ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE FAKULTA STAVEBNÍ BAKALÁRSKA PRÁCA

Transcription

1 ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE FAKULTA STAVEBNÍ BAKALÁRSKA PRÁCA PRAHA 2012 Alžbeta GARDOŇOVÁ

2 ČESKÉ VYSOKÉ UČENÍ TECHNICKÉ V PRAZE FAKULTA STAVEBNÍ OBOR GEODÉZIE A KARTOGRAFIE BAKALÁRSKA PRÁCA PŘÍKLADY MOŽNOSTÍ POUŽÍT GIS V KATASTRU NEMOVITOSTÍ NA SLOVENSKU Vedúci práce: Doc. Ing. Lena HALOUNOVÁ CSC. Katedra mapování a kartografie jún 2012 Alžbeta GARDOŇOVÁ

3 ZDE VLOŽIT LIST ZADÁNÍ Z důvodu správného číslování stránek

4 ABSTRAKT Predmetom tejto bakalárskej práce je tvorba dátového modelu. Cieľovou skupinou, pre ktorú je dátový model vytvorený, sú obce. Jedná sa o definovanie evidovaných hodnôt a spôsob využitia rôznych podkladov, ktoré sú k dispozícii. Ideou je vytvorenie systému, ktorý umožní evidovať všetky potrebné informácie. KĽÚČOVÉ SLOVÁ GIS, dátový model pre obce, spracovanie mapových podkladov, Quantum GIS ABSTRACT The subject of this bachelor thesis is data model creation. The target group for which is data model created is urban areas. We focus on defining filed attributes and a way of utilization of available different backgrounds. The idea is to create a system, which enables you to file all necessary information. KEYWORDS GIS, data model for urban areas, map data processing, Quantum GIS

5 PREHLÁSENIE Prehlasujem, že bakalársku prácu na téma Příklady možností použít GIS v katastru nemovitostí na Slovensku som vypracovala samostatne. Použitú literatúru a podkladové materiály uvádzam v zozname zdrojov. V Prahe dňa (podpis autora)

6 POĎAKOVANIE Chcela by som sa poďakovať vedúcej svojej práce Doc. Ing. Leně Halounové CSC., ktorá svojimi pripomienkami pomohla usmerniť túto prácu. Ďalej by som chcela poďakovať pracovníkom obecného úradu Záriečie za ich spoluprácu a poskytovanie informácii, ako aj pracovníkom Správy katastra v Púchove. Veľkou pomocou boli aj konzultácie poskytované firmou Geomatika, s.r.o.

7 Obsah Úvod 8 1 Základy GIS a jeho delenie 11 2 Základné ciele 13 3 Zvolené územie O obci História obce Pracovné pomery v obci Zastúpenie vybraných plošných kategórii Vývoj počtu obyvateľov a obytných objektov Vývoj zaťaženia automobilovou dopravou Všeobecné informácie Výber programu Porovnanie Quantum GIS s programom ArcMap Podklady Delenie objektov Zvolený dátový formát Tvorba dátového modelu Popis vybraných atribútov Dátový model Adresné body Rozhlas Rozvodná sieť elektriny a verejného osvetlenia Miestne názvy Železnica Komunikácie v správe Slovenskej správy ciest Miestne komunikácie

8 5.2.8 Vodstvo Vodovodná sieť Plochy rozdelené podľa využitia Budovy Zoznam elektronických príloh 52 Záver 54 Literatúra 56

9 ÚVOD Úvod V súčasnej dobe má väčšina menších obcí všetky mapové podklady, ktoré im slúžia vo forme analógových plánov či náčrtov, prípadne len evidenčných hárkov bez akýchkoľvek polohopisných údajov o vedených hodnotách. Väčšina týchto podkladov vzniká účelovo ako základ pre návrh rekonštrukcie či podklad pre získanie finančných prostriedkov, prípadne len ako zmapovanie reálneho stavu k danému obdobiu. Podklady preto vo väčšine prípadov nemajú jednotnú kvalitu vyhotovenia, spôsob zberu a vyhodnocovania údajov, čo vyplýva z toho, že informácie sú získané jednorázovo a nie v pravidelných intervaloch. Posledný uvedený problém sa v menších obciach rieši podľa aktuálnej potreby. V prípade, keď je potrebná bežne používaná informácia, využije sa výhoda veľkosti spravovaného územia a kontrola sa spravidla rieši pochôdzkou, t.j. pracovník si požadovanú informáciu overí sám priamo v teréne. Údaje pre vlastné potreby obcí sú zväčša vedené len formou zápisu. Nevýhoda tejto metódy spočíva v tom, že týmto spôsobom je možné zaznačiť len údaje, ktoré je daný pracovník schopný sám posúdiť. V prípadoch, kedy ide o evidenciu zložitejších informácii, prípadne o evidenciu technických údajov, ktoré si vyžadujú posúdenie odborníka (elektrická sieť, vodovodná sieť, typy osvetľovacích zariadení a i.), alebo nie je možné zistiť požadovanú hodnotu pomocou dostupných prostriedkov dostatočne efektívne (dĺžka úsekov miestnych komunikácií, súradnice adresných bodov a i.), musia byť už využité iné spôsoby získavania a vedenia informácii. Takéto prípady sú riešené podľa posúdenia nevyhnutnosti požadovaného podkladu, pretože takéto vypracovanie je finančne náročné a pre menšiu obec predstavuje záťaž. Na druhej strane je otázne, pre akú konkrétnu potrebu má byť podklad spracovaný. V súčasnosti sa najčastejšie stretávame s analógovými grafickými podkladmi. Vo väčšine prípadov je spracovateľ ochotný výstup odovzdať aj v digitálnej forme, čo sa však nedá označiť za veľký prínos, pretože väčšina pracovníkov nedokáže reálne využiť túto možnosť či už pre absenciu potrebného softvéru alebo osobných schopností s takýmto nástrojom pracovať. Ďalším dôvodom obľúbenosti analógových výstupov je fakt, že väčšina týchto podkladov je pre obce z rôznych dôvodov 8

10 ÚVOD len nutnosťou. V súčasnosti ide predovšetkým o procesy hospodárenia s majetkom obcí, a s tým súvisiacimi spôsobmi ako získavať prostriedky pre obce z rôznych rozvojových fondov a im podobných zdrojov, ktoré si pre získanie ich finančnej podpory vyžadujú rozsiahle podkladové materiály pre posúdenie zhodnotenia investície. V týchto prípadoch sa objednáva konkrétny podklad u odborníkov, ktorý je využitý len za účelom prílohy a nie ako dlhodobejší podklad pre vedenie informácii o zmenách. Postavenie obcí v rámci štátnej správy im zabezpečuje dostatočný prístup k údajom, ktoré sú vedené inými orgánmi štátnej správy. Tieto údaje sú často používané ako podkladové, ale len v malom množstve prípadov sa využívajú aj za inými účelmi. Všetky uvedené skutočnosti vedú k jednoznačnému záveru a to, že pre efektívne spravovanie informácií je vhodné použiť GIS, ktorý umožní samostatnú správu informácií, ale aj širšie využitie výstupov od externých spracovateľov, ktoré mali doteraz väčšinou význam len pre konkrétne zadanie. Základným a najdôležitejším dôvodom pre takýto spôsob evidovania je možnosť viesť si kompletnú evidenciu samostatne, bez nutnosti externých zdrojov podkladov, no predovšetkým aktuálne. Samotný záber evidovaných tém závisí samozrejme na ochote a schopnostiach jednotlivých úradov, kde sa pracovník musí naučiť základné operácie pre takúto formu agendy. Navrhnutý systém prináša pre mnoho konkrétnych prípadov prvú možnosť ako evidovať informácie v spoločnom systéme. Ide o ucelený systém, ktorý obsahuje viacero samostatných tematických zložiek (tried), pri ktorých sa eviduje polohopisná informácia spolu s popisnými informáciami, ktoré sú vedené formou atribútovej tabuľky. Pri vytvorení jednotného konceptu a spôsobu vedenia všetkých požadovaných údajov je možné poskytovať, či už vzdialene (mapový portál) alebo osobne (miestny úrad) ktorýkoľvek z týchto údajov v inej forme ako v nejednoznačnej poznámke v hárku. Ďalším spôsobom využitia takýchto podkladov je prezentácia obce. Či už ide o spomínané poskytovanie informácií pomocou mapového portálu, miestnych vývesných a informačných tabúľ alebo tvorbu prezentačných materiálov pre rôzne príležitosti. Neopomenuteľnou hodnotou je tiež možnosť uchovávania rôznych informácii. 9

11 ÚVOD Najčastejším príkladom je rozvoj osídlenej časti obce, ktorý sa vo väčšine prípadov dochováva len v čiastočných fotografických podkladoch, prípadne písomných (popisných) formách, ale najčastejšie len formou ľudskej pamäte. Rovnakým prípadom je aj používanie miestneho názvoslovia, ktoré síce nie je vždy jednoznačné, ale je dôležitou súčasťou starších písomných zmienok, pre určenie ich presného významu. 10

12 1. ZÁKLADY GIS A JEHO DELENIE 1 Základy GIS a jeho delenie Geografický informačný systém (ďalej len GIS) môžeme chápať ako program, ktorý pracuje s priestorovými údajmi. Priestorové údaje sú údaje, ktoré pomocou určitého vopred definovaného systému evidujú alebo popisujú priestor alebo javy, ktoré priamo súvisia so zemským povrchom. Dá sa povedať, že svet tak ako ho poznáme, môžeme zjednodušene vytvoriť z veľkého množstva zložiek. Snahou je deliť tieto zložky do logických celkov pomocou rôznych parametrov. Cieľom je dosiahnuť stav, kedy môžeme rôzne kombinovať tieto logické celky tak, aby sme dostávali model určitej oblasti reálneho sveta. GIS preto nie je len program, ani získavanie, evidovanie či uchovávanie údajov, ale je to celistvý systém od technického vybavenia, cez evidenciu údajov až po prezentáciu rôznych analýz. Všetky prvky, ktoré chceme evidovať musia teda obsahovať priestorovú informáciu (aby sme vedeli prvok umiestniť a definovať jeho základné geometrické charakteristiky), ktorá býva väčšinou doplnená aj o atribútové informácie (doplňujúce informácie o evidovanom objekte, ktoré chceme zaznamenávať). Niektoré evidované prvky, či javy bývajú doplnené o časové údaje (nejde len o čas zaznamenania, ale aj o možnosť sledovania vývoja pomocou časových informácii). Dôležitou otázkou je, aký systém je zvolený pre uchovávanie dát a ako sa hovorí o vzťahoch jednotlivých objektov. Podľa spôsobu, s akým pristupujeme k tvorbe modelu sa hovorí o týchto prístupoch k objektom: vrstevný prístup vstupné dáta sú usporiadané podľa definovaných kľúčov do rôznych tematických tried (vodstvo, komunikácie, sídla,...), objektový prístup všetky prvky sa evidujú súčasne, vytvárajú sa rôzne triedy. V objektovom prístupe sa využívajú zložitejšie princípy objektového programovania. 11

13 1. ZÁKLADY GIS A JEHO DELENIE Ďalšou zásadnou otázkou je reprezentovanie dát v priestore. Využívajú sa dva rôzne spôsoby, a to vektorový a rastrový. vektorový objekty sa popisujú pomocou základných geometrických prvkov (bod, línia, reťazec línií, plocha) alebo z nich odvodených prvkov. Pri použití vektorového spôsobu musí byť popísaná aj topológia, aby sme vedeli vyjadrovať objekty a ich priestorové vzťahy medzi sebou. Vektorový prístup členíme na (podľa [1]): špagetový model, topologický model, hierarchický model, rozšírený topologický model. Takýto spôsob nepopisuje celé územie. rastrový popisuje celé územie pomocou na seba nadväzujúcich plošiek, ktoré nesú informácie (meteorologické údaje a pod.) Podľa tvaru a usporiadania rozoznávame dva typy rozdelenia priestoru - pravidelný a nepravidelný. Pravidelný priestor je rozdelený na pravidelne sa striedajúce a rovnako veľké časti. Stretávame sa s ním najčastejšie, a to hlavne s jeho štvorcovým alebo obdĺžnikovým tvarom. Používajú sa však aj zložitejšie formy (šesťhrany, trojuholníky a pod.) Nepravidelný priestor je rozdelený do nepravidelných častí, ktoré môžu mať rôzne veľkosti. Bežným príkladom môže byť pri mape povrchu vytvorenej pomocou metódy TIN (nepravidelná trojuholníková sieť). V takomto prípade sú základom bodové údaje, z ktorých sa vytvorí celistvý pokryv oblasti. 12

14 2. ZÁKLADNÉ CIELE 2 Základné ciele Prvotným impulzom pre voľbu tejto práce bolo rozšírenie získaných znalostí z oblasti práce s GIS medzi bežných používateľov. Ako cieľový subjekt boli zvolené obce, ktoré majú v súčasnosti problém s evidenciou, ale aj s poskytovaním informácii. Hlavným cieľom tejto práce bolo vytvorenie dátového modelu pre evidenciu najzákladnejších informácií, s ktorými sa vedenie obcí stretáva, spolu s návodom ako majú používať vytvorený model pre spracovanie podkladov a informácii prostredníctvom zvoleného programu. Pri vytváraní dátového modelu je nutné dbať na potreby a schopnosti budúcich používateľov a snažiť sa dosiahnuť čo najvyššiu úroveň univerzálnosti použitia. V tomto ohľade bolo nevyhnutné konzultovať postup pri tvorbe modelu s odborníkmi, ktorí majú skúsenosti s prácou s bežnými užívateľmi, ale aj používaním podobných štruktúr v reálnej praxi. V tomto ohľade bola poskytnutá pomoc firmy Geomatika s.r.o [5], ktorej pracovníci majú skúsenosti v oboch uvedených smeroch a pomohli ideovo usmerniť dátovú štruktúru. Samotné požiadavky zo strany budúcich používateľov neboli príliš smerodajné, pretože sa väčšinou týkali len grafického znázornenia vedených dát. Nároky na štruktúru informácii neboli vznesené samostatne, jedinou požiadavkou bolo zakomponovanie prvkov, ktoré sú evidované v ich súčasných podkladoch a prípadná možnosť vedenia vlastných poznámok priamo vztiahnutých ku konkrétnym objektom. Existencia podkladov je často otázna, a to nielen z hľadiska aktuálnosti či správnosti. Snahou bolo vytvoriť dátový model tak, aby bolo možné využiť poskytované podklady. Ich absenciu možno eliminovať získavaním údajov priamo v teréne, čo je náročnejšie, no zároveň je to aj kontrola zaznamenaného stavu. Veľkým prínosom je štatút obcí, ktorý ich oprávňuje žiadať o mnohé informácie. Najpodstatnejšia je v tomto ohľade Správa katastra. Na základe predpisov o poskytovaní informácií, ktorými sa riadia, môžu obce žiadať o poskytovanie informácií. Základnou požiadavkou od obcí je žiadosť o katastrálnu mapu, ktorá je poskytovaná vo výmennom formáte vgi. Obsah, ktorý je vedený a poskytovaný je však omnoho širší. 13

15 2. ZÁKLADNÉ CIELE Samotné poskytovanie informácii správou katastra sa riadi týmito predpismi: Katastrálny zákon (162/1995) 69 Vykonávacia vyhláška (461/2009) 61 Zákon o geodézii a kartografii (215/95) 21 a 22 Vykonávacia vyhláška (300/09) 10 Smernice ÚGKK na prevádzkovanie automatizovaného informačného systému GKK S Obchodný zákonník 201 ods. 1 Zákon o ochrane autorských práv 7 ods. 2 Zákon o ochrane osobných údajov Občiansky zákonník 47 - povinné zverejňovanie zmlúv. (Všetky v znení neskorších noviel.) 14

16 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE 3 Zvolené územie 3.1 O obci Ako oblasť, pre ktorú bude tvorený a použitý dátový model, bola zvolená obec Záriečie. Je to obec územne začlenená do Trenčianskeho samosprávneho kraja a patriaca pod okres Púchov. Obec sa rozkladá v strede Púchovskej doliny. Toto údolie nie je slepo zakončené, ale naopak. Na jeho prirodzenom konci je štátna hranica a na druhej strane hranice pokračuje podobné údolie. Toto napojenie je dôležitým faktorom, ktoré už v minulosti ovplyvňovalo vývoj tohto územia. V súčasnosti obcou vedie dôležitá železničná trať, ale aj cesta 1. triedy. Oba tieto druhy dopravy spájajú Púchov a Horní Lideč (ČR). Obr. 3.1: Digitálny výškový model Púchovskej doliny a priľahlých obcí Veľkosť samotnej obce nie je dostatočná na uspokojenie bežných potrieb občanov a neposkytuje ani dostatočné množstvo pracovných miest. Aj z tohto dôvodu je dôležitá hromadná doprava. Priamo v obci je železničná zastávka, ktorá slúži aj obyvateľom susednej obce. Rovnako sa v obci nachádzajú autobusové zastávky. Autobusová doprava, na rozdiel od železničnej, poskytuje dojazd zo vzdialenejších obcí len do mesta Púchov. Rozloha obce je 942 ha a počet obyvateľov je 699 (ku dňu ). V obci sa nachádza materská škola a základná škola. Pošta sa nachádza v susednej obci. 15

17 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE Pre občanov je tu jedna predajňa potravín. Nachádza sa tu evanjelický kostol so zvonicou, pamätník M.R.Štefánika a pamätný dom Jána Geryka. Kultúrny život v obci obohacuje miestny amfiteáter, kde sa konajú rôznorodé akcie. V obci pôsobí Evanjelický zbor ECAV, folklórna skupina Záriečanka a detská folklórna skupina Záriečatá. Zo športových aktivít nie je možné opomenúť cyklotrialový klub, ktorý zaznamenal mimoriadne domáce, ale aj celosvetové úspechy. V ich réžii sa v obci konali v minulosti viackrát majstrovstvá sveta v tomto športe. V obci pôsobí aj dobrovoľný hasičský zbor. Z ekonomického hľadiska sú v obci dôležité aj miestne firmy, ktoré tu pôsobia, napríklad autoservis a sklad podlahových krytín. Dôležitým subjektom je aj Poľnohospodárske družstvo Mestečko. Toto síce nesídli priamo v obci, ale má tu svoje objekty, kde pretrváva výroba, ale je veľkým zamestnávateľom pre veľký počet miestnych obyvateľov, ale aj občanov celej doliny. 3.2 História obce Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1475, kedy patrila pod panstvo Lednica. Samotný názov obce sa v čase vyvíjal. V roku 1475 bola spomínaná ako Zaryecze, v roku 1504 Zaryczy, 1507 Zarycze a v roku 1515 Zaecze. Po roku 1920 používala obec názov Zárieč. Súčasný názov obce sa ustálil v roku Historickými mapovými podkladmi sú mapy vytvorené počas rôznych vojenských mapovaní. Pomocou WMS služby [12] sú pre celé územie SR poskytnuté mapy z vojenských mapovaní územia Slovenska z období : , a

18 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE Obr. 3.2: Pohľad na časť mapy z vojenského mapovania ( ) Výrezy rovnakého územia z máp 2. a 3. vojenského mapovania sa nachádzajú v digitálnej obrazovej prílohe. Veľká časť historických záznamov pochádza z daňových zápisov. Z týchto je možné zistiť ako sa vyvíjal počet daňovníkov, teda aj obyvateľov, ale aj zameranie výroby. V roku 1720 mala obec 20 daňovníkov, ale už v roku 1784 už mala 130 rodín a 704 obyvateľov. Väčšina informácii je zozbieraná z rôznych listín, ktoré sú uchované v muzeálnych zbierkach. V minulosti obec viedla kroniku, ktorá sa však počas druhej svetovej vojny stratila. Miestny rodák Jozef Lako sa počas svojho života pokúsil zozbierať čo najväčšie množstvo informácii do novozaloženej kroniky. Táto obsahuje väčšinou informácie o politickom, hospodárskom a sociálnom dianí. Evidovanie faktografických údajov, bohužiaľ, neprebiehalo. 3.3 Pracovné pomery v obci Podľa štatistických údajov ku dňu bolo v obci 434 občanov v produktívnom veku (údaj poskytnutý Štatistickým úradom SR [14]). Podľa definície štatistického úradu je osoba v produktívnom veku osoba vo veku 16 rokov a staršia, 17

19 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE ktorá patrí medzi pracujúcich v civilnom sektore, nezamestnaných alebo príslušníkov ozbrojených zložiek. Miera nezamestnanosti sa pohybuje v štandardnej miere. Na základe týchto údajov je jasné, že väčšina obyvateľov musí za prácou dochádzať mimo svoje bydlisko. Zamestnávateľ Počet zamestnancov obecný úrad 4 základná škola 15 materská škola 5 autoservis 4 sklad PVC 3 pohostinstvá 4 Spolu 35 Tabuľka 3.1: Tabuľka zamestnávateľov a vytvorených pracovných miest 3.4 Zastúpenie vybraných plošných kategórii V tematickej triede, kde sa plochy delia podľa využitia, sa nenachádzajú plochy pre železnicu a komunikácie. Za účelom tejto analýzy boli vytvorené samostatné polygónové triedy. Každá obsahuje plochy jednotlivej kategórie. Celková plocha katastrálneho územia bola určená zo samostatne vytvorenej polygónovej triedy, ktorá bola vytvorená zjednotením všetkých prvkov pôvodnej triedy plôch podľa využitia. Typ plochy Výmera [ha] percentuálne zastúpenie [%] katastrálne územie 942, dopravné plochy * 13,491 1,43 zastavané územie 36,634 3,89 plocha budov 4,262 0,45 Tabuľka 3.2: Percentuálne zastúpenie jednotlivých prvkov z celkovej plochy 18

20 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE * dopravné plochy zahŕňajú plochy pre železnicu, cesty v správe Slovenskej správy ciest a miestne komunikácie (hranice sú prevzaté z katastrálnej mapy ) Typ plochy Výmera [ha] percentuálne zastúpenie * [%] dopravné plochy 13, železnica 6,774 50,21 cesty v správe SSC 2,51 18,63 miestne komunikácie 4,203 31,16 Tabuľka 3.3: Percentuálne zastúpenie jednotlivých druhov dopravného využitia * percentuálne zastúpenie jednotlivých tried v rámci kategórie dopravných plôch 3.5 Vývoj počtu obyvateľov a obytných objektov Kategorizácia obytných objektov bola prebraná zo Štatistického úradu: Domy sa pri sčítaní ODB (obyvateľov, domov a bytov) členili na rodinné, bytové a iné. Rodinný dom môže mať najviac 3 samostatné byty, dve nadzemné podlažia a podkrovie. Vlastníctvo nie je rozhodujúce. Patria sem aj nevyčlenené rekreačné chalupy využívané na rekreáciu. Bytový dom má 4 a viac bytov prístupných zo spoločnej chodby alebo schodišťa a nie je to rodinný dom. Patria sem aj vily nespĺňajúce podmienky rodinného domu. Za trvale obývané domy sa pri sčítaní považovali tie domy, v ktorých bol aspoň jeden trvale obývaný byt, alebo je v ňom umiestnené zariadenie na hromadné ubytovanie osôb aspoň s jednou trvale obývajúcou osobou mimo bytu. Informácie zo štatistického úradu zo Sčítania obyvateľov, domov a bytov v roku 2011 bohužiaľ nie sú dostupné. Pre aktuálnosť sú doplnené informáciami získanými z vlastných (vytvorených) podkladov. Údaje o obyvateľstve v bytoch zahŕňajú obyvateľstvo trvale bývajúce v bytoch a z dočasne prítomného obyvateľstva len užívateľov bytov dočasne prítomných z dôvodu zamestnania, štúdia alebo učenia. 19

21 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE Posledný údaj o počte obyvateľov je platný ku dňu Nebol získaný sčítaním, ale lokálnou štatistikou. Rok počet obyvateľov počet domov trvalo obývané domy * Tabuľka 3.4: Štatistické hodnoty počtu obyvateľov a iných parametrov zo sčítania obyvateľstva (zdroj: Štatistický úrad [14] ) *pre rok 2010 je počet obyvateľov určený štatistickým úradom, ostatné hodnoty nie sú uvedené Aktuálny stav podľa vypracovaných podkladov eviduje 235 domov (adresných bodov, kde je pomocou atribútu TYP_OBJEKT zaznamená hodnota rodinny dom alebo bytovy dom ). 20

22 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE 3.6 Vývoj zaťaženia automobilovou dopravou Už v historických záznamoch je zmienené, že Púchovskou dolinou sa dialo veľké množstvo presunov, a to v oboch smeroch. Jasným obrazovým podkladom sú však až mapy z vojenských mapovaní. Na týchto sú zaznamenané komunikácie v ich vtedajšej podobe. Význam tejto oblasti z hľadiska dopravy neklesá ani v súčasnosti. Prítomnosť vyťaženého dopravného úseku je pre obyvateľov nepríjemnou skutočnosťou. Z hľadiska dopravnej dostupnosti je to však pozitívne. Výsledky pravidelného sčítania dopravy pre úsek 91070, ktorý zahŕňa aj cestu prvej triedy v obci Záriečie jasne ukazujú na zvýšenie dopravného zaťaženie tohto úseku. Keďže sa jedná o dlhší úsek, ktorému náležia viaceré obce, porovnaním prejazdnosti so susednými úsekmi môžeme zistiť počet dopravných prostriedkov s cieľom cesty v záujmovom úseku. Obr. 3.3: Rozdelenie a číslovanie sčítacích úsekov podľa SSC Územie, ktoré spadá pod uvádzané úseky má cca 8 tisíc obyvateľov. Už vopred je však zrejmé, že veľká časť dopravy je tranzitná. V prípade uzavretého územia by bolo možné sledovať nárast dopravy v závislosti od zvyšovania počtu obyvateľstva a rozrastaní zástavby. Toto však, bohužiaľ, nie je prípadom tejto obce. 21

23 3. ZVOLENÉ ÚZEMIE Číslo úseku nákladné a. motocykle osobné a. spolu Tabuľka 3.5: Výsledky sčítania dopravy pre jednotlivé úseky v rokoch 1985, 1990, 1995, 2000, 2005 a 2010 (postupne zoradené) Popisné dokumenty hovoria o tzv. profilových prieskumoch, čo je podľa autorov prieskum "zameraný na zistenie počtu skutočných vozidiel na profile ciest v skladbe dopravného prúdu vo vzťahu k požadovaným technickým parametrom ciest"[13]. 22

24 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE 4 Všeobecné informácie 4.1 Výber programu V dnešnej dobe je široká ponuka komerčných a aj nekomerčných softvérov GIS. S ohľadom na finančné možnosti obce, pre ktorú bol projekt spracovávaný bol zvolený Quantum GIS (1.7), ktorý je šírený pod licenciou GNU GPL [4]. Program Quantum GIS je v základnej verzii užívateľsky príjemný a poskytuje jednoduchú manipuláciu s rôznymi rozšíreniami. Šírenie projektu pod touto licenciou umožňuje jeho používanie za dodržania určitých podmienok. Pokiaľ však ide o bežné používanie bez modifikácie a šírenia nie je nutné sa týmto ďalej zaoberať. Výhodou je výrazná podpora nielen zo strany používateľov, ale aj tvorcov. Ďalším veľkým plusom je lokalizácia v slovenskom jazyku, čo je príjemné pre začiatočníkov. Budúci užívatelia sa rozhodli pre distribúciu programu pre operačný systém Windows. Samotný program je možné používať aj pod operačnými systémami Linux a MacOS X. Inštalačné balíky sú prístupné na adrese uvedenej v zozname literatúry pod číslom [15]. Pre jednoduchú inštaláciu sa v časti Windows Standalone Installer zvolí možnosť Download QGIS. Veľkosť binárnych zdrojových kódov je 111 MB ( platí pre verziu ). Táto informácia sa môže meniť podľa aktuálnej verzie programu (verzia mala 92 MB). V prípade záujmu o staršie verzie tohto programu pre daný operačný systém je možné dostať sa pomocou odkazu umiestneného nižšie v tejto sekcii do adresárovej štruktúry, kde sa tieto nachádzajú. Pre inštaláciu je potrebný priestor 422 MB. Samotná inštalácia je jednoduchá a vďaka klasickému sprievodcovi inštaláciou aj pohodlná. Jedinou voľbou je miesto uloženia a možnosť inštalácie aj s existujúcimi vzorovými dátami. V prílohe je uvedený krátky návod ako pracovať s týmto programom. Tento sa týka úkonov potrebných pre vedenie vytvorenej štruktúry. Po zoznámení sa s týmto programom sa väčšina úkonov dobre pamätá a práca s programom sa stáva užívateľsky príjemnou. V prípade problému sa osvedčilo kontaktovať oficiálne diskusné 23

25 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE fórum kde nielen autori, ale aj používatelia vedia veľmi dobre poradiť s problémom [7]. 4.2 Porovnanie Quantum GIS s programom Arc- Map 10 Program Quantum GIS bol pre tento projekt zvolený najmä kvôli finančným podmienkam. Zo sféry Open Source projektov patrí k užívateľsky najpríjemnejším. Medzi bežnými užívateľmi je najrozšírenejší produkt firmy ESRI ArcGIS [16]. Bežne sa s ním stretávame v sfére štátnej správy. V rámci školskej práce máme možnosť využívať školskú licenciu ArcGIS 10. Pre základné práce na tejto práci bol testovaný aj tento program. Tvorcovia sa snažia o priblíženie sa k užívateľom a zjednodušovanie mnohých prác. Finančne je však tento program menej dostupný. V súčasnosti sa tieto dva programy veľmi priblížili. Či už je to poskytovanými možnosťami, alebo aj grafickou stránkou.z hľadiska úkonov potrebných pre túto prácu sa nedá povedať, že by niektorému z programov chýbala funkcionalita. Väčšinou ide len o iné zaradenie tejto funkcie do hierarchie. Ako jeden z najdôležitejších nedostatkov programu Guantum GIS môže byť uvedený súradnicový systém S-JSTK(Greenwich)/Krovak. Pri tvorbe dátovej štruktúry bolo dôležité vybrať súradnicový systém tried. Pri prenose existujúcej triedy z programu ArcGIS do Quantum GIS bolo zistené, že ak je táto v zmienenom súradnicovom systéme, nastáva problém. Definícia tohto súradnicového systému totiž nie je totožná, a preto je nutné vytvoriť si vlastnú. Použije sa pôvodná definícia súradnicového systému a pridá sa +towgs84 = , , , , , , 0. Riešenie tohto problému je rozobrané na GRASS wiki [17]. Ďalším nedostatkom programu Quantum GIS je fakt, že pri výpočte geometrických hodnôt, akými je napríklad dĺžka, nie je možné zvoliť si jednotky výsledku. Jednotka je uvedená v definícii súradnicového systému. V tomto poskytuje výhodu ArcMap, ktorý umožňuje pri výpočte takýchto hodnôt nadefinovať aj jednotky, v ktorých bude výsledok uvedený. 24

26 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE S geometrickými hodnotami je spojený aj iný nepriaznivý fakt a to ten, že funkcia pre ich výpočet vytvorí novú triedu. Takto sa pri opakovanom výpočte hromadia triedy napriek tomu, že užívateľovi by vyhovovalo viac, keby tieto hodnoty boli len pridané do existujúcej triedy. Väčšina takýchto rozdielov je však len otázkou zvyku užívateľa. 4.3 Podklady Všetky poskytnuté podklady boli vo forme technických náčrtov, prípadne iných plánov, ktoré boli vytvorené na podklade kópie katastrálnej mapy. Tieto sú v rôznych merítkach, rôznych časových obdobiach a väčšinou len v jednom vyhotovení, ktoré sa používa pre bežné potreby. Pre spracovanie boli naskenované v rozlíšení 600 DPI. Keďže ide o rozmerovo nie úplne štandardné podklady, treba nájsť poskytovateľa, ktorý umožní skenovanie takýchto podkladov. Ďalším dôležitým faktorom je formát, v ktorom bude tento podklad spracovávaný. Pri skenovaní mapových podkladov sa bežne stretávame s formátom.cit alebo.tif. Neprípustný je formát.jpeg, kvôli jeho kompresii a následnej strate údajov. Voľba formátu záleží aj na forme spracovávaného podkladu (či ide o vektorovú kresbu alebo iný typ). Formát je dôležitý aj z hľadiska spracovávateľa, ktorý musí byť schopný s ním pracovať. V prípade týchto podkladov sa pracovalo s formátom.png. Keďže takýto podklad je len obrazovou formou, je potrebné ho priestorovo umiestniť. Takýto proces sa nazýva georeferencovanie. Používaný program umožňuje takéto spracovanie a výsledné uloženie vo formáte.tif. Samotný proces sa skladá zo zadávania dvojíc identických bodov a následnej voľby spôsobu transformácie podkladu. Presnosť takéhoto procesu je závislá na kvalite základu (väčšinou kópia katastrálnej mapy), do ktorého boli zaznamenávané tematické informácie. Podklady: polohopisný plán miestneho rozhlasu, mierka 1:2000, neznámy rok vyhotovenia (2 samostatné časti) 25

27 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE polohopisný plán jestvujúceho stavu verejného osvetlenia mierka 1:2000, október 2010 polohopisný plán s návrhom pre rekonštrukciu verejného osvetlenia mierka 1:2000, október 2010 Ako smerodajný podklad pre všetky práce bola použitá katastrálna mapa získaná pomocou WMS služby, ktorá je poskytovaná súkromným zdrojom [8]. Problémom by sa mohla zdať aktuálnosť, ale aj nie plne verejné poskytovanie týchto údajov. V prípade záujmu je možné oficiálne si vyžiadať katastrálnu mapu v digitálnej forme. V takom prípade by nastal rovnaký problém s aktuálnosťou, ale aj problém s výmenným formátom, ktorý pre bežných užívateľov predstavuje značnú prekážku. Výhodou používanej služby je jej prístupnosť, ale aj jej rozsah, pretože pokrýva celé územie SR (nie každé katastrálne územie je spracované) k obdobiu vyhotovenia tejto dátovej sady (máj 2011). Pri spracovávaní tematických materiálov získaných z obce bolo zistené, že tieto podklady nereprezentujú skutočnosť. Podľa miery spoločných prvkov s reálnym stavom pravdepodobne išlo o projekty, ktoré neboli pri práci dodržané, prípadne o zmeny, ktoré nastali počas užívania zariadení. Nepriaznivým faktorom je opotrebenie týchto podkladov, ako aj ich samotné vyhotovenie, či už ide o podklad katastrálnej mapy alebo o samotné zakreslenie evidovaných prvkov. Nepriaznivý stav podkladov mal za dôsledok väčší objem prác pri kontrole stavu v teréne. Väčšina zmien sa týkala hlavne zmeny polohy prvku, zaznamenanie zmeny vo vedených atribútoch, prípadne vytvorenia nového prvku či jeho zrušenie. Určenie polohy prvku v zastavanej časti obce nebolo veľmi náročné, pretože z topológie reálnych objektov sa dala zaznamenať poloha do podkladu. Táto úloha bola náročnejšia mimo zastavanej časti obce. Na určenie polohy v tejto oblasti bol použitý prístroj Trimble PRO XT. Tento spôsob umožnil evidovanie poznámok pre merané body. Pomocou nástroja pre spracovanie bol vytvorený výsledný súbor formátu.shp. 26

28 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE 4.4 Delenie objektov Pokiaľ chceme vytvoriť efektívny model skutočnosti musíme objekty rozčleniť, vhodne reprezentovať a evidovať všetky potrebné skutočnosti. Celý objem reálnych objektov je rozčlenený do tried, pričom trieda je zoskupenie objektov, ktoré majú podobné vlastnosti. Pre reprezentáciu objektov je použitý vektorový model. Každý reálny objekt v teréne je trojrozmerný. Pre jeho zaznamenanie sa väčšinou používajú prvky s nižším počtom rozmerov. Vo väčšine prípadov je bežné zanedbávanie tretieho rozmeru, pretože sa prvky reprezentujú v rovine. V prípade potreby sa často takýto údaj uvádza len ako hodnota atribútu, nie je prítomný priamo v geometrii prvku. Pri rozdeľovaní objektov do tried môžeme hovoriť o tvorbe jednotlivých vrstiev. (Označenie vrstva je zaužívané najmä užívateľmi programov od firmy ESRI, nie je to však správne označenie.) Trieda obsahuje objekty s rovnakým počtom rozmerov. Väčšinou sú to objekty, ktoré majú navzájom rovnaký počet rozmerov aj v teréne a sú si podobné svojím tvarom. Základnými typmi tried sú: bodová evidujeme hodnoty, ktoré je možné vztiahnuť k určitému bodu v priestore a pomocou ostatných údajov kompletne popísať požadovaný stav javu, alebo objektu. Najčastejšie evidovaným údajom sú súradnice polohy sledovaného objektu (voľba súradnicového systému a aj jednotiek je závislá na používateľoch, musí byť pre nich použiteľná a zrozumiteľná. Najjednoduchšie je použitie zemepisných súradníc, s ktorými sa bežne stretávajú). Použiť tento typ triedy je možné aj pre plošné objekty, ktoré je vhodné generalizovať do bodu a zjednodušiť tak ich rozmer. Zjednodušenie objektu do bodového prvku vyjadruje nízky význam informácie o ploche, či nemožnosť ju jednoznačne vyjadriť. Napríklad údaj o adresnom bode sa týka celého stavebného objektu, ale táto informácia je zanedbateľná, dokonca v určitých prípadoch by bola nežiaduca. líniová uchovávanie prvkov, pri ktorých je možné zgeneralizovať ich tvar do línie a pre jednotlivé úseky je možné udať konštantné informácie. Bežne evidovaným 27

29 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE údajom je dĺžka úseku. Je nutné vedieť, v akých jednotkách je dĺžka úseku poskytovaná. Častým zdrojom chýb je, že je dĺžka úseku evidovaná v iných jednotkách ako očakávame. V bežnej praxi, a aj v prípade tohto projektu, sa jedná o metre. Je potrebné vedieť, že línia sa skladá z vrcholov a spojnice vrcholov. Vrcholy existujú krajné a medziľahlé. Pri napájaní úsekov na seba je nutné spájať vrcholy počiatočné a koncové medzi sebou a nie s medziľahlými vrcholmi. Nejde teda o spoje typu vrchol spojnica vrcholov, ale ani koncový a medziľahlý vrchol, či dva medziľahlé vrcholy. Pri vytváraní úsekov treba dbať na to, že každý úsek musí mať na celej svojej dĺžke rovnaké všetky evidované parametre. Typický prípad je komunikácia, ktorá má na strane chodník, ktorý v určitom mieste končí. Ak je jedným z evidovaných atribútov prítomnosť chodníka, tak vytvoríme dva úseky, ktoré sa budú líšiť v atribúte prítomnosti chodníka. V prípade, že vytvoríme len jeden úsek, tento nebude zodpovedať skutočnému stavu. Je preto dôležité vedieť už na začiatku, aké vlastnosti chceme evidovať a podľa toho vytvárať jednotlivé úseky. Ďalšou dôležitou požiadavkou je presnosť zobrazenia prvku. Väčšinou používame priame spojnice medzi jednotlivými vrcholmi. Pre zobrazenie plynule zakriveného prvku je nutné umiestniť jednotlivé medziľahlé vrcholy tak, aby sme vytvorili plynulý priebeh, ktorý presne reprezentuje skutočnosť. Je vhodné zvoliť si merítko, v ktorom chceme, aby sa takéto prvky javili hladké a všetky úpravy pre vyhladenie úseku robiť v tomto merítku. V našom prípade je takýmto vhodným merítkom maximálne 1:800, podrobnejšie by už predstavovalo nadbytočnú prácu. plošná (polygónová) pokiaľ máme súvislý pokryv priestoru, ktorému chceme uchovať informácie o priestorovom rozdelení a topologických vlastnostiach, je vhodné zvoliť tento typ. Typicky evidovaným údajom je plocha každej entity, prípadne jej obvod. Pri vytváraní jednotlivých plôch platí podobný systém ako pri líniových prvkoch, kedy je nutné si vopred ujasniť evidované údaje a podľa ich zmien určovať hranice jednotlivých plôch. V prípade plošných údajov je už možné stretnúť sa s potrebou vyjadriť nielen jednoduché plochy, ale aj zložitejšie tvary. Môžeme sa stretnúť s takzvanou "deravou plochou", kedy je nutné zvážiť, či je lepšie v tomto prípade rozdeliť túto plochu na dve časti, a tak odstrániť deravú plochu, alebo je nutné zachovať plochu v celku. 28

30 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Pri podobných situáciách je dôležité vedieť, aké možnosti nám poskytuje používaný program, prípadne používaný formát. V našom prípade je možné používať aj takto modifikované prvky. Vo všeobecnosti však platí, že voľbou jednoduchšieho spôsobu nenastanú problémy. Nie vždy je to však lepší spôsob pre reprezentáciu reálneho stavu. Voľba typu triedy, ktorá bude informácie reprezentovať vo vytváranom modele je väčšinou jasná, pretože spôsob zobrazenia je totožný s reálnym stavom prvku v teréne (komunikácie - líniová, stĺpy rozhlasu - bodová, spôsob využitia pozemkov - plošná). 4.5 Zvolený dátový formát Dôležitým krokom je aj výber formátu pre ukladanie dát. V tomto prípade voľba padla na najrozšírenejší formát, ktorý je podporovaný väčšinou programov, komerčných aj nekomerčných - shapefile. Výhodou tohto formátu je jeho spomínané rozšírenie, ktoré na rozdiel od iných formátov umožňuje najjednoduchšiu možnosť migrácie údajov a ich poskytovania iným subjektom, prípadne využitie na iné účely. Tento formát nie je zložený len z jedného súboru, ale obsahuje niekoľko rôznych typov súborov: samostatná atribútová tabuľka vo forme tabuľkového editoru typu excel súbor typu projection *.prj v ktorom sú uložené informácie o súradnicovom systéme a projekcii súbory typu *.sbn a *.sbx s priestorovými indexmi objektov súbor typu *.shp, ktorý obsahuje samotnú geometriu objektov súbor typu *.shp.xml, ktorý obsahuje geometriu objektov vo formáte xml podľa určitého štandardu súbor typu *.shx - súbor s indexmi pre rýchlejšie vyhľadávanie medzi objektmi 29

31 4. VŠEOBECNÉ INFORMÁCIE Ideovo sa však program chová, akoby existoval len jediný súbor a to shapefile, či už je to pri otváraní novej triedy alebo jeho tvorbe. V súčasnosti je k dispozícii mnoho formátov, ktoré by sa dali využiť. Väčšina z nich vznikla ako tzv. firemný formát, ktorý používa daný software. Aj nami používaný formát je firemným formátom ESRI. Takéto formáty často poskytujú rôzne výhody. Dnešným trendom je však snaha o vytvorenie jednotného formátu, ktorý by mal čo najširšie využitie. 30

32 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU 5 Tvorba dátového modelu Pre evidovanie boli vybrané všetky dôležité súčasti infraštruktúry, ktoré slúžia občanom. Vytvorená dátová štruktúra obsahuje tieto tematické triedy: Tabuľka 5.1: Prehľad tried, ich typov a súradnicových systémov.(súradnicový systém je uvedený formou jednoznačného EPSG kódu, základné informácie v zozname literatúry č.[9], 4326 WGS 84, S-JSTK(Greenwich)/Krovak). Názov Typ CRS - EPSG adresne_body bodová 4326 rozhlas bodová 4326 el_siet_a_osvetlenie bodová 4326 miestne_nazvy bodová 4326 komunikacie_pod_ssc líniová zeleznica líniová miestne_ komunikacie líniová vodstvo líniová vodovodna_siet líniová plochy_podla_vyuzitia polygónová budovy polygónová Popis vybraných atribútov Vo vytvorenej dátovej štruktúre je popísaná každá tematická trieda samostatne. Je uvedený každý vedený atribút s jeho presným názvom, dátovým typom a jeho popisom. Niektoré atribúty sa vyskytujú vo viacerých triedach. Popis takýchto atribútov je definovaný buď samostatne, v nasledujúcej časti, alebo je objasnený priamo pri konkrétnej triede. Z hľadiska typu záznamu rozlišujeme 3 typy atribútov. Prvý je INTEGER, kedy sú všetky záznamy vedené ako celočíselná hodnota. Typ REAL je numerická hodnota, nie však celočíselná. Posledným typom je textový reťazec STRING. Každý 31

33 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU z týchto typov má presnejšiu charakteristiku pomocou dĺžky záznamu, či presnosti. Definovanie typu atribútov ako aj presnejšie údaje o jeho dĺžke či presnosti, sa definuje pri tvorbe nového atribútu. Identifikátor je celočíselná, nezáporná hodnota, ktorá je unikátna pre každý záznam. Táto hodnota je vedená interne a neobjavuje sa v atribútovej tabuľke. Pokiaľ použijeme nástroj na identifikáciu prvku, tak sa táto hodnota nachádza v časti s odvodenými hodnotami pod názvom feature id. Táto hodnota je však prístupná len pomocou tohto nástroja. Na obrázku č. 5.1 je ukážka z identifikácie prvku. Zvýraznenými hodnotami je interne vedený identifikátor s názvom feature id a manuálne vytvorený s názvom Id. Vedenie hodnoty interného identifikátora je automatické a nie je možný zásah užívateľa. Rovnako však nie je možné používať túto hodnotu ako štandardný atribút. Pre vlastné potreby je vhodné používať samostatne vytvorený atribút s identifikátorom, ktorým je možné označiť každý objekt. Hlavným prínosom je tvorba podkladov pre kontrolu stavu objektov v teréne. Pri takejto práci je vhodné mať výtlačok kresby vybraných prvkov doplnený o evidenčný hárok, do ktorého sa pripisujú kontrolované, či zisťované skutočnosti. Používať pri takejto situácii reálne parametre kontrolovaných objektov (súpisné číslo objektu pri adresných bodoch) nie je vhodné, pretože je možné, že práve tieto sa budú pravdepodobne meniť. Funkcia umelo vytvoreného identifikátora je v tomto prípade obmedzená na identifikáciu medzi kresbou a atribútovou tabuľkou. Geometrické údaje - každý typ triedy má typicky evidované hodnoty spojené s geometriou. Bodová trieda obsahuje súradnice bodov, líniová dĺžku úseku a polygónová plochu a obvod. Problémom spojeným s týmito údajmi sú ich jednotky. Keďže bežne používanými jednotkami pre polohu sú stupne a pre ostatné sú to metre, či metre štvorcové, nastáva malý problém. Keďže jednotka, v ktorej sa daná veličina bude uvádzať je definovaná v použitom súradnicovom systéme (v nami používanom programe sa bežne označuje skratkou CRS), je nutné mať triedu v takom súradnicovom systéme, ktorý umožní výpočet požadovaných hodnôt. 32

34 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU V prípade bodových tried sú bežne požadované súradnice vo forme desatinných stupňov. Pre tento prípad teda používame súradnicový systém WGS 84, ktorý má EPSG kód Pre výpočet dĺžky a plochy je vhodné mať výsledok v metroch, prípadne odvodenej jednotky. V tomto prípade je vhodné mať danú triedu v súradnicovom systéme S-JSTK(Greenwich)/Krovak, EPSG kód Použitie rozdielnych súradnicových systémov je riešené pomocou nastavenia vlastností projektu. Pokiaľ chceme použiť iné CRS pre zobrazenie celku než majú jednotlivé triedy, je nutné mať vo vlastnostiach projektu zvolený priamy prevod medzi súradnicovými systémami. Prehľad jednotlivých geometrických prvkov a jednotiek, v ktorých majú byť vedené v súvislosti s CRS je uvedený v tabuľke č CRS je v tomto prípade vedené EPSG kódom, podľa ktorého je možné jednoznačne identifikovať každé zobrazenie. Systém EPSG kódov je platný nielen v nami používanom programe, ale je to ustálený štandard pre prácu s geografickými dátami. Obr. 5.1: Identifikácia prvku - interný a vlastný identifikátor, príklad geometrického atribútu Správne nastavenie súradnicového systému je základ, ktorý nám umožní správnu prácu s nástrojmi, pomocou ktorých je možné charakterizovať objekty. Geometrické atribúty a ich jednotky, tak ako sú uvedené v tabuľke, platia pre všetky prípady ich 33

35 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Tabuľka 5.2: Typy tried, ich geometrických hodnôt a jednotiek v závislosti na CRS objekt atribút jednotka CRS - EPSG bod súradnice desatinný stupeň 4326 línia dĺžka meter plocha výmera meter štvorcový výskytu. V prípade potreby prevodu jednotiek je vhodné ponechať pôvodný atribút s jeho hodnotou, ale aj novovytvorený. 5.2 Dátový model Adresné body Je to bodová trieda, ktorej prvkami sú jednotlivé adresné body. Každý adresný bod je v kresbe zobrazený bodovou značkou, ktorá popisuje polohu adresného bodu. Každý takýto bod má svoj záznam v atribútovej tabuľke. Účelom je popísanie prvkov tak, aby bol každý jednoznačne identifikovateľný a jeho popis bol dostatočný pre všetky požadované účely. Určenie polohy: V prípade adresných bodov sa jedná o abstraktnú triedu. Jej prepojenie so skutočnosťou je cez stavebné objekty. Účelom adresného bodu je nájsť akýkoľvek existujúci objekt. V otázke, ktoré objekty evidovať pomáha legislatívny podklad (podľa zákona č. 221/ Z.z o územnom a správnom usporiadaní Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov). Ide teda o generalizáciu plošného objektu do bodu. Otázkou je umiestnenie bodu. Štandardným postupom je, že sa adresný bod umiestňuje na miesto vchodu do objektu. Nie v každom prípade je toto riešenie vhodné. Je nutné dbať na využitie takýchto podkladov. Najčastejšie sa používajú tieto údaje ako navigačné. V prípade dvoch paralelných ulíc je nutné brať v úvahu, z ktorej ulice je objekt dostupný. Pokiaľ teda nastane situácia, kedy by poloha bodu viedla k chybnému určeniu dojazdovej 34

36 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU trasy k objektu, treba polohu určiť mimo samotný stavebný objekt. Polohu bodu treba upraviť tak, aby sa nachádzal pri prístupovej komunikácii. V prípade vedenia takejto evidencie lokálne odpadá veľká časť problémov s dátami. Ako podklad je väčšinou používaná katastrálna mapa. Po doplnení informácii o reálnom stave, nie je problémom evidovať údaje nielen dostatočne presne, ale aj aktuálne. Prínosom k aktuálnosti je fakt, že väčšina obcí sama prideľuje súpisné čísla, a preto nemusí žiadať o informácie z iných zdrojov. Výhodou lokálneho spracovávania je aj spomínaný fakt, že je niekedy nutné posúdiť reálny stav, čo mapové podklady neumožňujú. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor adresného bodu ZEM_SIRKA typ REAL, údaj o zemepisnej šírke adresného bodu ZEM_DLZKA typ REAL, údaj o zemepisnej dĺžke adresného bodu Údaje o zemepisných súradniciach sú vedené vo formáte desatinných stupňov. Ide o počítané hodnoty, ktoré sú vztiahnuté k súradnicovému systému. NUTS2, NUTS3, NUTS4, NUTS5 typ STRING, pri každom je jeho dĺžka obmedzená podľa maximálnej dĺžky kódu, jednotlivé kódy klasifikácie štatistických územných jednotiek. Sú použité skratky používané v štruktúre EU. Štatistický úrad Register priestorových jednotiek definuje nasledovne: Register priestorových jednotiek (REGPJ) je v správe odboru súbornej metodiky Štatistického úradu Slovenskej republiky ako samostatný register, pričom zohľadňuje vzájomné väzby územných kódov krajov, okresov, obcí, katastrálnych území a sídelných jednotiek Slovenskej republiky. [11] RŠÚJ - regionálna štatistická územná jednotka, LŠÚJ - lokálna štatistická územná jednotka. V prílohe sa nachádza dokument s podrobným delením a kódmi pre všetky územné jednotky, platný Tento obsahuje delenie územia aj na iné územné jednotky. NAZOV_OBEC typ STRING, názov obce 35

37 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Tabuľka 5.3: Tabuľka značenia územných celkov európska skratka slovenská skratka príklad kódu územná jednotka NUTS1 RŠÚJ1 SK0 štát NUTS2 RŠÚJ2 SK02 oblasť NUTS3 RŠÚJ3 SK022 kraj NUTS4 LŠÚJ1 SK0228 okres NUTS5 LŠÚJ1 SK obec NAZ_CAST typ STRING, názov časti obce NAZ_ULICA typ STRING, názov ulice, kde sa nachádza adresný bod Právne podklady pre definíciu pojmov obec, časť obce a ulica - podľa zákona č.369/1990 Z.z a 221/1996 Z.z v znení neskorších predpisov. NAZ_POSTA typ STRING, názov dodacej pošty PSC typ STRING, poštové smerovacie číslo pre adresný bod CIS_SUPIS typ INTEGER, súpisné číslo adresného bodu CIS_ORIENT typ INTEGER, orientačné číslo adresného bodu Súpisné a orientačné číslo - spôsob a podmienky jeho pridelenia sú definované podľa zákona č.221/1996, 12 a 13 Z.z a 221/1996 Z.z v znení neskorších predpisov. TYP_OBJEKT typ STRING, označenie typu objektu, ku ktorému sa vzťahuje adresný bod. Popis typu objektu je doplnková informácia, ktorá môže pomôcť pri orientácii. Jednotlivé použité kategórie - rodinny dom, bytovy dom, zakladna skola, materska skola, obecny urad, potraviny pohostinstvo, pohostinstvo, kostol, dom smutku, vyrobny objekt. Iné kategórie objektov - nemocnica, spravna budova, cerpacia stanica, posta, priemyselny podnik, meteorologicka stanica, transformator, hangar, hvezdaren, kaplnka, iny kulturny objekt. V prípade potreby vytvorenia novej kategórie je toto možné. Snahou by však malo byť začlenenie objektu do existujúcej kategórie. DATUM typ STRING, dátum vytvorenia záznamu, prípadne zmeny adresného bodu. Formát dátumu je rok/mesiac/deň, všetko v číselnej forme. 36

38 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Príklad je 2012/01/21. Ako podklad pre túto triedu bola využitá katastrálna mapa, ktorá slúžila pre zadávanie polohy jednotlivých bodov. Určovanie evidovaných parametrov, napríklad súpisných čísel, prebiehalo na základe terénnej práce. V prípade, že takáto skutočnosť nemohla byť zistená v teréne, bolo využité poskytovanie údajov príslušnou správou katastra. Táto trieda obsahuje celkovo 243 objektov. Je dôležité upozorniť na skutočnosť, že sa tu nachádzajú objekty, ktoré majú súpisné číslo s hodnotou 0. Sú to také, ktorým ešte nebolo pridelené Rozhlas Vo väčšine obcí patrí k typickým informačným prostriedkom. Zároveň je to aj objekt, ktorý si vyžaduje znalosť jeho súčasného stavu, ale aj informácie o priebehu jeho opráv a investícii. Na základe existujúceho mapového podkladu bola vytvorená tematická trieda, ktorá obsahuje stĺpy tohto vedenia. Pri pochôdzke v teréne však bola zistená vysoká miera nezrovnalostí voči skutočnosti, či už išlo o umiestnenie ampliónov alebo o samotnú polohu stĺpov. Tieto chyby boli opravené záznamom pri pochôdzke a prípadným meraním v teréne. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor stĺpu ZEM_SIRKA typ REAL, údaj o zemepisnej šírke rozhlasového stĺpu ZEM_DLZKA typ REAL, údaj o zemepisnej dĺžke rozhlasového stĺpu STPL_TYP typ INTEGER, označenie typu stĺpu. Používané hodnoty 1 pre nový oceľový stĺp, 2 pre stávajúci oceľový stĺp. STLP_TYP_1 typ STRING, v prípade, že ide o nový oceľový stĺp, tak sa definuje jeho typ S5 alebo S6. Hodnoty prevzaté z podkladu. REPRO typ STRING, definuje prítomnosť ampliónu na stĺpe. Možno zadať A v prípade prítomnosti ampliónu alebo N v opačnom prípade. 37

39 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU REPRO_INFO typ STRING, v prípade nutnosti dodatočnej informácie o amplióne. Použité v prípade dvoch ampliónov na jednom stĺpe. AZIMUT typ REAL, v prípade prítomnosti ampliónu sa definuje azimut, v ktorom je orientovaný amplión. Je to stupňová hodnota uhlu, ktorý zviera smer orientácie ampliónu s miestnym poludníkom (uhol od severu - obrázok č. 5.2). Táto hodnota je určovaná odhadom, nie meraním. Obr. 5.2: Určenie azimutu Výsledným stavom je 135 stĺpov, ktoré slúžia ako rozhlasové. Celkový počet ampliónov je 37, z toho v 3 prípadoch ide o vyšší počet ampliónov než 1 na danom stĺpe. Pomocou prístroja ProXT bola určená poloha 32 stĺpov Rozvodná sieť elektriny a verejného osvetlenia Elektrifikácia sa v dnešnej dobe považuje za samozrejmosť. Nie v každom prípade je tomu skutočne tak. V prípade tejto obce je táto sieť priamo spätá s verejným osvetlením. Jednotlivými prvkami sú preto stĺpy elektrického vedenia. Pomocou atribútov je určené aj to, či ide o súčasť siete verejného osvetlenia. Na danom území sa mimo evidovanej siete nachádza aj vedenie veľmi vysokého a vysokého napätia. Z hľadiska potreby pre obec bol tento fakt zanedbaný a evidovanými sú len súčasti miestnej distribučnej siete. V čase spracovávania tejto práce prebiehala rekonštrukcia v časti obce Klecenec. Z dôvodu rozsiahlych plánovaných zmien nebola táto oblasť spracovaná. Podľa dohody budú objekty v tejto oblasti doplnené po ukončení rekonštrukcie. 38

40 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor stĺpu ZEM_SIRKA typ REAL, údaj o zemepisnej šírke stĺpu elektrického vedenia ZEM_DLZKA typ REAL, údaj o zemepisnej dĺžke stĺpu elektrického vedenia SVETLO typ STRING, hovorí o prítomnosti osvetľovacieho zariadenia na stĺpe. Pre vyjadrenie tejto skutočnosti sa používa A pre prítomnosť svetelného zdroja a N pre opačný prípad. POC_SVETLO typ INTEGER, ak sa na stĺpe nachádza svetelný zdroj, pomocou tohto atribútu definujeme počet týchto zdrojov. Bolo by vhodné evidovať aj typ svetelného zdroja. Jednotlivé kategórie a ich parametre boli popísané v podkladových materiáloch. Pri kontrole zariadení sa však ukázalo, že rozoznávať ich typy je náročné a mimo schopnosti bežného užívateľa. Výsledným stavom je existencia 146 stĺpov elektrického vedenia. Na týchto sa nachádza 80 osvetľovacích zariadení. Po ukončení rekonštrukcie časti tejto siete a doplnení tejto triedy bude možné presne definovať elektrifikované oblasti Miestne názvy V minulosti sa pre orientáciu v krajine využívali miestne názvy. Každá časť povrchu, ktorá bola niečím charakteristicky oddelená od okolia, dostávala názov. Takéto názvy neboli záväzné, väčšinou šlo len o spôsob dohovoru medzi jednotlivými osobami. Preto sa nie zriedka stávalo, že názvy pre miesta boli podvojné, či potrojné alebo nemali rovnaký tvar. Neskôr sa začali zavádzať takéto názvy v určitom záväznom tvare aj do mapových podkladov, kde sa nachádzajú dodnes. Takýto názov väčšinou nájdeme ako text v mape. Určenie rozsahu platnosti takéhoto názvu je náročné. V dobe ich vzniku sa odvíjali od určitých skutočností, ktoré sa zmenili, no ich popisná a informačná funkcia nezanikla. Z tohto dôvodu je vytvorená táto trieda miestnych názvov. Ako 39

41 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU podklad pre názvy, ale aj pre ich lokáciu bola využitá katastrálna mapa. Názvy aj ich poloha boli plne prebrané. V prípade tvorby miestopisného diela by bolo zaujímavé porovnávať vývoj, ale aj rôzne zdroje takýchto informácii. Vhodným zdrojom sú starší obyvatelia, ktorý môžu popísať vývoj osobne. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor názvu NAZOV typ STRING, presné znenie názvu popisovanej oblasti či objektu (možné používať všetky znaky slovenskej abecedy, aj tie s diakritikou) OBJEKT_TYP typ STRING, definovanie typu prvku. V tomto prípade obsahuje miestny názov a vodný tok. V prípade potreby je možné rozšíriť aj o iné typy názvov (výškové kóty, popis verejných objektov a iné) Železnica Z hľadiska významnosti v teréne je veľmi dôležitá železničná trať. Spolu s ostatnými komunikáciami tvoria kategóriu, ktorá je veľmi dôležitá. Z hľadiska zložitosti, či už geometrie alebo atribútov, je táto trieda jednoduchá. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor úseku POCET_KOLA typ INTEGER, počet existujúcich koľají na úseku DLZKA typ REAL, spočítaná dĺžka úseku ZEL_ST typ STRING, hovorí o prítomnosti železničnej stanice/zastávky na danom úseku. Používaná hodnota atribútu A alebo N. VIACKOL_ST typ STRING, v prípade existencie stanice/zastávky na úseku určuje, či ide o stanicu s vyšším počtom koľají než okolitá trať. Hodnota atribútu N v prípade rovnakého počtu koľají ako okolná trať, A v prípade rozšíreného koľajiska. TRATOVY_U typ STRING,v prípade že ide o úsek, z ktorého idú viac ako dve trate hovoríme o železničnom uzle. Hodnota atribútu pre železničný uzol je A, inak 40

42 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU používame hodnotu N. ZEL_UZOL1 typ STRING, názov železničného uzlu danej trate. ZEL_UZOL2 typ STRING, názov železničného uzlu danej trate Komunikácie v správe Slovenskej správy ciest Podľa správcu komunikácie sú komunikácie, ktoré sa v oblasti nachádzajú rozdelené do 3 kategórii. Prvá kategória sú cesty prvej triedy, ktoré sú v správe Slovenskej správy ciest (ďalej len SSC). Takouto komunikáciou je v našom prípade úsek cesty 1. triedy číslo 49. Druhou kategóriou sú cesty druhej a tretej triedy, ktoré spravuje samosprávny kraj. V katastri spracovávanej obce sa nenachádza žiadna cesta druhej a tretej triedy. Treťou kategóriou sú miestne komunikácie, ktoré spravuje obec. Touto kategóriou sa budeme zaoberať v podkapitole V tejto triede nás zaujímajú len cesty v správe SSC. A keďže je zachytený len malý úsek komunikácie, ktorý je dostatočne evidovaný v iných verejných zdrojoch, nemá význam evidovať nadbytočné detaily. Z rovnakých dôvodov ako železnica je však jej evidencia nezanedbateľná. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor úseku OZNACENIE typ STRING, kategória a číslo komunikácie, tak ako ju uvádza jej správca. Väčšinou ide o udanie triedy komunikácie pomocou rímskeho čísla s podlomením pre číslo komunikácie I/49 DLZKA typ REAL, spočítaná dĺžka úseku Miestne komunikácie Je to druhá kategória komunikácii, ktoré sa na tomto území nachádza. Ide o komunikácie, ktoré sú v správe obce. Keďže obec je povinná majetok obhospodarovať, je vhodné viesť aj presnú evidenciu spravovaných komunikácií, ktoré sa nachádzajú v zastavanom území obce a nie sú spravované inými subjektmi. 41

43 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Z hľadiska typu je jasná voľba líniovej triedy. Z hľadiska informácii má táto trieda viacero vedených atribútov. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor úseku OZNACENIE typ STRING, numerické označovanie jednotlivých úsekov. Systém číslovania jednotlivých úsekov spočíva vo vyhľadaní a označení v náväznosti na nadradený prvok. Ako prvé sa vyberú najdôležitejšie komunikácie pre každú oblasť. Pre takýto výber je vhodné poznať miestne pomery, významnosť sa dá rozlíšiť aj podľa topológie. (Významnejšie úseky majú iný tvar a ich dĺžka je väčšinou prevládajúca nad okolitými, prípadne tvoria hlavnú kostru rozvetvenej siete, ktorá je napojená na nadradenú komunikáciu.) Príkladom označenia je Z funkčného hľadiska nie je potrebné takýto údaj evidovať, úsek je jednoznačne určený pomocou ID. Pri tvorbe výstupov a iných podkladov je však vhodné používať značenie, v ktorom sú jednotlivé úseky identifikovateľné podľa určitého systému. TYP typ STRING, typ komunikácie, ktorý určuje spôsob prechodu komunikácie terénom. Pre evidovanie sú použité kategórie c (cesta), m (most), b (brod) a t (tunel). Cesta hovorí o komunikácii, ktorá vedie po pevnom podklade a po povrchu terénu. Most a brod sa používajú pri prechode cez vodné toky, kde most hovorí o prechode cez konštrukciu mimo vodnej plochy a brod o priamy prechod vodného toku. Tunel je komunikácia vedúca po pevnom podklade, kedy terén neumožňuje povrchové vedenie komunikácie, ale zvláštnym telesom. S takýmto typom sa spájajú obmedzenia, či už rozmerové alebo iné. V niektorých prípadoch je na zváženie, či sa jedná o tunel, alebo len o podjazd. Na miestnych komunikáciách je však veľmi nepravdepodobná existencia takéhoto objektu. Pre doplnenie informácii sa používajú ďalšie atribúty. STAV typ STRING, určuje spôsob využívania takejto komunikácie. Vo väčšine menších obcí ide o komunikácie obojsmerne využívané bez akéhokoľvek rozdelenia jednotlivých pruhov. Aby však bolo možné zaznamenať aj zložitejšie situácie, boli vytvorené aj iné označenia: 42

44 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU smer_neroz smerovo nerozdelená komunikácia smer_roz_vod smerovo rozdelená vodorovným dopravným značením smer_roz_fyz smerovo rozdelená fyzickými prvkami (napr. miesta so stredovými ostrovčekmi vo väčších križovatkách) jednosmer jednosmerná komunikácia chodnik komunikácia určená pre chodcov či cyklistov, nie pre automobilovú dopravu kruh_ob časť komunikácie, ktorá je časťou kruhového objazdu prij_vyj_gar príjazd, výjazd z garáží prij_vyj_park príjazd, výjazd z parkoviska prij_vyj_cerp príjazd, výjazd z čerpacej stanice prij_vyj_odp príjazd, výjazd z odpočívadla DLZKA typ REAL, spočítaná dĺžka úseku SIRKA typ REAL, určená šírka úseku v metroch. Určuje sa priemerná hodnota, preto je nutné mať úseky rozdelené na také, ktoré majú na celej svojej dĺžke rovnaké parametre. V prípade šírky sa jedná o približne rovnaké hodnoty. POVRCH typ STRING, určenie typu povrchu komunikácie. Takéto určenie má nielen materiálovú informáciu, ale aj kvalitatívnu. Materiálovo sú používané typy asfalt, beton, dlazba, strk, nespevnena, zelezo. Táto informácia je doplnená o numerickú hodnotu 1,2 alebo 3, ktorá hodnotí kvalitu tohto povrchu, kedy 1 je vysoká kvalita povrchu a 3 najnižšia. Výsledný tvar je napr. asfalt_2 pre asfaltovú cestu bežnej kvality. Takéto hodnotenie je občas náročné a najmä informácia o kvalite je subjektívna. OBMEDZENIE typ STRING, každá komunikácia má určité obmedzenia, ktoré korigujú možnosti jej využívania. Či už ide o fyzické obmedzenia (výška, váha), alebo o obmedzenia vjazdu, rýchlosti či iné. Všetky obmedzenia sú v uvedených jednotkách a zapisujú sa bez jej uvedenia. V prípade desatinného čísla sa používa desatinná 43

45 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU čiarka a nie bodka. Používané obmedzenia: rych_hodnota obmedzenie rýchlosti v km/h (rych_30) vyska_hodnota výškové obmedzenie v metroch (vyska_2,5) sirka_hodnota šírkové obmedzenie v metroch (sirka_3) vaha_hodnota váhové obmedzenie v tonách (vaha_hodnota) dlzka_hodnota dĺžkové obmedzenie v metroch (dlzka_hodnota) nakl obmedzenie vjazdu nákladných vozidiel motocykel obmedzenie vjazdu motocyklov osobne obmedzenie vjazdu osobných automobilov Pri obmedzeniach je nutné si uvedomiť, čo vyplýva z iných okolností. Príkladom je obmedzenie rýchlosti v obci. V takomto prípade neuvádzame obmedzenie rýchlosti, pokiaľ táto nie je zmenené inou dopravnou značkou. Častým javom je aj zlúčenie obmedzení, kedy je na danom úseku viacero obmedzení. V takomto prípade ich uvádzame oddelené stredníkom. Príkladom môže byť výškové a súčasne šírkové obmedzenie vo výslednom tvare vyska_3;sirka_2,5. OBMEDZ_ZNA typ STRING, pri evidovaní obmedzenia sa uvádza, či je obmedzenie oznámené aj dopravnou značkou, alebo ide len o reálne obmedzenie, ktoré sa na komunikácii nachádza. Pokiaľ existuje takáto dopravná značka, tak má tento atribút hodnotu A. PRISTUP typ STRING, hodnota tohto atribútu definuje prístupnosť úseku motorovými vozidlami. Pokiaľ je komunikácia dostupná parameter má hodnotu A. V opačnom prípade je to hodnota N. Ide o komunikácie v areáloch, ktoré nie sú verejne prístupné. Ďalším príkladom je chodník, ktorý je prístupný len pre chodcov. Tento údaj je dôležitý, pretože celú sieť komunikácii okliešťuje o úseky, ktoré nemôžu byť použité pre automobilovú dopravu. 44

46 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU ODVOD_TYP typ STRING, dôležitým údajom je aj informácia o spôsobe odvodnenia komunikácie. Často ide o komunikácie bez odvodnenia, kedy má tento atribút hodnotu nema. V prípade povrchového odvodnenia rozlišujeme veľké v a malé m odvodňovacie objekty, ktoré môžu byť spevnené s, ale aj nespevnené n. Kombináciou týchto vlastností sa dostávame na hodnoty povrch_m_s, porch_m_n, povrch_v_s, povrch_v_n. V súčasnosti je bežné, že sa používa podpovrchový spôsob s priamym vtokom - hodnota podpovrch. Pri takomto type už neuvádzame dodatočné informácie. ODVOD_STRA typ STRING, pokiaľ je komunikácia odvodnená povrchovo, tak sa uvádza aj strana, na ktorej sa odvodňovací prvok nachádza. Používa sa teda hodnota L pre ľavú stranu a P pre pravú. Strany sa určujú v smere od počiatočného na koncový bod. Pri tejto tematickej triede je dôležité smerovanie úsekov - teda poradie vrcholov tak, ako bol úsek tvorený. Aj v prípade dodatočnej úpravy polohy jednotlivých vrcholov, či ich pridávania alebo mazania, smer úseku zostáva zachovaný. Je zrejmé, že nie je reálne zapamätať si postup zadávania jednotlivých vrcholov. Z tohto dôvodu je vhodné v prípade potreby použiť vhodnú symboliku pre zobrazovanie prvkov, ktorá jasnými symbolmi hovorí o smerovaní. Z hľadiska obmedzení a ich značenia sa môžeme dostať pri vyhodnocovaní do rôznych situácii. V prípade komunikácie s oboma smermi, kde existuje fyzické obmedzenie, napr. most, ide o obmedzenie v oboch smeroch rovnaké. Rovnaké pravidlo by malo platiť aj pri logických obmedzeniach (úprava rýchlosti a i.), teda úsek by mal mať v oboch smeroch rovnaké obmedzenie. Celková dĺžka komunikácii v správe obce je 7.56 km. Z toho sú 4 mosty prístupné pre automobily a jedno premostenie pre chodcov. Celková dĺžka komunikácie s asfaltovým povrchom je 6.86 km. 45

47 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Vodstvo Vodné toky sú veľmi dôležitým terénnym prvkom, ktorý zasahuje do života. Zobrazenie plochy, ktorá je zabraná vodným tokom, či plochy, ktorá mu prislúcha by bolo možné v plošnej triede. Pre takúto zložku krajiny je však jasná voľba líniovej triedy. Táto obsahuje všetky vodné toky, ktoré sa na danom území vyskytujú. Mimo vodných tokov sú tu zaznamenané aj významnejšie, umelo vytvorené odvodňovacie riečištia. V prípade takto spracovanej triedy ide o prínos čisto informačný. Z hľadiska evidencie nie je veľmi potrebná, no z pohľadu tvorby mapového podkladu je jej prítomnosť nevyhnutná, pretože je to základný prvok každej mapy dôležitý pre orientáciu v teréne. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor úseku KATEGORIA typ STRING, v tomto prípade sú evidované tieto typy vodných tokov: rieka, potok, odvodnenie. V niektorých prípadoch je náročnejšie určiť presné rozdelenie do týchto tried. Ako podklad pre kategorizáciu sa najčastejšie berie názov v kombinácii s veľkosťou vodného toku. Pri zadávaní nového prvku je táto množina obmedzená na uvedené prvky. NAZOV typ STRING, oficiálny názov toku s kompletnou diakritikou DLZKA typ REAL, spočítaná dĺžka úseku V prípade spracovania takejto tematickej triedy je dôležité, z akých podkladov vychádzame. V prípade katastrálnej mapy máme k dispozícii plochu vodného toku, ktorá zahŕňa aj okolie vodného toku v závislosti vzťahov voči okolitému terénu (koryto s brehmi a.i.). V takomto prípade je aj problém s presnou geometriou toku. V prípade ortofotosnímkov je zasa k dispozícii situácia z jedného okamihu. Z hľadiska možnej premenlivosti toku toto môže viesť k chybnému spracovaniu. Preto je v tomto prípade vhodná znalosť terénu. 46

48 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Vodovodná sieť Systém zabezpečenia zásobovania pitnou vodou je jednou zo základných podmienok pre rozvoj obce. V prípade existencie verejného vodovodu je dobré vedieť, kde všade siaha. Problémom môže byť vlastníctvo takéhoto objektu. Väčšinou sú vlastníkom vodárenské spoločnosti, ktoré zabezpečujú celú prevádzku. V prípade záujmu získania informácii o rozsahu takejto siete ide o priamu kontrolu terénu. Využívajú sa vonkajšie znaky, ako je prítomnosť hydrantov, prístupových šachiet pre prívody k objektom. Pokiaľ toto nie je dostupné, je možné využiť ľudské zdroje. Pokiaľ sa nájdu dostupné materiály, ktoré pomôžu vytvoriť celok je vhodné vytvoriť samostatnú triedu. Najjednoduchším spôsobom ako získať takéto informácie je požiadať prevádzkovateľa. Nie vždy je to však aj úspešné. Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor úseku TYP typ STRING, typ úseku určuje, či sa jedná o hlavne vedenie, ktoré nevedie k žiadnemu objektu, ale rozvádza vodu po celom území. Ďalším typom je pripojka, ktorá slúži na vedenie vody z hlavného vedenia ku konkrétnemu objektu. Posledným typom sú časti hlavného vedenia, ktoré vedú špecifickými úsekmi - vedeniechranicka. Takýmito sú úseky križujúce hlavnú komunikáciu, vedenie umiestnené na moste, prípadne podobné. DLZKA typ REAL, dĺžka úseku Údaje pre spracovanie tejto triedy sú totožné s údajmi miestnej vodárenskej spoločnosti. Napriek tomu, že sú výlučným správcom tejto siete, došlo k situácii, že ani ich údaje nie sú kompletné. Celá sieť je zásobovaná vodou z rezervoára v časti obce Klecenec. Napriek tejto skutočnosti celá sieť začína až pri prvom objekte, kde sa nachádza prípojka. Polohu vedenia od rezervoára až po túto oblasť nebolo možné získať. Približná vzdialenosť vedenia, kde nie je známa poloha je cca 1,2 km (priama spojnica známych bodov). 47

49 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU Obr. 5.3: Nezistený priebeh vodovodného vedenia Plochy rozdelené podľa využitia Jedným z dôvodov vývoja tejto práce boli aj prezentačné účely obce. V minulosti boli vynaložené nemalé finančné prostriedky na spracovanie mapových výstupov pre rôzne propagačné účely. Zníženie nákladov na takéto účely je možné pomocou vlastných podkladov. Z tohto dôvodu bola vytvorená plošná tematická trieda plôch podľa ich využitia. Ako podklad pre túto prácu bola prevzatá katastrálna mapa. Keďže spôsob využitia pozemkov, tak ako je uvedený v KN nekorešponduje s realitou, boli vytvorené vlastné kategórie využitia. Ďalším úkrokom bola zmena kategórie podľa skutočného stavu. Výsledným produktom je trieda, ktorá pokrýva celé záujmové územie. Hranice jednotlivých plôch boli prevzaté ako parcelné hranice. Určiť skutočný stav plochy je v niektorých prípadoch dosť náročné. Mimo zastavanú časť obce bolo pre porovnanie so stavom KN použité ortofoto, v niektorých miestach doplnené o pochôdzku. Keďže sa ako hranice berú tie prevzaté z katastrálnej mapy, voči reálnemu stavu nastáva malá nepresnosť. Problémom pri vyhodnocovaní sú plochy, ktoré sú využité pre komunikácie (cesty, železnica) alebo vodný tok. Pokiaľ by sme chceli použiť pre tieto plochy vlastné kategórie, výsledkom by bola nútená generalizácia tvaru hraníc, aby výsledok dosahoval aspoň minimálne kvality. Táto situácia bola riešená vynechaním týchto typov. Pri 48

50 5. TVORBA DÁTOVÉHO MODELU spracovaní sa takáto plocha pokryla plochou, ktorá je v jej okolí. Existencia takéhoto javu v danom mieste je ošetrená samostatnou triedou. Takáto líniová trieda je výstižnejšia a je schopná vyjadriť viac skutočných parametrov než plošná trieda. Pri práci to znamenalo najmä to, že v zastavanom území obce sa okolité plochy spojili v jednu zastavanú plochu. V ostatných častiach šlo najmä o kategóriu porastu, či trvalo trávnej plochy alebo výnimočne o rozšírenie lesného porastu. Výsledok je graficky kompaktnejší. Obr. 5.4: Plochy s kategóriami aj pre líniové prvky Obr. 5.5: Samostatne vyčlenené líniové prvky Vedené atribúty: ID typ INTEGER, identifikátor plochy TYP_PLOCHY typ STRING, uvádza sa jeden z nasledujúcich spôsobov využitia plochy: lesny porast - trvalo zalesnená plocha trvaly travny porast - trvalo zatrávnená plocha pestovatelska plocha - väčšinou poľnohospodársky využívaná plocha, určené dlhodobým stavom, nie ku konkrétnemu dátumu zastavana plocha - plochy, na ktorých sa nachádza zástavba, nielen kde je to určené stavom v KN cintorin - plocha cintorína porast - kategória plôch vytvorená pre prechodne zalesnené, či inak obsadené porastom, typicky dlhodobo neudržiavané plochy v okolí ciest, vodných tokov či železnice 49