PREČO SOM NEZJEDOL SVOJHO TATKA PREMIÉRA 22. 10. 2015 Žáner: rodinný, dobrodružný, animovaný film Krajina pôvodu: Francúzsko Réžia: Jamel Debbouze Rok výroby: 2015 Scenár: Fred Fougea Titulky: české Hudba: Laurent Perez Čas: 95 min Hrajú: Jamel Debbouze, Youssef Hajdi, Johanna Hilaire, Julian Ciais Dop. prístupnosť: MP 15
O ČOM VLASTNE PRÍBEH JE? Je to napínavý príbeh Edwarda, staršieho syna kráľa Simianov (praľudí), ktorý sa narodil príliš maličký a bol preto zatratený svojim kmeňom. Vyrastie v izolácii pod ochrannou svojho priateľa Iana. Neuveriteľne geniálny Edward objaví tajomstvo ohňa, lovu, moderného spôsobu bývania, lásky a dokonca nádeje. A pretože je od prírody veľkorysý, chce sa o všetko podeliť. Zvráti všetky zavedené poriadky a dovedie svoj druh s drzosťou a humorom jemu vlastným k skutočnej ľudskej existencii kde zjesť niekoho otca proste nie je v poriadku.
POSTAVY: EDWARD Edward je on. Teda chcem povedať, že to som ja! Som synom kráľa, ale v skutočnosti som si nikdy nemyslel, že mám rodičov. Okrem Iana, samozrejme. Adoptoval ma, keď som bol ešte maličký. Možno nie som najväčší silák, ale som dosť múdry. Takže poďte, ešte o krôčik, poviem vám pravdivý príbeh pravekých dôb. LUCY No vážne, nie je ona nejsimianskejšia? Prirodzene. Myslím, že je zlatíčko, aj keď som si to najprv nemyslel. Ako uvidíte, s Lucy to nie je vždy jednoduché obzvlášť keď vstane ľavou nohou z postele. Ale každopádne je to môj anjel, ktorý mi spadol priamo z neba.
VLADIMÍR Je radcom môjho otca. V skutočnosti však otcovi veľmi neradí a je tým, kto musí robiť všetko, čo sa mu povie. Nie je práve odvážny, ale musíme priznať, že je medzi hodnostármi celkom vtipný. VANIA Pozor, prichádza niekto nový! Prichádza dedič trónu kráľa Simeona! Je silný, neuveriteľne veľký, neskutočne pekný, ale občas tiež pekne hlúpy. Odpúšťam mu je to môj brat, aj keď sme o tom ani jeden dlhé roky nevedeli. Ale cez to všetko je tento chlapík trieda.
ČARODEJNICA Túto čarodejnicu teraz nemôžem vystáť. S tými šialenými vlasmi a divným výrazom v očiach, vyzerá ako skutočná čarodejnica, alebo aspoň ako vymytý mozog. Viem, že si s každým iba zahráva, aby udržala svoju vlastnú moc. A to nie je správne! IAN Tohto chlapíka milujem! Niet divu dlžím mu svoj život. Vychoval ma ako syna. Nie vždy mu rozumiem, ale nie je to o tom čo hovorí, ale o tom, aké veľké má srdce, že!?
ZAJOSAURUS Na začiatku mal zajosaurus štyri uši. Počul čokoľvek, čo v okolí zašušťalo. Ale jeho predné uši mu pri behu padali do očí. PŠTROSAURUS Dlhé nohy, dlhý krk, špicatý zobák. Pštrosaurus každopádne patril do svojej doby. Mal ochranný pancier, ktorý ho však pri behu spomaľoval, takže sa ho musel nakoniec vzdať.
TESÁK Povedali by ste, že s hrivou a veľkými tesákmi je prapredkom vlka aj leva zároveň. Ale v skutočnosti sa z neho stane neškodný maznáčik akým je pudlík. FIFTY FIFTY Fifty fifty je neobyčajný vtáčik. Je iba jediným druhom, ktorý kedy existoval. Hovorí sa, že žil pred tisíckami rokov a bol nesmierne talentovaný v komunikácii s inými živočíšnymi druhmi.
PROJEKT Réžia Jamel Debbouze Podľa predlohy Evolution Man by Roy Lewis Prvé vydanie v Anglicku v roku 1960, predalo sa 1.5 milióna kópií vo Francúzsku a preklady boli publikované tiež v Taliansku, Španielsku, Nemecku, Argentíne, Brazílii, Dánsku a tiež aj vo Východnej Európe. Scenár Jamel Debbouze a Frédéric Fougea Založený na pôvodnom námete Jeana-Luca Fromentala a Frédérica Fougea Produkcia Pathé Boréales Kissfilms M6 Films Umédia Cattleya V spolupráci s Stellar Mega Films a Ufund za podpory Tax Shelter of the Federal Government of Belgium and the Investors Tax Shelter za účasti Canal+, Ciné+, M6, W9 za podpory CNC (New technologies in production) Distribúcia vo Francúzsku Pathé Distribution Medzinárodný predaj Pathé International French Media AS Communication / Sandra Cornevaux Dĺžka 95 minút
ROZHOVOR s Jamelom Debbouzom režisérom, scenáristom a predstaviteľom role Edwarda Ako odštartovalo celé to dobrodružstvo? Najprv som bol požiadaný, aby som požičal svoj hlas projektu, ktorý bol už dobre rozbehnutý. Prišiel som s dvoma alebo troma dialógmi, ktoré boli vtipné, a urobil som niekoľko rozhodnutí, ktoré pozmenili dej. Požiadali ma, aby som pracoval na adaptácii scenára Evolution Mana od Roy Lewise. Z pôvodného príbehu som toho veľa nedodržal okrem postáv Edwarda a Vanii, tí zostali bratmi. Zachoval som tiež svet a tón knihy, ktorý sa mi veľmi páčil. No a po hlasovej skúške a spísaní scenára sa ma konečne opýtali, či nechcem film aj režírovať. Kúsok po kúsku, celý príbeh bol ako vlna ponúk, ktoré ma pohltili. Ja som nevytvoril tento film tento film formoval mňa. Od tej doby, čo som prišiel na jeden deň, aby som ukázal svoje hlasové schopnosti, už uplynulo sedem rokov. Je to najväčší projekt môjho života nikdy som nepracoval na niečom s takou intenzitou a túžbou. Kedy ste prvý krát čítal knihu Roya Lewisa? Pred týmto projektom alebo už predtým? Čítal som ju v škole, bolo to povinné čítanie. Ale páčil sa mi ten odstup medzi subjektom a tónom knihy, čo znamená, že vy aj ja sme v ňom ako opice, čo robí príbeh dostupnejší. Keď som pracoval na adaptácii, rozhodol som sa, že sa nebudem držať originálneho diela. Naozaj som z toho chcel vytvoriť niečo môjho. Chcel som, aby príbeh stelesňoval to, čím som bol a čím som sa stal. Ste Edward, ktorý sa narodil maličký a ktorý tak aj zostal. Navyše vás pohrýzlo zviera, čo malo za následok handicap na pravej ruke je ťažké sa vžiť do postavy hneď od začiatku, hlavne keď ako Edward utŕžite posmech za svoje neúspechy? Vedeli sme, že pri natáčaní budeme používať techniku snímania pohybov a že všetko bude znovu rekonštruované. Nebude možné nijako podvádzať, takže keď som písal charakter hlavného hrdinu, musel som to byť ja, taký aký som. Investoval som do filmu veľa z môjho ja formu aj obsah. Príbeh nemá ďaleko k tomu, aby sa stal metaforou môjho vlastného života.
Pracoval ste tiež na jazyku. Prerobil ste literárnu predlohu do súčasnej reči, ale zároveň do vašej osoby a vášho komického štýlu. Bolo to nevyhnutné? Bola to logická voľba. Pretože som to ja a je to môj spôsob vyjadrenia pohybu, myslenia a reči. Bolo veľmi dôležité, aby som zostal blízko svojmu prirodzenému vzhľadu iba tak sa najlepšie vyvarujem chýb. Bola vaša zmena názvu súčasťou inej vízie celého príbehu? Nemusíte s tým súhlasiť, nie je to veľký problém. To je v podstate to, čo hovorí Edward. On sa totiž rozhodol, že zjesť otca je barbarské a zostal sám, tak ako ja v živote. Majú dnes obhajcovia evolúcie vždy pravdu v konfrontácii s inými? Nie vždy. Pozrime sa napríklad na atómovú energiu a bombu, internet a jeho excesy. To, čo som chcel prostredníctvom Edwarda povedať, je že, nech sa stane čokoľvek, musíme sa snažiť o to byť civilizovaní. Rešpekt, zdvorilosť, porozumenie sú ako svaly, ktoré sa musia posilňovať. Všetci by sme mali varovať jeden druhého pred prekročením medzí. Mali by sme sa všetci rozhodnúť akým smerom sa uberať. Opice v mojom príbehu sa zomkli až po zničení ich stromu, ktorý bol ich domovom. Musíme skutočne čakať, až to dôjde tak ďaleko? Edward predstavuje evolúciu, toho kto privedie druhy k ďalšej etape svojou vzpriamenou chôdzou a ovládnutím ohňa. Bol zatratený skupinou a musel sa s tým vyrovnať. Napriek tomu objaví oheň, priateľstvo, lásku všetko náhodou, ale nie tak úplne. Edward je optimista, ktorý objaví tiež hudbu a nádej. To, čo ho ženie dopredu, je energia humanity. Nemá predsudky, nikoho nesúdi je pozitívny v každej situácii, aj keď je presvedčený, že ľudia vždy nájdu riešenie vďaka dobrote. A keď tvrdí: On nás udrel, pretože nás nepozná, nezmieňuje tým vlastne problémy súčasnosti, ako sú ignorácia a vylúčenie zo spoločnosti? Nechcem to zľahčovať, ale ano, chcel som hovoriť o chudobných štvrtiach, kde sa ľudia môžu cítiť vylúčení, na okraji spoločnosti. Ale patria sem tiež všetky tie školské ihriská, kde sa zrazu ocitnete na okraji kvôli tomu, ako ste oblečení, aký máte nos, vlasy, farbu pleti, alebo kvôli spôsobu vyjadrovania. Pre také deti a mladistvých, myslím, sú dve možnosti, ako reagovať. Buď sú frustrovaní a snažia sa kultivovať nenávisť ostatných a celý systém, alebo, aj keď to bude znieť divne, transformujú svoju frustráciu a premenia ju na zábavu. V mojom prípade bola hanba hnacím motorom a mal som šťastie, že bol čoskoro nahradený láskou. Inovátori verzus konzervatívci. Je to večná paradigma? Aké bolo posolstvo, ktoré ste chcel ľuďom zanechať? Vždy aktuálna paradigma! Už od úsvitu dejín. Niektorí ľudia žijú v minulosti, niektorí zase v budúcnosti. Len málo z nás žije v súčasnosti. Je stále ťažšie a ťažšie si naozaj sadnúť a urobiť si o tom všetkom jasný úsudok s chladnou hlavou. Dualita akcie-reakcie bola vždy hnacím motorom ľudstva. Ideme stále ďalej za hranice v ústrety deštrukcii a potom dôjde k znovuzrodeniu z popola to je podstata človeka. To je tiež to o čom náš príbeh je, ale ja som z generácie, ktorá nechce pretrhnúť všetky väzby. Som si istý, že dokážeme opak, budovať a skrášlovať. Smiech, láskavosť a dobrota sú pre mňa tri najväčšie cnosti nášho druhu. Pokrok pomáha Simianom zlepšiť ich životy, ale zase ich rýchlo a pevne zväzuje s ich majetkom. Sotva začali, prišla i závisť a výlučnosť. Zdá sa, že sme veľmi zbehlí v ničení šťastia. S obtiažou sa uspokojíme s tým, čo máme a nepovieme si: Tak a je to, teraz som v pohode. Donútil som sa zastaviť, rozhliadnuť sa a povedať si, že život je krásny, mám strechu nad hlavou, rodinu, ktorú uživím, bez toho, aby som niekomu niečo závidel. Ale keď chýba tento nevyhnutný princíp, nie je možné pestovať ušľachtilé myšlienky. To je ľudské. Je to celé len o tom, nezávidieť tomu druhému, len pretože niečo má. Často je to tiež strach, ktorý nás núti premýšľať alebo jednať nesprávne. Akonáhle si pustíte strach k telu, stane sa z vás blbec. Je ako voda, presakuje všade naokolo. Strach môže zničiť svet. Čarodejnica vo filme symbolizuje tento strach, ktorému sme zapredaní každý deň, a ktorý nás stavia jeden proti druhému. Je to ten istý strach, ktorý brzdí opice v zoskoku zo stromov a životu na slobode. Edward sa stane tým, kým je, pretože sa rozhodne, že sa už nebude ničoho báť. Keď urobíte také
rozhodnutie, hádajte, čo sa stane? Obklopí vás nedobytné brnenie tak ako IRON MANA. Hovorí sa tomu tiež sebavedomie. Potom, čo bol vyhostený z klanu, ujme sa ho osamelý a svojim spôsobom jednoduchý opičiak menom Ian. Kto je táto postava? Nemá ďaleko k autizmu a hovorí ako chobotnica. Ian je Edwardov priateľ od detstva, ktorý žije sám a cíti sa byť vyhostený skupinou, pretože nevie hovoriť ako ostatní. Je to veľký, milý a biely opičiak, ktorý si pre zábavu občas robí bubliny, alebo sa rozpráva s Fifty Fifty - svojim vtáčím priateľom. Ian bol náhodou pri tom, keď sa Edward narodil. Ujal sa ho, chránil a nikdy ho neodsudzoval stali sa z nich priatelia na život a na smrť. Títo dvaja Edward a Ian sú obaja vyhnanci, pretože sú handicapovaní, ale vyjde najavo, že jeden z nich je geniálny vynálezca a druhý je vizionár. Myslíte si, že odlišnosť je v podstate pre svet pokroková? Edward a Ian nemajú inú možnosť, než sa spoľahnúť jeden na druhého, pretože zbytok sveta o nich nestojí. To je môj osobný pocit. To čo mám na obidvoch postavách rád je, že mi pripomínajú mojich rodičov zažili veľa zlého, ale nie sú naštvaní, nemajú v sebe zlosť. To mi moja matka vždy hovorila. Som si absolútne istý, že len optimisti sú svojou silou a nákazlivou energiou zodpovední za ľudské zásluhy. Všetci sa vás snažia presvedčiť, že pesimista je inteligentný. Zle! To je len gesto. Dokonca podvod! Je to viera v budúcnosť, ktorá je hybným motorom. Edward a Ian sa iba chcú začleniť do spoločnosti, ale keď sú vyhnaní, tak si vytvoria svoju vlastnú a celý svet sa potom chce pripojiť k nim. Uvedomujete si, ako veľmi ovplyvňujú neprivilegované vrstvy vo Francúzsku štýl, šport, hudbu, film a literatúru?! Ako je možné, že títo ľudia môžu byť stále vyčleňovaní v ich vlastných zemí? Je to to isté ako s Edwardom a Ianom a to je záhada. Prečo ste sa rozhodol režírovať film spôsobom snímania skutočného pohybu, čo je v Európe vôbec prvý krát? Bolo to rozhodnutie Jérôma Seydouxa a úprimne povedané práve on je tým jediným, kto to mohol dokázať. Aby sme sa mohli pustiť do takého projektu, chcelo to guráž, víziu, čas a peniaze. Potom sme tiež dúfali, že sa budeme môcť rovnať úrovňou s Američanmi. Francúzsko má niekoľko silných zdrojov v tejto oblasti. Napríklad Marc Miance, ktorý založil spoločnosť Let So Ya je to génius. Američania mu ponúkli loď, aby pricestoval a stal sa číslom päť na jednom z ich projektov. My sme mu ponúkli iba náprstok, aby sa stal číslom jedna na našom projekte. A on si vybral nás! Natáčali sme v Indii v štúdiu, ktoré pracovalo pre FOX na filme PÍ A JEHO ŽIVOT. Keď som tam prišiel, ocitol som sa v čakárni s Johnom Lasseterom (PRÍBEH HRAČIEK, AUTÁ 2). Viete si to predstaviť?! Čo sa vám páčilo po technickej stránke? Snímanie pohybu je neuveriteľným prostredníkom medzi skutočnou živou akciou a obrazovkou. Práve táto technika mi dala veľa dôvodov, prečo sa zapojiť do projektu. Na začiatku sme natočili na skúšku asi päť minút. Ukázal som to môjmu malému synovi a sledoval, ako jeho oči preskakujú z počítača na mňa a odo mňa späť na počítač. Videl som, že premýšľal o tom, že na obrazovke je opičiak, ktorý vypadá ako jeho otec. V tom je to kúzlo. Vdychuje animovaným postavám skutočný život. Kde sa film točil? V Sains (Seine Saint-Denis, na predmestí Paríža), viac ako dva mesiace na jednom mieste, ktoré má 10 000 štvorcových stôp, vybavenom 70 kamerami s rotáciou 360 stupňov so 40 počítačmi a skoro organickým hard diskom s neuveriteľnou kapacitou. Čas od času sme ho museli nechať odpočinúť, než sme začali znovu natáčať. A aké sú podľa vás výhody snímania pohybu? Možnosť natáčať pätnásť minút v kuse bez prerušenia čo vysvetľuje potiaže hard disku a žiadna zmena svetla, žiadne starosti o make-up, alebo úpravu vlasov. Je to neuveriteľne oslobodzujúce, pretože jediné obmedzenie je len výkon sám.
Bolo ťažké presvedčiť hercov, aby sa do projektu zapojili? Je fakt ťažké nájsť hercov, ktorí vedia hrať, tancovať a spievať zároveň. Ale keď im začnete vysvetľovať, že ešte strávia desať hodín denne na kolenách alebo na všetkých štyroch, objaví sa náhla ozvena v miestnosti. Tak sme vyšli na ulicu a hľadali tanečníkov, špeciálne tých z R. style dance group a kaskadérov. Cyril Casmez, ktorý režíroval skupinu the Singe Debout (Standing Monkey) s nami pracoval osem mesiacov na pohyboch opíc. A potom sme mali pár hercov, ktorí spoluprácu podpísali. Arié bol úžasný vydržal fakt veľa. Patrice Thibaud, člen divadla Jérôma Deschampsa je neuveriteľne talentovaný mím. Hral role Sergeja a Vladimira. Ale nezabudnime na Christiana Herqa z Comédie Française, Dorothée Pousséo, ktorý má neuveriteľný hlas, Youssef Hajdi, ktorý hral Marcela, prvého z hlúpych ľudských idiotov. Postavy Sergeja a Vladimíra v podaní Patrice Thibauda vypadajú a znejú ako Louis de Funès. Čo robí v tomto príbehu? Je to nejaký spôsob ako ho uctiť a predstaviť mladším divákom? Louis de Funès podľa mňa nemusí byť pripomínaný ani mladším generáciám, pretože ho zbožňujú. Je to pocta filmu Pošetilosť mocných (LA FOLIE DES GRANDEURS), ktorý je jedným z mojich najobľúbenejších. Ako rád by som tam vtedy bol a zúčastnil sa natáčania filmu. Áno je to pocta, pretože Louis de Funès pre mňa znamenal veľa a znovu opakujem, tento film je čiastočne mojim príbehom. Vďaka majstrovi de Funèsovi som divokejší. Ovplyvnil ma a stále ma ovplyvňuje. IRCAM pre tento film vyvinul špeciálny software, takže je možné znovu oživiť z archívov toľko fonémov, koľko chceme, aby sme mohli reprodukovať jeho hlas. Mamutia úloha pre mamutiu postavu komediálneho žánru. V obsadení filmu je tiež jeden novinár. Čo vás prinútilo obsadiť Mélissu Theuriau, vašu ženu, do role Lucy? Nebol to zámer. Vo fáze písania scenára som sa od Melissy veľa inšpiroval. Ona čítala a ja som mohol vniesť jej ženský pohľad na vec do scenára. Ona ma tlačila až za limit, nútila ma vykresať v sebe, ako sa hovorí, ženskú stránku. Niekedy sme proste začali hrať určité scény a kúsok po kúsku, pri tom slovnom pingpongu, som si uvedomil, že je mojim veľkým protihráčom, že mi vracia loptičku a niekedy dokonca smečuje. Stručne povedané, bola v nej ukrytá herečka a ja som ju len prebudil. Opýtal som sa jej, či by sa nechcela zúčastniť konkurzu. Produkcia mi ihneď po jeho skončení zavolala a povedala, Máme našu Lucy. Jej spôsob uchopenia role bol pozoruhodný. Je okúzľujúca a divoká, je ako kráska a zviera v jednom. Je to tým jej hlasom s plynulým brazílskym prízvukom. Konečne som si uvedomil, že ona vždy chcela byť herečkou. A vy komik, herec, producent ako ste sa zhostil svojej prvej skúsenosti ako režisér? Dostal som sa do toho perfektne, ako by som bol oboje kouč aj herec. Režírovanie ostatných hercov, zdieľanie mojich názorov, pocitov, rozhodovania, bolo, ako by som to robil celý svoj život. Výber hudby tiež pripomína vás. Kto dohliadal nad výberom piesní? Nina Simone, Barry White, Aretha Franklin, Stevie Wonder Soul soulová hudba, univerzálna hudba ma vždy donútila snívať. Vždy pri nej nežniem, samozrejme, pretože kladie lásku do stredu všetkého. Soul prináša dobré vibrácie a dôležité hodnoty. Myslím, že pasuje perfektne na priateľstvo medzi Lucy a Edwardom. Nezabudnime Shrillex, Merlot a DJ Kore, ktorý napísal absolútne najšialenejší kus pre scénu v jaskyni. A na záver: Edward sa mohol stať kráľom Simianov, ale rozhodol sa, že sa im nakoniec nestane. Prečo? On nikdy nebol kráľom a ani im nikdy nechcel byť. Dokonca nikdy o ničom takom nepremýšľal. Veľmi ho neláka. Jediné, čo chce, je byť súčasťou rodiny. Pre neho má hodnotu ľudská vrelosť a energia. Je plný otázok, Čo môžeme pre svet urobiť všetci spoločne? Dúfam, že dnes stále viac ľudí premýšľa rovnako, film je v podstate celý o RODINE.
INTERVIEW s Mélissou Theuriau, ktorá stvárnila LUCY Aký je podľa vás najväčší rozdiel medzi knihou Roya Lewisa a Jamelovou adaptáciou? Zdá sa mi, že Jamel trochu transformoval Roy Lewisovu pesimistickú víziu. To, čo chcel vyjadriť jeho vlastným spôsobom cez smiech je, že z toho všetkého chaosu vychádza nádej, že zavrhnutie môže priniesť zvedavosť a túžbu. Každý môže nájsť svoje miesto v živote. A to je posolstvo, ktoré dáva zmysel. Vo francúzštine sa názov prekladá ako: Prečo som nezjedol svojho tatka, úplne naopak oproti Lewisovej knihe Ako som zjedol svojho tatka. Je to posolstvo samo o sebe? Milujem ten názov. Vyjadruje odmietnutie proste prijať všetko, poslušne ako ovca. Ja nezjem svojho otca. To vyjadruje vôľu ísť proti zavedenému poriadku, vôľu postaviť sa, nájsť inú cestu, ísť vpred, byť šťastnejší, slobodnejší a rešpektovať viac toho druhého. Prečo ste súhlasila hrať rolu Lucy, ktorá je pre Edwarda zjavením, ktorý v okamihu, čo ju uvidí, objaví lásku? Každopádne bolo čo točiť. Tento projekt sa vkradol do našej domácnosti už pred rokmi. Mali sme kvôli nemu veľa výmen názorov. Poznala som Lucy naozaj veľmi dobre z Jamelových nácvikov role Edwarda. Ale ani ja ani on sme nepredpokladali, že by som mohla rolu hrať. Potom začal casting na rolu Lucy a ja som bola zvedavá, kto ju bude hrať. A až potom, čo ju nemohli nájsť, som sa vynorila ja. Raz, keď sme skúšali, predvádzali naše simianské role, Jamel stuhol a povedal Ty si Lucy! Zasmiali sme sa tomu, ale potom som sa to konečne odvážila vyskúšať. Bola som stále zakázanou zónou, bola som ešte tehotná, ale to nevadilo - Lucy bola skvelá rola. Išla som na konkurz s tým, že to aspoň skúsim.
Mala vaša túžba hrať pôvod v príprave na tento film, alebo to bolo ešte predtým? Prianie hrať, zvlášť v divadle, bolo mojou túžbou už keď som študovala žurnalistiku v Echirolles. Mali sme fantastického učiteľa menom André Targe, dramaturga a filmára, a ja som milovala jeho semináre. Bola som jednou z pozorných študentov, ktorých si pravidelne vyberal. Raz, aby som si ho získala, som interpretovala text pred celou triedou. Vedel ma povzbudiť a dodať sebadôveru. Tlačil na mňa, aby som sa dala na herectvo. Tá chvíľa, to som mala 22 rokov, ma nikdy neprestala prenasledovať. Túžba zostala a teraz sa zase vrátila späť. Vďaka technike snímania pohybu to nie ste priamo vy, koho vidíme na plátne. Prispelo to tiež k vášmu rozhodnutiu? Pomohlo mi to k rozhodnutiu, áno. A úplne to odstránilo moje zábrany. Nemala som okolo seba žiadne rušivé elementy, nebol dôvod sa obzerať a začať pochybovať. Všetci sme mali na sebe svoj lycrový oblek a boli sme na tom rovnako. Jediná vec, ktorá sa počítala, bola energia a zápal a tiež Jamelov zmysel pre detail. Bol schopný nás nechať opakovať jednu scénu stále dokola, trebárs do druhej do rána, tak dlho, kým tam bol jediný pohyb alebo jeden výraz, ktorý nekorešpondoval s jeho predstavami. Každá časť nášho tela sa musela hýbať ako opica dokonca i sebemenšia výnimka bola viditeľná. Aké bolo obmedzenie hereckých výkonov vďaka snímaniu pohybu? Začali sme na jar, keď bolo naozaj krásne počasie, ale museli sme celé dni tráviť zavretí v obrovskej hale. Bolo teplo, ale my sme boli zabalení v oblekoch. Každé ráno trvalo 40 minút, než sme nastavili batérie snímačov po celom tele na všetkých oblekoch a tvárach. Najmenší pohyb pred začiatkom scény a všetky zapnuté kamery začali hlásiť chybu, takže práca tridsiatich ľudí bola v podstate nanič. Jednou z nevýhod technológie je, že sa nesmiete vôbec dotknúť vášho partnera, pretože každý kontakt znamená chybu. Dosť komplikované, keď hráte napríklad zápas alebo dokonca milostné scény. Musíte udrieť toho druhého, bez toho, aby ste sa ho len letmo dotkli. Musíte sa chúliť niekomu v náručí, ale nesmiete sa ho skutočne dotýkať. Pamätám si, že mi Jamel na konci natáčania povedal, Po tomto môžeš hrať čokoľvek. On ale tiež hovorí, že technológia herca oslobodzuje. Mala ste takýto pocit? Nemám možnosť zrovnania s inými druhmi natáčania. Čo som ocenila, bola dĺžka záberov. Keď natáčate desať až pätnásť minút bez strihu, pripadá mi to, že máte dosť času zabudnúť na seba. Po pätnástich minútach hnevu, alebo prenasledovania zahraných na 120% som už nebola Mélissa. Stala som sa Lucy. Pripravovala ste sa na rolu nejako fyzicky? Tesne pred začiatkom natáčania som porodila, takže som sa musela dostať do formy veľmi rýchlo. Veľa som behala a posilňovala v telocvični. Trénovala som dvakrát týždenne ako všetci s Cyrilom Casmezom opičie pohyby, spôsob chôdze, alebo pohyby ramien a hlavy, ktoré sú od našich veľmi odlišné. Natáčanie bolo naozajstným fyzickým cvičením. Kľačaním, alebo behom na všetkých štyroch takú dlhú dobu sme všetci vo väčšej alebo menšej miere trpeli. Ale to dobrodružstvo, tá kolektívna energia, všetko to dobro, ktoré sme spolu zdieľali, to nám vynahradilo všetku tú bolesť. Ktoré momenty pre vás boli najťažšie? Keď som videla Jamela pochybovať v priebehu písania alebo prípravy. A potom som mala pár momentov, keď som pochybovala sama o sebe. Neurobili chybu, keď si ma vybrali? Zvládnem to? Budem schopná hrať intímne scény pred celým štábom? Našťastie sme začali natáčať tie najťažšie scény s Edwardom a strach ma rýchlo prešiel. Je to váš hlas s tým atraktívnym brazílskym prízvukom, ktorý vo filme počujeme? Jamel mi v skutočnosti rolu sťažil tým, že odo mňa chcel ešte prízvuk, ktorý nie je priamo identifikovateľný, niečo medzi rumunčinou a brazílčinou (portugalčinou). Museli sme dodržať to, že Lucy je odniekiaľ zďaleka, že stratila celú svoju rodinu, a že sú určité veci, ktorým nerozumie.
Ako zasvätený človek a ako herečka, ako by ste definovala posolstvo, ktoré chcel Jamel vyjadriť? Že neexistuje na jednej strane iba dobro a na druhej zlo. Nikto z nás sa nenarodí s génmi kriminálnika, násilníckou povahou alebo zlosťou. To získame neskôr. A najviac asi to, že Jamel chcel prostredníctvom Edwarda povedať svetu, že je lepšie získať silu z odmietnutia. A potom je tu ešte túžba zdieľať, zjednotiť sa, byť spolu. Možno je to čiastočne utópia, ktorá často nevychádza z reálneho života, ale môže nám ukázať smer. To je to, čo chcel odkázať deťom, teenagerom, každému, kto sa príde na film pozrieť. Čo ste si z tejto skúsenosti odniesla? Aké sú vaše najkrajšie spomienky? Okrem konca tohto dlhého projektu, asi stretnutie s ľuďmi s rozdielnymi životnými cestami kaskadérmi, tanečníkmi, technikmi, hercami. V tom je Jamelova najväčšia sila, spojiť ľudí a vštepovať im tú energiu a v podstate akúsi nádej a sebavedomie. Mal svoje temné chvíľky, ale nikdy som ho nevidela pesimistického. On je stelesnený pozitivista. Dal vám film chuť pokračovať v herectve? Toto natáčanie ma takmer celkom vyčerpalo. Mala som veľké šťastie chytiť príležitosť za pačesy a zažiť niečo možno jedinečného. Uvidíme, či sa niekedy v budúcnosti naskytne príležitosť. Každopádne toto bola pre mňa neuveriteľná skúsenosť.
INTERVIEW s Marcom Miancom, výkonným producentom Ako dlho ste na tomto projekte pracoval? Po niekoľkých mesiacoch konzultácií, som sa produkcie ujal v lete 2010. Keď som prišiel na scénu, bol projekt už nejakú chvíľu rozbehnutý a mal to byť film s klasickou animáciou. Keď som si prečítal scenár ktorý som už predtým videl hneď mi bolo jasné, aké posolstvo do neho Jamel vniesol. Boli tam odlišné dialógy, iný tón a vízia na rozdiel od knihy. Zanechal svoje odtlačky všade a bolo mi jasné, že by mal hrať hlavnú rolu Edwarda on sám. To bol tiež dôvod, prečo som navrhol skúsiť techniku snímania pohybu. Mal som pocit, že je to tá najlepšia príležitosť techniku vyskúšať. Keď sme prvý krát uvideli výsledky skúšky a objavili nášho jaskynného muža Jamela, snímanie pohybu sa stalo jasnou voľbou pre každého z nás a Jérôme sa rozhodol film točiť týmto spôsobom. Ako sa tomu vlastne hovorí? Snímanie pohybu alebo snímanie hry? Snímanie pohybu sa zrodilo v Anglicku na Oxfordskej univerzite. Najprv bolo vyvinuté k meraniu pohybu pre vedecké účely a k štúdiu určitých patologických procesov, hlavne týkajúcich sa zmien na ľudskej kostre, no a potom bol využitý pre video hry a film. Termín snímania pohybu vznikol, keď sme navyše k telesnej reči použili i výrazy tvárí a pohyby očí hercov. To je v podstate technika, ktorú sme pre tento film použili, ale názov je otázkou skôr slovnej zásoby a môžete ju nazývať aj inak. Aká bola vaša rola v tomto dobrodružstve? Ako producent som bol päť rokov na Jamelovej strane, bol som pri každej fáze výroby filmu. Mal som hlavné slovo čo sa týka formy spracovania filmu, toho, ako sa literárna predloha transformovala do filmového diela. Navrhol som techniku snímania pohybu pre lepšiu animáciu a úzko som spolupracoval s grafickým tímom na animácii a technológii pri výrobe obrazov.
Jamel Debbouze nám prezradil, že vás lákalo aj hlavné americké štúdio s atraktívnou ponukou pracovať na ich projekte. Prečo ste sa rozhodol pre tento film? Mal som ponuky pred aj v priebehu natáčania filmu. Žiadna by mi ale nedovolila urobiť to, čo som vytvoril na Evolution Manovi, čo je vôbec prvý film točený technikou snímania pohybu. Predtým bola technika použitá dvoma rôznymi spôsobmi veľmi úspešne u FOXov na hranom filme Pán Prsteňov, Planéta opíc nebo Avatar, a podľa môjho názoru menej úspešne v animovanom filme Polárny Expres alebo Beowulf. Najlepší z týchto experimentov je stále adaptácia Tintina. Film Stevena Spielberga je fantastický, ale zdá sa mi, že emocionálne prepojenie s postavami je stále dosť obmedzené, hlavne vo výrazoch tvárí. Myslím, že v tomto ohľade sme urobili rozhodujúci krok vpred u Evolution Mana. Scenár bol preto ideálny a výber techniky dával zmysel. Vedel som, že v Pathé máme ambiciózneho partnera, vďaka ktorému sme mohli vyskúšať tento druh animácie. Ale predovšetkým som veril v jednu vec že natáčanie s Jamelom, ako obrazne tak i pohybovo, bude sakramentsky veľká skúsenosť. Akú umeleckú prípravu ste pre postavy a scénu robili? Najprv sme museli vytvoriť svet navrhnúť scény a postavy, ale tak, aby sme zachovali Jamelovu víziu. Potom sme museli vybrať hercov a prispôsobiť nákresy aj ich 3D verzie. Takže každá postava sa stala digitálnym skeletom herca! Ale v Ianovom prípade v podaní Arié Elmalaha, sa postava nepodobá hercovi, aj keď Edward vypadá ako Jamel? V ideálnom prípade sme chceli, aby fyziognómia hercov zodpovedala postavám, ale to nebolo vždy možné. Arié je jediným človekom, ktorého reč tela sa hodila na postavu Iana. Má rovnakú veľkosť, má rovnako dlhé ruky ako náš milý Simian, ale nemá jeho veľké brucho. Natáčali sme ho teda s umelým bruchom, aby mal zodpovedajúci objem. Edward je svojim charakterom vo filme najbližšie človeku zachovali sme Jamelove základné proporcie a upravili jeho tvár. Od tej doby, čo Jamel vniesol svoju vlastnú skúsenosť do príbehu, bolo logické ho tak zobraziť. A čo Vladimír a Sergey, dve postavy predstavujúce Louise de Funèsa? Patrice Thibaud, herec, ktorý predvádza jeho pohyby najlepšie, je vyšší a statnejší než Louis de Funès. Takže sme začali jeho kostrou a zoštíhlili sme ho digitálne. Výrazy v tvári boli vytvorené počítačom za pomoci fotografií a videa. Pre hlas vytvoril IRCAM nový software, ktorý analyzuje obsah hercovho hlasu. Patrice nám k tomu pridal dynamiku a frázovanie. Potom sme jednotlivé zvuky digitálne syntetizovali z hlasového archívu Louise de Funèsa, aby dostali to správne zafarbenie a rozsah. Slúži technológia úplne a celkovo obsahu? To je to, čo robí produkciu tak zaujímavú. V Prane, v štúdiu v Bombaji, máme tri tisíc terabitov ľudských chlpov, kôry, machu a lístia! Dajte dohromady takú komplexnosť s Jamelovou hypervynaliezavosťou a z produkcie sa stane naozajstné dobrodružstvo. Celá technológia bola zoradená, aby slúžila jeho rozprávaciemu a umeleckému cíteniu. Všetko je virtuálne, ale v skutočnosti nie je je to správne? Filmové zábery sú perfektnou ilustráciou ako odpovedať na vašu otázku. Neexistuje všetko iba v 2D a potom v 3D. Avšak všetko bolo točené v skutočnom svete. Takže v určitom zmysle všetko musí existovať, aj keď to nie je v zábere. To platí aj pre rekvizity. Typickým príkladom je dav alebo stred stromu, kde sa konalo veľa scén. Ten bol najprv vytvorený na obrazovke počítača. Potom sme ho postavili v otvorenom priestore, takže kamery mohli natáčať priamo cez neho. Herci nemohli dobre hrať v úplne prázdnom priestore. Keď museli prekročiť koreň stromu, jeho tvar existoval na scéne a bol skutočný vrátane tej časti, ktorú museli prekročiť. Uveriteľnosť filmu v 3D závisela na tom, ako sme ho vytvorili.
Ako bola scéna pripravená na natáčanie? V Saints sme mali priestor veľkosti 10 000 štvorcových stôp s miestnosťou s 1600 štvorcovými stopami, do ktorej sa zmestí až pätnásť hercov naraz, obklopených sedemdesiatimi kamerami Vicon 4K natáčajúcimi 100 snímkou za sekundu. Osemdesiat technikov pracovalo spolu, aby rozhýbali gigantickú scénu, ktorú sme pre túto príležitosť vybudovali úplne prvý krát v Európe! Dátové úložište bolo umiestené blízko natáčania, aby nahralo enormný tok informácií zo sedemdesiatich kamier, ktoré všetky simultánne natáčali. Aby sme uchránili hercov uzavretých v hale od depresií, vytlačili sme obrázky z kresleného filmového sveta na 35 yardov dlhú plachtu, ako malú ochutnávku savany! A ako bol každý z hercov vybavený? Najprv mal každý z nich kombinézu vybavenú asi štyridsiatimi snímačmi telesného pohybu. Potom, čo sa výrazu tváre týka, tak tam to bolo náročnejšie. Rok a pol pred natáčaním sme získali headcam technológiu od jednej americkej firmy. Bolo to fantastické až na jej veľkú váhu. Každá mala okolo jedenásť libier. Rýchlo sme dospeli k záveru, že nemôžeme po hercoch chcieť, aby za takýchto podmienok nosili tak ťažkú vec na hlave. Takže Alkymia, naša technická spoločnosť, vyvinula nový headset, 100% francúzsky, ktorému sme hovorili Tretie oko a ktorý vážil len okolo jednej libry. Bol zdokonalený deň pred prvým dňom natáčania. Bolo to dobrodružstvo uprostred dobrodružstva! Aké sú výhody a nevýhody tejto technológie pre hercov? Natáčanie spôsobom snímania pohybu je pre hercov magické. Nemôžu vidieť obraz seba, pretože natáčame iba ich pohyby. Zostáva len čisté herectvo, reč tela a výrečnosť. Je to priestor pre fantáziu. Mohli sme natáčať desať alebo dvanásť scén v kuse, čo nemá ďaleko k natáčaniu hraného divadla s absolútne žiadnym obmedzením ako je osvetlenie, zvuk alebo make-up. To samozrejme dáva neuveriteľnú slobodu hrania, i keď sú tu niektoré obmedzenia, ako je kamera na hlave pripevnená 30 cm ďaleko od hlavy, čo vyžaduje niektoré opatrenia. Všetci si ale na tieto obmedzenia rýchlo zvykli. Ako mohol byť Jamel zároveň hercom v kombinéze s headsetom a režisérom? Vďaka snímaniu pohybu mohol byť Jamel pred i za kamerou v tej istej chvíli, dokonca aj keď hral! Keď točíte film technikou snímania pohybu, určité základné vzory filmových záberov sa zmenia. Pri natáčaní hraného filmu sú dve fázy režírovania prvá, keď ste na scéne a režírovanie hercov keď hrajú určité scény a druhá, keď režisér edituje a vyberá poradie záberov. S technikou snímania, pretože natáčate stále 360, je záber zároveň orezaný a editovaný naraz. V tejto fáze sa dá editovať scénu zmenou uhla pohľadu, a tak vybrať jeden, ktorý bude mať funkciu toho, čo chcete vyjadriť. Jamelova vízia bola jasne daná počas dvoch mesiacov natáčania a potom nastala fáza editácie, ktorá trvala celý rok. Prečo ste celú post produkciu smerovali do Bombaja v Indii? Prana bola v podstate strategická voľba pre produkciu. Chcel som dať réžii toľko voľnosti, koľko som mohol, ale stále som chcel udržať detail obrazu zrovnateľný s americkými produkciami. Prana (ZVONILKA, LETADLA 1&2) bola ideálnym partnerom pre odbornosť a možnosti. Moja žena (a spolupracovnica) a ja sme sa rozhodli na rok presťahovať do Indie, aby sme dohliadli na zrodenie filmovej grafiky stvorenie vegetácie, všetkých organických štruktúr ako sú chlpy a koža, rovnako ako osvetlenie a celková farebnosť. To všetko sme stvorili v dobe monzúnov. Vytvorili ste v podstate akýsi božský komplex? Buď božský, alebo otrocký. Navzdory technike a všetkým počítačom, táto práca je viac menej z veľkej časti remeslo a tiež neuveriteľná kopa práce! Vznikol by tento film bez Jamela Debbouze? Dali sme k dispozícii techniku do služieb jeho improvizácie a kreativity. To, čo som poskytol, dávalo zmysel, pretože tu bol Jamel. Optimistické posolstvo, ktoré chcel filmom preklenúť je niečo, čomu som sa 100% podriadil. Ale vyjadril by som to ešte hlbšie: ísť do takého dobrodružstva, ktoré sme zažili a produkovať film takých rozmerov a tak dlhú dobu, to chce mať pri kormidle veľkého optimistu. Žiadny z partnerov filmu či už
v Paríži, Stains, Bombaji, Londýne, Bruseli alebo vo vedení Pathé vám nepovie opak. Všetci sme urobili prácu spoločne a každý z nás dal zo seba to najlepšie. To je, zdá sa mi, ďalším prvoradým posolstvom tohto filmu.