Delegáciám v prílohe zasielame dokument Komisie COM(2012) 341 final.

RADA EURÓPSKEJ ÚNIE V Bruseli 2. júla 2012 (02.07) (OR. en) 12093/12 COMPET 480 RECH 310 IND 121 MI 465 FC 34 RC 17 SPRIEVODNÁ POZNÁMKA Od: Jordi AYET PUIGARNAU, riaditeľ, v zastúpení generálneho tajomníka Európskej komisie Dátum doručenia: 26. júna 2012 Komu: Uwe CORSEPIUS, generálny tajomník Rady Európskej únie Č. dok. Kom.: COM(2012) 341 final Predmet: OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie cesta k rastu a zamestnanosti Delegáciám v prílohe zasielame dokument Komisie COM(2012) 341 final. Príloha: COM(2012) 341 final 12093/12 pd DG G III SK

EURÓPSKA KOMISIA V Bruseli 26. 6. 2012 COM(2012) 341 final OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie cesta k rastu a zamestnanosti (Text s významom pre EHP) SK SK

OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV Európska stratégia pre kľúčové podporné technológie cesta k rastu a zamestnanosti (Text s významom pre EHP) 1. ÚVOD EÚ je odhodlaná držať krok so svojimi hlavnými medzinárodnými konkurentmi a dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020. Kľúčovým prvkom tohto úsilia je riešiť hlavné spoločenské problémy prostredníctvom konkurenčného priemyselného odvetvia svetovej triedy. Schopnosť Európskej únie vyvíjať a priemyselne využívať kľúčové podporné technológie (KET Key Enabling Technologies) zohráva významnú úlohu v snahe prispieť k udržateľnej konkurencieschopnosti a rastu. Európska komisia je presvedčená, že na stimuláciu rastu, konkurencieschopnosti a tvorby pracovných miest je potrebné vynaložiť viac úsilia než len vykonať prepotrebnú fiškálnu konsolidáciu. Na zasadaní Európskej rady v marci 2012 európski vedúci predstavitelia podporili tento prístup, keď osobitne apelovali na posilnenie KET 1. V tomto oznámení sa načrtáva ucelená stratégia pre KET, ktorej cieľom je umožniť maximálne využívanie potenciálu EÚ na konkurencieschopných trhoch. Oznámenie okrem toho poskytuje Parlamentu a Rade spätnú väzbu k prvému oznámeniu o KET 2 z roku 2009 a je reakciou na odporúčania skupiny expertov na vysokej úrovni pre kľúčové podporné technológie (ďalej len skupina expertov na vysokej úrovni pre KET ) 3. 2. HOSPODÁRSKY KONTEXT ÚLOHA KET V SNAHE O POSILNENIE RASTU V EÚ Komisia definuje KET ako technológie náročné na znalosti a spojené s intenzívnym výskumom a vývojom, rýchlymi inovačnými cyklami, vysokými kapitálovými výdavkami a vysokokvalifikovanou pracovnou silou. Umožňujú inovácie postupov, tovarov a služieb v 1 2 3 Pozri závery Európskej rady z 2. marca 2012, v ktorých sa požaduje zintenzívnenie úsila pri posilňovaní kľúčových podporných technológií, ktoré majú systémový význam pre inovatívnosť priemyslu a celé hospodárstvo. Príprava na budúcnosť: vyvíjanie spoločnej stratégie pre základné podporné technológie v EÚ, KOM(2009) 512. Ko misia zriadila skupinu expertov na vysokej úrovni pre KET ako externý poradný orgán v súlade s oznámením KOM(2009) 512. Jej mandátom bolo: 1. posudzovať stav konkurencie v oblasti príslušných technológií v EÚ so špeciálnym zameraním sa na priemyselné využívanie a ich prínos z hľadiska riešenia hlavných spoločenských výziev, 2. podrobovať podrobnej analýze dostupné verejné a súkromné kapacity v oblasti výskumu a vývoja KET v EÚ (na všetkých úrovniach) a 3. navrhovať konkrétne politické odporúčania pre účinnejšie priemyselné využívanie KET v EÚ. SK 2 SK

celom hospodárstve a majú význam zo systémového hľadiska. Zasahujú do mnohých sektorov a technologických oblastí s tendenciou smerom ku konvergencii a integrácii. KET môžu pomôcť technologickým lídrom v iných oblastiach ťažiť z výsledkov ich výskumného úsilia. 4 Na základe súčasného výskumu, ekonomických analýz vývoja na trhu a ich prínosu k riešeniu spoločenských problémov sa za kľúčové podporné technológie EÚ určili mikroelektronika a nanoelektronika, nanotechnológia, fotonika, pokrokové materiály, priemyselná biotechnológia a pokrokové výrobné technológie (považované za prierezové KET). KET sú významným zdrojom inovácií. Predstavujú nenahraditeľné technologické stavebné bloky, ktoré umožňujú široké možnosti uplatnenia výrobkov, vrátane tých, ktoré sú potrebné na vývoj nízkouhlíkových technológií, zlepšenie energetickej účinnosti a efektívnejšie využívanie zdrojov, zintenzívnenie boja proti zmene klímy alebo vytváranie podmienok na zdravé starnutie. Priamy hospodársky dosah KET je značný, aj keď je náročné presne kvantifikovať ich trhový potenciál, pretože ich prirodzenou podstatou je umožňovať pokrok vo všetkých priemyselných odvetviach. V správe Komisie o konkurencieschopnosti Európy za rok 2010 sa uvádza, že celkový objem trhu dosahoval v rokoch 2006 až 2008 výšku 646 miliárd EUR a do roku 2015 by mal podľa prognóz dosiahnuť úroveň 1 bilióna EUR. 5 Investície do KET majú značnú spoločenskú návratnosť. Z prípadových štúdií vyplýva, že verejné investície môžu vygenerovať výnosy v podobe ďalších daní a príspevkov do systémov sociálneho zabezpečenia vo výške štvornásobne prevyšujúcej pôvodnú investíciu. 6 Ešte väčší prínos majú možnosti uplatnenia KET, ktoré priamo alebo nepriamo stimulujú konkurencieschopnosť a vytvárajú pracovné miesta, rast a bohatstvo v ekonomike. 7 KET rôznorodým spôsobom poskytujú vstupy do množstva rôznych priemyselných hodnotových reťazcov a odvetví. Vytvárajú hodnotu v celom rozsahu reťazca od materiálov cez vybavenie a zariadenia až po výrobky a služby. Vďaka tomuto prierezovému charakteru a systémovému významu KET pre európske priemyselné odvetvia budú tieto technológie v nadchádzajúcich rokoch katalyzátorom upevňovania a modernizácie priemyselnej základne a zároveň hnacím motorom pre rozvoj úplne nových priemyselných odvetví. Táto prierezová a viacúčelová funkcia sa odzrkadľuje v počte malých a stredných podnikov pôsobiacich v oblasti KET a v počte vysoko kvalitných pracovných miest, ktoré vznikajú. Napríklad len v oblasti nanotechnológií bolo v roku 2008 podľa odhadov zamestnanosti 4 5 6 7 Súčasná situácia v oblasti kľúčových podporných technológií v Európe, SEK(2009) 1257. Pôvodné údaje boli 830 970 miliárd USD a 1 300 4 400 miliárd USD, SEK(2010) 1276, s. 176. Podľa výpočtov sa v Drážďanoch v období rokov 1994 až 2010 poskytli do oblasti mikroelektroniky a nanoleketroniky dotáciie a granty z verejných prostriedkov vo výške približne 1 219 miliárd EUR. Návratnosť vo forme daní sa vypočítala na 1 956 miliárd EUR a vo forme príspevkov do systému sociálneho zabezpečenia na 3 932 miliárd EUR. Pozri VDI-TZ/Prognos (2008): Der Halbleiterstandort Dresden; Deutsches Institut für Wirtschaftsforschung (DIW) (2002): Gesamtwirtschaftliche und regionale Bedeutung der Entwicklung des Halbleitstandorts Dresden. Medzi hlavné odvetvia uplatnenia patrí automobilový priemysel, potravinársky priemysel, chemický priemysel, elektronický priemysel, textilný priemysel, energetika, životné prostredie, farmaceutický priemysel, stavebníctvo, kozmický priemysel a telekomunikácie. SEK(2010) 1276, s. 153. Pre podrobnejšiu analýzu pozri Juluissen, Robinson (2010): The future competitiveness of the European automotive embedded software industry, JRC-IPTS/European Commission, http://ipts.jrc.ec.europa.eu/publications/pub.cfm?id=3780. SK 3 SK

zamestnaných 160 000 pracovníkov na celom svete, čo predstavuje nárast o 25 % v porovnaní s rokom 2000 8. V odvetví mikroelektroniky a nanoelektroniky ako aj v odvetviach IKT, ktoré na ne prirodzene nadväzujú, sa v poslednom desaťročí vytvorilo v Európe viac ako 700 000 ďalších pracovných miest, čo svedčí o vývoji smerujúcom k pracovným miestam orientovaným na služby a vyžadujúcim vysokú kvalifikáciu ako aj k rýchlemu zotaveniu po kríze. 9 Priemyselné biotechnológie sa považujú za rozhodujúce KET v oblasti bioekonomiky. Odhaduje sa, že každé euro investované do výskumu a inovácií v tejto oblasti prinesie desaťnásobné výnosy. 10 Malé a stredné podniky sú okrem toho hlavnou hnacou silou inovácií a zamestnanosti v Európe a očakáva sa, že v budúcnosti bude na ne pripadať väčšina pracovných miest v oblasti KET. Väčšinu z 5 000 európskych spoločností pôsobiacich v oblasti fotoniky tvoria malé a stredné podniky. Približne 80 % spoločností v oblasti nanotechnológií v Nemecku tvoria malé alebo stredné podniky 11. 3. ANALÝZA SITUÁCIE VEĽKÝ KAPITÁL S RIZIKOM STRATY KONKURENČNÉHO NÁSKOKU Európska únia je celosvetovým lídrom vo vývoji KET. Má všetky potrebné predpoklady na to, aby si túto pozíciu udržala. Na základe údajov o patentoch sa v správe o konkurencieschopnosti Európy za rok 2010 a správe skupiny expertov na vysokej úrovni pre KET potvrdilo, že EÚ má veľkú konkurenčnú výhodu: ako jediný región vyniká v oblasti všetkých šiestich KET. V priebehu rokov prispela silná európska základňa v oblasti výskumu a vývoja k rozvoju všetkých šiestich KET, vďaka čomu si Európa v období rokov 1991 až 2008, keď na ňu pripadalo 32 % žiadostí o patent podaných na celom svete, udržala vedúcu pozíciu. 12 EÚ však napriek týmto pozitívnym aspektom svoju znalostnú základňu nezúročuje. Ako sa zdôraznilo v oznámení o KET z roku 2009 a ako potvrdila skupina expertov na vysokej úrovni pre KET, najväčšou slabou stránkou EÚ je pre mena znalostí na tovary a služby. Výroba spojená s KET sa znižuje 13 a patenty EÚ sa čím ďalej tým viac využívajú mimo EÚ. Prehľad výsledkov inovácií za rok 2011 naznačuje podobný vývoj a negatívny dosah na malé a stredné podniky. 14 Skupina expertov na vysokej úrovni pre KET označila 8 9 10 11 12 13 14 Pozri OECD: Nanotechnology: An overview based on indicators and statistics ( Nanotechnológia: Prehľad na základe ukazovateľov a štatistiky ), Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a priemysel, 2009 (prostredníctvom strediska ObservatoryNano). Európska komisia, The 2010 report on R&D in ICT in the European Union (Správa o výskume a vývoji v oblasti IKT v Európskej únii za rok 2010); Európska komisia, The 2011 report on R&D in ICT in the European Union (Správa o výskume a vývoji v oblasti IKT v Európskej únii za rok 2011), http://is.jrc.ec.europa.eu/pages/isg/predict.html. Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu, KOM(2012) 60. Pozri OECD (2009) (prostredníctvom strediska ObservatoryNano). SEK(2010) 1276. Pozri tiež Académie Royale de Belgique (2010): Deindustrializácia Európy ( The de-industrialisation of Europe ); EIB Papers 11. č. 1/2006, Priemyselná politika pre Európu? Súvislosti a pojmy ( An industrial policy for Europe? Context and concepts ). Kým európske výsledky v oblasti výskumu a vývoja sa v období rokov 2010 až 2011 zlepšovali, ako napríklad naznačuje 6 % nárast v počte medzinárodných vedeckých spoločných publikácií, objem komerčných činností sa znížil, ako tomu nasvedčuje 0,7 % pokles v počte európskych malých a stredných podnikov, ktoré zavádzajú inovácie výrobkov alebo postupov, a 1,2 % pokles v predaji inovácií novo zavedených na trh alebo do firiem. Pozri prehľad výsledkov inovácií za rok 2011, 7. február 2012, http://www.proinno-europe.eu/inno-metrics/page/innovation-union-scoreboard-2011. Prehľad za rok 2010 vykázal rovnaký vývoj. SK 4 SK

túto priepasť medzi tvorbou základných znalostí a ich následnou komercializáciou v podobe tovarov a služieb za údolie smrti. Naliehavú potrebu rýchlo konať potvrdzuje tiež súčasný vývoj v odvetví obrábacích strojov, ktoré je jedným z kľúčových odvetví uplatnenia KET: európsky podiel na celosvetovej výrobe klesol zo 44 % v roku 2008 na 33 % v roku 2010 v prospech ázijských konkurentov, konkrétne Číny (vrátane Taiwanu) a Kórey. 15 Tento nedostatok výroby spojene j s KET má pre EÚ ešte poškodzujúcejší vplyv, a to z dvoch dôvodov. Po prvé, v krátkodobom horizonte sa pripravíme o príležitosti pre rast a tvorbu pracovných miest. Po druhé, v dlhodobom horizonte môžeme prísť aj o tvorbu znalostí, pretože výskum a vývoj sú prirodzene prepojené s výrobou, s ktorou sa aj vzájomne posilňujú, a preto idú často ruka v ruke. Dôvody, pre ktoré EÚ nevyužíva dostatočne a včasne komerčný potenciál svojej vynikajúcej výskumnej základne v oblasti KET sú tieto: Až doposiaľ neexistovala v EÚ jednotná definícia a je dnotné chápanie KET. V oznámení o KET z roku 2009 boli po prvý raz zadefinované základné podporné technológie EÚ a apelovalo sa v ňom na ich jednotné chápanie taktiež na úrovni členských štátov. Tiež sa v ňom vymedzili kľúčové politiky, ktorými sa bude potrebné zaoberať s cieľom urýchliť priemyselné využívanie KET. Politiky, ktorých cieľom bolo 1. čerpať zo synergických účinkov KET a 2. skrátiť čas ich prenikania na trh, boli nedostatočné. Dnes zahŕňa väčšina inovatívnych produktov, či už ide o smartfóny alebo elektrické vozidlá, niekoľko KET súbežne, ako jednotlivé alebo integrované súčasti. V záujme maximalizácie synergických účinkov je preto dôležité kombinovanie KET. Hoci sa už dnes vyvíjajú snahy o spoluprácu, a to najmä s priemyslom v rámci verejno-súkromných partnerstiev a európskeho strategického plánu pre energetické technológie (plán SET) 16, je potrebné ešte viac posilniť interdisciplinárny charakte r jednotlivých KET pozdĺž celého hodnotového reťazca, a to si vyžaduje integrovaný prístup k podpore KET. Včasná komercializácia KET si vyžaduje rozvoj vysoko rizikových projektov v oblasti prezentácie výrobkov a potvrdzovania koncepcií. V hlavnej iniciatíve Komisie Inovácia v Únii 17 sa tento prístup potvrdil a v návrhoch vypracovaných v rámci programu Horizont 2020 18 sa v tejto súvislosti predpokladá vyšší počet činností v oblasti prezentácie výrobkov. Vzhľadom na rozmer a rozsah týchto činností priemyselného výskumu alebo experimentálneho vývoja ako aj na náklady s nimi súvisiace, ktoré sú rádovo väčšie než v prípade činností základného výskumu, je potrebné účinnejšie využívať a koordinovať verejné zdroje. Okrem toho tieto inovatívne projekty sú v štádiu bližšom k zavedeniu na trh a ak sa verejná podpora poskytuje v podobe štátnej pomoci, podlieha pravidlám štátnej pomoci. Výrobky založené na KET sú veľmi náročné na kapitál. S nimi súvisiaci výskum a inovačný rozvoj si vyžadujú dlhý čas a ich výrobné postupy zahŕňajú zložité montážne metódy. Pre súkromných investorov preto KET predstavujú mimoriadne vysoké riziko. To je v spojení s nedostatočným prístupom k príslušným zdrojom rizikového kapitálu v EÚ, na ktorom sú závislé najmä začínajúce a malé a stredné podniky, dôvodom toho, že mnoho inovácií sa 15 16 17 18 Pozri CECIMO: Study on the Competitiveness of the European Machine Tool Industry, http://www.cecimo.eu/comunications/news/161-cecimocompstudy.html. Investície do vývoja nízkouhlíkových technológií (plán SET), KOM(2009) 519. KOM(2010) 546. KOM(2011) 808, 809, 810 a 811 z 30. novembra 2011. SK 5 SK

nikdy nedostane na trh. Hospodárska kríza situáciu ešte zhoršila. Napríklad v roku 2000 bol v Európe k dispozícii rizikový kapitál vo výške 22 miliárd EUR. V roku 2010 jeho objem dosahoval len 3 miliardy EUR. Aj vzhľadom na súčasné obmedzenia verejných financií je zásadne dôležité združiť a koordinovať verejné prostriedky pomocou rôznych nástrojov EÚ a umožniť ich využívanie čo najúčinnejším a cieleným spôsobom. Fragmentácia vnútorného trhu EÚ, nedostatky v koordinácii a iné prekážky účinnej hospodárskej súťaže na trhoch s KET (napr. prekážky vstupu na trh) znižujú potenciál rastu KET. Ide o najväčší integrovaný trh na svete, ktorý je otvorený inováciám a ktorý zahŕňa priemyselné odvetvia popredného svetového významu ako automobilový priemysel, chemický priemysel, letectvo, vesmírny priemysel, zdravotnícky priemysel a energetika, z ktorých mnohé využívajú KET vo svojich výrobkoch. Spolupráca medzi aktérmi v rámci priemyselného hodnotového reťazca v EÚ preto ponúka veľký potenciál v podobe vytvárania partnerstiev a prístupu na trh. Z dôvodu informačnej asymetrie, ktorá existuje najmä v prípade začínajúcich podnikov a malých a stredných podnikov, ktoré čelia prekážkam vstupu a vysokým nákladom pri hľadaní vhodných partnerov, však zostáva veľká časť tohto potenciálu nevyužitá. 19 Je preto potrebný efektívnejší a transparentnejší tok informácií a údajov o vývoji KET a o činnostiach ich zavádzania v EÚ. Odstránenie regulačných rozdielov medzi jednotlivými členskými štátmi, diskriminačných spôsobov presadzovania a iných foriem svojvoľného konania môže ďalej prispieť k dosiahnutiu potenciálu, ktorý ponúka vnútorný trh. Z toho dôvodu bude potrebné posilniť spoluprácu medzi jednotlivými regiónmi a členskými štátmi. Nedostatok dostatočne kvalifikovaných pracovníkov a podnikateľov, ktorí dokážu zvládnuť vysoko multidisciplinárny charakter KET, je v EÚ aj naďalej veľkým problémom. Pokiaľ ide napríklad o digitálne zručnosti, počet absolventov informatiky klesá, pričom do roku 2015 bude v oblasti IKT potrebných 700 000 odborníkov, ktorí by obsadili voľné pracovné miesta. Konkrétnejšie, v nanotechnológii, ktorá je jednou z oblastí KET, bude podľa odhadov v Európe do roku 2015 potrebných 400 000 pracovných miest. 20 Pokiaľ ide o fotoniku, bude vzhľadom na rýchly rast odvetvia a odchod kvalifikovaných pracovníkov do dôchodku podľa odhadov potrebných ďalších 80 000 kvalifikovaných odborníkov 21. S cieľom prekonať uvedené problémy a v plnej miere stavať na pomerne silných stránkach Európskej únie v záujme rastu a tvorby pracovných miest je preto potrebná ucelená európska stratégia. 4. CESTA VPRED EURÓPSKA STRATÉGIA PRE KET Činnosti súvisiace s KET sú v súčasnosti roztrieštené medzi rôznych aktérov (EÚ, vnútroštátne orgány a regionálne orgány). Zastrešujúcim cieľom tohto oznámenia je vytvoriť 19 20 21 Pozri InnovaEurope with Technopolis: Štúdia uskutočniteľnosti týkajúca sa nových foriem podpory EÚ členským štátom a regiónom v záujme podpory inovačnej schopnosti malých a stredných podnikov ( Feasibility study on new forms of EU support to Member States and Regions to foster SMEs innovation capacity ), kapitola 8. Pozri OECD: Nanotechnology: An overview based on indicators and statistics ( Nanotechnológia: Prehľad na základe ukazovateľov a štatistiky ), Riaditeľstvo pre vedu, technológiu a priemysel, 2009 (prostredníctvom strediska ObservatoryNano). Pozri správu pracovnej skupiny o fotonike, skupina expertov na vysokej úrovni pre KET. SK 6 SK

synergie medzi politikami a nástrojmi EÚ a zabezpečiť koordináciu medzi činnosťami EÚ a je dnotlivých členských štátov. Okrem toho, že táto horizontálna stratégia s významom pre všetky KET predstavuje politiku zastrešujúcu iniciatívy, ktoré sa detailnejšie zaoberajú jednotlivými technológiami 22, jej cieľom je predovšetkým zosúladiť úsilie tak, aby sa verejné zdroje využívali najúčelnejšie a cieleným spôsobom zameraným na výsledky. Napriek tomu, že sa nenavrhuje zvýšenie objemu verejných prostriedkov na financovanie KET, tento nový rámec umožní efektívne jšie a produktívnejšie prideľovanie týchto zdrojov. Komisia už označila KET za prioritu v rámci svojej stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív 23 a teraz navrhuje európsku stratégiu pre KET, ktorá spočíva na troch pilieroch: technologický výskum, prezentácia výrobkov a konkurencieschopné výrobné činnosti. Stratégia pre KET pomôže zvrátiť trend poklesu výroby a zvýšiť mieru transferu, používania a využívania KET v EÚ, a to s cieľom stimulovať rast a tvorbu pracovných miest. EÚ však nemôže zvládnuť tieto úlohy sama. Činnosti v oblasti zavádzania KET si vyžadujú celistvý prístup. Činnosti na úrovni EÚ nemajú žiadny efekt, ak nie sú zosúladené s činnosťami na úrovni jednotlivých členských štátov alebo regiónov, ktoré ich dopĺňajú. V ročnom prieskume rastu na rok 2012 24 Komisia zdôraznila, že je potrebné vyvíjať väčšie úsilie na úrovni jednotlivých členských štátov s cieľom podporiť udržateľný rast a konkurencieschopnosť pomocou štrukturálnej reformy. KET sú hnacou silou rozvoja nových tovarov a služieb a členské štáty EÚ majú veľký záujem na to, aby sa považovali za prioritu. Na vnútroštátnej úrovni by sa malo vyvíjať intenzívnejšie úsilie s cieľom prispôsobiť politiky týkajúce sa priemyselných inovácií a zaviesť vhodné mechanizmy. Na záver je potrebné uviesť, že svoju úlohu budú musieť zohrať aj zainteresované strany z EÚ, najmä priemysel. Komisia ukázala vôľu podporovať riskantnejšie a nákladnejšie inovačné projekty, ktoré sú bližšie k trhu a ktoré majú kľúčový význam pre konkurencieschopnosť EÚ. V čase obmedzených verejných financií je ešte dôležitejšie zabezpečiť návratnosť investícií financovaných z verejných prostriedkov v podobe väčšieho rastu a tvorby pracovných miest. Členovia skupiny expertov na vysokej úrovni sa v tejto súvislosti dohodli na záväzkoch zainteresovaných strán týkajúcich sa vytvorenia pilotných priemyselných liniek. V nadväznosti na tieto záväzky sa od zainteresovaných strán očakáva, že si medzi sebou vypracujú a podpíšu memorandum o porozumení, v ktorom by mali vyjadriť svoj záväzok prispieť pomocou KET k stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Osobitnú pozornosť je potrebné venovať tomu, aby tvorcovia politiky na úrovni EÚ, jednotlivých členských štátov či regiónov mali k dispozícii správne nástroje a regulačný rámec, vďaka ktorým sa zabezpečí rozvoj všetkých kľúčových fáz činností výskumu, vývoja a inovácií v oblasti KET spôsobom, ktorým sa zabezpečí efektívne fungovanie konkurenčných trhov. 22 23 24 Pozri napríklad Biohospodárstvo pre Európu, KOM(2012) 60, Osvetlenie budúcnosti KOM(2011) 889. Pozri Únia inovácií, KOM(2010) 546, Integrovaná priemyselná politika vo veku globalizácie, KOM(2010) 614, Digitálna agenda pre Európu, KOM(2010) 245. Ročný prieskum rastu 2012, KOM(2011) 815. SK 7 SK

Cieľom stratégie predstavenej v tomto oznámení je: zacieliť politiky EÚ v ďalšom viacročnom finančnom rámci na výskum a inovácie a na politiku súdržnosti a presadzovať činnosti zavádzania KET ako prioritu pri poskytovaní úverov zo strany EIB, zabezpečiť koordináciu činností na úrovni EÚ a jednotlivých členských štátov s cieľom dosiahnuť synergie a doplnkovosť medzi týmito činnosťami a v prípade potreby aj zlúčenie zdrojov, vytvoriť externú skupinu pre problematiku KET, ktorá bude poskytovať Komisii poradenstvo v politických otázkach týkajúcich sa KET, zmobilizovať existujúce obchodné nástroje s cieľom zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a rovnaké podmienky na medzinárodnej úrovni. 5. INTEGROVANÝ RÁMEC PRE KET Komisia sa vo svojich návrhoch pre novú generáciu finančných programov EÚ podujala riešiť potrebu zaoberať sa KET komplexným spôsobom. V nasledujúcom viacročnom finančnom rámci Komisia navrhuje vyváženejšie a efektívnejšie prerozdeľovanie zdrojov EÚ na všetky fázy činností výskumu, vývoja a inovácií v oblasti KET. Činnosti v rámci programu Horizont 2020, politiky súdržnosti EÚ (štrukturálne fondy) a politiky skupiny Európskej investičnej banky sa preto prispôsobujú a dôsledne koordinujú, aby mohli byť prínosom pre európsku stratégiu pre KET. Základný prvok tejto koordinácie spočíva vo využívaní pákového účinku nástrojov financovania, ktoré má EÚ k dispozícii. Na tento účel umožní navrhované nariadenie o spoločných ustanoveniach 25 v oblasti politiky súdržnosti kombinované financovanie projektov v oblasti KET prostredníctvom programu Horizont 2020, štrukturálnych fondov a úverov EIB. Graf v prílohe objasňuje úlohu každého z týchto vzájomne sa dopĺňajúcich nástrojov pri podpore iniciatív zameraných na KET. Taktiež by sa malo podporovať využívanie verejného obstarávania inovácií, najmä pokiaľ ide o predkomerčné obstarávanie. Verejné obstarávanie predstavuje 19 % HDP EÚ a v určitých špecificky zameraných odvetviach, v ktorých sa využívajú KET, môže verejné obstarávanie zohrávať z hľadiska podnikov zásadnú úlohu. Ak sa na KET vynakladajú verejné prostriedky, tieto musia byť zacielené na preukázané zlyhania trhu, ktoré bránia vo vývoji a využívaní KET. Keďže nenarušovaná hospodárska súťaž je najúčinnejším stimulátorom investícií do KET, takéto financovanie musí byť v súlade s pravidlami štátnej pomoci, aby sa predišlo narušeniu hospodárskej súťaže napr. vo forme vytesňovania súkromného financovania, vytvárania neúčinných trhových štruktúr alebo zachovávania neefektívnych firiem. Súčasné makroekonomické prostredie vyžaduje, aby sa pri prijímaní rozhodnutí o verejných výdavkoch a pri ich rozvrhovaní postupovalo účinným 25 Pozri článok 55 ods. 8 návrhu nariadenia o spoločných ustanoveniach, KOM(2011) 615. SK 8 SK

a efektívnym spôsobom tak, aby sa zabezpečili čo najväčšie prínosy pre rast a tvorbu pracovných miest. Komisia má v úmysle ďalej posilňovať súdržnosť a vytvárať synergie, ako sa uvádza v nasledujúcich kapitolách. 5.1. Financovanie výskumu a inovácií v oblasti KET integrovaný prístup Horizont 2020 26 je novým rámcovým programom, ktorý po prvý raz kombinuje výskum a inovácie v rámci celého hodnotového reťazca. Podporuje integráciu výskumných a inovačných činností, čím umožňuje premieňať znalosti na obchodovateľné tovary a služby. Horizont 2020 venuje osobitnú pozornosť vývoju a uplatňovaniu KET, pričom zdôrazňuje ich význam pre rast a tvorbu pracovných miest. Vzhľadom na navrhovaný kombinovaný vyčlenený rozpočet vo výške 6 663 miliárd EUR predstavujú KET základnú zložku časti návrhu Komisie pod názvom Vedúce postavenie v oblasti podporných a priemyselných technológií (ďalej len LEIT Leadership in Enabling and Industrial Technologies). Pre túto prioritnú časť sa navrhol systémový prístup so strategickými a operačnými cieľmi pre každú zo šiestich KET. Zahŕňa nielen podporu pre výskum špecifický pre jednotlivé technológie a pre multidisciplinárny výskum, ale hlavne vysoko integrovaný prístup. Tento integrovaný prístup je kľúčový pre účinné pretavenie výskumu a technologického rozvoja do obchodovateľných výrobkov a hospodárskeho rastu. Tento prístup možno účinne uplatňovať prostredníctvom európskych technologických platforiem zameraných na inovácie a prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev. Ide o projekty ako spoločná technologická iniciatíva ENIAC pre nanotechnológiu, továrne budúcnosti a verejno-súkromné partnerstvá pre energeticky hospodárne budovy. V rámci programu Horizont 2020 možno taktiež vytvárať nové verejno-súkromné partnerstvá, ktoré sa budú zaoberať fotonikou a spracovateľskými odvetviami. Tieto verejno-súkromné partnerstvá musia spĺňať výberové kritériá stanovené v programe Horizont 2020 27 a mali by sa zakladať na kritériu excelentnosti, mali by sa zameriavať na skutočne cezhraničné aspekty s cieľom posilniť znalostnú základňu EÚ, mali by priniesť dodatočné investície do výskumu a inovácií, mali by predstavovať dlhodobé záväzky týkajúce sa týchto odvetví založené na spoločnej vízii a mali by sa jasne usilovať o dosiahnutie spoločných cieľov a tiež monitorovať pokrok pri dosahovaní dohodnutých cieľov. Hoci sa jednotlivé KET považujú za nenahraditeľné zdroje inovácií, zásadný význam má ich vzájomné obohacovanie sa, a to najmä na účely prechodu z fázy výskumu a vývoja k pilotnej výrobe a k priemyselnej veľkovýrobe. Značný podiel činností plánovaných v rámci programu Horizont 2020 pre oblasť KET sa bude venovať prierezovým činnostiam, ktoré budú združovať rôzne KET s cieľom vyvíjať inovatívne výrobky a prispieť k riešeniu spoločenských výziev. Vďaka tomu: sa preverí cielená podpora pre pilotné linky a demonštračné projekty väčšieho rozsahu, ktoré využívajú interdisciplinárny charakter KET, v podmienkach priemyselných odvetví a certifikovaných výrobných systémov, ktoré urýchľujú uvedenie výrobkov na trh, 26 27 KOM(2011) 808, 809, 810 a 811 z 30. novembra 2011. Článok 19, KOM(2011) 809 v konečnom znení. SK 9 SK

väzby medzi KET, vývojom výrobkov a ich uplatnením umožnia, aby požadovaný interdisciplinárny výskum a inovácie prinášali inovatívne riešenia spoločenských výziev 28 vrátane medzinárodne uznaných výziev v oblasti vývoja a skrátili čas pred uvedením na trh a zabezpečí medziútvarová skupina pre KET pôsobiaca v rámci Komisie a riadiacich štruktúr programu Horizont 2020 vypracovanie spoločného pracovného programu pre prierezové KET ako aj súdržnosť medzi všetkými programami v rámci rámcového programu Horizont 2020, ktoré sa týkajú KET. To zahŕňa synergie so spoločenskými výzvami a činnosťami v rámci politiky súdržnosti ako aj s Európskym inovačným a technologickým inštitútom. Inovačné projekty v rámci zložky LEIT, ktoré sú zamerané na KET a sú v štádiu blízkom k zavedeniu na trh, majú kľúčový význam z hľadiska konkurencieschopnosti Európskej únie. Hoci excelentnosť je hlavným výberovým a výkonnostným kritériom, môžu sa vyžadovať ďalšie povinnosti na úrovni dohody o grante ako napríklad vypracovanie podrobného podnikateľského zámeru a požiadavka vytvoriť konzorciá v rámci príslušných častí priemyselného hodnotového reťazca. Od účastníkov projektu možno tiež žiadať, aby vo svojom pláne využívania preukázali, ako by výsledky projektu prispeli k trhovej hodnote v EÚ. Cieľom takýchto požiadaviek by bolo zvýšiť pákový účinok výskumných a inovačných projektov, t. j. zabe zpečiť spoločenskú návratnosť investícií a tvorbu pracovných miest v EÚ v súlade so stratégiou Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast. Komisia: navrhuje v rámci programu Horizont 2020 vyčleniť 6 663 miliárd EUR na priemyselné spôsobilosti pre KET. To zahŕňa podporu pre pilotné linky a demonštračné projekty, vrátane tých, ktoré sú väčšieho rozsahu, s cieľom preveriť technológiu a výrobky za priemyselných podmienok a dosiahnuť väčšiu integráciu a vzájomné obohacovanie medzi uvedenými šiestimi KET. V záujme riešenia spoločenských výziev sa osobitná pozornosť bude venovať projektom, ktoré zabezpečujú integráciu medzi rôznymi KET alebo inetgráciu medzi KET a spôsobmi ich využitia, bude v priebehu roku 2012 pracovať na syntéze príslušných činností týkajúcich sa KET v rámci rôznych zoskupení (európske technologické platformy, verejno-súkromné partnerstvá, spoločné technologické iniciatívy) s cieľom posúdiť súčasné prierezové činnosti v oblasti KET a vymedziť budúce potreby trhu, pokiaľ ide o technológie. To využije pri príprave viacročného pracovného programu, pri prierezových činnostiach v oblasti KET a pri úzkej koordinácii s inými relevantnými programami (EIT, KIC, štrukturálne fondy atď.) a navrhuje realizovať verejno-súkromné partnerstvá zamerané na inovácie pre tie KET, v prípade ktorých sú splnené potrebné podmienky vymedzené v programe Horizont 2020. Takéto verejno-súkromné partnerstvá zabezpečia úzku interakciu medzi výskumnými a inovačnými činnosťami a podporia spoluprácu všetkých zainteresovaných strán vrátane konečných používateľov v celom hodnotovom reťazci. Budú sa zakladať na dlhodobom 28 Ako napríklad zdravie a blahobyt, čistá energia a jej hospodárne využívanie, inteligentná, ekologická a integrovaná doprava, efektívne využívanie zdrojov alebo zmena klímy. SK 10 SK

záväzku všetkých partnerov, ktorí zdieľajú spoločnú víziu a jednoznačne vymedzené ciele. 5.2. KET v politike súdržnosti KET majú potenciál priniesť rast do regiónov a posilniť ich celkovú konkurencieschopnosť. Majú potenciál prepojiť priemyselné hodnotové reťazce vo všetkých regiónoch v Európe, od vývojárov technológií cez dodávateľov až po výrobcov, a tak umožnia každému európskemu regiónu nájsť si svoj špecifický priestor na trhu?. Najmä pre menej rozvinuté regióny je zásadne dôležité, aby mali prístup k týmto technológiám v záujme modernizácie priemyselnej základne a zlepšenia konkurencieschopnosti. Komisia preto vo svojom návrhu revízie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) označila KET za jednu z investičných priorít, pokiaľ ide o financovanie inovácií v regiónoch. Zavedením tejto novej koncepcie inteligentne j špecializácie ako podmienky ex-ante sa navrhol strategickejší prístup k financovaniu inovácií v regiónoch. Inteligentná špecializácia si žiada zapojenie všetkých regiónov, ktoré využívajú svoju rozmanitosť vo svoj prospech s cieľom dosiahnuť inteligentný rast. Na navrhované nové obdobie finančného plánovania sa od členských štátov a regiónov bude požadovať, aby vypracovali národné a/alebo regionálne stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu, v ktorých stanovia svoje jedinečné hodnoty a konkurenčné výhody. Regióny sa podnecujú k tomu, aby vymedzili svoju osobitnú špecializáciu v európskych hodnotových reťazcoch z hľadiska rozvoja a/alebo využívania KET. Nový návrh o EFRR prináša regiónom širšie možnosti podporovať všetky zásadné fázy vývoja technológií a produktov. Rozsah oprávneného financovania zahŕňa technologický a aplikovaný výskum, pilotné projekty, opatrenia skorého overovania produktov, rozšírené výrobné kapacity a prvú výrobu. 29 Náležitá pozornosť by sa mala venovať spomínanému vzájomnému obohacovaniu medzi KET. Klastrová politika Komisie 30 predstavuje ďalší nástroj na posilnenie spolupráce medzi jednotlivými aktérmi v rámci európskych regiónov a medzi nimi. Vytvára plodné podnikateľské prostredie pre spoločnosti, najmä začínajúce a malé a stredné podniky, ktoré im umožňuje spolupracovať s výskumnými inštitúciami, dodávateľmi, zákazníkmi, používateľmi v priemysle a konkurentmi pôsobiacimi v tej istej zemepisnej oblasti. Pri silnejúcej celosvetovej konkurencieschopnosti je stále dôležitejšie dosiahnuť kritické množstvo. Aby sa mohli regióny vzájomne dopĺňať je potrebné posilniť ich vzájomnú spoluprácu. Pre tento proces by mohol byť prínosom väčší počet činností odbornej prípravy a sprostredkovateľských činností určených pre manažérov klastrov. Cieľom európskej územnej spolupráce (konkrétne INTERREG 31 ) je poskytnúť regiónom prostriedky na spoluprácu v tomto ohľade. Komisia: bude podporovať akcie súvisiace s KET zamerané na klastre v oblastiach, v ktorých sa využívajú KET, ako napríklad semináre školenia pre školiteľov určené pre manažérov klastrov, klastrové návštevy na podnietenie spolupráce a zdieľania kompetencií 29 30 31 Pozri článok 5 ods. 1 písm. c) návrhu o EFRR, KOM(2011) 614. Dosiahnutie klastrov svetovej úrovne v Európskej únii, KOM(2008) 652. http://ec.europa.eu/regional_policy/how/index_en.cfm#3 SK 11 SK

a medzinárodné sprostredkovateľské podujatia na podporu komercializácie produktov založených na KET v zahraničí, začne štúdiu o politikách jednotlivých štátov v oblasti KET v záujme podpory výmeny osvedčených postupov v tejto oblasti a zabezpečí, aby sa zintenzívnila spolupráca s Výborom regiónov v oblasti KET, v súlade s Protokolom o spolupráci medzi Európskou komisiou a Výborom regiónov. Členské štáty a regióny sa vyzývajú, aby: využívali stratégie v oblasti výskumu a inovácií na účely inteligentnej špecializácie v záujme podpory rozšírenia úžitku riešení založených na KET, posilnenia súčasných a podľa možnosti vytvorenia nových európskych priemyselných hodnotových reťazcov, podporovali riadiace orgány zodpovedné za rozvoj stratégií inteligentnej špecializácie v tom, aby udržiavali úzky kontakt s orgánmi zodpovednými za politiky v oblasti výskumu a inovácií, najmä pokiaľ ide o programy v rámci Horizontu 2020. To by vytvorilo podmienky pre maximalizáciu synergií medzi KET. Komisia sa bude snažiť prispieť k tomuto procesu prostredníctvom platformy inteligentnej špecializácie 32 a aby taktiež využívali INTERREG a ďalšie programy financované zo štrukturálnych fondov s cieľom využívať komplementárnosť medzi regionálnymi stratégiami inteligentnej špecializácie a podporovať rozširovanie úžitku riešení založených na KET, posilnenie súčasných a podľa možnosti vytvorenie nových európskych priemyselných hodnotových reťazcov prostredníctvom nadnárodnej a multidisciplinárnej spolupráce. 5.3. Štátna pomoc Najmenej narušujúcim spôsobom podpory KET sú opatrenia, ktoré nepredstavujú štátnu pomoc v zmysle článku 107 ods. 1 Zmluvy o fungovaní EÚ (napr. všeobecné fiškálne opatrenia, podpora znalostných partnerstiev, opatrenia všeobecnej odbornej prípravy atď.). V prípade, že je štátna pomoc nevyhnutná, musí byť zlučiteľná s vnútorným trhom. Pravidlá štátnej pomoci poskytujú členským štátom kritériá zlučiteľnosti a vymedzujú rozsah možností, ktoré majú členské štáty k dispozícii. Takto môžu členské štáty podporovať podniky, ktoré pôsobia v oblasti KET prostredníctvom štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie ako aj prostredníctvom iných druhov pomoci ako napríklad pomoc pre investície rizikového kapitálu. Rámec štátnej pomoci na výskum, vývoj a inovácie 33 poskytuje základ na posúdenie štátnej pomoci pre činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií súvisiace s KET v EÚ. Rámec pre výskum, vývoj a inovácie umožňuje poskytnutie štátnej pomoci pre celú škálu činností pod podmienkou, že štátna pomoc je zacielená na jednoznačne identifikované zlyhanie trhu, je obmedzená na nevyhnutné minimum a má skutočne stimulujúci účinok. Takéto činnosti zahŕňajú štúdie technickej uskutočniteľnosti, priemyselný výskum a experimentálny vývoj, náklady na práva priemyselného vlastníctva v prípade malých a stredných podnikov a pomoc mladým inovačným podnikom a inovačným klastrom. Vo všetkých prípadoch rámec pre 32 33 Pracovný dokument útvarov Komisie (2012) 61. Rámec Spoločenstva pre štátnu pomoc na výskum, vývoj a inovácie, Ú. v. EÚ C 323, 30.12.2006, s. 1 SK 12 SK

výskum, vývoj a inovácie stanovuje jasné kritériá zlučiteľnosti na základe článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ a tým zabezpečuje právnu istotu, a to aj v prípade rozsiahlych projektov alebo súborov projektov spoločne oznamovaných Komisii. 34 Okrem toho členské štáty môžu udeliť pomoc z rámca pre výskum, vývoj a inovácie bez toho, aby o tom vopred informovali Komisiu za predpokladu, že taká pomoc zostáva v medziach stanovených vo všeobecnom nariadení o skupinových výnimkách 35. Vďaka tomu sa výrazne zjednodušilo poskytovanie pomoci. 36 Rámec pre výskum, vývoj a inovácie je z veľkej časti založený na článku 107 ods. 3 písm. c) Zmluvy o fungovaní EÚ, ktorý je zároveň právnym základom uplatňovaným vo všetkých prípadoch štátnej pomoci zo súčasného rámca pre výskum, vývoj a inovácie, ktoré sú zacielené na KET. Rámec pre výskum, vývoj a inovácie taktiež stanovuje osobitné kritériá na posúdenie pomoci pre výskum, vývoj a inovácie v prípade dôležitého projektu spoločného európskeho záujmu v zmysle článku 107 ods. 3 písm. b) Zmluvy o fungovaní EÚ. Tento právny základ sa pri projektoch používal veľmi zriedkavo a len pred tým, ako sa začal uplatňovať súčasný rámec pre výskum, vývoj a inovácie (napr. francúzsky program Medea+ : rozhodnutie z 12. marca 2002, N 702/A/2001, ktorým sa pridelila podpora projektom v oblasti mikroelektroniky a nanoelektroniky; a podpora pre televíziu s vysokým rozlíšením). Takáto pomoc sa môže povoliť, na základe posúdenia v každom jednotlivom prípade, do výšky, ktorá je preukázateľne potrebná na prekonanie zreteľných zlyhaní trhu a rizík, ktoré brzdia realizáciu rozsiahlych cezhraničných projektov. Rámec štátnej pomoci pre výskum, vývoj a inovácie sa uplatňuje do 31. decembra 2012 a preskúma sa v súlade s cieľmi modernizácie štátnej pomoci, ktorá sa nedávno začala. Komisia: pripomína svoj zámer modernizovať pravidlá štátnej pomoci, ktorý ohlásila v oznámení o modernizácii štátnej pomoci 37, a to vrátane rámca pre výskum, vývoj a inovácie, s cieľom podporiť realizáciu stratégie Európa 2020 pre rast a zlepšiť kvalitu verejných výdavkov. Modernizované pravidlá štátnej pomoci by mali najmä uľahčiť zaobchádzanie so štátnou pomocou, ktorá je kvalitne navrhnutá, zacielená na preukázané zlyhania trhu a má jasný stimulačný účinok a obmedzený dosah na hospodársku súťaž. 5.4. Európska investičná banka Skupina Európskej investičnej banky (EIB) podporuje ako finančná inštitúcia EÚ ciele politík EÚ tým, že financuje životaschopné investičné projekty. EIB zohráva kľúčovú úlohu pri budovaní znalostnej ekonomiky EÚ. V období rokov 2000 až 2011 aktívne podporovala európske projekty v oblasti výskumu a vývoja prostredníctvom úverov vo výške takmer 103 miliárd EUR, z ktorých sa len v roku 2011 investovalo do úverov, záruk a rizikového kapitálu 10 miliárd EUR. Pokiaľ ide o KET, EIB poskytuje v tejto oblasti približne 1 miliardu EUR ročne. Okrem toho je EIB, ktorá je známa svojou opatrnou úverovou 34 35 36 37 Od roku 2007 Komisia v záujme podpory KET povolila viac ako 200 programov pomoci pre členské štáty z rámca pre výskum, vývoj a inovácie. Okrem toho bolo povolených viac ako 30 individuálnych opatrení zameraných na rozsiahlejšie inovačné projekty súvisiace s KET v celkovej výške viac než 1,7 miliardy EUR. Nariadenie Komisie (ES) č. 800/2008 zo 6. augusta 2008 (Ú. v. EÚ L 214, 9.8.2008, s. 3). Od jeho prijatia v roku 2008 udelili členské štáty viac než 300 schém pomoci z rámca pre výskum, vývoj a inovácie. KOM(2012) 209 v konečnom znení, 8.5.2012. SK 13 SK

politikou a silným know-how, pokiaľ ide o trh a technológie, dôležitým katalyzátorom na pritiahnutie ďalších prostriedkov od verejných a súkromných investorov. EIB bude aj naďalej kľúčovým aktérom pri financovaní všetkých kľúčových fáz vývoja a využívania KET. Pokiaľ ide o podporu pre výskum, vývoj a inovácie, finančný nástroj s rozdelením rizika, ktorý predstavuje spoločný finančný produkt s Komisiou a ktorý je k dispozícii verejným inštitúciám a súkromným spoločnostiam bez ohľadu na veľkosť, ponúka príťažlivý zdroj financovania na podporu projektov výskumu, vývoja a inovácií v oblasti KET spojených s vyšším rizikom. Dosiaľ sa ním financovalo 75 projektov spoločností v oblasti výskumu, vývoja a inovácií v celkovej výške viac ako 7 miliárd EUR. Komisia má v úmysle stavať na úspechu programu rozšírením tohto nástroja v rámci programu Horizont 2020. Komisia a EIB/EIF uviedli 5. decembra 2011 do praxe nástroj s rozdelením rizika pre malé a stredné podniky, pomocou ktorého môžu inovatívne a rýchlo rastúce malé a stredné podniky financovať svoje projekty v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Tento pilotný projekt bude riadiť EIF a bude sa realizovať prostredníctvom systému záruk s rozdelením rizika s bankami. Na uľahčenie financovania projektov v oblasti výskumnej infraštruktúry prostredníctvom zdrojov z finančného nástroja s rozdelením rizika sa prijali ďalšie opatrenia. Tieto nové systémy by taktiež mali uľahčiť prístup k financovaniu pre väčšiu skupinu účastníkov z odvetvia KET. Nezávisle od toho bude EIB pokračovať v dôležitých úverových aktivitách v podobe úverov a záruk určených pre projekty, ktoré sú v štádiu blízkom k zavedeniu na trh ako napríklad pilotné linky, demonštračné zariadenia a investície do inovatívnych aktív spojených s výrobnými zariadeniami. Napokon, EIB a Komisia vymedzia v spoločnej dohode prioritné investičné aktivity v oblasti KET. Komisia: vypracuje dohodu s EIB, v ktorej sa KET označia za spoločnú prioritnú oblasť a v ktorej sa podrobne vymedzí oprávnená podpora pre projekty týkajúce sa KET vrátane všetkých fáz výskumu, vývoja a inovácií až po fázu prvej výroby, spolu s EIB zabezpečí, aby sa poskytli nevyhnutné úvery na oprávnené investície súkromného sektora na demonštráciu produktov a projekty prvej výroby, ktoré zabezpečia podporu KET vo všetkých európskych regiónoch a bude aj v ďalšom finančnom období spolu s EIB pokračovať v nevyhnutnej podpore pre výskum, vývoj a inovácie v súvislosti s projektmi v oblasti KET, najmä prostredníctvom finančného nástroja s rozdelením rizika, a bude poskytovať ďalšie zdroje prostredníctvom nového nástroja s rozdelením rizika pre malé a stredné podniky (ktorý bude riadiť EIF). 5.5. Posilnenie medzinárodne j spolupráce v záujme KET Komisia sa v súčasnosti snaží zabezpečiť priaznivejšie obchodné prostredie na dvojstrannej i viacstrannej úrovni. Niektoré z týchto aktivít majú pre subjekty v oblasti KET kľúčový význam. Patria k nim snahy o zlepšenie ochrany práv duševného vlastníctva a opatrenia na odstránenie colných a necolných prekážok. 38 Komisia sa ďalej snaží zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž a riešiť neodôvodnené subvencovanie. V rámci viacstranného stretnutia 38 Pozri napríklad Dohodu o voľnom obchode s Južnou Kóreou, http://ec.europa.eu/trade/creatingopportunities/bilateral-relations/countries/korea/ SK 14 SK

vlád/orgánov týkajúceho sa polovodičov Komisia vyvíjala činnosť, ktorá sa týkala boja proti falšovaniu, transparentnosti opatrení v oblasti vládnej podpory a liberalizácie ciel v prípade nových polovodičových výrobkov. V súlade so svojím návrhom týkajúcim sa programu Horizont 2020 bude Komisia ďalej podporovať spoluprácu s tretími krajinami v oblasti K ET na základe spoločného záujmu a vzájomného prospechu. Táto medzinárodná spolupráca týkajúca sa činností v oblasti vedy, technológií a inovácií prispeje k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 a záväzkov Únie v rámci rozvojových cieľov tisícročia. 39 Komisia: sa bude usilovať o zabezpečenie priaznivého obchodného prostredia a rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni. Sem spadá uľahčovanie prístupu na trh a investičných príležitostí, predchádzanie narušovaniu medzinárodného trhu, zlepšovanie ochrany práv duševného vlastníctva, podporovanie vzájomnosti, najmä v oblasti verejného obstarávania, znižovanie využívania subvencií a colných a necolných prekážok na celosvetovej úrovni a overovanie dodržiavania uplatniteľných pravidiel EÚ a WTO. 5.6. Zručnosti Rýchlo rastúce trhy v odvetviach spojených s KET si vyžadujú stále väčší počet odborníkov na všetkých technických úrovniach a z rôznych odborov. Už dnes existuje značný nepomer medzi dopytom a ponukou, pokiaľ ide o vzdelávanie a pracovné príležitosti vo vede, technológii, inžinierstve a matematike. 40 Pripravovaná iniciatíva Panoráma zručností EÚ, ktorú Komisia začne realizovať koncom roka 2012, bude predstavovať prognostický nástroj na monitorovanie súčasných a budúcich potrieb trhu práce, pokiaľ ide o zručnosti. Tento online nástroj bude poskytovať informácie o krátkodobých a strednodobých výhľadoch v oblasti zručností a o pracovných miestach podľa jednotlivých štátov, odvetví a zamestnaní. Technologický vývoj ma ďalekosiahle dôsledky pre systémy formálneho vzdelávania a pre prístup dospelých k príležitostiam celoživotného vzdelávania. Na tieto potreby reaguje Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta 41 vypracovaný Komisiou, ktorý zdôrazňuje dôležitosť prispôsobenia učebných osnov, programov odbornej prípravy alebo potrieb v oblasti kvalifikácií a modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy vzhľadom na výzvy spojené so znalostnou ekonomikou a osobitne vyzdvihuje podnikanie, zručnosti v oblasti IKT, multidisciplinárnosť a tvorivosť. Tieto zručnosti majú spolu s odbornými znalosťami zásadný význam pre maximálne využívanie technologického pokroku, ktorý prináša vývoj a využívanie KET. Je potrebné, aby školy, odborné školy a vysokoškolské inštitúcie poskytovali vzdelanie, ktoré je naklonené technológiám, a aby podporovali tvorivý prístup k riešeniu problémov. Dôležitou súčasťou stratégií celoživotného vzdelávania je taktiež odborná príprava v priemyselných odvetviach alebo vzdelávanie na 39 40 41 Odôvodnenie 30, KOM(2011) 809/ 3. Pozri OECD/PISA (2009): Podľa nemeckého združenia inžinierov bolo v roku 2011 len v samotnom Nemecku neosadených takmer 80 000 inžinierskych miest, http://www.vdi.de/uploads/media/ingenieurmonitor_2012-02.pdf. KOM(2010) 682. SK 15 SK

pracovisku, otvorené a flexibilné vzdelávanie prostredníctvom IKT, ako aj rozvoj zručností na pracovisku. V tejto súvislosti má zásadný význam posilňovanie a previazanie činností v rámci znalostného trojuholníka spájajúceho výskum, vzdelávanie a inovácie. Hoci je potrebné vytvoriť si rozsiahle zdroje talentov, ešte dôležitejšie je mať správne zručnosti na správnom mieste a v správnom čase. Komisia bude preto podporovať vzdelávacie činnosti zamerané na rozvíjanie zručností (nielen technických, ale aj podnikateľských a obchodných) v projektoch demonštrácie produktov spoje ných s KET v rámci programu Horizont 2020. Európsky inovačný a technologický inštitút a jeho znalostné a inovačné spoločenstvá budú zohrávať veľmi dôležitú úlohu, v neposlednom rade aj pri pretváraní podoby vzdelávania v príslušných prioritných oblastiach. Jedným zo sľubných riešení, ktoré by mohlo pomôcť pri rozvíjaní relevantných zručností, by mohla byť spolupráca medzi miestnymi, resp. regionálnymi školami a podnikmi pri vypracúvaní programov odbornej prípravy. Vytvorením užších väzieb medzi potrebami trhu práce a ponukou zo strany vzdelávania a odbornej prípravy podporujú znalostné a inovačné spoločenstvá spoločné postgraduálne odborné vzdelávanie a priemyselné kurzy z reálneho života. Komisia v rámci nasledujúceho finančného výhľadu navrhla výrobu s pridanou hodnotou ako ďalšie nové znalostné a inovačné spoločenstvo 42, ktoré by vzniklo po roku 2013. Toto znalostné a inovačné spoločenstvo by poskytlo fórum na interakciu a podporu transdisciplinárnych zručností a kompetencií, ktoré by sa zaoberalo potrebou vysoko kvalifikovanej pracovnej sily v oblastiach súvisiacich s KET. K ďalším akciám Komisie patria akcie Marie Curie, ktoré zlepšujú vzdelávacie a profesijné vyhliadky výskumných pracovníkov, a to aj v oblastiach, ktoré priamo podporujú KET. K posilneniu zručností súvisiacich s KET prispejú taktiež znalostné aliancie, ktoré začali ako pilotný projekt Komisie v roku 2011. Ako budúca súčasť programu Erasmus pre všetkých združia podniky a vysokoškolské inštitúcie do štruktúrovaných partnerstiev s cieľom posilňovať a rozvíjať európsky inovačný potenciál. Okrem toho bude Komisia v roku 2012 testovať aliancie pre sektorové zručnosti, ktoré predstavujú strategické partnerstvá pre odborné vzdelávanie a prípravu, s cieľom zabezpečiť zručnosti a zvýšiť konkurencieschopnosť v tradičných a rozvíjajúcich sa odvetviach. Napokon, v súlade s iniciatívami ako smernica EÚ o modrej karte 43 alebo návrh Komisie o osobách presunutých v rámci podnikov v EÚ 44 by bolo možné prilákať vysoko kvalifikovanú pracovnú silu z krajín mimo EÚ, ktorá by zaplnila medzery, pokiaľ ide o nedostatočne zastúpené zručnosti. Komisia: bude v rámci programu Horizont 2020 aj naďalej uskutočňovať a posilňovať akcie zamerané na podnietenie záujmu mladých ľudí o KET a zahrnie vzdelávacie činnosti zamerané na zlepšovanie zručností do projektov v oblasti demonštrácie produktov 42 43 44 Výrobou s pridanou hodnotou sa rozumie integrovaný systém, ktorý vytvára hodnotu tak, že zabezpečuje inováciu produktov/služieb, zavádza excelentnosť postupov, dosahuje vysoké uznanie značky a/alebo prispieva k udržateľnej spoločnosti. Pozri návrh rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy, KOM(2011) 822. Smernica Rady 2009/50/ES z 25. mája 2009 o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely vysokokvalifikovaného zamestnania. Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín v rámci vnútropodnikového presunu, KOM(2010) 378. SK 16 SK