Etický rámec pre prácu s LGBT klientelou

Transcription

1 Etický rámec pre prácu s LGBT klientelou pre pomáhajúce, právnické a zdravotnícke profesie

2 Obsah pre rýchlu navigáciu kliknite na položku v u Úvod 4 Základné etické princípy psychologickej práce 5 Odporúčania pre prácu s LGBT klientelou 8 Návrhy krokov pri riešení etických dilem 11 Základné etické princípy sociálnej práce 12 Etické dilemy v sociálnej práci 14 Základné etické princípy právnickej profesie 15 Základné etické princípy zdravotnej starostlivosti 16 Použité zdroje 19 Tento Etický rámec bol vytvorený v rámci projektu. Jeho ďalšie šírenie je dovolené len s uvedením zdroja a na nekomerčné účely. 2 ISBN

3 Predslov V tomto Etickom rámci sa primárne zameriavame na prácu pomáhajúcich profesií v oblasti psychológie a sociálnej práce s lesbami, gejmi, bisexuálnymi a transrodovými ľuďmi (LGBT). Súčasťou textu sú tiež príspevky týkajúce sa právnickej profesie a zdravotnej starostlivosti v súvislosti s LGBT klientelou. Etické princípy práce s týmto typom klientely sú vo všetkých týchto profesiách podobné, a teda by mali vychádzať z etických princípov vysvetlených v časti týkajúcej sa pomáhajúcich profesií. Právnické a zdravotnické profesie sa odlišujú od pomáhajúcich profesií, ale určite sme ich nechceli vynechať, keďže LGBT klienti a klientky sa stretávajú s podobnými reakciami (často negatívnymi) v takmer všetkých oblastiach poskytovania služieb. Je na každom/ej oborníkovi/čke, organizácii či zariadení z týchto profesií, ktoré princípy budú považovať za relevantné a vhodné na aplikáciu do svojej praxe. Boli by sme rady a radi, keby všetky nami navrhované a častokrát v zahraničí otestované princípy boli považované za dôležité a využívané v postojoch a každodennom kontakte s klientmi a klientkami. Etický rámec práce s LGBT klientelou je hlbšie rozpracovaný v prvej časti vychádzajúcej z psychologickej praxe. Nasledujúce kapitoly týkajúce sa ostatných oblastí sa venujú už len ich špecifikám. V texte nájdete tiež širší etický rámec práce s klientami a klientkami/pacientmi a pacientkami vo všeobecnosti, a taktiež konkrétne príklady špecifík práce s LGBT ľuďmi. Tento Etický rámec je prvou lastovičkou lietajúcou nad územiami práce s LGBT klientelou. Reakcie odbornej verejnosti a ďalšie skúsenosti LGBT klientiek a klientov budú zapracované v ďalšom vydaní. Ak vás tento text zaujal a chceli by ste poskytnúť svoju spätnú väzbu či sa dozvedieť viac informácií, v tiráži nájdete kontaktné údaje. Dúfame, že uvedené informácie a postoje budú pre vašu prácu a vás osobne prínosné. 3

4 Úvod K vytvoreniu tohto Etického rámca nás vedú osobné skúsenosti lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí (LGBT), ktoré zažívajú, ak vyhľadajú odbornú pomoc. Pomáhajúca práca je často veľmi osobná tým, že sa obvykle zameriava na riešenie citlivých problémov, ťažkostí a vzťahov, ktoré sa zvyčajne medzi klientom/kou a pomáhajúcim/ou vytvára. Súčasne sa však vykonáva v konkrétnom spoločenskom kontexte, je ním ovplyvňovaná a môže ho sama ovplyvňovať. Základom predkladaného Etického rámca, podobne ako v iných platných rámcoch, sú hodnoty, postoje a osobné morálne kvality pomáhajúcich. Súčasne kladie špecifický dôraz na osobitosti LGBT ľudí v heteronormatívnej spoločnosti. Je aj príspevkom k rozvinutiu etického myslenia a praxe s ohľadom na potreby a osobitosti tejto skupiny klientov/iek. Neponúka pravidlá a riešenia na všetky problémy vznikajúce v pomáhajúcich situáciách a vzťahoch. Zachytáva však samotnú existenciu LGBT ľudí a zmeny v ich prežívaní, ktoré v podobe eticky vedených usmernení a ich zdôvodnení môžu ovplyvniť kvalitu práce pomáhajúcich, samotné prijatie LGBT klientov a klientiek a nediskriminačné a citlivé správanie voči nim. Etický rámec je vsadený do platného právneho poriadku Slovenskej republiky, vychádza z neho a riadi sa ním. Základom Etického rámca pre prácu s LGBT ľuďmi sú podobne vytvorené rámce pre prácu psychológov/psychologičiek. V texte používame termín pomáhajúci, pomáhajúca profesia, aby sme poukázali na zhodu, blízkosť etických princípov a hodnôt pre všetky pomáhajúce profesie pracujúce s klientmi/klientkami (sociálni pracovníci/čky, psychológovia/čky a iné profesie) a pojmy zdravotníci a zdravotníčky či právnici a právničky pre tieto konkrétne profesie. Súčasne si uvedomujeme existujúce odlišnosti práce konkrétnych profesií prejavujúce sa v špecifikách vo vzťahu a praxi ku klientele jednotlivých organizácií či v spoločenskom kontexte. V pozadí etickej práce s klientmi/klientkami sú hodnoty, ktorým pomáhajúci veria, vážia si ich, a ktoré uplatňujú v odborných prístupoch v teórii i v praxi. Hodnoty sú pritom zakotvené a ovplyvňované konkrétnou spoločnosťou a kultúrou. Sú nimi: rešpektovanie práv a dôstojnosti každého človeka, rast odbornej pripravenosti a vedomostí, snaha o zmiernenie osobného utrpenia, podpora osobného rozvoja a upevňovanie vlastného ja, zlepšovanie kvality medziľudských vzťahov, poskytovanie spravodlivých a primeraných pomáhajúcich služieb, a iné. Pre klientov a klientky sú dôležité aj osobné vlastnosti pomáhajúcich, pričom viaceré v sebe majú morálny aspekt. Pomáhajúce a pomáhajúci by sa mali snažiť dosiahnuť tieto osobné kvality a rozvíjať ich: empatia, odolnosť, ohľaduplnosť, úprimnosť, flexibilita, rešpekt, porozumenie, spravodlivosť, múdrosť, odvaha, čestnosť, kompetencie, spoľahlivosť, integrita. 4

5 Základné etické princípy psychologickej práce 1. Dôvernosť informácií Vo vzťahu k pomáhajúcemu procesu (resp. iným odborným aktivitám) získavajú a uchovávajú pomáhajúci/e iba nevyhnutné informácie. Zaobchádzajú s nimi so zachovaním dôvernosti a iným osobám ich poskytujú iba so súhlasom daného jednotlivca s výnimkou situácií, kedy by ich zadržanie priviedlo klienta/ku alebo inú osobu do nebezpečenstva. 2. Rešpekt voči jednotlivcovi Pomáhajúci/e vykonávajú svoju prácu s rešpektom a úctou voči svojim klientom/klientkám, ochraňujú ich záujmy a hodnotu ako ľudskej bytosti. Rešpektujú ich práva a dôstojnosť aj v zmysle ich autonómnosti a nevyužívajú svoju autoritu a moc, aby manipulovali s osobami, s ktorými pracujú. 3. Kompetencia Je povinnosťou odborníkov/odborníčok posilňovať a rozvíjať svoju profesionálnu kompetenciu. Sú si vedomí a vedomé svojich odborných limitov a neprekračujú ich. Poskytujú služby a pracujú iba takými technikami a diagnostickými prostriedkami, na ktoré majú vzdelanie, tréning alebo dostatočné skúsenosti. 4. Zodpovednosť Pri vykonávaní svojej práce sú si pomáhajúci/e vedomí/é svojej profesionálnej zodpovednosti voči svojim klientom/klientkám, ich blízkym, profesnej organizácii či spoločnosti. Správajú sa tak, aby im nespôsobili škodu a nesú zodpovednosť za svoje činy. 5. Nestrannosť a spravodlivosť Zachovávajú nestrannosť a spravodlivosť pri poskytovaní svojich služieb klientkám a klientom bez ohľadu na ich sexuálnu orientáciu, rodovú identitu a prejav, etnickú, politickú a sociálnu príslušnosť, rod, rasu, postihnutie, vek, náboženstvo a pod. Aplikácia princípov pomáhajúcej práce 1. Dôvernosť 1.1 Zachovávanie dôvernosti a mlčanlivosti ohľadne získaných informácií odborníkom/odborníčkou pomáha klientovi/ klientke získať a udržiavať v pomáhajúcej situácii pocit istoty a bezpečia. 1.2 Miera mlčanlivosti sa dohaduje s klientom/klientkou vopred v písomnom kontrakte, v prípade potreby je možné ju neskôr po vzájomnej dohode upraviť. 1.3 Ak pomáhajúci/a predpokladá spoluprácu s inými kolegami/ kolegyňami, supervízne konzultácie a pod., upozorní na to klienta/ku vopred a deje sa tak s jeho/jej súhlasom. Tieto konzultácie sa uskutočňujú so zachovaním anonymity prediskutovávaného jedinca tak, aby nemohol/nemohla byť identifikovaný/á. V prípade, keď nie je možné zachovať anonymitu klienta/ky, informuje pomáhajúci/a o tejto skutočnosti klienta/ku a oboznámi ho/ju o tom, s kým bude tieto informácie zdieľať. 1.4 Ak je výrazné podozrenie alebo oprávnená obava, že klient/ka plánuje ublížiť sebe alebo iným, je to dôvod pre zmenu dohody o mlčanlivosti, najlepšie s jeho/jej súhlasom. Ak predpokladáme, že klient/ka má zmenenú schopnosť posúdiť zodpovednosť za svoje činy, najlepšie po konzultácii so skúsenými kolegami/ kolegyňami, supervízorom/supervízorkou (pokiaľ tento odklad nepredstavuje ohrozenie pre niekoho zo zúčastnených), pomáhajúci zvažuje a môže sa rozhodnúť narušiť dôvernosť informácií získaných v pomáhajúcej situácii. 1.5 Pokiaľ sa pomáhajúci/a dozvie, že sa klient/ka dopustil, dopúšťa alebo pripravuje závažný trestný čin ako je týranie blízkej alebo zverenej osoby, znásilnenie, sexuálne zneužívanie, obchodovanie s ľuďmi, lúpež, vražda, prijímanie úplatku, podplácanie, terorizmus a iné závažné trestné činy, je povinný/á ich nahlásiť vyšetrovateľovi, polícii, prípadne iným autoritám. Narušenie dôvernosti získaných informácií sa deje po dôkladnom zvážení, s podávaním najnutnejších faktov vzhľadom na momentálnu situáciu, a to iba oprávneným osobám, ktoré za daných okolností môžu byť nápomocné. 1.6 Pokiaľ sa pomáhajúci/a dozvie, že klient/ka sa stala obeťou závažného trestného činu a neohlásil/a to príslušným orgánom, urobí tak pomáhajúci/a, najlepšie s jeho/jej súhlasom. 5

6 1.7 Ak robíme záznam o klientovi/klientke a o stretnutiach s ním/ ňou, realizuje sa to so súhlasom zaznamenávanej osoby, ktorá je súčasne informovaná o účele robenia záznamu a jeho použitia. 1.8 Je povinnosťou pomáhajúceho/pomáhajúcej uchovávať tieto záznamy na bezpečnom mieste tak, aby nemohli byť zneužité cudzími osobami a zaobchádzať s nimi v súlade so zákonom o ochrane osobných údajov (Z.z. č. 428/2002). 1.9 Pri publikovaní výsledkov práce, ich prezentovaní na verejnosti a pod., je potrebné vopred získať súhlas alebo dostatočne zmeniť údaje, podľa ktorých by mohol byť klient/ka identifikovaný/á. 2. Rešpekt voči jednotlivcovi Pomáhajúci/pomáhajúce 2.1 Rešpektujú klientov/klientky ako suverénnych jedincov s právom na robenie rozhodnutí, ktoré sú v súlade s ich presvedčeniami, názormi, hodnotami. Podporujú, rozvíjajú klientovu/klientkinu kapacitu pre samostatné uvažovanie, rozhodovanie a konanie. V pomáhajúcich vzťahoch sa však objavujú aj také situácie, kde je klient/ka momentálne alebo dlhodobo limitovaný/á svojou zraniteľnosťou v samostatnom konaní, rozhodovaní. Tieto situácie vyžadujú dôkladné zváženie okolností na zachovanie etického správania na strane pomáhajúcich, prípadne postupovať podľa Návrhu krokov pri riešení etických dilem. 2.2 Svojou prácou podporujú klientov/klientky v dosahovaní subjektívnej pohody, prekonávaní psychopatologických ťažkostí, samostatnosti, v zlepšovaní interpersonálnych vzťahov, v začlenení do spoločnosti a pod. 2.3 Prejavovanie rešpektu je protikladom možnosti zneužívania moci, manipulácie zo strany pomáhajúcich. Realizuje sa v spoločnej príprave kontraktu (informovaného súhlasu); ochrane súkromia a dôvernosti získaných informácií; v možnosti klienta/ky zrušiť svoj súhlas s ponúknutými odbornými prostriedkami a postupmi, v informovanosti o dĺžke stretávania a jej prípadnom ovplyvňovaní atď. Je neetické nútiť jednotlivcov zúčastniť sa alebo pokračovať v aktivitách, službách, ktoré ponúkajú. 2.4 Vopred plne informujú svojich klientov/klientky o povahe a účele diagnostických či iných hodnotiacich postupov, poradenských, terapeutických metód a prostriedkov, tréningových, vzdelávacích a výskumných aktivít a ponechávajú celkom na ich rozhodnutí, či sa ich zúčastnia. 2.5 Informácie, ktoré klientom/klientkám pomáhajúci/e podávajú sa týkajú možných ziskov aj rizík, alternatív, prípadne dôsledkov nepodniknutia navrhovaných krokov, opatrení, liečby a pod. Poskytujú sa v jazyku, ktorý je pre klientov a klientky zrozumiteľný a je nevyhnutné sa presvedčiť, či boli správne pochopené. 2.6 Pre prácu s deťmi, mladistvými či osobami, ktoré majú obmedzenú spôsobilosť na právne úkony alebo sú jej zbavené, je potrebný súhlas ich právnej zástupkyne s výnimkou situácií, ktoré určujú napr. Zákon o sociálno právnej ochrane detí, Deklarácia práv dieťaťa a iné dokumenty. 3. Kompetencia Pomáhajúci/pomáhajúce 3.1 Postupujú na základe svojho profesionálneho (odborného) odhadu v najlepšom záujme klienta/ky. 3.2 Rozpoznávajú hranice svojej kompetencie, nekonajú nad jej rámec, ani sa týmto spôsobom neprezentujú. Nerobia si nároky na kvalifikáciu, ktorú nemajú a ani nevykonávajú takú odbornú činnosť, ktorá je mimo jeho/jej kompetencie, ale zabezpečia, aby takúto službu poskytol oprávnený/á odborník/odborníčka so zodpovedajúcou kvalifikáciou. 3.3 Sú si vedomí/é, ak ich vlastné názory, skúsenosti, postoje, hodnoty môžu ovplyvňovať interakciu s inými ľuďmi. Snažia sa, aby integrovali a využili toto uvedomenie v prospech ľudí, s ktorými pracujú, a teda im neškodili. 3.4 Nevykonávajú svoju prácu, ak je ich odbornosť značne znížená chorobou, vážnymi osobnými, psychickými problémami, intoxikáciou a pod. 3.5 Ďalšie vzdelávanie je nevyhnutnou súčasťou a podmienkou odborne vykonávanej praxe, ktorá má byť v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami. Odporúča sa aktívna alebo pasívna účasť na výskume, konferenciách, vlastná publikačná činnosť či iné formy pokračujúceho odborného rastu. 3.6 Reflektovanie vykonávanej praxe predovšetkým systematickou, kontinuálnou supervíziou, je výrazne odporúčané aj ako prostriedok na zachovanie odbornej a osobnej spôsobilosti a prevencie vyhorenia. 3.7 Pre zachovávanie odbornej kvality je nevyhnutné jej neustále monitorovanie, a/alebo kvalifikované peer hodnotenie a permanentné sebahodnotenie. 3.8 Rovnako by mali rozpoznať, keď ich kompetentnosť interferuje s osobnými problémami a konfliktami a skôr, než by mala viesť k poškodeniu klienta/ky alebo neadekvátnemu konaniu, mali by vyhľadať odbornú pomoc. Táto im pomôže sa rozhodnúť, či majú svoje pracovné aktivity obmedziť, ukončiť, alebo túto pomoc môžu využívať ako podporu popri vykonávaní svojej práce. 3.9 Udržiavanie vysokej miery kompetentnosti je nevyhnutné aj pri výučbe a tréningoch. Pomáhajúci/e sú povinní/é poskytovať vedomosti a informácie, ktoré sú presné, objektívne, kompletné. Je rovnako potrebné, aby vzdelávali a trénovali starostlivo pripravení a s príslušnými spôsobilosťami. 6

7 3.10 Takisto je žiaduca účasť na vlastných výskumných aktivitách, resp. podpora a spoluúčasť na výskumných aktivitách kolegov/ kolegýň. Zachovávame pritom tie isté etické pravidlá, ako pri akejkoľvek inej odbornej práci chránime práva zúčastnených na výskume pracujeme iba s ich písomným súhlasom, umožníme im ho kedykoľvek ukončiť a zvažujeme nevyhnutnosť účasti, resp. správame sa obzvlášť citlivo k zraniteľným alebo znevýhodneným účastníkom či skupinám klientov. Výber výskumných metód a postupov, zbieranie a interpretácia dát musia byť realizované v súlade s etickými štandardmi a výskumníci/výskumníčky by sa mali vyhnúť možnému nepriaznivému vplyvu na účastníkov/ účastníčky výskumu. Títo/tieto by mali byť informovaní/é o rizikách spojených s výskumom a mali by mať právo z neho odstúpiť bez toho, aby to ovplyvnilo poskytovanú odbornú starostlivosť. 4. Zodpovednosť Pomáhajúci/pomáhajúca 4.1 Má zodpovednosť, aby so svojimi klientmi/klientkami nevstupovali do duálnych alebo iných potenciálne škodlivých vzťahov predovšetkým v čase, keď sú vo vzťahu pomáhajúci/a klient/ka. Osobitný dôraz kladieme na neprípustnosť sexuálneho, príbuzenského, priateľského vzťahu s klientom/ klientkou. Problematické sú aj súčasné kolegiálne, obchodné a iné duálne vzťahy. Dôvodom je, aby táto ďalšia vzťahová súvislosť nelimitovala objektívnosť, nezaujatosť pomáhajúcich alebo nevytvárala konflikt záujmov škodlivý predovšetkým pre klienta/ku. 4.2 Správajú sa zodpovedne aj sami voči sebe. Starostlivosť o seba je nevyhnutnou súčasťou dobre vykonávanej praxe. Pomáhajúci/a má sledovať a starať sa, aby ho/ju práca nepoškodzovala. Má venovať dostatok času svojmu osobnému životu, blízkym vzťahom s rodinou, priateľmi a záľubám nesúvisiacim s prácou. 4.3 Má povinnosť upozorniť kolegu/kolegyňu na problematickosť jeho/jej správania, ak nie je v súlade s Etickým rámcom, alebo môže byť škodlivé pre klienta/ku, jeho/jej blízkych, spoločnosť a pod. Pokiaľ nedôjde k náprave, je jeho/jej povinnosťou podať podnet na etickú komisiu profesnej organizácie, ktorej je členom/členkou. Pokiaľ to nie je možné, napr. z dôvodu, že etická komisia nebola zriadená, môže o tom informovať jeho/jej zamestnávateľa/ku alebo profesijnú organizáciu. 4.4 Konzultuje s kolegami, supervízorom/supervízorkou či zodpovednými odbornými orgánmi (napr. s členmi/členkami etickej komisie profesnej organizácie), ak nastáva zložitá situácia, etická dilema (t.j. pri snahe konať eticky sú v konflikte jednotlivé ustanovenia tohto etického rámca) alebo zjavný konflikt medzi dodržiavaním zákona a etických princípov. Zvažuje práva, povinnosti a prospech všetkých zúčastnených a snaží sa nájsť čo najzodpovednejšie, efektívne a rozumné riešenie. 4.5 Venuje zvýšenú vnímavosť a pozornosť práci so špecifickými skupinami klientov (utečenci, menšiny a pod.) a v obzvlášť citlivých pomáhajúcich situáciách (situácia dotyku, ponuky protislužieb a iné). 4.6 V pozícii supervízora/ky je nevyhnutné ovplyvňovať správanie supervidovaného/supervidovanej v smere dodržiavania etických princípov. Supervízor/ka prijíma na seba zodpovednosť za profesionálne aktivity svojich supervidovaných v hraniciach informácií, ktoré od nich má. 4.7 Správajú sa tak, aby nepodkopali dôveru verejnosti v profesiu a profesijnú organizáciu, ktorú predstavujú. 4.8 Majú právo na reklamu, inzerciu svojej praxe a metód práce spôsobom, ktorý nepoškodzuje, neznižuje vážnosť profesie, zodpovedá jeho/jej reálnym odborným kompetenciám a neuskutočňuje sa na úkor iných kolegov/kolegýň. 5. Nestrannosť a spravodlivosť 5.1. Tento princíp zdôrazňuje nezaujaté a spravodlivé poskytovanie služieb klientom/klientkám bez ohľadu na ich etnickú príslušnosť, národnosť, pohlavie, sexuálnu orientáciu, rod, rodovú identitu a prejav, vek, vierovyznanie, politickú príslušnosť, spoločenské postavenie a iné okolnosti Je profesionálnou podmienkou pre prácu, v ktorej sa nesprávajú diskriminačne voči žiadnemu jedincovi alebo nejakej skupine, ale rešpektujú a podporujú existujúce rozdiely medzi ľuďmi a ich jedinečnosť. 7

8 Odporúčania pre prácu s LGBT klientelou Poznatky medzinárodných odborných organizácií a skúsenosti LGBT klientov/klientiek nás podnietili k pripojeniu návrhu odporúčaní pre prácu s nimi. Tieto odporúčania zohľadňujú špecifické potreby LGBT ľudí, spoločenský kontext a poskytujú tak nevyhnutné informácie pre prácu s touto klientelou. Postoje voči homosexualite, bisexualite a transrodovosti Odporúčanie 1. Odborníčky a odborníci sa zo všetkých síl usilujú porozumieť dôsledkom stigmy (napr. predsudky, diskriminácia a násilie) a jej dopadu v rôznych oblastiach života lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí. Všetky tieto skupiny sú často patologizované. Kvalifikovaný a citlivý záujem by sa mal zameriavať skôr na vonkajšie faktory, ktoré spôsobujú, že potrebujú pomoc (nepochopenie, nevedomosť, homofóbia, atď.). Odporúčanie 2. Odborníci a odborníčky rozumejú tomu, že homosexuálna a bisexuálna orientácia nie je duševná choroba ani vývinová porucha, čo je vedecky podložené. Na základe početných výskumov (1948, Kinsey, Pomeroy, Martin, 1957, Hooker, 1971, Wilson & Green, 1991, Tuttle a Pillard, 1993, Coyle, 1996, Fox) boli odstránené zo zoznamu duševných porúch Americkej psychologickej asociácie už v roku Svetová zdravotnícka organizácia vyradila homosexuálnu a bisexuálnu orientáciu z MKCH v roku Pri transrodovej téme, špeciálne v prípade transsexuality je situácia komplikovanejšia prepojením zdravotníckeho, poisteneckého a legislatívneho priestoru. Stanovenie diagnózy podporuje prefinancovanie niektorých nákladov na zmenu rodu/pohlavia a je podmienkou pre zmenu identifikačných dokumentov. Legitimita psychiatrickej diagnózy však často spočíva v tom, že prefinancovanie nákladov poisťovňou slúži ako argument, prečo je nutné diagnostikovať ľudí, ktorí usilujú o zmenu rodu/pohlavia (tranzíciu) ako duševne chorých a vice versa. Diagnóza F.64 je jedinou diagnózou, ktorá celá spočíva na subjektívnom prežívaní klienta/ky a jeho/jej rozhodnutí o tranzícii. Medicínska diagnóza môže len podporiť či komplikovať toto prežívanie a jeho riešenie, nie však určiť ich správnosť, či nesprávnosť. Úlohou odborníkov a odborníčok v procese tranzície sú len kvalifikované sprevádzajúce a podporné služby. Odporúčanie 3. Odborníčky a odborníci vedia, že príťažlivosť k rovnakému pohlaviu a správanie s ňou spojené, je prirodzenou a pozitívnou variantou ľudskej sexuality. Štúdie po niekoľko desaťročí ukazujú, že dlhodobá zmena sexuálnej orientácie averzívnou terapiou, elektrošokmi, hypnózou, či kognitívnym prerámcovaním nevedie u človeka k požadovaným výsledkom. Klienti/ky po nich často opisujú narušený sebaobraz, pocity bezmocnosti a viny (2004, Beckstead & Morrow, 2000, Nicolosi et al., 2001, Schroeder & Schidlo). Snaha o zmenu sexuálnej orientácie sa teda ukazuje byť neefektívna a v kontexte psychologického zdravia, nebezpečná (2007, Lilienfeld). Ponúkanie zmeny sexuálnej orientácie teda nie je odbornou snahou pomôcť klientovi, či klientke v jeho/jej situácii, ale snahou o prispôsobenie sa prevládajúcim spoločenským normám. Odporúčanie 4. Odborníci a odborníčky sa snažia reflektovať aké sú ich postoje voči LGBT otázkam relevantné pri práci s klientom/klientkou a je v ich záujme v prípade potreby vyhľadať konzultáciu. Homosexualita, bisexualita a transrodovosť sú súčasťou identity klienta/ky, preto je jej pozitívne zapracovanie do celkového sebaobrazu kľúčové pre ich ďalší život. Rozpoznať vplyv našich osobných predpokladov o LGBT ľuďoch a postojom k nim je prvým krokom pri práci s nimi. V ďalšom musíme starostlivo preskúmať tieto predpoklady, aby sme odhalili zovšeobecnenia a neplatné stereotypy, ktoré by mohli poškodiť klienta/ku. Odporúčanie 5. Odborníci a odborníčky sa usilujú rozpoznávať jedinečnú skúsenosť bisexuálnych ľudí. U bisexuálnych osôb sa často striedajú pocity, že patria všade, a zároveň nepatria nikam. Nezriedka zažívajú dvojnásobné vylúčenie jednak z komunity lesieb a gejov, a jednak z heterosexuálneho sveta. V oboch priestoroch je bisexualita veľakrát vnímaná ako prechodná fáza, experiment či neschopnosť rozhodnúť sa. Odporúčanie 6. Odborníčky a odborníci sa pri práci s lesbami, gejmi, bisexuálnymi a transrodovými ľuďmi snažia odlišovať otázky týkajúce sa sexuálnej orientácie od otázok týkajúcich sa rodovej identity. Rodová identita je spôsob, akým sa jednotlivec identifikuje s tým, že je mužom, či ženou a odlišuje sa od sexuálnej orientácie teda toho, kto nás priťahuje. Transrodoví ľudia sa môžu identifikovať cez svoju sexuálnu orientáciu ako lesby, geji, bisexuálni či heterosexuálni, ak sa považujú za mužov alebo ženy. Odporúčanie 7. Odborníčky a odborníci pri práci s transrodovými osobami počítajú aj s diverzitou v tejto skupine a odlišnosťami potrieb jednotlivcov v súvislosti s ich rodovou identitou a rodovým prejavom. Mnoho transrodových osôb sa identifikuje ako muži či ženy. Mnohí z nich sa však neidentifikujú s ani jednou z týchto možností, 8

9 po prípade sa identifikujú s obomi. Existujú aj ďalšie možnosti, ako vnímať vlastnú rodovú identitu, po prípade nepovažovať sebaidentifikáciu v kategóriach rodu za zmysluplnú. Pre niektorých ľudí sú možnosti muž a žena príliš úzkymi kategóriami, ktoré nevystihujú ich vlastné prežívanie a skúsenosti. Pochopenie prežívania transrodových ľudí môže byť komplikované hlboko zakorenenou predstavou, že koncepty muž a žena sú definované na základe genitálií (žena = vagína, muž = penis). Táto vysoko odborná metóda je bežne užívaná pri určovaní rodu narodených detí. V prípade transrodových ľudí však prežívanie mužskosti a ženskosti nemusí nijako súvisieť s ich genitáliami (častokrát je v rozpore s bežnými očakávaniami). Rovnako ani ich vzhľad a prejav nemusia súvisieť s očakávaniami na rodovú identitu. Osoba, ktorú je na prvý pohľad možné považovať za ženu sa ako žena vôbec nemusí identifikovať. Taktiež, ak by sa táto osoba identifikovala ako muž, nemusí dodržiavať dominantné spoločenské požiadavky a prejavy kladené na mužov (obliekanie, vyjadrovanie, pohyby, záujmy, vzťahy...). Všetky tieto osoby a možnosti, akým prežívajú sami seba a svoje životy si zaslúžia rešpekt. Problematické situácie, ktoré v súvislosti s touto oblasťou prežívajú vyžadujú od odborníčok a odborníkov podporu v ich prekonávaní, nie tlak na prispôsobenie sa klientiek a klientov očakávaniam spoločnosti. Vzťahy a rodiny Odporúčanie 8. Odborníci a odborníčky si uvedomujú existenciu LGBT vzťahov a rešpektujú ich. Dekády psychologického výskumu prinášajú dôkazy o vplyvoch plnohodnotných vzťahov na zlepšenie duševného zdravia a poukazujú na škody v prípade sociálneho vylúčenia. Neustále skrývanie svojich vzťahov je pre LGBT klientov/klientky a ich vzťahy emocionálne deštruktívne. Preto ignorácia samotnej existencie týchto vzťahov a ich špecifík je pre prácu s touto klientelou kontraproduktívne. Odporúčanie 9. Odborníčky a odborníci sa usilujú porozumieť zážitkom a výzvam, ktorým čelia LGBT rodičia. Výskum ukazuje, že LGBT ľudia sú rodičmi, a rovnako dobrými rodičmi ako heterosexuálni cisrodoví (opak transrodoví) rodičia. (2002, Armesto, 2005 Erich, Leung, & Kindle, 2006, Herek, 2004, Patterson, 2002; Perrin; 1999 Tasker). Lesbické matky, ktoré v rámci páru nie sú biologickými matkami dieťaťa, majú kvalitnejšie interakcie so svojím dieťaťom ako otcovia v heterosexuálnych pároch (2005, 2007, Bos, van Balen, a van den Boom). Napriek týmto zisteniam si rovnakopohlavné páry nemôžu na Slovensku legálne adoptovať dieťa, a to isté platí, ak jeden z partnerov žiadajúcich o adopciu prechádza procesom zmeny rodu. Nie sú pre nich dostupné služby asistovanej reprodukcie. Rodičia v rozvodovom konaní, ktorí zverejnili svoju LGBT identitu, stoja pred reálnym rizikom odobratia starostlivosti o dieťa. Odporúčanie 10. Odborníci a odborníčky sú si vedomí/é toho, že LGBT rodiny môžu zahŕňať ľudí, ktorí nie sú právne či biologicky v príbuzenskom vzťahu. Skrývanie svojej sexuálnej orientácie a rodovej identity, spolu s nedostatočným uznaním partnerských vzťahov zo strany primárnej rodiny, emocionálne dištancuje veľa LGBT ľudí od ich pôvodných rodín. Pre mnoho lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí tak sieť priateľov predstavuje alternatívnu rodinu, ktorá môže mať pre jedinca väčší význam ako rodina primárna. Odporúčanie 11. Odborníci a odborníčky sa snažia lepšie pochopiť, ako postoje spoločnosti k neheterosexuálnej orientácii a transrodovej identite ovplyvňujú rodiny LGBT klientov/klientiek a ich vzťahy s nimi. Rodičov LGBT ľudí nikto nepripravuje na to, že ich deti nebudú heterosexuálne orientované, alebo že ich identita bude transrodová. Naopak, blízki/e LGBT ľudí od narodenia počúvajú negatívne stereotypy o skazenosti a nemorálnosti týchto ľudí. Hoci nie sú založené na pravde, nezriedka postupne preberajú tú istú rétoriku a názory, ktoré ovplyvňujú vzájomné vzťahy v rodine. Rovnaký proces sa deje aj so samotnými LGBT ľuďmi, ktorí z prejavov okolo seba preberajú negatívny vzťah k homosexualite, bisexualite či transrodovosti. Tento mechanizmus sa nazýva internalizovaná homofóbia/bifóbia/transfóbia a je bežnou súčasťou psychologického prežívania LGBT ľudí. Otázky diverzity Odporúčanie 12. Odborníčky a odborníci sa pokúšajú rozpoznávať náročné úlohy spojené s často si odporujúcimi normami, hodnotami a presvedčeniami, ktorým čelia LGBT príslušníci/čky rôznych etnických skupín. LGBT ľudia, ktorí zároveň patria do etnickej, rasovej či kultúrnej menšiny, musia okrem noriem a hodnôt väčšinovej spoločnosti čeliť i rôznym normám a hodnotám tej-ktorej etnickej, rasovej či kultúrnej menšiny. Môžu prežívať konflikt lojálnosti (2001, Gock, 1989, Morales), pokiaľ očakávania LGBT komunity, s ktorou sa títo ľudia identifikujú, sú v rozpore s etnickou, rasovou či kultúrnou menšinou, do ktorej patria. Odporúčanie 13. Odborníčky a odborníci berú do úvahy náboženský a spirituálny vplyv v životoch LGBT ľudí. Veriace lesby, geji, bisexuálni a transrodoví ľudia majú častokrát pocit, že žijú v rozpore so svojou vierou a prežívajú obavy, že budú zato potrestaní/é. Nezriedka sú pod tlakom vybrať si medzi vlastnou autenticitou a vierou. Častokrát prežívajú vylúčenie z oboch komunít. Odporúčanie 14. Odborníci a odborníčky sa snažia rozpoznávať generačné a vekové odlišnosti medzi LGBT klientami/klientkami. 9

10 LGBT klienti a klientky vo vyššom veku v zvýšenej miere postrádajú podporu rodiny, pretože často nemajú deti. Taktiež sa narodili v období, keď sa o sexuálnej orientácii či rodovej identite nehovorilo, takže nemuseli nikdy urobiť coming out pred rodinou. Osamelosť, nedostatok podpory a znížené možnosti sociálnych kontaktov, negatívne ovplyvňujú celkovú situáciu LGBT starších ľudí. Odporúčanie 15. Odborníčky a odborníci sa zo všetkých síl usilujú lepšie porozumieť špecifickým problémom a rizikám v živote LGBT mládeže. Formovanie identity je celoživotným procesom, no práve v období adolescencie je centrálnou témou. V tomto období sa LGBT človek snaží seba definovať a môže prežívať zmätok pri otázke, kým je práve v spojitosti s negatívnymi stereotypmi o LGBT ľuďoch. V puberte sú lesby, geji, bisexuálni a transrodoví ľudia mimoriadne zraniteľní/é a často sa stávajú terčom šikany. Odporúčanie 16. Odborníci a odborníčky vnímajú osobité výzvy, ktorým čelia lesby, geji, bisexuálni a transrodoví ľudia s fyzickým, zmyslovým či kognitívno-emocionálnym postihnutím. LGBT ľudia z tejto skupiny môžu čeliť viacnásobnej diskriminácii v pracovnej oblasti, v sociálnej interakcii, atď. Je pre nich ťažšie nadväzovať vzťahy. Svoju LGBT identitu môžu vnímať ako ďalšie znevýhodnenie, s ktorým sa musia vyrovnať. Odporúčanie 17. Odborníci a odborníčky vynakladajú úsilie pochopiť dopad HIV/AIDS na životy lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových ľudí i celej komunity. HIV/AIDS nijako nesúvisí so sexuálnou orientáciou či rodovou identitou. Je prevažne dôsledkom rizikového sexuálneho správania, ktoré sa vyskytuje ako v majoritnej spoločnosti, tak i v LGBT komunite. HIV/AIDS je často spájané s mužmi majúcimi sex s mužmi. Tí, ktorí žijú s HIV/AIDS sú teda dvojnásobne stigmatizovaní. Ďalším faktorom, ktorý prispieva k predsudkom a následnej diskriminácii, je nedostatočná informovanosť o samotnom víruse, cestách prenosu, možnostiach liečby, atď. Ekonomické a pracovné otázky Odporúčanie 18. Odborníčky odborníci sa snažia porozumieť špecifickým situáciám na pracovisku, v ktorých sa LGBT ľudia často ocitajú a vplyvu socioekonomického statusu na ich psychologické zdravie. Lesby, geji, bisexuálni a transrodoví ľudia môžu zažívať ťažkosti pri snahe zamestnať sa a častokrát sú horšie finančne ohodnotení z titulu svojej rodovej identity či sexuálnej orientácie. Z tých istých dôvodov im môže byť v zamestnaní odmietnuté povýšenie, odmeny, benefity. Bez ohľadu na pracovný výkon, môžu z titulu diskriminácie dostať výpoveď. Preto, no nie len preto, LGBT ľudia na pracovisku svoju identitu často skrývajú, čím sa prehlbuje pocit neviditeľnosti a izolácia. Ekonomická situácia v domácnosti dvoch žien môže byť významne ovplyvnená situáciou v patriarchálnej spoločnosti, kde ženy zarábajú až o štvrtinu menej ako muži v rovnakých pozíciách alebo pracujú v prefeminizovaných, v ktorých sú platové podmienky všeobecne nižšie. Vzdelávanie Odporúčanie 19. Odborníci a odborníčky zahŕňajú LGBT témy do vlastného odborného vzdelávania, prípadne supervízií. Mnohí odborníci a odborníčky nie sú informačne ani postojovo pripravení/é na stretnutie s LGBT klientelou v praxi. Kontinuálne scitlivovanie a vzdelávanie v tejto oblasti je nielen známkou odbornej kompetencie, ale aj súčasťou zodpovednosti voči klientovi/klientke. Výskum Odporúčanie 20. V rámci výskumu sexuálnej orientácie a rodovej identity sa odborníci a odborníčky usilujú prezentovať zistené výsledky zodpovedne a vierohodne. Majú na pamäti potenciálne nedorozumenia, ku ktorým môže dôjsť vďaka chybnej interpretácii výsledkov. Samotný rámec výskumu, interpretácia dát a jeho výsledky sú často ovplyvnené postojmi a názormi skúmajúcich. Napr. výskumy, ktoré sa zaoberajú etiológiou homosexuality, sú implicitne postavené na predpoklade, že homosexualita nie je prirodzený jav, ale porucha, ktorú je možné opraviť, ak zistíme, v čom spočíva. Aby bol výskum objektívny, musel by sa zameriavať na sexuálnu orientáciu ako takú. Etiológia heterosexuality nie je skúmaná, pretože je považovaná za prirodzenú a nevyhnutnú, nie preto, že nie je dôvod skúmať proces jej vzniku. 10

11 Návrhy krokov pri riešení etických dilem Etické dilemy sú profesionálne a osobné problematické situácie, v ktorých sa dostávame do vnútorných konfliktov často preto, že neexistuje jednoznačne dobré riešenie. V týchto situáciách sa obvykle ponúkajú viaceré možnosti, pričom ani jedna nemusí byť jediným správnym rozhodnutím. Vytvorili sme tento návrh postupnosti krokov, ktorý považujeme za vhodný pre viaceré pomáhajúce profesie. Snažili sme sa ho vytvoriť čo najvšeobecnejší a súčasne zachytiť špecifické situácie vznikajúce v niektorých pomáhajúcich profesiách. 1. Rozpoznajte situáciu etickej dilemy a okolností, ktoré vyžadujú posúdenie a rozhodovanie z hľadiska etiky. V tomto štádiu môžu niekedy pomôcť ústne (alebo písomne) si popísať prvky, aspekty dilemy, ktoré si uvedomujete. Aký je možný výklad danej situácie? Má nejaké dôležité skryté stránky? Existujú iné prijateľné, primerané možnosti charakterizovania vzniknutých okolností? 2. Ujasnite si a definujte čo najpresnejšie akej otázke, problému, téme je potrebné sa venovať. Čo považujete za problematické je to dilema týkajúca sa vášho vzťahu s klientom, vzájomne rozdielnych hodnôt, širšieho rámca napr. jeho rodiny, vášho zamestnávateľa, právnych rámcov...? 3. Posúďte, kto je na situácii zúčastnený identifikujete klienta/ku a všetkých, ktorých sa situácia týka ich práva, zodpovednosť, záujmy a prospech. Je úplne jasné, kto je vašim klientom/klientkou, alebo v tomto smere existujú nejasnosti, konflikt? Koho sa ešte situácia týka jeho/jej rodičov, vás osobne...? Kto platí účty za vašu prácu (zvažujete konflikt záujmov, dualitu rolí...)? 4. Zvážte vlastné kompetencie a ich limity, spôsobilosti, vedomosti nevyhnutné na zvládnutie tejto situácie. Uvedomte si aj svoje hodnoty, predsudky, predpojatosť, postoje a osobné záujmy, ktoré vás ovplyvňujú pri rozhodovaní. Ste v súčasnosti pripravený/á vzniknutú dilemu zvládnuť, máte dostatok informácií, znalostí? Neovplyvňujú Vás Vaša predpojatosť, hodnoty týkajúce sa nejakej témy, klienta/ ky nejakých atribútov celej situácie? Ste nahnevaný/á, máte z niečoho obavy? Čoho, koho sa vaše emócie týkajú? Ohrozujú vás osobne, môžete na základe vášho navrhovaného riešenia prísť do problémov? 5. Preštudujte si znovu Etický kódex alebo rámec vašej profesie, príbuzných profesií a zahraničných organizácií pracujúcich vo vašej disciplíne. Prejdite si všetky etické princípy, zásady, odporúčenia, ktoré by mohli prispieť k riešeniu dilemy. Dávajú etické kódexy alebo rámce priamu či nepriamu odpoveď, návod na riešenie situácie, alebo sú nejednoznačné? Je etický rámec, či rámec v konflikte s právnym? 6. Prediskutujete vzniknutú situáciu so skúsenými kolegami/kolegyňami, so svojim supervízorom/supervízorkou. Nezostávajte v náročnej situácii sami, podeľte sa o zodpovednosť. Poraďte sa s ľuďmi, ktorým dôverujete, viete sa spoľahnúť na ich úsudok, skúsenosti a ktorí vám pomôžu aj emocionálne situáciu uľahčiť, zvládnuť. 7. Hľadajte odbornú literatúru, výskumy, príklady dobrej praxe, ktoré by mohli odpovedať na vaše otázky. Sledujte nové výskumy, iné teórie, prístupy ako je ten, ktorým obvykle pracujete, aby vám pomohli efektívnejšie reagovať v danej situácii. 8. Prejdite si relevantné zákony, poprípade sa spojte s právnikom/prívničkou na overenie svojich záverov a výklad zákonov. Overte si, či poznáte zákonné možnosti na riešenie situácie, či ich správne interpretujete, v prípade pochybností ich skonzultujete s právnikom/právničkou. Vyjadruje sa legislatíva jednoznačne k danej situácii, alebo v jej rámci existujú konflikty, prípadne konflikty medzi právnymi a inými požiadavkami, resp. hodnotami...? 9. Pripravte čo najviac možných riešení, postupov na dosiahnutie etických cieľov a zvažujte ich možné dôsledky. Uvažujte o nich v spoločenskom, kultúrnom, profesijnom prípadne inom kontexte čo sa môže zdať etické v jednom kontexte, v inom to môže vyvolávať problémy s ohľadom na hodnoty či významy v daných súvislostiach (napr. náboženské a iné..). 10. Pokiaľ je to možné, zoberte si dostatok času na urobenie rozhodnutia a nekonajte hneď. Často je užitočné, ak sa na svoje rozhodnutia pozriete s odstupom času. Možno svoj postoj, názor, plánované konanie ešte prehodnotíte, prídete na inú variantu riešenia a pod. 11. Pripravte sa na prebratie zodpovednosti za svoje rozhodnutia a správanie. Aké dôsledky môže mať vaše rozhodnutie? Budú mať krátkodobý či dlhodobý charakter? Aké sú riziká a zisky? 12. Vyhodnoťte výsledok, aby ste túto skúsenosť využili pre podobné situácie do budúcnosti, prípadne sa poučili. Prináša táto situácia nové možnosti, poznatky, skúsenosti, ktoré by ste mali využiť v budúcnosti pri plánovaní, príprave využiť vy alebo by ste ich mohli sprostredkovať aj iným? Vyplývajú z nich praktické kroky alebo návrhy na možné zmeny v prístupe jednotlivcov, odborných organizácií...? 11

12 Základné etické princípy sociálnej práce Sociálna práca vychádza historicky zo psychologických teórií. Psychologickou praxou boli taktiež ovplyvňované sociálne pracovníčky a pracovníci pri priamej práci so svojimi klientmi a klientkami. Považujeme preto za nevyhnutné riadiť sa etickými hodnotami a princípmi, ktoré sú v tomto Etickom rámci určené všetkým pomáhajúcim a ktoré vychádzajú zo psychologickej praxe. Na tomto mieste uvádzame iba to, čím je sociálna práca špecifická a čím sa čiastočne odlišuje od iných pomáhajúcich profesií. Sociálna spravodlivosť Profesia sociálnej práce presadzuje sociálne zmeny, riešenie problémov v medziľudských vzťahoch a podporuje ľudí k zvyšovaniu ich vlastnej spokojnosti. Pre sociálnu prácu je kľúčové dodržiavanie ľudských práv a smerovanie k sociálnej spravodlivosti. Sociálne spravodlivá je spoločnosť, ktorá svojim členkám a členom prináša maximálny úžitok a chráni ich pred ujmami. Pri práci s LGBT osobami to znamená napr. rozvoj legislatívy, služieb, kultúrnych a iných aktivít, ktoré budú uspokojovať potreby LGBT ľudí. Zároveň to znamená, že len vtedy ak budú dodržiavané práva LGBT ľudí a budú vnímaní ako rovnocenní a plnoprávni členovia a členky spoločnosti sa docieli sociálne spravodlivá spoločnosť. Sociálne spravodlivá spoločnosť je taká, v ktorej o.i.: sú rovnomerne uspokojované základné ľudské potreby všetkých ľudí Je to spoločnosť v ktorej LGBT ľudia majú zabezpečenú o.i. potrebu bezpečia, istoty, lásky, prijatia, spolupatričnosti, uznania, úcty či sebarealizácie. V sociálne spravodlivej spoločnosti sú tieto potreby garantované všetkým ľuďom. majú všetci ľudia spravodlivý prístup k službám LGBT ľudia majú prístup k všeobecným ale i pre LGBT ľudí špecifickým sociálnym, zdravotným, vzdelávacím a iným službám. ľudia poznajú svoje práva a povinnosti, je garantované právo rovného zaobchádzania a právna ochrana Všetci ľudia poznajú práva a povinnosti, rozoznávajú a priznávajú ich LGBT osobám. Zároveň LGBT ľudia majú povedomie o svojich právach i povinnostiach, dokážu si ich hájiť pred verejnosťou a oficiálnymi inštitúciami (vláda, súdy, polícia, zdravotníctvo...). dochádza k zmierňovaniu štrukturálnych nevýhod medzi jednotlivcami, skupinami a komunitami V sociálne spravodlivej spoločnosti sú citlivo rozoznávané a postupne zmierňované nevýhody, ktorým čelia LGBT ľudia. Za štrukturálne nevýhody LGBT ľudí považujeme napr. nemožnosť uzatvárať manželstvá, neslobodu vo výbere lekára podľa svojho uváženia, nutnosť verejne sa prezentovať svojou sexuálnou orientáciou alebo/ aj rodovou identitou a pod. Princípy sociálnej spravodlivosti a) Sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci podporujú spravodlivé prerozdelenie zdrojov a konajú tak, aby odstránili prekážky a rozšírili možnosti pre ľudí. S osobitným dôrazom pristupujú k tým, ktorí a ktoré sú marginalizovaní/é, znevýhodnení/é, zraniteľní/é alebo majú špecifické potreby. Povinnosťou sociálnych pracovníčok a pracovníkov je čeliť stigmatizácii a útlaku a smerovať k inkluzívnej spoločnosti. Sociálne pracovníčky a pracovníci by sa mali zasadzovať za prerozdelenie finančných zdrojov na sociálne, zdravotné a iné služby tak, aby boli podporované aj LGBT osoby. Mali by citlivo a s porozumením reflektovať potreby LGBT ľudí a odstraňovať prekážky, ktoré im bránia v úplnom a rovnom postavení v spoločnosti. Spoločnosť by mali vzdelávať k tolerancii voči LGBT ľuďom a k ich plnej akceptácii. b) Sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky pracujú na zmene sociálnych štruktúr, ktoré spôsobujú nerovnosti a nespravodlivosť medzi ľuďmi. Cieľom sociálnej práce je, aby napr. vzťahy medzi skupinami ľudí napr. medzi Heterosexuálnymi cisrodovými a LGBT osobami boli na takej úrovni, že nebude žiadna z týchto skupín diskriminovaná alebo/aj nerovnoprávna. c ) Sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci obhajujú dodržiavanie ľudských práv, pričom kladú dôraz na to, aby občianske a politické práva boli adekvátne dopĺňané ekonomickými, sociálnymi a kultúrnymi právami. Pri LGBT osobách to môže napr. znamenať aby právo voliť (ktoré je v SR priznané všetkým občanom/občiankam) bolo zároveň dopĺňané aj právom realizovať kultúrne udalosti s tématikou LGBT, aby LGBT ľudia mali právo zakladať si rodiny alebo pracovať v uspokojivých, t.j. nediskriminujúcich pracovných podmienkach. d) Sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky konajú proti predsudkom, diskriminácii, transfóbii, bifóbii a homofóbii, ktoré sú páchané z akéhokoľvek dôvodu na akejkoľvek osobe alebo skupine osôb. Vyzývajú spoločnosť k zmene názorov a k aktivitám, ktoré pomôžu odstrániť stereotypy. 12

13 Vzdelávajú spoločnosť o LGBT problematike, podporujú (aktívne alebo pasívne) verejné aktivity LGBT ľudí ako napr. Dúhový PRIDE a odmietajú diskriminačné správanie sa k LGBT ľuďom. e) Sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci rešpektujú etnické, národnostné, kultúrne a iné rozdiely v spoločnostiach, kde pracujú, berúc pri tom v úvahu individuálne, skupinové a komunitné odlišnosti. Sociálne pracovníčky a pracovníci rešpektujú individuálne rozdiely medzi LGBT ľuďmi, s ohľadom na ich osobnosť, národnostný alebo etnický pôvod a pod. Zároveň chápu a rešpektujú špecifickosť LGBT osôb v porovnaní s inými skupinami/komunitami ľudí, napr. heterosexuálnou cisrodovou časťou spoločnosti. f) Sociálni pracovníci a sociálná pracovníčky nepoužívajú moc, ktorú majú z titulu svojej práce, na utláčanie alebo zneužívanie iných. Podporujú také politiky a spôsoby práce, ktoré smerujú k podpore a k posilneniu klientov a klientiek. Moc, s ktorou sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky pracujú je používaná výlučne na výkon ich právomocí. Vedomosti a informácie o svojich LGBT klientoch a klientkách nevyužívajú na ich vydieranie alebo manipuláciu. g) Sociálne pracovníčky a sociálni pracovníci zodpovedne prispievajú svojimi vedomosťami a zručnosťami k pomoci a rozvoju jednotlivých osôb, rodín, skupín, komunít a spoločnosti. Práca sociálnych pracovníkov a pracovníčok smeruje nielen k individuálnemu rozvoju LGBT klientov a klientiek ale i k rozvoju ich rodín, LGBT komunity a vďaka tomu i k rozvoju spoločnosti. h) Sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky podporujú verejnú participáciu na spoločenských procesoch, rozhodnutiach a na rozvoji a implementácii sociálnych politík a služieb. Sociálna práca podporuje aktívnu participáciu LGBT ľudí na dianí v spoločnosti. Sociálne pracovníčky a pracovníci veria, že LGBT osoby majú právo rozhodovať o zákonoch, aktivitách a inom dianí v spoločnosti a že majú právo byť ich plnohodnotnou súčasťou. 13

14 Etické dilemy v sociálnej práci Prax v sociálnej práci so sebou prináša mnoho etických dilem. V tomto priestore sa nie je možné venovať všetkým. Vybrali sme dve etické dilemy, pri ktorých vnímame konflikt s niektorými hodnotami a princípmi uvedenými v tomto Etickom rámci. Ponúkame náš pohľad na ich riešenie a vyzývame všetkých k ďalšiemu tvorivému zamysleniu sa nad aplikáciou tohto Etického rámca v náročných situáciách, ktoré pri výkone sociálnej práce môžu nastať. Dobrovoľnosť vs. nedobrovoľnosť v sociálnej práci V rámci výkonu sociálnej práce si sociálne pracovníčky a pracovníci vážia a rešpektujú rozhodnutia ľudí, ktorým poskytujú servis. Napriek tomu je sociálna práca odlišná od ostatných pomáhajúcich profesií. Sociálna pracovníčka alebo pracovník sú na jednej strane tými, ktorí pomáhajú ale v niektorých prípadoch aj tými, ktorí klienta alebo klientku kontrolujú. Výkon práce sociálnej pracovníčky alebo pracovníka je v niektorých oblastiach striktne prepojený s platnou legislatívou a teda si klient/ ka nemôže dobrovoľne vybrať, či takúto sociálnu službu využije alebo nie. Na Slovensku je typickým príkladom Zákon o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele. Sociálne pracovníčky a pracovníci vykonávajú opatrenia v zmysle tohto zákona bez súhlasu klienta alebo klientky. Napriek tomu, by pri kontakte s LGBT ľuďmi mali pracovať v zmysle tohto Etického rámca a riadiť sa ďalšími etickými hodnotami a princípmi, ktoré rámec vymenúva. Pri nedobrovoľnom poskytovaní sociálnych služieb alebo poradenstva by sociálne pracovníčky a pracovníci mali o.i.: pomáhať klientom a klientkám v dosahovaní čo možno najväčšej autonómie a pokroku pri riešení ich situácie, správne a úplne informovať klientov a klientky o obmedzení ich práva na dobrovoľný výber služieb alebo poradenstva ako i o možnej sankcii za nepodrobenie sa takejto službe alebo poradenstvu, informovať klientov a klientky o tom, s kým budú zdieľať sociálne pracovníčky a pracovníci o nich informácie (napr. so súdmi, súdnymi znalcami a znalkyňami a pod.), tam, kde je to čo i len trochu možné, zahrnúť klientov a klientky do rozhodovacích procesoch, nezneužívať moc, ktorá im z titulu platnej legislatívy bola daná. Advokácia v sociálnej práci Jednou z činností sociálnej práce je aj tzv. advokácia, t.j. obhajoba ľudských práv na verejnosti. V kontexte práce s LGBT osobami to znamená, že sociálna pracovníčka alebo pracovník háji záujmy a ľudské práva LGBT ľudí a verejne bojuje proti ich diskriminácii. Sociálna pracovníčka alebo pracovník zastupuje svojho klienta alebo klientku pred (a niekedy aj proti) rôznym organizáciám, inštitúciám a pred inými sociálnymi skupinami. Počas advokácie vystupuje sociálna pracovníčka alebo pracovník ako silný hnací mechanizmus, ktorý bojuje za záujmy svojich klientov a klientok. Za advokačné aktivity považujeme na Slovensku napr. Dúhový Pride, dlhodobú prácu na legislatívnom ukotvení a implementácii spolužitia partnerov rovnakého pohlavia, podporu udalostí organizovaného počas Medzinárodného dňa proti homofóbii, atď.. Advokácia je len jednou z činností v rámci sociálnej práce. Neznamená to, že všetci sociálni pracovníci a pracovníčky sa na nej musia aktívne podieľať. Pokiaľ však chcú svoju prácu vykonávať komplexne, mali by si uvedomiť, že aktívna alebo pasívna podpora ľudsko-právnych aktivít LGBT ľudí tvorí súčasť ich práce. Vyžaduje si to však nielen dostatočne odborné vedomosti o LGBT témach ale i vnútorné presvedčenie, odvahu a nasadenie meniť veci k lepšiemu. To, že sa k advokácii LGBT práv na Slovensku hlási málo sociálnych pracovníčok a pracovníkov si môžeme vysvetľovať rôzne. Z tohto miesta však chceme všetkých sociálnych pracovníkov a pracovníčky podporiť aby v sebe hľadali zdroje a prekonávali vlastné vnútorne prekážky, ktoré im bránia k participácii na alebo v podpore advokačných aktivít LGBT ľudí. Ku advokačnej práci môže a nemusí dať klient alebo komunita súhlas. Z tohto dôvodu to môže sociálny pracovník/sociálna pracovníčka vnímať ako etickú dilemu má alebo nemá právo vystupovať v mene svojich klientov a klientok? Aby advokácia neviedla k porušeniu etických hodnôt a princípov, mali by sociálni pracovníci a pracovníčky pri tejto činnosti: poznať a byť si vedomí/é sociálnych problémov LGBT ľudí, ktoré sa ich dotýkajú individuálne alebo kolektívne, byť ostražití voči inštitucionálnej diskriminácii LGBT ľudí (napr. homofóbne/bifóbne/transfóbne vyjadrenia oficiálnych predstaviteľov štátu), byť viditeľne spojení/é s LGBT komunitou, aby bolo jasné, že reprezentujú najlepšie záujmy a potreby LGBT ľudí, vždy, keď je to možné, zapájať LGBT ľudí do advokačných aktivít alebo LGBT ľudí v týchto aktivitách podporovať, konať v súlade s potrebami LGBT ľudí. 14

15 Základné etické princípy právnickej profesie Právnik/právnička sa pri práci s LGBT klientmi/klientkami nevyhnutne riadi etickými hodnotami a princípmi, ktoré sú v tomto etickom rámci určené všetkým pomáhajúcim a ktoré vychádzajú z psychologickej praxe. Na tomto mieste uvádzame to, čím je právnická profesia špecifická a čím sa odlišuje od iných pomáhajúcich profesií. To, čím sa právnická profesia najmä líši je jej vnímanie spoločnosťou. Je to v ponímaní spoločnosti najčastejšie služba za ktorú klient/ka platí. Aj preto sa tento vzťah akoby degraduje do role predajcu a zákazníka, v ktorom nedochádza väčšinou k jeho odmietnutiu. Napriek tomu typu vzťahu sú právnici a právničky tiež len ľudia, ktorých výkon činnosti závisí aj od ich osobných hodnôt. V prípade práce s LGBT klientelou sa tiež do vzťahu môžu dostávať predsudky a stereotypy o tejto skupine ľudí, ktorá môže tento vzťah komplikovať, aj teda ja poskytované služby, či ich formu. Uvedomenie si vlastných predsudkov a práca na ich odstraňovaní môže napomôcť ku zkvalitneniu kontaktu s LGBT klientelou a jej spokojnosťou s vašimi službami. Vzťah medzi klientmi/klientkami a právnikom/právničkou je obvykle založený mandátnou zmluvou alebo objednávkou služieb. Právnik/ právnička sú pri poskytovaní právnej pomoci alebo služby riadení pokynmi klienta/ky (pokiaľ nie sú v rozpore s platnými právnymi predpismi). Pre účely rozhodovania sa, prednášajú právnici klientom všetky alternatívy, ZA a PROTI jednotlivých alternatív, prípadne dôsledky nepodniknutia navrhovaných krokov. Preto pokiaľ nie je poskytnutie takto platenej právnej služby viazané nevyhnutne na otázku sexuálneho správania, sexuálnu orientáciu, pohlavie alebo rod klienta/ky, právnik/právnička nemajú žiaden dôvod tieto otázky riešiť a klient/ka nie je povinný/á na ne odpovedať. Informácie o týchto skutočnostiach však môžu vyplynúť z rôznych situácií klienta či klientky a niekedy ich nie je možné vynechať. Práve preto by sa mali cítiť dostatočne komfortne na ich zdieľanie. V istých momentoch môžu byť tieto informácie vo vzťahu k právnickým službám relevantné, preto by klienti a klientky nemali mať pocit, že je bezpečnejšie ich nezdieľať. Rovnako, aj právnici a právničky by sa mali cítiť komforntne v témach týkajúcich sa sexuálnej orientácie a rodovej identity, poznať vhodné a nedegradujúce pojmy, aby komunikácia prebiehala hladko a konštruktívne. Platí, že klient/ka si právnika/právničku vyberá slobodne, obvykle sa tak stáva na základe podaných referencií. Právnik/právnička môžu klientov/klientky odmietnuť výlučne v prípadoch, ktoré určujú platné zákony. Právnu pomoc a služby poskytujú právnici/prácničky vždy v rozsahu platných právnych predpisov každému klientovi/klientke rovnako, bez ohľadu na ich pohlavie, rod, sexuálnu orientáciu a sexuálne správanie. Je naopak profesionálnou podmienkou pre prácu, v ktorej sa nesprávajú diskriminujúco voči žiadnemu jedincovi alebo nejakej skupine, ale rešpektujú a podporujú existujúce rozdiely medzi ľuďmi a ich jedinečnosť. Sú situácie, keď podľa platných zákonov musí byť klient/ka povinne zastúpený/á v konaní (trestnoprávne konania, kedy musí byť v stanovených prípadoch osoba zastúpená advokátom). Ak si klient/ ka nezvolí svojho právneho zástupcu/zástupkyňu, budú im pridelení; tzv. ex offo zástupcovia/zástupkyne. Títo sú povinní zastupovanie prijať. Všetci právnici/právničky sa súčasne musia pri svojej práci riadiť právnymi predpismi, etickými rámcami a kódexmi vydanými profesnými organizáciami či záujmovými združeniami. Pokiaľ sa v dôsledku skutkovej podstaty riešeného prípadu dostanú právnici/právničky k informácii o sexuálnej orientácii klientov/ klientiek, nakladajú s touto informáciou citlivo, zachovávajú o nej mlčanlivosť, rešpektujú ju a poskytnutie právnej služby alebo pomoci z tohto dôvodu neodmietajú. Mieru mlčanlivosti si dohadujú právnici s klientmi/klientkami vopred písomnou alebo ústnou dohodou, ktorú je v prípade potreby možné neskôr po vzájomnej dohode upraviť, pokiaľ nie je tento rozsah určený v platných právnych predpisoch. Povinnosť mlčanlivosti nemusia dodržať v prípadoch stanovených v platných právnych predpisoch. Ak by z dôvodu prekročenia svojej odbornej kompetencie nemohli poskytnúť právnu pomoc alebo služby a odporúčali by klientov/ klientky spolu so získanými informáciami o ich probléme alebo požadovanej službe k iným kolegom/kolegyniam, alebo ak predpokladajú konzultovanie prípadu s inými kolegami/kolegyňami, klientov/klientky na túto skutočnosť upozornia vopred a urobia tak len s ich súhlasom. Konzultácie sa uskutočňujú vždy so zachovaním anonymity prediskutovávaného klienta/ky, tak, aby nemohol/ nemohla byť identifikovaný/á. 15