ŠTUDENTSKÁ VEDECKÁ KONFERENCIA 1 ÚVOD KRÍZOVÝ MANAŽMENT Definícia krízového manažmentu... 5

Transcription

1 1 ÚVOD KRÍZOVÝ MANAŽMENT Definícia krízového manažmentu Predmet a metódy štúdia krízového manažmentu Hlavné funkcie, ciele a úlohy krízového manažmentu Funkcie krízového manažmentu Ciele a úlohy krízového manažmentu Stupne krízového manažmentu Stupne a zručnosti krízového manažmentu Nositelia krízového manažmentu a ich zodpovednosť KRÍZOVÝ PROCES Priebehy krízových procesov Prvky krízového manažmentu Analýza ohrozenia Stanovenie krízovej stratégie Realizácia krízovej stratégie ANALÝZA VZNIKU KRÍZ V DÔSLEDKU APROXIMÁCIE ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁKONOV EÚ V CHEMOLAK, A.S. SMOLENICE Záväzky a povinnosti vyplývajúce zo zákonov a vyhlášok Zákon č. 478/20002 Z. z Vyhláška MŽP SR č. 706/2002 Z. z Vyhláška MŽP SR č. 409/2003 Z. z Porovnanie súčasných hodnôt emisií s novou environmentálnou legislatívou KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 1

2 4.3 Stanovenie účinkov a pravdepodobnosti vzniku krízy v dôsledku implementácie európskych environmentálnych zákonov na Chemolak, a.s. Smolenice NÁVRH KRÍZOVEJ STRATÉGIE NA ODSTRÁNENIE KRÍZOVÉHO STAVU SPÔSOBENÉHO ENVIRONMENTÁLNOU LEGISLATÍVOU V CHEMOLAKU, A.S. SMOLENICE Vybudovanie odlučovacích zariadení Výrobu a vývoj alternatívnych náterových látok ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 2

3 1 ÚVOD V súčasnosti môžeme byť svedkami rozvoja spoločnosti charakterizovanými najmä zmenami okolitého prostredia pre podniky. Tieto zmeny, ktoré môžeme vidieť aj ako spotrebitelia, majú vplyv na mnohé firemné organizácie. Z tohto dôvodu je nevyhnutné neustále sledovať, analyzovať a prispôsobovať sa týmto zmenám, a to kvôli udržaniu si súčasného, alebo aj možného zvýšenia budúceho podielu na trhu. Samozrejme, že tieto zmeny môžu ohroziť existenciu podniku, alebo jeho trhový podiel. V takýchto prípadoch v podstate vznikajú v podnikoch krízy, ktoré sa musia úsilím vedenia podniku a jeho zamestnancov eliminovať a odstrániť. Pre dobre riadené podniky je však charakteristické, že vedenie a jeho zamestnanci nečakajú na vznik krízy, ktorú následne riešia, ale snažia sa odstrániť možné ohniská blížiacich sa kríz, zistených na základe dôsledného pozorovania situácie v okolí, alebo vo vnútri podniku. Niektoré z týchto kríz nie je možné ľahko odstrániť, ale len eliminovať na prijateľnú mieru. Zvyčajne sa pripravia odborníkmi aj určité možnosti, ktoré sa nazývajú krízovými stratégiami, t.j. určitými opatreniami na zníženie rizika vzniku daných kríz, resp. dôsledkov krízy na stabilitu a kladný vývoj organizácie. Význam prípravy na krízu možno kvôli názornosti uviesť aj na príklade študenta, ktorý chodí do školy. Študent sa síce pripravuje na hodiny, ale v prípade neohlásenej písomky sú výsledky zvyčajne horšie, ako keď o písomke vie vopred a sústredí sa ňu. V uvedenom prípade si v podstate vypracuje určitý druh stratégie. Týmto porovnaním je jasné, že pripravený podnik má lepšie šance danú, nečakanú situáciu zvládnuť, ako podnik, ktorý sa začne možnou situáciou zaoberať až po jej vzniku. V dôsledku vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa menia legislatívne podmienky, a to najmä, čo sa týka životného prostredia. Naša legislatíva sa zosúlaďuje s európskou a tým vznikajú pre niektoré podniky určité možné ohrozenia vyplývajúce z prísnejších podmienok platiacich v členských štátoch EÚ. Nové zákony alebo vyhlášky môžu pre podniky znamenať aj zánik, prípadne platenie vysokých pokút za ich nedodržiavanie, čo nemôže byť pre podnik mysliaci do budúcnosti vhodnou alternatívou. Jednou z najdôležitejších zmien a často aj v médiách spomínaných je téma ochrany ovzdušia, ktorá bola prevzatá a zapracovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky. Zmeny sa samozrejme týkajú najmä zlepšovania kvality ovzdušia a tým v neposlednom rade aj zlepšenia zdravia obyvateľstva. V danej oblasti sa jedná najmä o zníženie emisií, ktoré sú KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 3

4 súčasťou produkcie takmer všetkých priemyselných podnikov v SR. Z vyššie uvedeného je preto veľmi dôležité sa venovať a dôsledne sledovať zmeny v tejto časti legislatívy. Chemický priemysel nie je v tejto oblasti výnimkou a nemožno ani najmenej predpokladať, že sa ho dané zmeny v právnych dokumentoch netýkajú. Niekedy možno aj viac, ako niektorých iných odvetví v priemysle. Pri chemických procesoch výroby priemyselných produktov dochádza a pravdepodobne vždy bude dochádzať k produkcii emisií a tomuto procesu nebude možné zabrániť, ale ho iba obmedziť, čo samozrejme bude súvisieť s rastom technologických inovácií a ľudskej vynaliezavosti. Z uvedených skutočností som sa rozhodol napísať túto prácu, do ktorej som sa snažil vložiť informácie o možnostiach vzniku kríz, alebo ohrozenia podniku Chemolak a.s., Smolenice, a to z dôvodu už spomenutého, t.j. zmeny legislatívy v oblasti ochrany ovzdušia a znižovania emisií prchavých organických zlúčenín. Snažil som sa uviesť súčasný stav v podniku a porovnanie tohto stavu, resp. emisií s limitmi, ktoré budú platiť po nadobudnutí účinnosti nových zákonov a vyhlášok. Na základe toho bolo nevyhnutné analyzovať ako daná zmena môže ovplyvniť podnik a s akou pravdepodobnosťou ju ohrozí, či akú krízu môže vyvolať. Navrhol som krízovú stratégiu na elimináciu krízy, vyplývajúcu zo zmeny legislatívy a vzhľadom na to, že podnik presne vie, v ktorých uvedených oblastiach a v akom období začatia platnosti vyhlášky bude mať problémy so splnením prísnych limitov je pre vedenie podniku v súčasnosti vhodné sa týmto zaoberať a tým predísť vzniku krízy. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 4

5 2 KRÍZOVÝ MANAŽMENT Podnikové manažmenty už v dávnej minulosti vykonávali preventívne opatrenia na predchádzanie prírodných katastrôf, prijímali rozhodnutia na zmiernenie dôsledkov hospodárskych kríz na ekonomiku podnikateľských subjektov a hľadali možnosti zabránenia vzniku eventuálnych krízových stavov. Ani porovnanie zdrojov a zákonitostí kríz však nezabránilo ich vzniku a následným ekonomickým škodám, či stratám na životoch. A tak sa postupne množili názory, že treba vytvoriť účinný mechanizmus, ktorý by minimalizoval ľudské a ekonomické straty. Nositeľom tohto mechanizmu sa stal krízový manažment. 2.1 Definícia krízového manažmentu Termín krízový manažment (crisis management) sa pripisuje J. F. Kennedymu, ktorý ho prvýkrát použil v roku 1962 počas kubánskej krízy. V nasledujúcich rokoch sa stal bežnou súčasťou manažérskej kvalifikácie. Podľa M. Armstronga možno krízový manažment definovať ako: Proces vyrovnávajúci sa s napätou situáciou spôsobom, ktorý plánuje, organizuje, riadi a kontroluje množstvo vzájomne previazaných operácií a vedie rozhodovací proces zodpovedajúcich osôb k rýchlemu, ale neuponáhľanému rozhodnutiu akútneho problému, pred ktorým daná organizácií stojí. (1) Slovenský autor Vladimír Gozora (2) definuje krízový manažment nasledovne: Krízový manažment je proces sústavného a cieľavedomého usmerňovania výrobných, servisných a podnikateľských činností prostredníctvom podnikových zdrojov zameraných na ochranu ľudských a ekonomických hodnôt, na bezpečnú prevádzku a udržanie rovnovážneho stavu podniku vo všetkých oblastiach jeho činnosti. Z daných definícií môžeme odvodiť tieto charakteristiky krízového manažmentu (2): je to proces súvislých a opakovaných činností vedúcich k cieľavedomému usmerňovaniu bezporuchovej prevádzky podnikov, je to proces, ktorý sa zameriava na ochranu ľudských životov a ekonomických hodnôt, na bezpečnú prevádzku a udržanie rovnovážneho stavu podniku, je to proces, v rámci ktorého sa uvedené podnikové ciele dosahujú prostredníctvom dodatočných podnikových zdrojov (vecných, finančných, ľudských). KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 5

6 2.2 Predmet a metódy štúdia krízového manažmentu Krízový manažment je špecifickou súčasťou podnikového manažmentu, ktorý cieľavedome ovplyvňuje vnútornú štruktúru a procesné činnosti v podniku. Z uvedeného dôvodu sa špecifickým stáva aj predmet štúdia krízového manažmentu. Predmetom štúdia krízového manažmentu sú (2): 1. Subjekty krízového manažmentu. Sú to funkčné miesta, ktoré sú nositeľmi ochrany, obrany a bezpečnosti podniku voči determinantom krízových situácií, krízový manažéri s ich štýlom a metódami vedenia ľudí, informačné toky a činnosti, ktorými cieľavedome ovplyvňujú správanie podniku v špecifickom prostredí. Tieto subjekty sú nositelia krízového manažmentu na všetkých organizačných úrovniach hospodárskeho subjektu. 2. Objekty krízového manažmentu. Sú to spravidla organizačné jednotky a pracovné skupiny, prostredníctvom ktorých chceme dosiahnuť alebo udržať rovnovážny stav podniku. Tieto objekty sú predmetom cieľavedomého pôsobenia subjektov krízového manažmentu. 3. Organizačná štruktúra manažmentu. Je to forma usporiadania funkčných miest podniku, ktoré sú nositeľmi krízového manažmentu. 4. Vonkajšie a vnútorné prostredia podniku. Predmetom krízového manažmentu sú rovnovážne a nerovnovážne stavy vonkajšieho prostredia, materiálové a peňažné toky, ekonomické a majetkovo-právne vzťahy, regulačné systémy a nástroje, ovplyvňujúce správanie podniku. V neposlednom rade sú to determinanty vnútropodnikovej klímy a kultúry, materiálové a peňažné toky, krízové stavy a situácie v podniku. Krízový manažment v rámci štúdia uplatňuje viacero metód, ktoré všeobecne rozdeľujeme takto (2): klasické metódy - do tejto skupiny metód zaraďujeme analýzu, syntézu, indukciu, dedukciu, heuristickú a komparatívnu metódu, metódu expertného odhadu, metódy prevzaté z kybernetiky - o tejto skupiny metód zaraďujeme metódu čiernej skrinky, analógie a modelovania, matematicko-štatistické metódy - túto skupinu metód tvoria metódy operačného výskumu, faktorová analýza, markovove reťazce, metódy pravdepodobnostného rastu, grafické metódy a ďalšie, KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 6

7 metódy prevzaté zo sociológie - do tejto skupiny patria dotazovacia metóda na zistenie príčin daného javu a sociometrická metóda na zistenie sociometrických vzťahov v pracovných skupinách, špecifické metódy do tejto skupiny patria špeciálne metódy na zisťovanie seizmickej činnosti, zrážkových a teplotných režimov, teplotných, chemických a radiačných účinkov v narušenom prostredí. 2.3 Hlavné funkcie, ciele a úlohy krízového manažmentu Krízový manažment je sústavným, nepretržitým a cieľavedomým procesom, ktorý v podnikateľskom subjekte plní viacero funkcií. Tieto sú charakteristické svojou stálosťou, nenahraditeľnosťou a spoločenskou nutnosťou pri riešení krízových situácií, zabezpečovaní ochrany a obrany podnikateľských subjektov voči narušiteľom organizačnej a ekonomickej celistvosti Funkcie krízového manažmentu Nositelia krízového manažmentu plnia pri dosahovaní strategických cieľov podniku tieto funkcie (2): 1. Krízové plánovanie. Zahŕňa úlohy, ktoré sa musia vykonať na dosiahnutia ochrany, obrany a bezpečnosti, ekonomickej stability a trvalo udržateľného rozvoja podniku. Nositelia krízového manažmentu aktivujú plánovanie činnosti na dosiahnutie týchto cieľov. Manažéri prostredníctvom krízových plánov vedia presne, akú organizáciu musia urobiť na dosiahnutie úspechu. Pri plánovaní sa koncentrujú na hospodársku činnosť podniku, na identifikáciu krízových situácií, na podnikové úspechy v blízkej budúcnosti a na plnenie dlhodobých cieľov. 2. Organizovanie. Organizovanie alebo usporiadanie môže byť dosiahnuté pridelením úloh, stanovených počas krízového plánovania v podniku. Mechanizmom podnikových činností sa Krízový plán dáva do činnosti. Zamestnanci podniku plnia pridelenú prácu, aby splnili prevádzkové, ochranné, obranné a bezpečnostné ciele podniku. Úlohy sa prideľujú včas, sú menovité a adresné s vysokým stupňom záväznosti za ich splnenie. Osobitné miesto zaujíma organizovanie procesných činností v špecifickom prostredí v čase kríz a krízových situácií. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 7

8 3. Ovplyvňovanie. Ovplyvňovanie je ďalšou základnou funkciou krízového manažmentu. V tejto súvislosti pod ovplyvňovacou funkciou rozumieme proces usmerňujúci aktivity zamestnancov podniku v narušenom prostredí na dosiahnutie ochranných, obranných a bezpečnostných cieľov podniku. Každé vhodné usmernenie pomáha pri identifikácii ohnísk potenciálnych kríz, eliminovaní krízových situácií alebo pri lepšej pripravenosti organizačných zložiek podniku na krízové stavy vonkajšieho prostredia. Pružným a efektívnym vedením zamestnancov, ich účinnou motiváciou a medziosobnostnou komunikáciou možno dosiahnuť lepšiu informovanosť a väčšiu účinnosť rozhodnutí vrcholových manažérov. Osobitné miesto v rámci ovplyvňovacej funkcie krízového manažmentu zaujíma kreovanie a manažovanie krízových štábov a samotná činnosť týchto účelových pracovných skupín. 4. Kontrolovanie. Kontrolovanie je funkciou krízového manažmentu, v rámci ktorej krízový manažéri alebo manažéri v personálnej únii dostávajú informácie o hospodárskej činnosti podniku, tieto analyzujú a porovnávajú so stanovenými ukazovateľmi, štandardmi alebo dosiahnutými výsledkami v porovnateľných podmienkach. Kontrolovanie je sústavný proces zameraný na identifikáciu nerovnovážnych stavov podniku a okolia. Na základe kontrolovacieho procesu a vykonaných kontrol sa krízový manažéri pokúšajú monitorovať prostredie, identifikovať krízové ohniská, kvantifikovať potenciálne krízy a ich dopady na ekonomiky podniku Ciele a úlohy krízového manažmentu Hlavným cieľom podnikového manažmentu je zabezpečiť efektívnu transformáciu výrobných činiteľov a dosiahnuť trvalo udržateľný rozvoj podniku. Vychádzajúc z tohto cieľa, možno sformulovať ciele krízového manažmentu nasledovne (2): posudzovať potenciálne riziká, analyzovať podmienky vzniku krízových situácií, sformulovať predpokladaný vývoj a priebeh kríz, analyzovať podiel jednotlivých subjektov na vzniknutej kríze, prijímať adekvátne opatrenia na riešenie vzniknutej krízy, dostať krízu pod kontrolu a minimalizovať ekonomické straty a straty na životoch, KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 8

9 dosiahnuť trvalú pripravenosť vrcholových manažérov a krízových štábov na riešenie krízových situácií. Realizácia hlavných cieľov krízového manažmentu je podmienená plnením hlavných úloh, ktoré sa prelínajú s úlohami podnikového manažmentu ako celku. V podnikovo-hospodárskej základni krízový manažment rieši prevažne úlohy organizačného charakteru. Rozhodujúcu časť úloh plní v období prevencie, a nie počas krízy. Väčšina činností ma preto prípravný, nie vykonávací charakter. Sú to nasledujúce úlohy krízového manažmentu (2): 1. Preventívna ochrana, predchádzanie vzniku kríz a krízových situácií. V rámci tejto úlohy krízoví manažéri monitorujú vnútorné a vonkajšie prostredie podniku, testujú výkonnosť trhu a konkurencieschopnosť výrobcov, kvantifikujú podnikateľskú úspešnosť a porovnávajú indikátory hospodárskej činnosti so stanovenými štandardmi alebo dosiahnutými výsledkami podnikov v porovnateľných podmienkach. Súčasťou tejto úlohy je prijímanie opatrení na predchádzanie alebo zvládnutie krízových situácií, teoretická a praktická príprava podnikových manažérov na ovládnutie krízových situácií ako aj príprava krízových štábov. 2. Vytvorenie predpokladov na zvládnutie vzniknutej krízy alebo krízovej situácie, aktívne usmerňovanie priebehu krízy a likvidácia nerovnovážneho stavu v podniku. V rámci tejto úlohy krízoví manažéri pripravujú krízový plán a opatrenia na zvládnutie a eliminovanie krízy, navrhujú riešenia exekutívnemu manažmentu podniku na prijatie strategických rozhodnutí a taktík. 3. Príprava a uskutočnenie zásahu na všetkých organizačných úrovniach podniku. V rámci tejto úlohy všetky riadiace a výkonné zložky reagujú na zistené skutočnosti konkrétnou činnosťou. Aktivizujú vecné, finančné a ľudské zdroje, prehodnocujú podnikové ciele a výrobné programy, podnikateľské stratégie a taktiky. Organizačné jednotky sú posiľňované kreatívnymi manažérmi. K rozsiahlym zmenám dochádza v personálnych štruktúrach podnikateľských subjektov. 4. Odstraňovanie dôsledkov podnikových kríz. Súčasťou tejto úlohy je likvidácia ekonomických škôd a narušených výrobných vzťahov. Krízoví manažéri prehodnocujú vznik, priebeh a výsledky krízy a navrhujú opatrenia na eliminovanie podobných kríz v budúcnosti. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 9

10 2.4 Stupne krízového manažmentu Realizácia cieľov a hlavných úloh krízového manažmentu sa uskutočňuje ako súčasť celopodnikových úloh. V dôsledku spoločenskej deľby práce sa diferencujú a rozdeľujú úlohy na nižšie organizačné úrovne a lebo stupne. Z tohto dôvodu aj v krízovom manažmente rozlišujeme stupne aj zručnosti, ktorými disponujú krízoví manažéri. Počet týchto stupňov závisí podobne ako u podnikového manažmentu od niekoľkých faktorov (2): od koncentrácie kapitálu a výkonnosti podniku, od plošnej roztrieštenosti alebo celistvosti výroby, od pracovnej náročnosti výroby, od podielu trhu výrobkov a konkurenčnosti prostredia, od vzdialenosti podniku od ohnísk prírodných a priemyselných katastrôf Stupne a zručnosti krízového manažmentu Vychádzajúc z uvedených faktorov spoločenskej deľby práce, vnútorného usporiadania podniku a funkcií krízového manažmentu, rozlišujeme nasledujúce úrovne krízového manažmentu (2): 1. Jednostupňová úroveň. Nositelia krízového manažmentu sa nachádzajú na funkčných pozíciách vrcholového manažmentu podniku osobitne alebo v personálnej únii. Preto sú krízoví manažéri nositeľmi koncepčných, ľudských i operatívnych zručností. Inými slovami, podnikoví špecialisti vo vrcholových líniových a štábnych funkciách zabezpečujú úlohy krízového manažmentu. Jednostupňová úroveň krízového manažmentu je typická pre malé a stredne veľké podniky. Najčastejšie sa stretávame s usporiadaním: riaditeľ podniku - personálna únia funkčných miest. Obr.č. 1: Jednostupňový krízový manažment (2) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 10

11 2. Dvojstupňová úroveň krízového manažmentu. Je typická pre stredne veľké podniky. Nositelia krízového manažmentu sa nachádzajú na strednom a vrcholovom stupni podnikového manažmentu osobitne alebo v personálnej únii. Z toho dôvodu sú krízoví manažéri nositeľmi požadovaných zručností diferencovane. Obr.č. 2: Dvojstupňový krízový manažment (2) 3. Trojstupňová úroveň krízového manažmentu. Nositelia krízového manažmentu sa nachádzajú na funkčných pozíciách vrcholového, stredného a operačného manažmentu. S vnútropodnikovou deľbou práce dochádza tiež k diferenciácii zručností krízových manažérov na jednotlivých úrovniach. Nositelia krízového manažmentu plnia úlohy individuálne na funkčných pozíciách a v personálnej únii. Trojstupňová úroveň krízového manažmentu sa začína prejavovať vo veľkých podnikoch. Spravidla je reprezentovaná úrovňou riaditeľa podniku a referátu(oddelenia) krízového manažmentu, úrovňou riaditeľ závodu a krízového manažéra a úrovňou vedúceho prevádzkovej jednotky, ktorý plní aj úlohy a požiadavky krízového manažmentu. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 11

12 Obr.č. 3: Trojstupňový krízový manažment (2) Nositelia krízového manažmentu a ich zodpovednosť Nositeľmi krízového manažmentu sú línioví a štábni pracovníci. Do skupiny vedúcich líniových pracovníkov zaraďujeme manažérov, ktorí majú rozhodovacie právomoci a kompetencie. Preto ich rozhodnutia sú právne účinné a záväzné. V podnikateľskom subjekte sú nositeľmi rozhodnutí krízového manažmentu riaditelia podnikov, závodov a divízií. Z toho dôvodu majú nositelia uvedených funkčných pozícií aj najväčšiu mieru zodpovednosti za uplatňovanie krízového manažmentu v podniku. Skupinu štábnych manažérov tvoria krízoví manažéri s obmedzenými rozhodovacími právomocami. Spravidla sú to štábne funkcie, ktoré prostredníctvom metodickej, konzultantskej či projektovej činnosti pomáhajú zodpovedným líniovým manažérom podniku(riaditeľovi podniku a závodu) prijímať efektívne rozhodnutia a zabezpečovať plnenie úloh krízového manažmentu v prevádzkovej činnosti podniku. Zodpovednosť krízových manažérov štábneho typu je adekvátna ich funkčnému postaveniu v podnikovej štruktúre. Línioví a štábni nositelia krízového manažmentu vytvárajú krízové štáby, ktoré majú trvalú KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 12

13 alebo dočasnú pôsobnosť v podniku. V čase krízy alebo vzniku krízovej situácie sú krízové štáby doplňované ďalšími manažérmi podniku. Krízový štáb je pracovnou skupinou, zriadenou s cieľom zabezpečovania cieľov a úloh v oblasti ochrany, obrany a bezpečnosti podniku. Krízový štáb napomáha vrcholovému manažmentu pri uplatňovaní krízového manažmentu v podniku. Krízový štáb môže nadobudnúť formu trvalého alebo dočasného účelového štábu. (2) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 13

14 3 KRÍZOVÝ PROCES Kríza podniku môže prepuknúť náhle v dôsledku prekvapivých dramatických udalostí (havária, prudký pokles cien akcií na burze). Avšak bežnejšie a nebezpečnejšie sú však krízové procesy rozvíjajúce sa pozvoľna, t.j. také ktoré sú dlhodobé. Tieto krízy sú často ťažšie včas rozpoznateľné. V tomto prípade krízový proces prechádza niekoľkými fázami (1): 1. Fáza potenciálna v tejto fáze sa kríza ešte vôbec neprejavuje, ale hromadia sa príčiny jej budúceho vzniku. 2. Fáza latentná v tejto fáze sa už začínajú prejavovať príznaky (symptómy) krízových javov, ktoré je možno rozpoznať a prijať opatrenia, ktoré by zabránili rozvinutiu krízy. 3. Fáza akútna - v tejto fáze dochádza k plnému, aj keď spravidla krátkodobému, rozvinutiu krízových javov, ktoré zjavne poškodzujú činnosť podniku, jeho záujmy a budúcnosť. 4. Fáza chronická - v tejto fáze sa rozhoduje o budúcnosti firmy, pretože je ovplyvňovaná reakciami manažmentu na predchádzajúcu fázu. Krízové javy preto buď zostávajú v nezmenšenej miere, mierne sa utlmujú, aby sa opäť rozvinuli do svoje akútnej alebo dokonca ešte kritickejšej podoby, alebo sú postupne eliminované. 5. Fáza výsledná táto fáza je odrazom efektivity krízového riadenia manažmentu. Môže mať podobu prekonania krízy alebo takisto aj zániku organizácie. 3.1 Priebehy krízových procesov Ako bolo uvedené v predchádzajúcej kapitole môžeme na základe uvedených jednotlivých fáz zostaviť rôzne typy krízových procesov. Tieto jednotlivé fázy, ich trvanie a priebeh nám umožnia najlepšie znázorniť nasledujúce štyri typy krízových procesov, znázornených na nasledujúcich obrázkoch (1): 1. V ideálnom prípade manažment rozpozná symptómy hroziaceho krízového javu a dokáže včas odstrániť jeho príčiny. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 14

15 Obr.č. 4: Ideálny priebeh krízového procesu (1) 2. Efektívne zvládnutí krízový proces je charakteristický okamžitou efektívnou reakciou na akútny krízový stav Obr.č. 5: Efektívny priebeh krízového procesu (1) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 15

16 3. Najbežnejším priebehom krízového procesu je postupné zvládnutie podnikovej krízy v jeho chronickej fáze. Obr.č. 6: Zvládnutý priebeh krízového procesu (1) 4. Nezvládnutý priebeh krízového procesu končí zánikom organizácie. Obr.č. 7: Nezvládnutý priebeh krízového procesu (1) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 16

17 3.2 Prvky krízového manažmentu Vieme, že každý krízový vývoj je neopakovateľnou udalosťou, existujú základné kroky, ktoré možno uplatniť v prípade každej krízy. Tieto prvky krízového manažmentu sú rovnaké pre všetky typy organizácií bez ohľadu na ich náchylnosť ku krízam (1): analýza ohrozenia organizácie, stanovenie krízovej stratégie, realizovanie krízovej stratégie Analýza ohrozenia Ako vyplýva z rôznych priebehov krízového procesu, najefektívnejším je prevencia - odstránenie príčin krízy, skôr ako sa môže rozvinúť a prípadne príprava na budúci krízový stav. Znamená to, že na počiatku sa musíme pokúsiť o čo najpresnejšiu prognózu kríz (1), (3): 1. Potenciálne zdroje krízy Najskôr je potrené urobiť analýzu všetkých rizík = potenciálnych zdrojov krízy. Môže sa jednať o krízu vo vnútri alebo z vonkajšku organizácie. K vytvoreniu zoznamu potenciálnych krízových situácií, ktoré môžu firmu v budúcnosti postihnúť, môžeme použiť brainstorming. Tabuľka č. 1: Jednotlivé typy kríz vo vnútri a z vonkajšku organizácie (1) Kríza vo vnútri organizácie Materiálová a surovinová kríza Kríza vo výrobe Finančná kríza Personálna kríza Kríza know-how Kríza managementu Kríza z vonkajšku organizácie Kríza odbytová Kríza v konkurencii Kríza dodávateľa Kríza zákazníka Kríza spôsobená zmenou legislatívy 2. Príznaky jednotlivých javov u jednotlivých potenciálnych krízach sa musíme pokúsiť zistiť, či sa v súčasnosti prejavujú nejaké ich príznaky(symptómy). Znamenalo by to, že sa kríza už dostala do fáze latentnej. Medzi takéto signály patrí napríklad: kolísanie, prípadne stagnácia odbytu, rastúci konkurenčný tlak, KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 17

18 sťažnosti zákazníkov na služby a kvalitu tovaru, nedostatok materiálu, surovín a energie potrebných k splneniu objednávok, dodávatelia požadujú platenie vopred alebo v hotovosti, odchod kľúčových zamestnancov, znižuje sa počet školení zamestnancov, klesajúci počet inovácií v podniku, šíriaci sa pocit uspokojenia s dosiahnutými výsledkami, ospravedlňovanie chýb a omylov, pri hodnotení sa dôraz kladie predovšetkým na minulé skúsenosti, prax a rutinu, firemné problémy sa nevyhodnocujú a neanalyzujú. 3. Časový horizont - s ohľadom na dynamickosť odvetvia, v ktorom podnikáme, si musíme zvoliť primeraný časový horizont, v rámci ktorého sa pokúsime predvídať vznik krízy v akútnej fáze. Zvolené obdobie by malo byť v súlade s horizontom našich dlhodobých a strednodobých plánov. 4. Stupeň pravdepodobnosti vzniku na základe znalostí symptómov sa musíme pokúsiť odpovedať na otázku, nakoľko je pravdepodobné, že sa vo zvolenom časovom horizonte jednotlivej krízy z fázy potenciálnej dostanú do fázy akútnej, resp. chronickej. 5. Stanovenie účinkov a intenzity - ďalším krokom analýzy je posúdenie krízových situácií na organizáciu. V tomto kroku posudzujeme, či a nakoľko kríza v uvedenom horizonte prekročí mieru únosnosti. Účinky môžu mimo iného pôsobiť na náklady, obrat, zisk, výrobu, image firmy a stratégiu firmy. Takto spracovanú prognózu vynesieme do krízovej matice, ktorá nám okrem iného umožňuje urobiť si predstavu o celkovom stupni ohrozenia organizácie. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 18

19 Obr.č. 8: Krízová matica (1), (3) V zásade platí, že celkové ohrozenie stúpa s počtom prognózovaných krízových situácií v smere vpravo nahor. Na nasledujúcich obrázkoch sú uvedené príklady rôzne ohrozených organizácií. Organizácia ohrozená relatívne málo(malý počet krízových situácií s nízkou pravdepodobnosťou vzniku a slabými účinkami Obr.č. 9: Málo ohrozená organizácia (1), (3) Organizácia, ktorá nie je zásadne ohrozená (krízové situácie so stredným účinkom a nízkou alebo priemernou pravdepodobnosťou). KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 19

20 Obr.č. 10: Zásadne neohrozená organizácia (1), (3) Organizácia silne ohrozená (malý počet krízových situácií s nízkym stupňom pravdepodobnosti, ale so zničujúcim účinkom) Obr.č. 11 Silne ohrozená organizácia (1), (3) Veľmi silne ohrozená organizácia (veľký počet krízových situácií so zničujúcimi účinkami a s vysokou pravdepodobnosťou) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 20

21 Obr.č. 12: Veľmi silne ohrozená organizácia (1), (3) Stanovenie krízovej stratégie Nasledovný obr.č.13 nám umožňuje identifikovať, aký typ krízovej stratégie máme použiť podľa toho, v ktorom kvadrante sa nachádza náš podnik. Obr.č. 13: Možné krízové stratégie (1), (3) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 21

22 Z krízovej matice môžeme určiť základnú orientáciu krízovej stratégie (1): zvládnutie krízových situácií, ktoré by boli skôr nepravdepodobné a so slabým účinkom, napríklad vývojom koncepcií ad-hoc (tzv. trouble shooting odstrelenie problému ), teda až po ich vzniku, obmedzenie celkového ohrozenia organizácie zvlášť prípravou krízových (alternatívnych plánov pre zvládnutie krízových situácií, ktoré by boli skôr nepravdepodobné alebo priemerne pravdepodobné a ktoré neohrozujú existenciu organizácie) ohrozenie ohnisiek potenciálnych kríz, ktoré môžu ohroziť existenciu organizácie Realizácia krízovej stratégie Odstránenie ohnisiek krízy možno zabezpečiť(1): dodatočnými investíciami pre zvýšenie istoty (týka sa predovšetkým výroby) opustením, to znamená zrieknutím sa výrobkov a procesov ohrozených krízou. Strategický význam tejto alternatívy pre množstvo priemyselných odvetví ukazuje napríklad opustenie technológií s ortuťou, azbestom a freónmi. Opustenie ako stratégia má tým väčšiu nádej na úspech, čím skôr je naplánovaná a pripravená. Je preto nutné priebežne preverovať svoje výrobky a služby a zvažovať, či ich nie je nutné opustiť. Celkové ohrozenie možno znížiť (1): skorým rozoznávaním krízových vývojov - patrí sem systém výstrah na základe klasického plánovania a porovnávania plánovaných a skutočných hodnôt a zostavenia zoznamu indikátorov, ktoré majú priamu súvislosť s vašou ponukou, obmedzenie eskalácie zistenie, že organizácia stojí pred krízou, by, malo viesť k akciám, ktorých cieľom je zamedziť kríze. Pomalšie vznikajúce krízy môžu byť zohľadnené v rámci strategického plánovania, a to sústredením sa na výrobky, ktoré nie sú náchylné ku krízam, podporu vývoja nových produktov, zabezpečením finančných prostriedkov potrebných k odstráneniu krízy, opatrným plánovaním výroby produktov náchylným ku krízam a prevedením zmeny investičných plánov, KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 22

23 krízovými (alternatívnymi) plánmi - kríza vznikajúca v krátkej dobe a v stredne dlhej dobe nemôže byť zohľadnená v strategickom pláne. Tu má zmysel iba rýchla realizácia prdom pripravených (alternatívnych) plánov. Každý krízový plán vymedzuje automatické riešenia predvídateľných situácií (formuláciu predstáv o vecnom, časovom a finančnom riešení odhadnuteľných variant a odpovedajúcich postupov zásahov), zmapovanie prostriedkov zvládnutia krízy (kde hľadať tieto prostriedky, ako zabezpečiť ich dosiahnuteľnosť, ako ich aktivovať), definovanie aktérov zvládnutia krízy a vzťahov medzi nimi (zmapovanie kľúčových aktérov riadenia krízy (vrcholové vedenie, krízový analytici, tlačový hovorca), personálne obsadenie krízové štábu a jeho spolupracovníkov a pravidlá krízovej komunikácie (ujasnenie obsahu informácií nevyhnutných pre riadenie krízy, zaistenie náležitého prístupu k nim a nakladanie s nimi, určenie kto, kedy a o čom musí byť informovaný). Zvládnutie krízovej situácie je možné vďaka (1): dobrému image (povesti) - Každú krízu možno zvládnuť tým ľahšie, čím lepšia je povesť organizácie pred vypuknutím krízy. Ukázalo sa, že tlmiaci účinok je tím väčší, čím nápadnejšie sú akcie spojené s ich vytvorením. Dôležité sú zvlášť neobvyklé aktivity, ktoré majú dlhodobý účinok, trouble shooting to znamená rýchlo prijímať závery a pružne reagovať na situáciu. Je totiž veľmi dôležité nenechať sa zatlačiť do obrannej pozície. Musíme sami aktívne pôsobiť na vlastný priebeh krízy. I keď základom úspechu trouble shootingu je predovšetkým flexibilita, musí byť pripravený krízový štáb a jeho hlavné zásady. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 23

24 4 ANALÝZA VZNIKU KRÍZ V DÔSLEDKU APROXIMÁCIE ENVIRONMENTÁLNYCH ZÁKONOV EÚ V CHEMOLAK, A.S. SMOLENICE V dôsledku zavádzania nových zákonov a na nich nadväzujúcich vyhlášok v rámci nášho vstupu do Európskej únie sa môže výrazne zmeniť postavenie podnikov. Je to najmä vplyvom zmeny súčasných zákonov, ktoré musia rešpektovať prísne nariadenia Európskej únie. Pre podniky je dôležité sledovať tieto zmeny a aproximáciu legislatívy, pretože podnik môže predísť prípadným krízam, vyplývajúcich z tejto zmeny. V prípade nesledovania alebo nedôsledného sledovania zmeny nových, alebo novelizácie pôvodných zákonov môže nastať v podniku krízový stav. Môže dôjsť k problémov vo výrobe, k jej obmedzeniu, alebo aj k veľkým pokutám za porušovanie zákonov. Nevyhnutnosťou je aj dôkladná analýza súčasného stavu s hodnotením možného vplyvu na vyvolanie krízy vo firme. Je preto potrebné sledovať tieto globálne zmeny a dôležitou je samozrejme aj príprava na tieto zmeny. Na základe toho možno potom jednoduchšie zvládnuť prechod cez dané obdobie rozvrhnutím nákladov na zmenu, či výmenu niektorých technológií, či technologických postupov. V tejto časti som sa zameral najmä výber určitých dôležitých ustanovení v nadväznosti na zmenu legislatívy v oblasti životného prostredia, a to predovšetkým na časť legislatívy, ktorá sa zaoberá ochranou ovzdušia a z nej vyplývajúcimi emisnými limitmi, poplatkami za znečisťovanie životného prostredia, resp. v prípade porušovania zákonov aj pokutami. Táto časť zákonov je najdôležitejšou a najviac problematickejšou najmä pre chemické podniky, akým Chemolak a.s., Smolenice je. 4.1 Záväzky a povinnosti vyplývajúce zo zákonov a vyhlášok Zákony a vyhlášky, ktorým sa v tejto oblasti venujem sa týkajú ochrany ovzdušia, poplatkami za znečisťovanie ovzdušia, emisnými limitami, technickými požiadavkami, zoznamami znečisťujúcich látok a všeobecnými podmienkami prevádzkovania zdrojov a ich zariadení. Z daným zákonov, resp. vyhlášok vyberám najmä tie paragrafy, ktoré sú nevyhnuté a dôležité pre Chemolak a.s., Smolenice. Najproblematickejšou sa javia najmä emisie prchavých organických zlúčenín, ktoré sú typické pre výrobu organických rozpúšťadlových náterových látok, ktoré tvoria prevažnú časť produkcie všetkých súčasných producentov náterových látok vo svete. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 24

25 4.1.1 Zákon č. 478/20002 Z. z. Presný názov zákona znie: Zákon č. 478/2002 Z.z. o ochrane ovzdušia a ktorým sa dopĺňa zákon č. 401/1998 Z.z. o poplatkoch za znečisťovanie ovzdušia v znení neskorších prepisov (zákon o ovzduší). Daný zákon obsahuje najmä širší pohľad na ochranu ovzdušia ako celku pre všetky podniky. Zaoberá sa definíciami základných pojmov, kvalitou ovzdušia, orgánmi ochrany ovzdušia a ich pôsobnosťou. Dôležitou časťou daného zákona je najmä tretia časť zákona, ktorá sa zaoberá povinnosťami prevádzkovateľov zdrojov a povoľovaním zdrojov. Z tohto zákona je pre Chemolak a.s., Smolenice dôležitá najmä definícia prchavej organickej zlúčeniny / 2 písmeno o)/ a zdroja / 3/. Veľmi dôležitým je najmä 19, ktorý uvádza povinnosť prevádzkovateľov veľkých zdrojov a prevádzkovateľov stredných zdrojov. V súvislosti s týmto je dôležitý aj 38 Iné správne delikty, ktorý sa zaoberá ukladaním pokút za nesplnenie si povinností, vyplývajúcich z už spomenutého 19. (4) Z daného zákona som po určitej selekcii vybral najdôležitejšie poznatky významné a vzťahujúce sa na podnik Chemolak a.s., Smolenice. Prchavá organická zlúčenina (4) každá organická zlúčenina antropogénneho a biogénneho pôvodu iná ako metán, schopná tvoriť fotochemické oxidanty reakciou s oxidmi dusíka za prítomnosti slnečného svetla. Na základe 3 ods. 1 písmeno a) je Chemolak a.s., Smolenice stacionárnym zdrojom, ktorý sa ďalej podľa ods. 2 písmeno a) zaraďuje medzi veľké zdroje. (4) S ohľadom na dané zaradenie podľa 3 pre Chemolak a.s., Smolenice vyplývajú povinnosti z 19 ods. 1, ktorý uvádza povinnosti prevádzkovateľov veľkých zdrojov znečisťovania. Je samozrejmé, že podnik musí dodržiavať všetky povinnosti vyplývajúce z tohto paragrafu, ale z hľadiska dôležitosti sú podstatné najmä tieto písmená (4): emisné limity vyplývajúce zo zákonov a vyhlášok /písmeno b)/, musí viesť prevádzkovú evidenciu o zdrojoch a zisťovať množstvo znečisťujúcich látok podľa vykonávacieho predpisu /písmeno d)/, oznamovať úradom do 15. februára bežného roka úplné a pravdivé informácie o zdroji, emisiách a dodržiavaní emisných limitov a emisných kvót /písmeno e)/, informovať verejnosť o znečisťovaní ovzdušia zo zdroja a o opatreniach vykonávaných na obmedzenie tohto znečistenia /písmeno l)/, KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 25

26 vypracovať na vyzvanie úradu program znižovania emisií zo zdrojov alebo vypracovaný program na znižovanie emisií aktualizovať /písmeno n)/, dodržiavať určené emisné kvóty /písmeno o)/, oznamovať písomne plánovaný termín vykonania oprávneného merania /písmeno s)/. Na merania emisií sa vydávajú odborné posudky / 24/, ktoré vyhotovuje oprávnený posudzovateľ. V každej modernej spoločnosti je zvykom, že za nedodržiavanie zákonov zvyčajne nasleduje nejaký trest. Takýmto trestom pre podniky je v v tejto oblasti legislatívy ukladanie pokút. Ukladanie pokút rieši 38 Iné správne delikty. Podľa 38 ods. 1 je maximálna pokuta do Sk. Týka sa predovšetkým nezastavenia prevádzky zdroja pri vážnom a bezprostrednom ohrození kvality ovzdušia podľa 19 ods. 1 písm. h), alebo nesplnenie regulačných opatrení smogového regulačného systému podľa 19 ods. 1 písm. g). (4) Významnejšími z hľadiska väčšej možnosti nesplnenia si povinností pre Chemolak a.s., Smolenice sú ods. 2 písm. a), ods.3 písm. a) a ods. 8. Pokuta v ods. 2 a) je v rozmedzí od Sk do Sk. Ide predovšetkým o porušenie povinnosti dodržiavať emisné limity a emisné kvóty a iné nedodržanie povinností presne uvedené v danom 38 ods. 2 písm. a). Pokuta od Sk do Sk uvedená v ods. 3 písm. a) sa udeľuje napr. za porušenie nasledovných povinností (4): nevedenia prevádzkovej evidencie o zdrojoch znečisťovania a nezisťovanie množstva znečisťujúcich látok, neoznámenia úplných a pravdivých informácií o zdroji príslušnému úradu, emisiách a dodržiavaní emisných limitov a kvót, neinformovania verejnosti o znečisťovaní ovzdušia zo zdroja, neoznámenie plánovaného termínu vykonania oprávneného merania. Dôležitým je aj ods. 8, ktorý umožňuje zvýšiť pokutu až do dvojnásobku hornej hranice uvedených v príslušných odsekoch. Môže však nariadiť obmedzenie, alebo zastavenie prevádzky zdroja, a to v prípade, že dôjde k opätovnému porušeniu povinností za, ktoré už bola pokuta udelená, alebo prevádzkovateľ nesplnil v lehote opatrenia na nápravu uložené príslušným orgánom. (4) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 26

27 4.1.2 Vyhláška MŽP SR č. 706/2002 Z. z Presný názov vyhlášky znie: Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 706/2002 Z. z. o zdrojoch znečisťovania ovzdušia, o emisných limitoch, o technických požiadavkách a všeobecných podmienkach prevádzkovania, o zozname znečisťujúcich látok, o kategorizácii zdrojov znečisťovania ovzdušia a o požiadavkách zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok v znení vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 410/2003 Z. z.. Je vykonávacou vyhláškou k predchádzajúcemu zákonu o ovzduší. Táto vyhláška ustanovuje podľa 1 ods. 1 (5): emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia, lehoty a podmienky ich platnosti, nové zdroje a jestvujúce zdroje znečisťovania a ich zariadenia, zoznam znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, emisné kvóty a všeobecné podmienky prevádzkovania, kategorizáciu veľkých zdrojov a stredných zdrojov, požiadavky zabezpečenia rozptylu emisií znečisťujúcich látok. Z 1 ods. 2 pre Chemolak a.s., Smolenice vyplýva, že sa v daných súvislostiach uvedených vo vyhláške sa podnik musí brať ako jestvujúci zdroj znečisťovania, pretože bol uvedený do prevádzky pred 31.marcom V 2 danej vyhlášky sú v jednotlivých odsekoch uvedené názvy jednotlivých 6 príloh k danej vyhláške. V prílohe č.1 Zoznam znečisťujúcich látok a vybraných znečisťujúcich látok, pre ktoré sa určujú emisné limity, emisné kvóty a všeobecné podmienky prevádzkovania sa Chemolak a.s., Smolenice prináleží skupina v II. OSTATNÉ ZNEČISŤUJÚCE LÁTKY 4. Skupina znečisťujúcich látok organické plyny a pary. Podľa prílohy č. 2 Kategorizácia veľkých zdrojov a stredných zdrojov Chemolak a.s., Smolenice ako už aj bolo spomenuté patrí medzi veľké zdroje. Daná skutočnosť vyplýva z tejto prílohy, konkrétne z čísla kategórie 4.19 Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb, gleja a lepidiel s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel v t za rok. Vzhľadom na to, že Chemolak a.s., Smolenice vyrába viac ako 100 t náterových látok s projektovanou spotrebou organických rozpúšťadiel sa zaraďuje medzi veľké zdroje patriace do chemického priemysle v zmysle danej kategorizácie. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 27

28 Všeobecné emisné limity a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov je názov prílohy č. 3. V časti II. Emisné limity pre ostatné znečisťujúce látky je pre Chemolak a.s., Smolenice dôležitá skupina 4. Emisné látky pre organické plyny a pary a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov emitujúcich organické plyny a pary. Pre nasledujúce podskupiny sú dané nasledovné emisné limity (5): 4.1 Emisné limity pre 1. podskupinu organických plynov a pár pri hmotnostnom toku vyššom ako 0,1 kg.h -1 nesmie celková koncentrácia látok 1. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 20 mg.m -3, 4.2 Emisné limity pre 2. podskupinu organických plynov a pár - pri hmotnostnom toku vyššom ako 2 kg.h -1 nesmie celková koncentrácia látok 2. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 100 mg.m -3, 4.3 Emisné limity pre 3. podskupinu organických plynov a pár - pri hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h -1 nesmie celková koncentrácia látok 3. podskupiny v odpadovom plyne prekročiť hodnotu 150 mg.m Emisný limit pri súčasnom výskyte znečisťujúcich látok viacerých podskupín v odpadovom plyne pri výskyte organických znečisťujúcich látok viacerých podskupín, pri ich celkovom hmotnostnom toku vyššom ako 3 kg.h -1 nesmie celková koncentrácia týchto látok v odpadovom plyne prekročiť súčasne hodnotu 150 mg.m -3, pričom sa nesmú prekročiť emisné limity podľa bodov 4.1 až Vyhláška MŽP SR č. 409/2003 Z. z Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 109/2003 Z.z. ktorou sa ustanovujú emisné limity, technické požiadavky a všeobecné podmienky prevádzkovania zdrojov a ich zariadení, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá je ďalšou vykonávajúcou vyhláškou k zákonu o ovzduší. Pre Chemolak a.s., Smolenice je rozhodujúcou, a to najmä z toho dôvodu, že ustanovuje emisné limity pre zdroje organických rozpúšťadiel a ich prevádzkovanie. Význam tejto právnej úpravy a dôsledná analýza pre podnik spočíva v tom, že Chemolak a.s., Smolenice má významný zdroj a zariadenia, v ktorých sa používajú organické rozpúšťadlá. V 2 sa na účely tejto vyhlášky ustanovujú základné pojmy. Vychádzajúc definícií základných pojmov je Chemolak a.s., Smolenice jestvujúcim zdrojom znečisťovania. (6) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 28

29 Táto vyhláška obsahuje aj prílohy, pričom príloha č. 1 Zoznam činností obsahuje 15 druhov činností, pričom Chemolak a.s., Smolenice patrí skupiny X. Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel. Podľa 4 ods. 2 sa prahové hodnoty rozpúšťadiel, všeobecné podmienky prevádzkovania zariadenia a emisné limity prchavých organických uvádzajú v prílohe č. 2. Nasledujúca tabuľka č. 2 je vybratá z tejto prílohy č. 2 uvedenej vyhlášky a platí pre výrobu náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel. Tabuľka č. 2: Prahová spotreba rozpúšťadiel a emisné limity (6) Činnosť Výroba náterových látok, lakov, tlačiarenských farieb a lepidiel Emisný limit celkového Emisný Prahová Emisný organického limit pre spotreba limit celkových uhlíka fugitívne rozpúšťadla emisií 3 ) v odpadových emisie 2 ) plynoch 1 ) t.rok -1 mg.m -3 % % > ) > Osobitné ustanovenia Poznámka 4) 1 ) koncentrácia vo vlhkom plyne pri štandardných stavových podmienkach. 2 ) Podiel hmotnosti fugitívnych emisií a hmotnosti vstupných rozpúšťadiel. 3 ) Podiel hmotnosti celkových emisií a celkovej hmotnosti spotrebovaného organického rozpúšťadla. 4 ) Emisný limit pre fugitívne emisie nezahŕňa množstvo rozpúšťadla predaného alebo expedovaného ako súčasť náterových hmôt. 5 ) pre nové zariadenie s prahovou spotrebou rozpúšťadla t.rok -1, pre ktoré sa začalo konanie o vydanie súhlasu na povolenie stavby do termínu nadobudnutia účinnosti tejto vyhlášky, platia do 31. októbra 2007 emisné limity podľa 7 ods. 6. Vychádzajúc z 7 ods. 6 vyplýva, že Chemolak a.s., Smolenice ako jestvujúci zdroj znečistenia musí tieto emisné limity uvedené v tabuľke č. 2 spĺňať od 1. novembra Do tohto dátumu musí spĺňať emisné limity uvedené vo Vyhláške MŽP SR č. 706/2002 Z.z. v znení vyhlášky č. 410/2003 Z.z. uvedenej v predchádzajúcej kapitole. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 29

30 Podľa 7 ods. 2 Vyhlášky č. 4009/2003 Z. z. sa na podnik budú vzťahovať 4 a 5 tiež od 1. novembra Chemolak a.s., Smolenice musí podľa 7 ods. 4 ako prevádzkovateľ jestvujúceho zariadenia predložiť oznamovací list používateľa organických rozpúšťadiel a ročnú bilanciu rozpúšťadiel za rok Podľa 6 tejto vyhlášky a v súlade s už spomenutou povinnosťou podniku podľa 19 ods. 1 písm. d) zákona č. 478/2002 Z.z. musí podnik v rámci súhrnu vybraných údajov prevádzkovej evidencie predložiť už spomenutý oznamovací list uvedený v prílohe č. 5, ročnú bilanciu rozpúšťadiel podľa prílohy č. 4 a oznámenie o zámere postupovať podľa prílohy č. 3 a redukčný plán. (6) 4.2 Porovnanie súčasných hodnôt emisií s novou environmentálnou legislatívou Podľa merania emisií, ktoré sa v Chemolaku, a.s. Smolenice uskutočnilo dna sú v nasledovnej tabuľke č. 3 uvedené nasledovné hodnoty emisií na jednotlivých prevádzkach. Vzhľadom na to, že podľa vyhlášky č. 706/2002 sú dôležité aj hmotnostné toky sú v nej tiež uvedené. Tabuľka č. 3: Merania emisií VOC v jednotlivých prevádzkach (7), (8) Znečisťujúce látky Priemerná hmotnostná koncentrácia mg.m -3 Prevádzka riedidlá Výduch č. A12 Hmotnostný tok kg.h -1 Celkový organický uhlík 247,1 0,293 Výduch č. A13 Celkový organický uhlík 975,1 1,047 Prevádzka Nová várňa živíc (NVŽ) Plniareň výduch č.a8 Celkový organický uhlík 79,4 0,245 NVŽ centrál výduch č. A10 Celkový organický uhlík 61,2 0,735 KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 30

31 Porovnaním hodnôt uvedených v tabuľke s hodnotami emisných limitov platiacich v súčasnosti podľa Vyhlášky č. 706/2002 Z.z. je dôležité sledovať aj aký je hmotnostný tok meraných organických plynov a pár. Pri prekročení hmotnostného toku 3 kg.h -1 nesmie celková hodnota súčasne prekročiť 150 mg.m -3. Keďže hodnota celkového toku nie je ani v jednom z meraní prekročená je podmienka tejto vyhlášky splnená. Ak by sme však porovnali dovolené emisné hodnoty platiace podľa Vyhlášky č. 409/2003 Z. z. od 1. novembra 2007 s nameranými zistili by sme nasledovné skutočnosti. Táto vyhláška neberie ohľad na hmotnostný tok, ale ustanovuje emisný limit len ako hmotnostnú koncentráciu. Hmotnostná koncentrácia je 150 mg.m -3. Po porovnaní len priemerných hodnôt nameraných hmotnostných koncentrácií s emisných limitom nevyhovujú nasledovné dva výduchy na prevádzke Riedidlá, a to: výduch č. A12, výduch č. A13. Ako vidieť z porovnania v prípade platnosti vyhlášky by tieto dva výduchy nespĺňali emisný limit v nej uvedený. 4.3 Stanovenie účinkov a pravdepodobnosti vzniku krízy v dôsledku implementácie európskych environmentálnych zákonov na Chemolak, a.s. Smolenice V predchádzajúcej kapitole sme zistili, že v presne definovanom čase, ktorý možno presne stanoviť začiatkom platnosti emisných limitov pre Chemolak a.s., Smolenice, t.j. od 1. novembra 2007 dôjde k ohrozeniu možnej existencie časti výroby daného podniku. Nasledovná matica nám podľa určenia pravdepodobnosti vzniku a účinkov na organizáciu v definovanom čase pomôže odhaliť, akým spôsobom sa bude daná kríza riešiť, resp. nám určí typ použitej krízovej stratégie. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 31

32 Obr.č. 14: Určenie krízovej stratégie pre Chemolak, a.s. Smolenice Podľa danej matice nám vychádza ako najvhodnejšie využiť krízovú stratégiu O. Jedná sa v podstate o odstránenie ohniska krízy. Táto stratégia nám v podstate umožní, že v prípade riešenia ohniska krízy nemusí vôbec v budúcnosti dôjsť k vážnemu ohrozeniu podniku, ak vôbec k nejakému dôjde. Samozrejme, ak Chemolak a.s., Smolenice nebude riešiť danú situáciu budú orgány ochrany životného prostredia pristupovať k podniku podľa zákona, t.j. môžu ukladať pokuty, prípadné po neuskutočnení nejakých zmien, ktoré by obmedzili emisie môže dôjsť aj k uzavretiu danej prevádzky pomocou úradného rozhodnutia. KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 32

33 5 NÁVRH KRÍZOVEJ STRATÉGIE NA ODSTRÁNENIE POTENCIÁLNEJ KRÍZY SPÔSOBENEJ V CHEMOLAKU, A.S. SMOLENICE Po porovnaní hodnôt terajších emisií VOC s emisnými hodnotami uvedenými v kapitole 4.2 a po stanovení pravdepodobných účinkov v kapitole 4.3 na Chemolak a.s., Smolenice a z nej vyplývajúci možný vznik krízy po 1. novembri 2007 je pre podnik ako taký, vhodné stanoviť určitý druh krízovej stratégie, t.j. odstránenie ohniska krízy. V dôsledku prekročenia budúcich emisných hodnôt a limitov uvedených vo vyhláške MŽP SR č. 409/2002 Z.z. pri nezmenenej výrobnej stratégii je možnosť ohrozenia podniku významná. Vznik krízy priamo súvisí s emisiami VOC, ktoré vznikajú pri výrobe rozpúšťadlových náterových látok, a preto existuje viacero spôsobov na dosiahnutie zníženia týchto emisií. Možnými spôsobmi na odstránenie, alebo na čiastočné eliminovanie týchto emisií a tým splnenie týchto limitov platiacich pre podnik od 1. novembra 2007 sú nasledovné dva spôsoby, a to (9): vybudovanie odlučovacích zariadení, výroba alternatívnych typov náterových látok. 5.1 Vybudovanie odlučovacích zariadení Jedná sa o vybudovanie odlučovacích zariadení na výrobných prevádzkach a v skladoch, v ktorých sa manipuluje s VOC. Týmto vybudovaním sa zabezpečí to, že nebude musieť prísť k zatvoreniu týchto častí podniku. Podnik však bude musieť investovať do tzv. odlučovacích zariadení, ktorými sa odpadové plyny, ktoré obsahujú tieto emisie VOC budú zachycovať. Následne sa tieto plyny budú spaľovať tzv. katalytickým spaľovaním. (10) Uvedený spôsob nám umožní naďalej pokračovať v súčasnej výrobe rozpúšťadlových náterových látok. budeme sa zaoberať len v podstate inštaláciou dodatočnej technológie, zabraňujúcej voľnému úniku týchto škodlivých plynov do atmosféry. Týmto spôsobom sa nám podarí splniť emisné limity vyplývajúce z prijatia a následnej platnosti novej vyhlášky. Inštalácia daného zariadenia nám zabezpečí odstránenie ohniska možnej krízy. Predpokladané investičné náklady na takúto inštaláciu odlučovacích zariadení predpokladajú cca. 35 mil. Sk. (11) KATEDRA PRIEMYSELNÉHO INŽINIERSTVA A MANAŽMENTU 33