Analýza ukazovateľov finančnej situácie podniku

Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra financií, účtovníctva a poisťovníctva Analýza ukazovateľov finančnej situácie podniku The Analysis Of Indicators A Company s Financial Situation Diplomová práca Autor: Katarína Lüttmerdingová, Bc. Financie Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Banská Bystrica apríl 2013

Vyhlásenie Vyhlasujem, že som diplomovú prácu spracovala samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámená so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Prešove dňa 28.4.2013 Bc. Katarína Lüttmerdingová

Poďakovanie Je mojou milou povinnosťou poďakovať vedúcemu diplomovej práce Ing. Radoslavovi Bajusovi, PhD. za jeho vedenie, cenné rady a pripomienky pri spracovávaní práce.

Anotácia LÜTTMERDINGOVÁ, Katarína, Bc: Analýza ukazovateľov finančnej situácie podniku. /Diplomová práca/. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra finančnictví a ekonomických disciplín. Vedúci práce: Ing. Radoslav Bajus, PhD. Rok obhajoby: 2013. Počet strán: 75 Táto diplomová práca s názvom Analýza ukazovateľov finančnej situácie podniku sa zaoberá analýzou vybraných finančných ukazovateľov. Práca sa skladá z troch častí. V teoretickej časti práce sú zhrnuté teoretické poznatky o finančnej analýze, najpoužívanejších finančných ukazovateľoch a sústavách ukazovateľov. V druhej analytickej časti sú vybrané finančné ukazovatele aplikované na konkrétnu spoločnosť a v tretej časti sú zhrnuté výsledky finančnej analýzy a návrhy riešenia na zlepšenie oblastí, ktoré sme vyhodnotili ako problematické. Cieľom tejto diplomovej práce bolo prostredníctvom vybraných ukazovateľov zhodnotiť finančnú situáciu vybranej spoločnosti, identifikovať problematické oblasti a navrhnúť riešenie na ich zlepšenie.

Annotation Diploma work " The Analysis Of Indicators A Company s Financial Situation " is focused to analysis of financial indicators. The work is divided into three chapters. Theoretical chapter is devoted to summarising of knowledge about financial analysis, the most common financial indicators and indicators systems. In second chapter - analytical part are financial indicators aplicated to specific company. Third chapter contains results of financial analysis and suggestions to improve problem parts. The aim of diploma work was to review financial situation by searched indicators, identified problem parts and propose solution for improving.

Obsah ÚVOD... 8 1 TEORETICKÉ ZÁKLADY FINANČNEJ ANALÝZY... 10 1.1 Užívatelia finančnej analýzy... 10 1.2 Zdroje vstupných údajov pre finančnú analýzu... 12 1.3 Metódy finančnej analýzy... 13 1.4 Analýza absolútnych ukazovateľov... 14 1.5 Analýza rozdielových ukazovateľov... 15 1.6 Analýza pomerových ukazovateľov... 16 1.6.1 Ukazovatele rentability... 17 1.6.2 Ukazovatele likvidity... 19 1.6.3 Ukazovatele aktivity... 20 1.6.4 Ukazovatele zadlženosti... 21 1.6.5 Ukazovatele tržnej hodnoty... 22 1.6.6 Prevádzkové ukazovatele... 23 1.7 Analýza súhrnných ukazovateľov... 24 1.7.1 Bankrotové modely... 24 1.7.2 Bonitné modely... 28 2 ANALÝZA VYBRANÉHO PODNIKU... 31 2.1 Stručná charakteristika podniku... 31 2.2 Analýza absolútnych ukazovateľov... 32 2.2.1 Horizontálna analýza aktív... 32 2.2.2 Horizontálna analýza pasív... 34 2.2.3 Horizontálna analýza výkazu ziskov a strát... 35 2.2.4 Vertikálna analýza aktív... 37 2.2.5 Vertikálna analýza pasív... 38 2.2.6 Vertikálna analýza výkazu ziskov a strát... 39 2.3 Analýza rozdielových ukazovateľov... 41 6

2.3.1 Čistý pracovný kapitál... 41 2.3.2 Čisté pohotové prostriedky... 42 2.3.3 Čistý peňažno pohľadávkový fond... 43 2.4 Analýza pomerových ukazovateľov... 44 2.4.1 Ukazovatele rentability... 44 2.4.2 Ukazovatele likvidity... 45 2.4.3 Ukazovatele aktivity... 46 2.4.4 Ukazovatele zadlženosti... 48 2.4.5 Prevádzkové ukazovatele... 50 2.5 Analýza súhrnných ukazovateľov... 52 2.5.1 Altmanov model... 52 2.5.2 Index dôveryhodnosti IN... 53 2.5.3 Beermanová diskriminačná funkcia... 54 2.5.4 Taflerov model... 55 2.5.5 Kraličekov Quick test... 56 2.5.6 Index bonity... 56 3 ZHRNUTIE FINANČNEJ ANALÝZY A NÁVRHY NA ZLEPŠENIE... 58 3.1 Zhrnutie finančnej analýzy... 58 3.2 SWOT analýza... 61 3.3 Analýza odborového okolia... 62 3.4 Návrhy riešení problémových oblastí... 64 ZÁVER... 66 ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY... 68 Knihy... 68 Zborník... 69 ZOZNAM OBRÁZKOV... 70 ZOZNAM TABULIEK... 71 ZOZNAM GRAFOV... 72 7

ÚVOD Základným cieľom podnikateľských subjektov je maximalizácia ich trhovej hodnoty, vybudovanie efektívneho a konkurencieschopného podniku. V dnešnej dobe je podnikanie tvrdým konkurenčným bojom. Trhová ekonomika je založená na dvoch základných fenoménoch, na dopyte a ponuke, ktoré od seba navzájom závisia. Významnú úlohu zohráva v trhovej ekonomike aj konkurencia, ktorá neustále posúva kvalitu výrobkov a služieb dopredu, je hybnou silou každého trhového odvetvia. Kto chce byť úspešný, mal by poznať príčiny úspešnosti či neúspešností podnikania. Firma, ktorá chce byť úspešná sa v neustále sa meniacom ekonomickom prostrední nezaobíde bez rozboru svojej finančnej situácie. Prehľad o finančnej situácii umožní manažérom správne sa rozhodovať pri stanovovaní optimálnej finančnej štruktúry, pri prerozdeľovaní voľných peňažných prostriedkov ako aj pri získavaní finančných zdrojov. Na komplexné zhodnotenie finančnej situácie podniku slúži finančná analýza, ktorá nám na jednej strane dáva šancu hodnotiť ako sa firma vyvíjala a na strane druhej nám slúži ako základ pre finančné plánovanie. Cieľom diplomovej práce je prostredníctvom vybraných metód finančnej analýzy zhodnotiť finančnú situáciu spoločnosti Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s.r.o., identifikovať problematické oblasti a navrhnúť riešenia na ich zlepšenie. Spoločnosť sa zaoberá výrobou a predajom izolačných skiel, predajom tabuľového a opracovaného skla. Práca sa skladá z troch častí. V prvej, teoretickej časti sa venujeme teoretickým poznatkom o finančnej analýze. Zameriame sa na zdroje finančnej analýzy, jej užívateľov ako aj na metódy finančnej analýzy. Podrobnejšie sa zameriame na najpoužívanejšie ukazovatele a sústavy ukazovateľov, ktoré následne v druhej časti aplikujeme na vybranú spoločnosť Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s.r.o. V druhej analytickej časti práce posúdime finančnú situáciu spoločnosti za obdobie rokov 2007 až 2011 rozborom údajov získaných predovšetkým z účtovných výkazov s využitím poznatkov z teoretickej časti. Údaje z rokov 2007 a 2008 sme prepočítali konverzným kurzom 30,126 SKK/EUR. 8

V záverečnej časti práce zhrnieme výsledky vykonanej finančnej analýzy a navrhneme možné riešenie na zlepšenie oblastí, ktoré považujeme za problematické, pričom sa sústredíme na zvýšenie tržieb, ktoré by následne malo viesť k zvýšeniu výsledku hospodárenia. K posúdeniu finančnej situácie spoločnosti využijeme kvantitatívne metódy finančnej analýzy, v záverečnej časti práce zhodnotíme situáciu spoločnosti aj prostredníctvom SWOT analýzy a odborové okolie prostredníctvom Porterovho modelu. 9

1 TEORETICKÉ ZÁKLADY FINANČNEJ ANALÝZY Finančná analýza predstavuje systematický rozbor údajov získaných predovšetkým z účtovných výkazov. Zahŕňa v sebe hodnotenie firemnej minulosti, súčasnosti a predpovedanie budúcich finančných podmienok. Hlavným zmyslom finančnej analýzy je pripraviť podklady pre rozhodovanie o fungovaní podniku. Z časového pohľadu má finančná analýza zmysel v dvoch rovinách. Prvou rovinou je, že pohľadom do minulosti máme šancu prostredníctvom rôznych kritérií hodnotiť, ako sa firma vyvíjala až do súčasnosti. Druhou rovinou je fakt, že nám finančná analýza slúži ako základ pre finančné plánovanie. Umožňuje nám krátkodobé plánovanie spojené s bežným chodom firmy, ako aj strategické plánovanie súvisiace s dlhodobým rozvojom firmy. Finančná analýza má vplyv aj na firmu ako celok, je súčasťou napríklad SWOT analýzy. Pri spracúvaní finančnej analýzy dochádza k identifikácii slabín vo firemnom finančnom zdraví, ktoré by v budúcnosti mohli viesť k problémom, a silných stránok súvisiacich s možným zhodnotením majetku firmy v budúcnosti (Růčková, 2010, s. 9, 10). 1.1 Užívatelia finančnej analýzy Informácie týkajúce sa finančnej situácie podniku sú predmetom záujmu mnohých subjektov prichádzajúcich nejakým spôsobom do kontaktu s daným podnikom. Finančná analýza je dôležitá pre akcionárov, veriteľov, ďalších externých užívateľov ako aj pre podnikových manažérov. Všetci užívatelia majú jedno spoločné, potrebujú vedieť, aby mohli riadiť (Grünwald, Holečková, 2007, s. 27). Manažéri Manažéri potrebujú finančnú analýzu pre krátkodobé a rovnako aj pre dlhodobé finančné riadenie podniku. Výsledky finančnej analýzy využívajú pri riešení najrôznejších rozhodovacích úloh, na posúdenie finančnej pozície podniku, pri rozhodovaní o investičných zámeroch, o financovaní dlhodobého majetku, o voľbe optimálnej kapitálovej štruktúry, alebo napríklad pri zostavovaní finančného plánu. Finančná analýza by tiež mala byť významnou súčasťou riadenia výkonnosti podniku orientovaného na hodnotové riadenie (Knápková, Pavelková, 2010 s. 15). 10

Investori Investori využívajú správy o finančnej výkonnosti podniku predovšetkým preto, aby získali dostatočné množstvo informácii pre rozhodovanie sa o potenciálnych investíciách. Sledujú predovšetkým mieru rizika a výnosov spojených s vloženým kapitálom. Z finančnej analýzy získavajú informácie, ako podnik nakladá s prostriedkami, ktoré do podniku vložili. Je pre nich dôležité vedieť, že je podnik riadený v záujme akcionárov. Tento aspekt je dôležitý hlavne v akciových spoločnostiach, kde vlastníci kontrolujú, ako manažéri hospodária (Vochozka, 2011, s. 13). Banky a ostatní veritelia Veritelia využívajú informácie z finančnej analýzy predovšetkým na zistenie finančného stavu potenciálneho alebo už existujúceho dlžníka. Banka sa na základe aktuálneho vývoja v podniku rozhoduje či, v akej výške a za akých podmienok poskytne úver. Zaujíma ju predovšetkým štruktúra majetku, finančné zdroje, aktuálne a budúce výsledky hospdárenia. Reporting o vývoji finančnej situácie často tvorí súčasť úverových zmlúv (Holečková, 2008, s. 15). Štát a jeho orgány Štát a jeho orgány využívajú ekonomické informácie z podnikov hlavne na kontrolu správnosti vykázaných daní. Ďalším dôvodom sú rôzne štatistické šetrenia, kontrola podnikov so štátnou majetkovou účasťou, rozdeľovanie finančných výpomocí a prehľad o finančnom stave podnikov, ktorým boli vo verejnej súťaži zverené štátne zákazky (Janok, 2000, s. 89). Obchodní partneri Pozornosť dodávateľov sa zameriava predovšetkým na schopnosť podniku hradiť splatné záväzky, ide im predovšetkým o krátkodobú prosperitu. Zvlášť sledujú solventnosť, likviditu a zadlženosť. U dlhodobých dodávateľov zohráva dôležitú úlohu aj dlhodobá stabilita, ktorá im zaručí odbyt u perspektívneho zákazníka a stabilné dodávateľské vzťahy. Odberatelia majú záujem o finančnú situáciu dodávateľa predovšetkým pri dlhodobom obchodnom vzťahu. Ide o odberateľov, ktorých možnosti nákupu pri prípadnom bankrote dodávateľského podniku sú do značnej miery obmedzené. Prioritou je teda zaistenie bezproblémovej výroby (Kislingerová, 2010, s. 48,49). 11

1.2 Zdroje vstupných údajov pre finančnú analýzu Úspešnosť finančnej analýzy do značnej miery závisí od použitých vstupných údajov, ktoré by mali byť nie len kvalitné ale zároveň komplexné. Vo finančnej analýze je nutné podchytiť pokiaľ sa dá všetky údaje, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom skresliť výsledky hodnotenia finančného zdravia firmy. Pre úspešné spracovanie finančnej analýzy, ktorej hlavnou úlohou je overenie obchodnej zdatnosti podniku a tým udržanie finančnej stability, sú dôležité predovšetkým základné účtovné výkazy: súvaha, výkaz ziskov a strát, výkaz cash flow (výkaz peňažných tokov). Štruktúra týchto výkazov je záväzne stanovená zákonom a sú záväznou súčasťou účtovnej uzávierky v sústave podvojného účtovníctva. Spracovávané údaje sú v rovnakej štruktúre, čo je do značnej miery výhodou pri porovnávaní jednotlivých firiem a tvorbe odborových analýz (Růčková, 2008, s. 21). Súvaha Súvaha je základným účtovným výkazom každého podniku, ktorá informuje o jeho majetku a z akých zdrojov je tento majetok financovaný. Zostavuje sa vždy k určitému dátumu a musí platiť, že aktíva sa rovnajú pasívam. Stranu aktív tvorí dlhodobý majetok, obežný majetok a ostané aktíva. Strana pasív zachytáva vlastné a cudzie zdroje financovania. Základným vzťahom v súvahe je princíp bilančnej rovnosti, aktíva sa rovnajú pasívam (Vochozka, 2011, s. 14). Výkaz ziskov a strát Výkaz ziskov a strát zachytáva porovnávaním dosiahnutých výnosov a nákladov výsledok hospodárenia za účtovné obdobie. Výsledkom hospodárenia je rozdiel medzi celkovými výnosmi a celkovými nákladmi. Výnosy môžeme definovať ako peňažné čiastky, ktoré podnik získal za dané účtovné obdobie zo všetkých svojich činností, bez ohľadu na to či došlo k ich inkasu v danom období. 12

Náklady predstavujú peňažné čiastky vynaložené v danom období na získanie výnosov, bez ohľadu na to či došlo k ich zaplateniu v danom období (Knápková, Pavelková, 2010, s. 21, 36). Výkaz cash flow Význam výkazu peňažných tokov poslednom období výrazne rastie. Súvisí to so snahou podnikov dosiahnuť nie len požadovanú úroveň likvidity, ale zabezpečiť aj stálu platobnú schopnosť, pretože od týchto ekonomických charakteristík závisí ich ďalšia existencia. Cieľom výkazu peňažných tokov je informovať o tom, akým spôsobom podnik získal peňažné prostriedky počas roka a ako ich následne použil, čiže vysvetľuje, čo spôsobilo zmenu likvidity podniku (Šlosárová, 2006, s. 464, 465). 1.3 Metódy finančnej analýzy V rámci finančnej analýzy vznikli vďaka rozvoju matematických, štatistických a ekonomických vied rôzne metódy hodnotenia finančného zdravia podniku. Pri voľbe jednotlivých metód je potrebné brať ohľad na ich: účelnosť vhodnosť použitého ukazovateľa pre zvolený podnik, aby odpovedal vopred stanovenému cieľu, nákladnosť vložené náklady by mali byť primerané návratnosti takto vynaložených nákladov, spoľahlivosť čím viac spoľahlivé budú vstupné informácie, tým spoľahlivejšie výsledky budú finančnou analýzou dosiahnuté (Růčková, 2008, s. 40). Klasická finančná analýza obsahuje dve navzájom prepojené časti: - kvalitatívnu tzv. fundamentálnu analýzu a kvantitatívnu tzv. technickú analýzu. Fundamentálna analýza Je založená na poznaní vzájomných súvislostí medzi ekonomickými a mimoekonomickými javmi, na skúsenostiach odborníkov, na ich subjektívnych odhadoch aj na cite pre situácie a ich trendy. Ide predovšetkým o analýzu vplyvu vonkajšieho aj vnútorného prostredia podniku, práve prebiehajúcej fázy života podniku a charakteru podnikových cieľov. Metódou je komparatívna analýza založená na prevažne verbálnom hodnotení, patrí sem napríklad SWOT analýza alebo BCG matica. 13

Technická analýza Používa matematické a štatistické a ďalšie algoritmizované metódy na kvantitatívne spracovanie ekonomických údajov s následným ekonomickým posúdením výsledkov. Postup finančnej analýzy zahŕňa nasledujúce etapy: charakteristika prostredia a zdrojov dát výber porovnateľných podnikov, príprava údajov a ukazovateľov, zber údajov a overenie použiteľnosti údajov, výber metódy a základné spracovanie údajov, pokročilé spracovanie údajov, návrhy na dosiahnutie cieľového stavu (Sedláček, 2011, s. 7-10). 1.4 Analýza absolútnych ukazovateľov Východiskovým bodom analýzy absolútnych ukazovateľov je rozbor údajov obsiahnutých vo finančných výkazoch, ktoré je podnik zo zákona povinný zostaviť a zverejniť. Údaje za daný účtovný rok sa porovnávajú s predchádzajúcim rokom, pričom sa sledujú absolútne aj percentuálne zmeny. Analýza absolútnych ukazovateľov zahŕňa horizontálnu a vertikálnu analýzu (Kislingerová, Hnilica, 2008, s. 9). Horizontálna analýza Horizontálna analýza býva označovaná ako analýza trendov. Je založená na porovnávaní položiek jednotlivých výkazov vo viacerých obdobiach. Analýza je čitateľnejšia, ak je vývoj položiek vyjadrený rozdielom údajov dvoch susediacich rokov, alebo indexom medziročných zmien týchto údajov. Absolútna zmena je daná rozdielom medzi hodnotou v bežnom období a hodnotou v predchádzajúcom období. Percentuálna zmena je daná podielom absolútnej zmeny bežného obdobia a hodnotou v predchádzajúcom období vynásobené 100. Horizontálna analýza sa využíva aj pri porovnávaní podnikov pôsobiacich v rovnakej oblasti podnikania. V takomto prípade majú vypovedaciu schopnosť predovšetkým percentuálne zmeny a indexy (Šlosárová, 2006, s. 306). Vertikálna analýza Pokročilejším štádiom skúmania je vertikálna analýza, pri ktorej vyjadrujeme jednotlivé položky výkazov v percentuálnom pomere k zvolenej základni. Posudzujeme jednotlivé 14

položky majetku a kapitálu podniku. Základňou býva súčet aktív, súčet pasív, alebo napríklad tržby či celkové výnosy. Výhodou vertikálnej analýzy je, že na jej výsledky nemajú vplyv vonkajšie faktory, je teda vhodným nástrojom na medzipodnikové porovnávanie aj rôzne veľkých podnikov v rámci odvetvia (Grünwald, Holečková, 2007, s. 60). 1.5 Analýza rozdielových ukazovateľov Rozdielové ukazovatele sa vypočítavajú ako rozdiel určitej položky aktív s určitou položkou pasív. Majú opodstatnenie v oblasti riadenia obežných aktív a tým aj v riadení likvidity. Analýza rozdielových ukazovateľov je zameraná predovšetkým na čistý pracovný kapitál, ktorý slúži na určenie optimálnej výšky každej položky obežných aktív a na stanovenie primeranej celkovej výšky obežných aktív (Růčková, 2010, s. 41, 44). Čistý pracovný kapitál Čistý pracovný kapitál patrí k najvýznamnejším rozdielovým ukazovateľom, ktorý má významný vplyv na platobnú schopnosť podniku. Je definovaný ako rozdiel medzi obežným majetkom a krátkodobými cudzími zdrojmi. Ak má byť podnik likvidný, musí mať prebytok krátkodobých likvidných aktív nad krátkodobými zdrojmi. Obrázok 1 Čistý pracovný kapitál ČPK Dlhodobý majetok Obežný majetok Vlastný kapitál Cudzí kapitál dlhodobý Cudzí kapitál krátkodobý Dlhodobý kapitál Zdroj: Knápková et al, 2013, s. 83. 15

Na obrázku 1 je znázornená konštrukcia čistého pracovného kapitálu. Je založená na rozlíšení majetku na obežný a dlhodobý a na rozlíšení kapitálu na dlhodobý a krátkodobý. Čistý pracovný kapitál predstavuje časť obežného majetku, ktorá je financovaná dlhodobým kapitálom (Knápková, Pavelková, Šteker, 2013 s. 83, 84). Čisté pohotové prostriedky Čisté pohotové prostriedky sú definované ako rozdiel medzi pohotovými peňažnými prostriedkami a okamžite splatnými záväzkami. Určujú okamžitú likviditu práve splatných krátkodobých záväzkov. Medzi pohotové peňažné prostriedky sa okrem hotovosti a zostatku na bežných účtoch zahŕňajú aj krátkodobé cenné papiere a krátkodobé termínované vklady, lebo sú v podmienkach kapitálového trhu rýchle premeniteľné na peniaze (Sedláček, 2011, s. 55). Čistý peňažno pohľadávkový fond Ukazovateľ čistý peňažno pohľadávkový fond je určitým kompromisom medzi predchádzajúcimi rozdielovými ukazovateľmi. Stanovíme ho ako rozdiel medzi obežnými aktívami, ktoré ale očistíme o zásoby, nelikvidné pohľadávky a krátkodobými záväzkami (Mrkvička, Kolář, 2006, s. 63). 1.6 Analýza pomerových ukazovateľov Finančné pomerové ukazovatele charakterizujú vzájomný vzťah medzi dvoma alebo viacerými absolútnymi ukazovateľmi pomocou ich podielu. Analýza pomerových ukazovateľov patrí medzi najobľúbenejšiu a zároveň najrozšírenejšiu metódu, pretože umožňuje získať rýchly a nenákladný obraz o základných finančných charakteristikách podniku. Dôvodom k rozšírenému používaniu analýzy pomerových ukazovateľov je skutočnosť, že: umožňuje prevádzať analýzu časového vývoja finančnej situácie danej firmy, je vhodným nástrojom na porovnávanie viacerých firiem navzájom, môže byť použitá ako zdroj vstupných údajov matematických modelov umožňujúcich popísať závislosť medzi javmi, hodnotiť riziká aj predvídať budúci vývoj. Nevýhodou tejto metódy je nízka schopnosť vysvetľovať javy. Podľa oblasti finančnej analýzy sa pomerové ukazovatele členia na ukazovatele: 16

rentability, aktivity, zadlženosti, likvidity, trhovej hodnoty, prevádzkové ukazovatele (Sedláček, 2011, s. 55). 1.6.1 Ukazovatele rentability Ukazovatele rentability patria v praxi k najsledovanejším ukazovateľom. Informujú o efekte dosiahnutom vloženým kapitálom. Najvšeobecnejší tvar tohto ukazovateľa teda je: ý ž ý á (1) Používajú sa najmä tieto ukazovatele: ROI - rentabilita celkového kapitálu, ROA - rentabilita aktív, ROE - rentabilita vlastného kapitálu, ROCE - rentabilita investovaného kapitálu, ROS - rentabilita tržieb. Rentabilita je meradlom schopnosti podniku dosahovať zisky použitím investičného kapitálu. Vo finančnej analýze sa stretávame s rôznymi formami zisku v závislosti od stupňa jeho tvorby: Zisk po zdanení (čistý zisk) EAT výsledok hospodárenia za účtovné obdobie, je to zisk určený k rozdeleniu medzi vlastníkov a podnik. Zisk pred zdanením EBT je dôležitý pri porovnávaní podnikov s rôznou úrovňou zdanenia. Zisk pred úhradou úrokov a daní EBIT meria efekt podnikateľskej činnosti z hľadiska zapojenia jednotlivých subjektov v podnikaní. Zisk pred úhradou úrokov, daní a odpisov EBITDA táto forma zisku odhliada od finančnej, daňovej a odpisovej politiky štátu (Kráľovič, 2010, s. 56, 57). Rentabilita vloženého kapitálu (ROI) 17

ý á (2) Ukazovateľ rentability vloženého kapitálu patrí k najdôležitejším ukazovateľom, ktorými sa hodnotí podnikateľská činnosť firiem. Vyjadruje účinnosť, akou pôsobí celkový kapitál vložený do podniku, nezávisle na zdroji financovania (Sedláček 2011, s. 56). Rentabilita celkových aktív (ROA) é í (3) Ukazovateľ rentability celkových aktív by mal odrážať, aký efekt bol dosiahnutý z celkových aktív. Ak celkové aktíva zahŕňajú ako vlastný tak aj cudzí kapitál, je vhodné do čitateľa zahrnúť výnos pre vlastníkov, veriteľov, prípadne aj pre štát tým je EBIT. Rentabilita vlastného kapitálu (ROE) ý á (4) Pomocou ukazovateľa rentability vlastného kapitálu vlastníci zisťujú, aký výnos im investovaný kapitál prináša a či tento výnos odpovedá investičnému riziku (Kislingerová, Hnilica, 2008, s. 29, 30). Rentabilita investovaného kapitálu (ROCE) á é ú é á ä ý á (5) Tento ukazovateľ dáva do pomeru výnosy investorov (čistý zisk pre akcionárov a úroky pre veriteľov) a dlhodobé zdroje. Slúži k porovnávaniu predovšetkým monopolných spoločností s prirodzeným monopolom, ako sú napríklad vodárne, alebo elektrárne. Rentabilita tržieb (ROS) ž (6) Ukazovateľ rentability tržieb vyjadruje schopnosť podniku transformovať zásoby na hotové peniaze. Slúži k vyjadreniu ziskovej marže, teda koľko zisku je z 1 tržieb (Grünwald, Holečková, 2007, s. 85, 88). 18

1.6.2 Ukazovatele likvidity Likvidita podniku vyjadruje jeho schopnosť splácať svoje záväzky. Ukazovatele likvidity v podstate porovnávajú ojem toho s čím je možné platiť (čitateľ ukazovateľa) s tým čo je potrebné zaplatiť (menovateľ ukazovateľa). Likvidita určitej zložky majetku vyjadruje schopnosť danej zložky majetku rýchlo a s čo najnižšou stratou sa premeniť na finančnú hotovosť. Bežná likvidita ž á ž é í á é í (7) Ukazovateľ bežnej likvidity udáva, koľko krát pokrývajú obežné aktíva krátkodobé cudzie zdroje podniku. Pri jeho výpočte by mala byť zvážená štruktúra zásob a správnosť ich ocenenia vzhľadom k ich predajnosti. Zvážená by mala byť aj štruktúra pohľadávok, predovšetkým pohľadávok po dobe splatnosti a nedobytných pohľadávok, ktoré by nemali byť súčasťou výpočtu. Doporučená hodnota ukazovateľa je v rozmedzí 1,2 2,5. Okamžitá likvidita ž á á ý č ý á é í (8) Ukazovateľ okamžitej likvidity ba mal nadobúdať hodnoty v intervale 0,2 0,5, pričom vysoké hodnoty ukazovateľa svedčia o neefektívnom využívaní finančných prostriedkov (Knápková, Pavelková, 2010, s. 91, 92). Celková likvidita á ž é í á á é í (9) Ukazovateľ pohotovej likvidity vyjadruje schopnosť podniku splácať svoje záväzky bez predaja zásob, ktoré sú považované za najmenej likvidný zdroj. V dnešných podmienkach by sporným aktívom boli pravdepodobne skôr pohľadávky. Doporučená hodnota tohto ukazovateľa je 1 (Kalouda, 2011, s. 157). 19

1.6.3 Ukazovatele aktivity Ukazovatele aktivity vypovedajú o efektívnosti hospodárenia podniku, ukazujú ako je využívaný majetok. Bývajú označované aj ako ukazovatele cyklu peňažných tokov. Vyjadrujú, koľko dní uplynie pri premene jednotlivých zložiek obežných aktív alebo krátkodobých záväzkov na peniaze. Platí, že skrátenie cyklu doby obratu zlepšuje likviditu. Doba obratu zásob á ý á ž 360 (10) Ukazovateľ doby obratu zásob vyjadruje, za koľko dní sa zásoba premení na pohľadávku alebo hotovosť. Doba obratu pohľadávok ľ á ľ á ž 360 (11) Ukazovateľ doby obratu pohľadávok vyjadruje priemernú dobu, za ktorú podnik zinkasuje svoje pohľadávky. Čím je táto doba dlhšia, tým vyššie finančné zdroje podnik potrebuje. Doba splácania záväzkov á á ä á é á ä ž 360 (12) Tento ukazovateľ veriteľovi odhalí platobnú disciplínu podniku. Informuje o dĺžke obdobia, ktoré musia čakať dodávatelia analyzovaného podniku na úhradu jeho záväzkov. Obrat celkových aktív ý í ž é í (13) Ukazovateľ slúži k hodnoteniu bonity podniku. Ak má hodnota tohto ukazovateľa klesajúcu tendenciu, podnik by mal preveriť možnosti zvýšenia tržieb, alebo redukcie celkových aktív. Doba obratu kapitálu 20

á í ž (14) Priaznivé je, ak hodnota tohto ukazovateľa nepresahuje 1 rok, vtedy sú tržby vyššie ako celkový objem investovaného kapitálu (Alexy, 2005, s. 64 66). 1.6.4 Ukazovatele zadlženosti Ukazovatele zadlženosti vyjadrujú podiel použitia cudzieho kapitálu na financovaní podniku. Zadlženosť výrazne ovplyvňuje rentabilitu, čo sa odráža predovšetkým v vývoji rentability vlastného kapitálu. Súčasne je úzko spätá s likviditou, lebo s objemom dlhov súvisí povinnosť ich splácania (Kráľovič, 2010, s. 58). Medzi základné ukazovatele zadlženosti patria: celková zadlženosť, kvóta vlastného kapitálu, koeficient zadlženosti, úrokové krytie. Celková zadlženosť á ž ť í á é í (15) Celková zadlženosť sa vypočíta ako podiel cudzieho kapitálu (celkového dlhu) k celkovým aktívam. Veritelia preferujú čo najnižšiu hodnotu tohto ukazovateľa. Čím vyššia je jeho hodnota, tým vyššie je riziko veriteľov, čo znamená pre podnik prekážku pri získavaní cudzích zdrojov a vyššiu úrokovú sadzbu. Koeficient samofinancovania ý á é í (16) Tento koeficient je doplnkom ukazovateľa celkovej zadlženosti, vyjadruje finančnú nezávislosť podniku a súčet týchto ukazovateľov by teda mal mať hodnotu 1. Vyjadruje proporciu, v akej sú aktíva spoločnosti financované peniazmi akcionárov. Považuje sa za jeden z najdôležitejších pomerových ukazovateľov zadlženosti pre hodnotenie celkovej finančnej situácie. 21

Koeficient zadlženosti ž í á ý á (17) Koeficient zadlženosti vyjadruje pomer medzi cudzím a vlastným kapitálom. Rovnako ako ukazovateľ celkovej zadlženosti rastie v vyšším podielom dlhu na celkovom kapitály. U tohto ukazovateľa platí, že v rámci objektivizácie výsledkov finančnej analýzy je potrebné prihliadnuť aj na leasingové financovanie, ktoré by malo byť pripočítané k cudziemu kapitálu. Úrokové krytie Ú é á é ú (18) Ukazovateľ úrokového krytia informuje o tom, koľko krát prevyšuje zisk platené úroky. Pokiaľ je hodnota ukazovateľa 1, znamená to, že na zaplatenie úrokov je potrebný celý zisk a pre akcionárov neostane nič. V zahraničí je za doporučenú hodnotu označovaný trojnásobok a viac (Růčková, 2010, s. 58, 59). 1.6.5 Ukazovatele tržnej hodnoty Ukazovatele trhovej hodnoty obohacujú finančnú analýzu o pohľad investorov a potenciálnych investorov, ktorí hodnotia podnik nie len na základe minulých výsledkov, ale aj jeho budúcnosti a rizikovosti podnikania. Na vyjadrenie trhovej hodnoty sa zvyknú používať tieto ukazovatele: Vzťah kurzu a zisku ukazovateľ, ktorý je známy pod skratkou P/E koeficient. Vyjadruje, koľko sú investori ochotní zaplatiť za 1 vykázaného zisku. Vzhľadom na to, že jeho pozitívny vývoj sa môže dosiahnuť aj pri poklese zisku, je jeho interpretácia pomerne zložitá. Čistý zisk na akciu (EPS) vyjadrujeme ním možnú výšku divident pripadajúcej na akciu. V záujme pozitívneho vplyvu na investorov je žiadúce dosahovať čo najvyššiu hodnotu tohto ukazovateľa. Dividendový výnos je vyjadrený podielom dividendy na akciu a trhovej ceny akcie, vypovedá o výnosnosti podniku pre investorov. 22

Pomer trhovej ceny akcie k účtovnej hodnote prosperujúci podnik s dobrou budúcnosťou má hodnotu tohto ukazovateľa > 1. Ak je jeho hodnota < 1, posudzujú investori budúcnosť takéhoto podniku ako rizikovú a reprodukčnú schopnosť aktív ako nedostatočnú (Zalai, Kalafutová, Šnircová, 2004, s. 63). 1.6.6 Prevádzkové ukazovatele Prevádzkové ukazovatele sa uplatňujú vo vnútornom riadení, pomáhajú manažmentu sledovať a analyzovať vývoj základnej aktivity podniku. Opierajú sa o tokové veličiny, predovšetkým o náklady, ktorých riadenie vedie k dosahovaniu vyššieho konečného efektu. Mzdová produktivita udáva, koľko výnosov pripadá na 1 vyplatených miezd. Pri trendovej analýze by mal ukazovateľ vykazovať rastúcu tendenciu. Vypočítame ju ako podiel výnosov (bez mimoriadnych) a miezd, alebo ako podiel pridanej hodnoty a miezd. Produktivita dlhodobého hmotného majetku - vyjadruje stupeň využitia dlhodobého hmotného majetku, tzn. množstva výnosov reprodukovaných jedným vloženým do DHM v obstarávacích cenách. Hodnota ukazovateľa by mala byť čo najvyššia, vyjadríme ju ako podiel výnosov a DHM v obstarávacích cenách. Ukazovateľ stupňa odpísanosti podiel DHM v zostatkových cenách a DHM v obstarávacích cenách vyjadruje, na koľko percent je v priemere odpísaný DHM. Nákladovosť výnosov - ukazuje zaťaženie výnosov podniku celkovými nákladmi. Hodnota podielu nákladov a výnosov (bez mimoriadnych) by mala klesať. Materiálová náročnosť výnosov vyjadruje pomer spotreby materiálu a energie k výnosom. Viazanosť zásob na výnosoch udáva, aký objem zásob je viazaný na 1 výnosov. Hodnota podielu zásob k výnosom by mala byť minimálna. Štruktúra nákladov vyjadruje, ako sa daný druh nákladov podieľa na celkových nákladoch (Sedláček 2011, s. 71, 72). 23

1.7 Analýza súhrnných ukazovateľov Výsledkom finančnej analýzy ba malo byť celkové zhodnotenie finančnej situácie, pri ktorom je potrebné brať do úvahy výsledky dielčich analýz jednotlivých oblastí hospodárenia v kontexte ich vzájomného prepojenia a ovplyvňovania. Existuje celá rada štúdii, ktoré sa snažia vyriešiť problém, ktoré ukazovatele použiť pre zhodnotenie finančnej situácie podniku, akú významnosť im prisúdiť a ako ich vyjadriť v podobe jednej charakteristiky súhrnného ukazovateľa. Literatúra rozlišuje dve skupiny súhrnných ukazovateľov: bankrotové modely, bonitné modely. 1.7.1 Bankrotové modely Cieľom bankrotových modelov je identifikovať, či firme v blízkej budúcnosti hrozí bankrot. Najčastejšie vychádzajú z predpokladu, že firma má problém s likviditou, s výškou čistého pracovného kapitálu a s rentabilitou vloženého kapitálu (Knápková, Pavelková, Šteker, 2013, s. 131). Altmanov model Altmanov index finančného zdravia je stanovený ako súčet hodnôt piatich bežných pomerových ukazovateľov, ktorým je priradená váha, pričom najvyššiu váhu má rentabilita celkového kapitálu. Zámerom pôvodného Altmanovho modelu bolo zistiť, ako by bolo jednoducho možné odlíšiť bankrotujúce firmy od tých, u ktorých je pravdepodobnosť bankrotu minimálna. Altmanov index pre firmy, ktoré nie sú obchodovateľné na kapitálovom trhu: 0,717 0,847 3,107 0,42 0,998 (19) kde é á ý í č ý í / í ž á / cudzie zdroje ž / í 24

Pre výslednú hodnotu Altmanovho modelu platí: Z > 2,9 pásmo prosperity - uspokojivá finančná situácia, 1,2 < Z 2,9 pásmo šedej zóny - nevyhranených finančných výsledkov, Z < 1,2 pásmo bankrotu - pomerne výrazné finančné problémy. Altmanov model je považovaný za najefektívnejší prostriedok na odhalenie neprimeraných úverových rizík, napriek tomu musíme konštatovať, že ho môžeme použiť iba pri stredne veľkých firmách, pretože veľké podniky v našich podmienkach bankrotujú zriedka a malé neposkytujú dostatok informácii na prevedenie takejto analýzy. Pokiaľ sa ho rozhodneme v našich podmienkach použiť, je možné zvoliť si verziu pre rozvojové trhy Z-skóre, ktorá nie je viazaná na poznanie tržnej hodnoty spoločnosti, ale využíva informácie z účtovných výkazov., č ý. á ý 6,56 3,26 í í 1,05. á 6,72 í (20) Interpretácia: Z-skóre > 2,6 pásmo prosperity, 1,1 < Z-skóre < 2,6 pásmo šedej zóny, Z-skóre < 1,1 pásmo bankrotu (Růčková, 2010, s. 73, 74). Index dôveryhodnosti IN Tento model bol spracovaný manželmi Neumaierovými ako alternatíva k predchádzajúcim modelom na indikáciu finančného rizika v českých podmienkach. Je vyjadrený rovnicou, v ktorej sú zobrazené pomerové ukazovatele zadlženosti, rentability, likvidity a aktivity. Každému z týchto ukazovateľov je priradená váha, ktorá je váženým priemerom hodnôt tohto ukazovateľa v odvetví. Výhodou indexu IN je, že v jednom indexe je spojený veriteľský aj vlastnícky pohľad, pritom pri pohľade na tvorbu hodnoty nevyžaduje znalosť ceny akcie na kapitálovom trhu. V roku 2002 skonštruovali autori index IN01, v ktorom spojili vlastnosti indexov IN95 a IN99, to znamená že hodnotil schopnosť splácať svoje dlhy aj schopnosť tvoriť hodnotu 25

pre vlastníka. Index IN05 vznikol aktualizáciouu indexu IN01 na údajoch z roku 2004. Index IN05 má tvar: (21) Hraničné hodnoty: IN05 < 0,9 pásmo bankrotu, 0,9 < IN05 < 1,6 šedá zóna, IN05 > 1,6 pásmo prosperity. Index IN sa dá použiť na vyhodnotenie minulosti, súčasnej výkonnosti firiem ako aj na ohodnotenie ich predpokladanej budúcej výkonnosti. Na obrázku 2 je znázornená vypovedacia schopnosť indexu. Ak sa podnik dostane na hranicu pásma bankrotu, dá sa o ňom povedať, že z 97 % speje k bankrotu a na 76 % nebude tvoriť hodnotu. Podniky, ktoré sa dostanú na hranicu pásma prosperity budú mať 92 % pravdepodobnosť, že nezbankrotujú a 95 % pravdepodobnosť tvorby hodnoty (Neumaierová, Neumaier, 2005, s. 144 147). Obrázok 2 Zaradenie podnikov do skupín pomocou indexu IN05 Zdroj: Neumaierová, Neumaier, 2005, s. 146 Beermanova diskriminačná funkcia 26

Beermanova diskriminačná funkcia sa často používa pre hodnotenie súčasnej finančnej situácie a prognózu vývoja v remeselných a výrobných firmách. Funkcia využíva 10 pomerových ukazovateľov: č č ý í í í ž á ä č á é á ž é é é í í é í ž é í í é Beermanová diskriminačná funkcia má tvar: 0,217 0,063 0,012 0,077 0,105 (22) 0,813 0,165 0,161 0,268 0,124 Výsledok sa vyhodnocuje podľa nasledujúcej stupnice (Sedláček 2011, s. 113). Obrázok 3 Hodnotiaca stupnica Beermanovej diskriminačnej funkcie veľmi dobre dobre priemerne zle 0,2 0,25 0,3 0,35 Zdroj: Sedláček 2011, s.113 Taflerov model Taflerov model sa svojou konštrukciou podobá na Altmanov, bol vypracovaný na základe viac ako 80 pomerových ukazovateľov zástupcov prosperujúcich aj bankrotujúcich spoločností vo Veľkej Británii. Taflerová diskriminačná rovnica má tvar: 27

0,53 0,13 0,18 0,16 (23) kde: í á é á ä ž é í í á á é á ä é í ž é í Pokiaľ je vypočítané T > 0,3, ide o firmu s malou pravdepodobnosťou bankrotu, pokiaľ je T < 0,2 ide o firmu, v ktorej sa bankrot dá očakávať s vyššou pravdepodobnosťou (Marinič, 2008, s. 92, 93). 1.7.2 Bonitné modely Bonitné modely sú založené na teoretických ekonomických princípoch ako aj na dedukcii z pragmatických poznatkov, získaných zovšeobecnením skúseností z prevedených finančných analýz. Hodnotia pozíciu analyzovaného podniku v porovnaní s ostatnými podnikmi alebo vyjadrujú finančné zdravie zaradením do niektorého zo stupňov bonity. Kraličekov Quick test K najznámejším bonitným modelom patrí Kraličkov Quick test, ktorý štyrmi pomerovými ukazovateľmi hodnotí štyri oblasti. Ukazovateľ R1 patrí medzi ukazovatele finančnej stability, R2 je ukazovateľom solventnosti, R3 je ukazovateľom krátkodobej platobnej schopnosti likvidity a R4 je ukazovateľom rentability (Grünwald, Holečková, 2007, s. 192, 194). Bonita sa následne stanoví oklasifikovaním jednotlivých ukazovateľov podľa tabuľky 1 a výsledná známka sa vypočíta ako jednoduchý aritmetický priemer známok získaných za jednotlivé ukazovatele. Odporúča sa vypočítať aj osobitne priemernú známku pre finančnú stabilitu a osobitne pre výnosovú situáciu (Sedláček 2011, s. 106). Tabuľka 1 Kraličekov Quick test 28

Ukazovateľ R 1 - Podiel vlastného kapitálu Konštrukcia ukazovateľa ý á í Stupnica hodnotenia - body Veľmi dobrý dobrý stredný zlý ohrozený insolvenciou 1 2 3 4 5 > 30 % 20 %- 30 % 10 %- 20 % 0 %- 10 % negatívny R 2 - Doba splácania dlhu v rokoch í á á ý č ý < 3 r. 3r. - 5 r. 5r. - 12 r. 12 r. - 30r. > 30 r. R 3 - Podiel CF na výkonoch ž > 10 % 8 % - 10 % 5 % - 8 % 0 % - 5 % negatívny R 4 - Rentabilita celkového kapitálu Zdroj: Alexy, 2005, s. 114. ý á í ú í > 15 % 12 % - 15 % 8 % - 12 % 0 % - 8 % negatívny Tamariho model Tamariho model vychádza z vlastných skúseností autora, na základe ktorých dospel k záveru, že finančná situácia sa dá predvídať na základe šiestich ukazovateľov. Tabuľka 2 Tamariho bodová stupnica Ukazovateľ Interval hodnôt Body 0,51 a viac 25 0,41-0,5 20 ý á 0,31-0,4 15 T 1 = í á 0,21-0,3 10 0,11-0,2 5 do 0,1 0 posledných 5 rokov kladné 25 č ý väčší ako horný kvartil 10 T 2 = í väčší ako medián 5 inak 0 2,01 a viac 20 1,51-2,0 15 ž é í T 3 = 1,11-1,5 10 á é á ä 0,51-1,1 5 do 0,5 0 horný kvartil a viac 10 ý á medián až horný kvartil 6 T 4 =. č ý dolný kvartil až medián 3 dolný kvartil a menej 0 horný kvartil a viac 10 ž medián až horný kvartil 6 T 5 = ý ľ á dolný kvartil až medián 3 dolný kvartil a menej 0 horný kvartil a viac 10 ý á medián až horný kvartil 6 T 6 = ý á dolný kvartil až medián 3 dolný kvartil a menej 0 Zdroj: Růčková, 2010, s. 82. 29

Výsledkom bodovania je Tamariho rizikový index, ktorého maximálna hodnota je 100 bodov. Malá pravdepodobnosť bankrotu nastáva pri podnikoch, ktoré dosahujú viac ako 60 bodov, vyššia pravdepodobnosť bankrotu je pri podnikoch s menej ako 30 bodmi. Tamariho bodovú stupnicu uvádzame v tabuľke 2 (Dluhošová, 2006, s. 93). Index bonity Index bonity pracuje so šiestimi ukazovateľmi a jeho rovnica má nasledujúci tvar: kde: 1,5 0,08 10 5 0,3 0,1 (24) í í í í é ý á é ý é ý í Čím väčšiu hodnotu hodnotený podnik dosiahne, tým je jeho finančná situácia lepšia. Presnejšie závery môžeme interpretovať nasledujúcim spôsobom: - 3 < < - 2 extrémne zlá finančná situácia, - 2 < < - 1 veľmi zlá finančná situácia, - 1 < < - 0 zlá finančná situácia, 0 < < 1 určité finančné problémy, 1 < < 2 dobrá finančná situácia, 2 < < 3 veľmi dobrá finančná situácia, > 3 extrémne dobrá finančná situácia (Sedláček 2011, s. 109). 30

2 ANALÝZA VYBRANÉHO PODNIKU 2.1 Stručná charakteristika podniku Obchodné meno: Sídlo: Právna forma: Spoločníci: Základné imanie: Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s.r.o. Levická 3, Nitra Spoločnosť s ručením obmedzeným SAINT-GOBAIN GLASS Deutschland GmbH 2 157 727 EUR Predmet podnikania: podnikanie v oblasti nakladania s iným ako nebezpečným odpadom, činnosť podnikateľských, organizačných a ekonomických poradcov, vedenie účtovníctva, počítačové služby, výroba skla, výrobkov zo skla a ich úprava, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi (maloobchod) alebo iným prevádzkovateľom živnosti (veľkoobchod), sprostredkovateľská činnosť v oblasti obchodu, sprostredkovateľská činnosť v oblasti služieb, prenájom hnuteľných vecí, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Spoločnosť bola založená v marci 1991 pod názvom NITRASKLO, akciová spoločnosť. Rozhodnutím jediného akcionára bolo v októbri 2011 rozhodnuté o zmene právnej formy spoločnosti na spoločnosť s ručením obmedzeným NITRASKLO, s.r.o. V januári 2012 sa spoločnosť stala právnym nástupcom spoločnosti VENISKLO spol. s r.o. a zároveň došlo k zmene obchodného mena spoločnosti na Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s.r.o. Spoločnosť sa zahŕňa do konsolidovanej účtovnej závierky spoločnosti SAINT-GOBAIN GLASS Deutschland GmbH a táto sa zahŕňa do konsolidovanej účtovnej závierky koncernu Compagnie de Saint-Gobain S.A. Paris. 31

Hlavnými činnosťami spoločnosti sú výroba a predaj izolačných skiel, výroba, zušľachťovanie a predaj výrobkov s použitím skla. Spoločnosť má jednu prevádzku v sídle firmy v Nitre a druhú prevádzku v Košiciach. Výroba izolačných skiel je sústredená v prevádzke Nitra, kde sú na štyroch linkách vyrábané izolačné dvojsklá a trojsklá, ktoré sú následne distribuované zákazníkom na celom Slovensku. V košickej prevádzke bola v roku 2009 výroba izolačných skiel zastavená, prevádzka sa v súčasnosti zaoberá distribúciou izolačných skiel vyrobených v Nitre zákazníkom z Východného Slovenska, veľkoobchodným predajom tabuľového skla a opracovaním skla. Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s.r.o. zamestnáva v súčasnosti 102 zamestnancov. V tabuľke 3 uvádzame vývoj priemerného počtu zamestnancov počas rokov 2007 až 2012. Tabuľka 3 Vývoj počtu zamestnancov v Saint-Gobain Glassolutions Nitrasklo, s.r.o. Hodnota ukazovateľa Ukazovateľ 2007 2008 2009 2010 2011 2012 Počet zamestnancov 129 139 107 90 98 112 Zdroj: Poznámky individuálnej účtovnej závierky 2008 2012. Vlastné spracovanie. 2.2 Analýza absolútnych ukazovateľov Analýza absolútnych ukazovateľov zahŕňa horizontálnu a vertikálnu analýzu, pričom východiskovým bodom je rozbor údajov z finančných výkazov. 2.2.1 Horizontálna analýza aktív Tabuľka 4 Horizontálna analýza aktív Položka aktív Rozdiel 2007/2008 Rozdiel 2008/2009 Rozdiel 2009/2010 Rozdiel 2010/2011 v v % v v % v v % v v % Majetok celkom 191 297 3,15-1 631 393-26,08-134 043-2,90-193 700-4,31 Neobežný majetok 468 234 16,99-346 944-10,76-96 319-3,35-345 357-12,42 Dlhodobý nehmotný majetok 31 136 113,97-20 451-34,99-10 796-28,41-12 430-45,69 Dlhodobý hmotný majetok 437 098 16,02-326 493-10,31-85 523-3,01-332 927-12,09 Obežný majetok -259 908-7,92-1 283 505-42,47-35 608-2,05 150 655 8,84 Zásoby 11 319 1,96-259 927-44,14 12 549 3,81 102 128 29,90 Krátkodobé pohľadávky -13 776-0,64-830 756-38,81 50 447 3,85 48 975 3,60 Finančný majetok -280 356-50,93-268 435-99,38-87 -5,23-448 -28,41 Časové rozlíšenie -17 029-65,19-944 -10,38-2 116-25,96 1 002 16,60 Zdroj: Súvaha 2007-2011. Vlastné spracovanie. Z údajov v tabuľke 4 je možné vidieť, že celkový stav majetku, ktorého hodnota bola v roku 2007 na úrovni 6 064 363 EUR, sa v roku 2008 mierne zvýšil o 3,15 %, ale v roku 2009 klesol o 26,08 %, a v priebehu rokov 2010 a 2011 postupne klesal na hodnotu 4 296 524 EUR. 32

V roku 2008 spoločnosť obstarala dlhodobý hmotný majetok - investovala do nákupu rezacieho stola na lepené bezpečnostné sklo a do nákupu automatickej linky na výrobu izolačných skiel LISEC celkovo 1 054 902 EUR a predajom vyradila dlhodobý hmotný majetok v cene 133 638 EUR. Zásoby v roku 2008 stúpli o 1,96 %, v roku 2009 z dôvodu nižšej produkcie poklesli o 259 909 EUR, t.j. o 44,14 % a v súvislosti s nárastom produkcie stúpali v nasledujúcich rokoch na úroveň 443 643 EUR v roku 2011. Krátkodobé pohľadávky spoločnosti výraznejšie poklesli v roku 2009, kedy klesli z hodnoty 2 678 948 EUR na hodnotu 1 881 053 EUR, pričom mala spoločnosť vytvorené opravné položky vo výške 571 266 EUR. Krátkodobé pohľadávky zvýšili v roku 2010 o 3,85 % a v roku 2011 o 3,60 %, pričom opravné položky k pohľadávkam boli v roku 20111 tvorené vo výške 640 758 EUR. Finančný nčný majetok spoločnosti tvoria od roku 2009 iba peniaze v pokladnici, spoločnosť používa na svoje financovanie spoločný účet POOL. Pri časovom rozlíšení sme síce zaznamenali pomerne výrazné percentuálne zmeny, ale ako názorne vidíme v grafe 1, vzhľadom na jeho hodnotu je sú tieto zmeny pre potreby finančnej nčnej analýzy zanedbateľné. Graf 1 Analýza aktív Zdroj: Súvaha 2007-2011. 2011. Vlastné spracovanie. 33

2.2.22 Horizontálna analýza pasív Tabuľka 5 Horizontálna analýza pasív 0 Rozdie el 2007/2008 Rozdiel 2008 v v % v Pasíva celkom Vlastn ný kapitál Základné imanie Kapitálové fondy Fondy zo zisku VH minulých rokov VH za účtovné obdobie Cudzie zdroje Rezervy Dhodobé záväzky Krátkodobé záväzky 191 297-345 449 0 0 1 53 442-398 891 536 746-41 724-3 917 582 387 3,15-10,93 0,00 0,00 0,00 5,84-31,31 18,48-21,47-21,38 21,64-1 631 393-1 046 853 122 5-10 201 287-1 248 257-584 540-103 687-7 186-473 667 Zdroj: Súvaha 2007-2011. Vlastné spracovanie. V tabuľke 5 vidíme vývoj a štruktúruu pasív spoločnosti a zmeny jednotlivých položiek zdrojov krytia v roku 2009, kedy poklesla o 26,08 %, čo predstavovalo pokles o 1 631 393 EUR. kapitálové fondy a fondy zo zisku sa počas sledovaného obdobia takmer nemenili. Tento pokles bol zapríčinený klesaním výsledku hospodárenia, spoločnosť vykázala v roku 2009 stratu vo výške 372 966 v ekonomike v dôsledku hospodárskej krízy sa podpísal spoločnosti v rokoch 2010 a 2011, výsledok hospodárenia. Graf 2 Analýza vlastného kapitálu 1,500,000 1,000,000 500,000 majetku. Hodnota celkových pasív zaznamenala najvýraznejšiu zmenu EUR. Ako môžemee vidieť na grafe 2, negatívny vývoj Vlastný kapitál 8/2009 Rozdiel 2009/20100 Rozdiel 2010/2011 v % v v % v -26,08-134 043-2,90-193 700-37,19-229 607-12,99-176 122 0,02 0,14 0,00 0 0 0 0 0 0 0 0 0 20,77-372 966-31,87-229 607-142,61 143 359 38,44 53 485-16,99 95 564 3,35-19 481-67,95-7 055-14,43 39 419-49,88 21 128 292,63 32 520-14,47 81 491 2,91-91 420 v % -4,31-11,45 0 0 0-28,80 23,29-0,66 94,19 114,72 Vlastný kapitál klesol v roku 2009 o takmer 1 047 000 EUR, pričom základné imanie, -3,17 aj na výsledku hospodárenia kedy sa jej rovnakoo nepodarilo vytvoriť kladný 0-500,000 2007 2008 2009 2010 2011 Základné imanie VH minulých rokov Kapitálové fondy VH za účtovné obdobie Fondy zo zisku Zdroj: Súvaha 2007-2011. Vlastné spracovanie. 34

Najvýznamnejšou zložkou cudzích zdrojov sú krátkodobé záväzky, ktoré ako môžeme vyčítať z grafu 3, stúpli v roku 2008 o viac ako 21 %, v roku 2009 poklesli na hodnotu 2 7999 917 EUR a v ďalších sledovaných rokoch sa už výraznejšie nemenili. Spoločnosť nečerpala žiadne bankové úvery, preto ich v analýze neuvádzame. Graf 3 Analýza cudzích zdrojov Cudzie zdroje 3,500,000 3,000,000 2,500,000 2,000,000 1,500,000 1,000,000 500,000 0 2007 2008 2009 2010 2011 Rezervy Dhodobé záväzky Krátkodobé záväzky Zdroj: Súvaha 2007-2011. Vlastné spracovanie. 2.2.3 Horizontálna analýza výkazu ziskov a strátt Tabuľka 6 popisuje vývoj jednotlivých položiek výkazu ziskov a strát. Vybrali sme iba tie najpodstatnejšiee položky. Zo štruktúry tržieb je spoločnosť. zrejmé, že ide o predovšetkým výrobnú Tržby z predajaa vlastných výrobkovv najvýraznejšie poklesli v roku 2009, kedy klesli z hodnoty 15 373 963 EUR v roku 2008 na hodnotu 8 8999 828 EUR, išlo teda o pokles o viac ako 42 %. Tento pokles bol zapríčinený už spomínaným dopadom hospodárskej krízy, ktorá stavebný sektor zasiahla pomerne výrazne. Pre ilustráciu, spoločnosť v roku 2008 vyrobila 457 947 m² izolačného skla a v roku 2009 to bolo 305 933 m². V roku 2010 tržby za predaj vlastných výrobkov a služieb stúpli o 10 % a v roku 2011 sa udržali na veľmi podobnej úrovni. Pridaná hodnota v percentuálnom vyjadrení klesala v sledovanom období výraznejšie ako tržby, čo môžeme vysvetliť tlakom na cenu vyrábaných izolačných skiel. Priemerná predajná cena za m² izolačného skla bola v roku 2007 32,37, v roku 2008 30,70, v roku 2009 26,99 a v roku 2011 25,46. 35

Tabuľka 6 Horizontálna analýza výkazu ziskov a strát Položka Rozdiel 2007/2008 Rozdiel 2008/2009 Rozdiel 2009/2010 Rozdiel 2010/2011 v v % v v % v v % v v % Tržby za predaj tovaru 106 619 21,34-194 052-32,01-7 333-1,78 120 094 29,67 Náklady vynaložené na obstar.predaného tovaru 64 363 14,02-145 663-27,82-41 005-10,85 114 347 33,94 Obchodná marža 42 256 104,86-48 389-58,62 33 672 98,56 5 747 8,47 Výroba - 618 768-3,85-6 601 051-42,75 944 869 10,69 98 102 1,00 Tržby z predaja vlastných výrobkov a služieb - 698 400-4,35-6 474 135-42,11 890 460 10,01 89 826 0,92 Výrobná spotreba - 421 032-3,80-4 174 815-39,17 916 674 14,14 225 587 3,05 Spotreba mat., energie a ost. Nesklad. dodávok - 323 309-3,20-4 177 459-42,72 718 103 12,82 85 998 1,36 Služby - 97 723-10,01 2 644 0,30 198 571 22,53 139 589 12,93 Pridaná hodnota - 155 480-3,10-2 474 625-50,87 61 867 2,59-121 738-4,96 Osobné náklady 191 330 7,31-725 478-25,84-183 076-8,79-65 193-3,43 Mzdové náklady 98 818 5,08-522 812-25,56-125 090-8,22-88 786-6,35 Náklady na sociálne zabezpečenie 89 126 14,24-191 634-26,80-61 542-11,76 4 921 1,07 Sociálne náklady 3 386 7,75-11 032-23,42 3 556 9,86 18 672 47,12 Dane a poplatky 12 349 24,02-24 873-39,01-11 748-30,21 2 170 7,99 Odpisy DNM a DHM - 24 829-4,30 16 820 3,04-123 142-21,61-12 093-2,71 Tržby z predaja dlhodobého majetku a materiálu 392 285 203,79-482 103-82,44-6 791-6,61 32 199 33,58 Ostatné výnosy z hospodárskej činnosti - 5 245-39,90-2 778-35,16 28 508 556,58-26 060-77,49 Ostatné náklady na hospodársku činnosť - 7 734-2,80-126 210-47,06 52 116 36,71-8 727-4,50 Výsledok hospodárenia z hospodárskej činnosti - 515 800-30,61-1 601 048-136,92 348 702 80,77-38 606-46,50 Výsledok hospodárenia z finančnej činnosti 26 788 24,60 64 769 78,90 1 442 8,33-12 203-76,86 Výsledok hospodárenia z bežnej činnosti - 398 891-31,31-1 249 331-142,73 150 705 40,29 39 613 17,74 Výsledok hospodárenia za účtovné obdobie - 398 891-31,31-1 248 257-142,61 143 359 38,44 53 485 23,29 Zdroj: VZaS 2007-2011. Vlastné spracovanie. Tržby za predaj tovaru v sledovanom období kolísali z hodnoty 499 535 EUR v roku 2007 na hodnotu 524 863 EUR v roku 2011. Vzhľadom na výšku týchto tržieb môžeme konštatovať, že ich dopad na celkový výsledok spoločnosti je minimálny. Osobné náklady, ktoré predstavujú investície do ľudských zdrojov klesli z hodnoty 2 616 278 EUR v roku 2008 na hodnotu 1 833 861 EUR v roku 2011, čo predstavuje pokles o takmer 30 %. Osobné náklady teda klesali výrazne miernejšie ako výsledok hospodárenia. Výsledok hospodárenia spoločnosti sa odvíja predovšetkým od nárastu alebo poklesu tržieb z predaja vlastných výrobkov a služieb. V roku 2008 klesol výsledok hospodárenia o 398 891 EUR, ale najvyšší pokles sme zaznamenali v roku 2009, kedy sa spoločnosť dostala do straty 372 966 EUR, čo znamenalo zníženie výsledku hospodárenia v porovnaní s rokom 2008 o viac ako 142 %. V nasledujúcich rokoch sa síce darilo stratu postupne znižovať - o 38,44 % v roku 2010 a o 23,29 % v roku 2011, ale kladné čísla spoločnosť ani v roku 2011 nedosiahla, vykázala stratu 176 122 EUR. V grafe 4 sme zobrazili vývoj jednotlivých výsledkov hospodárenia v sledovanom období. 36