SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE REZNÉ NÁSTROJE A ICH OSTRENIE

Transcription

1 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE REZNÉ NÁSTROJE A ICH OSTRENIE BAKALÁRSKA PRÁCA MTF Vladimír Mosnár

2 SLOVENSKÁ TECHNICKÁ UNIVERZITA V BRATISLAVE MATERIÁLOVOTECHNOLOGICKÁ FAKULTA V TRNAVE REZNÉ NÁSTROJE A ICH OSTRENIE BAKALÁRSKA PRÁCA MTF Študijný program: výrobné technológie Číslo a názov študijného odboru: výrobné technológie Školiace pracovisko: MTF STU KOM Trnava Vedúci záverečnej práce/školiteľ: prof. Ing. Zdenko Lipa, Csc. Trnava 2011 Vladimír Mosnár

3

4 POĎAKOVANIE Touto cestou chcem poďakovať vedúcemu práce prof. Ing. Zdenkovi Lipovi, Csc. za odborné vedenie, trpezlivosť a odbornú pomoc pri vypracovaní bakalárskej práce. Moja vďaka patrí tieţ všetkým ktorí mi akokoľvek pomohli a morálne ma podporili pri písaní tejto práce. Trnava dňa podpis autora

5 SÚHRN MOSNÁR, Vladimír: Rezné nástroje a ich ostrenie. [Bakalárska práca] Slovenská technická univerzita v Bratislave. Materiálovotechnologická fakulta so sídlom v Trnave; Katedra obrábania a montáţe. Školiteľ: prof. Ing. Zdenko Lipa, CSc. Trnava: MTF STU, s. Kľúčové slová: rezný nástroj, ostrenie, rýchlorezná oceľ, geometria rezného klina Cieľom bakalárskej práce je oboznámenie sa s vybranými reznými nástrojmi ich konštrukciou, geometriou rezného klina a postupmi ostrenia jednotlivých nástrojov. Prví bod je zameraný na základné zásady správneho ostrenia rezných nástrojov ako i oboznámenia sa s brúsnymi nástrojmi a ich základným rozdelením podľa štruktúry a spojiva. Tento bod taktieţ zahŕňa tvary a označovanie brúsnych kotúčov. Veľmi dôleţitou časťou sú poţiadavky na správnu voľbu výberu brúsneho kotúča. V druhom bode sa oboznámine so základnou geometriou rezného klina závitníka ako i s geometriou ostria reznej hrany fréz. Tretí bod je zameraný na vybrané nástroje: závitníky a frézy. V rámci závitníkov sa oboznámime s ich konštrukčnými časťami, tvarom rezného kuţeľa, rozmermi rezných dráţok a chrbta. Pri frézovacích nástrojoch je rozobraté ich rozdelenie z hľadiska obrábania, pouţitia a ich konštrukciou výroby. Štvrtý bod práce je zameraný na technologické postupy ostrenia špirálového závitníka na nástrojovej brúske DECKEL S11 ako i so zoradením stroja a jeho príslušenstva. V tejto časti tieţ zrealizujeme ostrenie valcovo čelnej frézy na nástrojovej brúske BN 102 C ako i so zoradením stroja a jeho potrebného príslušenstva zvlášť pre ostrenie valcovej plochy a zvlášť pre plochu čelnú.

6 ABSTRACT MOSNÁR, Vladimír: Cutting tools and sharpening of them. [Bachelor thesis] Slovak technical university in Bratislave. Faculty of Materials Science and Technology with the residence in Trnava; Department of machining and assembly. Supervisor: prof. Ing. Zdenko Lipa, CSc. Trnava: MTF STU, p. Key words: cutting tool, sharpening, tool steel, geometry of cutting cline The aim of the bachelor thesis is to learn about chosen cutting tools and their construction, geometry of the cutting cline and the procedures of its sharpening. The first part is focused on fundamentals of right sharpening of cutting tools and basic overview of the grinding tools and their basic division by the structure and binder. Very important part is definition of the right choice of the grinding circular. Second part is focused on basic geometry of the cutting cline of the screw tap and also geometry of cutting edge in the case of milling tools. The third part is focused on chosen tools: screw taps and milling tools. In the framework of the screw taps we will become familiar with their construction parts, shape of the cutting cone, dimensions of the cutting slots and back. The part of the milling tools is focused on division by mychining, usage, and construction of the production. The fourth part is focused on the technological procedures of the spiral screw tap sharpening via using tool grinder DECKEL S11 and also arrangement of the machine and accessories as well. In this part will be also carried out sharpening of cylindric-endwise milling tool via using the tool grinder BN 102 C. There is also described arrangement of the machine and necessary accessories especially accessories designed for cylindrical surface sharpening and especially for endwise surface.

7 OBSAH Zoznam symbolov, skratiek a značiek... 8 ÚVOD LITERÁRNY PREHĽAD O OSTRENÍ REZNÝCH NÁSTROJOV Charakteristika opráv rezných nástrojov ostrením Zásady správneho brúsenia Brúsne nástroje a ich rozdelenie GEOMETRIA REZNÉHO KLINA Geometria závitníka Geometria ostria reznej hrany fréz VÝBER NÁSTROJOV PRE OSTRENIE Závitníky Konštrukčné časti závitníka Tvar rezného kuţeľa Rozmery rezných dráţok a chrbta Frézovacie nástroje TECHNOLOGICKÉ POSTUPY OSTRENIA VYBRANÝCH NÁSTROJOV Ostrenie špirálového závitníka Ostrenie valcovo čelnej frézy Ostrenie valcovej plochy Ostrenie čelnej plochy ZÁVER ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV

8 Zoznam symbolov, skratiek a značiek Al 2 O 3 SiC- DS, SD- Umelý korund (oxid hliníka) Karbid kremíka Umelý diamant B, BN, KNB- Kubický nitrid bóru STN- ISOδ o - m/s- Slovenská Technická Norma International Organization for Standardization Uhol čela Meter za sekundu k- Zdvih vačky M- Metrický závit s z - Hrúbka triesky pripadahúca na jeden zub d- Menovitý priemer závitu d v - Priemer predvŕtanej diery s- Stúpanie h- Skutočná výška úberu triesky z r - d j - Počet zubov na reznom kuţeli Priemer hadra b- Šírka zubu λ s - Sklon uhla ostria 8

9 ÚVOD V súčasnej dobe kvalita výrobku v strojárskej výrobe súvisí s kvalitou povrchu. Poţadovaná kvalita povrchu sa dosahuje rôznymi technológiami a v prvom rade kvalitným nástrojom, strojom a inými faktormi. Kaţdý rezný nástroj musí byť počas svojej ţivotnosti riadne udrţovaný. Ostrenie rezných nástrojov je nevyhnutnou operáciou v strojárskej výrobe ktorá vyuţíva trieskové obrábanie. Najpouţívanejšími reznými nástrojmi sú nástroje z rýchloreznej ocele ktoré sú vyrábané v širokom sortimente. V niektorých prípadoch musia byť nástroje vyrobené na mieru pre určitý druh výroby pre ktorú nevyhovujú nástroje z ponúkaného sortimentu. Nástroje z rýchloreznej ocele sú pouţívané predovšetkým tam kde nie je moţné pouţiť nástroje s vymeniteľnými reznými doštičkami, ktoré ich čoraz častejšie vytláčajú z procesu obrábania. Rezné nástroje s opotrebovaným rezným klinom sa musia včas ostriť a udrţovať školenými pracovníkmi v brusiarňach náradia. V minulosti boli brusiarne súčasťou kaţdého strojárskeho podniku, dnes je však skutočnosť iná a existuje veľa firiem ktoré sa špecializujú na ostrenie všetkých druhov rezných nástrojov pre strojárenský ako i drevársky a gumársky priemysel. Pri ostrení rezných nástrojov sa musia dodrţiavať určité zásady ostrenia pre daný nástroj. Pre normalizované nástroje sú všetky základná informácie ako geometria nástroja a základné zásady ostrenia uvedené v príslušnej norme pre daný nástroj. Nástroje ktoré sú vyrábané pre určitú výrobu a zdruţené nástroje vychádzajú z údajov uvedených v technickej dokumentácii. Bakalárska práca je zameraná na oboznámenie sa s vybranými reznými nástrojmi a ich geometriou. Práca taktieţ obsahuje základné informácie o rozdelení a zloţení brúsnych kotúčoch, ako i technologické postupy ostrenia vybraných nástrojov. 9

10 1 LITERÁRNY PREHĽAD O OSTRENÍ REZNÝCH NÁSTROJOV Nevyhnutným prostriedkom v oblasti trieskového obrábania ako i v iných oblastiach priemyslu je rezný nástroj. Kaţdý z týchto nástrojov má určitú trvanlivosť rezného klina ktorá má významný vplyv na obrábanú plochu. Pri nástrojoch s vymeniteľnými reznými doštičkami nie je problém s ich výmenou. U nástrojov z rýchloreznej ocele nie je tomu tak, a preto sa všetky poţadované vlastnosti kladené na rezný klin nástroja, dosahujú sa ich ostrením v brusiarňach na nástrojových brúskach školenými pracovníkmi. 1.1 Charakteristika opráv rezných nástrojov ostrením Nevyhnutným predpokladom hospodárnej výroby sú nástroje, ktoré umoţňujú vyuţiť plného výkonu moderného obrábacieho stroja. Kaţdý nástroj musí byť riadne udrţovaný. Neodborné udrţovanie a ošetrovanie obrábacích strojov je hlavnou príčinou ich prestojov, a tým aj zvýšených výrobných nákladov. Údrţba a ošetrovanie nástrojov je dôleţitou úlohou dielní vo všetkých závodoch a podnikoch. Na ostrosti nástrojov závisí ich výkon a ţivotnosť, rovnako ako akosť povrchov nimi obrobenými. Aby sa mohlo vţdy pracovať so správne naostrenými nástrojmi, zakladajú sa v moderných závodoch brusiarne nástrojov, v ktorých pracujú skúsení odborníci. Toto je dôleţité pretoţe nástroje sú veľmi nákladné, a ak sú nesprávne naostrené, stúpajú celkové výrobné náklady. Ostrením v brusiarni sa náleţite vyuţije nielen stroj ale i brusivo, ale zlepší sa akosť ostrenia, akosť práce a trvanlivosť reznej hrany, a tým vzrastá aj ţivotnosť nástrojov. Z praxe vieme, ţe akonáhle sa rezná hrana nástroja začne otupovať, stáva sa nástroj pri ďalšom pouţívaní veľmi rýchlo nepotrebným. Preto sa musí ostriť včas. Iba tak sa dosiahne, aby sa pri ostrení odbrusovalo z nástroja iba najnutnejšie mnoţstvo materiálu. Hoci táto zásada znamená vlastne časté ostrenie, predlţuje sa napriek tomu pri jej dodrţovaní ţivotnosť nástroja a naopak, ak pracuje nástroj tak dlho, aţ sa jeho rezná hrana zaoblí alebo vyláme, musí sa potom odbrúsiť veľké mnoţstvo materiálu, neţ sa opäť dosiahne poţadovaného ostria. Táto operácia je zdĺhavá a ak nie je brúsič svedomitý, potom pri odbrusovaní veľkého mnoţstva materiálu sa rezná hrana vyhreje a nástroj znehodnotí, pretoţe zmäkne. Ďalšou nevýhodou oneskoreného ostrenia je zmenšená výška zubov nástroja, ktorého zubové medzery je potom nutné čoskoro prehlbovať. Akonáhle sa rezná hrana otupí natoľko, ţe ju treba pri správnom naostrení z nej ubrať vrstvu materiálu 0,15 aţ 0,3 mm, mal by sa nástroj vyradiť z výroby. 10

11 V ţiadnom prípade nesmie brusič brúsiť frézy v ruke. Tak by tomu malo byť pri všetkých nástrojoch, pretoţe by sa dosiahlo optimálnej výkonnosti obrábacích strojov. Preto musí byť postarané o vhodné brúsiace zariadenia. Je treba zavádzať vhodné spôsoby ostrenia a stále zlepšovať jeho organizáciu a školenie brusičov, aby sa naozaj dosiahlo jednotných výrobných nástrojov. Pri obrábaní sa trieska uberá pôsobením nástroja na obrobok. Hospodárne a účinné pôsobenie nástroja na obrobok závisí od mnohých činiteľov, ako napr. na materiál nástroja, materiálu obrobku, stavu stroja, geometrie rezného nástroja, rezných podmienok atď. Pre určité materiály nástroja a obrobku je nutné stanoviť taký tvar činnej časti reznej hrany, ktorá umoţňuje vysokú produktivitu a hospodárnosť obrábania. Ak sa má určiť správna geometria rezného klina a porozumieť základným zásadám ostrenia, je predovšetkým nutné poznať činné plochy a rezné uhly na noţi, teda základné pojmy a ich názvy, a tým dochádza k nedorozumeniam a tieţ k chybám [1]. 1.2 Zásady správneho brúsenia Brusiči pracujúci v brusiarňach nástrojov musia správne chápať funkciu jednotlivých nástrojov a dobre poznať ich geometriu. To znamená, ţe musia vedieť, aký materiál sa príslušným nástrojom obrába a aké uhly je treba na nástroji vybrúsiť. Vlastnou prácou brusiča nástrojov je potom nastaviť brúsku a nástroj do takých polôh, aby sa pri brúsení dosiahlo potrebných uhlov. Preto je pre nich dôleţité poznať spôsoby nastavovania brúsok pre ostrenie jednotlivých typov nástrojov ako i vhodný výber brúsneho nástroja. 1.3 Brúsne nástroje a ich rozdelenie Brúsne nástroje tvoria brúsne zrná spojene spojivom na tuhé telesá vhodného tvaru a rozmeru. Podľa geometrického tvaru ich delíme na: - kotúče - segmenty - kamene Kvalitu brúsnych nástrojov posudzujeme podľa: - zrnitosti brusiva - tvrdosti nástroja - štruktúry nástroja - druhu brúsneho materiálu - druhu spojiva 11

12 Druh brusiva: 1. prírodné: pemza, kremičitý piesok, prírodný granát, diamant 2. umelé: umelý korund(al 2 O 3 ), karbid kremíka(sic), umelý diamant(sd, DS), kubický nitrid bóru(b, BN, KNB) Spôsob označovania zrnitosť je označená číslom, ktoré je 1/10 špecifického rozmeru prierezu zrna. Tvrdosť kotúča charakterizuje odpor brúsnych zŕn proti vylamovaniu, závisí od pevnosti väzby, čiţe mnoţstvo spojiva; máme 5 skupín tvrdosti, pričom mäkký kotúč ľahko uvoľňuje brúsne zrná, rýchlo sa opotrebuje a musí sa často orovnávať. Tvrdý kotúč sa rýchlo zanáša, vyvoláva veľké mnoţstvo tepla, zvýšením trenia otupených brúsnych zŕn. Kotúče podľa tvrdosti: veľmi mäkký (G, H) mäkký (I, J, K) stredný (L, M, N, O) tvrdý (P, Q, R, S) veľmi tvrdý (T, U) zvlášť tvrdý (V, W, Z) Zrnitosť: zodpovedá číslu ktoré je číslom triediaceho sita, pretoţe brúsne zrná sa triedia sústavou triediacich sít označených počtom očiek na dĺţku anglického palca. Triedy: veľmi hrubá 7-12 hrubá stredná jemná veľmi jemná zvlášť jemná

13 Štruktúra je tvorená brúsnymi zrnami, pevne spojenými spojivom medzi ktorými sa nachádzajú rôzne veľké medzery (póry). Je hodnotená metódou objemovej nasiakavosti [2]. Spojivo: drţí brúsne zrná pohromade a musí mať určitú tvrdosť (odolnosť voči vylúpnutiu brúsnych zŕn zo spojiva. Spojivo na zlepšenie svojich vlastností býva niekedy impregnované (keramické sírou, ţivičné grafitom) [3]. keramické V pouţíva sa najčastejšie, rôzne kremičitany; je krehké a citlivé na rázy a dovolená rýchlosť nástroja je 50 m/s silikátové S zmes hliny, kremičitého prachu a vodného skla. Nástroje sú menej pevné, ale pruţné; jeho vyuţitie je malé magnezitové O sú tvorené magnezitom a chloridom vápenatým, neznášajú vlhkosť, pouţívajú sa na suché brúsenie na jemný výbrus guma, ţivica pruţné, pevné a húţevnaté, pouţívame ich na úzke kotúče, rezacie kotúče, vysoké obvodové rýchlosti; nevýhodou je, ţe neznášajú vysoké teploty Požiadavky na voľbu brúsneho kotúča: pre väčší úber sa volí hrubšia zrnitosť pre tvrdší materiál obrobku sa volí mäkší kotúč pre brúsenie materiálu so sklonom ku zanášaniu kotúča (meď, mosadze, hliník) sa volí kotúč mäkký s hrubou zrnitosťou čím väčšia je styčná plocha (stykový oblúk násobený šírkou kotúča) medzi obrobkom a kotúčom, tým hrubšia zrnitosť a niţšia tvrdosť kotúča sa volí pre materiál citlivý na teplotné zmeny sa volí mäkší kotúč pre brúsenie prerušovaných plôch sa volí kotúč tvrdý pre brúsenie otvorov sa volí mäkší kotúč ako pre brúsenie vonkajších valcových plôch pre brúsenie čelom kotúča sa volí mäkší kotúč ako pre brúsenie obvodom [2] 13

14 Základné tvary brúsnych kotúčov: plochý brúsny kotúč brúsny kotúč jednostranne skosený plochý brúsny kotúč s jednostranným vybraním plochý brúsny kotúč s obojstraným vybraním brúsny kotúč obojstranne kuţeľový prstencový brúsny kotúč hrncový brúsny kotúč miskový brúsny kotúč tanierový brúsny kotúč Obrázok 1.1 Základné tvary brúsnych kotúčov [3] 14

15 2 GEOMETRIA REZNÉHO KLINA Geometria rezného klina nástroja je daná príslušnou normou STN ISO 3002/1 ktorá udáva základné názvoslovie a definuje jeho geometrické prvky v dvoch sústavách: -v nástrojovej súradnicovej sústave ktorá sa tieţ nazýva statická, ktorá sa pouţíva pri určovaní geometrie nástroja pri jeho zhotovení, ostrení a kontrole. -v pracovnej súradnicovej sústave ktorá sa nazýva aj kinematická a slúţi na určenie geometrie nástroja v procese samotného rezania. Obe tieto sústavy sú dané niekoľkými nástrojovými rovinami ktoré sa vzťahujú na uvaţovaný bod na reznej hrane rezného klina. Rozdiel medzi sústavami je iba v tom, ţe nástrojová sústava sa vzťahuje na predpokladaný smer vektora hlavného rezného pohybu reznú rýchlosť. Pričom pracovná nástrojová sústava sa vzťahuje na konkrétny smer vektora výsledného rezného pohybu [4]. 2.1 Geometria závitníka Geometria závitníku je v podstate koncentrovaná do oblasti rezného kuţeľa, - obr Jej voľbu ovplyvňujú vlastnosti obrábaného materiálu a spôsob rezania závitov. Obrázok 2.1 Geometria rezného kužeľa U normalizovaných závitníkov je uhol čela prispôsobený oceli strednej pevnosti a obrobitelnosti a predstavuje δ o = 8 o aţ 10 o. Uhly čela závitníkov k rezaniu závitov do hliníka a jeho zliatin sa volí v rozsahu δ o = 15 o aţ 20 o. Závitník k rezaniu závitov do sivej liatiny a mosadze alebo bronzu sa ostria na δ o = 2 o aţ 10 o. Optimálna veľkosť uhla čela sa dá zistiť meraním veľkosti krútiaceho momentu. 15

16 Rezný kuţeľ závitníku má podstatný vplyv na rozmerovú presnosť a na akosť vyrezanej závitovej diery. Podbrusovanie na chrbtoch zubu sa vytvára rezný kuţeľ veľmi systematicky. Pre poţadovaný uhol chrbta stanovíme zdvih vačky potrebný k podbrusovaniu zo vzťahu: k =.tg α p (1) Uhol chrbta sa volí: a: pre ručné závitníky 3 o aţ 4 o b: pre jednorezné strojové závitníky 2 o 30 aţ 4 o U malých závitníkov do M5 je moţné zväčšiť uhol chrbta na 5 o. Všeobecne platí u závitníkov do priechodnej diery volíme veľkosť podbrúsenia väčšiu ako pri závitníkoch do nepriechodnej diery. Pri spätnom chode závitníkov hrozí nebezpečenstvo spriečenia odrezanej triesky pod chrbát zubu. To môţe spôsobiť poškodenie nástroja ako i závitu. Pre zmenšenie trenia medzi vodiacou časťou závitu a obrobkom podbrusujeme profil závitu pomocou vačky so zdvihom k p = 0,01 aţ 0,05 mm na šírku zubu. Veľkosť podbrúsenia k p závitového profilu je odvodená od tolerancie priemeru závitu. Pri kombinovanom podbrusovaní závitového profilu sa podbrusujú nielen boky jednotlivých zubov, ale aj ich vrcholy v rozsahu povolenej tolerancie veľkého priemeru závitníku. Boky i vrcholy sa podbrusujú rovnakým zdvihom vačky. Kombinované podbrusovanie profilu je vhodné predovšetkým pre závitník s nepriebeţnými dráţkami a všeobecne pre závitníky s veľkou šírkou zubu, kde je značne veľká plocha povrchu závitníku vo vzťahu s obrobkom. Podbrusovaním vrcholov závitových zubov sa dosiahne ďalšieho zmenšenia trenia medzi závitníkom a obrobkom, zmenší sa veľkosť krútiaceho momentu a predĺţi sa ţivotnosť závitníkov [5]. 16

17 2.2 Geometria ostria reznej hrany fréz Pre geometriu reznej hrany rôznych fréz platia nasledujúce pravidlá: Uhol chrbta α zniţuje trenie chrbta nástroja na obrobenej ploche. Pre prácu na čisto jemnozubou frézou sa doporučuje α = 16 o. pre hrubovacie operácie α = 12 o. nad uvedené hranice sa nedoporučuje zvyšovať sklon chrbta z pevnostných dôvodov. Vhodný je optimálny uhol α = 8 o Uhol čela γ sa navrhuje podľa vlastností obrábaného materiálu a pevnosti reznej hrany nástroja. Pre ocel sa volí: γ = 20 o γ = 15 o γ = 10 o do R m = 600 MPa do R m = 1000 MPa nad R m = 1000 MPa Pre liatinu sa volí: γ = 5 o aţ 12 o do HB = 150 Údaje sa vzťahujú na frézy z rýchloreznej ocele. Navrhnuté konštrukčné uhly musíme porovnať s pracovnými uhlami a z nich určit záver. Pri protibeţnom frézovaní je na začiatku záberu pracovný uhol čela aj chrbta totoţný s konštrukčnými uhlami. Na výstupe zo záberu je pracovný uhol čela maximálny a chrbtu minimálny. To tieţ spôsobuje zmenšovanie priemeru fréz. Pri voľbe chrbtového uhla musíme sledovať kritické pomery, ktoré vedú k zadieraniu chrbta [5]. Pracovný tvar frézy rotačný priemet ostria zubu prechádzajúcim rovinu, preloţenou osou otáčania frézy. Tvar môţe byť vytvorený buď na obvode frézy alebo na čelnej ploche frézy. Tvary zubou sú závislé na druhu a technológii výroby fréz. Geometria tvaru zubov obrázok 2.2 zahŕňa základné uhly reznej hrany: α uhol chrbta uhol medzi obrábanou plochou a rovinou chrbta zubu γ uhol čela uhol ktorý zviera rovina prechádzajúca osou otáčania frézy s rovinou čela zubu 17

18 Obrázok 2.2 Tvar zuba frézy s priamym priebehom chrbta [6] λ a, uhol sklonu ostria obrázok 2.3 uhol ktorý zviera dotyčnica vedená k priemetu priebehu ostria s osou frézy so šikmými zubami b, uhol sklonu skrutkovice ostria obrázok 2.4 uhol ktorý zviera dotyčnica vedená k priemetu priebehu ostria s osou frézy so zubmi v skrutkovici napríklad u fréz valcových s väčšou dĺţkou reznej časti. Volí sa ako celé číslo z ktorého sa počíta stúpanie skrutkovice. α o uhol odklonu chrbta Základné uhly α, γ na reznom kline zubov fréz sa zvyčajne merajú v rovine kolmej k ose otáčania frézy, s ohľadom na hlavný pohyb do rezu. Obrázok 2.3 Uhol sklonu ostria [6] 18

19 Obrázok 2.4 Uhol sklonu skrutkovice ostria [6] Základné údaje tvarov zubov obrázok 2.2 h hĺbka zubovej medzery R zaoblenie päty zubovej medzery f fazetka F časť chrbta zubu. Z výrobných dôvodov môţe byť vyvýšená. 19

20 3 VÝBER NÁSTROJOV PRE OSTRENIE 3.1 Závitníky Výroba vnútorných závitov menších priemerov v beţných druhoch materiálov ako je oceľ a liatina sa prevádza rezaním pomocou závitníkov. Iba u mäkkých a farebných kovoch je moţné tento spôsob nahradiť tvárnením pomocou špeciálnych tvárniacich závitníkov. Závitovanie dier je iba zdanlivo jednoduchou operáciou, pokiaľ túto operáciu posudzujeme z hľadiska technologického. Pri rezaní sú kladené mimoriadne nároky na nástroj. Charakteristika jeho práce pri produkčnom rezaní závitov je v podstate zloţitejšia neţ u iných nástrojov a preto je intenzívnejšie ovplyvnená mnohými faktormi, ktoré sa inde neprejavujú v takej miere. Pri strojnom rezaní závitových dier je treba venovať potrebnú pozornosť nielen tvarom a rozmerom nástroja a jeho reznej časti, ale i usporiadanie rezných hrán, voľbe reznej geometrie a tvaru rezného kuţeľa závitníku so zreteľom na podmienky obrábania v danej operácii. Dôleţitým činiteľom ktorý ovplyvňuje ţivotnosť závitníku je odvod triesky vznikajúcej behom vlastného procesu. Nevhodný odvod spôsobuje často zalomenie závitníku. Sú v ňom zachytené vplyvy činiteľov na rezný proces. Pri hromadnej a sériovej výrobe je jeho veľkosť zanedbateľná. Má značný vplyv na vhodnú konštrukciu a správne pouţitie závitníka Konštrukčné časti závitníka Najdôleţitejšou časťou závitníka je jeho rezná časť, ktorá prechádza závitovou časťou vodiacou a valcovou stopkou zakončenou unášacím prvkom. Nástrčné závitníky pouţívané pre závitovanie dier väčších priemerov majú namiesto stopky vŕtanie. Obrázok 3.1Časti závitníka 20

21 Rezná časť závitníka s reznou hranou je kuţeľovitá s vrcholovým uhlom 2ϰr preto ju označujeme názvom rezný kuţeľ, obrázok 3.1. Charakter závitovej diery predurčuje veľkosť vrcholového uhla rezného kuţeľa. Menší uhol ϰr predlţuje dĺţku rezného kuţeľa. Vodiaca alebo kalibrovacia časť závitníka je pokračovaním rezného kuţeľa a vedie nástroj v závitovej diere. Rozmer vyrezaného závitu je odvodený od rozmeru kalibrovacej časti bezprostredne za rezným kuţeľom. Zuby závitníka vytvorené reznými dráţkami majú tvar hrebienkov s mnoţstvom zubkov, ich veľkosť je závislá na stúpaní závitu a na priemery závitníka. Na kaţdom zube rezného kuţeľa je vţdy niekoľko rezných hrán, takţe závitník patrí do skupiny rotačných mnohobritých nástrojov. Kaţdý zub závitníka je obmedzený tromi plochami, ktoré určujú jeho tvar a veľkosť. Rezné dráţky závitníka tvoria priestor pre triesky a umoţňujú ich odvádzanie. Uhol sklonu skrutkových dráţok určuje smer odvodu triesok. Podľa veľkosti závitu sa volí i počet rezných dráţok. Jadro závitníka je dráţkami oslabená vodiaca časť na priemer pätnej kruţnice závitníka. Veľkosť prierezu jadra je určovaná hĺbkou dráţky a má podstatný vplyv na tuhosť a pevnosť závitníka Tvar rezného kužeľa Reznú prácu závitníka vykonávajú predovšetkým zuby rezného kuţeľa, ktoré postupne odoberajú jemné triesky z profilu závitu, obrázok 3.2. Triesky sú teda priamo závislé na tvare a rozmeroch rezného kuţeľa, ktoré sú deformované priemerom d 4 a dĺţkou l 1. Priemer d 4 volíme tak, aby rezali všetky zuby rezného kuţeľa [5].. Obrázok 3.2Tvar rezného kužeľa závitníka [7] Platia vzťahy: d 4 = d (1,1. s) alebo d 4 =d v (0,1. s) (3) 21

22 kde d... menovitý priemer závitníku d v...priemer predvŕtanej diery s... stúpanie závitníku Hrúbka triesky s z pripadajúca na jeden závitový zub sa určí zo vzťahu: s z = (4) kde h... skutočná výška úberu triesky z r...počet zubov na reznom kuţeli Hrúbka triesky sa pohybuje v rozsahu s z = 0,01 aţ 0,12 mm. Menšie triesky spôsobujú zvýšené opotrebovanie závitníka malým úberom, väčšie hrúbky môţu spôsobiť preťaţenie nástroja. Pri voľbe dlhého rezného kuţeľa síce dôjde k zníţeniu namáhania jednotlivých zubov rezného kuţeľa, avšak súčtom stúpne celková veľkosť krútiaceho momentu a z toho vyplýva nabezpečie prekrútenia závitníka. Okrem toho pri rezaní závitov bez strojného posuvu dochádza u závitníkov s dlhým rezným kuţeľom k prerezávaniu jednotlivých závitov. Tento jav je častý pri rezaní závitov do mäkkých materiálov s malou presnosťou. Voľbu dĺţky rezného kuţeľa prispôsobujeme charakteru závitovej diery. Ide o diery krátke alebo dlhé, priechodné alebo nepriechodné. Dĺţky rezných kuţeľov pre jednorezné závitníky majú tvary rozdelené do troch skupín A, B, C, obrázok 3.3. Obrázok 3.3 Dĺžky rezných kužeľov 22

23 Tvar A: l 1 = S. s, je vhodný pre krátky priechodné diery v beţných i húţevnatých materiáloch. Tvar B: l 1 = 4. s, je vhodný pre priechodné diery väčších dĺţok u materiálov s beţnou obrobiteľnosťou. Tvar C: l 1 = 2. s, pouţije sa výhradne pre rezanie nepriechodných závitových dier a pri rezaní u materiálov s krátkou trieskou. Pri rezaní dlhých priechodných dier a rezaní závitov dier v pevných alebo húţevnatých materiáloch sa doporučuje čiastočné zväčšenie rezných dráţok v oblasti rezného kuţeľa vybrúsením čela pod uhlom sklonu ostria λ s odchádzajú pred závitník a tým sa odstraňuje upchávanie závitníka trieskami. obrázok 3.4. Triesky Obrázok 3.4 Tvar rezných zubov Nepriaznivý vplyv axiálnej zloţky reznej sily spôsobený nevýhodným lichobeţníkovým tvarom rezných zubov na reznom kuţeli sa odstráni podrezávaním závitu, obrázok 3.5. Ide v podstate o zníţenie závitového profilu na dĺţke l p o hodnotu h p pod malý priemer závitu d 3. Výška profilu na podrezanom profile rezného kuţeľa sa skracuje podľa technologickej potreby. Závitník takej konštrukcie sa vhodne zarezáva do materiálu, pri malom krútiacom momente a veľmi malej zloţke osovej sily. To zlepšuje geometrickú a rozmerovú presnosť závitovej dĺţky pri malej drsnosti závitových bokov. Technologická náročnosť výroby presného kuţeľa obmedzuje vyuţitie závitníka tejto konštrukcie [5] [7]. 23

24 Obrázok 3.5 Profil rezného kužeľa [7] Podrezávaním závitu sa zväčší nosná hĺbka a dĺţka bokov závitových zubov pri súčasnom zúţení zubov. Pri zarezávaní závitníka do materiálu odoberajú zúţené zuby podstatne menšie prierezy triesky, tým sa axiálna zloţka reznej sily značne zmenší a nedochádza k zrezávaniu závitových profilov Rozmery rezných drážok a chrbta Tvar a rozmery dráţok sa volí s ohľadom na potrebu plynulého odvodu triesok, dobrý prívod reznej kvapaliny k britom a k tvorbe potrebnej reznej geometrie. Prierez dráţok závisí od priemeru jadra d j a na šírke zubu b, obrázok 3.6. Jadro musí mať priemer, ktorý vyhovuje krutovému namáhaniu. V tabuľke 3.1. Sú uvedené priemery jadra d j a šírky zubu b v percentách priemeru závitníka. Šírka zubu sa dá stanoviť aj výpočtom zo vzťahu: b = (5) kde z... počet dráţok d... menovitý priemer závitníka 24

25 Obrázok 3.6 Prierez závitníka Počet dráţok závitníka sa volí čo najmenší. Spevňuje to zuby a zväčšuje sa priestor pre triesky. Závitníky do priemeru 20 mm majú spravidla 3 zuby, väčšie závitníky sa navrhujú so 4 aţ 6 zubami. Väčší počet rezných dráţok býva aj u kalibrovaných závitníkov a u závitnikov k rezaniu závitov v prerušovaných otvoroch. Dvojdráţkové závitníky sa pouţívajú zriedka. Tabuľka 3.1 Priemery jadra d j a šírky zubu b v percentách priemeru závitníka [5] Priemer v % Počet rezných dráţok - z d j 38 aţ aţ aţ aţ 60 b 45 aţ aţ aţ aţ 20 Dodrţanie optimálneho pomeru medzi priemerom jadra, šírkou zubu a priemerom závitníka je dôleţitou podmienkou pre prácu závitníka. Malá priestorová dráţka spôsobuje utláčanie triesky a to má vplyv na lom zubov alebo celého závitníka. Dráţka musí byť hladká, aby sa uľahčil plynulý odchod triesok. Tvar triesok je konštrukčne zloţený z kruhových oblúkov a priamok a ich výroba je spojená frézovaním tvarovou frézou [5]. 25

26 3.2 Frézovacie nástroje Podľa polohy osi nástroja k obrábanej ploche môţeme frézovanie rozdeliť do dvoch hlavných skupín: 1, frézovanie obvodom rotačného nástroja, kde os nástroja je rovnobeţná s obrábanou plochou. Hĺbka úberu sa nadstavuje v rovine kolmej na os frézy. 2, frézovanie čelom rotujúceho nástroja, kde os nástroja je kolmá k obrábanej ploche. Hĺbka úberu sa nastavuje v smere osi frézy. Pri frézovaní profilových plôch sú pomery medzi osou frézovania a plochami obdobné, sú odklonené o príslušné uhly profilu. Rozdelenie frézovacích nástrojov: Ţiadna skupina nástrojov nemá toľko rozdielnych typov ako frézovanie. Podľa spôsobu výroby zubov delíme frézy na: - frézované - podtáčané - podsústruţené Podľa geometrického tvaru výrobného povrchu nástroja: -valcové -čelné -kuţeľové -kotúčové -tvarové -špeciálne (podľa upínania sú konštruované ako nástroje nástrčné so stopkou) 26

27 Podľa pomeru počtu zubov k polomeru, podľa sklonu zubov a smeru otáčania, rozdeľujeme frézy na: a, -jemnozubé -polohrubozubé -hrubozubé b, -priame -s ostrím v skrutkovici - s ostrím striedavo skrutkovitým c, -pravorezné -ľavorezné Podľa počtu dielov z ktorých sa fréza skladá: -celistvé -delené -s doštičkami SK -prispájkovanými -vymeniteľnými -zloţené z fréz vyššie uvedených skupín Všetky druhy fréz sa môţu pouţívať v rôznych kombináciách. Podľa rezného materiálu sa frézy vyrábajú z rýchloreznej ocele alebo spekaných karbidov. Frézy z RO tvoria široký sortiment nástrojov od najmenších priemerov aţ po skladané profilové frézy. Ich výroba je celkom jednoduchá, dobre sa udrţujú a ostria, majú nízke obstaracie a prevádzkové náklady. Dajú sa pouţiť i na starších nevýkonných strojoch. Nie je ťaţké zhotoviť profilové nástroje. Hlavnou nevýhodou je ich menší výkon obrábania a potreba chladenia [5]. 27

28 4 TECHNOLOGICKÉ POSTUPY OSTRENIA VYBRANÝCH NÁSTROJOV 4.1 Ostrenie špirálového závitníka Stroj: Nástrojová brúska DECKEL S 11 Nástroj: Brúsny kotúč tanierový 100/35x12/3x20 A99B 60K 9V Príslušenstvo stroja: Univerzálna deliaca hlava, sínusové pravítko na skrutkovicu, klieštinové upínanie pre ostrený nástroj Pomôcky: magnetický stojan a číselníkový odchýlkomer Zoradenie stroja: brúsny kotúč pred montáţou do príruby akusticky a vizuálne skontrolujeme a z kaţdej strany kotúča dáme papierové vloţky a prírubu maticou zaaretujeme a namontujeme na vreteno stroja. Kuţeľ príruby ako i kuţeľ vretena musí byť pred montáţou očistený. Po nasadení kotúč obtiahneme na poţadovaný tvar obrázok 4.1. Obrázok 4.1 Obtiahnutie tvaru brúsneho kotúča Na očistený pracovný stôl stroja upneme univerzálnu deliacu hlavu do ktorej namontujeme potrebný deliaci krúţok ktorý závisí od nami ostreného nástroja obrázok 4.2. K univerzálnej deliacej hlave primontujeme sínusové pravítko obrázok

29 Obrázok 4.2 Upnutie univerzálnej deliacej hlavy na pracovnom stole stroja Obrázok 4.3 Montáž sínusového pravítka k skrini ozubeného hrebeňa univerzálnej deliacej hlavy 29

30 Do vnútorného kuţeľa deliacej hlavy vloţíme upínaciu klieštinu potrebného rozmeru ( podľa stopky nástroja) obrázok 4.4. Po vloţení klieštiny do univerzálnej deliacej hlavy, upneme ostrený nástroj do klieštiny obrázok 4.5 a pomocou matice deliacej hlavy klieštinu stiahneme čím je nástroj upnutý. Obrázok 4.4 Klieština s nástrojom 30

31 Obrázok 4.5 Upnutie nástroja v univerzálnej deliacej hlave za pomoci klieštiny V ďalšom kroku prejdeme k nastaveniu stúpania skrutkovice závitníka na sínusovom pravítku. V niektorých prípadoch je dosť moţné ţe stúpanie skrutkovice je neznáme. Ak je toto stúpanie skrutkovice neznáme, môţeme ho zistiť pomocou číselníkového odchýlkomera. Noţové sane vedieme tak aby vodiaca kladka stála stredovo vzhľadom na sínusové pravítko (vo väčšine prípadov sa to robí voľným okom). Odhadované stúpanie sa nastaví potom na sínusovom pravítku. Magnetický drţiak s číselníkovým odchýlkomerom sa prichytí vedľa noţových saní. Následne priloţíme dotyk číselníkového odchýlkomera k ostrenému nástroju a nastaví sa na nulu alebo inú číselnú hodnotu obrázok

32 Obrázok 4.6 Číselníkový odchýlkomer s dotykom k ostrenému nástroju na počiatočnej hodnote Stúpanie skrutkovice nastavíme tak ţe noţové sane sa budú viesť dopredu, aţ kým sa dotyk číselníkového odchýlkomera neocitne na zadnom konci nástroja, pritom údaj na číselnikovom odchýlkomere sa mení od nulovej (počiatočnej) polohy. Pootočíme sínusovým pravítkom pomocou regulačného kotúča obrázok 4.7 tak, aby číselníkový odchýlkomer ukazoval znovu počiatočnú hodnotu obrázok 4.8. Ak takto urobíme potom za pomoci noţových saní preskúšame nastavenie. 32

33 Obrázok 4.7 Pootočenie sínusového pravítka Obrázok 4.8 Nastavenie potrebnej počiatočnej hodnoty na skrutkovici 33

34 Pri väčšej odchýlke od nulovej hodnoty na číselnikovom odchýlkomere sa pomocou regulačnej skrutky meracieho prístroja uvedie na nulu a nastavenie znovu zopakujeme pokial nástroj nedostaneme do poţadovanej hodnoty. Pozdĺţny suport vykloníme o uhol ktorý je uvedený na závitníku (najčastejšie 35 o alebo 45 o ) obrázok 4.9. Ak nie je uhol uvedený zmeriame ho. Obrázok 4.9 Vyklonenie pozdĺžneho suportu Stojan na ktorom je vreteno s brúsnym kotúčom vykloníme o 1 o aby nám prí brúsení brúsny kotúč nezráţal ostrie závitorezných zubov obrázok

35 Obrázok 4.10 Vyklonenie stojana vretena Pozdĺţnym posuvom prisunieme ostrený závitník pod brúsny kotúč a posuv zaistíme pevným dorazom, ktorý nám slúţi ako východiskový bod posuvu univerzálnej deliacej hlavy. Po nastavení východiskového bodu si priečnym posuvom nastavíme poţadovaný uhol ostria reznej hrany závitníka. Korekciou natočenia nastavovacej skrutky na poţadovaný uhol reznej hrany. Po tomto zoradení sústavy SNOP skrutkovitým pohybom ruky otáčame univerzálnou deliacou hlavou ktorá nám robí pozdĺţny skrutkovitý pohyb ostreného nástroja po brúsnom kotúči obrázok

36 Obrázok 4.11 Kontrola bezchybného nastavenia Po nastavení stroja a obrábaného nástroja pristúpime k samotnému ostreniu skrutkovice závitníka. Akonáhle dáme do chodu vreteno s brúsnym kotúčom pozdĺţny posuv dáme na doraz a vertikálnym posuvom sa priblíţime brúsnym kotúčom k obrábanému nástroju. Po tomto kroku si priečnym posuvom pridáme hrúbku odeberanej vrstvy z ostreného nástroja. Postupne odbrusujeme vrstvu špirálovej reznej hrany pokiaľ neobrúsime celú zatupenú časť obrázok

37 Obrázok 4.12 Odbrusovanie zatupenej vrstvy Tento postup ostrenia aplikujeme postupne pomocou delenia univerzálnej deliacej hlavy na všetkých britoch skrutkovíc závitníka. Keď máme všetky brity prebrúsené pridáme si mieru 0,02 mm a všetky brity znovu prebrúsime aby sme sa dostali na rovnakú číselnú hodnotu. Nakoniec všetky ostrené brity odihlíme mosadznou kefou obrázok Obrázok 4.13 Odihlenie 37

38 4.2 Ostrenie valcovo čelnej frézy Stroj: Nástrojová brúska BN 102 C Nástroj: Brúsny kotúč miskový 100/71x40x20 99BA 60 K 9 V Čelne valcová fréza s kuţeľovou stopkou 7/24 Ø71 STN ISO ( ) Príslušenstvo stroja: koník ľavý, koník pravý opatrené hrotom so spekaného karbidu, operný stojan opatrený pevnou zubovou podperou, univerzálna deliaca hlava opatrená obojstranne kuţeľom pre upínanie nástrojov z jednej strany MORSE kuţeľ číslo 5 a z druhej strany ISO 50. Pomocou dodaných redukcií je moţné upínať nástroje s kuţeľom MORSE 5, 4, 3, 2, 1 a ISO zubový deliaci krúţok, uťahovacia skrutka Pomôcky: strediaca mierka, vyrovnávací tŕň, magnetický stojan a číselníkový odchýlkomer Ostrenie valcovej plochy Zoradenie stroja: brúsny kotúč pred montáţou do príruby akusticky a vizuálne skontrolujeme a z kaţdej strany kotúča dáme papierové vloţky a prírubu maticou zaaretujeme a namontujeme na vreteno stroja. Kuţeľ príruby a vretena musí byť pred montáţou očistený. Brúsny kotúč si po nasadení obtiahneme na poţadovaný tvar obťahovacím kameňom. Vreteno vykloníme v pravo od roviny o 15 o aby sme mohli nástroj viesť po pevnej zubovej podpere obrázok Následne začneme so zoradením pevnej zubovej podpery osadenom v opernom stojane za pomoci strediacej mierky na stred kotúča. 38

39 Obrázok 4.14 Vyklonenie vretena o 15 o od roviny Mierka sa poloţí na vrchnú plochu vretena a výškovo sa nastaví pevná zubová podpera ktorá sa priloţí k mierke a dotiahneme ju skrutkou na opernom stojane. Operný stojan natočíme tak aby zubová podpera bola rovnobeţne na stred hrany obtiahnutého kotúča s minimálnou medzerou obrázok

40 Obrázok 4.15 Nastavenie pevnej zubovej podpery Na pracovný stôl stroja pomocou matíc namontujeme praný a ľavý koník opatrený hrotmi. Medzi hroty vloţíme vyrovnávací tŕň a za pomoci číselníkového odchýlkomera a magnetického stojana ktorý je upnutý na vretene, hrot číselníkového odchýlkomera priloţíme k vyrovnávaciemu tŕňu kde si nájdeme najvyšší výškový bod priemeru a pracovným stolom prejdeme pozdĺţnym smerom kde na odchýlkomere si zmeriame rovinnosť pracovného stola voči kotúču obrázok V prípade ak by nám na odchýlkomere nesedela počiatočná hodnota po celej dĺţke ťŕňa tak si rovinnosť pracovného stola doladíme skrutkou jemného doladenia a napokon stôl zaistíme skrutkami. 40

41 Obrázok 4.16 Nastavenie rovinnosti pracovného stola Medzi hroty si upneme frézu na ktorej sme si vyčistili strediace otvory a namazali olejom. Posuvným meradlom si zmeriame priemer frézy a v príslušnej tabulke si nájdeme hodnotu na nadstavenie potrebného uhla. Pomocou strediacej mierky ktorá je zhodná s osou koníkov si nastavíme poţadovaný rozmer. Mierku si poloţíme na pracovný stôl a pomocou vertikálneho pohybu vretena sa dotkne zubovej podpery čím nám vznikne bod 0. Vreteníkom zídeme dolu o stanovenú hodnotu z tabulky a tým dostaneme poţadovaný uhol, tzv. podbrus obrázok Obrázok 4.17 Nastavenie medzery pre požadovaný uhol 41

42 Následne si frézu doladíme skrutkou na pravom koníku aby nemala vôľu medzi hrotmi a opatrne nabehneme na pevnú zubovú podperu. Otáčky kotúča si dáme na II stupeň čiţe vyššie otáčky, následne si opatrne pridáme priečny posuv a pozdĺţnym chodíme dopredu a dozadu s obrábaným nástrojom po zubovej podpere. Zároveň si pomaly pridávame prísun kotúča a postupne ostríme jednotlivé zuby za sebou na poţadovaný rozmer aby boli zuby ostré obrázok Na koniec všetky zuby skrutkovice (vybeháme) vyiskríme. Následne zníţime pevnú vodiacu podperu o poţadovanú hodnotu, čím nám po preostrení vznikne fazeta a uhol α o podľa tabuľky pre šírku fazetiek z STN Obrázok 4.18 Ostrenie zuba frézy vedením po pevnej zubovej podpere 42

43 4.2.2 Ostrenie čelnej plochy Zoradenie stroja: brúsny kotúč pred montáţou do príruby akusticky a vizuálne skontrolujeme a z kaţdej strany kotúča dáme papierové vloţky a prírubu maticou zaaretujeme a namontujeme na vreteno stroja. Kuţeľ príruby a vretena musí byť pred montáţou očistený. Na očistený pracovný stôl si poloţíme univerzálnu deliacu hlavu opatrenú kameňmi ktoré nám zapadnú do T-dráţky a pomocou T-matíc priskrutkujeme. Na stupnici vo vertikálnej polohe a horizontálnej polohe si pomocou povolenia skrutiek a nadstavením poţadovaného uhla na stupnici, následne skrutky zaaretujeme. Pracovný stôl je vyrovnaný a vreteno je vyrovnané kolmo k stolu. Deliacu hlavu si natočíme podľa poţadovaného kuţeľa nástroja ISO 50. Kuţeľ dôkladne očistíme na deliacej hlave ako aj na nástroji. Obrábaný nástroj vloţíme kuţeľom do deliacej hlavy a pomocou uťahovacej skrutky nástroj zaistíme obrázok Obrázok 4.19 Vloženie nástroja do vopred namontovanej univerzálnej deliacej hlavy Podľa poţadovanej geometrie pre daný nástroj si nadstavíme vertikálnu a horizontálnu stupnicu. V našom prípade vykloníme horizontálnu stupnicu pre podbrus zuba nástroja 6 o 43

44 a vertikálne 1,5 o obrázok Rezná hrana zuba nástroja je vo vodorovnej polohe a natočený kolmo k rovine kotúča obrázok Obrázok 4.20 Nastavenie potrebných uhlov na stupniciach univerzálnej deliacej hlavy Obrázok 4.21 Zub nástroja k rovine brúsneho kotúča 44

45 Kotúč si orovnáme na poţadovaný tvar a kotúčom zídeme na stred zuba ostreného nástroja. Zaistíme si pevný doraz pracovného stola stroja obrázok 4.22 a začneme so samotným úkonom ostrenia zubu čela. Obrázok 4.22 Zaistenie pevného dorazu pracovného stola stroja Spustíme vreteno kotúča a priečnym suportom sa priblíţime nástrojom a zároveň pozdĺţnym pohybom stola sa odchytíme kotúčom zubu nástroja a začne úber triesky obrázok 4.23 pričom stôl nám chodí dopredu a dozadu. Priečne si pridávame úber triesky pokiaľ nástroj nie je vyostrený, takto pokračujeme na kaţdom zube na poţadovanú hodnotu. Delenie zubov nám zabezpečuje deliaci krúţok v univerzálnej deliacej hlave. 45

46 Obrázok 4.23 Úber triesky Po naostrení všetkých zubov ešte raz všetky zuby (vybeháme) vyiskríme a vypneme vreteno. Na univerzálnej deliacej hlave si nastavíme uhol 10 o obrázok 4.24 a všetky zuby znovu prebrúsime a tým nám vznikne fazeta zubu podľa priemeru frézy podľa normy STN a tým je ostrenie nástroja ukončené. 46

47 Obrázok 4.24 Vyklonenie nástroja o 10 o pre vznik fazety 47

48 ZÁVER Bezchybné opracovanie v strojárskej výrobe sa dosahuje predovšetkým vhodným výberom rezných nástrojov. Kaţdý rezný nástroj je špecifický svojimi vlastnosťami ktoré sa dosahujú chemickým zloţením, štruktúrou, spôsobom výroby a tepelným spracovaním. Z tejto skutočnosti nám vyplýva ţe kaţdý rezný materiál z ktorého je nástroj vyrobený má aj svoje určité oblasti vyuţitia, pre ktoré je postačujúci z rôznych hľadísk. Kritériom výberu nástroja závisí vo väčšine prípadov od dostupnosti, technológie spracovania a v neposlednom rade aj cena. Z náročnosti pouţitia nám vyplýva trvanlivosť a ţivotnosť, moţnosť pouţitia rezných nástrojov na obrábanie vhodných druhov materiálov a vplyv na výslednú drsnosť povrchu. Na zvyšovanie trvanlivosti a predlţovania ţivotnosti rezných nástrojov je nutné daný nástroj vhodne pouţívať a počas pouţívania je nutné daný nástroj vhodne ostriť respektíve opravovať na vhodnom stroji za pouţitia potrebného príslušenstva ktoré je na to určené. Bakalárska práca je zameraná na rezné nástroje a ich ostrenie, teda obsahuje základné informácie o vybraných rezných nástrojoch a ich konštrukcii. Dôleţitou časťou rezných nástrojov je ich geometria ktorá sa musí pri ostrení dodrţať vzhľadom na nástrojom obrábaným materiálom. V poslednej časti práce som sa snaţil rozobrať ostrenie vybraných nástrojov v detailných krokoch ktoré treba pri ostrení dodrţať. Oblasť vývoja v danej oblasti veľmi nenapreduje, vzhľadom na dynamickosť strojárstva, a je závislá od konštruktérov ktorý v neposlednom rade navrhujú nástroje a prípravky pre špecifický druh výroby. Oblasť ostrenia v samotných dielňach závisí na šikovnosti a zlepšovákoch samotných robotníkov. Pri nástrojových brúskach ktoré sú riadené softvérom je táto moţnosť málo pravdepodobná. Prácu je v budúcnosti moţné doplniť napríklad o skúmanie príčin opotrebenia rezného klina ako i o ďalšie nástroje. 48

49 ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV [1] ŠTYCH, K. a kolektív. Ostření a opravy nástroju. Praha: SNTL, s. [2] Brúsne nástroje druh brusiva, tvrdosť, zrnitosť brusných kotúčov a požiadavky na voľbu brusného kotúča [online].strojárska technológia Dostupné na internete < [cit ] [3] LIPA, Z. a kolektív. Priemyselné technológie a výrobné zariadenia. Bratislava: STU, 2003 ISBN , 324 s. [4] JANÁČ, A. a kolektív. Technológia obrábania. Bratislava: STU, 2004 ISBN , 289 s. [5] MRKVICA, M. Přípravky a rezné nástroje. 1. Díl. Řezné nástroje. Ostrava:VŠB, s. [6] STN Frézy. Technické predpisy [7] SCHMIDT, E. Rezné nástroje. Praha: SNTL, s. 49

50 VYHLÁSENIE AUTORA Podpísaný Vladimír Mosnár, čestne vyhlasujem, ţe som bakalársku prácu, Rezné nástroje a ich ostrenie vypracoval na základe poznatkov získaných počas štúdia a informácií z dostupnej literatúry uvedenej v práci. Uvedenú prácu som vypracoval pod vedením prof. Ing. Zdenka Lipu, Csc. Trnava dňa podpis autora 50