OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE. o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy

Transcription

1 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli COM(2014) 654 final/2 CORRIGENDUM This document correct document COM(2014)654 final of Concerns all language versions. Factual corrections pertaining to Table 1, Figure 1/footnote 11, footnote 12, point 4.1(6) and point 4.1(12) OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU A RADE o krátkodobej odolnosti európskej plynárenskej sústavy Pripravenosť na možné prerušenie dodávok z východu počas jesene a zimy 2014/2015 {SWD(2014) 322 final} {SWD(2014) 323 final} {SWD(2014) 324 final} {SWD(2014) 325 final} {SWD(2014) 326 final} SK SK

2 1. ÚVOD Dňa 28. mája 2014 Komisia prijala európsku stratégiu energetickej bezpečnosti, ktorá poskytuje komplexný plán na posilnenie našej bezpečnosti dodávok energie 1. Vzhľadom na situáciu na Ukrajine a možné súvisiace riziko prerušenia dodávok plynu do EÚ táto stratégia zahŕňa opatrenia, ktoré sa musia prijať okamžite na zvýšenie odolnosti EÚ voči závažným narušeniam dodávky plynu v nadchádzajúcom zimnom období. Ako súčasť týchto okamžitých opatrení Európska rada schválila 27. júna 2014 návrh Komisie na začatie tzv. záťažových testov s cieľom posúdiť odolnosť európskej plynárenskej sústavy a schopnosť zvládnuť vážne prerušenie dodávok plynu do EÚ počas nastávajúcej zimy 2. Začiatkom júla Komisia požiadala členské štáty, zmluvné strany Energetického spoločenstva a Gruzínsko 3, ako aj Švajčiarsko a Turecko, aby vypracovali modelový vplyv rôznych možných scenárov prerušenia dodávky plynu v ich krajinách túto zimu a aby opísali opatrenia, ktoré sú zavedené na riešenie nedostatočných dodávok. Komisia zároveň požiadala Nórsko o informácie o jeho schopnosti reagovať na takéto prerušenie zvýšením jeho dodávok plynu. Komisia navrhla tri cieľové skupiny vzťahujúce sa konkrétne na regióny, v ktorých budú účinky prerušenia dodávok pravdepodobne najvýraznejšie. K takýmto oblastiam patrí juhovýchodný región EÚ (Bulharsko, Chorvátsko, Grécko, Maďarsko a Rumunsko), pobaltské štáty a Fínsko, ako aj zmluvné strany Energetického spoločenstva. Vnútroštátne orgány vynaložili počas letných mesiacov veľké úsilie na zber údajov a realizáciu analýz s prísnymi lehotami odovzdania a v auguste a septembri 2014 predstavili Komisii svoje národné správy 4. Európska sieť prevádzkovateľov prepravných sústav pre plyn (ďalej len ENTSOG ) rovnako namodelovala vplyv prerušenia dodávok na plynárenskú sústavu v rámci EÚ, pričom niektoré priemyselné združenia, Medzinárodná agentúra pre energiu 5, G7 a iné významné partnerské krajiny takisto poskytli informácie. Metodika a scenáre záťažových testov Scenáre, ktoré Komisia navrhla pre všetkých účastníkov tohto procesu, sa týkali narušenia ukrajinskej tranzitnej plynárenskej trasy, ako aj všetkých tokov ruského plynu do Európy na obdobie jedného mesiaca a šesť mesiacov (od septembra do februára), pričom v každom prípade sa počítalo s priemernými zimnými podmienkami. ENTSOG okrem toho vypracovala Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade Európska stratégia energetickej bezpečnosti, COM(2014) 330 final, Závery Európskej rady z 27. júna 2014, EUCO 79/14, Zmluvnými stranami sú Albánska republika, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Moldavská republika, Čierna hora, Srbská republika, Ukrajina a Dočasná misia Organizácie Spojených národov v Kosove podľa rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č Gruzínska republika je kandidátskou krajinou na pristúpenie k Energetickému spoločenstvu. Národné správy nahradila spoločná správa troch pobaltských štátov a Fínska. Medzinárodná agentúra pre energiu poskytla komplexnú analýzu trhu s LNG. 2

3 čiastkový scenár pre 2 februárové týždne (tzv. studená vlna), aby sa zohľadnil vplyv špičkového dopytu na už aj tak napätý systém zásobovania. Tieto návrhy vychádzali z predchádzajúcich skúseností a z potreby otestovať naše energetické systémy vo veľmi náročných podmienkach, t. j. v podmienkach prerušenia všetkých tokov od hlavného externého dodávateľa zemného plynu pre Európu. Účinky scenára tranzitu cez Ukrajinu alebo scenára úplného zastavenia dodávok z Ruska na krajiny juhovýchodnej Európy, ktoré sú vo veľkej miere zásobované cez Ukrajinu, sú veľmi podobné a pobaltské členské štáty a Fínsko nie sú ovplyvnené modelovaným prerušením tranzitu cez Ukrajinu. Komisia preto v celej správe uvádza väčšinou dôsledky scenára šesťmesačného prerušenia dodávok plynu z Ruska v bežných zimných podmienkach a počas studenej vlny. Tento proces už dosiaľ priniesol cenné výsledky, keďže je to prvýkrát, čo máme k dispozícii takýto kompletný obraz o možných vplyvoch na európske plynárenské odvetvie a o jeho pripravenosti na prípad možného závažného prerušenia dodávok plynu z východu. V tomto oznámení Komisia podáva správu o hlavných zisteniach z týchto záťažových testov a formuluje niekoľko konkrétnych odporúčaní. Súčasne s týmto oznámením útvary Komisie vypracovali pracovné dokumenty útvarov Komisie, ktoré obsahujú správy o troch cieľových skupinách, správu o spolupráci s krajinami G7 a inými partnerskými krajinami, ako aj správu o preskúmaní nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu 6. Okrem toho Komisia takisto prijme svoje odporúčanie týkajúce sa uplatňovania pravidiel vnútorného trhu pre Energetické spoločenstvo. 2. VÝSLEDKY ZÁŤAŽOVÝCH TESTOV 2.1. Stav tranzitných tokov Súbežne s procesom realizácie záťažových testov Európska komisia od jari tohto roku už vynaložila značné úsilie o sprostredkovanie kompromisného riešenia medzi Ukrajinou a Ruskom v ich spore o platby za plyn a pohľadávky s cieľom zabezpečiť dostatočné dodávky plynu na Ukrajinu a stabilný tranzit do EÚ a do ostatných zmluvných štátov Energetického spoločenstva. Počas roka sa uskutočnilo niekoľko stretnutí medzi Európskou komisiou a ukrajinskými a ruskými orgánmi, a to aj na úrovni ministrov. Počas posledného trojstranného stretnutia 26. septembra v Berlíne sa stanoviská zmluvných strán zblížili v hlavných bodoch kompromisného návrhu, ktorý predložila Komisia. Tento zimný balík je v súčasnosti predmetom konzultácií v Moskve a Kyjeve a nasledujúce trilaterálne zasadnutie je 6 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 994/2010 z 20. októbra 2010 o opatreniach na zaistenie bezpečnosti dodávky plynu, ktorým sa zrušuje smernica Rady 2004/67/ES (Ú. v. EÚ L 295, , s.1). 3

4 naplánované pred októbrovým zasadnutím Európskej rady. Dohodou by sa zabezpečili dodávky plynu na Ukrajinu počas celého zimného obdobia. Celková stabilita dodávok ruského plynu do EÚ a jeho preprava cez Ukrajinu závisí od mnohých faktorov, z ktorých len niektoré sú pod kontrolou EÚ. Preto je vhodné zvážiť všetky možné scenáre vrátane vážnych prerušení dodávok plynu. V tejto súvislosti by sa nižšie uvedené predpovede nemali považovať za prognózu, ale len za možný scenár a základ pre núdzové opatrenia. V septembri a októbri 2014 boli toky ruského plynu do EÚ niekedy nižšie, ako sa očakávalo, čo je podľa názoru Komisie znepokojujúce. Konkrétne počas septembra oznámilo niekoľko spoločností z EÚ zníženie dodávok Gazpromu, hoci tieto zníženia nemali nepriaznivý vplyv na bezpečnosť dodávok v EÚ alebo jej susedných krajinách. Fyzický spätný tok plynu zo Slovenska na Ukrajinu bol stabilný. Spätné toky z Poľska na Ukrajinu boli dočasne prerušené počas dvoch dní, ale rýchlo sa obnovili. Okrem toho boli 25. septembra na neurčito prerušené dodávky z Maďarska na Ukrajinu vzhľadom na väčšie objemy plynu vstupujúce do Maďarska na trase k skladovacím zariadeniam. Komisia pozorne sleduje situáciu v spolupráci s koordinačnou skupinou pre plyn Situácia v Európe v prípade prerušenia dodávok Na žiadosť Komisie ENTSOG vypracovala model rôznych scenárov prerušenia dodávok. Z modelu vyplýva, že v prípade rôznych šesťmesačných scenárov prerušenia dodávky plynu do EÚ a zmluvných štátov Energetického spoločenstva okrem Ukrajiny, by po zreorganizovaní kombinácie zdrojov dodávky plynu spolu ešte stále chýbalo päť až deväť miliárd kubických metrov (mld. m³) plynu 7. To tiež dokazuje za predpokladu maximálneho využívania infraštruktúry a bežných trhových podmienok 8 že ak dôjde k takýmto prerušeniam v trvaní 6 mesiacov, ruský objem dodávok by sa nahradil hlavne dovozom dodatočných objemov LNG 9.,10 Napriek tomu, že ENTSOG nevytvoril model vplyvu prerušenia dodávok na ceny, potrebu nahradiť objemy bude sprevádzať nárast cien, ktoré spustia dovoz značného dodatočného objemu LNG. Práve uvedené cenové signály pôsobia v rozsahu, ktorý umožňujú kapacity prepojovacích potrubí alebo priamy prístup k zariadeniam na dovoz LNG, na presun plynu na trhy, kde je najviac potrebný na účely napr. vykurovania alebo výroby elektrickej energie. Vyššie ceny takisto spustia mohutný odber zo zásobníkov a dobrovoľné obmedzenie spotreby To sa rovná približne 1 až 2 % ročnej spotreby v EÚ. Je potrebné poznamenať, že tieto predpoklady sú v skutočnosti bohužiaľ nie vždy splnené. Objem LNG v kombinácii zdrojov dodávok by sa v najextrémnejšom prípade zvýšil o 130 % z 24 mld. m³ na 56 mld. m³. Je dôležité poznamenať, že podľa analýzy ENTSOG zvýšenie kapacity plynovodu OPAL (ktorý je jedným z rozšírení plynovodu Nord Stream a ktorý siaha od lokality Greifswald v severnom Nemecku až po obec Brandov na nemecko-českej hranici) na 100 % zo súčasných 50 % nebude mať za účinok zníženie chýbajúcich objemov plynu vo východných členských štátoch z dôvodu existujúcich obmedzení infraštruktúry smerom na východ. Zvýšenie kapacity na 100 % iba nahradí objem LNG v západnej Európe. 4

5 Z tohto procesu modelovania sú takisto viditeľné krajiny, ktoré by boli najviac postihnuté prerušením dodávok plynu. Tabuľka 1 Chýbajúce objemy plynu v jednotlivých postihnutých krajinách počas 6 mesiacov trvajúceho zastavenia ruských dodávok a pri scenári studenej vlny (celkový výpadok v mil. m³ a najväčší relatívny mesačný výpadok v %) 6-mesačné prerušenie dodávok z Ruska s 2-týždňovou studenou vlnou vo BG EE FI EL HR HU IT LT LU LV PL RO SE SI BiH fyrom SRB februári Celkový deficit PRED vnútroštátnymi opatreniami (v mil. m3) Najväčší relatívny mesačný deficit v % 76 % 100 % 100 % 18 % 12 % 35 % 0 % 59 % 5 % 15 % 28 % 32 % 6 % 17 % 100 % 100 % 64 % Zdroj: ENTSOG Obrázok 1 Nahradenie ruského plynu v scenári 6 mesiacov trvajúceho prerušenia dodávok plynu z Ruska 11 Zdroj: ENTSOG Model ENTSOG zahŕňa na účely tohto procesu scenár bez spolupráce a scenár spolupráce 12. Hlavným rozdielom medzi týmito scenármi je, že v prípade scenára spolupráce ENTSOG počíta s kľúčovým prvkom znášania rovnakého (relatívneho) bremena, v rámci čoho by solidarita medzi členskými štátmi fungovala tak, že chýbajúci objem plynu by sa prerozdelil rovnomerne medzi susedné členské štáty. Naopak, podľa scenára bez spolupráce by členské štáty znížili alebo zastavili vývoz plynu medzi sebou a do zmluvných štátov Energetického spoločenstva v prípade, že by už nebolo možné v plnej miere uspokojiť ich domáci dopyt. V rámci scenára spolupráce sa predpokladá, že Ukrajina a Moldavsko 13 budú nepretržite Celkový výpadok 22 % zahŕňa aj neuskutočnené dodávky cez členské štáty EÚ do Turecka a Kaliningradu. Vo svojej správe Komisii ENTSOG označuje tieto dva scenáre ako neoptimálny a optimálny. V prípade Moldavska a bez ohľadu na dodávky, ktoré predpokladá ENTSOG, obchodné a regulačné (licenčné) otázky zabraňujú sprevádzkovaniu prepojovacieho potrubia Iasi-Ungheni z Rumunska do 5

6 zásobované plynom z členských štátov minimálne cez Slovensko v plnej miere, zatiaľ čo v scenári bez spolupráce sa predpokladá vývoz na úrovni 50 % kapacity spätného toku zo Slovenska. Pri absencii spolupráce medzi členskými štátmi a doplňujúcich vnútroštátnych opatrení by sa mohli stať realitou vážne výpadky dodávok o 40 % alebo o podstatne viac 14, minimálne ku koncu šesťmesačného obdobia prerušenia dodávok, a to v prípade Bulharska, Rumunska, Srbska, bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko a Bosny a Hercegoviny (podľa scenára tranzitu cez Ukrajinu a scenára úplného zastavenia dodávok z Ruska) V prípade úplného zastavenia ruských dodávok do EÚ by k výpadkom podobného rozsahu došlo aj v Litve, Estónsku a Fínsku. Aj v Maďarsku a Poľsku 15 by došlo k značnému poklesu dodávok, aj keď v menšom rozsahu (30 % resp. 20 %). Hlavné účinky prerušenia dodávok sú zobrazené na obrázku 2. Podľa scenára spolupráce budú účinky prerušenia výrazne utlmené v najviac postihnutých členských štátoch a zmluvných štátoch Energetického spoločenstva a najmä v Bulharsku, Estónsku, Bosne a Hercegovine, bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko a v Srbsku. Zároveň je pravdepodobné, že v Grécku a Lotyšsku by tiež došlo k nezanedbateľnému výpadku 16. V závislosti od existujúcej infraštruktúry v oblasti zásobovania plynom a zdrojov dodávky plynu by podľa simulácií členské štáty zvýraznené šedou farbou na mapách neboli priamo dotknuté Moldavska napriek tomu, že bolo oficiálne otvorené a je technicky funkčné. Preto ak sa tento problém nevyrieši a ak skutočne dôjde k prerušeniu, Moldavsku bude chýbať 100 % objemu plynu. Až do 100 %. Poľsko bude postihnuté iba v prípade úplného zastavenia ruských dodávok. Situácia týchto dvoch členských štátov je ovplyvnená scenárom spolupráce, pretože obe krajiny sú obkolesené členskými štátmi s veľmi vysokou pravdepodobnosťou prerušenia dodávok, ale oba disponujú infraštruktúrou (zásobníky plynu v Lotyšsku a terminál na splyňovanie LNG v Grécku), ktorá im poskytuje rezervu. Umožnením spoločného využívania takejto infraštruktúry sa ich pomer medzi ponukou a dopytom zmení. 6

7 Obrázok 2 Mapy štátov s pravdepodobným prerušením dodávok pred ďalšími vnútroštátnymi opatreniami vo februári na konci 6 mesiacov trvajúceho obdobia prerušenia dodávok plynu z Ruska v prípade scenára spolupráce a scenára bez spolupráce v priemerných zimných podmienkach 17 Scenár spolupráce Scenár bez spolupráce Zdroj: ENTSOG 17 Obe mapy znázorňujú účinky 6 mesiacov trvajúceho prerušenia ruských dodávok vo februári. Pri všetkých vnútroštátnych opatreniach týkajúcich sa napr. reakcie na strane spotreby, povinného prechodu na iné palivo atď., sa tento pravdepodobný deficit považuje za východiskový bod. Preto členské štáty, ktoré podľa všetkého nemajú na výber, pokiaľ ide výlučne o plynárenskú infraštruktúru ako je to v prípade Fínska môžu siahnuť k iným špecifickým vnútroštátnym opatreniam, ako je napríklad komplexný systém povinného prechodu na iné palivo v prípade plynových elektrární alebo vykurovacích zariadení. 7

8 Účinky trvalého prerušenia dodávok na Ukrajine Ukrajina sa spomedzi zmluvných štátov Energetického spoločenstva nachádza v pomerne jedinečnej situácii. Vyvinuté prepravné a skladovacie kapacity, ktoré si síce vyžadujú modernizáciu, poskytujú Ukrajine nástroje na riešenie problému prerušenia dodávok rozličnejšími spôsobmi než v ostatných zmluvných štátoch. Bežná spotreba Ukrajiny dosahuje približne 50 mld. m 3 ročne, pričom 20 mld m 3 pripadá na domácu výrobu a väčšina zo zvyšku sa dováža z Ruska. Dodávky plynu z Ruska na účely spotreby na Ukrajine sú však zastavené od 16. júna Hodnotenie záťažových testov na Ukrajine naznačuje, že domáca výroba a zásobníky môžu pokryť 50 % až 70 % spotreby v prípade prijatia opatrení reakcie na strane spotreby. Dovoz z EÚ by pomohol čiastočne pokryť nedostatok plynu v prípade optimistického scenára, ktorý predpokladá Ukrajina 18. Dôležitým krokom v tomto smere bol spätný tok plynu zo Slovenska na Ukrajinu, ktorý začal fungovať začiatkom septembra a ktorým sa môže prepraviť až 27 miliónov m 3 plynu denne, z toho dve tretiny na pevnom zmluvnom základe. Ak by teoreticky nastala dvojtýždňová studená vlna na konci šesťmesačného prerušenia dodávok, určite by to zhoršilo situáciu v oblasti bezpečnosti zásobovania. Ako je zrejmé z obrázku 3, podľa modelu ENTSOG aj v tomto prípade by scenár spolupráce umožnil zmierniť výpadok v najviac postihnutých krajinách z dramatickej úrovne, ktorá by bola výsledkom scenára bez spolupráce. Pokiaľ ide o scenár spolupráce, ďalšie členské štáty zo strednej, východnej a západnej Európy ako Rakúsko, Česká republika, (severné) Nemecko 19, Taliansko a Slovensko by však takisto postihol výpadok v dôsledku toku plynu do krajín, v ktorých bude chýbať viac plynu. Takéto výpadky by na základe modelu nemali presiahnuť úroveň 10 %. Je to bežná úroveň, pri ktorej by došlo k (prirodzenému) zníženiu dopytu zapríčineného cenami plynu bez toho, aby boli potrebné dodatočné opatrenia. Obrázok 3 Mapy štátov s pravdepodobným prerušením dodávok pred ďalšími vnútroštátnymi opatreniami vo februári na konci 6 mesiacov trvajúceho obdobia prerušenia dodávok plynu z Ruska v prípade scenára spolupráce a scenára bez spolupráce počas studenej vlny Scenár spolupráce Scenár bez spolupráce Pri takomto scenári sa predpokladá najmä využitie plnej kapacity spätného toku zo Slovenska, Maďarska a Poľska, ako aj obmedzenie spotreby plynu na diaľkové vykurovanie a priemyselnú spotrebu. Tzv. trhová oblasť NetConnect Germany. 8

9 Zdroj: ENTSOG Ohrozenie odvetvia vykurovania prerušením dodávok plynu Približne polovica spotreby primárnej energie v EÚ sa používa na vykurovanie priestorov a ohrev vody v domácnostiach a sektore služieb, ako aj pre prevádzkové teplo v priemysle. Ako je zrejmé z ďalej uvedeného obrázku 4, obzvlášť vysoká spotreba plynu na vykurovanie priestorov a ohrev vody je zaznamenaná v Maďarsku, Taliansku, Holandsku a Spojenom kráľovstve. 9

10 Obrázok 4 Rozdelenie spotreby tepla na konečné použitie na vykurovanie priestorov a prípravu teplej vody v domácnostiach a sektore služieb, podľa druhu paliva a zdroja energie.. Zdroj: Stratego: Posúdenie trhu s teplom v EÚ-28 v roku Väčšia časť vykurovania priestorov a ohrevu vody (88 %) v EÚ sa vykonáva prostredníctvom individuálnych kotlov na vlastnú spotrebu, pričom podiel diaľkového vykurovania je 12 %. Táto priemerná hodnota však zahŕňa veľké rozdiely, keďže v členských štátoch severnej, strednej a východnej Európy a v Pobaltí sa diaľkovým vykurovaním dodáva od 14 % do 56 % tepla 20, čo znamená od 10 % až do takmer 50 % domácich spotrebiteľov 21. Podiel plynu na diaľkovom vykurovaní je priemerne 44 %, pričom dosahuje až 80 % v krajinách s tradične zavedeným systémom diaľkového vykurovania ako Lotyšsko, Litva, Slovensko, Bulharsko a Maďarsko. V dôsledku toho v Pobaltí a Fínsku predstavuje spotreba plynu na diaľkové vykurovanie a v kogeneračných zariadeniach zvyčajne okolo 50 % celkovej spotreby plynu. Centrálne teplárne na plyn (okrem prípadov, keď sú schopné prejsť na iné palivo) a zákazníci využívajúci centrálnu distribúciu tepla sú všeobecne považovaní za chránených odberateľov 22 a sú poslední, ktorých by sa mohlo dotknúť možné zníženie dodávok. Okrem toho mnohé členské štáty zaviedli pre teplárne povinnosť prechodu na iné palivo, hoci jeho podiel sa výrazne líši od v podstate 100 % vo Fínsku až po menej ako 20 % v Bulharsku a Rumunsku Napríklad vo Švédsku, Dánsku a na Slovensku tieto hodnoty dosahujú 56 %, 53 % resp. 54 %, a vo Fínsku 47 %. V Rumunsku, Bulharsku, Slovinsku a Rakúsku sa tento podiel pohybuje medzi 14 % a 19 %. Vo Švédsku, Dánsku, Fínsku, Lotyšsku, Litve, Poľsku a na Slovensku je viac ako 40 % domácností vykurovaných systémom diaľkového vykurovania. Diaľkové vykurovanie dodáva teplo pre 10 % až 40 % spotrebiteľov v Nemecku, Rakúsku, Maďarsku, Slovinsku, Bulharsku, Chorvátsku, Rumunsku a v Českej republike. Nariadením o bezpečnosti dodávky plynu sa zaviedla kategória tzv. chránených odberateľov, ku ktorým patria domácnosti, a ak tak rozhodnú členské štáty, aj základné sociálne služby a MSP do určitej miery, ako aj zariadenia diaľkového vykurovania, ktoré nemôžu používať alternatívne palivá a ktoré dodávajú teplo iným chráneným odberateľom. 10

11 2.3. Posúdenie opatrení navrhnutých v národných správach Ako sa uvádza v scenároch ENTSOG, vplyv možného zníženia dodávok ruského plynu na členské štáty by bol veľmi rozdielny v závislosti od ich geografickej polohy a možností získavania zdrojov plynu. Tieto rôzne stupne vplyvu sú zohľadnené aj v opatreniach, ktoré členské štáty a zmluvné štáty Energetického spoločenstva uviedli vo svojich správach o záťažových testoch pre Komisiu. Zatiaľ čo niektoré z najviac ohrozených krajín sa môžu počas modelovaného obdobia relatívne rýchlo prikloniť k radikálnym opatreniam (ako napríklad skrátenie dodávok alebo uvoľnenie strategických zásob), iné členské štáty umožnia plynárenskému odvetviu fungovať na základe trhových princípov. Je dôležité poznamenať, že pokojné a trhovo orientované riadenie plynovej krízy v menej dotknutých členských štátoch bude mať celkovo priaznivý účinok na celú EÚ a Energetické spoločenstvo pri riešení výpadkov. Obrázok 5 Prehľad počtu rôznych opatrení, ktoré plánujú členské štáty v ich správach za predpokladu 6 mesiacov trvajúceho prerušenia tranzitu cez Ukrajinu resp. zastavenia všetkých ruských dodávok Zdroj: Národné správy o záťažových testoch Zásobníky Zásobníky, ak sú k dispozícii, predstavujú kľúčový nástroj na vyváženie stavu ponuky a dopytu vo všetkých členských štátoch a zmluvných štátoch Energetického spoločenstva 23. Od 23 Poznámka: využitie zásobníkov sa vo všeobecnosti zohľadňuje vo vnútroštátnom kontexte. 11

12 začiatku októbra sú stavy naplnenia zásobníkov v EÚ veľmi vysoké, t. j. na úrovni približne 90 %. Iba v dvoch členských štátoch (Maďarsko a Portugalsko) boli stavy naplnenia zásobníkov pod 80 %, ale vzhľadom na rozsiahle kapacity zásobníkov je v Maďarsku už nadpriemerný pomer naplnenia zásobníkov k dopytu. Obrázok 6 Stavy naplnenia zásobníkov (%) v jednotlivých členských štátoch, naplnenie zásobníkov ako podiel domáceho dopytu (%) a kapacita zásobníkov ako podiel domáceho dopytu (%), október Zdroj: Platforma transparentnosti GSE IGSA a Eurogas; analýza Komisie. Napriek tomu by podľa údajov poskytnutých v národných správach a analýze ENTSOG dlhotrvajúca kríza alebo jednoducho chladná zima spôsobila rýchle vyprázdnenie zásobníkov, čo by si vyžiadalo použitie iných opatrení na zaistenie bezpečnosti dodávok s cieľom zaručiť dodávky plynu pre odberateľov. Pri posudzovaní jednotlivých národných plánov na používanie zásobníkov je potrebné uviesť niekoľko dôležitých informácií. Po prvé, existuje len malý alebo žiadny priestor na fyzické zvýšenie kapacity zásobníkov v krátkodobom horizonte. Po druhé, v prípade krajín, ktoré sa spoliehajú na krátkodobé zvýšenie odberu zo zásobníkov pokiaľ následne neprijmú opatrenia na zabránenie príliš rýchlemu vyprázdňovaniu zásobníkov, tieto krajiny budú neskôr musieť čeliť dôsledkom v prípade pretrvávajúceho prerušenia dodávok vrátane situácie, keď sa podstatne zníži miera čerpania zo zásobníkov s nízkym stavom naplnenia. Napĺňanie zásobníkov nad rámec bežnej úrovne plnenia a zohľadnenie možnosti trvalejšieho zimného obdobia pri rýchlosti čerpania zo zásobníkov môžu byť dôležitými prípravnými opatreniami v členských štátoch, ktoré sú najviac ohrozené v prípade krízy. Zásobníky sa môžu použiť na zabezpečenie dodávok spôsobom viac alebo menej založeným na situácii na trhu. Niektoré členské štáty prijali preventívne opatrenia na zaistenie bezpečnosti dodávok v podobe povinností týkajúcich sa zásobníkov na strane ponuky (napr. Bulharsko, Dánsko, 24 V súčasnosti v podstate len spoločnosť Gazprom Export a rumunskí prevádzkovatelia zásobníkov neposkytujú údaje do databázy plynárenských zásobníkov v Európe (spoločnosť AGSI). 12

13 Francúzsko, Taliansko, Poľsko, Portugalsko, Slovensko a Španielsko) a strategických zásob (napr. Maďarsko). Okrem toho sa v niektorých národných plánoch, napríklad v Maďarsku, predpokladajú opatrenia, ktoré motivujú k plneniu zásobníkov prostredníctvom zníženia sadzieb za prepravu plynu, ktoré môžu predstavovať významnú časť nákladov na skladovanie. Osobitná pozornosť by sa mala venovať tomu, aby sa úplne legitímne činnosti na uľahčenie plnenia zásobníkov, často s použitím dovážaného plynu, nerealizovali na (explicitný) úkor cezhraničných transakcií zameraných na dodávky plynu von z krajiny Nahradenie chýbajúceho objemu zvýšením domácej ťažby plynu alebo kúpou väčšieho množstva plynu z iných zdrojov Evidentným spôsobom ako nahradiť chýbajúce objemy plynu z jedného zdroja je dovážať od iného dodávateľa alebo zvýšiť domácu ťažbu. Vo všeobecnosti existuje len malý alebo žiadny priestor na zvýšenie domácej ťažby plynu v EÚ, ktorá by mala významný vplyv v krátkodobom horizonte, najmä z dôvodu technických obmedzení v systémoch. Pokiaľ ide o dovoz, priestor pre dodatočné dodávky cez plynovody zo severnej Afriky je v súčasnosti obmedzený a nórska produkcia už dosahuje hranice svojej kapacity. LNG jednoznačne predstavuje zdroj dovozu, ktorý má najväčší potenciál, keďže terminály LNG v EÚ majú dostatočné kapacity na prijatie prepravených nových objemov LNG 25. Z hľadiska komodity je celosvetový spotový trh s LNG dostatočne veľký na to, aby poskytol dodatočné objemy, rovnako tak sú aj v odvetví námornej dopravy dostatočné kapacity. Okrem toho, nedávny pokles cien LNG z Ázie zvýšil hospodárnosť tejto alternatívy pre EÚ. Napriek tomu vzhľadom na to, že v čase prerušenia dodávok a nedostatku na trhu sa cena LNG zvýši, získavať spotové dodávky LNG môže byť nákladné 26. Okrem toho si takéto dodávky môžu vyžiadať aspoň jeden týždeň na príchod do krízovej oblasti Opatrenia na strane dopytu Zníženie potreby plynu zmierni účinky prerušenia dodávok. Vo všeobecnosti možno povedať, že v prevažnej väčšine národných správ, najmä z najviac postihnutých regiónov, neboli posúdené vplyvy možného zníženia dopytu (priemyselní zákazníci prípadne plynové elektrárne) v dôsledku zvyšovania cien v prípade prerušenia dodávok. Dopyt s vysokou cenovou elasticitou, odhadovaný v rozsahu 10 %, pravdepodobne opustí trh v dôsledku vypnutia zariadení z ekonomických dôvodov alebo, ak to bude hospodárne, prechodu na Celková kapacita splyňovacích terminálov v EÚ predstavuje približne 200 mld. m 3 /rok, ale väčšina z nich je umiestnená v oblasti Stredozemného mora a pobrežia Atlantického oceánu. V dôsledku toho limity prepojovacích potrubí obmedzujú schopnosť jednotlivých terminálov LNG dodávať plyn do každého regiónu postihnutého prerušením dodávok. Podľa odhadu IEA sa ceny môžu zvýšiť až o 100 %. 13

14 alternatívne palivo (biomasu alebo ropu). Trhovo orientované opatrenia zamerané na stimuly týkajúce sa strany dopytu sú uvedené iba vo veľmi malom počte národných správ o záťažových testoch a neexistuje žiadna skúsenosť s ich realizáciou v najpostihnutejších krajinách. Konečným nástrojom na strane dopytu v rukách orgánov, ktoré sú všetky z nich pripravené využiť aj vzhľadom na ustanovenia nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu, je obmedzenie dodávok podľa stanoveného poradia skupiny odberateľov. Takéto plány sa zvyčajne začínajú pri najflexibilnejších priemyselných odberateľoch a končia pri chránených odberateľoch, najmä domácnostiach. Pokiaľ ide o tieto obmedzenia na strane dopytu, Komisia poznamenáva, že v mnohých plánoch nie sú vyčíslené alebo špecifikované presné účinky predpokladaných obmedzujúcich opatrení na jednotlivé skupiny odberateľov, čo má za následok nedostatočnú transparentnosť, pokiaľ ide o presný rozsah možných dôsledkov prerušenia dodávok pre rôzne skupiny odberateľov Prechod na alternatívne palivo Systémy diaľkového vykurovania v mnohých ohrozených členských štátoch prevažne využívajú plyn. Okrem toho podiel výroby elektriny prostredníctvom spaľovania plynu bol v roku 2012 v Chorvátsku, Grécku, Maďarsku, Lotyšsku a Litve 28 na úrovni 25 % alebo viac. Nárast cien plynu môže v istej miere spôsobiť dočasný prechod na alternatívne palivo vzhľadom na jeho ekonomickosť v krízovej situácii. Okrem toho sa v národných plánoch všetkých krajín, ktoré čelia pravdepodobnému prerušeniu dodávok, predpokladá možnosť povinného prechodu na alternatívne palivo. V rámci týchto opatrení užívatelia, ktorí majú možnosť duálnej spotreby palív, by boli vo všeobecnosti povinní prejsť na alternatívne palivo. Členské štáty oznámili povinnosti týkajúce sa tvorby zásob alternatívnych palív (napr. biomasa alebo ropa) na mieste pre daný relatívne nízky počet dní 29. Vo všeobecnosti členské štáty neočakávajú žiadne vážne problémy spojené s logistikou alebo dodávkou, pokiaľ ide o zabezpečenie prechodu na alternatívne palivo v rámci období povinnej dodávky v jednotlivých štátoch. Testom však ešte neprešli dlhé obdobia prerušenia dodávok a súvisiace trvanie prechodu na alternatívne palivo. V prípade potreby možno ako palivo pre elektrárne a centrálne teplárne použiť strategické zásoby ropy v súlade s právnymi predpismi Je vhodné poukázať na osobitný plán Ukrajiny, ktorý v záujme zníženia domáceho dopytu, predpokladá zavedenie nového zákona so stanovením povinnosti zníženia spotreby o 20 až 30 %, prevažne znížením spotreby v systéme diaľkového vykurovania, domácností alebo chemického priemyslu a zavedením opatrení vo verejnom sektore. Napriek tomu, že takéto škrty sú vykonateľné, vplyvy na spotrebiteľov je ťažké predvídať. Využívanie plynu na výrobu elektrickej energie sa za posledné roky znížilo v dôsledku nízkej alebo zápornej ziskovej marže v porovnaní najmä s výrobou elektrickej energie z uhlia. Povinnosť skladovania trvá zvyčajne 5 až 15 dní. Fínsko je pozoruhodnou výnimkou, keďže povinnosť skladovať palivo je stanovená až na obdobie 5 mesiacov. Smernica Rady 2009/119/ES zo 14. septembra 2009, ktorou sa členským štátom ukladá povinnosť udržiavať minimálne zásoby ropy a/alebo ropných výrobkov. 14

15 Komisia konštatuje, že v niektorých krajinách Energetického spoločenstva môžu vzniknúť ťažkosti vzhľadom na nedostatočné zásoby ropy a uhlia určené na vykurovanie. Napríklad v Srbsku alebo v Bosne a Hercegovine, hoci jedna tretina zariadení diaľkového vykurovania je schopná prejsť z plynu na ropu, ropné zásoby by sa rýchlo minuli. Aj v prípade Moldavska by pri výrobe elektrickej energie nemusel byť prechod z plynu na uhlie možný v plnom rozsahu, keď sa včas nezabezpečí dostatočná zásoba uhlia. V niekoľkých národných správach sa uvádza možnosť prejsť od spotreby plynu, a to najmä na účely vykurovania, na spotrebu elektrickej energie vrátane využívania obnoviteľných zdrojov energie (miestna produkcia udržateľnej biomasy, tepelné čerpadlá atď.) a využitia možnosti uloženia tepla v systémoch diaľkového vykurovania. Zatiaľ čo elektrina môže byť do značnej miery efektívnym opatrením na zmiernenie nedostatku plynu, dôkladnú pozornosť treba venovať napr. úlohe zariadení na výrobu elektrickej energie na báze plynu pri poskytovaní systémových rezerv a regulácie, ako aj obmedzeniam siete, pokiaľ ide o zvládnutie mimoriadne vysokého a trvalejšieho dopytu 31. Rokovania medzi pobaltskými štátmi a Fínskom, ako aj medzi ostatnými krajinami ako Grécko a Bulharsko, sa zameriavajú na spoluprácu a v niektorých prípadoch na spoločné úvahy o interakcii medzi týmito dvoma odvetviami. Celkovo však národné správy a hodnotenia, ktoré uskutočnila Európska sieť prevádzkovateľov prenosových sústav pre elektrinu (ENTSO-E) na základe najdostupnejších údajov, neposkytujú potrebný komplexný pohľad na externé vplyvy prerušenia dodávok plynu na sektor energetiky Načasovanie netrhových opatrení V obrázku 7 je zobrazená analýza Komisie skúmajúca možné načasovanie zavedenia netrhových opatrení počas 6 mesiacov trvajúceho úplného zastavenia dodávok ruského plynu Niektoré rozdiely nad rámec rozdielov v závislosti od miery ohrozenia budú pravdepodobne aj v dôsledku politických rozhodnutí v členských štátoch, pokiaľ ide o prístup k riešeniu plynovej krízy. Niektoré štáty, ako napr. Česká republika a Nemecko, ktoré na základe kalkulácií ENTSOG podľa scenára spolupráce budú pravdepodobne menej postihnuté počas studenej vlny, naznačujú, že predbežne zavedú netrhové opatrenia vo veľmi skorom štádiu na zabezpečenie dodávok pre chránených odberateľov. Ďalšie rozdiely spočívajú v skorom využití netrhových opatrení napr. v Grécku a Chorvátsku v porovnaní s jasným dôrazom na pokiaľ možno najdlhšie zachovanie trhových opatrení napr. v Bulharsku, Maďarsku a Rumunsku. Okrem toho porovnaním týchto národných analýz s mapami oblastí a mierami účinku plynovej krízy, ktoré vypracovala sieť ENTSOG, možno konštatovať, že v rámci scenára spolupráce môže byť zavedenie netrhových opatrení výrazne oneskorené. To naznačuje priestor na zlepšenie celkovej situácie na základe užšej koordinácie. 31 Napríklad nie je jasné, do akej miery rozsiahly prechod na elektrickú energiu v spojení s účinkami povodní z jari 2014 a pokles dodávok plynu pre tepelné elektrárne spôsobí závažný nedostatok elektrickej energie v niektorých štátoch Balkánu. Tieto obavy sa v národných správach podrobne neanalyzovali. 15

16 Obrázok 7 Tabuľka načasovania zavedenia vnútroštátnych opatrení Zdroj: Národné správy, analýza Komisie. 3. ZÁVERY 3.1. Vyhodnotenie opatrení členských štátov Dlhodobejšie prerušenie dodávok cez ukrajinskú prepravnú trasu alebo dokonca prerušenie všetkých dodávok ruského plynu do EÚ bude mať na Úniu výrazný vplyv, pričom najväčšmi zasiahne východné členské štáty a Energetické spoločenstvo. Z národných správ vyplýva, že situácia v oblasti krátkodobej bezpečnosti dodávok v EÚ má dve hlavné slabiny. Po prvé, stále neboli (v plnej miere) zadané viaceré projekty infraštruktúry, ktorých výslovným cieľom bolo zvýšenie bezpečnosti dodávok energie v nadväznosti na krízu dodávok z roku 2009, a to z viacerých dôvodov od chýbajúcej politickej 16

17 podpory cez neuspokojivé riadenie projektov, až po nedostatočnú cezhraničnú spoluprácu 32. Po druhé, mnoho vnútroštátnych stratégií bezpečnosti dodávok sa vyznačuje buď jednostrannosťou, nedostatočnou koordináciou alebo nedostatočnou mierou spolupráce. Výsledkom je suboptimálna účinnosť riešenia bezpečnosti dodávok plynu v Únii, ktorá je podrobnejšie opísaná v ďalšom texte. Analýza siete ENTSOG ukazuje, že spolupráca založená na optimálnom využívaní infraštruktúry a pomernom rozdelení záťaže zaisťuje zásobovanie chránených odberateľov v členských štátoch a zmluvných štátoch Energetického spoločenstva, ako aj výrazné objemy vývozu na Ukrajinu 33. Okrem optimalizácie domácich a cezhraničných tokov plynu však budú musieť pobaltské členské štáty, Fínsko, štáty strednej a juhovýchodnej Európy a zmluvné štáty Energetického spoločenstva zaviesť široké spektrum ďalších opatrení na zaistenie, aby sa nedodaný alebo chýbajúci plyn pre nechránených odberateľov obmedzil na minimum. Keďže v modeli siete ENTSOG sa už získavanie dodatočného plynu z prípadnej vnútroštátnej produkcie, externých zdrojov či zásobníkov zohľadnilo, najpravdepodobnejším ďalším opatrením (okrem iných druhov opatrení na strane dopytu) je cenovo motivovaný či povinný prechod na iné palivá. Dobrým príkladom je Fínsko na prvý pohľad možno najzraniteľnejší členský štát, v ktorom by pri modelovanom šesťmesačnom prerušení ruských dodávok nedodaný alebo chýbajúci plyn dosiahol až 100 %. V prvom rade je však podiel chránených odberateľov, ktorým sa dodáva plyn, minimálny. Navyše by táto krajina vďaka svojmu mechanizmu povinného prechodu na iné palivo a povinnosti držať vysoké zásoby alternatívnych palív mala s najväčšou pravdepodobnosťou (pri dobre zvládnutej logistike) byť schopná nahradiť všetok objem plynu bez potreby obmedzovať dopyt. Najväčšmi zasiahnuté členské štáty v Pobaltí, strednej a juhovýchodnej Európe, ako aj zmluvné štáty Energetického spoločenstva 34 však budú s veľkou pravdepodobnosťou musieť obmedziť nechránených odberateľov, a to najmä ku koncu modelovaného obdobia. Všetky národné správy uvádzajú opatrenia na riešenie prípadného prerušenia dodávok. Dôležité je ich načasovanie, pričom je kľúčové, aby trh fungoval čo najdlhšie. Pri fungujúcom trhu cenové signály prilákajú nové dodávky plynu (najmä LNG) do EÚ a v rámci nej do tých krajín, kde je najväčší nedostatok za predpokladu existencie potrebnej infraštruktúry. Cenové signály podporia komerčné využívanie skladovania ako nástroja na zabezpečenie rovnováhy dopytu a ponuky a budú podnecovať znižovanie dopytu, ako aj prechod na alternatívne palivá z ekonomických dôvodov. Členské štáty by nemali brániť cezhraničnému Ide najmä o grécko-bulharské, rumunsko-bulharské, bulharsko-srbské, moldavsko-rumunské a maďarskoslovenské prepojovacie potrubie a rumunský projekt spätného toku. Niektoré prepojovacie potrubia zatiaľ navyše nedokážu čerpať plyn obojsmerne, a teda obmedzujú celkovú flexibilitu systému. Výpadky dodávok s najväčšou pravdepodobnosťou nebudú tak veľké, aby sa dotkli chránených odberateľov. Pri scenári bez spolupráce sú chránení odberatelia ohrození najmä v Bosne a Hercegovine a bývalej Juhoslovanskej republike Macedónsko, pričom obmedzenie nechránených odberateľov bude pravdepodobne výrazne vyššie aj v iných dotknutých krajinách. Estónsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko, Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Grécko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko a Srbsko. 17

18 toku plynu. Zvýšenie cien nie je krízou dodávok ani dôvodom na trhovú intervenciu pod zámienkou bezpečnosti dodávok. To však zraniteľné členské štáty neoslobodzuje od povinnosti navrhnúť a správne načasovať opatrenia, ku ktorým by sa v rámci príprav na prípadný stav núdze a jeho riešenia uchýlili. Zraniteľné krajiny by tiež mali v prvom rade a v plnej miere využívať trhové opatrenia. Ak však už nebudú postačovať, môže byť pri vyhlásení stavu núdze potrebné uplatniť netrhové opatrenia. V takých prípadoch je veľmi dôležité, aby sa najskôr uplatnili čo najprimeranejšie opatrenia, ktoré čo najmenej narúšajú trh, a až potom tie viac rušivé. Zároveň pritom treba riadne zohľadniť ich cezhraničný účinok Potreba posilnenej spolupráce a koordinácie Ako už bolo spomenuté, národné správy sa pri tvorbe stratégií bezpečnosti dodávok vo všeobecnosti viac zameriavajú na vnútroštátne prístupy, než na regionálny rozmer. Mnohé členské štáty preto v národných správach predpokladali neistotu dodávok z určitých hraníc, čo ich zároveň viedlo k predpokladom zastavenia vývozu, ktoré oslabujú bezpečnosť dodávok v širšom regionálnom kontexte a v kontexte EÚ. Spolupráca je teda kľúčová napríklad v baltskom regióne je poloha zásobníka Inčukalns tak významná, že ak s ním Estónsko nebude môcť rátať, plyn na zásobovanie aspoň chránených odberateľov sa mu minie do piatich dní. Nedostatočnú koordináciu odráža viacero rozporov medzi opatreniami rôznych, často susediacich členských štátov. Ide buď o skutočnosť, že vo viacerých plánoch sa počíta so zvýšenou kapacitou tých istých externých dodávateľov, alebo o odlišné predpoklady tokov cez spoločné prepojovacie potrubia. To zjavne veští neefektívne výsledky (najmä v krízovej situácii s napätými trhmi) a môže viesť k falošnému pocitu bezpečnosti. Hoci je zrejmé, že k určitej koordinácii došlo už pred záťažovými testami a ďalej ju posilnili nové diskusie, komparatívna analýza správ ukazuje, že je stále možné a potrebné prehĺbenie cezhraničnej koordinácie v záujme dosiahnutia základného cieľa realistických predpokladov, pokiaľ ide o očakávané toky plynu cez prepojovacie body. Vzhľadom na tieto skutočnosti je jasné, že cezhraničná spolupráca musí ísť nad rámec jednoduchej kontroly cezhraničného súladu vnútroštátnych opatrení. Treba ju rozšíriť o identifikáciu cezhraničných synergií a dohodu na spôsobe vykonávania solidárnych opatrení. Takýto prístup by v zásade viedol k zvýšeniu efektivity, a to nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj pokiaľ ide o zaistenie veľmi krátkodobej bezpečnosti dodávky plynu. Príklady takejto spolupráce medzi členskými štátmi už existujú a Komisia ich víta ako účinný prvý krok k zvýšeniu bezpečnosti dodávok na regionálnej úrovni. Jedným z nich je pripravovaná dohoda medzi Estónskom a Litvou, na základe ktorej dostane zásobovanie chránených odberateľov v oboch krajinách prednosť pred nechránenými. Ďalším príkladom je medzivládna dohoda Maďarska a Chorvátska o bezpečnosti dodávok, ktorá (hoci stále nie je implementovaná) odráža konštruktívny prístup k spolupráci. Ďalej sa spolupráca môže 18

19 prejaviť aj v spoločnom využívaní infraštruktúry (napríklad zásobníkov) alebo v zvýšenej výrobe elektriny v niektorých členských štátoch, ktorá umožní ostatným členským štátom použiť tzv. uvoľnený plyn na zásobovanie chránených odberateľov. V tomto smere je zaujímavým príkladom začínajúca spolupráca Grécka a Bulharska, v rámci ktorej sa predpokladá výmena plynu a elektrickej energie v záujme stabilizácie oboch systémov pri výraznom výpadku. Posilnený kooperatívny prístup si bude vyžadovať dohody zainteresovaných strán na organizačných, komerčných a regulačných podmienkach spolupráce v prípade krízy. V záujme vybudovania dôvery treba najskôr na európskej alebo regionálnej úrovni dohodnúť jasné pravidlá. Je možné, že do zimy sa nepodarí celkom zavŕšiť všetky aspekty posilnenej cezhraničnej spolupráce. Vzhľadom na momentálne zvýšené riziko by však susediace členské štáty a krajiny mali okamžite začať tento proces alebo posilniť už rozbehnuté iniciatívy, aby sa dohodli na tých najzákladnejších informáciách, ako aj na individuálnych a spoločných krokoch v prípade krízovej situácie. Aby došlo k dohode v relatívne krátkom čase, Európska komisia by mohla podporiť takéto dojednania vrátane opatrení, ktoré by sa dali v prípade potreby uplatniť budúcu zimu. Formy spolupráce musia účinne zmierniť výpadok plynu v členskom štáte zaistením a umožnením cezhraničných dodávok aj napriek tomu, že prinesú určitú obeť aj v darcovskej krajine. Pri uplatňovaní tejto zásady treba plne využiť koordinačnú úlohu prevádzkovateľov prepravných sietí a ich zodpovednosť za bezpečnosť dodávok. Vnútroštátne energetické regulačné orgány ich musia podporiť, aby mohli poskytovať toky do susednej krajiny, hoci možno nezaistili plnú funkčnosť systému v oblasti, za ktorú sú zodpovední. Môže to byť zároveň príležitosť posilniť dlhodobú bezpečnosť dodávok vďaka regionálnym partnerstvám. Komisia v tejto súvislosti poukazuje na osobitnú úlohu členských štátov, cez územie ktorých sa plyn prepravuje na nadväzujúce trhy. Pokiaľ ide o zabezpečenie dodávok do strednej a juhovýchodnej Európy, má Nemecko, Česká republika, Rakúsko, Slovensko, Maďarsko a Slovinsko zavedenú obzvlášť dôležitú infraštruktúru, ktorú treba optimálne využívať už len ako základ fungujúceho vnútorného trhu. Navyše treba zaistiť, aby v osobitných situáciách z hľadiska bezpečnosti dodávok tieto krajiny naďalej umožňovali pohyb plynu na trhy s výraznými výpadkami. Je však jasné, že takáto spolupráca nemôže byť len jednosmerná. Mala by umožňovať primerané rozdelenie nákladov na opatrenia potrebné na riešenie krízy z krátkodobého, strednodobého i dlhodobého hľadiska. Princíp, podľa ktorého spotrebitelia v určitej krajine znášajú náklady na opatrenia zaisťujúce bezpečnosť dodávky, a teda by mali požívať vyššiu úroveň ochrany, bol častou prekážkou rozvoja systémov spolupráce. Solidárne opatrenia nie sú granty ani dary, ale operatívna reakcia na stav núdze, na ktorú bude príjemca musieť v konečnom dôsledku prispieť. Solidarita, ktorá motivuje čiernych pasažierov, nie je solidaritou. V každom prípade by bolo nevhodné pristupovať k solidarite len z čisto krátkodobého obchodného hľadiska. 19

20 Posilnenie spolupráce neprinesie len hmatateľný krátkodobý osoh členským štátom, ktoré budú túto zimu najväčšmi vystavené riziku výnimočných situácií. Je v spoločnom záujme všetkých, aby sa zavedenie najradikálnejších opatrení s ďalekosiahlymi dôsledkami ako napríklad limitácia dopytu, obmedzenia obchodovania či uvoľňovanie strategických zásob čo najviac oddialilo a obmedzilo na minimum, pretože tieto opatrenia môžu dlhodobo narušiť vnútorný trh s energiou. To zasa môže oslabiť dôveru investorov (napríklad v oblasti komerčného uskladnenia) a znížiť atraktívnosť trhu EÚ pre externých dodávateľov z existujúcich i nových zdrojov. Prístupy postavené na izolácii a podozrievavosti podlamujú solidaritu, ktorá je potrebná na vytvorenie skutočnej energetickej únie. Tá si však bude zároveň vyžadovať, aby zraniteľné členské štáty urobili všetko pre zabránenie stavu núdze a aby prijali kroky opísané ďalej v kapitole ODPORÚČANIA Všeobecným cieľom energetickej politiky EÚ je dokončiť vnútorný trh s energiou, zvýšiť energetickú efektívnosť, znížiť emisie skleníkových plynov, diverzifikovať externé zdroje dodávok a ťažiť z tých domácich. To všetko zvýši bezpečnosť dodávok energie EÚ. Táto správa sa však zameriava na špecifické odporúčania, ktoré zabezpečia lepšiu pripravenosť a schopnosť reakcie EÚ na konkrétne riziká prerušenia dodávok z východu počas nadchádzajúcej zimy Urgentné odporúčania na nadchádzajúce zimné obdobie Komisia zoskupila krátkodobé odporúčania do troch tematických okruhov: i) zabezpečenie fungovania trhu, ii) jasné vymedzenie okamihu, keď trh prestáva fungovať a sú potrebné núdzové opatrenia a iii) koordinácia a spolupráca v oblasti núdzového plánovania a prípadných intervencií. i) Zabezpečenie fungovania trhu z krátkodobého hľadiska 1. Maximalizovať kapacitu prepojovacích potrubí a vyhnúť sa obmedzeniam cezhraničného obchodu, resp. ich odstrániť Je potrebné maximalizovať kapacitu prepojovacích potrubí a malo by sa zabezpečiť, aby táto kapacita bola na trhu k dispozícii napríklad bezodkladným uplatnením účinných postupov na riadenie preťaženia 35 a mechanizmov na prideľovanie kapacity 36. Obmedzenia vývozu môžu mať v prípade plynovej krízy obzvlášť škodlivý účinok. Ako dokazuje analýza, ktorú vypracovala sieť ENTSOG, vývozné obmedzenia môžu znásobiť škody spôsobené plynovou V súlade s rozhodnutím Komisie 2012/490/EÚ o zmene a doplnení prílohy I k nariadeniu (ES) č. 715/2009. V súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 984/2013. Hoci nariadenie sa má začať vykonávať od 1. novembra 2015, včasnejšie vykonávanie je vítané. 20

21 krízou v najviac postihnutých členských štátoch a viedli by k zvýšeniu počtu krajín zasiahnutých prerušením dodávok. Komisia v tejto súvislosti pripomína článok 11 ods. 5 nariadenia o bezpečnosti dodávky plynu, podľa ktorého [by nemali byť] zavedené žiadne opatrenia, ktoré kedykoľvek neprimerane obmedzujú tok plynu v rámci vnútorného trhu, alebo ktoré by mohli vážne ohroziť situáciu v oblasti dodávky plynu v inom členskom štáte. Komisia vyzýva na urýchlenú implementáciu pravidiel prístupu tretích strán k infraštruktúre (vrátane uskladnenia), a to aj v prípadoch, kde boli udelené výnimky z vykonávania tretieho energetického balíka (napríklad Lotyšsko a Estónsko). 2. Optimalizovať využívanie uskladnenia Transparentnosť stavu skladovacích kapacít sa v posledných rokoch výrazne zlepšila a chvályhodná je aj platforma Gas Storage Europe (GSE), ktorá poskytuje aktuálne informácie o stave takmer všetkých zásob v EÚ. Rumunsko (Romgaz) by sa ešte malo pokúsiť zverejniť údaje o stave svojich skladovacích kapacít 37, a to aj v rámci platformy GSE. Vnútroštátne regulačné orgány majú k dispozícii nástroje napríklad zníženie prepravných taríf za vtláčanie plynu do zásobníkov ktorými môžu účastníkov trhu motivovať k zvýšeným objemom vtlačeného plynu. Nedávno sa toto opatrenie osvedčilo v Maďarsku, kde v posledných týždňoch viedlo k stabilnému rastu úrovne zásob, hoci Maďarsko stále mierne zaostáva za priemerom EÚ 38. Štruktúra ťaženia plynu zo zásobníkov sa riadi ekonomikou a nie nevyhnutne stratégiou bezpečnosti dodávok, najmä ak sa riadne nepresadzujú povinnosti v oblasti dodávok. Účastníkom trhu možno ponúknuť hospodárske stimuly, ktoré ich odradia od prirýchleho načretia do zásobníka, ak možno využiť aj iné zdroje plynu ako napríklad LNG. Takéto stimuly, ktoré už využíva dánsky prevádzkovateľ prepravnej siete, by mohli mať formu platieb vlastníkom plynu v zásobníkoch za to, aby ho tam ponechali namiesto vyčerpania, ktoré v konečnom dôsledku znáša spoločnosť. Ako krajnú možnosť v riadne odôvodnených prípadoch, ak sú takéto hospodárske stimuly neúčinné, možno zvážiť zavedenie odrádzajúcich taríf pre zásobníky za čerpanie plynu, či dokonca stanovenie stropov/limitov na čerpanie v rozličných časových úsekoch zimného obdobia. Cieľom by malo byť zabezpečenie obozretnejšieho vyprázdňovania zásobníkov, najmä v obdobiach, keď sú trhy v EÚ viac uvoľnené. Musí však byť jasné, že takéto prípadné tarify či stropy musia byť úmerné ohrozeniu bezpečnosti dodávok a nemali by znižovať bezpečnosť dodávok susediacich krajín V súlade s článkom 19 ods. 4 nariadenia (ES) č. 715/2009 o podmienkach prístupu do prepravných sietí pre zemný plyn. Zároveň dodatočný plyn vtláčaný do zásobníkov vďaka posilnenému dovozu ruského plynu cez Ukrajinu priniesol pozastavenie vývozu na Ukrajinu, čo je poľutovaniahodné. 21

22 3. Zabezpečiť včasné zavádzanie projektov infraštruktúry Komisia víta pripravované spustenie prevádzky terminálu na LNG v meste Klaipeda v Litve. Existencia takejto infraštruktúry umožňujúcej diverzifikáciu dodávok je kľúčová nielen z hľadiska tejto diverzifikácie, ale aj na zabezpečenie flexibilnejšej siete zemného plynu. Preto treba zabezpečiť bezodkladné spustenie prevádzky projektov, ktorých dokončenie sa plánuje v najbližších mesiacoch. Osobitne v kontexte nadchádzajúcej zimy sem patrí slovenskomaďarské prepojovacie potrubie (1. január 2015) a terminál na LNG v meste Świnoujście v Poľsku (1. február 2015). V prípade možného omeškania by členské štáty mali v dostatočnom predstihu informovať Komisiu a uviesť dôvody, v záujme spoločnej identifikácie prípadných okamžitých opatrení, ktoré by umožnili toto omeškanie eliminovať alebo aspoň skrátiť. ii) Jasné vymedzenie okamihu, keď trh prestáva fungovať a sú potrebné núdzové opatrenia 4. Implementovať povinné štandardy dodávky stanovené v nariadení o bezpečnosti dodávky plynu Dodávateľov plynu treba podporovať v zodpovedných prípravách na rôzne scenáre dodávok, ku ktorým by v najbližšej zime mohlo dôjsť. Podstatou zaistenia bezpečnosti dodávok je riadna príprava na prípadné prerušenie, ktorá je spoločnou zodpovednosťou verejných orgánov a daného odvetvia. Nariadenie o bezpečnosti dodávky plynu zahŕňa štandardy dodávky, ktoré by sa mali dodržiavať, implementovať a uplatniť v praxi. Európska komisia podporí úplné vykonanie všetkých ustanovení tohto nariadenia. Je však na príslušných vnútroštátnych orgánoch, aby presadzovali povinné štandardy dodávky a monitorovali, či dodávatelia zabezpečili dostatočné zásoby a možnosti flexibility na zimné zásobovanie odberateľov pri rôznych scenároch. Ak to tak nie je, príslušné vnútroštátne orgány by mali odporučiť alebo nariadiť (v závislosti od nástrojov, ktoré im poskytuje vnútroštátna legislatíva) komerčné zaobstaranie dodatočného plynu či možností flexibility. Ako už bolo spomenuté, možnosti získania dodatočného potrubného plynu pre EÚ sú obmedzené a niektoré členské štáty majú obmedzený prístup k potrubným zdrojom, ktoré by boli alternatívou ruského plynu. V prípade zásadných výpadkov je teda kľúčovou alternatívou na zvýšenie dodávok LNG. Z komerčných a prevádzkových dôvodov však môže byť počas krízy rýchle zaobstaranie spotových dodávok LNG nákladné a môže chvíľu trvať. Dodatočné objemy uskladneného plynu alebo určitá zmluvná forma poistenia LNG (napríklad v podobe opcií na nákup LNG) teda môžu výrazne znížiť expozíciu podnikov vďaka hedžingu cien i operačného rizika. Ďalej možno zohľadniť aj spôsoby, ako by sa dal v čase závažného prerušenia dodávok realizovať nákup LNG účastníkmi trhu tak, aby sa zachoval trhový princíp, ale zároveň aby sa ešte výraznejšie nezhoršila hospodárska situácia v danej krajine. Dalo by sa uvažovať o takýchto presne vymedzených osobitných dohodách o spolupráci s ďalšími významnými dovozcami LNG napríklad Japonskom. 22