Aktuálne problémy trhu práce v SR a ich riešenie

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií a bankovníctva Aktuálne problémy trhu práce v SR a ich riešenie Current problems of the labor market in Slovakia and their solutions Bakalárska práca Autor: Martin Janota Bankový manažment Vedúci práce: Doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. Banská Bystrica Máj 2015

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Liptovskom. Mikuláši Máj Martin Janota

3 Poďakovanie Ďakujem môjmu vedúcemu bakalárskej práce Doc. Ing. Pavlovi Cenigovi, PhD. za jeho trpezlivosť, poskytnutú podporu, odborné vedenie, hodnotné rady a pripomienky k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.

4 Anotácia JANOTA, Martin: Aktuálne problémy trhu práce v SR a ich riešenie. [Bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra financií a bankovníctva. Vedúci práce: Doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. Rok obhajoby: Počet strán: 61 Cieľom bakalárskej práce je teoreticky vymedziť a charakterizovať trh práce, nezamestnanosť a vybrané makroekonomické ukazovatele, analyzovať vývoj trhu práce v SR, poukázať na aktuálne problémy a načrtnúť programy a nástroje aktívnej politiky trhu práce a riešenie nezamestnanosti. Prvá kapitola je zameraná na charakteristiku trhu práce, nezamestnanosti a makroekonomických ukazovateľov. Druhá kapitola je zameraná na analýzu vývoja trhu práce v SR a jeho aktuálnych problémov. Tretia kapitola sa venuje programom a nástrojom aktívnej politiky trhu práce ako predpoklad znižovania miery nezamestnanosti. Klúčové slová Nezamestnanosť. Nezamestnaná osoba. Rizikové skupiny nezamestnaných. Trh práce. Politika zamestnanosti..

5 Annotation JANOTA, Martin: Current problems of the labor market in Slovakia and their solutions. [Bachelor s thesis]. Banking Institute University of Prague, Foreign University Banská Bystrica. The department of Finance and Banking. Supervisor: Doc. Ing. Pavel Ceniga, PhD. The year of defense 2015 th. Total number of pages: 61 The goal of this work is to theoretically define and characterize the labor market, unemployment and selected macroeconomic indicators, labor market developments in Slovakia, to highlight the current challenges and outline the programs and instruments of active labor market policy and tackling unemployment. The first chapter focuses on the characteristics of the labor market, unemployment and economic indicators. The second chapter focuses on analysis of the Slovak labor market and its current problems. The third chapter is devoted to programs and instruments of active labor market policies as a precondition for reducing the unemployment rate. Keywords Unemployment. Unemployed person. Risk groups of unemployed people. The labour market. Employment policy..

6 Obsah ÚVOD CHARAKTERISTIKA TRHU PRÁCE, NEZAMESTNANOSTI MAKROEKONOMIC-KÝCH UKAZOVATEĽOV Charakteristika trhu práce Subjekty trhu práce Bariéry trhu práce Formálny a neformálny trh práce Zamestnanosť Nezamestnanosť Spôsoby merania nezamestnanosti Príčiny nezamestnanosti Druhy nezamestnanosti Štruktúra nezamestnanosti Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti Makroekonomické ukazovatele Hrubý domáci produkt (HDP) Inflácia Miera nezamestnanosti Cena práce Hospodársky cyklus a ekonomický rast ANALÝZA VÝVOJA TRHU PRÁCE V SR A JEHO AKTUÁLNE PROBLÉMY Vývoj nezamestnanosti po vstupe SR do EÚ Problémy trhu práce v Slovenskej republike Štruktúra nezamestnaných podľa vekových skupín Analýza nezamestnaných podľa dosiahnutého vzdelania Analýza nezamestnaných podľa dĺžky zotrvania v evidencii Nezamestnanosť podľa odvetví národného hospodárstva Vývoj nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch Slovenska Analýza vývoja makroekonomických ukazovateľov v SR PROGRAMA A NÁSTROJE AKTÍVNEJ POLITIKY TRHU PRÁCE AKO PREDPOKLAD ZNIŽOVANIA NEZAMESTNANOSTI... 48

7 3.1 Aktívne nástroje trhu práce pre nezamestnaných Opatrenia Európskej komisie na znižovanie nezamestnanosti mladých ľudí Národné programy Slovenska na znižovanie miery nezamestnanosti ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY... 59

8 ÚVOD Slovenská republika vstúpila do Európskej únie. Tento fakt so sebou priniesol mnoho ekonomických, legislatívnych a sociálnych zmien a významne ovplyvnil vývoj trhu práce na Slovensku. Nezamestnanosť sa dnes považuje za jeden z najzávažnejších problémov súčasnosti, ktorému musí naša spoločnosť čeliť. Nezamestnanými sa môžu stať všetci bez rozdielu pohlavia, veku i vzdelania. Strata práce a neúspech pri hľadaní nového zamestnania prinášajú so sebou množstvo negatívnych dôsledkov. Dôsledky nezamestnanosti môžu byť ekonomické, sociálne, ale aj psychické, ktoré spôsobujú sociálnu frustráciu. Strata zamestnania je vždy spojená so zmenou sociálneho statusu, životnej úrovne a sociálnej role nezamestnaného. Hrozí tiež nebezpečenstvo sociálnej izolácie, či sociálneho zlyhania, pričom všetky tieto sociálne dôsledky postihujú aj sociálne okolie nezamestnaného, jeho rodinu. Zamestnanie je pre človeka zdrojom sociálnych kontaktov, vzťahy s bývalými pracovníkmi bývajú udržované len zriedka jednak preto, že obom stranám nezostáva mnoho spoločného a jednak preto, že pre nezamestnaného môže byť kontakt nepríjemný, ponižujúci a pripomína mu, že na spoločnom rebríčku klesol. Cieľom tejto bakalárskej práce v teoretickej časti je vymedziť a charakterizovať trh práce, nezamestnanosť a vybrané makroekonomické ukazovatele, analyzovať vývoj trhu práce v SR, poukázať na aktuálne problémy a načrtnúť programy a nástroje aktívnej politiky trhu práce na riešenie nezamestnanosti. V prvej kapitole charakterizujeme trh práce, nezamestnanosť a makroekonomické ukazovatele. Druhá kapitola bude zameraná na analýzu vývoja trhu práce v SR a jeho aktuálnych problémov. V tretej kapitole sa budeme venovať programom a nástrojom aktívnej politiky trhu práce ako predpokladu znižovania miery nezamestnanosti. 8

9 1 CHARAKTERISTIKA TRHU PRÁCE, NEZAMESTNANOSTI MAKROEKONOMIC- KÝCH UKAZOVATEĽOV 1.1 Charakteristika trhu práce Trh práce je miestom, kde sa stretáva dopyt po práci zo strany potenciálnych zamestnávateľov s ponukou práce, ktorú predstavuj jednotlivci uchádzajúci sa o zamestnanie, pričom predmetom kúpy a predaja nie sú jednotlivé osoby, ale ich pracovná sila (Tuleja, 2007, s. 256). Pohľad na trh práce z ekonomického hľadiska je vyjadrený ponukou a dopytom. Dopyt po práci je charakterizovaný svojim rozsahom a štruktúrou rozloženou podľa odvetví, profesijných kategórii kvalifikačných požiadaviek. Predovšetkým je závislý od pomeru medzi nákladmi na mzdy a výnosmi z predaného produktu. Pod pojmom ponuka práce rozumieme celkový počet jednotlivcov ponúkajúcich na trhu práce, pri určitej výške mzdy, svoju pracovnú silu. Ponuka na trhu práce býva determinovaná viacerými faktormi, napríklad veľkosť populácie, práceschopné obyvateľstvo, priemerný počet odpracovaných hodín pracovníkov ročne. Ak predpokladáme, že prisťahovalectvo je značne obmedzené potom bude ponuka práce určovaná veľkosťou populácie a sklonom pracovníka rozdeliť svoj čas na pracovný a voľný. Práceschopné obyvateľstvo potom predstavuje tú časť ľudstva, ktorú dostaneme keď to celkovej populácie nezarátame deti, dôchodcov a zdravotne postihnutých, t.j. tých, ktorí ešte sú resp. už nie sú schopní pracovať. Táto kategória potom zahŕňa tak nezamestnaných, ako aj aktívne pracujúcich (Bartošová et al., 2003, s.112). Pod pojmom dopyt po práci rozumieme celkový objem pracovných síl, ktoré na trhu práce, pri určitej výške mzdy, požadujú jednotliví zamestnávatelia (Tuleja, 2007, s.257). Dopyt po práci je vyjadrený počtom pracovných miest obsadených alebo voľných. Ich počet je určovaný stavom ekonomiky a dosahovaným hrubým domácim produktom. Dopyt na trhu práce sa odvíja od záujmu a možností súkromného sektora (najmä podnikateľskej sféry) a verejného sektora produkovať statky a poskytovať služby. Dopyt po produkcii závisí od jej kvality, úrovne cien a od životnej úrovne a príjmov 9

10 obyvateľstva, súčasťou ktorých sú aj pracovné príjmy. Po zvýšení dopytu po výrobkoch sa automaticky zvýši aj dopyt po práci a zas naopak. Podľa Rievajovej (2003, s. 220) možno hraničný produkt práce vymedziť ako dodatočný výstup, ktorý je výsledkom zamestnania jednej dodatočnej jednotky pracovnej sily, pričom všetky ostatné vstupy sú konštantné. Potom podľa zákona klesajúcich výnosov prináša každá ďalšia jednotka vstupu práce menšie a menšie množstvo výstupu, čím hraničný produkt klesá. Rovnováha na trhu práce je stav, kedy domácnosti ponúkajú pri danej úrovni reálnej mzdy toľko práce, koľko sami chcú a podniky najímajú také množstvo pracovnej sily, koľko sú pri danej mzdovej úrovni najímať ochotní (Lisý et al., s.610). K vychýleniu trhu práce z rovnováhy dochádza so zmenou úrovne reálnej mzdy. Na zvýšenie reálnej mzdy, ku ktorej dochádza napríklad zavedením zákona o minimálnej mzde alebo pôsobením zamestnávatelia reagujú znížením počtu pracovných miest. Naopak, u zamestnancov so zvyšujúcou mzdou rastie ochota pracovať. Týmto protichodným záujmom dochádza na trhu práce k vzniku nerovnováhy. Časť zamestnancov, ktorá by za vyššiu mzdu pracovať chcela túto možnosť vzhľadom na obmedzené množstvo pracovných miest nemá. Vzniká prebytok pracovníkov v danej profesii, ktorý trvá až do momentu kedy úroveň tržnej mzdy klesne na rovnovážnu úroveň. V opačnom prípade ak bude trhová mzdová sadzba nižšia než je úroveň rovnovážnej mzdy vzniká nedostatok pracovných síl. Tento stav bude pretrvávať dovtedy kým sa trhová mzdová sadzba nevráti na pôvodnú rovnovážnu úroveň (Lisý et al., 2005, s.610) Subjekty trhu práce Pracovný trh je založený na vzťahu dvoch subjektov, toho subjektu, ktorý prácu ponúka (domácnosti, odborové združenia) a toho subjektu, ktorý je ochotný ponúknutý prácu kúpiť (podniky, firmy). Snahou predávajúceho je predať za prijateľnú, z jeho pohľadu však najvyššiu možnú cenu. Prípadné zníženie ceny zo strany predávajúceho však nie je vylúčené. Kupujúci má na druhej strany záujem na tom, aby táto cena bola čo najnižšia a aby ponúknutá práca bola zároveň aj čo najkvalitnejšia. Výsledkom tohto procesu je nákup resp. predaj ponúkanej práce alebo jej odmietnutie, pričom je nutné zdôrazniť, že účinkovanie oboch subjektov na trhu práce je charakteristické slobodným rozhodovaním. (Kuchař, 2007, s.175). Trh práce predstavuje na jednej strane ponuku 10

11 pracovných miest, teda trh pracovných príležitostí, a na druhej strane ponuku pracovných síl. V každom ekonomickom systéme na seba vzájomne pôsobia výroba, distribúcia a spotreba zdrojov, produktov a služieb. Úlohou tohto systému je reagovať na tri základné ekonomické problémy a prispôsobovať, či ovplyvňovať budúcu výrobu a spotrebu. V systéme vystupujú tri hlavné skupiny trhových subjektov: podnik - je subjekt trhu, ktorého hlavným cieľom je realizovať svoje produkty na trhu, aby sa maximalizoval zisk z predaja produktov na spotrebnom trhu. Výrobca na druhej strane musí takisto nakupovať výrobné faktory na trhu výrobných faktorov, aby zabezpečil plynulý chod svojej hlavnej činnosti, ktorou je výroba alebo poskytovanie služieb. domácnosti sú trhový subjekt, ktorý sa snaží nakupovať produkty na uspokojenie svojich potrieb. Domácnosti na trhu spotrebných produktov a služieb vystupujú ako kupujúci. Na trhu výrobných faktorov vystupuje ako predávajúci, čo ponúka a predáva výrobné faktory, ktorých je vlastníkom. štát - vystupuje na trhu ako jeho správca či regulátor. Prijíma opatrenia, ktoré všetkým účastníkom stanovujú podmienky, čím ovplyvňuje a modifikuje trh. Snaží sa riešiť problémy, ktoré by mali negatívny dôsledok na ekonomiku (Lisý et al., 2011, s. 352) Bariéry trhu práce Žiadna z bariér, pre ktoré trh práce na Slovensku nezodpovedá súčasným potrebám, nie je ničím výnimočná v porovnaní s ostatnými krajinami, ktoré sa rovnako boria so začarovaným kruhom nezamestnanosti. Špecifickým problémom je výrazná podpora klientelizmu a záujmových skupín na úkor cieľových skupín pri distribúcii finančných zdrojov v rámci aktívnej politiky trhu práce. Už samotný fakt, že neexistuje adekvátna metodika vyhodnocovania účinnosti a efektívnosti procesov v oblasti politiky trhu práce, je toho dôkazom (Košta et al., s. 141). Konkrétne bariéry sú nasledovné: nedostatok pracovných príležitostí (recesia), opatrnosť zamestnávateľov pri vytváraní nových pracovných miest, 11

12 nedostatočná podpora zamestnávateľov vytvárajúcich nové pracovné miesta (zlá hospodárska politika), nedostatočné podmienky na mobilitu zamestnancov (nedostatok bytov v lokalitách s pracovnými príležitosťami), administratívny prístup k politike zamestnanosti, nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, nedostatočná infraštruktúra, nízka úroveň miezd (Košta et al., s. 141). Slovensko je malá krajina, kde sociálne vzťahy deformujú aj trh práce. To znižuje výkonnosť ekonomiky, rozvoj podnikania a tým aj trhu práce. Stále pretrváva odvetvový a regionálny nesúlad medzi kvalifikačnou štruktúrou ponuky práce a dopytu po práci. Nízka mzdová úroveň nedokáže vyvolať vnútorný dopyt a vznik pracovných miest, najmä v sektore služieb pre domácnosti a osobných služieb. Vysoké životné náklady sú tiež málo motivačné pre regionálnu pracovnú mobilitu, predovšetkým pre vyššie vekové skupiny pracovnej sily. Skupina ľudí sociálne vylúčených alebo ohrozených inklúziou nie je ochotná a nemá záujem zamestnať sa. Prejavuje sa však aj nízka mobilita za prácou. Vo všeobecnosti je dopyt po nej minimálny, trh práce vlastne nie je realitou. Zamestnanosť je zrkadlom trhu práce. Veľká masa ľudí sa u nás spolieha na zásah štátu, no ten má možnosti iba nepriamych zásahov. Diverzifikácia výrobno technickej základne SR je nezodpovedajúca, celý hospodársky rast je ťahaný minimom odvetví (v súčasnosti je to automobilizmus (Košta et al., s. 241) Formálny a neformálny trh práce Segmentácia trhu sa prejavuje aj ďalšími spôsobmi. Z legislatívneho hľadiska možno rozlíšiť formálny a neformálny trh práce. Formálny trh práce je trh oficiálnych pracovných príležitosti, ktoré určitými formami kontrolujú spoločenské inštitúcie (Uramová, 2005, s. 47). Neformálny trh je naproti tomu väčšinou mimo kontroly týchto inštitúcii (najmä daňových úradov) a vedľa aktivít zaradených do čiernej ekonomiky (rozmanité formy nelegálneho podnikania od celkom kriminálnej povahy až po podnikanie obchádzajúce pracovné a daňové zákony). Pod tento pojem sa zahrňujú i rôzne formy susedskej a rodinnej výpomoci. 12

13 Obidva trhy sú prepojené a lepšie možnosti na neformálnom trhu sú väčšinou dané lepším postavením na trhu formálnom. Na neformálnom trhu práce tak dochádza skôr k multiplikácii výhod z postavenia na formálnom trhu práce ako ku kompenzácii neúspechu na ňom. Kto má lepšie postavenie na formálnom trhu práce, tomu sa otvárajú i širšie a výhodnejšie podmienky na uplatnenie na trhu neformálnom. Často je to osud nielen rodín, ale i celých regiónov. V poslednom čase získava neformálny trh popularitu najmä v súvislosti s tým, že pribúda práce načierno. Týka sa to nielen zahraničných pracujúcich o bez pracovného povolenia. Rastie i počet osôb, ktoré pracujú legálne na skrátený ale i plný pracovný úväzok a na čiernom trhu práce si privyrábajú. Ide pritom nielen o robotníkov, ale i o štátnych zamestnancov a manažérov (Rievajová et al., 2003, s. 65). 1.2 Zamestnanosť Od začiatku transformačného procesu je jedným z najväčších problémov Slovenska dlhodobá pretrvávajúca nezamestnanosť. Napriek celému radu opatrení a nástrojov, ktoré použil štát a jeho inštitúcie na zníženie miery nezamestnanosti, predstavovala v posledných 15 rokoch dvojciferné číslo. Problém nezamestnanosti ostáva aktuálny aj po vstupe Slovenska do EÚ, pričom k jeho riešeniu musí národná vláda pristupovať aj z pozície uplatňovania politiky zamestnanosti porovnateľnej s vyspelými krajinami EÚ. Zosúlaďovanie národných záujmov a potrieb v politike zamestnanosti so záujmami a potrebami EÚ znamená okrem iného upustenie od niektorých doteraz platných opatrení a nástrojov a, naopak, zavedenie nových. Zvýšenie zamestnanosti bude závisieť od dynamiky ekonomického rastu, zvýšenia produktivity práce, od pružnosti trhu práce a sily motivačných faktorov, ktoré pôsobia na vzťah k práci a jej výsledkom (Uramová, 2005, s. 59). Za strategický cieľ politiky zamestnanosti sa považuje opodstatnene aj naďalej cieľ vymedzený v čl. 35 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky (právo občana na prácu) a v zákone o zamestnanosti, ktorý vymedzuje, že cieľom politiky zamestnanosti je zabezpečiť prácu pre všetkých, ktorí môžu a chcú pracovať a hľadajú zamestnanie, minimalizovať rozsah nezamestnanosti a zabezpečovať podporu v nezamestnanosti občanov, ktorí sa stanú nie vlastnou vinou nezamestnanými. Jeho realizácia by 13

14 umožnila priblížiť sa k cieľu vymedzenému v Programovom vyhlásení vlády SR znížiť nezamestnanosť na úroveň 10 % (Rievajová et al., 2003, s. 206). Práceschopné obyvateľstvo sa v ekonomike člení na 3 základné skupiny: Zamestnaní ľudia, ktorí vykonávajú akúkoľvek platenú prácu, ale aj tí, ktorí majú prácu, nepracujú však pre chorobu, štrajk či dovolenku. Nezamestnaní ide o ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ale aktívne hľadajú prácu alebo sa chcú vrátiť do práce. Nezamestnaný človek sa musí zaregistrovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny, lebo len vtedy sa považuje sa nezamestnaného. Sú to všetci tí, ktorí majú záujem zamestnať sa. Ekonomicky neaktívni ( obyvateľstvo mimo pracovnú silu) sú to všetci ostatní, ktorí nie sú súčasťou pracovnej sily. Je to tá časť dospelého obyvateľstva, ktorá navštevuje školu, osoby na materskej dovolenke, osoby práceneschopné, osoby na invalidnom alebo starobnom dôchodku alebo jednoducho tí, ktorí si nehľadajú prácu (Rievajová et al., 2003, s. 207). 1.3 Nezamestnanosť Nezamestnanosť je súčasne sociálnym javom ale aj sociálnym problémom. Vysoká miera nezamestnanosti má závažné dôsledky pre spoločnosť. Pri vymedzení podstaty nezamestnanosti sa v teórii stretávame s viacerými pohľadmi. Môžeme ju charakterizovať ako stav na trhu práce, keď je ponuka práce vyššia ako dopyt po práci, v dôsledku čoho je časť ľudí bez práce. Dopyt po práci je vzhľadom na ponuku práce nedostatočný. Nezamestnanosť je úzko spätá s fungovaním trhu práce, ale vzniká aj v dôsledku celého súboru javov a procesov v ekonomickej, sociálnej a politickej oblasti. Nezamestnanosť má podľa Uramovej (2005, s. 9) mikroekonomický aj makroekonomický rozmer. Mikroekonomický vyplýva z toho, že nezamestnanosť je vždy spätá s jednotlivcom a jeho schopnosťou, ochotou a možnosťou, či záujmom vykonávať určité ekonomické činnosti a získať z ich výsledkov úžitky v podobe peňažných i nepeňažných príjmov. K nezamestnanosti sa viažu podnety jednotlivca pracovať alebo nepracovať, byť alebo nebyť zamestnaný. Na uspokojenie svojich potrieb musí každý jednotlivec disponovať určitou sumou peňazí, určitou výškou 14

15 dôchodku, pričom hlavným dôchodkom pre rozhodujúcu časť ľudí je aj v súčasnosti mzda, ktorá je cenou práce na trhu práce. Makroekonomický rozmer nezamestnanosti sa spája s podstatou fungovania ekonomiky ako jedného celku a s riešením otázky využívania všetkých disponibilných zdrojov s cieľom produkovať statky a uspokojovať potreby obyvateľstva ako celku. Nevyužitie jedného zo zdrojov - pracovných síl môže vystupovať v podobe nezamestnanosti časti práceschopného obyvateľstva. Strieženec (Strieženec, 2001, s.160) charakterizuje nezamestnanosť ako nedobrovoľné a dlhotrvajúce prerušenie práce z dôvodu nemožnosti nájsť si zamestnanie. Medzi zamestnancom a zamestnávateľom neexistuje alebo bol prerušený pracovnoprávny vzťah. Určitá miera nezamestnanosti je sprievodným javom aj v pružne sa rozvíjajúcich trhových, zmiešaných ekonomikách. Hovorí sa o tzv. prirodzenej miere nezamestnanosti, ktorá súvisí s trvalou mikroštrukturálnou adaptáciou ekonomiky, s obmedzovaním a zánikom určitých výrob a s rozvojom nových výrob, ale aj s prirodzenou mobilitou pracovnej sily. O výške nezamestnanosti, ktorá zodpovedá tejto prirodzenej miere, sa veľa diskutuje, väčšinou sa však hovorí o 2-4 percentách práceschopného obyvateľstva (Šlosár et al., 2002, s. 125) Spôsoby merania nezamestnanosti Vymedzenie pojmu nezamestnanosti v jednotlivých krajinách EÚ závisí od mnohých okolností. Existujú rozdiely v prístupoch k meraniu nezamestnanosti. Ako konštatuje Revajová (Rievajová et al.,2003, s.84) prax vývoja zhromažďovania štatistických informácii o nezamestnanosti prešla za posledné obdobie zásadnými zmenami, zatiaľ čo si v minulosti každá krajina určovala vlastný systém, obsah a formy, štruktúru informácií o trhu práce v súčasnosti dochádza k medzinárodnej integrácii noriem a medzinárodnej porovnateľnosti údajov. Môžeme hovoriť o štyroch základných zdrojoch štatistických informácií o nezamestnanosti: výberové zisťovania pracovných síl a domácností oficiálne odhady nezamestnanosti štatistiky odvádzateľov poistného na poistenie v nezamestnanosti štatistiky služieb zamestnanosti 15

16 Štatistický úrad Slovenskej republiky pri publikovaní výsledkov štatistiky nezamestnanosti vždy uvádza, podľa akej metodiky boli údaje zistené (Lisý et al., 2007, s. 320). Podobne ako ostatné krajiny, aj Slovensko prešlo viacerými etapami zmien v sledovaní a vykazovaní nezamestnanosti a zamestnanosti.. V súčasnom období sa štatistka a ekonomické analýzy opierajú najmä o dva zdroje: úrady práce pri sledovaní nezamestnanosti vychádzajú z evidencie nezamestnaných občanov hľadajúcich zamestnanie, ktorú vedú úrady práce a pravidelne ich mesačne publikujú. Miera nezamestnanosti je vykazovaná ako pomer počtu evidovaných nezamestnaných k počtu ekonomicky aktívnych obyvateľov vyjadrený v percentách štatistický úrad zisťuje nezamestnanosť prostredníctvom výberových zisťovaní pracovných síl uskutočňovaných vo vybraných domácnostiach. Miera nezamestnanosti sa podľa tejto metodiky pohybuje približne o 1,5-2% nižšie oproti metodike, ktorú uvádzajú úrady práce. Podobným spôsobom sa vypočítava aj ekonomicky aktívne obyvateľstvo. Nie je vôbec jednoduché stanoviť mieru nezamestnanosti, aby bola spoľahlivým indikátorom podmienok na trhu práce. Slovensko výberové zisťovanie pracovných síl robí od roku 1993 raz za štvrťrok a od roku 2003 je plne harmonizované s právnymi predpismi EÚ (Rievajová, 2006, s. 154). Zaradenie jednotlivých respondentov do kategórii závisí od toho, ako je nezamestnanosť definovaná. Zoznam a štruktúru ukazovateľov sledovaných prostredníctvom Výberového zisťovania pracovných síl stanovuje Nariadenie komisie (ES) č. 1575/2000, na základe ktorého národné štatistické inštitúty členských krajín poskytujú každý štvrťrok Eurostatu kompletnú databázu údajov. Štatistický úrad Európskych spoločenstiev, skrátene a hovorovo Eurostat, je hlavný štatistický úrad. Jeho úlohou je pripravovať štatistické dáta pre potreby EÚ a harmonizovať štatistickú metodiku vo všetkých členských krajinách. Medzi jeho hlavné úlohy patrí tiež príprava makroekonomických dát pre Európsku centrálnu banku, podporujúce jej menovú politiku eura a pripravovať regionálne dáta v klasifikácii NUTS podporujúce štrukturálnu politiku EÚ ( ). 16

17 1.3.2 Príčiny nezamestnanosti Podľa Staneka (2002, s. 276) je: Hlavnou príčinou nezamestnanosti pokles dynamiky rastu a nasledovný úpadok slovenského hospodárstva, štrukturálny vývoj, regionálny a demografický vývoj. Je tu vysoký podiel dlhodobo nezamestnaných absolventov škôl a mladých vôbec. Jusko (Jusko, 2000, s. 98) na základe hodnotovej orientácie pracovnej sily, rozdeľuje príčiny nezamestnanosti do dvoch základných skupín: primárne, čiže vyplývajúce z hodnotovej orientácie spoločnosti, ktorej je nezamestnaný členom (napr. preferovanie hodnoty rodiny pred pracovným uplatnením u žien matiek). sekundárne, ktoré vyplývajú zo zmien v hodnotovej orientácii nezamestnaných počas doby nezamestnanosti (napr. preferovanie hodnôt ako voľný čas, nezávislosť, sloboda pred zamestnaním) Čo sa týka primárnej príčiny nezamestnanosti je potrebné si uvedomiť, že súčasná situácia dosť výrazne zmenila hodnotovú orientáciu rodičov. Do popredia viac vystúpila túžba uplatniť sa vo svojej profesií a potreba finančne zaistiť vlastnú rodinu. Tieto dva motívy sú stále častejšími faktormi, ktoré mladí ľudia musia zohľadňovať pri plánovaní rodičovstva. Hoci opatrenia na zlaďovanie pracovných a rodinných povinností sú adresované pre osoby s rodinnými povinnosťami, teda pre ženy i mužov rovnako, dileme práca a rodina sú vo väčšej miere vystavené ženy matky. Ako ďalšie príčiny nezamestnanosti sú zvyčajne uvádzané rôzne handicapy pracovnej sily, ktorých nahromadenie je subjektívnou príčinou nezamestnanosti. K tým najčastejším zaraďujeme: - vek (príliš nízky alebo naopak príliš vysoký vek), - pohlavie (najohrozenejšou skupinou z hľadiska pohlavia sú ženy matky), - kvalifikácia (nízka, resp. žiadna kvalifikácia), - zdravotný stav (zdravotné postihnutie a s ním spojená zmenená pracovná schopnosť), - dĺžka trvania nezamestnanosti (tzv. dlhodobá nezamestnanosť), - etnická príslušnosť (v našich podmienkach predovšetkým príslušnosť k rómskej minorite a predsudkami ovplyvnený vzťah majority k nej), - ostatné handicapy (napr. trestanosť, alkoholizmus) (Jusko, 2000, s.102). 17

18 1.3.3 Druhy nezamestnanosti Nezamestnanosť sa v trhovej ekonomike môže vyskytovať vo viacerých formách. Môžeme uplatniť viaceré hľadiská pri nazeraní na nezamestnanosť. Poznáme viacero typov nezamestnanosti: Lokálna miestna alebo profesná nezamestnanosť vyplýva z nemožnosti obyvateľstva sťahovať sa za prácou alebo z nedostatočnej kvalifikácie pracovnej sily. Kvalifikácia nezamestnaných nezodpovedá existujúcim pracovným ponukám alebo nezamestnaní nebývajú v mieste, kde sa zamestnanie ponúka. Sezónna nezamestnanosť niektoré ekonomické činnosti majú sezónny charakter (zber úrody, turistika). Skrytá nezamestnanosť existuje vo väčšine chudobných, ekonomicky nerozvinutých krajinách, veľkomestách, a pod. Dobrovoľná nezamestnanosť objavuje sa hlavne v štátoch, kde podpory v nezamestnanosti sú dostatočne vysoké na zabezpečenie istého životného štandardu. Z tohto dôvodu je pre mnohých občanov výhodnejšie si zvoliť nečinnosť. Zapríčiňovať ju môže i spokojnosť nezamestnaných s danou úrovňou života. Frikčná dočasná nezamestnanosť príčinou môže byť migrácia pracovných síl, zmeny zamestnania i zmeny zapríčinené životným cyklom. Podľa Martincovej (2002, s. 15) nezamestnanosť mladých ľudí je frikčná, predstavuje hľadanie miesta a zmeny, ktoré sú pre mladých ľudí potrebné, aby zistili svoje osobné schopnosti a naučili sa pracovať. Štruktúrna a technologická nezamestnanosť vyplýva zo zmien v ekonomických štruktúrach napr. pokles v ťažbe uhlia. Vzniká ako dôsledok nesúladu medzi ponukou a dopytom po pracovných silách. Pri stúpaní a klesaní dopytu po určitých druhoch práce ponuka nestačí pružne reagovať. Cyklická nezamestnanosť je najvážnejšia, je dôsledkom hospodárskych kríz. Jej príčinou je nedostatočný dopyt po pracovných silách v určitých odvetviach. Vzniká keď je porušená celková rovnováha, ekonomika je menej dynamická. Nedobrovoľná nezamestnanosť vyjadruje stav ekonomiky, keď počet voľných pracovných síl je absolútne väčší než počet voľných pracovných miest. V tomto prípade je miera nezamestnanosti vyššia, ako je prirodzená miera 18

19 nezamestnanosti. Každá vláda sa snaží regulovať nezamestnanosť tak, aby bola na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti (Martincová, 2002, s.15) Štruktúra nezamestnanosti Nezamestnanosť a zamestnanosť má svoju kvantitatívnu a kvalitatívnu stránku. O kvantitatívnej stránke nezamestnanosti svedčia údaje o počte nezamestnaných alebo miere nezamestnanosti. Kvalitatívnou stránkou nezamestnanosti možno rozumieť štruktúru podľa zvolených kritérií. Najčastejšími kritériami sledovania nezamestnanosti sú: vek pohlavie čas (trvanie nezamestnanosti) vzdelanie región Nezamestnanosť a vek V SR je pretrvávajúcim problémom trhu práce vysoký podiel evidovaných mladých ľudí na jednej strane a 50 a viacročných na druhej strane. U mladých ľudí je nezamestnanosť nielen oveľa vyššia, ale aj oveľa bezpečnejšia ako u starších ľudí. Mladí ľudia po dosiahnutí vzdelania nedostávajú príležitosť si overiť svoje schopnosti a predpoklady v praxi a oveľa rýchlejšie môžu podľahnúť ponuke voľného času. Ten sa dá stráviť pohodlnejšie a bez práce prípadne pracovať,,načierno. Mnohí odborníci upozorňujú na fakt, že možnosti nezískania praktických skúseností v mladom veku môže viesť k zaháľaniu, lenivosti a často aj k nekalým spôsobom získavania finančných prostriedkov na uspokojenie svojich potrieb (Martincová, 2002, s.16). Podľa Martinkovičovej (Martinkovičová, 2000, s.400) za najzávažnejší problém nezamestnanosti mladých ľudí možno považovať skutočnosť, že nedochádza k rozvinutiu ľudského kapitálu. Zamestnávanie starších ľudí, ktorí stratili prácu síce majú skúsenosti, ale veľakrát ich kvalifikácia nezodpovedá potrebám zamestnávateľov a trhu práce. Sú menej prispôsobiví a mobilní a z hľadiska ich pôsobenia na trhu práce sú menej perspektívni. Prostriedky vložené do ich rekvalifikácie by sa zamestnávateľom spravidla vrátili v menšom rozsahu. 19

20 Nezamestnanosť a vzdelanie Vzdelanie sa považuje za hlavný spôsob riešenia nezamestnanosti. Ľudia s vyšším vzdelaním majú spravidla lepšie podmienky umiestniť sa na trhu práce, preto aj miera nezamestnanosti mladých ľudí s vysokoškolským vzdelaním je jedna z najnižších. Nízke vzdelanie alebo úzko špecializované vzdelanie možno považovať za prekážku umiestnenia sa na trhu práce. (Brožová, 2003, s. 54) poznamenáva, že nové rýchlo sa rozvíjajúce odvetvia sa väčšinou opierajú o vysokovzdelanú a kvalifikovanú prácu a sú produktívnejšie ako zmenšujúce sa odvetvia s málo kvalifikovanou a málo produktívnou pracovnou silou. Výsledkom je dlhodobá tendencia rastu dopytu po kvalifikovanej práci. Preto nezamestnanosť postihuje vo väčšej miere menej kvalifikovaných pracovníkov. Rozdiely v miere nezamestnanosti podľa vzdelania a pohlavia sú dané aj rozdielnou východiskovou mierou zamestnanosti u mužov a žien celkom. Miera zamestnanosti mužov je vyššia ako u žien. Vzdelanie ako predpoklad získania pracovného miesta na trhu práce je to nevyhnutá podmienka, ale nie dostatočná. Na Slovensku sú viditeľné rozdiely v mzdách nielen podľa dosiahnutého vzdelania, ale aj podľa pohlavia, veku, oblasť činností a regiónov. Ekonomické analýzy upozorňujú na fakt, že rozdiely v mzdách podľa vzdelania sú neporovnateľné s vyspelými ekonomikami, nakoľko existuje rozdielna produktivita práce a výkonnosť jednotlivých regiónov (Brožová, 2003, s. 54). Nezamestnanosť a regióny Nerovnomernosť vývoja nezamestnanosti v jednotlivých regiónoch súvisí s novodobým veľmi diferencovaným vývojom. Regionálne rozdiely na trhu práce pretrvávajú od bratislavského regiónu, ktorý má dominantné postavenie (najnižšia miera nezamestnanosti, najvyššia ponuka pracovných príležitostí). Smerom na východ republiky pracovných príležitostí ubúda a nezamestnanosť je vyššia. Skupina problémových marginálnych regiónov z hľadiska sociálno-ekonomického rozvoja sa sústreďuje predovšetkým na východe a v južnej časti stredného Slovenska. Významnou črtou týchto regiónov je nízka úroveň vzdelania a vysoké zastúpenie rizikových skupín obyvateľstva. S otázkou regionálnej nezamestnanosti úzko súvisí produkčná schopnosť samotných regiónov, počet a štruktúra podnikateľských subjektov (Kožiak, 2002, s. 20). 20

21 Podľa Kožiaka (Kožiak, 2002, s. 21) čím vyšší počet podnikov a inštitúcií v danom regióne, tým sú lepšie predpoklady na tvorbu pracovných miest. Prejavujú sa výrazné regionálne rozdiely v rozložení podnikateľských subjektov. Rizikové skupiny nezamestnaných Na slovenskom trhu práce stávajú veľmi aktuálnym problémom sociálne znevýhodnené nezamestnané osoby. Sú to špecifické skupiny nezamestnaných, ktorí potrebujú zvýšenú pomoc, keďže je u nich preukázateľné zvýšené riziko psychického, zdravotného aj sociálneho ohrozenia. Spomenieme aspoň tie, ktorým sa budeme neskôr venovať: mladiství a absolventi škôl ženy po materskej dovolenke uchádzači o zamestnanie so zmenenou pracovnou schopnosťou uchádzači v preddôchodkovom veku dlhodobo evidovaní a problémoví uchádzači Ekonomické a sociálne dôsledky nezamestnanosti Strata zamestnania je vždy spojená so zmenou sociálneho statusu, životnej úrovne a sociálnej role nezamestnaného. Hrozí tiež nebezpečenstvo sociálnej izolácie, či sociálneho zlyhania, pričom všetky tieto sociálne dôsledky postihujú aj sociálne okolie nezamestnaného, jeho rodinu. Zamestnanie je pre človeka zdrojom sociálnych kontaktov, vzťahy s bývalými pracovníkmi bývajú udržované len zriedka jednak preto, že obom stranám nezostáva mnoho spoločného a jednak preto, že pre nezamestnaného môže byť kontakt nepríjemný, ponižujúci a pripomína mu, že na spoločnom rebríčku klesol (Matoušek, 2005, s. 306). Podľa Krebsa (2007, s. 244) dôsledky nezamestnanosti sú dvojakého charakteru: Ekonomické spojené sú s tým, že ekonomika nevyrába toľko produkcie koľko je schopná vyrábať, dochádza k mrhaniu spoločenskej práce, HDP je pod úrovňou potenciálneho HDP Sociálne dôsledky sú spojené s vplyvom nezamestnanosti na sociálnu situáciu, chovanie a postoje nezamestnaných. Sociálne dôsledky sú medzi sebou úzko podmienené a prepojené. Medzi najvýznamnejšie prepojenia patria: a) vplyv na životnú úroveň 21

22 Nezamestnanosť znamená stratu príjmu a žiť z podpory a sociálnych dávok znamená vždy pokles životnej úrovne. Príliš dlhotrvajúca nezamestnanosť vedie často k chudobe. b) vplyv na rodinu Rodinu ako sociálnu inštitúciu ovplyvňuje nezamestnanosť nielen poklesom príjmu, ale vplýva aj k narušeniu rodinných zvyklostí, mení pozíciu nezamestnaného v rodine a môže rozbiť i partnerské vzťahy. c) vplyv na fyzické a psychické zdravie Nezamestnanosť je na mnoho ľudí traumatizujúca, znamená i stratu sociálneho statusu, prestíže. Vyvoláva v človeku pocit nepotrebnosti, neužitočnosti, vedie k strate sebadôvery. d) vplyv na štruktúru a vnímanie času Čas pre nezamestnaného prestáva byť dôležitý, stráca svoj obsah a často je napĺňaný nudnou aktivitou (spánkom, alkoholizmom, neúčelným sledovaním televízie). Narušenie štruktúry dňa je zvlášť nebezpečné pre mladú generáciu, ktorí časový režim s pracovnými návykmi nemajú ešte zažitý. Medzi dospievajúcou mládežou a mladými nezamestnanými hrozí nebezpečenstvo, že nezvládnu situáciu s prebytkom voľného času a v období, kedy nemajú prácu sa u nich vytvorí spôsob života podporujúci rizikové formy ich ďalšieho osobnostného rozvoja. U mladých ľudí, ktorí si ešte nestihli vytvoriť pracovné návyky sa môže stať východiskom pre kriminalitu (Krebs, 2007, s. 244). 1.4 Makroekonomické ukazovatele Pri skúmaní vývoja trhu práce využiť aj makroekonomické ukazovatele poukazujúce na vývoj danej ekonomiky. Najdôležitejším a pravdepodobne najrozšírenejším ukazovateľom miery ekonomickej činnosti je hrubý domáci produkt Hrubý domáci produkt (HDP) HDP možno definovať ako súhrn finálnych statkov a služieb vyrobených a poskytovaných za určité časové obdobie výrobnými faktormi na území danej krajiny bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkového národného produktu, teda celkovej úrovne výroby a služieb v danej krajine. HDP vypočítame ako súčet výdavkov domácností na osobnú spotrebu 22

23 tovarov a služieb, hrubých súkromných domácich investícií firiem, vládnych nákupov a čistého exportu. Slovenská republika počas niekoľkých posledných rokov dosahovala vysoký ekonomický rast. Medzi faktory, ktoré prispeli k zvyšovaniu HDP, je možné zaradiť ekonomické reformy uskutočnené v krajine, prílev zahraničných investícií, čerpanie fondov z Európskej únie, vyššiu spotrebu domácností a vyšší export. Tieto faktory umožnili zvyšovať produktivitu práce (Košta et al., 2011, s. 74). Hrubý domáci produkt vyčísľujeme niekoľkými spôsobmi. Nominálny HDP je vyjadrený v trhových cenách príslušného roka (odráža rast produkcie i cien). Reálny HDP sa vyjadruje v stálych cenách v cenách určitého roka (odráža rast produkcie). Metódy výpočtu HDP:(Lisý et al., 2011, s. 367) produkčná, dôchodková, výdavková. Produkčná metóda Pri výpočte HDP pomocou tejto metódy sa všetky finálne statky a služby, ktoré sa za určité časové obdobie vyrobili na území daného štátu, vynásobia ich cenou a získané údaje sa agregujú. (Lisý et al., 2011, s. 368). Dôchodková metóda Je založená na jednoduchom poznatku. Každý výdaj je niečím dôchodkom. Vlastníci výrobných faktorov získavajú odmenu za služby výrobných faktorov, čo tvorí ich dôchodok. Dôchodkom sú mzdy (ale aj ostatné náhrady zamestnancom), nájomné (dôchodky domácností z prenájmu pozemkov a nehnuteľností), úroky (čisté úroky získané domácnosťami), zisky (zisky firiem, samostatne zárobkovo činných osôb), podiely vlastníkov firiem (dividenda alebo podiel na zisku), odpisy (financovanie obnovy opotrebeného kapitálu) a zvyšok tvoria nerozdelené zisky. Sčítaním všetkých dôchodkov získaných za služby výrobných faktorov dostávame hodnotu HDP vypočítanú pomocou dôchodkovej metódy. Medzi dôchodky, ktoré subjekty získajú za služby výrobných faktorov patria: (Lisý et al., 2011, s. 368) hrubé mzdy, 23

24 čisté úroky (rozdiel medzi úrokmi prijatými a úrokmi platenými iným subjektom), renty (dôchodky subjektov vlastniacich pôdu), hrubý zisk (výsledok hospodárenia pred zdanením), dôchodky živnostníkov, drobných podnikateľov a pod., amortizácia, nepriame dane sú súčasťou cien a preto vstupujú do HDP a predstavujú časť dôchodku, ktorú vlastníci nedostanú, lebo ich príjemcom je štát. Výdavková (spotrebná) metóda Pri výdavkovej metóde vychádzame z jednoduchého predpokladu, že peňažné výdavky vynaložené na nákup tovarov a služieb sa rovnajú hodnote týchto tovarov a služieb. Potom súčet všetkých výdavkov všetkých trhových subjektov na nákup tovarov a služieb v danom roku vyjadrujú agregované výdavky (Lisý et al., 2011, s. 368). Vzťah nezamestnanosti a HDP (Lisý at al., 2005, s. 352) poukazuje na vzájomnú závislosť medzi množstvom práce (zamestnanosťou) a veľkosťou hrubého domáceho produktu. Práca je jedným zo zdrojov ekonomického rastu. Dá sa predpokladať, že ak rastie HDP, Zvyšuje sa zamestnanosť. Inak povedané vysoké tempo rastu HDP je sprevádzané poklesom nezamestnanosti. Túto závislosť si všimol aj americký ekonóm Arthur Okun. Podľa Okunovho zákona každému dvojpercentnému poklesu HDP oproti potencionálnemu HDP, zodpovedá rast miery nezamestnanosti o jeden percentuálny bod. Okunov zákon je dôležitým spojovacím článkom trhu práce. Opisuje súvislosť medzi krátkodobými pohybmi reálneho HDP a zmenami v nezamestnanosti (Lisý at al., 2005, s. 352) Inflácia Inflácia predstavuje dlhodobý rast cenovej hladiny tovarov a služieb. V praxi je možné pozorovať infláciu znížením množstva tovarov a služieb, ktoré je možné kúpiť za peňažnú jednotku, teda zvýšením cenovej hladiny. Vývoj cien a inflácie je na Slovensku meraný zmenou cenových indexov, ktoré sú založené na porovnaní cien 24

25 vybraných tovarov a služieb v dvoch po sebe nasledujúcich obdobiach. Štatistický úrad Slovenskej republiky sleduje dva indexy spotrebiteľských cien: Harmonizovaný index spotrebiteľských cien (HICP) Index spotrebiteľských cien podľa metodiky COICOP. (Lisý et. al., s. 330). Dôsledky inflácie Za významné sú považované dôsledky inflácie na prerozdeľovanie dôchodku a bohatstva v spoločnosti. Inflácia negatívne ovplyvňuje mzdy, ktorých kúpna sila klesá. Naopak nepostihuje vlastníkov hmotných statkov, pretože cena majetku stúpa spoločne s infláciou. Inflácia preto postihuje výraznejšie sociálne slabšie skupiny obyvateľstva, ktoré sú závislé len na mzde ako silné skupiny. Inflácia má taktiež vplyv na vzťah veriteľ a dlžník. Pokiaľ je miera inflácie vyššia než nominálna úroková miera, klesá hodnota vkladov a pôžičiek. Strácajú veritelia a získavajú dlžníci. Inflácia môže meniť aj štruktúru spotreby (Klíma, 2006, s. 86). Úzka je spojitosť medzi infláciou, výrobou a ekonomickým rastom. Rýchle tempo inflácie brzdí ekonomický rast a vedie k stagnácii výroby. Rast cien znižuje kúpyschopnosť spotrebiteľov, rast cien základných životných potrieb. V porovnaní so zahraničím posilňuje tendencie k pasívnej platobnej bilancii, lebo vývoz sa stáva nevýhodný a klesá, zatiaľ čo dovoz narastá. Prevaha dovozu nad vývozom posilňuje prevahu ponuky nad dopytom. Rôzna miera inflácie v jednotlivých krajinách je hlavnou príčinou toho, že pri absolútnom poklese kúpnej sily jednotlivých mien nastávajú výkyvy menových kurzov. Menové kurzy s nižšou mierou inflácie rastú a naopak. Pohyblivé menové kurzy vznikli ako dôsledok tohto javu (Lisý et al., 2005, s.458). Cválajúca inflácia nepriaznivo ovplyvňuje medzinárodný obchod, lebo stagnácia výroby vedie k obmedzovaniu vzájomných importov a brzdí sa rozvoj medzinárodnej deľby práce, a tým aj ekonomický rast. Zároveň zapríčiňuje rast nezamestnanosti, pokles spotreby a zmenu štruktúry spotreby. Vyvoláva sociálne problémy poklesom reálnej mzdy, znehodnocovaním úspor, starobných a iných fixných dôchodkov atď. Inflačné javy môžu mať aj stimulačné účinky, ale len pri miernej inflácii, ktorá pôsobí na rovnováhu a ekonomický rast pozitívne. Ak sa prekročí určitá hranica, narušuje sa celý mechanizmus fungovania ekonomiky a jej rast. Preto sa ekonomiky snažia infláciu 25

26 udržiavať v prijateľných hraniciach. Z jednotlivých druhov inflácie je najnebezpečnejšou hyperinflácia. Ide zvyčajne o nákladovú infláciu, vyvolanú nadmernou emisiou peňazí s vysokými deficitmi štátnych rozpočtov. K faktorom, ktoré takýto stav vyvolávajú, patria aj vysoké výdavky na zbrojenie, zlyhanie daňovej disciplíny a mnohé iné. Existuje viacero opatrení, ktoré by hyperinfláciu mali odstrániť, napr.: zníženie fiškálneho deficitu, a to prostredníctvom predaja stratových štátnych podnikov, znížením verejných výdavkov, znížením daňových a colných únikov zavedenie prísnej úverovej reštrikcie, keď centrálna banka môže predpisovať úverové limity obchodným bankám, a zároveň kontrola, či obchodným bankám príliš nerastú voľné rezervy zmrazenie miezd a cien - je to často odporúčaný nástroj, zároveň však najkontroverznejší (Lisý et al., 2005, s. 458). Vzťah inflácie a nezamestnanosti W Phillips ako prvý poukázal na závislosť medzi nezamestnanosťou a mierou inflácie. Z jeho výskumov vyplýva, že medzi mzdovou infláciou a mierou nezamestnanosti existuje inverzný vzťah, t.j. klesajúca miera nezamestnanosti je odprevádzaná rastúcou mierou inflácie a naopak. Výsledky jeho skúmania charakterizuje známa Phillipsova krivka (Lisý et al., 2011, s. 212) Miera nezamestnanosti Sledovanie miery zamestnanosti sa v súčasnosti dostáva stále viac do pozornosti ekonómov, ale aj politikov, pretože odráža viaceré zmeny na trhu práce, v politike zamestnanosti i vo vývoji výkonnosti ekonomiky. Udržanie vysokej zamestnanosti je cieľom ako hospodárskej tak aj sociálnej politiky vlád jednotlivých štátov. Podľa Martincovej (2002, s.15) sa vládne opatrenia zameriavajú nato, aby v ekonomike neexistovala prevaha ponuky nad dopytom na trhu práce. Toto úsilie sa niekedy označuje ako politika plnej zamestnanosti, ktorou sa v súčasnosti rozumie nezamestnanosť na úrovni prirodzenej miery nezamestnanosti. Za všeobecné faktory, ktoré ovplyvňujú prirodzenú mieru nezamestnanosti Uramová (2005, s. 95)považuje: 26

27 hľadanie práce z dôvodu frikčnej a štruktúrnej nezamestnanosti, ktorá vyžaduje určitý čas, nepružné nominálne mzdy čo znamená, že reálne mzdy nemôžu okamžite klesnúť na úroveň, ktorá čistí trh práce, čo spôsobuje prevahu ponuky práce nad dopytom po práci, Prirodzená miera nezamestnanosti je taká, keď sa počet voľných miest rovná alebo je väčší ako počet nezamestnaných. Ekonómovia za prirodzenú úroveň nezamestnanosti považujú aj takú, keď nerastie ani neklesá miera inflácie, nevyvoláva inflačnú špirálu. Za plnú zamestnanosť sa dá považovať stav, keď sa počet nezamestnaných pohybuje okolo 5% (Jakubeková 2014, s. 38). Prirodzenú mieru nezamestnanosti ovplyvňujú tieto faktory: demografická štruktúra obyvateľstva a jej vývoj, ktorá ovplyvňuje prirodzenú mieru nezamestnanosti svojou štruktúrou, pretože prirodzená miera nezamestnanosti je váženým priemerom prirodzených mier nezamestnanosti v jednotlivých demografických skupinách. Zmena týchto skupín sa preto prejavuje aj na prirodzenej miere nezamestnanosti, poistenie osôb v nezamestnanosti znižuje bremeno nezamestnanosti u osôb, ktoré sa stali nezamestnané. Porovnaním disponibilného dôchodku v čase zamestnanosti s časom nezamestnanosti dostaneme koeficient náhrady. Čím je tento koeficient náhrady vyšší tým sú náklady jednotlivca počas nezamestnanosti nižšie. Vysoká miera náhrady nemotivuje jednotlivcov hľadať si novú prácu. minimálna mzda a jej uzákonenie, systém presnej a najmä včasnej evidencie voľných pracovných miest, vývoj jednotlivých sektorov ekonomiky, systém rekvalifikácie ( Uramova, 2005, s. 67). Nezamestnanosť má svoje kvantitatívne a kvalitatívne charakteristiky. Kvantitatívnu stránku nezamestnanosti môžeme vyjadriť absolútnym číslom počtom nezamestnaných, ale aj percentuálnou mierou nezamestnanosti. Počet nezamestnaných osôb vyjadruje rozdiel medzi veľkosťou (počtom) pracovnej sily a počtom zamestnanej pracovnej sily v každom období. Miera nezamestnanosti vyjadruje podiel nezamestnaných a ekonomicky aktívneho obyvateľstva, ktoré tvorí súčet zamestnaných a nezamestnaných osôb. 27

28 Toto slovné vyjadrenie je možno zapísať nasledovným vzorcom (Jakubeková, 2014, s.38): nezamestnaní Miera nezamestnanosti v % = x 100 pracovná sila Pracovná sila = zamestnaní + nezamestnaní Cena práce Na vývoj na trhu práce, najmä na dopyt a ponuku po práci a aktuálnu ekonomickú situáciu krajiny reaguje aj cena práce. Minimálna mzda je vo vzťahu k životnému minimu dôležitým nástrojom na zvýšenie zamestnanosti. Životné minimum sa definované ako minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej núdze a pri jeho stanovení sa prihliada na zabezpečenie dôstojného života občanov. Avšak vysoko nastavené životné minimum v porovnaní k minimálnej mzde (alebo iným príjmom z pracovnej činnosti) môže pôsobiť pre jednotlivca domotivujúco vo vzťahu k návratu do pracovného pomeru. Rovnako tak je výška životného minima obmedzená možnosťami štátneho rozpočtu (Košta et al., 2011, s. 123) Hospodársky cyklus a ekonomický rast Pod pojmom hospodársky cyklus rozumieme spravidla pravidelné kolísanie skutočného reálneho HDP. Jedná sa o stále sa opakujúci nesúlad medzi potenciálnym HDP a skutočným produktom národného hospodárstva. Pokiaľ je skutočný reálny HDP nižší ako potenciálny, znamená to, že národné hospodárstvo plne nevyužíva svoje výrobné zdroje, ktoré má k dispozícii. V takej situácii vykazuje značnú mieru nedobrovoľnej nezamestnanosti. V situácii, keď je reálny HDP vyšší ako potenciálny, sú disponibilné ekonomické zdroje preťažené a ekonomika hľadá cestu obnovy rovnováhy v zvýšení miery inflácie (Kuba et al.,2005, s. 42). 28

29 Ekonomický rast predstavuje zmeny v národnom hospodárstve, ktoré sa prejavujú v prírastu základných makroekonomických veličín v čase. Ide najmä o rast hrubého a čistého národného produktu a konečnej spotreby. O ekonomickom raste môžeme hovoriť vtedy, ak celkový objem hrubého národného (domáceho) produktu je väčší ako v minulom období. K základným faktorom, ktoré ovplyvňujú ekonomický rast, patria: 1. Kvantitatívne faktory: celkový objem a štruktúra základných výrobných faktorov v krajine, t.j. kapitál, ľudské zdroje a prírodné zdroje úroveň techniky a technológie výroby 2. Kvalitatívne faktory: úroveň spoločenskej produktivity efektívnosť využívania kapitálu a prírodných zdrojov krajiny, osobitne pôdy uplatňovanie výsledkov vedecko-technického pokroku vo výrobnom procese systém organizácie a riadenia a iné neinvestičné (Rusmichová et al., 2002, s. 75). Ekonomický rast sa posudzuje na základe tempa rastu, ktorý závisí od množstva výrobných faktorov a od ich produktivity. Ekonomický rast nie je priamočiary, ale naopak, strieda sa s poklesom. Hovoríme, že ekonomika sa vyvíja cyklicky. Ekonomický cyklus je kolísanie ekonomického rastu a poklesu s jednotlivými fázami. Ekonomický cyklus má 4 fázy: 1. Recesia je charakterizovaná poklesom skutočného produktu. Pod pojmom recesia sa spravidla chápe situácia, keď skutočný produkt klesá po dobu najmenej šesť mesiacov. Hlboký a dlhodobý pokles sa nazýva depresia. 2. Dno je bod, v ktorom skutočný produkt dosahuje minimum. Ekonomické ukazovatele prestali klesať. Ekonomika mobilizuje sily, začína proces obnovy ekonomickej aktivity pôsobením síl trhového systému za aktívnej účasti štátu podporou investícií. 3. Expanzia je typická tým, že skutočný produkt rastie rýchlejšie než potenciálny produkt. Pozostáva z oživenia ekonomiky. 4. Vrchol je bod, v ktorom skutočný produkt dosahuje maximum. Začína sa nový ekonomický cyklus (Rusmichová et al., 2002, s. 75). Podľa toho, kde sa nachádzajú 29

30 príčiny, ktoré zmena na strane agregátneho dopytu alebo agregátnej ponuky vyvolá, hovoríme o exogénnych a endogénnych príčinách ekonomických cyklov. Vychýlenie ekonomiky z rovnovážneho stavu môže spôsobiť príčina, ktorá sa nachádza mimo ekonomického systému, vtedy hovoríme o exogénnych príčinách vzniku ekonomického cyklu. Exogénne teórie ekonomického cyklu považujú za hlavné príčiny výkyvov výkonnosti ekonomiky vonkajšie, exogénne faktory, ako sú napríklad vojny, nerovnomernosť inovačných zmien technológií a hotových výrobkov, zmeny počtu obyvateľstva. Ak sú príčiny ekonomického cyklu súčasťou ekonomického systému, vtedy hovoríme o príčinách endogénnych. Endogénne teórie považujú za hlavné príčiny výkyvov vo výkonnosti ekonomiky vnútorné, endogénne faktory, ako je napr. snaha podnikateľov maximalizovať zisk na úkor miezd, čo vedie k poklesu kúpyschopného dopytu (Jakubeková et al., 2014, s. 33). Vzťah ekonomického cyklu a miery nezamestnanosti Spojovací článok medzi medzerou v nezamestnanosti a produkčnou medzerou je nazývaný ako Okunov zákon, ktorý sa týka vplyvu zmien nezamestnanosti na zmeny výstupu v ekonomike. Okunov zákon hovorí, že každému dvojpercentnému poklesu reálneho HDP oproti potenciálnemu HDP zodpovedá rast miery nezamestnanosti o jedno percento. Znamená to, že na to, aby nezamestnanosť v ekonomike aspoň nerástla, je potrebné, aby reálny HDP v ekonomike rástol aspoň tak rýchlo ako potenciálny a ak má miera nezamestnanosti poklesnúť, musí rásť dokonca rýchlejšie. Z toho vyplýva, že ak nemá vzrásť nezamestnanosť, musí rásť skutočný HDP takým istým tempom ako potenciálny HDP. Ak napr. potenciálny HDP rastie ročne o 5 %, potom ak sa nemá zmeniť miera nezamestnanosti, musí aj reálny HDP rásť o 5 % ročne (Lisý et al., 2005, s. 353). 30