/* toto je viacriadková poznámka */ ako v Delphi, len sa rozlišujú malé a veľké písmená!!!

Transcription

1 Organizácia programu #include <meno knižnice> using namespace std; int main() return 0; // jednoriadková poznámka Identifikátor Dátové typy int (long), unsigned, float (double), bool 0,1, char, trieda string Deklarácie a pretypovanie Typ Meno_premennej alebo aj s hodnotou: Typ Meno_premennej = Hodnota; príkazy; Operátory a výrazy + - * / %... premenná operátor = premenná/hodnota premenná++; ++premenná; premenná--; --premenná; x = = y x!= y!x x && y x y výraz1? výraz2 : výraz3; Priorita operácií 1. (zmena znamienka) 2. *, /, % 3. +, - 4.! 5. >, >=, <, <= 6. ==,!= 7. && = (príkaz priradenia) napr. hlavička <iostream> definuje vstupno-výstupné služby štandardnej knižnice; každé slovo z programu musí byť definované v jadre (int, float, for, while,...) alebo v knižnici doplní v celom programe std:: pred cin, cout,... program sa spustí práve zavolaním funkcie main, nulová návratová hodnota znamená úspešné vykonanie programu (return 0;); teoreticky nemusí nič vrátiť (void main()), potom implementácia predpokladá, že bola vrátená nula begin a end v C++ nahrádzajú zložené zátvorky a /* toto je viacriadková poznámka */ ako v Delphi, len sa rozlišujú malé a veľké písmená!!! a je znaková konštanta dĺžky 1, \n je znak konca riadka (ako endl) a je konštanta typu string dĺžky 1+1 (končí znakom \0 ) s.size() alebo s.length() vracia dĺžku reťazca s, reťazec začína 0-tým znakom! int x; string meno = Juro ; const float g = 9.81; float vysledok = a / b; int a, c; a = c = 5; int b = 3; Výstup: cout << a/b << endl; 1 cout << (float) a/b << endl; cout << (int) A << << a - A ; blok príkazov, premenné deklarované v bloku (aj v podmienke, napr. príkazu for) sú na jeho konci zrušené! funkcia pow(základ, exponent) základ exponent // #include <cmath> a + = b; znamená a = a + b; a % = b; a = a % b; // % znamená mod p++ inkrementuje, vracia pôvodnú hodnotu ++p inkrementuje, vracia inkrementovanú hodnotu p-- dekrementuje, vracia pôvodnú hodnotu --p dekrementuje, vracia dekrementovanú hodnotu x sa rovná y x je rôzne od y negácia x typu bool x a zároveň y - konjunkcia x alebo y - alternatíva vráti hodnotu výrazu2, ak výraz1 nadobudne true inak vráti hodnotu výrazu3; výraz2 a 3 sú rovnakého typu / môže znamenať delenie aj celočíselné delenie (pozri vyššie) rand() - vráti náhodné celé číslo z množiny 0 až rand() % 2 vráti 0 alebo 1 rand() % 10 vráti 0 až 9 srand((unsigned) time (NULL)); - znáhodní výber aj prvého čísla (môže požadovať knižnice cstdlib a time.h) 1

2 Príkazy Vstup z klávesnice string sl; cin >> sl; char zn; cin.get(zn); getline(cin, ret); Výstup na monitor cout<<premenná/ reťazec ; cout << endl; Priradenie = if (podmienka) prikaz1; else prikaz2; switch (výraz) case hodnota: príkazy; break; case hodnota: príkazy; break;... default: príkazy; for (inicializácia rpc; test; akcia) príkaz; while (podmienka) príkaz; do príkaz while (podmienka); návestie: príkazy;... goto návestie; break; continue; do sl načíta znaky len po prvú medzeru!!! do zn načíta jeden znak (môže to byť aj '\n' - bol stlačený kláves Enter) do ret načíta celý zadaný reťazec!!! na monitore zobrazí hodnotu premennej alebo reťazec nastaví výstup na nový riadok, analog. '\n' al. \n ; '\t ' - vloží tabulátor napr. prem = výraz1? výraz2 : výraz3; je to isté ako if (výraz1) prem=výraz2; else prem=výraz3; pred else sa vkladá bodkočiarka! Podmienky sa uvádzajú vždy v zátvorkách! switch (cislo) case 0: cout << Číslo je 0 \n ; break; case 1: case 2: case 3: cout << Číslo je kladné menšie ako 4 \n ; break; default: cout << Číslo je záporné alebo väčšie ako 3 \n ; break a default nie sú povinné // neustále vyhodnocuje test for (i = 0; i < pocet && pole[i]!= x; i++); cyklus sa opakuje, pokiaľ je podmienka splnená cyklus sa opakuje, pokiaľ je podmienka splnená! skok: cislo++ if (cislo % 2 == 0) goto skok; vykoná skok na miesto bezprostredne za koncom najbližšieho uzavretého príkazu while, for, do alebo switch vykoná skok na začiatok ďalšej iterácie (vrátane testu) v najbližšom uzavretom príkaze while, for alebo do; napr.: for (int i=0; i < 10; i++) if (i % 3 == 0) continue; cout << i << endl; vypíše pod seba

3 Pamätaj! 1. Po čítaní operátorom >> zo cin vždy zavolaj cin.ignore() (vo vstupnom bufferi zostane vždy minimálne znak '\n'). 2. Za volaním getline(cin, retazec) už cin.ignore() nevolaj (getline z buffera odstráni aj '\n'). 3. Keď čítaš jeden znak funkciou cin.get(znak), skontroluj, či vo vstupnom bufferi nezostali znaky: cin.get (znak); if (znak!= '\n') cin.ignore(); //ak načítaný znak je rôzny od konca riadku, z buffera treba odstrániť ešte ďalšie znaky! 4. Parametre príkazu cin.ignore(parametre) treba nastaviť podľa situácie, ktorá môže nastať, pozri nižšie. Prečo to je také komplikované so vstupom v C++ 1. Z klávesnice vkladané znaky nejdú rovno do programu, ale do vyrovnávacej pamäte, tzv. buffera. Ak bol buffer prázdny, čítanie dát z buffera do programu začne až po stlačení klávesu Enter (stlačený Enter sa do buffera zapíše ako znak '\n'). Preto sa v bufferi, okrem vložených znakov, nachádza na ich konci aj znak '\n'. Ak buffer nie je prázdny, a požaduje sa čítanie zo vstupu, automaticky sa načítajú údaje z buffera, nečaká sa na potvrdenie stlačením klávesu Enter. 2. Príkaz cin.ignore() odstráni z buffera jeden znak. Ak je buffer prázdny, čaká na jeho naplnenie! Príkaz napríklad cin.ignore(255,'\n') odstráni z buffera najviac 255 znakov resp. znaky po znak '\n' vrátane. getline (cin, retazec) do programu prenesie všetky znaky z buffera okrem '\n', ten z buffera odstráni a buffer zostane prázdny. cin >> prenesie z buffera do programu znaky po prvú medzeru, tabulátor alebo kláves Enter, a ostatné znaky (aj medzera alebo tabulátor) zostanú v bufferi vrátane '\n'. Preto pri ďalšom vstupe sa do programu (aj bez stlačenia klávesu Enter) načíta zvyšok z buffera, čo väčšinou nechceme. Preto treba použiť cin.ignore() ak chceme odstrániť len jeden znak, najčastejšie '\n', alebo napríklad cin.ignore(80, '\n'), čo odstráni z buffera najviac 80 znakov alebo všetky znaky po znak '\n' vrátane. cin.get (znak) načíta z buffera do programu jeden znak. Ak sme z klávesnice vložili jeden znak a buffer bol predtým prázdny, v bufferi zostane '\n'. Na jeho odstránenie potrebujeme použiť cin.ignore(). Ak sme z klávesnice nevložili znak, len stlačili Enter, z buffera sa do premennej znak uloží '\n' a buffer zostane prázdny. Keby sme teraz použili cin.ignore(), program čaká minimálne na stlačenie klávesu Enter, aby cin.ignore() malo čo odstrániť! Preto je po príkaze cin.get (znak) vykonanie príkazu cin.ignore() podmienené neprázdnosťou buffera, t.j. že v bufferi pred čítaním cin.get(znak) nebol len znak '\n'! Príkaz cin.get() načíta - odstráni z buffera jeden znak a teda pracuje rovnako ako cin.ignore(). Odporúčame ak chceme načítať reťazec, použiť funkciu getline (cin, premenná). ak chceme načítať viacznakovú hodnotu, použiť cin >> premenná; cin.ignore(); ak chceme načítať jeden znak alebo kláves Enter, použiť cin.get (premenná); if (premenná!= '\n') cin.ignore(); // pri použití príkazu cin >> premenná; nevieme načítať stlačenie len klávesu Enter Funkcie na klasifikáciu znakov (knižnica cctype; vracajú true alebo false) isalpha písmená abecedy Napr. if (isalpha(znak))...; isalnum písmená abecedy a číslice isdigit číslice islower malé písmená abecedy isupper veľké písmená abecedy isspace biele znaky: medzera, horizontálny tabulátor \t, koniec riadka \n, vertikálny tabulátor, nová strana, na začiatok riadka Formátovanie výstupu \t tabulátor napr.: cout << meno << \t << priemer << endl; setprecision manipulátor definovaný v hlavičke <iomanip>, umožňuje zadať počet platných cifier výstupu; napr.: streamsize povodna_presnost = cout.precision(); cout << Priemer známok na stotiny: << setprecision(3) << priemer << setprecision(povodna_presnost) << endl; premenné typu streamsize sa používajú na vyjadrenie veľkosti výstupu priemer = 1, zobrazí ako 1.99; priemer = ,4 zobrazí ako 1.99e+005 string (p, ) výraz typu string, v prúde cout vypíše p medzier napr. cout << meno << string (25 - meno.size(), ) <<... 3

4 Jednorozmerné pole Pole v C++ existuje len statické, v tom slova zmysle, že síce môže vzniknúť až počas behu programu, počet jeho prvkov však nemožno meniť (možno celé zrušiť a vytvoriť nové pole). Indexy poľa musia byť typu integer (nie napr. char) a vždy začínajú nulou! Pole je súčasťou jadra jazyka C++ (nie štandardnej knižnice). - ak je počet prvkov poľa známy už pri písaní programu: Typ_prvku Názov_poľa [ Počet_prvkov ] rezervuje príslušnú veľkosť pamäte napr. int pole [100]; vyhradí pamäť pre pole celých čísel od indexu 0! int pole [5] = 1,2,3,4,5; pole[0] má hodnotu 1,..., pole[4] hodnotu 5 const int pocet=4; používajte konštantu pocet float priemer[]=1.4, 2.7, 3, 1.00; //pri vymenovaní nemusíme uviesť počet prvkov float sucet=0; for (int i=0; i<pocet; i++) sucet+=priemer[i]; cout << sucet/pocet << endl; - pole sa vytvorí až počas behu programu (dynamická alokácia pamäte): Typ_prvku *Názov_poľa = new Typ_prvku [ Počet_prvkov ]; napr. const int pocet; cout << "Pocet prvkov pola: "; cin >> pocet; cin.ignore(); int *pole = new int [pocet]; for (int i=0; i<pocet; i++) cout << i+1 << ". prvok "; cin >> pole[i]; cin.ignore(); Treba používať premennú (konštantu) počet, lebo pre pole nie sú definované žiadne funkcie na zistenie jeho dĺžky alebo maximálneho indexu, ako napr. length, size, high,... Funkcia (podprogram) Definovanie funkcie Typ_výsledku Názov_funkcie (void alebo zoznam parametrov) deklarácie lokálnych premenných a statických lokálnych premenných; príkazy; prípadne return hodnota; Napr. int sucet(int x, int y) return x+y volanie napr. cout << sucet(a,b); Funkcia sa volá Názov_funkcie( ) alebo Názov_funkcie (parametre); Globálne premenné sa deklarujú nad funkciami. Statická lokálna premenná static Typ_premennej Názov_premennej = Inicializačná_hodnota; má rozsah platnosti lokálnej premennej ale životnosť globálnej premennej (po ukončení funkcie nezaniká). Parametre môžu byť nahradzované hodnotou alebo odkazom. Pri nahradzovaní odkazom sa medzi typ parametra a názov parametra píše ampersand (&). Napríklad void cosi(int x, int y, int& plus, int& minus) plus = x+y; minus = x-y; volanie napr. cosi(cislo1, cislo2, sucet, rozdiel); Nad funkciami môže byť uvedený prototyp nižšie definovanej funkcie, ktorý má rovnaký tvar ako hlavička definície funkcie, ale zoznam parametrov môže obsahovať len zoznam typov parametrov. void vytvor(int, int []); void vypis(int, int []); int main() int poceta; cout << "Počet prvkov poľa: "; cin >> poceta; cin.ignore(); int *polea = new int[poceta]; vytvor(poceta,polea); vypis(poceta,polea); delete [] polea; void vytvor(int pocet, int pole[]) for (int i=0; i<pocet; i++) cout << i+1 << ". prvok "; cin >> pole[i]; cin.ignore(); void vypis(int pocet, int pole[]) for (int i=0; i<pocet; i++) cout << pole[i] << '\t'; 4

5 Textový súbor #include <fstream> Premenné typu fstream sú určené na čítanie zo súboru aj zápis do súboru. fstream f; // deklaruje prúd f pre čítanie zo alebo zápis do súboru f.open ("subor.txt", ios::in); // otvorí súbor na čítanie, vstupný prúd f prepojí so súborom f.open ("subor.txt", ios::out); // otvorí súbor na zápis, výstupný prúd f prepojí so súborom f.open ("subor.txt", ios::out ios::app ); // otvorí súbor na pripisovanie na koniec súboru f.close(); // zavrie súbor K dispozícii máme štyri príznaky funkcie na zaznamenanie stavu vstupu a výstupu: f.eof() vracia true, ak bol dosiahnutý koniec súboru, inak vracia false f.bad() vracia true, ak posledná operácia zlyhala z dôvodu neplatných údajov f.fail() vracia true, ak je bad true alebo zlyhala nejaká operácia pre hardvérové alebo systém. problémy f.good() vracia true, ak bola posledná operácia so súborom úspešná Príznaky môžu mať po skončení práce so súborom rôzne hodnoty. Preto ich, pred opätovným otvorením súboru, treba zmazať príkazom f.clear()! Odporúčame po príkaze close hneď použiť príkaz clear. Príkaz f.open ("subor.txt", ios::in); neoznámi chybu, keď súbor na disku neexistuje, len nastaví príznak f.fail() na true. Preto odporúčame po pokuse otvoriť súbor na čítanie vykonať test úspešnosti: if ( f.fail() ) cout << "Problem so suborom!\n"; system("pause"); return 1; Aj čítanie zo súboru a zápis do súboru sa realizuje cez vyrovnávacie pamäte. Pri zápise často až príkaz close vyvolá zápis posledných údajov na vonkajšiu pamäť, aj preto je dôležité ho nezabudnúť použiť po každom skončení práce so súborom. Vyčistiť vstupný buffer možno príkazom f.ignore(), podobne ako pri vstupných operáciách z klávesnice. V nasledovných ukážkach sme pracovali so súborom subor.txt s obsahom: Vypísanie obsahu súboru znak po znaku: fstream f; f.open ("subor.txt", ios::in); if (f.fail()) cout << "Problem so suborom!\n"; system("pause"); return 1; char znak; while ( f.get (znak) ) cout << znak; f.close(); f.clear(); cout << endl; Vypísanie obsahu súboru po riadkoch a počtu znakov v každom riadku: fstream f; f.open ("subor.txt", ios::in); if (f.fail()) cout << "Problem so suborom!\n"; system("pause"); return 1; string s; while (!f.eof() ) getline ( f, s ); cout << s << '\t' << s.size() << endl; f.close(); f.clear(); Pokiaľ sme si nie istý korektnosťou vstupného súboru (napríklad, či za posledným údajom v súbore nebol ešte stlačený kláves Enter, t.j. vložený znak koniec riadka '\n'), je lepšie použiť schému: getline ( f, s ); // pokus o načítanie prvého riadka zo súboru while (!f.fail() ) // pokiaľ nenastala chyba; môžete skúsiť aj while (f.good()) cout << s << endl; getline (f, s); // pokus o načítanie ďalšieho riadka zo súboru 5

6 Čítanie číselných hodnôt zo súboru, pričom umiestnenie čísel do riadkov nie je pre riešenie úlohy dôležité; napríklad výpočet aritmetického priemeru zo všetkých čísel zapísaných v súbore: fstream f; f.open ("subor.txt", ios::in); if (f.fail()) cout << "Problem so suborom!\n"; system("pause"); return 1; float x, sucet = 0; int pocet = 0; f >> x; // rieši aj situáciu, keď za posledným číslom v súbore bol stlač. Enter while ( f.good() ) // prípadne while (!f.fail()) alebo while (!f.eof()) sucet += x; pocet++; f >> x; f.close(); f.clear(); cout << "Priemer: " << sucet/pocet << endl; // pri deklarácii int x, sucet = 0; by sme museli použiť // konverziu (float) sucet/pocet! Čítanie číselných hodnôt zo súboru, pričom rozdelenie súboru na riadky je pre riešenie úlohy dôležité; napríklad výpočty aritmetických priemerov z čísel uložených v jednotlivých riadkoch: float x, sucet; int pocet; while (!f.eof() ) sucet = 0; pocet = 0; while ( f.peek()!= '\n' &&!f.eof() ) // pokiaľ nenasleduje koniec riadka a nie je koniec súboru f >> x; sucet += x; pocet++; if (pocet > 0) cout << "Priemer cisel v riadku: " << sucet/pocet << endl; else cout << "V riadku nie je ani jedno cislo!\n"; f.ignore(); f.close(); f.clear(); // odstráň z buffera '\n' Predchádzajúcu úlohu možno riešiť aj načítaním celého riadka ako typu string a rozrezaním a konverziou na jednotlivé čísla (predpokladáme, že súbor obsahuje len celé čísla oddelené medzerami, tabulátormi alebo koncami riadka): int cislo, sucet, pocet, i; // pre reálne čísla float cislo, sucet; string riadok, cislostr; // cislostr je premenná, v ktorej bude číslo uložené ako typ string while (!f.eof() ) getline ( f, riadok ); cislostr = ""; sucet = 0; pocet = 0; i=0; while ( i <= riadok.size() ) if (!isspace(riadok[i]) && i < riadok.size() ) cislostr += riadok[i]; //vysvetlenie pozri nižšie else cislo = atoi ( cislostr.c_str() ); // pre reálne čísla cislo = atof ( cislostr.c_str() ); cislostr = ""; sucet += cislo; pocet++; i++; if (pocet > 0) cout << "Priemer cisel v riadku: " << (float) sucet/pocet << endl; 6

7 else cout << "V riadku nie je ani jedno cislo!\n"; f.close(); f.clear(); Vysvetlenie zvýrazneného vetvenia (prvý riadok vytvorí číselný reťazec, v else sa zmení na číslo): ak ( znak_riadok[i] nie je biely_znak a i < pocet_znakov_v_riadku) tak cislostr = cislostr + riadok[i]; // do reťazca cislostr sa postupne uložia znaky celého čísla až po medzeru alebo koniec riadka inak cislo priraď ascii_reťazec_konvertuj_na_int (cislostr_zmeň_na_c_ascii_reťazec); V jazyku C existujú konverzné funkcie atoi a atof, ktoré konvertujú reťazce na celé alebo reálne čísla (skratky slov ascii_to_int a ascii_to_float, analógia s funkciami StrToInt a StrToFloat v Delphi). Ak ich chceme použiť v jazyku C++, musíme najprv reťazec previesť na C-čkovský reťazec funkciou retazec.c_str(). Zápis do súboru Pripomeňme si, že príkaz f.open (meno_suboru, ios::out); otvorí súbor na zápis; ak súbor existuje, jeho obsah bude zmazaný, a f.open (meno_suboru, ios::out ios::app ); otvorí súbor na pripisovanie na koniec súboru, ak súbor neexistuje, bude vytvorený. Nasledujúci výpis popisuje vytvorenie prázdneho súboru a zápis zadaného textu po riadkoch, prípadne pridanie ďalších riadkov na koniec súboru a výpis novovytvoreného súboru. fstream f; string riadok; char odp; // zapíše zadané riadky do súboru f.open ( "vytvor.txt", ios::out ); // vytvorí prázdny súbor do cout << "Napis riadok na zapis: "; getline ( cin, riadok ); f << riadok << '\n'; // zapíše riadok do súboru (pozri poznámku 1) cout << "Dalsi? (Nie -> N) "; cin.get ( odp ); if ( odp!= '\n' ) cin.ignore(); while ( toupper(odp)!= 'N' ); f.close(); // ak sme na niečo zabudli, teraz môžeme pridať na koniec súboru f.open ( "vytvor.txt", ios::out ios::app ); // otvorí súbor a zápis nastaví na koniec súboru cout << "Zabudol si nieco? (Ano -> A) "; cin.get ( odp ); if ( odp!= '\n' ) cin.ignore(); if ( toupper ( odp ) == 'A' ) do cout << "Napis riadok na zapis: "; getline ( cin, riadok ); f << riadok << '\n'; // zapíše riadok do súboru (pozri poznámku 2) cout << "Dalsi? (Nie -> N) "; cin.ge t( odp ); if ( odp!= '\n' ) cin.ignore(); while ( toupper ( odp )!= 'N' ); f.close(); // vypíše obsah súboru (dve alternatívy) f.open ( "vytvor.txt", ios::in ); while (!f.eof() ) getline ( f, riadok ); cout << riadok << endl; f.close(); f.open ( "vytvor.txt", ios::in ); char zn; while ( f.get(zn) ) cout << zn; f.close(); cout << endl; 7

8 Vytvorený súbor má chybu krásy, na jeho konci je vložený prázdny riadok, čo pri ďalšom spracovávaní údajov zo súboru môže spôsobovať problémy. Poznámka 1 - vytvorenie čistého súboru bez prázdneho riadka na konci súboru Keďže každý zadaný riadok má byť zapísaný v súbore v samostatnom riadku, realizovali sme zápis do súboru príkazom f << riadok << '\n'; čo spôsobilo, že za posledným riadkom v súbore je tiež vložený koniec riadka a teda nepotrebný prázdny riadok. Podobne príkaz f << '\n' << riadok; by spôsobil, že prvý riadok v súbore by bol vždy prázdny, čo by bola vyslovene chyba. Funkciou tellg však vieme rozpoznať, či sme na začiatku súboru a teda, že netreba vložiť znak koniec riadka. Funkcia f.tellg() (tell get) vráti celé číslo udávajúce, za koľký znak v súbore je nastavený get ukazovateľ (ak je súbor prázdny, vráti 0). Ak v programe namiesto príkazu f << riadok << '\n'; vložíme príkazy if (f.tellg() >0) f << '\n'; f << riadok; dosiahneme, že koniec riadka bude vložený do súboru, len pred druhým a ostatnými korektnými riadkami a nie za posledný riadok v súbore. Funkciou f.tellg() zisťujeme, či nasledujúci riadok bude prvý (f.tellg() musí vrátiť nulu) alebo nie. Ak bude prvý, pred neho nepotrebujeme zapísať koniec riadka. Ak f.tellg() má kladnú hodnotu, v súbore už je minimálne jeden riadok zapísaný a pred zápisom nasledujúceho riadka treba vložiť koniec riadka, aby sa text zapísal na nový riadok. Poznámka 2 - vytvorenie čistého súboru bez prázdneho riadka na konci súboru aj po pripísaní dát Rovnaký postup, aký sme opísali v pozn.1, môžeme uplatniť aj v časti pre pripísanie ďalších riadkov na koniec súboru. Keď začíname zápis do novovytvoreného prázdneho súboru, funkcia f.tellg() určite vráti nulu. Pred pripisovaním na koniec existujúceho súboru, keďže sme súbor museli zavrieť a otvoriť s novými parametrami (ios::out ios::app) musíme pred prvým použitím funkcie tellg get ukazovateľ nastaviť na koniec otvoreného súboru príkazom f.seekg (0,ios::end). Preto musíme pred cyklus do... vložiť riadok s príkazom f.seekg (0,ios::end); a príkaz f << riadok << '\n'; nahradiť už v poznámke 1 popísanými príkazmi if ( f.tellg() > 0 ) f << '\n'; f << riadok; Funkcia f.seekg (parametre) nastaví get ukazovateľ na parametrami určenú pozíciu. Napríklad f.seekg (0, ios::beg); na začiatok a f.seekg (0, ios::end); na koniec súboru. Sekvencia príkazov f.seekg(0,ios::end); cout << Pocet znakov v subore: << f.tellg() << endl; vráti počet znakov otvoreného súboru (pripomíname, že koniec riadka sa zapíše ako dva znaky ASCII kód 10 a 13). Ukážka časti programu, ktorý umožní do súboru znamky.txt zapísať mená študentov a ich známky. fstream f; char znamka; string meno; f.open ( "znamky.txt", ios::out ); cout << "Meno studenta (Koniec -> Enter): "; getline ( cin, meno ); while ( meno!= "" ) f << meno << '\n'; cout << "Znamky (Koniec -> Enter)" << endl; cin.get ( znamka ); if ( znamka!= '\n' ) cin.ignore(); while ( znamka!= '\n' ) f << ' ' << znamka; // zapíše medzeru ako oddeľovač známok a známku cin.get ( znamka ); if ( znamka!= '\n' ) cin.ignore(); cout << "Meno studenta: "; getline ( cin, meno ); if ( meno!= "" ) f << '\n'; f.close(); Bude vytvorený korektný súbor (na konci súboru nebude prázdny riadok). Pred každú, teda aj prvú známku v riadku bude vložená medzera (zvolená ako oddeľovač známok), čo však nemôže pri ďalšom spracovávaní známok zapísaných v súbore spôsobovať problémy, keďže biele znaky pred číslami sa pri načítavaní čísel ignorujú. 8

9 Ďalšie možnosti zápisov pri práci so súbormi: súbor možno súčasne otvoriť pre čítanie aj zápis príkazom f.open (meno_suboru, ios::in ios::out); ak súbor existuje, jeho obsah sa zachová, ak neexistuje, vytvorí sa prázdny súbor po príkaze otvoriť súbor jeho úspešnosť môžeme testovať aj if (f)... alebo if (!f)... príkazy fstream f; f.open(...,...); možno nahradiť jediným príkazom fstream f (...,...) knižnica fstream pozná aj údajové typy určené len na čítanie zo súboru ifstream (input file stream) alebo len na zápis do súboru ofstream (output file stream) ifstream f; deklaruje vstupný prúd, t.j. f možno použiť len na čítanie zo súboru ofstream f; deklaruje výstupný prúd, t.j. f možno použiť len na zápis do súboru Ďalej sa s f pracuje ako s prúdmi typu fstream, napríklad f.open (meno_suboru); alebo ifstream f (meno_súboru); - deklaruje f a zároveň otvorí súbor pre čítanie ofstream f (meno_súboru); - deklaruje f a zároveň otvorí súbor pre zápis 9

10 Typ vector knižnica vector, t.j. musíte použiť #include <vector> Dynamické pole v C++ možno vytvoriť pomocou údajového typu vector. Je to pole v tom slova zmysle, že všetky prvky sú rovnakého typu. Aj pre typ vector platí, že indexy musia byť typu integer a vždy začínajú nulou! vector < Typ_prvku > Meno_vektora; Na vkladanie hodnôt do vektora sa používa príkaz v.push_back(h), ktorý zapíše za posledný prvok vektora v hodnotu h a zvýši veľkosť vektora o 1. Napr.: vector <int> vektor; int pocet; cout << "Pocet prvkov: "; cin >> pocet; for (int i=0; i<pocet; i++) vektor.push_back (rand()%10); // naplní vektor náhodnými jednocif. číslami Vypísanie prvkov vektora: for (int i=0; i<vektor.size(); i++) cout << vektor[i] << '\t'; cout << endl; Ak majú byť všetky vkladané hodnoty rovnaké, môžeme použiť príkaz v.insert(v.end(), p, h), ktorý do vektora v za posledný prvok vloží skopíruje p-krát hodnotu h. Napr.: vector <int> vektor; int pocet; cout << "Pocet prvkov: "; cin >> pocet; vektor.insert (vektor.end(), pocet, 0); // naplní vektor nulami Ak by sme použili namiesto funkcie end() funkciu begin(), nuly by boli nakopírované pred prvý prvok vektora. Ostatné prvky budú automaticky posunuté a preindexované. Všeobecne príkaz v.insert(z, p, h) vloží do vektora v od indexu z (musí byť tzv. iterátor) p-krát hodnotu h. Napr. vektor.insert(vektor.begin()+1, 2, -100); vloží do vektora na pozície s indexami 1 a 2 hodnotu -100, veľkosť vektora sa zväčší o dva, prvky sa automaticky preindexujú. Na odstránenie - vyrezanie prvkov z vektora slúži príkaz v.erase(z,k), ktorý z vektora v odstráni prvky s indexami z intervalu <z, k). Napr. vektor.erase ( vektor.begin()+2, vektor.begin()+5 ) odstráni z vektora prvky s indexami 2, 3 a 4; vektor.erase ( vektor.begin(), vektor.begin()+1 ) odstráni z vektora prvok s index 0 (prvý prvok), čo možno zapísať aj vektor.erase ( vektor.begin() ); príkaz vektor.erase ( vektor.begin()+3 ) odstráni prvok s indexom 3. Zmeniť veľkosť vektora možno príkazom v.resize(p), ktorý ponechá z vektora v len prvých p prvkov (ak p < v.size()), prípadne zväčší veľkosť vektora v na p prvkov (ak p > v.size()) a dokopíruje hodnotu nula. Príkaz v.resize(p,h) dokopíruje hodnotu h. Na prácu s vektormi slúži mnoho príkazov a funkcií, pozri napríklad stránku Napríklad: v.begin() ukazuje na prvý prvok vektora v v.end() ukazuje na (jednu pozíciu za) posledný prvok vektora v v.size() počet prvkov vektora v v[n] hodnota n-tého prvku vektora v v.empty() vráti True, ak je vektor v prázdny, inak False v.clear() vyprázdni vektor v, ako v.erase(v.begin(), v.end()) v.pop_back() odstráni z vektora v posledný prvok a zmenší veľkosť vektora o 1 Vytvorenie a vypísanie vektora so zadaným počtom prvkov: vector<int> v; int pocet; srand((unsigned)time(null)); // knižnica #include <vector> // ako randomize // vytvorí vektor 10

11 cout << "Pocet prvkov: "; cin >> pocet; cin.ignore(); for ( int i = 0; i < pocet; i++ ) v.push_back (rand()%100); //vloží náhodné celé čísla z intervalu <0,100) // vypíše prvky vektora for ( int i = 0; i < v.size(); i++ ) cout << v[i] << '\t'; cout << endl; // bublinkové triedenie int i, pp; int pom; for ( pp = 1; pp < v.size(); pp++ ) for ( i = 0; i < v.size() - pp; i++ ) if ( v[i] > v[i+1] ) pom = v[i]; v[i] = v[i+1]; v[i+1] = pom; Ak potrebujeme použiť parametre, môžeme definovať typ vektor zápisom: typedef vector<int> tvektor; void Vytvor ( tvektor &v ) int pocet; cout << "Pocet prvkov: "; cin >> pocet; cin.ignore(); for ( int i = 0; i < pocet; i++ ) v.push_back ( rand()%10 ); /* teoreticky aj v.resize ( pocet ); for ( int i = 0; i < v.size(); i++ ) v[i] = rand()%10; */ void Vypis ( tvektor v ) for( int i = 0; i < v.size(); i++ ) cout << v[i] << '\t'; cout << endl; void UtriedBubble ( tvektor &v ) int pp, i; int pom; for ( pp = 1; pp < v.size(); pp++ ) for ( i = 0; i < v.size() - pp; i++ ) if ( v[i] > v[i+1] ) pom = v[i]; v[i] = v[i+1]; v[i+1] = pom; int main() tvektor a; Vytvor(a); Vypis(a); UtriedBubble(a); Vypis(a);... Ak nedefinujeme typ vektor, v špecifikácii formálnych parametrov namiesto tvektor píšeme vector<int>. 11

12 Utriediť vzostupne hodnoty vektora v možno aj jediným príkazom sort (v.begin(), v.end()); ktorý je definovaný v knižnici algorithm. Všeobecne sort (z, k); utriedi hodnoty z intervalu <z, k). Iterátory Iterátory možno použiť namiesto indexov sú zviazané s vektorom zápisom vector <Typ_prvku>::iterator Meno_iterátora; napr. vector <int>::iterator it; #include <iostream> #include <vector> #include <algorithm> using namespace std; vector <string> v; typedef vector<string>::iterator iter; void init() v.resize(10); v[0]="fero"; v[1]="adela"; v[2]="zuzana"; v[3]="cyril"; v[4]="darina"; v[5]="dorota"; v[6]="pavol"; v[7]="peter"; v[8]="zora"; v[9]="boris"; sort(v.begin(),v.end()); /* bool bin_vlozit(string x) iter dh = v.begin(); iter hh = v.end(); iter stred = dh + (hh-dh) / 2; do stred = dh + (hh-dh) / 2; if (*stred!= x) if (*stred<x) dh= stred+1; else hh= stred-1; while (*stred!=x && dh<=hh); if (*stred==x) return 1; else if (*stred<x) stred+=1; v.insert(stred,1,x); return 0; */ void bin_vlozit(string x, bool &je, int &index) iter dh=v.begin(); iter hh=v.end(); iter stred; do stred= dh + (hh-dh)/2; if (*stred!= x) if (*stred<x) dh= stred+1; else hh= stred-1; 12

13 while (*stred!=x && dh<=hh); if (*stred==x) je= true; index= stred-v.begin(); else je= false; if (*stred<x) stred+=1; index= stred-v.begin(); //posledne dva príkazy nemožno vymeniť!!! v.insert(stred,1,x); void vypis() for (int i= 0; i< v.size(); i++) cout << i+1 << ". " << v[i] << endl; // for (vector<string>::size_type i= 0; i < v.size(); i++) cout << i+1 << ". " << v[i] << endl; // alebo i!= v.size(); // for (vector<string>::iterator i= v.begin(); i< v.end(); i++) cout << *i << endl; // int j; // for (vector<string>::iterator i= v.begin(); i< v.end(); i++) j= i-v.begin(); cout << j+1 << ". " << v[j] << endl; // for (vector<string>::const_iterator i= v.begin(); i< v.end(); i++) cout << *i << endl; int main() init(); string Meno; bool Je; int Index; cout << "Hladat meno: "; cin >> Meno; cin.ignore(); if (islower(meno[0])) Meno[0]= toupper(meno[0]); bin_vlozit(meno,je,index); if (Je) cout << "Meno sa v zozname nachadza na " << Index+1 << ". mieste!"; else cout << "Meno sa v zozname nenachadza, vlozil som ho na " << Index+1 << ". miesto!"; cout << endl; vypis(); return 0; 13