Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ing. Radovan Savov Autoreferát dizertačnej práce Vybrané aspekty manažmentu rozvoja kvality v súbore agropotravinárskych subjektov na Slovensku na získanie vedecko-akademickej hodnosti Philosophiae Doctor v odbore doktorandského štúdia: 62 70 9 Riadenie a ekonomika podnikov Miesto a dátum:
Dizertačná práca bola vypracovaná v internej forme doktorandského štúdia na Katedre manažmentu a marketingu Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Predkladateľ: Ing. Radovan Savov Katedra manažmentu a marketingu Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre Tr. A. Hlinku 2 949 76 Nitra Školiteľ: doc. Ing. Ľubomír Paška, PhD. Katedra manažmentu a marketingu Fakulty ekonomiky a manažmentu SPU v Nitre Tr. A. Hlinku 2 949 76 Nitra Oponenti: prof. Ing. Jaroslav Ďaďo, PhD. EF UMB B.Bystrica prof. Ing. Emil Svoboda, CSc. PEF MZLU Brno prof. Ing. Jaroslav Kita, CSc. OF EU Bratislava Autoreferát bol rozoslaný: 1.6.2006 Obhajoba dizertačnej práce sa koná 13.7.2006 o 11. 00 h. pred komisiou pre obhajobu dizertačnej práce v odbore doktorandského štúdia, vymenovanou predsedom spoločnej odborovej komisie dňa 11.4.2006. 62-70-9 Riadenie a ekonomika podnikov na Fakulte ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre, Tr. A. Hlinku 2, 949 76 Nitra... prof. Ing. Štefan Majtán, PhD. Predseda spoločnej odborovej komisie
1 Úvod do problematiky Zabezpečovanie kvality výrobkov a služieb je v súčasnosti už neodmysliteľnou súčasťou riadenia každého podniku. Komplexné manažérstvo kvality je prostriedkom vedúcim k podnikateľskej dokonalosti. Avšak iba vtedy, ak sa uplatňuje vo všetkých oblastiach riadenia počínajúc stratégiou, cez plánovanie, nákup, motiváciu a vzdelávanie pracovníkov, výrobu, marketing, služby, až po ďalšie zdanlivo bezvýznamné činnosti a procesy, ktoré však svojou kvalitou môžu ovplyvniť činnosť a výsledky podnikateľského subjektu. Prechodom našej ekonomiky na trhový systém dochádza aj k zmenám bývalých kvantitatívnych ukazovateľov na ukazovatele kvalitatívneho charakteru. Pod nimi treba rozumieť kvalitu celej podnikateľskej činnosti a zvlášť kvalitu výrobkov. Zúžené chápanie kvality sa v praxi často prejavuje v starostlivosti o odstránenie nepodarkov. To však neprispieva k zvýšeniu kvality výrobkov a možno to považovať za nedostačujúce riešenie. Pritom sa však nepozerá na zbytočne vynaloženú prácu, znehodnotený materiál, oslabenie konkurencieschopnosti i stratu času, čo má nepriaznivý dopad na ekonomické výsledky subjektov. Preto je potrebné, aby si všetky podnikateľské subjekty uvedomovali prioritu kvality a používali systémy komplexného manažérstva kvality, ktoré nemajú odstrániť chybné výrobky až po výrobe, ale preventívnym spôsobom a skvalitnením všetkých činností v podniku zabrániť, aby sa nepodarky vo výrobe vôbec nevyskytovali, prípadne znížiť ich na minimum. Každý podnikateľský subjekt, ktorý chce byť v dnešnej dobe na trhu konkurencieschopný, musí využívať systémy riadenia kvality a mať schopný manažment. Poľnohospodárske podniky a podniky potravinárskeho priemyslu nevynímajúc. Práve naopak. Podniky poľnohospodárskej prvovýroby a podniky potravinárskeho priemyslu zabezpečujú potraviny a výživu pre spoločnosť. Preto im musí byť venovaná osobitná starostlivosť v oblasti kvality. Jedným z trvalých cieľov agrárnej politiky štátu je potravinová bezpečnosť. A ako by mohla byť zabezpečená bez kvality? Z toho dôvodu je dôležitá aj kontrola kvality potravín a dozor nad ich zdravotnou a hygienickou neškodnosťou. Kvalita sa stáva najhlavnejším a rozhodujúcim faktorom presadenia svojej ekonomickej úspešnosti na trhu. Bez kvality nemožno uspieť na trhu a presadiť sa v rámci globalizácie. Z toho vyplýva, že kvalita sa stala prioritnou stratégiou prežitia každého podnikateľského subjektu a v plnej miere to platí aj pre agropodnikateľské subjekty, realizujúce sa prevažne na agrárnom trhu so svojimi agrokomoditami, či službami. Požiadavky na kvalitu sa za posledné desaťročia rozšírili až do takej miery, že sa kvalita stáva v súčasnosti v podobe komplexného manažérstva kvality novým a rozhodujúcim fenoménom úspešnosti firiem. Vysoká kvalita výrobkov, služieb a s nimi súvisiacimi procesmi bola jednou z požiadaviek EÚ, ktorú kládla na pristupujúce krajiny. Ak sa Slovensko po vstupe chce stať plnohodnotným členom EÚ je nevyhnutné, aby si potrebu riadenia kvality uvedomovali hlavne vlastníci a manažéri v našich podnikoch, pretože tí môžu svojimi rozhodnutiami najviac ovplyvniť kvalitu výrobkov a služieb. Tvrdenie, že kvalita sa tvorí iba vo výrobe a zodpovední za ňu sú robotníci, je mylné. Dôležitou súčasťou riadenia kvality je zákazník, ktorý svojimi požiadavkami na výrobky a služby nepriamo ovplyvňuje a riadi chod podniku. Preto orientácia na zákazníka a identifikovanie jeho požiadaviek a želaní je jednou z podmienok úspešného riadenia podniku. Veď je nemožné vyrábať produkty, o ktoré zákazníci nemajú záujem. Zákazník rozhoduje, či si daný výrobok kúpi, alebo nie. Takto vlastne podmieňuje úspech, či neúspech podniku. Len podniky, ktoré včas identifikujú a splnia požiadavky zákazníkov sú v konečnom dôsledku úspešné. Aj predkladaná práca by mala čiastočne prispieť k riešeniu manažmentu kvality výroby nielen vo vybraných agropotravinárskych subjektoch, ale aj v širšej praxi.
2 Súčasný stav riešenej problematiky doma i v zahraničí V tejto kapitole sa pozornosť orientuje na zistené skutočnosti v riešení danej problematiky v publikáciách domácich aj zahraničných autorov. Dokumentovaný stav je rozdelený do ôsmich podkapitol. V prvej podkapitole sú uvádzané definície pojmu kvalita od rôznych autorov, ako aj faktory, ktoré kvalitu výrazne ovplyvňujú. V ponímaní Kačíra predstavuje termín kvalita súhrn znakov a vlastností výrobku, ale ešte dodáva, že kvalita je podnikateľský fenomén, bez ktorého dnes nemožno byť konkurenčne schopný a úspešne podnikať, s čím možno len súhlasiť. Macdonald definuje kvalitu ako súlad s požiadavkami, čo je vlastne zjednodušená verzia pojmu kvalita, ale vystihuje podstatu a je spoločnou charakteristickou črtou všetkých ostatných definícií. Paška pridáva požiadavky na kvalitu ponúkaných výrobkov a služieb, ktoré musia: dobre uspokojiť definovanú potrebu, použitie alebo účel, uspokojiť požiadavky zákazníka, vyhovovať platným normám a podmienkam, byť cenovo dostupná a konkurencieschopná, byť nákladovo tak realizovateľná, aby sa dosahoval zisk. Ďalej sa v tejto kapitole možno oboznámiť aj s viacerými pohľadmi na kvalitu, ktorými sú podľa Grossovej zákaznícky pohľad, pohľad orientovaný na výrobu, produktovo orientovaný pohľad, hodnotový a transcendentálny prístup. V druhej podkapitole je zhrnutý stručný vývoj a história manažmentu kvality, ktorú Nenadál rozčlenil na niekoľko vývojových fáz - od technickej kontroly, cez štatistické metódy technickej kontroly, Total Quality Management (komplexné riadenie kvality) až po súčasný procesný prístup založený na medzinárodne platných normách ISO. V súčasnej dobe sa vykryštalizovali 3 základné koncepcie manažmentu kvality, ktoré sa v súčasnosti najviac využívajú: koncepcia podnikových štandárd predstavujú ešte prísnejšie kritéria a limity pre zabezpečovanie kvality produkcie v každom podniku ako požiadavky definované normami ISO 9000, koncepcia ISO predstavuje požiadavky na systém riadenia kvality definované medzinárodnou organizáciou pre normy ISO; normy radu ISO majú univerzálny charakter, nie sú záväzné, ale len doporučujúce, sú súborom minimálnych požiadaviek, ktoré by mali byť vo firme implementované, koncepcia TQM - ide o celopodnikové riadenie kvality, ktoré sa riadi nasledovnými princípmi princíp orientácie na zákazníka, princíp vedenia ľudí a tímovej práce, princíp partnerstva s dodávateľmi, princíp rozvoja a angažovanosti ľudí, princíp orientácie na procesy, princíp neustáleho zlepšovania a inovácií, princíp merateľnosti výsledkov, princíp zodpovednosti voči okoliu. V tretej podkapitole je pozornosť venovaná komplexnému riadeniu kvality (TQM), jeho filozofii, princípom a zásadám. Janetka definuje TQM ako spôsob myslenia o cieľoch organizácie, procesoch a ľuďoch. TQM chápe kvalitu nielen vo vzťahu k výrobku alebo službe, ale ako celkový (totálny) systém riadenia kvality v organizácii, ktorého cieľom je spokojnosť zákazníka. TQM je skôr filozofiou manažmentu než len metódou na zvýšenie produktivity pri súčasnom znižovaní nákladov. Znázornené sú tu aj schémy Demingovho kruhu riadenia kvality, ktorý v riadení kvality výroby rozlišoval nasledovné kroky: najskôr musí byť výrobok naplánovaný (plánovanie), následne je plán realizovaný vo výrobe (výroba), vzápätí je výrobok (služba) dôkladne skontrolovaný a predaný (kontrola a predaj), prieskum trhu a identifikácia potrieb a želaní zákazníka, ktoré sa premietajú opäť do plánovania (prieskum trhu a služby). Ďalšia podkapitola sumarizuje význam vyplývajúci z riadenia kvality v podniku, príčiny prečo zavádzať systémy riadenia kvality a mnohé prínosy plynúce z manažérstva kvality. Medzi príčiny zavádzania systému manažérstva kvality zaraďujú Karkalíková s Lackovou najmä: spoluprácu so zahraničnými partnermi, znižovanie výrobných nákladov,
zvyšovanie produktivity práce, možnosť zvýšenia úspešnosti na trhu, rozvoj ľudského potenciálu, zlepšovanie mena organizácie. Účinný manažment kvality vedie podľa Nenadála k zlepšovaniu ekonomických výsledkov, k vyššiemu záujmu o požiadavky zákazníkov, k rozvoju podnikovej kultúry a vedeniu ľudí, k významným zmenám v osobnom rozvoji zamestnancov. V tejto kapitole sú takisto zhrnuté riziká a efekty z hľadiska spotrebiteľa a výrobcu na základe publikácie od Styka, Mateidesa a Kučeru. V piatej podkapitole sa orientujeme na možné organizačné formy, ktoré sa pri riadení kvality vyskytujú, a mali by zefektívniť prácu ako aj vymedziť kompetencie a právomoci v systémoch riadenia kvality. Za základné subjekty manažérstva kvality v podniku Styk, Mateides a Kučera považujú: riaditeľa spolu s vedením, podnikovú radu kvality, útvar riadenia kvality, krúžky kvality. Výhody krúžkov kvality uvádzajú Crocker, Charney a Sik Leung Chiu: zjednotenými cieľmi skupiny sa podporuje zmysel pre tímovú prácu, členovia skupiny si lepšie delia a koordinujú ich príslušné úlohy, zlepšenie komunikácie medzi manažérmi a robotníkmi, zvyšuje sa morálka pracovníkov, robotníci môžu získať nové vedomosti, zručnosti a skúsenosti a rozvíjať svoje postoje, skupina je sama iniciátorom a podniká riešenia problémov, na ktoré by mohol zabudnúť manažment podniku. V šiestej podkapitole sa poukazuje na dôležitosť plánovania v procese tvorby a zabezpečovania kvality. Podľa Murgaša je plánovanie v podniku cieľavedomý proces vytyčovania cieľov a im zodpovedajúcich ciest, zdrojov a prostriedkov tak, aby umožnili podniku dopracovať sa do žiaduceho postavenia. V plánovaní nepostačuje iba vytýčiť ciele. Tie bez stanovených ciest, zdrojov a prostriedkov nie sú komplexné. Podľa Zafku (1995) úlohou plánovania kvality je stanoviť činnosti a zdroje zahrňujúce všetky aktivity počínajúc marketingom až po zahájenie výroby. Je to činnosť, ktorá je prvou fázou riadenia kvality. Obvyklá doterajšia prax, keď všetky projekčné práce vykonali príslušní odborníci a až potom sa uplatňovali požiadavky na kvalitu, sa ukázala ako jednoznačne nevyhovujúca. Plura dodáva dôvody pre plánovanie kvality: plánovanie kvality zásadným spôsobom rozhoduje o spokojnosti zákazníkov, plánovaním kvality sa predchádza vzniku nezhôd, odstraňovanie nezhôd v priebehu plánovania kvality si vyžaduje len zlomok nákladov potrebných k odstraňovaniu nezhôd v priebehu realizácie a používania výrobku, uplatňovaním metód a postupov plánovania kvality výrobku organizácia preukazuje, že využila všetky prostriedky k dosiahnutiu spokojnosti zákazníkov, a tak zvyšuje dôveru zákazníkov k výrobkom organizácie. V siedmej kapitole sa pozornosť orientuje na ekonomické aspekty manažmentu kvality, kde je veľká časť zameraná na podstatu a členenie nákladov týkajúcich sa kvality. Weiss poukazuje, že v prípade nákladov a kvality ide o to presvedčiť zamestnancov, že keď sa začne dávať vysoká priorita kvalite výrobkov a služieb, prevádzkové a výrobné náklady pôjdu smerom dolu. Aj keď mnohí zamestnanci budú o tom pochybovať, je potrebné predať kvalitu zamestnancom. Leščišin zaraďuje do ekonomickej analýzy kvality tieto zložky: ekonomická analýza prípravy kvality, ekonomické zadanie kvality, ekonomická stimulácia rozvoja kvality, ekonomika nepodarkového riadenia, ekonomické súvsťažnosti kvality. Posledná podkapitola zdôrazňuje význam marketingu ako súčasti manažmentu kvality v podniku. Úlohou filozofie marketingu je vytvárať a udržiavať rovnováhu medzi cieľmi a možnosťami, a zachovať tak schopnosť čeliť všetkým nepriaznivým vonkajším vplyvom, uvádza Bielik. Podľa Šalgovičovej a Paulovej, manažment organizácie, ktorý chce uspokojiť potreby zákazníkov, by mal: pochopiť potreby a očakávania reálnych aj potenciálnych zákazníkov, určiť pre svojich zákazníkov kľúčové charakteristiky produktu, identifikovať a posúdiť konkurenciu na trhu, identifikovať príležitosti na trhu, slabé miesta a budúce konkurenčné výhody. Na dôležitosť orientácie na zákazníka poukazuje Trier, ktorý uvádza, že orientácia podniku na zákazníka zabezpečuje: inováciu v podniku, optimalizáciu procesov a nákladov, flexibilný vývoj podniku, finančný úspech a rast.
3 Cieľ a metodika práce Hlavným cieľom dizertačnej práce je manažérsko-ekonomické zhodnotenie a porovnanie používaných systémov rozvoja kvality vo vybraných subjektoch pivovarníckeho priemyslu na Slovensku. Zároveň pôjde o odhalenie slabších stránok v manažmente rozvoja kvality v sledovaných subjektoch a na základe toho vypracovať návrhy racionálnejšieho riešenia a zabezpečenia rozvoja kvality v podmienkach skúmaných subjektov na Slovensku. K čiastkovým cieľom možno zahrnúť: identifikáciu výhod a nevýhod organizačných foriem riadenia kvality v skúmaných subjektoch, identifikáciu a popis dokumentácie kvality v skúmaných podnikoch, komparáciu úrovne nákladov na zabezpečovanie systémov rozvoja kvality v sledovaných podmienkach, kvantifikáciu vybraných marketingových aspektov riadenia kvality výrobkov a služieb v trhových podmienkach Slovenska, identifikovanie a hodnotenie najdôležitejších procesov vo výrobe piva, rozklad problému kvalita na menšie subproblémy, riešením ktorých by sa zabezpečilo vyriešenie hlavného problému. Riešením skúmanej problematiky verifikujeme nasledovné pracovné hypotézy: správnou aplikáciou vhodného systému rozvoja kvality by sa mala zvyšovať produktivita práce v skúmaných subjektoch, aplikovanie systémov kvality by malo viesť k rozširovaniu počtu zákazníkov a trhov, to znamená mal by rásť objem realizovanej produkcie, uplatňovaním princípov manažmentu kvality by sa mala zvyšovať efektívnosť výroby, v konečnom dôsledku by sa mala zlepšovať kvalita finálnych produktov, čo by sa malo odzrkadliť zvýšením exportu. Objektom skúmania sú jednotlivé systémy riadenia kvality aplikované v podmienkach vybraných potravinárskych subjektoch zameraných na výrobu piva na Slovensku. Sledovaným obdobím riešenia uvedenej problematiky sú roky 2000 2004. Základnými zdrojmi podkladových informácií boli: analytická a syntetická evidencia sledovaných subjektov, údaje Slovenského združenia výrobcov piva a sladu, štatistické údaje ŠÚ SR, odborné publikácie a časopisy zamerané na riešenie manažmentu kvality a internet. V práci využívam nasledovné matematicko-štatistické metódy. Jednoduchý aritmetický priemer je stredná hodnota, ktorá sa v praxi používa najviac. Aritmetický priemer vyjadruje, aký objem hodnôt premennej x v priemere pripadá na jednotku súboru. Index rastu slúži na porovnávanie ukazovateľov v jednotlivých rokoch a udáva o koľko percent sa zvýšila resp. znížila hodnota daného ukazovateľa v bežnom období oproti bázickému ( základnému ) obdobiu. Matematické vyjadrenie je nasledovné: x 1 hodnota znaku v bežnom období, I x = x x 1 0 * 100 x 0 hodnota znaku v základnom (bázickom) období.
Trhový podiel na produkcii odvetvia predstavuje podiel určitého podniku na produkcii celého odvetvia. Trhový podiel je dôležitým ukazovateľom podnikateľskej úspešnosti. n počet firiem v odvetví, q k objem produkcie k teho podniku, k =1,2..., n, Q objem produkcie odvetvia, q k q k = = n Q q j = 1 qj objem produkcie j-teho podniku v odvetví, r k podiel podniku na produkcii odvetvia. r k QFD (Quality Function Deployment) je nástroj, ktorý sa využíva na transformáciu požiadaviek zákazníka (väčšinou ide o kvalitatívne údaje) do technických parametrov výrobku a jeho špecifikácií. Je to spôsob ako možno v plánovaní výrobku predchádzať nezhodám, aby sa na trh dostal produkt, ktorý bude spĺňať požiadavky zákazníkov. V práci sa bude pozornosť venovať najmä na hlavnú časť metódy analýze vzťahov medzi požiadavkami a technickými parametrami, na základe ktorých sa dospeje k vyhodnoteniu, ktoré technologické špecifikácie sú dôležité a ktorým treba venovať zvýšenú pozornosť. Metóda párového porovnania slúži na určenie prioritných požiadaviek a ako výstup ponúka po prepočítaní váhy pre jednotlivé požiadavky, ktoré slúžia ako vstup pre maticu metódy QFD. V práci je použitá päťbodová stupnica na určenie významnosti a dôležitosti požiadavky, pričom dôležitejšej požiadavke je priradených 5 bodov, menej dôležitej 1 bod a požiadavkám s rovnakou dôležitosťou sú priradené 3 body. Paretov diagram slúži na zoradenie prvkov, na ktoré sa treba zamerať podľa ich dôležitosti, aby sa využili obmedzené zdroje na zvyšovanie kvality. Paretov efekt je zákonitosť, ktorú môžeme pozorovať v prírode i v mnohých iných oblastiach ľudskej činnosti. Približne 20% príčinných dejov spôsobuje 80% výsledných efektov. Podstatou je vypočítať percentuálny podiel pre každý prvok, usporiadať ich následne od najvyššieho po najnižší a vypočítať kumulatívne hodnoty vypočítaných percent. Zostrojí sa stĺpcový diagram a čiara kumulatívnych súčtov, pomocou ktorých určíme najdôležitejšie prvky. Túto metódu budeme využívať hlavne pri určovaní a kvantifikovaní príčin nezhôd nekvalitných výrobkov, ako aj pri určovaní a stanovení najdôležitejších požiadaviek zákazníkov, na ktoré sa má podnik zamerať, aby im vyhovel v najvyššej možnej miere. Ďalej je možné túto metódu využiť pri kvantifikácii nákladov na nekvalitu a tým odhaliť, kde sa strácajú zbytočne vyhodené peniaze a následne umožňuje prijať príslušné opatrenia. Išikawov diagram je tiež známy ako diagram príčin a následkov. Umožňuje graficky zobraziť súvislosť medzi problémom a jeho príčinami alebo možnosťami riešenia. Túto metódu je možné použiť pri odhaľovaní skrytých príčin nekvalitných výrobkov podrobným rozkladom problémov na jednoduchšie časti. Pri hodnotení ekonomických výsledkov sú jednotlivé podniky z dôvodu zachovania anonymity nazývané ako podnik č.1, č.2, č.3, č.4. Hodnotené sú na základe v7voja ekonomických ukazovateľov produktivity práce a rentability nákladov. Na hodnotenie vývoja nákladov na kvalitu budeme využívať nasledovné ukazovatele: Ukazovateľ zmien nákladov na kvalitu (Uz). Tento ukazovateľ poukazuje na zmeny nákladov j
na kvalitu v jednotlivých sledovaných obdobiach. Slúži na sledovanie dynamiky vývoja tejto časti nákladov. U = Z CN CN Q2 Q1 CN Q1 náklady na kvalitu v základnom období, CN Q2 náklady na kvalitu v bežnom období. Ukazovateľ podielu nákladov na kvalitu na celkových nákladoch (Uc). U C = CN CN Q CN Q celkové náklady na kvalitu, CN celkové náklady podniku. Použitie tohto ukazovateľa je účinné vtedy, ak chceme pravidelne sledovať percentuálnu časť z celkových nákladov podniku pripadajúcu na procesy týkajúce sa kvality. 4 Výsledky a diskusia Vlastná práca je rozčlenená do jedenástich podkapitol. V prvej kapitole je pozornosť venovaná technologickej podstate výroby piva, ktorá výrazným spôsobom ovplyvňuje kvalitu piva ako finálneho produktu. 4.1 Charakteristika pivovarníckeho priemyslu vo svete a na Slovensku V tejto časti je charakterizovaný pivovarnícky priemysel vo svete a na Slovensku. Porovnávané sú tu krajiny z pohľadu spotreby piva na 1 obyvateľa. Najväčšia spotreba bola zaznamenaná v Českej republike (158 l.obyv. -1 ), Írsku (151 l.obyv. -1 ) a Nemecku (123 l.obyv. -1 ). Spotreba piva na Slovensku v roku 2004 bola 81 l.obyv. -1 a v posledných dvoch rokoch bol zaznamenaný rapídny pokles spotreby piva na Slovensku, ktorý bol zapríčinený najmä zvýšením spotrebnej dane z piva. Najväčšími výrobcami piva na svete sú spoločnosti InBev, SAB Miller, Anheuserbusch a Heineken, ktorých vývoj výroby piva za posledných 5 rokoch je uvedený v dizertačnej práci. Výroba piva na Slovensku od roku 1999 do roku 2002 mala neustále rastúci charakter, čo potvrdzuje aj graf na obrázku 1. Rok 2002 bol rokom, kedy sa dosiahla najvyššia úroveň výroby piva na Slovensku v histórii. Po tomto roku došlo k obratu a výroba sa znižovala (v roku 2004 až o 15% oproti roku 2002), čo malo za následok aj zatváranie niektorých pivovarov. Napriek negatívnemu vývoju je potešiteľným javom slovenského pivovarníctva neustále sa zvyšujúci dopyt po slovenskom pive v zahraničí a s ním spojený nárast exportu. Ako ukazuje graf na obrázku 2, tento trend je zaznamenaný od roku 2001. Export piva zo Slovenska sa v roku 2004 dostal na úroveň 183 866 hl, čo predstavuje až 56%-ný nárast oproti roku 2000. Najväčší medziročný nárast exportu bol zaznamenaný v roku 2004 (keď celková výroba na Slovensku klesala), keď export vzrástol až o 38% oproti roku 2003.
Obrázok 1 Výroba piva v SR v tis. hl 5000 4850 tis. hl 4800 4600 4400 4200 4411 4514 4574 4670 4207 4000 3800 1999 2000 2001 2002 2003 2004 roky Zdroj: Roľnícke noviny 24.3.2005 Obrázok 2 Zdroj: SZVPS V ďalšej podkapitole vlastnej práce sú charakterizované sledované subjekty pivovarníckeho priemyslu. Uvedený je aj stručný vývoj jednotlivých spoločností. 4.2 Manažérske aspekty riadenia kvality v skúmaných subjektoch Táto podkapitola práce je venovaná manažérskym aspektom kvality v skúmaných subjektoch. Pozornosť sa upriamuje najmä na organizáciu riadenia jednotlivých subjektov, kde sú porovnávané jednotlivé organizácie a identifikované niektoré silné stránky ako aj odhalené nedostatky pri riadení kvality. Orientácia je najmä na organizáciu riadenia kvality, kde sú zdokumentované jednotlivé útvary riadenia kvality a ich činnosti, medzi ktoré patria najmä: kontrola kvality vstupných materiálov a surovín, kontrola kvality hotových výrobkov, zaujatie stanovísk k reklamáciám, zabezpečuje vykonanie špeciálnych kontrol na iných pracoviskách v pivovare, spolupracuje s kontrolnými orgánmi štátu a s výskumnými ústavmi,
školenie pracovníkov v oblasti kvality, riadi kvalitu výrobkov na všetkých stupňoch výroby, navrhuje opatrenia na odstraňovanie nedostatkov, príprava certifikácie nových výrobkov a opätovnej certifikácii výrobkov, podieľa sa na príprave a hodnotení nových výrobkov. Ďalej sa tu nachádza charakteristika a vývoj systémov kvality aplikovaných v jednotlivých spoločnostiach budovaných na základe noriem radu ISO 9000. Dôraz sa kladie politiku a ciele kvality, ktoré sú v podnikoch jasne definované. Každá spoločnosť má určité špecifiká, ale podstata je rovnaká. Za najčastejšie vyskytujúce sa ciele v oblasti kvality možno považovať nasledovné: neustála orientácia ma región, v ktorom pivovar pôsobí, zdokonaľovanie orientácie na zákazníka, zisťovanie a uspokojovanie jeho požiadaviek v maximálnej možnej miere, zabezpečenie zdravotnej bezchybnosti svojich výrobkov a zohľadňovanie neustále sa zvyšujúcich požiadaviek výroby na životné prostredie, zachovanie dobrých obchodných vzťahov s dodávateľmi a odberateľmi, vybudovanie stratégie zvyšovania kvality podnikateľskej činnosti s ohľadom na systematickú starostlivosť o rozvoj kvality, vyrábať pivo so silnou regionálnou značkou s celonárodnou dostupnosťou a zabezpečiť jeho dostupnosť pre všetkých, čo majú radi dobré pivo bez toho, aby hľadeli na značku piva, spoločnosť nechce vyrábať pivá, ktoré by sa mali stať značkou pre všetkých, spoločnosť buduje svoju povesť na základe dlhoročnej tradície a novodobej kvality, zabezpečiť neustály rozvoj zamestnancov pomocou rôznych vzdelávacích kurzov a školení. Dokumentácii kvality je určená ďalšia časť, v ktorej sú jednotlivé dokumenty kvality rozčlenené do troch úrovní. Do dokumentácie prvej úrovne patrí politika, ciele a príručka kvality. Do druhej úrovne sú zaradené organizačné smernice, postupy a záznamy jednotlivých činností. K tretej úrovni patria dokumenty, ktoré obsahujú podrobné popisy vykonávaných pracovných činností. Patria medzi ne pracovné, technologické, kontrolné a podobné postupy, ktoré podrobne popisujú postupy jednotlivých úsekov a čiastkových oblastí zavedeného systému riadenia kvality. 4.3 Ekonomické aspekty manažmentu kvality v skúmaných subjektoch V piatej podkapitole sú vyhodnocované ekonomické aspekty riadenia kvality v skúmaných spoločnostiach na základe ukazovateľov výnosov, nákladov, produktivity práce, rentability nákladov ako aj podielu nákladov na kvalitu na celkových nákladoch. Dôležitým ukazovateľom pre manažment kvality je podiel nákladov na kvalitu na celkových nákladoch podniku. Vývoj tohto podielu možno vidieť v tabuľke 1. Aj keď je vo všetkých skúmaných spoločnostiach zaznamenaný pozitívny, aj keď len mierny nárast tohto podielu (podnik 1 o 166%, podnik 3 o 33,7% a podnik 4 o 38,9%), je nutné konštatovať, že ešte stále je percento vynaložených nákladov na kvalitu veľmi nízke. Vo vyspelých štátoch západnej Európy a v USA, či Japonsku dosahuje podiel nákladov na kvalitu zhruba 10-20% z celkových nákladov podniku. V sledovaných spoločnostiach to bolo od 0,47% do 2,74%. Jednotlivé ekonomické ukazovatele dokumentujú úspešnosť firmy na trhu. Najlepšie výsledky dosahoval podnik 2, ktorý dokázal efektívne využívať vložený kapitál, čo dokazujú aj ukazovatele rentability a produktivity. Jednotlivé ukazovatele boli po roku 2002 výrazne ovplyvnené celkovým negatívnym vývojom pivovarníckeho priemyslu u nás. Manažment kvality v pivovaroch je zavedený zatiaľ len veľmi krátku dobu, aby dokázal hneď výrazne
ovplyvniť ekonomické výsledky podniku, aj keď už u niektorých podnikoch sa to prejavuje aj v ekonomických ukazovateľoch efektívnosti. Pozitívny obrat môže nastať po niekoľkých rokoch, keď si vedenia podnikoch uvedomia potrebu riadenia kvality a osvoja si základné princípy manažmentu kvality, ktorým sa prispôsobia aj všetci zamestnanci, ale hybnou silou musí byť vrcholový manažment, ktorý bude vytvárať podmienky na rozvoj a uplatnenie zásad riadenia kvality v podnikoch. Podiel nákladov na kvalitu na celkových nákladoch v % Tabuľka 1 podnik Roky Priemer Index (04/00) 2000 2001 2002 2003 2004 podnik 1 0,47 0,83 0,91 1,19 1,25 0,93 265,95 podnik 2 N podnik 3 2,05 2,13 2,49 2,74 N 2,35 133,66* podnik 4 0,95 1,14 1,09 1,44 1,32 1,19 138,95 Zdroj: interné evidencie podnikov a výpočty autora, * index 03/00, N - neposkytnuté údaje 4.4 Marketing v systémoch riadenia kvality V tejto časti sú analyzované marketingové aspekty riadenia kvality. Za najdôležitejší ukazovateľ možno považovať trhový podiel spoločností. Vývoj trhového podielu ja zachytený v tabuľke 2. Vývoj podielov pivovarov na slovenskom trhu v % Tabuľka 2 Pivovar 2000 2001 2002 2003 2004 Index Heineken 46,2 45,6 46,0 46,3 46,6 100,93 Šariš 17,1 19,9 23,2 24,6 26,0 152,12 Topvar 13,4 14,0 14,0 14,3 13,5 100,68 Steiger 6,5 6,0 5,2 4,8 4,1 63,15 ostatné 16,8 14,5 11,6 10,0 9,8 58,33 Zdroj: SZVPS, výpočty autora Jednoznačne najväčší podiel na slovenskom trhu má spoločnosť Heineken Slovensko, ktorý v súčasnosti predstavuje viac ako 46%. Od začiatku sledovaného obdobia zaznamenala táto spoločnosť len mierny nárast. Najdynamickejšie sa rozvíjajúcou spoločnosťou z hľadiska veľkosti podielu na trhu je spoločnosť Šariš, ktorej súčasný podiel na trhu predstavuje 26% a nárast podielu na trhu je evidentný vo všetkých rokoch skúmaného obdobia. Celkový podiel bol v roku 2004 až o 9% väčší ako v bázickom roku 2000. Pivovar Topvar si dlhodobo udržuje tretie miesto na slovenskom trhu a jeho podiel sa výrazne nemenil a pohyboval sa okolo 13-14%. Najmenší podiel na trhu zo skúmaných spoločností má pivovar Steiger, v súčasnosti to predstavuje približne 4%. Pri tomto podniku bol zaznamenaný pokles zhruba o 2%. 4.5 Význam a využitie súboru noriem ISO 9000 v manažmente kvality Pri budovaní systému riadenia kvality je potrebné si uvedomiť hierarchiu noriem, ktorá začína už v podniku. Norma vo všeobecnosti obsahuje pravidlá, usmernenia, charakteristiky, ktoré treba dodržiavať a riadiť sa podľa nich. Technickou normou je:
medzinárodná norma (ISO, IEC), európska norma (EN), slovenská technická norma (STN). Medzinárodné normy ISO vznikajú na základe konsenzu širokého okruhu účastníkov s rôznymi záujmami výrobcov, dodávateľov produktu, používateľov, vrátane spotrebiteľov a technickej verejnosti. ISO normy predstavujú dohodu v celosvetovom meradle. Aplikácia medzinárodných noriem je však dobrovoľná, ale výrobcovia si uvedomujú ekonomickú výhodnosť ich používania a akceptujú ich tiež na základe požiadaviek spotrebiteľov, aby neriskovali stratu odbytu a tým aj zisk. Systém ISO noriem umožňuje zosúladenie rozdielnych názorov. ISO 9000 je v podstate rodina štandardov, ktoré majú nezáväzný charakter. Pri zavádzaní a budovaní systému manažérstva kvality je miesto noriem nezastupiteľné. Je preto nevyhnutné vychádzať zo všeobecne platných medzinárodných noriem ISO, aj keď majú len odporúčací charakter. Zahŕňajú totiž mnohé návody a skúsenosti z minulosti, z ktorých je možné sa poučiť a využiť ich vo svoj prospech. Možno uviesť 10 dôvodov, prečo používať normy o manažmente kvality: normy poskytujú celý rad praktických a v obchode osvedčených poznatkov, normy obsahujú návod, ako zabezpečovať a zlepšovať kvalitu výrobkov, služieb, softvéru, materiálov a teda aj kvalitu života, normy popisujú čo, prečo a ako urobiť pre vytvorenie a udržanie dôvery zákazníka a aké nástroje a prostriedky pri tom používať, normy radia, ako sa nedostať do rozporu s právnymi predpismi a morálnymi zásadami, uľahčujú komunikáciu medzi zákazníkom a dodávateľom, čo zlepšuje vzájomné vzťahy pomáha lepšiemu obchodu, normy požadujú od podnikov koncepčné riadenie, poriadok, zavedenie pravidiel, zodpovednosti a kvalitu práce, všetci zamestnanci pri dodržiavaní noriem sa naučia robiť menej chýb, čo šetrí peniaze, normy naučia zamestnancov neplytvať peniazmi, materiálmi, energiou a ľuďmi, normy motivujú pracovníkov k náprave chýb, k prevencii a hlavne k zlepšovaniu výsledkov, činností, procesov a systému, splnením požiadaviek noriem podniky nachádzajú kľúč ku konkurenčnému manažmentu kvality nepretržitému zlepšovaniu podniku a tým aj konkurenčnej výhode oproti iným firmám. 4.6 Kvalitatívna analýza piva Kvalitatívna analýza piva pozostáva z dvoch častí. Prvou je senzorické hodnotenie piva (degustácia) a druhou fyzikálno-chemická a mikrobiologická analýza. Prvú časť vykonáva skupina odborne školených profesionálnych ochutnávačov, ktorí posudzujú jednotlivé kritériá kvality piva. Druhá časť sa vykonáva v pivovarníckych laboratóriách, kde sa skúma na základe chemického rozboru prítomnosť resp. neprítomnosť podstatných látok a naopak nežiaducich látok, ktoré by mohli ublížiť nielen kvalite piva, ale aj ľudskému organizmu. Je potrebné si však uvedomiť, že kvalitu piva ovplyvňujú najviac tri veci. Suroviny, z ktorých je pivo vyrobené, ruka sládka, ktorý pivo varí a výčapník, ktorý pivo čapuje a podáva zákazníkovi. Pri senzorickom hodnotení sa posudzujú nasledovné parametre - pena piva, krúžkovanie piva, chuť a buket, farba, doznievanie piva. V hodnotení na základe päťdesiat
stupňovej bodovej stupnice piva podľa profesionálnych degustátorov v 1.polroku 2005 bolo poradie prvých šiestich pív vyrábaných na Slovensku nasledovné: Poradie a hodnotenie kvality pív vyrábaných na Slovensku Tabuľka 3 Poradie Značka piva Dosiahnutý počet bodov (z 50 bodov) 1. Topvar 44,2 2. Zlatý Bažant 43,8 3. Velkopopovický Kozel 41,3 4. Corgoň 41 5. Stein 40,8 6. Steiger 40,5 Zdroj: TV TA3 4.7 Možnosti uplatnenia metódy QFD v manažmente kvality v skúmaných subjektoch Jednou zo zásad úspešného manažmentu kvality, je dôkladná orientácia vedenia podniku na zákazníka, na napĺňanie jeho požiadaviek. V tomto smere sa ako veľmi dobrá pomôcka javí metóda QFD (Quality Function Deployment), ktorá umožňuje znázornenie vzťahov medzi požiadavkami zákazníka a jednotlivými technologickými parametrami výroby. Z dôvodu prehľadnosti je vhodné používať pri tejto metóde aj jeden z nástrojov manažmentu kvality Paretov diagram. Metóda QFD slúži ako prostriedok zabezpečovania kvality v príprave výroby. Je to metóda pre tlmočenie požiadaviek zákazníka do požiadaviek výrobku v celom procese tvorby výrobku. Zaručuje, že sa hlas zákazníka prenesie do tvorby finálneho produktu. Požiadavky trhu, teda zákazníkov sú rozhodujúcimi vstupnými informáciami pre plánovanie kvality výrobkov. Z toho dôvodu je nevyhnutná identifikácia požiadaviek zákazníkov a určenie ich významu. Nevyhnutné kvalitatívne požiadavky, ktoré musí pivo ako finálny produkt spĺňať, a ktoré sa skúmajú pri klasických degustačných skúškach sú chuť, vôňa, pena, doznievanie piva, farba, krúžkovanie a ráz piva, trvanlivosť, čírosť a obsah alkoholu. Nie každá požiadavka má rovnakú prioritu. Na pridelenie príslušnej váhy každej požiadavke a určenie významu jednotlivých požiadaviek bola v našom prípade použitá metóda párového porovnania Podstatou párového porovnávania je určiť závažnosť jednotlivých požiadaviek s cieľom priradiť jednotlivým požiadavkám stupeň významnosti - váhu. Použitá bola päťbodová stupnica, na základe ktorej sa určili významnosti daných požiadaviek. Bolo použité expertné hodnotenie z podnikov. Číslom 5 je označená požiadavka, ktorá je dôležitejšia pre zákazníka, číslom 3 požiadavka rovnako dôležitá a číslom 1 menej dôležitá požiadavka. Za účelom prehľadnosti významu jednotlivých požiadaviek bol použitý Paretov diagram, ktorý viditeľne zdôrazňuje význam parametrov (obr.3). Paretov diagram naznačuje význam jednotlivých požiadaviek, ktorý je vyjadrený stĺpcovým grafom (absolútny význam) a čiarový graf znázorňuje kumulatívny počet a zvýrazňuje dôležitosť požiadaviek a zameranie sa na požiadavky s najväčším významom. Váhy prislúchajúce každej požiadavke na základe párového porovnania sú vstupnými údajmi pre maticu vzťahov, ktorá tvorí hlavnú časť metódy QFD. Ide tu o transformovanie zákazníckych požiadaviek do výroby. Určuje sa, ktoré z týchto vzájomných vzťahov sú dôležité pre konečnú podobu výrobku, a na ktoré časti vo výrobe by sa mal podnik viac sústrediť. Z matice vzťahov vyplýva, že na dané požiadavky zákazníkov najviac vplýva
nasycovanie oxidom uhličitým (17,92%), čím sa zabraňuje prístupu kyslíka do piva, ktorý výrazne znižuje kvalitu piva a má nežiaduci účinok na všetky dôležité parametre piva. Výrazný vplyv na požiadavky zákazníka má aj spôsob kvasenia a použité kvasinky (17,80%), ktoré určujú, aký typ piva sa bude vyrábať. Ako tretia v poradí najviac vplýva na zákaznícke požiadavky extraktívnosť a kvalita sladu (16,24%), ktorá dáva pivu typickú chuť a farbu. Každý zo všetkých týchto technologických parametrov výroby má výrazný podiel na tom, ako v konečnom dôsledku pivo chutí. Zanedbanie jedného parametra by mohlo mať vplyv na ďalší parameter a tým aj na celkovú kvalitu piva a neskôr na menšiu predajnosť a tým aj zníženie ekonomickej prosperity. Z dôvodu lepšej prehľadnosti je uvádzané poradie jednotlivých parametrov výroby v Paretovom diagrame (obr. 4). Obrázok 3 Paretov diagram 18,00% 16,00% 14,00% 12,00% 10,00% 8,00% 6,00% 4,00% 2,00% 0,00% 12,04% 120,00% 16,67% 15,74% 100,00% 94,44% 100,00% 13,89% 12,96% 81,48% 87,96% 80,00% 10,19% 71,30% 59,26% 60,00% 46,30% 40,00% 6,48% 6,48% 5,56% 32,41% 16,67% 20,00% 0,00% Chuť Pena Čírosť % alkoholu Krúžkovanie a ráz piva Doznievanie piva Vôňa Farba Trvanlivosť váha kumulované váhy Zdroj: autor Obrázok 4 Paretov diagram 20,00% 18,00% 16,00% 14,00% 12,00% 10,00% 17,98% 17,80% 16,24% 85,61% 75,14% 12,14% 10,98% 10,46% 64,16% 94,22% 8,61% 120,00% 100,00% 100,00% 80,00% 60,00% 8,00% 6,00% 4,00% 2,00% 35,78% 17,98% 52,02% 5,78% 40,00% 20,00% 0,00% 0,00% Nasýtenie CO2 Spôsob a kvasenia a použité kvasinky Extraktívnosť a kvalita sladu Obsah chmeľ. živíc, silíc a trieslovín Ležanie piva Relatívny význam Použitá voda Filtrácia Prevzdušňovanie mladiny Kumulatívne početnosti Zdroj: autor
4.8 Prínosy manažmentu kvality podľa ISO pre podniky Zavedenie systému riadenia kvality podľa ISO noriem vo firmách a certifikácia zavedeného systému riadenia kvality oprávnenou organizáciou sa stáva nevyhnutným predpokladom dlhodobého úspešného pôsobenia firiem v dynamických trhových podmienkach. Prínosy riadenia kvality podľa noriem ISO by sme mohli zhrnúť nasledovne: Poskytuje model riadenia, proces je unifikovaný, zdokumentovanie procesov a činností, ľahšie odhalenie chýb a nedostatkov, pomáha lepšie zamerať sa na zákazníkov, lepšie pochopenie cieľov organizácie pracovníkmi, kvalifikačný rast pracovníkov, zvýšenie počtu zákazníkov a zväčšenie trhového podielu, zvýšený objem realizovanej produkcie, zníženie nákladov, zlepšenie hospodárskych výsledkov, zlepšenie konkurencieschopnosti podniku, zlepšenie imidžu podniku, zvýšenie investícií do výroby, získanie certifikátu. Jednotlivé prínosy spolu tvoria prepojený systém, ktorý je zachytený v schéme v dizertačnej práci. 5 Teoretické a praktické prínosy dizertačnej práce Manažment kvality je veľmi dôležitou súčasťou riadenia každého podniku. Jeho význam možno doceniť až po niekoľkých rokoch, až potom keď si vedenie podniku spolu so všetkými zamestnancami uvedomí potrebu zaviesť a uplatniť princípy riadenia kvality podľa ISO, ktoré sú orientované predovšetkým na zákazníka, ktorý svojimi postojmi rozhoduje o tom, čo si želá na trhu a v akej kvalite. V prípade nenaplnenia očakávaní, zákazník hľadá spokojnosť u iných podnikateľských subjektoch. 5.1 Teoretické prínosy Predkladaná dizertačná práca má svoje prínosy, ktorými chceme ešte zvýšiť informovanosť v oblasti riadenia kvality a odporučiť určité opatrenia v už zavedených systémoch kvality v skúmaných subjektoch. Teoretickými prínosmi sú nasledovné oblasti: práca poukazuje na dôležitosť riadenia kvality v podnikateľských subjektoch, pretože práve kvalita sa stala dôležitým meradlom úspešnosti jednotlivých podnikateľských subjektov, táto práca sumarizuje možné výhody a prínosy vyplývajúce pre podnik z riadenia kvality, ktoré sú zachytené v logicky nadväzujúcej schéme, ktorú možno využiť i v pedagogickom procese ako aj v poradenstve pre podniky, ktoré ešte nie sú rozhodnuté zaviesť systém manažmentu kvality v podniku, čím by lepšie pochopili význam a dôležitosť riadenia kvality v podniku, práca oboznamuje s významom zaznamenávania jednotlivých podnikateľských procesov v riadenej dokumentácii kvality v podniku a rozdeľuje túto dokumentáciu do troch úrovní, ako aj informuje náplň a cieľ vytváraných dokumentov, dokumentácia má zabezpečiť unifikovanosť všetkých procesov v podniku, čo je základom procesného prístupu manažérstva kvality, práca rozširuje teoretické poznatky v oblasti možného využívania niektorých metód pri riadení procesov tvorby, zvyšovania a udržiavania kvality, ktorými sú napríklad metóda QFD, ktorá má zabezpečiť a identifikovať najdôležitejšie procesy vo výrobe, na ktoré sa podnik musí najviac sústrediť, ďalej je to ja metóda Isikawovho diagramu, ktorý analyzuje kvalitu a rozoberá ho na dielčie subproblémy, vyriešením ktorých sa zabezpečí aj vyriešenie hlavného problému kvality, práca obsahuje množstvo informácií o výrobe piva, o druhoch piva, ktoré sa môžu využiť vo vyučovacom procese,
v práci je naznačený možný spôsob výroby biopiva za dodržiavania prísnych zásad produkcie biopotravín, čo by viedlo k rozšíreniu portfólia ponúkaných produktov na našom trhu, pretože biopivo nie je ponúkané žiadnou pivovarníckou spoločnosťou, v práci je zachytený vývoj posledného obdobia a smerovanie svetového pivovarníctva, ktoré vedie k zvýšenej globalizácii a integrácii nadnárodných spoločností, čím sa vytvárajú veľké podniky, ktoré efektívnejšie využívajú vložený kapitál, práca poukazuje aj na postavenie slovenského pivovarníctva ako aj zhodnotenie situácie na slovenskom trhu, jeho vývoj a jeho možné smerovanie do budúcnosti, v práci sa objavujú mnohé poznatky užitočné k určovaniu druhov piva, k analýze kvality piva na základe kvalitatívnych parametrov. 5.2 Praktické prínosy Praktické prínosy práce možno zhrnúť do nasledovných bodov: v práci sa zdôrazňuje zodpovednosť manažmentu za kvalitu výrobkov ako aj celej podnikateľskej činnosti a je preto nevyhnutné, aby si informácie a základné zásady z riadenia kvality osvojili vrcholoví manažéri podnikov, práca obsahuje odhalenie slabých stránok v organizácii riadenia skúmaných subjektov a takisto popisuje navrhnutie a aplikovanie určitých zmien v organizácii riadenia subjektov, ktoré sú uvedené v časti týkajúcej sa organizácie riadenia, práca popisuje náležitosti procesov zavádzania systému riadenia kvality aj do ostatných nielen pivovarníckych subjektov, ktoré podnikateľské subjekty môžu využiť pri tvorbe a zvyšovaní kvality v praxi, práca oboznamuje o politike a cieľoch kvality v daných subjektoch, na základe ktorých možno pripraviť a definovať ciele kvality aj v ďalších podnikoch, možnosť zavedenia dokumentácie kvality na základe uvedených skutočností v práci, ktoré vychádzajú zo skúseností skúmaných subjektov, čo je neodmysliteľnou súčasťou procesného prístupu riadenia kvality v podnikoch, prax si vyžaduje detailnejšie sledovanie položiek nákladov na kvalitu v podnikoch, čo pomôže odhaliť skryté rezervy vo využívaní zdrojov a nájde nové možnosti znižovania nákladov, v práci je táto skutočnosť načrtnutá, ale kvôli neochote podnikov zverejňovať nákladové položky nebolo možné vykonať podrobnejšiu analýzu, práca poukazuje na efektívnejšie využívanie ľudských zdrojov a zlepšovanie podmienok pre ich kvalifikačný rast formou vzdelávacích programov a rôznych školení, čím sa zabezpečí vyššia výkonnosť a kvalita vykonanej práce všetkými pracovníkmi, čo vedie k zvyšovaniu produktivity práce, ako aj k zlepšovaniu imidžu podniku smerom k verejnosti, praktický prínos využitia metódy QFD tým, že sa identifikujú činnosti, ktoré výrobný proces najvýraznejšie ovplyvňujú a dôrazne sa podieľajú na kvalite výsledného produktu, a ktorým musia vedúci pracovníci venovať veľkú pozornosť, čím sa zefektívni výroba v podniku, využitie Isikawovho diagramu na určenie príčin a následkov analyzovaného problému a atomizovanie problémov na menšie subproblémy, ktorých vyriešením sa zabezpečí aj vyriešenie veľkého a zložitého problému.
6 Záver V práci sa hodnotia systémy manažmentu kvality v subjektoch pivovarníckeho priemyslu, čo bol základný cieľ práce. Jednotlivé systémy sú porovnávané na základe dosiahnutých ekonomických výsledkov. Najlepšie sa javí systém aplikovaný v skúmanom podniku č.2, kde bol zaznamenaný pozitívny trend ekonomických výsledkov ako aj nárast podielu nákladov na kvalitu na celkových nákladoch podniku. Aj keď sa ešte nedostavujú požadované efekty, sú tieto naznačené tendencie prísľubom do budúcnosti. Je potrebné si uvedomiť, že systémy manažmentu kvality sú v skúmaných subjektoch len na začiatku svojej dlhej cesty a preto nie je možné vidieť všetky pozitíva vyplývajúce z riadenia kvality. Tie sa dostavia až po určitom čase, keď sa kvalita stane samozrejmosťou pre každého zamestnanca v podniku. Ekonomické výsledky podnikov po roku 2002 ovplyvnilo aj zvýšenie spotrebnej dane z piva, s ktorým sa niektoré pivovarnícke spoločnosti nedokázali vyrovnať, čo malo za následok aj zatváranie niektorých pivovarov. Identifikovanie najdôležitejších procesov vo výrobe piva sa uskutočnilo prostredníctvom využitia metódy QFD, ktorá slúži na transformovanie zákazníckych požiadaviek do výroby a jej technologických parametrov. Z matice vzťahov QFD vyplýva, že na dané požiadavky zákazníkov najviac vplýva nasycovanie oxidom uhličitým, čím sa zabraňuje prístupu kyslíka do piva, ktorý má nežiaduci účinok na všetky dôležité parametre piva. Výrazný vplyv na požiadavky zákazníka má aj spôsob kvasenia a použité kvasinky, ktoré určujú, aký typ piva sa bude vyrábať, ako aj extraktívnosť a kvalita sladu, ktorá dáva pivu typickú chuť a farbu. Je preto treba sa výrazne orientovať na tieto procesy, ale nezanedbávať iné. Rozklad zložitého a náročného problému kvality sa uskutočnil pomocou Isikawovho diagramu, kde sú identifikované možné príčiny a následky jednotlivých stavov a kde sa veľký problém atomizuje na menšie ľahšie riešiteľné subproblémy, čo naznačuje aj uvedený obrázok. Záverečná časť práce obsahuje prínosy riadenia kvality pre podnik a ich prepojenosť a odôvodňuje podstatu, prečo by mali všetky podniky začať s aplikáciou rozvoja kvality. Všetky tieto prínosy sú zdokumentované v logicky nadväzujúcej schéme. Záverom si treba uvedomiť potrebu zavádzania a neustáleho zlepšovania kvality v podnikoch. Aj táto dizertačná práca má byť kvapkou v mori informácií, ktorá pomôže podnikom vybudovať a udržiavať systémy manažérstva kvality a mala by presvedčiť ešte nerozhodnutých vedúcich pracovníkov o význame a vecnej podstate riešenia rozvoja kvality v podnikateľských subjektoch. Summary Managing of quality production is one of the important attributes of developed market economics in the Central European countries. All companies which want to compete on market have to use systems of quality management. I concentrated on breweries quality management in my research. Quality of products in companies is very high, but it is still necessary keep it on highest level. System of management quality changed many times. Now it is constructed on basics of international standard of quality ISO 9001:2000. This standard promotes the adoption of process aproach when developing, implementing and improving the effectiveness of quality management system to enhance customer satisfaction by meeting customer requirements. In this thesis we valueted quality management systems in breweries companies of Slovakia, what was the mian goal of the research. These systems are compared also with economic results and especially with costs for quality. As a best system we can evaluate the system in company n.2. In that company we can see positive increasing of quality costs
sharing to total costs of company. It is necessary to say that building of quality systems in all subjects are on the begining of long way to and it is a reason why we can not see all positive effects consequent from quality management. These effects can become true after some time, when quality will become certainty of each employee. Economic results after 2002 were influenced with increasing of excise tax of beer. Many copmanies couldn t adjust with this increasing what have led to closing of some breweries. It describes also exploitation of ISO 9000 standards in quality system in companies. Quality is one of the most important attributes in market competition. When company want to be successful, it has to establish system of quality management construct on basics of ISO 9000 standards. It has to be constructed by heading complex definition of quality from all sides. To the file of ISO 9000 standards basicly belong: ISO 9000:2000 Basics and vocabulary, ISO 9001:2000 Requirements, ISO 9004:2000 Instruction for effeciency improvement, ISO 19011 Instruction for audit of quality management system and of enviromental management system. ISO standards are useful for increasing customer s trust, label productivity, for decreasing product costs, human resources development and for creating goodwill between customers. One part is oriented on application of relations matrix OFD method in quality management in breweries. Customer requirements transformation into production specifications through QFD method is great way how to improve orientation on customers and find priorities in customers requirements. Matrix of relations represents relations between requirements and specifications. The most needfull requirements of final product, which are also tested in beer degustations examines, are: taste, aroma, foam, decay of beer, color, tone and scallop of beer, stability, limpidity and alcohol percentage. This parameters are anlysed in relations to production parameters. As a result of this matrix is statement of production specifications importance. Major attantion of company managers have to be oriented to parameters of production with higher signification, which are glut of carbonic oxide, way of fermentation and malt quality. Some effects of this thesis can be sumarised to followed points: thesis mention on importance of building quality management systems in all companies, because quality became rate of successfull on market, there are some advantages and effects sumarised which follow from quality management and they are described in logical schema, which cau be used in paedeutic process and in consulting services for companies which are not decided to adopt quality management, thesis mention on importance of all procces notation in quality documentation in company and devide documentation into 3 levels, which is basic of process access to quality management, thesis enlarge theoretical knows of some methods by process managing f.e. Quality Function Deployment and Isikawa diagram, thesis includes some facts about beer production, which can be used in paedeutic process, thesis involves weakness in organization of all researched subjects and application of some changes, there are mentioned facts about creating policy and goals of quality in companies, which can be used by preparing own goals and policy of quality. This thesis have to be one spot in the sea of quality management information which can help to improve quality in all subjects.
7 Použitá literatúra BIELIK, P. a kol. : Podnikovo-hospodárska teória agrokomplexu. Nitra: SPU, 2001. 270 s. ISBN 80-7137-861-5 BRYCHTA, K. : Proces neustálého zlepšování jako nezbytná součást managementu jakosti. In: Mendelnet 2003. Brno : MZLU, 2003. ISBN 80-7157-719-7 CROCKER, O. CHARNEY, C. CHIU, J. S. L. : Quality Circles. Ontario: Methuen Publications, 1994. 291 s. ISBN 0-458-97360-2 DALE, B. G. PLUNKETT, J.J. : Managing Quality. Philip Allan, 1990. ISBN 0-86003-557-3 DUCHO, M. : Manažment rozvoja kvality vo vybranom potravinárskom subjekte na Slovensku. Nitra, 2001. 88 s. GOZORA, V. : Podnikový manažment. Nitra: SPU, 2000. 193 s. ISBN 80-7137-690-6 GRAMBLIČKOVÁ, M. : Nástroje a metódy manažérstva kvality pri budovaní TQM. In: Kvalita, roč. IX., 2000, č.4, s. 24 26 GROSOVÁ, S. : Komplexní přístup k pojetí kvality potravinářskych výrobků. In: Obchodné podnikanie a marketing v novom európskom hospodárskom priestore. Bratislava: Ekonóm, 2004. s. 548-551. ISBN 80-225-1904-9 HINDLS, R. HRONOVÁ, S. NOVÁK, I. : Analýza dat v manažerském rozhodování. Praha: Grada Publishing, 1999. ISBN 80-7169-255-7 HNÁTEK, J. : Řízení změn Evropská výzva. In: Kvalita, roč. XI., 2002, č. 4, s. 10 12 HORSKÁ, E. UBREŽIOVÁ, I. : Manažment a marketing v medzinárodnom prostredí. Nitra: SPU, 2001. 418 s. ISBN 80-7137-884-4 JANETKA, P. : O čem je TQM. In: Moderní řízení, 2003, č. 9, s. 28 30 JEDLIČKA, M. : Výskum trhu a marketingový informačný systém a ich význam pri uplatňovaní TQM. In: Kvalita, roč. VIII., 1999, č. 6, s. 26 29 KAČÍR, K. : Uplatnenie amerického a japonského riadenia výroby. Vydavateľstvo Alfa Bratislava, 1999, s. 178-194, ISBN 80-05-00814-7 KARKALÍKOVÁ, M. : Zabezpečovanie kvality služieb. Bratislava: Ekonóm, 2002, s. 138, ISBN 80-225-1161-7 KARKALÍKOVÁ, M. LACKOVÁ, A. : Význam zavádzania systému manažérstva kvality v organizácii. In: Obchodné podnikanie a marketing v novom európskom hospodárskom priestore. Bratislava: Ekonóm, 2004. s. 562-565. ISBN 80-225-1904-9 KOCAN, B. : Management jakosti. In: Moderní řízení. 2001, č.6, s. 57-59 KOLLÁR, V. : Systém a špecifiká produktovej politiky. Bratislava: Sprint, 1999. ISBN 80-88848- 43-1 KRETTER, A. ŠIMO, D. VICEN, M. NAGYOVÁ, Ľ. : Marketing. Nitra: SPU, 1997. ISBN 80-7137-438-5 KRIŽANOVÁ, A. : Kvalita, marketing a marketingová stratégia I. In: Kvalita, roč. VIII., 1999, č. 1, s. 14 16 KRIŽANOVÁ, A. : Požiadavky na marketing z hľadiska kvality I. In: Kvalita, roč. IX., 2000, č. 1, s. 41 43 KUDERA, J. : Moderní teorie firmy. Praha: Grada Publishing, 2000, 182 s. ISBN 80-7169-954-3 LACKOVÁ, A. KARKALÍKOVÁ, M. : Stratégia bezpečnosti potravín na jednotnom európskom trhu. In: Obchodné podnikanie a marketing v novom európskom hospodárskom priestore. Bratislava: Ekonóm, 2004. s. 576-579. ISBN 80-225-1904-9 LEŠČIŠIN, M. MACKO, M. : Manažment kvality. Bratislava: Ekonóm, 2000. ISBN 80-225- 1305-9 MACDONALD, J. : Totálne riadenie kvality za 7 dní. Open Windows Bratislava, 1996, s. 8-10, ISBN 80-85741-17-2 MAKULA, J. : Systém manažérstva kvality = poriadok v procesoch, v činnostiach a pripravenosť na zmeny. In: Kvalita, roč. XII., 2003, č. 1, s. 34 36 MARSH, J. : Nástroje kvality A-Z. Bratislava: AF, 1996. 126 s. ISBN 80-967022-2-X MATEIDES, A. : Spokojnosť zákazníka a metódy jej merania. Bratislava: Mračko, 1999. 270 s. ISBN 80-8057-113-9 MICHALIK, C. : TQM: úspěch přichází shora. In. Moderní řízení, 2003, č. 3, s. 32 35