Nezamestnanosť absolventov škôl a prístupy k jej riešeniu v členských štátoch EU v období globálnej ekonomickej krízy

Inštitút pre výskum práce a rodiny Institute for Labour and Family Research Nezamestnanosť absolventov škôl a prístupy k jej riešeniu v členských štátoch EU v období globálnej ekonomickej krízy Záverečná správa VÚ č. 2146 Zodpovedná riešiteľka : PhDr. Zuzana Kostolná Riešitelia : PhDr. Zuzana Kostolná PhDr. Eneke Hanzelová, PhD Externí riešitelia: Mgr. Ján Herich PhDr. Ľuba Srnánková Zadávateľ: MPSVR SR Sekcia práce Bratislava, december 2010

Inštitút pre výskum práce a rodiny, Bratislava 2010

Výskumná úloha VÚ 2146 Nezamestnanosť absolventov škôl a jej riešenie v členských štátoch EU v období globálnej ekonomickej krízy Zadavateľ výskumnej úlohy Sekcia práce MPSVR SR Autori výskumnej úlohy Zodpovedný riešiteľ :PhDr.Zuzana Kostolná Riešitelia : PhDr. Zuzana Kostolná PhDr. Eneke Hanzelová Externí spoluriešitelia Mgr.Ján Herich UIPŠ PhDr. Ľuba Srnánková UIPŠ Dátum začatia riešenia výskumnej úlohy Január 2010 Dátum ukončenia riešenia výskumnej úlohy December 2010 Uloženie výstupu Inštitút pre výskum práce a rodiny, ţupné námestie 5-6, 812 41 Bratislava Forma archivácie výskumnej úlohy Tlačená verzia, elektronická verzia Počet výtlačkov 5 (päť) 3

Anotácia Dramatický nárast nezamestnanosti mladých ľudí (15-24 rokov ) v dôsledku svetovej finančnej a ekonomickej krízy patrí ku kľúčovým problémom súčasného trhu práce. Predmetná výskumná štúdia v podmienkach Slovenska, identifikuje faktory súvisiace s procesom transície zo školy na trh práce, analyzuje nezamestnanosť absolventov stredných a vysokych škôl v štruktúre podľa druhu školy regiónu a odboru vzdelávania, vyhodnocuje existujúce nástroje aktívnych opatrení trhu práce a v záujme načrtnutia moţností zníţenia rozsahu nezamestnanosti mladých ľudí, predkladá prístupy a riešenia v krajinách EU 27 Kľúčové slová: trh práce, nezamestnanosť,absolventi škôl, transícia zo školy na trh práce, aktívne opatrenia trhu práce, Abstract One of the key problems of today's labour market is the dramatic increase of unemployment of the young population (people 15-24 years of age) due to the world's financial and economical crisis.the following research in the context of Slovakia identifies factors that depend on the process of transition from school to the labour market,analyses the uneployment of school leavers secondary school and university graduates depending on the type of school, the region and the branch of studies,evaluates the existing tools for active measures and in an attempt to reduce the rate of unemployment in young people,submits the different approaches and solutions from the 27 EU countries.. Key words: labour market, unemployment, school leavers, transition from school to labour market, active labour market measures 4

Obsah Úvod... 6 I. Tranzícia zo školy na trh práce: konceptuálny rámec a indikátory... 7 1.Vymedzenie pojmu... 7 2.Faktory tranzície zo školy na trh práce... 8 3.Vekové hranice tranzície... 10 4.Dynamika tranzície zo školy na trh práce... 11 5.Trajektórie prechodu zo školy na trh práce... 13 6.Indikátory tranzície... 13 Kľúčové zistenia a závery... 17 II. Kvantitatívna analýza nezamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl... 18 II.1 Absolventi stredných škôl v kontexte celkovej nezamestnanosti... 19 II.1.1 Nezamestnanosť absolventov podľa druhu strednej školy, regiónu a skupín odborov vzdelania v sezóne 2009/2010... 26 II.1.2 Dlhodobý vývoj absolventskej nezamestnanosti... 41 Kľúčové zistenia a závery... 49 II.2 Analýza nezamestnanosti absolventov vysokých škôl... 51 II.2.1 Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl v období 2005 aţ 2007... 52 II.2.2 Nezamestnanosť absolventov vysokých škôl v období 2008 aţ 2010 dopady ekonomickej krízy... 58 Kľúčové zistenia a závery... 66 III Aktívne opatrenia trhu práce zamerané na absolventov škôl v podmienkach Slovenska.. 67 III.1 Absolventská prax... 69 III.1.1 Postoje zamestnávateľov k inštitútu absolventskej praxe... 71 Kľúčové zistenia a závery... 74 IV. Opatrenia na uľahčenie transície zo školy na pracovný trh v čase globálnej ekonomickej krízy : príklady dobrej praxe z členských krajín EU... 75 IV.1 Prístupy vybraných krajín EU k riešeniu nezamestnanosti mladých ľudí na trhu práce v čase globálnej ekonomickej krízy... 77 Kľúčové zistenia... 84 Bibliografia... 86 Prílohy - tabuľková časť... 88 5

Úvod Integrácia mladých ľudí na trh práce patrí medzi významé agendy politík členských štátov EU 1. Mladí ľudia sú častejšie nezamestnaní ako dospelí, sú častejšie zamestnaní na neistých dočasných pracovných miestach, na pracovných miestach v rámci sekundárneho trhu práce s niţšími mzdami a niţšou mierou sociálneho zabezpečenia. 2 V kontexte súčasného vývoja, ktorý je ovplyvnený dopadmi finančnej a hospodárskej krízy, pokles dopytu po pracovnej sile významne sťaţuje vstup nových účastníkov na trh práce vrátane tých, ktorí by v štandartných podmienkach fungovania pracovného trhu, nemali ţiadne problémy. Tento stav sa premieta v spomalení aţ zabrzdení procesu začleňovania mladých ľudí do kategórie pracujúcich a akcelerácii procesu ich začleňovania do kategórie nezamestnaných resp. ekonomicky neaktívnych osôb. Podľa správy Európskej komisie 3 v niektorých členských štátoch hrozí riziko stratenej generácie Nezamestnanosť mladých ľudí (do 25 rokov) na Slovensku v období krízy vzrástla o viac ako dve tretiny (index 2010Q3/2008Q3 dosiahol úroveň 171,6%) a miera nezamestnanosti tejto vekovej kohorty 34,3% v roku 2010Q3 patrí k jednej z najvyšších v rámci krajín EU27. 4 Predchádzanie a redukcia nezamestnanosti mladých ľudí tvorí jednu z kľúčových výziev pre verejnú politiku v najbliţších rokoch. Predkladaná výskumná štúdia v súlade so zadaním, analyzuje postavenie mladých ľudí, absolventov škôl na slovenskom trhu práce v období recesie s cieľom upozorniť na oblasti, ktorým bude potrebné venovať pozornosť, predkladá prístupy a riešenia realizované vo vybraných krajinách EU 27. Štúdia je spracovaná v štyroch kapitolách v ktorých sa zaoberá: konceptualizáciou procesu tranzície zo školy na trh práce v kontexte súčasnej ekonomickej krízy, kvantitatívnou analýzou nezamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl v štruktúre podľa druhu školy, regiónu, odboru vzdelania, nastavením senzitívnosti aktívnych opatrení na trhu práce zacielených na absolventov škôl v súčasných ekonomických podmienkach, mapovaním opatrení a prístupov vybraných krajín EU, zameraných na redukciu nezamestnanosti mladých v dôsledku ekonomickej krízy. Pri jej spracovaní boli vyuţité nasledovné zdroje: údaje Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny o počte a štruktúre uchádzačov o zamestnanie a nezamestnaných absolventoch škôl, údaje zo Štatistickej ročenky školstva SR, Ústav informácii a prognóz v školstve, údaje z databázy EUROSTAT, teoretické zdroje a dokumenty OECD, ILO, Európskej komisie, zahraničná a domáca literatúra. 1 Revízia Lisabonskej stratégie v roku 2005 a prijatie Európskeho paktu mládeţe členskými štátmi EU zdôraznili zamestnanosť mládeţe ako jeden z kľúčových faktorov fungovania trhu práce, Youth Employment European Commission, 2010 2 Správa o podpore prístupu mládeţe na trh práce posilnení postavenia stáţistov, stáţí a odbornej prípravy(2009/2221(ini), Európsky parlament Výbor pre zamestnanosť a sociálne veci 3 Youth Employment, Commission Orientation Note for cambridge Review, European Commission, DG EMPL, ADHOC/07080210 4 Zdroj: databáza Eurostat 6

I. Tranzícia zo školy na trh práce: konceptuálny rámec a indikátory Jednou zo základných socio-demografických zvláštnosti mladej populácie vo veku 15-24 (resp. 15-29 ) rokov je skutočnosť, ţe uvedené vekové rozpätie je spojené s ukončením školského vzdelávania ( resp. s ukončením určitého stupňa školského vzdelávania) a vstupom na trh práce. Od úspešného zvládnutia prechodu zo školy na trh práce závisí budúca pracovná trajektória mladých ľudí. 1.Vymedzenie pojmu Na označenie etapy v ţivote mladých ľudí súvisiacej s ukončením školského vzdelávania a vstupom na trh práce sa v medzinárodnej odbornej literatúre pouţíva pojem tranzícia (prechod) zo školy na trh práce (schol-to-work transition). V rámci odborných stanovísk (Kogan, Muller 2003; Quintini, G., Manfredi, Th. 2009; Hannan, D.F., Raffe, D., Smyth, E. 1996) existuje konsenzus v ponímaní procesu tranzície ako procesu integrácie mladých ľudí do sveta práce po ukončení školského vzdelávania t.j. počiatočného vzdelávania 5. Podľa OECD, tranzícia zo školy do pracovného ţivota je dôleţitý medzník v ţivote mladých ľudí, ktorý indikuje ukončenie etapy prípravy na pracovný ţivot ( OECD 2000). Pričom sa zdôrazňuje, ţe nejde o mechanický prechod, ale o kvalitatívnu zmenu, zvrat v postavení mladých ľudí. Podľa autorov štúdie Youth in Europe. A statistical portrait ( Eurostat 2009) prechod mladých ľudí zo školy do pracovného ţivota je krokom k nezávislosti, ktorý má spletitú podobu. Dôleţitým znakom procesu tranzície je jeho viac dimenzionálna povaha, prejavujúca sa v skĺbení viacerých ţivotných situácií mladých ľudí počínajúc ukončením školského vzdelávania a vstupom na trh práce, ekonomickým etablovaním vrátane etablovania sa v sociálnych a profesiových sieťach a končiac formovaním osobnosti mladého človeka. Koncept tranzície zo školy na trh práce, prezentovaný v súčasnej odbornej literatúre, reflektuje podmienený charakter tohto procesu, ktorý nemá autonómnu povahu a odohráva sa v konkrétnom sociálnom, ekonomickom prostredí a v rámci existujúceho vzdelávacieho systému. V tomto kontexte tranzíciu moţno chápať ako výslednicu širších okolností a praktickej implementácie prepojenia vzdelávacieho systému s trhom práce (OECD 2000). Pokiaľ v ponímaní procesu tranzície zo školy na trh práce ako kvalitatívnej zmeny existuje všeobecná zhoda, v ostatnom období sa často nastoľuje otázka jeho sémantického významu. Podnetom pre odborný diškurz je rozširujúci sa fenomén celoţivotného vzdelávania ponímaný ako proces permanentného a nekončiaceho sa vzdelávania počas celého ţivota človeka. V tomto kontexte vyvstáva otázka o adekvátnosti pojmu prechod od školského vzdelávania na trh práce, ktorý evokuje ukončenie procesu vzdelávania v súvislosti so vstupom na trh práce ( BerkhoutP., Berkhout E., Biermans, van der Valk 2006), čo je v kontraste s konceptom celoţivotného vzdelávania. 5 Pod školským vzdelávaním sa chápe výchova a vzdelávanie uskutočňované v materských školách, základných školách, gymnáziách, stredných odborných školách, konzervatóriách, školách pre detí a ţiakov so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami zriadených podľa osobitných predpisov a štúdium v akreditovaných študijných programoch na vysokých školách uskutočňované podľa osobitného predpisu. Viď 2 ods. 2 zákona č. 568/2009 Z.z. o celoţivotnom vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 7

2.Faktory tranzície zo školy na trh práce Vstup mladých ľudí na trh práce patrí k horúcim agendám kaţdej ekonomicky vyspelej spoločnosti. Pozornosť k tejto agende je podmienená: a) cyklickým a opakujúcim sa charakterom tranzície, ktorá je bezprostredne naviazaná na termíny ukončenia školského vzdelávania, b) komplikovanou povahou procesu tranzície sprevádzanou negatívnymi konzekvenciami v podobe ekonomickej neaktivity, nezamestnanosti a dlhodobej nezamestnanosti mladých ľudí, c) očakávaním návratu investícií vloţených do vzdelávania mladých ľudí a efektívnosti týchto investícií meranej ich uplatnením na trhu práce v odbore zodpovedajúcom odboru štúdia a na pracovných miestach s patričným mzdovým ohodnotením, d) zaistením kontinuity ľudských zdrojov na trhu práce: pretrvávajúca nezamestnanosť mladých zamedzuje prílev novej zásoby pracovnej sily, ktorý sa spravidla prejavuje s časovým oneskorením v podobe štrukturálneho nesúladu na trhu práce. K bázickým činiteľom ovplyvňujúcim proces tranzície zo školy na trh práce patria demografické faktory akými sú veková štruktúra populácie a podiel predproduktívnej zloţky ( 0-14 rokov) na celkovej populácii. Veľkosť ( početnosť) predproduktívnej zloţky populácie ovplyvňuje proces tranzície s určitým časovým oneskorením v podobe rozsahu (početnosti) mladej populácie vo veku 15-24 rokov, ktorá v jednotlivých rokoch opúšťa školský systém a vstupuje na trh práce. Vplyv uvedeného faktora je osobitne zreteľný v prípade vstupu na trh práce mladej populácie narodenej v období populačných boomov. Vývoj vekovej kompozície obyvateľstva SR poukazuje na dlhodobo klesajúci trend podielu predproduktívnej zloţky ( 0-14 rokov) na celkovej populácii. Za obdobie rokov 1999 aţ 2009 podiel tejto zloţky klesol z 19,8% na 15,3%. Kým v roku 1999 kaţdá piata osoba v SR mala menej ako 15 rokov, v roku 2009 je to kaţdá šiesta osoba (viď. tab. č.1). Uvedená skutočnosť sa prejavuje na úbytku počtu novo vstupujúcich do systému školského vzdelávania a na poklese rozsahu prírastkov pracovnej sily. Tab.č.1 Podiel vekovej skupiny 0-14 na obyvateľstve ( v %) rok 1999 2000 2001 2002 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 podiel 19,8 19,2 18,7 18,1 17,5 17,1 16,6 16,2 15,8 15,5 15,3 Zdroj: ŠÚ SR Dosah demografických faktorov na proces tranzície zo školy na trh práce sa prejavuje aj prostredníctvom zmien v štruktúre rodiny. Vysoká rozvodovosť, extenzia neúplných rodín významne ovplyvňuje finančnú schopnosť rodiny saturovať vzdelávacie potreby mladých ľudí a finančne podporovať ich počas obdobia uplatnenia sa na trhu práce. Ekonomické faktory akými sú stav ekonomiky odzrkadlený v ekonomickom raste a tvorbe pracovných miest zohrávajú významnú úlohu v procese tranzície zo školy na trh práce. Proces tranzície je významne ovplyvnený ekonomickými cyklami: vo fáze expanzie a generovaní nových pracovných miest vstup mladých ľudí na trh práce má relatívne dynamickú povahu a je uľahčený nutnosťou uspokojovania rastúcich potrieb dopytu zamestnávateľov po nových pracovných silách. Fáza recesie nesie so sebou spomalenie aţ zabrzdenie procesu začleňovania mladých ľudí do kategórie pracujúcich a dynamizáciu procesu ich začleňovania do kategórií nezamestnaných resp. ekonomicky neaktívnych osôb. Graf č.1 dokumentuje vývoj ekonomickej aktivity, zamestnanosti a nezamestnanosti vekovej kohorty 15-24 rokov počas vzostupnej a klesajúcej fázy ekonomiky SR. Za obdobie od 1.q 2007 do 1.q 2010 miera zamestnanosti vekovej skupiny 15-24 rokov klesla o 41 percentuálnych bodov a miera nezamestnanosti stúpla o 13 percentuálnych bodov. 8

Graf č. 1 Vývoj miery ekonomickej aktivity, miery zamestnanosti, miery nezamestnanosti populácie vo veku 15-24 rokov a vývoj HDP (v%) 80 70 miera zamestnanosti 60 50 40 30 20 miera ekonomickej aktivity miera nezamestnanosti 10 0 rast HDP 1.Q 2006 1.Q 2007 1.Q 2008 1. Q 2009 1. Q 2010-10 Zdroj: EUROSTAT; Poznámka: Ukazovateľ rastu HDP je uvedený za roky 2006 aţ 2010 Jedným z kľúčových činiteľov ovplyvňujúcich tranzíciu zo školy na trh práce je samotná kondícia trhu práce, t.j. stav trhu práce z hľadiska jeho základných parametrov: externej pruţnosti ( legislatívna úprava podmienok najímania a prepúšťania pracovníkov meraná indexom striktnosti ochrany pracovných a internej pruţnosti (elasticita organizácie práce a pracovného času v rámci podniku, firmy alebo organizácie meraná indexom striktnosti pracovného času). Pruţný trh práce umoţňuje rýchle reagovať na zmeny na trhoch výroby tovarov a sluţieb a včasne distribuovať na tieto trhy pracovnú silu vrátane vstupujúcich na trh práce absolventov škôl. Schopnosť trhu práce absorbovať prírastky pracovnej sily je taktieţ podmienená rozsahom celkovej nezamestnanosti a rozsahom nezamestnanosti mladých ľudí. V podmienkach vysokej nezamestnanosti šance mladých ľudí na získanie prvého zamestnania zreteľne klesajú v dôsledku silného konkurenčnému tlaku zo strany preferovanej zamestnávateľmi pracovnej sily, ktorá disponuje praktickými zručnosťami a odbornými skúsenosťami. Na uľahčenie vstupu mladých ľudí na trh práce slúţia štátne zásahy v podobe opatrení aktívnej politiky trhu práce. Existencia cielených nástrojov podpory a pomoci mladým ľuďom môţe významným spôsobom prispieť k posilneniu ich konkurencieschopnosti a integrácii do pracovného ţivota. K štandardným nástrojom aktívnych opatrení na trhu práce explicitne zacielených na segment mladých ľudí spravidla patria nástroje eliminujúce ich hlavný hendikep, a to nedostatok odbornej praxe a praktických skúseností. Ide o schémy umoţňujúce zapracovanie, zaškolenie, vykonanie odbornej praxe bezprostredné v pracovnom prostredí u zamestnávateľa za účelom získania odborných kompetencií. V rámci súboru aktívnych opatrení na trhu práce SR na tieto účely slúţi absolventská prax dáva moţnosť absolventom škôl nadobudnúť odborné zručností a praktické skúsenosti formou pracovnej stáţe u zamestnávateľa. Rozhodujúcim faktorom podmieňujúcim proces tranzície zo školy na trh práce je samotný systém školského vzdelávania t.j. jeho organizácia, podiel všeobecného a odborného prúdu v rámci školského vzdelávania a stupeň ich vnútornej a vzájomnej flexibility, spôsob tvorby školských kurikul, ich obsah a schopnosť reagovať na meniace sa poţiadavky praxe, interakcia medzi zamestnávateľskou sférou a vzdelávacím systémom. Súhrn uvedených 9

činiteľov vyúsťuje do paradigmy definovanej ako miera zhody výstupov školského vzdelávania (absolventi škôl) a ich vedomostných kompetencií a zručností s poţadovanými v reálnej praxi aktuálnymi poţiadavkami dopytu po práci. Táto paradigma je alfou a omegou tranzitného procesu. Ako bolo konštatované, začleňovanie mladých ľudí na trh práce po ukončení školského vzdelávania je výsledkom pôsobenia mnohorakých činiteľov. V súčasnosti tento proces je výrazne poznačený negatívnym vplyvom hospodárskej krízy, ktorú moţno povaţovať za významný faktor procesu tranzície. V období krízy k bázickým hendikepom mladých ľudí sa pridruţuje celkový pokles dopytu po práci, ktorý rezultuje do prolongácie procesu tranzície a do rastu tranzitívnej neistoty mladých ľudí. Zhoršený prístup k pracovným miestam a absencia moţnosti uplatniť sa na trhu práce má za následok rast nezamestnanosti mladých ľudí a prehlbovanie rizika ich chudoby, nakoľko väčšina z nich nemá nárok na dávku v nezamestnanosti (OECD 2010). Podľa údajov Eurostatu v roku 2008 rizikom chudoby bolo ohrozených 15% populácie vo veku 16-64 rokov, zatiaľ čo u populácii vo veku 16-24 rokov tento ukazovateľ dosiahol úrovne20,1%. Súčasná ekonomická kríza nielen sťaţila situáciu mladých ľudí na trhu práce, ale zároveň zreteľnejšie odhalila príčiny, ktoré stoja v pozadí procesu prechodu mladých ľudí zo školy do pracovného ţivota, akými sú slabé väzby medzi systémom vzdelávania a trhom práce, priepasť medzi štruktúrou kvalifikačných poţiadaviek dopytu po práci a kvalifikačnou kompozíciou ponuky práce absolventov škôl, absencia anticipačných mechanizmov v indikovaní kvalifikačných potrieb trhu práce a nízka elasticita a senzitívnosť vzdelávacieho systému k potrebám trhu práce. 3.Vekové hranice tranzície Jednou z najdiskutovanejších otázok súvisiacich s procesom tranzície je otázka určenia vekovej hranice prechodu zo školy na trh práce. Ktorých vekových kohort populácie sa týka problém tranzície? Určenie vekového rozmedzia relevantného pre proces tranzície sa opiera o zovšeobecnené poznatky o organizácii školského vzdelávania a trvania povinnej školskej dochádzky v rámci krajín EÚ 27 a o postavení ( ekonomickom statuse) mladých ľudí na trhu práce (Eurostat 2009). Z týchto poznatkov vyplýva, ţe mladí ľudia vo veku menej ako 15 rokov sa ešte zvyčajne nachádzajú v systéme školského vzdelávania, v rozmedzí rokov 18 aţ 24 časť mladých ľudí ešte zotrváva v školskom systéme a časť uţ vstúpila na trh práce a najneskôr vo veku 29 rokov mladí ľudia majú spravidla ukončený proces školského vzdelávania a absolvovaný proces tranzície na trh práce. V súlade s tým, referenčnou vekovou kohortou pri analýze procesu tranzície je skupina mladých ľudí vo veku 15 aţ 29 rokov. Ide o vekovo diverzifikovanú a kvalitatívne rôznorodú skupinu mladých ľudí. Preto na účely odborných analýz reflektujúcich diverzitu procesu tranzície, sa uvedená veková kohorta mladých ľudí sa člení na kategóriu 15 aţ 24 rokov (väčšina mladých ľudí v tomto veku sa ešte nachádza v systéme formálneho vzdelávania) a na kategóriu 25 aţ 29 rokov (značná mladých ľudí tejto vekovej skupiny uţ vstúpila na trh práce). Eurostat vyvinul indikátor tranzície, ktorý indikuje najniţší vek pri ktorom najmenej 50% mladých ľudí uţ absolvovalo vstup na trh práce ( viď tab.č. 2) 10

Tab. Č. 2 Najnižšia veková hranica, pri ktorej najmenej 50% mladých ľudí vstúpilo na trh práce rok/trend 2000 2007 Trend EÚ 27 20 20 bez zmien Belgicko 22 22 bez zmien Bulharsko 23 22 pokles Česká republika 20 21 rast Dánsko 16 15 pokles Nemecko 19 19 bez zmien Estónsko 21 21 bez zmien Írsko 19 19 bez zmien Grécko 21 23 rast Španielsko 21 20 pokles Francúzsko 21 21 bez zmien Taliansko 21 23 rast Cyprus 20 21 rast Lotyšsko 20 20 bez zmien Litva 21 22 rast Luxemburg 21 23 rast Maďarsko 22 23 rast Malta 17 19 rast Holandsko 16 16 bez zmien Rakúsko 19 17 pokles Poľsko 21 22 rast Portugalsko 21 21 bez zmien Rumunsko 21 23 rast Slovinsko 21 21 bez zmien Slovenská republika 19 21 rast Fínsko 18 19 rast Švédsko 20 19 pokles Veľká Británia 17 17 bez zmien Zdroj: Youth in Europe. A Statistical Portrait, Eurostat 2009 Ako dokumentuje tab.2 najniţšia veková hranica, pri ktorej polovica mladých ľudí v Slovenskej republike vstúpila na trh práce sa za obdobie rokov 2000 aţ 2007 sa zvýšila z 19 rokov na 21 rokov. Uvedené údaje naznačujú trend dlhšieho zotrvania mladých ľudí v školskom systéme. Túto tendenciu potvrdzujú aj údaje o ekonomickej aktivite mladých ľudí vo veku 15-24 rokov, ktoré poukazujú na vekový posun pri jej vstupe na trh práce. Miera ekonomickej aktivity vekovej kohorty 15-24 rokov za obdobie rokov 2007 za 2010 klesla o 3,4 percentuálneho bodu (viď tab. 1 v prílohe) 4.Dynamika tranzície zo školy na trh práce Priemerná dĺţka školského vzdelávania v krajinách EU 27 osciluje v rozmedzí 15 aţ 20 rokov ţivota človeka. Po ukončení školského vzdelávania mladí ľudia spravidla vstupujú na trh práce. Charakter a priebeh tranzície zo školy do zamestnania prešiel v európskom geografickom priestore v období ostatných troch desaťročí výraznými zmenami. Zatiaľ čo v 80-tych rokoch 20 storočia prechod zo školy na trh práce predstavoval relatívne lineárnu, priamočiaru a nezvratnú zmenu jedného statusu t.j. statusu vzdelávajúcej sa osoby na status na trhu práce t.j. statusu pracujúcej osoby alebo osoby hľadajúcej zamestnanie (nezamestnaná osoba) resp. ekonomicky neaktívnej osoby, dnes proces tranzície má podobu stupňovitého a štruktúrovaného procesu. Zmena charakteru procesu tranzicie je podmienená celým radom faktorov medzi ktoré patria: 1. Stúpajúca miera účasti mladej populácie v počiatočnom vzdelávaní. V roku 1998 68% z celkového počtu mladých ľudí vo veku 18 rokov v EÚ 27 bolo v systéme počiatočného vzdelávania, v roku 2008 tento podiel predstavoval uţ 77%. V SR účasť mladých vo veku 18 11

rokov v počiatočnom vzdelávaní vrástla z 57% v roku 2001 na 89% v roku 2008. (viď tab. č. 4 v prílohe); 2. Zvyšujúca sa veková hranica vstupu na trh práce. V podmienkach nerovnováhy na trhu práce a vysokej nezamestnanosti mladí ľudia odkladajú svoj vstup na trh práce a volia školské vzdelávanie ako alternatívu neistej situácii na trhu práce. Z odborného hľadiska ide o fenomén odloţenej ponuky práce. 3. Pretrvávajúca vysoká nezamestnanosť mladých ľudí. Ukazovatele nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ27 sa dlhodobo nachádzajú na vysokej úrovni a napriek ich miernemu poklesu v rokoch 2006 a 2007, dvojnásobne prekračujú ukazovatele celkovej nezamestnanosti. Pod vplyvom globálnej ekonomickej krízy, miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ 27 vzrástla z 15,4% v roku 2008 na 19,6% v roku 2009. Slovenská republika s mierou nezamestnanosti populácie vo veku 15-24 rokov na úrovni 33,6% ( 1. štvrťrok 2010) sa zaradila medzi krajiny s najvyššou mierou nezamestnanosti mladých ľudí v rámci EÚ 27 ( viď tab.č.3 v prílohe). 3. Rastúci počet mladých ľudí, nezaradených medzi pracujúce osoby ani medzi osoby v príprave na povolanie (tzv. NEET- neither in employment nor in education). Ide segment mladých ľudí nachádzajúcich sa mimo zamestnanosti a mimo školského systému, vyjadrený indikátorom NEET, ktorý podľa názoru niektorých autorov ( O Higgins 2010, Quintini and Manfredi 2009) má väčšiu výpovednú hodnotu v porovnaní s indikátorom nezamestnanosti, nakoľko zachytáva dynamickú povahu procesu tranzície a pokrýva širší segment mladých ľudí, ktorí sú bez práce a zároveň nie sú zaradení medzi osoby v príprave na povolanie (jobless verzus unemployment). Podľa údajov OECD v SR podiel mladých vo veku 15-24 rokov v NEET predstavoval v roku 2005 16,1%. 4. Dĺžka tranzície t.j. doba od ukončenia školského vzdelania po získanie prvého zamestnania, ktorá je poznamenaná trendom jej prolongácie. Dĺţka tranzície varíruje v závislosti od typu zamestnania, ktoré získava mladý človek po vstupe na trh práce. Doba potrebná na získanie akéhokoľvek zamestnania, zamestnania na dobu určitú resp. na kratší pracovný čas je nepomerne kratšia v porovnaní s dobou získania zamestnania zodpovedajúce odboru štúdia, na dobu neurčitú a na plný pracovný čas. Podľa údajov longitudinálnej databázy OECD v období rokov 1994 aţ 2000 priemerná doba získania zamestnania na dobu neurčitú bola dlhšia v porovnaní s dobou získania akéhokoľvek zamestnania o 13 mesiacov v Rakúsku, o 25 mesiacov v Belgicku, o takmer 7 mesiacov v Dánsku, o viac ako 16 mesiacov vo Fínsku, Francúzsku a Veľkej Británii, o 16 mesiacov v Nemecku a Írsku, o 30 mesiacov v Grécku, o viac ako 19 mesiacov v Taliansku a o 22 mesiacov v Španielsku (OECD 2007). V Slovenskej republike, podľa údajov OECD, 50% absolventov škôl po 12 mesiacoch od ukončenia školského vzdelania je bez práce (OECD 2007). Prolongácia procesu tranzície nemusí byť vţdy výsledkom nerovnováţneho stavu na trhu práce alebo nesúladu medzi kvalifikačnou štruktúrou dopytu a ponuky práce, ale aj výsledkom subjektívneho rozhodnutia mladých ľudí, ktorí odkladajú vstup na trh práce napr. z dôvodu realizácie cestovných zámerov za účelom poznania iných krajín, kultúr a zdokonaľovania sa v jazykových zručnostiach. Odkladanie vstupu na trh práce z hore uvedených dôvodov prispieva k rozvoju osobnosti mladých ľudí a k rozšíreniu ich multikulturálneho povedomia. 5. Charakteristickým trendom procesu tranzície zo školy na trh práce v ostatných dvoch dekádach je kombinovanie štúdia a práce. Ide najmä o uplatňovanie duálneho systému vzdelávania (kombinácia teoretickej a praktickej prípravy), o vykonávanie práce počas letných prázdnin, absolvovanie pracovných stáţi a prácu na part-time počas štúdia. Zlúčenie štúdia a práce významným spôsobom prispelo k zmene modelu tranzície, ktorý sa transformoval z tradičného skokovitého modelu prechodu na model postupného prechodu. 12

5.Trajektórie prechodu zo školy na trh práce Diverzifikácia tradičného modelu tranzície zo školského systému na trh práce, aktuálna situácia na trhu práce a individuálne predstavy mladých ľudí o vlastnej budúcnosti signifikantným spôsobom ovplyvňujú trajektórie tranzitného procesu. Úspešný prechod mladého človeka zo školy na trh práce by mal vyústiť do získania statusu zamestnanej osoby v pracovnom pomere na neurčitú dobu (trvalé zamestnanie). Cesta k trvalému zamestnaniu nie je lineárna a často krát vedie cez stav nezamestnanosti, ekonomickej neaktivity, kombinovanie školského vzdelávania s vykonávaním pracovnej činnosti, dočasné zamestnanie resp. cez pracovné činnosti vykonávané mimo pracovného pomeru. Berúc do úvahy všetky potenciálne výsledné efekty procesu tranzície, moţno vyčleniť osem základných trajektórií úspešného prechodu zo školy na trh práce (viď schéma trajektórie tranzície): Schéma Trajektórie tranzície školské vzdelávanie školské vzdelávanie trvalé zamestnanie dočasné zamestnanie trvalé zamestnanie školské vzdelávanie nezamestnanosť trvalé zamestnanie školské vzdelávanie ekonomická neaktivita trvalé zamestnanie školské vzdelávanie kombinovanie školského vzdelávania s prácou trvalé zamestnanie školské vzdelávanie kombinovanie školského vzdelávania s prácou dočasné zamestnanie trvalé zamestnanie školské vzdelávanie kombinovanie školského vzdelávania s prácou nezamestnanosť trvalé zamestnanie školské vzdelávanie kombinovanie školského vzdelávania s prácou ekonomická neaktivita trvalé zamestnanie 6.Indikátory tranzície Analýza trajektórií prechodu mladých ľudí zo systému prípravy na povolanie do pracovného ţivota poukazuje na komplikovanosť tranzitného procesu, ktorý vyúsťuje do začlenenia mladej populácie medzi ekonomicky aktívne obyvateľstvo ( pracujúci a nezamestnaní) alebo medzi ekonomicky neaktívne obyvateľstvo. Monitorovať uvedenú distribúciu umoţňuje súbor indikátorov, ktoré moţno rozdeliť na tri skupiny ( O Higgins 2010): 1. Indikátory výskytu problematickej tranzície; 2. Indikátory dĺžky (trvania) tranzície; 3. Indikátory kvality výstupov tranzície. Indikátory výskytu problematickej tranzície vyjadruje priebeh prechodu mladých ľudí zo školského systému do systému trhu práce t.j. proces transformácie od statusu vzdelávacej sa osoby do získania statusu na trhu práce ako pracujúcej osoby alebo osoby hľadajúcej zamestnanie resp. osoby ekonomicky neaktívnej. K bázickým indikátorom problematickej tranzície patria indikátor nezamestnanosti absolventov vyjadrený podielom nezamestnaných absolventov škôl na celkovom počte absolventov škôl v príslušnom roku a v jednotlivých časových úsekoch tranzície. Podľa údajov Ad hoc modulu Výberového zisťovania pracovných síl Tranzícia mládeţe zo školy do pracovného ţivota proces vstup mladých ľudí na trh práce v podmienkach Slovenska sa vyznačuje v porovnaní s inými vybranými členskými krajinami EÚ27 vysokým výskytom problematickosti tranzície prejavujúcej sa vo vysokom riziku ohrozenia nezamestnanosťou (viď tab. č.3) 13

Tab.č.3 Nezamestnaní absolventi škôl podľa časových úsekov tranzície na trh práce (podiel na počte absolventov škôl v %) po 1. mesiaci po 6. mesiacoch po 12. mesiacoch po 18. mesiacoch po 24. mesiacoch Belgicko 21,1 20,5 17,5 14,4 11,4 Grécko 42,6 41,1 39,7 39,1 36,0 Španielsko 33,7 32,7 29,1 27,0 23,6 Francúzsko 26,9 22,3 22,4 20,5 19,2 Írsko 7,7 7,3 6,7 6,0 5,7 Litva 27,3 27,4 30,4 29,2 28,4 Luxemburg 10,9 9,8 8,7 6,6 4,7 Maďarsko 18,5 17,3 14,7 13,7 11,9 Holandsko 6,1 6,0 4,4 3,1 2,7 Rakúsko 8,1 7,5 5,9 4,6 4,0 Portugalsko 9,7 8,4 7,5 7,0 7,0 Slovinsko 18,6 16,1 14,1 12,2 13,1 Slovenská republika 61,1 60,4 52,8 49,5 42,7 Fínsko 15,0 14,6 16,6 16,3 16,3 Švédsko 10,2 10,1 9,8 8,5 7,5 Veľká Británia 12,0 11,1 10,6 9,7 9,1 Rumunsko 30,3 30,2 25,7 20,9 19,2 Zdroj: LFS Ad hoc module " Youth transitions from education to working life in Europe ", 2000 Ako dokumentujú údaje uvedené v tabuľkeč.3 rozsah nezamestnanosti mladých ľudí vo všetkých sledovaných časových úsekoch tranzície bol v sledovanom období najvyšší spomedzi členských krajín EÚ 27 zaradených do ad hoc prieskumu. Aj po 24 mesiacoch od ukončenia školského vzdelávania rozsah nezamestnaných mladých ľudí v SR bol vyšší v porovnaní s Gréckom, Španielskom, Litvou a takmer štvornásobne prekračoval tento ukazovateľ v Maďarsku, viac ako dvojnásobne v Rumunsku, viac ako trojnásobne v Slovinsku. Indikátor problematickej tranzície poukazuje na riziko ohrozenia nezamestnanosťou v skupine absolventov škôl pri prechode zo školy na trh práce. Avšak na získanie komplexného obrazu o komplikovanosti procesu prechodu zo školy na trh práce uvedený indikátor nepostačuje. Na vytvorenie ucelenej panorámy procesu tranzície sa pouţíva indikátor NEET (mladý ľudia nezaradení medzi pracujúce osoby ani medzi osoby v príprave na povolanie), vyjadrený podielom mladých ľudí vo veku 15-24 rokov na populácii v príslušnom veku (viď tab. č. 4) Ako vyplýva z tab. č.4, celkový indikátor NEET v Slovenskej republike na úrovni 16,1% patrí k najvyšším spomedzi EÚ 15. V skupine mladých ľudí s nízkym stupňom vzdelania uvedený indikátor za SR spolu s Českou republikou a Švédskom patrí k najniţším. Uvedený fakt môţe súvisieť s odvetvovou štruktúrou dopytu po práci a kvalifikačnou kompozíciou voľných pracovných miest. 14

Tab. č.4 Mladí ľudia (15-24) nezaradení medzi pracujúcich a mimo systému vzdelávania (podiel v %), 2005 celkom pre skupiny s nízkym vzdelaním Rakúsko 9,7 44,7 Belgicko 12,4 47,4 Česká republika 11,2 27,3 Dánsko 6,2 62,0 Fínsko 9,3 41,4 Francúzsko 11,3 48,7 Nemecko 11,6 52,3 Grécko 15,4 37,8 Maďarsko 12,9 50,9 Island 6,4 73,5 Írsko 8,6 48,1 Taliansko 18 54,9 Luxemburg 5,7 56,9 Holandsko 6,5 59,2 Poľsko 12,2 62,2 Portugalsko 11,6 78,7 Slovenská republika 16,1 28,8 Španielsko 12,3 70,4 Švédsko 8,6 28,3 Švajčiarsko 9,1 57,6 Veľká Británia 13 55,9 EÚ- 15 11,5 58,1 OECD 15,6 57,3 Zdroj. OECD Employment Outlook 2008 Indikátor dĺžky (trvania) tranzície vyjadruje časový úsek od ukončenia školského vzdelávania do získania prvého zamestnania 6. Uvedený indikátor má prierezový charakter a jeho konštrukcia je zaloţená na osobitnom type údajov získaných z oblasti vzdelávania a trhu práce ( prevaţne prostredníctvom ad hoc prieskumov domácnosti). Dĺţka tranzície závisí od situácie na trhu práce, dynamiky tvorby pracovných miest, miery disparít medzi kvalifikačnou štruktúrou ponuky práce a dopytu po práci a od vzdelanostných parametrov mladých ľudí vstupujúcich na trh práce, a to: od stupňa dosiahnutého vzdelania, študijného odboru, rozsahu a úrovni disponibilných všeobecných (kľúčových) a špecifických zručností. Značná časť mladých ľudí, podľa údajov OECD 7 (2004), aj po 12 mesiacoch od ukončenia školského vzdelávania bola bez práce. Napríklad, podiel mladých ľudí bez práce po ukončení vzdelávania osciloval na úrovni viac ako 50% v Grécku, Poľsku, Taliansku a Slovensku. Dĺţka trvania tranzície je významne ovplyvnená stupňom dosiahnutého vzdelania. Napríklad, v Grécku po roku od ukončenia prípravy na povolanie je bez práce 80% absolventov so stredoškolským vzdelaním bez maturity. Tento podiel u absolventov so stredoškolským vzdelaním s maturitou predstavoval 55% a u absolventov s vyšším ako stredoškolským vzdelaním 45%. Odborníci sa zhodujú na tom, ţe doba tranzície trvá relatívne dlho 1 aţ 2 roky a viac. Pričom existujú výrazne rozdiely v dĺţke tranzície v jednotlivých krajinách. Zatiaľ čo mladým Dánom, Rakúšanom, Holanďanom nájdenie prvého zamestnania trvá v priemere rok aţ poldruha roka, u mladých Grékov a Portugalčanov táto doba predstavuje 3 roky a viac 8 ( viď tab. č.5) 6 V odborných kruhoch nejestvuje jednotné stanovisko na vymedzenie tohto indikátora. Príčinou je sporné chápanie pojmu prvé zamestnanie, spočívajúce vo vyjasnení typu zamestnania (pracovného miesta) ide z hľadiska jeho kvality: pracovné miesto na dobu určitú alebo neurčitú, práca na plný alebo skrátený pracovný čas. 7 In: Qintini, G. Martin, J.P, Martin, S.:The Changning Nature of the School to-work Transition Process in OECD Countries. Discussion Paper Series, IZA DP 2582, Institue for Study of Labor, 2007 8 Tamtieţ 15

Ako dokumentuje tab. č.5 priemerné trvanie tranzície zo školy na trh práce v Slovenskej republike osciluje na úrovni 2,7 roka ( 2,5 roka u ţien a 2,7 rokov u muţov) a prekračuje priemer EÚ 15 o 0,9 roka. Tab. č. 5 Priemerný vek ukončenia školskej dochádzky a priemerná dĺžka trvania prechodu zo školy na trh práce v roku 2006 Vek vstupu na trh práce Dlžka trvania prechodu zo školy na trh práce ( v rokoch) muži ženy spolu muži ženy spolu Rakúsko 18,0 18,0 18,0 1,2 0,8 1,2 Belgicko 18,2 20,4 18,7 1,8 1,1 1,7 Česká republika 18,0 18,0 18,0 2,9 2,1 2,9 Dánsko 20,0 21,1 20,1 1,9 0,7 1,3 Fínsko 18,0 19,7 18,0 3,0 0,8 2,6 Francúzsko 18,9 20,2 19,4 1,8 1,1 1,5 Nemecko 19,0 19,2 19,1 : : : Grécko 17,1 18,6 17,4 3,3 2,0 3,2 Maďarsko 17,0 17,5 17,0 3,9 3,0 3,9 Island 17,0 19,8 18,5 2,5 0,9 2,4 Írsko 18,6 20,4 20,1 1,3 1,2 1,3 Taliansko 18,0 18,0 18,0 3,0 3,1 3,0 Luxemburg 19,1 19,8 19,4 1,2 0,9 1,1 Holandsko 18,7 19,7 19,0 1,4 0,6 1,0 Poľsko 18,0 22,3 18,7 2,7 0,4 2,0 Portugalsko 16,0 17,5 16,5 3,0 2,1 2,7 Slovenská republika 18,0 18,0 18,0 2,7 2,5 2,7 Španielsko 17,8 19,5 18,3 2,9 2,0 2,7 Švédsko 18,3 18,5 18,3 2,1 1,0 2,0 Švajčiarsko 19,0 18,6 19,0 0,7 0,6 0,7 Veľká Británia 18,0 19,6 19,1 1,8 1,4 1,8 EÚ- 15 18,2 19,3 18,6 2,0 1,3 1,8 Zdroj: OECD Employment Outlook 2008 Indikátory kvality výsledkov tranzície Indikátor kvality výsledkov tranzícíe vyjadruje kvalitu pracovných miest, na ktorých sa uplatňujú absolventi škôl. Prax začleňovania mladých ľudí na trh práce v členských krajinách EÚ ukazuje na vysoký výskyt mladých ľudí v tzv. sekundárnom trhu práce, ktorý je charakteristický prevalenciou atypických foriem zamestnávania (dočasné zamestnávanie, práca na skrátený pracovný čas, práca v neštandardných reţimoch pracovného času atď.) Podľa údajov Eurostatu, aţ 41% zamestnancov EÚ27 vo veku 15-24 rokov v 1. štvrťroku 2010 pracovalo v dočasne. Pričom podiel mladých ľudí v dočasnom zamestnaní v EÚ27 trojnásobne prevyšuje ich podiel v populácii pracujúcich vo veku 25-64 rokov ( viď tab. č.5 v prílohe). Uvedený trend bol zaznamenaný vo všetkých členských krajinách EU 27. Napríklad, v 1. štvrťroku 2010 pracovalo dočasne 67,2 % mladých ľudí v Poľsku, 55% v Portugalsku a 56% v Španielsku, zatiaľ čo u pracujúcich vo veku 25-64 rokov tento ukazovateľ v spomenutých krajinách osciloval v rozmedzí 20 aţ 22 %. V Slovenskej republike podiel zamestnancov vo veku 15-24 rokov pracujúcich dočasne zaznamenal v období rokov 2007 2010 rastúci trend a v 1. štvrťroku 2010 dosiahol úroveň 13,6 %, čo trojnásobne prekračuje tento ukazovateľ u dospelej populácii zamestnancov (viď tab. č.5 v prílohe). Charakteristickou črtou zamestnanosti mladej populácie po prvý krát vstupujúcej na trh práce je práca na skrátený pracovný čas (part-time), ktorej rozsah zaznamenal rastúcu tendenciu. V 1. štvrťroku 2010 v EÚ27 pracovalo skrátený pracovný čas takmer tretina (29,2%) mladých ľudí vo veku 15-24 rokov. Pozoruhodným javom je dynamika rastu práce na skrátený pracovný čas u mladej populácii pracovných síl v komparácii s pracovnou silou vo veku 25-64 rokov. Zatiaľ čo, v období rokov 2007 aţ 2010, rozsah mladej populácie vo veku 15-24 rokov pracujúcej na skrátený pracovný čas vzrástol o 3 p.b., u pracujúcich vo veku 25-64 rokov tento nárast predstavoval len 0,8 p.b. Rast podielu práce na skrátený pracovný čas bol 16

zaznamenaný vo všetkých členských krajinách EÚ27 s výnimkou Luxemburgu a Portugalska, kde bol zaevidovaný jej mierny pokles. Osobitne vysokú dynamiku rastu práce na skrátený pracovný čas pracovnej sily vo veku 15-24 rokov vykazovali v období rokov 2007 aţ 2010 Írsko ( 16,2 p.b.), Estónsko (10,8 p.b.), Francúzsko (9,6 p.b.), Dánsko (7 p.b.). Rozsah práce na skrátený pracovný čas mladých ľudí v Slovenskej republike sa nevymykol celkovému trendu v EÚ27 a v sledovanom období vzrástol z 2,8% v 1. štvrťroku roku 2007 na 6,2% v porovnaní s rovnakým obdobím 2010. Napriek uvedenému trendu, rozsah práce na skrátený pracovný čas mladých ľudí patrí k najniţším v EÚ27 ( viď. tab. č.6 v prílohe). Vysoký výskyt atypických foriem zamestnanosti a osobitne práce na kratší pracovný čas v kohorte mladých ľudí, ktorí po prvý krát vstupujú na trh práce, nemusí jednoznačne znamenať negatívny jav. Tieto formy zamestnávania predstavujú často krát predmostie pre štandardné pracovné pomery v budúcnosti. Štatistické ukazovatele naznačujú, ţe rozsah dočasného zamestnávania a zamestnávania na skrátený pracovný čas u mladých klesá úmerné postupujúcemu procesu ich etablovania na trhu práce a nadobudnutia pracovných skúseností a odborných zručností. Na strane druhej, dočasná zamestnanosť a zamestnanosť na kratší pracovný čas patria k formám zamestnanosti, ktoré najcitlivejšie reagujú na ekonomické cykly. Je to jeden z hlavných dôvodov rizika ohrozenia nezamestnanosťou u mladých ľudí. Kľúčové zistenia a závery 1. Proces tranzície zo školy na trh práce prešiel v ostatných dvoch dekádach výraznými zmenami, ktoré sa premietli do jeho kvalitatívne novej podoby a diverzity foriem jeho praktickej implementácie. Spomenuté zmeny sú badateľné takmer vo všetkých členských krajinách EÚ 27. Ide najmä o: a) konverziu lineárneho charakteru tranzície na divergentnú, prejavujúcej sa v mnohorakosti a spletitosti ciest zo vzdelávacieho systému do systému trhu práce; b) prolongáciu doby prechodu z vzdelávacieho systému na trh práce v dôsledku pôsobenia vonkajších faktorov (stav ekonomiky, výkyvy v dopyte po práci, situácia na trhu práce) ako aj vnútorných činiteľov (preferencie mladých ľudí, motivácia k hľadaniu prvého zamestnania a osamostatneniu sa), c) stieranie pevných hraníc medzi prípravou na povolanie a zamestnaním ako dôsledku prehlbujúcich sa trendov v oblasti duálneho vzdelávania a v kombinovaní vzdelávania s vykonávaním pracovnej činnosti. 2. Prechod mladých ľudí zo školy do zamestnania a úspešnosť začleňovania na trh práce v podmienkach Slovenskej republiky v porovnaní so starými členskými krajinami EÚ sa vyznačujú sťaţeným priebehom. Indikátory tranzície zaraďujú SR do skupiny krajín s jej nepriaznivými výsledkami. Proces prechodu zo školy na trh práce v SR je poznačený vysokým výskytom problematickej tranzície (rizikom ohrozenia nezamestnanosťou), prolongovanou dobou začleňovania na trh práce a nízkou kvalitou výsledkov tranzitného procesu (vysoký rozsah atypických foriem zamestnávania mladých ľudí). 3. Globálna ekonomická kríza výrazným spôsobom ovplyvnila priebeh tranzície v celoeurópskom priestore a šance mladých ľudí získať prvé platené zamestnanie. Pokles dopytu po práci premietol do nízkej tvorby pracovných miest a raste nezamestnanosti 17

a osobitne nezamestnanosti mladých ľudí. Zatiaľ čo miera nezamestnanosti dospelej populácie ( 25-74 rokov) v EÚ27 od začiatku krízy (koniec roku 2008 ) do polovice roku 2010 vzrástla o 2,6 p.b., miera nezamestnanosti mladých (do 25 rokov)sa zvýšila o 5,9 p.b. V Slovenskej republike disparity v miere nezamestnanosti dospelej a mladej populácie pod vplyvom krízy sa markantne prehĺbili. Miera nezamestnanosti dospelej populácie za obdobie od 1.q 2008 do 2.q. 2010 zaznamenala rast o 3,5p.b., v prípade mladých ľudí tento ukazovateľ dosiahol úroveň 13,7 p.b.. Negatívnym výsledkom tranzície zo školy na trh práce v období ekonomickej recesie je vstup veľkého počtu mladých ľudí do nezamestnanosti. Podľa OECD (OECD 2010) skúsenosti mladých ľudí s nezamestnanosťou ihneď po ukončení prípravy na povolanie vyúsťujú do tzv. efektu strašiaka nezamestnanosti t.j. zvýšenej náchylnosti k nezamestnanosti v budúcnosti. II. Kvantitatívna analýza nezamestnanosti absolventov stredných a vysokých škôl Počet ekonomicky aktívneho obyvateľstva v Slovenskej republike od roku 2006 sa zvýšil z 2 558 647 na súčasných 2 687 048. Trh práce sa tak v pomerne krátkej dobe zväčšil o 128,4 tisíc osôb potenciálnych záujemcov o prácu. Tento fakt a zniţovanie zamestnanosti v dôsledku dopadu krízy, návrat pracovníkov zo zahraničia spôsobil výraznejší nárast nezamestnaných v evidencii úradov práce. Tabuľka 1: Evidovaní uchádzači o zamestnanie mesiac / rok Zdroj: ÚPSVAR Uchádzači o zamestnanie medziročný index UoZ Prítok UoZ Odtok UoZ 6/2009 348 628 1,56 34 125 22 423 7/2009 355 862 1,58 31 671 24 437 8/2009 355 041 1,60 25 114 25 935 9/2009 368 021 1,61 48 902 35 922 10/2009 368 982 1,62 30 753 29 792 11/2009 373 413 1,59 29 442 25 011 12/2009 379 553 1,53 24 858 18 718 1/2010 391 499 1,45 35 716 23 770 2/2010 396 205 1,37 26 340 21 634 3/2010 393 737 1,26 25 072 27 540 4/2010 383 148 1,18 22 595 33 184 5/2010 375 161 1,11 24 410 32 397 Od októbra 2008 do februára 2010 sa počet uchádzačov o zamestnanie (UoZ) zvýšil z 228 194 na 396 205. Rozdiel 168 011 osôb predstavuje nárast o 73,6 %. V mesiacoch marec aţ máj 2010 ukazovateľ klesol na 375 161 uchádzačov o zamestnanie (tabuľka 1). Najmenej (22 595) nových uchádzačov pribudlo do evidencie úradov práce v apríli 2010, najviac (48 902) v septembri 2009 (graf 1). Extrémy v mesiacoch september a január sú pravidelné sezónne prejavy. Prítoky mali počas sledovaného obdobia celkove klesajúci trend 18

6/2009 7/2009 8/2009 9/2009 10/2009 11/2009 12/2009 1/2010 2/2010 3/2010 4/2010 5/2010 a od marca 2010 boli niţšie ako úbytky. Najviac uchádzačov ubudlo z evidencie v septembri (35 922), vysoké hodnoty boli aj v mesiacoch marec aţ máj 2010. Graf 1 400000 Vývoj počtu uchádzačov o zamestnanie (2009/10) 60000 375000 350000 50000 40000 30000 Uchádzači o zamestnanie Prítok UoZ Odtok UoZ 325000 20000 300000 10000 Medziročný index uchádzačov o zamestnanie po výraznom raste v predchádzajúcej sezóne 2008/2009 sa mierne zvyšoval aţ do októbra 2009, keď dosiahol hodnotu 1,62. Do mája 2010 sa jeho úroveň zníţila na 1,11. Pokles je samozrejme len relatívny, absolútne počty uchádzačov zostávajú stále vysoké. Podiel nezamestnaných absolventov stredných a vysokých škôl z evidovaného počtu uchádzačov o zamestnanie sa pohyboval od 5,9 % (august 2009) do 9,2 % (september 2009). V nasledujúcich mesiacoch sa postupne zniţoval a v máji 2010 dosiahol 6,3 %. V medziročnom porovnaní boli hodnoty v priemere o 1 percentuálny bod (p.b.) vyššie. II.1 Absolventi stredných škôl v kontexte celkovej nezamestnanosti Nezamestnanosť absolventov stredných škôl 9 kulminovala v septembri 2009, keď bol dosiahnutý počet 27 294. Tento výrazne (o 65 %) prekročil hodnotu zo septembra 2008. Aj v 9 Objektom analýzy sú nezamestnaní absolventi gymnázií, stredných odborných škôl a stredných odborných učilíšť. Absolventi stredných odborných učilíšť sú navyše rozdelení podľa toho, či ukončili alebo neukončili štúdium maturitou. Na komparatívne účely sú uvádzané aj charakteristiky nezamestnanosti absolventov vysokých škôl a uchádzačov o zamestnanie celkove. V analýze bolo pouţité staršie členenie škôl, pretoţe časť referenčnej skupiny tvoria absolventi bývalých stredných odborných učilíšť. Pouţitá kvantitatívna analýza vyuţíva matematicko-štatistické metódy na deskripciu javov a čiastočne aj na ich exploratívne objasnenie. Rôzne aspekty nezamestnanosti absolventov sú v analýze zachytené dvomi skupinami ukazovateľov. V prvej sú extenzitné ukazovatele počtu uchádzačov o zamestnanie, počtu nezamestnaných absolventov, mesačné prítoky a úbytky v evidencii. Druhú skupinu tvoria intenzitné veličiny ako miera evidovanej nezamestnanosti, absolventská miera nezamestnanosti, podiely nezamestnaných absolventov alebo indexy. 19

nasledujúcich mesiacoch sa počet absolventov - uchádzačov o zamestnanie s ukončeným stredoškolským vzdelaním pohyboval na vysokej úrovni (vyššej ako 25 tisíc). K poklesu stredoškolskej absolventskej nezamestnanosti došlo aţ v mesiacoch apríl, máj 2010 (tabuľka 2). Najpočetnejšiu skupinu nezamestnaných absolventov stredných škôl tvorili absolventi stredných odborných škôl (SOŠ). Ich počet v evidencii sa pohyboval od 4 670 (júl 2009) do 10 280 (september 2009). Potom nasledovali absolventi stredných odborných učilíšť (SOU) s maturitou (3 576 aţ 8 831) a stredných škôl (prevaţne z SOU) bez maturity (3 051 aţ 6 462). Najmenej evidovaných bolo absolventov gymnázií (1 100 aţ 2 219), pretoţe prevaţná časť z nich pokračuje v štúdiu na vysokých školách. V tomto prípade kulminácia nebola dosiahnutá v septembri, ale aţ v marci 2010. Tabuľka 2: Evidovaní nezamestnaní absolventi podľa druhu školy Absolventi Absolventi Absolventi mesiac / Absolventi Absolventi SŠ (bez SOU (s stredných rok gymnázií SOŠ maturity) maturitou) škôl Absolventi vysokých škôl Absolventi spolu 6/2009 3 154 3 690 1 208 4 732 12 784 10 171 22 955 7/2009 3 105 3 576 1 173 4 670 12 524 9 608 22 132 8/2009 3 051 3 620 1 100 4 685 12 456 8 416 20 872 9/2009 6 394 8 831 1 789 10 280 27 294 6 439 33 733 10/2009 6 462 8 708 1 742 9 933 26 845 5 448 32 293 11/2009 6 391 8 421 1 676 9 474 25 962 4 646 30 608 12/2009 6 383 8 225 1 684 9 234 25 526 4 094 29 620 1/2010 6 411 7 984 1 720 9 072 25 187 3 527 28 714 2/2010 6 376 7 917 1 976 9 241 25 510 3 153 28 663 3/2010 6 168 7 656 2 219 9 251 25 294 2 685 27 979 4/2010 5 793 7 122 2 184 8 704 23 803 2 242 26 045 5/2010 5 408 5 587 1 673 6 758 19 426 4 099 23 525 Zdroj: ÚPSVAR Legenda: SŠ (bez maturity) SOU alebo SOŠ bez maturity (stupne vzdelania 2 a 3) SOU (s maturitou) stredné odborné učilištia s maturitou (stupeň vzdelania 4) G gymnáziá (stupeň vzdelania 5) SOŠ stredné odborné školy (stupne vzdelania 6 a 7) VŠ vysoké školy (stupne vzdelania 7, 8 a 9) Trajektórie sezónneho vývoja nezamestnaných absolventov stredných škôl mávali v minulosti ustálený tvar s výrazne klesajúcou absorpčnou etapou (obdobie od októbra do mája nasledujúceho roku). Vplyvom krízy došlo k poklesu absorpčných schopností trhu práce a trajektórie nezamestnaných v tejto etape klesali mierne (SOU s maturitou), alebo boli stacionárne (SŠ bez maturity), prípadne dokonca rástli (SOŠ, gymnáziá) (graf č. 2). Súčasťou štatistickej analýzy je kvantifikácia dopadu krízy na nezamestnanosť absolventov. Porovnanie so sezónnymi trajektóriami predkrízových období umoţnilo separovať a pomocou indexov kvantifikovať efekt krízy v rokoch 2009 a 2010 na absolventov jednotlivých druhov stredných škôl. 20

6/2009 7/2009 8/2009 9/2009 10/2009 11/2009 12/2009 1/2010 2/2010 3/2010 4/2010 5/2010 Graf 2 12000 Vývoj počtu nezamestnaných absolventov (2009/10) 10000 8000 6000 4000 2000 Absolventi VŠ Absolventi SOŠ Absolventi gymnázií Absolventi SOU (s maturitou) Absolventi SŠ (bez maturity) 0 Pre porovnanie počtu evidovaných absolventov so stavom v predchádzajúcej sezóne 2008/2009 bol pouţitý medziročný index. U všetkých druhov škôl indexy klesali (tabuľka 3), od decembra 2009 bol pokles sústavný a rovnomerný. Najvýraznejšie sa zníţil u stredných odborných učilíšť s maturitou (z 2,13 na 1,37) a stredných škôl bez maturity (z 1,97 na 1,28). Napriek výraznému poklesu tohto ukazovateľa absolútne hodnoty nezamestnaných absolventov stredných škôl zostávali stále vysoké, o 32 % prevyšujú uţ zvýšené krízové hodnoty z mája 2009. Tabuľka 3: Vývoj medziročných indexov nezamestnaných absolventov Absolventi Absolventi Absolventi mesiac / Absolventi Absolventi SŠ (bez SOU (s stredných rok gymnázií SOŠ maturity) maturitou) škôl Absolventi vysokých škôl Absolventi spolu 6/2009 1,97 2,13 1,69 1,82 1,92 1,70 1,82 7/2009 1,92 2,08 1,62 1,76 1,87 1,83 1,85 8/2009 1,98 2,09 1,72 1,76 1,89 2,04 1,95 9/2009 1,71 1,72 1,64 1,56 1,65 2,22 1,73 10/2009 1,75 1,82 1,56 1,64 1,72 2,36 1,80 11/2009 1,76 1,89 1,57 1,68 1,75 2,51 1,84 12/2009 1,71 1,83 1,55 1,65 1,71 2,57 1,79 1/2010 1,61 1,73 1,52 1,62 1,64 2,55 1,72 2/2010 1,51 1,65 1,48 1,56 1,57 2,49 1,63 3/2010 1,38 1,55 1,38 1,49 1,47 2,46 1,53 4/2010 1,31 1,47 1,34 1,42 1,40 2,17 1,44 5/2010 1,28 1,37 1,28 1,33 1,32 0,80 1,19 Zdroj: prepočet 21