ZBER, SPRACOVANIE EXPERIMENTÁLNYCH DÁT A TVORBA DATABÁZY PRI VÝVOJI MIKROSENZOROV PLYNU V PROSTREDÍ MICROSOFT ACCESS.

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA ELEKTROTECHNIKY A INFORMATIKY FEI ZBER, SPRACOVANIE EXPERIMENTÁLNYCH DÁT A TVORBA DATABÁZY PRI VÝVOJI MIKROSENZOROV PLYNU V PROSTREDÍ MICROSOFT ACCESS. Máj 2010 Pavol Jendraššák

2 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE FAKULTA ELEKTRONIKY A INFORMATIKY ZBER, SPRACOVANIE EXPERIMENTÁLNYCH DÁT A TVORBA DATABÁZY PRI VÝVOJI MIKROSENZOROV PLYNU V PROSTREDÍ MICROSOFT ACCESS Bakalárska práca Študijný program: Študijný odbor: Školiace pracovisko: Školiteľ: Konzultant: aplikovaná informatika aplikovaná informatika Katedra mikroelektroniky (FEI STU) doc. Ing. Ivan Hotový, CSc. Ing. Ivan Košč Bratislava 2010 Pavol Jendraššák 2

3 Čestne prehlasujem, že som bakalársku prácu vypracoval samostatne na základe teoretických poznatkov a konzultácií s použitím uvedenej literatúry a informačných zdrojov uvedených na poslednej strane. V Bratislave dňa Pavol Jendraššák 3

4 Zadanie projektu: Zber, spracovanie experimentálnych dát a tvorba databázy pri vývoji mikrosenzorov plynu v prostredí Microsoft Access. Úlohy : Preštudujte dostupnú literatúru a oboznámte sa s výstupmi experimentálnymi dátami mikrosenzorov plynu. Navrhnite a vytvorte databázu experimentálnych dát v prostredí Microsoft Access Demonštrujte ukážku zberu, vkladania a grafického zobrazovania experimentálnych dát vo vytvorenej databázy. 4

5 ANOTÁCIA Slovenská technická univerzita v Bratislave Fakulta elektrotechniky a informatiky Študijný odbor: Aplikovaná informatika Autor: Pavol Jendraššák Bakalársky projekt: Zber, spracovanie experimentálnych dát a tvorba databázy pri vývoji mikrosenzorov plynu v prostredí Microsoft Access. Vedenie bakalárskeho projektu: doc. Ing. Ivan Hotový CSc. Dátum odovzdania: máj 2010 Práca sa zaoberá návrhom databázy, ktorá má za úlohu uľahčiť vyhľadávanie medzi jednotlivými meraniami rôznych vlastností plynov pri vývoji mikrosenzorov plynu. Pre potrebu ukladania a sprehľadnenia dát hromadiacich sa na výskumnom pracovisku, kde sa doposiaľ ukladali dáta iba na pevný disk bez použitia akejkoľvek aplikácie na sprehľadnenie zozbieraných materiálov. Na začiatku predstavuje niektoré vlastnosti, vďaka ktorými sa pokusy realizujú v špeciálnych podmienkach. Pre lepšie pochopenie problému slúži stručná história s priblížením fungovania Microsoft Access, dôvody prečo som si zvolil pravé tento program. Následne sa venuje návrhu a definícii vzťahov medzi jednotlivými tabuľkami. Na základe, ktorých som navrhol niekoľko poprepájaných systémov zlúčených do jedného projektu. Postup celej práce zahrnuje študovanie príslušnej literatúry a konzultáciami, taktiež oboznámenie sa s experimentálnym prostredím. V závere ukazuje popis jednotlivých častí pre zjednodušenú ovládateľnosť užívateľom. Ide o užívateľský manuál, kde sú zahrnuté všetky pokyny pre správne fungovanie programu. 5

6 ANNOTATION Slovak University of Technology in Bratislava Faculty of Electrical Engineering and Information Technology Degree Course: Applied Informatics Author: Pavol Jendraššák Title of the bachelor thesis: Collection, processing of experimental data and creation of database database in development of gas microsensors in Microsoft Access environment Supervisor: doc. Ing. Ivan Hotový CSc. Date of submission: May 2010 This thesis deals with a proposal of a database, which is supposed to make easier the process of searching among particular measurements of different characteristics of gas during a development of gas micro-sensors. It addresses the need to store and manage data collected on the ground of research facility, where previously data was stored on hard drive without use of any application that would clarify the collected information. The first part of the thesis introduces specific characteristics that require the measurement takes place in special conditions. For better understanding of the problem area, a brief history and introduction to Microsoft access along with the reasons to choose this tool is presented. Further the thesis describes proposal and definitions of relationships among particular data tables. Those served as a base for implementation of several interconnected systems, integrated into one project. The process of elaboration of this thesis contains the research of publications, consultations and acquaintance with the research environment. Conclusion shows to the description of particular parts for simplification of controlling by the users. It is about a handbook for users, containing all the instructions for correct operation of the program 6

7 Obsah 1 Úvod Motivácia Prehľadný popis dokumentu Analýza projektu Hlavné elektrické parametre mikrosenzorov plynu Základná štruktúra vodivostných senzorov plynu Princíp detekcie plynu vrstvami oxidov kovov História MS Access Popis návrhového prostredia MS Access Prečo práve MS Access Použitie programovacieho jazyka SQL Riešenie vývoja databázy Tabuľky a relačné vzťahy Formuláre Možnosti budúceho rozvoja Demonštrácia zberu dát Zhodnotenie na záver Zoznam použitej literatúry: Zoznam príloh :

8 1 Úvod Neodmysliteľnou súčasťou vedecko-výskumnej činnosti človeka je hľadanie, zoraďovanie a triedenie hmotných tak ako aj nehmotných objektov, s ktorými sa bežne stretávame vo svojom živote. Táto analytická činnosť človeka sa vyznačuje určitými spoločnými črtami a vzájomnými vzťahmi. S niečím podobným sa stretávame aj v oblasti informačných technológií. Pre obrovský nárast nových dát a informácií túto činnosť nemohol človek vykonávať bez pomoci strojov. Preto vznikajú nové odvetvia ako efektívne a rýchlo spracovávať dáta do prehľadných a ľahko použiteľných aplikácii. V mojom prípade je to databáza na urýchlenie a sprehľadnenie nameraných experimentálnych výsledkov. Využíva kategorizáciu, ktorá hovorí o združovaní do menších skupín, v ktorých sú objekty v tabuľkách organizované s rovnakými alebo podobnými vlastnosťami. Pri tvorení sa však ukázalo, že mnohé merania nemožno zaradiť iba do jednej kategórie, pretože rôzne prostredia a úplne odlišné vzorky si vyžadovali individuálne riešenia. V ďalších kapitolách opíšem postup, akým som daný problém riešil, zhrniem poznatky o použitých technológiách, priblížim postupy meraní a získavanie dôležitých hodnôt ukladaných do súborov. 1.1 Motivácia Senzory plynov sú známe viac ako 50 rokov. Počas tohto obdobia nastal silný rozvoj vedy a techniky. Následná sofistifikácia technologicko-vývojových postupov dosiahnuť najefektívnejšie využívanie prírodných zdrojov. To malo za následok čoraz väčší záujem o chemické senzory. Napomáhajú nám zlepšiť a urýchliť celý proces výroby. Pre neustále vzrastajúce požiadavky na parametre senzorov, najmä čo sa týka ich presnosti, časovej stability parametrov a rýchlosti odozvy, v poslednej dobe aj možnosti ich integrácie do vyšších senzorických systémov nastal ich prudký rozvoj. Tieto skutočnosti sa uplatňujú tak ako v každej výrobnej oblasti aj pri zdokonaľovaní senzorov plynov. Neustále sa hľadajú nové riešenia zlepšovania ich parametrov. Oproti terajšej dobe bola v minulosti optimalizácia realizovaná najmä metódou pokus omyl. Moderná doba nám ponúka s pokročilými technológiami vyspelú techniku, umožňujúcu simulovať, analyzovať a vyhodnocovať rôzne vlastnosti navrhovaného systému skôr ako sa uvedie do výroby. Dôležitosť využívania 8

9 technologických postupov zohráva úlohu, ktorá ovplyvňuje cenu využívaných technologických postupov, materiálov a celkovú dostupnosť. Pre tento krok sa stretávame s čoraz vyspelejšími senzormi. Túto tému som si zvolil lebo som chcel rozšíriť svoj rozhľad v oblasti informačných technológií v niektorej z jej oblastí, o ktorej som sa doteraz ešte nevenoval. Po zvolení mojej práce a oboznámením sa s problémom som považoval za nutnosť vytvoriť databázu pre dostatočne neusporiadané dáta. Na katedre merania sa týmito meraniami a rôznymi pokusmi zaoberá určitá skupinka ľudí zložená s pedagógov a študentov, ktorá pracuje v špeciálnych laboratóriách. Pracovisko má svoje špecifické označenie. Špecializuje sa na presne stanovené vlastnosti. Tie im umožňujú realizovať vlastné prístroje, s ktorých získavajú údaje, či už ide o numerické alebo o grafické. Následne sú zapisované do dokumentov a ukladané do pamäťového modulu laboratória. Pri úvahách o prostredí, kde sa ma realizovať moja databáza, som chcel prostredie ľahko dostupné verejnosti, aby fungovalo na každom počítači kde sa bude používať. Dospel som týmto ku konečnému rozhodnutiu, väčšina ľudí pracujúca v tejto oblasti a používa Microsoft Windows. Pre tento operačný systém je vhodná voľba balíčka Microsoft Office, ktorý pozná asi každý. Obsahuje Microsoft Access. Zvolil som verziu MS Access je program umožňujúci vytvárať databázy a následne ukladať údaje. Podrobnejšie budem charakterizovať v ďalších častiach práce. Ďalším z dôvodov bola dostupnosť softvéru. Pre študentov a pedagógov je voľne dostupný. Pričom má oblasť databáz vytvárajúcich user Friendly prostredie a nutnosť sprehľadnenia všetkých nameraných hodnôt. 1.2 Prehľadný popis dokumentu Kapitola 1 : Stručný úvod, motivácia, kde je popísané o čom a na čo nám slúži môj projekt. Kapitola 2 : Cieľom tejto časti je uviesť zloženie mikroštruktúry plynového senzora, teoretické poznatky, v rámci ktorých je objasnený princíp detekcie plynov, história vzniku návrhového prostredia, spôsob jeho fungovania, použitie SQL a nakoniec prečo som si zvolil pravé Microsoft Access. 9

10 Kapitola 3 :tvorbe návrhu databázy experimentálnych dát pri vývoji mikrosenzorov plynu. Spôsob jej realizácie, popis jednotlivých zložiek ako sú tabuľky, relačné vzťahy a formuláre. Vysvetlím zber dát, ich nasledovné ukladanie a celkové spracovanie. V závere dokumentu si čitateľ môže nájsť prílohy, použitú literatúru a samozrejme stručný manuál ako pracovať s údajmi. 2 Analýza projektu 2.1 Hlavné elektrické parametre mikrosenzorov plynu Základné elektrické parametre mikrosenzora patria: - Odpor plynovo citlivej vrstvy R cit - Odpor vyhrievacieho elementu R vyhr - Odpor izolačnej vrstvy R izo Na meranie teplotných závislostí odporu citlivej vrstvy a vyhrievača používajú charakteristika vyhrievača: - Teplotná závislosť R vyhr - Teplotná závislosť príkonu mikrovyhrievača - Teplotná závislosť R cit - Termodynamická stabilita Neodmysliteľným procesom v mikrosenzoroch plynu - proces detekcie. Využívajú sa významné parametre senzora ako sú : - Citlivosť senzora - Presnosť - Selektivita - Časová stabilita 10

11 dynamické charakteristiky : - Doba odozvy - Doba zotavenia - Odozva na zvýšenie teploty - Merací rozsah - Odolnosť [1] 2.2 Základná štruktúra vodivostných senzorov plynu Štruktúru vodivostných senzorov plynov, na báze tenkých polovodivých oxidov kovov, môžeme definovať rôznymi spôsobmi. Z hľadiska minimalizácie tepelných strát a zlepšovaní dynamických vlastností senzora (rýchlosť odozvy, zotavenia) tu existuje množstvo mikromechanických štruktúr, z ktorých najznámejšie sú štruktúra na uzavretej a zavesenej membráne [2]. 4 detail z aktívnej oblasti senzora Obr. 1: Zobrazenie mikromechanickej štruktúry senzora (technológia zavesenej membrány) s vertikálnym usporiadaním vyhrievača a citlivej vrstvy. (1) substrát, (2) materiál membrány, (3) izolačná vrstva, (4) kontakty snímacích elektród a vyhrievača, (5) vyhrievací meander, (6) snímacie elektródy, (7) plynovo-citlivá vrstva. Základná koncepcia senzora, s mikromechanickou membránovou štruktúrou, je zobrazená na obr. 1 a pozostáva z nasledovných častí: 11

12 Plynovo-citlivá vrstva Vrstva oxidu kovu, ktorá na základe oxidačno-redukčných reakcií prebiehajúcich na jej povrchu a v jej vnútri (na hraniciach zŕn) mení svoju vodivosť. Na základe merania zmeny jej vodivosti sme schopný odhaliť prítomnosť plynu, resp. zmesi plynov, prípadne stanoviť aj ich koncentráciu. Vyhrievač Najčastejšie tenká vrstva v tvare meandra z materiálu s vysokým teplotným koeficientom odporu, ktorá slúži na vyhrievanie aktívnej oblasti senzora (oblasť citlivej vrstvy) na optimálnu pracovnú teplotu. Substrát Nosná časť celej senzorickej štruktúry. Dôležitým parametrom a hlavnou požiadavkou je nízka tepelná vodivosť použitého materiálu pre zabezpečenie čo najmenšieho odvodu tepla a dobrá termo-mechanická stabilita materiálu. Membrána Je vytvorená mikromechanickým spracovaním substrátu, pričom ju vo väčšine prípadov tvorí tenká dielektrická vrstva na povrchu substrátu, s nízkou tepelnou vodivosťou a taktiež dobrými termo-mechanickými vlastnosťami. Materiál membrány musí byť obzvlášť odolný voči vysokým teplotám a musí mať dobré adhézne vlastnosti, či už k substrátu alebo k ďalším vrstvám, nachádzajúcim sa na jej povrchu. Izolačná vrstva Je to vrstva, elektricky oddeľujúca štruktúru mikrovyhrievača od snímacích elektród plynovo-citlivej vrstvy. Požiadavky na ňu sú: odolnosť voči elektrickému prierazu, stabilita izolačných vlastností aj pri vysokých teplotách a vysoká tepelná vodivosť pre zabezpečenie prestupu tepla z mikrovyhrievača do aktívnej oblasti senzora (citlivej vrstvy). Senzor teploty Ako primárny senzor teploty najčastejšie slúži samotný vyhrievací meander so známym teplotným koeficientom odporu (TKR). V štruktúrach sa navrhujú aj ďalšie snímače teploty vo forme tenkých odporových vrstiev s cieľom získať čo najpresnejšie informácie o šírení tepla v celej senzorovej štruktúre. Tieto snímače teploty potom nesú informácie napr. o teplote aktívnej časti senzora, substrátu, alebo podporných nosníkov (v prípade zavesenej membrány). 12

13 Snímacie elektródy plynovo-citlivej vrstvy Elektródy, najčastejšie interdigitálnej štruktúry, sa nachádzajú priamo na izolačnej vrstve, pod citlivou vrstvou, a majú za úlohu merať zmenu vodivosti polovodivej vrstvy oxidu kovu. 2.3 Princíp detekcie plynu vrstvami oxidov kovov Ako už bolo spomenuté, vodivostný typ senzora plynu pracuje na základe vratnej zmeny vodivosti citlivej vrstvy tvorenej tenkým polovodivým oxidom kovu. Základné procesy, ku ktorým dochádza pri vystavení citlivej vrstvy účinkom plynu (pri splnení potrebných podmienok ako sú teplota, tlak či koncentrácia plynu), sú adsorbcia a desorbcia. Zvyčajne sa adsorbcia delí na fyzisorbciu a chemisorbciu. Ku chemisorbcii molekuly dochádza, ak nastáva elektrický prenos medzi plynom a citlivou vrstvou, ak prenos nenastáva, ide o fyzisorbciu molekuly. 2.4 História MS Access Vývoj prvej verzie Accessu 1.0 začal vydaním 13. novembra 1992, rýchlo nasledovala ďalšia verzia 1.1 v máji Odlišovala sa zlepšenou kompatibilitou s inými produktmi spoločnosti Microsoft a zahŕňala prístup k programovaciemu jazyku Access Basic. Microsoft stanovil minimálne hardvérové požiadavky pre prístup v2.0 : Microsoft Windows v3.1 s minimálne 4 MB RAM, odporúčané 6 MB RAM, minimálne 8 Mb potrebného miesta na pevnom disku a 14 MB miesta na pevnom disku odporúčané. Výrobok bol poslaný na siedmich disketách 1,44 MB. Pôvodne softvér pracoval relatívne dobre s malou databázou, ale testy ukázali že niektoré okolnosti spôsobil poškodenie dát. Napríklad, veľkosti súborov cez 10 MB boli problematické (hlavne preto, že väčšina pevných diskov bola menšia ako 500 MB v tej dobe to bola všeobecne používaná veľkosť ). Vstupný manuál varuje pred radom okolností, keď zastarané ovládače zariadení alebo chybná konfigurácia môže spôsobiť stratu dát. Vďaka postupnému zanikaniu Windows 95, 98 a ME, nastalo zlepšenie spoľahlivosti siete, a Microsoft vydala 8 Servis pack pre Jet Database Engine, spoľahlivosť databáz programu Access sa niekoľko násobne zlepšila čo sa týkalo veľkosti dát a počtu používateľov. 13

14 Pomocou aplikácie Office 95, Microsoft Access 7.0 ( Access 95 ) sa stala súčasťou Microsoft Office Professional Suite začal pracovať pre Microsoft Excel, Word a PowerPoint a prechod z programu Access Basic do Visual Basic pre aplikácie (VBA). Od tej doby došlo k tomu, že s každým vydaním Microsoft Office prichádzal aj MS Access. Počas vývoja vynikali nasledovne verzie: Access 97 (verzia 8,0), Access 2000 (verzia 9,0), Access 2002 (verzia 10,0), Access 2003 (verzia 11.5), a Access 2007 (verzia 12,0). Prirodzený Access databázový formát (Jet MDB databaze) sa tiež v priebehu rokov vyvíjal. Formáty zdokonaľovania Accessu: 1,0, 1,1, 2,0, 7,0, 97, 2000, 2002 a Najvýznamnejšie prechod bol z Accessu 97 na Access Formát, ktorý nie je spätne kompatibilný s predchádzajúcimi verziami programu Access. V tom čase, všetky novšie verzie programu Access podporovali formát Access Nové funkcie boli pridané do formátu Access 2002, ktoré môžu byť využité Access 2002, 2003, 2007 a Access 2007 je nový databázový formát. Bol predstavený ako : Accdb - podporuje komplexné dátové typy, ako sú viachodnotové a upevnené polia. Tieto nové typy polí sú v podstate sady záznamov v poliach a umožňujú skladovanie viac hodnôt v jednom poli. Pred zavedením Access bol databázový trh ovládaný Bordlandom s ich Paradox a DBase program, tak ako aj FofPro. Microsoft Access bol prvý masový databázový program pre Windows. S nákupom FoxPro a začlenenie jeho Rushmore Optimalizácie dotazu rutiny do programu Access, Microsoft Access sa rýchlo stal dominantným databázovým prostredím pre systém Windows. Microsoft Office Access 2007 (MS Access) je počítačová aplikácia používaná na vytváranie a správu computer-based databáz na stolných počítačoch alebo na pripojenom počítači (sieti). Microsoft Access je možné používať pre správu osobných informácií (PIM). V malej firme organizovať a spravovať dáta, alebo v podniku, ku komunikácii so servermi.[7] 2.5 Popis návrhového prostredia MS Access Databáza predstavuje skupinu vzájomne pospájaných tabuliek, do ktorých ukladáme potrebné údaje s určitými znakmi na základe, ktorých databáza funguje. Najhlavnejšia funkcia databázy je sprehľadnenie a urýchlenie práce s danými dátami. 14

15 Dôvod je jasný, ak by užívateľ pracoval s väčším množstvom dát, ktoré by ukladal do jednej tabuľky, sťažilo by to prácu pre jej neprehľadnosť, bola by dlhá a obsahovala by opakujúce a nadbytočné údaje. Preto je najlepšie riešenie vytvoriť viacero vzájomne poprepájaných tabuliek, ktoré obsahujú relácie typov 1:N, 1:1, N:M. Tabuľky môžeme doplniť: dotazmi, formulármi, zostavami, stránkami, makrami.atď. Pri vzniku danej databázy je možné evidovať telefónny zoznam, objednávky, kartotéku kníh, pohľadávky, usporadúvať zoznamy a mnohé ďalšie možnosti. Tie už záležia podľa účelu, na ktorý má byť použitá a preto je možné využívať tento systém viacerými smermi.[8] Druhy relácií medzi tabuľkami: Relácia vyjadruje v databáze väzbu medzi údajmi v dvoch tabuľkách. Je definovaná primárnym kľúčom. Používajú sa najmä na odstránenie nepotrebného opakovania údajov. To má za dôsledok zabráneniu prípadných chýb pri ukladaní údajov a zjednoduší sa tak celková práca. Medzi dvoma tabuľkami môžu nastať 4 rôzne prípady: 1. Medzi tabuľkami nie je relačná väzba. 2. 1:1 jednému záznamu v jednej tabuľke zodpovedá práve jeden záznam z druhej tabuľky. Používa sa len v špeciálnych prípadoch. 3. 1:N funguje na základe priradenia jedného záznamu z je jednej tabuľky viacero záznamov z druhej tabuľky, ale nefunguje to naopak. Strana 1 nazývame primárnou tabuľkou. 4. N:M jednému záznamu z prvej tabuľky priradzuje viacero záznamov z druhej tabuľky a platí to aj naopak. Relačná databáza Poznáme viac spôsobov ukladania dát. Najpoužívanejší je relačný model zložený z 2 častí : Štrukturálna časť: pracuje s dátovými štruktúrami dáta uložené v tabuľkách. Manipulačná: obsahuje pravidlá pre narábanie z dátovou zložkou. Využíva mnoho príkazov slúžiacich pri pracovaní s tabuľkami napríklad: operácie z oblasti matematiky a ďalšie špeciálne relačné operácie.[8] 15

16 Hlavné funkcie databázy: definícia dát zadefinovanie dát, typu dát, ktoré budú v tabuľke uložené a taktiež vzťahy medzi dátami. Taktiež je možná manipulácia s dátami dovoľuje nám vyberať dátové polia, filtrovať, triediť, odstraňovať dáta, kopírovať do iných tabuliek...atď. Tieto dáta sa dajú riadiť nadefinovaním, kto ma právo v databáze čítať, vkladať, aktualizovať, meniť celkový vzhľad, respektíve starať sa o chod a vylepšovať prípadné nedostatky či už v dôsledku vývoja dát alebo zmenou systému. Základnými stavebnými jednotkami MS Access sú tabuľky. Je to miesto kam Access ukladá dáta. Skladá sa z jednotlivých stĺpcov (polí) a riadkov (záznamov).v ponuke ju môžeme zobraziť ako dátový list to nám dovoľuje pridávať, upravovať, prehliadať dáta v tabuľke, kontrolovať pravopis, tlačiť dáta, filtrovať záznamy, meniť vzhľad dátového listu alebo štruktúru. V každej nastavujeme dátové typy polí v tabuľkách : 1. Text tento dátový typ sa používa na ukladanie rôznych textových informácií v tabuľke. Maximálnej dĺžka je 255 znakov. Hodnota môže obsahovať aj medzery, číslice, interpunkčné znamienka špeciálne znaky a podobne. Štandardná dĺžka je 50 znakov. Túto možno zmeniť a to na karte Obecné, veľkosť poľa. 2. Číslo (Number) - obsahom poľa je číslo, s ktorým je možné robiť matematické operácie (sčítavať, vypočítať priemery, zisťovať maximálne, minimálne hodnoty...atď.) Atribút veľkosť poľa môžeme zvoliť nasledovne: Bajt, celé číslo, dlhé celé číslo, jednoduchá presnosť, dvojitá presnosť, desatinné číslo a replikačný identifikátor. Podobne sa dajú voliť aj rôzne formáty zobrazenia údajov. 3. Meno Vlastnosti tohto údajového typu sa príliš nelíšia od údajového typu Text. Hlavný rozdiel je v maximálnej veľkosti ukladaných údajov. Je to maximálne 2 GB údajov (limit pre veľkosť všetkých databáz programu Access), ak polia vyplníte programovaním. Pridaním 2 GB údajov spôsobí, že databáza bude spomalená. 4. Dátum/čas (Date/Time) - Access ukladá všetky údaje ako 8-bajtové celé čísla s dvojitou presnosťou. Užívateľ ma na výber voliť rôzne formáty zobrazenia z preddefinovaných možností. 5. Peňažné údaje (Currency) sú 8-bajtové čísla s presnosťou na štyri desatinné miesta. Údaj sa zobrazuje aj s menou. Tento typ údajov používajte na ukladanie finančných údajov a vtedy, keď nechcete, aby program Access hodnoty zaokrúhľoval. 16

17 6. Automatické číslo (Automatic number) Hodnotu takéhoto poľa automaticky nastavuje systém vždy pri vytvorení nového záznamu v tabuľke ako 4-bajtové hodnoty. Obyčajne sa používa pri tvorbe primárneho kľúča. Sú to jedinečné hodnoty. 7. Áno/Nie (Yes/No) Údaje nadobúdajú logické hodnoty. Pre všetky pravdivé hodnoty 1(yes) a pre nepravdivé 0(no). Pokiaľ nenastavíme parameter Zobraziť ovládací prvok, bude údaj prezentovaný ako zaškrtávacie políčko. 8. Objekt OLE - Obrázky, zvuky, grafy a dokumenty z programov balíka MS Office a systému Windows. Ukladá maximálne 2 GB údajov. Pridanie 2 GB údajov spôsobí, že databáza bude pracovať pomalšie. Polia typu OLE Objekt vytvárajú bitové mapy z pôvodného dokumentu alebo iného objektu. Potom sa tieto bitové mapy zobrazia v poliach tabuľky a ovládacích prvkoch formulára alebo zostavy v databáze. Program Access môže tieto obrázky vykresliť vtedy, ak máte na počítači, v ktorom sa databáza spúšťa, registrovaný server OLE (program, ktorý podporuje daný typ údajov). Ak nemáte server OLE registrovaný pre daný typ údajov, program Access zobrazí ikonu zlomeného obrázka. Takýto problém je známy pre niektoré typy obrázkov, najmä pre obrázky vo formáte JPEG. 9. Webové adresy (Hiperlink) - Ukladá maximálne 1 GB údajov. Môžete ukladať prepojenia na webové lokality, na lokality alebo súbory na intranete alebo v lokálnej sieti LAN a na lokality alebo súbory v počítači. 10. Attachment (Ľubovoľný podporovaný typ súboru) - Nový typ údajov pre súbory s príponou.accdb programu Office Access Do záznamov v databáze môžete priložiť obrázky, tabuľkové súbory, dokumenty, grafy a ďalšie typy podporovaných súborov, podobne ako prikladáte súbory do ových správ. Priložené súbory možno tiež zobraziť alebo upraviť, a to v závislosti od toho, ako tvorca databázy nastavil pole typu Attachment. Polia typu Attachment poskytujú viac možností ako polia typu OLE Objekt a ukladací priestor využívajú efektívnejšie, pretože nevytvárajú z pôvodných súborov bitové mapy.[8], [9] 17

18 Dotazy: predstavujú jeden z najpoužívanejších nástrojov. Umožňujú zadefinovanie rôznych pohľadov a operácií na zobrazenie dát uložených v tabuľkách, podľa vopred zostavených kritérií. Členia sa nasledovne: Výberové dotazy: umožňujú vyber potrebných údajov z tabuliek a dotazov v databáze a ich spracovanie. Zadávame akým spôsobom majú byt dáta spracovane definovaním výrazov s využitím aritmetických, štatistických, logických, textových a iných operátorov a funkcii. Súhrnné dotazy: slúžia na pracú s numerickými poliam s využitím zoskupovania záznamov, ktoré majú v niektorom poli zhodne hodnoty a funkcie typu suma priemer...a pod. Výkonné (akčné dotazy) zabezpečujú hromadne vkladanie, aktualizáciu alebo odstraňovanie dát. Tieto operácie robia na základe vopred definovaných požiadaviek. Delia sa podľa ich funkcie na : Aktualizačné umožňuje aktualizáciu vybraných záznamov v zadanej tabuľke. Odstraňovacie na odstránenie ne záznamov z tabuľky. Pri spustení dotazu sa odstránia všetky záznamy, spĺňajúce zadane kritéria, pričom je tato akcia nevratná. Pridávacie pomocou nich sa dajú skopírovať vybrane množiny záznamov a pripojiť ich k inej tabuľke. Pri použití tohto typu musia mať tabuľky zhodnú štruktúru. Vytváracie automatické vytvorenie novej tabuľky so zadaným názvom z vybraných záznamov a poli v inej tabuľke alebo dotaze. Formuláre: databázové objekty. Nie sú nevyhnutne pre správu, ale napriek tomu ich obsahuje každá bežná databáza. Poskytujú prehľadné grafické rozhranie určené užívateľovi jednoducho a pohodlne vkladať, editovať a mazať údaje v tabuľkách. Výstupné zostavy: sú použiteľné na ľubovoľný výstup (tlač, zobrazenie na obrazovke atd.). Majú veľa spoločného s formulármi. Neumožňuje meniť a vkladať dáta ale len zobrazovať prezentovať a tlačiť. [8] 18

19 2.6 Prečo práve MS Access 2007 Program MS Access 2007 pomáha rýchlo a jednoducho pozorovať informácie a vykazovať zostavy vďaka rozhraniu Microsoft Office Fluent a interaktívnym možnostiam dizajnu. V nasledovnej časti spomeniem najčastejšie dôvody, prečo pravé pracovať s MS Access: práce s používateľským rozhraním Office Fluent. Rýchlejšie získanie lepších výsledkov pomocou Office Fluent. Program ponúka úplne nový spôsob tabuliek a zobrazeniami okien s kartami. A tak Access sa stal Friendly user program. Tvorenie mnohých zostáv s rôznymi zobrazeniami podobných alebo rovnakých informácií. Vytvorenie zostavy v programe je skutočne prácou v reálnom čase (tzv. WYSIWYG what you see is what you get). Môžeme modifikovať pri zobrazení vizuálnej odozvy v reálnom čase a uložiť rôzne zobrazenia pre rôznych príjemcov. Možnosti filtrovania a triedenia pomáhajú zobrazovať informácie viac prehľadné. Rýchle vytváranie tabuliek. Vďaka automatickej detekcii typov údajov je vytváranie tabuliek. Zadajte informácie a program Office Access 2007 rozpozná, či ide o dátum, meno. Podporuje nové typy polí, ako sú prílohy a polia s viacerými hodnotami. Môžeme priložiť akýkoľvek dokument, obrázok alebo tabuľku k ľubovoľnému záznamu vo vašej aplikácii. Možnosť zdieľania pomocou aplikácií Windows SharePoint Services a MS Access. Tieto dne aplikácie nám umožňujú pristupovať, meniť a zobrazovať zostavy priamo cez webové rozhranie. Lepšia spravovateľnosť vďaka Windows SharePoint Services nám umožňuje pravidelne zálohovať údaje na serveri, obnovovať odstránené údaje z Koša, sledovať históriu revízií a nastavovať prístupové práva. Používanie informácií z viacerých zdrojov. Môžete prepojiť tabuľky s databázou z iných databáz programu Access, tabuliek programu Excel, lokalít Windows SharePoint Services, zdrojov údajov ODBC, databáz servera Microsoft SQL Server a ďalších zdrojov údajov. Tieto prepojené tabuľky potom môžete použiť na jednoduché vytvorenie zostáv a založiť tak svoje rozhodnutia na komplexnejších informáciách.[9] 19

20 2.7 Použitie programovacieho jazyka SQL Pri používaní MS Access ako napríklad tvorba kritérií sa stretávame s SQL - Structured Query Language (Štruktúrovaný dotazový jazyk) nástroj, umožňujúci manipulovať, spravovať a organizovať dáta uložené v tabuľkách. Tvorcovia aplikácií ho využívajú vo veľa smeroch. Adaptovateľnosť, v akomkoľvek prostredí, v našom prípade MS Access SQL nie je len dotazový jazyk, umožňuje pracovať s tabuľkami, tak ako aj definovať dáta, aktualizovať tabuľky, plniť tabuľky a taktiež organizovať presun jednotlivých údajov, vytvárať rozličné kritéria výberu. Jeho schopnosť autorizovať prístupové práva viacerým užívateľom, ktoré sa dajú prideľovať a odoberať. Mnohotvárnosť úrovní ochrany chráni údaje v tabuľkách pred zničením, čí už ide o úmyselné alebo náhodné. Rovnako čítať, upravovať, manipulovať zjednodušene slúži na hladký chod všetkých funkcií ak má prístup k nej viacero užívateľov súčasne. SQL je programovací jazyk, ktorý sa používa vo vhodnom prostredí nie je napriek tomu samostatný programovací jazyk. Nenachádzajú sa v ňom riadiace programové štruktúry ako je to u väčšiny plnohodnotných programovacích jazykoch. Je používaný ako užívateľsky alebo interaktívne k riešeniu okamžitých úloh (poväčšine dotazy). Je to teda štandardizovaný nástroj pre prácu s relačnými databázami. Nepredstavuje databázový systém, ale rôznou integrovanou súčasťou systému riadenia dát. SQL je hlavne interaktívny dotazovací jazyk - získava odpovede aj na veľmi zložité dotazy takmer ihneď. Je jazykom štandardizovaným, zrozumiteľným, pretože vníma dáta v podobe tabuliek, čo je hlavne ľahko pochopiteľné aj užívateľom. Pracuje s relačnými databázami, kde sú dáta zobrazované v podobe tabuliek. Sú zobrazovane určitú množinu dát, ktorá je usporiadaná v záznamoch položkách respektíve riadky a stĺpce. Hodnota je zvyčajne riešená ako prvok v matici dát kam sa užívateľ odkazuje. V prevažnej väčšine prípadov je výsledkom úlohy popísané v SQL nejaká množina dát z jednej alebo viac tabuliek, tzv. tabuľka výsledkov, ktorá nemusí byť vždy konečným produktom. Môže slúžiť ako množina vstupných údajov pre ďalšie spracovanie. Napr. pre vytlačenie etikiet alebo vykreslení grafu, atď. SQL môže slúžiť ako spoločná reč, predovšetkým pri prevádzkovaní v sieťach, na ktorých sa používajú rôzne databázové produkty. Jazyk SQL sa používa k vytváraní 20

21 dotazov. Náhľady SQL umožňujú vytvoriť pre rôznych užívateľov rôzne pohľady na štruktúry tabuliek a na dáta. Každý užívateľ tak vidí iba tie dáta, ktoré má vidieť. Pritom dáta vidí užívateľ opäť v podobe jednoduchej tabuľke, i keď v skutočnosti dáta pochádzajú z rôznych tabuliek. Zobrazované dáta v náhľadoch sú dynamické, tzn. Ak by sa zmenili dáta v tabuľkách (databázových súboroch), zmenia sa aj dáta, ktoré zobrazujú náhľad. To iste platí aj naopak. [10] Napríklad v databáze som použil vymazávací dotaz : DELETE Parametre_tenkych_vrstiev.Identifikácia,Parametre_tenkych_vrstiev.rok_merania,Parame tre_tenkych_vrstiev.udaje,parametre_tenkych_vrstiev.poznamky,parametre_tenkych_vrsti ev.id_miesta, [Parametre_tenkych_vrstiev]![Identifikácia] FROM Parametre_tenkych_vrstiev WHERE ((([Parametre_tenkych_vrstiev]![Identifikácia])=[])); Pri spustení sa nám zobrazí tabuľka, kde zadávame číslo príslušnej Identifikácie a dotaz vymaže presne ten riadok, kde sa identifikácia nachádza v tabuľke Parametre_tenkych_vrstiev. 3 Riešenie vývoja databázy Túto časť venujem opisu množiny dát, pre ktorú som navrhoval databázu na vytvorenie sprehľadnenia a uľahčenia práce s nameranými dátami. Taktiež tu zahrniem dôvody prečo a ako som sa rozhodol spomenutú databázu vytvárať. A navrhnem možné zlepšenia do budúcnosti pre zefektívnenie a skvalitnenie vytvoreného projektu. Pred návrhom databázy v aplikácii Microsoft Access som si načrtol databázu na papier. Vyhodnocoval som ako najlepšie spracovať zadané dáta.následne som si potreboval stanoviť po celkovej analýze dát, ktoré chceme spracovať, kľúčové slová. Podľa nich sa bude orientovať celý vývoj aplikácie. Následne je nutné dobre zanalyzovať objekty v meraniach, ktoré ich vo vybranej množine dát charakterizujú ako napríklad rok merania, miesto kde sa pokusy realizovali ako aj samostatné zložky, na ktorých sa testovali ich vlastnosti. Boli to hlavne zložka Indium oxid a Titan oxid. Merania, ktoré sa realizovali 21

22 nielen na Slovensku, ale aj v susedných štátoch, kam sa výskumníci dopracovali pre odlišné podmienky k iným výsledkov ako máme u nás. Neodmysliteľnou súčasťou meraní bola vhodná príslušná literatúra bez ktorej by nebolo môžeme projekty a merania realizovať. Najprv je za potreby vytvoriť si tabuľky pre každú inú vlastnosť prvok samostatnú. Ďalším postupom na základe tohto skúmania sú relácie, ktoré chceme medzi tabuľkami vytvoriť, vybrať najvhodnejšie charakteristiky na základe, ktorých budeme tvoriť databázu. Navrhnúť špecifické relačné vzťahy. Avšak v takomto prípade narazíme na rôzne problémy. Napríklad nie všetky objekty ako aj vlastnosti sa dajú porovnávať na základe rovnakého kľúča a druhu vlastností vo vzťahoch. Väčšina relačných vzťahov vytváraných len pre istú časť údajov. Jednoducho rôzne prípady dátových množín si vyžadujú aspoň do istej miery rôzny prístup. Pre tieto konkrétne problémy som použil jednoduché relácie, ktoré obsluhujú formuláre, kde môžeme z ľahkosťou pracovať s príslušnými dátami. Pri tvorbe databázy som si potreboval urobiť dôkladnú analýzu dát, ktoré budem ukladať. Môj projekt sa zaoberá návrhom aplikácie na sprehľadnenie nameraných výsledkov z nameraných mikrosenzorov plynu. Údaje sú ukladane ako OLE objekty a to najmä súbory MS Office Word, MS Office Excel, PDF dokumenty, obrázky... atd. 3.1 Tabuľky a relačné vzťahy Správne navrhnutie tabuliek a väzieb medzi nimi, čiže návrh databázovej štruktúry je najdôležitejším krokom k návrhu celej databázy. V mojej práci nie sú uložené žiadne dve rovnaké informácie. Každá tabuľka obsahuje informácie len o jednej entite napr. Literatúra, miesto merania, plazmatické leptanie. Obsah jednotlivých tabuliek je logicky zoskupený podľa predmetu. Relácie som vytváral za pomoci Primárneho kľúča, čo je pole v tabuľke, ktoré ma každý záznam jedinečnú neopakujúcu sa hodnotu. Ak si pozrieme obr. 3 primárnych kľúčov mame viac a práve jeden pre každú tabuľku. Pre roky_merania je to rok merania, literatúra identifikácia atd. To znamená že v tabuľke roky merania každému roku priradzuje relačný vzťah údaje z daných tabuliek podľa roku merania, v ktorom boli merania uskutočnené. To nám zabezpečuje veľmi prehľadné zobrazenie rokov a im príslušné merania. To znamená, že keď si užívateľ nastaví požadovaný rok merania 22

23 zobrazia sa všetky možné údaje jemu prislúchajúce. Ako je literatúra, parametre tenkých vrstiev a plazmatické leptanie. Obr.3: Všetky relačné vzťahy medzi tabuľkami použité v projekte. Zoznam hlavných tabuliek: druh_merania INdium_oxide_udaje 23

24 LIteratura miesto_merania Parametre_tenkych_vrstiev PLazmaticke_leptanie roky_merania titan_afm2_udaje Titan_XDR Udaje_titan_EDX_lept_netr Pri skúmaní som zistil že mnoho dát ma zhodný dátum merania respektíve rok merania. Taktiež spoločným kľúčovým znakom väčšiny bolo miesto merania. To ma viedlo k tvorbe relačných vzťahov typu 1:N. Na obr.3 si môžeme všimnúť vzájomné väzby. Kde napríklad v tabuľke roky_merania priradzujem N údajov z tabuliek Literatúra, Plazmatické_leptanie a Parametre_tenkych_vrstiev, podľa primárneho kľúča rok merania. Neskôr tieto vzťahy využijem vo formulároch a dotazoch, ktoré mi uľahčia pracú s údajmi. Obr. 4: Relačné vzťahy Roky merania a miesto merania 24

25 Rozoberiem pre názornosť zloženie jednej tabuľky. Parametre_tenkych _vrstiev. Primárnym kľúčom je pole identifikácia, jeho dátový typ je automatické číslo, ktoré je vždy v každom zázname pravé jedno, aby nedošlo k duplicite údajov a tým aj k prípadným komplikáciám. Ďalším poľom sú roky merania. Ukladajú sa podľa roku, kedy boli merania uskutočnené. Tým pádom jednému roku prislúcha aj niekoľko meraní. Dátový typ prislúchajúci tomuto poľu je Číslo. V dôsledku toho ak by sme zadávali text MS Access nám vyhodí chybové hlásenie. Nasleduje dátové pole údaje, kde ukladáme príslušné údaje typu OLE objekt je to hlavný zdroj informácii v databáze. Zložka Poznámky nám slúži na textové komentáre k prípadným špecializáciám meraní. Pomocou Id_miesta tvoríme novy vzťah, ktorý využívame pri triedení podľa Miesta merania, ak bolo pri údaji zadane. Obr.5: Relačné vzťahy Titán oxidu Druhá časť relačných vzťahov ako je vidieť nemá toľko spoločných čŕt, čo by sme mohli využiť v reláciách, preto som to riešil týmto spôsobom, kde som si vytváral menšie základne pre formuláre, Vďaka nim som mohol podobne črty zaznamenávať do tabuliek. 3.2 Formuláre V tejto kapitole približujem tvorbu zložitejších a jednoduchších formulárov, skladajúcich sa z viacerých ale jednej tabuľky alebo len navigačné. Formuláre nám hlavne slúžia používať ovládacie prvky databázy, poskytujú užívateľovi účelnosť a komfort pri 25

26 vkladaní. Chcel som uľahčiť pracú s databázou, preto som volil skôr formu prijateľnú užívateľovi aby jednoducho dokázal pracovať s údajmi. Zoznam hlavných formulárov: Hlavny_index Menu miesto_meraniaform Literatúra Roky_merania Titan_AFM2 Titan_EDX Titan_Lepty Titan_oxide Titan_XDR 26

27 Obr.6: Formulár Menu Formulár, ktorý nám slúži na orientáciu medzi jednotlivými druhmi vyhľadávaní. Či už ide o roky merania alebo o miesto. V projekte sú aj jednotlivé zložky triedené ako je Titán oxide a Indium oxide. Úplne naspodku sa nachádza drop down menu obsahujúce ďalšie vlastnosti ako napríklad elektrické, optické a mechanické vlastnosti. Je tu možnosť vytvorenia novej vstupnej charakteristiky. Hlavné funkcie tohto formulára : orientácia, sprehľadnenie, funkčnosť. Obr.7: Formulár Roky merania Obrázok č.7 nám predstavuje formulárové zobrazenie, kde kľúčové slovo je rok merania. K nemu sú priradene tabuľky ako literatúra využívaná v danom roku, parametre tenkých vrstiev a taktiež plazmatické leptanie. Formulár je tvorený ovládacím prvkom Karta do ktorej sme vkladali strany. Každá s týchto troch strán obsahuje podformulár obsahujúci vlastné údaje, čerpajúce z prislúchajúcich tabuliek za pomoci relačných vzťahov. 27

28 Ovládacím prvkom formulára sú tlačidla: Prvé dve nám umožňujú prehliadať roky a postupne sa po jednom presúvať na ďalšie alebo na spätné. Nasleduje ceruzka jej úloha je vytvoriť nový záznam rok merania. A vždy k nemu vytvorí novy záznam. Ďalekohľad nám dovoľuje hľadať v zázname buď cele slovo alebo jeho časť. Záleží na tom, kde presne v ako okne sa nachádza kurzor myšky. Pri kliknutí na stranu je to daný parameter alebo keď klikneme na rok merania vyhľadáva z tejto položky roky merania. Dáta sa dajú aktualizovať. Nasledujúcim tlačidlo, umožňujúce vymazávať záznamy. Vymazávať môžeme aj za pomoci troch tlačidiel Zmaž podľa Identifikácie Literatúru, Zmaž podľa identifikácie param.tenk.vrstiev, Zmaž podľa identifikácie plazm.leptanie využívajúce vymazávacie dotazy. Posledne dvierka nám zatvárajú formulár Všetky tieto tlačidla boli vytvorene v programe pomocou tvorcu makier. Funguje to na princípe nastavení vlastnosti daného tlačidla. Zvolíme si riadok v skupine možnosti Údaje Pri kliknutí Následné sa nám zobrazí Informačné okno s troma možnosťami Zostavoval makier, zostavovač výrazov a zostavovač kódu. Klikneme na Zostavovač makier. V zobrazenom prostredí vytvárame makrá. V poli Akcia vyberáme z operácií ako napr. Otvoriť formulár, zatvoriť, prejsť na ďalší atd. Po zvolení konkrétnej operácie sa nám zobrazia ďalšie veci potrebne pre správne fungovanie celého makra ako napr. Zdroj tabuľky, rôzne argumenty. Obr. 8: Formulár Titan oxide menu 28

29 Obrázok 8 predstavuje menu skúmanej zložky Titán oxide. Riešenie bolo špecifické tým že zložky nemali spoločne znaky. Preto som musel každú jednotlivú vlastnosť, charakteristiku alebo jednotlivé meranie spracovať samostatne. Pri kliknutí na tlačidlá sa zobrazia príslušné dáta. Tlačidlo s obrázkom dvierka nám zatvoria formulár. Obr.9: Formulár Miesto merania Miesto merania dôležitý formulár vykonávajúci dátové operácie na základe miesta, kde boli pokusy a merania realizovane. S toho vyplýva kľúčové slovo miesto. Tlačidla sú obdobne ako vo formulári roky merania. Pribudlo nám však nove, ktoré je riešené pomocou vymazávacieho dotazu kde pri spustení respektíve kliknutí na tlačidlo Zmaž podľa identifikácie param. tenk. vrstiev zadávame číslo Identifikácie pre každý záznam jedinečné na základe toho sa daný dokument odstráni. Aby to prebehlo správne ešte je potrebne aktualizovať tabuľku databázu príslušným tlačidlom v hornej liste. 29

30 3.3 Možnosti budúceho rozvoja Pri hlbšom skúmaní dát a postupnej tvorbe databázy som zistil, že postupom vývoja pribúdajú nove možnosti riešenia, ktoré umožňujú efektívnejšiu prácu pri ukladaní, prezeraní a celkovej funkčnosti. Avšak taktiež sa podarilo zistiť, že správnou voľbou vlastností, ktorých primárne kľúče a tabuľky sú pospájané relačnými vzťahmi, je možné dosiahnuť značné zrýchlenie času odozvy, správnou relačnou väzbou. Niektoré vylepšenia sa budú realizovať počas chodu databázy. Predpokladám, že vývoj aplikácie umožní skvalitnenie chodu. 4 Demonštrácia zberu dát Ako prvé je potrebné mať v počítači balík Microsoft Office, ktorého súčasťou je MS Access najlepšie veria Po otvorení sa nám zobrazí zoznam tabuliek dotazov a formulárov Obr.1: Vstupný formulár označený ako Hlavny_index. Ako je vidieť na obrázku pre spustenie je potrebné otvoriť Hlavny_index. Následne sa nám zobrazí okno pre Administrátora a študenta. Po voľbe prejdeme do menu. Predstavuje ho obr. 2. Nachádzajú sa v ňom rôzne atribúty, kam sa sortujú rôzne dáta. Po 30

31 voľbe sa nám zobrazí už formulár do ktorého sa priamo vkladajú namerané hodnoty. Týka sa to hlavne rokov merania a miesta merania. Titan oxide a Indium oxide majú ešte navyše vlastné menu. Pre názornosť rozoberiem formulár rok merania. Obr.2: formulár menu. Po voľbe prejdeme do menu. Predstavuje ho obr. 2. Nachádzajú sa v ňom rôzne atribúty, kam sa sortujú rôzne dáta. Po voľbe sa nám zobrazí už formulár do ktorého sa priamo vkladajú namerané hodnoty. Týka sa to hlavne rokov merania a miesta merania. Titan oxide a Indium oxide majú ešte navyše vlastné menu. Pre názornosť rozoberiem formulár rok merania. 31

32 Obr.3: roky merania vkladanie údajov Údaje sa vkladajú kliknutím pravého tlačidla myši na položku kam chceme dáta uložiť. Z menu vyberieme položku vložiť objekt a následne vyberáme z presne určenej cesty, ktorú si volí užívateľ. Požadované údaje vo forme dokumentov. Na pridanie nového roku merania nám slúži tlačidlo s obrázkom ceruzky. Vyhľadávanie pomocou tlačidla s ďalekohľadom, obnovenie stránky nasledujúcim tlačidlom, vymazávanie kosom- tu však treba byť opatrný, pretože sa vymaže cely rok merania a všetky dáta s nim súvisiace. Na odstraňovanie jednotlivých zložiek vo formulári nám slúžia podlhovasté tlačidla Zmaž podľa Identifikácie Literatúru, Zmaž podľa identifikácie param.tenk.vrstiev, Zmaž podľa identifikácie plazm.leptanie pracujúce na základe priradeného identifikačného čísla zvolenej entity. Ďalšie formuláre fungujú na tom istom princípe. Prezeranie respektíve otvorenie údajov sa vykonáva pomocou dvojkliku pravým tlačidlom myši v danom formulári na presný udaj zo stĺpca Údaje. 32

33 5 Zhodnotenie na záver Ako sa uvádza v zadaní, predmetom bakalárskej práce bolo vytvorenie prehľadného prostredia na zaznamenávanie meraných dát a k nim príslušnej literatúry. Potreba meracej stanice spracovávať čoraz viac dát si vyžadovala vytvoriť prehľadnú databázu. Finálna podoba práce sa menila popri štúdiu literatúry, či už ide o mikrosenzory plynov, alebo samotné návrhové prostredie MS Access Postupne študovanie užívateľskej príručky pre MS Access mi pomohlo navrhnúť potrebnú aplikáciu. Následný zber nameraných dát, ktoré som zozbieral z počítača meracej stanice. Po ich skompletizovaní som pokračoval v analýze experimentálnych dát. Nebolo to jednoduché, pretože bolo potrebné si určiť priority, podľa ktorých nasledovala tvorba tabuliek. Na základe rovnakých vlastnosti sme mohli tvoriť relačné vzťahy. Začínal som predbežnými návrhmi, ktoré som postupne realizoval v MS Access. Keď sa mi to podarilo dokončiť, mohol som začať s tvorbou formulárov slúžiacich hlavne užívateľovi. Tieto dopĺňali v ich funkčnosti Dotazy a Makrá. Vďaka nim som dosiahol funkčný program spĺňajúci požiadavky zadávateľa. Potom už len stačí vykonať zber dát a následne vkladať údaje do databázy. 33

34 6 Zoznam použitej literatúry: [1] S. M. Sze, Classification and terminology of sensors. In: Semiconductor Sensors, Singapore: Wiley (1994) [2] I. Simon et al., Micromachined metal oxide gas sensors: opportunities to improve sensor performance. In: Sensors and Actuators B 73 (2001) [3] H. Geistlinger, Electron theory of thin-film gas sensors. In: Sensors and Actuators (1993). [4] P. T. Moseley, B.C. Tofield (Eds.), Solid State Gas Sensors. IOP Publishing Ltd., Bristol, UK: Adam Hilger (1987). [5] S. R. Morrison, Measurement of surface state energy levels of one equivalent adsorbates on ZnO, Surf. Sci. 27, pp (1971). [6] K. V. Šalimovová, Fyzika polovodičov, ALFA Bratislava, 1978 [7] MS Access, [online]. [ ] Dostupné na internete: < [8] Jana Flochová a Zdenka Králová, Databázové systémy, Bratislava 2007 [9] MS Access, [online]. [ ] Dostupné na internete: < [10] SQL, [online]. [ ] Dostupné na internete: < 34

35 7 Zoznam príloh : Príloha č. 1 - \CD s databázou v Microsoft Office Access \Dokumentácia - digitálne verzie bakalárskej práce v Doc. a PDF. formáte 35