NÁVRH OZNÁMENIE KOMISIE O ŠTÁTNEJ POMOCI NA FILMOVÉ A INÉ AUDIOVIZUÁLNE DIELA

Transcription

1 EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli, XXX [ ](2012) XXX draft NÁVRH OZNÁMENIE KOMISIE O ŠTÁTNEJ POMOCI NA FILMOVÉ A INÉ AUDIOVIZUÁLNE DIELA SK SK

2 NÁVRH OZNÁMENIE KOMISIE O ŠTÁTNEJ POMOCI NA FILMOVÉ A INÉ AUDIOVIZUÁLNE DIELA 1. ÚVOD 1. Audiovizuálne diela a obzvlášť filmy zohrávajú dôležitú úlohu pri formovaní európskych identít. Odrážajú kultúrnu rozmanitosť vyplývajúcu z rozdielnych tradícií a histórie členských štátov a regiónov EÚ. Audiovizuálne diela sú tovarom hospodárskeho charakteru, ktorý poskytuje široké možnosti pre vytváranie bohatstva a pracovných miest, ako aj tovarom kultúrneho charakteru, ktorý odráža a formuje naše spoločnosti. 2. Medzi audiovizuálnymi dielami majú obzvlášť významné postavenie filmy z dôvodu vysokých nákladov na ich produkciu a pre ich kultúrny význam. Rozpočty filmovej produkcie sú podstatne vyššie než náklady na ostatné audiovizuálne diela, sú omnoho častejšie predmetom medzinárodnej koprodukcie a trvanie ich využiteľnosti je dlhšie. Filmy majú osobitne silnú konkurenciu z krajín mimo Európy. Na druhej strane, európske audiovizuálne diela nie sú často šírené mimo ich krajiny pôvodu. 3. Toto obmedzené šírenie je dôsledkom toho, že sa európsky audiovizuálny sektor triešti na národné, ba dokonca regionálne trhy. Kým na jednej strane je to vyjadrením jazykovej a kultúrnej rozmanitosti Európy, faktor geografickej blízkosti je na druhej strane zakomponovaný aj do verejnej podpory európskej audiovizuálnej tvorby, prostredníctvom ktorej celoštátne, regionálne alebo miestne schémy financovania podporujú malé produkčné spoločnosti 4. Všeobecne sa uznáva, že štátna pomoc zohráva významnú úlohu pri zachovaní európskej filmovej produkcie. Pre producentov filmov je zložité získať vopred dostatočnú komerčnú podporu na zaistenie finančného balíka, ktorý je potrebný na to, aby sa mohli produkčné projekty realizovať. Vysoké riziko spojené s ich podnikateľskou činnosťou a projektmi spolu s vnímanou nedostatočnou ziskovosťou sektora vedú k jeho závislosti od štátnej pomoci. Za týchto okolností zohráva podpora audiovizuálnej produkcie zo strany Komisie a členských štátov úlohu, ktorá spočíva v tom, aby členské štáty mohli ukázať svoju domácu kultúru a tvorivé schopnosti, a tým odrážať rozmanitosť a bohatstvo európskej kultúry. 5. MEDIA, program Európskej únie na podporu filmového, televízneho a mediálneho priemyslu umožňuje veľa rozličných schém financovania, z ktorých každá je zameraná na inú oblasť audiovizuálneho sektora, vrátane schém pre producentov, distribútorov, predajcov, organizátorov kurzov odbornej prípravy, operátorov pracujúcich s novými digitálnymi technológiami, operátorov platforiem video na požiadanie (VoD), vystavovateľov a organizátorov festivalov, trhov a propagačných podujatí. Program podporuje šírenie a propagáciu európskych filmov s osobitným dôrazom na európske filmy z neštátnej produkcie. 6. Členské štáty zaviedli celú škálu opatrení na podporu produkcie filmov a televíznych programov a iných audiovizuálnych diel. Pri týchto opatreniach sa vychádza tak 2

3 z kultúrnych ako aj odvetvových úvah. Ich hlavným kultúrnym cieľom, je zabezpečiť, aby audiovizuálne médiá (film a televízia) boli odrazom národných a regionálnych kultúr a tvorivého potenciálu. Na druhej strane je ich cieľom vytvoriť rozhodujúci objem činností, ktoré sú potrebné na vytvorenie dynamiky pre rozvoj a konsolidáciu odvetvia prostredníctvom zakladania zdravých produkčných podnikov a rozvoja trvalého zdroja kvalifikovanej a skúsenej pracovnej sily. 7. Granty, daňové stimuly a iné druhy audiovizuálnej podpory si vo všeobecnosti vyžadujú štátne zdroje. Keďže práca filmových producentov máva medzinárodný charakter a s audiovizuálnymi dielami sa obchoduje v medzinárodnom meradle, takáto podpora môže narušiť obchod medzi členskými štátmi. Producenti a audiovizuálne diela, ktoré získajú takúto podporu, majú pravdepodobne finančnú, a teda aj konkurenčnú výhodu oproti tým, ktorí túto podporu nemajú. Takáto podpora preto môže narušiť hospodársku súťaž a považuje sa za štátnu pomoc. 8. Zmluva prikladá mimoriadny význam podpore kultúry pre Európsku úniu a jej členské štáty tým, že kultúrna politika bola medzi politikami Únie, ktoré sú výslovne uvedené v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ). Článok 167 ods. 2 ZFEÚ znie: Činnosť Únie sa zameriava na podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti v nasledujúcich oblastiach: [ ] umelecká a literárna tvorba vrátane audiovizuálnej oblasti. 9. Článok 167 ods. 4 ZFEÚ znie: Únia zohľadní kultúrne aspekty vo svojej činnosti podľa iných ustanovení zmlúv, a to predovšetkým tak, aby sa rešpektovala a podporovala rozmanitosť jej kultúr. 10. V článku 107 ods. 1 ZFEÚ sa zakazuje pomoc poskytnutá štátom alebo zo štátnych zdrojov, ktorá narúša alebo hrozí narušením hospodárskej súťaže a obchodu medzi členskými štátmi. Komisia však môže určitú štátnu pomoc vyňať z tohto zákazu. Jedna z týchto výnimiek je v článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ pre pomoc na podporu kultúry, ak takáto pomoc nemá nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž a obchodné podmienky v takom rozsahu, ktorý by bol v rozpore so spoločným záujmom. 11. V súlade so zásadou subsidiarity zakotvenej v článku 5 Zmluvy o EÚ, je vymedzenie pojmu kultúrne aktivity predovšetkým povinnosťou členských štátov. Pri posudzovaní schémy audiovizuálnej podpory sa úloha Komisie obmedzuje na overovanie toho, či v členských štátoch fungujú náležité overovacie mechanizmy, ktoré majú zabrániť zjavným chybám. 12. Ako je vysvetlené ďalej v oddiele 3, tento cieľ by sa dosiahol tým, že by buď existoval postup výberu z kultúrneho hľadiska na určenie toho, ktoré audiovizuálne diela by mali využiť výhodu pomoci, alebo kultúrny profil, ktorému by mali audiovizuálne diela vyhovovať, aby mohli využiť pomoc Komisia podotýka, že skutočnosť, že určitý film má komerčný charakter, nebráni tomu, aby bol hodnotný aj z kultúrneho hľadiska. Je to 3

4 v súlade s Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrneho prejavu z roku Kritériá posudzovania štátnej pomoci pre výrobu filmov a iných audiovizuálnych diel boli pôvodne stanovené v oznámení o kinematografii v roku Platnosť týchto kritérií sa predĺžila v rokoch , a , avšak po uverejnení tohto oznámenia ich platnosť skončí. 14. Vzhľadom na rozličné nové trendy, ktoré sa objavili od roku 2001, cieľom tohto oznámenia je zabezpečiť, aby sa európskemu publiku ponúkol pestrejší výber audiovizuálnych diel z hľadiska kultúry, a to tým, že sa: rozšíri rozsah činností upravených oznámením s cieľom zahrnúť všetky aspekty od koncepcie príbehu až po jeho sprostredkovanie divákom, obmedzí možnosť uložiť povinnosť územnej viazanosti produkčných výdavkov, bude kontrolovať súťaž medzi členskými štátmi pri využívaní štátnej pomoci na prilákanie investícií zvonka od veľkých producentov a odkáže na iniciatívy Komisie zamerané na zlepšenie šírenia európskych filmov a zväčšenie ich okruhu divákov, aby z toho mal úžitok tak európsky audiovizuálny priemysel, ako aj občania. 2. ROZSAH ČINNOSTÍ 15. Pokiaľ ide o rozsah činností, na ktoré sa toto oznámenie vzťahuje, kritériá štátnej pomoci stanovené v oznámení o kinematografii z roku 2001 sa zameriavali na výrobu filmov. Niektoré členské štáty však poskytujú podporu aj iným súvisiacim činnostiam, ktoré nepatrili do rozsahu kritérií z oznámenia o kinematografii z roku 2001, ako je tvorba scenárov, rozvoj, filmová distribúcia alebo propagácia filmov (napr. na filmových festivaloch). V takýchto prípadoch používala Komisia vždy, keď jej takáto pomoc bola oznámená, kritériá z oznámenia o kinematografii ako pomôcku na posúdenie nevyhnutnosti, primeranosti a adekvátnosti pomoci. 16. Cieľ chrániť a podporovať kultúrnu rozmanitosť Európy prostredníctvom audiovizuálnych diel sa dá dosiahnuť, len ak tieto diela uvidí široké publikum. Pomoc len výrobe nesie v sebe riziká, že sa zvýši ponuka audiovizuálnych diel bez toho, aby výsledné audiovizuálne diela boli riadne distribuované alebo dostatočne propagované. Je preto nevyhnutné a vhodné, aby pomoc mohla pokrývať všetky aspekty filmovej výroby počínajúc vytvorením koncepcie príbehu až po jeho sprostredkovanie divákom V jeho článku 4 ods. 4 sa stanovuje: Kultúrne aktivity, tovary a služby sú aktivity, tovary a služby, ktoré [...] stelesňujú alebo odovzdávajú kultúrne prejavy nezávisle od obchodnej hodnoty, ktorú môžu mať. Kultúrne aktivity môžu mať účel samy osebe alebo môžu prispievať na produkciu kultúrnych tovarov a služieb. Oznámenie Komisie Rade, Európskemu parlamentu, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o určitých právnych aspektoch súvisiacich s kinematografickými a inými audiovizuálnymi dielami (Ú. v. ES C 43, , s. 6). Ú. v. EÚ C 123, , s. 1. Ú. v. EÚ C 134, , s. 5. Ú. v. EÚ C 31, , s. 1. 4

5 Podpora takýmto činnostiam a jej intenzita by sa mali spájať s audiovizuálnymi dielami, ktoré spĺňajú požiadavky pre pomoc na podporu kultúry. 17. Okrem pomoci poskytnutej zvlášť na tvorbu scenára, vývoj, distribúciu alebo propagáciu by sa pomoc na produkciu mala poskytovať do celkového rozpočtu určitého audiovizuálneho diela. Producent by mal mať možnosť slobodne si vybrať, ktoré položky rozpočtu minie v ostatných členských štátoch. Viazanie pomoci na konkrétne položky filmového rozpočtu by mohlo mať za následok, že by sa takáto pomoc využila na účely uprednostňovania takých sektorov na vnútroštátnej úrovni, ktoré poskytujú práve tieto podporované položky, a takáto pomoc by bola nezlučiteľná so zmluvou. 18. Niektoré členské štáty poskytujú pomoc aj kinám, napr. na podporu kín na vidieku alebo klubových kín, či už vo všeobecnosti alebo na pokrytie ich nákladov spojených s prechodom na digitálne premietanie. Predmetné sumy však obyčajne nedosahujú veľkú výšku, takže kiná na vidieku a klubové kiná by mali mať dostatok prostriedkov vďaka úrovni pomoci, ktorá patrí do pôsobnosti nariadenia o pomoci de minimis 6. Pomoc malým a stredným podnikom (MSP) na investície na renováciu môže takisto spĺňať podmienky všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách (GBER) 7. Ak by mimoriadne okolnosti oprávňovali nárok na väčšiu podporu, treba to posúdiť v každom prípade zvlášť. Komisia preto nepokladá za nevyhnutné, aby sa zaviedli zvláštne pravidlá pre prevádzkovú alebo investičnú pomoc pre kiná. 19. Niektoré členské štáty podporujú audiovizuálne projekty, ktoré idú nad rámec tradičného poňatia filmovej a televíznej produkcie; ide najmä o interaktívne produkty ako transmediálne diela alebo videohry. Transmediálne podávanie príbehu (známe aj ako viacplatformové alebo intermediálne podávanie príbehu) je technika podávania príbehu cez viacnásobné platformy a formáty s využitím digitálnej techniky; ide napríklad o filmy a videohry. Je pritom dôležité si uvedomiť, že tieto časti obsahu sú navzájom prepojené 8. Keďže transmediálne projekty sú nevyhnutne spojené s výrobou filmu, zložka filmovej produkcie sa považuje za audiovizuálne dielo v rámci rozsahu pôsobnosti tohto oznámenia. 20. Videohry predstavujú významnú príležitosť pre Európu v nadchádzajúcich rokoch. Pre videohry sú príznačné iné charakteristiky, pokiaľ ide o výrobu, distribúciu, marketing a ich využívanie, ako je tomu v prípade filmov. Nie všetky videohry sa nevyhnutne zaraďujú medzi audiovizuálne diela alebo kultúrne produkty. Preto sa pravidlá navrhnuté pre filmovú produkciu nemôžu automaticky uplatňovať aj na videohry. Okrem toho v porovnaní s filmovým a televíznym sektorom nemá Komisia k dispozícii dostačujúci počet rozhodnutí o štátnej pomoci v oblasti videohier a bolo by preto predčasné zahrnúť tento sektor do tohto oznámenia. Toto oznámenie sa preto nevzťahuje na pomoc poskytovanú na videohry. Akékoľvek opatrenia pomoci na podporu videohier, ktoré nespĺňajú podmienky GBER alebo nariadenia o pomoci de minimis, by sa aj naďalej mali posudzovať jednotlivo. Pokiaľ by bolo možné preukázať Nariadenie Komisie (ES) č. 1998/2006 z 15. decembra 2006 o uplatňovaní článkov 87 a 88 zmluvy na pomoc de minimis (Ú. v. EÚ L 379, , s. 5). Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné so spoločným trhom podľa článkov 87 a 88 zmluvy (všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách), Ú. v. EÚ L 214, , s. 3. Netreba ich zamieňať s tradičnými multiplatformovými mediálnymi franšízami, voľnými pokračovaniami príbehov alebo adaptáciami. 5

6 potrebu schémy pomoci zameranej na kultúrne a vzdelávacie hry, Komisia bude analogicky uplatňovať kritéria intenzity pomoci uvedené v tomto oznámení. 3. POVINNOSŤ ÚZEMNEJ VIAZANOSTI VÝDAVKOV 21. Povinnosť územnej viazanosti výdavkov, podľa ktorej musia filmoví producenti minúť určitú časť rozpočtu na filmovú produkciu na určitom území, sa považuje za kontroverznú od obdobia, keď Komisia začala sledovať schémy pomoci podporujúce kinematografiu. Oznámenie o kinematografii z roku 2001 umožnilo členským štátom uložiť povinnosť minúť na ich území až do 80 % celkového potrebného rozpočtu pre film. 22. Požiadavky územnej viazanosti trieštia vnútorný trh audiovizuálnej produkcie. Pri posudzovaní schém štátnej pomoci však Komisia musí zabezpečiť dodržiavanie zásad zmluvy 9. Územné kritérium sa v oznámení o kinematografii z roku 2001 od tejto zásady odchýlilo s cieľom zabezpečiť stály dostatok ľudských a technických odborných znalostí potrebných pre kultúrnu tvorbu v členských štátoch poskytujúcich pomoc. 23. Komisia uznáva, že treba vziať do úvahy špecifické charakteristiky filmového priemyslu, predovšetkým mimoriadnu mobilitu. Do určitej miery sú teda tieto podmienky nevyhnutné na zachovanie rozhodujúceho rozsahu infraštruktúry pre filmovú produkciu v členskom štáte alebo regióne, ktoré pomoc poskytujú. 24. Na objednávku Komisie sa uskutočnila štúdia o hospodárskom a kultúrnom dosahu podmienok územnej viazanosti v schémach podpory filmu. Štúdia bola ukončená v roku Ako sa uvádza v rozšírenom oznámení o kinematografii z roku 2009, celkovo boli závery štúdie nejednoznačné. Nepotvrdili sa ani pozitívne, ani negatívne účinky podmienok územnej viazanosti. Nepreukázalo sa, že by prísne podmienky územnej viazanosti viedli k pozitívnemu účinku, dostatočnému na to, aby to odôvodnilo udržiavanie stupňa obmedzení platných v danom čase. Okrem toho, keďže väčšina postprodukcií filmov a audiovizuálnych diel sa teraz robí digitálne (v roku 2001 tomu tak nebolo), je možné natáčať a editovať filmy v rôznych krajinách bez toho, aby to malo vplyv na ich technickú alebo kultúrnu kvalitu. 25. Preto by výška výdavkov, na ktoré sa vzťahujú podmienky územnej viazanosti, mala byť prinajmenšom úmerná výške skutočného finančného záväzku členského štátu a nie celkovému rozpočtu na produkciu. Je neprimerané, aby členské štáty žiadali od filmových producentov, aby títo minuli 80 % rozpočtu na produkciu na ich území bez ohľadu na výšku dostupnej pomoci 11. Zdá sa preto vhodnejšie, aby povinnosť Zásady zakotvené v zmluve nebránia členským štátom vyžadovať, aby sa až 100 % rozpočtu produkcie minulo v rámci EHP. Toto by neviedlo k triešteniu vnútorného trhu, pretože by neviazalo pomoc na žiadnu konkrétnu oblasť EHP. Štúdia z roku 2008 o hospodárskom a kultúrnom vplyve ustanovení o územnej viazanosti schém štátnej pomoci pre filmy a audiovizuálne produkcie, a to najmä na koprodukcie (Study on the Economic and Cultural Impact, notably on Co-productions, of Territorialisation Clauses of state aid Schemes for Films and Audiovisual Productions). Napríklad: producent filmu s rozpočtom 10 miliónov EUR požiada o pomoc zo schémy poskytujúcej najviac 1 milión EUR na jeden film. Je neprimerané vylúčiť tento film zo schémy z dôvodu, že producent neplánuje minúť aspoň 8 mil. EUR z rozpočtu na produkciu na území štátu, ktorý pomoc poskytuje. 6

7 maximálnej územnej viazanosti výdavkov vychádzala z výšky pomoci, a nie z výšky rozpočtu na produkciu. 26. Komisia zastáva názor, že členské štáty môžu požadovať, aby sa na území, ktoré poskytuje pomoc, minuli prostriedky až do výšky 100 % pomoci pridelenej na určité audiovizuálne dielo 12. Komisia okrem toho zastáva názor, že pri schémach audiovizuálnej pomoci, v ktorých je intenzita pomoci založená na výdavkoch na produkciu na určitom území (ako daňové stimuly pre film), musia byť všetky výdavky na produkciu v rámci EHP oprávnené KONKURENCIA PRI LÁKANÍ VEĽKÝCH ZAHRANIČNÝCH FILMOVÝCH PRODUKCIÍ 27. V čase prijatia oznámenia o kinematografii v roku 2001 bol jav, keď sa členské štáty snažia poskytnutím pomoci filmu pritiahnuť veľké zahraničné filmové projekty, aby sa produkovali na ich území, ešte neznámy. Odvtedy viaceré štáty zaviedli schémy so stanoveným cieľom získať vyšší podiel mobilných filmových projektov. Všetky tieto schémy ľahko splnili kritériá posudzovania štátnej pomoci z roku 2001, keďže pomoc bola zameraná na kultúrny produkt, zahŕňala požiadavku územnej viazanosti až do 80 % rozpočtu na produkciu, intenzita pomoci bola oveľa nižšia ako 50 % a oprávnené náklady pokrývali všetky typy nákladov na produkciu v členskom štáte. 28. Pripomienky doručené počas verejnej konzultácie, ktorá predchádzala tomuto oznámeniu, naznačujú, že hlavným cieľom tohto druhu pomoci je v globálnej konkurencii s lokalitami a kapacitami v Spojených štátoch, Kanade, na Novom Zélande či v Austrálii, prilákať produkcie veľmi atraktívnych filmov do Európy. Účastníci tejto konzultácie sa zhodli, že takéto produkcie sú nevyhnutné na zachovanie kvalitnej audiovizuálnej infraštruktúry, prispievajú k plnému využitiu špičkovo zariadených filmových štúdií, ich vybavenia a zamestnancov a prispievajú k šíreniu technológií a praktických a odborných poznatkov. Už čiastkové využívanie zariadení zahraničnými produkciami by prispelo k vybudovaniu kapacít, ktoré by sa mohli využívať aj na uskutočňovanie vysokokvalitných a atraktívnych európskych produkcií. 29. Pokiaľ ide o možný dosah na európsky audiovizuálny sektor, zahraničné produkcie môžu mať trvalý účinok, keďže tieto zvyčajne do veľkej miery využívajú miestnu infraštruktúru a miestnych hercov. Celkovo tak môžu mať pozitívny účinok na audiovizuálny sektor danej krajiny. Treba taktiež poznamenať, že mnohé z filmov sú napriek tomu, že sú považované za projekty z tretích krajín, v skutočnosti koprodukcie zahrňujúce aj európskych producentov. Preto by tieto dotácie zároveň prispeli k propagácii európskej kinematografie a k zachovaniu filmových zariadení pre národné produkcie. Komisia je však znepokojená, že členské štáty čoraz viac využívajú prostriedky z verejných financií na vzájomné súťaženie v prilákaní filmových produkcií na svoje územie, a to nielen s tretími krajinami. I keď pomoc zahraničným produkciám To znamená, že zo schémy pomoci nesmie byť vylúčený film z toho dôvodu, že jeho produkcia neminie lokálne viac ako 100 % výšky pomoci (kritérium oprávnenosti). Nezabráni to však výberovej komisii v tom, aby pridelila pomoc na filmy, ktoré si to podľa nej najviac zaslúžia spomedzi zaslaných návrhov projektov. V praxi filmové produkcie, ktoré získali podporu zo schémy štátnej pomoci na filmy, často minú na danom území vyššiu sumu nákladov na produkciu ako bola suma pomoci. V každom prípade členské štáty nie sú povinné ukladať filmovým producentom povinnosť územnej viazanosti výdavkov. Členský štát však môže vyžadovať, aby sa na jeho území minulo až do 100 % výšky pomoci na výrobu filmu. 7

8 môže takisto slúžiť na podporu kultúry, rozhodujúcou otázkou zvyčajne nie je, či sa tieto audiovizuálne diela budú produkovať, ale že kde sa to bude konať. 30. Pre uplatnenie článku 107 ZFEÚ stačí, ak hrozí narušenie hospodárskej súťaže, k čomu v tomto prípade jednoznačne dochádza, a ktoré by sa značne znížilo, ak by všetky výdavky na produkciu aspoň v rámci EHP boli oprávnené ako referenčné kritérium pre intenzitu pomoci v rámci schém audiovizuálnej pomoci. 31. Ak však Komisia napriek tomu zastáva názor, že takáto pomoc môže byť v zásade zlučiteľná s článkom 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ ako pomoc na podporu kultúry, treba stanoviť určité obmedzenia. Vzhľadom na obrovské rozpočty veľkých produkcií z tretích krajín môže dosahovať výška pomoci veľmi veľké sumy. Stanovenie určitého stropu zaistí, že ostatné kritériá výberu lokality, ako napr. kvalita miestnych zamestnancov, scény a technológia, budú aj naďalej rozhodujúce a že samotná hospodárska súťaž sa bude diať na základe kvality a ceny, a nie na základe výšky štátnej pomoci. 32. Z tohto dôvodu považuje Komisia za potrebné stanoviť iné odlišné štandardy pre európske a ostatné filmy. Ak bude schéma zahŕňať filmy a televízne produkcie, ktoré nekorešpondujú s vymedzením európskeho diela podľa prílohy, maximálna intenzita pomoci by sa mala regresívne znížiť pre filmy s vyšším rozpočtom. 33. Týmto spôsobom sa obmedzí možný nepriaznivý vplyv na hospodársku súťaž, ale zároveň sa zachová možnosť posilniť miestny audiovizuálny sektor v záujme nepriamej podpory európskych filmových produkcií. Zabráni to ďalšiemu zvyšovaniu rozpočtov, ktoré by sa využívalo na súťaž v poskytovaní dotácií. 5. ZLEPŠIŤ ŠÍRENIE EURÓPSKYCH FILMOV A MOŽNOSTI VÝBERU PRE PUBLIKUM 34. Digitálna revolúcia predstavuje potenciálne príležitosti a pre divákov aj širšie možnosti prístupu k audiovizuálnym produkciám. Pre európske filmy digitálna revolúcia takisto predstavuje možný nárast ich publika. Zelená kniha o online distribúcii audiovizuálnych diel 14 je podnetom pre diskusiu, či sú potrebné zmeny (vrátane zmien regulačného rámca) na to, aby sa držiteľom práv, užívateľom a občanom umožnilo využívať potenciál jednotného digitálneho trhu Poradie distribučných okien 35. Mnohí prispievatelia do prvej verejnej konzultácie uviedli, že niektoré členské štáty ukladajú ako podmienku na udelenie pomoci podmienky časového obdobia a/alebo územia distribúcie audiovizuálneho diela (známe ako distribučné okná 15 ). Podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora sú takéto obmedzenia v súlade so zmluvou, ak je ich cieľom podporiť kinematografickú produkciu ako takú a ak neprekračujú potrebnú mieru na dosiahnutie žiadaného cieľa 16. Obchodné aspekty filmovej distribúcie a marketingová stratégia sa však môžu líšiť v závislosti od audiovizuálneho diela. Povinné distribučné okná ako podmienka pomoci môžu mať vplyv na viditeľnosť a šírenie audiovizuálnych diel. Členským štátom sa odporúča, aby neukladali na KOM(2011) 427 v konečnom znení Najmä v segmente distribúcie filmov prostredníctvom kín, platených televíznych služieb, predaja nosičov pre domáce videá, požičovní pre domáce videá, neplatenej televízie a videí na požiadanie. Vec 60-61/84 Cinetheque SA, rozsudok z 11. júla 1985, Zb. 1985, s

9 distribúciu a marketing audiovizuálneho diela zbytočné obmedzenia ako podmienku jeho podpory Podpora medzinárodnej dostupnosti filmov online 36. Prvá verejná konzultácia takisto odhalila, že distribútori filmov v niektorých prípadoch môžu viazať práva na využívanie filmov na národnom základe. Práva na využívanie kupujú spravidla v predvýrobnej etape, a preto zohrávajú kľúčovú úlohu vo financovaní filmu. Producenti často závisia od predaja svojich práv vopred, preto sa pokúšajú maximalizovať svoje krátkodobé príjmy predajom všetkých práv na jednotlivých územiach na exkluzívnom základe (divadelné práva, vysielacie práva, digitálne práva atď.). Vysielatelia často žiadajú exkluzívne digitálne práva popri vysielacích právach. 37. Máloktoré európske filmy sa distribuujú mimo územia, na ktorom boli vyrobené. Členským štátom sa odporúča, aby podporovali cezhraničnú dostupnosť európskych filmov, a mohli by napríklad ako podmienku pomoci podnietiť držiteľov práv k uvoľneniu online práv v prospech tretích strán pre tie oblasti využívania (a vrátane takých území), ktoré inak nie sú schopní využiť. Stimulovalo by to aj inovatívne online obchodné modely, podporovalo hospodársku súťaž a medzinárodnú dostupnosť online filmov. 38. Komisia v nadväznosti na zelenú knihu o online distribúcii audiovizuálnych diel preskúma v širšom kontexte, či je v súlade s vysokým stupňom ochrany pre držiteľov práv potrebné prispôsobiť regulačný rámec v záujme podpory online distribúcie audiovizuálnych diel. Návrh odporúčania Rady o európskom filme v digitálnom veku skúma možnosti presadzovania vhodných postupov, predovšetkým zvýšenie transparentnosti pri predkladaní správ a pri platbách. Takáto transparentnosť by poslúžila na podporu dôvery medzi jednotlivými aktérmi a pomohla by aj pri rozvoji digitálnej distribúcie Filmové dedičstvo 39. Filmy by mali byť zhromažďované, uchovávané a zostať dostupné pre budúce generácie na kultúrne a vzdelávacie účely. Preto sa odporúča, aby členské štáty ako jednu z podmienok pomoci vyžadovali od producentov, aby uložili kópiu dotovaného filmu vhodného na dlhodobé uchovanie v inštitúcii filmového dedičstva určenej financujúcim orgánom 17, a aby ich v tomto členské štáty podporovali. 6. POSUDZOVANIE ZLUČITEĽNOSTI POMOCI 40. Pri posudzovaní schém pomoci pre kinematografiu a televíznu produkciu Komisia na základe vyššie uvedeného overuje: po prvé, či schéma pomoci rešpektuje zásadu všeobecnej oprávnenosti, t. j. Komisia musí overiť, či schéma neobsahuje klauzuly, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami ZFEÚ z iných oblastí ako je štátna pomoc, 17 Inštitúcie filmového dedičstva sú členskými štátmi určené na zhromažďovanie, uchovávanie a sprístupňovanie filmového dedičstva na kultúrne a vzdelávacie účely. V rámci uplatňovania odporúčania Európskeho parlamentu a Rady o filmovom dedičstve z roku 2005 členské štáty oznámili svoje inštitúcie filmového dedičstva. Súčasne platný zoznam je dostupný na: 9

10 po druhé, či schéma spĺňa špecifické kritériá zlučiteľnosti pomoci, ktoré sú uvedené ďalej v texte Všeobecná oprávnenosť 41. Komisia sa musí najprv uistiť, že schéma pomoci rešpektuje zásadu všeobecnej oprávnenosti tým, že overí, či podmienky oprávnenosti a kritériá na vyhodnotenie návrhov neobsahujú klauzuly, ktoré by boli v rozpore s ustanoveniami ZFEÚ týkajúcich sa iných oblastí než je štátna pomoc. Zahŕňa to overenie toho, či je dodržaná zásada ZFEÚ zakazujúca diskrimináciu z dôvodu štátnej príslušnosti, ďalej zásada voľného pohybu tovaru, voľného pohyb u pracovných síl, slobody usadiť sa, slobody poskytovať služby a voľného pohybu kapitálu (články 18, 34, 36, 45, 49, 54 a 56 a 63 ZFEÚ). Komisia presadzuje dodržiavanie týchto zásad v spojení s uplatňovaním pravidiel hospodárskej súťaže v prípadoch, keď ustanovenia, ktoré sú v rozpore s týmito zásadami, nemožno oddeliť od fungovania schémy. 42. V súlade s vyššie uvedenými zásadami nesmie schéma pomoci napríklad: vyhradiť pomoc výlučne pre štátnych príslušníkov daného členského štátu, požadovať od príjemcov, aby mali postavenie vnútroštátneho podniku založeného podľa vnútroštátneho obchodného práva (podniky založené v jednom z členských štátov a pôsobiace prostredníctvom stálej pobočky alebo agentúry v inom štáte musia byť tiež oprávnenými na účely poskytnutia pomoci; okrem toho požiadavka týkajúca sa agentúry by sa mala presadzovať len po vyplatení pomoci a nikdy by nemala viesť k povinnosti založiť viac než jedno zariadenie na prevádzku na území daného členského štátu), vyžadovať od zamestnancov zahraničných spoločností, ktorí poskytujú služby súvisiace s výrobou filmu, aby dodržiavali vnútroštátne pracovné normy, neprimerane obmedzovať slobodu výberu príjemcu pomoci nakúpiť tovary a služby kdekoľvek v rámci vnútorného trhu. V rámci schémy pomoci na výrobu filmov však môže byť uložené kritérium oprávnenosti, podľa ktorého sa na vymedzenom území členského štátu, ktorý pomoc poskytuje, minie až do 100 % z výšky pomoci, pokiaľ to nie je viac než 50 % rozpočtu na produkciu Osobitné kritériá posudzovania podľa článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ 43. Cieľom podpory produkcie európskych audiovizuálnych diel a zabezpečenia infraštruktúry potrebnej na ich produkciu a šírenie je formovanie európskych kultúrnych identít a posilnenie kultúrnej rozmanitosti. Účelom pomoci je teda podpora kultúry. Takáto pomoc môže byť zlučiteľná so zmluvou v súlade s článkom 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ. Podniky v sektore filmovej a televíznej produkcie môžu využívať aj iné druhy pomoci, ktoré sa poskytujú podľa článku 107 ods. 3 písm. a) a písm. c) ZFEÚ (napr. regionálna pomoc, pomoc malým a stredným podnikom, výskum a vývoj, pomoc pre odbornú prípravu alebo zamestnanosť), a to v medziach maximálnej intenzity pomoci v prípade kumulácie pomoci. 44. Pri schémach určených na podporu tvorby scenárov, vývoja, produkcie, distribúcie a propagácie audiovizuálnych diel, na ktoré sa vzťahuje toto oznámenie, Komisia pri posudzovaní zlučiteľnosti schémy so zmluvou podľa článku 107 ods. 3 písm. d) ZFEÚ bude postupovať podľa týchto kritérií: 10

11 (1) Pomoc je určená priamo na realizáciu diela z oblasti kultúry. Každý členský štát prostredníctvom účinného overovacieho postupu, ktorý má zabrániť zjavným chybám, zaistí, aby obsah produkcie, na ktorú sa poskytuje pomoc, mal kultúrny charakter podľa jeho vnútroštátnych kritérií: buď výberom filmových návrhov prostredníctvom poroty, alebo v prípade, že nie je zavedený takýto postup výberu, určením zoznamu kultúrnych kritérií, s ktorými sa porovnáva každé audiovizuálne dielo. (2) Ak je dané audiovizuálne dielo, ktorému sa má poskytnúť pomoc, európskym dielom 18, intenzita pomoci sa musí v zásade obmedziť na 50 % rozpočtu na produkciu s cieľom stimulovať bežné obchodné iniciatívy. Ak sa na tie isté náklady vzťahujú viaceré schémy pomoci, tak sa obmedzenie na 50 % rozpočtu týka kumulovanej intenzity pomoci. Vzhľadom na dôležitosť spolupráce producentov z rôznych členských štátov pri produkcii európskych diel, ktoré sa premietajú vo viacerých členských štátoch, a v súlade s článkom 167 ods. 2 ZFEÚ, môže intenzita pomoci pre cezhraničné produkcie financované z prostriedkov viac než jedného členského štátu, na ktorých sa podieľajú producenti z viac než jedného členského štátu, predstavovať až 60 %. Náročné audiovizuálne diela 19 a koprodukcie, do ktorých sú zapojené krajiny zo zoznamu DAC vydaného OECD 20, nepodliehajú týmto obmedzeniam. Filmy, ktorých jediné originálne znenie je v národnom jazyku členského štátu s malým územím, neveľkou populáciou, a teda neveľkou jazykovou oblasťou, možno z tohto hľadiska považovať za náročné audiovizuálne diela. (3) Pre pomoc na tvorbu scenárov alebo vývoj v zásade neexistuje žiadne obmedzenie. Ak sa však výsledný scenár alebo projekt skutočne použije na výrobu filmu, náklady na tvorbu scenára a vývoj sa následne premietnu do rozpočtu na produkciu a zohľadnia sa vo výpočte maximálnej intenzity pomoci pre dané audiovizuálne dielo podľa odseku 2 tejto časti. (4) Na náklady na distribúciu a propagáciu tých európskych audiovizuálnych diel, ktoré sú oprávnené získať pomoc na produkciu, sa môže tiež poskytnúť pomoc s rovnakou intenzitou, akú mala alebo mohla mať samotná pomoc pre tieto produkcie. (5) Ak však audiovizuálne dielo, ktoré má získať pomoc, nie je európskym dielom 21, pomoc by sa mala obmedziť na maximálne regresívne intenzity pomoci v závislosti od výšky rozpočtu na produkciu týmto spôsobom: Časť rozpočtu na produkciu Maximálna intenzita pomoci Ako je vymedzené v prílohe k tomuto oznámeniu. Napríklad krátke filmy, prvé a druhé filmy režisérov-debutantov, dokumentárne filmy, nízkorozpočtové alebo z komerčného hľadiska inak náročné diela. V zozname DAC sa uvádzajú všetky krajiny a územia oprávnené na oficiálnu rozvojovú pomoc. K nim patria všetky krajiny s nízkymi alebo strednými príjmami v prepočte podľa hrubého národného dôchodku (HND) na obyvateľa podľa dokumentu, ktorý uverejnila Svetová banka, s výnimkou členov skupiny G8, členských štátov EÚ a krajín s určeným dátumom pristúpenia k EÚ. Zoznam obsahuje aj všetky najmenej rozvinuté krajiny (LDCs), ako ich vymedzuje Organizácia Spojených národov. Pozri Ako je vymedzené v prílohe k tomuto oznámeniu. 11

12 Menej ako 10 miliónov EUR 50,00% miliónov EUR 30,00% viac než 20 miliónov EUR 10,00% (6) Okrem pomoci na tvorbu scenára a vývoj nie je povolená iná pomoc na osobitné činnosti spojené s produkciou (napr. post-produkcia alebo hlavná kamera), aby sa zabezpečilo, že pomoc má neutrálny stimulačný účinok a že sa tak predíde ochrane týchto osobitných činností v členskom štáte, resp. atraktívnosti týchto osobitných činností pre členský štát, ktorý pomoc poskytuje. 45. Pri zisťovaní, či sa dodržiava maximálna intenzita pomoci, by sa mala vziať do úvahy celková výška verejnej podpory poskytnutej členskými štátmi na podporovanú činnosť alebo projekt bez ohľadu na to, či sa pomoc financuje z miestnych, regionálnych alebo celoštátnych zdrojov alebo zo zdrojov Únie. Finančné prostriedky pridelené priamo v rámci programov EÚ, ako je napríklad MEDIA, bez účasti členských štátov v rozhodovaní o pridelení zdrojov, sa však nepovažujú za štátne zdroje. Preto sa tieto prostriedky pri zisťovaní dodržiavania stropu pomoci nezohľadňujú. 7. PRÍSLUŠNÉ OPATRENIA 46. Ako príslušné opatrenia podľa článku 108 ods. 1 ZFEÚ Komisia navrhuje, aby členské štáty uviedli svoje súčasné schémy financovania filmov do súladu s týmto oznámením do 12 mesiacov od jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie. Členské štáty by mali potvrdiť Komisii do jedného mesiaca po uverejnení oznámenia v úradnom vestníku, že súhlasia s navrhovanými príslušnými opatreniami. Ak Komisia nedostane žiadnu odpoveď, bude to považovať za vyjadrenie nesúhlasu dotknutého členského štátu. 8. UPLATŇOVANIE 47. Toto oznámenie sa bude uplatňovať od prvého dňa po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie. Nahradia sa ním ustanovenia o štátnej pomoci z oznámenia o kinematografii z roku Komisia bude uplatňovať toto oznámenie na všetky notifikované opatrenia pomoci, v súvislosti s ktorými má prijať rozhodnutie po uverejnení oznámenia v úradnom vestníku, a to aj vtedy, ak boli opatrenia pomoci notifikované pred uvedeným dátumom. 49. V súlade s oznámením Komisie o určení pravidiel uplatniteľných na posúdenie neoprávnene poskytnutej štátnej pomoci 22 Komisia v prípadoch neoznámenej pomoci uplatňuje: 22 Ú. v. ES C 119, , s

13 a) toto oznámenie, ak bola pomoc poskytnutá po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie; b) vo všetkých ostatných veciach oznámenie o kinematografii z roku

14 Príloha Európske audiovizuálne dielo je každé dielo, ktoré spĺňa tieto podmienky: väčšinu diela vyrobil producent či producenti so sídlom v Európskej únii/ehp. Aby mohli byť uznaní ako skutoční producenti, musia byť produkčné spoločnosti takto uvedené v titulkoch filmu. Pri určovaní, kto je skutočným producentom, možno vziať do úvahy aj ďalšie prvky, napr. tvorivé riadenie, vlastníctvo práv na využívanie a podiel na zisku, a dielo musí byť vyrobené s významnou účasťou odborníkov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi/majú bydlisko v členských štátoch Európskej únie/ehp. Významná účasť je vymedzená získaním vyše 50 % bodov na základe nasledujúcej tabuľky (napr. získanie 10 alebo viac bodov v prípade hraného filmu alebo najväčšieho podielu bodov, ak je celkový súčet menší ako 19, čo je obvyklé v prípade dokumentárnych alebo animovaných filmov, pri ktorých nie sú v titulkoch spravidla uvedené všetky kategórie): Európske prvky Body Režisér 3 Scenárista 3 Autor hudby 1 1. herec 2 2. herec 2 3. herec 2 Výprava/architekt 1 Prvý kameraman 1 Strihač 1 Zvuk 1 Miesto natáčania 1 Laboratórium 1 Spolu 19 14