UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE. Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl na Slovensku v rokoch

UNIVERZITA KARLOVA V PRAZE FAKULTA SOCIÁLNÍCH VĚD Institut mezinárodních studií Monika Pintérová Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl na Slovensku v rokoch 2001-2014 Bakalárska práca Praha 2016

Autor práce: Monika Pintérová Vedoucí práce: doc. PhDr. Jiří Vykoukal, CSc. Rok obhajoby: 2016

Bibliografický záznam PINTÉROVÁ, Monika. Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl na Slovensku v rokoch 2001-2014. Praha, 2016. 43 s. Bakalárska práca (Bc.) Univerzita Karlova, Fakulta sociálních věd, Institut mezinárodních studií. Vedoucí bakalářské práce doc. PhDr. Jiří Vykoukal, CSc. Abstrakt Predložená bakalárska práca sa zaoberá nezamestnanosťou absolventov vysokých škôl na Slovensku v rokoch 2001 2014, pričom sa zameriava na analýzu nezamestnanosti tejto špecifickej skupiny obyvateľstva v rámci jednotlivých regiónov a v rámci odborov. Cieľom práce je analyzovať túto nezamestnanosť v rámci jednotlivých krajov Slovenska a odborov, na základe údajov získaných zo Štatistického úradu Slovenskej republiky a Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky. Práca sa snaží o vystihnutie najdôležitejších znakov nezamestnanosti tejto skupiny obyvateľstva a o zistenie hlavných príčin, ktoré túto nezamestnanosť spôsobujú. Záver práce obsahuje predpokladaný budúci vývoj a odporúčania, ktoré by mohli zlepšiť situáciu absolventov vysokých škôl na trhu práce v Slovenskej republike. Abstract This bachelor thesis deals with the unemployment of university graduates in Slovakia in years 2001-2014, focusing on the analysis of unemployment of a specific population within regions and within industry. The aim of this work is to analyze unemployment in the individual Slovak regions and industries, based on data obtained from the Statistical Office of the Slovak Republic and the Ministry of Education, Science, Research and Sport of the Slovak Republic. The thesis focuses on presenting the picture of unemployment of the

most important features of this group and identify main causes that cause the unemployment. The conclusion includes expected future developments and recommendations that could improve the situation of graduates in the labor market in the Slovak Republic. Kľúčové slová Nezamestnanosť, Slovenská republika, Vysokoškolskí študenti, Absolventi vysokých škôl, Región, Odvetvie. Keywords Unemployment, Slovak republic, University student, University Graduate, Region, Industry. Rozsah práce: 53 510 znakov vrátane medzier, 7 378 slov

Prehlásenie 1. Prehlasujem, že som predloženú prácu spracovala samostatne a použila som len uvedené pramene a literatúru. 2. Prehlasujem, že práca nebola využitá k získaniu iného titulu. 3. Súhlasím s tým, aby práca bola sprístupnená pre študijné a výskumné účely. V Prahe, dňa: 4. 1. 2016 Monika Pintérová

Poďakovanie Na tomto mieste by som rada poďakovala môjmu školiteľovi, doc. PhDr. Jiřímu Vykoukalovi, CSc., za jeho ochotný prístup, trpezlivé vedenie a neoceniteľné rady. Rovnako sa chcem poďakovať mojej rodine, ktorá mi vytvorila zázemie potrebné na písanie tejto práce a pomohla mi vždy, keď som to potrebovala.

Institut mezinárodních studií Projekt bakalárskej práce Meno: Monika Pintérová E-mail: monica.pinterova@gmail.com Semester: 6. semester Akademický rok: 2014/2015 Názov práce: Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl na Slovensku Predpokladaný termín dokončení (semester, školní rok): ZS 2015/2016 Vedúci bakalárskeho semináru: doc. PhDr. Jiří Vykoukal, CSc. Vedúci práce (povinné): doc. PhDr. Jiří Vykoukal, CSc. Zdôvodnenie výberu témy práce (5 riadkov): V dnešnej dobre sa na Slovensku vyskytuje pomerne vysoká nezamestnanosť medzi absolventami vysokých škôl. Tento fenomén je zaujímavý predovšetkým z dôvodu, že počet absolventov vysokých škôl je každým rokom vyšší. Témou práce je preto skúmať, ako sa táto nezamestnanosť prejavuje v rámci jednotlivých regiónov, ale taktiež aj v rámci odborov. Predpokladaný cieľ (5 riadkov): Cieľom práce je zistiť, či sa nezamestnanosť absolvenstov vysokých škôl líši vrámci regiónov, alebo je nezamestnanosť medzi absolventami rozmiestnená rovnomerne po celej krajine. Výsledkom práce by malo byť aj zistenie, či sa nezamestnanosť absolvenstov prejavuje aj v istých oboroch, alebo je taktiež charakteristická pre všetky odbory. Základná charakteristika témy (10 riadkov): Nezamestnanosť sa týka takmer všetkých krajín sveta, takmer každého oboru. Nezamestnanosť na Slovensku je o to špecifickejšia, pretože sa týka vo veľkej miere mladých ľudí, ale nie len mladých ľudí vo všeobecnosti, ale absolventov vysokých škôl na Slovensku. V dnešnej dobe si už takmer nevieme predstaviť nastupujúceho zamestnanca bez vysokoškolského titulu. Súčasný mladý človek musí vedieť mnoho vecí, aby bol pre nového zamestnávateľa zaujímavý. Keďže sa doba mení, menia sa aj profesie, do ktorých sa obsadzuje mnoho ľudí. Takmer každý zamestnávateľ požaduje, aby bol nový mladý pracovník absolventom vysokej školy. Taktiež sa mnoho ľudí presúva z vidieka do mesta ale aj z mesta na vidiek, čo spôsobuje regionálne rozdiely. Práca sa teda zameriava na skúmanie nezamestnanosti absolventov vysokých škôl na Slovensku v rámci jednotlivých regiónov, ale taktiež aj z hľadiska rôznych odborov. Predpokladaná štruktúra práce (10 riadkov): Práca by mala byť rozdelená do niekoľkých kapitol. Prvá kapitola by mala vychádzať z teoretických znalostí v oblasti nezamestnanosti podporená

predovšetkým knižnnými publikáciami, a ďalej by mala byť charakterizovaná nezamestnanosť absolventov na Slovensku, popis nejakého trendu, ak taký existuje. Druhá kapitola by sa zamerala na charakteristiku nezamestnaosti absloventov na Slovensku v rámci jednotlivých regiónov, ďalej by bola analyzovaná nezamestnanosť absolvenstov vrámci odborov. Posledná kapitola by mala obsahovať porovnaniene nezamestnanosti absolvenstov vysokých škôl na Slovensku s nezamestnanosťou absolvenstov vysokých škôl v Českej republike. Základná literatúra (10 najdôležitejších titulov): ČAPLÁNOVÁ, Anetta a Marta MARTINCOVÁ. Inflácia, nezamestanosť a ľudský kapitál z makroekonomického pohľadu: teoretické a praktické problémy. Vyd. 1. Bratislava: Wolters Kluwer, 2014. KUCHAŘ PAVEL, Ladoslav Vaska, Regional aspects of unemployment in the Czech Republic and Slovakia, Ústí nad Labem : Jan Evangelista Purkyně University, 2013 HOLMAN, Robert. Ekonomie. 4. aktualiz. vyd. Praha: C. H. Beck, 2005, xxii, 709 s. ISBN 80-717-9891-6 JÍLEK, Jaroslav, MORAVOVÁ, Jiřina. Ekonomické a sociální indikátory: od statistik k poznatkům. Vyd. 1. Praha: Futura, 2007, 246 s. ISBN 978-80-86844-29-9 JÍROVÁ, Hana. Trh práce a politika zaměstnanosti. 1.vyd. Praha: VŠE, 1999, 95 s. ISBN 80-707-9635-9 PAVELKA, Tomáš. Makroekonomie: základní kurz. 2. vyd. Praha: Vysoká škola ekonomie a managementu, 2007, 277 s. ISBN 978 80 86730-21-9. RIEVAJOVÁ, Eva. Teória a politika zamestnanosti. Bratislava: Ekonóm, 2006. ISBN 80225-2263-5. http://slovak.statistics.sk/ http://www.employment.gov.sk/sk/ https://www.czso.cz/ Podpis študenta a dátum 5.3.215 Schválené Dátum Podpis Vedúci práce Vedúci bakalárskeho semináru Garant oboru

1 Obsah BIBLIOGRAFICKÝ ZÁZNAM... III PREHLÁSENIE... V POĎAKOVANIE... VI OBSAH... 1 ZOZNAM POUŽITÝCH SKRATIEK... 2 ÚVOD... 3 1. NEZAMESTNANOSŤ... 6 1.1 Nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti.... 6 1.2 Typy nezamestnanosti... 7 1.2.1 Frikčná nezamestnanosť... 7 1.2.2 Štrukturálna nezamestnanosť... 8 1.2.3 Cyklická nezamestnanosť... 8 1.2.4 Sezónna nezamestnanosť... 8 1.2.5 Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť... 9 1.2.6 Krátkodobá a dlhodobá nezamestnanosť... 10 1.2.7 Prirodzená nezamestnanosť... 11 1.3 Politika zamestnanosti... 11 1.4 Špecifické ukazovatele nezamestnanosti... 11 1.5 Metodika... 12 2. ANALÝZA NEZAMESTNANOSTI ABSOLVENTOV VYSOKÝCH ŠKÔL... 14 2.1 Charakteristika krajov... 14 2.1.1 Bratislavský kraj... 14 2.1.2 Trnavský kraj... 15 2.1.3 Trenčiansky kraj... 16 2.1.4 Nitriansky kraj... 16 2.1.5 Žilinský kraj... 17 2.1.6 Banskobystrický kraj... 17 2.1.7 Prešovský kraj... 17 2.1.8 Košický kraj... 18 2.2 Prehľad vysokých škôl... 18 2.3 Nezamestnanosť absolventov v krajoch... 20 2.4 Nezamestnanosť absolventov v odboroch... 25 3. VYHLIADKY. BUDÚCI VÝVOJ.... 29 ZÁVER... 31 SUMMARY... 35 POUŽITÁ LITERATÚRA... 37 ZOZNAM TABULIEK A GRAFOV... 43

2 Zoznam použitých skratiek a i. a iné a pod. a podobne EÚ Európska únia HDP hrubý domáci produkt RTVS Rozhlas a televízia Slovenska SAV Slovenská akadémia vied U. S. Steel United States Steel Corporation

3 Úvod Nezamestnanosť. Nežiaduci fenomén spoločnosti, nie len spoločnosti so slabou alebo slabšou ekonomickou základňou, ale aj vyspelých, hospodársky silných krajín. Môže mať viacero dôvodov počnúc hospodárskymi možnosťami krajiny, možnosťami spoločnosti, regiónu, či politické dôvody alebo aj rozdielmi vo vzdelanostnej úrovni. V značnej miere zamestnanosť ovplyvňuje hustota obyvateľstva, dopravná sieť cestná, železničná doprava, prístup k moru. Vo veľkej miere závisí zamestnanosť aj od politických záujmov krajiny. Migrácia pred vojnovými konfliktami, terorizmom, fanatizmom, hladom ako sme svedkami v poslednom období ako na jednej strane utečencov, tak i na strane krajín, kde hľadajú títo migranti svoje útočisko. Vyspelé západoeurópske krajiny čelia prílivu migrantov práve za prácou. V týchto krajinách sa rôzni cudzinci snažia nájsť si prácu a môže to spôsobiť jav, kedy práve domáce obyvateľstvo o prácu prichádza. Migranti sú totiž ochotní pracovať aj za minimálnu mzdu, alebo za mzdu oveľa nižšiu, než domáce obyvateľstvo. Zodpovedné úrady sa snažia takémuto prílivu migrantov zabrániť, aby si zachovali čo najmenšiu nezamestnanosť občanov vlastnej krajiny. Slovenská republika však patrí medzi tie krajiny, ktoré sa snažia posledných dvadsaťpäť rokov o prebudovanie ekonomiky z príkazovej na ekonomiku trhovú. S tým veľmi úzko súvisí aj úroveň školského systému. V dnešnej dobe sa na Slovensku vyskytuje pomerne vysoká nezamestnanosť medzi absolventami vysokých škôl. Tento fenomén je zaujímavý predovšetkým z dôvodu, že počet absolventov vysokých škôl je každým rokom vyšší. Témou práce je preto skúmať, ako sa táto nezamestnanosť prejavuje v rámci jednotlivých regiónov, ale taktiež aj v rámci odborov. Vo všeobecnosti panuje názor, že najväčšie ekonomické rozdiely sú medzi hlavným mestom a ostatnými časťami krajiny, ale taktiež, prakticky medzi Východom a Západom Slovenska. Napriek tomu, že vo východnej časti Slovenskej republiky sa nachádzajú Košice metropola Východu ktoré je druhé najväčšie mesto Slovenska, neznamená to automaticky nízku mieru nezamestnanosti. Košice ponúkajú veľké množstvo pracovných príležitostí, kde väčšinu ponúka hutnícka spoločnosť U. S. Steel. Podobné spoločnosti ako košický U. S. Steel sa nachádzajú aj v iných častiach

4 Slovenska. Faktom ale zostáva, že podniky už pracovné miesta obsadené majú a pre absolventov prakticky miesto neostáva. Netreba zabúdať ani na skutočnosť, že v Košiciach, resp. na východe krajiny, ale aj na západe krajiny, v Bratislave, je vysoká koncentrácia vysokých škôl a teda aj vysokoškolských absolventov. Tieto počty sú zjavné hlavne z dôvodu pomerne veľkej siete vysokých škôl práve v týchto mestách. Doba sa mení a menia sa aj profesie, do ktorých sa obsadzujú noví zamestnanci. V súčasnosti zamestnávatelia nezriedka vyžadujú určitý stupeň vzdelania na jednej strane a na strane druhej, nie sú tieto posty primerane ohodnotené. Uchádzač o zamestnanie musí vedieť mnoho vecí, aby bol pre nového zamestnávateľa zaujímavý. Mnoho ľudí sa tiež presúva aj z vidieka do mesta, ale aj z mesta na vidiek, čo spôsobuje regionálne rozdiely. Práca sa teda zameriava na skúmanie nezamestnanosti absolventov vysokých škôl na Slovensku v rámci jednotlivých regiónov. Cieľom práce je zistiť, či sa nezamestnanosť absolvenstov vysokých škôl líši vrámci regiónov, alebo je nezamestnanosť medzi absolventami rozmiestnená rovnomerne po celej krajine. Rovnako, poukázať aj na hlavné príčiny nezamestnanosti tejto špecifickej skupiny obyvateľstva. Výsledkom práce má byť ďalej zistenie, či sa nezamestnanosť absolvenstov prejavuje len istých oboroch, alebo je charakteristická pre všetky odbory, napríklad na základe odvetví, ktoré sú charakteristické pre jednotlivé oblasti: hutnícky, strojársky či automobilový priemysel a pod. Na základe jednotilivých zistených výsledkov je možné navrhnúť doporučenia, ktoré by mohli zlepšiť uplatnenie týchto osôb na trhu práce. Čiastkovými cieľmi je zistiť vplyv konkrétnch faktorov na nezamestnanosť v tomto segmente, ktoré boli zistené na základe analýzy. Metódou práce je analýza údajov z oficiálnych zdrojov, ako sú Štatistický úrad Slovenskej republiky, Ministrestvo školstva, vedy, kultúry a športu Slovenskej republiky, Ministrestvo práce, sociálnych vecí a rodiny a podobne. Práca je rozdelená do niekoľkých kapitol. Prvá kapitola vychádza z teoretických znalostí v oblasti nezamestnanosti podporená predovšetkým knižnými publikáciami. Definované sú kľúčové pojmy ako nezamestnanosť, spôsoby jej merania a rozčlenenie základných druhov nezamestnanosti, predovšetkým podľa príčin a dĺžky trvania. Ďalej sú uvedené dôsledky nezamestnanosti pre nezamestnaných. Záver teoretickej časti sa zaoberá politikou zamestnanosti a jej rozdelením a nástrojmi, ktorými je realizovaná. Druhá kapitola sa zameriava na charakteristiku nezamestnaosti absloventov na Slovensku v rámci jednotlivých regiónov a analýzou nezamestnanosti absolventov v odboroch. Táto kapitola predstavuje vývoj ukazovateľov nezamestnanosti vo

5 vybraných regiónoch a následne sa zaoberá súčasným stavom. Analyzuje získané dáta, napríklad počet nezamestnaných absolventov vysokých škôl uchádzajúcich sa o prácu v danom regióne. V neposlednom rade je naznačený budúci vývoj počtu nezamestnaných absolventov, vývoj počtu potenciálnych zamestnávateľov. Posledná kapitola obsahuje predpokladaný budúci vývoj nezamestnanosti absolventov vysokých škôl na Slovensku. V závere práce sú tiež uvedené doporučenia, ktoré by mohli zlepšiť vyhliadky pre budúcich absloventov a získať tak lepšie uplatnenie na trhu práce Slovenskej republiky. Teoretická časť práce vychádza predovšetkým z monografií, ako napríklad titul Ekonomie od profesora Holmana, ktorá sa zaoberá ekonómiou všeobecne, do ktorej patrí aj problém nezamestnanosti. Teoretické východisko sa ďalej opiera o titul Trh práce a politika zaměstnanosti od autorky Hany Jírovej. Tento titul sa zaoberá teóriou fungovania trhu práce, prácou ako výrobným faktorom, ponuku a dopytom po práci, nezamestnanosťou, mierou nezamestnanosti, politikou zamestnanosti napríklad aj v Európskej únií a pod. Ďalej v práci vychádzam aj z titulu s anglickým názvom - Regional aspects of unemployment in the Czech Republic and Slovakia - od autorov Ladislava Vasky a Pavla Kuchařa. Táto publikácia sa zaoberá predovšetkým analýzou jednotlivých zložiek trhu práce a nezamestnanosti. Autori sa zameriavajú na problémy vo vybraných oblastiach krajín Českej republiky a Slovenskej republiky. Praktická časť sa opiera predovšetkým o štatistické údaje z rôznych oficiálnych zdrojov ako napríklad Štatistický úrad Slovenskej republiky, stránky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky.

6 1. Nezamestnanosť Táto kapitola sa predstavuje základné pojmy súvisiace s nezamestnanosťou. Zameriava s na vysvetlenie kľúčových pojmov ako je nezamestnanosť, miera nezamestnanosti, dobrovoľná či nedobrovoľná nezamestnanosť, krátkodobá a dlhodobá nezamestnanosť, prirodzená miera nezamestnanosti a pod. 1.1 Nezamestnanosť. Miera nezamestnanosti. Podľa Holmana je dôležité najprv si definovať význam pojmu nezamestnaný. Človek, ktorý by mohol pracovať, ale z nejakého dôvodu sa rozhodol napríklad študovať, nie je nezamestnaným. Rovnako aj človek, ktorý je v produktívnom veku, ale stratil zamestnanie a rozhodol sa ísť napríklad do predčasného dôchodku, nie je nezamestnaným. Tieto typy ľudí sú len ekonomicky neaktívne. Podľa Holmana, nezamestnaným nazývame takého človeka, ktorý v danom období prácu nemá. Charakteristickým rysom pre nezamestnaného je práve hľadanie zamestnania. Na druhej strane však človeka, ktorý v danom období zamestnaný nie je a taktiež si prácu ani nehľadá, nenazývame nezamestnaným. 1 Podľa Jírovej, nezamestnanosť v ekonomike charakterizujeme ako jav, kedy si osoby, ktoré sú v produktívnom veku a schopné práce, nemôžu nájsť pracovné miesto. 2 To, či si človek prácu hľadá zisťujeme predovšetkým z údajov z jednotlivých úradov práce. Nezamestnaní, ktorí sa snažia prácu si nájsť, sa hlásia na úrade práce v danom regióne. Tieto čísla však neudávajú nezamestnanosť presne. Nezamestnaným môže byť aj človek, ktorý odchádza z jedného zamestnania, ale do ďalšieho nastupuje až nejakú dobu. V takom prípade je človek nezamestnaný len krátkodobo. 3 Pojem nezamestnanosť zahŕňa predovšetkým nezamestnanosť dlhodobú, preto v prípade, že v danom časovom okamihu zisťujeme nezamestnanosť, je reálna nezamestnanosť o nejaké percento vyššie než nezamestnanosť z jednotlivých údajov. 4 Nezamestnanosť sa meria ukazovateľom miery nezamestnanosti: 1 Robert Holman, Ekonomie, (Praha: C. H. Beck, 2011), 278. 2 Hana Jírová, Trh práce a politika zaměstnanosti, (Praha: Vysoká škola ekonomická, 1999), 18. 3 Holman, Ekonomie, 278-279.

7 u = U / (L + U) * 100, kde U je počet nezamestnaných a L je počet zamestnaných. Miera nezamestnanosti je teda u, ktorá je meraná v percentách (%). 5 V trhovej ekonomike nie je nezamestnanosť neobvyklým javom. V danom období existuje na trhu práce časť obyvateľstva, ktorá nepracuje, nemá zamestnanie, sú nezamestnaní. Nezamestnanosť je ale znakom narušenia rovnováhy na trhu, ktorá by mala nastať medzi ponukou a dopytom po práci. Nezamestnanosť však len jednotlivec nemôže ovplyvniť. Je makroekonomickým javom, a preto ju globálne môže ovplyvniť len vláda. Keďže nezamestnanosť má výrazné, sociálne či ekonomické dôsledky nie len pre jednotlivca, ale aj pre celú spoločnosť, má významné postavenie takmer v každom politickom programe jednotlivých vlád, či politických strán. 6 Nezamestnanosť je stav v ekonomike, kedy jeden z výrobných faktorov práca, nie je plne využívaný a spôsobuje tak nenahraditeľné straty nie len pre samotnú krajinu, ale aj pre spoločnosť. Krajina nevyužíva svoje zdroje efektívne, pretože poskytuje zdroje, ktoré získala predovšetkým z daní obyvateľstva ako podporu pre nezamestnaných. Stráca tak veľké množstvo finančných zdrojov, ktoré by mohli byť využívané efektívnejšie. 7 1.2 Typy nezamestnanosti Ekonómia rozlišuje 3 typy nezamestnanosti podľa príčin, ktoré ju spôsobujú. Je to nezamestnanosť frikčná, štrukturálna a cyklická. Ďalšie delenie je na dobrovoľnú a nedobrovoľnú nezamestnanosť. Posledným delením je delenie podľa dĺžky trvania na krátkodobú a dlhodobú nezamestnanosť. 1.2.1 Frikčná nezamestnanosť Frikčná nezamestnanosť vzniká z dôvodu časového nesúladu medzi opustením starého pracovného miesta a nástupom do nového zamestnania. Či už je to z dôvodu podpisu pracovnej zmluvy, ktorá začína platiť až po niekoľkých mesiacoch alebo je to 4 Ibid., 279 5 Ibid., 278. 6 Jírová, Trh práce, 17.

8 čas, ktorý nezamestnaný strávil hľadaním nového pracovného miesta. Takáto nezamestnanosť je väčšinou krátkodobá. Títo ľudia sú teda dočasne nezamestnaní. 8 Frikčná nezamestnanosť je ale úplne prirodzená a vzniká aj v priebehu jednotlivých štádií životného cyklu. 9 1.2.2 Štrukturálna nezamestnanosť Štrukturálna nezamestnanosť vzniká z dôvodu štrukturálnych zmien v ekonomike. To znamená, že pracovníci menia typ zamestnania napríklad preto, že sa dané odvetvie pomaly v ekonomike utlmuje či zaniká. V takomto prípade stráca zamestnanie takmer každý pracovník daného odvetvia. Musí si nájsť nové pracovné miesto, ktoré si častokrát vyžaduje aj absolvovanie rôznych rekvalifikačných kurzov. Problém štrukturálnej nezamestnanosti je, že prácu stráca v jednom okamihu mnoho ľudí, ktorí si začnú v danom časovom okamihu hľadať zamestnanie nové. 10 1.2.3 Cyklická nezamestnanosť Tretím typom nezamestnanosti je nezamestnanosť cyklická. Vzniká z dôvodu cyklického vývoja ekonomiky. V prípade, že hrubý domáci produkt krajiny rastie, ekonomika expanduje, vytvárajú sa nové pracovné miesta a nezamestnanosť sa znižuje. Platí to aj naopak, a teda v prípade, že hrubý domáci produkt krajiny klesá, ekonomike krajiny sa nedarí, ľudia strácajú svoje pracovné miesta a nezamestnanosť sa zvyšuje. Tomuto javu hovoríme Okunov zákon. 11 1.2.4 Sezónna nezamestnanosť Medzi ďalšie typy nezamestnanosti zahŕňame nezamestnanosť sezónnu. Vzniká v dôsledku kolísania dopytu po práci. Je charakteristická predovšetkým pre poľnohospodárstvo, stavebníctvo, turizmus a pod. 12 7 Pavel Kuchař, ed. a Ladislav Vaska, ed, Regional aspects of unemployment in the Czech Republic and Slovakia, (Ústí nad Labem: Jan Evangelista Purkyně University, 2013), 18. (vlastný preklad) 8 Holman, Ekonomie, 280 281. 9 Jírová, Trh práce, 19. 10 Holman, Ekonomie, 281 283. 11 Ibid., 283 284.

9 1.2.5 Dobrovoľná a nedobrovoľná nezamestnanosť Ďalšími typmi nezamestnanosti sú nezamestnanosť dobrovoľná a nedobrovoľná. Dobrovoľná nezamestnanosť vzniká napríklad v dôsledku rôznych očakávaní nezamestnaných o výške budúcej mzdy. Dobrovoľne nezamestnaným je človek, ktorý mal v predchádzajúcom zamestnaní určitú výšku platu, z rôznych dôvodov prácu stratil a predpokladá, že si v blízkej dobe nájde novú, rovnako dobre platenú prácu. V ekonomike však existujú voľné pracovné miesta, do ktorých nástup si vyžaduje určité predpoklady a pracovník tieto predpoklady spĺňa. Pre neho však nie je daná výška mzdy dostačujúca, preto sa rozhodne pracovné miesto odmietnuť. Naopak, nedobrovoľne nezamestnanými sú takí ľudia, ktorí si prácu hľadajú a sú ochotní pracovať pri danej mzdovej sadzbe, ale nespĺňajú kritériá na prijatie do zamestnania. Napríklad, pracovník nemá dostatočné skúsenosti v odbore, nemá dostatočnú kvalifikáciu, prax, či napríklad aj fakt, že daná práca je ponúkaná v inom regióne, než v ktorom daný človek býva. 13 Dobrovoľne nezamestnaný môže byť aj človek, ktorý sa rozhodol, že pracovať nechce. Takéto rozhodnutie môže mať niekoľko príčin, no cieľom práce nie je tieto príčiny analyzovať. Hlavným rozdielom medzi dobrovoľne a nedobrovoľne nezamestnaným je, že dobrovoľne nezamestnaný si prácu vyberá, kdežto nedobrovoľne nezamestnaný by bol ochotný pracovať aj za nižšiu mzdu a napriek tomu, prácu nenachádza. 14 Problém môže nastať aj vtedy, ak potenciálny zamestnanec nie je pre nového zamestnávateľa zaujímavý, napríklad aj z dôvodu vekovej kategórie, v ktorej sa nachádza. Nezamestnanosť má pre človeka aj negatívne dôsledky. Tie spôsobuje predovšetkým nedobrovoľná nezamestnanosť. Po určitej dobe, kedy si človek nemôže nájsť prácu, môže prepadnúť pocitom beznádeje a úzkosti. Nezamestnanosť teda spôsobuje ekonomické ale aj existenčné problémy. 15 Výskumy ukazujú, že nedobrovoľná nezamestnanosť je pre nezamestnaných ľudí traumatizujúca. 16 Nedobrovoľná nezamestnanosť však môže vznikať aj zo špecifického dôvodu a to uzákonenie minimálnej mzdy. V prípade, že pracujúci dostáva z dôvodu nízkej kvalifikácie nízku mzdu a štát uzákoní minimálnu mzdu na vyššiu než je daná mzda pracovníka, pracovník môže stratiť prácu. Firmy pri danej mzdovej sadzbe znižujú 12 Jírová, Trh práce, 20. 13 Holman, Ekonomie, 285 289. 14 Ibid., 289. 15 Ibid., 289. 16 Jírova, Trh práce, 18.

10 zamestnanosť a prepúšťajú. Niektorí pracovníci sa teda pri danej minimálnej mzde stávajú nedobrovoľne nezamestnaní, pretože ak by minimálna mzda nebola uzákonená, mali by ešte svoje pracovné miesto. 17 1.2.6 Krátkodobá a dlhodobá nezamestnanosť Ďalšími typmi nezamestnanosti sú nezamestnanosť krátkodobá a nezamestnanosť dlhodobá. Ako už bolo spomenuté vyššie, krátkodobá nezamestnanosť nastáva predovšetkým v prípade, kedy človek mení zamestnanie a prechádza z jedného pracovného miesta k druhému, stáva sa na pár dní, týždňov či mesiacov nezamestnaným. Takáto nezamestnanosť sa však meria veľmi ťažko (a skresľuje údaje o skutočnej nezamestnanosti). Ďalším, azda najzávažnejším typom nezamestnanosti je nezamestnanosť dlhodobá. Tá je spôsobená napríklad aj štedrými podporami v nezamestnanosti, kedy nezamestnaný dostáva určitý príjem no pri žiadnej vykonávanej pridanej hodnote. Ďalším dôvodom môže byť aj strata motivácie pri hľadaní nového pracovného miesta. 18 Dlhodobá nezamestnanosť môže mať pre človeka a jeho okolie častokrát vážne dôsledky. Môžu to byť rôzne existenčné problémy, sociálne problémy. Mnohokrát tak stráca dlhodobo nezamestnaný svoju kvalifikáciu, ale aj sebaúctu. 19 Nezamestnanosť teda vedie k zhoršovaniu fyzického ale aj psychického stavu, môže spôsobiť rôzne typy srdcových ochorení. 20 Spôsobuje stratu pracovných návykov nezamestnaných, ktorí by i pri prijatí do nového zamestnania, mali veľké problémy. Neustále odmietania od prípadných zamestnávateľov môžu viezť k alkoholizmu či kriminalite a pod. Nezamestnanosť, predovšetkým tá dlhodobá je v ekonomike nežiaducim javom a preto sa ju vláda (pretože ako jediná ju môže ovplyvniť) snaží znižovať, napríklad dotiahnutím zahraničných investorov, podporou malých a stredných podnikateľov a pod. 17 Holman, Ekonomie, 290 292. 18 Ibid., 292 294. 19 Ibid., 292. 20 Jírová, Trh práce, 17 18.

11 1.2.7 Prirodzená nezamestnanosť Nezamestnanosť sa ale nikdy nepohybuje na hodnote nula, pretože v prosperujúcej spoločnosti, ekonomike, sa vždy nachádzajú ľudia bez práce. Nezamestnanosť osciluje okolo prirodzenej miery nezamestnanosti. 21 Prirodzená mierna nezamestnanosti súvisí s plnou zamestnanosťou. Plná zamestnanosť nastáva vtedy, ak ekonomika pracuje na úrovni potenciálneho produktu, na hladine, kedy sú efektívne využívané zdroje krajiny. Táto zamestnanosť však neznamená, že v krajine neexistuje nezamestnanosť. V spoločnosti nastáva frikčná a cyklická nezamestnanosť. Prirodzená mierna nezamestnanosti teda nastáva, ak ekonomika pracuje na hladine potenciálneho produktu. Keďže je nezamestnanosť makroekonomickým javom, môže ju ovplyvňovať len vláda. Využíva na to aktívnu a pasívnu politiku zamestnanosti. 1.3 Politika zamestnanosti Pasívna politika zamestnanosti znamená, že vláda sa predovšetkým pomocou subvencií, snaží tlmiť dopady nezamestnanosti. Aktívna politika zamestnanosti naopak znamená, že sa vláda zameriava na podporu vytvárania nových pracovných miest, na zvýšenie flexibility na trhu práce. Táto politika môže mať formu rôznych školení, rekvalifikačných kurzov, ponúk absolventskej praxe, ale aj napríklad zlepšenia informovanosti nezamestnaných o ponuke voľných pracovným miest, zlepšenia sociálnej politiky a zefektívnenia dopravných spojení 22 (ktoré by prispeli k presunu obyvateľstva za prácou). 1.4 Špecifické ukazovatele nezamestnanosti Podľa Jírovej existuje sedem rôznych ukazovateľov špecifickej nezamestnanosti: miera dlhodobej nezamestnanosti, miera prepustených z práce, miera nezamestnaných dospelých miera nezamestnaných hľadajúcich si úplné zamestnanie, 21 Kuchař a Vaska, Regional aspects, 18. (vlastný preklad) 22 Tomáš Pavelka, Makroekonomie: základní kurz, (Praha: Vysoká škola ekonomie a managementu, 2007), 129.

12 bežná miera nezamestnanosti, miera zahŕňajúca ľudí pracujúcich z ekonomických dôvodov na skrátenú pracovnú dobu, miera zohľadňujúca rezignovaných pracovníkov. 23 1.5 Metodika Na základe teoretických znalostí sme si vysvetlili najdôležitejšie pojmy týkajúce sa nezamestnanosti, jej druhy, spôsoby merania a pod. Keďže sa v práci zameriavam na analýzu nezamestnanosti absolventov vysokých škôl na Slovensku, ako už bolo spomenuté vyššie, táto analýza vychádza zo štatistických údajov poskytovaných štatistickým úradom Slovenskej republiky. Na základe rôznych kritérií je možné hľadať potrebné údaje priamo na oficiálnych stránkach Štatistického úradu. Údaje o nezamestnanosti, ktoré poskytuje Štatistický úrad Slovenskej republiky, sú zisťované podľa výberového zisťovania pracovných síl. Tento spôsob je uskutočňovaný na vzorke 10 250 bytov v krajine, ktoré reprezentujú menej než 1 % obyvateľstva. Na tejto vzorke sa sledujú všetky údaje o osobe žijúcej v danej domácnosti. Vzorka zahŕňa približne 23 tisíc osôb starších ako 15 rokov. Daný byt je vo výberovom zisťovaní sledovaný po dobu piatich po sebe nasledujúcich sledovaných období (štvrťrokov). Do výberového zisťovania nie je zahrnuté obyvateľstvo vo výkone trestu (nachádzajúce sa vo väzniciach), či iné obyvateľstvo nachádzajúce sa v kláštoroch a pod. Tieto údaje sa získavajú štvrťročne vrámci celého územia krajiny. Ročné štatistické údaje sa potom udávajú ako priemer za sledované obdobia. 24 23 Jírová, Trh práce, 18 19. 24 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Nezamestnanosť - referenčné metaúdaje, 5. 1. 2015 [cit. 14. 11. 2015], dostupné z: http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/special/bmmf/base.page/8bb82a1d-88c4-46c0-b72b- 72fd307c878c/!ut/p/b1/lZPbkqo4FIafpR_AJkAgcMlZ5Ew4CDcUqI1GQFAU5em37XTV1ExX7z2Tu1X 1r- T_v7VC5dSayrvydqjL8XDqyuazzvkisX1BlmkJeE7EAMkToSoAgxVsRKXUmmzAXb04taqpIZjl0lOD Yd1dnVxyHQ2Y0dGbHH7XVGIQbItCBSidu61B1nQMjZTDU91g9XQ07NI6rkU_HxB7ypeG6htH6K VTvtdPTmyi4-TISqNtchScyC78UK-P6AMcoqlZzCy4GJEX9xVJ-HbqPviHxzCyk4f0yp4e4bIniHAD0cCr4wBMv_KCBhFBabshAF0fAY46Kv_b4Fss8BcWdhdKjoDAf3fhVDWkJkAyDYBgdMaRmHYsCyQGL_7_vfBH-cUf6S_M7BS_A7RP8y- Z3BS6Bjn5FEaChq6OnP2SuMgG2eAQb_B8HzhuwpQD_GjHkqotYAFpg8enMziGZQ8chMY1tc6JjQEeznbiRNmGxpCPtvvp07qrB7KqbCZPsjt3I3yZhLEtKmerLFbWi8kPVvkb9h28CwhAjkYcEBnEipxIJfZmQOrFnD73ulp0tZPRXU5KLTCt_cVuzJwOSvSrUWx0e7L6LbxcV3B0WRqTaGbHnnFeRdKC7jbb6zM6e9SfzexXWm1khkQq3zRj4koydCoL ypfmzjt0vmpgkbg9atjfmye9dr9i9ghy0gewcys6zt2q8nuos1y6t3j3xrrmf8rqv3nnyak5s5p7e4l 40_rEMFvGFFo4rP5RBQ6oEonrFahGm2O8quQ7YWIDGLj5e7S2R_JAqL3eoLoxTlRD79EyOAPIfgE6VIs6JAQyohGXxh1LTQvyzWhxWW

13 Na sledovanej vzorke sa zisťujú údaje o veku pohlaví, vzdelaní, ale aj postavení v poslednom zamestnaní či trvanie nezamestnanosti, dôvody ukončenia posledného zamestnania. 25 Za nezamestnanú osobu je vo výberovom zisťovaní považovaná osoba, ktorá: je vo veku 15 74 rokov, v sledovanom týždni nemala žiadnu platenú prácu, v posledných 4 týždňoch aktívne prácu hľadala, alebo si prácu našla a nástup do zamestnania nepresahuje dobu troch mesiacov, je schopná nastúpiť do zamestnania najneskôr do 14 dní. 26 Nezamestnaní môžu, ale nemusia byť evidovaní na úradoch práce ako uchádzači o zamestnanie. Osoba, ktorá si aktívne prácu hľadá, zúčastňuje sa pohovorov, môže využívať úrady práce, súkromných sprostredkovateľov práce, rôzne typy inzercie, ale aj využívať známych či príbuzných, priamo osloviť zamestnávateľov a pod., dokonca môže uskutočňovať kroky, ktoré by viedli k zahájeniu jej vlastnej podnikateľskej činnosti. 27 D2Crz09KbDEoGWNrSTWRvajhTW0MrWHT3NB47Hp41pmS5tujfmQzZsXL7KF1dKtxmcDk9RyD3 cplw0ihq3eyb3fib26folpkbmxa7vfn9pq185iulckc3db3qhj0lxrdhkbqtu4lzmhs4u4khhnvh67fkoosudxgaohscvm3bcvzptowt0fdk dbz_sxxsa3xlarz2lyt-tzvmfrwy8wbers8pzg9e3nsiybd7vqoav2fbqt1 26Oi/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/. 25 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Nezamestnanosť - metodika, 3. 3. 2014 [cit. 14. 11. 2015], dostupné z: http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/special/bmmf/summary.of.methodology/bf26a714-9d1d- 453e-a6f0-8e3d2ab6db8c/!ut/p/b1/lZLbcqM4EIafJQ9AkEAguBRnjMCcY7hxYexgY4NJwIB5- vfku7u1k8rmru5u9bxu_9fn5uygzdtipfxfclq2xexnpre3kfulryeern2ya2qti00cjr8gkh1hn3 UJZv3qVrquhQBqt8o8BRetMffVjUbXWl1Mse6A1KywJs35bcwX3gqErj9cnEbpM-- m1lrvrfkybo4wyet7w-mey7jq0ilo7foqzgncw5nmofavasztbelusz2x6puwi3cycou5wf6lw7b7jtj_m7br5hhtnai78ht0yne9ggbvjkefgqmsp1prscpgr AVNwyQ63PAxZ_1_wIK5YG9ciLPUg0OPST8p3rVJBbCFACJmgKwiZWEcsDzgPD_9_8vwF9nlH8gf -rga_itot-a_orgazainymymlutxbvajlvoiqjiavp8c_b4ixsa- NuYicjG7AagbVTfO3s5L2G9hK5bJzCi9gQTAOOFpl6sT5FcwFifVz8797Rg8bRyiupsjrzY36dhohC1eD GsFbti89OueZ7K5hk8SxggAWIByBzmZUFmU1q-Ya23J- 2x1zumrdwMtnld6IHtHHvadEXgCU5sOMy21GcrHks_qnZosLlKV-Glw-vt- yekddocsydzu5l0sx3rnv6pmykitdx2qyotbzlvp4ittagn8-sw2zlbmus- LzW_bo731Hg7h_U9S7gNHPWxqqfWbYBltFd_b8ZDfsO48k_xVKusZ12bw6fG79bB5L9oBLPjLiv60 ATALnXdZAkfGmE8pJ6n9wugqe0laI7O0z0CzT3ydp8aiYdPkfmrRowlWUAPixhjJPKQTesMzWXvTh ojx6vzbqh2c3apypaoijklb7oid6uenpuriovvqyn_aix7uvxazstvianq6cbelff1xugc4b05dcflgpgj DQdnMq9QbtXdGgsbiJv1SYOX5NDrUNvn2ChaLeubMeS5KykW10hQH2bhpjhbwtuLj- R2dLtQ8udZ7eshsKrVimuzgbHHcTP6xcQxl1rvb7AO57gemAOMMenH1hmw8Z6FaLlfRVkU45jxmZk 5znTK2a4ZHcehYqiHEpT447tQPf0AHDmCuQ!!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh/. 26 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Nezamestnanosť - referenčné metaúdaje. 27 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Práca, 3. 4. 2014 [cit. 14. 11. 2015], dostupné z: http://slovak.statistics.sk/wps/portal/ext/themes/demography/labour/metadata/!ut/p/b1/hzdbkqiwaes_z T7AIUC4PSLBEE2Qu8ALBdFFUC6OjChfvzNb-zq7_dZVp7qrW8iFVMj78tHU5dQMfXn99rla- BrR12vRBECyECBrFviQeRJgmnAQUidb1mggs20eivFdCc9s5yLpONyv00_LSkNsiFsNsD71crDjcsX8DpVhwWFAT9WWJ5xS1yO9GqxhxKn5_3ucnG9LlIx Wrauxz-OOTYJ07max9KKJjlUGJOvVVOFamNgZdzQh0GNgO6WXlIPOj-InxpEEn4N-

14 Údaje, ktoré Štatistický úrad Slovenskej a zverejňuje, sú ošetrené zákonom o štátnej štatistike. 28 republiky zisťuje, spracúva 2. Analýza nezamestnanosti absolventov vysokých škôl V kapitole je analyzovaná nezamestnanosť absolventov v rámci jednotlivých regiónov Slovenskej republiky. Pri analýze nezamestnanosti absolventov v rámci regiónov som si za jednotlivé regióny zvolila jednotlivé kraje Slovenskej republiky, pojmy kraj a región sú chápané ako synonymá. 2.1 Charakteristika krajov Slovenská republika má približne 5,5 miliónov obyvateľov a rozlohu niečo viac než 49 tis. km 2. Je rozdelená do ôsmich krajov, zo západu na východ: Bratislavský kraj, Trnavský kraj, Trenčiansky kraj, Nitriansky kraj, Žilinský kraj, Banskobystrický kraj, Prešovský kraj a Košický kraj. Keďže sa práca zameriava na analýzu nezamestnanosti jednotlivých krajov, je dôležité načrtnúť charakteristiky jednotlivých regiónov. 2.1.1 Bratislavský kraj Bratislavský kraj sa nachádza v západnej časti Slovenskej republiky. Jeho rozloha je 2052,6 km 2, čo tvorí približne 4 % územia krajiny. Je tak rozlohou najmenším krajom v republike. Počet obyvateľov bol (k r. 2010) 628 686, hustota osídlenia: 303,3 obyvateľ/km 2. 29 Sídlom kraja je Bratislava, ktorá je zároveň hlavným mestom Slovenska. Z historického hľadiska je jeho poloha veľmi dobrá, pretože kraj, aj 3jm7GTBDE2B5HMYf3B-1LZoSmBhU2k1Y- i_vx2nzl5ggh9kgv9_kp9blgw6ukma6bqrgjhohbi- LANT_gv8oyL7ArQfS2JViIQUwCJsXyNZLkvQLgFjbSyGlMxiDMRooYkb2XNolGJkP7ffsS7yFxfxO WyzZhG3jEJ4rVplYeNsxW2Qt5U3fvMu3fwrmsAKqKmAEPSZEMxhITym4buZEY2CqpVX7NM7PO2tH2y O99pN5a-qyizW5VcPvpRA_uhXUFJyLVtiVeR21ffJwCcwVPZ77L2Pg0xycJaWXXVoZhiNRinBLDXENc3ye1Jy YlYj4UkOhsXJnGa2nlfXd-JZvbJWhfWSyl4sN- 1O3csw44m37wjjia8k9Nq70mmltLcJ2hOwlj96BqoIu6XL_9BjLtCd4!/dl4/d5/L2dBISEvZ0FBIS9nQSEh. 28 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Nezamestnanosť - referenčné metaúdaje. 29 Bratislavský samosprávny kraj, Informácie o kraji, [cit. 19. 12. 2015], dostupné z: http://www.regionbsk.sk/clanok/informacie-o-kraji-126328.aspx?q=y2hudw09mg%3d%3d.

15 mesto, vznikli na križovatke obchodných ciest (smerom zo severu na juh). Kraj má veľmi dobre rozvinutú dopravnú sieť. V súčasnosti plní funkciu aj medzinárodnej križovatky, hlavne v cestnej, železničnej doprave, jeho význam postupne vzrastá aj v leteckej a vodnej doprave. Bratislavský kraj je ekonomicky najvýkonnejším regiónom v krajine a podieľa sa na tvorbe HDP približne 26 percentami. Podľa prepočtov HDP na 1 obyvateľa v parite kúpnej sily Bratislavský kraj prekračuje priemer EÚ 25 o 15,9 %. Z hospodárskeho hľadiska sú v kraji zastúpené predovšetkým odvetvia premyslenej výroby. Medzi najdôležitejšie patria strojárstvo, chemický, automobilový, elektrotechnický priemysel a potravinársky priemysel. V neposlednom rade stúpajú v kraji na význame aj odvetvia obchodu a služieb, bankovníctvo a poisťovníctvo. Podľa štatistických údajov kraj vykazuje nízku mieru nezamestnanosti spomedzi regiónov krajiny. 30 2.1.2 Trnavský kraj Svojou rozlohou 4 148 km 2 činí približne 8,5 % z rozlohy krajiny. Trnavský kraj je teda o niečo väčší než Bratislavský a radí sa na predposledné miesto vrámci rozlohy krajov. Celkový počet obyvateľov kraja (k 31. 12. 2012) činí 556 577. Hustota obyvateľstva kraja je 134,2 obyvateľov na km² a tým sa región zaraďuje na 2. miesto za Bratislavským krajom. 31 Kraj má taktiež dobre rozvinutú sieť cestnej a železničnej dopravy. 32 V oblasti hospodárstva sa do kraja sústreďuje predovšetkým automobilový, elektrotechnický a energetický premyslel. Okrem toho je v kraji výrazná rôznorodosť výrobných spoločností, patriacich do odvetvia napríklad sklárskeho priemyslu, výroby plastov, chémie, farmaceutiky, zdravotnej techniky, strojárstva, ale aj drevospracujúceho priemyslu, potravinárstva a pod. Charakteristické je, že takmer v každom okrese kraja sa nachádza aspoň jeden výrobný podnik, ktorý má celoslovenský či nadnárodný význam. Dôležitým rysom kraja, je že vrámci svojej činnosti sa snaží o rozvoj podnikateľskej činnosti, s tým súvisiaci aj trvalý rozvoj regiónu. Využíva na to aj financovanie z fondov Európskej únie. Ďalším dôležitým 30 Ibid. 31 Trnavský samosprávny kraj, Demografia, 22. 12. 2015 [cit. 23. 12. 2015], dostupné z: https://www.trnava-vuc.sk/sk/nas-kraj/demografia. 32 Trnavský samosprávny kraj, Doprava, 22. 12. 2015 [cit. 23. 12. 2015], dostupné z: https://www.trnavavuc.sk/sk/doprava.

16 rysom kraja je, že sa vrámci svojich možností a pôsobenia, usiluje o prepojenie vzdelávacích inštitúcii s regionálnou a miestnou samosprávou, ale aj s neziskovými organizáciami, a snaží sa tak o prepojenie praktických skúsenosti so vzdelávaním a vedou a technikou. Vrámci možností pôsobnosti kraja, sa usiluje zúčastňovať sa na projektoch zameraných na podporu inovácii a budúceho rozvoja napríklad v podnikateľskej oblasti, ale aj vedy a výskumu. 33 Sídlom kraja je mesto Trnava 2.1.3 Trenčiansky kraj Kraj je prevažne členitý a rozprestiera sa v údolí dvoch riek Váhu a Nitry. Región je dôležitou priemyselnou oblasťou krajiny. Rozloha kraja je 4 502 km 2, počet obyvateľov je 599 847 a hustota zaľudnenia obyvateľstva kraja je 133,2 obyvateľa na km 2. Regiónom prechádzajú významné dopravné cesty, predovšetkým cestné spojenia zo severu na juh a najfrekventovanejšia železničná trať z juhu na sever do krajín susediacich so Slovenskou republikou (napríklad Poľsko či Česká republika a i.). 34 Sídlom kraja je mesto Trenčín. Pre kraj je charakteristický turizmus, predovšetkým kúpeľný turizmus v mestách ako Trenčianske Teplice, Bojnice, Turčianske Teplice a pod., ďalej taktiež poznávací turizmus, ako napríklad hrady a zámky v Bojniciach či v Trenčíne. No asi najvýznamnejším pre priemysel je mesto Púchov a gumárenský priemysel. 2.1.4 Nitriansky kraj Nitriansky kraj má rozlohu 6 343 km², čo je 12,9% z rozlohy krajiny. V mestách žije takmer polovica obyvateľov regiónu. Nitriansky kraj patril už v minulosti k významným regiónom Slovenska. V súčasnosti jeho význam opäť začína pomaly stúpať (v priemyselnej oblasti). Ďalej kraj patrí medzi najproduktívnejšie regióny v odvetví poľnohospodárstva. Poľnohospodárstvo je sústredené v oblasti Podunajskej nížiny a Žitného ostrova (najväčší riečny ostrov Európy s významnou zásobárňou podzemných vôd). Regiónom pretekajú najvýznamnejšie rieky krajiny Váh a Dunaj, Nitra, Hron, Ipeľ, Žitava. 35 Krajským mestom je mesto Nitra. 33 Trnavský samosprávny kraj, Vzdelávanie, veda a klastre, 22. 12. 2015 [cit. 23. 12. 2015], dostupné z: https://www.trnava-vuc.sk/sk/vzdelavanie-veda-klastre. 34 Trenčiansky samosprávny kraj, Trenčiansky samosprávny kraj,[cit. 19. 12. 2015], dostupné z: http://www.tsk.sk/trenciansky-samospravny-kraj.html?page_id=116. 35 Nitriansky samosprávny kraj, Informácie o kraji, 16. 2. 2015 [cit. 19. 12. 2015], dostupné z: https://www.unsk.sk/zobraz/sekciu/informacie-o-kraji.

17 2.1.5 Žilinský kraj Žilinský samosprávny kraj sa nachádza v severozápadnej časti Slovenska a s rozlohou 6 809 km 2 je tretím najväčším krajom Slovenskej republiky. Počet obyvateľov kraja je 690 449 (na základe údajov z roku 2014). Hustota osídlenia kraja je 101,4 obyvateľov na km 2. Sídlom kraja je mesto Žilina. 36 2.1.6 Banskobystrický kraj Banskobystrický kraj leží v južnej časti stredného Slovenska obkolesený desiatkami chránených oblastí. Jeho územie je prevažne hornatého charakteru. Kraj sa rozprestiera na rozlohe 9 455 km 2 a je najrozľahlejším krajom Slovenska. V porovnaní s ostatnými krajmi má 662 121 obyvateľov a hustota zaľudnenia na 1 km 2 predstavuje necelých 70 obyvateľov, čo je najmenej zo všetkých krajov. V mestách žije 55 % obyvateľstva. Banskobystrický kraj sa zameriava na rozvoj oblastí predovšetkým prostredníctvom pomoci z Európskej únie. Snaží sa o budovanie priemyselných parkov, o rozvoj infraštruktúry a teda o rozvoj dopravného spojenia v rámci kraja, ale aj v rámci spojení ostatnými krajmi. Snaží sa tak zatraktívniť svoje prostredie pre prípadných budúcich investorov a o zlepšenie kvality života obyvateľov kraja. 37 V minulosti sa tu rozvíjalo aj remeslo, dnes však v tejto oblasti môžeme nájsť mnoho bývalých remeselných dielní len ako historických pamiatok, než skutočne fungujúcu zložku ekonomiky. 38 Sídlom kraja je mesto Banská Bystrica. 2.1.7 Prešovský kraj Prešovský kraj sa nachádza na severovýchode územia krajiny. Podľa oficiálnych údajov je kraj spomedzi ostatných krajov Slovenska najľudnatejší. Jeho rozloha je 8 974 km 2, čo tvorí viac než 18 % územia krajiny a je druhým najväčším krajom Slovenska. Počet obyvateľov je 818 916 (približne 15 % obyvateľstva krajiny) a hustota osídlenia 36 Žilinský samosprávny kraj, Základné informácie, [cit. 19. 12. 2015] dostupné z: http://www.regionzilina.sk/sk/prave-menu/zilinsky-kraj/zakladne-informacie/. 37 Banskobystrický samosprávny kraj, Zoznámte sa s krajom, [cit. 20. 12. 2015], dostupné z: https://www.vucbb.sk/turista/zozn%c3%a1mtesaskrajom.aspx. 38 Banskobystrický samosprávny kraj, Fakty o kraji, [cit. 20. 12. 2015], dostupné z: https://www.vucbb.sk/turista/zozn%c3%a1mtesaskrajom/faktyokraji.aspx.

18 je 91 obyvateľov/km 2. Hustota zaľudnenia obyvateľstva je tak druhá najnižšia v krajine. Takmer polovica obyvateľstva žije v mestách. V dopravnej sfére má Prešovský kraj pomerne dobre rozvinutú dopravnú sieť, prechádzajú ním dôležité cestné, ale aj železničné dopravné spojenia, spájajúce krajinu s okolitými štátmi. Sídlom kraja je mesto Prešov (tretie najväčšie mesto Slovenska). Podľa oficiálnych údajov sa v kraji ekonomická situácia zlepšuje, postupne rastie regionálny hrubý domáci produkt. Najvýznamnejším odvetvím hospodárstva v kraji je oblasť služieb a to obchodná činnosť, ktorá sa podieľa na takmer 45 % tržieb. Tomuto sektoru sa venuje mnoho podnikateľských subjektov. Medzi ďalšie významné odvetvia patria stavebníctvo (predovšetkým produkcia), drevospracujúci, chemický, strojársky priemysel, textilný a odevný priemysel a potravinársky priemysel. 39 2.1.8 Košický kraj Košický kraj má rozlohu 6 753 km 2, čo tvorí takmer 14 % územia Slovenska. Žije tu približne 767 256 obyvateľov, pričom takmer 58 % obyvateľstva žije v mestách. Z toho 350 500 je ekonomicky aktívnych ľudí, čo tvorí takmer 46 % obyvateľstva. 40 Hustota zaľudnenia obyvateľstva je 117 obyvateľov na km 2. 41 Územie kraja je členitejšie. Západ územia je prevažne hornatý, pre východ územia je charakteristickejšia nížina. V roku 2013 bolo mesto Košice zvolené za Európske hlavné mesto kultúry. Vďaka tomuto oceneniu sa v kraji a v meste zrealizovalo mnoho projektov, ktoré mali prispieť k zatraktívneniu kraja, ako napríklad rekonštrukcie historických budov a pod. 2.2 Prehľad vysokých škôl Práca sa zaoberá nezamestnanosťou absolventov vysokých škôl, preto uvádzam prehľad vysokých škôl v Slovenskej republike. Podľa údajov Ministerstva školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky sa k roku 2009 nachádzalo na území 39 Prešovský samosprávny kraj, Základné informácie, 7. 9. 2015 [cit. 20. 12. 2015], dostupné z: http://www.po-kraj.sk/sk/fakty/zakladne-informacie/. 40 Cassovia.sk, Košický samosprávny kraj,[cit. 20. 12. 2015], dostupné z: http://www.cassovia.sk/vuc/index.php. 41 Košický samosprávny kraj, Iné, 19. 2. 2013 [cit. 20. 12. 2015], dostupné z: http://web.vucke.sk/sk/fakty-kraji/ine/.

19 krajiny 32 vysokých škôl (spolu: verejné vysoké školy, súkromné vysoké školy a štátne vysoké školy). 42 Verejných vysokých škôl bolo 20, z toho v: bratislavskom kraji (5): o Univerzita Komenského (v Bratislave) o Slovenská technická univerzita (v Bratislave) o Ekonomická univerzita (v Bratislave) o Vysoká škola múzických umení (v Bratislave) o Vysoká škola výtvarných umení (v Bratislave) trnavskom kraji (2): o Trnavská univerzita (v Trnave) o Univerzita sv. Cyrila a Metoda (v Trnave) trenčianskom kraji o Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka (v Trenčíne) nitrianskom kraji (3): o Slovenská poľnohospodárska univerzita (v Nitre) o Univerzita Konštantína Filozofa (v Nitre) o Univerzita J. Selyeho (v Komárne) žilinskom kraji (2): o Žilinská univerzita (v Žiline) o Katolícka univerzita (v Ružomberku) banskobystrickom kraji (3): o Univerzita Mateja Bela (v Banskej Bystrici) o Technická univerzita (vo Zvolene) o Akadémia umení (v Banskej Bystrici) prešovskom kraji (1): o Prešovská univerzita (v Prešove) košickom kraji (3): o Univerzita Pavla Jozefa Šafárika (v Košiciach) o Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie (v Košiciach) 42 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, Prehľad nezamestnanosti absolventov podľa vysokých škôl a študijných odborov, [cit. 21.12. 2015], dostupné z: https://www.minedu.sk/prehlad-nezamestnanosti-absolventov-podla-vysokych-skol-a-studijnychodborov/.

20 o Technická univerzita (v Košiciach) Súkromných vysokých škôl bolo 9, z toho v: bratislavskom kraji (4): o Bratislavská medzinárodná škola liberálnych štúdií (v Bratislave) o Bratislavská vysoká škola práva (Bratislave) o Vysoká škola ekonómie a manažmentu verejnej správy (v Bratislave) o Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety (v Bratislave) trnavskom kraji (2): o Vysoká škola (v Sládkovičove) o Stredoeurópska vysoká škola (v Skalici) trenčianskom kraji (1): o Vysoká škola manažmentu (v Trenčíne) prešovskom kraji (1): o Vysoká škola medzinárodného podnikania (v Prešove) košickom kraji (1): o Vysoká škola bezpečnostného manažérstva (v Košiciach) Štátnych vysokých škôl bolo 3, z toho: - v bratislavskom kraji (2): Slovenská zdravotnícka univerzita (v Bratislave) Akadémia policajného zboru (v Bratislave) - v žilinskom kraji (1): Akadémia síl generála Milana Rastislava Štefánika (v Liptovskom Mikuláši) 2.3 Nezamestnanosť absolventov v krajoch Okrem vyššie uvedených informácii sú k analýze nezamestnanosti absolventov potrebné štatistické údaje o nezamestnanosti. Zvolené časové ohraničenie analyzovaných dát, ktoré som si vybrala, závisí od údajov poskytovaných Štatistickým

21 úradom. Niektoré údaje poskytované Úradom, nemajú rovnaké časové ohraničenie, preto som sa rozhodla, využívať dáta, ktorých kritéria poskytujú rovnaký časový rámec. Časovým rámcom analyzovaných rokov sú preto roky 2001 2014. V práci sú uvedené určité zložky nezamestnanosti. Tabuľky a grafy zobrazujú informácie o celkovom počte nezamestnaných v rámci kraja, ďalej údaje o nezamestnaných podľa vzdelania a informácie o uchádzačoch (absolventoch) o zamestnanie v rámci kraja. Prvá tabuľka zobrazuje údaje o celkovej miere evidovanej nezamestnanosti v krajine v sledovanom období. Číselné vyjadrenie nezamestnanosti je uvedené v percentách. Doplnené je aj grafické zobrazenie. 43 Tabuľka č.1: Percentuálne vyjadrenie celkovej miery nezamestnanosti (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie) V tabuľke je zobrazená nezamestnanosť v krajine v sledovanom období podľa jednotlivých krajov na základe oficiálnych údajov Štatistického úradu. Doplnený je priemer za jednotlivé roky. Pre prehľadnejšie zobrazenie je tabuľka doplnená grafom: 43 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Mira evidovanej nezamestnanosti, 15. 12. 2015 [cit. 22. 12. 2015], dostupné z: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgibin/cognos.cgi?b_action=cognosviewer&ui.action=run&ui.object=storeid%28%22i363486aabc424b9 D9BE5972D8A5DF60F%22%29&ui.name=Miera%20evidovanej%20nezamestnanosti%20[pr3108rr]&r un.outputformat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backurl=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets %2fcommon%2fclose.html#.

22 Graf č.1: Miera evidovanej nezamestnanosti v percentách (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie) Z grafu možno pozorovať, že miera nezamestnanosti v krajine sa v jednotlivých rokoch menila. Podľa priemeru sa od počiatku sledovaného obdobia roku 2001 (18,5 %) miera nezamestnanosti postupne znižovala. Na základe priemeru dosiahla najnižšieho bodu v roku 2007 (7,8 %), teda v roku pred počiatkom ekonomickej krízy, mierne stúpla roku 2008 (8,1 %). V nepriaznivom období (ekonomickej krízy) miera nezamestnanosti stúpala a najvyššieho bodu dosiahla v roku 2012 (14,4 %). Od tohto roku sa miera nezamestnanosti opäť postupne znižuje. Z grafu (tabuľky) tiež môžeme pozorovať úroveň miery nezamestnanosti podľa jednotlivých krajov. Možno konštatovať, že miera nezamestnanosti od západu na východ stúpa. V každom sledovanom období bola miera nezamestnanosti najnižšia v Bratislavskom kraji (2 6 %). V ostatných krajoch sa postupne zvyšovala a v zásade bola najvyššia v sledovaných rokoch v troch krajoch Banskobystrickom, Prešovskom a Košickom kraji (12-26 %). Je možno si povšimnúť, že v sledovanom období rokov 2001 2008 bola v Košickom kraji nezamestnanosť vyššia než v kraji Prešovskom. Od roku 2009 až do konca sledovaného obdobia, rok 2014, mala nezamestnanosť opačný trend. V Prešovskom kraji bola nezamestnanosť vždy o niečo vyššia než v Košickom kraji. Najvyššia nezamestnanosť bola vždy v Banskobystrickom kraji. Výnimkou je rok 2001.

23 Keďže sa práca zameriava na nezamestnanosť absolventov vysokých škôl, je ďalej konkrétne analyzovaná nezamestnanosť absolventov. Opäť je doplnená prehľadnou tabuľkou a grafom. Hodnoty sú uvedené v tisícoch. 44 Tabuľka č.2: Nezamestnaní podľa vzdelania kraje (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie) Tabuľka zobrazuje údaje o nezamestnaných podľa vysokoškolského vzdelania 1.-3. stupňa v tisícoch (v rokoch 2001-2014) na Slovensku. Graficky teda: spracovanie) Graf č.2: Nezamestnaní podľa vzdelania kraje (Zdroj: Štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné Z tabuľky a grafu možno pozorovať, že počet nezamestnaných podľa vzdelania má o niečo rozdielny priebeh než celková miera evidovanej nezamestnanosti. V každom zo sledovaných období bola nezamestnanosť najnižšia v Trnavskom kraji, výnimkou je len rok 2011. O niečo vyššia, či porovnateľná nezamestnanosť oproti Trnavskému kraju, 44 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Nezamestnaní podľa vzdelania, 15. 12. 2015 [cit. 22. 12. 2015], dostupné z: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgibin/cognos.cgi?b_action=cognosviewer&ui.action=run&ui.object=storeid%28%22i5df593097f1740f D9D7D322C1E27CA8F%22%29&ui.name=Nezamestnan%C3%AD%20pod%C4%BEa%20vzdelania%

24 bola v sledovanom období v kraji Trenčianskom. V porovnaní s celkovou mierou evidovanej nezamestnanosti, bola v Bratislavskom kraji prakticky štvrtá najnižšia nezamestnanosť podľa vzdelania. Najvyššia nezamestnanosť bola v sledovanom období taktiež v Prešovskom a Košickom kraji. Posledná tabuľka a graf zobrazujú informácie o počte nezamestnaných absolventov v jednotlivých krajoch. 45 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 Bratislavský kraj 1 491 1 992 1 163 1 160 917 716 568 701 1 500 1 562 1 567 1 429 1 641 1 531 Trnavský kraj 2 438 3 255 2 376 2 031 1 890 1 289 1 063 1 292 2 813 2 910 2 576 2 553 2 437 2 310 Trenčiansky kraj 2 387 3 488 2 671 2 310 2 036 1 504 1 210 1 520 3 334 3 361 3 171 3 576 3 021 2 771 Nitriansky kraj 3 298 5 674 4 396 3 480 2 718 1 967 1 514 2 038 3 606 3 716 3 864 4 087 3 442 3 021 Žilinský kraj 3 236 5 012 3 534 3 159 2 763 1 907 1 500 2 069 4 318 4 523 4 668 4 127 4 396 3 934 Banskobystrický kraj 2 930 5 182 3 934 3 866 3 548 2 476 2 052 2 426 3 837 3 989 3 872 3 888 3 494 3 350 Prešovský kraj 4 081 6 557 4 742 4 347 3 882 3 106 2 808 3 446 5 510 6 144 6 172 6 320 5 861 5 519 Košický kraj 3 798 6 054 4 773 4 180 3 894 2 958 2 476 2 980 4 319 4 808 4 908 5 038 4 410 3 981 Priemer 2 957 4 652 3 449 3 067 2 706 1 990 1 649 2 059 3 655 3 877 3 850 3 877 3 588 3 302 Tabuľka č.3: Uchádzači o zamestnanie absolventi kraje (Zdroj: štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie) Graf: spracovanie) Graf č.3: Uchádzači o zamestnanie absolventi kraje (Zdroj: štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné 20[pr3118qr]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backURL=%2fcognosext%2fc ps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html#. 45 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Počet uchádzačov o zamestnanie - absolventi, 15. 12. 2015 [cit. 22. 12. 2015], dostupné z: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgibin/cognos.cgi?b_action=cognosviewer&ui.action=run&ui.object=storeid%28%22icb18cf1c0e774d CE825373FA94145E4F%22%29&ui.name=Uch%C3%A1dza%C4%8Di%20o%20zamestnanie%20znev %C3%BDhodnen%C3%AD%20[pr3106rr]&run.outputFormat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui. backurl=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2fcommon%2fclose.html#.

25 Z grafu je zrejmé, že počet uchádzačov o zamestnanie, resp. počet nezamestnaných, v analyzovanom období rokov 2001 2014 mal podobný priebeh ako v prípade celkovej miery evidovanej nezamestnanosti. Rozdiel možno ale badať predovšetkým v rokoch 2001 a 2002, kedy miera evidovanej nezamestnanosti (celková) dosiahla svoje maximum v roku 2001. V tomto roku však počet uchádzačov o zamestnanie nezaznamenal svoje maximum. Vrchol nastal až v ďalšom roku 2002. Opäť ale možno konštatovať, že počet uchádzačov o zamestnanie bol v sledovanom období najnižší v Bratislavskom kraji a smerom na východ sa zvyšoval. Najvyšší bol ale takmer v každom roku v Prešovskom kraji, počet uchádzačov o zamestnanie bol v Banskobystrickom a Košickom kraji badateľne nižší, predovšetkým v druhej polovici sledovaného obdobia (v rokoch 2009 2014). 2.4 Nezamestnanosť absolventov v odboroch Ďalším spôsobom, ako je možné analyzovať nezamestnanosť absolventov je podľa odvetvia. V tomto prípade boli na oficiálnych stránkach Štatistického úradu zverejnené dáta z rokov 2012 2014. Odvetvia sú rozdelené do niekoľkých základných skupín a to: poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov; priemysel; stavebníctvo; veľkoobchod a maloobchod; doprava a skladovanie; ubytovacie a stravovacie služby; administratívne služby; verejná správa, sociálne zabezpečenie; vzdelávanie; zdravotníctvo a sociálna pomoc; ostatní; nezamestnaní, ktorí nemali ešte zamestnanie a nezistení, kde od posledného zamestnania ubehlo viac než osem rokov.

26 Tabuľka: 46 Tabuľka č.4: Odvetvové štatistiky počtu nezamestnaných (Zdroj: štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné spracovanie) Graficky možno tento priebeh zobraziť takto: spracovanie) Graf č.4: Odvetvové štatistiky počtu nezamestnaných (Zdroj: štatistický úrad Slovenskej republiky, vlastné 46 Štatistický úrad Slovenskej republiky, Nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl, 4. 12. 2015 [cit. 22. 12. 2015], dostupné z: http://statdat.statistics.sk/cognosext/cgibin/cognos.cgi?b_action=cognosviewer&ui.action=run&ui.object=storeid%28%22i1b9591a65ae64f7 F874CD613E9F31C42%22%29&ui.name=Nezamestnanos%C5%A5%20pod%C4%BEa%20V%C3%BD berov%c3%a9ho%20zis%c5%a5ovania%20pracovn%c3%bdch%20s%c3%adl%20[pr0101qs]&run.outputformat=&run.prompt=true&cv.header=false&ui.backurl=%2fcognosext%2fcps4%2fportlets%2f common%2fclose.html#.

27 Na základe údajov z tabuľky a grafu možno pozorovať, že v analyzovaných rokoch nebol badateľný výrazný pokles v počte nezamestnaných na základe daného odvetvia. Je možné si povšimnúť, že skladba nezamestnaných na základe jednotlivých odvetví je stabilná, najvyšší počet nezamestnaných je v priemysle (neuvažujeme o nezamestnaných, ktorí ešte nemali zamestnanie a o nezistených, ktorí mali síce v sledovanom období vysoký podiel na počte nezamestnaných, no nemožno ich priradiť k odvetviu), ďalej stavebníctvo a veľkoobchod a maloobchod. Tieto údaje však poskytujú informácie len o celkovom počte nezamestnaných v odvetví, no nie sú bližšie špecifikované skupiny jednotlivých nezamestnaných. Ďalej bolo údaje možné získať len z rokov, ktoré poskytuje graf: 2012 2014, a teda dáta by bolo obtiažne spoľahlivo analyzovať. Pre vyobrazenie celej situácie v odvetí však možno takýto graf použiť v budúcnosti, či pri určitej analýze napríklad vrámci odvetvia. Nakoľko sa údaje o uplatnení absolventov v odboroch, ktoré študovali sledujú zriedka, uvádzam len jeden príklad a to z roku 2009, kedy bol tento prieskum uskutočnený. Jednotlivé odbory vysokých škôl, nachádzajúcich sa v jednotlivých krajoch (viď vyššie), boli rozdelené do oblastí: 47 prírodné vedy, technické vedy, poľnohospodárstvo a lesníctvo, zdravotníctvo, spoločenské vedy, náuky a služby, kultúra a umenie, vojenské a bezpečnostné vedy. Tabuľka č.5: Percentuálne vyjadrenie celkovej nezamestnanosti absolventov vysokých škôl v roku 2009 (Zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, vlastné spracovanie)

28 Do oblasti prírodných vied boli zaradené: fyzikálno matematické vedy, geologické vedy, geografické vedy, chemické vedy, biologické vedy a ochrana životného prostredia. Do oblasti technických vied boli zaradené: baníctvo, hutníctvo, strojárstvo, elektrotechnika, technická chémia, potravinárstvo, spracovanie dreva, architektúra, stavebníctvo, stroje a špeciálne technické odbory. Do oblasti zdravotníctva boli zaradené: lekárske vedy, farmaceutické vedy a nelekárske zdravotnícke vedy. Do oblasti spoločenských vied boli zaradené: filozofické, ekonomické, politické, právne, historické, filologické, pedagogické, psychologické vedy; publicistika, knihovníctvo, vedy o telesnej kultúre, učiteľstvo. Graficky možno celkovú nezamestnanosť vrámci tohto rozdelenia zobraziť takto: Graf č.5: Percentuálne vyjadrenie celkovej nezamestnanosti absolventov vysokých škôl v roku 2009 (Zdroj: Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu Slovenskej republiky, vlastné spracovanie Na základe analýzy prieskumu možno konštatovať, že najviac absolventov, ktorí si po ukončení štúdia nenašli prácu v bratislavskom kraji, produkovali verejné školy. Počet nezamestnaných sa pohyboval v stovkách (najviac v odbore spoločenských vied, náuk a služieb), kdežto súkromné a štátne školy nachádzajúce sa v regióne produkovali len niekoľko desiatok nezamestnaných absolventov. V trnavskom kraji bol vývoj podobný. Zo súkromnej školy vyšlo len niekoľko desiatok absolventov, ktorí si nenašli uplatnenie, z verejných škôl opäť vyšlo niekoľko sto podobných absolventov. V trenčianskom kraji opäť podobne. V každom kraji bol v zásade vývoj podobný. 47 Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu, Prehľad nezamestnanosti absolventov podľa vysokých škôl a študijných odborov, [cit. 21.12. 2015], dostupné z:https://www.minedu.sk/prehladnezamestnanosti-absolventov-podla-vysokych-skol-a-studijnych-odborov/.