Key words Agricultural subject, competitiveness, innovation project, financial support, PRD SR
|
|
- Agnes Caldwell
- 5 years ago
- Views:
Transcription
1 Vplyv inovatívnych projektov podporovaných z fondov EÚ (fondu EFPRV) na konkurencieschopnosť vybraných poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji. The impact of innovation projects supported by EU Funds on the competitiveness of selected agricultural enterprises in region Nitra and Trnava. Rumanovská Ľubica Lazíková Jarmila Summary Based on the analysis of examined subject receivers of the project support from PRD SR on projects, which we can name as a markedly innovative, these subject did receive also financial support in the frame of SOP Agriculture and rural development on farm modernizing. We can state that the experiences gain in the programming periods and stable economic results of these farms was the motivation to submit again project support in the frame of PRD SR Based on the research within the project Vega we can state that financial support realized through PRD SR has helped the agricultural subject to strengthen the produce activities, improve he use of productive factors and to introduce new products and technologies in shorter period. The result was stabilization and moderate increase of competitiveness level of agricultural subjects in Nitra and Trnava region. Based on the research we can state, that innovative projects were mainly introduced by agricultural subjects with high capital assets. Based on the contribution of supported investments to improvement of competitiveness, we can state, that the project support did no influenced the added value because of short evaluation period but did positive contribute do shorten the decrease of added value in examined subjects. We suppose that positive effects on added value would be measured in long term period. Despite of reached results it is necessary to state, that the evaluation of PRD SR impact on competitiveness of agricultural subjects needs longer time period, because of long lasting return on investments. Key words Agricultural subject, competitiveness, innovation project, financial support, PRD SR Úvod Príspevok sa zameriava na zhodnotenie vplyvu inovatívnych projektov podporovaných prostredníctvom fondu EFPRV na konkurencieschopnosť vo vybraných poľnohospodárskych subjektoch v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Analýza konkurencieschopnosti je problematika, ktorej sa venuje stále viacej autorov a vzniká čoraz viacej štúdií týkajúcich sa konkurencieschopnosti, je jej koncept nejednoznačný. Na hodnotenie konkurencieschopnosti existuje viacero pohľadov, má široké množstvo interpretácií a v literatúre dosiaľ neexistuje jej jednotná definícia, zhoduje sa jednoznačne množstvo autorov zaoberajúcich sa otázkou konkurencieschopnosti (Zawalinska, 2005; Rajčániová, 2006; Bronisz Heijman Miszczuk, 2008). Konkurencieschopnosť na odvetvovej úrovni je dosiahnutá, ak individuálne spoločnosti v odvetví sú schopné predávať statky alebo služby za cenu a v kvalite, ktorá je na úrovni minimálne tak priaznivej ako u konkurentov. Konkurencieschopnosť na úrovni odvetvia je preto synonymom pre širokú ekonomickú výkonnosť podnikov v danom odvetví. Preto v základe konkurencieschopnosť by mala byť vnímaná ako ekonomická efektívnosť alebo produktivita (DEFRA, 2002).
2 Konkurencieschopnosť je (Shucksmith Thomson Roberts, 2005) schopnosť získať príjem zo zdrojov v konkrétnych oblastiach, ktorá závisí čiastočne od trhového dopytu po rôznych výrobkoch a službách, ktoré môžu byť ponúknuté, a čiastočne na efektívnosti, s ktorou dokážu byť zdroje v danom regióne využité, vrátane dôležitých dynamických aspektov marketingu a výrobkovej inovácie. Podľa Grznára (2006) závisí splnenie požiadaviek dopytu od zvládnutia procesu transformácie vstupov na výstupy, manažmentu nákladov, využitia disponibilných ľudských zdrojov, ako sú strážené režijné náklady. Dodáva, konkurenčná schopnosť poľnohospodárstva každej krajiny závisí od výkonnosti a produktivity jednotlivých podnikov. Za významné podnikovo-hospodárske faktory považuje Szabo (2006) hlavné výrobné zdroje a schopnosť manažmentu podnikov kombinovať tieto zdroje vo vzťahu k portfóliu aktív, efektívny manažment transformácie vstupov na výstupy, finančný manažment podnikov. Grznár (2006) kladie dôraz na kapitálovú vybavenosť na úrovni najnovších poznatkov vedecko technického rozvoja a vysokú účinnosť jej využívania. Upozorňuje na to, že vstupom do EÚ význam kapitálového vybavenia v poľnohospodárstve značne vzrástol práve pre potrebu presadenia sa na náročných agrárnych trhoch Únie, kde je kapitálová vybavenosť podnikov vyspelých krajín na podstatne vyššej úrovni. Možno konštatovať, že kapitálové vybavenie a jeho účinné využívanie, ktoré podmieňuje vysokú úroveň produktivity práce, sa stáva oblasťou potenciálnej konkurenčnej výhody agrárneho podniku i celého odvetvia. Výsledky poľnohospodárskych obchodných spoločností však naznačujú, že nie výška a úroveň využívania fixného kapitálu priamo ovplyvňujú prosperitu podnikov, ale kombinácia hlavných zložiek fixného kapitálu podmieňuje účinnosť jeho využívania a vedie nielen k rastu produktivity práce, ale aj k slušnému hospodárskemu výsledku. Materiál a metódy Príspevok sa zameriava na zhodnotenie vplyvu inovatívnych projektov podporovaných prostredníctvom fondu EFPRV na konkurencieschopnosť vo vybraných poľnohospodárskych subjektoch v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V príspevku boli použité výsledky výskumu realizovaného prostredníctvom projektu VEGA č. 1/0775/10,sekundárne zdroje údajov, odborná literatúra, informačné listy EÚ. Podkladovými údajmi pre spracovanie uvedenej problematiky boli štatistické údaje Platobnej agentúry MP SR, údaje z Programu rozvoja vidieka SR a údaje získané z dotazníkov od poľnohospodárskych podnikov v Nitrianskom kraji a Trnavskom kraji. Pri spracované príspevku bola použitá matematickoštatistická analýza dát, metóda komparácie, analýzy a vedeckej abstrakcie. Metóda vedeckej abstrakcie sa vzťahuje na oblasť celého príspevku, tak na teoretickú, ako aj analytickú časť. Na základe štúdia sekundárnych materiálov týkajúcich sa projektových podpôr a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov sme zostavili vedecké predpoklady týkajúce sa cieľa výskumu. Cieľ: - analyzovať využívanie projektových podpôr poľnohospodárskymi podnikmi v Nitrianskom a Trnavskom kraji; Výskumný predpoklad: Hlavný výskumný predpoklad: projektové podpory inovatívne projekty do poľnohospodárstva vplývajú na konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom regióne v období rokov a Hodnotenie ekonomického rastu boli hodnotené prostredníctvom čistej pridanej hodnoty vyjadrenej paritou kúpnej sily
3 Tvorby zamestnanosti vytvorené čisté pracovné miesta merané ekvivalentom plného pracovného času Produktivita práce zmena hrubej pridanej hodnoty na ekvivalent plného pracovného času. Hodnotenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a lesníckeho sektora (os 1) sledované opatrenia Fyzický potenciál a inovácie (konkrétne opatrenie 121 a 123) boli hodnotené prostredníctvom ekonomického rastu a produktivity práce a prostredníctvom KKS vzorca. Konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov: KKS (RCR) N/V N = Náklady na obstaranie tovaru + výrobná spotreba + osobné náklady + odpisy + úvery V = tržby z predaja tovaru + Výroba + (projektová podpora) Výsledky V členských krajinách EÚ-12 bol zaznamenaný dvojnásobný nárast podielu primárneho sektora na HDP/obyv. na 9,3% v porovnaní s krajinami EU-15 (4,7%). Aj napriek tomu, pri hodnotení čerpania finančných prostriedkov EÚ treba brať do úvahy stále pretrvávajúce odlišnosti v situácii v poľnohospodárstve medzi krajinami EÚ-12 a EÚ-15 z pohľadu štruktúry a dynamiky poľnohospodárskeho sektora. Poľnohospodárstvo v krajinách EÚ-12 zamestnáva prevažne väčší počet pracovníkov a z pohľadu porovnania fariem je evidentný väčší počet fariem s priemerne menšou veľkosťou (60% fariem patrí do veľkostnej skupiny 1-8 ESU) v porovnaní s priemerom EÚ-15 (24%) (Európska komisia,2010). Z porovnania investičných podpôr medzi krajinami EÚ-10 a EÚ-15 je možné pozorovať zníženie rozdielov medzi uvedenými krajinami. Kým v krajinách EÚ-15 je priemerná investičná podpora vo výške 12.ha -1 v krajinách EÚ-10 je uvedená podpora mierne vyššia, a to 13.ha -1 Slovenská republika, ako vyplýva z hodnotenia Európskej komisie(2009), patrí ku krajinám s najnižšou výškou investičnej podpory, konkrétne v rámci porovnania krajín EÚ-10 má druhú najnižšiu výšku podpory, konkrétne 6.ha -1, kým najvyššiu podporu má medzi krajinami EÚ-10 Malta (110.ha -1 ) a Slovinsko (96.ha -1 ).Z porovnania čerpania jednotlivých typov podpôr na úrovni krajín EÚ sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré v rámci podpôr určených pre rozvoj vidieka dominantne čerpajú podpory na znevýhodnené oblasti, vo výrazne menšej miere na agroenvironment a v najmenšej miere na investičné podpory. Do budúcna je pre členské krajiny EÚ-12 potrebné z pohľadu zabezpečenia udržateľného rastu orientovať pozornosť na inovácie a technologické zmeny. V konkurenčnom prostredí EÚ a hlavne v sektore poľnohospodárstva je nevyhnutné, aby sa poľnohospodárske podniky inovovali nielen preto, aby si vytvorili nezávislý tok nových produktov a myšlienok, ale aby zvýšili ich hodnotu na úrovni vnútorného trhu EÚ. Významným faktorom, ktorý prispieva k realizácii inovácií je vzájomná synergia medzi primárnym a terciárnym sektorom, ktorá vedie k vyššiemu rastu a zamestnanosti v monopolne koncentrovaných regiónoch. Za významné faktory rastu a zamestnanosti vo vidieckych regiónoch boli identifikované: Prírodné zdroje a kvalita životného prostredia Sektorová štruktúra vidieckej ekonomiky Kvalita života Infraštruktúra a prístupnosť Uvedené faktory musia byť vhodne dopĺňané podpornou politikou na národnej ako aj európskej úrovni na zvýšenie ich efektivity. Za faktory predstavujúce bariéry rastu boli identifikované nasledovné: Demografická štruktúra a vývoj
4 Infraštruktúra a prístupnosť Sektorová štruktúra ekonomiky Inovácie je potrebné vnímať v širšom kontexte. Môžu znamenať zavádzanie nového výrobku, nového procesu, novej organizácie alebo nového trhu. Uvedená definícia inovácie môže byť aplikovaná pre vidiecke oblasti rovnako ako pre mestské oblasti. Z dôvodov nízkej hustoty a relatívne nedostatočnej úrovne ľudských a fyzických zdrojov však majú vidiecke oblasti slabšie prepojenia s výskumnými a vývojovými strediskami, a môžu pokladať za ťažké produkovať radikálne inovácie. Inovácie vo vidieckych oblastiach môžu zahŕňať adaptáciu všeobecne aplikovateľných inovácií, modernizáciu tradičných foriem know-how, alebo hľadanie nových riešení pretrvávajúcich problémov vidieka, ktoré zásahy iných politík nemôžu vyriešiť uspokojivým a udržateľným spôsobom. Zavedenie prístupu Leader s jeho siedmimi znakmi môže byť inováciou v tvorbe samotných politík, ktoré môžu generovať novátorské akcie originálnou metódou realizácie prijatej politiky. Napríklad, uvedený prístup zdola nahor môže podnecovať vznik nových nápadov na projekty, ktoré môže potom podporiť MAS, lebo nie je viazaná fixnou ponukou opatrení. Prijímanie informačných a komunikačných technológií vo vidieckych oblastiach sa môže stať dôležitým kanálom pre širší prístup vidieckeho obyvateľstva k inováciám. Všeobecne je zavádzanie inovácií spájané s mladšou generáciou, čo v prípade poľnohospodárstva môže predstavovať jednu z prekážok, nakoľko starnutie populácie je evidentné práve v sektore poľnohospodárstva v rámci celej EÚ. Primárnym cieľom opatrenia 121 z PRV SR je vybudovať silný a životaschopný poľnohospodársky sektor pomocou výkonnej a trhovo orientovanej výroby, ktorý bude spĺňať požiadavky spotrebiteľov tým, že bude ponúkať rozsiahly sortiment potravín vysokej kvality spĺňajúcich všetky nevyhnutné zdravotné a hygienické predpisy. Na úrovni poľnohospodárskych subjektov by tieto ciele mali byť dosiahnuté investíciami do výrobných zariadení s dôrazom na inovatívny prístup, ktoré sú spolufinancované v rámci programu. Zároveň sa podporujú projekty zamerané na efektívne využitie energie (PRV SR ). Sledované poľnohospodárske subjekty využívali najmä podporu určenú na modernizáciu, zavádzanie nových technológií a technických zariadení s úsporou energie, rekonštrukciu a modernizáciu objektov poľnohospodárskej výroby vrátane skladovacích priestorov a na zlepšovanie kvality výroby a obmedzovanie strát. Zaznamenané boli aj projekty súvisiace s investíciami na diverzifikáciu poľnohospodárskych činností, priamy predaj poľnohospodárskych výrobkov a využitie obnoviteľných zdrojov energie. Z hodnotenia dotazníkového prieskumu v sledovaných poľnohospodárskych subjektov Nitrianskeho a Trnavského kraja vyplýva jednoznačná potreba modernizácie technologického vybavenia na pestovanie, pozberovú úpravu, spracovanie a skladovanie poľnohospodárskych plodín v rastlinnej výrobe. Za inovatívne projekty v sledovaných podnikoch považujeme najmä projekty, ktoré boli určené na nákup moderného strojno-technologického zariadenia pre zabezpečenie rozvoja celkového výrobného a spracovateľského procesu základných, technických a špeciálnych plodín vrátane krmovín. V sledovaných subjektoch boli zaznamenané aj investície spojené s rekonštrukciou a modernizáciou ovocných sadov a tiež investície týkajúce sa modernizácie technického a technologického vybavenia na splnenie hygienických a environmentálnych požiadaviek na welfare zvierat s cieľom zvýšiť progresivitu výroby a konkurencieschopnosť podniku. Uvedené projekty považujeme za inovatívne pre sledované podniky z pohľadu celkového hodnotenia stavu sledovaných podnikov. Sledované podniky boli hodnotené z pohľadu miery prínosu podporovaných investícií na lepšie využívanie výrobných faktorov a umožnenia zavádzania nových technológií
5 a inovácií prostredníctvom podporovaných investícií. Ukazovateľmi boli počet sledovaných poľnohospodárskych podnikov prijímateľov investičnej podpory a celkový objem investícií (súkromné a verejné výdaje) Všetky sledované subjekty boli prijímateľmi podpory. Z pohľadu investičných nákladov bola v poľ. subjektoch Nitrianskeho kraja zistená 16% viazanosť podpory v dlhodobých aktívach uvedený 16% podiel dlhodobého majetku v podobe podporených investícií predstavuje značne výrazný podiel záväzku. V porovnaní so subjektmi Trnavského kraja bol podiel podporené investície tvorili menšie percento 12%-ný podiel na dlhodobom majetku. Uvedené zistenia prevyšujú priemer v rámci SR, ktorý prestavoval 11% (Záverečná správa VÚEPP,2011). Z porovnania programových období SOP PRV a PRV SR vyplýva, že 78% sledovaných podnikov získalo projektovú podporu počas obidvoch programových období a uvedené podniky považujú získané finančné prostriedky za významné z pohľadu udržania konkurencieschopnosti. Aplikácia finančných prostriedkov z SOP P-RV v rokoch preukázala pozitívne dopady na konkurencieschopnosť sledovaných podnikateľských subjektov a nárast produktivity práce. Významnejší prínos bol evidentný u ekonomicky silných firmách, ktoré aplikovali inovatívne projekty. Inovatívne projekty umožnili diferenciáciu podnikov. Sledované subjekty obchodné spoločnosti sa líšili ekonomickou silou, čo bolo jedným determinantou výšky finančnej náročnosti projektu. Rozdiely v ekonomickej sile podnikov boli významnými determinantmi prístupu k externým finančným zdrojom (úverom), čo spôsobilo odlišnosti v porovnaní úrovne konkurencieschopnosti. Z pohľadu hodnotenia štruktúry vyplýva, že väčšina investícií smeruje do obstarania strojového vybavenia (67%), a zvyšná časť investícií bola použitá na rekonštrukciu a stavebnú výstavbu(32%). Konkrétne môžeme z analýzy projektovej podpory u sledovaných subjektov skonštatovať, že podniky, ktoré dosahovali najlepšie ukazovatele z pohľadu hodnotenia konkurencieschopnosti využívali dominantne projektovú podporu do strojového vybavenia. Rozvoj bol zaznamenaní najmä v súvislosti v pestovaní plodín na ornej pôde a v spojení rastlinnej a živočíšnej výroby. Môžeme konštatovať, že podpora s cieľom zvýšiť lepšie využívanie výrobných faktorov a zavádzanie nových technológií a inovácií smeruje pozitívne k splneniu stanoveného cieľa. Hodnotenie investícií z pohľadu zlepšenia prístupu na trh a zvýšenia podielu na trhu poľnohospodárskych podnikov. Sledovaným kritériom bolo zavádzanie nových produktov alebo techník s cieľom zistiť do akej miery spôsobila efektívnejšia zmena produkcie alebo využívanie výrobných faktorov zmenu štruktúry základných poľnohospodárskych produktov. V sledovaných poľnohospodárskych subjektoch boli sledované zmeny tržieb ako nositeľa pridanej hodnoty. Môžeme konštatovať, že v niektorých sledovaných podnikoch s dôvodu špecifických podmienok poľnohospodárskej produkcie nastala výrazná zmena v sklade základných produktov prostredníctvom zavádzania alternatívnych produktov, resp. používaním iných postupov z dôvodu realizácie projektu, čo malo za následok tvorbu pridanej hodnoty. Podiel uvedených podnikov na celkových sledovaným podnikoch bol veľmi nízky. Tabuľka 1: počet projektov zavádzajúcich nové postupy, technológie alebo produkty, ktoré môžeme považovať za inovatívne projekty. Počet podnikov Podiel na celkových sledovaných podnikoch Nové postupy 5 44,6% Nové produkty 2 2,1% Bez zavedenia zmien 8 46,7 % Zdroj: Spracovanie na základe podkladových materiálov zo sledovaných poľn.subjektov, 2011
6 Ako vyplýva z tabuľky 1, príjemcova podpory vyjadrili stanovisko, že finančná podpora realizovaná prostredníctvom PRV SR im jednoznačne umožnila zavedenie nových postupov a produktov, čo hodnotíme pozitívne. Zo zistení vyplýva, že podporené podniky sa sústreďujú prevažne na existujúce trhy s dobre zavedenými produktmi a vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sa v menšej miere snažia nájsť iné možnosti uplatnenia svojich silných stránok. Z hľadiska zlepšenia prístupu na trhu by bolo adekvátne rozšírenie priameho spôsobu predaja vytvorením vlastných predajných miest umiestnených na farme. Väčšina sledovaných podnikov uvedenú možnosť zvažovala, ale ako vyplýva z prieskumu z dôvodov spojených s komplikáciami takéhoto spôsobu predaja, priamy predaj v konečnom dôsledku začal realizovať len veľmi malý počet podnikov, v Nitrianskom kraji 3 a v Trnavskom kraji 1. Z hľadiska trvalej udržateľnosti sledované podniky realizovali nové ekonomické aktivity, ktoré nesúviseli s hlavnou produkciou, v súvislosti s využívaním vedľajších produktov a diverzifikáciou poľnohospodárskej činnosti. Celková tvorby pridanej hodnoty v sledovaných podnikoch mala do roku 2008 rastúci charakter, od roku 2009 má miere klesajúcu tendenciu. Dôvodom môže byť väčší vplyv faktorov, ktoré v krátkom období nie je možné prostredníctvom investície ovplyvniť, domnievame sa, že reálne hodnotenie investícií na tvorbe pridanej hodnoty je potrebné realizovať z dlhodobého časového horizontu. Hodnotenie prínosu podporovaných investícií z pohľadu zlepšenia konkurencieschopnosti sledovaných podnikov Nitrianskeho a Trnavského kraja bolo realizované prostredníctvom ukazovateľa čistej pridanej hodnoty (ekonomický rast) a produktivity práce. Pri hodnotení ukazovateľa pridanej hodnoty môžeme konštatovať, že projektová podpora mala nepriamy vplyv na pridanú hodnotu z dôvodu krátkeho časového hodnotenia a pozitívne prispela zníženiu poklesu pridanej hodnoty u sledovaných subjektov. Na tvorbu pridanej hodnoty mali najväčší vplyv trhové intervencie, vývoj cien vstupov a mierne projektová podpora, pričom predpokladáme, že dopady projektových podpôr pri dlhodobom hodnotení by boli výraznejšie. Projektové podpory prispeli k posilneniu výrobných aktivít v sledovaných podnikoch zlepšeniu využívania výrobných faktorov a zavádzaniu inovácií. Stotožňujeme sa s názormi autorov z VÚEPP (2010), že projektová podpora rozšírila možnosti beneficientov programu PRV SR z pohľadu udržania štruktúry výrobných faktorov, prispela k modernizácii a zavádzaniu inovácií čo malo za následok udržanie úrovne až mierni rast úrovne konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Dominantný rozvoj bol zaznamenaný v kapitálovo silnejších subjektoch, ktoré boli aj realizátormi inovatívnych projektov a vyjadrili názor, že projektová podpora im umožnila v kratšom časovom horizonte realizovať a zaviesť nové technológie a postupy, ktoré prispejú ich ďalšiemu fungovaniu, zvýšeniu podielu na trhu a stabilnejšej produkcii a rozvoju do budúcnosti. Aj napriek 46,7% podielu podnikov zavádzajúcich nový produkt alebo výrobný postup je potrebné zdôrazniť prínos je možné skonštatovať, že sa jedná o skutočne inovatívne projekty, ktoré budú znamenať využívanie výrobných faktorov spôsobmi, ktoré predtým neboli zavedené a nejedná sa len o reprodukciu majetku za novší typ, čo predstavuje väčšina projektov v programovom období , aj napriek tomu je to pozitívum, nakoľko v sledovaných subjektoch Nitrianskeho a Trnavského kraja v programovom období bol podiel projektových podpôr výrazne nižší (9%) a dominantne sa projektové podpory týkali reprodukcie majetku a technológií, čiže len rozšírená obnova majetku. Domnievame sa, že uvedený rastúci trend v predkladaní a realizovaní inovatívnych projektov, ktoré obsahujú určitý stupeň diverzifikácie, na rozdiel od projektov týkajúcich sa obnovy pôvodného majetku, bude pokračovať aj naďalej, hlavne po roku Produktivita práce bola
7 ovplyvnená výrazne ovplyvnená v dôsledku substitúcie ľudskej práce kapitálom a nie rastom veľkosti zisku a pridanej hodnoty ako sa predpokladalo. Finančne najnáročnejšie projektové podpory boli realizované prostredníctvom opatrenia 123, nakoľko obstarané technológie boli kapitálovo náročnejšie ako poľnohospodárska technika a boli realizované vo väčšom rozsahu. Zároveň aj náklady na zavedenie nových postupov alebo výroby nových produktov boli najvyššie v opatrení 123. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že najviac investícií smeruje do postupov a produktov, tak ako je uvedené v cieli opatrenia. Aj napriek tomu, že sledované poľnohospodárske subjekty vstupovali do PRV SR zo záväzkami vyplývajúcimi z SOP PaRV z hodnotenia zadlženosti podnikov z roku 2010 vyplynulo, že úroveň zadlženosti mala klesajúcu tendenciu. Ako vyplýva z grafu 1, z pohľadu porovnania produkcie môžeme potvrdiť, že podporované farmy dosahovali v rokoch stabilnejšiu úroveň produkcie, čo je vnímané ako pozitívny dopad SOP PaRV z dlhodobého hľadiska. Sledované poľnohospodárske subjekty dosahovali do roku 2007 kladný hospodársky výsledok od roku 2008 dosahujú stratu, ktorá je zvýšená o odpisy z realizovaných investícií. Sledované poľnohospodárske subjekty nezaznamenali výrazný pokles zamestnanosti, dôvodom bol najmä fakt, že projekty vyžadovali vytvorenie pracovných miest, resp. ich stabilizáciu, čo môžeme hodnotiť ako pozitívne z pohľadu dopadov projektových podpôr na sledované subjekty. Dominantná časť inovatívnych projektov sa zaoberá obnovou technického vybavenia výkonnejšej mechanizácie výroby a súvisiacimi pozitívami projektov je vytvorenie pracovných miest (sezónnych pracovných miest). Je potrebné upozorniť na fakt, že na to, aby poľnohospodárske podniky- najmä veľké podniky, mohli aj naďalej konkurovať slovenským, ale najmä európskym poľnohospodárom, mali by diverzifikovať a modernizovať svoju poľnohospodársku činnosť a uskutočniť ďalšie opatrenia, aby sa prispôsobili požiadavkám európskych spotrebiteľov a boli schopné konkurovať európskym poľnohospodárom. Graf 1: Porovnanie vybraných ekonomických ukazovateľov sledovaných poľnohospodárskych subjektov Nitrianskeho a Trnavského kraja za roky 2006 a 2010 (EUR.ha -1 ) NR TT NR TT Pridaná hodnota počet prac. na 1 ha projektová podpora na 1 ha podiel záväzkov na 1 ha Zisk/strata na 1 ha Produkcia na 1ha Náklady na 1ha
8 Zdroj: Vlastné spracovanie autorov na základe údajov získaných zo sledovaných poľn. subjektov NR a TT kraja, 2011 *Údaje za roky 2006 boli prepočítané na EUR podľa kurzu 1 EUR=30,1260 SKK Z grafu 1 môžeme v porovnaní rokov 2010 a 2006 konštatovať, že podiel záväzkov na 1 ha p.p. mal rastúcu tendenciu vo väčšine podnikov Nitrianskeho a Trnavského kraja. Rastúcu tendenciu mal aj ukazovateľ produkcie na 1 ha p.p. v obidvoch sledovaných krajoch. Úroveň ukazovateľa pridanej hodnoty dosahovala kladné hodnoty v roku 2006, pričom ale z dôvodov ekonomických stagnácie dosiahli subjekty záporné ukazovatele pridanej hodnoty v roku Podobná situácia bola zistená aj pri hodnotení ukazovateľa zisku. Z hodnotenia zamestnanosti je evidentný počet poklesu pracovníkov, pričom v sledovaných poľnohospodárskych podnikoch bol pokles mierny. Z pohľadu hodnotenia sledovaných subjektov na vplyv tvorby zisku môžeme konštatovať, že inovatívne projekty prispeli k tvorbe zisku ako najvýznamnejší prínos môžeme zhodnotiť zníženie pracovnej náročnosti výroby. Významným prínosom u všetkých sledovaných podnikov bol nárast počtu pracovníkov síce mierny. Zaujímavým faktorom bola stabilizácia a mierny nárast výmery p.p. a nárast podielu majetku na 1 ha p.p. v podnikoch Nitrianskeho kraja a mierny pokles majetku v podnikoch Trnavského kraja. Hodnotenie konkurencieschopnosti boli realizované aj prostredníctvom dotazníkového prieskumu, kde sledované poľnohospodárske subjekty uviedli, že modernizácia a zavádzanie nových technológií a postupov má podľa ich názoru vplyv na zlepšenie konkurencieschopnosti najviac v poľnohospodárskych podnikoch s výmerou pôdy od ha (34,9%) a v rámci jednotlivých právnych foriem v poľnohospodárskych družstvách (27,3%). Za výrazný prínos k zlepšeniu konkurencieschopnosti považujú inovatívne projekty poľnohospodárske podniky s výmerou pôdy nad 2000 ha (77%). Z hľadiska právnej formy označilo ako čiastočné zlepšenie konkurencieschopnosti vo vzťahu k priamym platbám v priemere 71,1% zo všetkých podnikov. Výrazne nízky vplyv podpôr realizovaných prostredníctvom EFPRV na konkurencieschopnosť podniku označilo 9 % podnikov s výmerou pôdy pod 1000 ha. Hodnotenie koeficientu konkurencieschopnosti prostredníctvom KKS vzorca je zobrazená v grafe 2. Graf 2: Hodnotenie konkurencieschopnosti 1,01 1 koeficient konkurencieschopnosti 0,99 0,98 0,97 0,96 0,95 0,94 0, S projektovými podporami Bez projektových podpôr
9 Vlastné spracovanie autorov na základe údajov získaných zo sledovaných poľn. subjektov NR a TT kraja za roky , 2011 *Údaje za roky boli prepočítané na EUR podľa kurzu 1 EUR=30,1260 SKK Z uvedeného grafu vyplýva že poľnohospodárske subjekty sú konkurencieschopné pokiaľ sa index RCR nachádza v rozpätí <0-1>, preto na základe výsledkov môžeme konštatovať, že v období rokov obdobie realizácie SOP PaRV porovnávané poľnohospodárske subjekty boli konkurencieschopné pričom pri porovnávaní ekonomických ukazovateľov bez zohľadnenia príjmov z projektových podpôr bola konkurencieschopnosť mierne nižšia ako s projektovými podporami. V období rokov bola zistená mierne nižšia celková miera konkurencieschopnosti v porovnaní z predošlým obdobím. Jedným z hlavných dôvodov je oveľa vyššia finančná náročnosť projektov v programovom období súvisiaca s modernizáciou, najmä so zmenou technológií a technologických postupov. Úroveň konkurencieschopnosti podnikov s projektovými podporami bola v roku 2010 mierne nižšia hlavne z dôvodu vysokej úverovej zaťaženosti a celkovým poklesom hospodárskeho výsledku v sledovaných podnikoch. Je potrebné zdôrazniť, že návratnosť investícií je dlhodobá a sledovanie si vyžaduje dlhšie časové obdobie. Aj napriek uvedeným zisteniam je potrebné konštatovať, že hodnotenie dopadov PRV SR konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov si vyžaduje dlhšie časové obdobie. Taktiež je potrebné konštatovať, že do štatistických hodnotení boli započítané príjmy v rámci priamych platieb a národných doplatkov, bez ktorých by hospodárske výsledky poľnohospodárskych subjektov boli značne negatívne. Ako uviedlo 86% riadiacich pracovníkov sledovaných poľnohospodárskych subjektov, priame podpory sú pre nich podstatné a hospodárenie bez nich by bolo výrazne stratové a uviedli, že aj priame podpory prispeli tomu, že boli schopný získať finančné prostriedky na dofinancovanie projektov čerpaných v rámci SOP PRV a PRV SR Sledované podpory v rámci PRV SR osi 1 umožnili podnikom udržanie štruktúry výrobných faktorov a prispeli k modernizácii poľnohospodárskeho odvetvia, pričom vyšší prínos bol evidentný u kapitálovo silnejších obchodných spoločností, čo sa týka vzájomného porovnania medzi krajmi, výraznejší bol vplyv v sledovaných subjektoch Nitrianskeho kraja. Podpory prispeli k skoršej realizácii nevyhnutnej reprodukcii majetku a vytvorili podmienky pre ďalšie fungovanie, stabilnejšiu produkciu a dlhodobejší rast v budúcnosti z pohľadu konkurencieschopnosti. Z dotazníkové prieskumu väčšina fariem uviedla, že v prípade nezískania finančnej podpory by boli nútení znížiť produkciu, obmedziť štruktúru výroby a výraznejšie by bol ovplyvnení ich hospodársky výsledok. Malé percento podnikov uviedlo, že nezískanie podpory by mohlo mať likvidačné dopady na podnik. Na základe hodnotenia sledovaných subjektov je možné konštatovať, že programy prispeli k rastu majetku fariem, pozitívnych faktom bolo zistenie, že podpory v rámci PRV SR zvýšili diferenciáciu fariem, čo prispelo k rastu konkurencieschopnosti sledovaných poľnohospodárskych subjektov. Identifikované podstatné faktory vplývajúce na realizáciu inovatívnych projektov: Profesionálny manažment projektu Regionálna podpora Spolupráca (najmä výskumné centrá) Nevyhnutný predpoklad dobrý podnikateľský plán Skúsenosti Finančná situácia podniku Typ podniku zistenia preukázali dominantný záujem poľnohospodárskych podnikov s výmerov nad 1000 ha, počtom zamestnancov nad 25, právna forma podniku s.r.o.
10 Odborný manažment má najvýraznejší vplyv na úspech implementácie projektu. Dobrý podnikateľský plán je definovaný prostredníctvom významu kladeného na rozvoj podnikateľského plánu v zmysle zabránenia problémom, ktoré by mohli vzniknúť počas realizácie projektu. Pričom dôraz sa kladie na podrobný rozpis dlhodobého rozvoja podniku. Na základe dosiahnutých výsledkov sme identifikovali nasledujúce faktory ako rozhodujúce pre realizáciu inovatívnych projektov v rámci SOP PRV a PRV SR : - majetok poľnohospodárskeho subjektu - rozsah produkcie - počet pracovníkov - veľkosť farmy - vzdelanie manažmentu Príjemcova podpory vyjadrili stanovisko, že finančná podpora realizovaná prostredníctvom PRV SR im jednoznačne umožnila zavedenie nových postupov a produktov, čo hodnotíme pozitívne. Zo zistení vyplýva, že podporené podniky sa sústreďujú prevažne na existujúce trhy s dobre zavedenými produktmi a vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sa v menšej miere snažia nájsť iné možnosti uplatnenia svojich silných stránok. Z hľadiska zlepšenia prístupu na trhu by bolo adekvátne rozšírenie priameho spôsobu predaja vytvorením vlastných predajných miest umiestnených na farme. Väčšina sledovaných podnikov uvedenú možnosť zvažovala, ale ako vyplýva z prieskumu z dôvodov spojených s komplikáciami takéhoto spôsobu predaja, priamy predaj v konečnom dôsledku začalo realizovať len veľmi malí počet podnikov. Záver Na základe podrobnej analýzy výskumu bolo identifikované zistenie, že všetky sledované podniky, ktoré získali projektovú podporu v rámci PRV SR na projekty, ktoré môžeme označiť ako výrazne inovatívne, čerpali aj finančnú podporu v rámci SOP PRV na modernizáciu fariem. Môžeme skonštatovať, že skúsenosti s čerpaním finančnej podpory v predošlom programovacom období a stabilný hospodársky výsledok bol motiváciou pre predloženie projektových podpôr v rámci PRV SR Zo zistení vyplývajúcich z projektu môžeme potvrdiť splnenie stanoveného cieľa, že finančná podpora realizovaná prostredníctvom PRV SR prijímateľom podpory jednoznačne umožnila posilniť výrobné aktivity, zlepšiť využívanie výrobných faktorov a zavedenie nových postupov a produktov v kratšom časovom období, čo malo za následok udržanie úrovne až mierni rast úrovne konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Môžeme konštatovať, že inovatívne projekty boli z väčšej miery zavádzané podnikmi so silným kapitálovým vybavením. Na základe hodnotenie prínosu podporovaných investícií z pohľadu zlepšenia konkurencieschopnosti sledovaných podnikov Nitrianskeho a Trnavského kraja môžeme konštatovať, že projektová podpora mala nepriamy vplyv na pridanú hodnotu z dôvodu krátkeho časového hodnotenia a pozitívne prispela zníženiu poklesu pridanej hodnoty u sledovaných subjektov, pričom predpokladáme, že pozitívne dopady projektových podpôr pri dlhodobom hodnotení by boli výraznejšie. Aj napriek uvedeným zisteniam je potrebné konštatovať, že hodnotenie dopadov PRV SR konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov si vyžaduje dlhšie časové obdobie z dôvodu dlhodobej návratnosti investícií. Kľúčové slová
11 Poľnohospodársky subjekt, konkurencieschopnosť, inovatívne projekty, finančná podpora, PRV SR Literatúra: Bronisz, U. Heijman, W. Miszczuk, A., Regional Competitiveness in Poland: Creating an index, In Jahrbuch f ur Regionalwissenschaft, č. 28, 2008, s [online] [cit ]. Dostupné na: < > DEFRA, Developmont of competitiveness indicators for the food chain industries. Working paper. [online] [cit ]. Dostupné na: < ECORYS Study on Employment, Growth and Innovations in rural areas. Cit [ ] Dostupné na internete < Grznár, M Konkurenčná schopnosť a kapitálová vybavenosť slovenského poľnohospodárstva po vstupe do EÚ. In Ekonomika poľnohospodárstva, roč.vi, 2006, č. 3, Bratislava: VÚEPP, s ISSN Lazíková,J.-Bandlerová A. a kol. 2011: Agrárne právo. Nitra: SPU Nitra ISBN Lazíková J.- Takáč I Ekonomické a právne aspety trhu s poľnohospodárskou pôdou. Nitra: SPU Nitra 2011, 1 vyd., 97s, ISBN Program rozvoja vidieka SR cit [ ]. Dostupné na internete: < Rajčániová, M. 2006: Konkurencieschopnosť a možnosti jej merania. In International scientific days 2006 Competitiveness in the EU Challenge for the V4 countries. Nitra : SPU, 2006, s , [online] [cit ]. Dostupné na: < 5.pdf > Shucksmith, M. Thomson, K.J. Roberts, D.: The CAP and the regions. The territorial impact of the common agricultural policy. Wallingford, Oxford: CABI Publishing, 2005, 232 s. ISBN X Szabo, Ľ Efektívnosť výrobných faktorov v slovenskom poľnohospodárstve a jeho integrácia do Európskej únie. In: Ekonomický časopis, 54, č. 2, 2006, Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, s ISSN VÚEPP a EuroConsulting s.r.o Záverečná správa strednodobého hodnotenia PRF SR Cit [ ] Dostupné na internete < Zawalinska, K Changes in Competitiveness of Farm Sector in Candidate Countries Prior to the EU Accesion: The Case of Poland. 16 s. [online] [cit ]. Dostupné na: < Adresa autorov: Ing.Ľubica Rumanovská, PhD., Katedra Európskych politík, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, Nitra, lubica.rumanovska@uniag.sk JUDr.Ing.Jarmila Lazíková,PhD., Katedra práva, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, Nitra, jarmila.lazikova@uniag.sk Príspevok bol vypracovaný v rámci vedeckého projektu VEGA č. 1/0775/10 Vplyv inovatívnych projektov podporovaných z fondov EÚ na konkurencieschopnosť vybraných poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji.
Ekonomický pilier TUR
Názov indikátora: HDP na obyvateľa Zaradenie indikátora v DPSIR štruktúre: Základné informácie: SR Definícia Hrubý domáci produkt vyjadrovaný ako celková peňažná hodnota statkov a služieb vytvorených za
More informationPodporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu
Podporované grantom z Islandu, Lichtenštajnska a Nórska prostredníctvom Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu Závereč ný workshop projektu INEDU-GOV Inovatívne vzdelávanie pracovníkov
More informationVPLYV VYBRANÝCH DETERMINANTOV POMEROVEJ ANALÝZY NA FINANČNÚ VÝKONNOSŤ PODNIKU EFFECT OF DETERMINATS OF SELECTED RATIO ANALYSIS FOR
VPLYV VYBRANÝCH DETERMINANTOV POMEROVEJ ANALÝZY NA FINANČNÚ VÝKONNOSŤ PODNIKU EFFECT OF DETERMINATS OF SELECTED RATIO ANALYSIS FOR FINANCIAL PERFORMANCE OF THE COMPANY Jana Fiľarská ABSTRACT Reliable way
More informationÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH
ÚMRTNOSŤ NA ÚRAZY MOZGU VO VYBRANÝCH EURÓPSKYCH KRAJINÁCH. V NEMOCNICI A MIMO NEJ Alexandra Bražinová, Veronika Rehorčíková, Mark Taylor VIII. STREDOEURÓPSKY KONGRES URGENTNEJ MEDICÍNY A MEDICÍNY KATASTROF.3-1..17
More informationVPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE
VPLYV ENVIRONMENTÁLNEJ VÝKONNOSTI PODNIKU NA EKONOMICKÚ VÝKONNOSŤ THE IMPACT OF ENVIRONMENTAL PERFORMANCE OF ENTERPRISE TO ECONOMIC PERFORMANCE Róbert Fejko Katedra environmentálneho manažmentu Fakulta
More informationDETERMINANTY VÝ VOJA PRIDANEJ HODNOTY DETERMINATS OF THE ADDED VALUE DEVELOPMENT
DETERMINANTY VÝ VOJA PRIDANEJ HODNOTY DETERMINATS OF THE ADDED VALUE DEVELOPMENT GURČ ÍK Ľubomír, (SR) ABSTRACT Value added is one of the most important quantitative indicators. The achieved profitability
More informationAgrárny sektor Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie 1
Ekonomický časopis, 57, 2009, č. 9, s. 903 917 903 Agrárny sektor Slovenskej republiky po vstupe do Európskej únie 1 Miroslav GRZNÁR Ľuboslav SZABO Nadežda JANKELOVÁ* 1 The Agrarian Sector of the Slovak
More informationDatabázové systémy. SQL Window functions
Databázové systémy SQL Window functions Scores Tabuľka s bodmi pre jednotlivých študentov id, name, score Chceme ku každému doplniť rozdiel voči priemeru 2 Demo data SELECT * FROM scores ORDER BY score
More informationObsah. SOA REST REST princípy REST výhody prest. Otázky
REST Peter Rybár Obsah SOA REST REST princípy REST výhody prest Otázky SOA implementácie WEB (1990) CORBA (1991) XML-RPC (1998) WS-* (1998) SOAP RPC/literal SOAP Document/literal (2001) REST (2000) SOA
More informationGovernment Cloud. Stratégia využitia Cloud Computing-u vo Verejnej správe SR. Peter Kišša
Government Cloud Stratégia využitia Cloud Computing-u vo Verejnej správe SR Peter Kišša Prečo? Aug, 2011 - Amazon launches US government cloud designed to meet the regulatory requirements of U.S. government
More informationPorovnanie vybraných indikátorov podnikateľského prostredia v rámci krajín V4 so zameraním na trh práce, vzdelávanie a inovácie 1
Porovnanie vybraných indikátorov podnikateľského prostredia v rámci krajín V4 so zameraním na trh práce, vzdelávanie a inovácie 1 Andrea Vargová 2 Daniel Krajčík 3 Selected Business Environment Indicators
More informationANALÝZA AGRÁRNEHO SEKTORA SLOVENSKEJ EKONOMIKY ANALYSIS OF THE AGRARIAN SECTOR OF THE SLOVAK ECONOMY
ANALÝZA AGRÁRNEHO SEKTORA SLOVENSKEJ EKONOMIKY ANALYSIS OF THE AGRARIAN SECTOR OF THE SLOVAK ECONOMY Zuzana Závarská ABSTRACT The agrarian sector has undergone the plentitude of significant changes in
More informationFinančné pozície podnikov v agrárnom sektore po vstupe do EÚ #
Finančné pozície podnikov v agrárnom sektore po vstupe do EÚ # Miroslav Grznár * - Alžbeta Foltínová ** Úvod Finančný manažment je dôležitou súčasťou celkového, či celostného manažmentu podnikateľských
More informationReálna konvergencia SR v období krízy v porovnaní s vybranými krajinami
ročník, /1 15B I 15 1 5-5 Reálna konvergencia v období krízy v porovnaní s vybranými krajinami VÝVOJ EKONOMIKY POČAS KRÍZY Ekonomická kríza sa na Slovensku naplno prejavila v roku 9. Jej prvé následky
More informationAplikačný dizajn manuál
Aplikačný dizajn manuál Úvod Aplikačný dizajn manuál je súbor pravidiel vizuálnej komunikácie. Dodržiavaním jednotných štandardov, aplikácií loga, písma a farieb pri prezentácii sa vytvára jednotný dizajn,
More informationViera Kubičková a kolektív. Dynamické podniky služieb gazely
Viera Kubičková a kolektív Dynamické podniky služieb gazely Dynamické podniky služieb gazely Vedecká monografia je výstupom projektu VEGA 1/0205/14 Perspektíva existencie dynamických podnikov služieb
More informationManažment v teórii a praxi 1-2/2007
MODERNÉ TRENDY V ENVIRONMENTÁLNOM MANAŽMENTE Katarína TEPLICKÁ ABSTRAKT Hlavným cieľom tohto príspevku je popísať význam environmentálnych nástrojov, ich ekonomický a ekologický prínos pre firmu a spoločnosť.
More informationAUTOMOTIVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE
AUTOMOTIVE V SLOVENSKEJ REPUBLIKE KAROLÍNA ČERVENÁ Právnická fakulta, Univerzita P. J. Šafárika v Košiciach, Slovenská republika Abstract in original language Cieľom príspevku je analýza podmienok podnikania
More informationEKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2007 JÁN HARGAŠ
EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA DIPLOMOVÁ PRÁCA 2007 JÁN HARGAŠ EKONOMICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE OBCHODNÁ FAKULTA Katedra medzinárodného obchodu Podporné programy a konkurencieschopnosť
More informationVedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Ing. Ivana Gecíková. Autoreferát dizertačnej práce
Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ing. Ivana Gecíková Autoreferát dizertačnej práce VPLYV POĽNOHOSPODÁRSTVA NA SOCIO-EKONOMICKÝ ROZVOJ VIDIECKYCH
More informationMožnosti zvyšovania efektívnosti podnikateľského subjektu Diplomová práca
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Možnosti zvyšovania efektívnosti podnikateľského
More informationSLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA DIPLOMOVÁ PRÁCA Nitra 2008 Martin Kalaba SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing.
More informationDatabázy (1) Prednáška 11. Alexander Šimko
Databázy (1) Prednáška 11 Alexander Šimko simko@fmph.uniba.sk Contents I Aktualizovanie štruktúry databázy Section 1 Aktualizovanie štruktúry databázy Aktualizácia štruktúry databázy Štruktúra databázy
More informationSpájanie tabuliek. Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c)
Spájanie tabuliek Jaroslav Porubän, Miroslav Biňas, Milan Nosáľ (c) 2011-2016 Úvod pri normalizácii rozdeľujeme databázu na viacero tabuliek prepojených cudzími kľúčmi SQL umožňuje tabuľky opäť spojiť
More informationHospodársky vývoj Slovenska v roku 2016 a výhľad do roku 2018
EKONOMICKÝ ÚSTAV SLOVENSKEJ AKADÉMIE VIED Hospodársky vývoj Slovenska v roku 2016 a výhľad do roku 2018 Karol Morvay a kolektív Bratislava 2017 Autorský kolektív: Ing. Karol Frank, PhD. (7. a 8. kapitola)
More informationNehnuteľnosti a Bývanie ISSN X
Nadežda Fuksová 1 Nehnuteľnosti a Bývanie ISSN 1336-944X PRACOVNÁ MOTIVÁCIA Z POHĽADU MIKROPODNIKOV, MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV (MSP) WORK MOTIVATION IN VIEW OF MICRO, SMALL AND MEDIUM-SIZED ENTERPRISES
More informationPROPERTY AND CAPITAL OF COMPANIES IN AGRICULTURAL PRODUCTION MAJETOK A KAPITÁL PODNIKOV POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY
NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS VIII PROPERTY AND CAPITAL OF COMPANIES IN AGRICULTURAL PRODUCTION MAJETOK A KAPITÁL PODNIKOV POĽNOHOSPODÁRSKEJ VÝROBY Alexandra FERENCZI VAŇOVÁ Katedra informačných systémov,
More informationRýchlosť Mbit/s (download/upload) 15 Mbit / 1 Mbit. 50 Mbit / 8 Mbit. 80 Mbit / 10 Mbit. 10 Mbit / 1 Mbit. 12 Mbit / 2 Mbit.
Fiber 5 Mbit ** 5 Mbit / Mbit 5,90 Fiber 50 Mbit * 50 Mbit / 8 Mbit 9,90 Fiber 80 Mbit * 80 Mbit / Mbit 5,90 Mini Mbit* Mbit / Mbit 9,90 Klasik 2 Mbit* 2 Mbit / 2 Mbit Standard 8 Mbit* 8 Mbit / 3Mbit Expert
More informationAnalýza tvorby novovytvorenej hodnoty v podnikoch slovenskej ekonomiky
Analýza tvorby novovytvorenej hodnoty v podnikoch slovenskej ekonomiky Jana ŠNIRCOVÁ Úvod Základom úspešnej ekonomiky krajiny je úspešnosť a výkonnosť jej základných článkov podnikov. Finančná analýza
More informationPODPORA SLOVENSKÝCH INOVATÍVNYCH PODNIKOV
PODPORA SLOVENSKÝCH INOVATÍVNYCH PODNIKOV Ing. Gabriel Kádár Ing. Marek Vida Ing. Jaroslava Kádárová, PhD. Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Katedra manažmentu a ekonomiky Němcovej 32,
More informationRegistrácia účtu Hik-Connect
Registrácia účtu Hik-Connect Tento návod popisuje postup registrácie účtu služby Hik-Connect prostredníctvom mobilnej aplikácie a webového rozhrania na stránke www.hik-connect.comg contents in this document
More informationVplyv globalizácie na malé a stredné podniky
Ekonomický časopis, 56, 2008, č. 6, s. 607 621 607 Vplyv globalizácie na malé a stredné podniky Ľubica LESÁKOVÁ* Influence of Globalisation on Small and Medium Enterprises Abstract Small and medium enterprises
More informationCOMPARISON OF V4 COUNTRIES ACCORDING TO SELECTED INNOVATION INDICES/ POROVNANIE KRAJÍN V4 PODĽA VYBRANÝCH INOVAČNÝCH INDEXOV
COMPARISON OF V4 COUNTRIES ACCORDING TO SELECTED INNOVATION INDICES/ POROVNANIE KRAJÍN V4 PODĽA VYBRANÝCH INOVAČNÝCH INDEXOV Martina LUČKANIČOVÁ, Zuzana MALIKOVÁ Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická
More informationOZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 29. 11. 2017 COM(2017) 713 final OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Budúcnosť potravinárstva a poľnohospodárstva
More informationTHE SHARE OF SERVICES OF GROSS DOMESTIC PRODUCT AND TOTAL EMPLOYMENT
Abstract THE SHARE OF SERVICES OF GROSS DOMESTIC PRODUCT AND TOTAL EMPLOYMENT MARTIN KIABA Ing. Martin Kiaba, Ekonomická fakulta UMB v Banskej Bystrici, 048/446 2177, martin.kiaba@umb.sk This article deals
More informationRiešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov
Riešenia a technológie pre jednotnú správu používateľov Radovan Semančík Agenda Úvod: Identity Crisis Technológie správy používateľov Postup nasadenia Záver Súčasný stav IT Security Nekonzistentné bezpečnostné
More informationVÝSKUM VPLYVU FAKTOROV DETERMINUJÚCICH FINANČNÚ ŠTRUKTÚRU SLOVENSKÝCH MSP
VÝSKUM VPLYVU FAKTOROV DETERMINUJÚCICH FINANČNÚ ŠTRUKTÚRU SLOVENSKÝCH MSP Lenka Kalusová, Elena Kubričanová ÚVOD Podnikanie v segmente malých a stredných podnikov (ďalej už len MSP) má svoje špecifiká.
More informationVPLYV FINANČNEJ KRÍZY NA INOVÁCIE FINANCIAL CRISISS AND INNOVATION
VPLYV FINANČNEJ KRÍZY NA INOVÁCIE FINANCIAL CRISISS AND INNOVATION Prof. Ing. Milan Kováč, DrSc. Ing. Ľubica Kováčová SjF TU v Košiciach Ústav technológií a manažmentu Masiarská, 04000 Košice milan.kovac@tuke.sk
More informationSLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV A ICH VPLYV NA SEKTOR POĽNOHOSPODÁRSTVA
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŢMENTU 1130085 TRH VÝROBNÝCH FAKTOROV A ICH VPLYV NA SEKTOR POĽNOHOSPODÁRSTVA 2011 Marek Grecula SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA
More informationAnycast. Ľubor Jurena CEO Michal Kolárik System Administrator
Anycast Ľubor Jurena CEO jurena@skhosting.eu Michal Kolárik System Administrator kolarik@skhosting.eu O nás Registrátor Webhosting Serverové riešenia Správa infraštruktúry Všetko sa dá :-) Index Čo je
More informationPOĽNOHOSPODÁRSTVO SLOVENSKA V ROKOCH A JEHO REGIONÁLNE DIFERENCIÁCIE
POĽNOHOSPODÁRSTVO SLOVENSKA V ROKOCH 2002 2014 A JEHO REGIONÁLNE DIFERENCIÁCIE Jana Némethová, Alena Dubcová, Hilda Kramáreková* * Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre, Fakulta prírodných vied, Katedra
More informationOperačný program Kvalita životného prostredia
Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky Operačný program Kvalita životného prostredia na obdobie 2014-2020 Verzia 0.3 20. 12. 2013 Obsah 1. Stratégia operačného programu... 4 1.1 Stratégia
More informationMEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE
MEDZINÁRODNÝ VEDECKÝ ČASOPIS MLADÁ VEDA / YOUNG SCIENCE Jún 2013 (číslo 1) Ročník prvý ISSN 1339-3189 Kontakt: info@mladaveda.sk, tel.: +421 908 546 716, www.mladaveda.sk Fotografia na obálke: Paríž 2012.
More informationSLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE. Profesijná štruktúra zamestnancov v obchodných spoločnostiach
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing. Mikuláš Látečka, PhD. FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU Dekan: Dr. h. c. prof. Ing. Peter Bielik, PhD. Profesijná štruktúra zamestnancov v
More informationSpráva o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2016
Správa o stave malého a stredného podnikania v Slovenskej republike v roku 2016 Bratislava, október 2017 Obsah Zoznam tabuliek... 4 Zoznam grafov... 6 Zoznam skratiek... 7 1 Úvod... 10 2 Manažérske zhrnutie...
More informationANALÝZA K ZVYŠOVANIU KONKURENCIE SCHOPNOSTI STROJÁRSTVA
ANALÝZA K ZVYŠOVANIU KONKURENCIE SCHOPNOSTI STROJÁRSTVA Úvod prof. Ing. Milan Kováč, DrSc. Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Inovačné centrum automobilovej výroby Masiarská 04000 Košice
More information2.2 Použitý materiál, výber výskumnej vzorky a metódy práce
2.2 Použitý materiál, výber výskumnej vzorky a metódy práce Za účelom naplnenia hlavného cieľa vedeckej práce bolo nevyhnutné zhromaždiť čo najviac relevantných informácií a poznatkov týkajúcich sa témy
More informationSÚČASNÉ POSTAVENIE EKONOMIKY EURÓPSKEJ ÚNIE VO VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOCH
SÚČASNÉ POSTAVENIE EKONOMIKY EURÓPSKEJ ÚNIE VO VYBRANÝCH UKAZOVATEĽOCH Jana Krátka a Andrea Čambalíková b a Fakulta medzinárodných vzťahov, Ekonomická univerzita v Bratislave, Dolnozemská cesta 1/b, 85
More informationTestovanie bieleho šumu
Beáta Stehlíková FMFI UK Bratislava Opakovanie z prednášky Vygenerujeme dáta Vygenerujeme dáta: N
More informationSystém monitorovania a hodnotenia operačného programu Výskum a inovácie
MINISTERSTVO ŠKOLSTVA, VEDY, VÝSKUMU A ŠPORTU SLOVENSKEJ REPUBLIKY MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Systém monitorovania a hodnotenia operačného programu Výskum a inovácie Programové obdobie
More informationÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX Bratislava
ÚRAD VEREJNÉHO ZDRAVOTNÍCTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Trnavská cesta 52 P.O.BOX 45 826 45 Bratislava TASR, SITA Vaša značka/zo dňa Naša značka Vybavuje Bratislava -/- OHVBPKV/5249-6/19287/2018/Ki Ing. Kišacová,
More informationVybrané aspekty manažmentu rozvoja kvality v súbore agropotravinárskych subjektov na Slovensku
Vedecká rada Fakulty ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ing. Radovan Savov Autoreferát dizertačnej práce Vybrané aspekty manažmentu rozvoja kvality v súbore agropotravinárskych
More informationInformačný portál Národnej rady Slovenskej republiky
Informačný portál Národnej rady Slovenskej republiky Realizačný koncept, softvérová platforma, množina dostupných údajov, možnosti komunikácie s verejnosťou RNDr. Stanislav Dzurjanin, exe IT, spol. s r.
More informationVYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ
VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA PODNIKATELSKÁ FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT ÚSTAV MANAGEMENTU INSTITUTE OF MANAGEMENT NÁVRH PROJEKTU DALŠÍHO ROZVOJE SPOLEČNOSTI
More informationDelegáciám v prílohe zasielame dokument Komisie COM(2012) 341 final.
RADA EURÓPSKEJ ÚNIE V Bruseli 2. júla 2012 (02.07) (OR. en) 12093/12 COMPET 480 RECH 310 IND 121 MI 465 FC 34 RC 17 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Jordi AYET PUIGARNAU, riaditeľ, v zastúpení generálneho tajomníka
More informationHODNOTENIE FAKTOROV KONKURENCIESCHOPNOSTI PODNIKOV EVALUATION OF COMPANIES COMPETITIVENESS FACTORS
The13 th International Scientific Conference HODNOTENIE FAKTOROV KONKURENCIESCHOPNOSTI PODNIKOV EVALUATION OF COMPANIES COMPETITIVENESS FACTORS Gabriel KÁDÁR Jaroslava KÁDÁROVÁ Abstract The key factors
More informationArtan Qineti. International Economics: Theory and Policy, Sixth Edition by Paul R. Krugman and Maurice Obstfeld
Kapitola 4 Zdroje a obchod: Heckscher-Ohlinov model Artan Qineti International Economics: Theory and Policy, Sixth Edition by Paul R. Krugman and Maurice Obstfeld Obsah Úvod Model ekonomiky s dvoma faktormi
More informationINVESTIČNÉ A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY AKO FAKTORY KONKURENCIESCHOPNOSTI EKONOMIKY
INVESTIČNÉ A PODNIKATEĽSKÉ AKTIVITY AKO FAKTORY KONKURENCIESCHOPNOSTI EKONOMIKY Doc. Ing. Peter KUZMIŠIN, DrSc. Technická univerzita Košice, Ekonomická fakulta, Katedra ekonomických teórií Peter.Kuzmisin@tuke.sk
More informationPRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli XXX SWD(2014) XXX PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci SK SK PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Spoločná metodika hodnotenia štátnej pomoci
More informationSLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA PRODUKTIVITY PRÁCE VO VYBRANOM PRIEMYSELNOM PODNIKU
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU 2121118 MOŽNOSTI ZVYŠOVANIA PRODUKTIVITY PRÁCE VO VYBRANOM PRIEMYSELNOM PODNIKU 2010 Tomáš Brada, Bc. SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA
More informationInštitút pre výskum práce a rodiny, Župné námestie 5-6, Bratislava
Inštitút pre výskum práce a rodiny, Župné námestie 5-6, 812 41 Bratislava ŠTÚDIA O OPATRENIACH A MECHANIZMOCH NA PODPORU ZAMESTNANOSTI VO VYBRANÝCH KRAJINÁCH EÚ A OECD I. etapa Štúdia v rámci ITMS č. 27110130034
More informationAKCEPTÁCIA WEBOVÝCH FINANČNÝCH SLUŽIEB V SEKTORE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV
NATIONAL AND REGIONAL ECONOMICS IX. AKCEPTÁCIA WEBOVÝCH FINANČNÝCH SLUŽIEB V SEKTORE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKOV Martin VEJAČKA Technická univerzita v Košiciach, Ekonomická fakulta, Katedra aplikovanej
More informationTechnická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Ústav špeciálnych inžinierskych procesológií Katedra bezpečnosti a kvality produkcie
Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Ústav špeciálnych inžinierskych procesológií Katedra bezpečnosti a kvality produkcie Katedra bezpečnosti a kvality produkcie KBaKP Kvalita Bezpečnosť
More informationTRH PRÁCE NA SLOVENSKU: ANALÝZY A PROGNÓZY. Menbere WORKIE TIRUNEH Miroslav ŠTEFÁNIK a kolektív
TRH PRÁCE NA SLOVENSKU: ANALÝZY A PROGNÓZY Menbere WORKIE TIRUNEH Miroslav ŠTEFÁNIK a kolektív Bratislava 2014 VEDÚCI AUTORSKÉHO KOLEKTÍVU: prof. Dr. Ing. Menbere Workie Tiruneh, PhD. Mgr. Miroslav Štefánik,
More informationIII. Fórum vinárov a vinohradníkov, Trenčianske Teplice 2010
III. Fórum vinárov a vinohradníkov, Trenčianske Teplice 2010 DOPAD SPOLOČNEJ POĽNOHOSPODÁRSKEJ REFORMY EÚ VO VINÁRSKOM SEKTORE NA PESTOVATEĽOV VINIČA V SR IMPACT OF COMMON AGRICULTURAL REFORM OF THE EU
More informationMesačná kontrolná správa
Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia dec.16 nov.16 okt.16 sep.16 aug.16 júl.16 jún.16 máj.16 apr.16 mar.16 feb.16 jan.16 Internetová populácia SR 12+ 3 728 988 3 718 495 3 718 802 3 711 581 3 700
More informationEconomic Analysis & Policy Group. Analýza zdrojov rastu a úrovne TFP v krajinách V4 a vo Fínsku
Economic Analysis & Policy Group Working Paper Series WP No. 4 Analýza zdrojov rastu a úrovne TFP v krajinách V4 a vo Fínsku Analysis of the sources of economic growth and TFP level in V4 countries and
More informationSLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA BAKALÁRSKA PRÁCA Nitra 2008 Renáta Drgová SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE Rektor: prof. Ing.
More informationFINANČNÁ ANALÝZA NÁSTROJ NA MERANIE VÝKONNOSTI PODNIKU FINANCIAL ANALYSIS AN INSTRUMENT FOR MEASURING OF COMPANY PERFORMANCE.
FINANČNÁ ANALÝZA NÁSTROJ NA MERANIE VÝKONNOSTI PODNIKU FINANCIAL ANALYSIS AN INSTRUMENT FOR MEASURING OF COMPANY PERFORMANCE Jaroslav Gonos ABSTRACT The paper presents the topic of financial analysis,
More informationMesačná kontrolná správa
Mesačná kontrolná správa Štrukturálna štúdia mar.18 feb.18 jan.18 dec.17 nov.17 okt.17 sep.17 aug.17 júl.17 jún.17 máj.17 apr.17 mar.17 Internetová populácia SR 12+ 3 904 509 3 802 048 3 870 654 3 830
More informationNávrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 1. 6. 2018 COM(2018) 392 final 2018/0216 (COD) Návrh NARIADENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY ktorým sa stanovujú pravidlá týkajúce sa strategických plánov, ktoré majú zostaviť
More informationOperačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR)
MINISTERSTVO HOSPODÁRSTVA SLOVENSKEJ REPUBLIKY Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast (OP KaHR) Bratislava, máj 2009 1 OBSAH 1 ÚVOD...6 2 PRÍPRAVA OP KONKURENCIESCHOPNOSŤ A HOSPODÁRSKY
More informationEKOLOGICKÉ INOVÁCIE: TEORETICKÉ A HOSPODÁRSKO- POLITICKÉ SÚVISLOSTI
WORKING PAPERS 42 Tomáš Jeck EKOLOGICKÉ INOVÁCIE: TEORETICKÉ A HOSPODÁRSKO- POLITICKÉ SÚVISLOSTI ISSN 1337-5598 (elektronická verzia) Edícia WORKING PAPERS prináša priebežné, čiastkové výsledky výskumných
More informationMonitor. Hospodárskej politiky. Téma čísla: Spracovateľský. priemysel. vo v 4
Monitor roč. 1, č.1 / september 2016 Khp, NHF, EUBA Hospodárskej politiky : Spracovateľský priemysel vo v 4 Ako ovplyvnili eurofondy investície v SR v roku 2015 Prečo je spracovateľský priemysel dôležitý?
More informationFINANCOVÁNÍ PROJEKTŮ ZE ZDROJŮ EU PROJECT FINANCING BY EU FONDS
VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV FINANCÍ FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT INSTITUTE OF FINANCES FINANCOVÁNÍ PROJEKTŮ ZE ZDROJŮ EU PROJECT FINANCING
More informationKOMPARATÍVNA ANALÝZA CITLIVOSTI ZMIEN ZAMESTNANOSTI NA DYNAMIKU PRODUKCIE
Karol Morvay KOMPARATÍVNA ANALÝZA CITLIVOSTI ZMIEN ZAMESTNANOSTI NA DYNAMIKU PRODUKCIE Abstract: The relationship between GDP growth and employment growth was weak in the Slovak economy during the period
More informationFAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU KOMPARÁCIA MANAŽMENTU ODVETVÍ RASTLINNEJ VÝROBY V PODNIKOCH POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRVOVÝROBY NA SLOVENSKU
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE 2117828 FAKULTA EKONOMIKY A MANAŽMENTU KOMPARÁCIA MANAŽMENTU ODVETVÍ RASTLINNEJ VÝROBY V PODNIKOCH POĽNOHOSPODÁRSKEJ PRVOVÝROBY NA SLOVENSKU 2010 Diana Sládečková,
More informationAUTOREFERÁT DIZERTAČNEJ PRÁCE
Fakulta ekonomiky a manažmentu Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre Ing. Tomáš RÁBEK AUTOREFERÁT DIZERTAČNEJ PRÁCE Cudzie zdroje financovania poľnohospodárstva SR na získanie vedecko-akademickej
More informationSLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA
SLOVENSKÁ POĽNOHOSPODÁRSKA UNIVERZITA V NITRE FAKULTA EURÓPSKYCH ŠTÚDIÍ A REGIONÁLNEHO ROZVOJA VYUŽÍVANIE FINANČNÝCH PROSTRIEDKOV EÚ PRE VZDELÁVANIE ZAMESTNANCOV V PODNIKATEĽSKÝCH SUBJEKTOCH A ICH VPLYV
More informationDOPYT NA TRHU VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU VÝVOJOVÉ TRENDY
DOPYT NA TRHU VYSOKOŠKOLSKÉHO VZDELÁVANIA NA SLOVENSKU VÝVOJOVÉ TRENDY Jana Jurková ÚVOD Trh vysokoškolského vzdelávania je miesto, kde sa stretáva ponuka a dopyt po vzdelávaní. Zároveň predstavuje aj
More informationKVANTITATÍVNE KRITÉRIÁ HODNOTENIA ÚTVARU ĽUDSKÝCH ZDROJOV
KVANTITATÍVNE KRITÉRIÁ HODNOTENIA ÚTVARU ĽUDSKÝCH ZDROJOV Branislav LAJOŠ, Cecília OLEXOVÁ Ekonomická univerzita Bratislava, Podnikovohospodárska fakulta so sídlom v Košiciach branislav.lajos@euke.sk,
More informationVÝKONOVÉ ODMEŇOVANIE V KONTEXTE RIADENIA VÝKONU PRACOVNÍKOV. 2. Výkonové odmeňovanie a hodnotenie výkonu pracovníkov
VÝKONOVÉ ODMEŇOVANIE V KONTEXTE RIADENIA VÝKONU PRACOVNÍKOV ANNA KACHAŇÁKOVÁ ZUZANA JONIAKOVÁ Abstract The paper presents a new perspective of the employee appraisal which can be considered nowadays as
More informationOPERAČNÉ PROGRAMY PRE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKATEĽOV KOMUNITÁRNE PROGRAMY PRE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKATEĽOV
Obsah OPERAČNÉ PROGRAMY PRE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKATEĽOV 2014 2020... 2 KOMUNITÁRNE PROGRAMY PRE MALÝCH A STREDNÝCH PODNIKATEĽOV 2014 2020... 3 HORIZON 2020... 4 HORIZON 2020 PRE MSP... 6 AKCIE MARIE
More informationMicrosoft Azure platforma pre Cloud Computing. Juraj Šitina, Microsoft Slovakia
Microsoft Azure platforma pre Cloud Computing Juraj Šitina, Microsoft Slovakia m Agenda Cloud Computing Pohľad Microsoftu Predstavujeme platformu Microsoft Azure Benefity Cloud Computingu Microsoft je
More informationINFORMAČNÁ SPOLOČNOSŤ A SR INFORMATION SOCIETY AND SLOVAK REPUBLIC Korcová, Z., KI FEM SPU Nitra
INFORMAČNÁ SPOLOČNOSŤ A SR INFORMATION SOCIETY AND SLOVAK REPUBLIC Korcová, Z., KI FEM SPU Nitra Information society is objective reality today. Common denominator of all definitions is emphasis on meaning
More informationRecipient Configuration. Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP
Recipient Configuration Štefan Pataky MCP, MCTS, MCITP Agenda Mailbox Mail Contact Distribution Groups Disconnected Mailbox Mailbox (vytvorenie nového účtu) Exchange Management Console New User Exchange
More informationVplyv silného rastu na zmeny štruktúry a trh práce v slovenskej ekonomike
554 Ekonomický časopis, 55, 2007, č. 6, s. 554 569 Vplyv silného rastu na zmeny štruktúry a trh práce v slovenskej ekonomike Herta GABRIELOVÁ Daniela RUMPELOVÁ* The Impact of High Growth on Structural
More informationFormy finančnej podpory v oblasti obnoviteľných zdrojov energií na Slovensku
Acta Montanistica Slovaca Ročník 12 (2007), mimoriadne číslo 2, 245-250 Formy finančnej podpory v oblasti obnoviteľných zdrojov energií na Slovensku Andrea Seňová 1 The forms of grant support in the field
More informationOffshoring a tvorba pracovných miest v sektore služieb
Offshoring a tvorba pracovných miest v sektore služieb Valéria Michalová 1 Dominika Macková 2 Offshoring and the Working Place Creation in the Services Sector Abstract The offshoring development as one
More informationPRÍRUČKA PRAVIDIEL SPOLOČENSTVA PRE ŠTÁTNU POMOC PRE MSP
25.2.2009 PRÍRUČKA PRAVIDIEL SPOLOČENSTVA PRE ŠTÁTNU POMOC PRE MSP OBSAHUJÚCA DOČASNÉ OPATRENIA TÝKAJÚCE SA ŠTÁTNEJ POMOCI NA PODPORU PRÍSTUPU K FINANCOVANIU V OBDOBÍ SÚČASNEJ FINANČNEJ A HOSPODÁRSKEJ
More informationMultifunkčné postavenie a trvalo udržateľný rast poľnohospodárstva a lesníctva
SLOVENSKÁ AKADÉMIA PÔDOHOSPODÁRSKYCH VIED Multifunkčné postavenie a trvalo udržateľný rast poľnohospodárstva a lesníctva Zborník referátov a diskusných príspevkov z vedeckej rozpravy XXIX. valného zhromaždenia
More informationNové komunikačné trendy v dátových centrách
Nové komunikačné trendy v dátových centrách Martin Vozár Roman Benko 25. november 2009 Cisco Expo, Bratislava Agenda 1. Konvergovaná architektúra 2. Komponenty architektúry 3. AVNET demo LAB 2 / 17 Konvergovaná
More informationTézy na prijímacie skúšky v študijnom odbore ekonomika a manažment podniku
Tézy na prijímacie skúšky v študijnom odbore ekonomika a manažment podniku 1. Význam, úlohy a postavenie MSP v trhovej ekonomike Charakteristika podnikateľských subjektov. Charakteristika MSP, kritériá
More informationNÁKLADY ŽIVOTNÉHO CYKLU LIFE CYCLE COSTS
NÁKLADY ŽIVOTNÉHO CYKLU LIFE CYCLE COSTS Jaroslav Lexa Apuen SK Kritériá ekonomicky najvýhodnejšej ponuky Most economically advantageous tender criteria Najlepší pomer ceny a kvality Best price-quality
More informationREGULÁCIA REŠTRUKTURALIZÁCIE Z MAKROEKONOMICKEJ ÚROVNE
REGULÁCIA REŠTRUKTURALIZÁCIE Z MAKROEKONOMICKEJ ÚROVNE Ing. Jaroslava Kádárová, PhD. Ing. Marek Vida Ing. Gabriel Kádár Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Katedra manažmentu a ekonomiky
More informationVYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY INFORMAČNÍ STRATEGIE PODNIKU FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV INFORMATIKY
VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V BRNĚ BRNO UNIVERSITY OF TECHNOLOGY FAKULTA PODNIKATELSKÁ ÚSTAV INFORMATIKY FACULTY OF BUSINESS AND MANAGEMENT INSTITUTE OF INFORMATICS INFORMAČNÍ STRATEGIE PODNIKU CORPORATE INFORMATION
More informationPRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE. Správa o krajine Slovensko Sprievodný dokument
EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 7. 3. 2018 SWD(2018) 223 final PRACOVNÝ DOKUMENT ÚTVAROV KOMISIE Správa o krajine Slovensko 2018 Sprievodný dokument OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEJ
More informationSÚHRNNÁ SPRÁVA O AKTIVITÁCH HODNOTENIA A VÝSLEDKOCH HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE ZA ROK 2016
SÚHRNNÁ SPRÁVA O AKTIVITÁCH HODNOTENIA A VÝSLEDKOCH HODNOTENÍ OPERAČNÉHO PROGRAMU VÝSKUM A INOVÁCIE ZA ROK 2016 Názov operačného programu: Názov fondu: Zodpovedný RO: Výskum a inovácie Európsky fond regionálneho
More informationTrendy a inovatívne prístupy v podnikových procesoch 2016, roč. 19 Trends and Innovative Approaches in Business Processes 2016, Vol.
MANAŽMENT INOVÁCIÍ AKO SÚČASŤ KOMPLEXNEJ STRATÉGIE FIRMY PRI AKTÍVNOM IMPLEMENTOVANÍ MANAŽMENTU ZNALOSTÍ MANAGEMENT INNOVATION AS PART OF A COMPLEX STRATEGY OF THE COMPANY WITH ACTIVE IMPLEMENTED KNOWLEDGE
More informationManažment ľudských zdrojov a organizačný rozvoj ako východisko znalostného manažmentu
Manažment ľudských zdrojov a organizačný rozvoj ako východisko znalostného manažmentu Mária Antošová 1 Human resources management and organizational development as a basis for the knowledge management
More information