UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE

Transcription

1 UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PEDAGOGICKÁ FAKULTA KATEDRA PEDAGOGIKY SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY VYUŽITIA INFORMAČNO- KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ VO VYUČOVANÍ DEJEPISU NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH BAKALÁRSKA PRÁCA PAVOL GALÁŠ 2010

2 SÚČASNOSŤ A PERSPEKTÍVY VYUŽITIA INFORMAČNO- KOMUNIKAČNÝCH TECHNOLÓGIÍ VO VYUČOVANÍ DEJEPISU NA STREDNÝCH ŠKOLÁCH BAKALÁRSKA PRÁCA PAVOL GALÁŠ UNIVERZITA KOMENSKÉHO V BRATISLAVE PEDAGOGICKÁ FAKULTA KATEDRA PEDAGOGIKY Študijný odbor: Učiteľstvo akademických predmetov história a pedagogika v kombinácií Vedúci bakalárskej práce: Prof. PhDr. Peter Gavora, CSc. BRATISLAVA

3 ABSTRAKT Galáš, Pavol: Súčasnosť a perspektívy využitia informačno-komunikačných technológií vo vyučovaní dejepisu na stredných školách. Bakalárska práca, Univerzita Komenského. Pedagogická fakulta, Katedra pedagogiky. Vedúci bakalárskej práce: Prof. PhDr. Peter Gavora, CSc. Bratislava : Pedagogická fakulta UK, s. Práca prináša pohľad na perspektívu využitia informačno-komunikačných technológií vo výučbe dejepisu na stredných školách. Venuje sa tiež charakteristike súčasného stavu skúmaného problému z pohľadu štátnej podpory implementácie informačnokomunikačných technológií do vyučovacieho procesu. Práca má teoreticko-empirický charakter. Obsahovo vychádza zo všeobecných východísk využitia informačnokomunikačných technológií, ktoré sú aplikovateľné pre vyučovací predmet dejepis na stredných školách. Ťažiskovými témami sú konkrétne možnosti, ktoré dejepisnému vyučovaniu ponúkajú sieť Internet, prezentačný softvér a výučbové programy. Empirický výskum realizovaný na dvoch gymnáziách v Bratislavskom VÚC na základe dotazníkovej metódy mapuje postoje žiakov stredných škôl všeobecne k použitiu informačno-komunikačných technológií vo vyučovacom procese, samostatne pre predmet dejepis a zisťuje momentálny stav ich využívania v dejepisnom vyučovaní. Práca sa snaží vo svojom zameraní myslieť na bežného učiteľa dejepisu na strednej škole a sprostredkovať mu základný pohľad na to, aké perspektívy zatraktívnenia a zefektívnenia vyučovacieho procesu ponúkajú jeho predmetu informačno-komunikačné technológie. Kľučové slová : dejepis, edukácia, informačno-komunikačné technológie (IKT), internet, implementácia, prezentačný softvér, výučbový program, vyučovanie ABSTRACT The Present State and the Prospects of the Use of the Information and Communication Technologies in the History Teaching at High Schools. The thesis explores the possibilities and the prospects of the use of the information and communication technologies concerning the history lessons at high schools. It also describes the current state of this issue from the perspective of the state support given to the implementation of the information and communication technologies to 3

4 the education process. The thesis consists of the theoretical and the empirical part. It is based on the general possibilities of the use of the information and communication technologies, but applied specificly to the History classes at high schools. The focus is on the specific possibilities concerning the history teaching provided by the Internet, presentation software and teaching programmes. The empirical part contains the research which was carried out on the two high schools in Bratislava district. The research maps the attitudes of the students towards the use of the information and communication technologies in the teaching process generally and then proceeds specificly to the attitudes towards their use within the History teaching. It explores the current level of the use of the information and communication technologies in the History teaching, as well. The thesis is focused on a general high school History teacher, its purpose is to provide the basic survey of what possibilities to make the classes more attractive and effective the information and communication technologies offer. Keywords: history teaching, information and communication technologies (ICT), internet, implementation, presentation software, educational software 4

5 PREDHOVOR Jednou z najčastejšie spomínaných pedagogických potrieb súčasnosti je bezpochyby potreba implementácie informačno-komunikačných technológií (ďalej už len IKT) do vyučovacieho procesu. Odráža globálnu premenu industriálnej spoločnosti na spoločnosť informačnú. Hlavnými rysmi informačnej spoločnosti sú prevaha práce s informáciami, interaktivita, integrácia a globalizačné tendencie. Z technologického pohľadu potom možno informačnú spoločnosť označiť ako spoločnosť, ktorá vo vysokej miere využíva IKT založené na prostriedkoch výpočtovej techniky a s tým spojenú digitalizáciu. Z toho je zrejmé, že sa táto zmena týka každej súčasti nášho každodenného života. Ak to premietneme do oblasti školstva, môžeme z toho vyvodiť, že informatizácia by sa mala týkať každého vyučovacieho predmetu. Realita je však iná a implementácia IKT do vyučovacieho procesu nie je vo všetkých predmetoch na rovnakej úrovni. Zaostávajú najmä humanitné predmety, medzi ktoré patrí aj dejepis. Toto vidím ako jednu z príčin, prečo sa žiaci čoraz viac orientujú na prírodné vedy. Už ich výučba je totiž pre nich viac pútavá,aktuálna a dáva im viac priestoru pre sebarealizáciu. Na začiatku vzniku tejto práce bola moja túžba skĺbiť tri veľké oblasti môjho záujmu informatiku, históriu a pedagogiku do jednej témy. Prirodzene potom vznikla téma tejto práce. Považoval som za dôležité upozorniť na to, že IKT sú využiteľné rovnako ako pre matematiku, tak aj pre dejepis. Umožňujú to práve široké možnosti, ktoré IKT ponúkajú rôznym predmetom. Preto som sa v tejto práci pokúsil vymedziť tie, ktoré sú aplikovateľné vo výučbe dejepisu na stredných školách. Pre zvolenie takejto témy hovorili tri faktory : aktuálnosť, osobný záujem o tému a originalita. Svet sa hýbe dopredu a je len na nás, či budeme len nehybne stáť a pozerať sa do minulosti; hľadieť na neprekonateľnú priepasť pred nami, alebo využijeme to, čo nám moderný svet a technológie ponúkajú v náš prospech a začneme sa centimeter po centimetri hýbať dopredu. Ak si vývoj nebudeme všímať a akceptovať ho, na jeho napredovaní nič nezmeníme, a v konečnom dôsledku prehráme. Ak sa však naučíme s ním kráčať a to, čo nám ponúka využijeme vo svoj prospech, môžeme byť víťazmi. Touto cestou by som sa rád poďakoval PaedDr. Zuzane Peternai a Prof. PhDr. Soni Makulovej, PhD. za pomoc, nenahraditeľné rady a konzultácie pri vypracovávaní mojej práce. 5

6 Moje osobitné poďakovanie patrí Prof. PhDr. Petrovi Gavorovi, CSc. najmä za ochotu, s ktorou ma prijal a viedol procesom vzniku tejto práce a rovnako za pomoc a cenné rady. 6

7 OBSAH ABSTRAKT...3 PREDHOVOR...5 OBSAH...7 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK ÚVOD VŠEOBECNE O IKT IKT a dejepisné vyučovanie ŠTÁTNE PROJEKTY PODPORY IMPLEMENTÁCIE IKT DO VZDELÁVANIA Infovek Informatizácia regionálneho školstva Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách INTERNET Internet ako nástroj pre komunikáciu Online (synchrónna) Offline (asychrónna) Elektronická pošta ( ) Diskusné fórum Projekty cez internet Internet ako zdroj a úložisko informácií Servery umožňujúce zdieľanie informácií Webstránka Vyhľadávanie informácií na internete Múzeá a 3D panorámy VYUŽITIE PREZENTAČNÉHO SOFTVÉRU Prezentačné metódy Možné problémy pri prezentovaní a ich riešenie PREHĽAD DOSTUPNÝCH PROGRAMOV PRE VYUČOVANIE DEJEPISU Multimediálne CD/DVD Multimediálne encyklopédie Kritériá pre výber vyučovacieho softvéru AUTORSKÝ ZÁKON A UČITEĽ

8 EMPIRICKÁ ČASŤ 7 CIELE EMPIRICKÉHO VÝSKUMU Výskumné problémy Výskumné metódy Výskumná vzorka Priebeh výskumu Interpretácia zistení Výsledky výskumu a závery ZÁVER A ODPORÚČANIA PRE PRAX ZOZNAM BIBLIOGRAFICKÝCH ODKAZOV PRÍLOHA 1 Kategorizácia špecifických cieľov PRÍLOHA 2 Netiketa PRÍLOHA 3 Dotazník 8

9 ZOZNAM ILUSTRÁCIÍ A TABULIEK Obr. 1 Grafické znázornenie rozdelenia rozpočtu projektu Infovek pre rok Obr. 2 Typológia kritérií pre výber edkačného softvéru...46 Obr.3-20 : Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č Grafické znázornenie otázky č

10 0 ÚVOD IKT sú fenoménom doby, v ktorej žijeme. Vzniká teda prirodzený tlak na ich implementáciu do každej sféry ľudského života. Veľký počet ľudí, vrátane učiteľov, tento proces kritizuje a nepovažuje použitie IKT vo vyučovacom procese za efektívne. Častokrát tieto názory vznikajú z nevedomosti, strachu alebo neochoty ďalej sa vzdelávať. Poznáme však veľa príkladov z minulosti, kedy bol progres silnejší ako ľudská tvrdohlavosť. IKT ponúkajú širokú škálu možností, z ktorých si každý učiteľ môže vybrať to, čo zodpovedá jeho digitálnym zručnostiam. Učiteľom, ktorí stoja na začiatku procesu implementácie IKT do ich vyučovacieho plánu by určite pomohlo, ak by mali dostatok publikácií pre jednotlivé predmety, ako postupovať a čo danému konkrétnemu predmetu IKT ponúkajú. Hlavným cieľom práce je popísať konkrétne možnosti využitia IKT v predmete dejepis, ktoré môžu byť pomocou pre učiteľov dejepisu, ako sa zorientovať v tejto problematike. Pri pohľade do budúcna je nevyhnutné brať do úvahy aj súčasný stav a dohľadnú minulosť, ktorá viedla k aktuálnemu stavu. Preto sa v práci zaoberám aj tým, v akej fáze premeny na digitálnu (informatizovanú) školu sa momentálne nachádzame a čo tomuto stavu predchádzalo. Práca je rozdelená na 7 častí. V prvej kapitole uvádzame definície základných pojmov súvisiacich s IKT. Nachádza sa v nej teoretická časť zaoberajúca sa použitím IKT vo vyučovacom procese na predmete dejepis. V tejto časti odpovedáme na otázky prečo, ako a kedy použiť IKT na dejepise. Druhá kapitola je venovaná prierezu hlavných štátnych projektov podpory implementácie IKT do vyučovacieho procesu. V tretej kapitole opisujeme možnosti, ktoré pre výučbu dejepisu ponúka sieť Internet. Kapitola je rozdelená na dve základné funkcie Internetu ako zdroj informácií a ako nástroj na komunikáciu, kde je potom ďalej štrukturovaná na konkrétne možnosti. Štvrtá kapitola obsahuje základné možnosti využitia prezentačného softvéru ako podporu pri výučbe dejepisu. Vymedzuje rôzne role, ktoré môže učiteľ a žiak zohrávať pri prezentácií v rámci výberu prezentačnej metódy. Zaoberáme sa v nej tiež 10

11 tým, aké problémy môžu vzniknúť pri prezentovaní a snažíme sa nájsť možné riešenia týchto problémov. Piatou kapitolou je prierez trhom s multimediálnymi nosičmi, ktoré je možné použiť pri výučbe dejepisu. Uvádzame tiež typológiu hodnotenia pedagogického softvéru. V šiestej kapitole ponúkame stručný rozbor Autorského zákona z pohľadu učiteľského povolania. Súčasťou práce je aj empirický výskum, ktorého cieľom je skúmať postoje žiakov 1. a 2. ročníkov stredných škôl k téme implementácie IKT do vyučovacieho procesu všeobecne a konkrétne pre predmet dejepis. 11

12 1 VŠEOBECNE O IKT Skôr ako sa budeme venovať konkrétnym formám využitia IKT vo vyučovaní dejepisu na stredných školách, v tejto kapitole sa oboznámime s definíciami pojmu informačno-komunikačné technológie. Ďalej sa budeme zaoberať dôvodmi, prečo IKT na hodinách dejepisu využívať. Už J. A. Komenský ( ) videl dôležitosť v tom, aby sa pri vyučovaní zapájalo, čo možno najviac zmyslov, keď povedal : Proto budiž učitelům zlatým pravidlem, aby všechno bylo předváděno všem smyslům, kolika možno. Totiž věci viditelné zraku, slyšitelné sluchu, vonné čichu, chutnatelné chuti a hmatatelné hmatu, a může-li něco býti vnímáno najednou více smysly, budiž to předváděno všem smyslům (citované podľa Figurová, 2007, s. 15) Európska komisia vyhlásila ešte v roku 1996 akčný plán Learning in the Information Society (Učenie sa v informačnej spoločnosti). Prejavila tým politické odhodlanie členských štátov EÚ začleniť IKT do vyučovacieho procesu. K tomuto záväzku sa svojim vstupom do EÚ v roku 2004 pripojilo aj Slovensko. Ako však dodáva Fulková (2003), nie vo všetkých členských krajinách prebieha implementácia IKT do vyučovacieho procesu rovnomerne. Aj na túto výzvu reagovali autori Koncepcie rozvoja výchovy a vzdelávania v Slovenskej republike na ďalších rokov projekt Milénium Rosa, Turek a Zelina (2000), ktorí okrem iného deklarujú zmenu metód, spôsobov a technológií vzdelávania a výchovy cestou využívania moderných informačných a komunikačných technológií. Ďalšími krokmi, ktorými štát prostredníctvom projektov podporoval a podporuje implementáciu IKT do vyučovacieho procesu sa budeme zaoberať v samostatnej kapitole. Ako teda môžeme vidieť implementácia IKT do vyučovacieho procesu je témou aktuálnou a prioritnou. Pre správne pochopenie celého procesu, však musíme najprv poznať definície základného pojmu IKT. Stoffová a Stoffa (1999, s. 64) vo svojej práci definujú komunikačné technológie ako metódy, postupy a spôsoby zberu, uchovávania a spracovania, 12

13 overovania, vyhodnocovania, selekcie, distribúcie a včasného doručenia potrebných informácií vo vyžadovanej kvalite E. Fulková (2006, s. 98) vidí definíciu IKT ako dôležitých didaktických prostriedkov, konkrétne takých učebných pomôcok, či didaktickej techniky, materiálnotechnického vymedzenia a zariadenia, ktoré slúžia k názornosti vyučovania a umožňujú dokonalejšie, rýchlejšie a komplexnejšie osvojenia učiva. Podľa Průchu, Walterovej a Mareša (2003, s. 139) vystupujú nové technológie vo vyučovaní ako moderné prostriedky didaktickej techniky, didaktické programy a nimi inšpirované nové formy vyučovania zahrňujúce najmä : Siete (lokálne počítačové siete, on-line knižnice a ďalšie zdroje informácií, e- mail, videokonferencie v dištančnom vzdelávaní) Rôzne nosiče (CD, DVD ROM) Multimédiá spájajúce rôzne formy uloženia dát (video, hypertext,...) Brestenská (2002, citované podľa Kollár, 2008, s. 100) upoznorňuje na to, že s nástupom IKT sa otvárajú nové dimenzie vzdelávania, budovanie nového vzťahu učiteľ žiak, z lokálnej školy sa stáva škola globálna, do triedy a školy vstupuje svet a trieda a škola vstupuje do sveta, vzdelávanie sa stáva prístupným na každom mieste, v každom čase a pre každého. I.Kalaš (2001a) vidí IKT vo výpočtových a komunikačných prostriedkoch, ktoré podporujú výučbu, štúdium a ďalšie aktivity v oblasti vzdelávania. Autor ich definuje ako technológie, ktoré súvisia so zberom, zaznamenávaním a výmenou informácií. Uvádza tiež prostriedky, ktoré k tomu používajú : televíziu, videoprehrávač, rádio osobné počítače s multimediálnou podporou vstupné a výstupné zariadenia počítača a prostriedky na digitalizáciu internet a jeho služby integrované edukačné programy prostriedky pre videokonferencie elektronické a programovateľné hračky zariadenia na automatické vyhodnocovanie údajov. 13

14 Šestáková (2001) sa vo svojej štúdií zaoberá aj pozitívami a negatívami v spojitosti s IKT, medzi pozitíva zaraďuje : Vyššiu motivácia žiakov aj v iných predmetoch. Vyššiu aktivita žiakov - každý žiak pracuje sám pri PC. Radostnejšiu práca, odstránenie stresu. Väčšiu príležitosť na samostatnú tvorivú prácu. Priestor na sebarealizáciu. Projektové formy práce. Problémové vyučovanie. Lepšiu orientácia v informáciách a pri práci so zdrojmi informácií. Tímovú práca. Väčšiu možnosť prezentácie školy i vlastnej práce. Využívanie jazykových zručností a medzipredmetových vzťahov. Práca je obohatením aj pre učiteľa, vytváranie lepšieho vzťahu ŽIAK - UČITEĽ. Učenie sa jeden od druhého (aj učiteľ od žiaka). Otvorené hodiny. Zvýšenie šancí na trhu práce pre deti zo sociálne slabšieho prostredia. Vidí však aj nasledovné negatíva : Nie každý softvér nezodpovedá celkom pedagogickým potrebám. Nedostatok encyklopédií sieťového charakteru ( niektoré verzie idú iba na 1 PC). Zvýšené finančné nároky - hardvér, softvér, internet, údržba Finančné nedocenenie učiteľov. Poistenie a zabezpečenie vybavenia. 14

15 1.1 IKT a dejepisné vyučovanie Chmelíková (2003, s. 4-5) uvádza tri hlavné dôvody, prečo použiť IKT vo vyučovaní dejepisu : 1.IKT zefektívňujú proces učenia sa IKT sú prínosom pre každú fázu vyučovacieho procesu procesu : Informačné a komunikačné technológie výrazne zvyšujú motiváciu žiakov. Vďaka týmto technológiám si žiak vytvára separované a neskôr univerzálne modely. Môžu pomôcť pri tvorbe poznatku, neskôr pri jeho kryštalizácií a automatizácií. Výhody IKT v súvislosti s ich využiteľnosťou na dejepisnom vyučovaní vidí autorka takto : sú silným nástrojom pre prieskum a výskumnú analýzu, ponúkajú aktuálne materiály v rôznych formách a objemoch, umožňujú voliť si vlastnú stratégiu učenia sa, napredovať vlastným tempom, dovoľujú rozvíjať rôzne hladiny náročnosti, umožňujú pracovať metódou pokusov a omylov, podporujú myslenie do šírky, tvorivosť a fantáziu žiaka, poskytujú okamžitú spätnú väzbu, majú bohaté výrazové prostriedky, ponúkajú možnosť prezentovania vlastných objavov, práce a zručností, v niektorých prípadoch šetria čas a námahu, poskytujú zábavu a slobodu. 2.Pomáhajú dosiahnuť ciele dejepisného vyučovania Autorka uvádza nasledovné potreby a ciele dejepisného vyučovania : V dejepisnom vyučovaní je potrebné najmä: - postupne objasňovať žiakom jednotlivé konkrétne fakty z vývoja ľudskej spoločnosti, - uplatňovať najnovšie výsledky bádania historickej vedy, - naučiť žiakov chápať zákonitosti historického vývoja, 15

16 - učiť žiakov osvojovať si metódy získavania vedomostí o historickom vývoji ľudstva, pracovať s týmito poznatkami a využívať ich k zaujatiu spoločenského postoja, - neustále podávať žiakom dôkazy o pravdivosti vysvetľovaných historických javov a o správnosti historických hodnotení, - na základe poznania konkrétnych historických faktov vysvetľovať žiakom poučenie, ktoré dejiny prinášajú pre súčasnosť a pre správanie sa v budúcnosti. Ciele dejepisného vyučovania vyčleňuje nasledovne: - byť zaujímavý a pútavý (estetické ciele), - poskytovať prehľad (teoretické ciele), - učiť premýšľať o dobre a zle (etické ciele), - inšpirovať (monumentálne ciele), - udržiavať tradície živé (antikvárne ciele), - viesť k utváraniu kritického stanoviska (kritické ciele), - politicky utvárať (ciele politického utvárania), - viesť k poznaniu seba samého (antropologické ciele), - viesť k úvahám (filozofické ciele). IKT sú silným prostriedkom na dosiahnutie týchto potrieb a cieľov. Umožňujú dostať sa k množstvu informácií a k najnovším historickým poznatkom. Podporujú výskum a hľadanie písomných alebo iných zdrojov. Prezentujú názory a pohľady na rôzne historické udalosti z odlišných pohľadov. Rozvíjajú historické chápanie, kritické myslenie a utváranie si vlastného názoru. Pomáhajú v kontrole a v prezentácií historických objavov. 3.Žiaci sa zdokonalia v používaní moderných technológií Chmelíková (2003, s. 6-7) sa vo svojej práci zaoberá aj praktickým vymedzením toho, kedy je vhodné v dejepisnom vyučovaní IKT použiť, rovnako uvádza prípady a situácie, kedy použitie IKT nevidí ako efektívne. Uvádza tiež požiadavky na učiteľa dejepisu v súvislosi s praktikckým využitím IKT na dejepise. 16

17 Kedy použiť IKT: - keď to je najefektívnejšia cesta ako dosiahnuť vyučovacie ciele, - sú účinnou a lepšou možnosťou k sprístupneniu informácií a faktov, - pomáhajú žiakom organizovať a spájať myšlienky viac efektívne, - zlepšujú zručnosti, vedomosti, pochopenie učiva a historických udalostí, - sú časťou úlohy, ktorá má jasné zameranie, - poskytujú údaje (textové aj obrázkové) primerané veku a schopnostiam žiakov, - učiteľovi sa pri danej téme podarí ilustrovať, že vďaka IKT bola práca žiakov efektívnejšia, - keď študenti môžu svoju výslednú prácu prezentovať. Kedy nepoužiť IKT: - na úlohy, ktoré by bolo lepšie zrealizovať inými prostriedkami, - keď sa nedbalo na výber ukážky vhodnej dĺžky a zložitosti, - ak simulácie majú málo autentického historického obsahu, - úroveň zdrojov je neprimeraná pre deti, aj keď môže byť užitočná pre starších žiakov, - len ako odmenu alebo trest pre dobrú (zlú) prácu či správanie, - keď niektoré skúmané úlohy a historické závery neboli žiakom dopredu jasné. Na to, aby učiteľ dejepisu vedel a mohol IKT využívať vo vyučovacom procese na svojom predmete naozaj efektívne, a aby ich využívanie malo za následok skvalitnenie samotného vyučovacieho procesu, je potrebé aby: - poznal efektívne metódy využitia IKT pri výučbe dejepisu, - vedel ako dosiahnuť ciele dejepisného vyučovania pomocou IKT, - naučil sa nové metodické postupy, - objavoval netradičné, atraktívne a užitočné témy, 17

18 - inovácie budoval rozvážne a systematicky, v rozumných dávkach, s veľkou prezieravosťou a trpezlivosťou, - vedel žiakovi zadať problém, úlohu pre nasmerovanie samostatnej práce žiaka na cestu poznávania a konštruovania si vedomostí a ich aplikácií, - bol oboznámený s odkazmi na zdroje, ktoré chce aby žiaci použili, - robil jasné prepojenia medzi IKT aplikáciami a učivom, IKT a ich dopadom na každodenné použitie, - sám efektívne používal IKT na svoju prípravu a administratívu, - zvyšoval svoju informačnú gramotnosť, - rozvíjal informačnú gramotnosť svojich žiakov. Učiteľ by mal žiakov naučiť, ako čo najefektívnejšie použiť IKT na úlohy súvisiace s dejepisom. Musí ich viesť k tomu, že informácie hľadajú za cieľom podať historický záver. Ich prácu treba usmerňovať tak, aby viedla k relevantným poznatkom, k hľadaniu odpovedí týkajúcich sa učiva a k maximálnemu využitiu času a zdrojov, čo vyžaduje maximálnu sústredenosť učiteľa aj pri samostatnej práci žiakov s IKT na hodinách dejepisu. 18

19 2 ŠTÁTNE PROJEKTY PODPORY IMPLEMENTÁCIE IKT DO VZDELÁVANIA Slovenská vláda sa už v roku 1998, ako reakciu na Lisabonský dohovor zaviazala dôraz klásť na počítačovú a informačnú gramotnosť. Učiť detí pracovať s informačnými technológiami. Lisabonská výzva predpokladá v r napojiť všetky školy na internet, v roku 2002 zabezpečiť, aby všetci učitelia ovládali internet a v roku 2003, aby všetci končiaci školáci ovládali internet. V našich podmienkach predpokladáme časový posun, ale čo najrýchlejšie by sa mali naplniť všetky tri ciele Lisabonskej výzvy (Projekt Milénium, 1998). Týmto si za jeden z cieľov v oblasti výchovy a vzdelávania vytýčila podporu implementácie IKT. V nasledujúcej kapitole sa pozrieme na to, aké kroky viedli k dnešnému statusu javu, ktorým sa v našej práci zaoberáme. Začneme projektom Infovek, ktorý bol reakciou na horeuvedené programové vyhlásenie vlády SR. Pokračovať budeme projektami, ktoré aktívne presahujú aj do súčasnosti Stratégia informatizácie regionálneho školstva a Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách. 2.1 Infovek Projekt Infovek bol prvým projektom na území Slovenska, ktorý sa koncepčne zaoberal výhradne implementáciou IKT do vyučovacieho procesu. Práce na ňom boli začaté ešte v roku 1998, jeho realizácia sa začala v roku Ak porovnáme čas realizácie s obdobnými projektmi v rámci krajín EÚ, išlo o 2-3 ročný sklz. Napríklad projekt Tiger Leap (dodnes je hodnotený ako jeden z najúspešnejších v tejto oblasti, o čom svedčia aj medzinárodné porovnávacie štúdie v oblasti výchovy a vzdelávania) bol realizovaný v Estónsku od roku Ďalším špecifikom tohto projektu bolo, že nešlo o iniciatívu vlády (či strán uchádzajúcich sa o post vo vláde vo voľbách v roku 1998), ale aktívnych jednotlivcov na čele s prezidentom Asociácie projektu Infovek, Petrom Sýkorom. Za začiatok tohto projektu môžeme považovať Konferenciu Infovek 1999, na ktorej bola predstavená vízia projektu. Vo vízií projektu Infovek boli stanovené dva základné piliere : príprava konkurencieschopnej generácie 19

20 premena spoločnosti. Ako sa píše v samotnej vízií Zmyslom Projektu Infovek je pripraviť mladú generáciu na Slovensku pre život a uplatnenie sa v informačnej spoločnosti.,..., Priestorom, kde sa táto príprava musí odohrávať je škola,..., musí sa prostredníctvom informačných a komunikačných technológií premeniť z tradičnej školy na modernú globálnu školu tretieho tisícročia.. Cestu k vybudovaniu modernej školy pomocou IKT tvorcovia Infoveku videli nielen vo vybudovaní adekvátnej hardvérovej infraštruktúry, ale predovšetkým vo vzdelávaní a príprave učiteľov, ktorá ma viesť k ich schopnosti aplikovať moderné IKT vo vyučovaní svojich predmetov (Filozofia projektu Infovek). Časový horizont si zakladatelia vytýčili na štyri až päť rokov. V tomto horizonte malo prísť najmä k zriaďovaniu špecializovaných počítačových učební s prístupom na internet na základných a stredných školách. Financovanie Peniaze uvoľňované na tento projekt zo štátneho rozpočtu boli ďalej prerozdeľované v spolupráci s Nadáciou projektu Infovek. Významným súkromným partnerom sa stali spoločnosti IBM, Cisco systems a vtedajšie Slovenské Telekomunikácie. Najmä vďaka výhodnej zmluve o pripojení do Internetu medzi MŠ SR a vtedajšími Slovenskými telekomunikáciami bolo možné ušetriť významnú časť prostriedkov. Financovanie projektu sa dialo formou každoročného prerozdeľovania balíka financií, o ktorom rozhodovala NR SR ( mil. Sk, mil. Sk, mil. Sk, spolu 310 mil. Sk, čo je 10,29 mil.. V roku malo ísť na dovybavenie škôl 2 mld. Sk). 1 Zvyšovanie rozpočtu projektu oproti minulému roku sa dialo na základe pozmeňujúcich návrhov poslancov NR SR

21 Obr. 1 Grafické znázornenie rozdelenia rozpočtu projektu Infovek pre rok 2002 Ako môžeme vidieť na grafe, aj na začiatku poslednej fázy v roku 2002 však naďalej hlavnú úlohu pri prerozdeľovaní prostriedkov hralo hardvérové vybavenie škôl. Zapojenie 100 percent slovenských základných a stredných škôl do projektu bolo dosiahnuté až v roku Bol teda splnený plánovaný horizont 4-5 rokov. Túto hranicu sa mu však nepodarilo dosiahnuť v oblasti vzdelávania učiteľov, kde prišlo k významnému nárastu zapojenia sa učiteľov (cca zúčastnených učiteľov) až v rozmedzí rokov Projekt rovnako zaostával aj v oblasti tvorby digitálneho edukačného obsahu. Tento čiastočný neúspech môžeme pripísať nasledujúcim faktorom : 2 slabá motivácia učiteľov k ďalšiemu vzdelávaniu chýbajúce legislatívne normy v tejto oblasti prestarnutosť učiteľského zboru. Progres v tejto oblasti bol zaznamenaný až v nedávnej dobe a to najmä prijatím zákona č. 317/2009 Z.z. o pedagogockých zamestnancoch a odborných zamestnancoch a prijatím nového zákona o celoživotnom vzdelávaní. Projekt Infovek bol už na svojom začiatku na slovenské pomery ambicióznym a odvážnym projektom. Vytýčil si odvážne ciele a mnohé z nich sa mu podarilo naplniť, pri iných pripravil pôdu pre projekty v oblasti implementácie IKT, ktoré prišli po ňom. 2 Koncepcia projektu Infovek v roku 2002, dosiahnuteľné na ( ) 21

22 2.2 Informatizácia regionálneho školstva Vláda SR aj vo svojom programovom vyhlásení z augusta roku 2006 pokračovala v proklamácií vytvoriť predpoklady na systémovú zmenu v obsahovej náplni školstva spojenú s prehĺbením jazykovej prípravy, rozvojom počítačovej gramotnosti a komunikačných schopností, s podstatne rozsiahlejším využitím moderných didaktických pomôcok, najmä informačných technológií a multimediálnej techniky vo vyučovacom procese. (Stratégia informatizácie regionálneho školstva). Reagovala tak na Stratégiu informatizácie spoločnosti v podmienkach SR prijatú NR SR uznesením z roku 2004 v súčinnosti s pripravovanou reformou školstva. Pre stratégiu informatizácie regionálneho školstva boli vytvorené tri základné piliere : obsah ľudia infraštruktúra Základným rozdielom medzi týmto projektom a Infovekom je ten, že je pripravovaný a iniciovaný v plnej réžií MŠ SR. Financovanie je zabezpečené z prostriedkov štátneho rozpočtu a z prostriedkov operačného programu Vzdelávanie. Ciele V cieľoch, ktoré majú byť dosiahnuté do roku 2011 vidíme väčšiu orientáciu na zvyšovanie kompetencií v oblasti IKT u učiteľov aj žiakov a tvorbu edukačného obsahu ako tomu bolo pri Infoveku. Pre ilustráciu uvádzam kategorizáciu špecifických cieľov pre jednotlivé oblasti, ktorú môžete nájsť v PRÍLOHE 1. Súčasťou stratégie je tiež návrh na úpravu právnych noriem v oblasti ďalšieho vzdelávania, profilácie budúcich učiteľov a učebnicovej politiky. Stratégia takisto obsahuje rozdelenie kompetencií v oblasti IKT do troch úrovní : základná úroveň. V základnej úrovni ide o základné motivačné školenie pre všetkých učiteľov a ďalších pedagogických zamestnancov. Je zamerané na prácu s textovou informáciou, om 22

23 a internetom a jeho cieľom je naučiť účastníkov používať počítač ako pomôcku pri ich práci, ako napríkad napísať dokument, poslať alebo nájsť na internete informáciu. Nejde teda o použitie IKT priamo v edukačnom procese, ale pre potreby učiteľov. 1.úroveň mierne pokročilí. Hlavným cieľom školenia na tejto úrovni je získanie základnej a funkčnej digitálnej gramotnosti 3, ktorá umožní učiteľovi získať digitálne kompetencie a používať počítač ako pomôcku pre neho v priamom výchovno-vzdelávacom procese (Stratégia informatizácie regionálneho školstva). Je určené pre všetkých učiteľov a to z dôvodu, že táto kompetencia bude zaradená do požiadaviek na profesijnú spôsobilosť učiteľa. 2.úroveň pokročilí. Pri pokročilej úrovni sa predpokladá, že učiteľ pracuje v prostredí bohato vybavenom IKT. Zameriava sa na vyučovanie s podporou IKT v jednotlivých vyučovacích predmetoch, medzipredmetových projektoch a medziškolských aktivitách. Toto školenie je určené pre 40 % z celkového počtu učiteľov. Jeho cieľom je naučiť učiteľov : používať IKT tvorivo dopĺňať si digitálne zdroje tvoriť multimediálne materiály používať digitálne prostredie a služby spolu so žiakmi. Ako hovorí materiál MŠ SR realizácia druhej úrovne patrí jednoznačne do rúk metodikov, resp. didaktikov jednotlivých predmetov, ktorí majú vlastné skúsenosti s používaním IKT vo vyučovaní. (Tamtiež). Tento bod korešponduje so špeciálnymi požiadavkami jednotlivých predmetov čo sa vyučovania s podporou IKT týka. Možným problémom v naplnení tohto cieľa môže byť práve nedostatok odborových metodikov resp. didaktikov zaoberajúcich sa témou implementácie IKT do odboru, ktorým sa zaoberajú. Popísaný problém hrozí najmä humanitným predmetom, medzi ktoré patrí aj dejepis. 3 I.Kalaš(2001b) ju vo svojej práci definuje takto : Informačná gramotnosť teda zahŕňa znalosti, zručnosti a porozumenie potrebné pre primerané, bezpečné a produktívne používanie IKT v procese učenia sa a poznávania, v zamestnaní a v každodennom živote. Prejavuje sa schopnosťami efektívne používať informačné zdroje a informačné nástroje na analýzu, spracovanie a komunikáciu informácií, a tiež na modelovanie, meranie a riadenie externých procesov (dejov). 23

24 2.3 Modernizácia vzdelávacieho procesu na základných a stredných školách MVP je najnovším projektom MŠ SR v oblasti implementácie IKT do vzdelávacieho procesu, ako súčasť operačného programu Vzdelávanie. Podľa cieľov OP je rozdelený do dvoch kategórií Bratislavský kraj - cieľ Regionálna konkurencia schopnosť a zamestnanosť ostatné kraje Slovenskej republiky - cieľ Konvergencia. Realizátorom projektov, ktoré sú plánované na rozmedzie rokov je Ústav informácií a prognóz školstva. O cieľoch tohto projektu sa môžeme dozvedieť na jeho web-stránke nasledovné : Základným zámerom projektov je pripraviť učiteľov na aktívnu realizáciu školskej reformy - prispôsobenie vzdelávacieho systému potrebám vedomostnej spoločnosti,..., Zároveň je cieľom zvyšovať podiel učiteľov participujúcich na programoch ďalšieho vzdelávania,..., Špecifickými cieľmi projektov je inovovať a modernizovať obsah, metódy a výstupy vyučovacieho procesu. Ako môžeme vidieť z horeuvedeného, zameriava sa hlavne na oblasti ďalšieho vzdelávania učiteľov v oblasti IKT a tvorby digitálneho edukačného obsahu. Druhotnú úlohu v projekte predstavuje infraštruktúra, avšak každá škola, ktorá sa do projektu zapojí prostredníctvom svojich učiteľov dostane projektor a sadu počítačových staníc, ktorých počet sa líši v závisloti od počtu žiakov. Ako motivácia pre učiteľov neslúžia len samotné kredity do systému kariérneho rastu za absolvované kurzy, ale automaticky dostane aj notebook, ktorý používa po dobu trvania projektu výlučne on a po skončení projektu ho nemusí vrátiť, ale vedenie školy ho môže na to vyzvať. 24

25 3 INTERNET Prvou možnosťou využitia IKT vo vyučovaní, ktorou sa budeme zaoberať v tejto kapitole je internet. Internet je nesporne fenoménom dnešnej doby, ponúka veľkú škálu možností na efektívne a dovolím si povedať minimálne rovnako veľkú škálu perspektív na neefektívne využívanie jeho služieb. Z pohľadu nášho objektu skúmania, teda využitia vo vyučovacom procese, je internet oblasťou skrývajúcou veľa rezerv. V tejto kapitole sa pokúsime uviesť základné možnosti jeho efektívneho využitia vo vyučovacom procese. Pri téme, ktorou je internet, je však vhodnejšie hovoriť o procese edukačnom, teda výchovno-vzdelávacom. Internet sa totiž v dnešnej dobe čoraz viac začleňuje do každodenného života najmä mladých ľudí a tým sa požiadavka na jeho efektívne využitie vzťahuje nielen na oblasť vzdelávaciu, ale i výchovnú. 3.1 Internet ako nástroj pre komunikáciu V nasledujúcich riadkoch sa pokúsime priblížiť jednotlivé možnosti využitia internetu v pedagogickej komunikácii. Prvotne túto komunikáciu chápeme ako komunikáciu medzi učiteľom a žiakom. Rovnako však z nášho pohľadu môže prebiehať i komunikácia učiteľ - učiteľ v pracovnom (edukačnom) procese. Z hľadiska pedagogickej komunikácie ju budeme deliť na online a offline komunikáciu Online (synchrónna) Komunikácia medzi žiakom a učiteľom prebieha v reálnom čase, je založená na bezprostredných, okamžitých reakciách a interakcií. Online vyučovacia hodina Organizačne si ju môžeme predstaviť ako bežnú hodinu, len žiaci a učitelia nesedia v škole ale vlastne na ľubovoľnom mieste, kde majú prístup na internet. Veľké využitie má v oblastiach s malým počtom obyvateľov (napr. v Austrálii), pri dištančnom (externom) vzdelávaní alebo pri nemožnosti priamej účasti žiaka na vyučovaní (dlhodobá choroba). Technologicky môže byť táto komunikácia založená na hlase, texte, audio alebo video prenosoch. Na túto komunikáciu je možné použiť : Štandardné message programy : (SKYPE, ICQ, MSN,...) 25

26 Špecializované e-learningové programy (MOODLE,ASC) Tieto programy však môžu fungovať rovnako ako prostriedok online i offline pedagogickej komunikácie. Zaujímavou možnosťou využita online vyučovacej hodiny v našich podmienkach je konferencia. Poskytuje možnosti na medzinárodnú, ale aj lokálnu spoluprácu. Web konferencia nám tiež poskytuje viacero možností : Živý prenos prednášky táto možnosť je z hľadiska technického vybavenia vôbec najjednoduchšia. Potrebná je učiteľská stanica s pripojením na internet, dataprojektor a ozvučenie. Na jednom živom prenose môže participovať viacero škôl, bez potreby presúvania sa na jedno miesto, čo je zložité, už len čo sa týka kapacitných možností. Na rozdiel od použitia prednahratej prednášky, živý prenos ponúka možnosť prispôsobenia sa aktuálnym výchovno-vzdelávacím cieľom a potrebám. Videokonferencia na usporiadanie konferencie je potrebné mať počítačovú miestnosť vybavenú žiackymi stanicami s pripojením na intertnet a nástrojmi umožňujúcimi komunikáciu webkamera, mikrofón a reprodoktory (slúchadlá). Potrebné je tiež vysokorýchlostné pripojenie k sieti Internet. Výhodou tejto možnosti využitia internetu na vyučovacej hodine je fakt, že žiaci môžu sledovať a zároveň komunikovať s prednášateľom a ostanými zúčastnenými. Do konferencie sa tiež môže zapojiť viacero prednášateľov, ktorí sa nemusia priamo nachádzať na tom istom mieste. Nevyhnutnosťou pre efektívne využitie tejto možnosti je aktívny prístup vyučujúceho, ktorý koordinuje a zároveň kontroluje činnosť žiakov pri ich počítačoch (staniciach). Nemenej dôležitým faktorom je organizácia celej konferencie a jej programu, ktorá sa koná v súčinnosti zúčastnených škôl, alebo tried, resp. vyučujúcich. Hnátová(2004, s. 37) vidí výhody videokonferencí v tom, že umožňujú skupine ľudí alebo jednotlivcom pravidelné stretávanie sa bez toho, aby museli cestovať, ubytovať sa a prenajať si miesto na spoločné stretnutie...videokonferencie pomôžu vytvoriť tímy ľudí zaoberajúcich sa rovnakým problémom, zaistia pravidelnú prácu na spoločnom projekte a jeho ukončenie v najkratšom možnom čase. Zaujímavým z pohľadu nášho predmetu nazerania dejepisu môže byť napríkad videokonferencia týkajúca sa vzťahov v strednej Európe počas Rakúskouhorskej monarchie. Žiakom môže byť touto formou podaných prirodzene viac pohľadov na túto tématiku a je už len na nich, aký obraz si z nich poskladajú. Tento 26

27 spôsob teda podporuje aktuálne požiadavky vo vyučovaní dejepisu multinázorové vyučovanie, ktoré vedenie k poznaniu, k získaniu vlastného náhľadu, nediktuje jeho konečnú podobu. Zasahuje teda vyššie ciele Bloomovej taxonómie kognitívnych cieľov Offline (asychrónna) To, že ide o offline komunikáciu znamená, že prebieha v rôznom čase. Účastníci sa jej môžu zúčastniť kedykoľvek vo vyhradenom termíne, teda nemusia byť ani virtuálne prítomní v ten istý čas. V praxi vo vyučovaní je viac rozšírená ako online komunikácia. Pre toto tvrdenie vidíme nasledujúce dôvody: nie je tak náročná na prípravu kladie menšie požiadavky na učiteľa nedostatočná vybavenosť škôl IKT V tejto forme pedagogickej komunikácie vidíme však aj výhody: Žiaci aj učitelia majú väčšiu časovú slobodu a priestor pre individuálny prístup Dáva žiakom väčší priestor na vyjadrenie vlastných myšlienok Zjednodušenie administratívy pre učiteľa elektronické odovzdávanie materiálov Možnosť venovať sa zaujímavým témam aj mimo vyučovania Základnými možnosťami ako využiť túto formu pedagogickej komunikácie sú : Elektronická pošta ( ) Práve možnosť zasielania správ prostredníctvom internetu zabezpečila jeho masovú distribúciu medzi bežnými užívateľmi a naďalej si udržiava prvú priečku spomedzi využívaných možností internetu. Základnou požiadavkou umožňujúcou komunikáciu prostredníctvom elektronickej pošty je založenie ovej schránky. Jedná sa o veľmi jednoduchý proces poskytovaný viacerými poskytovateľmi (ďalej providermi). Pri založení máme prakticky dve možnosti : V prípade, že sa na internet pripájame v zamestnaní, kde je dobre spravovaná počítačová sieť, bude na nej bežať aj ový server, na ktorom nám správca siete vytvorí poštovú schránku s adresou (Baranovič, 2002, s. 28), ktorá má zväčša tvar 27

28 Na slovenských školách sa stávajú takto zriadené ové schránky samozrejmosťou. Problémom môže byť ich menšia kapacita ako u verejných providerov. Druhou možnosťou je zriadenie ovej schránky na verejnom serveri providera takejto služby. Najvyužívanejšími na Slovensku sú : Veľký rozmach v globále, ale aj na našom území zaznamenáva služba Google mail (známa pod skratkou gmail). Medzi jej hlavné výhody oproti konkurencii patrí obrovská kapacita (veľkosti jedného filmového DVD-disku) a viacero možností na správu schránky. Pri zriaďovaní musíme mať na pamäti, na akú komunikáciu nám bude schránka slúžiť. Podľa toho potom zadávame používateľské meno, pod ktorým budeme vystupovať. Z hľadiska využitia pre prácu učiteľa je najvhodnejším formátom práve meno.priezvisko@adresa_providera. Takúto adresu nie je problém zverejniť na žiadnom fóre a takisto je logicky zapamätateľná a ľahko predávateľná (napríklad pri telefonickom kontakte s rodičom). Bežnou formou využívania elektronickej pošty je zriadenie spoločnej e- mailovej schránky, pomocou ktorej je možné vykonávať výmenu informácií a takisto aj komunikáciu formou odkazov. Takáto schránka potom slúži ako vzdialené úložisko dát s masovým prístupom. Prístup k nej má každý, komu bolo zverené prihlasovacie meno a heslo. Najčastejšie sa používa jednotná schránka napríklad pre jednu triedu, alebo krúžok. Kollár (2008, s. 14) vidí nasledovné výhody a nevýhody tejto formy: Výhody: V jednoduchom zriadení Okamžitej možnosti použitia Veľkej kapacite Dostupnosti Ako nevýhodu autor uvádza že každý vstupujúci užívateľ má absolútne práva, takže sa môže stať, že dáta, ktoré do schránky umiestnime, niekto zmení, zmaže alebo schránku naplní napríklad žartovnými alebo hanlivými materiálmi. 28

29 Druhou možnosťou použitia elektonickej pošty z hľadiska učiteľa je zriadenie vlastnej ovej schránky určenej pre komunikáciu. Prístup k nej má iba on sám a slúži napríklad k odovzdávaniu seminárnych prác, projektov a rovnako pre : komunikáciu s kolegami a vedením školy komunikáciu so žiakmi komunikáciu s rodičmi Výhodami tohto spôsobu využitia je kontrola učiteľa nad obsahom, ktorý sa dostáva k žiakom prostredníctvom tejto komunikácie a možnosť využívať konto na komunikáciu so všetkými účastníkmi procesu vzdelávania. Nevýhodou je menšia možnosť interakcie, obsah uložený na tomto konte nie je umožnené prezerať aj zo strany žiakov teda tým, ktorým je určený. Najvhodnejším riešením je využitie oboch foriem, teda založenie spoločnej aj súkromnej schránky pre elektronickú poštu. Spoločnú využívať na šírenie verejných materiálov pre štúdium alebo oznamy a súkromnú na individuálnu korešpondenciu Diskusné fórum Využívanie tejto formy nie je na slovenských školách veľmi rozšírené, skrývajú v sebe však veľký potenciál najmä pre spoločenskovedné predmety, medzi ktoré patrí aj dejepis. V rámci organizácie vyučovacej hodiny je veľmi náročné nájsť čas na hodnotnú diskusiu, preto je táto forma diskusie možným riešením pre zvýšenie kvality celého vyučovacieho procesu. Diskusné fóra poskytujú priestor pre hlbšie ponorenie sa do preberanej témy pomocou otázok a odpovedí a nabádajú k vyjadreniu vlastného názoru, čo neskôr vedie k vytvoreniu vlastného postoja, čím sú opäť zasiahnuté vyššie ciele Bloomovej taxonómie. Pre efektívne využitie tejto možnosti je potrebné, aby učiteľ vystupoval ako moderátor diskusie, ktorý ju vedie, podnecuje a najmä kontroluje. Bez príslušnej kontroly príspevkov by totiž veľmi ľahko mohlo prísť k zneužitiu fóra a znehodnoteniu jeho obsahu. To samozrejme kladie ďalšie požiadavky na učiteľa, najmä z hľadiska časovej vyťaženosti mimo bezprostredného vyučovacieho procesu. Asynchrónne hľadisko tejto kumunikácie však dovoľuje diskusiu z pohľadu učiteľa 29

30 viesť a kontrolovať aj počas jeho pracovného času a žiakom pridávať príspevky mimo tohto času. Výhody diskusných skupín a fór uvádza Baranovič a kol. (2001, s. 49) takto : každý z diskutujúcich pozná tému a cieľ diskusie, každý z diskutujúcich vie, čo povedali ostatní, každý sa môže pridať a povedať niečo ostatným. Diskusné fóra je možné zakladať napríklad na naseldujúcich stránkach : stránka, ktorá je na využitie pre výchovno-vzdelávacie ciele a potreby najvhodnejšia, umožňuje rozsiahle možnosti kontroly moderátora diskusie a registrácia členov zapájajúcich sa do diskusie je povinná. Dôležitou súčasťou každej diskusie je etiketa, teda pravidlá slušného správania sa. Pokiaľ sa nachádzame v prostredí IKT a internetu budeme hovoriť o netikete. Ešte pred tým, ako učiteľ začne s iniciatívou založiť so žiakmi diskusné fórum, alebo akokoľvek komunikovať cez internet, mal by ich poučiť o základoch netikety. Môže pri tom spolupracovať napríklad s učiteľom informatiky. Základné pravidlá netikety môžete nájsť v PRÍLOHE Projekty cez internet V tejto kapitole sme sa už venovali možnostiam, ktoré ponúka videokonferencia, alebo živý prenos prednášky, u projektov cez internet (ďalej e- projekt) ide o podoboný princíp. Keď však hovoríme o e-projektoch, jedná sa o omnoho širšiu škálu možností a príležitostí. Definovať pojem e-projektov môžeme pomocou definovania jeho základných zložiek: 1. e-, označuje komunikáciu s elektronickou podporou, ktorá okrem prenosu informácií umožňuje aj ich zber, spracovanie, uloženie alebo prezentovanie informácií. Takúto komunikáciu môžeme súhrnne označiť pojmom internet. (Hrušecký a kol., 2009, s. 21) 30

31 2. Pojem projekt pre naše potreby najlepšie definuje Compact Oxford English Dictionary : Projekt je podnik, ktorý je starostlivo plánovaný pre dosianutie osobitného cieľa. a ďalej ako výskumnú prácu školy alebo študenta 4. Z uvedeného vyplývajú nasledujúce znaky e-projektu : Je to plánovaná činnosť školy alebo inej inštitúcie Má svoje špecifické ciele, ktoré možeme vyčleniť ako získavanie a rozširovanie ľudských znalostí, zručností a vlastností. Na dosiahnutie týchto cieľov sú ako podporný prostriedok použité služby a funkcie internetu. Na príprave a riešení projektu sa podieľa viacero subjektov, ktoré navzájom spolupracujú a komunikujú prostredníctvom internetu Materiál Ďalšie vzdelávanie učiteľov základných a stredných škôl v predmete informatika (2009, s ) uvádza nasledovnú štruktúru výhod e-projektov pre jednotlivé subjekty edukačného procesu : Prínos pre školu -modernizácia, racionalizícia, optimalizácia vyučovacieho procesu -umožňujú kognitivizáciu, emocionalizáciu, motiváciu, socializáciu, axiologizáciu a kretivizáciu osobnosti -podporuje viacjazyčnosť a multikulturalitu -predstavujú efektívny a jednoduchý spôsob využitia IKT pri vytváraní partnerstiev so školami zo zahraničia Prínos pre študenta - výmena skúseností, študijných materiálov a nápadov týkajúcich sa vyučovacieho procesu - e-projekty výrazne rozvíjajú : Pozitívne atribúty osobnosti (iniciatíva, zodpovednosť, samostatnosť,tvorivosť, kooperatívnosť, rešpekt voči rozdielnym kultúram a národnostiam) Vyššie poznávacie fukncie (hodnotiace a tvorivé myslenie) Vyššie kognitívne funkcie, komunikačné schopnosti a informačnú gramotnosť

32 -umožňujú uplatnenie a zlepšenie jazykových schopností -žiak získava medzinárodné skúsenosti Prínos pre učiteľa -získanie nových skúseností a poznatkov, iného pohľadu na moderné vyučovanie -jednoduchšia motivácia študentov pre samostatnú a tvorivú prácu -príležitosť osobného rastu -väčšie príležitosti pre účasť na medzinárodných konferenciách a sympóziách venovaným zmenám vo vzdelávaní - možnosť rozvíjania komunikácie v cudzom jazyku - zvyšovanie vedomostí a zručností v oblasti pedagogiky a didaktiky 3.2 Internet ako zdroj a úložisko informácií Servery umožňujúce zdieľanie informácií Funkciu tzv. share -servera využije učiteľ vo svojej praxi najmä v tom prípade, keď má v zámere sa so svojimi žiakmi, či kolegami podeliť o súbor, ktorého veľkosť ho nedovoľuje poslať om a na náročnejšie technické riešenia nemá čas, alebo vedomosti. Ide o jednoduchú procedúru, stačí do internetového prehliadača zadať adresu takéhoto servera (ako napr ), následne pomocou tlačidla pre výber súboru v našom počítači tento súbor nahráme na daný server. Po úspešnom nahratí súboru server vypíše internetovetovú adresu, na ktorej sa súbor už v daný moment nachádza, a z ktorej je ho možné opätovne stiahnuť. Súbor je prístupný každému, komu poskytneme link (odkaz) na jeho stiahnutie a to z kadekoľvek. Rovnako ho môžeme umiestniť na internetovú stránku. Pre zmazanie súboru server takisto vygeneruje internetovú stránku, ktorú keď navštívime, súbor bude automaticky zmazaný. Väčšina takýchto serverov pristupuje k odstráneniu súboru automaticky po určitom čase od posledného stiahnutia súboru. Dôležité je teda kontrolovať aktuálnosť nami nahratých súborov. Samostatnú kategóriu tvoria servery, ktoré slúžia na zdieľanie videosúborov. Princíp ostával rovnaký ako v prípade všeobecne zameraných share serverov - po zaregistrovaní má užívateľ možnosť nahrať videosúbory zo svojho počítača, a ten sa 32

33 následne objaví na internetovej stránke spolu s adresou slúžiacou na šírenie tohto obsahu. Tieto servery sa však líšia v tom, že nami nahrané videá sú dostupné každému použitím vyhľadávacieho nástroja priamo na stránke poskytovateľa. Pomocou vyhľadávania môžeme získať množstvo materiálu vhodného k použitiu na hodinách dejepisu ako napr. historické dokumenty, rekonštrukcie bitiek, výpovede priamych svedkov historických udalostí. Aj v tomto prípade je však dôležité dodržiavanie autorských práv, ktorému je venovaná samostatná kapitola. Najznámejším poskytovateľom takejto služby je server Webstránka Ďalším zo spôsobov, ako môže učiteľ prostredníctvom internetu zdieľať informácie so žiakmi (ale aj rodičmi, kolegami,... ) je zriadiť si vlastnú webstránku. Pre tento spôsob využitia vidíme dve možnosti: zriadiť si podstránku na existujúcej stránke školy zriadiť si vlastnú webstránku Zriadenie webstránky je proces podobný ako pri registrácií ovej schránky. Na internete existuje veľa poskytovateľov, ktorý zadarmo ponúkajú užívateľom rôzne obmedzený priestor 5 pre potreby ich webstránky. Pre potreby nášho využitia nám bude stačiť základný objem povolených dát (do 100 MB). Takúto stránku zdarma si môžeme založiť napríklad na týchto nami vyskúšaných serveroch : Prvým krokom pri tvorení webstránky a jej následným zdieľaním je registrácia v systéme na stránkach popisovaných serverov. Pri tejto registrácií je nutné uviesť základné údaje a prihlasovacie meno, ktoré bude následne tvoriť aj adresu našej webstránky. Napríklad, ak si chceme webstránku vytvoriť na serveri 5 Tento priestor je potrebný na uloženie obsahu našej webstránky na serveroch poskytovateľa, aby mohla byť následne dostupná všetkým užívateľom v sieti internet. Severy sa najčastejšie líšia množstvom ponúkaného priestoru, rýchlosťou prístupu, poskytovanou adresou, nútenou reklamou na stránkach, možnosťou použitia priestoru pre komerčné použitie a možnosťou použitia skriptovacích programov a databáz. 33