Key words Agricultural subject, competitiveness, innovation project, financial support, PRD SR

Transcription

1 Vplyv inovatívnych projektov podporovaných z fondov EÚ (fondu EFPRV) na konkurencieschopnosť vybraných poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji. The impact of innovation projects supported by EU Funds on the competitiveness of selected agricultural enterprises in region Nitra and Trnava. Rumanovská Ľubica Lazíková Jarmila Summary Based on the analysis of examined subject receivers of the project support from PRD SR on projects, which we can name as a markedly innovative, these subject did receive also financial support in the frame of SOP Agriculture and rural development on farm modernizing. We can state that the experiences gain in the programming periods and stable economic results of these farms was the motivation to submit again project support in the frame of PRD SR Based on the research within the project Vega we can state that financial support realized through PRD SR has helped the agricultural subject to strengthen the produce activities, improve he use of productive factors and to introduce new products and technologies in shorter period. The result was stabilization and moderate increase of competitiveness level of agricultural subjects in Nitra and Trnava region. Based on the research we can state, that innovative projects were mainly introduced by agricultural subjects with high capital assets. Based on the contribution of supported investments to improvement of competitiveness, we can state, that the project support did no influenced the added value because of short evaluation period but did positive contribute do shorten the decrease of added value in examined subjects. We suppose that positive effects on added value would be measured in long term period. Despite of reached results it is necessary to state, that the evaluation of PRD SR impact on competitiveness of agricultural subjects needs longer time period, because of long lasting return on investments. Key words Agricultural subject, competitiveness, innovation project, financial support, PRD SR Úvod Príspevok sa zameriava na zhodnotenie vplyvu inovatívnych projektov podporovaných prostredníctvom fondu EFPRV na konkurencieschopnosť vo vybraných poľnohospodárskych subjektoch v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Analýza konkurencieschopnosti je problematika, ktorej sa venuje stále viacej autorov a vzniká čoraz viacej štúdií týkajúcich sa konkurencieschopnosti, je jej koncept nejednoznačný. Na hodnotenie konkurencieschopnosti existuje viacero pohľadov, má široké množstvo interpretácií a v literatúre dosiaľ neexistuje jej jednotná definícia, zhoduje sa jednoznačne množstvo autorov zaoberajúcich sa otázkou konkurencieschopnosti (Zawalinska, 2005; Rajčániová, 2006; Bronisz Heijman Miszczuk, 2008). Konkurencieschopnosť na odvetvovej úrovni je dosiahnutá, ak individuálne spoločnosti v odvetví sú schopné predávať statky alebo služby za cenu a v kvalite, ktorá je na úrovni minimálne tak priaznivej ako u konkurentov. Konkurencieschopnosť na úrovni odvetvia je preto synonymom pre širokú ekonomickú výkonnosť podnikov v danom odvetví. Preto v základe konkurencieschopnosť by mala byť vnímaná ako ekonomická efektívnosť alebo produktivita (DEFRA, 2002).

2 Konkurencieschopnosť je (Shucksmith Thomson Roberts, 2005) schopnosť získať príjem zo zdrojov v konkrétnych oblastiach, ktorá závisí čiastočne od trhového dopytu po rôznych výrobkoch a službách, ktoré môžu byť ponúknuté, a čiastočne na efektívnosti, s ktorou dokážu byť zdroje v danom regióne využité, vrátane dôležitých dynamických aspektov marketingu a výrobkovej inovácie. Podľa Grznára (2006) závisí splnenie požiadaviek dopytu od zvládnutia procesu transformácie vstupov na výstupy, manažmentu nákladov, využitia disponibilných ľudských zdrojov, ako sú strážené režijné náklady. Dodáva, konkurenčná schopnosť poľnohospodárstva každej krajiny závisí od výkonnosti a produktivity jednotlivých podnikov. Za významné podnikovo-hospodárske faktory považuje Szabo (2006) hlavné výrobné zdroje a schopnosť manažmentu podnikov kombinovať tieto zdroje vo vzťahu k portfóliu aktív, efektívny manažment transformácie vstupov na výstupy, finančný manažment podnikov. Grznár (2006) kladie dôraz na kapitálovú vybavenosť na úrovni najnovších poznatkov vedecko technického rozvoja a vysokú účinnosť jej využívania. Upozorňuje na to, že vstupom do EÚ význam kapitálového vybavenia v poľnohospodárstve značne vzrástol práve pre potrebu presadenia sa na náročných agrárnych trhoch Únie, kde je kapitálová vybavenosť podnikov vyspelých krajín na podstatne vyššej úrovni. Možno konštatovať, že kapitálové vybavenie a jeho účinné využívanie, ktoré podmieňuje vysokú úroveň produktivity práce, sa stáva oblasťou potenciálnej konkurenčnej výhody agrárneho podniku i celého odvetvia. Výsledky poľnohospodárskych obchodných spoločností však naznačujú, že nie výška a úroveň využívania fixného kapitálu priamo ovplyvňujú prosperitu podnikov, ale kombinácia hlavných zložiek fixného kapitálu podmieňuje účinnosť jeho využívania a vedie nielen k rastu produktivity práce, ale aj k slušnému hospodárskemu výsledku. Materiál a metódy Príspevok sa zameriava na zhodnotenie vplyvu inovatívnych projektov podporovaných prostredníctvom fondu EFPRV na konkurencieschopnosť vo vybraných poľnohospodárskych subjektoch v Nitrianskom a Trnavskom kraji. V príspevku boli použité výsledky výskumu realizovaného prostredníctvom projektu VEGA č. 1/0775/10,sekundárne zdroje údajov, odborná literatúra, informačné listy EÚ. Podkladovými údajmi pre spracovanie uvedenej problematiky boli štatistické údaje Platobnej agentúry MP SR, údaje z Programu rozvoja vidieka SR a údaje získané z dotazníkov od poľnohospodárskych podnikov v Nitrianskom kraji a Trnavskom kraji. Pri spracované príspevku bola použitá matematickoštatistická analýza dát, metóda komparácie, analýzy a vedeckej abstrakcie. Metóda vedeckej abstrakcie sa vzťahuje na oblasť celého príspevku, tak na teoretickú, ako aj analytickú časť. Na základe štúdia sekundárnych materiálov týkajúcich sa projektových podpôr a konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov sme zostavili vedecké predpoklady týkajúce sa cieľa výskumu. Cieľ: - analyzovať využívanie projektových podpôr poľnohospodárskymi podnikmi v Nitrianskom a Trnavskom kraji; Výskumný predpoklad: Hlavný výskumný predpoklad: projektové podpory inovatívne projekty do poľnohospodárstva vplývajú na konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom regióne v období rokov a Hodnotenie ekonomického rastu boli hodnotené prostredníctvom čistej pridanej hodnoty vyjadrenej paritou kúpnej sily

3 Tvorby zamestnanosti vytvorené čisté pracovné miesta merané ekvivalentom plného pracovného času Produktivita práce zmena hrubej pridanej hodnoty na ekvivalent plného pracovného času. Hodnotenie konkurencieschopnosti poľnohospodárskeho a lesníckeho sektora (os 1) sledované opatrenia Fyzický potenciál a inovácie (konkrétne opatrenie 121 a 123) boli hodnotené prostredníctvom ekonomického rastu a produktivity práce a prostredníctvom KKS vzorca. Konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov: KKS (RCR) N/V N = Náklady na obstaranie tovaru + výrobná spotreba + osobné náklady + odpisy + úvery V = tržby z predaja tovaru + Výroba + (projektová podpora) Výsledky V členských krajinách EÚ-12 bol zaznamenaný dvojnásobný nárast podielu primárneho sektora na HDP/obyv. na 9,3% v porovnaní s krajinami EU-15 (4,7%). Aj napriek tomu, pri hodnotení čerpania finančných prostriedkov EÚ treba brať do úvahy stále pretrvávajúce odlišnosti v situácii v poľnohospodárstve medzi krajinami EÚ-12 a EÚ-15 z pohľadu štruktúry a dynamiky poľnohospodárskeho sektora. Poľnohospodárstvo v krajinách EÚ-12 zamestnáva prevažne väčší počet pracovníkov a z pohľadu porovnania fariem je evidentný väčší počet fariem s priemerne menšou veľkosťou (60% fariem patrí do veľkostnej skupiny 1-8 ESU) v porovnaní s priemerom EÚ-15 (24%) (Európska komisia,2010). Z porovnania investičných podpôr medzi krajinami EÚ-10 a EÚ-15 je možné pozorovať zníženie rozdielov medzi uvedenými krajinami. Kým v krajinách EÚ-15 je priemerná investičná podpora vo výške 12.ha -1 v krajinách EÚ-10 je uvedená podpora mierne vyššia, a to 13.ha -1 Slovenská republika, ako vyplýva z hodnotenia Európskej komisie(2009), patrí ku krajinám s najnižšou výškou investičnej podpory, konkrétne v rámci porovnania krajín EÚ-10 má druhú najnižšiu výšku podpory, konkrétne 6.ha -1, kým najvyššiu podporu má medzi krajinami EÚ-10 Malta (110.ha -1 ) a Slovinsko (96.ha -1 ).Z porovnania čerpania jednotlivých typov podpôr na úrovni krajín EÚ sa Slovensko zaraďuje medzi krajiny, ktoré v rámci podpôr určených pre rozvoj vidieka dominantne čerpajú podpory na znevýhodnené oblasti, vo výrazne menšej miere na agroenvironment a v najmenšej miere na investičné podpory. Do budúcna je pre členské krajiny EÚ-12 potrebné z pohľadu zabezpečenia udržateľného rastu orientovať pozornosť na inovácie a technologické zmeny. V konkurenčnom prostredí EÚ a hlavne v sektore poľnohospodárstva je nevyhnutné, aby sa poľnohospodárske podniky inovovali nielen preto, aby si vytvorili nezávislý tok nových produktov a myšlienok, ale aby zvýšili ich hodnotu na úrovni vnútorného trhu EÚ. Významným faktorom, ktorý prispieva k realizácii inovácií je vzájomná synergia medzi primárnym a terciárnym sektorom, ktorá vedie k vyššiemu rastu a zamestnanosti v monopolne koncentrovaných regiónoch. Za významné faktory rastu a zamestnanosti vo vidieckych regiónoch boli identifikované: Prírodné zdroje a kvalita životného prostredia Sektorová štruktúra vidieckej ekonomiky Kvalita života Infraštruktúra a prístupnosť Uvedené faktory musia byť vhodne dopĺňané podpornou politikou na národnej ako aj európskej úrovni na zvýšenie ich efektivity. Za faktory predstavujúce bariéry rastu boli identifikované nasledovné: Demografická štruktúra a vývoj

4 Infraštruktúra a prístupnosť Sektorová štruktúra ekonomiky Inovácie je potrebné vnímať v širšom kontexte. Môžu znamenať zavádzanie nového výrobku, nového procesu, novej organizácie alebo nového trhu. Uvedená definícia inovácie môže byť aplikovaná pre vidiecke oblasti rovnako ako pre mestské oblasti. Z dôvodov nízkej hustoty a relatívne nedostatočnej úrovne ľudských a fyzických zdrojov však majú vidiecke oblasti slabšie prepojenia s výskumnými a vývojovými strediskami, a môžu pokladať za ťažké produkovať radikálne inovácie. Inovácie vo vidieckych oblastiach môžu zahŕňať adaptáciu všeobecne aplikovateľných inovácií, modernizáciu tradičných foriem know-how, alebo hľadanie nových riešení pretrvávajúcich problémov vidieka, ktoré zásahy iných politík nemôžu vyriešiť uspokojivým a udržateľným spôsobom. Zavedenie prístupu Leader s jeho siedmimi znakmi môže byť inováciou v tvorbe samotných politík, ktoré môžu generovať novátorské akcie originálnou metódou realizácie prijatej politiky. Napríklad, uvedený prístup zdola nahor môže podnecovať vznik nových nápadov na projekty, ktoré môže potom podporiť MAS, lebo nie je viazaná fixnou ponukou opatrení. Prijímanie informačných a komunikačných technológií vo vidieckych oblastiach sa môže stať dôležitým kanálom pre širší prístup vidieckeho obyvateľstva k inováciám. Všeobecne je zavádzanie inovácií spájané s mladšou generáciou, čo v prípade poľnohospodárstva môže predstavovať jednu z prekážok, nakoľko starnutie populácie je evidentné práve v sektore poľnohospodárstva v rámci celej EÚ. Primárnym cieľom opatrenia 121 z PRV SR je vybudovať silný a životaschopný poľnohospodársky sektor pomocou výkonnej a trhovo orientovanej výroby, ktorý bude spĺňať požiadavky spotrebiteľov tým, že bude ponúkať rozsiahly sortiment potravín vysokej kvality spĺňajúcich všetky nevyhnutné zdravotné a hygienické predpisy. Na úrovni poľnohospodárskych subjektov by tieto ciele mali byť dosiahnuté investíciami do výrobných zariadení s dôrazom na inovatívny prístup, ktoré sú spolufinancované v rámci programu. Zároveň sa podporujú projekty zamerané na efektívne využitie energie (PRV SR ). Sledované poľnohospodárske subjekty využívali najmä podporu určenú na modernizáciu, zavádzanie nových technológií a technických zariadení s úsporou energie, rekonštrukciu a modernizáciu objektov poľnohospodárskej výroby vrátane skladovacích priestorov a na zlepšovanie kvality výroby a obmedzovanie strát. Zaznamenané boli aj projekty súvisiace s investíciami na diverzifikáciu poľnohospodárskych činností, priamy predaj poľnohospodárskych výrobkov a využitie obnoviteľných zdrojov energie. Z hodnotenia dotazníkového prieskumu v sledovaných poľnohospodárskych subjektov Nitrianskeho a Trnavského kraja vyplýva jednoznačná potreba modernizácie technologického vybavenia na pestovanie, pozberovú úpravu, spracovanie a skladovanie poľnohospodárskych plodín v rastlinnej výrobe. Za inovatívne projekty v sledovaných podnikoch považujeme najmä projekty, ktoré boli určené na nákup moderného strojno-technologického zariadenia pre zabezpečenie rozvoja celkového výrobného a spracovateľského procesu základných, technických a špeciálnych plodín vrátane krmovín. V sledovaných subjektoch boli zaznamenané aj investície spojené s rekonštrukciou a modernizáciou ovocných sadov a tiež investície týkajúce sa modernizácie technického a technologického vybavenia na splnenie hygienických a environmentálnych požiadaviek na welfare zvierat s cieľom zvýšiť progresivitu výroby a konkurencieschopnosť podniku. Uvedené projekty považujeme za inovatívne pre sledované podniky z pohľadu celkového hodnotenia stavu sledovaných podnikov. Sledované podniky boli hodnotené z pohľadu miery prínosu podporovaných investícií na lepšie využívanie výrobných faktorov a umožnenia zavádzania nových technológií

5 a inovácií prostredníctvom podporovaných investícií. Ukazovateľmi boli počet sledovaných poľnohospodárskych podnikov prijímateľov investičnej podpory a celkový objem investícií (súkromné a verejné výdaje) Všetky sledované subjekty boli prijímateľmi podpory. Z pohľadu investičných nákladov bola v poľ. subjektoch Nitrianskeho kraja zistená 16% viazanosť podpory v dlhodobých aktívach uvedený 16% podiel dlhodobého majetku v podobe podporených investícií predstavuje značne výrazný podiel záväzku. V porovnaní so subjektmi Trnavského kraja bol podiel podporené investície tvorili menšie percento 12%-ný podiel na dlhodobom majetku. Uvedené zistenia prevyšujú priemer v rámci SR, ktorý prestavoval 11% (Záverečná správa VÚEPP,2011). Z porovnania programových období SOP PRV a PRV SR vyplýva, že 78% sledovaných podnikov získalo projektovú podporu počas obidvoch programových období a uvedené podniky považujú získané finančné prostriedky za významné z pohľadu udržania konkurencieschopnosti. Aplikácia finančných prostriedkov z SOP P-RV v rokoch preukázala pozitívne dopady na konkurencieschopnosť sledovaných podnikateľských subjektov a nárast produktivity práce. Významnejší prínos bol evidentný u ekonomicky silných firmách, ktoré aplikovali inovatívne projekty. Inovatívne projekty umožnili diferenciáciu podnikov. Sledované subjekty obchodné spoločnosti sa líšili ekonomickou silou, čo bolo jedným determinantou výšky finančnej náročnosti projektu. Rozdiely v ekonomickej sile podnikov boli významnými determinantmi prístupu k externým finančným zdrojom (úverom), čo spôsobilo odlišnosti v porovnaní úrovne konkurencieschopnosti. Z pohľadu hodnotenia štruktúry vyplýva, že väčšina investícií smeruje do obstarania strojového vybavenia (67%), a zvyšná časť investícií bola použitá na rekonštrukciu a stavebnú výstavbu(32%). Konkrétne môžeme z analýzy projektovej podpory u sledovaných subjektov skonštatovať, že podniky, ktoré dosahovali najlepšie ukazovatele z pohľadu hodnotenia konkurencieschopnosti využívali dominantne projektovú podporu do strojového vybavenia. Rozvoj bol zaznamenaní najmä v súvislosti v pestovaní plodín na ornej pôde a v spojení rastlinnej a živočíšnej výroby. Môžeme konštatovať, že podpora s cieľom zvýšiť lepšie využívanie výrobných faktorov a zavádzanie nových technológií a inovácií smeruje pozitívne k splneniu stanoveného cieľa. Hodnotenie investícií z pohľadu zlepšenia prístupu na trh a zvýšenia podielu na trhu poľnohospodárskych podnikov. Sledovaným kritériom bolo zavádzanie nových produktov alebo techník s cieľom zistiť do akej miery spôsobila efektívnejšia zmena produkcie alebo využívanie výrobných faktorov zmenu štruktúry základných poľnohospodárskych produktov. V sledovaných poľnohospodárskych subjektoch boli sledované zmeny tržieb ako nositeľa pridanej hodnoty. Môžeme konštatovať, že v niektorých sledovaných podnikoch s dôvodu špecifických podmienok poľnohospodárskej produkcie nastala výrazná zmena v sklade základných produktov prostredníctvom zavádzania alternatívnych produktov, resp. používaním iných postupov z dôvodu realizácie projektu, čo malo za následok tvorbu pridanej hodnoty. Podiel uvedených podnikov na celkových sledovaným podnikoch bol veľmi nízky. Tabuľka 1: počet projektov zavádzajúcich nové postupy, technológie alebo produkty, ktoré môžeme považovať za inovatívne projekty. Počet podnikov Podiel na celkových sledovaných podnikoch Nové postupy 5 44,6% Nové produkty 2 2,1% Bez zavedenia zmien 8 46,7 % Zdroj: Spracovanie na základe podkladových materiálov zo sledovaných poľn.subjektov, 2011

6 Ako vyplýva z tabuľky 1, príjemcova podpory vyjadrili stanovisko, že finančná podpora realizovaná prostredníctvom PRV SR im jednoznačne umožnila zavedenie nových postupov a produktov, čo hodnotíme pozitívne. Zo zistení vyplýva, že podporené podniky sa sústreďujú prevažne na existujúce trhy s dobre zavedenými produktmi a vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sa v menšej miere snažia nájsť iné možnosti uplatnenia svojich silných stránok. Z hľadiska zlepšenia prístupu na trhu by bolo adekvátne rozšírenie priameho spôsobu predaja vytvorením vlastných predajných miest umiestnených na farme. Väčšina sledovaných podnikov uvedenú možnosť zvažovala, ale ako vyplýva z prieskumu z dôvodov spojených s komplikáciami takéhoto spôsobu predaja, priamy predaj v konečnom dôsledku začal realizovať len veľmi malý počet podnikov, v Nitrianskom kraji 3 a v Trnavskom kraji 1. Z hľadiska trvalej udržateľnosti sledované podniky realizovali nové ekonomické aktivity, ktoré nesúviseli s hlavnou produkciou, v súvislosti s využívaním vedľajších produktov a diverzifikáciou poľnohospodárskej činnosti. Celková tvorby pridanej hodnoty v sledovaných podnikoch mala do roku 2008 rastúci charakter, od roku 2009 má miere klesajúcu tendenciu. Dôvodom môže byť väčší vplyv faktorov, ktoré v krátkom období nie je možné prostredníctvom investície ovplyvniť, domnievame sa, že reálne hodnotenie investícií na tvorbe pridanej hodnoty je potrebné realizovať z dlhodobého časového horizontu. Hodnotenie prínosu podporovaných investícií z pohľadu zlepšenia konkurencieschopnosti sledovaných podnikov Nitrianskeho a Trnavského kraja bolo realizované prostredníctvom ukazovateľa čistej pridanej hodnoty (ekonomický rast) a produktivity práce. Pri hodnotení ukazovateľa pridanej hodnoty môžeme konštatovať, že projektová podpora mala nepriamy vplyv na pridanú hodnotu z dôvodu krátkeho časového hodnotenia a pozitívne prispela zníženiu poklesu pridanej hodnoty u sledovaných subjektov. Na tvorbu pridanej hodnoty mali najväčší vplyv trhové intervencie, vývoj cien vstupov a mierne projektová podpora, pričom predpokladáme, že dopady projektových podpôr pri dlhodobom hodnotení by boli výraznejšie. Projektové podpory prispeli k posilneniu výrobných aktivít v sledovaných podnikoch zlepšeniu využívania výrobných faktorov a zavádzaniu inovácií. Stotožňujeme sa s názormi autorov z VÚEPP (2010), že projektová podpora rozšírila možnosti beneficientov programu PRV SR z pohľadu udržania štruktúry výrobných faktorov, prispela k modernizácii a zavádzaniu inovácií čo malo za následok udržanie úrovne až mierni rast úrovne konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Dominantný rozvoj bol zaznamenaný v kapitálovo silnejších subjektoch, ktoré boli aj realizátormi inovatívnych projektov a vyjadrili názor, že projektová podpora im umožnila v kratšom časovom horizonte realizovať a zaviesť nové technológie a postupy, ktoré prispejú ich ďalšiemu fungovaniu, zvýšeniu podielu na trhu a stabilnejšej produkcii a rozvoju do budúcnosti. Aj napriek 46,7% podielu podnikov zavádzajúcich nový produkt alebo výrobný postup je potrebné zdôrazniť prínos je možné skonštatovať, že sa jedná o skutočne inovatívne projekty, ktoré budú znamenať využívanie výrobných faktorov spôsobmi, ktoré predtým neboli zavedené a nejedná sa len o reprodukciu majetku za novší typ, čo predstavuje väčšina projektov v programovom období , aj napriek tomu je to pozitívum, nakoľko v sledovaných subjektoch Nitrianskeho a Trnavského kraja v programovom období bol podiel projektových podpôr výrazne nižší (9%) a dominantne sa projektové podpory týkali reprodukcie majetku a technológií, čiže len rozšírená obnova majetku. Domnievame sa, že uvedený rastúci trend v predkladaní a realizovaní inovatívnych projektov, ktoré obsahujú určitý stupeň diverzifikácie, na rozdiel od projektov týkajúcich sa obnovy pôvodného majetku, bude pokračovať aj naďalej, hlavne po roku Produktivita práce bola

7 ovplyvnená výrazne ovplyvnená v dôsledku substitúcie ľudskej práce kapitálom a nie rastom veľkosti zisku a pridanej hodnoty ako sa predpokladalo. Finančne najnáročnejšie projektové podpory boli realizované prostredníctvom opatrenia 123, nakoľko obstarané technológie boli kapitálovo náročnejšie ako poľnohospodárska technika a boli realizované vo väčšom rozsahu. Zároveň aj náklady na zavedenie nových postupov alebo výroby nových produktov boli najvyššie v opatrení 123. Na základe uvedeného môžeme konštatovať, že najviac investícií smeruje do postupov a produktov, tak ako je uvedené v cieli opatrenia. Aj napriek tomu, že sledované poľnohospodárske subjekty vstupovali do PRV SR zo záväzkami vyplývajúcimi z SOP PaRV z hodnotenia zadlženosti podnikov z roku 2010 vyplynulo, že úroveň zadlženosti mala klesajúcu tendenciu. Ako vyplýva z grafu 1, z pohľadu porovnania produkcie môžeme potvrdiť, že podporované farmy dosahovali v rokoch stabilnejšiu úroveň produkcie, čo je vnímané ako pozitívny dopad SOP PaRV z dlhodobého hľadiska. Sledované poľnohospodárske subjekty dosahovali do roku 2007 kladný hospodársky výsledok od roku 2008 dosahujú stratu, ktorá je zvýšená o odpisy z realizovaných investícií. Sledované poľnohospodárske subjekty nezaznamenali výrazný pokles zamestnanosti, dôvodom bol najmä fakt, že projekty vyžadovali vytvorenie pracovných miest, resp. ich stabilizáciu, čo môžeme hodnotiť ako pozitívne z pohľadu dopadov projektových podpôr na sledované subjekty. Dominantná časť inovatívnych projektov sa zaoberá obnovou technického vybavenia výkonnejšej mechanizácie výroby a súvisiacimi pozitívami projektov je vytvorenie pracovných miest (sezónnych pracovných miest). Je potrebné upozorniť na fakt, že na to, aby poľnohospodárske podniky- najmä veľké podniky, mohli aj naďalej konkurovať slovenským, ale najmä európskym poľnohospodárom, mali by diverzifikovať a modernizovať svoju poľnohospodársku činnosť a uskutočniť ďalšie opatrenia, aby sa prispôsobili požiadavkám európskych spotrebiteľov a boli schopné konkurovať európskym poľnohospodárom. Graf 1: Porovnanie vybraných ekonomických ukazovateľov sledovaných poľnohospodárskych subjektov Nitrianskeho a Trnavského kraja za roky 2006 a 2010 (EUR.ha -1 ) NR TT NR TT Pridaná hodnota počet prac. na 1 ha projektová podpora na 1 ha podiel záväzkov na 1 ha Zisk/strata na 1 ha Produkcia na 1ha Náklady na 1ha

8 Zdroj: Vlastné spracovanie autorov na základe údajov získaných zo sledovaných poľn. subjektov NR a TT kraja, 2011 *Údaje za roky 2006 boli prepočítané na EUR podľa kurzu 1 EUR=30,1260 SKK Z grafu 1 môžeme v porovnaní rokov 2010 a 2006 konštatovať, že podiel záväzkov na 1 ha p.p. mal rastúcu tendenciu vo väčšine podnikov Nitrianskeho a Trnavského kraja. Rastúcu tendenciu mal aj ukazovateľ produkcie na 1 ha p.p. v obidvoch sledovaných krajoch. Úroveň ukazovateľa pridanej hodnoty dosahovala kladné hodnoty v roku 2006, pričom ale z dôvodov ekonomických stagnácie dosiahli subjekty záporné ukazovatele pridanej hodnoty v roku Podobná situácia bola zistená aj pri hodnotení ukazovateľa zisku. Z hodnotenia zamestnanosti je evidentný počet poklesu pracovníkov, pričom v sledovaných poľnohospodárskych podnikoch bol pokles mierny. Z pohľadu hodnotenia sledovaných subjektov na vplyv tvorby zisku môžeme konštatovať, že inovatívne projekty prispeli k tvorbe zisku ako najvýznamnejší prínos môžeme zhodnotiť zníženie pracovnej náročnosti výroby. Významným prínosom u všetkých sledovaných podnikov bol nárast počtu pracovníkov síce mierny. Zaujímavým faktorom bola stabilizácia a mierny nárast výmery p.p. a nárast podielu majetku na 1 ha p.p. v podnikoch Nitrianskeho kraja a mierny pokles majetku v podnikoch Trnavského kraja. Hodnotenie konkurencieschopnosti boli realizované aj prostredníctvom dotazníkového prieskumu, kde sledované poľnohospodárske subjekty uviedli, že modernizácia a zavádzanie nových technológií a postupov má podľa ich názoru vplyv na zlepšenie konkurencieschopnosti najviac v poľnohospodárskych podnikoch s výmerou pôdy od ha (34,9%) a v rámci jednotlivých právnych foriem v poľnohospodárskych družstvách (27,3%). Za výrazný prínos k zlepšeniu konkurencieschopnosti považujú inovatívne projekty poľnohospodárske podniky s výmerou pôdy nad 2000 ha (77%). Z hľadiska právnej formy označilo ako čiastočné zlepšenie konkurencieschopnosti vo vzťahu k priamym platbám v priemere 71,1% zo všetkých podnikov. Výrazne nízky vplyv podpôr realizovaných prostredníctvom EFPRV na konkurencieschopnosť podniku označilo 9 % podnikov s výmerou pôdy pod 1000 ha. Hodnotenie koeficientu konkurencieschopnosti prostredníctvom KKS vzorca je zobrazená v grafe 2. Graf 2: Hodnotenie konkurencieschopnosti 1,01 1 koeficient konkurencieschopnosti 0,99 0,98 0,97 0,96 0,95 0,94 0, S projektovými podporami Bez projektových podpôr

9 Vlastné spracovanie autorov na základe údajov získaných zo sledovaných poľn. subjektov NR a TT kraja za roky , 2011 *Údaje za roky boli prepočítané na EUR podľa kurzu 1 EUR=30,1260 SKK Z uvedeného grafu vyplýva že poľnohospodárske subjekty sú konkurencieschopné pokiaľ sa index RCR nachádza v rozpätí <0-1>, preto na základe výsledkov môžeme konštatovať, že v období rokov obdobie realizácie SOP PaRV porovnávané poľnohospodárske subjekty boli konkurencieschopné pričom pri porovnávaní ekonomických ukazovateľov bez zohľadnenia príjmov z projektových podpôr bola konkurencieschopnosť mierne nižšia ako s projektovými podporami. V období rokov bola zistená mierne nižšia celková miera konkurencieschopnosti v porovnaní z predošlým obdobím. Jedným z hlavných dôvodov je oveľa vyššia finančná náročnosť projektov v programovom období súvisiaca s modernizáciou, najmä so zmenou technológií a technologických postupov. Úroveň konkurencieschopnosti podnikov s projektovými podporami bola v roku 2010 mierne nižšia hlavne z dôvodu vysokej úverovej zaťaženosti a celkovým poklesom hospodárskeho výsledku v sledovaných podnikoch. Je potrebné zdôrazniť, že návratnosť investícií je dlhodobá a sledovanie si vyžaduje dlhšie časové obdobie. Aj napriek uvedeným zisteniam je potrebné konštatovať, že hodnotenie dopadov PRV SR konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov si vyžaduje dlhšie časové obdobie. Taktiež je potrebné konštatovať, že do štatistických hodnotení boli započítané príjmy v rámci priamych platieb a národných doplatkov, bez ktorých by hospodárske výsledky poľnohospodárskych subjektov boli značne negatívne. Ako uviedlo 86% riadiacich pracovníkov sledovaných poľnohospodárskych subjektov, priame podpory sú pre nich podstatné a hospodárenie bez nich by bolo výrazne stratové a uviedli, že aj priame podpory prispeli tomu, že boli schopný získať finančné prostriedky na dofinancovanie projektov čerpaných v rámci SOP PRV a PRV SR Sledované podpory v rámci PRV SR osi 1 umožnili podnikom udržanie štruktúry výrobných faktorov a prispeli k modernizácii poľnohospodárskeho odvetvia, pričom vyšší prínos bol evidentný u kapitálovo silnejších obchodných spoločností, čo sa týka vzájomného porovnania medzi krajmi, výraznejší bol vplyv v sledovaných subjektoch Nitrianskeho kraja. Podpory prispeli k skoršej realizácii nevyhnutnej reprodukcii majetku a vytvorili podmienky pre ďalšie fungovanie, stabilnejšiu produkciu a dlhodobejší rast v budúcnosti z pohľadu konkurencieschopnosti. Z dotazníkové prieskumu väčšina fariem uviedla, že v prípade nezískania finančnej podpory by boli nútení znížiť produkciu, obmedziť štruktúru výroby a výraznejšie by bol ovplyvnení ich hospodársky výsledok. Malé percento podnikov uviedlo, že nezískanie podpory by mohlo mať likvidačné dopady na podnik. Na základe hodnotenia sledovaných subjektov je možné konštatovať, že programy prispeli k rastu majetku fariem, pozitívnych faktom bolo zistenie, že podpory v rámci PRV SR zvýšili diferenciáciu fariem, čo prispelo k rastu konkurencieschopnosti sledovaných poľnohospodárskych subjektov. Identifikované podstatné faktory vplývajúce na realizáciu inovatívnych projektov: Profesionálny manažment projektu Regionálna podpora Spolupráca (najmä výskumné centrá) Nevyhnutný predpoklad dobrý podnikateľský plán Skúsenosti Finančná situácia podniku Typ podniku zistenia preukázali dominantný záujem poľnohospodárskych podnikov s výmerov nad 1000 ha, počtom zamestnancov nad 25, právna forma podniku s.r.o.

10 Odborný manažment má najvýraznejší vplyv na úspech implementácie projektu. Dobrý podnikateľský plán je definovaný prostredníctvom významu kladeného na rozvoj podnikateľského plánu v zmysle zabránenia problémom, ktoré by mohli vzniknúť počas realizácie projektu. Pričom dôraz sa kladie na podrobný rozpis dlhodobého rozvoja podniku. Na základe dosiahnutých výsledkov sme identifikovali nasledujúce faktory ako rozhodujúce pre realizáciu inovatívnych projektov v rámci SOP PRV a PRV SR : - majetok poľnohospodárskeho subjektu - rozsah produkcie - počet pracovníkov - veľkosť farmy - vzdelanie manažmentu Príjemcova podpory vyjadrili stanovisko, že finančná podpora realizovaná prostredníctvom PRV SR im jednoznačne umožnila zavedenie nových postupov a produktov, čo hodnotíme pozitívne. Zo zistení vyplýva, že podporené podniky sa sústreďujú prevažne na existujúce trhy s dobre zavedenými produktmi a vzhľadom na súčasnú ekonomickú situáciu sa v menšej miere snažia nájsť iné možnosti uplatnenia svojich silných stránok. Z hľadiska zlepšenia prístupu na trhu by bolo adekvátne rozšírenie priameho spôsobu predaja vytvorením vlastných predajných miest umiestnených na farme. Väčšina sledovaných podnikov uvedenú možnosť zvažovala, ale ako vyplýva z prieskumu z dôvodov spojených s komplikáciami takéhoto spôsobu predaja, priamy predaj v konečnom dôsledku začalo realizovať len veľmi malí počet podnikov. Záver Na základe podrobnej analýzy výskumu bolo identifikované zistenie, že všetky sledované podniky, ktoré získali projektovú podporu v rámci PRV SR na projekty, ktoré môžeme označiť ako výrazne inovatívne, čerpali aj finančnú podporu v rámci SOP PRV na modernizáciu fariem. Môžeme skonštatovať, že skúsenosti s čerpaním finančnej podpory v predošlom programovacom období a stabilný hospodársky výsledok bol motiváciou pre predloženie projektových podpôr v rámci PRV SR Zo zistení vyplývajúcich z projektu môžeme potvrdiť splnenie stanoveného cieľa, že finančná podpora realizovaná prostredníctvom PRV SR prijímateľom podpory jednoznačne umožnila posilniť výrobné aktivity, zlepšiť využívanie výrobných faktorov a zavedenie nových postupov a produktov v kratšom časovom období, čo malo za následok udržanie úrovne až mierni rast úrovne konkurencieschopnosti poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji. Môžeme konštatovať, že inovatívne projekty boli z väčšej miery zavádzané podnikmi so silným kapitálovým vybavením. Na základe hodnotenie prínosu podporovaných investícií z pohľadu zlepšenia konkurencieschopnosti sledovaných podnikov Nitrianskeho a Trnavského kraja môžeme konštatovať, že projektová podpora mala nepriamy vplyv na pridanú hodnotu z dôvodu krátkeho časového hodnotenia a pozitívne prispela zníženiu poklesu pridanej hodnoty u sledovaných subjektov, pričom predpokladáme, že pozitívne dopady projektových podpôr pri dlhodobom hodnotení by boli výraznejšie. Aj napriek uvedeným zisteniam je potrebné konštatovať, že hodnotenie dopadov PRV SR konkurencieschopnosť poľnohospodárskych subjektov si vyžaduje dlhšie časové obdobie z dôvodu dlhodobej návratnosti investícií. Kľúčové slová

11 Poľnohospodársky subjekt, konkurencieschopnosť, inovatívne projekty, finančná podpora, PRV SR Literatúra: Bronisz, U. Heijman, W. Miszczuk, A., Regional Competitiveness in Poland: Creating an index, In Jahrbuch f ur Regionalwissenschaft, č. 28, 2008, s [online] [cit ]. Dostupné na: < > DEFRA, Developmont of competitiveness indicators for the food chain industries. Working paper. [online] [cit ]. Dostupné na: < ECORYS Study on Employment, Growth and Innovations in rural areas. Cit [ ] Dostupné na internete < Grznár, M Konkurenčná schopnosť a kapitálová vybavenosť slovenského poľnohospodárstva po vstupe do EÚ. In Ekonomika poľnohospodárstva, roč.vi, 2006, č. 3, Bratislava: VÚEPP, s ISSN Lazíková,J.-Bandlerová A. a kol. 2011: Agrárne právo. Nitra: SPU Nitra ISBN Lazíková J.- Takáč I Ekonomické a právne aspety trhu s poľnohospodárskou pôdou. Nitra: SPU Nitra 2011, 1 vyd., 97s, ISBN Program rozvoja vidieka SR cit [ ]. Dostupné na internete: < Rajčániová, M. 2006: Konkurencieschopnosť a možnosti jej merania. In International scientific days 2006 Competitiveness in the EU Challenge for the V4 countries. Nitra : SPU, 2006, s , [online] [cit ]. Dostupné na: < 5.pdf > Shucksmith, M. Thomson, K.J. Roberts, D.: The CAP and the regions. The territorial impact of the common agricultural policy. Wallingford, Oxford: CABI Publishing, 2005, 232 s. ISBN X Szabo, Ľ Efektívnosť výrobných faktorov v slovenskom poľnohospodárstve a jeho integrácia do Európskej únie. In: Ekonomický časopis, 54, č. 2, 2006, Bratislava: Ekonomický ústav Slovenskej akadémie vied, s ISSN VÚEPP a EuroConsulting s.r.o Záverečná správa strednodobého hodnotenia PRF SR Cit [ ] Dostupné na internete < Zawalinska, K Changes in Competitiveness of Farm Sector in Candidate Countries Prior to the EU Accesion: The Case of Poland. 16 s. [online] [cit ]. Dostupné na: < Adresa autorov: Ing.Ľubica Rumanovská, PhD., Katedra Európskych politík, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, Nitra, lubica.rumanovska@uniag.sk JUDr.Ing.Jarmila Lazíková,PhD., Katedra práva, Slovenská poľnohospodárska univerzita, Tr.A.Hlinku 2, Nitra, jarmila.lazikova@uniag.sk Príspevok bol vypracovaný v rámci vedeckého projektu VEGA č. 1/0775/10 Vplyv inovatívnych projektov podporovaných z fondov EÚ na konkurencieschopnosť vybraných poľnohospodárskych subjektov v Nitrianskom a Trnavskom kraji.