavia na základe svojho vlastného slova. Jeţiš mohol postupovať aj inak. Jeţiš mohol jednoducho citovať aj iné tradičné ţidovské texty vykladajúce Písmo. On to však nerobil ani v jednom prípade. Jednoznačne tak poukazuje na to, ţe tieto texty patria do úplne inej skupiny textov. Ale Jeţiš ide ešte ďalej, nielen ţe tieto texty a ústne tradície nepouţíva, On ich veľmi striktne napáda a kritizuje ich pouţívanie. A to nie je iba akási okrajová kritika. Tato kritika sa objavuje veľmi často a je celkom zjavná. Na viac je zreteľne vidieť, ţe keď Jeţiš hovorí o tradícii, stavia ich do kontrastu s Písmom. Vidíme tu to, ţe Jeţíš nezaraďuje Písmo do sústavy tradície, ktorú kritizuje. Jeţiš sám riekol, ţe neprišiel, aby zrušil Mojţišov Zákon (Mt.5:17). Naopak, Jeţíš postavil Písmo a tradíciu proti sebe ako dva celkom odlišné koncepty. Uveďme si príklad. V predchádzajúcej kapitole sme sa uţ zmienili, o rozhovore Jeţiša s farizejmi, podľa záznamu Marka. Podívajme sa na rovnakú udalosť tak, ako ju zaznamenal Matúš, a rozoberme si ju podrobnejšie. Matúš zapísal: Prečo tvoji učeníci porušujú tradíciu otcov? Keď si pred jedlom neumývajú ruky! On im odpovedal:a prečo vy prestupujete prikázania Božie kvôli svojej tradícii? Predsa Boh riekol: Cti otca i matku a kto zlorečí otcovi alebo matke, nech je usmrtený. Vy však učíte: Kto povie otcovi alebo matke: To, čím by som ti mal pomôcť, je obetný dar, ten už sa nemusí dať svojmu otcocovi alebo matke. A tak ste svoju tradíciou zrušili slovo Božie. Pokrytci, dobre prorokoval o vás Izaiáš, keď riekol: Ľud tento ma ctí ústami, ale ich srdce je ďaleko odo Mňa; márne Ma uctievajú, lebo učia náukám, ktoré sú iba príkazmi ľudskými (Mt.15,2-9). Farizeji a zákonníci vytýkali Jeţišovi to, ţe Jeho u- čeníci nedodrţujú tradície. O aké tradície šlo? Lenski vysvetľuje, ţe je reč o celom súhrne pravidiel chovania sa, ktoré sa odovzdávalo ústne skrz starších, ctihodných a vzdelaných rabínov. Časť tejto tradície, ktorá bola neskôr zobraná do Talmudu a Midrášu, sa skladala z haggady, výkladov a legendárnych šírených historických a prorockých kníh Starého zákona a z halachy, pravidiel, ktoré regulovali chovanie do najmenších detailov. V tomto texte je zmienená halacha, ktorá je plotom postaveným okolo Zákona. Šlo o pravidlá, ktoré z časti pochádzali osobne od Mojţiša a z časti boli odvodené z jeho písomností. Pravidiel bolo 613 (neskôr k ním boli pridané ďalších 7) a viedla sa veľká diskusia, či tieto pravidla majú byť povaţované za podradné, či rovnako hodnotné alebo nadradené kánonu Písma. 8

9 V praxi však bola tradícia postavená vyššie ako kánon. 5 Farizeji a zákonníci teda obviňujú učeníkov z nedodrţania tradície otcov (v.2a), tzn. z porušenia celej halachy. Hneď v zapätí (v.2b) presne definujú ich prehrešok. Týmto prehreškom bolo, ţe si neumyli pred jedlom ruky. Lenski vykladá, prečo bolo umývanie rúk také dôleţité: Zachovávanie tohto príkazu bolo povaţované za zásadný a to nie z dôvodov sanitárnych ale proste zo zmyslu pre čistotu. Základným dôvodom pre mytie rúk bolo to, ţe sa tieto ruky mohli dotknúť čohosi, čoho sa dotýkali pohania. Jeţiš tieto tradície okamţite postavil do kontrastu s Boţím slovom, aby ukázal na to, čo je naozaj dôleţité. Jeţíš odsúva ich tradície do inej podradnej roviny pod Písmo. Písmo v takom rozsahu umývanie neprikazuje. Tento zákon bol iba rabínskym učením. Jeţíš a Jeho učeníci dodrţovali zákony zapísané v Písme, ale ignorovali zákony rabínske. A robili to nie preto, ţe ľudské nariadenie nepotrebujeme dodrţovať, ale pretoţe Ţidia povaţovali túto ľudskú tradíciu za nadradenú voči Písmu. Jeţiš teda dáva farizejom a zákonníkom jasne najavo, ţe všetky oblasti ľudského ţivota sú podriadené Boţiemu slovu, nie tradícii. Jeţiš nehovorí o tradícii otcov, ale o ich tradícii: th.n para, dosin u` mw/n. Tým ich Jeţiš robí priamo zodpovedných za to, ţe tieto tradície nadradili nad učenie Písma. Jeţiš stavia toto ich učenie do prudkého kontrastu s Boţím učením. Vo štvrtom verši riekol: Boh riekol (o` qeo.j ei=pen) a vo verši piatom kontruje: Vy hovoríte (u`mei/j le,gete). Určite nie je to bez významu, ţe pri pouţití rovnakého slovesa Jeţiš pouţíva v prípade farizejov a zákonníkov prítomný čas a poukazuje tak na ich konštantné učenie, ktoré nie je u- čením Písma. Jeţíš tak ukazuje, ţe tu ide o rozpor medzi Boţím slovom a ich slovom a ţe oni sú priamo zodpovední za poníţenie Písma na úroveň ľudského slova, o čo viac, pod ba aţ pod jeho úroveň. Jeţiš má pre týchto farizejov a zákonníkov iba jedno pomenovanie: pokrytci. Týmto Jeţiš dáva najavo, ţe sa farizeji iba snaţia, aby pred ľuďmi vyzerali tak, ako to Boh vyţaduje, ale pritom takíto nie sú. Hneď v zapätí ich Jeţiš uzemňuje citátom z Izaiáša: Ľud tento Ma ctí ústami, ale srdce ich je ďaleko odo Mňa; márne Ma uctievajú, lebo učia náukám, ktoré sú iba príkazy ľudskými, márne Ma uctievajú, lebo učia náukám, ktoré sú iba príkazmi ľudskými. (Mt.5:7-9) Podľa Jeţiša Boh uţ dávno prostredníctvom Izaiáša popísal to, čo robili títo zákonníci a farizeji. Oni učia iba ľudské prikázania a nie prikázania Boţie, 9 ktoré sú podľa Krista prikázania Písma. Jeţíš nikdy nekritizoval Písmo. Ale veľmi často kritizoval chovanie farizejov a zákonníkov, ktorí veľmi dbali na dodrţovaní Zákona. O nič menej, ale ich nekritizoval za to, ţe poslúchajú a dodrţujú zákon. Väčšinou im iba dal najavo, ţe sú veľmi selektívni a aplikujú iba to, čo oni uznávajú za vhodné. Naproti tomu Jeţíš prijímal celé Písmo a farizejom riekol: Beda vám, zákonníci a farizejovia, pokrytci! Odovzdávate desiatky z mäty, kôpru a rasci, a nedbáte na to, čo je v Zákone dôležitejšie: právo, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba činiť a to ostatné nezanedbávať (Mt.23:23). Jeţíš tu hovorí, ţe i to, čo farizeji a zákonníci uţ robia, sa nemá zanedbávať. Jeţíš ide dokonca ešte ďalej a vraví: Na stolici Mojžišovej zasadli si zákonníci a farizeji. Preto čiňte a zachovávajte všetko, čo vám vravia; ale podľa ich skutkov nejednajte: lebo oni hovoria a nečinia. Jeţíš tu vyzýva k poslušnosti voči farizejom a zákonníkom, pretoţe oni vykladajú Písmo, ale zároveň varuje pred ich pokryteckým štýlom ţivota. Ako je vidieť z tohto verša, Jeţiš nikdy nekritizoval Písmo. Dokonca vyzýval ľud k tomu, aby poslúchal učenie farizejov a zákonníkov, pretoţe oni ľudu prinášali Písmo. A činil to, napriek tomu, ţe toto slovo bolo farizejmi a zákonníkmi interpretované a aplikované iba úboho. Jeţiš veril v moc Písma, ktoré je Boţím slovom a má moc meniť ľudské ţivoty. Jeţíš postavil hrádzu medzi slová Písma, ktoré nazval slová Boha, a medzi všetkým ostatným. Svojim učením dáva najavo, ţe prijíma iba akceptovaný kánon Písma. Ako sme sa zmienili, v Jeho dobe boli Písmom pre ľud Septuaginta, ktorú Jeţiš často citoval. O nič menej Jeţiš neakceptoval prítomnosť apokryfných kníh a v ich obsah. Fakt, ţe nikdy necitoval ani jednu ani jedinú z apokryfných kníh je toho dôkazom. Niektorí namietajú, ţe Jeţiš tieţ nikdy apokryfné texty nekritizuje. To je síce pravda, ale je potrebné si uvedomiť, ţe Jeţiš nemal prečo tieto texty kritizovať. Ţidia v Izraeli totiţ apokryfné texty tieţ nebrali ako súčasť kánonu. A to je práve dôvod, prečo nemáme ţiadny záznam o tom, ţe by Jeţiš túto problematiku diskutoval alebo, ţe by kritizoval pouţívanie apokryfnej literatúry. Uveďme tu jednu situáciu, z ktorej vidíme, ţe Jeţiš nikdy s apokryfmi nepočítal. Lukáš zaznamenal tieto slova Jeţiša: Preto tiež Múdrosť Božia prehovorila: Pošlem k nim prorokov a apoštolov a oni ich budú zabí-

10 jať a prenasledovať, aby tomuto pokoleniu bola pripočítaná vina za krv všetkých prorokov preliatou od založenia sveta, od krvi Ábelovej až po krv Zachariáša, ktorý zahynul medzi oltárom a svätyňou. Áno, vravím vám, tomuto pokoleniu bude pripočítaná vina (L.11:49-51). V tomto texte Jeţiš vraví o tých, o ktorých Písmo hovorí ako o mučeníkoch viery. Jeţíš definuje prvého a posledného. Prvým bol v prvej knihe Biblie Ábel a posledným bol v poslednej knihe ţidovského kánonu Zachariáš. Posledná kniha ţidovského kánonu bola v Jeţišovej dobe 2. Paralipomenon a tam čítame o vraţde Zachariášovej (2.Pa.24) Apokryfná literatúra však hovorila aj o ďalších mučeníkoch viery. Týchto Jeţiš do svojho zoznamu mučeníkov nezaraďuje i ignoruje tým apokryfné knihy a dáva nám tým jasný signál, aby sme Jeho príklad nasledovali. F. F. Bruce, profesor biblické kritiky a výkladu na Manchesterské univerzite, uzatvára celú túto otázku Jeţišovho vzťahu k apokryfnej literatúre nasledujúcimi slovami: Odpoveďou je, ţe ako Ţidia z Izraela tak aj Ţidia z Alexandrie nepovaţovali tieto texty za kánonické a ţe náš Pán a Jeho apoštolovia akceptovali ţidovský kánon a potvrdili jeho autoritu tým, ţe ho pouţívali. Na druhej strane neexistuje ţiadny dôkaz preukazujúci to, ţe by povaţovali apokryfné texty (toľko z nich, koľko ich v tej dobe bolo) za rovnako autoritatívne. 7 Nielenţe Jeţiš citoval výhradne Písmo, ale On ho pouţíval i vtedy, keď mohol argumentovať úplne odlišným spôsobom. Jeho pouţívanie Písma je opravdivé a všadeprítomné. Ako príklad môţeme uviesť príhodu, ktorá sa odohrala cestou do Emauz, ako ju popisuje Lukáš vo dvadsiatej štvrtej kapitole. Dávid Barnhard popisuje významnosť tejto udalosti: Nie je to úţasné, ţe sa Jeţiš neidentifikoval jednoducho tým, ţe by ukázal svoje jazvy ako dôkaz fyzického vzkriesenia? Miesto toho Jeţiš pouţíva rovnaký zdroj dôkazov, aké máme ty a ja k dispozícii dnes - Písmo svaté. 8 Uzavrieme túto kapitolu slovami Lightnera: Existovalo mnoho zdrojov, ku ktorým mal (Jeţiš) prístup a mohol sa na ne odvolať, ale On to neurobil. Spoliehal sa výhradne na starozákonný kánon Písma. 9 Lightner pokračuje: Záznamy evanjelií dosvedčujú, ţe Kristus citoval iba z Písma, niekedy z existujúcich hebrejských kópií a niekedy zo Septuaginty, gréckeho prekladu. 10 To, ţe Jeţíš cituje iba Písmo ukazuje na Jeho veľký rešpekt k Písmu, ukazuje na to, ţe Písmo je niečo kategoricky iného neţ ostatné texty. Ukazuje na to, ţe argumentácia Písmom je nadradená akým- 10 koľvek argumentáciám vrátane nášho logického úsudku Lightner. s.14; 2 Kotula s.19; 3 Rimmer s.227; 4 Lightner s.20; 5 Lenski s.582; 6 Lenski. s.582; 7 Bruce s.164; 8 Barnhart s.44; 9 Lightner s.11; 10 Ibid. s Oblasti, v ktorých Ježiš používa Písmo Dôvodov, prečo Jeţiš pouţíval Písmo, je veľmi veľa. Lightener píše, ţe tým všeobecným dôvodom je, ţe: Jeho túţba a rozhodnutie potešiť Otca a činiť Jeho vôľu a tieţ: Jeho záujem o dobro ľudstva. 1 O to viac, ako Kristus pouţíva Písma môţeme rozdeliť do niekoľko konkrétnych situácii. Lightner rozdeľuje dôvody pri pouţití Písma do troch zásadných skupín: Niektoré z tých dôvodov sú také, ţe majú vzťah /1/ ku Kristovi samotnému,/2/ niektoré k Jeho priateľom a /2/ďalšie k Jeho nepriateľom. 2 Napriek tomu, ţe je Jeţíš vrcholom zjavenia, aj tak ale sa podriaďuje písanému Boţiemu slovu a na viac v ňom hľadá pomoc a útechu. A to je zrejme to zásadné pri pouţití Boţieho slova vzhľadom ku Kristovi samotnému. Jeţíš hľadá v Písme pomoc a povzbudenie a najčastejšie to robí tak, ţe cituje biblické proroctvá, ktoré práve naplňuje. Najmarkantnejšie je to v posledných minútach ţivota, pred smrťou na kríţi. Wenham píše: V hodine najväčšej krízy a v momente smrti prišli do Jeho mysle a úst slova z Písma. 3 Jeţiš vravel na kríţi: Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil? (Mt.27:46). Toto je citát zo ţalmu 22:1. Dôvodom pre tieto slová nie je nič iného, neţ to, ţe v čase najťaţšej krízy Jeţiš cituje slova proroctva a tým povzbudzuje seba samého, v svojom hroznom utrpení, slovami ţivého Boha. To rovnako platí o ďalšom a to predovšetkým k Jeho učeníkom. Jeţiš pouţíva Písmo pri Jeho osobnom vyučovaní a práve učeníkom zveril plnosť a hĺbku svojho učenia. Boli to práve učeníci, ktorí nie raz počuli viac oka iba samotné podobenstvá, ale počuli aj výklad týchto podobenstiev. Učeníkom vŕtalo v hlave, prečo Jeţiš pouţíva tento ilustratívny jazyk a nehovorí priamo. Opýtali sa teda Jeţiša: Prečo k nim hovoríš v podobenstvách? (Mt.13:10) Jeţiš im v odpovedal a dal im tak najavo, ţe iba tí, ktorí budú chcieť vedieť viacej, ako iba príbeh a budú sa dopytovať, tí od Jeţiša počujú i vysvetlenie. Aby podporil toto svoje tvrdenie, citoval im proroka Izaiáša: Budete stále počúvať a nepochopíte, ustavične budete hľadieť a neuvidíte. Lebo obrástlo tukom srdce tohto ľudu, ušami nedoslýchajú a oči zavreli, takže nevidia očami a ušami nepočujú, srdcom nepochopia a neobrátia sa - a Ja ich neuzdravím (Mt.3:14-15, Iz.6:9-10).

11 Po ďalšom podobenstve, ktoré Jeţiš riekol, učeníci Jeţiša opäť sami prosia : Vylož nám to podobenstvo (Mt.13:36). A tak pouţitím Písma Jeţiš otvára učeníkom oči a oni túţia po tom, aby chápali. Jeţišove pouţívanie Písma vo vyučovaní učeníkov je najmarkantnejšie vidieť aţ na konci Jeţišovej sluţby tu na zemi. Jeţiš opakovane ukazuje učeníkom na biblické proroctvá a na ich základe im vysvetľuje, čo Ho čaká. Evanjelista Lukáš zapísal Je-ţišove slová: Hľa, ideme do Jeruzalema a na Synovi človeka sa naplní všetko, čo je napísané u prorokov. Lebo bude vydaný pohanom a budú sa mu posmievať a potupovať Ho, pľuvať naň Ho, zbičujú Ho a zabijú; a tretí deň vstane (L 18:31-33). Pinnock si všíma, ţe úloha Písma v Jeţišovom vyučovaní graduje: Je veľmi významné si všimnúť to, ţe po vzkriesení, keď sa ukazoval učeníkom pred svojim nanebovstúpením, zaoberal sa takmer výhradne výkladom Písma. 5 To je dané predovšetkým tým, ţe po smrti a v vzkriesení Jeţiša Krista boli naplnené mnohé proroctvá a Jeţiš im teda ukazoval, ţe celé Písmo sa zaoberá tým, čo oni práve na vlastné oči videli - spasenie hriešnika skrze smrť a vzkriesenie Jeţiša Krista. V tejto chvíli zároveň vidíme zmenu v reakcii na Jeţišove učenie. Pred Jeho smrťou a vzkriesením bolo často ich reakciou to, ţe nepochopili, ale báli sa opýtať (Mk.9:32). Na Jeţišove výklady Písma po vzkriesení učeníci reagujú inak. Kleofáš so svojimi priateľmi vyznávali: Či nám srdce nehorelo, keď s nami na ceste hovoril a otváral nám Písma? (L. 24:32). Učeníkom konečne udalosti posledných dní začali do seba zapadať. A oni nielen ţe pochopili, ale tento výklad Písma v nich ţiví vieru, ktorá sa prejaví v ich odhodlaním stať sa zvestovateľmi Jeţiša Krista, nech sa deje čokoľvek. Tým tretím pouţitím Písma je to, keď Jeţiš pouţíva Písmo vo vzťahu k tým, ktorí boli proti Nemu nepriateľsky naladení. Lightner rozdelil i toto pouţívanie Písma do troch oblastí Jeţíš: 1. obhajuje svoje chovanie, 2. poukazuje na chyby a 3.definuje svoj vzťah k Bohu. 6 Farizeji a zákonníci opakovane napadali Jeţiša a Jeho učeníkov za to, ţe to, čo robia, nie je v poriadku. Najjednoznačnejším príkladom toho, ako sa Jeţíš v obhajobe obracia k Písmu, je v Matúšovi 12. Učeníci prechádzajú obilným poľom, preberajú, čistia v rukách klasy a jedia zrniečka obilia. Farizeji napadajú toto chovanie ako protizákonné, pretoţe narušuje zákon týkajúci sa sabatu. Jeţišova reakcia je 11 príkladná: Nečítali ste (Mt.12:3). Tento Jeho odkaz na Písmo, na biblický príbeh kráľa Dávida, protivníkov umlčal. Uţ nemali čo namietať. Jeţiš Písmom obhájil chovanie svoje i svojich učeníkov. V evanjeliách máme i ďalšie záznamy takého Jeţišovho správania: Mt.12:10; Luk.14:3; Mt.21: Nielen ţe sa Jeţiš pouţitím Písma bránil, On ho tieţ pouţíval, aby poukazoval na chyby tých, ktorí sa stavali proti Nemu. Medzi najväčšie chyby, na ktoré poukazoval, bol problém ľudskej tradície ako kontrast k Boţiemu slovu. Najznámejší príklad je z Matúša 15 a ten tu uţ bol rozvedený. Ako iný príklad si môţeme vziať saducejov, ktorí neverili vo vzkriesenie. Jeţiš si neberie servítku, ale vraví: Mýlite sa, nepoznáte Písma ani moc Božiu (Mt.22:29) A hneď ich upomína k tomu, aby sa rozpamätali na slova z Písma: Nečítali ste, čo vám Boh hovoril? (Mt.22:31). Jeţiš cituje Písmo a rozpor je ukončený. Ľudia ţasnú nad Jeho múdrosťou, nad Jeho logickou aplikáciou Boţieho slova. Preus k týmto veršom dodáva: Stojí za povšimnutie, ţe ako pre Jeţiša, tak pre tých, s ktorými diskutoval, neexistuje vyššia inštancia neţ Písmo Sväté. 7 To posledné je, k čomu Jeţiš pouţíva Písmo, to, aby tým, ktorí sa stavali proti Nemu, ukázal, kým On opravdivo je. Jeţiš opakovane poukazoval na svoj vzťah k Bohu Otcovi, dokonca na svoj vzťah k patriarchom viery. Dobrým príkladom je rozprava s Ţidmi po uzdravení ochrnutého pri rybníku Bethesda. Jeţiš veľmi nekompromisným spôsobom dokazuje svoje boţstvo a vraví o svojom vzťahu k Bohu, ktoré oni vyznávajú. Jeţiš najprv hovorí o činoch a zázrakoch, ktoré robí a ktoré by pre nich mali byť dostatočne dobrým dôkazom o tom, kto Jeţiš skutočne je. O nič menej je vyvrcholenie tejto rozpravy, je tu Jeţišov odkaz na Písmo. Jeţíš vraví: Skúmate Písma i myslíte si, že v nich máte večný život; a Písma svedčia o Mne. Ale vy nechcete prísť ku Mne, aby ste mali život (J.5:3940). Jeţiš tu poukazuje na to, ţe Písmo je svedectvom o Ňom, o Boţom Synovi. Práve Písmo im malo pomôcť identifikovať Jeţiša ako Mesiáša. Nestalo sa tak a dôvodom je fakt, ţe nemajú lásku k Bohu. Jeţiš nakoniec dodáva: Keby ste opravdivo verili Mojžišovi, verili by ste i Mne, lebo on písal o Mne (J 5:46). Keby Ţidia opravdivo verili Písmu, uverili by v Jeţiša ako Boţieho Syna. Ich problém bol, ţe nepochopili a neprijali Písmo. To bol ten rozhodujúci faktor Ibid. s.20; 2 Lightner. s.20-21; 3 Wenham s.15; 4 Lightner s.22; 5 Montgomery, God s Inerrant Word s.204; 6 Lightner s.26; 7 Preus s.24.

12 3.4 Spôsob, akým Ježiš používa Písmo Z predchádzajúcich podkapitol je zrejmé, ţe Písmo hralo v ţivote a v sluţbe Pána Jeţiša zásadnú úlohu. Taktieţ je potrebné overiť si, akým spôsobom Jeţiš Písmo pouţíva. Z histórie vieme, ţe tí, ktorí k Písmu prechovávali veľkú úctu, ho aj pouţívali rôznymi spôsobmi. Z Biblie a aj z iných zdrojov vieme, akým spôsobom pouţívali Písmo Jeţišovi súčasníci. Lightner poukazuje na ich spôsob interpretácie Biblie: Prevládajúcou metódou interpretácie Kristových súčasníkov bola doslovná metóda. 1 Pod doslovnou metódou chápeme, ţe biblický text bol prijímaný tak, a- ko bol prečítaný. V texte sa nehľadalo ţiadne skryté posolstvo. Thomas Horne ďalej vysvetľuje: Aj keď Sanhedrin a Jeţišovi poslucháči sa často odvolávali na Starý zákon, tak nikde nenachádzame ţiadne známky alegorickej interpretácie. 2 Horne ďalej dokazuje, ţe alegorická metóda interpretácie Biblie v Jeţišovej dobe ešte neexistovala. Filón z Alexandrie je prvým, ktorý sa o tejto metóde zmieňuje a vraví o nej ako o doposiaľ neslýchanej novote. Takţe z toho je jasné, prečo sa Jeţiš o tejto metóde tieţ nezmieňuje a o to viac to vylučuje hypotézu, ţe by sám Jeţíš túto metódu pouţíval. To je nakoniec moţné vylúčiť uţ aj zbeţným štúdiom Jeho citácii a argumentácii. Na druhé strane musíme rozpoznať, ţe doslovná metóda interpretácie v podaní Ţidov šla omnoho ďalej, ako bol ochotný isť sám Jeţíš. Lightner vysvetľuje: doslovnosť zákonníkov a farizejov bola dekadentná a to taká, ţe nabúrali ňou Písmo a prekrútili jeho pravý význam. Ţidia v Kristovej dobe zneuctili doslovnú metódu interpretácie Písma. Vyvýšili písmeno do takej výšky, ţe sa stratil pravdivý zmysel. 3 Toto bolo zrejmé predovšetkým v tom, ţe si zákonníci a farizeji z Písma vyberali, čo sa im hodilo. To, čo im bolo nepopulárne, ignorovali. Ako príklad môţe poslúţiť Jeţišova reč k farizejom, tak ako ju zapísal Matúš: Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Odovzdávate desiatky z mäty, kôpru a rasce, a nedbáte na to, čo je v Zákone dôležitejšie: právo, milosrdenstvo a vernosť. Toto bolo treba činiť a to ostatné nezanedbávať. Slepí vodcovia, cedíte komára, ale ťavu zhltnete! (Mt.23: 23-24). Jeţiš učí, čo sa musí stáť, aby ľudia boli schopní správne chápať Boţie slovo. Wenham vraví: Jeţiš vysvetľuje, ţe takéto pochopenie neprichádza iba cez štúdium Písma a za pomocí ľudského úsudku. Ono prichádza skrze znalosť Písma, ktorá bola osvietená Boţou mocou. 4 Jeţiš to ukázal saducejom pri ich rozhovore o vzkriesení a zároveň im ukázal, čoho sa im nedostáva. Jeţiš riekol: Mýlite sa, lebo neznáte Písma ani moc Božiu! (Mk.12:24). Jeţiš nikdy neodsudzuje, ani Písmo, ani pouţívanie rozumu k porozumeniu. Wenham vysvetľuje, kde vidí Jeţiš problém: Jeho odsúdenie prichádza, keď ľudské zlo tak prevracia ľudský úsudok, ţe sú ľu dia uţ slepí k vnútorným princípom Boţieho zjavevenia. Sám Jeţiš vedel ako správne podnecovať ľudský úsudok a opakovane povzbudzoval svojich poslucháčov, aby šli hlbšie, nie iba k slovu Písma a a- by objavovali všeobecné princípy. Tento prístup môţeme jasne vidieť pri Jeho vysvetľovaní desatora. 5 Jeţiš opakovane kritizoval svojich vzdelaných poslucháčov, ţe nepochopili Písmo. Na dvoch miestach (Mt.9:13, 12:7) Jeţiš cituje proroka Ozeáša: Chcem milosrdenstvo, nie obeť, poznanie Boha je nad zápaly (Oz.6:6). Jeţiš v oboch prípadoch kritizuje farizejov, ţe nepochopili toto slovo. Wenham vysvetľuje: Jeţiš pokarhal farizejov, ţe zlyhali v pochopení dôsledkov z O- zeášových slov. Jeţiš vyţaduje viacej premýšľania, nie menej. Ale toto premýšľanie musí byť zakorenené v pokornom a učenlivom duchu, ktorý je riadení samotným Bohom. 6 A Jeţíš svojim poslucháčom pripomína, ţe Boh ich opravdivo bude vyučovať a cituje slová z Izaiáša 54:13: Všetci budú vyučení od Boha (J.6:45). Jeţiš tieţ dáva najavo, ţe Písmo nemoţno vyvetľovať pomocou niečoho iného a tu šlo špecificky, pomocou tradície. Text Písma musí byť naopak chápaný v kontexte celého Písma. Iba Písmo môţe vysvetľovať Písmo. Jeţíš ukazuje, ţe zloţitejšie pasáţe v Písme musia byť vysvetľované tými jasnými. Ako príklad môţeme uviesť Jeţišovu diskusiu o rozvode z Matúša 19.Farizeji argumentujú prepúšťacím lístkom, ktorý dal ľudu Mojţiš. Jeţiš pripomína pôvodný poriadok stvorenia a dôvody pre vydanie týchto prepúšťacích lístkov. Ďalším príkladom by mohlo byť Jeţišovo pokušenie, kde biblickým textom, odpovedal na verš, ktorý cituje satan. Text, ktorý citoval Jeţiš, ohraničuje pôsobenie zasľúbenia, ktoré citoval satan. Jeţiš vysvetľuje Písmo Písmom. Lightner uzatvára tému Jeţišovej interpretácie konštatovaním: Opakované pouţitie Písma Jeţišom nikdy neodhaľuje nič iného, ako interpretáciu zaloţenú na historicko-gramatickom význame Písma Lightner s.29; 2 Horne s.324; 3 Lightner s.30; 4 Wenham s.11; 5 Wenham. s.12; 6 Ibid. s.12; 7 Lightner s.34 12