prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. Firmy málo kričia, akých absolventov chcú

Transcription

1 NEWSLETTER o modernom vzdelávaní Ročník V Ičíslo 2 I2017 Inšpirácia pre slovenské univerzity UNIVERSITY DAY 2017 prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc. Vytvorme šikovným študentom prostredie a učiteľom vráťme status prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. Firmy málo kričia, akých absolventov chcú GDPR - 8 praktických rád Vydáva: Partner:

2 Obsah V predvianočnom čísle magazínu EDUnews nájdete okrem praktických rád k príprave na GDPR aj inšpiratívne rozhovory so 4 osobnosťami, ktoré patria k výnimočným predstaviteľom akademickej oblasti a iniciátorom reformy školstva. V reportáži z konferencie UNIVERSITY DAY ponúkame zaujímavé nápady a inšpiratívne technológie, ktoré posúvajú vzdelávanie na školách vpred. Rád by som sa aj touto cestou poďakoval všetkým účastníkom za ich prítomnosť a podporu - bolo nám cťou a veríme, že sa stretneme opäť o rok. Končí sa rok Rád by som vám poďakoval za vašu priazeň a poprial, aby ste prežili príjemné vianočné sviatky, oddýchli si a načerpali energiu do ďalšieho roku. Príjemné čítanie. Martin Sukuba, Vedúci obchodného oddelenia pre školstvo, DATALAN 6» 16» Téma Inšpirácia pre slovenské univerzity UNIVERSITY DAY 2017 Rozhovor prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc. 4 Aktuálne Všade dostupná wifi Inteligentná edukatívna smart zóna Rozprávkový kalendár, ktorý pomáha Fandíme slovenskému paralympijskému tímu Praktická príručka pre prípravu na GDPR 6 Téma UNIVERSITY DAY Téma UNIVERSITY DAY 2017 k reforme školstva: Dajme do centra pozornosti kvalitu univerzít, genius loci a študenta 10 Téma UNIVERSITY DAY fotoreportáž 12 Rozhovor prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. Firmy málo kričia, akých absolventov chcú 16 Rozhovor prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc. Vytvorme šikovným študentom prostredie a učiteľom vráťme status 18 Témar Osem rád, ako pripraviť IT riešenia na GDPR Jan Böjtös, DATALAN 18» Téma GDPR - 8 praktických rád Zaujímavé Na University Day 2017 predviedla tanečné kreácie aj Tesla 22 Téma Renáta Hall Školy by sa mali viac orientovať na potreby učiacich sa 24 Téma Prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. Sympatický mi je britský vysokoškolský systém 26 Zo života Detskáj Univerzita Komenského 2017 Rozhovor prof. Ing. Robert Redhammer, PhD. Firmy málo kričia, akých absolventov chcú Newsletter edunews 2020 pripravuje občianske združenie Partnerstvá pre prosperitu (PPP), Jašíkova 2, Bratislava, za podpory a spolupráce odborníkov z DATALAN a.s., Kontakt: marketing@datalan.sk edunews 2020 I 3

3 Aktuálne Aktuálne Všade dostupná wifi Inteligentná edukatívna smart zóna Praktická príručka pre prípravu na GDPR Technická univerzita vo Zvolene rozšírila v rámci svojich univerzitných priestorov bezdrôtovú dátovú infraštruktúru wifi, ktorá bude od nového roka bezplatne dostupná pre študentov a pracovníkov univerzity. Rýchle wifi pripojenie tak využijú aj účastníci celoslovenskej Univerziády, ktorá univerzita organizuje vo februári Wifi pokrytie je kapacitne pripravené na stovky pripojených ľudí. V druhej etape plánuje univerzita rozšíriť wifi pokrytie aj do hlavnej časti, kde vznikne relaxačno-oddychové centrum pre študentov a návštevníkov. V priestoroch arboréta Borová hora v areáli Technickej univerzity vo Zvolene vznikla inteligentná interaktívna edukačná smart zóna, ktorá slúži pre návštevníkov aj študentov univerzity. Vďaka špeciálnej aplikácii poskytuje v rámci náučného chodníka odborný audio výklad s doplňujúcimi informáciami o rastlinstve v arboréte. Súčasťou projektu bolo osadenie pilotnej trasy špeciálnymi zaradeniami, zabezpečenie smart zariadení a aplikácie. Projekt realizovala spoločnosť DATALAN v spolupráci s technologickými partnermi. 25. mája 2018 vstúpi do platnosti nové nariadenie GDPR o ochrane osobných údajov. Cieľom nariadenia GDPR je dať európskym občanom väčšiu kontrolu nad tým, čo sa s ich údajmi deje a zároveň zjednotiť existujúce zákony o ochrane osobných údajov v rámci EU. Nová legislatíva GDPR prinesie nové nároky na procesnú, organizačnú a informačnú bezpečnosť. Firmy a organizácie budú musieť v najbližších mesiacoch prijať procesné a organizačné opatrenia a nasadiť bezpečnostné riešenia na prevenciu, detekciu, riešenie a reportovanie incidentov. Ako sa na GDPR pripraviť a ktoré konkrétne opatrenia a kroky sú vo Vašej organizácii nevyhnutné? Pozrite si praktickú príručku pre vzdelávacie inštitúcie na Rozprávkový kalendár, ktorý pomáha Aj tento rok DATALAN podporil viacero zaujímavých projektov a osobností, s ktorými nás spája špičková práca, ale aj nápady, snaha a odhodlanie meniť veci k lepšiemu alebo pomáhať iným. Takým projektom je aj Kalendár Nadácie detského kardiocentra. Počas jeho predstavenia a krstu sa konala aj dražba umeleckých diel podarilo sa vydražiť všetky a na konto Nadácie putuje krásnych , ktoré pomôžu pri nákupe špeciálneho ultrazvuku pre najmenších pacientov na oddelení Detského kardiocentra. Kalendár pre rok 2018 opäť tvoria emotívne zábery detí v zátiší s vydraženými umeleckými dielami. O fotografie sa postarala opäť fotografka Jany Keketi a spolu s ňou a deťmi kalendár slávnostne pokrstila Iveta Radičová. Fandíme slovenskému paralympijskému tímu So športovcami nás spája odhodlanie, vytrvalosť a zdravý drive. DATALAN je dlhoročným partnerom Slovenského paralympijského výboru a jeho špičkového športového tímu. Slovenským paralympionikom budeme držať prsty aj na zimných paralympijských hrách, ktoré sa budú konať vo marci 2018 juhokórejskom Pchjongčchangu. Organizátori očakávajú účasť okolo 670 športovcov zo 45 krajín. Slovensko má z predchádzajúcich ZPH vynikajúcu bilanciu - naši športovci získali na šiestich zimných hrách 44 medailí, na posledných dvoch hrách obsadilo Slovensko v hodnotení krajín najlepšie umiestnenia (Vancouver miesto, Soči miesto). 4 I edunews 2020 edunews 2020 I 5

4 UNIVERSITY DAY UNIVERSITY DAY UNIVERSITY DAY 2017 Data. Integration. Connectivity. Reforma vysokého školstva, možnosti spolupráce univerzít a firiem vo vede a výskume, najnovšie technológie a vzdelávacie trendy pre univerzity, atraktivita študentov pre trh práce, networking univerzít, inšpirácie z domácej aj zahraničnej scény. To je mix zaujímavých nápadov, ktorý hosťom predstavila netradičná konferencia UNIVERSITY DAY septembra 2017 v Jasnej. INFRAŠTRUKTÚRA PRE UNIVERZITY Bezpečnosť dát a nové nariadenie GDPR Pripojenie a wifi riešenia Ochrana obsahu v ére mobility, BYOD Elektronické schránky Riadenie úloh a interných procesov VEDA A VÝSKUM Spolupráca univerzít so súkromným sektorom Internet vecí a senzory vo vede a výskume Vyhľadávanie a zber rôznorodých dát Spracovanie dát a zdieľanie poznatkov Prediktívna analytika vo výskume ATRAKTÍVNE VZDELÁVANIE Student Engagement Nábor študentov Atraktívne modely výučby Platformy pre zdieľanie vzdelávacieho obsahu INOVÁCIE PRE ŽIVOT 6 I edunews 2020 edunews 2020 I 7

5 UNIVERSITY DAY UNIVERSITY DAY UNIVERSITY DAY 2017 k reforme školstva: Dajme do centra pozornosti kvalitu univerzít, genius loci a študenta pre nich, kde študujú. Je to aj o vonkajšom obale. O genius loci, duchu miesta. Pre študenta je dôležité, ako vyzerá campus, knižnica, aký je prístup univerzity, byrokracia, aké sú možnosti, ktoré absolvent po ukončení štúdia má. V Prahe či v Brne to vníma. Na Slovensku sa budovy rozpadávajú a študent je na poslednom mieste. Ak má byť reforma úspešná, musí byť o študentovi, nemôže zostať mimo nej, sumarizuje výhrady študentov predseda Študentskej rady vysokých škôl Bálint Lovász. Často nám chýba na študenta orientované vzdelávanie, podľa študentov ich vyučujúci na vysokých školách veľakrát berú ako čísla, nie individuality, spresňuje projektová manažérka MESA 10 Renáta Hall. Naše vysoké školy sú podľa nej málo atraktívne aj pre zahraničných študentov. Aktuálne u nás študuje 10 tisíc zahraničných študentov, z toho polovica českých. Do budúcnosti môže tento problém eskalovať, ak k zmene nedôjde: Slovensko bude najrýchlejšie starnúcou krajinou. Má veľa rómskeho obyvateľstva, ktorého počet bude narastať. Študenti nám odchádzajú, no striktná imigračná politika bráni väčšiemu prílevu zahraničných študentov. Treba sa zbaviť zlého PR Hoci podľa Jozefa Jurkoviča zo sekcie vysokých škôl na Ministerstve školstva SR zatiaľ ministerstvo nedisponuje dátami, prečo k odlevu študentov do zahraničia dochádza, prieskum MESA 10 medzi študentmi z 34 fakúlt vysokých škôl po celom Slovensku problém naznačil. Slovenské vysoké školy síce kvalitou výučby naozaj nezaostávajú, no české vysoké školy sú nielen lepšie vybavené, majú lepšiu infraštruktúru, ale si robia aj lepšie PR. Veľa tiež zohrávajú pozitívne skúsenosti absolventov, referencie od rodičov či z médií. Ako hovorí Karol Matiaško, prorektor pre informačné systémy Žilinskej univerzity, slovenské vysoké školy majú nedostatočné PR, dokonca im ho zhoršujú médiá. Často odchod mladých je aj o budúcnosti. Mnohé špičkové vysoké školy už budujú výskumné a vývojové centrá, no študentov do zahraničia vyháňajú aj hladové doliny a minimálna šanca sa v regióne uplatniť na trhu práce, konštatuje rektor Technickej univerzity v Košiciach Stanislav Kmeť. Treba identifikovať, v čom sme lepší voči zahraničiu, a na tom stavať, myslí si Jurkovič. Ako nastaviť reformu Ako sumarizuje Libor Vozár, dekan Univerzity Konštantína filozofa v Nitre, ktorý sa významne angažuje v projekte Učiace sa Slovensko, v rámci reformy je dôležité presadiť najmä tri zmeny: v budúcnosti by sa mal viac klásť dôraz na rozdelenie škôl na bakalársky a magisterský stupeň, kde by už absolventi bakalárskeho štúdia boli pripravení pre prax, čomu by mala pomôcť aj spolupráca univerzít so súkromným sektorom. Teda štúdium by prvé roky kládlo dôraz na prípravu na prax a následne na teóriu pre tých, ktorí chcú pokračovať aj vo výskumnej a vedeckej činnosti. Ide najmä o technické a prírodovedné odbory, objasňuje. Tam by zas mohla pomôcť spolupráca univerzít medzi sebou. V súčasnosti najmä renomovaným vysokým školám zväzuje pri vytváraní nových študijných programov ruky terajší akreditačný systém, ktorý je podľa Vozára potrebné zmeniť, čím by školy dokázali pružnejšie reagovať na potreby trhu práce. To žiadajú aj firmy. Ako podotýka Igor Patráš, predseda výboru pre vzdelávanie Republikovej únie pre zamestnávateľov, priemer študentov s bakalárskym titulom v krajinách OECD je až 16 % zo študujúcej populácie, u nás 3 %. Máme problém nájsť mladých schopných ľudí. Nadväzujú sa však už partnerstvá škôl s firmami, aby si firmy šikovných študentov udržali po skončení štúdia, pridáva sa Marek Paščák, predseda predstavenstva DATALAN. Účasť študenta na výskume a vývoji je podľa neho veľkým prínosom, no nie je nevyhnutná. Potrebujeme najmä vzdelaných absolventov, konštatuje. Patráš je za to, aby sa zmenil model financovania vysokých škôl podľa uplatniteľnosti absolventa na trhu práce a podporil by sa rozvoj špičkových univerzít. Financovanie škôl zo strany štátu však treba podľa rektora Technickej univerzity v Košiciach zvýšiť celkovo. Čiastku 0,75 % HDP je potrebné zvýšiť aspoň na 1 %, pripomína Kmeť. Teraz si školy nedokážu finančne udržať pre už existujúce vývojové centrá ani absolventov a špičkových odborníkov, ale ani ohodnotiť učiteľov či zaplatiť IT servisných pracovníkov. Kedysi mali richtár, farár a učiteľ svoju vážnosť. Dnes minimálne ten tretí bojuje o svoje ohodnotenie a postavenie v spoločnosti. Hoci sa snaží dať študentom na univerzite kvalitné vzdelanie, univerzity o študentov prichádzajú a často prehrávajú aj boj o lojalitu absolventov k alma mater. Aj na takomto konštatovaní sa zhodli na úvod konferencie UNIVERSITY DAY 2017 organizovaného spoločnosťou DATALAN k reforme školstva zástupcovia akademickej obce, ministerstva školstva, študentov a súkromného sektora. O tom, že reforma je nevyhnutná, napovedá fakt, že kongresová sála tatranského wellness hotela Chopok Jasná bola vo štvrtok 20. septembra zaplnená do posledného miesta. Nebezpečný odliv študentov Odliv slovenských študentov do zahraničia vzrástol podľa údajov OECD od roku 1998 po rok 2012 desaťnásobne. Za hranicami ich dnes študuje 31 tisíc. Mnohí kvôli jazykovej blízkosti zakotvia v susednej Českej republike, kde ich je podľa dostupných údajov už 23 tisíc. Študujú pritom na odboroch, kde nám absolventov treba ako soľ - informatika, strojárstvo, stavebníctvo či elektrotechnika. Len mizivé percento sa však chce vrátiť späť. Kde sa stala chyba? Prečo študenti uprednostňujú dokonca české vysoké školy pred našimi? Aká by mala byť reforma školstva, aby naše univerzity opäť priťahovali študentov a akých absolventov chcú firmy? Genius loci Medziročný úbytok študentov pociťujeme. No nie je to o kvalite výučby. Tú na špičkových univerzitách dostanú, hovorí prorektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave Pavel Čičák. Ako sa ukazuje, študenti skutočne vnímajú kvalitu slovenských univerzít, no rovnako dôležité je 8 I edunews 2020 edunews 2020 I 9

6 UNIVERSITY DAY UNIVERSITY DAY 10 I edunews 2020 edunews 2020 I 11

7 Rozhovor Rozhovor Rektor Slovenskej technickej univerzity v Bratislave prof. Ing. Robert Redhammer, PhD.: Firmy málo kričia, akých absolventov chcú Je rektorom vysokej školy, ktorá má cveng nielen na Slovensku, ale aj v zahraničí. Stojí za zrodom Univerzitného podnikateľského inkubátora STU a presadzuje užšiu spoluprácu univerzít s firmami. Reformu školstva síce víta, no jedným dychom dodáva, že nemôže priniesť len plošné pravidlá pre všetky vysoké školy. Vláda musí jasne definovať, čo od ktorej skupiny vysokých škôl očakáva, konštatuje Robert Redhammer. Slovensko čaká reforma školstva, ktorej východiskom by mal byť dokument Učiace sa Slovensko. Čo vy v rámci reformy považujete za kľúčové? Na úvod treba povedať, že dokument Učiace sa Slovensko obsahuje veľa námetov, ale je až príliš široký, a niektoré jeho námety si čiastočne protirečia. Na to, aby sa zrealizovala zmena, je potrebné určiť priority. Aj nôž je ostrý preto, lebo jeho čepeľ je veľmi tenká. Predpokladám, že sa na základe akčných plánov určia kľúčové aspekty reformy. Ak totiž chceme robiť zmenu, musíme vedieť nielen kam sa chceme dostať, ale aj z akej pozície vychádzame. Teda, kde sú v súčasnosti naše hlavné slabiny, ale aj najsilnejšie stránky. Dokument je o víziách budúcnosti, no nemapuje aktuálny stav. K dokumentu ako celku sa preto vyjadruje veľmi ťažko. Kde sú teda slabé a kde silné miesta dnešného školstva na Slovensku, na ktoré by sa podľa vás mala zamerať reforma? Vysoké školstvo má legislatívny rámec sformulovaný v roku Bol to jeden z prvých zákonov po revolúcii. Odvtedy sa zásadne nezmenil. Aj súčasný zákon z roku 2002 je založený na rovnakých princípoch starých takmer 30 rokov. Univerzity vo svete prešli rôznymi vývojovými štádiami a ustúpili od divízneho modelu vnútornej organizácie, no my ho máme stále zafixovaný v zákone. Zákonom máme daný aj dvojvrstvový samosprávny model, ktorý nie je dobre legislatívne vyladený. Hlavne veľké vysoké školy potrebujú viac autonómnosti v rozhodovaní o vnútornej organizácii. To im umožní efektívnejšie fungovanie, čo uvoľní ďalšie zdroje pre hlavnú činnosť a vyššiu vnútornú efektívnosť. Prinieslo by to zmenu spôsobu financovania? S tým súvisí aj spôsob financovania. Dnes financovanie veľmi tlačí na fragmentáciu na všetkých úrovniach, pretože sa rozpočet postupne delí medzi subjekty a vnútorné jednotky na nižších úrovniach. Takže všetky subjekty na každej jednej úrovni si konkurujú v súboji o peniaze, čo bráni ich bližšej spolupráci. Skúsenosti zo sveta však ukazujú, že najväčšie objavy a pridaná hodnota sa získavajú na základe interdisciplinárnej spolupráce. A tu nás kombinácia legislatívy a spôsobu financovania vysokých škôl vlastne sabotuje. Toto je zásadný problém, ktorý sa musí vyriešiť práve zmenou spôsobu financovania, prípadne legislatívy a financovania. Aby sa univerzity viac otvorili. od ktorých očakávame vedecký výskum, budeme očakávať špičkový vedecký výskum, od škôl, ktoré majú mať bližšie k praxi, zase prípravu mladých ľudí pre konkrétne žiadané profesie. A od škôl, ktoré majú široký všeobecný profil, budú vzdelávať ľudí viac akademicky. Nemôžeme každej škole povedať, že od nej očakávame presne to isté, ako od všetkých ostatných. Veď to je nezmysel. Dnes sú vysoké školy financované podľa jedného vzorca. Myslím, že ich treba rozdeliť podľa poslania a potom primerane tomu poslaniu aj hodnotiť a financovať. Toto je kľúčová vec, ktorú treba zmeniť, a vtedy sa slovenské školstvo posunie zásadne dopredu. Zvýši sa variabilita ponuky zo strany vysokých škôl, študenti si budú môcť na Slovensku vybrať rôzne profily štúdia vo veľmi dobrej kvalite. Hlasy volajúce po zmene modelu financovania a hodnotenia kvality vysokých škôl zaznievajú už dlho, prečo sa doteraz nič nezmenilo? K zásadnej zmene vo financovaní a hodnotení vysokých škôl došlo na prelome storočia. Zaviedol sa tzv. kapitačný model, ktorý dostal legislatívnu podobu v Zákone o vysokých školách z roku Vtedy mali vysoké školy zásadnú úlohu zvýšiť počet vysokoškolsky vzdelávaných mladých ľudí z vtedajších 18 aspoň na 30 percent populačného ročníka. A tomu zodpovedal aj model financovania koľko študentov máte, toľko dostanete peňazí. Samozrejme, prihliadalo sa na zložitosť odborov, koľko naň škola potrebuje učiteľov, zisťoval sa počet neučiteľských pracovníkov atď. Takto sa určil vzorec, ktorý sa postupne rokmi zdokonaľoval. A čo urobili školy? Prijali viac študentov, aby mali viac peňazí. Brali sa všetci, ktorí mali záujem. Postupne sme sa dostali až na viac ako 40 percent populačného ročníka. Cieľ sa dosiahol práve zmenou modelu financovania. Ale teraz treba tento model vypnúť a zapnúť iný, zameraný na kvalitu a potreby spoločnosti. Ak by sme nebrali ohľad na demografický pokles, došlo by aj k zníženiu počtu študentov? Nie je problém, že na vyšších stupňoch vzdelávania študuje veľa ľudí. Pre spoločnosť je to dobre. No problém je, že mnohí z nich sa vzdelávajú v odboroch, po ktorých skončení si nevedia nájsť primerané zamestnanie. Dôvodom je aj fakt, že systém financovania VŠ neodráža požiadavky trhu práce absolventov. Reflektuje to, čo chcú študovať maturanti. Štát to zaplatí bez ohľadu na to, či spoločnosť tieto profesie potrebuje. Chýba teda aj pripravenosť mladých ľudí po skončení strednej školy? To je ďalšia otázka. V prípade technických a prírodovedných smerov máme dnes veľmi nevhodne pripravených mladých ľudí. Ale ešte inak to poviem. Zdá sa nám, že ročníky, ktoré teraz prichádzajú na vysoké školy, sú tie, ktoré na základných školách na druhom stupni nemali dosť matematiky, ktorým klesla výmera aj o polovicu hodín. Takže látka, ktorú absorbovali na základných a stredných školách, nezodpovedá rozsahu, na ktorý sme tu boli zvyknutí možno 50 rokov. Na strednej škole nielen že tento deficit nedobehnú, ale navyše im vypadáva aj fyzika. Málokto maturuje z matematiky len 12 percent, a to je osudová chyba. Po celý život budú mladým ľuďom chýbať štandardné rutinné návyky z logiky, z hodnotenia súvislostí, z porovnávania, zo zlomkov, nepriama úmernosť a pod. Pevne verím, že dôjde k zmene, nádej nám dávajú aj individuálne skúsenosti u časti základných škôl, snáď sa už vývoj uberá správnym smerom. Okrem kvantity, čo sa týka počtu hodín, vidíte aj potrebu obsahovej a formálnej stránky výučby základných prírodovedných predmetov? Áno. Je potrebné úplne novým spôsobom pristúpiť k ich vyučovaniu. Dnes už máme veľa technologických možností na vizualizácie, vieme štúdium urobiť zábavnou formou tak, aby žiaci problematiku ľahko pochopili a osvojili si ju. Dnes technológie prinášajú do škôl úžasné možnosti, zážitkové vzdelávanie a zároveň vytvárajú tlak na obsahovú aj metodickú reformu školstva. Pridať niekde hodinu naviac, nie je dostatočné riešenie. Efekt sa dostaví vtedy, keď bude učiteľ zapálený. A preto učitelia musia mať zabezpečené podmienky a prostredie, aby sa výučbe mohli venovať naplno, aby po skončení vyučovania nemuseli utekať do druhej práce. A mňa veľmi mrzí, že ku školstvu na Slovensku sa stále pristupuje ako k spotrebe a nie ako k investícii. So zmenou obsahu a formy vzdelávania úzko súvisí spomínaná interdiciplinarita, prepájanie a spolupráca viacerých smerov či škôl. Ako ju dosiahnuť? Opäť platí, že je nevyhnutná zmena spôsobu financovania a celkového legislatívneho nastavenia. Nehovorím o dramatických zmenách. S relatívne malými úpravami zákonov sa dá dosiahnuť výrazné zlepšenie situácie. Otázka však je, či na to je politická odvaha. Na druhej strane sa zdá, že prílišná snaha odpolitizovať akademickú obec na Slovensku, ktorá prišla po roku 1989 prerástla až do extrému. Akoby sa pomaly každý z akademickej komunity bál čo i len rozprávať s reprezentantmi politických strán. A to spôsobuje vzájomné problémy v komunikácii. Myslím, že ak by sme sa viac rozprávali, politici aj zákonodarcovia by viac chápali, čo potrebujeme. A našli by odvahu presadzovať zmeny aj napriek tomu, že nevyhnutne vyvolajú určitý odpor. Lebo všetky kroky a riešenia musia byť pripravené do detailov, racionálne a fundovane vyargumentované prečo sa zmeny robia a aký majú cieľ. Je vo svete systém, ktorý by sme si mohli vziať ako príklad? V posledných rokoch vidíme v zahraničí príklon k väčšej autonómnosti a zvyšovaniu samosprávnych kompetencií škôl. Napríklad vo Švédsku z jednej veľkej školy urobili akciovú spoločnosť samozrejme, s podmienkou, že musia zostať univerzitou. V Helsinkách zlúčili tri univerzity, dali im k tomu všimné pol miliardy eur a päť rokov prechodné obdobie. A dnes sa už v tejto novej škole točia miliardy eur, investujú nielen do samotného štúdia, ale aj do vybavenia a okolia univerzity napríklad vznikne kvôli nim nová zastávka metra. V Estónsku prijali osobitný zákon o Technickej univerzite v Taline, majú úplne iné možnosti do vnútra a práva navonok a tým sa úplne zmenil ich manévrovací priestor a reputácia a riadenie je oveľa efektívnejšie. Ale to nie je unikát, špeciálny zákon už v 90-tych rokoch dostala aj nemecká Technische Universität Darmstadt. Práve v Nemecku je skupina top univerzít, ktoré majú za cieľ umiestňovať sa vo svetových rebríčkoch. Majú diametrálne odlišné financovanie, ale ak nedosiahnu výsledky, z tejto elitnej skupiny vypadnú. Čiže sú rôzne prístupy a možnosti a je len na nás, čím sa inšpirujeme. Tieto zmeny si však vyžadujú kroky na strane politikov. Čo by mali urobiť ako prvé? Politici a vláda by mali jasne definovať, čo očakávajú od vysokých škôl. Ale nie frázy typu od všetkých všetko. Mali by byť konkrétnejší. Od škôl, Mrzí ma, že k školstvu sa na Slovensku stále pristupuje ako k spotrebe a nie ako k investícii. 12 I edunews 2020 edunews 2020 I 13

8 Rozhovor Rozhovor Čo by si u nás, ak nadviažeme na financovanie elitných univerzít v Nemecku, vyžadoval podobný model? Je fakt, že plošné výrazné zvyšovanie financií vynakladaných na vysoké školy je nereálne. Možnosti štátneho rozpočtu sú v tomto smere limitované a preto sa nezvyšuje nič. Chýbajú konkrétne ciele, chýba argumentácia, ktorá by mohla presvedčiť ministra financií, aby ich podporil. Osobne si myslím, že by peniaze, a nie malý balík, našiel. Ale keď sa povie, napríklad, plošne zvýšme tarifné tabuľkové mzdy všetkým bez ohľadu na kvalitu, tak sa celá vec zadrie. A toho sme práve svedkami. Kde vidíte riešenie, pretože jedny povedia, že potrebuje ITčkárov, iní, že sociológov? Ak začneme drobiť z koláča, tak budeme opäť tam, kde sme. Právnym odborom sa zvýšil koeficient len tak, z roka na rok, o 30 %. Už teraz je pritom právnikov toľko, že si ťažko nachádzajú uplatnenie. A teraz ich bude relatívne ešte viac. Informatikov je stále málo a bude ich ešte menej. Pretože im nikto nepridal. Firmy málo kričia, čo potrebujú. Oni si myslia, že si tých pár ľudí kúpia. Ale nebudú mať koho. Už to vidieť v prípade automobiliek. Štát je tu na to, aby nastavoval dlhodobé procesy, ktoré trh sám osebe nezvláda. Trh v školstve by fungoval vtedy, keby boli školy spoplatnené. Ale nie sú. Štát to platí. Snaží sa síce simulovať trh, ale nedokáže nahradiť trhový mechanizmus úplne. Najmä ak hovoríme o ohodnotení kvality. Napríklad automobilka dá na trh drahé auto, veľmi drahé. Hoci sa nekupuje masovo, vždy sa nájdu takí, ktorí si priplatia a kúpia to. To je trh generuje aj cenu. Toto ale vysoké školy urobiť nemôžu. My môžeme vzdelávať tak, že nám absolventov firmy rozchytajú a dostanú najvyššie nástupné platy, sú teda žiadaní na trhu a firmy sú ich ochotní zaplatiť oveľa lepšie ako iných. Ale školy za takýchto študentov nedostanú viac financií. Ani viac na učiteľov, aby sme mohli dať viacerým ďalším študentom šancu na takúto žiadane lepšie vzdelanie. Nikto sa s nami nechce baviť o tom, aby sa požiadavka trhu práce absolventov premietla do financovania vysokých škôl. A to je zásadná chyba systému financovania, lebo nereflektuje ani kvalitu poskytovaného vzdelania ani požiadavku trhu práce. Nepomohla by väčšia spolupráca s firmami, aby sa zistili požiadavky trhu? V prvom rade, absolvent, ktorý sa vzdeláva, vyzrieva a má vyššiu spoločenskú hodnotu. Zväčša sa vždy uplatní. Ak jeho profil vyhovuje trhu práce, bude po ňom bitka. Tu je problém, že maturanti nevedia, koho trh práce po skončení vysokej školy bude chcieť a nevedia si to premietnuť do svojho sveta, v ktorom na strednej škole žijú. Ale ani stredné, ani vysoké školy, ale ani spoločnosť im v tom veľmi nepomáhajú. Teraz je to nastavené tak, že sa predpokladá, že to trh vyrieši. To však zlyháva, pretože maturanti nevnímajú potreby trhu práce, na ktorý budú vstupovať o 5 rokov. Firmy často vedia, že absolventi istých škôl pre nich nemajú pridanú hodnotu a životopisy takýchto uchádzačov o zamestnanie dávajú hneď nabok. Niektoré kritizujú vysoké školy paušálne, že vzdelávajú mimo potreby trhu. Prečo sa k tomu nepostavia pozitívne? Keby nahlas kričali potrebujeme špecialistov týchto a týchto odborov, napríklad pre robotiku, mechatroniku, automatizáciu, študujte tieto odbory a na týchto školách, dosiahli by oveľa viac. vzdelávania. No primárne je to riešenie pre stredné školy, aby si firma študenta pripravila priamo pre svoje potreby. Úloha univerzít je zložitejšia. To nie je len príprava do zamestnania, ale aj príprava ľudí, ktorí budú vytvárať tie zamestnania v budúcnosti. Na vysokej škole človeka pripravujeme na ďalších rokov pôsobenia. Žiadna technológia nevydrží tak dlho. Pripravujeme ho, aby sa vedel prispôsobovať zmeneným podmienkam na trhu práce, aby dokázal sám vytvárať nové technológie, pracovné postupy a vytváral nové pracovné príležitosti, aby podnikal. Preto vysoké školy potrebujú citlivejší prístup. A určite k tomu potrebujeme súčasné firmy, a ďalšie inštitúcie. Je teda chyba aj v lepšom PR, ktoré by kvalitu našich vysokých škôl vyzdvihlo a ktoré nechýba českým školám, keď lovia šikovných študentov u nás? Čiastočne. Nedávno som sa dozvedel, že české vysoké školy využívajú dlhé roky vládne príspevky na spoločnú propagáciu štúdia v zahraničí. Na rozdiel od slovenských škôl majú napríklad na veľtrhoch pomaturitného vzdelávania veľké výstavné stánky ako bývajú na autosalónoch. Je tu otázka, či si my, Slováci uvedomujeme kritickú dôležitosť práce týchto inštitúcií, vysokoškolského vzdelávania pre Slovensko. Obávam sa, že nie. My to zoberieme radšej kritikou, aby sme absolventom mohli dať nižší nástupný plat namiesto toho, že sa budeme hrdiť, že chceme týchto najlepších. Je to filozofia, ktorá Slovensku škodí. Keď si nebudeme vážiť, to, čo máme, keď nebudeme zodpovedne pristupovať k rozvoju tých najcennejších hodnôt, ktoré tu máme, tak o ne prídeme. Snažili sa nás o ne pripraviť iní desiatky, stovky rokov v minulosti. Teraz, keď konečne ako Slováci máme možnosť držať aj vzdelanie vlastného národa vo vlastných rukách, tak zrazu robíme také chyby, že prídeme o hodnoty najcennejšie? O našu mládež? To sú vážne veci. K možnosti diskutovať o týchto veciach sme sa s politikmi stále nedostali. STU v rámci posledných projektov Univezitných vedeckých parkov obnovila väčšinu svojich laboratórií na foto otvorenie nového dátového centra na FIIT STU a nového špičkového Centra STU pre nanodiagnostiku Rektor STU každoročne oceňuje študentov roka a udeľuje univerzitné granty mladým vedcom na podporu ich výskumu Duálne vzdelávanie by to mohlo zmeniť. Duálne vzdelávanie znamená, že na nákladoch, zdrojoch k vzdelávaniu, participuje súkromná spoločnosť. Keďže školy sú zo zákona financované len zo štátnych alebo verejných zdrojov a nemôžu pýtať školné, duálne vzdelávanie vytvára lepší priestor pre spoločnosti podieľať sa na procese Rektor sa prihovára startupistom pri príležitosti 10. výročia Univerzitného technologického inkubátora STU, v ktorom rozbiehali svoj biznis Keď nebudeme zodpovedne pristupovať k rozvoju tých najcennejších hodnôt, ktoré tu máme, tak o ne prídeme. O našu mládež. 14 I edunews 2020 edunews 2020 I 15

9 Rozhovor Rozhovor Rektor Technickej univerzity v Košiciach prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc.: Vytvorme šikovným študentom prostredie a učiteľom vráťme status Technickú univerzitu v Košiciach si ako spojenca vyberá čoraz viac firiem. Hoci pokles slovenských študentov rektor prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc. vníma, na univerzite je už 800 zahraničných študentov z 30 rôznych krajín. Situáciu pre región to však nerieši. Zahraničný študent príde a odíde, vysvetľuje. Technická univerzita v Košiciach patrí k top univerzitám na Slovensku. Košice sú zároveň synonymom pre Sillicon Valley na Slovensku. Aká je v tomto smere spolupráca školy s praxou? Spolupráca s praxou je vynikajúca. Spomeniem len organizáciu IT Valley, ktorá združuje viacero IT firiem a s ktorou spoločne hovoríme o tom, čo potrebuje región a ako posilniť jeho rozvoj. IT sektor je u nás veľmi silný, je tam plánovaných vyše desať tisíc pracovných miest, pričom už boli vytvorené obdivuhodné pracovné miesta napríklad v T-Systems. Dlhodobú spoluprácu však máme napríklad aj s koncernom U.S. Steel Košice, s ktorým hovoríme nielen o rozvojových programoch, ale predstavitelia US Steel sa u nás na fakulte aj priamo zúčastňujú seminárov. Rozbieha sa aj spolupráca s novým japonským investorom Minebea Mitsumi Košice. V Košiciach a okolí by mal vytvoriť tisíc pracovných miest, pričom sto pracovných miest vyslovene orientovaných na výskum a vývoj a spojenca hľadá v našich radoch. Takže, spoluprácu hodnotím veľmi kladne. Na konferencii UNIVERSITY DAY 2017 ste zdôraznili, že bez ohľadu na podporu škôl podľa kvality treba školstvo podporiť aj celkovo. Ako by teda financovanie malo podľa vás vyzerať? Súčasný podiel 0,75 % HDP nerieši problémy. Percentuálny podiel HDP na školstvo by mal byť podľa mňa významnejší. Ďalším krokom by však už, samozrejme, mala byť diferenciácia vysokých škôl. Je veľa vysokých škôl, ktoré napríklad majú v poslaní výskum, ale nie každá vysoká škola seriózne výskum, ktorý je vo svete viditeľný, aj robí. Takýto prístup by pomohol racionalizovať toky financií. Ak by mala škola prioritne poslanie vo vzdelávaní, bude nielen adekvátne financovaná, ale bude aj pokojnejšia, že nemusí naháňať pseudovýstupy, akože výskum za každú cenu aj robí. To by ale znamenalo dať školám aj väčšiu autonómnosť v rozhodovaní, napríklad aj v študijných veciach? Samozrejme. Je nevyhnutné, aby mohla škola o niektorých veciach rozhodovať sama. Sama si kreovať svoju budúcnosť. Aby nebola v područí nejakých smerov, ktoré zadefinuje ministerstvo. Vyspelé vysoké školy vedia, čo majú robiť, kde je trend a vedia, ako na to majú ísť. Šikovní študenti majú v zahraničí dvere otvorené, no mnohí tam aj zostávajú vzhľadom na slabé financovanie u nás. Ako si šikovných študentov viete udržať u vás? Prípadne ako nastaviť možno aj financovanie škôl tak, aby mohli rozbehnúť výskumy, na ktorých by sa oplatilo aj našim študentom podnikať? Aby sme to dosiahli, musíme maximálne pozdvihnúť atraktivitu našich prostredí. Či už je to v Bratislave, Žiline alebo v Košiciach. Potrebujeme vytvoriť prostredie, ktoré bude mať pridanú hodnotu, práve pre tých ľudí, ktorí chcú robiť aj tie náročnejšie výkony výskum, vývoj a podobne. Zároveň to však musí ladiť s okolím, aby bola jednota formy a obsahu. Lebo, ako demonštrovať niečo krásne v škaredom prostredí? Napríklad, keď nemáme na rekonštrukciu internátov a podobne. V parkoch a výskumných centrách boli naštartované investície, školy si veľmi pomohli, ale teraz je udržateľnosť podmienená ľudskými zdrojmi. Na to potrebujeme druhé obdobie a projekty. Na vašej TU v Košiciach funguje aj start up centrum. Ako hodnotíte jeho úspešnosť? Za päť rokov existencie hodnotím jeho fungovanie vysoko pozitívne. Vytvára veľmi tvorivé prostredie pre mladých ľudí. My sami máme skúsenosť, že sa tam radi hlásia kolektívy, ktoré získali už aj medzinárodné úspechy. Pýtam sa preto, že z radov študentov zaznela kritika, že nie na všetkých vysokých školách majú prístup k takýmto centrám. S tým celkom nesúhlasím. Treba to posudzovať od prípadu k prípadu. U nás napríklad iniciatíve medze nekladieme. Skôr naopak, snažíme sa, aby sa zapájali do výskumu hlavne na inžinierskych stupňoch a PhD. Kto má záujem, má u nás do laboratórií dvere otvorené. Napríklad v našom start up centre fungujú rôzne typy kolektívov jeden z modelov je taký, že je tam učiteľ, výskumník a traja-štyria mladí ľudia. V start-up centre majú miestnosť, plne IT vybavenú, kde môžu brainstormovať a na katedre potom viesť výskum a vývoj a overovať si svoje hypotézy. Je tam priama symbióza a so všetkými privilégiami. Režijné náklady za nich za prvý polrok platíme. Po pol roku analyzujeme ich činnosť, či je tam garancia, že sa ich práca do budúcna zhodnotí, a ak áno, prechádzajú do ďalšieho štádia - inkubátora. Na jednej strane je tu potreba zatraktívniť prostredie pre udržanie si študenta, na druhej populačná krivka prináša pre mnohé školy v snahe udržať si študentov riziko zle pripravených uchádzačov. Vy s tým problém nemáte? Vnímame problém zlej situácie na stredných školách, kde vedomostná úroveň študentov najmä na prírodovedeckých smeroch je veľmi zlá. Nevedia zložené zlomky, sínus, kosínus, nevedia pracovať s elementárnymi vecami. Ale na druhej strane, keď sa vrátim k tomu, že klesá počet študentov, aj nám klesli počty študentov my sme kedysi mali 17 tisíc študen- tov, teraz máme 9 tisíc. Na druhej strane, tým, že radikálne prepúšťania pedagógov neboli, dialóg so študentom môže byť ešte konkrétnejší. Menší počet študentov na jedného učiteľa významne zvyšuje možnosť interakcie. Okrem toho, vzrastá nám počet zahraničných študentov. Hovorí sa, že škola je dobre etablovaná a má medzinárodný kredit, keď má desať percent zahraničných študentov. My sa k tomuto počtu na TU v Košiciach blížime. Máme momentálne okolo 800 zahraničných študentov z 30 rôznych krajín. Na jednej strane je to kompenzácia, no na druhej to nerieši situáciu pre región. Zahraničný študent príde a odíde. Lebo často absolventi, a to nielen zahraniční, nedostanú vo firmách také ohodnotenie, ako povedzme v blízkom zahraničí, nehovoriac o tom, že, najmä na východe, narážajú doslova na hladové doliny, keďže ani investície tam vo veľkom nesmerujú. Tu by mohlo zohrať pozitívnu úlohu ministerstvo. Mohlo by zaviesť nejaký numerus clausulus na odbory, ktoré nie sú až také perspektívne. Nechcem dehonestovať žiaden odbor, ale poviem, že tento odbor bude do istého počtu študentov financovať štát a zvyšok bude na samoplatcoch. Podporovať by tak zároveň viac mohlo odbory, ktoré spoločnosť potrebuje, napríklad IT odbory, automatizáciu, robotizáciu a podobne, ktoré hýbu ekonomikou Slovenska. Tam by sme to hneď vedeli v spolupráci s firmami a praxou nasmerovať. Myslíte si, že o rokov, keď už reforma bude fungovať, sa situácia v školstve pohne k lepšiemu? Ako bude vtedy podľa vás vyzerať? Ja dúfam, že sa reformné kroky urobia čo najrýchlejšie, lebo každé oneskorenie nás posúva ďalej od vyspelej Európy. Je len na nás, aby sme to urobili rýchlo. Máme veľa kvalitných ľudí, ale tí potrebujú prostredie a potrebujú aj príslušné ohodnotenie. Vieme, že dnes sú peniaze stále na prvom mieste a mnohokrát vidíme aj na mladých ľuďoch, že rozhodovací proces sa zmení z noci na ráno. Dostanú oveľa lepšiu finančnú ponuku v súkromnom sektore a tým skončí naše dvoj-, troj- možno až štvorročné snaženie a všetky náklady s tým súvisiace sa ukážu ako zbytočné. Prostredie musí vytvárať adekvátne ohodnotenie. Pokiaľ sa vrátim späť k otázke, verím, že máme šikovných mladých ľudí, vytvorme im prostredie a navráťme školstvu piedestál a učiteľovi status. Pretože vo veľkej miere je učiteľ poslom poznania a odovzdáva nadšenie mladým ľuďom. Prof. Ing. Stanislav Kmeť, CSc. je rektorom Technickej univerzity v Košiciach od roku Je expertom na reológiu, venuje sa výskumu a vývoju inteligentných adaptívnych lanových a tensegrity systémov pri statickom a dynamickom pôsobení. Je autorom a spoluautorom 3 vedeckých, resp. odborných monografií, a desiatok ďalších odborných článkov a učebníc. Za svoju vedeckú, odbornú a pedagogickú činnosť získal rad domácich a zahraničných ocenení. 16 I edunews 2020 edunews 2020 I 17

10 Téma Téma Osem rád, ako pripraviť IT riešenia na GDPR Radí: Jan Böjtös, Chief Security Director spoločnosti DATALAN 25. mája 2018 vstúpi do platnosti nové nariadenie o ochrane osobných údajov - GDPR (General Data Protection Regulation), ktoré sa týka všetkých firiem a organizácií pôsobiacich v EÚ a pracujúcich s osobnými údajmi. Cieľom nariadenia GDPR je dať európskym občanom väčšiu kontrolu nad tým, čo sa s ich údajmi deje a zároveň zjednotiť existujúce zákony o ochrane osobných údajov v rámci EÚ. Na druhej strane predstavuje pre organizácie procesné, administratívne opatrenia a nasadenie bezpečnostných nástrojov na prevenciu, detekciu, riešenie a reportovanie incidentov. GDPR ebook praktické informácie a konkrétne kroky Stiahnite si bezplatný ebook pripravený na mieru vášmu biznisu na Ako sa na GDPR pripraviť? Poradíme vám, ako na to. DATALAN sa téme ochrany osobných údajov a príprave zákazníkov na GDPR venuje komplexne. Ide o veľkú výzvu, pri ktorej už nepostačuje len technologický pohľad, zároveň však kladie primárne vysoké nároky práve na IT. Disponujeme tímom skúsených bezpečnostných expertov, ktorí sú pripravení odborne preveriť pripravenosť organizácie na GDPR z pohľadu technológií, procesov a ľudí. V prvom kroku je potrebné vykonať analýzu rizík v oblasti informačných aktív, ktoré treba chrániť. V oblasti bezpečnosti Vám pomôžeme zefektívniť existujúce technológie a procesy a navrhnúť procesné a organizačné opatrenia a bezpečnostné nástroje, ktoré pomôžu splniť nové nariadenie GDPR. Osem rád, ako pripraviť IT riešenia na GDPR 1. Nenechajte sa strašiť, ale buďte pripravení Nariadenie GDPR je pokračovaním snahy EU o systematické zvyšovanie povedomia o osobných údajoch a je jednotnou úpravou pre všetky krajiny. Pripravenosť na GDPR zahŕňa pripravenosť procesnú a technologickú. 2. Preverte si tvrdenia poradcov Pri zvažovaní stratégie pre GDPR posúďte, či jednotlivé ponúkané riešenia reálne pokrývajú celú oblasť ochrany údajov. Ak pokrývajú iba časť, tak identifikujte ďalšie postupy, ako doplniť riešenie. IT riešenia pre jednotlivé informačné systémy nedokážu pokryť celé riziko. Informačné systémy sú iba nástrojom pre realizáciu procesu. 3. Nečakajte na legislatívnu úpravu Európska únia prijatím nariadenia GDPR zjednocuje reguláciu ochrany osobných údajov v celej únii. Zákonodarcovia jednotlivých krajín budú prijímať také doplňujúce normy, ktoré nebudú obmedzovať plošnosť nariadenia. Z tohto dôvodu ani Slovenská republika neprijme normy, ktoré by obmedzovali dopady GDPR. 4. Uvedomte si účel zákona a koncept zákona Nariadenie mení koncept ochrany osobných údajov z formalizovanej evidenčnej na procesnú. Ochrana osobných údajov má byť vykonávaná ako dlhodobý reálny proces. Pri každej aktivite spoločnosti musí byť prihliadané na ochranu osobných údajov. 5. Poznajte svoje procesy Jednotlivé biznis procesy sú tým faktorom, ktorý určuje, aké osobné dáta sú spracovávané v spoločnosti. Určujú: aké dáta spracovávate, ak sú citlivé ako ste ich získali aký je reálny účel ich spracovania 6. Poznajte spracovávané dáta Ak máte prehľad v procesoch a identifikovali ste ich citlivosť, môžete sa zamerať na prostriedky, ktorými ich spracovávate. Predovšetkým zistite: Kto manipuluje s dátami? Ako a kde ich ukladáte? Kde ich posielate? Sú v bezpečí? Ako zabezpečíte práva dotknutých osôb? Plníte si všetky povinnosti dostatočne? 7. Pripravte si akčný plán Keďže sa máj 2018 blíži, realizujte prípravu na GDPR v niekoľkých krokoch a to: Nezanedbajte prípravu (poznajte biznis proces z pohľadu osobných údajov, poznajte, akými konkrétnymi osobnými údajmi disponujete, ako ste ich získali, ako ich využívate, či ich potrebujete a ako sú citlivé) Poznajte úroveň ochrany dát (procesnú a IT ochranu) Zistite si, či máte dostatok ľudských, technologických a procesných zdrojov Realizujte a zlepšujte (majte pripravený rozsah a prípadné varianty nutných zmien, vyčleňte si na realizáciu zdroje, zabezpečte kontrolu realizácie) 8. Neexistujú jednoduché riešenia Uvedomte si, že neexistujú jednoduché riešenia, ale existujú riešenia pre zjednodušenie a automatizáciu. Radi sa s vami stretneme a vysvetlíme vám, ktoré zmeny sa týkajú vášho fungovania a ako sa na ne môžete pripraviť. Kontaktujte nás na gdpr@datalan.sk 18 I edunews 2020 edunews 2020 I 19

11 Zaujímavé Zaujímavé Na UNIVERSITY DAY 2017 predviedla tanečné kreácie aj Tesla Tesla nikdy nebola obyčajná automobilka. Hoci patrí k jednej z najmladších vo svete, latku v technologických vychytávkach nastavila tak vysoko, že jej nateraz nedokáže konkurovať žiadna iná automobilka. A teraz si predstavte, že počas dňa plného serióznych diskusií o reforme školstva a možnostiach využitia najnovších technológií pri výučbe v 21. storočí, začne technológiami doslova nadupaný model X účastníkom University Day 2017 tancovať a do tónov temperamentnej vážnej hudby dvíhať svoje krídlové dvere Falcon Wings priamo v lone tatranskej prírody pred wellness hotelom Chopok Jasná a ešte to preciťovať za pomoci hry svetiel. Spoločnosť Business Lease Slovakia je nateraz jedinou spoločnosťou na Slovensku, ktorá na základe dohody so spoločnosťou Tesla môže jej špičkové elektromobily poskytovať u nás na operatívny lízing s balíkom komplexnej starostlivosti, vysvetlila moderátorke podujatia dostupnosť elektromobilu na Slovensku Zuzana Dzubay, zástupkyňa Business Lease Slovakia na konferencii. Tesla totiž zatiaľ na Slovensku zastúpenie nemá. Komplexná starostlivosť Tesla Experience však umožňuje nielen vychutnať si emócie a zážitok z tichej jazdy s nulovými emisiami, autopilotom a technologickými chuťovkami, ale prináša aj kompletný servis a služby. Od financovania nadobudnutia vozidla, jeho dodania klientovi, cez úhradu nákladov s registráciou na Slovensku, až po krytie nákladov na servis vozidla či dodávku nabíjacej stanice. Každý si počas konferencie mohol prednosti modelov Tesly S a X vyskúšať. Je to technologická špička, je to perfektné. Chcel by som ho mať doma, netajil jeden z pedagógov, ktorý sa spolu s ďalšími kolegami zhlukli okolo modelu X a zvedavo, no s opatrnosťou vyskúšali aj interiér vozidla. Istá opatrnosť vládla aj pri zažívaní virtuálnej reality jazdy na Tesle za pomoci 3D okuliarov. Kým muži sa nebáli jazdiť, nežné pohlavie si skôr pozrelo len vnútro kabíny a jazdu si vychutnalo na sedadle spolujazdca. Toto je hlavná cena? Ja tu hneď nechám svoje auto, poznamenala jedna z dám. V súčasnosti je na Slovensku cez Business Lease dostupný model S a model X. Koncom budúceho roku by mal prísť model 3, ktorý by mal byť cenovo dostupnejší, čo sa zároveň odrazí aj na mesačnej platbe operatívneho lízingu. No a ako sme sa dozvedeli, ďalší model by mal byť Y už nikto nebude pochybovať, že s kompletnou ponukou bude Tesla neskutočne SEXY, zažartovala moderátorka akcie, keď jednotlivé písmenká modelov dala k sebe. Ceny elektromobilov sa v súčasnosti pohybujú v priemere okolo 30 tisíc eur. Aj so štátnou dotáciou, ktorá do konca tohto roku predstavuje 5000 eur pri obstaraní elektromobilu, je to, samozrejme, stále vysoká suma v porovnaní s priemernými cenami áut s konvenčným motorom. Vysokej vstupnej investícii sa však dá vyhnúť spomínaným operatívnym lízingom. Jeho podstatou je, že sa prefinancuje len reálne využitá hodnota auta, teda rozdiel medzi nadobúdacou hodnotou vozidla a zostatkovou cenou po skončení nájmu. Vďaka vysokým zostatkovým cenám elektromobilov sa tak mesačné platby operatívneho lízingu dajú nastaviť rovnako cenovo výhodne ako pri klasických vozidlách. To, že technologické vychytávky nie sú nikdy nudné, a IT nás naozaj baví, sme dokázali aj počas UNIVERSITY DAY Priamo v lone tatranskej prírody sme účastníkom konferencie vďaka nášmu partnerovi Business Lease Slovakia priniesli špičkovú Teslu. Tá im spestrila vážne diskusie o reforme školstva tancom na tóny temperamentnej hudby. 20 I edunews 2020 edunews 2020 I 21

12 Téma Téma Renáta Hall, riaditeľka projektu To dá rozum: Školy by sa mali viac orientovať na potreby učiacich sa Reformu berie väčšina škôl najmä ako cestu skvalitniť vzdelávací proces a pripraviť študentov na trh práce. Vy ste na konferencii UNIVERSITY DAY 2017 predstavili prieskum z pohľadu študentov, ktorý veľmi lichotivý nie je. České vysoké školy sú v mnohom v očiach študentov lepšie ako slovenské. Prečo? S tímom projektu To dá rozum aktuálne pracujeme na podrobnom výskume vo viacerých oblastiach. Verím, že vďaka nemu sa nám podarí čo najlepšie zmapovať súčasné nedostatky slovenského školstva a na základe týchto zistení budeme môcť priniesť ucelený návrh zmeny školstva na Slovensku. Časť výskumu tvorili práve fokusové (kvalitatívne skupinové) rozhovory so slovenskými študentmi. Niektorí z nich mali aj zahraničnú skúsenosť z Čiech alebo poznali ľudí s touto skúsenosťou. Z rozhovorov sme zistili, že prístup k študentom v Českej republike je individualizovaný, viac zameraný na študenta. U nás študentom chýba spätná väzba od učiteľov, pričom práve tak sa človek najlepšie učí. Ak dostanete spätnú väzbu, viete, čo robíte zle a čo by ste mali naopak zlepšiť. Máte na mysli spätnú väzbu v rámci vyučovacieho procesu? Áno. Spätná väzba by nemala byť len známka. To je však len jedna časť, druhá je o komunikácii. Študenti si veľmi všímajú, ako sa s nimi komunikuje, a to na všetkých úrovniach, teda aj v rámci administratívy. To je v Čechách oveľa jednoduchšie. Do úvahy pritom treba brať, že mnohí študenti získavajú informácie o štúdiu od ľudí, ktorí už v Čechách študovali, a tí majú zväčša dobrú skúsenosť. Sama som absolvovala štúdium v zahraničí, magisterské, aj doktorandské. Je to menej pohodlná cesta, ako keď zostanete na Slovensku. Vyžaduje si to aktívne rozhodnutie a väčšie úsilie. Mladých ľudí a študentov by som určite nepodceňovala. Z rozhovorov, ktoré sme s nimi robili, bolo jasné, čo im u nás chýba. Ako odznelo aj na konferencii, chceli by sa viac učiť ako riešiť problémy, nie iba memorovať. Informácie dnes starnú v čase minút. Čítať študentom zo starých skrípt je pre nich nezaujímavé. Môže to potom vyvolávať dojem, že sú leniví. Súčasná generácia je vystavená veľkému množstvu podnetov a žije v inej dobe, čo treba tiež brať do úvahy. Znamená to, že najlepšie PR si škola spraví cez spokojných študentov? Nie je to len o PR, ale najmä o kvalite. Naša organizácia teraz pracuje na analýzach webstránok slovenských univerzít. Ako benchmark sme si vzali Masarykovu univerzitu v Brne. Má totiž veľmi dobrý web z pohľadu užívateľa. Jednoducho vás navedie, prečo tam ísť študovať, aký odbor si vybrať. Návštevník nájde na stránke napríklad aj štatistiky o zamestnateľnosti či vyjadrenia absolventov. Všetko je podané prehľadne, informácie nájdete v priebehu pár sekúnd či už ste na internete za počítačom alebo s telefónom v ruke. Skúste si to porovnať s webom nejakej slovenskej univerzity. Čo ste zistili? Stanovili sme kritéria porovnávania. Nastavili sme si indikátory, čo je webe univerzity dôležité responzívnosť, rýchlosť nájdenia informácií a ich dôležitosť. Som uchádzač o štúdium a zaujíma ma, kedy sú prijímačky, koľko čo stojí, čo sa budem učiť, ako sa môžem po štúdiu zamestnať. To sú základné veci, ktoré študenta zaujímajú. Nepotrebuje vedieť, čo je v súlade so zákonom o vysokých školách, ani celé znenie zákona. Táto informácia tam vôbec nemusí byť. Sú to jednoduché veci, ktoré podľa môjho názoru nie sú ani drahé, ale to, čo chýba, je riešiť veci z pohľadu študenta. Veď 95 percent absolventov nejde do akadémie a vedeckého výskumu, ale do praxe. Výsledky samotného prieskumu predstavíme začiatkom roka 2018 spolu s ďalšími dátami, ktoré momentálne zbierame a analyzujeme. Vo vašom výskume ste porovnávali len študentov, ktorí odchádzajú do Českej republiky alebo aj do iných krajín? Náš sedemčlenný tím To dá rozum má mnohoročné skúsenosti s analýzami školstva. Pri výskume však nevychádzame len z našich doterajších vedomostí, ale v rozhovoroch sa snažíme vygenerovať zásadné témy, na ktoré sa pýtame a ktoré nám ľudia objasnia. Následne to kvantifikujeme na reprezentatívnej vzorke. Teraz sme spracovali zatiaľ len kvalitatívnu časť a získavali sme kontakty a siete aj v iných štátoch. Do Čiech totiž odchádzajú dve tretiny študentov, ale jedna tretina inde. Relatívne veľa ľudí je v Anglicku, Nemecku, Dánsku. Práve Dánsko je v poslednom období krajinou, ktorá sa snaží získavať viac študentov zo zahraničia. Prečo? Dánsko poskytuje programy v angličtine, na Slovensku neposkytujeme skoro žiadne. Nedá sa potom očakávať, že ľudia budú chcieť študovať po slovensky. Pokiaľ sú to Ukrajinci, tak áno, keďže ukrajinčina je nám blízka a Ukrajinci sa vedia pomerne rýchlo naučiť po slovensky. Pri iných je to ťažké. My sa budeme snažiť dostať aj k študentom z iných krajín, ako to len bude možné. Nadviazali sme kontakty so slovenskými ambasádami v USA a Belgicku, kde majú nejaké možnosti a kontakty na školy. Práve tam sa budeme snažiť rozšíriť to aj mimo Českú republiku. Ktorá krajina by v reformách školstva mohla byť pre Slovensko vzorom? To je ťažká otázka. Všetci sa pripravujeme na niečo, čo tu ešte nie je. Bolo by jednoduchšie vyskladať systém ako puzzle z rôznych častí z viacerých krajín? Záleží na tom, ktorým smerom pôjdeme. Keď sa pozrieme na systém, dôležité je zavádzanie otočenej pyramídy teda mať viac študentov na bakalárskom stupni štúdia. Na Slovensku väčšina ľudí študuje na magisterskom, čo je úplne zbytočné. Tu vidím vzor z anglosaských krajín Anglicka a USA. Vieme sa pozrieť, ako tam majú organizovaných bakalárov. Je však užitočné pozrieť sa na krajiny, ktoré to zaviedli v Európe, napríklad Holandsko. Pre systém vyššieho odborného vzdelávania neísť hneď na model anglosaského sveta, ktorý má svoje špecifiká v mnohých smeroch. Na druhej strane v Spojených štátoch je zaujímavé sledovať univerzity, ktoré sú aktívne v získavaní mimorozpočtových zdrojov, sú podnikavejšie. Tam je potom otázka diverzity vzdelávania. Je potrebné sledovať, čo v ostatných štátoch funguje. Netreba zabúdať na Fínsko a inkluzívne vzdelávanie, čo je veľmi zaujímavé a pre Slovensko veľmi dôležité. Veľa sa hovorí o duálnom vzdelávaním. Bolo by riešením získať do školstva viac peňazí od firiem? Je to určite téma, ktorá je na Slovensku zatiaľ poddimenzovaná. Treba však byť opatrný. Ja sa na to pozerám skôr z pohľadu systému než zamestnávateľov, ktorí majú konkrétne záujmy. Musíme rozmýšľať v širšom spektre, aby absolventi neboli len vhodní ako zamestnanci pre konkrétnu firmu. Aj v duálnom vzdelávaní treba dbať na to, že ľudia získavajú generické zručnosti, ktoré vedia využiť aj inde. Aby sa napríklad nestali len elektrikármi v jednej firme, kde sa naučia pracovať len s konkrétnou technológiou, ale aby vedeli pracovať aj s inými technológiami u iných zamestnávateľov. Nik im totiž nezaručí, že daná firma tu bude aj zajtra, že nenastane reštrukturalizácia pracovných miest a že jeho miesto bude ešte existovať. Treba dbať na to, aby ľudia boli zamestnateľní počas celého života. Navyše, sú predpovede, že systém sa zmení a v budúcnosti už nebude len jedno miesto, na ktorom bude zamestnanec pracovať. Ľudia budú robiť na rôznych projektoch, bude to veľmi dynamické a budú musieť byť oveľa flexibilnejší. Tu je aktuálna aj otázka digitalizácie v školstve. Hrá proti nám? Digitalizácia nemusí byť strašiak, ale nemali by sme ísť v jej závese. Bude mať výhody. Napríklad v inkluzívnom vzdelávaní. Umelá inteligencia umožní individualizovaný prístup učiteľa. Základ, ktorý dnes učiteľ musí prejsť so žiakmi, nebude musieť, lebo tieto informácie dostanú s využitím umelej inteligencie. Učiteľ bude môcť využívať svoj čas na to, čo je vo vzdelávaní zaujímavejšie a dôležitejšie. Učiteľ sa akoby odbremení od niektorých rutinných krokov a získa priestor vysvetliť žiakom a študentom, prečo sa majú učiť to či ono, čo je vo vzdelávaní veľmi dôležité a bude môcť ešte viac individualizovať vzdelávanie. Napríklad? Videla som video Scotta Bollanda z Austrálie o tom, ako je možné využiť umelú inteligenciu vo vzdelávaní. Softvér, ktorý Bolland vytvoril, je nastavený tak, aby sledoval potreby žiaka a to, aký typ učenia mu ide. Ponúka metódu, pomocou ktorej počítač vyhodnotí, ako rýchlo a najľahšie sa žiak učí, a podľa toho mu dávkuje učebné látky. Počítač s dieťaťom komunikuje a je to vyslovene šité na mieru konkrétnemu žiakovi. Netreba sa teda na digitalizáciu pozerať ako na hrozbu, ale musíme sa na ňu pripravovať, aby sme ju aktívne využili. Aby nám to prinieslo benefit, náš život sa skvalitnil, spríjemnil. Aby sme zlepšili život pre mnohé skupiny ľudí, napríklad fyzicky znevýhodnených. Umelá inteligencia môže priniesť mnoho benefitov aj pre školstvo. Podľa mňa sú tam dve veci. Ako umelá inteligencia pomôže v samotnom vzdelávaní a druhá vec potreba pripravovať ľudí pre digitalizáciu. Znamená to, že vyučujúci bude v novom systéme vzdelávania akoby pridanou hodnotou? Áno, aj. Študenti nám vo fokusových rozhovoroch povedali, že jedna z vecí, ktorú očakávajú od učiteľa je, aby ich motivoval, inšpiroval, aby im povedal, prečo sa majú danú vec učiť. Vyučujúci by už nemusel vysvetľovať, že jedna plus jedna sú dva, ale to, prečo je dôležité vedieť vyriešiť danú rovnicu. Reforma školstva by mala byť zavŕšená v roku Ako by potom mal vyzerať proces vzdelávania na Slovensku? V tom čase by už mala byť reforma naplno implementovaná a mala by bežať. To by bol ideálny stav, aby sme v roku 2040 mali prvého absolventa, ktorý bude vzdelávaný novým systémom od škôlky až po vysokú školu. Zástupcovia Republikovej únie zamestnávateľov odporúčajú sústrediť sa na najlepšie školy, zabezpečiť ich autonómnosť, zjednodušiť im proces akreditácie a podobne. Ako vnímate tieto požiadavky? My si najskôr musíme povedať, kam smerujeme celkovo a potom tomu prispôsobiť nástroje, pretože návrh RÚZ sú už konkrétne nástroje. Jedna z vecí, ktorá je podľa mňa zásadná a treba na ňu klásť dôraz vo všetkých stupňoch vzdelávania, sú kvalitní ľudia, kvalitný ľudský potenciál. Kvalitní ľudia v systéme budú ďalej replikovať kvalitu. Keď budú v systéme kvalitní ľudia, tak nebudú potrebné detailné pravidlá, ktoré by ich zväzovali. Takýto ľudia napr. nebudú mať potrebu obchádzať systém a publikovať vedecké články len preto, aby formálne splnili čiarky. Budú písať alebo inak zdieľať svoje zistenia preto, že od nepamäti je zdieľanie vedomostí základom vedeckého bádania. Aké základné piliere má mať školská reforma podľa vás? V prvom rade by mala byť orientovaná na učiaceho sa, na jeho záujmy a potreby. Mal by byť naplnený potenciál každého učiaceho sa. Výsledkom zmien by mal byť absolvent pripravený na rýchlo sa meniaci svet, ktorý bude schopný aj svet okolo seba meniť. Jedným z nástrojov ako konkrétne zlepšiť naše vysoké školy, je otvoriť ich. V súčasnosti máme veľmi uzavreté školy, čo tiež súvisí s kvalitou. V zahraničí funguje systém, že keď si človek urobí doktorát, nemôže hneď učiť na konkrétnej škole, ale musí získavať skúsenosti na inej inštitúcii. Práve to treba aj u nás, prevzdušní to organizáciu. Prídu ľudia s inými názormi, zvyklosťami. Optimálne by bolo, keby sa vrátili ľudia zo zahraničia. Zmeny v školách treba koncentrovať na ľudí. Veľa toho môže byť výborne napísané, no treba to robiť priamo s ľuďmi. Zamerať sa na ich prípravu a podporu na všetkých stupňoch vzdelávania. Napríklad na vysokých školách sa nerieši učenie, nikto neučí pedagógov učiť, pričom to je gro ich práce. Potrebujeme skvalitniť prácu na vysokých školách, kvalitu ľudí, ktorí ju budú posúvať ďalej svojim študentom. Treba im na to vytvoriť podmienky nielen finančné, ale aj v riadení a organizácii. Máte aj príklady? Keď sa rozprávame so Slovákmi, ktorí pôsobia v západných krajinách, tak sa dozvedáme, že majú síce vyššie platy, ale aj vyššie pracovné nasadenie. Takto to funguje aj v Českej republike. Mnohí Slováci, ktorí uvažujú o návrate domov, mnohokrát idú radšej do Čiech. Základom celej zmeny sú teda ľudia a otočenie systému, aby školy neboli organizované pre systém, ale pre potreby žiakov a študentov. Neučiť niečo len preto, že na to máme učiteľov, ale učiť preto, že to žiak, či študent bude potrebovať. Aby boli čo najlepšie pripravení, netreba zabúdať aj na zručnosti, nielen vedomosti. Treba dbať na osobnostný rozvoj a kritické myslenie. Podporovať ich v aktivitách, aby boli pripravení meniť veci a neboli pasívni. My nezmeníme budúcnosť, ale to, čo môžeme zmeniť je, ako sa na ňu pripravíme. Renáta Hall má 20-ročnú skúsenosť v oblasti vysokého školstva (VŠ) a v ostatnom období aj v ďalších oblastiach vzdelávania. Renáta pracuje na projekte MESA10 To dá rozum ako riaditeľka projektu a analytička pre oblasť vysokého školstva a vysokoškolskej vedy. V rokoch pracovala ako poradkyňa pre vzdelávania premiérky Ivety Radičovej. Predtým pracovala v Inštitúte pre dobre spravovanú spoločnosť SGI, kde realizovala viacero výskumných projektov v oblasti VŠ a zapájala sa do konzultačných služieb na národnej a medzinárodnej úrovni v oblasti VŠ a rozvoja ľudských zdrojov. 22 I edunews 2020 edunews 2020 I 23

13 Téma Téma prof. RNDr. Libor Vozár CSc., dekan Fakulty prírodných vied na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre: Sympatický mi je britský vysokoškolský systém Je jedným z autorov cieľov Národného programu rozvoja výchovy a vzdelávania SR. Ako tvrdí, pripravovaná reforma by predovšetkým mala rozviazať ruky kvalitným univerzitám a bakalársky systém vzdelávania by mal viac pripraviť absolventov pre prax. Ktorý vysokoškolský systém vo svete je vám najbližší ako vzor pre reformu na Slovensku? Ak mám úprimne povedať, veľmi sympatický mi je vysokoškolský systém Veľkej Británie. Viac krát som mal možnosť vycestovať a pozrieť sa bližšie na manažment a systém ich vysokého školstva. Uvedomujem si však, že vysokoškolské prostredie odráža aj kultúrnu a spoločenskú vyspelosť Veľkej Británie. Preto by som bol opatrný pri želaniach, že také niečo môžeme mať rýchlo u nás, ale môžeme sa mnohými vecami inšpirovať. Už v minulosti napríklad hodnotenie výskumných, vývojových a ďalších tvorivých činností, ktoré sa premietlo do činnosti akreditačnej komisie, vychádzalo pôvodne zo systému RAE Research Assessment Exercice. Ten bol rozvinutý v Británii a postupne sa transformoval do dnešnej podoby Research Excellence Framework (REF). Takisto mnohé myšlienky týkajúce sa financovania slovenského vysokého školstva boli v prevzaté z Veľkej Británie. Keď hovoríme o zabezpečení kvality vysokoškolského vzdelávania, aj Európske štandardy a odporúčania (ESG) vznikli v Británii. Na ich tvorbe, ako aj usmernení zabezpečenia kvality vzdelávania, sa pritom podieľali aj predstavitelia QAA Quality Assurance Agency, paralely našej Akreditačnej komisie. Tieto európske štandardy by bolo vhodné premietnuť aj do prostredia slovenského vysokého školstva. Kde sú v rámci slovenského vysokého školstva najboľavejšie miesta, ktoré by reforma mala riešiť? Jedným z problematických miest, ktoré registrujeme, je nastavenie študijných programov, najmä bakalárskeho štúdia. V reformnom roku 2002, kedy sa prijala nová vysokoškolská legislatíva, sme síce formálne zaviedli bakalárske, magisterské, resp. inžinierske a doktorandské štúdium ako štúdium I., II., a III. stupňa. No keďže v Československu nebola tradícia bakalárskeho štúdia, zaviedli sme ho síce formálne, no nie obsahovo. Práve tu je jeden z problémov, kedy by sme mali nanovo definovať náplň bakalárskeho štúdia. Akým spôsobom? Potrebné je vytvoriť profesijne orientované bakalárske študijné programy. Tie by mali byť zostavené v spolupráci so zamestnávateľmi tak, aby boli absolventi pripravení pre priame uplatnenie v praxi už po absolvovaní bakalárskeho štúdia. V roku 2002 tu bola dobrá myšlienka urobiť poriadok v sústave študijných odborov a študijných programov, no časom sa ukázalo, že zavedená sústava študijných odborov na Slovensku je veľmi rozsiahla a veľmi zväzujúca vysokoškolské štúdium. V Učiacom sa Slovensku preto navrhujeme, aby sa v rámci zmien vo vysokoškolskom vzdelávaní nanovo vytvorila sústava študijných odborov. Mala by byť voľnejšia, aby sme nemali 370 študijných odborov, ale tak, ako ich je v Českej republike, 30 až 40. Aby odbory boli len základnou nomenklatúrou pre tvorbu študijných programov a profilácia štúdia by sa uskutočňovala cestou študijných programov. Profesijne orientované bakalárske štúdium však môže skĺznuť k tomu, že bakalári budú orientovaní len na jeden sektor. Nie je to riziko? Plne sa stotožňujem s názormi nás akademikov, že nemôžeme vychovávať študentov ako odborníkov na pravotočivú skrutku. Vzdelávanie na úzke uplatnenie môže byť v princípe užitočné, ale nie masové a vo veľkých počtoch, lebo je tu riziko, že absolventi môžu mať ťažkosti s uplatnením. Na druhej strane, ak je absolvent bakalárskeho štúdia pripravený na pôsobenie v konkrétnej firme, je to efektívne a zvyšuje to jeho budúce uplatnenie. Nemyslím si tiež, že by firmy mali záujem len o uplatnenie úzko špecializovaného absolventa. Možno na stredoškolskom stupni je snaha špecializácie na, povedzme, operátorov konkrétnych špecifických strojov. Absolvent vysokoškolského štúdia musí byť pripravený širšie. Druhá zásadná myšlienka je tá, že dnešný absolvent nemôže byť pripravený dlhodobo na jednu profesiu. Musíme absolventa naučiť sa adaptovať na nové požiadavky, na nové potreby. Predpokladám preto, že sa rozvinie segment ďalšieho vzdelávania, lebo také u nás zatiaľ nie je rozvinuté. Dnes je navyše ťažké odhadnúť, akého absolventa budú firmy potrebovať o desať - dvadsať rokov. Potrebné budú určite nové vedomosti a zručnosti, čomu pomôže celoživotné vzdelávanie. Svojho času eurokomisár Ján Fígeľ povedal, že bez celoživotného vzdelávania nebude celoživotné zarábanie. A v tom má pravdu. Kriticky vystupujete aj proti terajšiemu systému akreditácie. V čom je nevyhovujúci? V našom vysokoškolskom prostredí by sme mali implementovať už spomínané európske štandardy a odporúčania. Treba ustúpiť od prílišného dôrazu na vedeckú produktivitu garantov a pracovísk a mali by sme sa pozrieť, akým spôsobom sú študijné programy dizajnované a ako sa konkrétne vzdelávanie aj uskutočňuje. Napríklad, ako je vzdelávací proces zabezpečený technicky, ale aj personálne, čo chcem zvlášť zdôrazniť. Rovnako, školy by mali mať záujem sledovať uplatnenie svojich absolventov v praxi a mali by byť schopné pružne reagovať na potreby praxe. Zoberte si, že inovačné cykly vo výrobe sa odhadujú rádovo na mesiace a my dnes cyklus zmien vzdelávania máme nastavený na šesť rokov. Predstavy akreditačnej komisie sú, že aj mnohé zmeny v študijných programoch, ktoré sa bežne dejú a vyplývajú z potreby vzdelávania, by sa mali schvaľovať na akreditačnej komisii. To je náročné a pri súčasnom množstve študijných programov nezvládnuteľné. Ak by sa však univerzitám rozviazali ruky, nie je riziko, že zaspia na vavrínoch? Moja životná skúsenosť je taká, že vysoké školy dokážu reagovať pružne, ak na to majú vytvorené podmienky. Som presvedčený, že tí lepší sú lepší preto, že majú záujem byť lepší a vedia pružnejšie reagovať na potreby praxe a vedia to dokázať vedeckými výsledkami a uplatnením absolventov v praxi. Nebál by som sa, že tí lepší zaspia na vavrínoch. Rozviazanie rúk by prospelo iniciatíve. Možno bude náročné pre akreditačnú komisiu dávať pozor na tých, ktorí by sa snažili obísť štandardy kvality, ale keď bude menej riešiť tých dobrých, bude mať väčší priestor venovať sa tým, ktorí pravidlá porušujú. Vysoké školy dnes trápi pokles študentov. Jednak je príčinou demografia, ale aj ich odchod do zahraničia. To môže byť pre školy v budúcnosti veľkou komplikáciou. Myslím, že nosný je pokles populácie. Už stredné školy majú rádovo o desiatky percent menej absolventov, takže je aj menej kvalitných uchádzačov o vysoké školy. Vieme, akými problémami prešli základné a stredné školy, mnohé už aj zanikli. Na vysokých školách je však problémom aj to, že približne desať percent populácie odchádza do zahraničia, najmä do Českej republiky. Zatiaľ nevieme, čo to prinesie Slovensku do budúcnosti. Zároveň však narastá počet študentov z Ukrajiny, najmä na východe Slovenska. Možno to, čo dnes znamenajú slovenskí študenti v Česku budú onedlho znamenať ukrajinskí študenti u nás. Lenže mnohí môžu po skončení odísť naspäť do rodnej krajiny. U nás sa však ukazuje, že najmä v prípade Českej republiky tam slovenskí absolventi dostávajú hneď aj pracovné ponuky. Ako to riešiť? Osobne si myslím, že dôležitým faktorom pozitívnych zmien, by bola zmena financovania. Viem, že sa dá veľa rozprávať o tom, ako zmeniť vzorec a presúvať financovanie z jednej školy na druhú, alebo z jednej oblasti vzdelávania na druhú, ale vo všetkých štatistikách, keď sa porovnávame s vyspelými krajinami Európskej únie, vychádza naše vysoké školstvo dlhodobo podfinancované, a to dokonca aj v porovnaní s Českou republikou. Úroveň, ako vyzerajú campusy vysokých škôl na Slovensku a v Česku, aké je materiálne a technické vybavenie vysokých škôl, je viditeľne rozdielne. A to má, myslím, negatívny vplyv na povedomie o kvalite vysokých školách na Slovensku. Veľmi dôležitá je aj úroveň výskumu, a to pre uskutočňovanie štúdia na druhom stupni, resp. nevyhnutne na treťom stupni vysokoškolského štúdia, na doktorantskom štúdiu, potrebujeme byť úrovňou laboratórií na úrovni vyspelého sveta. Potom k nám prídu kvalitní uchádzači o doktorantské štúdium aj z iného sveta, nielen zo Slovenska. A ako nastaviť financovanie? Spôsob financovania vysokých škôl je dosť komplikovaný. Asi dve tretiny prostriedkov idú na podporu vysokoškolského vzdelávania a prevádzky vysokých škôl a zhruba tretina prostriedkov sa prideľuje na základe výkonov v oblasti vedy a doktorantského štúdia. Dnes štát riadi vysoké školy nepriamo a to najmä prostredníctvom financií. Preto je na mieste, ak metodika financovania, teda spôsob rozdeľovania finančných prostriedkov, reaguje na ciele, ktoré má so školami či už ministerstvo školstva alebo spoločnosť. No bol by som veľmi opatrný hovoriť, že zmenou nejakého koeficientu alebo parametra urobíme nejaké zásadné zmeny vo vysokom školstve. Preto si myslím, že je lepšie rozviazať vysokým školám ruky, aby mohli pružnejšie reagovať na potreby spoločnosti. To znamená, že by viac mohli spolupracovať s firmami, ktoré majú možno peniaze, ale nemajú kapacitu na výskum, čo zas majú vysoké školy? V Učiacom sa Slovensku máme aj kapitolu venujúcu sa spolupráci s firmami. Prvá misia vysokých škôl je vzdelávanie, druhá je výskumná činnosť a tretiu misiu pokrývajú činnosti inak užitočné pre región, spoločnosť a podobne. Vysoké školy by vedeli veľmi pružne reagovať na potreby praxe. Keby Ministerstvo školstva dalo cielene prostriedky práve do takýchto aktivít, do podpory sieťovania vysokých škôl a firiem, prípadne by cielene uvoľnilo finančné zdroje na konkrétnu spoluprácu firiem a vysokých škôl, bolo by to veľmi dobré. Do popredia sa dnes dostáva čoraz viac inovatívne a moderné vzdelávanie. Aký je v tomto smere váš názor na individuálny prístup? Kolegovia, ktorí sa v rámci reformy zameriavajú na regionálne školstvo, venovali veľa priestoru individualizácii vzdelávania ako cesty prednostne rozvíjať v človeku to, na čo má predpoklady a menej ho trápiť tým, na čo predpoklady nemá. To by mohlo posunúť kvalitatívnu úroveň vzdelávania základných a stredných škôl. Poviem ako príklad, ak niekto nemá predpoklady na telesnú výchovu, tak ho netrápme lezením po lane, lebo raz možno bude z neho skvelý informatik. To si viem predstaviť ako jednu formu inovatívneho vzdelávania, aby sa v človeku rozvíjali jeho danosti. Čo sa týka vzdelávania prostredníctvom informačných technológií, o ktorom sa veľa rozpráva, myslím, že je namieste podporať, aby absolventi využívali informačné technológie v čo najširšej miere. Tieto zručnosti sú veľmi potrebné. Je rozumné využívať mnohé špecializované kurzy prostredníctvom e-learningu, bol by som však opatrný odporúčať, aby sa celé cykly vzdelávania robili len prostredníctvom počítača. Nejde len o nezastupiteľnú úlohu učiteľa ako sprievodcu vzdelávania, ale samotný študent by mal študovať, ale aj žiť v univerzitnom campuse. Je to veľmi dôležité pre jeho všestranný rozvoj. Prof. RNDr. Libor Vozár, CSc. pôsobí ako dekan na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre a patrí k spoluautorom Národného program rozvoja výchovy a vzdelávania Učiace sa Slovensko. 24 I edunews 2020 edunews 2020 I 25

14 Zo života Zo života DETSKÁ UNIVERZITA KOMENSKÉHO 2017 DATALAN IT workshop - Technológie budúcnosti Čo dnešné decká zaujíma najviac? Deep web. Dnešná generácia detí je online a na sociálnych sieťach takmer nonstop. Deti používajú množstvo appiek, browsuje po nete a smartfón nepustia z rúk. Sú však pripravené aj na nástrahy, ktoré medzi jednotkami a nulami číhajú? Na to si posvietili naši experti z DATALANu, ktorí študentom Detskej univerzity Komenského vysvetlili, ako zostať v digitálnom svete v bezpečí. Dnešné deti sú uvedomelé Decká sa dozvedeli, aké zlo dokáže napáchať verejná wifi a pár informácií z ich online profilu v nesprávnych rukách, aké ľahké, ale zároveň nebezpečné môže byť hacknutie mobilu, a ako nám vedia poškodiť vírusy aj ľudia, ak sa v kyberpriestore dostatočne nechránime. Dnešné deti sa v moderných technológiách vyznajú a sú uvedomelé. Vedia, že je dôležité chrániť si súkromné profily bezpečným heslom, nezdieľať svoje osobné údaje, poznajú pojmy ako malvér, či DDoS útok, povedal Jan Böjtös, Chief Security Director z DATALANu. Musia si však uvedomiť, že čokoľvek na internete zverejnia, ostane to tam navždy, a môže to ovplyvniť ich súkromný, ale aj budúci profesionálny život. Ako doplnil, deťom je tiež dôležité vštepovať, že aj v digitálnom svete je potrebné riadiť sa pravidlami slušnej komunikácie a že virtuálne kontakty nie sú to isté, čo skutočné priateľstvá. Keď vyrastiem, chcem byť hacker Decká vo veku od 9 do 14 rokov sa s veľkým záujmom pýtali na tému deep a dark webu. Všetky webstránky, ku ktorým sa môžeme bežne dostať, tvoria približne 4% a zvyšok je práve deep web. Práve preto, že táto veková skupina je veľmi ľahko ovplyvniteľná a podľahne rôznym nástrahám internetu, pripravili sme v rámci workshopu množstvo praktických informácií a rád. Ako ukázal prieskum o digitálnych návykoch, viac ako 2/3 prítomných detí už má účet na sociálnej sieti ako Facebook, Instagram, Snapchat, Twitter, či Whatsapp, a takmer 100% z nich si svoj mobil, počítač alebo tablet chráni heslom, či PIN-om. Na praktickej ukážke sme im preto predviedli, ako zvýšiť kvalitu hesla a znížiť riziko jeho prelomenia. Deťom sme tiež ukázali príklady falošných webstránok a podvodných ov, a poradili, ako sa ochrániť pred phishingom, a ako bezpečne používať verejnú wi-fi sieť. Deti už vedia, že hackeri dokážu získať dáta, ktoré si v sieti posielame, no často krát podľahnú rôznym online lákadlám. Deťom by sme mali opakovať, že nesmú bezhlavo klikať na rôzne download buttony, a sťahovať si do počítača rôzne neznáme súbory a programy, že ani na internete nič nie je zadarmo a za rôznymi atraktívnymi darčekmi, či súťažami sa často skrývajú podvodníci, ozrejmuje Jan Böjtös. A ako rodičia im tiež musíme jasne vysvetliť, že najlepšou ochranou je nezverejňovať informácie o svojom pohybe, a nikomu, koho skutočne nepoznáme, neposielať svoje údaje. Experti v akcii Po prezentáciách na deti čakali živé ukážky, na ktorých si vyskúšali základy programovania a web developingu, dozvedeli sa, čo všetko sa ukrýva za vznikom internetovej stránky, akým spôsobom hackeri nabúravajú profily na sociálnych sieťach, a zároveň im predviedol face recognition v praxi. Ďalší experti im predstavili moderné zariadenia, vďaka ktorým chytajú vo svojich mobiloch wi-fi sieť, a úspešne absolvovali aj kurz cyberštiny. Workshop pripravil tím DATALANu v spolupráci so spoločnosťami Orange a CORE4. Fotoreportáž nájdete na ďalšej dvojstrane aj na našej obrazovej sieti Flickr: flickr.com/photos/datalan 26 I edunews 2020 edunews 2020 I 27

15