E-krajina a jej indexibilita

Transcription

1 E-krajina a jej indexibilita Juraj LUKÁČ 1. Úvod Svet počítačov vládne dnešnému svetu v rôznych oblastiach profesionálneho ako aj súkromného života. Tento svet, do ktorého vstupujeme cez displej monitora sa nazýva e-krajina, ktorá podobne ako aj iný priestor má určitú semiotickú štruktúru, ktorá tvorí geosemiotickú zónu (Ferenčík 2011, s.6), kde sa na PC monitore stretávajú rozličné formy diskurzu, ktoré spolu tvoria semiotický agregát. Diskurz v priestore e-krajiny je ale značne ovplyvnený umiestnením jednotlivých predmetov na displeji. Priestor e-krajiny je indexibilný, t.j. priestor, v ktorom je možné umiestniť jazyk. V tejto práci na základe koncepcie geosemiotiky indentifikujeme a analyzujeme podoby tvorby významu v e-krajine. Po stručnom úvode do teórie geosemiotiky a predstavení jej jednotlivých častí, sa v analytickej časti zaoberáme príkladmi semiotických systémov e-krajiny. Uviesť príklady na každú kategóriu v tomto príspevku nie je cieľom, nuž preto uvádzame tie príklady, ktoré zahŕňajú najpodstatnejšie pozorované javy zo skúmaného korpusu, ktoré v závere zosumarizujeme v súhrnej podkapitole venovanej výsledkom analýzy. 2. Geosemiotika Geosemiotika je podkategóriou semiotiky. Oblasť semiotického výskumu je zameraná na štúdium spôsobov, akými ľudia komunikujú prostredníctvom znakov, symbolov a indexov. Metóda skúmania používania jazyka vzhľadom na jeho umiestnenie v priestore je geosemiotická koncepcia, ktorú vytvorili R. Scollon a S. Scollonová v práci publikovanej pod názvom Discourse in Place Language in the Material World (2003). V ich práci sa autori snažia argumentovať, že jazyk sa dá skúmať z hľadiska jeho konkrétneho umiestnenia v materiálnom svete. Vplyvy, ktoré menia význam jazyka v materiálnom svete sú väčšinou dané jeho umiestnením v kontexte zemepisnom, sociálnom alebo politickom. Autori definujú geosemiotiku ako štúdium, ktoré sa zaoberá tvorením významu znakov, podľa ktorých je jazyk umiestnený v materiálnom svete, (2003, x). Geosemiotika ako metóda štúdia jazykových znakov rozlišuje tri hlavné kategórie, t.j.: 1) interakčný poriadok 2) vizuálna semiotika 3) semiotika miesta Tieto tri kategórie sú navzájom prepojené a komunikujú formou tzv. interdiskurzného dialógu, ktorý je akýmsi agregátom jednotlivých semiotických systémov, ktoré ho tvoria. 893

2 8. študentská vedecká konferencia 2.1 Interakčný poriadok Interakčný poriadok vychádza z diela sociológa E. Goffmana (1956). Autor tvrdí, že komunikácia medzi ľuďmi je organizovaná v rámci rôznych diskurzov, ktoré nás všade obklopujú. Na základe kategorizácie interakčného poriadku sa stanovuje jasne vymedzená, no nie absolútne vyčerpaná typológia interakcie medzi používateľmi jazyka. Prečo je koncepcia interakčného poriadku dôležitá pre geosemiotickú analýzu znakov? Odpoveď tkvie v tom, že fyzická prítomnosť človeka na tomto svete zaberá určitý priestor a vzhľadom na jeho konkrétnu polohu v priestore, či už ide o geografickú polohu, politickú afiliáciu alebo spoločenskú vrstvu, o ňom niečo napovedá, čiže mu dáva význam. Inými slovami, interakčný poriadok zahŕňa [takmer] všetky možné spôsoby na základe ktorých je komunikant v priestore spolu s inými komunikantmi a kategorizuje rôzne podoby takýchto stretov medzi nimi (Scollon a Scollonová, 2003, s.45), napr. komunikant môže byť v priestore sám (a single), môže vytvárať dvojicu ( a with), môže byť súčasťou zástupu (files and processions), rôznych druhov stretnutí a obsluhy (pri pokladni, pri pracovnom pohovore, na skúške...), atď. Goffman zaviedol celkom jedenásť jednotiek interakčného poriadku. V rámci problematiky interakčného poriadku využili autori geosemiotického skúmania znakov aj koncepciu antropológa E. T. Halla (1976) a jeho argument týkajúci sa vnímania času, ktorý je buď monochronický alebo polychronický, čiže čas sa vníma lineárne alebo flexibilne. Práve vnímanie času podľa Scollona a Scollonovej (2003) je jeden zo zdrojov interakčného poriadku. Ďalšími zdrojmi, ktoré určujú interakčný poriadok, sú zmysly vnímania (čuch, chuť, zrak, sluch, hmat), proxemika (interpersonálna vzdialenosť medzi komunikantmi) a vystupovanie komunikanta. 2.2 Vizuálna semiotika Vizuálna semiotika vychádza z diela Kressa a van Leeuwena Reading Images The Grammar of Visual Design (1996). V rámci geosemiotiky sa ako podstatné pre jej štúdium považujú tri stránky diela Kressa a van Leeuwena, a síce to, ako je svet zobrazený vo forme fotografií, obrazov (Scollon a Scollonová, 2003, s.84). Taktiež aj to, ako tieto vizuálne znaky vytvárajú význam v závislosti od ich umiestnenia (ibid., s.84) a v neposlednom rade to, ako si komunikanti vysvetľujú význam znakov, ktoré konštituujú ich spoločenské vystupovanie v skupine (ibid., s.84). Inými slovami, vizuálna semiotika sa pýta, ako je interakčný poriadok (napr. dvojica) zobrazený prostredníctvom vizuálneho umenia, (ibid., s.84). Pre svoje potreby si geosemiotická metóda štúdia významu znakov v elektronickom priestore prepožičala tri semiotické systémy od Kressa a van Leeuwena (1996). Sú to: 1) zobrazení účastníci - čiže účastníci, ktorí sú predmetom daného vizuálneho objektu; 2) modalita čiže to, do akej miery sa zobrazený objekt zdá byť pravdivý z hľadiska sýtosti farby a jej verného zobrazenia v porovnaní so skutočnosťou; 894

3 3) kompozícia čiže to, ako sú jednotlivé kúsky informácie organizované vo vizuálnom priestore. Využíva sa na to sada binárnych protikladov, t.j. centrum/periféria; skutočné/ideálne; vľavo/vpravo; známe/neznáme. 2.3 Semiotika miesta Štúdium semiotiky miesta je základnou problematikou, ktorou sa geosemiotika zaoberá t.j. kde v materiálnom svete je znak zakotvený (Scollon, Scollonová, 2003, s.142). Semiotika miesta je komplexná tématika. Zaoberá sa už konkrétnym spôsobom akým jazyk indexuje priestor. Všíma si odlišné typy písma, ktoré majú svoje špecifiká. Ďalej sa tu skúmajú konkrétne nápisy z hľadiska ich typu písma, alebo materiálu, na ktorom sú umiestnené a pod. Čo sa týka umiestnenia znakov, semiotika miesta rozlišuje, či ide o dekontextualizovanú, transgresívnu alebo situačnú semiotiku. Pri dekontextualizovanej semiotike ide o to, že jeden znak si ponecháva svoj význam bez ohľadu na to, v akom kontexte sa používa (znak webového prehliadavača je vždy prítomný bez ohľadu na to, na akej stránke sa komunikant nachádza, a pod.). Transgresívna semiotika sa týka umiestnenia znaku na zlom mieste kde sa spravidla nehodí. Príkladom sú napríklad graffity na vlakových vozňoch, reklamné putače na niektorých webových stránkach a pod. Situačná semiotika zahŕňa bežné znaky, ktoré majú priamy súvis s miestom, na ktorom sú umiestnené, napr. značka STOP na vedľajšej ceste je zrozumiteľná vďaka tomu, že tu dochádza k situačne spojenému priestoru. Semiotika miesta ďalej rozlišuje semiotické priestory a diskurzy. Semiotické priestory sa ďalej členia podľa toho, či má byť znak vystavený verejne tak, aby ho každý komunikant videl alebo na také, ktoré majú zostať v úzadí, skryté pred okom komunikanta v priestore, čiže podporné. Toto členenie môže byť zobrazené nasledovne: 1) priestor frontstage (verejný): - výstavný priestor - prechodový priestor - úžitkový priestor - zabezpečený priestor 2) priestor backstage (podporný) Semiotika miesta teda rozlišuje medzi verejným a podporným priestorom. Verejný priestor predstavuje primárny semiotický systém. Táto kategória ďalej rozlišuje či ide o: - výstavný priestor, t.j. taký, ktorého charakter komunikant nemôže narušiť, teda slúži primárne len ako výstavný artikel, na ktorý sa smie len pozerať; napr. to, čo komunikant v e-krajine nemôže meniť (obsah webovej stránky a pod.); - prechodový priestor, t.j. taký, ktorý, na rozdiel od výstavného priestoru, nie je pre komunikanta uzavretý a zároveň slúži ako článok medzi ostantými druhmi verejného priestoru v e-krajine (vyhľadávač Google); - úžitkový priestor, t.j. taký, ktorý slúži konkrétnemu účelu (napr. softvérové vybavenie e-krajiny Microsoft Office, SDL Trados a pod.) 895

4 8. študentská vedecká konferencia - zabezpečený priestor, t.j. taký, do ktorého môže komunikant vstúpiť len po splnení určitých, striktne vymedzených podmienok; resp. je to priestor, ktorý je viditeľne oddelený od iného priestoru, napr. priestor, v ktorom sú všetky súbory a stránky, ktoré si vyžadujú zadanie hesla na vstup ( ový účet). Znaky umiestnené v priestore navzájom spravidla komunikujú, čím vytvárajú tzv. semiotický agregát (semiotic aggregate, Scollon a Scollonová, 2003). Inými slovami, v priestore existujú rôzne diskurzy, ktoré spoločne vytvárajú agregáty. Tak či onak, jav, ku ktorému dochádza pri slede týchto udalostí sa v geosemiotike nazýva interdiskurzný dialóg. Geosemiotický prístup k skúmaniu jazykového kódu rozlišuje v e-krajine nasledovné typy diskurzu: 1) infraštruktúrny diskurz 2) regulačný diskurz 3) transgresívny diskurz 4) komerčný diskurz - infraštruktúrny diskurz informuje o štruktúrach semiotického systému, ktoré sú za bežných okolností ukryté. Tento druh diskurzu pomáha systému fungovať normálne; - regulačný diskurz udáva pokyny v súvislosti s tým, ako sa má používateľ v priestore pohybovať. Tieto pokyny sa uskutočňujú buď verbálnou alebo neverbálnou formou; - transgresívny diskurz sa nesie v duchu definície transgresívnej semiotiky a síce, že úmyselne prekračuje svojim obsahom tzv. čistý semiotický priestor; - komerčný diskurz propaguje nejaký produkt alebo službu. 3. Analýza V tejto časti príspevku o e-krajine a jej indexibilite uskutočníme analýzu elektronického priestoru metódou geosemiotiky, ktorú vytvorili Scollon a Scollonová (2003). Touto analýzou zároveň testujeme výrok, ktorý tvrdí, že doména cyberpriestoru, do ktorej vstupujeme prostredníctvom PC monitora, sa stala fyzickým prostredím, ktoré nám pripomína naše vlastné prostredie, t.j. môžeme doň pomerne ľahko vstupovať, a tak sme si ho zdomácnili pomerne rýchlo a bez väčšej námahy, (Ferenčík, 2011, s.6). Inými slovami, komunikanti v e-krajine komunikujú prostredníctvom znakov umiestnených na displeji. Avšak znaky v e-krajine majú svoju štruktúru, ktorú odhalíme metódou geosemiotickej analýzy. Pozrieme sa teda na to, ako jednotlivé semiotické systémy nám vlastné v materiálnom svete sú transponované do sveta elektronického. Začneme interakčným poriadkom, potom budeme pokračovať vizuálnou semiotikou ako i semiotikou miesta a nakoniec si predstavíme semiotický agregát, v ktorom sa jednotlivé semiotické systémy zoskupujú a vytvárajú tzv. interdiskurzný dialóg. Analýzu uzatvára komentár k jej najpodstatnejším výsledkom. 3.1 Interakčný poriadok (IP) Dve základné kategórie IP sú sám a dvojica. V rámci elektronického priestoru tieto kategórie zodpovedajú týmto príkladom: 896

5 VIZUÁLNA SEMIOTIKA INTERAKCIA SEMIOTIKA MIESTA INTERAKČNÝ PORIADOK Obrázok 1b: sám Obrázok 1a: dvojica prevzaté od: Ferenčik (2011, s. 7) Obrázok 1c: pseudo-sám V príklade 1a) máme znázornené ako komunikant spolu s displejom tvoria interakčnú dvojicu, pretože interakcia medzi displejom a komunikantom prebieha pomocou tzv. touchpadu a klávesnice, je tento priestor označený ako interakcia; patrí tu aj PC myš, ktorá však nie je znázornená v tomto príklade. Displej sám o sebe predstavuje vizuálnu semiotiku a semiotikou miesta sa tu myslí širšie prostredie, v ktorom sa komunikant nachádza, napr. izba, školská IKT miestnosť, internetová kaviareň a pod. V príklade 1b) máme znázornenú kategóriou sám. Táto kategória je trochu problematická, pretože PC užívateľ je v interakcii s ikonami na displeji, za ktorými sa skrýva význam toho, kto tieto ikony vytvoril, aby komunikantovi vravel na čo a kde ma kliknúť, ak chce niečo urobiť, v tomto prípade to je Microsoft Word. V príklade 1c) sa nacháza kategória, ktorá nie je v zaradená do žiadnej z IP jednotiek podľa Goffmana. Je to určitá syntéza medzi kategóriami dvojica a sám. Komunikant je v e-krajine pseudo-sám, čo sa stáva v prípade, že je prihlásený na chate, no nechce byť rušený, tak si nechá zobraziť ikonu, ktorá druhým užívateľom dáva na známosť, že nie je pripojený, hoci v skutočnosti to tak nie je. Zostávajúce kategórie IP sa odvolávajú práve na toto primárne rozdelenie. Za zmienku stojí kategória platform event predstavenie (t.j. taká udalosť, ktorá sa odohráva pre iných s tým, že herci sú na pódiu a diváci ich sledujú), ktorá v e- krajine vzniká vždy vtedy, ak komunikant niečo pozerá na displeji. Ak budeme 897

6 8. študentská vedecká konferencia rozmýšľať o predstavení týmto spôsobom, potom všetky predmety, ktoré vidíme na monitore počítača spadajú do tejto kategórie. Čo sa týka zdrojov IP, v e-krajine predstavuje výzvu problematika vnímania času ako monochrónny a polychrónny. V e-krajine sa tieto dva pojmy dajú chápať nasledovne. Po prvé, v e-krajine môžeme vykonávať niekoľko úloh naraz (písať prácu, sťahovať software z internetu, byť popri tom prihlásený aj na niekoľkých iných webstránkach súčasne a pod. Obr. 2a.) a preto je čas z tohto hľadiska polychrónny na jednej stranej, no i monochrónny na strane druhej. To platí vtedy, keď počítač vykonáva rôzne kontroly, alebo sa synchronizuje s časovým pásmom, v ktorom sa momentálne jeho užívateľ nachádza (obr. 2b.). Obrázok 2a: čas vnímaný polychrónne Obrázok 2b: čas vnímaný monochrónne 3.2 Vizuálna semiotika Vizuálna semiotika v e-krajine sa týka kvality farieb, ich sýtosti a jasnosti, čiže ich modality a v neposlednom rade tiež zahŕňa kompozíciu, t.j. to, ako sa informácia organizačne situuje na displeji. Myslí sa tým to, či je text prezentovaný konvenčným spôsobom, napr. v smere textu zľava doprava (v západnej kultúre), ďalej to, či text následuje schému zhora nadol, kde sa v hornej časti obrazovky má väčšinou udávať to, čo je ideálne a nové, kdežto nižšie na obrazovke majú byť uvedené fakty. Iným slovami tu ide o konvenčnú prezentáciu textu tak, aby bol dynamický. Čo sa týka zobrazených účastníkov v e-krajine, tak tu ide vždy o to, či objekty na dipleji, ktorý zobrazuje e-krajinu medzi sebou komunikujú (naratívny vzťah) alebo nie (konceptuálny vzťah). Modalita sa nemusí nevyhnutne vzťahovať len na kvalitu farieb na displeji, v geosemiotike sa môžme oprieť aj o ďalšie podoby modality, s ktorými prišli Kress a van Leeuwen (1996) a síce s technologickou (farba neslúži na vytvorenie pocitu skutočnosti, ale je skôr pragmatickým nástrojom, napr. čierne písmo na bielom pozadí vo Worde, obr. 3a.); so zmyslovou (kde je farba zdrojom potešenia, obr. 3b.); s abstraktnou (kde ide skôr o konotatívny význam toho, čo sa zobrazí na displeji, obr. 3c.); a naturalistickou (vnímanie farieb z hľadiska jej priblíženia sa k skutočému svetu, resp. hodnoverne zobraziť reálny svet na displeji, obr. 3d) 898

7 Obrázok 3a: technologická modalita Obrázok 3b: zmyslová modalita Obrázok 3c: modalita abstraktná Obrázok 3d: modalita naturalistická V rámci koncepcie kompozície je v e-krajine všetko prispôsobené tradičnému spôsobu prezentácie informačného odkazu. Inými slovami, text a jeho dynamika sa pohybujú zľava doprava a zhora nadol pričom vľavo je stále známa informácia a vpravo sa uvádza nová informácia. Takýmto spôsobom sa prezentuje dynamika webového textu zhora nadol, pričom sa kompozícia mení z ideálnej na reálnu (ideálny znamená, že sa prezentuje napr. nejaká neznáma udalosť, alebo sa poskytujú informácie, ktoré komunikant nepozná/neočakáva; reálny tu znamená meno autora, čas, adresa, podmienky používania webstránky, a pod... viď obr. 4a.) Centrom pozornosti je pútač v podobe fotografie alebo videa, čo rovnako pripomína čítanie klasických novín. Webstránky sa svojou semiotikou kompozície snažia priblížiť čo najbližšie materiálnemu svetu. No existujú stránky, ktorých kompozícia vykazuje digresiu od konvenčného prezentovania informácie na webstránke, ktorá sa skladá z niekoľkých na seba nenadväzujúcich rámcov, t.j. prezentujú to, čo je reálne v hornej časti web stránky (obr. 4b rámec ukazujúci skutočný stav zápasov je uvedený v hornej časti rámca, kdežto okolo neho je hlavný, dominantný rámec prezentujúci sa tradičnou kompozíciou, t.j. ideálny/reálny.). Rovnako je zvláštnosťou e-krajiny z hľadiska kompozície tzv. dvojité prezentovanie reálneho na dolnom okraji dvoch rámcov (web stránka a OS Windows 7: obr. 4c) kde je dominantný rámec, ktorý obsahuje informácie o producentovi danej webstránky vložený do rámca operačného systému Windows 7 (panel úloh), ktorého dolný okraj a teda reálne je jasne viditeľné a tým nastáva situácia, kde dva rámce poskytujú rovnaký druh informácie naraz. Obrázok 4a: tradičná kompozícia Obrázok 4b: kompozične nenadväzujúce rámce Obrázok 4c: prezentácia reálneho v dvoch nezávislých rámcoch 3.3. Semiotika miesta V koncepcii semiotiky miesta rozlišujeme či ide o semiotiku priestoru alebo diskurzu. Priestor sa člení na verejný alebo podporný, kým diskurz na taký, ktorý 899

8 8. študentská vedecká konferencia charakterizuje jeho účel, pričom z geosemiotického hľadiska sú známe štyri diskurzy, a síce diskurz infraštruktúrny, regulačný, transgresívny a komerčný. Priestor podporný nemá zatiaľ žiadne podkategórie, ale verejný priestor v koncepcii geosemiotiky ďalej členíme na výstavný, prechodový, úžitkový a zabepečený. Nasledujúce príklady znázorňujú podoby týchto priestorov a diskurzov v e- krajine. Obrázok 5a: výstavný priestor Obrázok 5b: prechodový priestor Obrázok 5c: úžitkový priestor Obrázok 5d: zabezpečený priestor Na obr. 5a) máme príklad výstavného priestoru, lebo ho nemôže meniť, t.j. slúži len na pozeranie, zatiaľ čo na obr. 5b) je zobrazený prechodový priestor prostredníctvom ktorého si hľadáme cestu k iným stránkam, resp. nám uľachčuje vyhľadanie dokumentov cez ponuku Štart pre Microsoft Windows. Ďalej tu máme príklad na úžitkový priestor, ktorý je znázornený na obr. 5c). V tomto prípade ide o program, ktorý prehráva audio-video záznamy nahrané v pamäti programu Windows Media Player. Príklad zabezpečeného priestoru predstavuje obr. 5d), ktorý zobrazuje zabezpečenú stránku MAIS, do ktorej môžme vstúpiť len po presnom zadaní hesla. 900

9 Obr. 6a-d: príklady podporného priestoru v e-krajine Príklad 6a) zobrazuje antivírusový program, ktorý informuje komunikanta o tom, že sa mu práve podarilo zabrániť prieniku nežiadúceho softvéru. Na obr. 6b) je zobrazené hlásenie antivirusového programu. Ďalšie podoby podporného priestoru v e- krajine sú varovanie pred vstupom na webstránku, ktorej bezpečnosť nie je overená (obr. 6c) alebo správa a organizácia dokumentov v priečinkoch (Windows prieskumník knižnice, dokumenty, videá a pod; viď obr. 6d). Obr. 7a-d: typy diskurzu v e-krajine Na obr. 7a) je znázornený diskurz regulačný, ktorý dáva komunikantovi pokyny na to, kde má zadať svoje prihlasovacie údaje, aby mohol webstránku plne využiť. Naproti tomu obr. 7b) zobrazuje diskurz infraštruktúrny. V tomto prípade sledujeme číselné údaje webovej stránky, ktoré sa dajú chápať aj ako inžinierske siete danej webstránky. Príklady 7c) a d) znázorňujú komerčný, resp. transgresívny diskurz. Oba sú však jednoducho zameniteľné a ich bližšie určenie závisí od subjektívneho pohľadu toho-ktorého komunikanta. 901

10 8. študentská vedecká konferencia 3.4 Semiotický agregát Všetky vyššie spomenuté semiotické systémy spolu tvoria semiotický agregát, v ktorom každý z nich má svoj význam. Neexistuje len jeden semiotický agregát a rovnako ani diskurz v ňom nemá vždy rovnaký význam. Je to podobné ako klasický príklad s červenou farbou. Tá má iný význam, ak sa používa na riadenie premávky t.j. STOP, alebo ak lemuje rám nápisu nad dverami lokálu s nápisom otvorené. Jednotlivé predmety na displeji monitora tvoria semiotický agregát. Na obr. 8 môžme vidieť ako spolu semiotika miesta a vizuálna semiotika fungujú ako jeden celok v interdiskurznom dialógu. Obsahuje dva rámce Microsoft Windows OS a webový prehľadávač Safari. Samotný webový prehľadávač obsahuje ďalšie semiotické vrstvy, ktoré sú v ňom zakotvené, viz. podľa poradia zhora nadol statusový riadok; riadok s menu; adresový riadok; riadok s obľúbenými položkami a riadok s otvorenými kartami. Obr. 8 semiotická množina webový prehľadávač Safari Semiotickú množinu podľa tejto schémy semiotických systémov tvorí každá webstránka ako i napr. plocha (desktop) na displeji monitora. 4. Zhodnotenie analýzy Na základe tejto analýzy sme dospeli k nasledujúcim záverom: 1. vnimanie času v e-krajine je dvojaké monochrónne i polychrónne s tým rozdielom, že monochrónnosť je fixná a nedá sa meniť; 2. interakčný poriadok sa dá chápať tak, že všetky možné interakcie komunikanta v e-krajine má formu dvojica a rovnako sú všetky predurčené patriť do kategórie platform event - predstavenie; 3. modalita ako aj kompozícia e-krajiny podliehajú zmenám a sú málokedy konštantné (komunikant si môže ľubovoľne zmeniť farbu, nastaviť jej parametre, ako i vytvárať rôzne formy kompozície); 4. prechodový priestor vo svojej súčasnej forme nepripúšťa možnosť kombinácie s iným priestorom (Google.com je prechodový priestor, no neobsahuje žiaden iný); 5. nejasná deliaca čiara medzi trangresívnym a komerčným diskurzom. 5. Záver Na záver tohto príspevku je treba uznať, že výrok o zdomácnení si e-krajiny podľa materiálneho sveta je správny a jeho ukotvenosť znásobňujú výsledky analyzovaných dát. Sú tu ale aj problémy, ktoré treba vyriešiť, pretože e-krajina 902

11 a skúmanie jej semiotických zákonitostí sa nezačína no ani nekončí geosemiotickou metódou študovania významu znakov. Analýza skúmaného korpusu identifikovala geosemiotické zákonitostí e-krajiny vytvorenou spoločnosťou Microsoft, t.j. jednej premennej. V súvislosti s tým je treba dodať, že elektronická komunikácia má viac podôb a dá sa skúmať aj v rámci iných platforiem, napríklad tie vytvorené spoločnosťou Apple. Ďalšou premennou geosemiotického (prípadne sociosemiotického) výskumu sú počítačové hry. Záverom je teda vhodné dodať, že fenomén e-krajiny nie je koncepcia, ktorá má vytvorenú terminologickú jednotu, ktorá by platila pre všetky platformy (prípadne príklady zavedenej terminológie by varírovali medzi jednotlivými platformami). Inými slovami, e-krajina je plodným výskumným materiálom a naznačuje tendenciu kreovať novú výskumnú oblasť v rámci humanitných vied, a síce medialistiku. Výsledky tejto analýzy naznačujú, že existujú medzery medzi geosemiotikou materiálneho sveta a e-krajiny, no snaha o zdomácnenie si tohto priestoru zatieňuje medzery, ktoré sa s rýchlym vývojom výpočtových technológií budú pravdepodobne zužovať. To ale neznamená, že netreba stále pochybovať o tom, či sa to niekedy podarí. Literatúra: FERENČÍK, M.: Click Here (To Find Out More):E-scape as an Indexable World. Topics in Linguistics, Issue , 61pp KRESS, G. LEEUWEN, T. van.: Reading Images: The Grammar of Visual Design. London: Routledge, SCOLLON, R. a SCOLLON, S. W.: Discourses in Place. Language in the material World. London: Routledge,