ANALÝZA K ZVYŠOVANIU KONKURENCIE SCHOPNOSTI STROJÁRSTVA

Transcription

1 ANALÝZA K ZVYŠOVANIU KONKURENCIE SCHOPNOSTI STROJÁRSTVA Úvod prof. Ing. Milan Kováč, DrSc. Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Inovačné centrum automobilovej výroby Masiarská Košice milan.kovac@tuke.sk V štruktúre hospodárstva vyspelých krajín zohráva dlhodobo rozhodujúcu úlohu priemyselná výroba. Patrí medzi dominantných zamestnávateľov, tvorcov HDP, pridanej hodnoty a investícii. Jadrom priemyselnej výroby je pritom strojárstvo. Zvyšovanie konkurencie schopnosti v ďalšom období si zo strany strojárskeho odvetvia vyžaduje orientovať sa na výrobu s vyššou pridanou hodnotou s využívaním moderných technológií. Trend budúceho rozvoja je v povzbudzovaní inovácií, ktoré sa stavajú pilierom stratégie hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest. Strojárstvo je odvetvím, ktoré ako dodávateľ obchodného tovaru a spoločných technológií, využívaných v rôznych priemyselných odvetviach funguje ako spájajúci článok. Ide o kľúčový inovačný priemysel a strategické odvetvie na všetkých úrovniach EU, štáty, regióny. Charakteristické znaky strojárstva sú: má silný vplyv na zamestnanosť, podporuje MaSP, vyvoláva rozvoj znalostne intenzívnych služieb, je to sektor s vysokou pridanou hodnotou, vyznačuje sa intenzívnym využívaním najnovších znalosti, dodáva stroje, výrobné systémy a technológie pre ostatný priemysel, dodáva inovačné metódy (Kaizen, Lean Production, Six Sigma, Just In Time, CAD/CAM a iné, podporuje environment novými technológiami a zariadeniami, je zložkou rozvíjajúcej sa mechatroniky, je to exportný sektor vo všetkých podskupinách, silne vyžaduje kvalifikovanú prácu, je hnacím motorom inovácií, strojárstvo je priestor pre malé a stredné podniky, vyžaduje si náročné inžinierske služby, strojárstvo v porovnaní s inými odvetviami je iba stredne náročné na investície (najmä vo vzťahu na zamestnanosť a pridanú hodnotu), poskytuje široké portfólio výrobkov pre spotrebný a výrobný priemysel a služby. Strojárstvo - Európska Únia a Slovensko Podľa aktuálnej priemyselnej politiky EU platí téza: Silný a správne fungujúci priemyselný sektor je potrebný na využívanie celého potenciálu EU pre rast, ako aj na zlepšenie a zachovanie hospodárskeho a technologického vodcovstva EU. Výrobný priemysel EU ako taký je dôležitý zabezpečuje asi pätinu produkcie EÚ, kde zamestnáva 34 miliónov ľudí. Okrem toho: Výroba je kľúčová pre využitie novej poznatkovej ekonómie viac ako 80% výdavkov súkromného sektora na výskum a vývoj sa vynaloží na výrobu. Výroba vytvára nové a inovatívne výrobky, ktoré tvoria 3/4 vývozu EÚ. Výrobný priemysel EÚ sa z veľkej väčšiny skladá z malých a stredných podnikov (MSP): MSP predstavujú viac ako 99 % spoločností a 58 % pracovných miest vo výrobnom priemysle. Výroba vytvára rast a pracovné miesta v rozšírenom hospodárstve EU: je úzko prepojená so sektormi služieb tým, že vytvára dopyt po obchodných službách a priemyselné odvetvia zásobuje kľúčovými vstupmi. Strojárstvo a automobilový priemysel s chemických a hutníckym tvoria jadro priemyselnej výroby EU. EU je najväčším producentom a exportérom strojov na svete. Vybrané faktografické údaje: Počet strojárskych podnikov EU: viac ako 21 tis. Počet pracovníkov strojárstva EU: viac ako 22 mil. Produkcia v roku 2005: mil. Eur Rast produkcie v rokoch : 4% ročne (3,8% EU 15, 9,8% nové štáty EU 10 Rast produktivity práce k roku 2000: index 111 Veľké podniky strojárstva EU sú globálnymi výrobcami aj na celosvetovom trhu. Malé a stredné podniky sú vysoko špecializované a flexibilné. Dominantné štáty strojárstva sú: 3

2 Nemecko (39%), Taliansko (16%), Francúzsko (11,4%), Veľká Británia (8,6% ). Z nových členských štátov len Poľsko má väčší podiel ako 1%. (1,5%) Slovensko napriek veľmi nízkemu podielu na EU strojárstva je v štúdiách označované ako rozvojová oblasť. Strojárstvo EU nie je však bez problémov. Zaostáva za USA a Japonskom v produktivite práce a inováciách. Výrazné je to najmä u nových štátov EU vrátane Slovenska, kde sa dosahuje len štvrtinová produktivita. Strojárstvo na Slovensku patrí medzi dominantných zamestnávateľov v spracovateľskom priemysle a aj v minulom roku smerovali do tohoto odvetvia významné investície a vzhľadom na automobilovú výrobu je aj tvorcom podstatného vývozu zo Slovenska. Rozvoj automobilového priemyslu poskytuje široké impulzy aj pre výrobu v ostatných odvetviach. Naša krajina úspešne zachytila presun kapacít významných automobilových výrobcov. Najskôr sa stala domovským miestom pre Volkswagen, a.s. (1.24 mld. EUR investícií), po dvanástich rokoch nasledovala spoločnosť PSA (700 mil. EUR) a neskôr KIA (1.1 mld. EUR). Investície troch rozhodujúcich automobilových výrobcov v SR, v poslednom období, predstavujú čiastku viac ako 130 mld. Sk. Na Slovensku sa rozvíjajú a majú domovské miesto aj výrobné kapacity, ktoré zabezpečujú subdodávky komponentov v súlade s požiadavkami svetového automobilového priemyslu. Experti odhadujú, že po roku 2008 bude podiel automobilovej výroby tvoriť viac ako 50 % priemyselnej výroby SR a podiel automobilového priemyslu na exporte priemyslu SR by mal dosiahnuť viac ako 60 %. Je vhodné poukázať na skutočnosť, že v roku 2008 bude Slovensko patriť medzi najväčších producentov osobných automobilov na svete v prepočte na obyvateľa. Dnes zamestnáva automobilový priemysel SR asi 60 tisíc ľudí, odhaduje sa, že do roku 2010 to bude viac ako 100 tisíc ľudí. Jadrom automobilovej výroby je pritom strojárstvo. Tab.1 Základné údaje o strojárstve v roku 2006 Indikátor Hodnota Tržby mld. Sk Pridaná hodnota 69,7% Pracovníci Produktivita tržby 3,9 mil.sk/pracovník Tržby rástli za posledný rok o 27 %, pridaná hodnota o 11 % a počet pracovníkov o 7 %. Zdravý rozvoj potvrdzuje rast produktivity práce o 19 % - tržby a 14 % - pridaná hodnota Rozvoj strojárstva stimulujú investície. Za ostatné tri roky bolo investovaných približne 140 mld. Sk. Smerovali predovšetkým do automobilového priemyslu. Konkurencie schopnosť strojárstva Slovenskú konkurencie schopnosť strojárstva je nutné odvíjať od situácie a trendov EU. Výroba v EU v súčasnosti prechádza revolúciou s novými príležitosťami a výzvami. Vznikajú nové technológie, ktoré umožňujú rýchle zavádzanie nových výrobkov a zvyšovanie flexibility výrobných procesov. Spoločnosti v EÚ sú zároveň konfrontované s rastúcim zmedzinárodňovaním svetového hospodárstva poháňaným zlepšujúcimi sa dopravnými spojmi, klesajúcimi nákladmi na komunikáciu, odbúravaním bariér obchodu a investícií a intenzívnejšou súťažou. EÚ takto čoraz viac čelí medzinárodnej konkurencii ako miesto investícií, výroby a financovania výdavkov na výskum a vývoj. V raste produktivity je medzi EÚ a USA rozdiel, do istej miery to skôr vyplýva z efektu priemyselného zloženia vzhľadom na nižší podiel sektorov vyrábajúcich IKT v EÚ. Priemyselná štruktúra hospodárstva EÚ ako celku jej nevytvára ideálne východisko, aby mohla čeliť prebiehajúcemu procesu globalizácie. V EÚ strojárstvo, chemický a automobilový priemysel majú evidentne značné komparatívne výhody a oproti zvyšku sveta zaznamenávajú obchodné prebytky, avšak európsky obchod sa v celkovom meradle stále sústreďuje v sektoroch so strednou a vysokou úrovňou technológie a nízkou až priemernou úrovňou pracovnej sily. Tým je EÚ vystavená konkurencii výrobcov v nastupujúcich ekonomikách, ktorí zvyšujú intenzitu pracovnej sily produkujúcej na vývoz a dobiehajú EÚ v oblasti iných ako cenových faktorov, ktoré často tvoria základ konkurenčnej výhody EÚ na svetových trhoch. Preto sa treba prispôsobiť a urobiť a štrukturálne zmeny, ktoré umožnia posun smerom k upevneniu komparatívnej výhody, aby EÚ mohla konkurovať Číne, Indii a ďalším rýchlo rastúcim hospodárstvam. Dlhodobý medzinárodný presun pracovných miest EÚ do krajín s nízkymi nákladmi je vo väčšine výrobných odvetví obmedzený. Medzinárodná hospodárska súťaž narastá aj v oblasti výdavkov na výskum a vývoj. Posuny na svetových trhoch spolu s faktormi, ako sú ľudské zdroje, kvalita miestnych výskumných a inovačných systémov a výskyt špičkových výskumných centier zohrávajú stále významnejšiu úlohu pri priestorovom prideľovaní výdavkov na 4

3 výskum a vývoj. Je zjavné, že EÚ ako miesto pre výskum nie je dostatočne konkurencieschopná. USA a Japonsko priťahujú čoraz viac medzinárodných výdavkov ako EÚ a pribúdajú dôkazy o tom, že Čína a India sa stávajú dôležitými destináciami nových investícií do výskumu a vývoja. Výzvou pre technologické sektory EU má byť schopnosť riadiť a ďalej zlepšovať svoj výkon v budúcnosti s ohľadom na ďalšie technologické inovácie a pokračujúce zmedzinárodňovanie. Slovenská ekonomika bola v minulosti konkurencieschopná predovšetkým na menej náročných trhoch, najmä na trhoch krajín bývalej RVHP a rozvojových krajín. Je to tak v podstate vo všetkých komoditných skupinách, aj v sofistikovanejšej strojárskej produkcii. Zaujímavé je pritom zistenie, že napriek nižšej konkurencie schopnosti na náročných západných trhoch sa v slovenskom strojárskom vývoze presadzuje výrazná orientácia práve na tieto trhy. Vyplýva to z nízkej solventnosti východných a časti rozvojových trhov, takže orientácia na solventnejšie západné trhy zabezpečuje vyššiu istotu platieb pri nižších realizačných cenách. Pôsobí tu cenová konkurenčnosť založená na nízkej miere miezd, či nízkych mzdových nákladoch. Teritoriálna orientácia slovenského exportu so strojárskou produkciou predovšetkým na trhy vyspelých krajín, najmä západnej Európy, vyplýva aj z objektívneho faktu, že moderné technologické zariadenia na reštrukturalizáciu možno získať prevažne len zo západu. Podmienky zvýšenia konkurencie schopnosti Prvou podmienkou zvýšenia konkurencie schopnosti je optimalizácia šírky výrobného zamerania finálnej výroby vzhľadom na to, že viaceré jej druhy nie sú hlavným špecializovaným profilom podnikov, ale skôr vedľajšou výrobou. Druhou podmienkou zvýšenia konkurencie schopnosti by preto malo byť zabezpečenie ekonomického rozsahu výroby a vyššia výrobná špecializácia podnikov. Treťou podmienkou je celková technologická a technická modernizácia výroby, výrobková a trhová inovácia. Slovenské strojárstvo sa bude pri zvyšovaní konkurencie schopnosti na trhu EÚ stretávať nielen s hospodársky najvyspelejšími štátmi sveta, ale aj s novo industrializovanými ázijskými krajinami, ktoré začínajú byť vážnymi konkurentmi aj pre krajiny EÚ. Stratégie ako zvýšiť podiel na trhu EÚ: získať konkurencie schopnosť v High- Tech výrobkoch, vo výrobkoch, ktorých výrobu sa krajiny EU snažia zo svojej štruktúry vysúvať, orientujúc sa práve v rámci zvyšovania konkurencie schopnosti na výrobky High Tech, orientácia by teda smerovala k rozvoju strojárskej výroby, ktorá má charakter mobilnej výroby. V prípade výrobkov mobilných odvetví je výskum priestorovo oddeliteľný od výroby, dominuje v nich sériová výroba a podiel výskumných pracovníkov na celkom počte zamestnancov nie je vysoký, pri výrobkoch imobilných odvetví je výskumná činnosť priestorovo spätá s výrobnou činnosťou. Sú pre ňu typické malé série, neštandardizované výrobky a vysoký podiel výskumníkov na celkovom počte zamestnancov, výrobky tretej kategórie sa vyznačujú vysokou štandardizáciou, kde sa výskum prakticky zavŕšil. Nevyžadujú si preto intenzívne výskumné zázemie. Konkurenčná schopnosť výrobkov závisí od celého komplexu faktorov zahrňujúcich nielen techniku, ale aj schopnosti manažmentu, kvalifikáciu pracovníkov, úroveň dopravnej a informačnej infraštruktúry atď. Konkurenčné výhody možno získať aj pri výrobkoch so strednou, prípadne aj s nízkou intenzitou výskumu, ak vykazujú vo svojej kategórii vysokú kvalitu, nižšie ceny, respektíve iné atraktívne vlastnosti. Pre rozvoj konkurencie schopnosti výrobcov existujú v podstate dva základné prístupy: Redukcia nákladov. Trvalé inovácie. Redukcia nákladov reprezentuje krátkodobý, okamžitý efekt, bez podstatnej reštrukturalizácie. Trvalé inovácie, reprezentujú zásadné zmeny, s dlhodobým účinkom. Slovenský priemysel musí nutne redukovať náklady a výrazne zvyšovať produktivitu. Musí to však byť v súlade so stratégiou presadzovania sa výrobkov a služieb s vysokou pridanou hodnotou a zavádzania takých inovácií, ktoré podporia rast konkurencie schopnosti našej ekonomiky. Metódy znižovania nákladov, ktoré k nám priniesli niektorí zahraniční investori sa prejavuje v tom, že umožňuje dodávateľom prežívať, ale nie prosperovať. V takomto prostredí si dodávateľ nemôže dovoliť obnovu strojového parku. Aj preto niektoré slovenské podniky dnes vyrábajú na 30 až 40 ročných strojoch. Technologické a výrobné zariadenia, ktoré implementujú zahraniční investori, sú niekedy tiež morálne i fyzicky opotrebované, svoj efektívny ekonomický život už prežili v materskej krajine. Aj tento vývoj je príčinou 5

4 zaostávania SR v oblasti aplikácií High-Tech technológií do výrobkov. Podiel výrobkov High-Tech na exporte vybraných krajín: EU 15 tvorila tento podiel v roku 2000 v priemere cca. 20%, v USA cca. 30% a v Japonsku cca. 25%, podľa prieskumov OECD tvoril tento podiel v krajoch BB a KE menej ako 2%. Celkovú produkciu môže SR rozširovať troma spôsobmi: rastom vybavenia pracovnej sily kapitálom (vyšší rast fixných investícií ako počtu zamestnancov akumulácia kapitálu), rast počtu pracovníkov, rast úrovne poznatkov (používané technológie, racionalizácia, nové organizačné formy, manažment orientovaný na rast produktivity a pridanej hodnoty). Prvé dve formy rastu produkcie SR rýchlo vyčerpáva. Realizované investície, ohlásené aj tie nové, boli podmienené hlavne znižovaním nákladov v materských firmách a smerovali často do oblastí s nižším stupňom pridanej hodnoty, pričom sofistikované činnosti, akými sú výskum a vývoj, dizajn, marketing, financie a pod. zostávajú v materských krajinách. Predpokladá sa, že v priebehu nasledovných cca. 10 rokov sa vyčerpá potenciál kvalifikovaných pracovných síl v SR, pričom sa odhaduje, že asi 2 až 3% pracovných síl bude migrovať do krajín EU, čo predstavuje asi 40 až 60 tisíc pracovníkov, hlavne mladých ľudí s najvyššou kvalifikáciou. Pre ďalší rozvoj hospodárstva SR sa stávajú životne dôležité aktivity zamerané na rast a využitie najnovších poznatkov v praxi Knowledge Engineering. Rozvoj práve oblastí aplikovaného výskumu a vývoja je do budúcnosti zárukou ďalšieho zdravého ekonomického vývoja Slovenska. Pozitívnou je skutočnosť, že na raste produktivity práce v poslednom období sa najvýznamnejšie podieľali vzdelanie a poznatky (až 3,6%) oproti rastu v rokoch 1992 až 1997, ktorý bol zaisťovaný hlavne vysokými fixnými investíciami (až 2,8%-ný príspevok). Podnikanie v dodávateľských sieťach je významné pre rast konkurencie schopnosti. V súčasnosti prebiehajú systémové zmeny v štruktúre dodávateľských reťazcov. Klasický model je: finálny výrobca výrobku (výrobné stroje, automobily, elektrospotrebiče napr. Volkswagen, Whirpool), dodávateľ I. stupňa (motory, prevodovky, elektromoduly, napr. Embraco, GetragFord), dodávateľ modulov II. stupňa (súčiastky, dosky plošných spojov), dodávateľ III. stupňa (materiály a polovýrobky). Nový model je založený na dodávateľských sieťach, kde namiesto krátkodobých zákaziek a tvrdého vyjednávania obchodných podmienok sa preferuje partnerstvo, spolupráca pri inováciách a riadenie zákazníckych vzťahov. Osobitne je tento smer rozvinutý v automobilovom a elektrotechnickom priemysle, výrobe strojov a dopravných zariadení a vo veľkosériovej výrobe spotrebných tovarov. Platí zásada inovácií a sústavného znižovania nákladov. Všeobecné požiadavky na dodávateľa v sieti sú: Záver certifikácia produkcie, spoľahlivosť a bezchybnosť dodávok metódou Just-In-Time, spoluúčasť na vývoji a inovácii výrobkov, komplexnosť dodávok a služieb vo flexibilnom režime, kompatibilita v toku informácii na platformových informačných médiách a elektronický obchod, priaznivé cenové relácie a obchodné podmienky, finančná stabilita dodávateľa, rozvinuté vzťahy zákazník, dodávateľ, podniková kultúra, zdieľanie spoločných hodnôt pre trvalo udržateľný rozvoj. Úspešnosť výrobcov môžu zabezpečiť len motivovaní, vzdelaní a zruční pracovníci. Automobilový a strojársky priemysel priniesol na Slovensko nové technológie, manažovanie, podnikovú kultúru, motivačné systémy, netradičné formy odmeňovania a vzdelávania a prípravy pracovníkov. Rozšírenie je nutné na všetky podniky. Pre Slovensko a teda aj pre jeho kraje sa javí ako vhodný model najlepších praktík, ktorý bol využitý v škandinávskych krajinách. Dobrým príkladom je obrovský rast konkurencie schopnosti 6

5 Fínska, ktoré naštartovalo Národný program produktivity a inovácií v roku 1992 a vďaka úspešnej realizácii sa Fínsko v konkurencie schopnosti posunulo v roku 2004 na 8. miesto vo svete a v oblasti produktivity na druhé miesto vo svete. Národná a regionálna politika konkurencie schopnosti by mala reflektovať na prax najlepších. Naše firmy by si mali rýchlo osvojiť tieto praktiky a s podporou štátu expandovať svoje aktivity smerom na globálnom trhu. Slovensko potrebuje symbiózu malého a stredného podnikania s veľkými a silnými podnikmi. Stredné a malé firmy nemôžu konkurovať veľkým, nadnárodným hráčom. Slovensko môže tento problém riešiť buď podporou integrácie domácich výrobcov a podporou výskumu pre úzku oblasť, v ktorej podnikajú alebo podporou úplne nových oblastí, ktoré ešte neexistujú, kde je potrebné vyvinúť nové technológie a rozbehnúť výrobu, ktorá je perspektívna a trhovo neobsadená. Rozvoj výroby automobilových komponentov vyplynul a bude istý čas pokračovať v dôsledku presúvania výrobných kapacít z EU, ale aj z vyspelej Ázie s ohľadom na nižšie náklady na pracovnú silu (25%). Táto hnacia sila sa bude postupne utlmovať z nasledovných dôvodov: Konkurencia nízkonákladových ázijských a iných krajín (Čína, India, Rumunsko). Vyčerpávanie zdrojov kvalifikovanej pracovnej sily v SR. Postupné približovanie výrobných nákladov v SR k priemeru EU. Sektor strojárstva a automobilovej výroby výrazne ovplyvňujú globálne faktory: Low cost výroba komponentov v Ázii. Silný technický a technologický rozvoj ako dôsledok rastu výskumnovývojových zdrojov v USA, Japonsku, EU 15 a perspektívne aj v SR podľa novej politiky inovácií SR. Diverzifikácia požiadaviek zákazníkov vedúca k expanzii inovácií a skracovaniu inovačných cyklov. Významné zmeny vo výrobe ako sú rýchly vývoj a výroba, flexibilita výrobnej základne, premenlivá sériovosť, technológie pre nové materiály, štíhla výroba, Kaizen a pod. Environmentálna a bezpečnostná politika a legislatíva EU. Sektor výroby automobilových komponentov a strojárstva aj na Slovensku bude musieť priebežne meniť štruktúru s výraznými útlmovými a rastovými technológiami: Prechod na vyšší stupeň sofistikovanej produkcie a High-Tech, ako odpoveď na hromadnú výrobu v nízkonákladových krajinách. Opätovná výzva na automatizáciu, ktorá zabezpečí kapacity bez dovozu pracovných síl zo zahraničia ako aj potrebnú kvalitu a spracovanie nových materiálov. Technológia sa znovu dostáva na prioritné miesto rozvojových faktorov. Nové technológie, manažovanie inovácií, spolupráca v inovačnej infraštruktúre typu inovačných centier, technologických platforiem, klastrov, stredísk transferu a pod. sú podmienkou vzniku novej štruktúry výroby nových komponentov. Literatúra 1. Competitive Analysis of Mechanical Engineering EU Pub. June Future Directions of Innovation Policy in Europe. EDG Pub. Luxemburg, Charakteristika vývoja strojárskeho priemyslu v roku 2006.MH SR- odbor priemyslu, máj In Search of Innovation Exelence. European Innovation Survey, ACE 2 5. Návrh inovačnej stratégie SR na roky MH SR Bratislava Návrh rozvoja priemyslu a podpory výskumu a inovácii do roku 2013 s prognózou dopadov do roku 2020 regionálne aspekty MH SR, december Program pre konkurencieschopnosť a inovácie CIP. EU Pub. Brusel Stanovisko Európskeho hospodárskeho sociálneho výboru na témy Priemyselné zmeny v strojárskom odvetví. Úradný vestník EU 2005/C 267/02 9. Švač V.: Organizácia automobilovej výroby. Košice. SjF TU v Košiciach. Edícia Equal, 2006, Príspevok bol vypracovaný v rámci grantového projektu VEGA: Zvyšovanie inovačnej úrovne dodávateľských podnikov automobilového priemyslu 7