SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU. Ôsma správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH

Transcription

1 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2017) 780 final SPRÁVA KOMISIE RADE A EURÓPSKEMU PARLAMENTU Ôsma správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH SK SK

2 Obsah 1. Úvod Význam DPH ako príjmu EÚ Hlavné zistenia Všeobecné poznámky Organizácia daňovej správy Digitalizácia a informačné technológie Analyzovanie výpadku príjmov z DPH Registrácia a zrušenie registrácie DPH Registrácia DPH Zrušenie registrácie DPH Registrácia a zrušenie registrácie v systéme VIES Podávanie daňových priznaní k DPH a platba DPH Podávanie daňových priznaní Platba Vymáhanie dlhov v oblasti DPH Vrátenie DPH Daňová kontrola DPH a vyšetrovanie Vykonávanie odporúčaní uvedených v siedmej správe podľa článku 12 a v pracovnom dokumente útvarov Komisie Spoluprácou k lepšej daňovej správe (v oblasti DPH)

3 Zoznam tabuliek Tabuľka 1: Celkový príjem EÚ z vlastných zdrojov založených na DPH za vykazovacie obdobie ( )... 3 Tabuľka 2: Vývoj podávania daňových priznaní k DPH v členských štátoch EÚ v rokoch 2013 až Zoznam obrázkov Obrázok 1: Výpadok príjmov z DPH v EÚ v rokoch (v percentách z celkovej nesplatenej sumy DPH; v mld. EUR)... 4 Obrázok 2: Vývoj žiadostí o registráciu DPH v 21 členských štátoch EÚ ( )... 7 Obrázok 3: Dostupnosť základných funkcií v postupoch registrácie v 28 členských štátoch EÚ (2016)... 8 Obrázok 4: Čas potrebný na získanie čísla pre DPH a systém VIES v 22 členských štátoch EÚ ( )... 9 Obrázok 5: Možnosť elektronického podávania daňových priznaní v 28 členských štátoch EÚ ( ) Obrázok 6: Podiel elektronického podávania daňových priznaní v 28 členských štátoch EÚ ( ) Obrázok 7: Možnosť elektronických platieb DPH v 28 členských štátoch ( ) Obrázok 8: Upomienky na oneskorené platby v 28 členských štátoch ( ) Obrázok 9: Vymáhanie dlhov v oblasti DPH prehľad hlavných nástrojov a postupov používaných v 28 členských štátoch EÚ (2016) Obrázok 10: Výber DPH a vymeraná DPH po daňových kontrolách v 22 členských štátoch EÚ ( ) Obrázok 11: Miera vykonávania odporúčaní podľa skupín pre 27 členských štátov Obrázok 12: Celková miera vykonávania predchádzajúcich odporúčaní Zoznam odporúčaní Odporúčanie 1: Organizácia daňovej správy... 5 Odporúčanie 2: Digitalizácia a informačné technológie... 6 Odporúčanie 3: Výpočet a analýza výpadku príjmov z DPH... 7 Odporúčanie 4: Registrácia DPH pre zahraničných daňovníkov... 8 Odporúčanie 5: Identifikačné čísla pre DPH... 9 Odporúčanie 6: Platnosť registrácie DPH a registrácie v systéme VIES... 9 Odporúčanie 7: Kontroly po registrácii Odporúčanie 8: Kontroly po registrácii Odporúčanie 9: Neskoré platby vracania DPH Odporúčanie 10: Stratégia daňovej kontroly a dodržiavania predpisov Odporúčanie 11: Colný režim

4 1. ÚVOD V článku 12 nariadenia Rady č. 1553/89 o konečných jednotných dohodách o vyberaní vlastných zdrojov pochádzajúcich z dane z pridanej hodnoty sa vyžaduje, aby Komisia každé tri roky predložila Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaných postupoch v členských štátoch, ktoré používajú na registráciu daňovníkov a určovanie a výber DPH, ako aj o odchýlkach a výsledkoch ich systémov kontrol DPH. Táto ôsma správa je venovaná vývoju v rokoch 2013 až Číselné údaje sa týkajú obdobia medzi rokmi 2013 a Komisia pri príprave tejto správy získavala informácie od daňových orgánov všetkých členských štátov EÚ prostredníctvom dotazníkov. Útvary Komisie okrem toho navštívili desať členských štátov s cieľom získať podrobnejšie informácie a vyjasniť niektoré odpovede v dotazníkoch. V kapitole 2 tejto správy je vysvetlené, aký význam má DPH a aké problémy spôsobujú daňovej správe výpadky príjmov z DPH. Hlavné zistenia sú uvedené v kapitole 3 tejto správy, hneď po informácii o základných fázach správy DPH: registrácia a zrušenie registrácie DPH, podávanie daňových priznaní k DPH a platby DPH, vymáhanie dlhov v oblasti DPH, vracanie DPH, daňová kontrola DPH a vyšetrovanie. Zistenia ukazujú určité trendy v správe DPH a vedú k odporúčaniam, ktoré slúžia ako doplnenie prebiehajúcej modernizácie systému DPH v EÚ. Odporúčania sa uvádzajú spolu s príslušnými zisteniami. V kapitole 3 sú uvedené informácie o vykonávaní odporúčaní zverejnených v predchádzajúcej správe podľa článku 12, ktorá obsahovala návrhy na zlepšenia daňovej správy. Napokon, v kapitole 4 sa zdôrazňuje strategický pohľad na správu DPH. Táto správa je založená na informáciách, ktoré poskytli vnútroštátne daňové správy. Kvalita a presnosť údajov sa výrazne líšila. Navyše, keďže daňové správy sa čoraz viac organizujú v rámci integrovaných procesov pre všetky druhy daní, niekedy bolo ťažké vymedziť konkrétne otázky DPH zo širšej štruktúry daňovej správy. Napokon, sociálno-politické, geografické, hospodárske a historické špecifiká ovplyvňujúce štruktúru a organizáciu vnútroštátneho systému výberu a kontroly DPH sú mimo rámca tejto správy. 2. VÝZNAM DPH AKO PRÍJMU EÚ Príjmy z DPH sú dôležitou súčasťou príjmov rozpočtov členských štátov a EÚ. Celkový príjem rozpočtu EÚ z vlastných zdrojov založených na DPH vzrástol zo 14,019 miliardy EUR v roku 2013 na 18,087 miliardy EUR v roku To zodpovedá nárastu relatívneho podielu príjmu z vlastných zdrojov založených na DPH vyplateného členskými štátmi na celkových vlastných zdrojoch o 3 percentuálne body, a to z 9,4 % v roku 2013 na 12,4 % v roku Tabuľka 1: Celkový príjem EÚ z vlastných zdrojov založených na DPH za vykazovacie obdobie ( ) VLASTNÉ ZDROJE ZALOŽENÉ NA DPH (mil. EUR) Celkové príjmy EÚ z DPH ,4 % ,3 % ,4 % Percentuálny podiel z celkového príjmu EÚ Zdroj: Rozpočet EÚ (finančné správy Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre rozpočet za roky 2013, 2014, 2015). 3

5 Veľkosť výpadku príjmov z DPH, teda rozdiel medzi výškou celkového vybraného príjmu z DPH a teoretickej výšky očakávaného výberu, je však v EÚ značná. V rokoch 2011 až 2015 výpadok príjmov z DPH najskôr rástol a vrchol dosiahol v roku 2013, potom klesal a najnižší percentuálny podiel dosiahol v roku 2015 (približne 152 miliárd EUR). Obrázok 1: Výpadok príjmov z DPH v EÚ v rokoch (v percentách z celkovej nesplatenej sumy DPH; v mld. EUR) 15% 15% 14% 14% 13% 13% 12% Výpadok príjmov z DPH (percentá celkovej nesplatenej sumy DPH) 13,98% 14,73% 14,78% 14,09% (%) 12,77% Výpadok príjmov z DPH (mld. EUR) Zdroj: Štúdia a správy o výpadku príjmov z DPH v 28 členských štátoch EÚ: Záverečná správa z roku Výber DPH je okrem iného ovplyvňovaný aj efektívnosťou a účinnosťou procesov a postupov daňovej správy. Výkon správy daní teda ovplyvňuje výšku vlastných zdrojov DPH, ktoré sú splatné členskými štátmi voči EÚ. Riadenie systému DPH je preto kritickou časťou daňovej správy ,98 159,53 161,99 160,22 151, EUR billion 3. HLAVNÉ ZISTENIA 3.1. Všeobecné poznámky Organizácia daňovej správy V rokoch 2013 až 2016 viaceré členské štáty reformovali alebo začali reformovať (časti) svojej daňovej správy. Pokračuje trend prechodu od daňovej správy založenej na druhu dane k daňovej správe organizovanej podľa druhu daňovníka (veľké spoločnosti, malé a stredné podniky a súkromné osoby) alebo funkcie (registrácia, podávanie daňového priznania, platba atď.). Preto namiesto osobitných postupov pre daň z pridanej hodnoty (DPH), daň z príjmu právnických osôb, daň z príjmu fyzických osôb atď. sa tieto postupy spájajú do jedného postupu pre všetky dane. Hodnotenie efektívnosti postupov týkajúcich sa DPH, ako je uvedené v článku 12 nariadenia, teda znamená posudzovanie hlavných funkcií daňovej správy bez ohľadu na druh dane. Daňové orgány čelia rastúcim výzvam, ktoré sa často vnímajú ako riziká, ako je zložitosť a inovácia obchodných modelov (predovšetkým v oblasti takzvaného kolaboratívneho hospodárstva), nové finančné produkty, veľký počet zdaniteľných osôb a služieb, digitalizácia hospodárstva a rozmach elektronického obchodu. Od daňovej správy sa zároveň požaduje Daňová správa sa dá opísať ako súbor opatrení, postupov a nástrojov, ktoré daňový orgán používa na správu a riadenie rozhodnutí v oblasti daňovej politiky, s cieľom vybrať správnu výšku príjmu podľa zákonov, čo najefektívnejšie a s čo najmenšími administratívnymi nákladmi. 4

6 zvyšovanie efektívnosti a zodpovednosti pri klesajúcom rozpočte a prijímaní zamestnancov. To núti daňové správy hľadať nové a pružné opatrenia a prístupy v súvislosti s výberom daní vrátane DPH. Viaceré členské štáty, s cieľom vytvárať synergie a znižovať náklady, zlúčili daňovú správu s colnou správou a/alebo s útvarmi finančného vyšetrovania. Okrem toho, všetky daňové orgány pri vykonávaní svojich základných funkcií daňovej správy vo väčšej alebo menšej miere využívajú prístup založený na riziku. Viaceré daňové správy vypracovali špeciálnu funkciu analýzy údajov a riadenia rizík, ktorá je zameraná na odhaľovanie rizika a navrhovanie a uplatňovanie stratégie riadenia rizík. Iné daňové správy zahrnuli postupy založené na riziku do všetkých základných funkcií daňovej správy alebo do ich časti, s cieľom zlepšiť prideľovanie zdrojov a zvýšiť efektívnosť a účinnosť. Systém DPH sa navyše musel upravovať na vnútroštátnej úrovni v dôsledku legislatívnych zmien (napríklad zavedenie zjednodušeného režimu jednotného kontaktného miesta 3, uplatňovanie mechanizmu prenesenia daňovej povinnosti v určitých odvetviach, zmeny sadzieb DPH alebo systém uplatňovania dane na základe platieb 4 ). Odporúčanie 1: Organizácia daňovej správy Aby bolo možné posúdiť vplyv zmien v riadení systému DPH (t. j. reforiem organizácie, procesov a postupov), členské štáty by mali mať zavedený systém monitorovania a hodnotenia na poskytovanie údajov o efektívnosti a účinnosti prijatých opatrení Digitalizácia a informačné technológie Súčasné administratívne postupy charakterizuje digitalizácia a informačné technológie. Tento vývoj ovplyvňuje vzťah medzi daňovníkmi a daňovými správami: daňovníkom uľahčuje plnenie povinností a daňovým orgánom pomáha odhaľovať a analyzovať riziká spojené s DPH. Vzhľadom na potrebu vyšších príjmov, väčšej efektívnosti a lepšieho dodržiavania predpisov v prostredí zmenšujúcich sa zdrojov, daňové orgány sa čoraz viac spoliehajú na zhromažďovanie a analýzu digitálnych daňových údajov. To umožňuje daňovým orgánom zhromažďovať daňové údaje takmer v reálnom čase, najmä ak sa informácie môžu zhromažďovať priamo zo systémov daňovníkov. DPH je jednou z prvých daní, ktoré budú plne digitalizované. Príkladmi tohto vývoja sú elektronické služby, účty daňovníkov, elektronická fakturácia, využívanie vnútroštátnych kontrolných výkazov 5. Vo vykazovacom období sa tento trend smerovania k širšiemu využívaniu informačných technológií jednoznačne prejavil, aj keď úroveň uplatňovania v jednotlivých členských štátoch je odlišná. Získavanie a analýza údajov zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v rámci iniciatív týkajúcich sa kontroly dodržiavania predpisov a auditu. Na základe údajov získaných Právne predpisy pre zjednodušený režim jednotného kontaktného miesta nadobudli účinnosť 1. januára Týkajú sa miesta poskytovania telekomunikačných služieb, služieb rozhlasového a televízneho vysielania a elektronických služieb. Nariadenie Rady (EÚ) č. 967/2012 z 9. októbra 2012, ktorým sa mení a dopĺňa vykonávacie nariadenie (EÚ) č. 282/2011, pokiaľ ide o osobitné úpravy pre neusadené zdaniteľné osoby, ktoré poskytujú telekomunikačné služby, služby rozhlasového a televízneho vysielania alebo elektronické služby nezdaniteľným osobám. Tento systém umožňuje daňovníkom vyúčtovať DPH na základe prijatých platieb, namiesto vydaných faktúr. Kontrolné výkazy sa týkajú faktúr s DPH a daňovým orgánom umožňujú krížovú kontrolu transakcií. 5

7 od daňovníkov sú daňové orgány lepšie vybavené na odkrývanie zložitých obchodných vzťahov a podvodných činností, čo vedie napríklad k začatiu auditov alebo zastaveniu vracania dane. Využívanie analýzy údajov na účely kontroly dodržiavania predpisov sa rozširuje. V oblasti DPH viaceré členské štáty začali uplatňovať alebo zavádzajú iniciatívy týkajúce sa zhromažďovania informácií na úrovni faktúr, s cieľom zvýšiť transparentnosť transakcií na svojom území, alebo zhromažďujú údaje o pohyboch tovaru. Aj keď informačné technológie pomáhajú daňovým správam zhromažďovať čoraz viac údajov, zväčšujúce sa množstvo informácií nevedie nevyhnutne k lepšiemu posudzovaniu rizika: príliš veľa informácií by dokonca mohlo sťažiť identifikáciu relevantných údajov a dôsledkom môže byť zníženie miery dodržiavania predpisov. Daňové správy preto musia nájsť primeranú rovnováhu medzi potrebou získavania informácií a ich riadneho spracovania a analyzovania na jednej strane a administratívnou záťažou kladenou na podniky na strane druhej. Okrem toho, daňové orgány pociťujú obmedzenia, pokiaľ ide o investovanie do informačných technológií. Systémy informačných technológií (hardvérové a softvérové) sú nákladné a nie vždy navzájom kompatibilné, čo môže komplikovať výmenu informácií medzi daňovými orgánmi a/alebo s inými orgánmi verejnej správy. Výhodou pre členské štáty môže byť užšia vzájomná spolupráca s cieľom nezdvojovať úsilie a systémy, znižovať náklady na informačné technológie a získavať spoločné výhody investovaním do kompatibilných informačných technológií. Odporúčanie 2: Digitalizácia a informačné technológie Keďže digitalizácia a informačné technológie sa stali kritickým prvkom daňovej správy, členské štáty by mali vykonať digitalizáciu a automatizáciu údajov a úloh. Následne by mali spolu s ďalšími členskými štátmi preskúmať spôsoby, ako by sa ich domáce údaje dali čo najlepšie použiť na pomoc ostatným členským štátom. Na tento účel by ako užitočný referenčný bod mohol slúžiť projekt analýzy transakčných sietí (TNA) Analyzovanie výpadku príjmov z DPH Vo vykazovacom období výpadok príjmov z DPH mierne klesal, v objemovom aj percentuálnom vyjadrení (pozri obrázok 1). Na individuálnej úrovni sú však rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o výpadok príjmov z DPH, stále výrazné (v rozsahu od 0 % po 36,9 %). Hoci príčiny klesajúceho výpadku príjmov z DPH môžu byť rôzne, napríklad lepšie získavanie údajov alebo hospodársky rast, pokles môže súvisieť aj so zlepšením daňovej správy. V posudzovaných rokoch ( ) mnohé daňové orgány prijali viaceré, niekedy ďalekosiahle, opatrenia s cieľom znížiť výpadok príjmov z DPH 7. Hoci neexistuje jednoznačný dôkaz vplyvu týchto opatrení na veľkosť výpadku príjmov z DPH, je pravdepodobné, že tieto opatrenia ovplyvnili úroveň dodržiavania predpisov, a teda aj veľkosť výpadku príjmov z DPH. Popri správe o výpadku príjmov z DPH, ktorú zverejňuje Komisia, 6 7 Účelom softvéru TNA je uplatniť na údaje týkajúce sa DPH techniku hĺbkovej analýzy údajov s cieľom odhaliť štruktúru podvodných sietí. Tento nástroj má zlepšiť súčasné pracovné postupy siete Eurofisc. Príklady: Bulharsko, Estónsko a Slovenská republika vnútroštátne kontrolné výkazy, Belgicko analýza transakčných sietí na odhaľovanie podvodov v oblasti DPH. 6

8 4,216,197 4,249,115 4,254,909 rastúci počet členských štátov si robí vlastné výpočty výpadku príjmov z DPH, a to podrobnejšie, napríklad výpočty pre určité odvetvie hospodárstva alebo určitú zemepisnú oblasť. Odporúčanie 3: Výpočet a analýza výpadku príjmov z DPH Členské štáty by mali investovať alebo pokračovať v investovaní do výpočtu svojich výpadkov príjmov z DPH a do podrobnejšej analýzy týchto výpadkov Registrácia a zrušenie registrácie DPH Členské štáty musia mať zavedený systém registrácie DPH, v rámci ktorého sa identifikujú platcovia DPH 8, a musia v systéme VIES 9 uchovávať relevantné údaje o zdaniteľných transakciách v rámci EÚ Registrácia DPH Efektívny postup registrácie a správne priradenie identifikačných čísel pre DPH posilňuje hlavné administratívne postupy spojené s podávaním daňového priznania, platbou, posudzovaním, výberom a riešením sporov. Z toho dôvodu by informácie získané pri registrácii a uchovávané v databázach daňovej správy mali byť úplné, presné a aktuálne. Je veľmi dôležité, aby daňové orgány presne dodržiavali postupy registrácie a zrušenia registrácie, keďže neplnenie povinností v tejto oblasti bude mať veľký vplyv na výber DPH v ostatných členských štátoch. Aj keď postup registrácie musí byť rýchly, aby nebránil daňovníkom v podnikaní, je veľmi dôležité zabrániť prideľovaniu identifikačných čísel daňovníkom s podvodnými úmyslami. Preto je dôležitý vyvážený prístup medzi rýchlosťou a bezpečnosťou. Obrázok 2: Vývoj žiadostí o registráciu DPH v 21 členských štátoch EÚ ( ) % 80% 60% 40% 20% 0% 2.32 % % % 2.33 % Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku % Vysvetlivky: Žiadosti o registráciu DPH (celkový počet) Žiadosti o registráciu DPH v porovnaní s rokom 2013 (vývoj) Zamietnuté registrácie Smernica Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty, článok 214. VIES je systém výmeny informácií o DPH. Informácie, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom systému VIES, ako aj používanie systému je upravené v kapitole V nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010. Dostupné sú údaje iba pre 21 z 28 členských štátov (nie sú dostupné žiadne súbory údajov pre Fínsko, Francúzsko, Chorvátsko, Luxembursko, Nemecko, Rakúsko a Švédsko). 7

9 Celkový počet žiadostí o registráciu na účely DPH v 21 členských štátoch podľa grafu je vo vykazovacom období viac-menej stabilný, zatiaľ čo počet zrušení registrácie v systéme VIES v roku 2015 výrazne stúpol. Žiadny konkrétny dôvod toho nárastu sa nezistil. Postupy registrácie sú zavedené vo všetkých členských štátoch. V niektorých krajinách sú k dispozícii registračné zariadenia v rámci jednotného kontaktného miesta. Namiesto registrácie na rôzne účely vo viacerých úradoch (napríklad obchodná komora, obchodný súd a daňový úrad) sa môžu podniky registrovať pre všetky povinnosti na jedinom mieste. To predpokladá integrované databázy a výmenu informácií medzi príslušnými inštitúciami. Obrázok 3: Dostupnosť základných funkcií v postupoch registrácie v 28 členských štátoch EÚ (2016) Informácie o registrácii DPH pre daňovníkov sú dostupné V cudzích jazykoch Online registrácia DPH je možná Pravosť registrácie DPH sa overuje Kontroly pred registráciou DPH sú zavedené Systém registrácie DPH a systém VIES s podporou informačných technológií Overovanie po registrácii v rámci systému VIES 26 členských štátov 23 členských štátov 25 členských štátov 26 členských štátov 23 členských štátov 28 členských štátov 19 členských štátov Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku V súlade s trendom zlepšovania služieb pre daňovníkov sa online registrácia stáva štandardným postupom 11. Informácie o postupoch registrácie a súvisiacich povinnostiach sa daňovníkom poskytujú najmä prostredníctvom webového sídla daňovej správy. V niektorých členských štátoch však stále tieto informácie nie sú dostupné v cudzom jazyku, čo môže daňovníkom, ktorí majú sídlo v inom štáte, spôsobovať ťažkosti pri plnení podmienok registrácie. Odporúčanie 4: Registrácia DPH pre zahraničných daňovníkov Napriek odporúčaniu v predchádzajúcej správe by mali niektoré členské štáty ešte viac investovať do pomoci zahraničným daňovníkom pri plnení povinností súvisiacich s registráciou DPH. Členské štáty majú zavedené rozdielne postupy číslovania na identifikáciu daňovníkov. Škála rozličných systémov siaha od jedného identifikačného čísla pre všetky dane vrátane 11 Online registrácia DPH je možná v 25 členských štátoch (v súčasnosti online registráciu DPH neumožňujú Cyprus, Chorvátsko a Rumunsko). 8

10 DPH, až po rôzne identifikačné čísla pre DPH a iné dane. V niektorých členských štátoch sa dokonca registračné číslo v systéme VIES líši od identifikačného čísla pre DPH. Táto rozdielnosť postupov identifikácie DPH môže viesť k dodatočnej administratívnej záťaži pre podniky vykonávajúce činnosť v rôznych členských štátoch. Odporúčanie 5: Identifikačné čísla pre DPH S cieľom znížiť túto administratívnu záťaž by mali členské štáty a Komisia uvažovať nad prideľovaním identifikačných čísel pre DPH a registračných čísel v systéme VIES. Aby sa zabránilo využívaniu registračného čísla pre DPH na podvodné činnosti, daňové správy sa musia uistiť, že informácie, ktoré poskytuje daňovník, sú hodnoverné, presné a úplné. Na tento účel má veľký počet členských štátov zavedený komplexný proces, ktorý zahŕňa overovanie identity daňovníka, predbežné overenia pred registráciou založené na analýze rizika, krížové kontroly s informáciami od tretích strán, programy monitorovania po registrácii v prípade rizikových obchodníkov, ako aj postupy zrušenia registrácie, ak daňovník už nespĺňa podmienky na registráciu. Hoci tento komplexný proces uplatňujú viaceré členské štáty, sprievodné činnosti sa často vykonávajú ad hoc, čo zvyšuje riziko nespoľahlivých údajov v systéme registrácie. Pri systematickejšom prístupe by daňové správy boli lepšie vybavené na riešenie rizík v postupe registrácie. Odporúčanie 6: Platnosť registrácie DPH a registrácie v systéme VIES Členské štáty by mali systematickejšie kontrolovať platnosť údajov pre registráciu DPH a registráciu v systéme VIES. Vo všeobecnosti platí, že členské štáty smerujú k postupu registrácie založenému na posudzovaní rizika. Takýto prístup by mohol spôsobiť meškanie vydávania identifikačných čísel pre DPH, preto viaceré daňové správy zaviedli postupy, ktoré zmierňujú toto riziko 12. Členské štáty vo svojich odpovediach uviedli, že čas potrebný na vydanie identifikačného čísla pre DPH a/alebo systém VIES nepresahuje týždeň trvá jeden až päť dní. Preto sa zdá, že prístup založený na posudzovaní rizika nevedie k výraznému meškaniu pri vydávaní registračného čísla pre DPH a/alebo systém VIES. Obrázok 4: Čas potrebný na získanie čísla pre DPH a systém VIES v 22 členských štátoch EÚ ( ) Minimálna doba v dňoch (priemer) Minimálna doba v dňoch (medián) VIES (priemerný počet dní) VIES (medián počtu dní) Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku Napríklad rozdeľovanie žiadostí o registráciu na zelenú líniu (žiadne riziko okamžitá registrácia) a červenú líniu (potenciálne riziko pred registráciou je potrebné ďalšie zisťovanie). Dostupné sú údaje pre 22 z 28 členských štátov (nie sú dostupné žiadne súbory údajov pre Cyprus, Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Írsko a Španielsko). 9

11 Vo všetkých členských štátoch je k dispozícii databáza registrácie DPH v elektronickom formáte, ktorý umožňuje daňovým orgánom prepojiť informácie o registrácii s ďalšími podsystémami informačných technológií pre podávanie daňového priznania a platby, výber a audit. Nakoniec je potrebné poznamenať, že veľká väčšina daňových správ má zavedené stratégie pre dodržiavanie predpisov, ktoré zahŕňajú iniciatívy na odhaľovanie neregistrovaných zdaniteľných osôb. Príkladmi takých iniciatív sú informačné kampane 14, návštevy na mieste a kontroly vnútroštátnych kontrolných výkazov Zrušenie registrácie DPH Vo všetkých členských štátoch daňové správy zrušia registráciu daňovníkov na ich žiadosť alebo ex officio po ukončení ich hospodárskej činnosti. Niektoré členské štáty zaviedli možnosť zrušiť registráciu daňovníkov, keď určitý počet mesiacov nepredložia daňové priznania k DPH. V iných prípadoch, ako je napríklad podozrenie z podvodu, väčšina členských štátov nemá zákonnú možnosť zrušiť registráciu týchto daňovníkov v systéme DPH Registrácia a zrušenie registrácie v systéme VIES Existujú rozdielne prístupy k registrácii platcov DPH v systéme VIES. V niektorých členských štátoch sa všetky vnútroštátne registrácie DPH automaticky ukladajú do systému VIES. V iných členských štátoch sa do systému VIES ukladajú iba daňovníci, ktorí pri registrácii alebo následne vyhlásia, že vykonávajú transakcie v rámci EÚ. Odpovede členských štátov ukázali, že viac ako 30 percent daňových správ neuplatňuje postup kontroly po registrácii 16. Daňové správy iných členských štátov vykonávajú iba ad hoc kontroly po registrácii. Odporúčanie 7: Kontroly po registrácii Členské štáty, ktoré pred registráciou vykonávajú len predbežné overenia, by mali vykonávať kontroly po registrácii, aby zabezpečili spoľahlivosť údajov v systéme VIES Podávanie daňových priznaní k DPH a platba DPH DPH je daň zo spotreby. Platí ju konečný spotrebiteľ dodávateľovi, ktorý je zdaniteľnou osobou vo vzťahu k DPH a vyberá DPH zo svojho predaja na výstupe, porovnáva ju so vstupnou DPH zo svojich nákupov a rozdiel platí do štátneho rozpočtu. Keďže zdaniteľná osoba slúži ako výberca dane pre štátny rozpočet, je dôležité, aby sa daňové priznania k DPH podávali a platby vykonávali včas Napríklad v odvetví cestovného ruchu sú daňovníci upozorňovaní prostredníctvom médií, že sa musia registrovať, keď prenajímajú svoje byty počas dovolenkovej sezóny. Vnútroštátne kontrolné výkazy podávajú platcovia DPH a tieto výkazy zahŕňajú vyhlásenia o predajoch a nákupoch na území, na ktoré sa vzťahuje registrácia. Podľa článku 22 nariadenia Rady (EÚ) č. 904/2010 sú členské štáty povinné vykonať kontrolu po registrácii, ak pred registráciou vykonávajú len predbežné overenia. 10

12 Podávanie daňových priznaní Takmer všetky členské štáty s cieľom zlepšiť dodržiavanie predpisov poskytujú možnosť elektronického podávania daňových priznaní k DPH. Vo väčšine členských štátov je elektronické podávanie daňových priznaní povinné pre všetky spoločnosti registrované na účely DPH. Niektoré členské štáty povolili určité výnimky, napríklad pre malé spoločnosti. Všetky členské štáty poskytujú možnosť elektronického podávania daňových priznaní a veľký počet členských štátov to zaviedol pre mnohých platcov DPH ako povinnosť. Podiel elektronického podávania daňových priznaní stúpol z vyše 83 percent v roku 2013 na takmer 95 percent v roku Obrázok 5: Možnosť elektronického podávania daňových priznaní v 28 členských štátoch EÚ ( ) Obrázok 6: Podiel elektronického podávania daňových priznaní v 28 členských štátoch EÚ ( ) Dostupné (nepovinné) Povinné 25% 18% 100% 90% 94,81% 89,23% Povinné (iba pre niektorých daňovníkov) 80% 83,58% 57% 70% Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku Všetky členské štáty automaticky monitorujú termíny podávania daňových priznaní. V rokoch 2013 až 2015 sa zvýšila miera dodržiavania predpisov, pokiaľ ide o podávanie daňových priznaní k DPH v termíne, a v roku 2015 dosiahla takmer 89 percent. Ak sa zoberú do úvahy daňové priznania k DPH podané do 30 dní od uplynutia termínu, miera dodržiavania predpisov dosiahla viac ako 96 percent. Tabuľka 2: Vývoj podávania daňových priznaní k DPH v členských štátoch EÚ v rokoch 2013 až Počet očakávaných daňových priznaní v členských štátoch EÚ (v mil.) 127,9 130,1 132,3 Daňové priznania k DPH podané v termíne (%) 87,1 88,6 88,9 Daňové priznania k DPH meškajúce menej než 30 dní (%) 4,6 4,4 4,7 Miera dodržiavania predpisov, pokiaľ ide o podávanie daňových priznaní k DPH (prijaté/očakávané, %) 91,2 95,9 96,4 Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku Založené na úplných súboroch údajov z 21 členských štátov a na šiestich čiastkových súboroch údajov, pričom pre Chorvátsko neboli dostupné žiadne údaje. Údaje boli zhromažďované v roku 2017 za roky 2013 až Pokiaľ ide o údaje za EÚ, použili sa mediánové hodnoty. 11

13 V prípade neskorého podania daňového priznania posiela väčšina členských štátov po uplynutí termínu upomienky (automaticky alebo ručne). Niektoré členské štáty posielajú upozornenia pred blížiacim sa termínom. Podľa týchto členských štátov viedol takýto postup k zníženiu počtu subjektov meškajúcich s podaním daňového priznania. Všetky členské štáty majú zavedený systém sankcií, ktorý motivuje daňovníkov, aby podávali daňové priznania včas. Ak subjekt daňové priznanie k DPH nepodá, väčšina členských štátov vypočíta odhad splatnej DPH a pripočíta pokutu. V polovici členských štátov sa uplatňuje zjednodušený systém podávania daňového priznania k DPH pre malých daňovníkov Platba Vo väčšine členských štátov poskytujú daňové orgány možnosť zaplatiť DPH elektronicky. Avšak iba v 50 percentách členských štátov je elektronická platba DPH povinná. Niektoré členské štáty naďalej poskytujú možnosť zaplatiť DPH v hotovosti, ale propagujú využívanie elektronických prostriedkov. Aj termíny platieb sa monitorujú elektronicky. Všeobecnou praxou je, že po uplynutí termínu daňové orgány automaticky posielajú upomienky. Malým daňovníkom poskytujú daňové orgány osobitný zjednodušený režim platieb 18. Obrázok 7: Možnosť elektronických platieb DPH v 28 členských štátoch ( ) Obrázok 8: Upomienky na oneskorené platby v 28 členských štátoch ( ) Dostupné Nie sú dostupné 14% 86% Vydané automaticky Vydané ad hoc Nevydávajú sa 79% 14% 7% Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku V prípade oneskorenej platby uplatňujú členské štáty systém pokút a úrokov. Komisia v súčasnosti preskúmava postupy členských štátov pri udeľovaní pokút s cieľom analyzovať zákonné obmedzenia a vplyv pokút na dodržiavanie predpisov Vymáhanie dlhov v oblasti DPH Výber DPH je založený na vlastnom posúdení a dobrovoľnej platbe. Cieľom daňových správ je dosiahnuť vysokú mieru dobrovoľných včasných platieb a nízky počet daňových omeškaní. Pre dosiahnutie tohto cieľa je potrebná vysoká miera podávania daňových priznaní k DPH v termíne, aby bolo možné určiť výšku splatnej DPH, a potrebné sú rýchle následné opatrenia Príkladom je systém hotovostného zúčtovania, ktorý umožňuje malým podnikom platiť DPH, keď dostanú peniaze od svojich kupujúcich (čo je v praxi neskôr, než vyžaduje štandardný postup, podľa ktorého sa musí platiť pri vydaní faktúry). Pozri: Dvadsať opatrení na riešenie výpadku príjmov z DPH. /vat_gap/ _20_measures_en.pdf. 12

14 pri meškajúcich platbách. Tieto opatrenia vo všeobecnosti pozostávajú z udeľovania pokút a úrokov a z vykonávania plánu na vymáhanie dlhov. Všetky členské štáty, s cieľom zvýšiť efektívnosť, vytvorili vo svojich daňových správach špecializované útvary na vymáhanie dlhov alebo zamestnali odborníkov na vymáhanie dlhov, prípadne využívajú na vymáhanie dlhov externé služby pološtátnych subjektov. Interné vymáhanie dlhov sa vykonáva prevažne na vnútroštátnej úrovni. Veľká väčšina daňových správ má presný prehľad o omeškaniach v platbe DPH, často klasifikovaných podľa roku, výšky alebo pôvodu (t. j. výsledok vlastného posúdenia alebo auditu). Niektoré členské štáty majú tento prehľad k dispozícii v reálnom čase. Obrázok 9: Vymáhanie dlhov v oblasti DPH prehľad hlavných nástrojov a postupov používaných v 28 členských štátoch EÚ (2016) Noví dlžníci: postup včasného kontaktu Postup zápočtu daňových úľav 20 členských štátov 28 členských štátov Využitie splátkových plánov Možnosť odpisu nevymožiteľných dlhov Zodpovednosť manažmentu spoločnosti za DPH DPH môže zaplatiť kupujúci (mimo prenesenia daňovej povinnosti) 28 členských štátov 23 členských štátov 18 členských štátov 13 členských štátov Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku Právne nástroje a prístupy týkajúce sa vymáhania dlhov sú v jednotlivých členských štátoch odlišné. Všeobecným prístupom k vymáhaniu daňových dlhov je vyčleniť zdroje na prípady, pri ktorých je šanca vymôcť nezaplatené sumy. Mnohé členské štáty majú zavedené postupy, ktoré umožňujú včasný kontakt s novými dlžníkmi 20 (telefonicky alebo om), buď systematicky alebo príležitostne. Okrem toho sa dôraz kladie na mladé pohľadávky, v prípade ktorých boli zistené príslušné aktíva. Prax skutočne ukazuje, že miera úspechu pri vymáhaní starých dlhov je obmedzenejšia 21. Niektoré daňové správy však majú zákonnú povinnosť vymáhať všetky svoje pohľadávky a získané prostriedky sa najskôr pripíšu na najstaršie pohľadávky Noví dlžníci sú platcovia DPH, ktorí sa prvýkrát dostali do databázy vymáhania dlhov. Pozri: Fórum OECD o daňovej správe, Efektívnejší prístup k správe daňových dlhov, september

15 Bežnou praxou sú splátkové dohody a zápočet nárokov na daňové úľavy (napríklad vracanie DPH) voči nesplateným dlhom na DPH. Menej bežným a diskutabilným postupom je zápočet zahraničného dlhu na DPH voči zahraničnému vracaniu DPH. V prípade nevymožiteľných daňových dlhov môžu mnohé daňové správy uplatniť postupy odpisu ako súčasť správy verejných daňových dlhov. Hoci viaceré členské štáty majú zákonnú možnosť vymáhať meškajúce platby DPH od manažmentu spoločnosti alebo od kupujúceho (spoločná a/alebo nerozdielna zodpovednosť), tento nástroj sa ťažko uplatňuje, keďže dôkazné bremeno nesie daňová správa. Komisia zverejňuje hodnotenie smernice o vzájomnej pomoci pri vymáhaní pohľadávok. Členské štáty by sa mali s touto správou oboznámiť. Odporúčanie 8: Kontroly po registrácii Keďže vymáhanie pohľadávok prispieva k daňovej spravodlivosti, členské štáty by mali posilniť využívanie všetkých dostupných nástrojov na vymáhanie vrátane mechanizmu vzájomnej pomoci Vrátenie DPH Obmedzené zdroje na strane daňovej správy a potreba podnikov dostávať peniaze v lehote splatnosti si vyžaduje od daňových orgánov, aby našli správnu rovnováhu medzi rýchlym vracaním DPH legitímnym podnikom a dôslednou kontrolou v prípade chýb a podvodov. Daňové správy takmer všetkých členských štátov majú zavedené postupy založené na metódach posudzovania rizika, ktoré zabezpečujú rýchle spracovanie nízkorizikových žiadostí o vrátenie DPH, zatiaľ čo rizikové žiadosti sa dôkladne kontrolujú. Vo väčšine členských štátov sú tieto postupy automatizované elektronickými systémami. V niektorých členských štátoch sa všetky žiadosti o vrátenie DPH musia pred vyplatením kontrolovať (systematické predbežné kontroly), čo môže spôsobiť meškanie v postupe vracania. Časovú postupnosť vracania DPH môžu ovplyvniť aj rozpočtové obmedzenia. Obe situácie (systematické predbežné kontroly a neskoré vracanie v dôsledku rozpočtových obmedzení) vyvolávajú finančný tlak na legitímne podniky a vytvárajú prekážky v cezhraničnom obchode. Odporúčanie 9: Neskoré platby vracania DPH Komisia začala pracovať na štúdii o vnútroštátnom a cezhraničnom vracaní DPH. V rámci štúdie bude spoločne s členskými štátmi skúmať, ako zlepšiť a urýchliť tento proces Daňová kontrola DPH a vyšetrovanie Všetky daňové správy majú vo svojej organizácii útvary daňovej kontroly, ktorých súčasťou v mnohých prípadoch sú aj útvary na boj proti podvodom. Okrem tradičného spôsobu daňovej kontroly všetky daňové správy zaviedli techniky elektronickej kontroly V rámci tradičnej daňovej kontroly navštívi kontrolór sídlo daňovníka alebo jeho účtovníka a skontroluje účtovníctvo. Elektronická daňová kontrola je metodika, v rámci ktorej sa údaje získavajú prostredníctvom aplikácií napojených na internet, takže kontrolór má prístup k finančným aj nefinančným údajom v reálnom čase zo svojho pracoviska. 14

16 Mld. Vypracované sú všeobecné stratégie a/alebo programy daňovej kontroly, ku ktorým sa často pridávajú osobitné postupy pre DPH. Rôzne kontroly DPH (komplexné daňové kontroly v teréne, kontroly zamerané na určité záležitosti, administratívne kontroly atď.) sa vykonávajú s cieľom overiť správnosť údajov uvedených v daňových priznaniach k DPH. Daňová kontrola je však nákladný nástroj, keďže je časovo náročná a vyžaduje si veľké množstvo ľudských zdrojov. Navyše je percentuálny podiel príspevku daňových kontrol k celkovému výberu DPH obmedzený. V súčasnosti mnohé daňové správy uznávajú, že (plné) pokrytie daňovou kontrolou zrejme už nebude najefektívnejším a najúčinnejším prostriedkom na odradenie od porušovania predpisov. Tieto daňové správy považujú daňovú kontrolu za posledné opatrenie na presadzovanie pravidiel, ktoré sa má použiť až v prípade, keď neúčinkujú aktívne iniciatívy zamerané na podporu dobrovoľného dodržiavania daňových zákonov a povinností. Hľadanie správnej rovnováhy medzi iniciatívami, ktoré podporujú dodržiavanie zákonov, a kontrolou DPH je jednou z veľkých výziev daňovej správy. Obrázok 10: Výber DPH a vymeraná DPH po daňových kontrolách v 22 členských štátoch EÚ 23 ( ) % 100 % 100 % ,49 % 7,85 % 2,59 % 3,17 % 3,93 % ,23 % Celkový výber DPH DPH vymeraná po daňových kontrolách (nie DPH, ktorá sa skutočne vybrala) Prvých 5 členských štátov (podľa % DPH vymeranej po daňových kontrolách z celkového výberu DPH) Zdroj: Odpovede členských štátov na dotazník z roku Ďalšie daňové správy zakladajú svoj prístup k dodržiavaniu predpisov (týkajúcich sa DPH) najmä na monitorovaní a kontrole. V rámci tohto prístupu je štandardným postupom využívať techniky riadenia rizík na zvýšenie účinnosti daňových kontrol, predovšetkým pri výbere prípadov na kontrolu. Prijímajú sa opatrenia na podporu analýzy rizík, napríklad zavedenie kontrolných výkazov, ktoré umožňujú daňovým orgánom krížovú kontrolu predajov a nákupov na vnútroštátnej úrovni. Aj zvýšené využívanie informácií od tretích strán 23 Dostupné sú údaje pre 22 z 28 členských štátov (nie sú dostupné žiadne súbory údajov pre Belgicko, Francúzsko, Holandsko, Nemecko, Spojené kráľovstvo a Švédsko). 15

17 prispieva k cielenejšiemu prístupu daňovej kontroly. Informácie získavané v rámci tohto prístupu sa ukázali ako dôležitý prvok pri odhaľovaní podvodov. Problémy pri prechode od prístupu založeného na daňovej kontrole k preventívnym opatreniam sú spôsobom zisťovania efektívnosti daňovej správy. Ak sa efektívnosť posudzuje na základe štatistík daňovej kontroly/zhromažďovania údajov, prechod k prístupu založenému na dodržiavaní predpisov si vyžaduje použitie iných kritérií, ako sú napríklad výpadky príjmov z DPH a posudzovanie spravodlivosti zaobchádzania s podnikmi zo strany daňovej správy v prostredí hospodárskej súťaže. Odporúčanie 10: Stratégia daňovej kontroly a dodržiavania predpisov Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich stratégia daňovej kontroly bola súčasťou celkovej stratégie dodržiavania predpisov (týkajúcich sa DPH) a nie samostatným prístupom. Napokon, boj proti podvodom s DPH je naďalej jednou z priorít daňových správ a Komisie 24. Predovšetkým v prípade boja proti cezhraničným podvodom v oblasti DPH je potrebné posilniť administratívnu spoluprácu medzi daňovými orgánmi členských štátov. Preto Komisia hodnotila súčasné dohody o administratívnej spolupráci a predkladá návrh na zmenu nariadenia Rady o administratívnej spolupráci v oblasti DPH. 4. VYKONÁVANIE ODPORÚČANÍ UVEDENÝCH V SIEDMEJ SPRÁVE PODĽA ČLÁNKU 12 A V PRACOVNOM DOKUMENTE ÚTVAROV KOMISIE 25 Siedma správa podľa článku 12 a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie obsahujú 32 odporúčaní určených dvadsiatim siedmym členským štátom 26. Odporúčania boli rozdelené do siedmych skupín: a) identifikácia, registrácia a zrušenie registrácie DPH, b) colný režim 42, c) podávanie daňových priznaní k DPH a platby DPH, d) výber a vymáhanie DPH, e) daňová kontrola DPH a vyšetrovanie, f) riešenie daňových sporov a g) dodržiavanie predpisov o DPH. Každé odporúčanie bolo uplatniteľné pre najmenej dva z dvadsiatich siedmych členských štátov. Obrázok 11: Miera vykonávania odporúčaní podľa skupín pre 27 členských štátov Komisia nedávno zverejnila video o karuselových podvodoch s DPH s cieľom zvýšiť informovanosť občanov EÚ. Správa Komisie Rade a Európskemu parlamentu, Siedma správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89 o postupoch výberu a kontroly DPH, COM(2014) 69 final, pracovný dokument útvarov Komisie sprevádzajúci dokument Siedma správa podľa článku 12 nariadenia (EHS, Euratom) č. 1553/89, SWD(2014) 38 final. Chorvátsko nebolo v tom čase členom EÚ. Na výpočet miery vykonávania (%) sa používa celkový počet predchádzajúcich odporúčaní a počet odporúčaní uvádzaných ako vykonané. Výpočet je založený na odpovediach členských štátov (vlastné hodnotenie) a berie do úvahy iba členské štáty, ktorých sa príslušné odporúčania týkajú. 16

18 A. Registrácia DPH 90,9 % B. Colný režim 42 C. Vracanie DPH 56,1 % 67,4 % D. Výber a vymáhanie DPH E. Daňová kontrola DPH F. Riešenie daňových sporov G. Dodržiavanie predpisov o DPH 61,0 % 68,9 % 83,3 % 77,0 % Zdroj: Siedma správa podľa článku 12 (predchádzajúce odporúčania); odpovede členských štátov na dotazník z roku Na základe odpovedí členských štátov sa ukazuje, že viac ako dve tretiny odporúčaní boli plne alebo čiastočne prijaté. Bližší pohľad na jednotlivé miery vykonávania podľa členských štátov a podľa odporúčaní však poukazuje na značné rozdiely. Niektoré členské štáty sotva prijímajú niektoré návrhy, zatiaľ čo iné členské štáty vykonávajú väčšinu odporúčaní. Niektoré odporúčania boli prijímané dobre (napríklad na registráciu a kontrolu DPH), kým iné boli sotva vykonávané (napríklad v oblasti riešenia sporov). Predovšetkým udržiavanie systému VIES v presnom a aktuálnom stave zostáva veľkým problémom. Ani v súčasnosti sa vo viacerých členských štátoch platnosť údajov v systéme VIES nekontroluje pravidelne, čo spôsobuje značné ťažkosti obchodníkom, ktorí podnikajú na vnútornom trhu (pozri aj odsek 2.2.3). Obrázok 12: Celková miera vykonávania 28 predchádzajúcich odporúčaní Nevykonávané 60,7% Vykonávané 29,2% 70,8% 39,3% z toho: plne vykonávané čiastočne vykonávané Zdroj: Siedma správa podľa článku 12 (predchádzajúce odporúčania); odpovede členských štátov na dotazník z roku Okrem toho, ako už zdôraznil aj Európsky dvor audítorov 29, uplatňovanie colného režimu je naďalej problematické. Stále je nedostatočná systematická kontrola čísel pre Hranica medzi nevykonávaným a čiastočne vykonávaným odporúčaním nie je úplne zrejmá a stupeň čiastočného vykonávania je v jednotlivých štátoch odlišný. Odpovede poskytujú údaje vyplývajúce z vlastného posúdenia členským štátom. Osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 24/2015 Boj proti podvodom v oblasti DPH vnútri Spoločenstva: ďalšie opatrenia sú potrebné, odsek 83. Colný režim 42 je mechanizmus, ktorý využívajú dovozcovia v EÚ s cieľom získať oslobodenie od DPH. Uplatňuje sa v prípade, keď tovar dovezený z krajiny mimo EÚ do jedného členského štátu sa preváža do iného členského štátu. V takých prípadoch je DPH splatná v druhom uvedenom členskom štáte, v členskom štáte určenia. 17

19 DPH v systéme VIES zo strany colných orgánov, ako aj prenos údajov vnútroštátnym daňovým orgánom, zahrnutie kritérií rizika atď. Nedostatky týkajúce sa fungovania systému VIES a colného režimu 42 majú závažné dôsledky a ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu. Tieto nedostatky v skutočnosti využívajú podvodníci, ktorí zostávajú v systéme DPH, a tým spôsobujú straty v rozpočtoch členských štátov, čo má následne negatívny vplyv na vlastné zdroje DPH. Ukazuje sa, že celková miera vykonávania odporúčaní 70,8 % (ako vyplýva z odpovedí poskytnutých členskými štátmi) sama osebe nepredstavuje reálny ukazovateľ zvýšenia efektívnosti daňových správ pri výbere DPH. Ďalšie nástroje vlastného posudzovania by mohli členským štátom pomôcť pri vykonávaní systematickejšieho a spoľahlivejšieho hodnotenia výsledkov svojich daňových správ. Nástroje ako fiškálne plány (Fiscal Blueprints) 31 a diagnostický nástroj hodnotenia daňovej správy (Tax Administration Diagnostic Assessment Tool) 32 sú verejne dostupné na pomoc členským štátom pri tejto činnosti. Odporúčanie 11: Colný režim 42 Aj s ohľadom na odporúčanie v predchádzajúcej správe by členské štáty mali naďalej zabezpečovať, aby colné orgány kontrolovali čísla v systéme VIES a vymieňali si informácie s daňovými orgánmi. 5. SPOLUPRÁCOU K LEPŠEJ DAŇOVEJ SPRÁVE (V OBLASTI DPH) V neustále sa meniacom prostredí sa výber daní stáva čoraz väčšou výzvou. Digitalizácia, globalizácia, nové obchodné modely, daňové podvody a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ako aj obmedzenia v oblasti zdrojov nútia daňové správy, aby preskúmali svoje postupy a našli doplňujúce alebo alternatívne spôsoby výberu daní. Zabezpečiť by sa mala aj kvalita daňovej správy z hľadiska efektívnosti a účinnosti, aby negatívne nevplývala na výber príjmov z DPH v danom členskom štáte, ani v ostatných členských štátoch. Nadišiel teda čas konať a pracovať spoločne. Mnohé daňové správy si uvedomujú, že už ďalej nemôžu konať izolovane. Daňové orgány menších členských štátov už teraz úzko spolupracujú pri riešení spoločných problémov, aby tak využívali úspory z rozsahu (Benelux, severské krajiny a pobaltské štáty). K témam, ktorými sa zaoberajú, patrí oblasť informačných technológií, prístup k dodržiavaniu predpisov, riadenie rizika, boj proti daňovým podvodom a budovanie administratívnej kapacity. Orgány, ktoré čerpajú výhody z týchto regionálnych iniciatív, však narážajú na geografické obmedzenia vo väčšej Únii a často sa pokúšajú rozširovať svoje iniciatívy na úroveň EÚ. Členské štáty niekedy nie sú schopné riadne plniť svoje záväzky vzhľadom na nedostatok zdrojov alebo politického záujmu. Niektoré daňové správy sú zapojené do štrukturálnych reforiem a chceli by sa podeliť o svoje skúsenosti. S podporou Komisie môžu tieto členské štáty poskytovať informácie a pomáhať iným daňovým správam pri reformovaní ich organizácie. Existujú už nástroje ako program Fiscalis Pozri: o_docs/taxation/fiscal_blueprint_en.pdf. Pozri: 18

20 a program na podporu štrukturálnych reforiem 34, ktoré môžu členské štáty využívať na posilnenie kapacít svojich daňových správ. Vzhľadom na uvedené skutočnosti môžu členské štáty využívať štruktúrovaný strategický dialóg na úrovni EÚ o hlavných problémoch, ako sú vplyv digitálneho hospodárstva a nových technológií, využívanie administratívnej spolupráce na boj proti podvodom v oblasti DPH, investovanie do nástrojov a postupov na analýzu údajov a do spolupráce v oblasti informačných technológií, výmena skúseností z reformy daňových správ a posudzovanie ich výkonnosti, prístupy k dodržiavaniu predpisov a riadenie rizika. Komisia spoločne s členskými štátmi zorganizuje v roku 2018 stretnutie vedúcich predstaviteľov daňovej správy, aby diskutovali o týchto problémoch a o spôsoboch ich riešenia. Systémy informačných technológií sú dôležité pre vykonávanie daňovej politiky, boj proti podvodom a využívanie údajov na lepšiu tvorbu politiky. Daňové správy sa čoraz viac spoliehajú na údaje získavané z rôznych zdrojov (daňovníci, iné štátne orgány a inštitúcie, iné členské štáty atď.). Spracovávanie takého obrovského množstva údajov sa stalo veľkým problémom, keďže sa to už ďalej nedá zvládať tradičnými postupmi. Potrebné sú nové nástroje, ktoré umožnia spracovať a analyzovať tieto údaje. Členské štáty sú preto nútené naďalej investovať do riešení na základe informačných technológií. Ďalšia spolupráca, koordinácia a transparentnosť medzi členskými štátmi EÚ v tejto oblasti by pomohla výrazne znížiť náklady využívaním výhod spoločného prístupu a úspor z rozsahu 35. Členské štáty, ako aj Komisia, skúmajú využitie nových technologických produktov a digitálnych techník na výmenu a analýzu údajov. Posilnená spolupráca medzi Komisiou a daňovými správami členských štátov a medzi samotnými daňovými správami je najlepším spôsobom, ako zabezpečiť rovnaký prínos pre všetkých účastníkov jednotného trhu. Navyše by to uľahčilo členským štátom plnenie ich povinností v oblasti daňovej správy Fiscalis 2020 je program spolupráce v rámci EÚ, ktorý umožňuje vnútroštátnym daňovým správam vytvárať a vymieňať si informácie a odborné poznatky. Program dovoľuje vyvíjať a prevádzkovať veľké transeurópske IT systémy v partnerstve, ako aj zapájať sa do rôznych osobných sietí tým, že spája vnútroštátnych úradníkov v rámci celej Európy. Cieľom programu EÚ na podporu štrukturálnych reforiem je pomôcť členským štátom pri vypracovávaní a zavádzaní inštitucionálnych, administratívnych a štrukturálnych reforiem a pri efektívnejšom a účinnejšom využívaní finančných prostriedkov EÚ, ktoré sú na takéto účely k dispozícii. Príkladom takejto spolupráce je skupina odborníkov Komisie skupina pre oblasť informačných technológií (IT Catalyst Group). 19