SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE KOMPRESIA GRAFICKÝCH FORMÁTOV FOTOGRAFIÍ BAKALÁRSKA PRÁCA MTF-5262-48179 2010 Dana Babiarová
SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA SO SÍDLOM V TRNAVE KOMPRESIA GRAFICKÝCH FORMÁTOV FOTOGRAFIÍ BAKALÁRSKA PRÁCA MTF-5262-48179 Študijný program: aplikovaná informatika a automatizácia v priemysle Číslo a názov študijného odboru: 5.2.14 automatizácia, 9.2.9 aplikovaná informatika Školiace pracovisko: Ústav aplikovanej informatiky, automatizácie a matematiky Vedúci záverečnej práce/školiteľ: doc. RNDr. Mária Mišútová, PhD. Trnava 2010 Dana Babiarová
ABSTRAKT BABIAROVÁ, Dana: Kompresia grafických formátov fotografií. [ Bakalárska práca ] Slovenská technická univerzita v Bratislave: Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Ústav aplikovanej informatiky, automatizácie a matematiky.- Školiteľ: doc. RNDr. Mária Mišútová, PhD.- Trnava: MtF STU, 2010. Kľúčové slová: grafické formáty, kompresia grafických formátov, programy na úpravu grafiky, propagačný materiál. V bakalárskej práci sa zaoberám definíciou grafiky, jej základnou deľbou na rastrovú a vektorovú grafiku, najpoužívanejšími grafickými formátmi a ich vhodnosťou umiestnenia na webové stránky. V dnešnej dobe sú najpoužívanejšie grafické formáty: BMP, GIF, JPEG, TIFF, PCX, RAW. Ku každému grafickému formátu som uviedla ich stručnú charakteristiku, tvorcov a kde je daný formát najčastejšie využívaný. V teoretickej časti som sa venovala aj kompresii grafických formátov. Rozdelila som ju na dve hlavné skupiny a to na stratovú kompresiu a bezstratovú kompresiu. Ku každej som uviedla základné informácie a výhody a nevýhody. V poslednej časti svojej práce som sa venovala tvorbe propagačného letáku vo vybranom grafickom editore. V praktickej časti bakalárskej práce som vytvorila návrh propagačného materiálu pre školu. Propagačný materiál bol tvorený v grafickom editore Photofiltre Studio, ktorý som vybrala kvôli ľahšej dostupnosti. Fotografie použité v propagačnom materiál boli takisto upravované v tomto programe. ABSTRACT BABIAROVÁ, Dana: The compression of graphic formats of photographs. (Bachelor work) Slovak University of Technology in Bratislava: Materials Science and Technology in Trnava; Institute of Applied informatics, Automation and Mathematics. Tutor: doc. RNDr. Mária Mišútová, PhD.- Trnava: MtF STU, 2010. Key words: graphics formats, compression of graphics formats, programs for the treatment of graphic, promotional material. My bachelor s work deals with the definition of the graphic, its basic division of raster and vector graphic, the most commonly used graphic formats and their suitability for the Web site. Nowadays the most common graphic formats are: BMP, GIF, JPEG, TIFF, PCX, RAW. For each graphic format I have given its short characteristic, makers and where format the most commonly is used. I deal with compression of graphic formats in theory part too. I divided them into two parts lossy compression and lossless compression. I bring to each basic information and their advantages and disadvantages. About creation of promotional leaflet in the selected graphic editor I deal in the last part of my work. In the practical part of my work I create design for school promotional material. This promotional material was made with graphic editor Photofiltre Studio, which I chose because of easier access. Photographs which were used in this promotional material were also edited in this program.
OBSAH Zoznam ilustrácií a tabuliek... 6 Zoznam skratiek a symbolov... 7 Úvod... 8 Cieľ práce... 9 1. Grafika... 10 1.1. Vektorové... 10 1.2. Rastrové... 11 2. Grafické formáty... 12 2.1. Vektorové grafické formáty... 12 2.1.1. CDR... 13 2.1.2. CGM... 13 2.1.3. DWG... 13 2.1.4. DXB... 13 2.1.5. DXF... 13 2.1.6. IGES... 14 2.1.7. WMF... 14 2.1.8. WPG... 14 2.2. Rastrové grafické formáty... 14 2.2.1. BMP... 15 2.2.2. GIF... 15 2.2.3. JPEG... 16 2.2.4. TIFF... 16 2.2.5. PCX... 17 2.2.6. RAW... 17 3. Komprimácia grafických údajov... 18 3.1. Bezstratové komprimácie... 18 3.1.1. Komprimácia pomocou kvadrantového stromu... 18 3.1.2. Komprimácia RLE... 19 3.1.3. LZW komprimácia... 19 3.1.4. Huffmanovo kódovanie... 19 3.2. Stratové komprimácie... 20 3.2.1. Komprimácia DCT... 20 3.2.2. Fraktálová komprimácia... 21 4. Programy na úpravu grafiky... 22 4.1. Adobe Photoshop... 22 4.2. Photofilter Studio X... 23 5. Návrh propagačného materiálu... 25 5.1. Výber formátu a veľkosti propagačného materiálu... 25 5.2. Fotografie... 25 5.3. Tvorba letáku... 31 5.3.1. Vkladanie textu... 35 5.3.2. Vkladanie obrázkov... 35 5.3.3. Výsledná vonkajšia dvojstrana:... 45 5.3.4. Výsledná vnútorná dvojstrana:... 45 Záver... 46 Zoznam bibliografických odkazov... 47 Prílohy... 50 5
ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Tab. 1: Porovnanie grafických formátov... 12 Obr. 1: Rozdelenie grafických editorov... 22 Obr. 2: Pracovné prostredie programu... 24 Obr. 3: Otvorenie obrázka vo vybranom programe... 26 Obr. 4: Rolovacie menu Korekcie... 26 Obr. 5: Zadávanie hodnôt jasu a kontrastu... 27 Obr. 6: Definovanie veľkosti obrázku... 27 Obr. 7: Kompresia vytvoreného súboru... 28 Obr. 8: Neupravená fotografia budovy na Paulínskej ulici... 28 Obr. 9: Upravená fotografia hlavnej budovy na Paulínskej ulici... 29 Obr. 10: Použitie čarovnej paličky... 29 Obr. 11: Úprava jasu a kontrastu vo výbere... 30 Obr. 12: Opätovné použitie čarovnej paličky... 30 Obr. 13: Neupravená fotografia hlavnej budovy na Paulínskej ulici... 31 Obr. 14: Upravená fotografia hlavnej budovy na Paulínskej ulici... 31 Obr. 15: Tvorba nového súboru... 32 Obr. 16: Aplikácia farebného nádychu... 33 Obr. 17: Transformácia obrázku... 33 Obr. 18: Vlastnosti vrstvy... 34 Obr. 19: Výsledný obrázok pozadia propagačného materiálu 2.dvojstrana... 34 Obr. 20: Vkladanie textu... 35 Obr. 21: Aplikácia pluginu Curl... 37 Obr. 22: Podrobnejšie nastavenia v plugine Curl... 38 Obr. 23: Aplikácia masky... 39 Obr. 24: Otočenie obrázka... 39 Obr. 25: Tvar výberu... 40 Obr. 26: Spájanie obrázkov... 40 Obr. 27: Tvorba vonkajšieho rámiku... 41 Obr. 28: Otočený obrázok... 41 Obr. 29: Aplikovanie výberu... 41 Obr. 30: Odstraňovanie prachu z obrázku... 42 Obr. 31: Predimenzovanie vrstvy... 43 Obr. 32: Načítanie tvaru zo súboru... 44 Obr. 33: Výsledná 1. dvojstrana... 45 Obr. 34: Výsledná 2. dvojstrana... 45 6
ZOZNAM SKRATIEK A SYMBOLOV CDR Corel Draw file VML Vector Markup Language AI Adobe Illustrator CGM Computer Graphics Metafile Format DXF Drawing Intercahnge Format BMP Bit Mapped Picture PCX Pacific Exchange TIFF Tag Image File Format JPEG Joint Photographics Expert Group GIF Graphic Interchange Format PNG Portable Network Graphics DWG DraWinG DXB Drawing Interchange binary IGES Initial Graphics Exchange Specification VMF Windows MetaFile WPG WordPerfect Graphics PFI PhotoFiltre Image RLE Run Lenght Enconding RLC Run Lenght Code LZW Lenpel, Zira, Welcha DCT Discrete Cosine Transformation IFS Interated Function System CMYK Cyan, Magenta, Yellow, Black TGA TARGA DPI Dot Per Inch CD Compact Disc 7
ÚVOD Žijeme v dobe kde je grafika má nezastupiteľné miesto v rôznych oblastiach nášho života. Od návrhov grafiky na papieri až po zložité grafické úpravy či tvorbu grafických prvkov v počítači. V dnešnej dobe sa skôr využívame počítačová grafika, tým ale nechceme povedať že grafika ktorú tvoria ľudia vlastnoručne nemá využitie. Terajšia počítačová doba nám ponúka obrovské množstvo programov, v ktorých môžeme grafiku upravovať, ale aj tvoriť. Niektoré programy sú už tak ďaleko že dokážu vytvárať trojrozmernú grafiku, vytvoriť ľudskú tvár či dokonca realisticky vykresliť dávno vyhynuté živočíchy, ktoré by sme si bez prispenia počítačov len sťažka dokázali predstaviť. Môžeme realisticky vytvoriť krajinu, ktorá nikdy neexistovala, bájne bytosti či obyčajnú karikatúru. V mojej práci sa skôr venujem základom grafiky, t.j. čo to grafika vlastne je, kde ju využívame, jej základné rozdelenie od ktorého sa odvíja aj neskôr využitý softvér na úpravu. Rôznych grafických formátov je veľmi veľa, preto sa zaoberám iba tými najpoužívanejšími grafickými formátmi, ktoré sa v grafike využívajú. Každý program dokáže pracovať s inými grafickými formátmi, niektoré sú vytvárané špeciálne pre určitý program a je problém ich otvoriť v inom programe. Prevažná časť grafiky je dnes získavaná z digitálnych fotoaparátov, ktoré sú dnes už natoľko vylepšené a modernizované že základné úpravy možno urobiť ešte pred zachytením fotografie a niektoré ďalšie bezprostredne po jej vytvorení. Vývoj digitálnych fotoaparátov ide stále dopredu a tak je iba otázkou času kedy sa budú všetky úpravy robiť priamo v ňom. Zatiaľ nám však musí stačiť úprava fotografií počítačom vo zvolenom programe. V ďalšej časti sa zaoberám kompresiou grafických formátov. Kompresia je v dnešnej dobe vítaným pomocníkom, keďže vytvorená grafika dnes zaberá veľa miesta na disku. Kompresiou túto veľkosť zmenšíme a získame viac miesta. Kvalita komprimovaných súborov závisí od druhu kompresie, ktorú si zvolíme. Môžeme si vyberať medzi bezstratovou, kde netratíme na kvalite, alebo stratovou, kde je bohužiaľ nejaká tá strata na kvalite. Každá z uvedených kompresií má ešte veľa rôznych druhov. V poslednej časti je stručne popísaná tvorba propagačného materiálu pre školu. Snažím sa tu objasniť základné skutočnosti, ktoré je potrebné dodržať pri tvorbe podobného propagačného materiálu od obyčajného podkladu až po zložitejšie úpravy obrázkov. 8
CIEĽ PRÁCE Cieľom teoretickej časti bakalárskej práce je: - analyzovať a porovnať najpoužívanejšie grafické formáty fotografií, - vysvetliť princíp komprimovania dát. Cieľom praktickej časti je: - vybrať vhodné technológie pre návrh propagačného materiálu, - implementovať návrh a opísať metodiku práce. 9
1. GRAFIKA Počítačová grafika sa zaoberá metódami a technikami transformácie údajov na grafické zobrazenia a naopak. [3] Počítačová grafika sa zaoberá manipuláciou s vizuálnymi a geometrickými informáciami pomocou výpočtovej techniky. Predmetom štúdia je grafická reprezentácia údajov, generovanie obrázkov pomocou počítača a manipulácia s nimi. Pod pojmom grafický súborový formát rozumieme spôsob uloženia grafických údajov v súbore, ich interpretáciu, zobrazenie a spôsob komprimácie.[2] Zariadenia sa podľa spracovania grafickej informácie delia na: 1. Vektorové 2. Rastrové 1.1. Vektorové Vektorové zariadenia sa používali skôr na začiatku éry počítačovej grafiky. Dôvod bol pomerne jednoduchý, Na uchovanie grafickej informácie potrebujú kapacitne menšiu pamäť ako zariadenia rastrové. S rozvojom technológie a tým zlacnením najmä polovodičových pamätí bolo však aj toto zotreté. Zariadenia vektorového typu zobrazujú grafické entity tak, ako keby boli kreslené perom na papieri. Teda v podstate sa kreslí vektor, pretože kresliaca hlava (resp. elektrónový lúč) sa pohybuje od začiatku napr. úsečky do jej koncového bodu. Pri tomto sa nemusia kresliť len rovné čiary, ale dosť často sa využíva aproximácia do schodovitej čiary. [6] vektorový obraz - pozostáva z množstva geometrických objektov. Typickými geometrickými objektmi sú priamky, krivky, plochy a pod. V súbore nájdeme ich matematický popis (polomer, dĺžka, farba, výplň, smer...). Štruktúra vektorového obrázku: ü farebná paleta ü popis objektov ü hlavička (všeobecné informácie) Pretože je obrázok uložený ako séria objektov, je ľahké s ním prevádzať transformácie (otáčanie, skosenie, zmena mierky/veľkosti...) bez ujmy na kvalite. Niektoré vektorové formáty je možné editovať v textovom režime. Prevod z vektorového formátu na rastrový je jednoduchý. Opačný postup je komplikovaný a nie veľmi úspešný, závisí od predlohy. Nazýva sa trasovanie. Vektorové formáty nie sú vhodné na vykresľovanie a ukladanie zložitých predlôh, kde sú farby bodu primárne (fotografie). Samotné zobrazovanie bude 10
trvať dlho a výsledný súbor bude veľký. Najznámejšími vektorovými formátmi sú CDR, VML, AI, CGM, DXF (AutoCAD). [4] 1.2. Rastrové Rastrové zariadenia sa začali používať neskôr, najmä kvôli svojim pamäťovým nárokom. Rastrové zobrazovače pracujú obdobným spôsobom ako televízor. Zobrazovacia plocha je daná maticou bodov (obrazových prvkov, pixelov), [6] ktoré sú zoradené do riadkov a stĺpcov. Každý rastrový obrázok sa skladá z mriežky. Veľkosť mriežky je založená na rozlíšení. Napríklad obrázok o veľkosti 1x1 palec v rozlíšení 600dpi je definovaný mriežkou o veľkosti 600x600 pixlov. Rastrový obraz je mozaika pixelov, pričom každý pixel nesie informáciu o farbe. Rastrový obraz je mozaika pixlov, pričom každý pixel nesie informáciu o farbe. Rastrové obrazy sú vhodné na uchovávanie foto-realistických obrázkov. Rastrové obrázky majú obvykle dva parametre: ü Rozlíšenie ü Farebnú hĺbku Rozlíšenie: udáva počet bodov, ktorými je obrázok vyjadrený. Čím viac bodov tvorí obraz, tým kvalitnejšie a jemnejšie prekreslenie obrazu dostaneme. Pre tlačiarne a skenery sa používa výraz dpi (dots per inch) a predstavuje počet bodov na jeden anglický palec (2,54 cm). Rozlíšenie monitorov sa udáva v počte bodov výška x šírka, pre zariadenia na osvietenie diapozitívov je jednotkou rozlíšenia počet riadkov, pre tlačiarne sa používa jednotka lpi (lines per inch), vyjadrujúca počet riadkov na jeden palec. Farebná hĺbka obrázku je určená počtom farieb, ktoré je možné v obrázku uplatniť. Každý bod obrázku je daný hodnotou, v ktorej je zakódovaná farba. Údaje sú vyjadrené v bitoch, napr. pre farebnú hĺbku s názvom TrueColor je každý bod reprezentovaný 24 bitovou hodnotou, teda každá zložka RGB (R- červená, G-zelená, B-modrá) obsahuje 256 odtieňov. Toto je paleta, pri ktorej už ľudské oko nie je schopné zaregistrovať prípadné vylepšenie. [1] Formáty súborov: BMP, PCX, TIFF, JPEG, GIF, PNG Zväčšovanie bitmáp je veľmi problematické z dôvodu vzniku charakteristických štvorčekov. Veľmi kvalitné algoritmy na prevzorkovanie a interpoláciu má profesionálny nástroj Adobe Photoshop. [4] 11
2. GRAFICKÉ FORMÁTY Pod pojmom grafické formáty rozumieme spôsob uloženia grafických údajov v súbore, ich interpretáciu, zobrazovanie a spôsob komprimácie. [6] Formát je veľmi často používaný pojem, ktorý označuje typ softwarového spracovania a uloženia. [7] Porovnanie rastrových a vektorových formátov: Rastrové formáty Vektorové formáty pre predlohy z reálneho sveta jednoduché vytváranie z dát uložených v poli v pamäti pixelové hodnoty môžu byť zmenené hromadne Jednoduchý prenos na rastrové výstupne zariadenia (obrazovka, tlačiareň) veľmi rozsiahle, hlavne pri veľkom množstve farieb problémy so zmenou veľkosti vektorový popis sa jednoducho edituje pamäťové nároky zodpovedajú zložitosti obrázku pri zobrazovaní sa využíva rozlíšenie daného zariadenia obmedzená oblasť použitia niekedy horšia prenositeľnosť Tab. 1: Porovnanie grafických formátov[2] + - Grafické formáty možno podľa charakteru rozdeliť do troch skupín : 1. Formáty uchovávajúce vektorové obrázky vektorová grafika pozostáva z elementárnych geometrických objektov s určitou priestorovou polohou. Typickými geometrickými objektmi sú priamky, krivky a plochy. 2. Formáty uchovávajúce rastrové obrázky rastrová grafika poostáva z bitovej mapy, obraz je reprezentovaný maticou číselných hodnôt špecifikujúcich farbu jednotlivých obrazových bodov. 3. Metasúbory. [2] 2.1. Vektorové grafické formáty Vo všeobecnosti obsahujú vektorové formáty viac informácií ako formáty rastrové. Okrem vzhľadu entity pri danom spôsobe zobrazenia, danej mierke atď. obsahujú informácie, na základe ktorých je možné odvodiť aj vzhľad entít v prípade zmeny zobrazenia. Preto aj 12
transformácia kresby z vektorového formátu do formátu rastrového (rasterizácia) je rádovo jednoduchšou úlohou ako opačná transformácia (vektorizácia). [2] 2.1.1. CDR je skratkou od Corel Draw file. Jedná sa v princípe o vektorový formát, môže však obsahovať aj bitmapu. Používa ho, ako už skratka napovedá kanadská firma Corel na ukladanie obrázkov zo svojho programu Corel Draw!. Aj keď sa jedná o pomerne rozšírený program, tento formát podporuje veľmi málo iných programov. [6] 2.1.2. CGM je odvodený skratkou od Computer Graphics Metafile Format. Jedná sa o údajový formát definovaný firmami Lotus, Wordperfect Corporation a Microsoft v roku 1987 s väzbou na normu ODA (ISO8613 a ISO8662) čo je Office Document Architecture, t. j. formát pre potreby kancelárskych dokumentov. [6] 2.1.3. DWG je skratka od DraWinG. Jedná sa o vektorový formát. Zaviedla ho firma Autodesk vo svojom programe AutoCAD. [6] Od roku 1994 nie sú k dispozícií žiadne programovacie knižnice. Open Design Alliance pracuje od roku 1998 na vývoji knižníc, ktoré by umožnili zapisovať a čítať formát OpenDWG, odvodeného od DWG. Pre nekomerčné účely sú tieto knižnice zdarma k dispozícií. 2.1.4. DXB je binárna forma formátu DXF. Používa ho firma Autodesk na prenos údajov medzi svojimi produktmi napr. AutoCAD. Vie ho však spracovať celá rada ďalších grafických programov. [6] 2.1.5. DXF jedná sa o jeden z najpoužívanejších vektorových formátov. Používa ho firma Autodesk na prenos údajov medzi svojimi produktmi napr. AutoCAD, ale aj medzi ostatné produkty iných výrobcov. [6] Jedná sa v princípe o textový súbor kde je pomocou určitého popisového jazyka uložený vektorový obrázok pomocou opisného jazyka. 13
2.1.6. IGES Initial Graphics Exchange Specification. Bol základným štandardom pre výmenu definičných dát súčiastok v USA. Pôvodne bol určený na prenos výkresovej dokumentácie a s tým súvisiacich údajov. Neskôr bol doplnený o CSG a BREP reprezentáciu telies. Zložitá vnútorná štruktúra a príliš veľké súbory však zabránili jeho väčšiemu rozšíreniu. Tento formát je podporovaný mnohými CAD/CAM aplikáciami ako jeden zo vstupno /výstupných formátov. [2] 2.1.7. WMF je to skratka od Windows MetaFile. Používajú sa najmä v MS-Windows. Je to v princípe metaformát resp. formát, ktorý obsahuje popis postupnosti operácií aby sa dosiahol cieľový obrazový efekt. [6] 2.1.8. WPG je skratka od WordPerfect Graphics. Tieto obrázkové súbory zaviedla a používa firma Wordperfect Corporation. Je to formát ako vektorový tak aj rastrový (meta) t. j. môže obsahovať informácie obidvoch typov. [6] 2.2. Rastrové grafické formáty Obraz sa rozloží do jednotlivých bodov informácie o ich vlastnostiach sa zapíšu do grafického súboru. Patria sem: PCX, BMP, TIFF, TGA, GIF, JPEG,...Navzájom sa odlišujú spracovaním odlišného množstva farebných odtieňov, disponujú rôzne prepracovanými metódami kompresie dát. Tieto metódy znižovania množstva dát sú však aj hlavným nedostatkom týchto formátov. Čím presnejšie má byť obraz opísaný, na tým viac bodov ho treba rozložiť. [2] Najpoužívanejšie rastrové grafické formáty sú: BMP GIF JPEG TIFF PCX RAW Typy rastrových grafických formátov: 14
2.2.1. BMP je súbor, ktorý sa používa v MS Windows. BMP je skratka od Bit Mapped Picture, čo je voľne preložené ako obrázok s popisom každého obrazového bodu alebo tiež sa mu hovorí bitová mapa. Tento formát hojne používajú aplikácie v MS-Windows, kde je priamo podporovaný a tak sa stáva čoraz používanejším a štandardnejším. Obsahuje informácie napr. o rozmeroch obrázku, počte použitých farieb a pod. Bitmapové súbory Windows sú uložené v (DIB) formáte t. j. formát nezávislý od zariadenia, ktorý umožňuje Windows zobraziť bitmapy na akomkoľvek zobrazovacom zariadení. Termín: device independent značí, že bitmapy špecifikujú farbu pixelu vo forme nezávislej od metód používaných na zobrazovanie farieb. Implicitná prípona Windows DIB súboru je *.BMP. [6] 2.2.2. GIF Grafický obrazový formát GIF vyvinula americká firma CompuServe. Programové produkty využívajúce tento formát pracujú okrem počítačov IBM PC aj na počítačoch Amiga, Atari ST, Macintosh a ďalších. To umožňuje prenášať obrazovú informáciu nielen medzi programovými produktmi, ale aj medzi počítačmi. Vzhľadom k použitiu komprimačnej metódy LZW je objem obrazových údajom redukovaný približne na polovicu. [6] Tento formát je vhodný na umiestnenie na internet. GIF je určený pre ukladanie obrázkov s najviac 256 farbami, taktiež je schopný ukladať dáta dvojfarebne, teda čisto jednofarebné predlohy. Medzi jeho hlavné prednosti patrí účinná bezstratová kompresia a možnosť voľby priehľadnosti. Jednu z farieb na obrázku môžete totiž označiť ako priehľadnú a pri zobrazení je táto farba nahradená podkladom. Formát GIF môže byť: ü Prekladaný GIF Interlaced ü Animovaný GIF Animated Prekladaný GIF výhodnou vlastnosťou formátu GIF používanú pre grafiku www je možnosť prekladaného zobrazenia. Na obrazovke sa obrázok zobrazuje postupne najskôr v hrubom náhľade s neskorším upresňovaním detailov. Použitie prekladaného zobrazenia nezvyšuje veľkosť súboru, len pomáha pri zobrazení. Dá sa teda povedať, že všetky GIF súbory, ktoré budete vytvárať, tvoríte s voľbou pre prekladanie. 15
Animovaný GIF formát GIF povoľuje uloženie viacej obrázkov v jednom súbore. Toho využíva pomerne nové rozšírenie GIF formátu s možnosťou animovaných GIF-ov. [8] 2.2.3. JPEG Komisia ISO a Photographics Expert Group (PEG) vytvorila v roku 1982 spoločnú komisiu za účelom vytvorenia množiny štandardov pre prenos grafických údajov (napr. video, nehybné obrazy a pod.) cez digitálne komunikačné siete. Samotná JPEG (Joint Photographic Expert Group) ale nedefinuje formát súboru, ale definuje rýchly a spoľahlivý komprimačný spôsob obrazov so spojitými farebnými tónmi s rozlíšením 24 bitov. V súčasnosti je možné túto komprimáciu využívať jednak s čisto programovou podporou alebo s programovo-technickou podporou (zákaznícke špeciálne čipy). Využitie nastáva najmä v oblasti multimediálnych systémov. [6] To podstatné na JPEG kompresií je, že je stratová. Pôvodný a komprimovaný obraz sa teda mierne líši. Ako moc sa líši záleží na nastavenom stupni kompresie. JPEG je výborný, čo sa týka prirodzených obrazov, teda takých obrazov, ktoré môžete vidieť, alebo lepšie, ktoré môžete vyfotografovať. Počítačom generované obrazy, ako scény izieb, snímky obrazoviek alebo jemné texty mu nesvedčia, tam sa totiž prejavia problémy JPEG-u s ostrými hranami a jemnými detailmi. Práve mimoriadna účinnosť kompresie a poskytovaná kvalita obrazu prispela k začleneniu formátu JPEG do zoznamu formátov podporovaných na www. Novým rozšírením normy JPEG je tzv. Progressive JPEG, kde sa obrázok vykresľuje s postupne lepším rozlíšením. Je to vhodné najmä pre svet Internetu, kde máte na obrazovke rýchlo základný hrubý náhľad obrázku a po dlhšej dobe i skutočný obrázok v plnom rozlíšení. [8] 2.2.4. TIFF Grafický formát TIFF (Tag Image File Format) vznikol v spolupráci firiem Aldus a Microsoft. Oblasť jeho hlavného použitia je typografia DTP (desk-top publishing). Rovnako ako formát GIF sa aj tento formát implementuje okrem počítačov typu PC IBM aj na počítačoch Macintosh, pracovných staniciach s operačným systémom UNIX a na veľkých počítačoch, napr. typu VAX. Pre formát TIFF je charakteristická veľká pružnosť reprezentácie údajov, čo má však v niektorých prípadoch nežiaduce dôsledky v tom, že v prípade spracovania súboru na 16
inom počítači vznikajú problémy (počítač vyhlasuje chybové správy, napr. Neznámy formát údajov a podobne). Súbory v grafickom formáte TIFF sú generované rôznymi kresliacimi programami, scannermi, kamerami pre počítačové videnie a ďalšími podobnými zariadeniami. [6] 2.2.5. PCX Bol veľmi rozšírený v prostredí MS-DOS. [2] Formát PCX nie je natoľko univerzálny ako GIF, čo sa týka funkčných vlastností aj rozlíšenia na rôznych typoch počítačov (je orientovaný na IBM PC). Na rozdiel od formátu GIF je celá prenášaná grafická informácia chápaná ako jeden pravouhlý obrázok (farebný v odtieňoch šedi alebo čiernobiely), ktorý sa interpretuje na obrazovke. Formát PCX môže byť: 116 farebný grafický formát PCX 256 farebný grafický formát PCX truecolor grafický formát PCX [6] 2.2.6. RAW RAW de facto nie je obrazovým formátom. Sú v ňom uložené surové dáta snímača a všetky nastavenia fotoaparátu. Inak povedané, v prípade snímania do RAWu firmware prístroje nevytvárajú reálny obraz, proste iba uložia na pamäťové médium dáta, ktoré na vygenerovanie obrazu slúžia. Samotné vytvorenie fotografie potom prebieha v počítači. [5] Tento formát je určený na uloženie obrázkov v pravých farbách tzv. True Color formát. Podporuje totiž také rozlíšenie a farebnú paletu, že ľudské oko už nie je schopné zaregistrovať prípadne vylepšovanie parametrov (prechody medz jednotlivými odtieňmi farieb sú plynule a pod citlivosťou oka). Preto skutočné farby, teda realistické zobrazenie obrázkov. Tento formát môže podporovať aj 256 farebné (odtiene šedej) obrázky. [6] 17
3. KOMPRIMÁCIA GRAFICKÝCH ÚDAJOV Hlavným zmyslom komprimácie údajov je zmenšiť veľkosť údaja alebo správy, ale pritom zachovať všetky informácie, ktoré obsahuje pôvodný údaj. Samozrejme, požiadavkou je, že údaj musí byť rekonštruovateľný do pôvodnej podoby. Musí platiť zákon zachovania informácií. Celý problém komprimácie je založený na transformácií z jednej reprezentácie do inej. Základnou myšlienkou komprimácie údajov je odstrániť z údajov redundanciu. Pri komprimácií grafických údajov môžeme používať: ü bezstratovú komprimáciu ü stratovú komprimáciu Iné možné delenie typov komprimácií je podľa náročnosti (najmä časovej) komprimačného a dekomprimačného procesu na: ü symetrické (obidva procesy sú rovnako náročné) ü asymetrické (jeden z procesov je výrazne náročnejší) Nakoniec je možné deliť typy komprimácií podľa druhu komprimovaných údajov resp. podľa úrovne údajov na: ü fyzickú, pri ktorej dochádza ku komprimácií na úrovni najčastejšie bitov resp. bajtov, bez ohľadu na ich informačný obsah. Tento druh sa využíva najmä pri komprimácií grafických údajov. ü logickú, pri ktorej dochádza ku komprimácií na úrovni informačného obsahu. Tento druh komprimácie je človeku pomerne blízky, na koľko už aj tvorba rôznych skratiek (napr. KPI z Katedra počítačov informatiky) je typickým prejavom logickej komprimácie. [6] 3.1. Bezstratové komprimácie Bezstratová komprimácia grafických dát v zásade využíva tie isté princípy ako komprimácia negrafických dát. Medzi najznámejšie komprimačné algoritmy patria: tzv. Huffmanov kód (existuje statická a dynamická verzia), LZW algoritmus (algoritmus Lemela-Ziva a Welcha), RLE algoritmu (Run Lenght Encoding), aritmetická komprimácia a komprimácia pomocou kvadrantového stromu. [6] 3.1.1. Komprimácia pomocou kvadrantového stromu Jednou z hierarchických reprezentácií obrazu je kvadrantový strom. Kvadrantový strom vznikne dekompozíciou obrazu na homogénne oblasti rozmeru 2 k x 2 k, s polohou danou 18
delením obrazu na kvadranty. Za homogénnu oblasť sa považuje oblasť, ktorej všetky body majú zhodnú farbu. Predpokladom pre tento algoritmus je štvorcový obraz rozmeru 2n x 2n, kde n je ľubovoľné kladné číslo. Kvadranty sa rekurzívne spracúvajú v smere hodinových ručičiek, pričom sa začína od ľavého horného kvadrantu. Čísla kvadrantov určujú taktiež poradie uzlov zodpovedajúcich daným kvadrantom v strome. [6] 3.1.2. Komprimácia RLE K najjednoduchším ale obľúbeným metódam komprimácie patrí komprimačná metóda RLE (Run Lenght Encoding), niekedy tiež nazývaný RLC (Run Lenght Code) alebo tiež prúdové kódovanie. Komprimačná metóda RLE je založená na predpoklade, že obrázok sa skladá z oblastí, ktoré sú vyplnené určitou charakteristickou farbou (vzorom). Rovnaké znaky (pixely) nasledujúce bezprostredne za sebou môžu byť efektívne zakódované pomocou kombinácie početnosti znaku a samotného znaku (pixelu). Túto metódu je možné ďalej zdokonaliť. V prípade že štruktúra riadku (stĺpca) je veľmi premenlivá, môže sa najvýznamnejším bitom čísla udávajúceho početnosť rozlíšiť, či dané číslo (tiež nazývané prúdové číslo) udáva početnosť nasledujúceho znaku (pixelu), alebo počet nasledujúcich nekódovaných znakov. [6] 3.1.3. LZW komprimácia Algoritmus LZW komprimácie bol pomenovaný podľa autorov Lempela-Ziva a Welcha. LZW komprimácia je založená na priebežnom vytváraní tabuľky mapujúcej postupnosti (reťazce) hodnôt na kódy. Táto tabuľka obsahuje dva stĺpce, pričom prvý obsahuje kódovanú postupnosť hodnôt a druhý obsahuje komprimačný kód tejto postupnosti. Tabuľka má pevnú veľkosť 2M, pričom M udáva dĺžku kódu (v bitoch). Dĺžka kódu musí byť vždy väčšia ako N, pričom N je počet bitov potrebných pre popis jedného bodu (znaku). Prvých 2N prvkov je inicializovaných na základné komprimačné priradenie, t.j. bodu (znaku) s hodnotou 0 bude priradený kód 0, bodu s hodnotou 1 kód 1, atď. [6] 3.1.4. Huffmanovo kódovanie Komprimácia pomocou Huffmanovho kódovania využíva variabilitu početností výskytov jednotlivých znakov (farieb) v komprimovanom súbore (obraze). Znaky (farby) ktoré sa 19
vyskytujú najčastejšie, sú vo výstupnom súbore reprezentované kódom s najmenším počtom bitov a naopak znaky s najnižšou početnosťou sú zakódované dlhými bitovými reťazcami. Preto je tento kód nazvaný kódom s premenlivou dĺžkou znakov (variable lenght code). Pre jednoznačné dekódovanie je nutné, aby žiadny kódový znak nebol predponou iného túto vlastnosť nazývame prefixnosť. Huffmanovo kódovanie môže prebiehať pomocou statického, alebo dynamického kódu. Dynamické Huffmanovo kódovanie eliminuje problém prenosu početnosti jednotlivých znakov čo je však čiastočne na úkor komprimačného pomeru. [6] 3.2. Stratové komprimácie Stratové komprimačné metódy sú navrhnuté špeciálne pre spracovanie obrazov a umožňujú dosahovať podstatne vyššie komprimačné pomery než bezstratové metódy avšak za cenu straty určitých informácií. Keď vezmeme do úvahy, že obrázok je veľmi zložitý objekt zložený z rôznych menších, či väčších častí, je pravdepodobné, že zanedbanie nepodstatných detailov neovplyvní celkový dojem z obrázku. Problémom však býva rozhodnúť, ktoré časti sú nepodstatné. Rozdiely sú aj v tom, akú informáciu sa rozhodneme stratovo obmedzovať. Takouto informáciou môžu byť napríklad informácie o farbách, o geometrických útvaroch (tvaroch) na obrázku a pod. alebo ich kombinácie. Obmedzenie farebnej informácie využíva komprimácia použitím transformácie DCT (aj keď stratou farieb sa strácajú aj tvarové detaily, čiže ide vlastne o kombináciu metód ) a obmedzenie informácie o tvaroch (resp. transformáciu tvarov) využíva fraktálová komprimácia. [6] 3.2.1. Komprimácia DCT Na komprimačnej technológií obrázkov DCT (Discrete Cosine Transformation) je založený štandard JPEG. JPEG je štandard popisujúci úsporné ukladanie obrazov vytvorený združením Joint Photographic Experts Group. DCT zavádza do obrazových dát redundanciu, ktorá môže byť konvenčnými metódami efektívnejšie komprimovaná. Transformácia DCT však niekedy vykazuje veľké straty a navyše obrazy komprimované touto metódou často trpia Gibbsovým javom. Gibssovým javom sa nazýva zvlnenie, ktoré sa objavuje okolo miest v obraze s vysokým kontrastom a najzreteľnejšie sa prejavuje v okolí hrán a textúr (štruktúr). [6] 20
3.2.2. Fraktálová komprimácia Fraktálová geometria je vedná disciplína, ktorá je rozvíjaná zhruba od 60-rokov nášho storočia. Keď hovoríme o fraktálovej geometrii, musíme spomenúť matematické disciplíny, ktoré sa zaoberajú meraním dimenzie. Hovoríme o dvoch dimenziách: Topologickej dimenzii priradí každej krivke priamku Hausdorfovej dimenzii je mierou členitosti Na generovanie fraktálov sa používajú rôzne metódy. Medzi najznámejšie metódy patria L-systémy, IFS a dynamické systémy. [6] 21
4. PROGRAMY NA ÚPRAVU GRAFIKY Programy na úpravu grafiky môžeme rozdeliť nasledovne: Obr. 1: Rozdelenie grafických editorov [2] 4.1. Adobe Photoshop Photoshop (často označovaný ako PS) je rastrový program vyrobený spoločnosťou Adobe určený na tvorbu a úpravu 2D grafiky. PS vznikol pôvodne ako nástroj na úpravu vtedy ešte skenovaných fotografií, ale jeho možnosti a pokročilé nástroje z neho rýchlo spravili univerzálny nástroj pre prácu s 2D grafikou pre profesionálov. Photoshop je jednoznačne najpokročilejší a najprofesionálnejší nástroj pre prácu s rastrovou grafikou. Možnosti Photoshopu sú takmer neobmedzené. Existuje mnoho celkom dobrých alternatívnych programov pre prácu s 2D, niektoré sú dokonca ja zadarmo, ale žiadny z nich sa možnosťami a použitím Photoshop-u nepribližuje. Photoshop najlepší a najkvalitnejší program, ale od toho sa aj odvíja jeho cena nie je práve najlacnejší. Photoshop možno použiť takmer na všetko. Je neoceniteľným nástrojom pre všetkých fotografov (najmä digitálnych), no jeho potenciál nie je iba v editovaní obrazov. [10] Ide o profesionálny nástroj, ktorý pri práci nevyužívajú iba fotografi ale napríklad i architekti, 3D grafici, vedci či lekári. Medzi jeho hlavné prednosti patrí: kvalitný integrovaný RAW konvertor Adobe Camera Raw široké spektrum (nedeštruktívnych) filtrov (Filter) a nástrojov práca s vrstvami (Layers) a maskami (Mask) možnosť nastaviť si vlastné klávesové skratky množstvo funkcií pre prácu s rôznymi formátmi a nastaveniami 22
optimalizácia výstupu pre web podpora paliet CMYK a PANTONE prepojenie s ostanými produktmi spoločnosti Adobe podpora úprav v 16, resp. 32 bitovom farebnom rozhraní Napriek všetkým pozitívam, sa nájde aj niekoľko negatív. Kvalitu programu určite neznižujú, ale pre objektívnosť sú nasledovné: cena pre laika môže byť použitie PS komplikované náročnosť na HW (aspoň Pentium 4 s 1GB RAM) [9] 4.2. Photofilter Studio X V porovnaní s Adobe Photoshop tento program neponúka vizuálny zoznam histórie zmien, naopak podporuje vrstvy a ponúka možnosť ihneď od začiatku pracovať s priehľadnými vrstvami. Photofiltre ponúka všetky štandardné nástroje pre tvorbu obrazu, ale aj nástroje pre úpravu už nakresleného. Mierne neobvyklý je umelecký štetec, ktorému možno nastaviť niekoľko rôznych úprav a chová sa potom približne ako filter s tým rozdielom, že len tam, kam sa s ním namieri. Photofiltre Studio má k dispozícií veľké množstvo filtrov rôznych druhov. Photofiltre Studio vie importovať z veľkého množstva súborových formátov vrátane súborov Photoshop nebo Paint Shop Pro. Výsledok práce je možné uložiť v niekoľkých majoritných formátoch PNG, GIF, JPG, BMP, TGA a TIFF a tiež vo vlastnom formáte Photofiltre, ktorý jediný zachováva vytvorené vrstvy. Komplexné nastavenie vlastností uloženého súboru, ako je napríklad farebná paleta, tento program nepodporuje v ponuke má len tie najzákladnejšie nastavenia, ako výber z piatich spôsobov kompresie PNG alebo prepínač optimalizácie pre GIF. Photofiltre Studio má naopak k dispozícii drobné vylepšenia, na ktoré sa bežne musel použiť iný grafický program. Je tu možnosť vytvorenia animovaného gif-u, kde každý snímok bude tvoriť jedna vrstva, ale je potrebné nastaviť natvrdo všetkým snímkam rovnaké časové okno. Ďalšou pre tento druh programu vcelku neobvyklou schopnosťou je vytváranie ikon z práve otvoreného obrázku ktorú si môžete si zvoliť zo všetkých bežných formátov od 16 16 až po 64 64. Photofiltre Studio ponúka aj nastavenie si práve otvoreného obrázka ako tapetu na pozadí. [11] 23
Z dôvodu ľahšej dostupnosti si na tvorbu propagačného materiálu vyberám Photofilter Studio X. Popis programu Photofiltre Studio X Obr. 2: Pracovné prostredie programu [14] 24
5. NÁVRH PROPAGAČNÉHO MATERIÁLU Pri návrhu propagačného materiálu bolo potrebné si najskôr zvoliť veľkosť propagačného materiálu a jeho formát, ďalšou časťou bola úprava fotografií a nakoniec tvorba samotného letáku. Rozhodovala som sa medzi dvoma programami, z ktorých som si vybrala ten ľahšie dostupný. Na tvorbu propagačného materiálu bolo potrebné získať potrebné informácie, fotografie na tvorbu propagačného materiálu a logo školy. Prevažná väčšina informácii pochádza zo stránky školy. Fotografie boli robené na fotoaparáte značky SONY. Všetky potrebné úpravy budú robené programe Photofiltre Studio. 5.1. Výber formátu a veľkosti propagačného materiálu Z hľadiska tvorby propagačného materiálu je veľkosť veľmi dôležitá. Veľkosť propagačného materiálu som si zvolila A4 na šírku. V úvahu prichádzali dve možnosti: buď sa bude leták skladať na tri rovnaké časti, alebo iba na dve polovice. Deľbu na tretiny som zavrhla z dôvodu značnej neprehľadnosti informácii. Formát grafického súboru je pri ukladaní súboru rovnako dôležitý. Nie každý formát dokáže obyčajný prehliadač otvoriť. Najznámejšie a najpoužívanejšie formáty sú *.JPG, *.GIF a *.BMP. Tieto formáty by mi však neumožnili použitie vrstiev, ktoré zabezpečia v propagačnom materiáli prehľadnosť a taktiež umožnia ľahšiu úpravu fotografii a textu vložených do súboru. Súborový formát programu Photofiltre Studio X podporujúci vrstvy má koncovku *.PFI (PhotoFiltre Image). Po dokončení celého propagačného letáku, keď už nebudem potrebovať pracovať s vrstvami, prekonvertujem súborový formát *.PFI na formát *.JPG, ktorý otvorí každý bežný prehliadač. 5.2. Fotografie Najväčšiu vypovedaciu schopnosť majú fotografie. Do mojej práce som použila fotografie, ktoré boli robené na fotoaparáte SONY a následne upravované v programe Photofiltre Studio 10. Najčastejšie sa na fotografiách upravuje sýtosť, jas, zošikmenie, úprava veľkosti, gama korekcie, orezávanie, zaostrovanie, zjemňovanie a odstránenie prachu. 25
Úprava fotografií v programe Photofiltre Studio X Na prvej fotografii budem musieť upraviť jas, kontrast, sýtosť a gama korekcie. Keďže je obrázok veľmi veľký a zaberá taktiež veľa miesta na disku využijem možnosť komprimácie a zmenšovanie fotografie. Budem postupovať nasledovne: 1. otvorím si fotografiu v programe Photofiltre: Súbor Otvoriť a v záložke Pôvodné fotografie, označím prvú fotografiu a kliknem ľavým tlačidlom na Otvoriť. Obr. 3: Otvorenie obrázka vo vybranom programe 2. ľavým tlačidlom myši vyberiem v rolovacom menu ponuku: Korekcie Jas/Kontrast Obr. 4: Rolovacie menu Korekcie 3. v zobrazenej tabuľke zadám požadované hodnoty jasu a kontrastu. 26
Obr. 5: Zadávanie hodnôt jasu a kontrastu 4. pre potvrdenie zadaných hodnôt stlačím Ok. 5. Pridávanie sýtosti realizujem cez tlačidlo v panely nástrojov. Stlačím ho 2- krát. 6. Automatické úrovne používam na optimálne nastavenie gama korekcie: Korekcie Automatické úrovne. 7. Fotografiu si zmenším nasledovne: Obrázok Veľkosť obrázku. Zadám si mieru centimetre, veľkosť obrázku dám 17 x 11,32 cm a zaškrtnem ponuku Zachovať pomer strán, ktorá zabráni deformácii fotografie. Obr. 6: Definovanie veľkosti obrázku 8. Obrázok si skomprimujem a uložím na disk nasledovne: Súbor - Uložiť ako vyberiem umiestnenie a názov obrázku a kliknem na Uložiť. V nasledujúcej tabuľke vyberiem kompresiu 50 a potvrdím stlačením Ok. 27
9. Fotografia pred úpravou: Obr. 7: Kompresia vytvoreného súboru 10. Fotografia po úprave: Obr. 8: Neupravená fotografia budovy na Paulínskej ulici 28
Obr. 9: Upravená fotografia hlavnej budovy na Paulínskej ulici Na druhej fotografii sa bude upravovať presne to isté ako na prvej iba s tým rozdielom, že tu využijem aj nástroj čarovná palička. Tento nástroj mi umožňuje vyberať z fotografie iba určité úseky a tie upravovať bez zásahu do zvyšku fotografie. Využívam ho najmä vtedy ak potrebujem zosvetliť iba časť obrázku, prípadne upraviť kontrast. Využíva sa i pri zmene pozadia na fotografiách. Tento nástroj som využila pri zosvetľovaní vchodu do budovy, ktorý bol priveľmi tmavý. Pri úprave iba časti obrázku je nutné si v ponuke zrušiť vyhladzovanie a to z toho dôvodu aby som sa vyhla viditeľným hraniciam. Zrušíme ho Menu: Výber Vyhladzovanie hrán - Žiadne. 1. pomocou čarovnej paličky si vyberiem časť obrázka ktorý chceme upraviť bez modifikácie zvyšku fotografie. Využila som na to klávesu Ctrl + klikanie ľavým tlačidlom myši. Obr. 10: Použitie čarovnej paličky 29
2. Zobrazím si cez ponuku Korekcie Jas/Kontrast tabuľku a zadám hodnoty: Obr. 11: Úprava jasu a kontrastu vo výbere 3. Keďže na modifikovanej časti fotografie zostali tmavé miesta znova použijem čarovnú paličku a označím tmavší úsek. Obr. 12: Opätovné použitie čarovnej paličky 4. Použijem preddefinovanú úroveň jasu kliknutím na tlačidlo v hornej časti lišty. 5. Ďalšie úpravy budú oživenie farieb 2-krát kliknutím na tlačidlo. 6. Na celkovú úpravu použijem ešte automatické úrovne gama korekcie a automatický kontrast. 7. Obrázok rovnako zmenším na prijateľnú veľkosť ako prvú fotografiu, t.j. 17 x 11,32. 8. Fotografiu uložím rovnakým spôsobom ako prvú pri kompresii 50. 9. Fotografia pred úpravou: 30
Obr. 13: Neupravená fotografia hlavnej budovy na Paulínskej ulici 10. Fotografia po úprave: Obr. 14: Upravená fotografia hlavnej budovy na Paulínskej ulici Na ostatných fotografiách, ktoré budú použité na propagačnom materiály boli robené rovnaké úpravy. Na každej sa upravoval jas, kontrast, gama korekcia a na niektorých sýtosť. 5.3. Tvorba letáku Začnem vytvorením nového súboru, kde si zadám veľkosť formátu propagačného materiálu, orientáciu na pracovnej ploche a už spomínaný typ grafického formátu 31
propagačného materiálu. Zvolená veľkosť formátu propagačného materiálu je A4 na šírku. Zvolený hárok si zobrazím pomocou ponuky Súbor Nový. Obr. 15: Tvorba nového súboru V zobrazenom okne si zadávam veľkosť, farbu pozadia, rozlíšenie, poprípade vzor na pozadie. Zvolím si v predvolenej veľkosti rozmer A4 Krajinka. To mi zaručí veľkosť A4 na šírku. Pozadie nechám biele a vzor na pozadie nezadávam, to si vložím ako obrázok a zlúčim vrstvy. Ako prvú budem robiť vnútornú dvojstranu propagačného materiálu. Ako pozadie na túto dvojstranu som si zvolila obrázok, ktorý je ladený do modrej farby a keďže som sa rozhodla ladiť celý propagačný materiál do červenej farby musela som zmeniť farebný nádych celého obrázka. 1. Otvorím si daný obrázok v Photofiltre Studio nasledovne: Súbor Otvoriť. 2. Kliknem na ponuku Korekcie Farebný nádych. V zobrazenej tabuľke si zvolím stupeň zafarbenia 0 o a zaškrtnem ponuku Metóda č.2/odtieň. 32
Obr. 16: Aplikácia farebného nádychu Takto upravený obrázok si skopírujem a vložím ho do vytvoreného letáka kde bude tvoriť pozadie nasledovne: Úpravy Kopírovať. Aktivujem prázdny súbor a vložím: Súbor Vložiť. Keďže obrázok je menší ako vytvorený súbor musím tento obrázok prispôsobiť prázdnej ploche. Na pravej strane kde program zobrazuje vrstvy si na vrstvu s obrázkom kliknem pravým tlačidlom a vyberiem ponuku Transformovať voľne. V ponuke Mierka si zadám potrebnú veľkosť aby bol obrázok roztiahnutý cez celú plochu. Obr. 17: Transformácia obrázku Keď je obrázok natiahnutý na celú stranu je potrebné zlúčiť tieto dve vrstvy, t.j. podkladovú bielu vrstvu a obrázok. Tieto dve vrstvy zlúčim pomocou ponuky v roletovom menu: Vrstva Zlúčiť všetky vrstvy. Takto vytvorenú podkladovú plochu si uložím Súbor Uložiť ako, kde si vyberiem v ponuke Uložiť vo formáte formát *.PFI. Na túto podkladovú plochu aplikujem logo školy, ktoré musí byť z časti priehľadné aby bola viditeľná podkladová vrstva. Vložím si do vnútornej dvojstrany logo školy a roztiahneme ho na celú plochu. Zobrazím si manažéra vrstiev z ponuky Vrstva 33
Vlastnosti a zadám nepriehľadnosť 22%. Táto priehľadnosť je ideálna z toho dôvodu že je pekne viditeľný podklad i logo školy. Obr. 18: Vlastnosti vrstvy Okraje vrstvy loga školy upravím na trhaný. Robí sa to v ponuke Vrstva Efekt okraja Trhaný. Tieto dve vrstvy si taktiež zlúčim, z dôvodu ľahšej manipulácie s textom a obrázkami, ktoré sa budú nachádzať vo vyššej vrstve. Teraz už mám definitívne pripravenú podkladovú plochu na tvorbu propagačného letáku. Obr. 19: Výsledný obrázok pozadia propagačného materiálu 2.dvojstrana 34
5.3.1. Vkladanie textu Pri tvorbe propagačného letáku začnem vkladaním textu ktorý vložím pomocou tlačidla medzi najpoužívanejšími tlačidlami. Zobrazí sa okno do ktorého napíšeme text a v ktorom robím aj základný formát písma ako farba, veľkosť, typ, zarovnanie, uhol a efekty písma. Obr. 20: Vkladanie textu V záložke Efekty si zaškrtnem políčko Dopad tieňa a 3D efekt. Pri použití odrážok si tieto zobrazím kliknutím na nápis Character Map v záložke Text. Takým istým spôsobom si vložím ďalšie textové polia. Manažér vrstiev umožňuje tieto textové polia presúvať podľa potreby aj po opätovnom otvorení dokumentu. Bez manažéra vrstiev by toto presúvanie a upravovanie nebolo možné. Presúvanie sa realizuje pomocou šípky, ktorou sa nastavím na označenú vrstvu a šípka sa zmení na takúto vrstvu a presuniem ju na zvolené miesto.. Pomocou tohto ukazovateľa uchopím 5.3.2. Vkladanie obrázkov Úprava fotografií, ktorej som sa venovala už skôr nie je zďaleka dostačujúca na použitie týchto fotografií na propagačnom materiáli. Úpravy fotografií ako takých boli robené za účelom aby vynikli zobrazované veci potlačením nežiaducich vplyvov ako sú napríklad 35
prílišná tmavosť pri fotení proti slnku, malý kontrast, nízky jas, pridanie alebo odobratie tieňov, malá alebo naopak vysoká sýtosť farieb, poprípade potreba odstrániť prach. Všetky tieto úpravy boli popisované pri úprave fotografií v podkapitole 5.2. Pri vkladaní týchto upravených fotografií do propagačného letáku sa budú robiť ešte ďalšie úpravy, avšak tieto nebudú až natoľko zásadné. K týmto upraveným fotografiám budú pridávané efekty, rámiky, budú zlepované k sebe i pootočené o určitý uhol. Na niektoré tieto úpravy úplne postačí základ programu Photofiltre Studio, avšak na niektoré zložitejšie úpravy bude nutné využiť pluginy tohto programu. Prvý obrázok mám zmenšený na veľkosť 17 x 11,32 cm. Obrázok si otvorím v programe Photofiltre Studio a kliknutím na ponuku Úpravy a výberom ponuky Kopírovať, obrázok skopírujem do pamäti počítača. Aktivujem súbor s propagačným letákom a kliknutím na ponuku Úpravy a Vložiť, vložím skopírovaný obrázok. Ťahom myši presuniem obrázok na želané miesto. Na tento obrázok použijem efekt zohnutého okraju listu. Na tento efekt musím využiť jeden z pluginov programu, Curl. Na to aby som mohla tento plugin aplikovať si musím označiť obrázok na ktorý bude tento efekt použitý a to buď kliknutím na obrázok priamo na pracovnej ploche programu, alebo kliknutím na daný obrázok v manažérovi vrstiev v ľavom rohu. Plugin si zobrazím cez ponuku Filter Prídavný modul Image Curl. 36
Obr. 21: Aplikácia pluginu Curl Na každej strane tu mám bod, pomocou ktorého vyberám ktorý roh obrázku sa bude upravovať. Po jeho vybratí si môžem priamo v zobrazenej mriežke pomocou bielych bodov zadať veľkosť zatočenia stránky, alebo na to využiť panely v záložke Settings. Keď si vyberiem ktorý roh a nakoľko má byť zahnutý, zvolíme si ponuku Advanced, ktorá mi umožňuje podrobnejšie nastavenia. 37
Obr. 22: Podrobnejšie nastavenia v plugine Curl V podrobnejších nastaveniach si vlastne nastavujem tri veci. Zmiešanie dvoch farieb, ktoré budú tvoriť zadnú stranu ohnutého listu, podkladovú farbu, ktorá bude pod ohnutým listom papiera a tiene. Na zadnú stranu ohnutého papiera zmiešam šedú a bielu, ako pozadie nebudem dávať žiadnu farbu, pretože by to bolo príliš výrazné a preto použijem priamo pozadie propagačného letáku. Úroveň tieňov nechám na predvolenej hodnote. Druhému obrázku budem mimo obyčajných úprav aké sme robili na ostatných, napríklad zmenšovanie veľkosti, vytvárať masku a keď budem mať masku aplikovanú celý obrázok pootočím doľava. Masku vložím do obrázka nasledovne: Filter PhotoMasque. V zobrazenej tabuľke si v ľavej polovici vyberám druh masky, t. j. orámovania. Tieto druhy si zobrazím kliknutím na. Zobrazia sa masky uložené v priečinku Program Files. Po vybraní masky kliknem na otvoriť. V pravej strane si vyberám farbu ohraničenia pri farebnom móde a nepriehľadnosť. Pri móde Vzor si vyberám pozadia ktoré si opäť zobrazím tlačidlom v pravom dolnom rohu. 38
Obr. 23: Aplikácia masky Pootočenie obrázku urobím pomocou ponuky: Obrázok Transformácia Otočiť voľne. V tejto tabuľke si zadám uhol o aký bude pootočenie realizované a farbu pozadia. Obr. 24: Otočenie obrázka Na to aby som bola schopná obrázok vložiť do propagačného letáku musím vybrať iba čistý obrázok a ten skopírovať. Keby som skopírovali všetko, okolie obrázka by bolo na propagačnom letáku bielou farbou, čo by sa moc nehodilo. Preto kliknem na obrázok pravým tlačidlom myši a vyberiem ponuku Tvar výberu Mnohouholník. Šípka sa mi zmení na takýto ukazovateľ. 39
Obr. 25: Tvar výberu Posledná úprava na vnútornej dvojstrane sa bude týkať spájania upravených obrázkov a na tieto spojené obrázky bude aplikovaná maska. Začnem tým, že si všetky obrázky zmenším na veľkosť 17 x 11,32 cm. Keď majú všetky obrázky rovnakú veľkosť skopírujem si jeden do schránky počítača, aktivujem obrázok ktorý som si zvolila za východiskový a pomocou ponuky: Úpravy Vložiť inak Spojiť si zobrazím tabuľku s podrobnými informáciami. Obr. 26: Spájanie obrázkov Vyberiem si na ktorú stranu chcem obrázok prilepiť a potvrdím tlačidlom Ok. Takto pospájam všetky vybrané obrázky. Pred tým ako aplikujem na vytvorený obrázok masku si vložím do obrázku vonkajší rámik, kvôli bielym plôškam na maske. Zobrazím si tabuľku: Obrázok Vonkajší rámik. 40
Obr. 27: Tvorba vonkajšieho rámiku Zadám si šírku rámika v našom prípade 30 a farbu bielu. Vzor na pozadí nebudem zadávať. Teraz by som mala aplikovať masku, najskôr si ju ale musím vytvoriť. Otvorím si obrázok filmu do fotoaparátu, ktorý som si zaobstarala pri zhromažďovaní podkladov. Keďže je obrázok po výške musím si ho otočiť o 90 o. Na to mi poslúži ikonka v menu aplikovaní dostanem takýto obrázok:. Po jej Obr. 28: Otočený obrázok Do vnútra obrázku musím vložiť bielu plochu, tá bude pri aplikácii slúžiť ako plocha kde sa budú zobrazovať obrázky. V pravom dolnom rohu si kliknem na obrázok obdĺžnika, ktorý znamená to že teraz bude mať výrez takýto tvar. Teraz si ťahom myši označím v strede obrázka výrez. Obr. 29: Aplikovanie výberu 41
Stlačením tlačidla Delete zruším tmavú výplň uprostred. Obrázok uložím do priečinka Masks v Program Files. Teraz si v záložke Filter PhotoMasque vyberiem našu vytvorenú masku a vložíme ju do obrázka. Teraz budem robiť vonkajšiu dvojstranu propagačného materiálu. 1. otvorím si v programe Photofiltre Studio obrázok, ktorý chcem použiť ako podklad na vonkajšiu stranu propagačného materiálu. 2. zároveň si otvorím v tomto program aj prázdny list papiera ktorý bude mať rozmery 148,5 x 210 mm a bude orientovaný na výšku. 3. V otvorenom obrázku si urobím základné úpravy ako odstránenie prachu, ktoré sa realizuje tlačidlom v najpoužívanejších ikonách v menu a vyzerá asi takto kliknutí naň sa zobrazí tabuľka, kde zadávame množstvo, polomer a prahovú hodnotu.. Po Obr. 30: Odstraňovanie prachu z obrázku 4. takto upravený obrázok si skopírujem do schránky počítača a vložím ho do otvoreného nového súboru. 5. keďže je obrázok menší ako pracovná plocha musím ho zväčšiť na celú plochu a to kliknutím pravým tlačidlom myši na obrázok a výberom ponuky Predimenzovať vrstvu. Obrázok zväčším nastavením sa na štvorčeky po okrajoch obrázku a ťahaním. Keď už mám obrázok dostatočne zväčšený všetky zmeny uložím stlačením klávesy Enter pre potvrdenie zmien a Esc pre zrušenie zmien. 42
Obr. 31: Predimenzovanie vrstvy 6. keď mám obrázok zväčšený zlúčim si tieto dve vrstvy kliknutím pravého tlačidla myši na Vrstvu 1 a vybraním ponuky Zlúčiť s predchádzajúcou vrstvou. 7. Z tohto obrázka si vytvorím kópiu týmto postupom: Obrázok Vytvoriť kópiu. 8. Skopírovaný obrázok si otočím okolo zvislej osi pomocou tlačidla, ktoré mi vytvorí zrkadlový obraz obrázku. 9. obrázok si skopírujem do schránky počítača a spojím ho s prvým obrázkom ponukou: Úpravy Vložiť inak Spojiť. V zobrazenej tabuľke zadám že sa má obrázok prilepiť vpravo a potvrdím. 10. do pravej polovice obrázka si na samý vrch vložím logo školy, ktoré si pomocou Vrstva Vlastnosti spriehľadním na 70%. Okraje loga si zjemním v ponuke: Vrstva Efekt okraja Progresívne kontúry. 11. vedľa loga školy vložím názov školy cez ikonku. 12. na ľavú stranu vložím textové polia a obrázky 13. na spodnej časti ľavej strany si vložím Kontakty na školu. Ku kontaktom vložím symbol obálky ktorý si vytvorím nasledovne: vytvorím si nový prázdny dokument, ktorý pomocou palety farieb a symbolu vyfarbím na čierno. 14. v ponuke Výber Načítať tvar si zvolím ako výber obálku 43
Obr. 32: Načítanie tvaru zo súboru 15. zobrazený výber si skopírujem a vložím do propagačného materiálu. Keď je obrázok moc veľký upravím ho pomocou ponuky Vrstva Transformácia Transformovať voľne, zmenšiť. 44
5.3.3. Výsledná vonkajšia dvojstrana: 5.3.4. Výsledná vnútorná dvojstrana: Obr. 33: Výsledná 1. dvojstrana Obr. 34: Výsledná 2. dvojstrana 45