a ich uplatňovanie pri extra komunitárnom obchode Sprievodca pravidlami pôvodu pre podnikateľov

Transcription

1 a ich uplatňovanie pri extra komunitárnom obchode Sprievodca pravidlami pôvodu pre podnikateľov Ing. Juraj Knopp, CSc., Bratislava III./2016

2 2/90

3 Pravidlá pôvodu: Made in (krajina pôvodu)... kde? "Pravidlá pôvodu" sú kritériá na určenie, kde bol tovar vyrobený. Sú nevyhnutnou súčasťou pravidiel medzinárodného obchodu, pretože mnoho obchodných opatrení sa rozlične uplatňuje na vývoz z jednotlivých krajín, napr.: colné kvóty a limity, preferenčné/ zvýhodnené colné sadzby, antidumpingové opatrenia, vyrovnávacie clá (účtované proti vývozným subvenciám) at. Pravidlá pôvodu sú tiež používané pri zostavovaní štatistiky medzinárodného obchodu a na korektné označenie tovaru štítkom: Made in (krajina pôvodu)..., ktorý je spojený s tovarom pri jeho obchodovaní a uvádzaní na trh. Problematika určovania pôvodu je komplikovaná súčasnou globalizáciou obchodu a tým, že tovar môže byť spracovaný alebo prepracovaný v niekoľkých krajinách predtým, ako je uvedený na trh v krajine určenia. Pôvod tovaru- prečo a ako? PÔVOD TOVARU - základná charakteristika tovaru pre obchodné účely z hľadiska identifikácie miesta jeho proveniencie - vzniku na území danej jednotlivej krajiny alebo regiónu, tzv. ekonomická štátna príslušnosť tovaru. Aký je rozdiel medzi pôvodom tovaru a statusom tovaru? Ak sú splnené podmienky (PRAVIDLÁ PÔVODU) na to aby tovar získaný v danej krajine mohol byť považovaný za pôvodný v tejto krajine, tak táto vlastnosť tovaru nezaniká jeho alším obchodovaním a ani prepustením do niektorého colného režimu v krajine určenia. Pôvod tovaru zostáva nezmenený až do chvíleľ kým nedôjde k jeho ďalšiemu OPRACOVANIU alebo SPRACOVANIU, výsledkom ktorého je NOVÝ VÝROBOK s pôvodom v tej krajine, kde sa takáto zmena jeho materiálnej podstaty uskutočnila. Colný status zahraničného tovaru sa zmení prepustením tohto tovaru do colného režimu voľný obeh v príslušnej krajine alebo colnej únií. 3/90

4 Príklad: Ak by sme teda napríklad doviezli do SR(EU) syr vyrobený na Ukrajine, krajinou pôvodu je Ukrajina a v SR(EU) má podľa colných predpisov colný status tovaru nie Únie (t.j. status zahraničného tovaru), prepustením tohto tovaru do režimu voľného obehu v SR (EU) si tovar zachová pôvod tovaru na Ukrajine, ale získa colný status tovar Únie 1) Ľ t.j. tuzemského tovaru. Na aké účely sa určuje pôvod tovaru? Pôvod tovaru sa spravidla určuje za účelom adresného uplatnenia obchodne politických (opatrení na zahraničný tovar pri jeho dovoze do krajiny určenia). V zásade ide o nasledujúce opatrenia: SADZOBNÉ (TARIFNÉ) OPATRENIA, ktoré majú priamy vplyv na výšku vymeraného cla alebo dávok majúcich rovnaký účinok vyberaných pri dovoze tovaru v danej krajine určenia. INÉ AKO SADZOBNÉ (NETARIFNÉ) OPATRENIA, ktoré majú priamy vplyv na uplatnenie rôznych obchodne- politických opatrení alebo iných colných obmedzení, ktoré síce neovplyvnia výšku sadzby cla, ale ustanovujú splnenie určitých podmienok najmä pre dovoz citlivého tovaru. Aké Pravidlá pôvodu poznáme? Podľa platných colných predpisov EÚ, ktorá je colnou úniou, sa na dovoz/ vývoz tovaru zo zahraničia uplatňujú colné predpisy EÚ vzťahujúce sa na extra komunitárny obchod, t.j. vývoz a dovoz obchodného tovaru z tretích krajín mimo členských krajín EU(29). V Európskej únii, ktorá je colnou úniou, bude od 1. mája 2016 účinný nový Colný kódex Únie (CKÚ) 2 Nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 95Ň/Ň01ň z 9.októbra Ň01ň, Ú. v. L269/ , ktorý upravuje pravidlá dovozu a vývozu v rámci medzinárodného obchodu EÚ s tretími krajinami. K vykonávaniu CKÚ boli vydané dve nariadenia, a to Delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/2446 (DNCKÚ) 3 a Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. Ň015/Ň447 z 24. Novembra 2015, (VNCKÚ) 4, pozri Úradný vestník (EÚ) L343 / , ktoré predpisy v zásade rozlišujú pravidlá na určovanie pôvodu na: 1 colný status je status tovaru, ktorý vyjadruje, či ide o tovar Únie alebo o tovar, ktorý nie je tovarom Únie; In: Kapitola I, čl. 5, ods. 22 CKÚ č.952/2013,s. 14; ; 2 Colný kódex EÚ (CKÚ) Nariadenie EP a Rady č. 952/2013 OJ (PDF) 3 Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie; 4 Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie. 4/90

5 1. nepreferenčné pravidlá pôvodu - na určovanie nepreferenčného pôvodu a 2. preferenčné pravidlá pôvodu - na určovanie preferenčného pôvodu tovaru Na aké účely sa určuje nepreferenčný pôvod? Nepreferenčný pôvod sa určuje na účely uplatnenia opatrení nepresahujúcich uplatňovanie doložky najvyšších výhod 5 podľa Všeobecnej zmluvy o clách a obchode (GATT) 6 a to najmä: vymeranie zmluvného cla (sadzba dovozného cla podľa doložky najvyšších výhod WTO/GATT 94) vymeranie antidumpingového, vyrovnávacieho alebo zvýšeného dovozného cla (ochranné obchodné opatrenia podľa pravidiel WTO) označovanie pôvodu tovaru podľa medzinárodnej zmluvy (WTO) uplatnenie množstevných obmedzení, najmä colných kvót a colných stropov uplatnenie netarifných opatrení 5 Nepreferenčné pravidlá sa nikdy nepoužívajú na určenie pôvodu tovaru, s ktorým je spojené poskytovanie colných preferencií v medzinárodnom obchode, napr. Dohody o pridružení UA k EÚ, (l 161 z ).. 6 The General Agreement on Tariffs and Trade (GATT), nástupcom je WTO, od Colné koncesie jednotlivých ČŠ WTO podľa UK GAT 94 pozri In: Current Situation of Schedules of WTO Members, In. Web side WTO. 5/90

6 NEP R E FE R ENČNÉ PRAV I D LÁ P ÔVODU E U R ÓPSKEJ ÚNIE (E Ú ) Kde sa uplatňujú nepreferenčné pravidlá EÚ? - uplatňujú sa na určenie nepreferenčného pôvodu tovaru, ktorý je dôležitý z hľadiska: (a) uplatňovania Spoločného colného sadzobníka EÚ - zmluvné 7 alebo všeobecné clo uplatňované na dovoz tovaru s pôvodom z tretích krajín, ktorý je zahrnutý v kombinovanej nomenklatúre tovaru 8 (b) uplatňovania osobitné nepreferenčné dovozné opatrení ustanovenými predpismi EÚ (podľa čl. 61 ods. 1 a ods. 2 CKÚ), (c) iných opatrení týkajúcich sa obchodu s tovarom, napr. antidampingové clá a kvantitatívne obmedzenia - kvóty a limity uplatňované na dovoz/ vývoz tovaru s pôvodom z tretích krajín. Ako sa určuje NEPREFERENČNÝ PÔVODU tovaru v EÚ? Nepreferenčné pravidla EÚ ustanovujú dva spôsoby na získanie pôvodu tovaru v jednej krajine alebo na jedinom (colnom) území : 1. Prvý spôsob sa týka tovaru, ktorý bude v jedinej krajine (1) úplne získaný alebo (2) vyrobený výhradne z materiálov úplne získaných v tejto krajine.. 2. Druhý spôsob sa uplatní, ak na výrobe tovaru sa zúčastní viac ako jedna krajina alebo územie, t.j. tovar bude vyrobený z nepôvodných materiálov pochádzajúcich z dvoch alebo viacerých krajín alebo území. 8 Spoločný colný sadzobník ES zahŕňa kombinovanú nomenklatúru tovaru, ktorá je ustanovená v nariadení Rady (EHS) č. 2658/87 z 23. júla 1987 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku v znení Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 2015/1754 zo 6. októbra 2015, ktorým sa mení príloha I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/87 o colnej a štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku. 6/90

7 Aké sú všeobecné kritéria na získanie nepreferenčného pôvodu? Uvedeným 2 spôsobom vzniku (získania, resp. vytvorenia) tovaru na colnom území danej krajiny alebo na samostatnom colnom území zodpovedajú dve kategórie tovaru s nepreferenčným pôvodom: 1. TOVAR ÚPLNE ZÍSKANÝ 9 v jednej krajine má pôvod v tej krajine, na území ktorej sa uskutočnilo: (i) (ii) vypestovanie, zozbieranie a spracovanie (materiály rastlinného pôvodu) vyťaženie nerastných surovín (iii) vychovanie, porážka a spracovanie zvierat (materiály živočíšneho pôvodu) (iv) vylovenie, spracovanie rýb (aj mimo teritoriálnych vôd 10 ) (v) kombinácia predchádzajúcich operácií. 2. TOVAR VYROBENÝ 11 v určitej krajine, ak na jeho výrobe boli použité materiály z najmenej dvoch alebo viacerých krajín, má pôvod v krajine, kde sa uskutočnilo posledné, podstatné a hospodársky odôvodnené zušľachtenie alebo prepracovanie týchto materiálov, ktorého výsledkom je NOVÝ VÝROBOK, alebo ktoré predstavuje DÔLEŽITÝ STUPE VÝROBY. Rozhodnutím 94/800/ES (4) Rada schválila Dohodu o pravidlách pôvodu (WTO-GATT 1994), ktorá je pripojená k záverečnému aktu podpísanému v Marrákeši 15. apríla V Dohode o pravidlách pôvodu sa uvádza, že osobitné pravidlá na určenie pôvodu niektorých sektorov výrobkov by mali v prvom rade vychádza z krajiny, kde výrobný proces viedol k zmene nomenklatúrneho zatriedenia. Len ak uvedené všeobecné kritérium neumožňuje určiť krajinu poslednej podstatnej zmeny, možno použiť iné kritéria, ako napríklad kritérium pridanej hodnoty alebo určenie osobitnej spracovateľskej operácie. Vzhľadom na to, že Únia je jednou zo zmluvných strán uvedenej dohody, sú v novom CKÚ ustanovenia, ktoré odrážajú zásady uvedenej Dohody na účely určenia krajiny, v ktorej sa tovar podrobil poslednej podstatnej zmene. 9 Pozri Čl. 60 ods. 1 CKÚ a čl. 31 DNCKÚ 10 Výraz colné územie zahrňuje taktiež teritoriálne vody danej krajiny. In. čl.4 Nariadenia EP a Rady č. 952/2013 OJ ( ďalej len Colný kódex Únie - CKÚ) 11 Pozri Čl. 60 ods. 2 CKÚ 7/90

8 V prílohe ŇŇ-01 DN CKÚ sú uvedené tieto všeobecné pravidlá na určovanie nepreferenčného pôvodu ako základné pravidlá k príslušnej položke HS (4-miestna nomenklatúra) tovaru, ktorých splnenie v danej krajine zakladajú vznik nepreferenčného pôvodu tovaru danej kapitoly HS (2-miestna nomenklatúra). 12 V prípade tovaru, na ktorý sa nevz ahuje príloha ŇŇ-01, platí, že ak sa posledné opracovanie alebo spracovanie nepovažuje za hospodársky odôvodnené, predpokladá sa, že tovar sa podrobil poslednému podstatnému a hospodársky odôvodnenému spracovaniu alebo opracovaniu, ktorého výsledkom je nový výrobok alebo ktoré predstavuje dôležitý stupe výroby, v tej krajine alebo na tom území, kde má pôvod väčšia čas materiálov určená na základe hodnoty materiálov Uplatňovanie pravidiel tejto prílohy 2.1. Pravidlá stanovené v tejto prílohe sa majú uplatňovať na tovar na základe jeho zatriedenia v harmonizovanom systéme, ako aj na základe ďalších kritérií, ktoré sa môžu dodatočne stanoviť k položkám alebo podpoložkám harmonizovaného systému vytvoreným osobitne na účely tejto prílohy. Na položku alebo podpoložku harmonizovaného systému, ktorá je pri použití takýchto kritérií ďalej rozdelená, sa v tejto prílohe odkazuje ako na rozdelenú položku alebo rozdelenú podpoložku. Harmonizovaný systém je Harmonizovaný systém opisu a číselného označovania tovaru (označovaný tiež ako HS ) zmenený v zmysle odporúčaní Rady pre colnú spoluprácu z 26. júna 2009 a 26. júna Zatriedenie tovaru do položiek a podpoložiek harmonizovaného systému sa riadi všeobecnými pravidlami na interpretáciu harmonizovaného systému a všetkými príslušnými poznámkami k triedam, kapitolám a podpoložkám uvedeného systému. Dané pravidlá a poznámky sú súčasťou kombinovanej nomenklatúry, ktorá je stanovená v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. 2658/ Odkaz na zmenu nomenklatúrneho zatriedenia tovaru v základných pravidlách uvedených nižšie sa uplatňuje len na nepôvodné materiály. 2.3.Materiály, ktoré získali status pôvodu v niektorej krajine, sa na účely určenia pôvodu tovaru, v ktorom sú takéto materiály začlenené, alebo tovaru, ktorý je vyrobený z takýchto materiálov ďalším opracovaním alebo spracovaním v danej krajine, považujú za materiály s pôvodom v uvedenej krajine. 2.4.V prípade, že obchodného hľadiska nie je praktické uchovávať oddelené zásoby zameniteľných materiálov alebo tovaru s pôvodom v rôznych krajinách, môže byť krajina pôvodu zmiešaných materiálov alebo tovaru, ktorý je nezameniteľný, určená na základe metódy riadenia zásob uznanej v krajine, v ktorej boli materiály alebo tovar zmiešané. 2.5.Na účely uplatňovania základných pravidiel založených na zmene nomenklatúrneho zatriedenia tovaru sa, pokiaľ sa v niektorej kapitole neuvádza inak, na nepôvodné materiály, ktoré nespĺňajú základné pravidlo, neprihliada za predpokladu, že celková hodnota takýchto materiálov nepresahuje 10 % ceny tovaru zo závodu. 2.6.Základné pravidlá stanovené na úrovni kapitoly (základné pravidlá kapitoly) majú rovnakú váhu ako základné pravidlá stanovené na úrovni ďalšieho členenia a môžu sa uplatňovať alternatívne. 8/90

9 Existujú aj osobitné pravidlá na určovanie nepreferenčného pôvodu? Osobitné tzv. zvyškové pravidlá týkajúce sa určovania nepreferenčné pravidlá sú v colných predpisoch podľa nového Colného kódexu EÚ alej uvedené s ohľadom na čl. 33 DNCKÚ_ Operácie spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené v zmysle čl. 60 CKÚ uvedené v prílohe 22-01: Článok 33 Operácie spracovania alebo opracovania, ktoré nie sú hospodársky odôvodnené (Článok 60 ods. 2 kódexu) Operácia spracovania alebo opracovania vykonaná v inej krajine alebo na inom území sa nepovažuje za hospodársky odôvodnenú, ak sa na základe dostupných skutočností zistíľ že účelom takejto operácie bolo vyhnú sa uplat ovaniu opatrení podľa článku 59 kódexu. Na tovar v prílohe sa uplatňujú zvyškové pravidlá kapitoly pre daný tovar. Článok 33 DN CKÚ tak zavádza novú negatívnu definíciu, čo sa podľa nového CKÚ nepovažuje za hospodársky odôvodnené posledné spracovanie alebo prepracovanie pre vznik nepreferenčného dôvodu v krajine posledného spracovania. V prílohe ŇŇ-01 DN CKÚ ( s.279 až 337, L 343 OJ, ) je pre výrobky danej kapitoly (kap. 02, 04, 09, 14, 17, ,34, 35, 42, 49, 50 až 64 / tr. XIII- Textil a textilné výrobky/, 69, 71, 72, 73, 82, 84, 85, 90, 91 a 94) uvedené osobitné základné pravidlá 13 a tiež tzv. zvyškové pravidlo kapitoly, ak nie je možné urči krajinu pôvodu uplatnením základného pravidla. Z uvedeného vyplýva, že tovary spadajúce pod kapitoly uvedené v prílohe ŇŇ-01 predstavujú citlivé položky tovaru pri dovoze z tretích krajín na colné územie EÚ. Osobitne to platí pre triedu XIII Textil a textilné výrobky (kap. 50 až 64), kde sa uplatňuje aj pravidlo operácie celkové dohotovenie. 13 Glosár: Keď sú základné pravidlá na úrovni ďalšieho členenia založené na zmene v nomenklatúrnom zatriedení tovaru, môžu byť vyjadrené pomocou týchto skratiek: CC CTH CTSH CTHS : zmena na príslušnú kapitolu z ktorejkoľvek inej kapitoly. : zmena na príslušnú položku z ktorejkoľvek inej položky. : zmena na príslušnú podpoložku z ktorejkoľvek inej podpoložky alebo z akejkoľvek inej položky. : zmena na príslušnú rozdelenú položku z ktoréhokoľvek iného rozdelenia tejto položky alebo z ktorejkoľvek inej položky. CTSHS : zmena na príslušnú rozdelenú podpoložku z ktoréhokoľvek iného rozdelenia tejto podpoložky alebo z ktorejkoľvek inej podpoložky alebo položky. 9/90

10 Príklad na uplatnenie pravidla podstatných spracovateľských operácií alebo operácií opracovania, ktoré zakladajú nepreferenčný pôvod výrobkov, na ktorých boli použité nepôvodné materiály z 2 krajín a ktoré spadajú do kap. 4 podľa Prílohy ŇŇ-01 DN CKÚ: KAPITOLA 4 Mlieko a mliečne výrobky; vtáčie vajcia; prírodný med; jedlé produkty živočíšneho pôvodu, inde nešpecifikované ani nezahrnuté Zvyškové pravidlo kapitoly uplatniteľné na zmesi: 1. Na účely tohto zvyškového pravidlaľ miešanie znamená úmyselnú a primerane kontrolovanú operáciuľ ktorá spočíva v spojení dvoch alebo viacerých zastupite ných materiálov. 2. Krajinou pôvodu zmesi výrobkov tejto kapitoly je krajina pôvodu materiálov, ktoré predstavujú viac ako 50 hmotnostných % danej zmesi; krajinou pôvodu zmesi výrobkov z položiek 0401 až 0404 je však krajina pôvodu materiálovľ ktoré predstavujú viac ako 50 hmotnostných % sušiny danej zmesi. Hmotnosť materiálov rovnakého pôvodu sa sčítava. 3. Ak množstvo žiadneho z použitých materiálov nedosahuje požadovaný percentuálny podielľ krajinou pôvodu zmesi je krajinaľ v ktorej sa miešanie vykonalo. Zvyškové pravidlo kapitoly: Ak nie je možné určiť krajinu pôvodu uplatnením základných pravidiel a iného zvyškového pravidla (pravidiel) kapitoly, krajinou pôvodu tovaru je krajina, v ktorej má pôvod najväčší podiel materiálov určený na základe ich hmotnosti. Kód HS 2012 Opis tovaru Základné pravidlá Ex Vtáčie vajcia, bez škrupín, a vaječné žĺtky, sušené, Krajinou pôvodu tovaru je krajina, v ktorej prebehlo sušenie (po odstránení škrupiny a oddelení, ak je to potrebné) vtáčích vajec, v škrupinách, čerstvých alebo konzervovaných, patriacich do položky HS ex 0407 vtáčích vajec, bez škrupín, iných ako sušených, patriacich do položky HS ex 0408 vaječných žĺtkov, iných ako sušených, patriacich do položky HS ex 0408 Z uvedených pravidiel pre výrobky čísla ex 0408 vaječné žĺtka sušené vhodné na ľudskú výživu (KN/HS ) vyplýva, že základné pravidlo pre určenie nepreferenčného pôvodu je : krajina sušenia, ktoré bude splnené pri výrobe: a) z nepôvodných vtačích vajec, v škrupinách, čerstvých alebo konzervovaných (ex 0407) po vyklepaní zo škrupín a oddelení škrupín, bielka a žĺtka, a to sušením takto získaných žĺtkov. b) Z nepôvodných vajec, bez škrupín, iných ako sušené (podpoložka ex 0408), oddelením bielka od žĺtkov, a to sušením takto získaných žĺtkov. c) Z nepôvodných vaječných žĺtkov, iných ako sušených (t.j. čerstvých alebo konzervovaných), patriacich do položky ex Zatriedenie nového výrobku a nepôvodných materiálov na jeho výrobu podľa HS je možné na web stránke TARIC database: 10/90

11 Aktuálnu colnú nomenklatúru výrobku je možné zisti na web stránke TARIC 11/90

12 Aké operácie sú NEDOSTATOČNÉ OPERÁCIE na získanie pôvodu? Niektoré operácie, z pohľadu získania pôvodu vyrobeného tovaru (2. kategórie), sa nepovažujú za podstatné spracovanie alebo prepracovanie importovaných materiálov z pôvodom v tretích krajín, ak sú jedinými operáciami vykonanými na importovaných nepôvodných materiáloch. Sú to nasledujúce tzv. minimálne operácie 14 : operácie na zabezpečenie uchovania výrobku v dobrom stave počas prepravy a skladovania, napríklad vetranie, rozloženie, sušenie, odstránenie poškodených častí jednoduché operácie, napríklad odstránenie prachu, osievanie, triedenie podľa druhu a kvality, združovanie vrátane vytvárania súprav, umývanie, rezanie zmeny balenia, delenie a zostavovanie zásielok, jednoduché ukladanie do vriec, debien, škatúľ, upevnenie na karty alebo dosky a podobne a ostatné jednoduché baliace operácie, jednoduchá montáž častí a súčastí do komplexného výrobku, resp. demontáž alebo zmena použitia výrobku, kombinácia týchto predchádzajúcich minimálnych operácií (tzv. agregát); 14 Článok ň4 DN CKÚ Ň015/Ň446 Ú.v. - Minimálne operácie Za podstatné a hospodársky odôvodnené spracovanie alebo opracovanie sa na účely nadobudnutia pôvodu nepovažujú tieto operácie: a) operácie, ktoré majú zabezpečiť zachovanie výrobkov v dobrom stave počas prepravy a skladovania (vetranie, rozloženie, sušenie, odstránenie poškodených častí a podobné operácie) alebo operácie, ktorými sa uľahčí odoslanie alebo preprava; b) jednoduché operácie pozostávajúce z odstraňovania prachu, osievania alebo preosievania, triedenia, zatrieďovania, párovania, umývania, narezania; c) zmeny balenia a rozdeľovanie a skladanie zásielok, jednoduché plnenie do fliaš, plechoviek, baniek, vriec, debien, škatúľ, pripevňovanie na lepenky alebo dosky a iné jednoduché baliarenské operácie; d) zostavenie tovaru do súprav alebo kompletov alebo upravenie na predaj; e) pripevnenie značiek, štítkov alebo iných podobných rozlišovacích znakov na výrobky alebo ich obaly; f) jednoduchá montáž častí a súčasti výrobkov, aby tvorili kompletný výrobok; g) demontáž alebo zmena použitia; h) kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až g). 12/90

13 Aké sú to neutrálne prvky a balenie, ktoré sa nezohľad ujú pri určovaní pôvoduť Na určenie toho, či má tovar pôvod v určitej krajine alebo na určitom území, sa nezohľadňuje pôvod týchto tzv. neutrálnych prvkov a balenia 15 : a) energia a palivo; b) zariadenie a vybavenie; c) stroje a nástroje; d) materiály, ktoré nie sú a ani nemajú byť súčasťou konečného zloženia tovaru. Ak sa podľa všeobecného pravidla 5 na interpretáciu kombinovanej nomenklatúry uvedenej v prílohe I k nariadeniu Rady (EHS) č. Ň658/87 16 obalové materiály a obaly na účely zatriedenia považujú za súčasť výrobku, na účely určenia pôvodu sa na ne neprihliada okrem prípadov, ke je základné pravidlo (podľa prílohy k DN CKÚ) pre dotknutý tovar založené na percentuálnom podiele pridanej hodnoty. Harmonizácia nepreferenčných pravidiel pôvodu Na základe rokovaní UK- GATT 94 bola v rámci WTO vytvorený pracovný výbor pre HARMONIZÁCIU NEPREFERENČNÝCH PRAVIDIEL PÔVODU (WTO Committee on Rules of Origin, CRO) pre uplatňovanie doložky najvyšších výhod v obchode medzi členmi WTO/ GATT. Tento výbor úzko spolupracuje s Technickým výborom pre pravidlá pôvodu (the WCO Technical Committee on Rules of Origin, TCRO), Svetovej colnej organizácie (WCO) 17 na harmonizovaných nepreferenčných pravidlách 18. Práce na Harmonizovaných pravidlách pôvodu (Harmonized Rules of Origin) nie sú ani po 20 rokoch ukončené, ich prijatie a schválenie bude vyžadovať ešte značný čas (pôvodný termín bol r. 2005), pre značné rozdiely v názore jednotlivých krajín WTO (napr. Brazília kontra EÚ pre kávu a výrobky z kávy). 15 Neutrálne prvky a balenie, čl. 36 DN CKÚ. 16 Nariadenie Rady (EHS) č. 2658/87 z o colnej štatistickej nomenklatúre a o Spoločnom colnom sadzobníku (Ú.v. ES L 256, ) 17 WTO Agreement on Rules of Origin, In: 18 Výbor pre pravidlá pôvodu Svetovej obchodnej organizácie v Ženeve a Technický výbor pre pravidlá pôvodu Svetovej colnej organizácie v Bruseli.( Harmonization Work Programme, Role and Interaction of WTO and WCO). 13/90

14 Čo slúži ako DÔKAZ o NEPREFERENČNÝ PÔVODU tovaru na vývoz do EÚ? Nový Colný kódex EÚ (CKÚ č. 952/2013 Ú. v./oj) definuje dôkaz o nepreferenčnom pôvode v čl. 57 až 59 Vykonávacieho nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2447 ( alej len VN CKÚ). Ide o nový druh osvedčenia o nepreferenčnom pôvode, ktorý je potrebný len pri vývoze výrobkov do EÚ, ktoré majú pôvod v tretej krajine a pre ktoré sa stanovili osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia v EÚ. Ide o také opatrenia, ktoré odkazujú na článok 61 ods. 2 Colného kódexu EÚ. Predmetné osvedčenie pôvodu sa vydáva na tlačiva certifikátu (CO/ONP) 19 uvedenom v prílohe ŇŇ-14 VN CKÚ v súlade s technickými špecifikáciami, ktoré sú v nej stanovené. Osvedčenia o pôvode vydávajú príslušné orgány tretej krajiny, z ktorej výrobky, na ktoré sa uplatňujú osobitné nepreferenčné dovozné opatrenia, pod podmienkou, že sa pôvod výrobkov určil v súlade s článkom 60 CKÚ. Tlačivo osvedčenia podľa PRILOHA k VN CKÚ č. Ň015/Ň447 (Osvedčenie o pôvode pre určite výrobky, na ktoré sa vz ahujú osobitne nepreferenčné dovozne opatrenia) Úvodné poznámky: 1. Doba platnosti osvedčení o pôvode je dvanás mesiacov od dátumu vydania vydávajúcimi orgánmi. 2. Osvedčenia o pôvode pozostávajú len z jedného listu označeného slovom originál uvedenom vedľa názvu dokladu. Ak sú potrebné alšie exempláre, uvádza sa na nich označenie kópia vedľa názvu dokumentu. Colné orgány v Únii prijímajú za platný doklad len originál osvedčenia o pôvode. 3. Osvedčenie o pôvode má rozmery mm; môže sa pripustiť odchýlka do plus 8 mm alebo mínus 5 mm v dĺžke. Použitý papier musí byť biely bez mechanickej buničiny, s hmotnosťou najmenej 40 g/m 2. Na prednej strane originálu je na pozadí vytlačený gilošovaný vzor žltej farby, aby bolo zjavné akékoľvek falšovanie mechanickými alebo chemickými prostriedkami. 4. Osvedčenia o pôvode sa vytlačia a vyplnia strojopisom v jednom z úradných jazykov Únie. Vyplnené údaje sa nesmú vymazávať ani prepisovať. Akékoľvek zmeny sa robia tak, že sa preškrtne nesprávny záznam a v prípade potreby sa doplnia správne údaje. Takéto zmeny parafuje osoba, ktorá ich vykonala, a potvrdia ich vydávajúce orgány. Všetky alšie náležitosti požadované na účely vykonávania právnych predpisov Únie upravujúcich osobitné dovozné opatrenia sa zaznamenávajú do kolónky 5 osvedčenia o pôvode. Nevyužité miesto v kolónkach 5, 6 a 7 sa preškrtne tak, aby sa do nich neskôr nemohlo nič dopísať. 5. Na každom osvedčení o pôvode je poradové číslo, bez ohľadu na to, či je vytlačené alebo nie, pomocou ktorého ho možno identifikovať, a pečiatka vydávajúceho orgánu a podpis oprávnenej osoby alebo oprávnených osôb. 6. V kolónke 5 osvedčení o pôvode vydaných dodatočne sa uvádza v jednom z úradných jazykov Európskej únie táto poznámka: Issued retrospectively (UK), resp. Vyhotovené dodatočne (SK); 19 Vzor tlačiva Osvedčenia o pôvode ( Certificate of Origin/CO/ Osvedčenie o pôvode/ ONP/ je v prílohe VNCKÚ č. 2015/2447 z , ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia EP a Rady (EÚ) č.952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie ( L343 OJ/ s.836 a 837). 14/90

15 15/90

16 Aké osvedčenie o nepreferenčnom pôvode sa používa na výrobky vyvážané z EÚť Nový Colný kódex EÚ (CKÚ č,952/2013 Ú. v./oj) definuje doklad o nepreferenčnom pôvode výrobkov vyvážaných z colného územia EÚ do tretích krajín v čl. 61 CKÚ a to nasledovným spôsobom: Článok 61 Dôkaz o pôvode 1. Ak bol pôvod tovaru v colnom vyhlásení určený podľa colných predpisov, môžu colné orgány požiadať deklaranta, aby preukázal pôvod tovaru. 2. Ak bol dôkaz o pôvode tovaru poskytnutý podľa colných predpisov alebo iných právnych predpisov Únie upravujúcich osobitné oblasti, môžu colné orgány v prípade odôvodnenej pochybnosti požadovať dodatočný dôkaz potrebný na zabezpečenie toho, že uvádzaný pôvod tovaru je v súlade s pravidlami ustanovenými príslušnými právnymi predpismi Únie. 3. Ak si to vyžadujú potreby obchodu, môže sa v Únii vyda doklad, ktorý osvedčuje pôvod tovaru, v súlade s pravidlami pôvodu platnými v krajine alebo na území určenia, alebo akoukoľvek inou metódou určenia krajiny, kde bol tovar úplne získaný alebo kde sa vykonala jeho posledná podstatná zmena. Z ods. ň čl. 61 nového CKÚ vyplýva, že vývozcovia tovaru z EÚ do tretích krajín môžu aj na alej používať štandardné tlačivo osvedčenia o nepreferenčnom pôvode podľa doterajších colných predpisov EÚ a dohody WTO. Preto nižšie uvádzame zásady na správne vypĺňanie osvedčenia o nepreferenčnom pôvode (ONP/ NP-CO): Zásady na vydávanie osvedčení o pôvode pre vystavujúce obchodné komory (výber zo Sprievodcu na vydávanie osvedčení o pôvode, EUROCHAMBRES 20 ) A) Vyplnenie certifikátu 1. Odsek 1 odosielateľ V tomto odseku sa zvyčajne uvedie názov a adresa vývozcu. 2. Odsek 2 príjemca a) Do tohto odseku sa uvádza názov a adresa príjemcu odosielaného tovaru. Vydávajúce pracoviská musia zabezpečiť, že vývoz tovaru je jasne uvedený. b) Odsek 2 sa doplní vložením doložky To order (na objednávku), za ktorou nasleduje názov štátu určenia. Podporný dôkaz poskytne faktúra odosielateľa kupujúcemu pod podmienkou, že obsahuje jasné vyhlásenie vo vz ahu ku konečnej krajine určenia. 20 Guide for the issue of Certificates of Origin, EUROCHAMBRES, May 2008 (The Assosciation of European Chamber of Commerce and Industry, Brussels, Belgium eurochambres@eurochambres.eu), preklad a uprava na podmienky SOPK, Ing. J. Rajtar a Ing. J. Knopp, Bratislava, September, 2011, web.sopk.sk 16/90

17 3. Odsek 3 krajina pôvodu Toto je najdôležitejší odsek, ke že uvedenie pôvodu je primárnou funkciou osvedčenia. Od vydavateľa sa požaduje dôkladné štúdium pravidiel pôvodu ES, aby bol schopný rozhodnúť o prijateľnosti vyhlásenia žiadateľa. Jasné pochopenie pravidiel je nevyhnutné na zabezpečenie toho, že pôvod bude jasne vyhlásený zodpovedajúcim spôsobom. 4. Odsek 3 určenie pôvodu a) Pravidlá ES ustanovujú, že tovar pochádzajúci zo Spoločenstva (teraz EÚ) sa má označiť pôvodom Európska únia. Pravidlá taktiež ustanovujú, že kde si to vyžadujú potreby obchodu, toto vyhlásenie môže byť zdôraznené uvedením konkrétneho štátu EÚ, napr. Európska únia Slovensko / European Union Slovakia/. Ak sa výroba uskutočňuje spracovaním v dvoch alebo viacerých členských štátoch EÚ, pravidlá upresňujú, že tovar musí byť označený jednoducho pôvodom Európska únia / European Union bez alšieho zdôraznenia. b) Pre tovar nepochádzajúci z EÚ sa pôvod správne označí názvom príslušnej krajiny., napr. Ukrajina /Ukraine (UA). Uvedenie hospodárskeho zoskupenia krajín, napr. EZVO / EFTA, alebo neurčitej zemepisnej oblasti, napr. Západná Európa, sa nepripúš a. c) Skratky sa nepripúšťajú. Použitie EC-SK, resp. EU-SK sa nepovoľuje, lebo také skratky sa nedajú verne preložiť Odsek 4 údaje o doprave Tento nepovinný odsek môže zostať prázdny, ak si to žiadateľ želá. V bežnej praxi sa spôsob dopravy zvyčajne uvádza, napr. námorná doprava, letecká doprava, cestná alebo železničná doprava. 6. Odsek 5 - poznámky Tento odsek bol zámerne EÚ ponechaný ako rezervné miesto pri ostatnej revízii tlačiva pri jeho vydaní OK. I ke sa nevyžaduje do tohto odseku žiadny zápis, nie je žiadna výhrada, aby vydávajúce miesto toto okienko využilo. Toto môže nastať v dvoch prípadoch: a) Ak vydávajúce pracovisko potrebuje schváliť osvedčenie určitým spôsobom. Najčastejšie sa také schválenie vzťahuje na osvedčenie. ktoré sa vydáva, aby sa zrušilo a nahradilo predtým vydané. V tejto etape sa použije do odseku 5 nasledovná doložka: Toto osvedčenie zrušuje a nahrádza osvedčenie č..ľ vydané...(dátum) / This Certificate cancels and replaces Certificate Number... issued... (date of issue). b) Ak sa od žiadateľa požaduje uviesť do osvedčenia informáciu, ktorá je navyše v porovnaní so štandardnými požiadavkami v tlačive, ale ktorá je významná pre daný vývoz. 21 Country names and code elements, the country names (official short names in English and french) in alphabetical order as given in ISO and the corresponding ISO alpha-2 code elements. International Organization for Standardization, ISO Central Secretariat, Geneva, CH, / Poznámka: v uvedenom zozname nie je ISO kód pre Európsku úniu, lebo nie je štátom ale ekonomická a politická únia členských štátov, J.Knopp/SOPK) 17/90

18 Je niekoľko príkladov tohto typu schvaľovania. Najbežnejším je odkaz na číslo akreditívu a názov banky vydávajúcej daný akreditív. alším bežným zápisom je odkaz na číslo dovoznej licencie udelenej krajinou určenia. Avšak, taká informácia sa môže vpísať do odseku 5 iba vtedy, ak je vydávajúce pracovisko presvedčené o správnosti týchto dodatočných údajov, pretože tieto zápisy sa stávajú súčasťou osvedčenia, za ktoré zodpovedá jeho vydávajúci. 7. Odsek 6 opis tovaru, atď. Do tohto odseku sa uvádza tovar, ktorý sa skutočne vyváža a požaduje sa od žiadateľa poskytnutie určitých informácií na účely identifikácie zásielky. Táto informácia má formu značiek a čísel, počtu zásielok druhu balenia, opis tovaru a čísla položiek, ak je to potrebné. a) Značky a čísla Toto odkazuje na skutočné značky a čísla označené pomocou šablóny alebo inak pripevnené na zásielky, ktoré sa odosielajú. V bežnej praxi sú také značky kombináciou: i) olovených značiek, ktoré slúžia na identifikáciu odosielateľa alebo príjemcu; ii) prístavných značiek, ktoré identifikujú prístav, letisko alebo iné miesto určenia (dodania), napr. vnútrozemský colný sklad; iii) akéhokoľvek odkazu alebo čísla objednávky požadovanej kontraktom, zvyčajne kombináciou písmen, čísel; a iv) skutočných čísel zásielky, napr. 1 z 1, 1-10, 1/15, 1-13 z 13. b) Počet a druh nákladových kusov Tento údaj sa vzťahuje na počet kartónov, debien, škatúľ, paliet, žochov, rolí, at., ktoré tvoria zásielku. So vzrastajúcim používaním kontajnerizácie, oproti používaniu konvenčného nákladu, tento zápis odkazuje iba na číslo kontajnera alebo na sériu kontajnerových čísel. Podrobnosti zásielok v kontajneroch sú často doplnené odkazom na čísla použitých plomb, ke sú také kontajnery finálne zaplombované po naložení. Pre konvenčný náklad sa musí druh použitého balenia špecifikovať. Počet nákladových kusov má vo všetkých prípadoch súhlasiť s číslami uvedenými v kolónke značky a čísla. Problém: Tovar je zasielaný ako nadrozmerný alebo nebalený. Odpoveď: V ONP sa vyznačí nebalený ( Unpacked ) alebo vo ne ložený ( Loose ) alebo nadrozmerný ( In bulk ). c) Opis tovaru Tovar sa musí opísať svojím obvyklým obchodným druhovým pomenovaním. Toto sa urobí s dostatočným uvedením detailov, aby bola zrejmá povaha tovaru, opis nemá byť neurčitý alebo všeobecný, napr. náhradné súčiastky, ani nemá byť uvedený odkazom na obchodnú značku alebo ochrannú značku, napr. Bisto namiesto mäsové granule. Problém A: Z komerčných dôvodov vývozca používa opis tovaruľ ktorý nespĺňa tieto požiadavkyľ najčastejšie uvádza ochrannú známku. Odpoveď: Taký opis možno povoliť ako doplnok k normálnemu obchodnému pomenovaniu za predpokladuľ že vydávajúce pracovisko je presvedčenéľ že oba použité opisy pripúšťajú rovnaký význam (napr. Bisto mäsové granule ). 18/90

19 Vydávajúce pracovisko musí zabezpečiť, že použitý opis sa plne zhoduje s údajmi na faktúre predloženej so žiadosťou. Napr. ak je cena tovaru uvedená na ONPĽ treba ju skontrolovať s podpornou faktúrou na zabezpečenie zhody. EÚ vyžaduje, aby všetky vyhlásenia na ONP boliuvedené v pozitívnom zmysle, skôr ako v negatívnom. Žiadateľ preto musí vyhlásiť, aký tovar je, skôr než aký nie je. Vyhlásenia, ktoré znižujú také pozitívne deklarovanie, nemožno povoliť. Problém B: ONP obsahuje deklarácie politického bojkotuľ že tovar nepochádza z krajín alebo zdrojov na čiernej listine. Odpoveď: Toto je zakázané. ONP sa má odmietnuťľ kým nebude deklarovanie politického bojkotu odstránené buď jeho prečiarknutím a schválením pozmeneniaľ alebo predložením nového ONPĽ z ktorého je vypustená deklaráciaľ ktorou sa porušuje EÚ-predpis. d) Na zabezpečenie, že nič sa nebude môcť doplniť do ONP potom, čo bol vydaný, všetok nevyužitý priestor v odseku 6 sa má prečiarknuť. Toto sa urobí vodorovnou čiarou pod poslednou položkou a alej krížnou čiarou cez celý zostávajúci priestor. Problém: Prečiarknutie vo ného priestoru neurobil žiadate. Odpoveď: Vydávajúce pracovisko neuvo ní osvedčenieľ kým sa tak neurobíľ a ak je to nevyhnutnéľ samo vykoná také prečiarknutie. e) Príležitostne môže byť priestor v odseku 6 nedostatočný, aby sa doň vmestilo vymenovanie rozsiahlych požadovaných údajov. To zvyčajne nastane, ke ONP obsahuje rozmanitý tovar, ktorý musí byť jednotlivo špecifikovaný. Ke sa to stane, žiadateľ musí bu : i) použiť dve alebo viac tlačív ONP podľa požadovaného miesta. Tieto tlačivá majú mať rovnaké číslo osvedčenia; alebo ii) pevne a trvalo pripojiť výtlačok vývoznej faktúry ku každému hárku sady ONP. f) Ak sú osvedčenia predložené pre rozmanitý tovar a v odseku 6 je dostatok miesta, vyplní sa spôsobom, pri ktorom každý osobitný opis musí byť jasne usporiadaný do položiek a očíslovaný: položka 1, položka 2, at., ako časť celkového opisu v odseku 6. Podmienkou je, aby za názvom každej položky tovaru žiadateľ uviedol ISO dvojmiestny kód krajiny pôvodu, napr. (SK) - Slovensko, ak jednotlivé položky majú rôznu krajinu pôvodu. To platí aj pri použití vývoznej faktúry ako náhrady za vyplnenie odseku 6 osvedčenia. 8. Odsek 7 - množstvo Tento odsek slúži ako alší prostriedok na prepojenie zásielky s osvedčením. Veľká väčšina ONP obsahuje údaj o čistej alebo hrubej hmotnosti, alebo oboje. Ak sa uvádza iba jedna hmotnosť, má byť jasne uvedené, či ide o čistú alebo hrubú. Hmotnosť nie je výlučnou jednotkou merania veľkosti, ktorú možno použiť v odseku 7 a v niektorých prípadoch sú vhodnejšie iné jednotky, napr. litreľ metreľ kubické jednotky alebo jednoducho počet. 19/90

20 Vydávajúce pracoviská zabezpečia, že tieto údaje súhlasia s podpornými dokladmi a že všetky tieto jednotky sú uvedené za použitia metrického systému (SI) Odsek 8 Do odseku 8 originálu a kópie/kópií osvedčenia nie je žiadateľovi povolené urobiť žiadny zápis. Toto je miesto vyhradené pre vydávajúce pracovisko na stotožnenie dokumentu potom, čo ukončilo svoje kontrolné operácie. Odsek 8 musí byť vyplnený žiadateľom na tlačive žiadosti, pretože toto tvorí formálnu žiados o osvedčenie spolu s vyhlásením, že poskytnuté informácie, či už na tlačive osvedčenia alebo v odpovedi na požiadavku vydávajúceho pracoviska, vrátane ústnych požiadaviek, sú správne. Žiadateľ musí svoje vyhlásenie zakončiť podpisom a datovaním a musí uviesť meno podpisujúceho veľkými tlačenými písmenami, aby sa dalo identifikovať. Vydávajúce pracoviská musia zabezpeči, že všetci podpisujúci sú riadne oprávnenými pracovníkmi žiadateľa a sú registrovaní u vydávajúceho pracoviska. 10. Odsek 9 (na tlačive žiadosti) Tento odsek sa musí vyplniť vtedy, ak žiadateľ je agentom vývozcu, alebo dodávateľom. V takom prípade musí agent uviesť v tomto odseku svoj názov a adresu. 11. Rub žiadosti Úprava osvedčenia o pôvode môže byť rozdielna podľa krajiny, ale jeho využitie je dobrovoľné a závisí od legislatívy v jednotlivých krajinách. V SR je predpísaná forma údajov o spôsobe určenia krajiny pôvodu danej položky tovaru ( t.j. úplne získané výrobky, výrobky dostatočne opracované alebo prepracované alebo reexportované výrobky) /90

21 21/90

22 22/90

23 23/90

24 24/90

25 P R E FERENČNÉ PRAV I D L Á P ÔVODU EÚ EÚ má preferenčné obchodné dohody o voľnom obchode s mnohými krajinami alebo skupinami krajín. Na základe týchto dohôd je dovoz tovaru s preferenčným pôvodom v zmluvných krajinách na Jednotný trh EÚ možný po zaplatení preferenčných ciel, ktoré sú nižšie ako common external tariff (CET) 23 -spoločná vonkajšia tarifa, resp. ako bezcolný dovoz (preferenčné clo je nulové). Ktoré krajiny spadajú pod preferenčné colné zaobchádzanie? Preferenčné pravidlá pôvodu sa uplatňujú ma tovary pochádzajúce z krajín, s ktorými má EÚ preferenčné zaobchádzanie na základe obchodných dohôd o voľnom obchode, kam po podpísaní DCFTA patrí aj Ukrajina. (pozri Prílohu 2 až 4). Aké formy sa uplatňujú v EÚ pre preferenčné zaobchádzanie? I. RECIPROČNÉ PREFERENČNÉ DOHODY (Reciprocal Preferential Arrangements), t.j. kde EÚ poskytuje preferencie, ale tiež prijíma preferencie od nasledujúcich zmluvných partnerov: a) krajiny EZVO (CH, IS, NO a Dohoda o EHP/EEA) b) krajiny západného Balkánu (Albánsko 2009, Macedónsko 2004, Čierna Hora 2010, BiH 2008 a Srbsko 2010) c) krajiny Stredozemného mora (napr. Alžírsko 2005, Egypt 2004, Izrael 2000, Jordansko 2002, Maroko 2000, Palestína 1997, Libanon 2003, Sýria 1977, Tunisko1998). d) ostatné krajiny a územia (napr. Chile , Mexiko2000, Južná Afrika 2000,Kórea 2010, EÚ-Equador 2015, at.) e) Ukrajina - 27 June 2014, EU-Ukraine DCFTA, the Association Agreement 24 ; 23 EÚ je colnou úniou od r a uplatňuje na dovoz z tretích krajín spoločný colný sadzobník _ pozri TARIC (databázu EÚ Integrovanej tarify). 24 The EU and Ukraine signed the Deep and Comprehensive Free Trade Area (DCFTA) on 27 June 2014 as part of their broader Association Agreement (AA). In April 2014, in response to the security, political and economic challenges faced by Ukraine the EU unilaterally granted Ukraine preferential access to the EU market until 31 December /90

26 f) II. DOHODY O COLNEJ ÚNII ( Customs Union Agreements): a) Andorra 1991 b) San Maríno 1992 c) Turecko 1995 III. AUTONÓMNE NERECIPROČNÉ DOHODY (Autonomous non-reciprocal arrangements): a) Zámorské krajiny a územia členských štátov EÚ (Overseas countries and territories (OCTs) of EC member states); b) Rozvojové krajiny podľa Všeobecného systému preferencií ES (Generalised System of Preferences GSP, GSP+, EBA) c) Africké, Karibské a Tichomorské krajiny (African, Caribbean and Pacific (ACP) Countries and States); d) Krajiny západného Balkánu (Western Balkans: Bosna a Hercegovina, Čierna Hora, Srbsko) e) Ceuta a Melilla Podrobnejšie o platných preferenčných obchodných dohodách (DVO/FTA) pozri webovú stránku EK DG TRADE (obr. nižšie). European Commission - Trade - Policy - Countries and regions - Agreements 26/90

27 27/90

28 Definície pojmov používaných v preferenčných pravidlách pôvodu Pri nasledujúcom výklade preferenčných pravidiel pôvodu sa vychádza z konsolidovanej verzie protokolov jednotlivých dohôd platných v roku Pre zrozumiteľnosť používanej terminológie si uve me základné definície (v Protokole I uvedené v čl. 1): a) "výroba" znamená opracovanie alebo spracovanie, vrátane zmontovania alebo špecifických pracovných postupov, b) "materiál" znamená prímesi, suroviny, súčasti, časti a pod., ktoré sa používajú na výrobu výrobku, c) "výrobkom" sa rozumie práve vyrobený výrobok, aj ke je zamýšľané jeho neskoršie použitie v inej výrobnej operácii, d) "tovar" znamená oboje, materiály aj výrobky, e) "colnou hodnotou" sa rozumie hodnota určená podľa Dohody o uplatňovaní článku VII Všeobecnej dohody o clách a obchode z r (Dohoda WTO o colnom hodnotení), f) "cena zo závodu" znamená cenu zaplatenú za výrobok výrobcovi, v ktorého podniku sa uskutočňuje posledné opracovanie alebo spracovanie, za predpokladu, že táto cena zahŕňa hodnotu všetkých použitých materiálov, zníženú o všetky vnútorné dane, ktoré sa vrátia, alebo sa môžu vrátiť, ak sa získaný výrobok vyváža, g) "hodnota materiálov" znamená colnú hodnotu použitých nepôvodných materiálov v čase dovozu, alebo - ak nie je táto hodnota známa a nemožno ju zistiť, prvú zistiteľnú cenu zaplatenú za tieto materiály, h) "hodnota pôvodných materiálov" znamená hodnotu týchto materiálov určenú za rovnakých podmienok ako je uvedené v predchádzajúcom písmene g), i) pridanou hodnotou sa rozumie cena zo závodu znížená o colnú hodnotu všetkých použitých materiálov pôvodných v ostatných krajinách, s ktorými je možná kumulácia, j) "kapitoly" a "položky" znamenajú kapitoly (dvojmiestne kódy) a položky (štvormiestne kódy) používané v nomenklatúre Harmonizovaného systému opisu a číselného označovania tovarov ( alej len "Harmonizovaný systém" alebo "HS"), 28/90

29 k) "zatriedenie" znamená zatriedenie výrobku alebo materiálu do príslušnej položky, l) "zásielkou" sa rozumejú výrobky, ktoré súčasne zasiela ten istý vývozca tomu istému príjemcovi, alebo sa prepravujú od vývozcu k príjemcovi, sprevádzané jedným prepravným dokladom, alebo, ak neexistuje taký doklad, sú sprevádzané jednou faktúrou, m) "územia" zahŕňajú teritoriálne vody. Aké sú kľúčové znaky preferenčných Pravidiel pôvodu DVO/FTA? Všetky Pravidlá preferenčného pôvodu EÚ, ktoré sú spracované vo forme Protokolov k existujúcim dohodám o preferenčnom zaobchádzaní (DVO/FTA) resp. k autonómnym opatreniam EÚ majú tieto spoločné znaky: Štatút pôvodu (preferenčný) Kumulácia Minimálne operácie Pravidlo všeobecnej tolerancie Pravidlo zákazu vrátenia cla (non-drawn-back rule) Pravidlo priamej dopravy Dôkaz o pôvode Schválený vývozca Kedy sa prizná štatút pôvodu (preferenčný)tovaru? Preferenčný štatút pôvodu majú tovary dovážaného z partnerských krajín, ak splnia podmienky pre priznanie PREFERENČNÉHO PÔVODU dané Pravidlami pôvodu k dohode (bilaterálnej, multilaterálnej) alebo k jednostrannému rozhodnutiu (autonómne rozhodnutie o preferenciách) - GSP EÚ Zvýhodnené krajiny podľa GSP EÚ/ VSP EÚ sú uvedené v Prílohe II k nariadeniu EP a Rady /EÚ) č.978/2012 z , ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií (GSP/ VSP). 29/90

30 Všeobecne tieto pravidlá priznávajú štatút pôvodu tovaru ak ide o: (ii) (iii) úplne získané výrobky (wholly- obtained products) alebo vyrobený tovar, na ktorého výrobu boli požité nepôvodne, dovezené materiály, súčiastky alebo komponenty (products with import content tzv. tovar s importovaným podielom), ktorý musí prejsť osobitne stanoveným spracovaním alebo prepracovaním na území zmluvnej krajiny. Aké sú úplne získané výrobky? Úplne získanými výrobkami (wholly- obtained products) v zmluvnej strane sú podľa článku 5 príslušného protokolu: a) nerastné produkty ťažené z jej pôdy alebo dna morí alebo oceánov, b) rastlinné produkty v nej zberané, c) živé zvieratá narodené a chované na jej území, d) výrobky zo živých zvierat chovaných na jej území, e) produkty lovu alebo rybolovu uskutočneného na jej území, f) produkty morského rybolovu a iné produkty pochádzajúce z mora mimo teritoriálnych vôd zmluvnej strany získané jej plavidlami, ktoré sú v tejto strane registrované alebo prihlásené a plávajú pod jej vlajkami, g) výrobky spracované na palube jej rybárskych spracovateľských lodí výhradne z produktov uvedených v písmene f), h) použité predmety zozbierané na jej území, vhodné iba na opätovné získanie surovín, vrátane použitých pneumatík, vhodných na protektorovanie alebo ako odpad, i) odpady a zvyšky z výrobných operácií uskutočnených na jej území, j) výrobky získané z morského dna alebo z morského podložia ležiaceho mimo jej teritoriálnych vôd, ak má výlučné právo využívať morské dno alebo morské podložie, k) tovar vyrobený na jej území výlučne z tovaru uvedeného v písmenách a) až j). 30/90

31 Ak by mal niekto záujem určovať pôvod výrobkov vyrobených na rybárskych spracovateľských lodiach, mal by vedieť, že v takomto prípade musí skúmať registráciu lode, pod akou vlajkou pláva, kým je vlastnená, prípadne kto tvorí posádku vrátane kapitána. Presné informácie sú uvedené v čl. 5 ods. 2 protokolu. Príklad: Bylinný čaj vyrobený zo sušených liečivých rastlín vykúpených od individuálnych zberate ov v Slovenskej republike. Riešenie: Považuje za úplne získaný výrobokľ ktorý má preferenčný pôvod v EÚ(SK) pod a písmena k). Poznámka Ak by bol takýto bylinný čaj vyrobený na Ukrajine z liečivých rastlín tam zozbieranýchľ jeho pôvod je v Ukrajine. Príklad: Zo Slovenskej republiky sa vyvážajú živé jahňatáľ ktoré sa narodili a chovali na Slovensku. Riešenie: Považujú za úplne získaný výrobokľ ktorý má preferenčný pôvod v EÚ pod a písmena c). Poznámka Ak sa pôvod určuje v EÚ, podmienka narodenia a chovania nemusí byť splnená súčasne v tej istej členskej krajine EÚ. Ak by teda jahňatá boli narodené vo Francúzsku a potom chované v Belgicku a až následne vyvážané z EÚĽ aj tak by sa považovali za úplne získaný výrobok v Európskej únii. 31/90

32 Aké sú výrobky s importovaným podielom? Výrobky s importovaným podielom (products with import content) - ak sa na výrobe výrobku podieľa viac ako jedna krajina, pre preferenčný pôvod nestačí splnenie všeobecnej požiadavky posledného ekonomicky odôvodneného predpracovania alebo spracovania, ako tomu bolo pri nepreferenčných pravidlách pôvodu, ale vyžaduje sa špecifický stupeň opracovania alebo spracovania. Zásadný rozdiel je v tom, že ak pri nepreferenčných pravidlách takéto podmienky boli ustanovené len pre vybrané druhy výrobkov, pri preferenčných pravidlách je rozsah opracovania alebo spracovania ustanovený pre všetky výrobky (kapitoly HS). Takýto rozsah opracovania alebo spracovania nazývame dostatočné opracovanie alebo spracovanie. Podmienky dostatočného opracovania alebo spracovania, ktoré sú uvedené v článku 6 príslušného Protokolu, sa uplatnia len na výrobky, materiály, suroviny alebo polotovary použité v procese výroby, pri ktorých nebol preukázaný alebo osvedčený preferenčný pôvod a ktoré súhrnne nazývame tzv. nepôvodné materiály. Nepôvodnými materiálmi sú najmä: - materiály dovezené z krajiny, s ktorou neexistuje dohoda o voľnom obchode alebo podobná dohoda; - materiály dovezené z krajiny, s ktorou je uzatvorená dohoda o voľnom obchode, ale preferenčný pôvod takýchto materiálov nebol osvedčený predpísaným spôsobom; - materiály dovezené s osvedčeným preferenčným pôvodom podľa jednej dohody, avšak podľa inej dohody o voľnom obchode, ktorá sa použije na určenie preferenčného pôvodu získaného výrobku sa takéto materiály považujú za nepôvodné (podrobnejšie pri kumulácii); - materiály nakúpené v tuzemsku, pri ktorých ich dodávateľ nepreukázal preferenčný pôvod. Podľa uvedeného článku 6 Protokolu sú podmienky dostatočného opracovania alebo spracovania ustanovené v zozname v Prílohe II Protokolu. Pre jej správne použitie je nevyhnutné oboznámiť sa s Prílohou I, v ktorej sú uvedené úvodné poznámky na použitie Prílohy II. Rovnako dôležité si je uvedomiť, že v niektorých dohodách existujú niektoré výnimky z podmienok uvedených v prílohe II, prípadne existuje negatívny zoznam uvedený v prílohe IIa. 32/90

33 Z čoho pozostáva Príloha II Protokolu? Príloha II obsahuje tabuľku, ktorá má štyri stĺpce: Položka HS / HS headings Opis tovaru / Description of product Opracovanie alebo spracovanie nepôvodných materiálov, ktoré poskytuje charakter pôvodu tovaru / Working or processing, carried out on nonoriginating materials, which confers originating status (1) (2) (3) alebo (4) Stĺpec 1 obsahuje zoznam tovarov v triedení podľa nomenklatúry HS. Sú tam uvedené dvojmiestne kódy pre kapitoly, štvormiestne kódy pre položky, prípadne šesťmiestne kódy pre podpoložky HS. Ak číselnému znaku v stĺpci predchádza ex, znamená to, že prislúchajúce pravidlo (uvedené v stĺpci 3 alebo v stĺpci 4) sa uplatní len na tú časť položky, ktorá je slovne opísaná v stĺpci Ň. Stĺpec Ň obsahuje slovný opis príslušnej kapitoly, položky alebo podpoložky alebo len jej určitej časti ( ex prípady). Stĺpce ň a 4 obsahujú opis opracovania a spracovania, ktoré musí byť vykonané na nepôvodných materiáloch, aby sa hotový výrobok mohol považovať za výrobok s preferenčným pôvodom. Vo väčšine prípadov je pravidlo uvedené len v stĺpci 3. Ak je pre danú položku uvedené pravidlo aj v stĺpci 4, je možné použiť toto pravidlo ako alternatívu namiesto pravidla uvedeného v stĺpci 3 (od kap ):. Aké sú pravidlá dostatočného opracovania a spracovania? Pravidlá pre určenie dostatočného opracovania a spracovania (Príloha II Protokolu), uvedené v stĺpcoch ň a/alebo 4, sú trojakého druhu a) Pravidlo pridanej hodnoty Pridaná hodnota ako výsledok opracovania alebo spracovania musí tvoriť určitý percentuálny podiel z ceny hotového výrobku, čo znamená, že hodnota použitých nepôvodných materiálov musí byť nižšia ako ustanovené percento z ceny zo závodu (exworks) hotového výrobku napríklad: 33/90

34 (1) (2) (3) alebo (4) 2006 Zelenina, ovocie, orechy a ovocné kôry a šupy a iné časti rastlín konzervované cukrom ( máčaním, glazovaním alebo kandizovaním) Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov kap. 17 nepresahuje 30% ceny výrobku zo závodu b) Pravidlo zmeny nomenklatúrneho zatriedenia Pri tomto pravidle musí byť splnená podmienka, že použité materiály alebo suroviny majú nomenklatúrne zatriedenie do inej položky ako je položka nomenklatúrneho zatriedenia hotového výrobku, napríklad: (1) (2) (3) alebo (4) kap. 26 Rudy kovov, trosky a popoly Výroba z materiálov akejkoľvek položky okrem položky, do ktorej je zaradený výrobok. c) Špecifické pravidlo Toto pravidlo obsahuje špecifické podmienky, ktoré sa väčšinou týkajú konkrétnych výrobných postupov, ktorým musia byť nepôvodné materiály podrobené (napríklad v pri textilných výrobkoch): (1) (2) (3) alebo (4) 6305 Vrecia a vrecká na balenie tovaru Výroba z: - prírodných vlákien, - striže z chemických vlákien nemykanej, nečesanej ani inak nespracovanej na spriadanie, alebo - chemických materiálov alebo textilnej vlákniny 34/90

35 Ako sa používa príloha II Protokolu? Pre správne použitie Prílohy II Protokolu je veľmi dôležité si uvedomiť význam správneho nomenklatúrneho zatriedenia hotového výrobku, ako aj použitých nepôvodných materiálov. Jediná chyba v zatriedení môže znamenať nesprávne určenie preferenčného pôvodu a súvisiace dôsledky, ktoré môžu byť veľmi nepríjemné. Pretože oblasť nomenklatúrneho zatriedenia tovaru nie je jednoduchá záležitosť, je dobré v opodstatnených prípadoch radšej kontaktovať colné orgány a požiadať ich o informáciu o nomenklatúrnom zatriedení tovaru (tzv. záväzná informácia). Podľa kódu nomenklatúrneho zatriedenia nového hotového výrobku si v stĺpci 1 nájdeme kód prislúchajúcej položky alebo kapitoly a tomu zodpovedajúce pravidlo pre použité nepôvodné materiály v stĺpci ň alebo v stĺpci 4 tabuľky v Prílohe II Protokolu. V niektorých prípadoch je potrebné pre správne posúdenie splnenia či nesplnenia uvedenej podmienky vedieť aj nomenklatúrne zatriedenie týchto materiálov. Ak sú podmienky v stĺpci 3 alebo v stĺpci 4 splnené (alternatívne, stačí splniť len jedno pravidlo stl. 3 alebo 4), hotový výrobok sa považuje za pôvodný v krajine jeho dostatočného spracovania alebo opracovania. Príklad: V Slovenskej republike sa vyrobil modifikovaný škrob HS 3505Ľ ktorého jednotková cena je 10,-. Na výrobu bol použitý zemiakový škrob HS 1108 dovezený zo SrbskaĽ ktorého hodnota je 0,35,-. Je možné pri vývoze modifikovaného škrobu na Ukrajinu osvedčiť preferenčný pôvod? Riešenie: Krajinou určenia je Ukrajina a preto v tomto prípade by sa pôvod zisťoval pod a pravidiel Protokolu I, Dohody o pridružení uzavretej medzi EÚ a Ukrajinou (DCFTA_ 2014). Na výrobe modifikovaného škrobu sa podie ajú dve krajiny (Slovensko a Srbsko), a preto nejde o úplne získaný výrobok v EÚ(SR). Navyše škrob zo Srbska sa považuje za nepôvodný materiál pod a DCFTA EÚ-UA, v dôsledku čoho pod a článku 6 sa musí zistiťľ či použité nepôvodné materiály splnili podmienku dostatočného opracovania alebo spracovania pod a prílohy II v EÚ(SR) pre výrobky kap. 35Ľ položka (HS):3505: V Prílohe II je pre výrobky kapitoly 35 uvedené nasledujúce pravidlo pozri nasledujúcu tabu ku). Prvá položka sa týka pravidiel pre výrobky ex kap.35 HSĽ čo znamená pre položky tovaru ( 4-miestna nomenklatúra)ľ ktoré nie su menovite uvedené v rámci tejto kapitoly. Nako ko položka 3505 je uvedená ako prvá položka ex kap. 35Ľ uplatní sa na tento 35/90

36 tovar pravidlo zodpovedajúce opisu tovaru v rámci položky 3505.Z tabu ky vidieťľ že tam máme dve podpoložky: - Škrobové étery a estery a - Ostatné Pretože v danom prípade nejde o "škrobové étery a estery" uplatní sa podmienka pre podpoložku ostatné. Podmienka v stĺpci 3 nie je splnenáľ pretože na výrobu bol použitý nepôvodný materiál zatriedený do položky (HS) Preskúmame alternatívne pravidlo v stĺpci 4. Pod a zadania príkladu hodnota použitých nepôvodných materiálov predstavuje 35% ceny výrobku zo závoduľ čím je splnená podmienky v stĺpci 4, v dôsledku čoho sa na takto získaný vyvážaný výrobok môže osvedčiť preferenčný pôvod v EÚ. Tab. Pravidlo pre výrobky kap. 35 (V stĺpci (1) vyh adáme položku HS č. 3505) (1) (2) (3) alebo (4) ex kapitola 35 Albuminoidné látky; modifikované škroby; gleje; enzýmy; okrem: Výroba z materiálov ktorejkoľvek položky okrem položky daného výrobku. Materiály tej istej položky ako výrobok však možno použiť, ak ich celková hodnota nepresahuje 20 % ceny výrobku zo závodu Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 40 % ceny výrobku zo závodu 3505 Dextríny a iné modifikované škroby (napr. predželatínované alebo esterifikované škroby); gleje na báze škrobov alebo dextrínu alebo iných modifikovaných škrobov: - Škrobové étery a estery Výroba z materiálov akejkoľvek položky vrátane ostatných materiálov položky 3505 Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 40% ceny výrobku zo závodu 36/90

37 Tab. Pravidlo pre výrobky kap pokračovanie (1) (2) (3) alebo (4) - Ostatné Výroba z materiálov akejkoľvek položky okrem materiálov patriacich do položky 1108 Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 40% ceny výrobku zo závodu Ak podmienky uvedené v prílohe II splnené neboli, je tu ešte možnosť aplikova tzv. 10% všeobecnú výnimku podľa článku 6 ods. Ň protokolu. Táto umožňuje použitie takých nepôvodných materiálov, ktoré podľa príslušného pravidla v Prílohe II nie je možné použiť, avšak len vtedy ak: ich celková hodnota nepresiahne 10% z ceny zo závodu hotového výrobku použitím tohto percenta nesmie byť prekročený percentuálny limit ustanovený príslušným pravidlom (stĺpce 3 alebo 4) pre nepôvodné materiály nejde o textilné výrobky kapitol 50 až 63. Príklad: Na Slovensku sa vyrába trvanlivé pečivo položka HS 1905Ľ ktorého jednotková cena zo závodu je 1Ľ-. Na výrobu sa použijú len úplne získané materiály okrem múky položka HS 1108Ľ dovezenej z Ukrajiny, ktorej hodnota je 0,09. Zisťujeme či by hotový výrobok mohol byť vyvezený do Švajčiarska s preferenčným pôvodom. Riešenie: Múka z Ukrajiny sa považuje za nepôvodný materiál a preto si musíme zistiť podmienky uvedené v prílohe II pre položku (1) (2) (3) alebo (4) 1905 Pekársky tovarľ jemné alebo trvanlivé pečivoľ tiež s pridaním kakaaľ hostieľ prázdne oblátky používané na farmaceutické účelyľ oblátkyľ sušené cesto z múkyľ škrobuľ v listoch a podobné výrobky Výroba z materiálov akejko vek položky okrem materiálov kap /90

38 Ak podmienky uvedené v prílohe II splnené neboli, je tu ešte možnosť aplikova tzv. 10% všeobecnú výnimku podľa článku 6 ods. Ň protokolu. Táto umožňuje použitie takých nepôvodných materiálov, ktoré podľa príslušného pravidla v prílohe II nie je možné použiť, avšak len vtedy ak: ich celková hodnota nepresiahne 10% z ceny zo závodu hotového výrobku použitím tohto percenta nesmie byť prekročený percentuálny limit ustanovený príslušným pravidlom (stĺpce 3 alebo 4) pre nepôvodné materiály nejde o textilné výrobky kapitol 50 až 63. Príklad: Na Slovensku sa vyrába trvanlivé pečivo položka HS 1905Ľ ktorého jednotková cena zo závodu je 1Ľ-. Na výrobu sa použijú len úplne získané materiály okrem múky položka HS 1108Ľ dovezenej z UkrajinyĽ ktorej hodnota je 0Ľ09. Zisťujeme či by hotový výrobok mohol byť vyvezený do Švajčiarska s preferenčným pôvodom. Riešenie: Múka z Ukrajiny sa považuje za nepôvodný materiál a preto si musíme zistiť podmienky uvedené v prílohe II pre položku (1) (2) (3) alebo (4) 1905 Pekársky tovarľ jemné alebo trvanlivé pečivoľ tiež s pridaním kakaaľ hostieľ prázdne oblátky používané na farmaceutické účelyľ oblátkyľ sušené cesto z múkyľ škrobuľ v listoch a podobné výrobky Výroba z materiálov akejko vek položky okrem materiálov kap. 11 Podmienky opracovania nepôvodných materiálov v stĺpci 3 vylučujú použitie materiálov kapitoly 11. Tu by sme mohli skonštatovaťľ že získaný výrobok nespĺňa podmienky a preto sa nemôže považovať za pôvodný. Ak však použijeme ustanovenia čl. 6 ods. 2 (pravidlo všeobecnej tolerancie - 10% )Ľ zistímeľ že nepôvodné materiály predstavujú hodnotu 9%. Podmienka na použitie výnimky je splnená a preto sa môže konštatovaťľ že pri vývoze hotového výrobku do Švajčiarska sa môže osvedčiť preferenčný pôvod v EÚ. 38/90

39 Čoho sa týka pravidlo všeobecnej tolerancie? Toto pravidlo umožňuje výrobcom používať nepôvodné materiály do stanoveného percentuálnej hodnoty - ceny ex-works ( fco závod) hotového výrobku bez nebezpečenstva, že sa porušia pravidla pôvodu. Osobitné pravidla uvedené v Zozname pravidiel (Príloha II) zároveň ale stanovujú, že toto všeobecné percento - 10 % ceny fco závod hotového výrobku nesmie byť väčšie ako definovaná %- hodnota špecifikovaná pre daný materiál osobitným pravidlom (napr. v stĺpci 3 Zoznamu pravidiel). Čoho sa týka osobitné pravidlo tolerancie? Pravidlo všeobecnej tolerancie sa neuplat uje na tovar spadajúci pod Kapitoly 50 až 63, textil a textilné výrobky. Osobitné pravidlo tolerancie platí pre textilné výrobky a je uvedené v poznámkach a vysvetlivkách k Zoznamu pravidiel (Príloha I) 26. Aké sú tzv. minimálne operácie? Pri určovaní pôvodu na základe splnenia podmienok dostatočného opracovania alebo spracovania podľa Zoznamu pravidiel (Príloha II) sa pozabúda na ustanovenie o minimálnych operáciách (. čl. 7 Protokolu ). Tento článok obsahuje operácie, ktoré vymedzujú nedostatočné opracovanie alebo spracovanie, ktorých vykonanie nezabezpečí splnenie podmienky vzniku preferenčného pôvodu, aj keby inak došlo formálne k splneniu podmienky dostatočného spracovania nepôvodných materiálov podľa stĺpca 3 alebo 4 v Zozname pravidiel. 26 Poznámka 5 (L 161/2015): 5.1. Ak sa pri určitom výrobku v zozname uvádza odkaz na túto poznámku, podmienky uvedené v stĺpci 3 sa neuplatňujú na žiadne základné textilné materiály použité pri výrobe tohto výrobku, ktorých súhrnná hmotnosť nepresahuje 10 % celkovej hmotnosti všetkých použitých základných textilných materiálov. (Pozri takisto ďalej uvedené poznámky 5.3 a 5.4.) 5.2. Toleranciu uvedenú v poznámke 5.1 však možno uplatniť len na zmiešané výrobky, ktoré boli vyrobené z dvoch alebo viacerých základných textilných materiálov /90

40 Nedostatočné opracovanie alebo spracovanie zahŕňa nasledujúce operácie: a) operácie, ktoré zabezpečujú zachovanie dobrého stavu výrobkov počas prepravy a skladovania, b) delenie a zostavovanie zásielok, c) pranie, čistenie; odstraňovanie prachu, oxidu, oleja, farby alebo iných nánosov, d) žehlenie alebo mangľovanie textilu, e) operácie jednoduchého natierania a leštenia, f) lúpanie, čiastočné alebo úplné bielenie, leštenie a glazúrovanie obilnín a ryže, g) operácie farbenia cukru alebo formovania do kociek, h) šúpanie, vylupovanie kôstok a lúskanie ovocia, orechov a zeleniny, i) brúsenie, jednoduché mletie alebo jednoduché rezanie, j) osievanie, preosievanie, triedenie, klasifikovanie, združovanie (vrátane tvorby súprav predmetov), k) jednoduché uloženie do fliaš, plechoviek, bandasiek, demižónov, vriec, debien, škatúľ, upevnenie na karty alebo dosky a všetky iné jednoduché baliace operácie, l) pripájanie alebo otlačenie značiek, štítkov, loga a iných rozlišovacích označení na výrobky alebo ich obaly, m) jednoduché miešanie výrobkov aj odlišného druhu, n) jednoduché skladanie častí predmetov s cieľom vytvoriť kompletný výrobok alebo rozloženie výrobku na časti, o) kombinácia dvoch alebo viacerých operácií uvedených v písmenách a) až n), p) porážka zvierat. Na druhej strane, ke preferenčný pôvod vzniká pri uplatnení systému kumulácie, podmienkou vzniku pôvodu v danej krajine spracovania je vykonanie operácií, ktoré sú viac ako minimálne operácie, ale nemusí dôjs súčasne k dostatočnému spracovaniu alebo prepracovaniu podľa Zoznamu pravidiel (Príloha II Protokolu). Z uvedeného vyplýva, že pri oboch predchádzajúcich príkladoch chýbala záverečná kontrola, či vykonané operácie sú nad rámec operácií uvedených v čl /90

41 Porovnaním zistímeľ že áno a preto až teraz môžeme definitívne skonštatovaťľ že pôvod uvedených nových hotových výrobkov je skutočne preferenčný podľa Preferenčných pravidiel pôvodu (DVO/FTA)Ľ ako sa konštatovalo v závere riešenia každého príkladu 27. Záverečnú kontrolu vykonaných operácií na nepôvodných materiálov podľa pravidla tzv. minimálnych operácií (čl. 7 Pravidiel) si ukážeme aj na nasledujúcom príklade: Príklad: Na Ukrajine sa vyrábajú gombíky potiahnuté usňou - položka HS 9606Ľ ktorých cena je 1,-. Používajú sa plastové kolieska (nemajú charakter gombíkových polotovarov) HS 3926 dovezené z Indie s hodnotou 0,05 a prírodná useň HS 4104 dovezená z Číny, ktorej hodnota je 0,35,-. Výrobné operácie spočívajú v strihaní usne na požadovaný tvar a následnom nalepení na plastové koliesko. Môžu byť takto vyrobené potiahnuté gombíky vyvezené do EÚ s preferenčným pôvodom? Riešenie: Vyhodnotením použitých materiálov zistímeľ že oba vstupné materiály sa považujú za nepôvodné materiály na UA a preto musíme zistiť podmienky v Prílohe II pre položku HS gombíky potiahnuté usňou: (1) (2) (3) alebo (4) ex kapitola 96 Rôzne výrobky; okrem: Výroba z materiálov z ktorejkoľvek položky, okrem položky daného výrobku 9606 Gombíky, stláčacie gombíky, formy na gombíky a ostatné časti a súčasti gombíkov alebo stláčacích gombíkov; gombíkové polotovary Výroba: - z materiálov akejkoľvek položky, okrem položky, do ktorej je zaradený výrobok, a - pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 50% ceny výrobku zo závodu 27 Poznámka: Operácie nedostatočného opracovania alebo spracovania sa spomínajú aj v časti Ako sa pri diagonálnej kumulácii určí krajina pôvodu? 41/90

42 Podmienka pri prvej odrážke položky 9606 je splnenáľ pretože nemáme nepôvodné materiály zatriedené v tej istej položke ako hotový výrobok. Podmienka druhej odrážky je tiež splnenáľ pretože hodnota použitých nepôvodných materiálov (plastové koliesko z Indie a useň z Číny) predstavuje 45% z hodnoty hotového výrobku. Až doposia sa teda zdáľ že hotový výrobok môže byť vyvezený s preferenčným pôvodom. Ak sa však pozrieme na zoznam operácií nedostatočného opracovania alebo spracovania, nájdeme v písmene i) jednoduché rezanie v našom prípade strihanie usne a v písmene n) jednoduché skladanie častí predmetov s cieľom vytvoriť kompletný výrobok v našom prípade lepenie kúskov usne na plastové kolieska. Pretože napriek splneniu podmienok Prílohy II je hotový výrobok získaný takým opracovanímľ ktoré sa považuje za nedostatočné, nemôže byť hotový výrobok položky HS gombíky potiahnuté usňou- vyvezený z UA s preferenčným pôvodom do EÚ. Správna aplikácia nedostatočného opracovania alebo spracovania je pomerne zložitá záležitosť zapríčinená najmä nemožnosťou vymedziť rozsah operácií vyčerpávajúco. Pri akýchkoľvek pochybnostiach sa odporúča konzultácia s colným orgánom, prípadne je možné požiadať o záväznú informáciu o pôvode. Pri vymedzení pojmu nepôvodné materiály sa uvádzalo, že sú to také materiály, ktorých preferenčný pôvod nebol preukázaný alebo osvedčený. Žiadne pravidlo by nebolo pravidlom, keby z neho neexistovala výnimka. Skôr než sa však dostaneme k prípadom materiálov, ktorých pôvod napríklad neberieme do úvahy, je potrebné vysvetliť si niektoré pojmy. Čo je určujúca jednotka? Určujúcou jednotkou je podľa čl. 8 konkrétny výrobok, ktorý sa považuje za základnú jednotku na určenie zatriedenia podľa Harmonizovaného systému. Ak sa teda posúdi výrobok ako jeden celok na účely zatriedenia, posudzuje sa ako jeden celok aj na účely určenia pôvodu. Preto výrobok skladajúci sa zo súpravy alebo zostavy predmetov, zatriedený podľa pravidiel Harmonizovaného systému do jednej položky, tvorí určujúcu jednotku na účely určenia pôvodu. Ak sa zásielka skladá z množstva rovnakých výrobkov zatriedených do rovnakej položky HS, musí sa na účely určenia pôvodu posúdi každý výrobok jednotlivo. Ak sa podľa všeobecného pravidla 5 na interpretáciu HS zatriedi spolu s výrobkom aj obal, potom je zahrnutý ako jeden celok s výrobkom do rovnakej položky aj na účely určenia pôvodu. 42/90

43 Čo zahŕňa príslušenstvo, náhradné dielce a náradie? Podľa čl. 9 sa príslušenstvo, náhradné dielce a náradie odoslané so zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom, ktoré sú súčasťou bežného vybavenia a sú zahrnuté do ceny, alebo nie sú osobitne fakturované, pokladajú za celok s takýmto zariadením, strojom, prístrojom alebo vozidlom. Čo sú súpravy? Súpravy definované v súlade s všeobecným pravidlom 3 na interpretáciu HS sa považujú za pôvodné, ak sú pôvodné všetky ich časti. Ak sa však súprava skladá z pôvodných a nepôvodných výrobkov, celok sa považuje za pôvodný, ak hodnota nepôvodných výrobkov nepresahuje 15 percent ceny súpravy zo závodu. Čo sú neutrálne prvky? Sú to také prvky, ktorých pôvod sa neberie do úvahy pri určovaní pôvodu výrobku a to napriek tomu, že tieto prvky boli na výrobu výrobku použité. Sú to: elektrická energia a palivo, zariadenia a vybavenie (stavby, budovy a ich vybavenie) stroje a nástroje, tovar, ktorý nie je alebo nemá byť súčasťou konečného zloženia výrobku (napríklad rôzne pomocné látky pri chemickej výrobe, ktoré sú potrebné k priebehu chemickej reakcie ale nie sú súčasťou hotového výrobku). V predchádzajúcej časti sa spomínalo požívanie Prílohy II, ktorá ustanovuje podmienky pre použité nepôvodné materiály. Nasledujúca časť sa bude zaoberať prípadmi, ke sa na výrobu použili len pôvodné materiály a ako sa v týchto prípadoch určí krajina pôvodu. Čo je Kumulácia pôvodu? KUMULÁCIOU označujeme systém, ktorý umož uje aby pôvodný tovar z krajiny A bol ďalej spracovaný alebo pridaný k výrobkom s pôvodom v inej krajine B vtedy, ak tieto výrobky majú preferenčný pôvod v krajine B. Potom výsledný nový výrobok bude má preferenčný pôvod v krajine B. Tento systém sa môže uplatni len medzi krajinami, ktoré majú navzájom zhodné preferenčné pravidlá pôvodu. 43/90

44 V prípade kumulácie, spracovanie alebo prepracovanie, ktoré sa vykonáva na pôvodných tovaroch v každej z daných partnerských krajín, nemusí by "dostatočným spracovaním alebo prepracovaním" podľa Zoznamu pravidiel (čl. 6 + Príloha II). Na druhej strane, ke preferenčný pôvod vzniká pri uplatnení systému kumulácie, podmienkou vzniku pôvodu v danej krajine spracovania je vykonanie operácií, ktoré sú viac ako minimálne operácie, ale nemusí dôjs súčasne k dostatočnému spracovaniu alebo prepracovaniu podľa Zoznamu pravidiel. Kumulácia umožňuje ľubovoľné použitie pôvodných materiálov, tak tuzemských ako aj dovezených, ktorých preferenčný pôvod však musí by preukázaný. Dovezené materiály sú rovnocenné tuzemským a môžu sa používať v akomkoľvek pomere bez toho, aby to ovplyvnilo preferenčný pôvod hotového výrobku. Takto sa operácie opracovania a spracovania vykonané v krajine B kumulujú k operáciám vykonaným v krajine A, odkiaľ sú použité materiály. Aké druhy kumulácie existujú? Podľa jednotlivých preferenčných pravidiel pôvodu EÚ rozoznávame nasledujúce druhy kumulácie: BILATERÁLNU / BILATERAL DIAGONÁLNU / DIAGONAL REGIONÁLNA / REGIONAL ÚPLNÚ / FULL Aká je BILATERÁLNA KUMULÁCIA? Je historicky najstarší typ kumulácie a uplatňuje sa medzi zmluvnými stranami preferenčnej dohody alebo autonómneho opatrenia (VSP). Znamená, že suroviny, materiály a polotovary z jednej zmluvnej strany sa môžu použiť v druhej strane, pričom si stále zachovávajú preferenčný pôvod a preferenčný pôvod má aj výrobok z nich získaný. 44/90

45 Krajina A Krajina B Bilaterálna kumulácia sa v súčasnosti uplat uje v bilaterálnych preferenčných dohodách. EÚ uplatňuje bilaterálnu kumuláciu v niektorých bilaterálnych dohodách o voľnom obchode, napríklad s krajinami Západného Balkánu, Mexikom, Izraelom, Chile, Ukrajina at.. 28 Bilaterálna kumulácia sa v súčasnosti uplatňuje v bilaterálnych preferenčných dohodách. EÚ uplat uje bilaterálnu kumuláciu v niektorých bilaterálnych dohodách o voľnom obchode, napríklad s Mexikom, Chile, Ukrajina. 29 Ako sa uplat uje diagonálna kumulácia ť Uplatní sa ak sa používajú pôvodné materiály na výrobu hotového výrobku medzi viac ako dvoch krajinách. Tieto krajiny musia mať navzájom uzatvorené preferenčné dohody založené na zhodných preferenčných pravidlách pôvodu. Krajina A Krajina B Krajina C Aj ke uvedená schéma predstavuje len tri krajiny zapojené do diagonálnej kumulácie, je zrejmé, že čím viac krajín je zapojených do tejto kumulácie tým je to výhodnejšie. Okrem iných výhod to znamená najmä jednoduchší prístup k surovinám, ale aj k hotovým výrobkom, ktoré sa v zóne vytvorenej krajinami zúčast ujúcimi sa na diagonálnej kumulácii 28 Pozri: Arrangements list, 29 Pozri EU s Preferential Arrangements List /90

46 neobmedzene pohybujú a používajú na výrobu hotových výrobkov pri zachovaní preferenčného pôvodu, z ktorého vyplýva preferenčné zaobchádzanie (preferenčné clo). Diagonálna kumulácia uplatňovaná medzi EÚ a partnerskými krajinami z tzv. pan-euro-stredomorskej zóny na základe preferenčných obchodných dohôd (dohôd o voľnom obchode, colnej únií alebo o pridružení) sa označuje ako "pan-eurostredomorská kumulácia". 30 Kde nájdem Pan-euro-stredomorské protokoly o pravidlách pôvodu? Na uplatňovanie pan-euro-stredomorskej kumulácie sú v Úradnom vestníku Európskej únie ( alej len ÚV) publikované protokoly o pravidlách pôvodu formou rozhodnutí spoločného výboru príp. asociačnej rady. Rozhodnutie spoločného výboru EHP č. 136/2005 z 21. októbra 2005, ÚV L 321, Rozhodnutie asociačnej rady EÚ - MAROKO č. 2/2005 z 18. novembra 2005, ÚV L 336, Rozhodnutie asociačnej rady EÚ - IZRAEL č. 2/2005 z 22. decembra 2005, ÚV L 20, Rozhodnutie spoločného výboru ES - ŠVAJČIARSKO č. 3/2005 z 15. decembra 2005, ÚV L 45, Rozhodnutie spoločného výboru ES DÁNSKO - FAERSKÉ OSTROVY č. 1/2005 z 10. novembra 2005, ÚV L 110, Rozhodnutie spoločného výboru ES NÓRSKO č. 1/2005 z 20. decembra 2005, ÚV L 117, Rozhodnutie asociačnej rady EÚ JORDÁNSKO č. 1/2006 z 15. júna 2006, ÚV L 209, Rozhodnutie asociačnej rady EÚ EGYPT č. 1/2006 z 17. februára 2006, ÚV L 73, Rozhodnutie spoločného výboru ES ISLAND č. 2/2005 z 22. decembra 2005, ÚV L 131, Diagonal cumulation in the Pan-Euro-Mediterranean area covers products originating in the Community, Switzerland (including Liechtenstein), Iceland, Norway, Turkey and the participants to the Barcelona Process, namely Algeria, Egypt, Israel, Jordan, Lebanon, Morocco, Syria, Tunisia and the West Bank and Gaza Strip (see the latest Commission Notice concerning the date of application of the protocols on rules of origin providing for diagonal cumulation in the pan-euro-med zone ); it also covers industrial products of Chapters 25 to 97 of the HS originating in the Principality of Andorra and products originating in the Republic of San Marino. 46/90

47 Vysvetlivky týkajúce sa pan-euro-stredomorských protokolov o pravidlách pôvodu boli uverejnené v ÚV C 16, V Pan-euro-stredomorskej zóne sa diagonálna kumulácia uplatňuje na zásade variabilnej geometrie. To znamená, že krajiny tejto zóny môžu uplatňovať túto kumuláciu pôvodu tovaru len pokiaľ ich DVO vrátane Pan-euro-stredomorského protokolu o pôvode sa uplatňujú vo vzájomnom obchode medzi nimi. Krajina, ktorá nie je viazaná Dohodami o voľnom obchode so všetkými ostatnými, je prakticky vylúčená s uplat ovania tejto diagonálnej kumulácie. 31 Kde sa uplatňuje Regionálna kumulácia? Regionálna kumulácia je formou diagonálnej kumulácie, ktorá existuje len v rámci pravidiel pôvodu podľa Všeobecného systému preferencií GSP EÚ. Uplatňuje sa medzi členmi regionálneho združenia, napr. krajiny ASEAN 31 Pozri : System of Pan-Euro-Mediterranean cumulation /90

48 Čo znamená úplná kumulácia? Predstavuje kvalitatívne najvyšší stupeň kumulácie, pri ktorej získaný výrobok nemá pôvod v konkrétnej partnerskej krajine, ale považuje sa za pôvodný v zóne (napr. pôvod spoločenstva - v EHP/EEA), ktorú tvoria krajiny uplatňujúce preferenčné zaobchádzanie, dohodu umožňujúcu úplnú kumuláciu, akou je napríklad Dohoda o Európskom hospodárskom priestore (EEA), dohody medzi EÚ a krajinami MAGREBu, OCT alebo ACP. Znamená to, že dostatočné spracovanie alebo prepracovanie nepôvodných materiálov podľa Zoznamu pravidiel sa hodnotí nie na území jednej partnerskej krajiny, ale v rámci všetkých krajín (zóny- priestoru) podieľajúcich sa na úplnej kumulácií, aby vznikol preferenčný štatút pôvodu u hotového výrobku. Čo je zásada teritoriality? Ak sa pôvodný tovar vyvezie mimo územie zmluvných strán príslušnej dohody alebo mimo územia krajín, ktoré patria do systému kumulácie a následne sa vracia späť, považuje sa za nepôvodný ak sa nepreukáže, že: tovar, ktorý sa vracia späť, je totožný s vyvezeným a nebol podrobený inej operácii ako operácii nevyhnutnej na jeho uchovanie v dobrom stave v danej krajine alebo pri vývoze. Z uvedeného všeobecného pravidla existuje výnimka, podľa ktorej je možné vykonať určité opracovanie a spracovanie aj mimo územia zmluvných strán za predpokladu že: vyvážané materiály sú úplne získané alebo boli podrobené opracovaniu alebo spracovaniu nad rámec minimálnych operácií uvedených v čl. 7 Pravidiel pred tým, ako boli vyvezené späť dovezený tovar bol získaný opracovaním alebo spracovaním vyvezených materiálov celková pridaná hodnota nepresahuje stanovené percento ceny zo závodu konečného výrobku (napr. v Protokole 4 k Dohode o EHP/EEA =10 %) 32, pričom 32 Pozri čl. 12 Protokol I, DCFTA EU-UA, L 161/2001, U. v.:na získanie štatútu pôvodu podľa podmienok uvedených v hlave II tohto protokolu nemá vplyv opracovanie alebo spracovanie vykonané mimo Európskej únie alebo Ukrajiny na materiáloch vyvezených z Európskej únie alebo Ukrajiny a následne tam späť dovezených za predpokladu, že: 48/90

49 táto pridaná hodnota sa pripočítava k celkovej hodnote nepôvodných materiálov celkovou pridanou hodnotou sa rozumejú všetky náklady vrátane hodnoty materiálov tam použitých. neuplatní sa na výrobky, ktoré nespĺňajú podmienky uvedené v prílohe II, alebo ktoré sa môžu považovať za dostatočne opracované alebo spracované len uplatnením všeobecnej výnimky (10%) neuplatní sa na výrobky kapitol 50 až 6ň HS opracovanie alebo spracovanie vykonané mimo územia sa musí vykonať v režime pasívny zušľachťovací styk alebo podľa obdobného postupu pod colným dohľadom. Čo je pravidlo o priamej doprave? Preferenčné zaobchádzanie vyplývajúce z príslušných preferenčných dohôd sa týka iba pôvodných výrobkov, ktoré sa prepravujú priamo medzi zmluvnými stranami dohody alebo cez územie iných krajín, ktoré patria do systému kumulácie. Výrobky tvoriace jednu zásielku sa však môžu prepravovať cez iné územia, vrátane preloženia alebo dočasného uskladnenia na týchto územiach, ak sú pod dohľadom colných orgánov v krajine tranzitu alebo uskladnenia a ak sa s nimi neuskutoč ujú iné operácie ako vykladanie, opätovné nakladanie alebo operácie určené na ich uchovanie v dobrom stave. V takom prípade treba colným orgánom dovážajúcej krajiny preukázať splnenie týchto podmienok predložením: jednotného prepravného dokladu, ktorý sa vzťahuje na dopravu cez krajiny tranzitu alebo osvedčenia vydaného colnými orgánmi krajiny tranzitu, ktoré obsahuje: presný opis výrobkov, dátum vyloženia a opätovného naloženia výrobkov, prípadne názvy lodí alebo iných použitých dopravných prostriedkov, a potvrdenie podmienok, za ktorých sa výrobky nachádzali v krajine tranzitu, alebo a) dotknuté materiály sú úplne získané v Únii alebo na Ukrajine, alebo sa na nich pred ich vývozom vykonalo opracovanie alebo spracovanie nad rámec operácií uvedených v článku 7 tohto protokolu; a b) je možné colným orgánom uspokojivo preukázať, že: (i) opätovne dovezený tovar bol získaný opracovaním alebo spracovaním vyvezených materiálov; a 49/90

50 iných preukazných dokladov, ak nemožno predložiť už uvedené doklady. Pôvodné výrobky sa môžu dopravovať potrubím aj cez územia iných krajín. Aký pôvod majú výrobky dovážané z výstavy? Pôvodné výrobky odoslané na výstavu mimo územia zmluvných strán alebo krajín patriacich do systému kumulácie a následne predané a dovezené do niektorej z uvedených krajín (inej ako je krajina z ktorej boli na výstavu odoslané), majú nárok na uplatnenie preferencií podľa dohody, ak sa preukáže colným orgánom, že: vývozca odoslal tieto výrobky do krajiny, v ktorej sa koná výstava a vystavil ich v tejto krajine, vývozca tieto výrobky predal alebo iným spôsobom prenechal subjektu v krajine, kde sa dovážajú, výrobky boli odoslané počas výstavy alebo bezprostredne po nej v tom istom stave, v akom boli odoslané na výstavu, a výrobky neboli od okamihu odoslania na výstavu použité na predvádzanie na výstave. iný účel než na Dôkaz o pôvode musí okrem obvyklých náležitostí obsahovať aj názov a adresu výstavy, pričom nesmie ísť o výstavu organizovanú na súkromné účely v obchodoch alebo podnikateľských prevádzkach s úmyslom predať zahraničné výrobky. Počas trvania výstavy musia byť výrobky pod colným dohľadom. Čo je zákaz vrátenia alebo oslobodenia od cla? S praktickým uplatňovaním kumulácie priamo súvisí zákaz vrátenia alebo oslobodenia od cla (no draw-back) a jeho uplatnenie je dokonca podmienkou pre použitie diagonálnej kumulácie. Podľa článku 15 príslušného protokolu nepôvodné materiály použité na výrobu pôvodných výrobkov, na ktoré je vydaný alebo vystavený dôkaz o pôvode, nesmú podlieha vráteniu cla alebo oslobodeniu od cla akéhokoľvek druhu 33. (ii) celková pridaná hodnota získaná mimo Európskej únie alebo Ukrajiny uplatnením ustanovení tohto článku nepresahuje 10 % ceny finálneho výrobku zo závodu, pre ktorý sa žiada štatút pôvodu. 33 Protokol I, DCFTA EU-UA, L 161/2003, , Ú.v.: Článok 15 Zákaz vrátenia cla alebo oslobodenia od cla 50/90

51 Uvedený zákaz sa vzťahuje na opatrenia týkajúce sa vrátenia, oslobodenia alebo neplatenia čiastočného alebo úplného cla alebo poplatkov majúcich rovnocenný účinok, za predpokladu, že toto vrátenie, oslobodenie alebo neplatenie sa uplatňuje len v prípade, ak sú výrobky získané z týchto materiálov vyvážané a nie sú určené na domáce použitie. Zákaz sa uplatňuje rovnako na obaly, príslušenstvo, náhradné dielce a náradie a na výrobky v súpravách, ak sú nepôvodné. Účelom zákazu vrátenia alebo oslobodenia od cla, je zabezpeči aby z dohody o preferenčnom obchode (DVO alebo DCÚ), alebo autonómnych opatrení nemohli profitova krajiny, ktoré nie sú zmluvnými stranami tejto dohody. Uplatnenie zákazu by malo zabrániť aby do zóny, v rámci ktorej sa uplatňuje kumulácia (napríklad zóna pan-euro-stredomorskej kumulácie), vstupovali nepôvodné materiály, suroviny a výrobky s oslobodením od cla, čo by skresľovalo hospodársku súťaž na jednotnom trhu. Namieste je otázka, ako by k tomu mohlo dôjsť, ke pri dovoze a prepustení do voľného obehu sa vždy clo vymeria okrem prípadov, ak je dovoz takého tovaru bez cla. V rámci režimov s ekonomickým účinkom existuje však režim aktívneho zušľach ovacieho styku v podmienečnom systéme alebo v systéme vrátenia, pri použití ktorých je tovar dovážaný do tohto režimu bu podmienečne oslobodený od dovozného cla alebo sa zaplatené clo vráti pri vývoze zušľachtených výrobkov. V súvislosti so zákazom vrátenia cla existujú nasledujúce možnosti pokiaľ ide o vývoz zušľachteného výrobku, na výrobu ktorého sa použili nepôvodné materiály: zaplatiť clo vzniknuté v dôsledku uplatnenia zákazu vrátenia a zušľachtený výrobok vyviezť s dôkazom o pôvode umožňujúcim preferenčné zaobchádzanie v rámci paneuro-stredomorskej kumulácie alebo nevystaviť dôkaz o preferenčnom pôvode v dôsledku čoho nevznikne colný dlh na použité nepôvodné materiály alebo vystaviť dôkaz o preferenčnom pôvode umožňujúcom preferenčné zaobchádzanie len pri výlučne bilaterálnom obchode, v dôsledku čoho nevznikne colný dlh, ale súčasne takýto tovar je vylúčený z preferenčného pan-euro-stredomorského obchodu. 1. Nepôvodné materiály použité na výrobu výrobkov s pôvodom v Únii alebo na Ukrajine, na ktoré je vydaný alebo vystavený dôkaz o pôvode podľa ustanovení hlavy V tohto protokolu, nepodliehajú v Európskej únii a na Ukrajine vráteniu cla alebo oslobodeniu od cla akéhokoľvek druhu. 2. Zákaz uvedený v odseku 1 sa vzťahuje na všetky opatrenia týkajúce sa čiastočného alebo úplného vrátenia, oslobodenia alebo neuhradenia cla alebo poplatkov s rovnocenným účinkom, uplatňované v Európskej únii alebo na Ukrajine, na materiály použité na výrobu ak sa takéto vrátenie, oslobodenie alebo neuhradenie uplatňuje výslovne alebo fakticky v prípade, ak sú výrobky získané z týchto materiálov vyvážané a nie sú určené na domáce použitie. 51/90

52 Pri posudzovaní uvedených možností je si potrebné zvážiť výhodnosť tej ktorej možnosti. Kým v prvom prípade sa vymeria clo len z použitých nepôvodných materiálov, v druhom prípade sa vymeria plný colný dlh bez preferencie (v krajine dovozu, určenia), a to z celého zušľachteného výrobku z dôvodu neosvedčenia jeho preferenčného pôvodu. Praktické uplatnenie zákazu vrátenia alebo oslobodenia od cla je uvedené v nasledujúcom príklade: Príklad Na Slovensku sa vyrába nealkoholický nápoj HS 2202, ktorého cena zo závodu je 10,-. Na jeho výrobu sa použil cukor dovezený zo Švajčiarska s preferenčným dôkazom o pôvode, ktorého hodnota je 2,- a aróma dovezená zo Spojených štátov, ktorej hodnota je 1,5,-. Oba dovezené materiály boli prepustené do aktívneho zušľachťovacieho styku v podmienečnom systéme. Výrobné operácie spočívajú v zmiešaní dovezených komponentov a tuzemských prídavkov v určenom pomere a tepelnom opracovaní pasterizácii. Je možné získaný výrobok vyviezť na Ukrajinu s preferenčným pôvodom a za akých podmienok? Riešenie Prvoradým cieľom nie je určenie pôvodu, ale je to nevyhnutný krok k zisteniu ďalších podmienok. Zistili sme použité nepôvodné materiály a následne sme si vyhľadali pravidlo v Prílohe II pre položku HS 2202, ktoré znie: (1) (2) (3) alebo (4) 2202 Vody vrátane minerálnych vôd a sýtených vôd, obsahujúce pridaný cukor alebo iné sladidlo alebo ochutené a ostatné nealkoholické nápoje, s výnimkou ovocných alebo zeleninových štiav zatriedených do položky 2009 Výroba: z materiálov zatriedených do ktorejkoľvek položky, s výnimkou materiálov uvedených v rovnakej položke ako daný výrobok, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov kapitoly 17 nepresahuje 30 % ceny výrobku zo závodu a pri ktorej všetky použité ovocné šťavy (okrem ananásovej, limetovej alebo grapefruitovej) sú pôvodné 52/90

53 Pravidlo prvej odrážky je splnené, lebo nepôvodný materiál je zatriedený do položky HS č Pravidlo druhej odrážky sa neuplatní, pretože sme nepoužili nepôvodné materiály zatriedené do kapitoly 17 HS. Pravidlo tretej odrážky je bezpredmetné, pretože nepoužívame nepôvodné ovocné šťavy. Nepôvodné materiály splnili podmienky ustanovené Prílohou II a súčasne výrobné operácie (pasterizácia) sú nad rámec operácii nedostatočného opracovania alebo spracovania (čl. 7 Protokolu), a preto môžeme konštatovať, že hotový výrobok spĺňa podmienky pre to, aby mohol byť považovaný za výrobok s preferenčným pôvodom. Je teda možné vystaviť dôkaz o preferenčnom pôvode? Áno, ale podmienkou pre vystavenie dôkazu o preferenčnom pôvode je úhrada cla, ktoré vzniká pri vývoze zušľachteného výrobku z režimu aktívneho zušľachťovacieho styku, na výrobu ktorého sa použil nepôvodný materiál. Ak zmluvná sadzba pre položku HS 3302 (konkrétne pre podpoložku ) je 17,3% vzniká clo =0,26. Po zaplatení cla môže byť vystavený dôkaz o preferenčnom pôvode na vývoz výrobku nealkoholického nápoja na Ukrajinu. Pri uplatnení zákazu vrátenia alebo oslobodenia od cla 34 sa zohľadňujú prípadné preferencie, ktoré príslušná krajina uplatňuje na základe medzinárodných zmlúv na dovážaný nepôvodný materiál (podľa preukázaného pôvodu). Príklad Ak by sa na výrobu bicykla HS 8712, ktorého cena zo závodu je 100,- použil nepôvodný rám HS 8714 dovezený z Vietnamu a prepustený do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia, ktorého hodnota je 22,-, aká by bola výška cla v dôsledku uplatnenia zákazu vrátenia cla? Riešenie Použitý nepôvodný materiál nás odkáže do prílohy II, kde je uvedené (1) (2) (3) alebo (4) 8712 Bicykle bez guľôčkových ložísk Výroba z materiálov akejkoľvek položky, okrem položky 8714 Výroba, pri ktorej hodnota všetkých použitých materiálov nepresahuje 30% ceny výrobku zo závodu 34 Poznámka : Zákaz vrátenia alebo oslobodenia od cla sa vzťahuje výlučne na clo a nie na dane, ktoré sa inak vyberajú pri dovoze (napr. DPH). 53/90

54 Pri prepustení nepôvodných materiálov do režimu aktívneho zušľachťovacieho styku v systéme vrátenia sa zaplatilo clo vo výške: colná hodnota materiálu je 22,- sadzba cla (podpoložka ) je 4,7% (clo =22,00 x 4,7/100=)1,03 preferencia pre rozvojové krajiny GSP EÚ sadzba =1,2 % (preferenčné clo =22x1,2/100=) 0,26 clo skutočne zaplatené v SR by bolo = 0,26 Pretože je splnené pravidlo v stĺpci 4 (hodnota nepôvodného materiálu predstavuje 22%) a pre zjednodušenie predpokladajme, že operácie sú nad rámec nedostatočného opracovania alebo spracovania, je možné bicykel vyviezť z preferenčným dôkazom o pôvode, za predpokladu že nedôjde k vráteniu cla = 0,26 zaplateného pri dovoze nepôvodných materiálov. Vývozca výrobkov uvedených v dôkaze o pôvode je povinný predložiť kedykoľvek na požiadanie colných orgánov všetky doklady, ktoré preukazujú, že za nepôvodné materiály použité na výrobu príslušných výrobkov nebolo vrátené clo a že všetky clá a poplatky majúce rovnocenný účinok, ktoré sa vz ahujú na tieto materiály, boli skutočne zaplatené. Čo znamená čiastočné uplatňovanie zákazu vrátenia cla? Kto sa pravidlami pôvodu zaoberá už nejaký ten rok vie, že aj v našich dohodách sa v minulosti zákaz neuplat oval, napriek tomu, že protokol ustanovenia článku 15 obsahoval ale ich vykonávanie bolo pozastavené. Potom sa zákaz uplatňovať začal, ale nie úplne ale len čiastočne. Čiastočné uplatňovanie zákazu spočívalo v tom že výška cla sa nevymeriavala podľa sadzieb, ktoré by sa inak uplatnili ak by išlo o riadny dovoz, ale sa použili paušálne sadzby, ktoré boli ustanovené priamo v čl. 15 protokolu, a to paušálna sadzba vo výške : 5% pre všetky priemyselné výrobky s výnimkou textilných výrobkov, 10% pre textilné výrobky. Čiastočné uplatňovanie zákazu vrátenia cla má význam v tých prípadoch, ak úroveň colných sadzieb v jednotlivých zmluvných stranách príslušnej dohody je výrazne rozdielna. Princíp čiastočného uplatňovania zákazu vrátenia cla je pravdepodobne vhodné si zapamätať, pretože sa vyskytuje aj v niektorých dohodách v rámci pan-euro-stredomorskej kumulácie. 54/90

55 Ako sa preukazuje preferenčný pôvod? Ke sme úspešne zvládli všetky úskalia, ktorým sme museli čeliť pri určovaní preferenčného pôvodu, nastáva záverečná fáza, ktorou je vystavenie správneho dôkazu o pôvode, na základe ktorého bude v krajine určenia priznané preferenčné zaobchádzanie vyplývajúce z príslušnej dohody o voľnom obchode alebo colnej únii (DVO/ FTA alebo DCÚ). Bez predloženia dôkazu o preferenčnom pôvode nemôže byť poskytnuté preferenčné zaobchádzanie, aj keby išlo dajme tomu o taký výrobok, ktorého výroba sa viaže len k jedinej krajine. Jednotlivé druhy dôkazov o pôvode ako aj ich náležitosti a postupy pre ich vydanie, predkladanie a archiváciu upravujú články 16 až 30 príslušného protokolu. Veľkou výhodou zjednotených preferenčných pravidiel pôvodu EÚ je aj zjednotenie používaných dôkazov o pôvode. Univerzálnym dôkazom je sprievodné osvedčenie EUR.1 35 (Movement Certificate EUR.1) alebo sprievodné osvedčenie EUR-MED (Movement Certificate EUR-MED), ktoré sa používajú ako dôkaz o preferenčnom pôvode na zásielku akejkoľvek hodnoty (t.j. bez obmedzenia). Druhým typom dôkazu je vyhlásenie na faktúre alebo vyhlásenie na faktúre EUR-MED, ktoré je možné použiť obmedzene v závislosti od hodnoty pôvodných výrobkov v zásielke. Sprievodné osvedčenie EUR.1 (pozri prílohu III Protokolu) sa použije vtedy, ak sa osvedčuje preferenčný pôvod tovaru, ktorý nespĺňa podmienky pan-euro-stredomorskej 35 In: Protokol I, DCFTA EU-UA, L 161/2006, Ú.v ; Článok 17 Postup pri vydávaní sprievodného osvedčenia EUR.1 1. Sprievodné osvedčenie EUR. 1 vydávajú colné orgány vyvážajúcej krajiny na základe písomnej žiadosti podanej vývozcom alebo na zodpovednosť vývozcu jeho oprávneným zástupcom. 2. Na tento účel vývozca alebo jeho oprávnený zástupca vyplnia sprievodné osvedčenie a formulár žiadosti, ktorých vzory sú uvedené v prílohe III. Tieto formuláre sa vypĺňajú v jednom z jazykov, v ktorých je vyhotovená táto dohoda a v súlade s ustanoveniami vnútroštátneho práva vyvážajúcej krajiny. Ak sú písané rukou, vypĺňajú sa atramentom a tlačeným písmom. Opis výrobkov sa musí uviesť v kolónkach určených na tento účel a žiadny z riadkov nesmie zostať prázdny. Ak nie je políčko úplne vyplnené, musí sa pod posledný riadok opisu narysovať horizontálna čiara, a tak preškrtnúť prázdne miesto. 3. Vývozca žiadajúci o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 musí byť pripravený kedykoľvek na žiadosť colných orgánov vyvážajúcej krajiny, v ktorej bolo vydané sprievodné osvedčenie EUR.1, predložiť všetky príslušné doklady, ktoré preukazujú status pôvodu príslušných výrobkov, ako aj splnenie ostatných požiadaviek tohto protokolu. 4. Sprievodné osvedčenie EUR.1 vydajú colné orgány členského štátu Európskej únie alebo Ukrajiny, ak sa príslušné výrobky môžu považovať za výrobky s pôvodom v Európskej únii alebo na Ukrajine a ak spĺňajú ostatné požiadavky tohto protokolu. 5. Colné orgány, ktoré vydávajú sprievodné osvedčenia EUR.1, prijmú všetky opatrenia potrebné na overenie štatútu pôvodu výrobkov a spĺňania všetkých ostatných požiadaviek tohto protokolu. Na tento účel majú právo požiadať o akékoľvek dôkazy a vykonať akékoľvek kontroly účtov vývozcov alebo akékoľvek iné kontroly, ktoré považujú za vhodné. Taktiež zabezpečia, aby boli formuláre uvedené v odseku 2 tohto článku riadne vyplnené. Kontrolujú najmä, či miesto vyhradené na opis výrobkov bolo vyplnené tak, aby sa vylúčila možnosť podvodného doplnenia. 55/90

56 kumulácie, napríklad z dôvodu nedodržania podmienky zákazu vrátenia cla pri bilaterálnom obchode alebo pri uplatnení úplnej kumulácie. Sprievodné osvedčenie EUR-MED sa použije vtedy, ak je tovar pôvodný vo vyvážajúcej krajine alebo v ktorejkoľvek inej krajine uvedenej v príslušnom protokole (článok 3 a 4) a uplatnila sa kumulácia s Faerskými ostrovmi alebo niektorou zo stredomorských krajín s výnimkou Turecka. Čo to je vyhlásenie dodávateľa Pre úplnosť výpočtu používaných dôkazov o pôvode je vhodné spomenúť aj ten, ktorý sa týka preukazovania pôvodu materiálov. Týmto dôkazom je vyhlásenie dodávateľa a dlhodobé vyhlásenie dodávateľa 36. Rozdiel medzi nimi spočíva len v tom, že vyhlásenie dodávateľa sa vystavuje jednorázovo na konkrétnu zásielku, pričom dlhodobé vyhlásenie dodávateľa sa používa na opakované zásielky toho istého tovaru od jedného dodávateľa jednému odberateľovi a jeho platnosť môže byť až dva roky, a to odo dňa jeho vyhotovenia. Dlhodobé vyhlásenie dodávateľa sa môže vyhotovi so spätnou účinnos ou na tovar dodaný pred vyhotovením vyhlásenia. Také dlhodobé vyhlásenie dodávateľa sa môže vyhotoviť na obdobie platnosti až jeden rok pred dňom vyhotovenia vyhlásenia. Obdobie platnosti sa končí ku d u vyhotovenia vyhlásenia dlhodobého dodávateľa. Obe vyhlásenia sa používajú na osvedčenie pôvodu materiálov nakupovaných v rámci EÚ a Európskeho hospodárskeho priestoru (EEA). Vystavuje ich dodávateľ týchto materiálov určených na alšie spracovanie v rámci EHP/EEA. Dodávateľ môže vyhlásenie poskytnú kedykoľvek, dokonca aj po dodaní tovaru. Ako sa vyhotovuje vyhlásenia dodávateľa? Pokiaľ ide o výrobky, ktoré získali status preferenčného pôvodu, vyhlásenia dodávateľa sa vyhotovujú, ako je stanovené v prílohe ŇŇ-15 VN CKÚ 36 Pozri VN CKÚ, L343/598 :P o d o d d i e l 1 - P o s t u p y n a u ľ a h č e n i e v y d á v a n i a a l e b o v y h o t o v o v a n i a d ô k a z o v o p ô v o d e, Článok 61 Vyhlásenia dodávateľov a ich použitie a Článok 62 Dlhodobé vyhlásenie dodávateľa; 56/90

57 . Dlhodobé vyhlásenia dodávateľov pre výrobky, ktoré získali status preferenčného pôvodu sa však vyhotovujú, ako je stanovené v prílohe VN CKÚ. 57/90

58 58/90

59 Pokiaľ ide o výrobky, ktoré boli prepracované alebo zošľachtené v Únii bez toho, aby získali status preferenčného pôvodu, sa vyhlásenia dodávateľa vyhotovujú, ako je stanovené v prílohe VN CKÚ. Dlhodobé vyhlásenia dodávateľa pre výrobky, ktoré boli prepracované alebo zošľachtené v Únii bez toho, aby získali status preferenčného pôvodu sa však vyhotovujú, ako je stanovené v prílohe ŇŇ-18 VN CKÚ. 59/90

60 60/90

61 Vo vyhlásení dodávateľa sa musí uvádza dodávateľov vlastnoručný podpis. Ak sú však vyhlásenie dodávateľa aj faktúra vyhotovené elektronicky, môžu byť potvrdené elektronicky alebo dodávateľ môže dať vývozcovi alebo obchodníkovi písomný záväzok, ktorým akceptuje úplnú zodpovednosť za každé vyhlásenie dodávateľa, ktorým sa identifikuje, ako keby bol vyhlásenie dodávateľa vlastnoručne podpísal. Príklad Na Slovensku (členskej krajine EÚ) sa vyrábajú topánky z materiálov dovezených z Talianska a Portugalska. Hotové topánky chceme vyviezť na Ukrajinu (DCFTA EÚ UA, účinnosť od ) s preferenčným dôkazom o pôvode. Riešenie Vystaviť dôkaz o preferenčnom pôvode na vývoz topánok do Izraela je možné len na základe vystavených vyhlásení dodávateľov materiálov z Talianska a Portugalska, ktorými osvedčia preferenčný pôvod materiálov. Tieto vyhlásenia slúžia ako podporné doklady na vystavenie dôkazu na hotový tovar. Vyhlásenie dodávateľa a dlhodobé vyhlásenie dodávateľa sa používa okrem preukázania pôvodu materiálov aj na osvedčenie pôvodu tovaru: ktorý má preferenčný pôvod, nemá preferenčný pôvod, ale bol čiastočne spracovaný v niektorej členskej krajine, nemá preferenčný pôvod, ale bol čiastočne spracovaný v EEA. Ak sú pochybnosti o vystavenom vyhlásení dodávateľa, je možné požiadať o osvedčenie INF 4, ktorým colné orgány členskej krajiny, kde bolo vystavené vyhlásenie dodávateľa, potvrdia správnos údajov uvedených v tomto vyhlásení. Po stručnom prehľade všetkých možných dôkazov o preferenčnom pôvode, z ktorých sa však momentálne u nás používajú len dva, je nasledujúca časť venovaná práve týmto dvom dôkazom, ich opisu, použitiu a podmienkam na ich vystavenie. Ak do 150 dní odo dňa žiadosti o overenie INF 4 nepríde žiadna odpove alebo ak odpove neobsahuje dostatočné informácie na určenie pôvodu dotknutého tovaru, colné orgány krajiny vývozu vyhlásia dôkaz o pôvode vyhotovený na základe vyhlásenia dodávateľa za neplatný. 61/90

62 Čo je sprievodné osvedčenie EUR.1 a EUR-MED a aké sú podmienky na jeho vystavenie? Sprievodné osvedčenie EUR.1 a EUR-MED vydávajú colné orgány vyvážajúcej krajiny na základe písomnej žiadosti vývozcu alebo ním splnomocneného zástupcu. Ako už bolo spomínané, tento dôkaz o pôvode sa vydáva na zásielku akejkoľvek hodnoty. Sprievodné osvedčenie vydávajú colné orgány, ak vyvážané výrobky možno považovať za výrobky pôvodné v tej krajine, kde sa osvedčenie vydáva alebo v jednej z krajín, s ktorými je možná diagonálna kumulácia, ak sú splnené ostatné podmienky protokolu. Vzory SPRIEVODNÉHO OSVEDČENIA EUR.1 A ŽIADOS O SPRIEVODNÉ OSVEDČENIE EUR.1 sú uvedené v Prílohe III príslušného Protokolu a v prílohe ŇŇ-09 VNCKÚ. Každé osvedčenie musí mať rozmery 210 x 297 mm s povolenou toleranciou mínus 5 mm alebo plus 8 mm na dĺžku. Použitý papier musí byť biely, glejený na písanie, bez obsahu celulózy a nesmie vážiť menej ako 25 g/m 2. Na pozadí musí mať vytlačený zelený gilošovaný vzor, aby sa dalo voľným okom rozpoznať akékoľvek mechanické alebo chemické sfalšovanie. Každé osvedčenie musí obsahovať meno a adresu tlačiara, alebo trvalý znak, pomocou ktorého možno tlačiara identifikovať. Tiež musí obsahovať poradové číslo, vytlačené alebo nevytlačené, pomocou ktorého ho možno identifikovať. Tlačivá musia byť vyplnené v jednom z jazykov použitých v protokole a v súlade so všeobecne záväznými predpismi vyvážajúcej krajiny. Ak sú vyplnené ručne, je potrebné použiť atramentové pero a písať paličkovým písmom. Formulár tlačiva používaného v Slovenskej republike pozostáva z troch listov. Prvý list tvorí samotné sprievodné osvedčenie, druhý list je tlačivo žiadosti a tretí list je kópia sprievodného osvedčenia EUR.1 pre vývozcu. Sprievodné osvedčenie sprevádza zásielku do krajiny určenia. Žiadosť archivuje colný orgán, ktorý osvedčenie vydal a kópia slúži pre potreby vývozcu.. Jednotlivé odseky sprievodného osvedčenia sa vypĺňajú nasledovne: Odsek 1 obsahuje údaje o vývozcovi a to meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresu alebo sídlo a krajinu. Osoba uvedená v tomto odseku ako vývozca bez ohľadu na to či o vystavenie sprievodného osvedčenia požiadal on alebo ním splnomocnená osoba preberá na seba všetky záväzky v súvislosti s preukázaním pôvodu a predložením podporných podkladov prípadne splnením iných podmienok, ktoré colné orgány uznajú za vhodné v súvislosti s preukázaním pôvodu. Odsek 2 obsahuje informáciu o príslušných krajinách, skupinách krajín alebo územiach, medzi ktorými sa uskutočňuje obchod. Pretože preferenčný pôvod sa určuje vždy podľa pravidiel konkrétnej dohody, musí byť v tomto odseku výslovne uvedený názov krajín, ktoré sú zmluvnými stranami tejto dohody. Ak sa krajina neuvedie celým názvom, je prípustné použiť alfabetický ISO kód tejto krajiny (väčšinou sa používajú dvojmiestne alfabetické ISO 62/90

63 kódy). Pri skupinách krajín sa používajú bežne zaužívané skratky na účely vyplnenia tohto odseku, (napríklad: Európska únia = EU, UE; Európske združenie voľného obchodu = EZVO, EFTA, AELE). Odsek 3 sa nemusí vyplňovať, jeho vyplnenie je nepovinné. Ak sa však vyplní, musí obsahovať údaje o zahraničnom príjemcovi ako sú meno a priezvisko alebo obchodné meno, adresa alebo sídlo, krajina. Odsek 4 obsahuje údaj o krajine pôvodu, čo je vlastne údaj, kvôli ktorému sa vystavuje celý dôkaz o pôvode. Pretože tento údaj je rozhodujúci na priznanie prislúchajúceho preferenčného zaobchádzania, musí byť údaj tu uvedený presný a správny. Tak ako aj v odseku 2 uvádza sa bu celý názov krajiny, skupiny krajín alebo územia kde sa tovar považuje za pôvodný alebo oficiálny ISO kód 37. Odsek 5 obsahuje krajinu, skupinu krajín alebo územie miesta určenia. Pre uvádzanie názvov krajín alebo ich oficiálnych kódov platia rovnaké podmienky aké boli uvedené pre odseky 2 a 4. Odsek 6 sa nemusí vyplňovať pretože je nepovinný. Ak sa však vyplní, musí obsahovať podrobnosti o doprave, napríklad čísla vagónov, evidenčné číslo dopravného prostriedku at. Odsek 7 napriek tomu, že nesie názov poznámky nie je v žiadnom prípade určený na ľubovoľné vyplnenie vývozcom. Je určený výhradne na účely colného orgánu, ktorý potvrdzuje sprievodné osvedčenie a obsahuje niektorú z predpísaných fráz (duplikát, vystavené dodatočne), uvedenie iných odkazov podľa konkrétneho protokolu. Napríklad informácia o kumulácii s príslušnou krajinou alebo informácia o tom že sa neuplatnila žiadna kumulácia je povinný údaj pri sprievodnom osvedčení EUR-MED. V tomto odseku potvrdzuje colný orgán tiež vykonanie opravy niektorého odseku sprievodného osvedčenia. 37 Vysvetlivka: Ak výrobky, ktorých pôvod sa osvedčuje sú pôvodné vo viac ako jednej krajine, uvedie sa v odseku 4 odkaz pozri odsek 8 (see box 8) a v odseku 8 sa uvedie príslušná krajina pôvodu ku každej položke samostatne ( napr.: SK). 63/90

64 VZOR SPRIEVODNÉHO OSVEDČENIA EUR.1 64/90

65 Odsek 8 obsahuje: číslo položky, ktorým sa rozumie poradové číslo položky (zápisu) v tomto odseku ak sa vyváža viacero druhov tovaru. Číslo položky neznamená príslušný kód nomenklatúry HS alebo KN. Odporúča sa sadzobné zatriedenie do príslušnej nomenklatúry vôbec neuvádzať, značky a čísla sa uvádzajú vtedy ak sú uvedené na tovare a je ho možné podľa nich identifikovať, počet a druh nákladových kusov sa uvádza vtedy ak nejde o voľne ložený tovar a uvádza sa tu opis týchto nákladových kusov, napr. balíky, palety, prepravky a ich počet, opis výrobkov sa vždy uvádza v súlade s ostatnými dokladmi sprevádzajúcimi zásielku (napríklad nákladné listy, faktúry). Ak tovar na sprievodnom osvedčení nazveme inak ako je uvedený na faktúre, môže to spôsobiť neprijatie takéhoto dôkazu colnými orgánmi v krajine určenia. Rovnaký dôsledok môže mať fakt, ak opis tovaru na sprievodnom osvedčení uvedieme v inom jazyku než v akom je vystavená faktúra. Opis výrobkov sa musí uviesť v tomto odseku takým spôsobom, aby nezostali prázdne riadky. Ak nie je celý tento odsek vyplnený, musí sa posledný riadok opisu podčiarknuť vodorovnou čiarou a prázdny priestor prečiarknuť 38. Odsek 9 obsahuje údaje o množstve najčastejšie vyjadrené hrubou hmotnosťou, prípadne v iných merných jednotkách. Je samozrejmé, že tento údaj sa musí zhodovať so skutočným množstvom ako aj s množstvom uvedeným na ostatných obchodných dokladoch. Pre údaj o množstve neexistuje žiadna dohodnutá tolerancia. Odsek 10 ak sa vyplní, obsahuje číslo faktúry (faktúr). Jeho vyplnenie však nie je povinné. Odsek 11 slúži na záznamy colného orgánu, ktorý sprievodné osvedčenie vydal. Uvádza tu názov colného úradu, ktorý osvedčenie vydal, číslo, pod ktorým je tento doklad evidovaný v jeho evidencii, krajinu, podpis vydávajúceho colníka a odtlačok úradnej pečiatky, ktorou sa overuje správnosť údajov uvedených v sprievodnom osvedčení. Veľmi dôležitý 38 Vysvetlivka: V súlade s vysvetlivkou k odseku 4 sa do tohto odseku uvádza krajina pôvodu pre každú položku samostatne, ak nie sú pôvodné v tej istej krajine. V prípadoch, keď priestor tohto odseku nie je dostatočný pre špecifikáciu údajov dôležitých pre jeho identifikáciu, osobitne v prípadoch veľkých zásielok, môže sa tovar špecifikovať na priloženej faktúre alebo iných obchodných dokladoch. Čísla týchto faktúr v takom prípade musia byť uvedené v odseku 10 sprievodného osvedčenia a tieto faktúry, prípadne ďalšie obchodné doklady vydávajúci colný orgán opečiatkuje a úradne pripojí k sprievodnému osvedčeniu. Potom aj odkazy na krajinu pôvodu musia byť uvedené na týchto faktúrach alebo ďalších obchodných dokladoch. 65/90

66 údaj, ktorý je tiež uvedený v tomto odseku je dátum vydania, pretože platnosť sprievodného osvedčenia je štyri mesiace od tohto dátumu. Krajiny, ktoré tvoria zmluvné strany jednotlivých dohôd si navzájom oznamujú vzory pečiatok používaných na indosáciu sprievodných osvedčení a preto použitie akejkoľvek inej pečiatky je dôvodom na neprijatie sprievodného osvedčenia. Rubová strana Sprievodného osvedčenia EUR.1 údaje pre následné overenie 66/90

67 67/90

68 Odseky 13 a 14, ktoré sú uvedené na rube Sprievodného osvedčenia EUR.1, slúžia na následnú verifikáciu sprievodného osvedčenia colnými orgánmi. Ak má colný orgán krajiny určenia pochybnosti o pravosti alebo správnosti predloženého sprievodného osvedčenia, prípadne o pôvode tovaru na ktorý sa osvedčenie vzťahuje, môže požiadať o dodatočné overenie sprievodného osvedčenia colným orgánom krajiny, kde bolo vydané. Okrem takýchto prípadov, ke k následnému overeniu vedú opodstatnené pochybnosti, môže byť žiadosť o následné overenie aj náhodná. Ako vyplniť žiadosť o vydanie sprievodného osvedčenia EUR. 1? Odsek 12 obsahuje vyhlásenie vývozcu s textom Vyhlasujem, že opísaný tovar spĺ a podmienky požadované na vydanie tohto osvedčenia. Vývozca k tomuto vyhláseniu uvedie miesto a dátum a potvrdí ho svojím podpisom. Ak sa do tohto odseku uvedie aj odtlačok pečiatky, nie je to chyba, avšak pečiatka nesmie znemožniť čitateľnosť uvedených údajov. V prípade zastupovania tento odsek vypĺňa osoba splnomocnená vývozcom ( originál Sprievodného osvedčenia obsahuje ods. 12). V tlačive EUR. 1 týkajúcej sa VYHLÁSENIA VÝVOZCU (rub tlačiva) v časti Uvádzam... vývozca uvedie výstižne, podľa ktorých kritérií výrobok získal ten pôvod, ktorý je uvedený v odseku 4 osvedčenia. Uvedenie príslušných kritérií musí byť výstižné ale najmä správne, na základe čoho colný orgán potvrdzujúci sprievodné osvedčenie zistí, či vývozca ovláda pravidlá pôvodu a či bol pôvod určený správne. Vývozca by sa mal vystríhať formálnemu vyplneniu tejto časti, uvedením frázy ktorá je síce správna, ale je tak všeobecná, že sa nedá zistiť ako bol pôvod určený napr.: Výrobok spĺňa podmienky ustanovené protokolom pre získanie preferenčného pôvodu. Správne vyplnenie by malo obsahovať najmä: ak ide o výrobok úplne získaný, ako bol získaný a kde (napr. liečivé byliny zozbierané na území Slovenska), ak výrobok obsahuje nepôvodné materiály, uviesť ich nomenklatúrne zatriedenie (4-miestnú colnú nomenklatúru HS), ich hodnotový podiel na celkovej cene ak je tento rozhodujúcim pre určenie krajiny pôvodu, at. a deklarovať splnenie konkrétneho pravidla podľa Zoznamu - prílohy II, ak sú použité len pôvodné materiály, uviesť spôsob ich opracovania, prípadne uviesť ich hodnotový podiel, ak je tento rozhodujúcim pre určenie krajiny pôvodu. 68/90

69 V časti Predkladám... vývozca uvedie všetky podporné doklady, ktoré sa použili pri určení pôvodu výrobku. Ide najmä o: faktúry alebo iné nadobúdacie doklady s vyhlásením výrobcu (dodávateľa) o preferenčnom pôvode dodaných materiálov (slúžia tak na určenie hodnoty použitých materiálov ako aj na zistenie ich preferenčného pôvodu), kópie dovozných colných vyhlásení a preferenčných dôkazov o pôvode na použité materiály, ktoré boli dovezené zo zahraničia, výrobné normy alebo kalkulácie s uvedením nomenklatúrneho zatriedenia, pôvodu a hodnoty všetkých použitých materiálov, opis výrobných postupov, akékoľvek iné doklady, ktoré by mohli slúžiť na určenie pôvodu, prípadne ktoré colný orgán považuje za potrebné na určenie pôvodu. Vývozca žiadajúci o vydanie sprievodného osvedčenia EUR.1 je povinný kedykoľvek na požiadanie colných orgánov vyvážajúcej krajiny, v ktorej sa sprievodné osvedčenie vydáva, predloži všetky potrebné doklady preukazujúce pôvod predmetných výrobkov a splnenie ostatných požiadaviek tohto protokolu. Všetky predložené doklady sú poskytované len colnému orgánu, ktorý potvrdzuje sprievodné osvedčenie a preto nie je možné ich zneužitie. Predložené podklady sa môžu opätovne vyžiadať napríklad pri následnej kontrole, a preto je vývozca povinný archivova všetky podporné doklady, na základe ktorých bolo vystavené sprievodné osvedčenie po dobu najmenej troch rokov. Colné orgány vydávajúce sprievodné osvedčenie prijmú všetky opatrenia nevyhnutné na kontrolu pôvodu výrobkov a overenie splnenia všetkých ostatných podmienok tohto protokolu. Na tieto účely majú právo požadovať podklady a vykonať kontrolu účtov vývozcu či inú kontrolu, ktorú považujú za účelnú. Zabezpečia tiež, aby formuláre sprievodných osvedčení boli správne vyplnené. Skontrolujú predovšetkým, či je priestor určený na opis výrobkov vyplnený takým spôsobom, aby bola vylúčená možnosť dodatočného neoprávneného doplnenia. 69/90

70 Môže byť sprievodné osvedčenie EUR.1 vystavené dodatočne? Za výnimočných okolností môže byť sprievodné osvedčenie vystavené dodatočne po uskutočnení vývozu výrobkov a to vtedy ak: v čase vývozu nebolo vydané z dôvodu chýb, neúmyselného opomenutia alebo z dôvodu zvláštnych okolností, alebo vývozca preukáže že bolo vydané, ale nebolo v krajine určenia prijaté z technických dôvodov. V žiadosti o dodatočné vystavenie sprievodného osvedčenia musí vývozca uviesť miesto a dátum vývozu výrobkov, ktorých sa sprievodné osvedčenie EUR.1 týka a odôvodnenie žiadosti. Vývoz výrobkov vývozca preukáže príslušným dielom vývozného colného vyhlásenia, ktoré sa nachádza v jeho evidencii. Colné orgány po overení informácií uvedených v žiadosti vydajú sprievodné osvedčenie, ktoré sa v odseku 7 označia poznámkou VYSTAVENÉ DODATOČNE v slovenčine alebo inom oficiálnom jazyku podľa príslušnej dohody. V pan-euro-stredomorských protokoloch sa používa len anglické znenie ISSUED RETROSPECTIVELY. V prípade krádeže, straty alebo zničenia sprievodného osvedčenia EUR.1 môže vývozca písomne požiadať colné orgány, ktoré pôvodné osvedčenie vydali, o duplikát vystavený na základe vývozných dokladov, ktoré vlastnia. Duplikát vystavený týmto spôsobom musí obsahovať v odseku 7 poznámku DUPLIKÁT v slovenčine alebo inom oficiálnom jazyku podľa príslušnej dohody a dátum vystavenia zhodný s dátumom vystavenia pôvodného sprievodného osvedčenia. V pan-euro-stredomorských protokoloch sa používa len anglické znenie DUPLICATE. Čo je vyhlásenia na faktúre a aké sú podmienky na jeho vystavenie? Vyhlásenie vývozcu na faktúre je alším typom dôkazu o preferenčnom pôvode, ktorého použitie je však obmedzené hodnotou zásielky. Vyhlásenie vývozcu je z hľadiska administratívnej náročnosti veľmi jednoduchý a pohodlný nástroj na preukázanie pôvodu, pretože ho vystavuje vývozca a nie colné orgány. Táto skutočnosť by však v žiadnom prípade nemala zvádzať k nepresnej alebo nesprávnej aplikácii pravidiel pôvodu, prípadne ich obchádzaniu, pretože preverenie dodržania pravidiel môže byť predmetom záujmu colných orgánov dodatočne a to na základe vlastnej iniciatívy alebo z podnetu colných orgánov krajiny 70/90

71 určenia, pre ktorú bolo príslušné vyhlásenie vystavené. V protokole je oblasť vyhlásenia na faktúre upravená v čl. 21 a 22. Vyhlásenie na faktúre môže vystavi : ktorýkoľvek vývozca, ak zásielka obsahuje pôvodné výrobky, ktorých celková hodnota nepresahuje 6000 EUR, schválený vývozca bez obmedzenia hodnoty pôvodných výrobkov v zásielke. Vyhlásenie na faktúre sa môže vystaviť ak vyvážané výrobky možno považovať za výrobky pôvodné v tej krajine, kde sa osvedčenie vydáva alebo v jednej z krajín, s ktorými je možná diagonálna kumulácia ak sú splnené ostatné podmienky protokolu. Vývozca vystavujúci vyhlásenie na faktúre je povinný kedykoľvek na požiadanie colných orgánov vyvážajúcej krajiny predložiť všetky nevyhnutné doklady preukazujúce pôvod výrobkov a splnenie všetkých ostatných podmienok tohto protokolu. Vzor vyhlásenia je uvedený v Prílohe IV Protokolu vo všetkých jazykových mutáciách prípustných podľa príslušnej dohody. Jeho znenie je v nasledujúcej ukážke pre DCFTA EU- UA (pozri Tab. L161/2117 zo dňa Ú.V.). V uvedenom texte vyhlásenia je vynechané miesto pre doplnenie čísla povolenia schváleného vývozcu. Ak ide o vyhlásenie, ktoré vystaví schválený vývozca (pre podrobnejšie informácie o schválenom vývozcovi pozri nasledujúci text), doplní do textu číslo, ktoré mu bolo súčasne s povolením pridelené colnými orgánmi. Ak ide o vyhlásenie, ktoré vystavuje vývozca, ktorý nie je držiteľom povolenia (v tomto prípade len do limitu 6000 EUR) žiadne číslo neuvádza, prípadne čas textu oddeleného zátvorkami vynechá. Na konci textu vyhlásenia je vynechaný priestor na doplnenie krajiny pôvodu. Pre uvádzanie názvu krajiny alebo oficiálneho kódu, prípadne skratiek pre skupiny krajín platí to isté ako bolo spomenuté pri sprievodnom osvedčení Vysvetlivka: Ak výrobky, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie na faktúre, majú pôvod vo viac ako jednej krajine, musia sa do textu vyhlásenia na faktúre uviesť názvy alebo oficiálne kódy všetkých krajín alebo odkaz na ich osobitné uvedenie na faktúre. Na faktúre sa uvedie názov alebo kód krajiny pre každú jednotlivú položku na faktúre. Ak faktúra zahŕňa aj nepôvodné výrobky, na ktoré sa vyhlásenie nevzťahuje, ich označenie sa nevykoná vo vyhlásení samotnom ale uvedie sa na faktúre (najlepšie pri každej položke) tak jednoznačne aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam. 71/90

72 72/90

73 Text vyhlásenia musí by presný bez akýchkoľvek rozdielov oproti vzoru uvedenému v prílohe IV protokolu. Vyhlásenie na faktúre vyhotoví vývozca na písacom stroji, odtlačkom pečiatky alebo tlačou. Ak je vyhlásenie napísané rukou, je potrebné použiť atramentové pero a písať tlačenými písmenami. Vyhlásenie napriek svojmu názvu (vyhlásenie na faktúre) nemusí by uvedené len na faktúre ale rovnako aj na dodacom liste alebo na inom obchodnom doklade. Podmienkou je, aby tento doklad identifikoval dostatočne tovar, na ktorý sa uvedené vyhlásenie vzťahuje. Vyhlásenie na faktúre vystavuje vývozca v zásade vtedy, ke sa výrobky, ktorých sa osvedčenie týka, vyvážajú. Môže sa vystaviť aj dodatočne po vývoze, avšak uzná sa len ak je vyhlásenie v dovážajúcom štáte predložené do dvoch rokov 40 po uskutočnení dovozu výrobkov, na ktoré sa vzťahuje. 41 Súčasťou vyhlásenia na faktúre je uvedenie miesta a dátumu, čitateľného mena a vlastnoručného podpisu vývozcu. Výnimkou je schválený vývozca, ktorý nemusí podpisovať vyhlásenia ak colným orgánom vyvážajúcej krajiny písomne potvrdí, že berie na seba všetku zodpovednosť za vyhlásenie na faktúre, na ktorej je uvedené jeho meno tak, ako keby ho bol vlastnoručne podpísal. Kto môže byť schválený vývozca Schválený vývozca 42 je taký vývozca, ktorému bolo na základe jeho žiadosti udelené osobitné povolenie osvedčovať pôvod výrobkov formou vyhlásenia na faktúre bez obmedzenia hodnoty. Každý schválený vývozca má pridelené svoje číslo, ktoré uvádza 40 Čl. 22 Protokol I, DCFTA EU-UA, L161/2006, z Ú.V. : 6. Fakturačné vyhlásenie môže vyhotoviť vývozca pri vývoze alebo po vývoze výrobkov, na ktoré sa vzťahuje, pod podmienkou, že ho predloží v dovážajúcej krajine najneskôr do dvoch rokov po dovoze výrobkov, na ktoré sa vzťahuje. 41 Vysvetlivka: Vyhlásenia vystavené na fotokópiách faktúr colné orgány prijmú len ak obsahujú originálny podpis vývozcu. V prípade nedostatku miesta môže byť vyhlásenie uvedené aj na rube faktúry. Ak je vyhlásenie uvedené na osobitnom liste, uzná sa len ak je tento osobitný list zrejmou súčasťou faktúry (napríklad viacstranová faktúra). Vyhlásenie na faktúre môže byť tiež uvedené na nálepke (štítku), ktorá je prilepená na faktúru takým spôsobom, že podpis vývozcu alebo pečiatka prekrýva aj nálepku aj faktúru. 42 Článok 23 Protokol I, DCFTA EU-UA, L161/2006, z Ú.V.: Schválený vývozca 1. Colné orgány vyvážajúcej krajiny môžu povoliť každému vývozcovi, ďalej len schválený vývozca, ktorý často prepravuje výrobky podľa tejto dohody, aby vyhotovoval fakturačné vyhlásenia bez ohľadu na hodnotu príslušných výrobkov. Vývozca, ktorý sa usiluje získať takéto povolenie, uspokojivo poskytne colným orgánom všetky záruky potrebné na overenie štatútu pôvodu výrobkov, ako aj splnenie ostatných podmienok tohto protokolu. 73/90

74 priamo do textu vyhlásenia. Colné orgány majú právo podmieniť udelenie štatútu schválenému vývozcovi splnením akýchkoľvek požiadaviek, ktoré považujú za účelné. 43 Držiteľ povolenia je povinný: vystaviť vyhlásenie len na tovar, na ktorý má všetky nevyhnutné dôkazy alebo účtovné podklady v čase vystavenia a len v rozsahu uvedenom v povolení, prevziať plnú zodpovednosť za spôsob použitia povolenia, osobitne za nesprávne vyhlásenie o pôvode alebo iné zneužitie povolenia, zabezpečiť, že osoba zodpovedná za kompletizáciu vyhlásení na faktúre pozná a rozumie pravidlám pôvodu, uschovávať všetky písomné dôkazy o pôvode najmenej tri roky od dátumu, ke bolo vyhlásenie vystavené, colným orgánom kedykoľvek predložiť dôkazy preukazujúce pôvod a kedykoľvek im umožniť kontrolu. Je obvyklé, že colné orgány vykonávajú u schválených vývozcov kontroly v pravidelných intervaloch, aby bolo zabezpečené nepretržité plnenie podmienok povolenia na používanie schváleného vývozcu. Ak schválený vývozca neposkytuje dostatočné záruky, neplní podmienky povolenia, alebo ak akýmkoľvek spôsobom zneužíva svoje oprávnenie, môžu colné orgány povolenie kedykoľvek odobrať. Rovnako ako tomu bolo pri sprievodných osvedčeniach, aj pri vyhláseniach na faktúre, ak má colný orgán krajiny určenia pochybnosti o pravosti alebo správnosti predloženého vyhlásenia na faktúre, prípadne o pôvode tovaru na ktorý sa osvedčenie vzťahuje, môže požiadať o dodatočné overenie vyhlásenia colným orgánom krajiny, kde bolo vydané. Každá žiadosť o následné overenie znamená komplikácie v colnom konaní, pretože do výsledku overenia 43 Vysvetlivka: Pojem vývozca sa vzťahuje na osoby alebo podniky bez ohľadu či ide o výrobcov alebo obchodníkov. Povolenie schváleného vývozcu však nie je možné udeliť špeditérom (colným agentom). Colné orgány pri posudzovaní žiadosti skúmajú najmä: či vývozca vyváža pravidelne, pričom nie je rozhodujúce množstvo alebo hodnotové objemy vývozu, či je vývozca schopný vystaviť dôkaz o pôvode správne. Posudzuje sa najmä, či vývozca pozná platné pravidlá pôvodu a vlastní všetky podporné doklady preukazujúce pôvod. Pri výrobcoch sa colné orgány musia ubezpečiť, že skladové účtovníctvo podniku umožňuje identifikáciu pôvodu tovaru, obzvlášť v prípade nových podnikov. Pri subjektoch, ktoré sú iba obchodníkmi, sa posúdenie žiadostí sústredí na podrobnejšie preskúmanie ich bežných obchodných tokov, či vývozca, ktorý požiadal o udelenie povolenia, z pohľadu minulých vývozov poskytuje dostatočné záruky týkajúce sa pôvodu tovaru a či je schopný plniť povinnosti z toho vyplývajúce. 74/90

75 môže colný orgán v krajine dovozu prijať akékoľvek opatrenia, ktoré považuje za vhodné. Ak zohľadníme lehotu, ktorá je protokolom vymedzená na vykonanie následného overenia desať mesiacov, je lepšie sa pri vystavovaní vyhlásenia vystríhať všetkého, čo by mohlo viesť k spochybneniu vyhlásenia a to najmä: vo vyhlásení uvádzať len text podľa vzoru v prílohe IV protokolu, snažiť sa vyhlásenie uviesť rovnakým spôsobom a písmom akým je vyhotovený doklad na ktorom sa vyhlásenie nachádza, nezabudnúť na náležitosti vyhlásenia akými sú miesto, dátum, meno a podpis. Pre použitie vyhlásenia na faktúre je rozhodujúci hodnotový limit 6000 EUR. V skutočnosti však nie je možné zabezpečiť, aby všetky doklady o cene boli vystavené v jedinej mene EURO a preto sa na použitie tohto limitu používajú prepočítané ekvivalenty v národných menách, ktoré si zmluvné strany jednotlivých dohôd navzájom oznamujú. Platnosť týchto ekvivalentov je spravidla jeden rok a ak nedôjde k výraznejším výkyvom v kurze meny, tak celý nasledujúci rok platí prepočítací kurz prvého pracovného dňa októbra. Pre vyhlásenie na faktúre EUR-MED sa okrem uvedeného uplatní navyše povinnosť uviesť údaj s materiálmi ktorej krajiny sa uplatnila kumulácia alebo poznámku o neuplatnení kumulácie spôsobom uvedeným v prílohe IVa príslušného protokolu. Je potrebné predkladať dôkazy o preferenčnom pôvode? Ke pri dovoze je deklarantom požadované preferenčné zaobchádzanie s tovarom, colným orgánom krajiny dovozu musia by predložené dôkazy osvedčujúce preferenčný pôvod. Jednotlivé preferenčné dohody EÚ určujú rôzne dôkazy o pôvode. Napr. pre DVO, EDP sa používa sprievodné osvedčenie EUR.1. Pre dovozy v systéme GSP sa používa unifikované tlačivo A (FORM AĽ UNCTAD). Dovozcovia a vývozcovia z jkrajín viazaných takýmito zmluvami musia preto správne používať jednotlivé protokoly o pôvode podľa toho, aké dohody sa vzťahujú na ich vzájomné obchodné operácie. Na dovozy z niektorých partnerských krajín sa môže vzťahovať viac preferenčných systémov EÚ (to platí aj o Ukrajine), a tak zahraniční vývozcovia po dohode s európskymi dovozcami si môžu vybra ten preferenčný systém, ktorý poskytuje najvýhodnejšiu preferenciu - zníženie resp. odstránenie cla EC Preferential Arrangement List stoms/customs/customs_duties/rules_origin/preferential/article_779_en.htm#preferential). 75/90

76 Kedy sa nepredkladá dôkaz o preferenčnom pôvode? Pre zopakovanie je možno vhodné uviesť, že predloženie dôkazu o preferenčnom pôvode je potrebné len vtedy, ak si dovozca nárokuje preferenčné zaobchádzanie (použitie preferenčnej sadzby, uplatnenie kumulácie at.) Existujú však prípady ke je možné použiť preferenčné zaobchádzanie bez toho aby bol predložený dôkaz o preferenčnom pôvode. Ide o prípady neobchodných dovozov, ktorými sa rozumejú príležitostné dovozy pozostávajúce výhradne z výrobkov na uspokojenie osobných potrieb príjemcov, cestujúcich alebo ich rodín, ak je z povahy a množstva výrobkov zrejmé, že sa nedovážajú na obchodný účel a ak ich hodnota nepresahuje: 500 EUR v prípade výrobkov zasielaných ako drobné zásielky fyzickými osobami fyzickým osobám, 1200 EUR v prípade výrobkov prepravovaných ako súčasť osobnej batožiny cestujúcich. Aká je doba platnosti dôkazu o pôvode? V každom systéme je iná a je limitovaná, napr. DCFTA EU-UA je to 4 mesiace 45 pre EUR. 1, v GSP je platnosť Osvedčenia o pôvode - FORM A = 10 mesiacov. Lehota platnosti sa počíta od dátumu vystavenia dôkazu. Vývozca má súčasne povinnos uchováva všetky kópie dôkazu a podporné doklady, na základe ktorých bol dôkaz o pôvode vystavený po dobu 3 rokov na účely následnej kontroly (verifikácie) zo strany colnej správy. Výnimky z povinnosti predkladať dôkaz o pôvode sa vzťahuje na zásielky malej hodnoty (GSP - EUR 500) alebo na osobnú batožinu cestujúcich (GSP- EUR 1200). 45 Článok 24 Protokol I, DCFTA EU-UA, L161/2007, z Ú.V.: Platnosť dôkazu o pôvode 1. Dôkaz o pôvode je platný štyri mesiace od dátumu jeho vydania vo vyvážajúcej krajine a v uvedenej lehote sa predloží colným orgánom dovážajúcej krajiny. 2. Dôkazy o pôvode, ktoré sú predložené colným orgánom dovážajúcej krajiny po konečnom dátume predloženia uvedenom v odseku 1 tohto článku, môžu byť prijaté na účel uplatnenia preferenčného zaobchádzania, ak sú príčinou nepredloženia týchto dokladov do stanoveného konečného dátumu výnimočné okolnosti. 3. V ostatných prípadoch oneskoreného predloženia colné orgány dovážajúcej krajiny môžu prijať dôkazy o pôvode, ak boli výrobky prezentované pred uvedeným konečným dátumom. 76/90

77 Kedy sa dôkaz o pôvode zamietne bez následného overenia? Zistenie drobných nezrovnalostí medzi údajmi uvedenými na dôkaze o pôvode a v dokladoch predložených colnému úradu na účely colného konania nezbavuje dôkaz o pôvode platnosti, ak je náležite preukázané, že sa dôkaz o pôvode vzťahuje na predložené výrobky. Zrejmé formálne chyby, ako napríklad preklepy na dôkaze o pôvode, nie sú dôvodom na jeho neprijatie, ak také chyby nevyvolajú pochybnosti o pravdivosti vyhlásenia uvedeného v tomto dôkaze. Ak o dôkaze samotnom alebo o pôvode výrobkov uvedených na dôkaze vzniknú pochybnosti, zašle sa dôkaz o pôvode na následné overenie. Môže sa vyskytnúť aj taký prípad že colný orgán predložený dôkaz zamietne bez verifikácie označí ho výrazom NEPOUŽITE NÝ (INAPPLICABLE) a preferenčné zaobchádzanie odoprie. Takýto postup môže byť zapríčinený ak: - tovar, na ktorý sa dôkaz vzťahuje, nie je predmetom preferenčného zaobchádzania, - odsek určený pre opis tovaru (odsek 8 sprievodného osvedčenia) nie je vyplnený, alebo je tam uvedený iný tovar ako bol predložený, - doklad o pôvode bol vydaný v krajine, ktorá nepatrí do preferenčného systému a to aj v tom prípade, ak tovar je pôvodný v krajine, ktorá do preferenčného systému patrí, - dôkaz o pôvode nesie známky neautentických výmazov alebo zmien, - lehota platnosti dôkazu o pôvode uplynula, - dôkaz o pôvode je vystavený dodatočne na tovar, ktorý bol podvodne dovezený. Aká je budúcnosť preferenčných pravidiel pôvodu? - Preferenčné pravidlá pôvodu vyplývajúce z medzinárodných dohôd (DVO resp. DCÚ) sú najdynamickejšie sa rozvíjajúce pravidlá pôvodu a patria tiež medzi najčastejšie používané pravidlá. Na úrovni expertov, ktorí sa týmito pravidlami dlhodobo zaoberajú už bolo viackrát skonštatované, že aj ke časté, ale len čiastkové, úpravy neodrážajú dostatočne súčasné požiadavky je preto treba vykonať celkovú hĺbkovú revíziu týchto pravidiel. Výsledkom by mal byť návrh takých pravidiel pôvodu, ktoré by odrážali požiadavky súčasného obchodu a korešpondovali s požiadavkami nových výrobných technológií. Proces modernizácie by sa mal dotknúť tak všeobecných ustanovení ako aj postupov opracovania alebo spracovania uvedených v prílohe II. 77/90

78 - V súvislosti s využitím výhod kumulácie v čo možno najväčšej miere pri jej súčasnom rozšírení, je v budúcnosti potrebné nájsť taký model, ktorý by umožňoval pružnejšie zavádzanie zmien. Ako jedným z možných východísk sa javí možnosť vyňať oblasť pravidiel pôvodu z dohôd o voľnom obchode alebo podobných dohôd a celý komplikovaný systém bilaterálnych dohôd nahradiť dohovorom o pravidlách pôvodu, ku ktorému by pri pristúpili všetky krajiny participujúce na systéme kumulácie. - alšie rozšírenie PAN-EURO-STREDOMORSKEJ KUMULÁCIE by sa v budúcnosti malo týkať predovšetkým krajín západného Balkánu, ktoré spolu s európskymi krajinami, krajinami severnej Afriky a Blízkeho východu nachádzajúcich sa pri Stredozemnom mori vytvoria región politickej stability a hospodárskej prosperity - X - 78/90

79 79/90

80 Prílohy 80/90

81 Právne predpisy EÚ a zdroje informácií o pravidlá nepreferenčného pôvodu EÚ : Informácie o preferenčných pravidlách pôvodu EÚ je možné najať na webovej stránke Komisie EÚ - GR Dane a Colná únia - Clá -kalkulácia výšky dovozného cla: 1) Webová stránka GR Dane a colná únia, Európska komisia 81/90

82 Príloha ň: Webová stránka Svetovej colnej organizácie (WCO) _Pôvod WCO Databáza preferenčných obchodných dohôd a pravidiel pôvodu obsahuje: - Texty preferenčných obchodných dohôd; - Opatrenia týkajúce sa ich pravidlá pôvodu; - Vzory dokladov o pôvode (osvedčenie o pôvode). V databáze je možné tiež zobraziť a porovnať hlavné znenie ustanovení o pravidlách pôvodu dvoch až štyroch rôznych zmlúv. New WCO Origin Database now online / March 2011/ - Nová on-line databáza o pravidlách pôvodu, SOO/ WCO 82/90

83 Právne predpisy EÚ a zdroje informácií o pravidlá preferenčného pôvodu EÚ je možné najať na Web. stránke Komisie EÚ -EUROPA - Taxation and Customs Union - Rules of Origin.htm), kde sú uvedené odkazy na predpisy tzv. Arrangements list, týkajúce sa obchodu medzi zmluvnými stranami (DVO, EDP, EEA), resp. ako nariadenia EÚ, ktorými sa poskytujú jednostranné preferenčného zaobchádzania (GSP, MAGREB, Moldava apod.). Agreements 83/90

84 Agreements in force P R A V I D L Á P Ô V O D U E Ú The EU is a party to trade agreements and other agreements with a trade component both in the WTO context and bilaterally with certain countries and regions. A list of WTO agreements can be found on the WTO web site Europe Here are other bilateral or regional agreements in force: Ukraine - 27 June 2014 Norway - 01 July 1973 Iceland - 01 April 1973 Switzerland - 01 January 1973 Faroe Islands - 01 January 1997 The former Yugoslav Republic of Macedonia - Stabilisation and Association Agreement, 01 May 2004 Albania - Stabilisation and Association Agreement, 01 April 2009 Montenegro - Stabilisation and Association Agreement, 01 May 2010 Bosnia and Herzegovina - Interim Agreement on trade and trade related matters, 01 July 2008 Serbia - Interim Agreement on trade and trade related matters, 01 February 2010 Mediterranean Palestinian Authority - Association Agreement, 01 July 1997 Syria - Co-operation Agreement, 01 July 1977 Tunisia - Association Agreement, 01 March 1998 Morocco - Association Agreement, 01 March 2000 Israel - Association Agreement, 01 June 2000 Jordan - Association Agreement, 01 May 2002 Lebanon - Interim Agreement, 01 March 2003 Egypt - Association Agreement, 01 June 2004 Algeria - Association Agreement, 01 September 2005 Other countries Mexico - Economic Partnership, Political Coordination and Cooperation Agreement, 01 July 2000 South Africa - Trade, Development and Co-operation Agreement, 01 January 2000 CARIFORUM States - Economic Partnership Agreement, Provisionally applied Chile - Association Agreement and Additional Protocol, 01 February 2003 (trade) / 01 March 2005 (full agreement) Madagascar, Mauritius, the Seychelles, and Zimbabwe Economic Partnership Agreement signed in 84/90

85 August 2009 P R A V I D L Á P Ô V O D U E Ú Korea - New Generation Free Trade Agreement, signed 06 October 2010 Papua New Guinea and Fiji - Interim Partnership Agreement ratified by Papua New Guinea in May 2011 EU-Iraq - Partnership and Cooperation Agreement, signed on 11 May 2012 Colombia and Peru - Trade Agreement, signed 26 July 2012 Central America - Association Agreement with a strong trade component, signed 29 June 2012 EU-Ecuador text of the trade agreement published, not yet ratified, 17 February 2015 Cameroon Economic Partnership Agreement signed in 2009 Customs unions Andorra - 01 July 1991 San Marino - 01 December 1992 Turkey - 31 December 1995 Association Agreement between the European Union and its Member States, of the one part, and Ukraine, of the other part (L161/1994 z ). 85/90

86 Príloha Ň - TARIC- databáza Európskej komisie Integrovaná tarifa Databáza TARIC umožňuje vyhľadávanie tarifných a netarifných opatrení platných na dovoz tovaru z tretích krajín dovážaného do EÚ. Vyhľadávanie je možné podľa kombinovanej nomenklatúry tovaru (HS/CN) a krajiny pôvodu tovaru dovážaného do EÚ. 86/90

87 European Commission - Trade - Export Helpdesk The European Union is the world's largest single market and the Export Helpdesk is your online portal to access it! In just a few clicks companies can find the EU tariffs, requirements, preferential arrangements, quotas and statistics relating to imports from trade partner countries. 87/90

88 Preferential Arrangement Rules of Origin 88/90

89 European Commission : Market Access database : Home madb.europa.eu/ The Market Access Database (MADB) gives information to companies exporting from the EU about tariffs and import formalities in third country markets. Ba_ / Ing. J. KNOPP, CSc./ 89/90