AKREDITÁCIA SAV Ústav štátu a práva SAV, Klemensova 19, Bratislava

Transcription

1 AKREDITÁCIA SAV 2012 Ústav štátu a práva SAV, Klemensova 19, Bratislava Prezentácia ústavu pred akreditačným zasadnutím AKOV-HP dňa Vystúpenie štatutára: Prof. JUDr. Ján Švidroň, CSc. Vážení členovia hodnotiaceho panelu, vážené kolegyne a kolegovia, po piatich rokoch je tu opäť významná príležitosť predstaviť dosiahnuté vedecké výsledky Ústavu štátu a práva SAV v inštitucionalizovanom procese akreditačného hodnotenia všetkých vedeckých pracovísk Slovenskej akadémie vied. V jej rámci náš ústav patrí do širšej kolektivity 3. OV SAV, ktoré zahŕňa vedy o dejinách, človeku a spoločnosti, kultúre a umení (ďalej aj v zaužívanom skrátenom pomenovaní spoločenské vedy ). Štát a právo sa však týkajú celej spoločnosti, všetkých jej stránok. Preto ani v rámci vedy nemožno vedu o štáte a práve (skrátene právna veda ) vnímať zredukovane iba ako súčasť spoločenských vied; štát a právo majú svoj spoločenský dosah všade, teda prostredníctvom viacerých špecializovaných odborov právnej vedy a práva v živote aj na oblasť prírodných a technických vied. Pochopiteľne, v primeranej obmene možno to isté povedať aj o špecializovaných odboroch iných vied o dejinách, človeku a spoločnosti, kultúre a umení; aj tie sa týkajú celej spoločnosti a v jej rámci, v tom či onom obsahu a rozsahu, aj prírodných a technických vied. To je práve jedna z nových otázok chápania komplexnosti vedy aj v súčasnom procese prípravy transformácie SAV, v rámci ktorého sa prírodné a technické vedy zjavne vymedzujú voči spoločenským vedám značne izolátorsky. Som toho názoru, že na ich vlastnú škodu. To je aj moje poznanie z môjho členstva v pracovnej skupine riaditeľov organizácií 3. OV SAV pre prípravu transformácie Slovenskej akadémie vied. Avšak spätosť právnej vedy špecializovane práve so štátom a právom vymedzuje jej osobitné miesto a nezastupiteľné poslanie aj v rámci spoločenských vied. Ústav štátu a práva SAV na tomto zakladá svoju vedeckú identitu, ktorej utváranie v rámci Slovenskej akadémie vied si v roku 2013 pripomenieme na pripravovanej vedeckej konferencii k 60. výročiu vzniku nášho ústavu, medzi prvými vedeckými pracoviskami Slovenskej akadémie vied. Predchádzalo mu však už rok predtým v roku 1952 zriadenie Kabinetu štátu a práva. 1

2 Vzhľadom na to, že aj táto akreditácia má priniesť ucelený obraz Slovenskej akadémie vied ako celku všetkých vedných odborov, ktoré sú v nej v súčasnosti inštitucionalizované v ústavoch všetkých troch oddelení vied SAV, oboznámil som sa pre toto svoje akreditačné vystúpenie aj so súhrnom aktivít výskumu všetkých 20 vedeckých ústavov 3. OV SAV, sprístupnených na internete v ich akreditačných dotazníkoch. Totiž už dlhodobo, od mojej prvej monografie (Švidroň, J. Tvorba a právo, Bratislava: Veda, 1991), ktorá sa zrodila v začiatkoch môjho pôsobenia v tomto ústave, zaujímajú ma prioritne i z hľadiska môjho odboru, ktorým je občianske právo a v jeho rámci osobitne právo duševného vlastníctva, najmä právne aspekty tvorivosti; tá patrí k podstate a základným znakom aj vedy. Z môjho najvšeobecnejšieho právnovedeckého zorného uhla to zahŕňa: 1. jednak tvorivosť v rámci práva samého ( právna kreativita ); aj ona má viacero vnútorných systémových aspektov, najmä právnovedeckých, legislatívnych, právnoaplikačných; 2. a jednak právnu stimuláciu vzniku a následnú ochranu právne relevantných výsledkov tvorivej činnosti, ktoré sa rodia ťažiskovo mimo práva; najmä vo vede (v príslušnom rozsahu tu, samozrejme, patria aj tvorivé výsledky dosahované v rámci práva a právnej vedy), v umení a v technike, a to vo všetkých ich špecializovaných odboroch. Tomu osobitne majú slúžiť na prvom mieste normy práva duševného vlastníctva, najmä autorského práva, patentového práva a iných práv na výsledky technickej a šľachtiteľskej tvorivej činnosti, práv na označenia, súťažného práva a mediálneho práva. Spolu s nimi však máme na zreteli aj všeobecnú osobnostnú ochranu každého tvorcu (ale aj každého človeka, či už ho bližšie špecifikujeme ako osobu, osobnosť, občana, štátneho príslušníka alebo aj bezdomovca atď.), a to: a/ tak v súkromnoprávnej rovine prostredníctvom noriem národného občianskeho práva (v jeho rámci osobitne práva duševného vlastníctva), európskeho súkromného práva a medzinárodného súkromného práva, b/ ako aj vo verejnoprávnej rovine ustanovením a ochranou základných práv a slobôd v normách národného ústavného práva, v širšom rámci EÚ európskeho verejného práva a v globálnom prostredí na základe noriem medzinárodného verejného práva. Niekoľko myšlienok k uvedeným dvom hlavným aspektom práva, vybraným z hľadiska mojej odbornej špecializácie, ktoré som svojho času všeobecne rozlíšil aj pojmami tvorba práva a právo tvorby (1991), som naznačil na nedávnom pracovnom seminári riaditeľov 3. OV SAV ku koncepcii vednej politiky pre oblasť spoločenských vied. Je to však už na samostatnú tému vedeckej konferencie 3. OV SAV, ktorá sa pripravuje na budúci rok. Mojou úlohou ako štatutára pred týmto hodnotiacim panelom je sústrediť sa na problematiku nášho ústavu. Podrobnosti o jeho predchádzajúcich i súčasných výskumných aktivitách a predstavy dnešného manažmentu Ústavu štátu a práva SAV o jeho budúcej výskumnej činnosti i o jeho celkovom personálnom a materiálnom rozvoji sú uvedené v našom akreditačnom dotazníku. Ešte konkrétnejšie sú špecifikované v záverečných správach o výskumnej činnosti ústavu za príslušný rok hodnoteného obdobia, zverejnených na internete. 2

3 Sústredím sa tu najskôr na inšpiratívne závery akreditačného hodnotenia Ústavu štátu a práva SAV za bezprostredne predchádzajúce obdobie od do A keďže v terajšom hodnotenom období došlo ku dňu aj k zmene na poste štatutára našej vedeckej organizácie po skončení riadneho funkčného obdobia riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV JUDr. Petra Colotku, CSc., LL.M, nadviažem v ďalšom aj na jeho prezentáciu štatutára pri akreditačnom hodnotení predchádzajúceho obdobia. Chcem tým zdôrazniť konštruktívnu vedeckú kontinuitu v našom výskume a rozvoji ústavu, ktorá je, myslím, zrejmá aj z nášho akreditačného dotazníka. V dlhodobej kontinuite môže byť kvalita manažmentu ústavu zrejmá i zo skutočnosti, že v jeho súčasnom zamestnaneckom stave je viacero jeho bývalých riaditeľov, z ktorých každý niesol ďalej vedeckú kontinuitu Ústavu štátu a práva SAV, riešiac otázky riadenia a vedeckého profilovania ústavu, ktoré každému z nich nastoľovalo jeho funkčné obdobie. Budem postupovať podľa jednotlivých bodov Protokolu o hodnotení vedeckej organizácie Ústavu štátu a práva SAV zo dňa : 1. Rozvinúť spoluprácu so zahraničnými pracoviskami (Maďarsko, Rakúsko, Nemecko atď.). Ústav štátu a práva SAV v rámci svojich materiálnych a personálnych možností dlhodobo rozvíja vedeckú spoluprácu v inštitucionalizovaných formách najmä s akademickým prostredím v Českej republike a v Poľskej republike na základe medziakademických dohôd, ktorých platnosť bola v roku 2012 predĺžená aj na ďalšie obdobie. Bolo by však veľkým skreslením pohľadu na zapojenie sa Ústavu štátu a práva SAV do európskej i širšej medzinárodnej vedeckej spolupráce v predchádzajúcich dvoch desaťročiach, ak by sa vnímala iba z hľadiska týchto či iných, štatisticky osobitne sledovaných foriem medzinárodnej vedeckej spolupráce. Tá sa v súčasnosti aj v rámci tejto akreditácie SAV osobitne sleduje a meria výrazne so zreteľom i na objem vedeckou organizáciou získaných mimorozpočtových prostriedkov, najmä z európskych alebo iných zahraničných a medzinárodných finančných podpôr vedeckého výskumu, keďže domáce zdroje pre základný vedecký výskum v rámci rozpočtu SAV sú dlhodobo nedostatočné. Na účasť v nich sú však potrebné nielen primerané personálne, ale i materiálne podmienky takisto na našom domácom vedeckom pracovisku. Ak sa totiž zdôrazňuje potreba viaczdrojového financovania vedeckých aktivít (tu sa čiastočne dotýkam už aj nasledujúceho bodu Protokolu z predchádzajúceho hodnotenia), malo by to znamenať, že aj my máme do tohto viaczdrojového financovania čímsi prispieť; totiž, nielen svojím tvorivým vedeckým potenciálom (drsnejšie povedané predajom svojich mozgov ), ale aj serióznymi materiálnymi podmienkami nášho pracoviska, ktoré môžu byť príťažlivé pre potenciálnych zahraničných partnerov a pre vzájomne obohacujúcu i ekonomicky rovnocenne efektívnu a prospešnú vedeckú spoluprácu s nimi. Najmä aj 3

4 prijímaním hostí z našich zahraničných partnerských organizácií na výskumné pobyty v Ústave štátu a práva SAV. Vrátane zo štátov s vyspelým vedeckým právnym výskumom, pre ktorých je medzinárodná vedecká spolupráca spojená aj s istým serióznym materiálnym štandardom, ako sme to po roku 1989 už mnohí aj zo Slovenskej republiky poznali na rôznych vedeckých pracoviskách svetového špičkového výskumu v oblasti právnych vied v Európe i inde vo svete. Prehliadka priestorov našej vedeckej organizácie však môže ukázať, že Ústav štátu a práva SAV také podmienky ani po takmer štvrťstoročí od začatia celkovej transformácie našej spoločnosti, jednoducho nemá. Situácia nášho ústavu z hľadiska jeho finančného krytia z rozpočtu SAV je dlhodobo kritická. Jeho materiálne vybavenie a podpora nášho vedeckého výskumu z domácich zdrojov v súčasnosti postačuje aj to hlavne vďaka najnovšie získanému grantu APVV na roky 2011 až 2014, ktorý bol podľa výzvy APVV 2010 zameraný najmä na podporu mladých vedeckých pracovníkov (celoústavný grantový projekt APVV Právo v dynamike spoločenského vývoja a jeho teoretické reflexie ), a trom grantovým projektom, podporeným VEGA na roky 2010 až 2012 iba na krytie najnutnejšieho zabezpečenia nášho domáceho výskumu, bez zahraničnej participácie v riešiteľskom tíme týchto projektov. Žiaľ, taká či podobná situácia v rámci 3. OV SAV asi nie je iba v našom ústave. Preto si myslím, že aj to by mohla byť jedna z tém všeobecnejšej akademickej diskusie v rámci AKREDITÁCIE SAV Ale aj v súvislosti so súčasnou, uvažovanou a pripravovanou TRANSFORMÁCIOU SAV. Napriek personálne a materiálne podstatne skromnejším podmienkam, než aké sú štandardom na vedeckých pracoviskách podobného zamerania vo vedecky vyspelom zahraničí, faktické, vedecky i pedagogicky vysoko efektívne zapojenie nášho ústavu do medzinárodnej vedeckej spolupráce je vskutku už dlhodobo oveľa širšie a v zahraničí sa o ňom aj vie. Je však pravda, že táto oveľa širšia a dlhodobá medzinárodná účasť Ústavu štátu a práva SAV, nielen vo vyspelom európskom právnom výskume, ale aj v právnom výskume v globálnom medzinárodnom meradle, nemusí byť dostatočne zrejmá iba z vyplnených rubrík určených daným akreditačným dotazníkom; a najmä pri dôraze aj akreditácie SAV 2012 na scientometrické metódy takisto pre oblasť spoločenských vied, ktoré sú však z hľadiska kvalitatívnej stránky a skutočného efektu výsledkov ich vedeckej činnosti v reálnom živote spoločnosti plnohodnotne ťažko merateľné metódami hodnotenia vhodnými najmä pre prírodné a technické vedy, v oblasti ktorých boli vyvinuté. Pri tomto konštatovaní nespochybňujem prospešnosť scientometrických metód hodnotenia aj pre spoločenské vedy pri ich primeranej aplikácii t. j. so zreteľom aj na iné podstatné špecifické súvislosti, ktoré sa týkajú spoločenskovedného výskumu, jeho cieľov a chceného spoločenského efektu, ktorý má iné zameranie, ako výskum v jednotlivých špecializovaných odboroch prírodných a technických vied. Osobitne treba zdôrazniť, že Ústav štátu a práva SAV má už dlhodobo svoje seriózne vedecké renomé v príslušných akademických kruhoch aj uvedených štátoch, odporúčaných do našej pozornosti pri predchádzajúcom akreditačnom hodnotení. Porovnanie našej materiálne veľmi 4

5 skromnej situácie s dlhodobo vysokou podporou právneho výskumu v Rakúsku a Nemecku by bolo zrejme nenáležité; ale z hľadiska domácej podpory základného právneho výskumu v rámci SAV zaostávame v našich materiálnych podmienkach v nemalej miere aj v relácii k našim súčasným, resp. potenciálnym partnerom v rámci štátov skupiny V-4, ktorých veda o štáte a práve rieši obdobne transformačné, resp. post-transformačné problémy svojich spoločností, ako veda o štáte a práve v Slovenskej republike. Význam Ústavu štátu a práva SAV vystupuje aj v tejto súvislosti do popredia o to viac, že súčasná slovenská štátnosť je stále ešte pomerne mladá a jej demokratické zriadenie je naďalej v rozvoji aj so všetkými jeho úskaliami, ako o nich svedčí i história všetkých demokracií na svete. Možno jasnejšie a presvedčivejšie bude, ak uvediem niektoré konkrétne príklady, v ktorých sa prelínajú aj iné základné problémy riešenia personálnej situácie v oblasti vedy a jej materiálneho zabezpečenia v Slovenskej republike po vyše dvadsiatich rokoch, ktoré uplynuli od začiatku našej transformácie. Týkajú sa podstatných otázok, ktorých naliehavosť, i s takým dlhým časovým odstupom, pociťujeme dnes nielen v Ústave štátu a práva SAV. Ako som sa oboznámil počas minuloročnej evaluácie všetkých ústavov 3. OV SAV, následne aj z ich akreditačných dotazníkov, a napokon aj svojou účasťou na viacerých poradách riaditeľov tohto oddelenia vied týkajú sa takisto prinajmenej iných spoločenskovedných ústavov SAV (problematiku prírodných a technických vied v rámci SAV z toho hľadiska dôvernejšie nepoznám). Príklady, ktoré uvediem, sú z môjho osobného, vyše 20-ročného pôsobenia v právnickom školstve a súčasne v Ústave štátu a práva SAV; avšak iné príklady do tohto kontextu môžu na základe svojej osobnej skúsenosti a poznania uviesť aj iní vedeckí zamestnanci nášho ústavu; najmä tí, ktorí v ňom pôsobia už dlhodobejšie, a teda dôkladne poznajú tak silné, ako aj slabšie stránky nášho ústavu. Pokiaľ ide o Nemecko, spolupráca Ústavu štátu a práva SAV so špičkovým nemeckým vedeckým výskumom v oblasti právnych vied, ktorého základný vedecký výskum vo všetkých oblastiach vedy je inštitucionalizovaný okrem množstva univerzitných vedeckých pracovísk najmä vo vedeckých inštitútoch Maxa Plancka (aj výskum ich zahraničných hostí veľkolepo podporuje, finančne i inak materiálne, Max-Planck Gesellschaft), sa rozvíja prostredníctvom vedeckých zamestnancov nášho ústavu už od roku Naďalej pokračuje v novej generácii mladých vedeckých pracovníkov. Táto účasť nášho ústavu v špičkovom nemeckom vedeckom právnom výskume na základe individuálneho prijatia (J. Švidroň, J. Vozár, B. Králičková) však nie je vykázateľná ako medzinárodná vedecká spolupráca Ústavu štátu a práva SAV v rámci určených rubrík akreditačného dotazníka pre akreditáciu SAV za príslušné hodnotené obdobie v rámci štatistického sledovania so získaním mimorozpočtových finančných zdrojov, hoci náklady zamestnancov nášho ústavu hradila prijímajúca strana. Nerealizovala sa totiž na základe žiadnej medziakademickej dohody, ani na základe žiadneho európskeho alebo iného medzinárodného či iného spoločného výskumného projektu, ako sú napr. administratívne prebyrokratizované záležitosti rôzne orientovaných a pragmaticky účelovo zameraných štrukturálnych fondov, pracovných excelentných akademických sieti atď., ktoré sú navyše stále viac tlačené namiesto základného výskumu ktorý má aj náš ústav v rámci SAV určený vo svojej zriaďovacej 5

6 listine ako predmet svojej činnosti v odbore právo do aplikačného výskumu pre súkromnú sféru atď. Jednoducho, prijímajúca nemecká strana, na základe prejaveného záujmu a k žiadosti doloženého výskumného programu, vyhovela žiadosti uchádzača o konkrétny výskum na jej vedeckom pracovisku a materiálne i personálne (zverením vedecky príslušnému seniorovi MPI počas vedeckého pobytu zahraničného hosťa) ho aj podporila. Na tom základe sa po dnešok rozvinula aj medzi Nemeckom a Slovenskou republikou v oblasti právnej vedy mimoriadne plodná vedecká spolupráca, ktorá pokračuje už v mladej generácii našich vedeckých pracovníkov; (začiatky i ďalší priebeh tejto spolupráce sú podrobne zdokumentované in Švidroň, J., Adamová, Z., Návrat, M., Škreko, A. Právo duševného vlastníctva v informačnej spoločnosti a v systéme práva. Bratislava: VEDA, 2009, 680 strán). Teda aj tieto v rámci scientometrického vykazovania v akreditačnom dotazníku skôr nevýrazné vedecké výsledky Ústavu štátu a práva SAV dosiahnuté v spolupráci s nemeckým špičkovým základným výskumom v oblasti právnych vied, boli dosiahnuté z mimorozpočtových finančných zdrojov SAV. Síce sa tak stalo aj ešte pred súčasným hodnoteným obdobím, avšak s vedeckým efektom ďaleko prekračujúcim hranice akéhokoľvek hodnoteného obdobia (a tým menej kvantifikovateľným iba súčasnými scientometrickými metódami ). Sprostredkovaním najnovších vedeckých poznatkov a trendov v príslušnej oblasti právnej vedy v pravom čase aktuálne obohatili vedecký program viacerých významných medzinárodných aj domácich vedeckých konferencií, uskutočnených v Slovenskej republike od roku 1992 a systematicky boli vnášané aj do pedagogického procesu v magisterskom i doktorandskom štúdiu na slovenských (aj českých) právnických fakultách. Prostredníctvom publikácií vo vedeckých a odborných časopisoch popularizačnejšieho zamerania (najmä Duševné vlastníctvo, ktorý vydáva Úrad priemyselného vlastníctva SR), ale aj špecializovaných expertíz, vo významnej miere boli smerované takisto do oblasti legislatívy a poskytli orientáciu v nových relevantných právnych otázkach transformačného obdobia aj najširšej právnej praxi. Takto podobne aspoň v náznaku by bolo možné bližšie rozvinúť informácie aj o medzinárodnej spolupráci Ústavu štátu a práva SAV s prostredím EK v Bruseli od začiatkov nášho transformačného procesu až po dnešok, ale aj s medzinárodnou vládnou organizáciou UNIDROIT (Institut International for Unification of Privat Law; združuje 61 štátov vrátane Slovenskej republiky) v Ríme od roku 1995, s renomovaným medzinárodným vydavateľstvom právnickej literatúry Kluwer Law International (The Haag, London, Boston) atď. Tieto vedecké aktivity zamestnancov Ústavu štátu a práva SAV jednak priniesli bohaté vonkajšie myšlienkové podnety pre naše domáce právne prostredie a podporili kvalifikovanie sa k PhD. už celého radu našich mladých vedeckých pracovníkov pre oblasť právnej vedy, a jednak z našej strany sprostredkovali zahraničiu informácie o stave a rozvoji právnej vedy, inštitucionalizovanej v Ústave štátu a práva SAV, od začiatku transformačného obdobia až po súčasnosť. Najvýznamnejšie výsledky tejto dlhodobej medzinárodnej vedeckej spolupráce Ústavu štátu a práva SAV s vyspelým zahraničným, európskym a medzinárodným právnym výskumom (hoci v určených rubrikách akreditačného dotazníka možno nenápadnejšie vyjadrené) sú doložené i vo výbere publikácii vedeckých zamestnancov ústavu, predložených tomuto 6

7 hodnotiacemu panelu AKOV. Ide o veľmi širokú oblasť dlhodobých vedeckých aktivít Ústavu štátu a práva SAV, ktorých ďalšie aspekty si dovoľujem prenechať prípadne diskusii. Mnohé z našich vedeckých výsledkov, dosiahnuté v medzinárodnej vedeckej spolupráci, sú neoddeliteľne späté aj s pôsobením vedeckých zamestnancov Ústavu štátu a práva SAV v právnickom školstve a svoj efekt dlhodobo prinášajú vo všetkých troch stupňoch právnického, ale napr. aj ekonomického i iného spoločenskovedného, no vo významnom rozsahu tiež technického vysokoškolského vzdelávania; (napr. na základe pozvania dekana Materiálovo-technologickej fakulty Slovenskej technickej univerzity som v roku 2008 pripravil a predniesol prednášku pre jej pedagógov na tému Technická tvorba a právo na Slovensku v premenách šiestich desaťročí uverejnená in Právny obzor, 2008, č. 4). Osobitne chcem zdôrazniť dlhodobú a naskutku jedinečnú vzdelávaciu aktivitu organizovanú Ústavom štátu a práva SAV pre doktorandov a postdoktorandov Jesennú školu práva, ktorej už 17. ročník sa bude konať tento rok. Doterajšia účasť zahŕňa stovky jej absolventov zo všetkých štátov V-4, vždy s príťažlivým, originálnym programom; je to jedna z najvýznamnejších vedecko-pedagogických aktivít nášho ústavu, realizovaná aj v hodnotenom období pod gesciou JUDr. Eduarda Báránya, DrSc. v spolupráci s ďalšími kolegyňami a kolegami. Na organizácii Jesennej školy práva sa takisto podieľa aj viaczdrojové financovanie (Friedrich Ebert Stiftung, Paneurópska vysoká škola práva, Europe 2000). 2. Podporovať tvorbu širších vedeckých kolektívov, interdisciplinaritu výskumu a vyššiu účasť v medzinárodných riešiteľských kolektívoch a vytvárať tak podmienky pre viaczdrojové financovanie vedeckých aktivít. Celoústavný grantový projekt APVV Právo v dynamike spoločenského vývoja a jeho teoretické reflexie na roky 2011 až 2014 je zameraný, v rámci súčasných personálnych a materiálnych možností Ústavu štátu a práva SAV, viacodborovo v najširšej miere. Je úzko spätý s výskumným projektom VEGA 2/0119/10 Právo a jeho prostredie na roky , na ktorý nadväzuje a tematicky ho ďalej rozvíja. Oba tieto v súčasnosti interdisciplinárne najširšie zamerané projekty výskumu Ústavu štátu a práva zahŕňajú všetky oblasti práva, ktoré sú predmetom výskumu Ústavu štátu a práva SAV podľa jeho zriaďovacej listiny. Okrem nich ústav v súčasnom období realizuje výskum aj v dvoch ďalších, špecializovane užšie zameraných projektoch VEGA, ktoré však zahŕňajú takisto aj dôležité interdisciplinárne súvislosti. K otázke ešte širšej interdisciplinarity v rámci spoločenských vied sa riaditeľ Ústavu štátu a práva SAV vyjadril na pracovnom seminári riaditeľov organizácií 3. OV SAV dňa Citujem zo svojho predneseného stanoviska: Pre tento seminár ku koncepcii vednej politiky 3. OV SAV som si pripravil porovnanie predmetov činnosti všetkých pracovísk SAV na základe ich predmetov činnosti, ako ich majú 7

8 vymedzené vo svojej zriaďovacej listine. Vychádzal som z informácií uvedených v jednotlivých akreditačných dotazníkoch a postupne sa chcem podrobnejšie oboznámiť aj so súhrnom ich aktivít za obdobie rokov 2006 až 2011, aby som sa dostal do úplného obrazu činnosti všetkých vedeckých pracovísk 3. OV SAV a na tom základe sa poučenejšie mohol zamýšľať aj nad ich možnou spoločnou vednou politikou. Z čisto vedeckého hľadiska, už len prvé porovnanie predmetov činnosti ústavov 3. OV SAV mi ukázalo široké možnosti interdisciplinárnej spolupráce Ústavu štátu a práva SAV s každým z týchto ústavov, či už v širšom alebo užšom okruhu nášho základného aj aplikovaného výskumu, ale aj multidisciplinárnej spolupráce viacerých ústavov. Moja vedecká predstavivosť o možnostiach takejto viacodborovej spolupráce je značná, musím sa však pridržiavať reality.... Chcem zdôrazniť, že z hľadiska vymedzenia predmetu svojej činnosti má ústav dlhodobo veľmi limitované personálne a mzdové možnosti a ak by mal určený predmet svojej činnosti napĺňať v plnom rozsahu, uniesol by vo svojom kmeňovom stave aj rovnaký počet vedeckých pracovníkov, ako majú najväčšie vedecké pracoviská 3. OV SAV.... Účasť na interdisciplinárnych projektoch predpokladá predovšetkým trvalé zvládanie výskumných domácich úloh v rámci paradigmy rozvoja vedy o štáte a práve v Slovenskej republike. Ústav štátu a práva SAV dlhodobo vnáša do slovenského právneho myslenia aktuálne veľké smery a témy svetovej právnej vedy, o čom možno nájsť podrobné informácie na našej internetovej stránke. Pokiaľ ide o účasť v širších medzinárodných výskumných tímoch, k tomu podrobnejšie v rámci bodu Zvážiť možnosti zvýšenia periodicity časopisu Právny obzor a usilovať sa o jeho zaradenie do skupiny karentovaných časopisov. Citujem zo zhodného stanoviska riaditeľa ústavu, v ktorom som uviedol: Chcem preto aspoň v základných črtách objasniť súčasnú situáciu Ústavu štátu a práva SAV, ktorý si budúci rok pripomenie 60. výročie svojho vzniku. Okrem iných aktivít vyplývajúcich z predmetu jeho činnosti vydáva časopis Právny obzor, ktorý si o niekoľko rokov pripomenie 100. výročie svojho vzniku a kontinuálneho vychádzania (začal ho vydávať ešte v Budapešti v roku 1917 Dr. Emil Stodola). Nie je to len archív pre právnu históriu, ale plastický obraz vývoja slovenskej spoločnosti, ako sa odzrkadľoval v právnom myslení (vrátane vývoja právnej terminológie) cez tie najzložitejšie obdobia až po súčasnosť. Reflektuje sa v ňom aj vedecká identita Ústavu štátu práva SAV, ktorú pokladáme za nutné zachovať aj do budúcnosti. V Slovenskej republike je jediným mimouniverzitným pracoviskom základného výskumu v oblasti vied o štáte a práve a dlhodobo plní z toho hľadiska aj istú integrujúcu funkciu voči vysokým školám právnického zamerania (najmä prostredníctvom časopisu Právny obzor a ústavom organizovaných vedeckých konferencií). 8

9 Právny obzor je dlhodobo najsledovanejším teoretickým časopisom v oblasti práva nielen v Slovenskej republike; kladne bol hodnotený v rámci komparácie i konkurencie českých a slovenských právnických periodík napr. aj na Karlovarských právnických dňoch. O jeho medzinárodnom charaktere svedčí jednak medzinárodné zloženie jeho redakčnej rady, avšak výrazne aj to, že je citačne sledovaný v renomovanom Index to Foreign Legal Periodicals (IFLP BerkeyLaw University of California, Berkeley, produced by American Association of Law Libraries). Bližšie informácie k možnosti zvýšenia periodicity časopisu Právny obzor a jeho zaradenia do skupiny karentovaných časopisov podá pre HP predsedníčka jeho redakčnej rady prof. JUDr. Oľga Ovečková, DrSc. 4. Pokračovať v spolupráci s vysokými školami pri výchove vedeckého dorastu a podporovať omladzovanie výskumného kolektívu. Podrobná informácia je takisto podaná v našom Akreditačnom dotazníku: Z uvedeného kvantifikačného prehľadu je zrejmé široké zapojenie zamestnancov Ústavu štátu a práva SAV v pedagogickom procese na viacerých vysokých školách a vo všetkých troch stupňoch vysokoškolského vzdelávania. Pritom treba zdôrazniť, že ťažisko činnosti ústavu je vo vedeckej práci na vlastnom pracovisku s orientáciou predovšetkým na základný výskum a v plnení jeho vlastného vedeckého programu. I so zreteľom na súčasné materiálne a personálne možnosti ústavu nie všetci jeho zamestnanci pracujú v plnom pracovnom úväzku možno preto hodnotiť vedecké a pedagogické výsledky jeho zamestnancov v hodnotenom období, v ich väzbe na podporu budovania ľudských zdrojov pre vedu a techniku v Slovenskej republike, ako významné. Ústav štátu a práva SAV síce nepôsobil v hodnotenom období ako externá vzdelávacia inštitúcia školiaca vlastných doktorandov na základe zmluvného vzťahu s niektorým akreditovaným vysokoškolským školiacim pracoviskom, avšak viacerí jeho vedeckí zamestnanci dlhodobo spolupracujú ako školitelia, oponenti a členovia komisií pre obhajoby dizertačných prác na viacerých školiacich pracoviskách v SR aj ČR (ale takisto v komisiách pre habilitácie docentov a inaugurácie profesorov v odbore právo). Vedeckí a odborní zamestnanci ústavu sa pravidelne zúčastňujú aj vedeckých konferencií doktorandov, organizovaných vysokoškolským prostredím. Seriózne prispeli k podpore rozvoja personálnej základne vo viacerých odboroch právnych vied úspešným zavŕšením svojho vlastného školiteľstva, ako aj účasťou pri obhajobách dizertačných prác doktorandov iných školiteľov. Spomedzi týchto úspešných absolventov doktorandského štúdia boli v roku 2011 dvaja prijatí do plného zamestnaneckého pomeru na Ústave štátu a práva SAV a perspektívne posilnili jeho kmeňový vedecký potenciál. Táto forma spolupráce Ústavu štátu a práva SAV s vysokými školami sa tak ukazuje ako perspektívna aj pre ďalšie posilňovanie a vedecké profilovanie jeho personálnej základne. Avšak prijatiu ďalších úspešných a perspektívnych doktorandov do kmeňového stavu Ústavu štátu a práva SAV dlhodobo bráni v rámci SAV poddimenzovaný počet systemizovaných pracovných miest na Ústave štátu a práva SAV. Preto treba konštatovať aj negatívnu stránku tejto situácie spočívajúcu v tom, že doktorandi vyškolení kvalifikovanými školiteľmi z Ústavu štátu a práva SAV hľadajú svoje uplatnenie po dosiahnutí PhD. inde mimo Slovenskej akadémie vied. Túto dlhodobo negatívnu situáciu nemôže náš ústav vyriešiť bez výraznejšieho pochopenia aj zo strany Predsedníctva SAV pre nové výzvy, 9

10 ktoré sa nastoľujú pre oblasť právnych vied v súčasnom mimoriadne dynamickom spoločenskom a právnom vývoji. Na doplnenie k tomu citujem tiež z vyššie uvedeného stanoviska riaditeľa ústavu z , v ktorom som sa dotkol aj závažnej problematiky Sústavy študijných odborov pre III. stupeň vysokoškolského vzdelávania doktorandské štúdium, vydanej Ministerstvom školstva SR. Od nej sa totiž zásadným spôsobom odvíja ďalší vedecký a personálny rozvoj vedných odborov takisto v rámci 3. OV SAV (prostredníctvom nutnej základnej kvalifikácie PhD. ). Predmet činnosti Ústavu štátu a práva SAV podľa najvšeobecnejšieho vyjadrenia v jeho zriaďovacej listine je určený takto: Ústav vykonáva základný výskum v oblasti vied o štáte a práve so zameraním na teóriu štátu a práva a právnu filozofiu, medzinárodné právo a právo európskych spoločenstiev, verejné právo a súkromné právo. Výraz aplikovaný výskum sa v zriaďovacej listine nášho ústavu výslovne nespomína, avšak je logické a vyplýva to aj z ďalšieho vymedzenia predmetu jeho činnosti, že jeho výsledky sa uplatňujú tiež v legislatívnom procese, v právnej praxi, v pedagogickom procese atď.... Ak predmet jeho činnosti bližšie konkretizujem na základe platnej sústavy študijných odborov pre III. stupeň vysokoškolského vzdelávania, tak odbor Právo (3.4) zahŕňa tieto špecializácie: teória a dejiny štátu a práva, ústavné právo, správne právo, hospodárske a finančné právo, pracovné právo, trestné právo, medzinárodné právo, rímske právo, obchodné a finančné právo, občianske právo. Táto špecifikácia je však skôr našej domácej administratívnej povahy. Aj tu konštatujem, že z hľadiska vyspelej zahraničnej, európskej a medzinárodnej právnej vedy je naše uvedené členenie jednotlivých špecializácií doktorandského štúdia v rámci základného odboru právo už dlhodobo značne zastarané a nezodpovedajúce potrebám ďalšieho rozvoja základného právneho výskumu v súlade s najnovšími európskymi a globálnymi výzvami. Na porovnanie by bolo možné uviesť vnútorné členenie právneho systému v svetovo renomovanej komparatívnej International Encyclopaedia of Laws (Walters Kluwer). Členenie predmetu práva i výskumu právnej vedy podľa nej je čo do počtu a zamerania právnych pododborov výrazne početnejšie, špecializovanejšie, a teda i pre ďalšie vedecké výskumy v oblasti práva v Slovenskej republike by mohlo byť aktuálne a inšpiratívne v úvahách o prispôsobení súčasnej Sústavy študijných odborov najnovším svetovým výzvam. Vyvstáva tu však aj nejednoduchá otázka garantovania prípadných nových špecializovaných odborov, avšak uvažovať o nej podľa mojej mienky už treba. 5. Podporovať šírenie získaných vedeckých výsledkov a zvýšiť ohlasy na prácu ústavu. Ústav štátu a práva SAV si je vedomý významu šírenia vedeckých poznatkov nielen v akademickej vedeckej sfére, ale aj v popularizačných formách, určených širokej verejnosti. Aktivita jeho zamestnancov aj v tomto smere je výrazná a zdokumentovaná takisto za dlhšie časové obdobie. 10

11 Nastoľujú sa však aj o otázky, čo všetko možno či treba chápať ako šírenie získaných vedeckých poznatkov, resp. za ohlasy na prácu ústavu. Niektoré možno vykázať ich vymenovaním, štatisticky aj scientometricky posúdiť, ale mnohé nie, pričom ich spoločenský význam môže byť o to významnejší, že oslovuje reálny právny život v oblasti legislatívy i aplikačnej praxe priamo, aj keď v zaužívaných formách vykazovania a hodnotenia sa nemusí očividne prejaviť. Ohlasy vo vedeckej sfére prostredníctvom sledovania citácií, recenzií a pod. vyjadrujú efekt výskumnej práce ústavu len v istých limitoch; totiž, nakoľko ich sleduje a vedecky korektne s nimi zaobchádza príslušná oblasť právnej vedy prostredníctvom jej konkrétnych aktérov. Nachádzame sa však a pôsobíme aj vo vedeckom konkurenčnom prostredí s rôznymi nuansami v kultúre vedeckej práce a úcte k vedeckým výsledkom dosiahnutých inými. Avšak z vedeckovýskumnej činnosti zamestnancov ústavu vznikajú i výrazne mienkotvorné publikácie či iné výstupy s dlhodobým odborným vplyvom (monografie, zborníky z vedeckých konferencií na nové aktuálne témy, prednášky, expertízy atď.), ktoré oslovujú najmä tiež mnohých právnikov i iných záujemcov, ktorí sami nepublikujú, a teda ich nemusia ani citovať, recenzovať, komentovať atď., ale vnášajú nové právne myšlienky do reálneho života svojou faktickou činnosťou poučene z výsledkov našich výskumných prác. Z toho hľadiska sú mnohé výsledky výskumu zamestnancov ústavu v zaužívaných formách hodnotenia výsledkov vedeckej práce naozaj nemerateľne, resp. ťažko merateľné. Avšak aj tých, ktoré merateľne možno vykázať, je za hodnotené obdobie z činnosti zamestnancov Ústavu štátu a práva SAV veľmi veľké množstvo (vyjadrené v tlači, rozhlase a televízii). Ide tu však naozaj aj o širší komplex otázok, ktoré si zasluhujú možno i samostatný špecializovaný seminár 3.OV SAV, ako zvýšiť i prostredníctvom širšej spolupráce všetkých spoločenskovedných ústavov šírenie informácií o výsledkoch spoločenskovedných výskumov dosiahnutých v rámci SAV. Seriózne premyslené spojené úsilie by mohlo byť na prospech všetkých. 6. Pokračovať v trende expertíznych akcií pre inštitucionálne prostredie ústredných orgánov. Tento trend je v aktivitách zamestnancov Ústavu štátu a práva SAV dlhodobý. V akreditačnom dotazníku, v každoročných záverečných správach o činnosti našej vedeckej organizácie, ale aj pri iných príležitostiach sme však už veľakrát dali do pozornosti, že všetky výsledky vykázané z vedeckých aktivít ústavu dosahuje pomerne malý kolektív jeho vedeckých zamestnancov, pričom nie všetci sú zamestnaní na plný pracovný úväzok. Naše vedecké ambície zväzuje limitovaný počet systemizovaných miest. Navyše treba poukázať aj na to a je to dané iste najmä povahou našej profesie, že vo vedecky najproduktívnejšom veku nejeden z našich špecialistov vstupuje na základe pozvania aj do spoločensky žiadaných verejných aktivít, čo im na jednej strane znemožňuje venovať sa naplno vedeckej práci v ústave, ale na druhej strane je to uznanie ich profesionálnych kvalít. Ich odborný a vedecký rast podporovalo práve kreatívne prostredie Ústavu štátu a práva SAV. Po svojom návrate z verejných postov ho ďalej obohacujú novými skúsenosťami a novým 11

12 poznaním. Spomeniem aspoň pôsobenie našich zamestnancov v Kancelárii NR SR, v Ústavnom súde SR, v Legislatívnej rade vlády SR, v Zbore poradcov predsedu vlády SR, ale aj pri EK v Bruseli, samozrejme aj v orgánoch SAV a i. Pre úplný výpočet aj týchto našich aktivít by som bol asi už dosť zdĺhavý; kolegyne a kolegovia ma prípadne doplnia v diskusii. Ďakujem Vám za pozornosť. 12