PODPORA SLOVENSKÝCH INOVATÍVNYCH PODNIKOV

Transcription

1 PODPORA SLOVENSKÝCH INOVATÍVNYCH PODNIKOV Ing. Gabriel Kádár Ing. Marek Vida Ing. Jaroslava Kádárová, PhD. Technická univerzita v Košiciach Strojnícka fakulta Katedra manažmentu a ekonomiky Němcovej 32, Košice, jaroslava.vidova@tuke.sk Abstract The article is focused on the innovations support of Slovak economy. The basic programs of innovations support are divided on programs of European union and programs of Slovak republic. Key words: Innovations support, competitive ability, European union, Slovak republic ÚVOD Inovácie a inovačné aktivity sú všeobecne považované za rozhodujúci nástroj ekonomického rozvoja podnikov a hospodárskeho rastu krajín a regiónov. Na rozdiel od USA a Japonska je význam inovácií v prevažnej väčšine krajín Európskej únie dlhodobo nedocenený, čo sa prejavuje v neuspokojivom tempe ekonomického rastu EÚ ako celku. Ešte nepriaznivejšia je situácia v tranzitívnych krajinách vrátane Slovenska. 1 EURÓPSKA ÚNIA A PODPORA INOVÁCIÍ Priemyselná politika Európskej únie si kladie za cieľ zvyšovanie konkurencieschopnosti a vytváranie podmienok pre adaptáciu všetkých nevyhnutných zmien v podnikovej mikrosfére. Opatrenia, ktoré sú na úrovni EU spoločne realizované v prospech priemyslu a označované za politiku podpory priemyslu a podnikaniu, obsahujú nasledujúce položky: Podpora investícií do nehmotných aktív. Rozvoj priemyselnej spolupráce. Posilnenie konkurenčného prostredia. Spoločná obchodná politika v oblasti priemyslu. Modernizácia pôsobenia verejnej správy v sektore priemyslu. Špecifické programy pre pomoc malým a stredným podnikom. V dokumente Zelená kniha podnikania v Európe sú sumarizované a vyhodnotené závery troch základných pilierov pre rast konkurencieschopnosti: odstránenie prekážok v raste a rozvoji podnikania, dosiahnutie rovnováhy medzi rizikami a úspechom v podnikaní, formovanie spoločnosti orientovanej na podnikanie. Európska komisia otvorila v marci 2004 diskusiu pre všetkých zainteresovaných na tému "Podporný program pre podnikanie a konkurencieschopnosť podnikov" - Support Programme for Entrepreneurship and Enterprise Competitiveness. Program je určený na roky 2006 až 2010, má za úlohu poskytovať rozsiahlu a súvislú odozvu v otázkach inovácií, priemyselnej súťaže a priemyselných zmien. Diskusia má otvoriť problém dlhov a kapitálového financovania malých a stredných podnikov a zabezpečiť maximálnu účinnosť európskych sietí pri poskytovaní informácií a poradenstva v otázkach podnikania v Európskej únii. Prostredníctvom Rámcového programu pre konkurencieschopnosť a inovácie - Competitivness and innovation program (CIP) podporuje Európska únia inovačný potenciál a konkurencieschopnosť európskych podnikov, so zameraním na malé a stredné podniky. CIP podporuje inovačné aktivity (vrátane ekoinovácií), lepší prístup k financovaniu a rozvoj služieb podnikateľom. Podporuje preberanie a využívanie informačných a komunikačných technológií v podnikaní, ako aj rozvoj využívania obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. CIP je rozdelený na tri operačné programy: Program pre podnikanie a inovácie (EIP), ktorého cieľom je podpora inovácií a malých a stredných podnikov v EÚ. Obsahuje niekoľko nástrojov: Prístup MSP k financiám prostredníctvom finančných nástrojov EÚ, ktoré sú určené pre podniky v rozličných štádiách životného cyklu. Podporujú investície do technologického rozvoja, inovácií (vrátane ekoinovácií), transfer technológii, či cezhraničnú expanziu podnikateľských aktivít. Enterprise Europe Network - európska sieť centier podnikateľských a inovačných služieb je sieť regionálnych centier poskytujúcich integrované podnikateľské a inovačné služby. Podnikateľom pomáhajú zvyšovať konkurencieschopnosť, budovať partnerstvá, využívať inovácie a podobne. Podpora iniciatív pre posilnenie podnikania a inovácií je určená pre vytváranie nadnárodných sietí inovatívnych podnikov a iných aktérov 137

2 inovačného procesu (univerzity, výskumné ústavy, a pod.), vrátane porovnávania a výmeny skúseností. Ekoinovácie predstavujú podporu inovatívnych produktov, procesov a služieb, ktorých cieľom je znížiť environmentálne dopady, zabraňovať znečisteniu, či zabezpečovať efektívnejšie a udržateľnejšie využívanie prírodných zdrojov. Podpora tvorby politík je zameraná na organizovanie konferencií a podujatí pre výmenu skúseností, informovanie rozhodovateľov, vytváranie návrhov pre tvorbu politík. Program tiež podporí analýzu trendov a vývoja vo vybraných sektoroch, na európskom ale i globálnom trhu. Program podpory informačných a komunikačných technológií (ICT-PSP), ktorého cieľom je podpora konkurencieschopnosti prostredníctvom intenzívnejšieho využívania informačných a komunikačných technológií (IKT) občanmi, vládami a podnikateľmi. Obsahovo nadväzuje na predchádzajúce iniciatívy e-ten, Modinis a e-content a napĺňa cieľ novej stratégie EÚ v oblasti IKT i2020 European Information Society 2010 účinnej od 1. júna 2005, ktorým je lepšie porozumenie a využívanie IKT podnikateľmi, občanmi a verejnou správou. Inteligentná energia pre Európu (IEE) je nástrojom pre financovanie aktivít, ktoré sú zamerané do troch oblastí: posilnenie energetickej efektívnosti a racionálneho využívania prírodných zdrojov, podpora nových a obnoviteľných zdrojov energie a energetická diverzifikácia, podpora energetickej efektívnosti a nových zdrojov v doprave. Rozpočet Programu CIP na roky a jeho účastníci sú v tab.1. Tab. 1 Rozpočet Programu CIP na roky a jeho účastníci [1] Rozpočet Operačný program Účastníci programu programu Program pre podnikanie a inovácie Program podpory informačných a komunikačných technológií Inteligentná energia pre Európu mil. eur 728 mil. eur krajiny EÚ + Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Chorvátsko, Macedónsko, Čierna hora. O účasti Turecka, Izraela, Albánska a Srbska sa vedú rokovania krajiny EÚ + Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Chorvátsko. O účasti Turecka a Izraela sa vedú rokovania 727 mil. eur krajiny EÚ + Nórsko, Island, Lichtenštajnsko, Chorvátsko CIP SPOLU mil. Eur Na základe analýzy a porovnania inovačnej výkonnosti, Európska komisia prerozdelila členské krajiny do nasledovných skupín (obr. 1): Švédsko, Švajčiarsko, Fínsko, Dánsko, Japonsko a Nemecko sú inovační lídri, s ukazovateľmi SII nad priemerom EU 25, Francúzsko, Holandsko, Belgicko, Rakúsko, Írsko, Veľká Británia a USA sú inovační nasledovníci, ktorých ukazovatele zaostávajú za skupinou lídrov, ale stále sú nad priemerom EU 25, Slovinsko, Česko, Litva, Portugalsko, Poľsko, Lotyšsko, Grécko a Bulharsko zaraďujeme medzi doháňajúce krajiny, s ukazovateľmi SII pod priemerom EÚ avšak s rýchlejším rastom inovačnej výkonnosti ako je európsky priemer, Estónsko, Španielsko, Taliansko, Malta, Maďarsko, Chorvátsko a Slovensko zaraďuje EK medzi vlečúce sa krajiny, s nízkym SII a s malým rastom inovačnej výkonnosti. 138

3 Obr. 1 Postavenie SR v rámci EÚ podľa hodnotenia inovačnej výkonnosti [3] Z uvedeného grafu vyplýva, že Slovenská republika z hľadiska inovačnej výkonnosti zaostáva za priemerom EU 25: v celkovej inovačnej výkonnosti, v trende medziročného vývoja, (medziročný nárast inovačnej výkonnosti zaostáva v európskom kontexte). Európska konkurencieschopnosť, hospodársky rast a prosperita závisia od rastu podnikateľských činností a podpory rastu, predovšetkým malých a stredných podnikov. Podpora konkurencieschopnosti podnikania, najmä čo sa týka sektoru malých a stredných podnikov, je v EU smerovaná do týchto hlavných priorít: Regulačná, ktorá znamená vytvorenie priaznivého prostredia pre MSP predovšetkým zjednodušovaním administratívnych povinností a zmierňovaním možných nepriaznivých dopadov novej legislatívy na MSP. Finančná, ktorá spočíva v poskytovaní finančných zdrojov uľahčujúcich prístup MSP k investíciám. Nefinančná, ktorá uľahčuje MSP prístup k informáciám, vzdelávaniu, poradenstvu. 2 PODPORA INOVÁCIÍ V SLOVENSKEJ REPUBLIKE V Slovenskej republike, ktorá je v súčasnosti na konci zoznamu krajín Európskej únie takmer vo väčšine ukazovateľov inovačného rozvoja, je obzvlášť dôležité, okrem úloh kvalitného výskumu, vývoja a inovácií, sústrediť pozornosť i na kvalitatívnu stránku rozvoja hospodárstva. Podľa návrhu inovačnej politiky SR na roky vzniká potreba zvyšovania konkurencieschopnosti slovenských podnikov. Konkurenčná schopnosť sa zvyšuje inováciou, ktorá vedie k novým produktom, technológiám a službám. Tieto vyvolajú vyššiu produktivitu a pomocou nových výrobkov a služieb podniky získajú nových klientov a nové segmenty trhu. Rozvoj inovačných procesov je závislý od vhodných podmienok, ktoré v prvom rade vytvára štát. Podmienky v SR sú nevýhodnejšie ako vo vyspelých krajinách. Výsledkom je zaostávanie využívania inovácií pri hospodárskom a sociálnom rozvoji. Slovenská republika by sa mala dostať do takého stavu, aby sa inovácie vzniknuté v domácom výskumnom zázemí zhodnotili na domácom trhu, ale najmä v zahraničí, vo forme nových výrobkov a služieb. Domáce zhodnotenie a export duševného bohatstva by mal byť primárnym cieľom rozvoja hospodárstva. K základným prioritám technologického rozvoja na zvýšenie konkurencieschopnosti a podporu inovácií v jednotlivých odvetviach patria: v odvetví strojárstva hutníctva: vývoj nových akostí ocelí s fyzikálnomechanickými vlastnosťami na náročné použitia, umožňujúci zníženie spotreby oceľových materiálov v priemyselných a iných aplikáciách, vývoj nových druhov a metód povrchovej úpravy kovových produktov, zabezpečujúcich zvýšenie životnosti a vlastnosti priemyselných produktov, 139

4 výskum v oblasti techniky a mechanizácie na podporu ekologického poľnohospodárstva a ďalšie. v odvetví elektrotechniky a sofistikovaných: výskum a vývoj nových elektrických strojov, prístrojov a zariadení silnoprúdovej elektrotechniky využívajúci nové princípy činnosti a aplikujúci nové materiály a technológie, výskum a vývoj nových elektronických senzorických, optoelektronických a mikromechanických štruktúr a prvkov na báze kremíka a nových polovodičových materiálov podporený modelovaním a simuláciou, výskum a vývoj nových elektrických komponentov a uzlov pre systémy výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a pre rozvod a akumuláciu elektrickej energie s dôrazom na účinnosť, multifunkčnosť a diagnostikovateľnosť a ďalšie. v odvetví chémie a farmácie: nanotechnológie a nanokompozity (materiály použiteľné pre plasty, kovy, keramiku, gumu), nanokompozity s využitím v obalovej technike, automobilovom priemysle, pri výrobe autoplášťov), koncentráty nanoaditív a nanokompozitné vlákna, výskum liekov novej generácie na liečenie civilizačných chorôb a ďalšie. v odvetví dreva a celulózovo papierenského priemyslu: inžinierske výrobky z dreva (modifikácia vlastností dreva), využitie jednoročných rastlín pri výrobe buničín a papierov, výroba vysokolignifikovaných vlákien so spracovaním na publikačné papiere s nízkou spotrebou dreva na jednotku produkcie a ďalšie. v odvetví spracovateľského priemyslu: implementácia pokročilých technológií v spracovateľskom priemysle (biotechnológie, nanotechnológie a informačné technológie aplikácia v praxi odvetví), podpora inovačných aktivít malých a stredných podnikov spracovateľského priemyslu, rozvoj infraštruktúry sklárskeho výskumu a vývoja. K základným prostriedkom podpory inovácií v Slovenskej republike patria: Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 Lisabonská stratégia pre Slovensko, ktorá je orientovaná na dlhodobú rozvojovú stratégiu zameranú na prekonanie existujúcej technologickej a inovačnej medzery Slovenska v porovnaní s inými členskými štátmi EÚ. Sústreďuje sa do štyroch hlavných oblastí rozvoja znalostnej ekonomiky, ktoré je možné ďalej definovať nasledujúcimi prioritami: Informačná spoločnosť. Inovácie, veda a výskum. Vzdelanie a zamestnanosť. Podnikateľské prostredie Národný strategický referenčný rámec, ktorý je centrálnym integrujúcim strategickým dokumentom, ktorý definuje a spája relevantné prvky jednotlivých autonómnych, avšak koherentných stratégií EÚ, štátu, sektorov a regiónov prostredníctvom financovania zo ŠF a KF vrátane prostriedkov na spolufinancovanie s cieľom dosiahnutia čo najväčšej synergie a efektívnosti pri napĺňaní vízie a dosiahnutí strategického cieľa NSRR do roku Globálnym - strategickým cieľom NSRR SR v programovom období je Výrazne zvýšiť do roku 2013 konkurencieschopnosť a výkonnosť regiónov a slovenskej ekonomiky a zamestnanosti pri rešpektovaní trvalo udržateľného rozvoja. Na základe východísk stratégie a v nadväznosti na vytýčený strategický cieľ SR, je stratégia NSRR postavená na troch strategických prioritách a ich troch cieľoch, ktoré sa bude snažiť prostredníctvom financovania projektov v programovom období naplniť: Infraštruktúra a regionálna dostupnosť zvyšujúca atraktívnosť územia pre investovanie a život obyvateľov. Inovácie, informatizácia a znalostná ekonomika zvyšujúce konkurencieschopnosť produkčnej sféry prostredníctvom rastu kvality technológií a procesov v produkčnej sfére. Ľudské zdroje schopné uskutočňovať zmeny vedúce k rastu významu poznatkov v spoločnosti. Implementácia stratégie a priorít NSRR je navrhnutá prostredníctvom 11 operačných programov v rámci jednotlivých cieľov kohéznej politiky EÚ. Operačný program Konkurencieschopnosť a hospodársky rast na roky (OP KaHR) predstavuje základný materiál formulujúci smerovanie a podporu rozvoja inovácií, priemyslu, cestovného ruchu a ďalších vybraných služieb využitím rastového potenciálu regiónov. 140

5 Je spracovaný v nadväznosti na stratégiu Národného strategického referenčného rámca SR na roky a podporuje plnenie globálneho cieľa NSRR. V rámci cieľa 1 Konvergencia implementuje špecifickú prioritu 2.4 Podpora konkurencieschopnosti podnikov a služieb najmä prostredníctvom inovácií v rámci strategickej priority Vedomostná spoločnosť Stratégia OP KaHR je zameraná na výraznejšie naštartovanie inovačných procesov v priemysle a v službách, ktoré zvýšia efektívnosť celej ekonomiky a výrazne urýchlia proces štrukturálnej konvergencie SR a jej regiónov k najvyspelejším krajinám EÚ. Globálnym cieľom operačného programu je zabezpečenie trvalo udržateľného hospodárskeho rastu a zamestnanosti, ktorý má byť dosiahnutý prostredníctvom prioritných osi. Opatrenia v rámci prioritnej osi 1 sú prepojené na prioritné oblasti, ktoré sú súčasťou Stratégie konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 a Národného programu reforiem (Lisabonskej a Göteborskej stratégie a Konvergenčného programu SR do roku 2010) a ďalších materiálov. Inovačná stratégia a inovačná politika Slovenskej republiky ma za úlohu v období vytvoriť národný inovačný systém, ktorý bude obsahovať regionálne inovačné štruktúry. Cieľom vybudovania regionálnych štruktúr je priblížiť podporné aktivity čo najviac k podnikateľom, najmä malým a stredným podnikom. Strategickým cieľom inovačnej stratégie SR do roku 2013 je dosiahnuť, aby sa inovácie stali jedným z hlavných nástrojov rozvoja znalostnej ekonomiky a zabezpečovania vysokého hospodárskeho rastu Slovenskej republiky s cieľom dosiahnuť úroveň najvyspelejších ekonomík Európskej únie. Hlavným cieľom Inovačnej politiky SR na roky 2008 až 2010 je rozpracovanie jednotlivých opatrení Inovačnej stratégie SR na roky 2007 až 2013 na konkrétne opatrenia a úlohy. Plnením stanovených úloh budú vytvorené priaznivé podmienky pre tvorbu a implementáciu podporných mechanizmov pre vznik a rozvoj regionálnych inovačných štruktúr, inovatívnych podnikov, partnerstva a spolupráce podnikov a univerzít v oblasti výskumu, vývoja a inovácií. Zároveň bude zabezpečená postupná realizácia dlhodobých koncepčných zámerov vlády SR v oblasti podpory inovačných aktivít. Pre dosiahnutie hlavného cieľa inovačnej politiky bude v rokoch 2008 až 2010 potrebné: dobudovať podpornú inovačnú štruktúru schopnú absorbovať určené finančné prostriedky v súlade s Inovačnou stratégiou SR a efektívne ich konvertovať na inovácie, pripraviť a spustiť realizáciu podporných programov, projektov a schém, vytvoriť sieť regionálnych inovačných centier. ZÁVER Slovenská ekonomiky je v rámci Európskej únie zaradená do skupiny s malým rastom inovačnej výkonnosti. Pre zlepšenie inovačnej aktivity slovenskej ekonomiky sú vytvorené podmienky, tak na národnej, ako aj európskej úrovni. Podpora inovačnej aktivity je rozpracovaná v inovačnej stratégii a inovačnej politike Slovenskej republiky, ktoré nadväzujú na iné národné a nadnárodné programy. LITERATÚRA 1. EIB: Projekt i2i : Výhľad do roku 2010, 2. European Commision: Green Paper on Enterpreneurship in Europe. Commision of the european Communities, Luxembourgh European innovation scoreboard Inovačná politika SR na roky 2008 až Inovačná stratégia SR na roky 2007 až MIČIETA, B. DUTINA, Ľ.: Národný program zvyšovania produktivity a konkurencieschopnosti SR. SCP MIKOLÁŠ, Z.: Jak zvýšit konkurenceschopnost podniku. Praha: Grada Publishing, s. ISBN Stratégia konkurencieschopnosti Slovenska do roku 2010 Lisabonská stratégia pre Slovensko Príspevok bol pripravený v rámci riešenia grantovej úlohy VEGA 1/0679/08 Integrovaný systém pre inovatívne projektovanie, plánovanie a organizovanie výroby. 141