LESNÍCTVO, JEHO VEDA A VÝSKUM NA SLOVENSKU. Jozef KONÔPKA. predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied

Transcription

1 LESNÍCTVO, JEHO VEDA A VÝSKUM NA SLOVENSKU Jozef KONÔPKA predseda Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied KONÔPKA, J.: Forestry, forest science and research in Slovakia. Lesn. Čas. Forestry Journal, 54(2): , 2008, ref. 13. Discussion paper. ISSN Paper characterizes the foundation and development of forestry, forest science and research in Slovakia. It defines forestry as a broad field of forestry activities dealing with maintaining and improvement of forests in favour of forest owners and the country. It is stated that forest science forms an independent subgroup of agrarian sciences. Their justification results from the fact that forestry must come out from scientific knowledge explaining causality of the origination and legality of the existence of processes and phenomena in forest ecosystems in the interest of sustainable development. Then nature conservation is characterized, its substance, objectives and methods of its implementation. Paper explains reasons of existing misunderstanding between forestry and nature conservation. It describes current unfavourable situation in spruce forests due to outbreak of bark beetles to certain relation with applying the principles of passive protection of spruce stands on protected territories pursuant to the act on nature and landscape protection. It is stated that the state should define clearly what it requires from forestry in public interest. These requirements should be formulated clearly, calculated in economic terms and specified in legislation as well as secured in financial terms. Science and research should provide basic data for such decision-making. Main tasks of the Slovak Academy of Agrarian Sciences for the year 2008 are given. Key words: forestry, forest science, nature conservation Príspevok charakterizuje vznik a vývoj lesníctva a lesníckej vedy a výskumu na Slovensku. Definuje lesníctvo, ako široký odbor lesníckej činnosti, ktorá sa zaoberá udržaním a zveľadením lesov v prospech vlastníkov a spoločnosti. Uvádza, že lesnícke vedy tvoria samostatnú podskupinu pôdohospodárskych vied. Ich opodstatnenosť vyplýva z toho, že lesníctvo musí vychádzať z vedeckých poznatkov objasňujúcich kauzalitu vzniku a zákonitosti existencie procesov a javov v lesných ekosystémoch, ktoré sú v záujme trvalo udržateľného rozvoja. V ďalšom charakterizuje ochranu prírody, resp. jej podstatu, ciele a metódy realizácie jej zámerov. Objasňuje príčiny existujúcich nedorozumení medzi lesníctvom a ochranou prírody. Súčasný nepriaznivý stav v smrečinách v dôsledku premnoženia podkôrneho hmyzu dáva do určitej súvislosti aj s uplatňovaním zásad pasívnej ochrany smrečín v chránených územiach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Podľa mienky autora, štát by mal jasne zadefinovať, čo od lesníctva vo verejnom záujme požaduje. Tieto požiadavky by sa mali jednoznačne formulovať, ekonomicky vykalkulovať, zakotviť do legislatívy, ako aj zabezpečiť finančne. Podklady pre takéto rozhodnutia by mala dať veda a výskum. Nakoniec sa uvádzajú hlavné úlohy Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied na rok Kľúčové slová: Lesníctvo, lesnícka veda, ochrana prírody 1

2 Vznik a doterajší vývoj lesníctva a lesníckej vedy a výskumu Ak chceme hovoriť o lesníctve, jeho vede a výskume treba nám ho najprv definovať a stručne popísať jeho vznik. Pod lesníctvom rozumieme široký odbor ľudskej pôsobnosti, ktorá sa zaoberá udržaním a zveľadením lesov a plným využitím ich úžitkov v prospech vlastníkov a spoločnosti (LASÁK, in Lesnický naučný slovník 1994). Lesníctvo sa pôvodne zakladalo na praktických skúsenostiach a poznatkoch, ktoré sa postupne dopĺňali teoretickými výsledkami vedy a výskumu. Zaujímavé je v tomto smere konštatovanie KAVULIAKA (1942), ktorý píše, že v stredoveku išlo skôr o praktické poznatky, ktorých cieľom bolo jednostranne zužitkovať isté druhy drevín a ich časti na rozličné účely (liečenie, domáce, priemyselné, obchodné). Známa bola skôr použiteľnosť dreva pre potrebu ľudstva, ako jeho anatomické zloženie. Prv bola známa výroba dechtu z brezovej kôry, ako jeho chemické zloženie. V popredí záujmu bolo využitie lesov, a nie ich obnova. Poznatky vyplývali z praktických skúseností. Kým sa zozbierali vedecké poznatky, museli sa priniesť veľké obete. Skôr sa zničili porasty nesmiernej hodnoty, kým sa zistilo ako sa v nich malo hospodáriť. Zmenilo sa aj topografické rozšírenie drevín, skôr ako veda ukázala správnu cestu obnovy a zakladania porastov, či to, ktorá drevina, na ktorom stanovišti dosahuje svoje optimum. Lesníctvo, ako samostatný odbor prvý definoval H. C. Carlovitz ( ) v diele Silvicultura oekonomica (LASÁK, in Lesnický naučný slovník 1994). Vývoj lesníctva na Slovensku bol zložitý. V dávnej minulosti na našom území bolo v područí baníctva. Postupne po 1,. ale najmä 2. svetovej vojne sa osamostatňovalo a možno povedať aj úspešne (aj keď s určitými chybami) rozvíjalo. V súčasnosti je v tomto odvetví hospodárstva znovu zložitá, či rozporuplná situácia. Táto vyplýva z nepochopenia hlavného poslania lesníctva (definovali sme ho na začiatku textu), ako aj z nerešpektovania osobitosti tohto odvetvia (dlhodobá produkčná doba, povinnosť zabezpečovať verejnoprospešné služby bez finančnej úhrady). Treba uviesť, že vznik lesníckej vedy súvisí s rozvojom matematických a prírodných vied. Ak sa vrátime do histórie, vidíme, že aj Dr. Heinrich David Wilckens, ktorý prednášal lesníctvo na Lesníckom ústave v Banskej Štiavnici (od jeho vzniku v roku 1807 do roku 1832) bol absolventom Matematickej fakulty na univerzite v Göttingene. Po ňom nastúpil Rudolf Feistmantel (do roku 1848), ktorý sa zaujímal najmä o biologické a potom aj lesnícke vedy. Možno povedať, že medzi najväčšie osobnosti lesníckej vedy a výskumu v čase Rakúsko uhorskej monarchie patril uvádzaný Rudolf Feistmantel (vydal obzvlášť významné dielo o lesníckej vede Forstwissenschaft, ). Lesnícke vedy sa však konštituovali ešte skôr (prvý ich systém vypracoval a uverejnil A. C. Moser v roku 1757, LASÁK, in Lesnický naučný slovník 1994). Vznik lesníckej vedy a výskumu na území Slovenska možno však dať do súvisu najmä so založením Lesníckeho ústavu v Banskej Štiavnici v roku V ďalších rokoch sa prišlo k záveru, že rozvoj lesníckej vedy a výskumu v rámci Baníckej a lesníckej akadémie nepostačuje a preto v roku 1898 vznikla v Banskej Štiavnici Ústredná výskumná stanica, ktorá mala štyri výskumné stanice pri horárskych školách (na Slovensku v Liptovskom Hrádku). Po mnohých organizačných zmenách ako nástupnícka organizácia tejto vedeckovýskumnej inštitúcie je v súčasnosti Národné lesnícke centrum, Lesnícky výskumný ústav Zvolen. Samozrejme sú tu aj ďalšie vedeckovýskumné inštitúcie. Je to najmä Technická univerzita vo Zvolene, Ústav ekológie lesa SAV vo Zvolene a Výskumná stanica Štátnych lesov Tatranského národného parku. Lesnícke vedy a výskum, lesníctvo na Slovensku Vývoj dospel do súčasného stavu, keď lesnícke vedy tvoria na Slovensku samostatnú podskupinu pôdohospodárskych vied. (V zmysle platného Výnosu MŠ SR č.1055/ z 5. augusta 2003 pôdohospodárske vedy tvoria základnú skupinu vied (ev. č. 4), ktorá sa člení na tri podskupiny: poľnohospodárske vedy (4.1), lesnícke vedy (4.2) a veterinárne vedy 2

3 (4.3). V rámci podskupín sú vedné odbory. (Potravinárske vedné odbory možno nájsť v 1. skupine prírodné vedy podskupina 1.4, chemické vedy, podskupina 1.8 biologické vedy, resp. v 2. skupine technické vedy podskupina 2.4 chemické inžinierstvo). Lesnícke vedy pozostávajú z týchto vedných odborov: lesnícka fytológia, pestovanie lesa, hospodárska úprava lesov, ochrana lesa, poľovníctvo, technika a technológia lesníckej výroby, ostatné príbuzné odbory lesníckych vied. Tak, ako platí vymedzenie náplne a zamerania pôdohospodárskych vied (tvoria osobitnú gnozeologickú kategóriu systematického poznávania vecí a javov štandardizovanými postupmi pozorovania, merania, analýzy a interpretácie), to isté možno povedať aj o ich podskupinách, v našom prípade o lesníckych vedách. Tvoria tieto osobitnú gnozeologickú kategóriu systematického poznávania vecí a javov štandardizovanými postupmi pozorovania, merania, analýzy a interpretácie. Lesnícke vedy, ako sme už aj uviedli v značnej miere závisia od poznatkov vedných odborov základných vied, či ich vedných odborov, ako je matematika, fyzika, chémia, botanika, zoológia, či meteorológia a pod. To ale neznamená, že tieto vedné odbory základných vied môžu nahradiť lesnícke vedy. So zreteľom na to, že v súčasnosti často dochádza k spochybňovaniu činnosti lesníctva, a tým aj výsledkov lesníckej vedy a výskumu pokúsime sa túto situáciu bližšie analyzovať, resp. uviesť argumenty, ktoré hovoria o neopodstatnenosti týchto výhrad. Poslaním lesníctva je udržiavať a zveľaďovať lesy pri plnom využívaní ich hmotných a nehmotných úžitkov v prospech spoločnosti. Čiže lesné hospodárstvo zabezpečuje produkciu drevnej suroviny. Ďalej, plnenie mimoprodukčných (verejnoprospešných) funkcií (ekologické, environmentálne, sociálne), ako aj požiadavky spoločnosti v ochrane prírody a kultúrnej krajiny. Pravdou je však aj to (čo je menej známe), že na zabezpečovanie mimoprodukčných funkcií lesov treba kapitálové zdroje, ako aj, že požiadavky ochrany prírody ovplyvňujú (obmedzujú) plnenie drevoprodukčnej, ako aj mimoprodukčných funkcií lesa. Aby nedochádzalo k nedorozumeniam tieto skutočnosti si treba uvedomiť, jasne formulovať, ekonomicky vykalkulovať, zakotviť do legislatívy, ako aj zabezpečiť finančne (KREČMER 2007). Lesné hospodárstvo zabezpečuje plnenie funkcií lesov zámernými hospodárskymi opatreniami. Usmerňuje rastový proces a obnovu lesných porastov tak, aby sa dosiahla kontinuita v plnení ich funkcií. Druhové zloženie lesných porastov sa hodnotí na základe drevinového zloženia, ktoré má byť čo najvhodnejšie najviac pre dané prírodné podmienky a hospodárske záujmy. Tak isto aj priestorová a veková výstavba porastov má zodpovedať hospodárskym záujmom v produkčnom, ako aj environmentálnom zmysle. Statická a ekologická stabilita ako výsledok hospodárskych opatrení je prostriedkom na zabezpečenie funkčnej spôsobilosti lesa. Zraniteľnosť (vulnerabilita) lesných porastov je nežiaduci jav, treba jej predchádzať ochrannými opatreniami. Rušivé vplyvy škodlivých činiteľov vyvolávajúce disturbanciu lesa pôsobia negatívne, lebo narúšajú možnosť dosiahnutia hospodárskych cieľov, či kontinuitu funkčnej účinnosti lesa (STOLINA 2000). Lesné hospodárstvo je významné hospodárske, ako aj environmentálne, čiže funkčne integrované odvetvie. Aby bol jeho efekt čo najpriaznivejší musí vychádzať z vedeckých poznatkov objasňujúcich kauzalitu vzniku a zákonitosti existencie procesov a javov v lesných ekosystémoch, ktoré sú v záujme trvalo udržateľného rozvoja tohto odvetvia. Jednotlivé lesnícke vedné odbory objasňujú podstatu javov a procesov v lesných ekosystémoch, ktoré tvoria základ lesného hospodárstva. V nadväznosti na uvedené v ďalšom by bolo možné charakterizovať náplň jednotlivých lesníckych vedných odborov. Takéto materiály sú v podstate k dispozícii (napr. vývoj náuky a o ochrane lesa na Slovensku a jej náplň charakterizoval Stolina v roku 1987). Menej je však k dispozícii ucelená koncepcia ďalšieho rozvoja jednotlivých lesníckych vedných odborov. Nahradzujú ju (do určitej miery) materiály, 3

4 ktoré sme spracovali v rámci Slovenskej akadémie pôdohospodárskych vied Hlavné smery a priority lesníckej vedy a výskumu na Slovensku (2003). Tu však ide skôr o prierezové, či komplexné riešenie problémov za účasti špecialistov z jednotlivých vedných odborov tak, aby výsledky mali praktické využitie. Čiže je to skôr aplikovaný výskum (prípadne vývoj). Samozrejme aj tu ide o rozvoj jednotlivých vedných odborov, či nové vedecké poznatky. Rešpektujú sa však v prvom rade najmä potreby lesného hospodárstva vyplývajúce z analýzy jeho súčasného stavu a úloh, ktoré treba zabezpečovať v najbližšej budúcnosti (KONÔPKA, PLESNÍK, SOMMER 2005). Lesníctvo verzus ochrana prírody V predchádzajúcej stati sme sa pokúsili vysvetliť čo je lesné hospodárstvo, aké je jeho poslanie, ako ho zabezpečujeme, a akú úlohu tu má lesnícka veda a výskum. V ďalšom budeme charakterizovať ochranu prírody, resp. jej podstatu, ciele a metódy realizácie jej zámerov. Chceli by sme tým prispieť k objasneniu príčin existujúcich nedorozumení, prípadne aj k ich odstráneniu. Podstatou, účelom a cieľom ochrany prírody je zabezpečovať existenciu a ochranu pôvodných prírodných a biotických systémov, existenčných podmienok pre vzácne a ohrozené rastliny, živočíchy a nerasty a pre prirodzenú genézu pôvodných systémov organizmov. Realizácia sa zabezpečuje spontánnym vznikom a vývojom biodiverzity biosystémov, zachovaním prírodných procesov dynamiky ekosystémov. Stabilita, či vulnerabilita lesných ekosystémov je ich prirodzená vlastnosť zodpovedajúca príslušnému procesu genézy a štruktúry spoločenstiev. Nemá sa zámerne ovplyvňovať. Disturbančné javy v lesných ekosystémoch sú prirodzeným javom pokiaľ ich spôsobujú prírodné činitele. Platí to aj vtedy ak zanikne pôvodný ekosystém a nastupuje sukcesia (STOLINA 2000). Záujem ochrany prírody o lesy na Slovensku vyplýva najmä zo skutočnosti, že v porovnaní so susednými štátmi ich zvláštnosťou je, že na relatívne malej ploche sú veľmi pestré prírodné podmienky a rozličné typy lesov, od nižinných po vysokohorské. Zachovala sa tu široká škála pôvodných drevín a lesných spoločenstiev. V zastúpení drevín sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Ihličnaté porasty zaberajú približne 31 %, listnaté 50 % a zmiešané porasty 19 %. Najviac zastúpenou drevinou je buk (31 %) a smrek (26 %). Smrekové monokultúry tvoria len 17 % z celkovej výmery lesov. Takmer 5 % lesných ekosystémov možno hodnotiť ako prírodné, t. j. tvorené pôvodnými drevinami bez viditeľných znakov ľudskej činnosti; 60 % lesov je prirodzených, 21 % prevažne prirodzených a 14 % zmenených a premenených. Tento stav je výsledkom dlhodobého prístupu lesníctva k lesom, či dodržiavania základných princípov pri ich obhospodarovaní (princíp trvalo udržateľného rozvoja, optimálnej produkcie a optimálneho plnenia mimoprodukčných funkcií lesov, stability lesov, ekologizácie, hospodárnosti, či ekonomickej efektívnosti GREGUŠ 2004). V nadväznosti na uvedené sa na Slovensku vyhlásilo 9 národných parkov, 14 chránených krajinných oblastí a 703 maloplošných chránených území. Ich celková výmera je tis. ha, čo predstavuje 23 % územia Slovenska. Najväčšou a najvýznamnejšou časťou chránených území sú lesné ekosystémy. Lesné pozemky pritom predstavujú až 60 % z celkovej výmery chránených území s druhým, tretím, štvrtým a piatym stupňom ochrany podľa zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov. V porovnaní s ostatnými štátmi Európskej únie máme na Slovensku najväčší podiel lesov zaradených do chránených území (KOREŇ A KOL. 2008). V rámci siete chránených území NATURA 2000, po vyhlásení území európskeho významu a chránených vtáčích území. sa výmera osobitne chránených území ešte zvýši. Plocha týchto 4

5 území v pomere k výmere štátu i lesných pozemkov, ako aj z európskeho i globálneho hľadiska je pomerne vysoká a predstavuje 11,8 % z celkovej výmery Slovenska. Pre porovnanie napr. v Rakúsku je to 8,9 %, v Českej republike 9,2 %, vo Francúzsku 7,9 %, v Poľsku 4,2 % a Veľkej Británii 6,5 %. Ak by sme hodnotili podiel lesných pozemkov z celkovej výmery území európskeho významu na Slovensku, tak lesné pozemky dosahujú zaokrúhlene 86 % (MORAVČÍK a kol. 2007). Vráťme sa však k zámerom a cieľom ochrany prírody a lesného hospodárstva. Ak ich porovnáme vidíme, že sú tu podstatné rozdiely. Lesníctvo je o hospodárení s prírodným zdrojom. Nejde tu len o procesy prírodné, ale aj procesy hospodárske. V zmysle medzinárodných dohovorov lesníctvo a lesné hospodárstvo má spočívať na troch nosných pilieroch: ekonomickom, ekologickom a sociálnom. Tieto tri piliere by mali byť vzájomne previazané, nie len pre trvalú a hospodársky efektívnu drevnú produkciu, ale aj pre cielené zabezpečovanie ďalších verejných záujmov na lesoch napr. konkrétnych mimoprodukčných funkcií lesa lesníckymi environmentálnymi a sociálnymi službami. Ak by v lesnom hospodárstve malo ísť len o produkciu dreva, je to krajnosť s ktorou nemožno súhlasiť. Funkcie lesa, ktoré lesné hospodárstvo zabezpečuje majú charakter utilitárny (zodpovedajú hmotným, alebo nehmotným potrebám spoločnosti). Ide o antropocentrický prístup (KREČMER a kol. 2006). Naproti tomu ochrana prírody akceptuje len prírodné procesy. Vylučuje akúkoľvek intervenciu človeka do lesných ekosystémov, a to často aj vtedy ak nemajú tieto prírodný charakter. Podľa nej, príroda je nado všetko, pretože čo činí, len dobre činí. Povýšenie prírody na božstvo je zas druhá krajnosť, ktorá prináša veľké riziká. Takýto prístup vychádza z biocentrizmu, prípadne až z krajnej vetvy ekologickej filozofie (KREČMER a kol. 2006). Stredné prúdy vidia riešenie v možnom dialógu obidvoch strán. Vychádzajú z toho, že diferenciácie medzi nimi spočívajú viac v terminológii a v rozdielnom dôraze na čiastkové hľadiská v podstatnej veci (KREČMER 2006). Uvedené rozpory vystupujú do popredia najmä v chránených územiach, kde pretrvávajú už viac rokov. Zvlášť je tomu tak v ostatnom období, najmä v súvislosti s vetrovou kalamitou v novembri 2004 a následným premnožením podkôrného hmyzu v smrekových porastoch v dôsledku neudeľovania výnimiek na spracovanie polomov v chránených územiach podľa zákona o ochrane prírody a krajiny. Do roku 2002 sa realizovala aj v chránených územiach tzv. aktívna ochrana. Prioritou lesníkov a ochranárov bolo kalamitnú hmotu spracovávať a zabrániť tak rozpadu alebo zániku lesných porastov v týchto územiach. Po nadobudnutí účinnosti zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny začali orgány štátnej ochrany prírody uplatňovať tzv. pasívnu ochranu. Rozpad alebo zánik chránených území a predmetu ochrany v nich sa považuje za súčasť prírodných procesov. V zmysle tohto prístupu sa presadzuje ponechávanie chránených území s najvyšším stupňom ochrany na samovývoj. Vyžaduje sa tiež ponechávanie časti kalamitnej hmoty v lesných porastoch s nižším stupňom ochrany prírody. Táto nespracovaná kalamitná hmota vytvára optimálne podmienky na premnoženia podkôrneho hmyzu a následný zánik okolitých, aj najcennejších porastov. Nerešpektuje sa tu princíp predbežnej opatrnosti, ktorý, ako je známe, prijalo celosvetové rokovanie o ochrane životného prostredia v Rio de Janeiro roku V dôsledku uvedených skutočností predložilo MP SR správu do vlády SR. Vláda SR túto správu prerokovala 21. novembra Na riešenie súčasnej nepriaznivej situácie prijala jednak okamžité, ako aj dlhodobé opatrenia. Tieto by mali priniesť podstatnú zmenu v riešení súčasného veľmi nepriaznivého zdravotného stavu lesov, najmä smrečín na Slovensku a ich ohrozenia škodlivými činiteľmi, hlavne podkôrnym hmyzom. Voči lesníckemu prístupu k ochrane lesov majú najväčšie výhrady mimovládne ochranárske organizácie. Tieto však nenesú žiadnu zodpovednosť za škody, ktoré vznikajú celej spoločnosti v dôsledku ich názorov, či aktivít. Pasívnu ochranu, či ponechanie lesov 5

6 na samovývoj, aj tam kde hrozí premnoženie podkôrneho hmyzu, presadzujú aj niektorí úzko špecializovaní odborníci z iných vedných odborov. Aj preto sme v predchádzajúcom texte uviedli a do určitej miery aj zdôvodnili, že lesnícke vedy sa nemôžu nahrádzať prírodnými, biologickými ako aj ekologickými vedami. Tieto náreky nám však nepomôžu. Riešenie je v zintenzívnení lesníckej vedeckej a výskumnej činnosti, jej efektívnej koordinácii a v spracovaní výsledkov do realizovateľnej formy. Samozrejme viac ako doteraz by sme mali rozvinúť prácu s verejnosťou. Náležite vysvetliť štátnym orgánom význam lesníckej vedy a výskumu, ako aj lesníctva pre ďalší rozvoj našej spoločnosti. Konkretizácia návrhov na riešenie situácie Je to teda problém štátnej lesníckej politiky, ktorá sa musí zaoberať riešením a záväznou úpravou rozličných, často konfliktných záujmov. Zložitosť situácie v lesníctve spočíva v tom, že ide o problematiku komplexnú a prekračujúcu horizont niektorých profesií a ekonomicky, či ideologicky silných skupinových záujmov. Preto je lesnícka politika v demokratickom prostredí poľom stretov a kompromisov. Už pred desiatkami rokov zaznelo v európskej lesníckej politike, že by sme my lesníci mali vyjsť z lesa a všímať si taktiež kultúrnu krajinu, jej prostredie teda chápať lesníctvo tiež ako súčasť vidieka a krajiny (KREČMER 2007). Dnes to počujeme z Európskej únie. Na základné témy lesníckej politiky vo väzbách s politikou environmentálnou by sa mal koncentrovať aj záujem zodpovedných zastupiteľských a štátnych orgánov, ktoré sú tu na to, aby sa rozličné hľadiská hodnotili komplexne a na základe faktov hľadali riešenia v záujme celej spoločnosti. Pokiaľ ide o ochranu prírody, ako sme uviedli, jej požiadavky ovplyvňujú (obmedzujú) plnenie drevoprodukčnej, ako aj mimoprodukčných funkcií lesa, resp. niekedy aj samostatnú existenciu lesných ekosystémov. Aby nedochádzalo k nedorozumeniam, ako sme už uviedli, mali by sa, okrem iného, spracovať finančné kalkulácie rozličných variantov zabezpečenia, či plnenia funkcií lesov (produkčných a mimoprodukčných), ako aj požiadaviek ochrany prírody. V nadväznosti na to by sa malo prijať zásadné rozhodnutie, kde a v akom rozsahu sa plnenie jednotlivých funkcií lesa požaduje, resp. za akých podmienok ich má, alebo môže lesné hospodárstvo zabezpečovať. Toto rozhodnutie zakotviť do legislatívy, ktorej súčasťou by bolo aj finančné zabezpečenie. Samozrejme, takéto rozhodnutie, zakotvené v legislatíve musí byť záväzné pre všetky štátne orgány, či rezorty (odvetvia), resp. nárokové skupiny na plnenie funkcií lesov. To je teda aj spôsob riešenia súčasnej situácie. Podklady na takéto rozhodnutia by mala poskytnúť veda a výskum. Potreba riešenia uvedených rozporov sa zakotvila aj do Programového vyhlásenia vlády SR z augusta Píše sa tu, že treba zosúladiť všeobecne záväzné právne predpisy ovplyvňujúce trvalo udržateľné hospodárenie v lesoch zákon o lesoch, zákon o poľovníctve, a zákon o ochrane prírody. Ďalej sa tu uvádza, že treba vytvoriť legislatívne, technické a finančné predpoklady na hradenie ujmy, ktorá vzniká vlastníkom lesov v dôsledku obmedzenia ich vlastníckych práv. Tieto úlohy sa v rámci rozpracovania Programového vyhlásenia vlády SR z augusta 2006 bližšie charakterizovali a špecifikovali. Taktiež sa tu uvádzajú návrhy na riešenie. Určité kroky sa aj realizovali. Definitívne riešenie (najmä legislatívne a realizácia) je však ešte stále pred nami. Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied a jej hlavné úlohy na rok 2008 Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied vynakladá veľké úsilie na to, aby veda a výskum mohli plniť v plnom rozsahu svoje poslanie. Konkrétne, aby sa doterajší nepriaznivý vývoj v poľnohospodárskych, lesníckych, veterinárskych a potravinárskych 6

7 vedách zastavil, resp zmenil. Aby sme prešli z útlmu do rozvoja. V tomto smere prebiehajú intenzívne rokovania s ústrednými orgánmi štátnej správy, najmä s MP SR a MŠ SR. Participujeme na spracovaní všetkých dôležitých dokumentov týkajúcich sa rozvoja vedy a výskumu na Slovensku, ako aj jednotlivých odvetví, či celého pôdohospodárstva. Doteraz išlo najmä o dokument Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015, ktorý schválila vláda SR 12. septembra 2007, kde sa medzi priority zaradila aj problematika pôdohospodárstva. Taktiež treba spomenúť v súčasnosti. spracúvaný dokument Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka. V súvislosti s uvedeným Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied, ako hlavné úlohy na rok 2008 prijala: Prerokovať obsahovú (vecnú) náplň vedecko-technických projektov, ktoré sa v súčasnosti riešia v celej vedeckovýskumnej základni pôdohospodárstva (ústavy Slovenskej akadémie vied, univerzity, výskumné ústavy v rámci rezortu pôdohospodárstva). V nadväznosti na to, v súčasnosti spracúvané prognostické materiály a schválené koncepčné materiály rezortu pôdohospodárstva, dlhodobé zámery vedy a techniky na Slovensku, ako aj dokumenty Európskej únie k rozvoju pôdohospodárstva a vidieka, vedy a výskumu vypracovať návrhy na inováciu dokumentu Hlavné smery a priority vedy a výskumu v poľnohospodárstve, potravinárstve a lesníctve SR. Aktívne participovať na vypracovaní návrhov štátnych programov vedy a výskumu v oblasti pôdohospodárstva na budúce obdobie, obsahovej náplne vedeckotechnických projektov v rámci Agentúry na podporu výskumu a vývoja, odvetvových projektov výskumu a vývoja v pôdohospodárstve, 7. rámcového programu Európskej únie, prípadne aj úloh Vedeckej grantovej agentúry, Kultúrno-edukačnej grantovej agentúry a ďalších rozvojových programov a projektov. Záver Význam lesov a lesného hospodárstva ako výrobného a súčasne environmentálneho odvetvia bude stúpať. Ide o špecifické odvetvie ktoré sa zaoberá udržaním, ochranou a zveľaďovaním lesov a využitím ich úžitkov v prospech vlastníkov a spoločnosti. V rozmanitosti svojej činnosti zasahuje do širokej sféry výroby, ako aj životného prostredia. Trvalo udržateľný rozvoj (spravovanie a využívanie lesov a lesnej pôdy spôsobom a v rozsahu, ktorý zachováva ich biodiverzitu, produkčnú schopnosť, regeneračný potenciál, vitalitu a ich schopnosť plniť v súčasnosti i v budúcnosti významné ekologické, ekonomické a sociálne funkcie na miestnej, národnej a globálnej úrovni a ktorý nespôsobuje poškodenie iných ekosystémov) je tu možný len ak bude vychádzať z vedeckého poznania príčin a podmienok, ktoré ho determinujú. So zreteľom na to, že od vypracovania Hlavných smerov a priorít lesníckej vedy a výskumu na Slovensku už uplynulo viac rokov, ako aj preto, že od tohto času sa veľa zmenilo, bude treba vypracovať nový dokument, ktorý usmerní ďalší rozvoj lesníckej vedy a výskumu v prírodných a spoločenských podmienkach SR. Ide najmä o to, aby naša lesnícka veda a výskum boli v súlade s celoštátnymi dokumentmi (Dlhodobý zámer štátnej vednej a technickej politiky do roku 2015) a rezortnými, resp. odvetvovými prognostickými a koncepčnými materiálmi (Prognóza a vízia vývoja slovenského poľnohospodárstva, lesníctva a vidieka, Národný lesnícky program SR a ďalšie). Taktiež, aby sa čo najrýchlejšie integrovali do európskeho výskumného priestoru. Pozitívnu úlohu by mala v tomto smere zohrať Slovenská akadémia pôdohospodárskych vied. 7

8 Literatúra 1. GREGUŠ, C. 2004: Základné princípy dlhodobého rozvoja lesného hospodárstva na Slovensku. ÚEL SAV a Lesoprojekt Zvolen 2004, 54 p. 2. HLAVNÉ SMERY A PRIORITY LESNÍCKEJ VEDY A VÝSKUMU NA SLOVENSKU. Zvolen, LVÚ 2003, 200 p. 3. KAVULIAK, A. 1942: Dejiny lesníctva a drevárstva na Slovensku. Bratislava, Lesnícka a drevárska ústredňa 1942, 220 p. 4. KONÔPKA, J., PLESNÍK, J., SOMMER, A. 2005: K problematike vedy a výskumu na Slovensku. In Zborník prednášok VII. zjazd SSPLPVV pri SAV 2005, p KOREŇ, M., KOREŇ, M., ŠTIFFEL, M. 2007: Porovnanie zastúpenia lesov v chránených územiach vybraných štátov Európy. Lesn. Čas. Forestry Journal, 53(3): KREČMER, V., 2007: Základní otázky českého lesnictví pro politiky a legislativce. Lesn. práce, č. 4, p KREČMER, V. a kol. 2006: K ekonomickému hodnocení mimotržních funkcí lesa z hledisek lesopolitických. Zprávy lesnického výzkumu, 51(3): KREČMER, V. 2006: Současné trendy v ochraně přírody a lesnictví. In Odkaz profesora Karla Domina. Tatranská Lomnica, Štátne lesy Tanap-u, p LESNICKÝ NAUČNÝ SLOVNÍK I. Praha, MZ ČR, MORAVČÍK, M. a kol. 2007: Správa o lesnom hospodárstve v Slovenskej republike 2007, Zelená správa. Bratislava, MP SR, 144 p. 11. STOLINA, M. 1987: Vývoj náuky o ochrane lesa od dôb bývalého Uhorska po dnešok. Vedecké a pedagogické aktuality VŠLD Zvolen, 97 p. 12. STOLINA, M. 2000: Ochrana lesa a ochrana prírody. In VI. zjazd SSPLPVV pri SAV 2000, p Výnos MŠ SR č. 1055/ z 5. augusta 2003 o odboroch výskumu a vývoja a číselníka odborov. 8