LEGISLATÍVA ENERGETIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY LEGISLATION OF THE SLOVAK POWER SECTOR

Transcription

1 Infoenergo LEGISLATÍVA ENERGETIKY SLOVENSKEJ REPUBLIKY Autor: Ing. Milan Kachút Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky Anotácia Cieľom prezentácie je informovať účastníkov konferencie o platnej legislatíve SR v oblasti energetiky a o pripravovaných zmenách v tejto legislatíve. Prezentácia sa podrobnejšie zameria na nový zákon o energetike, ktorý nahradí v súčasnosti platný zákon o energetike č. 70/1998 Z.z., v oblasti elektroenergetiky, plynárenstva a prevádzkovania potrubí na prepravu pohonných látok alebo ropy. Uvedú sa východiská pri príprave nového zákona o energetike, postup prípravy zákona, základná štruktúra nového zákona a analyzujú sa zmeny ktoré vyplynuli z požiadaviek smernice EU č. 2003/54/ES z 26. júna 2003 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrickou energiou, ktorou sa zrušuje smernica 96/92/ES. LEGISLATION OF THE SLOVAK POWER SECTOR Author: Milan Kachút, Dipl Eng The Ministry of Economy of the Slovak republic Annotation The purpose of this presentation is to inform the participants about valid Slovak legislation in the field of the power sector as well as of its planned changes. The presentation focuses on the new law of the power sector in detail, which will replace the current valid law No. 70/1998 of the power sector in the field of energy, gas industry and operation of the pipelines for transport of fuel and oil. Aspects of the prepared new act about the power sector, procedure of the law preparation, the basic structure of the new law will be presented. In the presentation changes, which resulted from Directive of European Parliament No. 2003/54/EC from 26 June 2003 concerning common rules for the internal market in electricity repealing Directive 96/92EC will also be analysed.

2 Infoenergo Zmeny v energetike V sektore elektroenergetiky dochádza v posledných rokoch vo väčšine krajín západnej a strednej Európy k zmenám, ktoré významne menia jeho tradične monopolnú štruktúru v prospech vytvárania konkurenčného prostredia. Kľúčovým princípom reforiem je vytvorenie trhu s elektrinou prostredníctvom oddelenia výroby a predaja elektriny od prevádzky prenosových a distribučných sietí. Vytvorením trhového prostredia sa vytvára konkurenčný tlak na energetické podniky, ktoré sú nútené analyzovať a ak je to potrebné zvyšovať efektívnosť svojej činnosti a reagovať na nové požiadavky odberateľov. Energetika Slovenskej republiky prechádza v súčasnosti zložitým procesom zmien, kedy sa menia vlastnícke vzťahy, oddeľujú sa činnosti služieb od výroby a dodávky a tvoria sa nové pravidlá na postupne sa liberalizujúcom spoločnom trhu s energiami. Zložitosť tohto obdobia v našej energetike vyplýva najmä z veľmi krátkeho času, ktorý je k dispozícii na vykonanie často rozsiahlych zmien a zo skutočnosti, že rad procesov ako je regulácia, reštrukturalizácia, privatizácia a liberalizácia sa vykonávajú súbežne, alebo len s veľmi malým časovým odstupom. Zmeny boli vyvolané hlavne rokovaniami o pristúpení SR do EÚ. V rámci rokovaní v kapitole č. 14 Energetika boli pre Slovensko stanovené požiadavky v liberalizácii trhu s elektrinou a plynom, v zabezpečení bezpečnosti a spoľahlivosti vo výrobe a dodávke energie, vo zvyšovaní energetickej efektívnosti a v ochrane životného prostredia vrátane podpory obnoviteľných zdrojov energie. V správach Európskej komisie o hodnotení pokroku SR pri príprave na vstup do EÚ v kapitole energetika bolo uvedené, že je dosahovaný pravidelný pokrok a Slovenská republika vo všeobecnosti spĺňa stanovené požiadavky. Už nielen národná ale aj európska legislatíva tvorí legislatívny rámec v energetike Európska únia stanovuje záväzné požiadavky pre oblasť energetiky v celom rade predpisov, sú to smernice, nariadenia a rozhodnutia. Najznámejšie medzi odbornou verejnosťou sú smernice č. 2003/54/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s elektrinou a č. 2003/55/ES o spoločných pravidlách vnútorného trhu s plynom, ktoré boli vydané 15. júla V smerniciach je stanovené, že všetky podnikateľské subjekty v EÚ si budú môcť vybrať svojho dodávateľa už od júla 2004, a všetci odberatelia v EÚ, včítane domácnosti, budú mať slobodu výberu dodávateľa energie od júla 2007, kedy bude vo všetkých členských štátoch plne liberalizovaný trh s energiou. V uvedených smerniciach boli stanovené požiadavky na oddelenie činností, ktoré majú charakter prirodzeného monopolu a budú regulované, od činností v oblasti voľnej súťaže, upravili sa podmienky prístupu do prenosových a distribučných sietí. V oblasti povoľovania výstavby a prevádzky energetických zariadení si členské štáty môžu stanoviť vlastné pravidlá, ktoré musia byť nediskriminačné a transparentné, štáty môžu v záujme zabezpečenia dodávok, ochrany spotrebiteľa alebo životného prostredia uložiť povinnosti verejnej služby. Ďalšou smernicou stanovujúcou požiadavky pre oblasť energetiky je smernica č. 2001/77/ES o podpore elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov na vnútornom trhu. Všetky záväzné požiadavky stanovené v smerniciach sa musia v stanovených termínoch prevziať do národnej legislatívy jednotlivých štátov a prevzatie je kontrolované inštitútmi pre aproximáciu práva. Smernicu č. 2001/77/ES je potrebné prevziať do slovenskej legislatívy ku dňu 1 mája 2004, t.j. pri vstupe SR do EÚ a smernice č. 2003/54/ES a č. 2003/55/ES dňom 1 júla Ďalšie smernice stanovujúce požiadavky pre oblasť energetiky, ktoré sa prevzali alebo sa prevezmú do národnej legislatívy v neskorších termínoch sú: - smernica č. 2002/91/ES o energetickej hospodárnosti budov, v ktorej sú okrem iného stanovené požiadavky na kontrolu kotlov, vykurovacích zariadení a klimatizačných systémov; - smernica č. 2003/30/ES z 8. mája 2003 o podpore používania biopalív alebo iných obnoviteľných palív v doprave; - smernica č. 2004/8/ES z 11. februára 2004 o podpore kogenerácie založenej na využiteľnej spotrebe tepla na vnútornom trhu s energiou a novelizujúcu smernicu 92/42/EHS; - rad európskych smerníc týkajúcich sa energetického štítkovania jednotlivých druhov energetických spotrebičov, ktoré stanovujú technické požiadavky na výrobky; - pripravované návrhy európskych smerníc v rámci tzv. jadrového balíčka, ktoré stanovujú základné požiadavky pre bezpečnosť jadrových zariadení a spôsob ukladania vyhoreného jadrového paliva a rádioaktívnych odpadov.

3 Infoenergo Energetiky sa týkajú aj ďalšie európske smernice, ktoré sa týkajú najmä zdaňovania energetických produktov, ako sú napríklad: - smernica č. 2003/96/ES z 27. októbra 2003, o reštrukturalizácii rámca Spoločenstva pre zdaňovanie energetických produktov a elektriny, ktorou sa mení systém zdaňovania energetických produktov a elektrickej energie v EÚ; - smernica č. 2003/92/ES zo 7. októbra 2003 o pravidlách uplatňovania DPH pri dodávke elektriny a plynu a meniaca smernicu 77/388/EHS; - smernica č. 2003/93/ES zo 7. októbra 2003 meniaca smernicu rady 77/779/EHS o vzájomnej pomoci kompetentných orgánov členských krajín v oblasti priamych a nepriamych daní. Iný postup záväznosti je pri nariadeniach a rozhodnutiach Európskeho parlamentu a Rady. Nariadenie je priamo aplikovateľné v rámci členských štátov a nepreberá sa tak ako smernica do národnej legislatívy členského štátu. Nariadenia sa využívajú pri stanovení záväzných požiadaviek, ktoré sa týkajú všetkých štátov EÚ napríklad pri cezhraničných prenosových vedeniach. Priama aplikovateľnosť nariadení je stanovená v článku 249 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva a kontroluje sa iba to, či národná legislatíva členského štátu nebráni aplikácii nariadenia, t.j. či národná legislatíva umožňuje adaptáciu. Pre energetiku je dôležité napríklad nariadenie č.1228/2003 Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2003 o podmienkach pre prístup do siete pre cezhraničné výmeny elektriny. Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady podobne ako nariadenie sa nepreberá sa do národnej legislatívy členského štátu. Na rozdiel od nariadenia je rozhodnutie priamo záväzné iba pre určité členské štáty, ktoré sú v rozhodnutí vymenované, ako je to napríklad pri rozhodnutí č. 1229/2003/EC Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2003, podľa ktorého sa stanovujú súbory inštrukcií pre transeurópske energetické siete a zrušuje Rozhodnutie č. 1254/96/EC. Prípadne sa záväznosť rozhodnutia nestanovuje územne, ale je daná príslušnou odbornou oblasťou, ako je to napríklad pri rozhodnutí č. 1230/2003/ES Európskeho parlamentu a Rady z 26. júna 2003 ktorým sa prijíma viacročný program akcií v oblasti energetiky: Inteligentná Energia Európa ( ). V súčasnosti platný zákon o energetike SR Rozhodujúci legislatívny rámec v energetike Slovenskej republiky je v súčasnosti daný zákonom č. 70/1998 Z.z. o energetike a o zmene zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní, v znení neskorších predpisov. Zákon o energetike bol vydaný dňa 11. februára 1998 a nadobudol účinnosť dňa 1. júla V súlade so zákonom vydalo Ministerstvo hospodárstva SR (ďalej MH SR ) v ďalších dvoch rokoch, ešte pred prvou novelizáciou zákona o energetike v roku 2001, desať vyhlášok. Dňa 14. júna 2001 bol schválený zákon č. 276/2001 Z.z. o regulácii v sieťových odvetviach a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o regulácií ). Zákon napĺňa požiadavky EÚ vytvoriť transparentný a nediskriminačný rámec pre cenovú reguláciu v energetickom sektore. Zároveň bol významne novelizovaný zákon o energetike, kde boli plošne presunuté kompetencie v oblasti vecnej regulácie a vydávania licencií pre prevádzkovateľov energetických zariadení z MH SR na Úrad pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej ÚRSO ). Splnili sa aj ďalšie požiadavky požadované v rámci prístupového procesu SR za kapitolu Energetika, napríklad zjednodušilo sa podnikanie v oblasti výroby a rozvodu energie z obnoviteľných zdrojov (nie je potrebná licencia, stačí ohlasovacia povinnosť) a v súlade s požiadavkou EÚ a OECD od 1. augusta 2001 môžu žiadať o licenciu aj pobočky zahraničných firiem. Zákon o regulácií sieťových odvetví nadobudol účinnosť dňa 1. augusta 2001 s výnimkou ustanovení, ktoré sa týkali cenovej regulácie, ktoré nadobudli účinnosť dňa 1. januára Po prvej novelizácii zákona o energetike vydalo MH SR vyhlášku, ktorá riešila oblasť liberalizáciu trhu s energiou. Cieľom druhej novely zákona o energetike bolo v 36 zákona o energetike zrušiť povinnosť priameho odberateľa vybaviť sústavu tepelných zariadení za odberným miestom reguláciou parametrov teplonosnej látky na každom tepelnom spotrebiči v závislosti od teploty vzduchu vo vykurovaných miestnostiach s trvalým pobytom osôb (termostatické ventily). Ďalej sa novelou zákona upravili podmienky nákupu elektriny v zahraničí a zmenili sa zmocnenia na vydanie vyhlášky MH SR, ktoré sa dotýkajú liberalizácie trhu ( 9, ods.19 až 21). Táto novela sa realizovala zákonom č. 208/2002 Z.z. zo 4. apríla Po tejto

4 Infoenergo novelizácii zákona o energetike vydalo MH SR ďalšie dve vyhlášky, ktoré upravovali podmienky liberalizáciu trhu s energiou včítane podmienok nákupu elektriny v zahraničí. Posledná novela zákona o energetike bola realizovaná zákonom č. 405/2001 Z.z. Novela bola zameraná na odstránenie nesúladu v legislatíve týkajúcej sa vládneho nariadenia č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu, ktoré bolo vydané na základe 38 a 39 ods. 1 zrušeného zákona č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon) v znení neskorších predpisov. Novela mala uviesť do súladu legislatívny rámec so zásadami právneho poriadku. Prijala sa aj úprava textu zákona v 3, vo veci licencií pre rozvod elektriny a rozvod plynu. To malo za cieľ umožniť vydávať samostatné licencie aj pre obchodníkov. Ďalšie zákony v legislatívnom rámci energetiky Ďalšie zákony, ktoré tvoria, resp. dopĺňajú národnú legislatívu v energetike sú napríklad: - zákon č. 254/1994 Z.z. zo dňa o Štátnom fonde likvidácie jadrovoenergetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi; - zákon č. 130/1998 Z.z. zo dňa o mierovom využívaní jadrovej energie a o zmene a doplnení zákona č. 174/1968 Zb. o štátnom odbornom dozore nad bezpečnosťou práce v znení zákona NR SR č. 256/1994 Z.z.; - zákon č. 245/2003 Z.z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov; - zákon č. 170/2001 Z.z. zo dňa o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze; - zákon č. 142/2000 Z.z. zo dňa 17. marca 2000 o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov; - zákon č. 264/1999 Z. z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 436/2001 Z. z. a zákona č. 254/2003 Z. z.; - zákon č. 330/1996 Z.z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení zákona č. 95/2000 Z. z. a zákona č. 158/2001 Z.z.. Vstup SR do EÚ, ako aj zmeny ekonomických, právnych a politických pomerov v našej spoločnosti vyvolali potrebu novelizovať niektoré z uvedených zákonov, pripravuje sa napríklad novela zákona č. 130/1998 Z.z. a č. 254/1994 Z.z.. MH SR v súčasnosti okrem noviel existujúcich zákonov pripravuje aj nový zákon o tepelnej energetike, ktorý upravuje oblasť výroby, výkupu a rozvodu tepla. V legislatívnom rámci sa v energetike vykonávajú zmeny aj pomocou nariadení vlády. V roku 2002 a 2003 bol vydaných niekoľko nariadení vlády, ktoré sú zamerané na označovanie spotrebičov (štítkovanie) a informujú verejnosť o parametroch spotreby. To má postupne vplývať na zvyšovanie energetickej účinnosti spotreby. Pri právnych vzťahoch medzi účastníkmi trhu s energiou sa uplatňujú aj predpisy, ktoré nie sú všeobecne záväznými právnymi predpismi. Sú to napríklad predpisy Slovenskej elektrizačnej prenosovej sústavy, a.s., ktorá je systémovým operátorom prenosovej sústavy v SR: - aktualizácia Dispečerského poriadku pre riadenie elektrizačnej sústavy SR; - kódex prenosovej sústavy; - obchodný kódex PS SR a obchodné podmienky SEPS, a.s. Príprava nového zákona o energetike Slovenská republika, ako člen Európskej únie, je povinná prevziať príslušnú legislatívu EÚ v energetike. Aproximácia legislatívy EÚ si vyžiadala rozsiahle zmeny v súčasne platnom zákone o energetike a vypracovanie noviel niektorých ďalších zákonov. Nový zákon o energetike je v súčasnosti v legislatívnom procese. Príprava nového zákona začala už v marci 2003, kedy boli vyhodnotené nedostatky legislatívneho rámca v energetike a boli navrhnuté zásady, harmonogram a proces prípravy nového zákona o energetike. Na prípravu návrhu zákona boli vytvorené pracovné skupiny zložené zo zástupcov štátnej správy, energetických podnikov a odberateľov. V rámci pracovných skupín sa v termíne do polovice júna 2003 pripravil pracovný návrh zákona, ktorý bol predmetom interného pripomienkovania a v auguste 2003 bol oponovaný vybranými

5 Infoenergo odborníkmi, ktorí sa priamo nepodieľali na príprave návrhu zákona a teda neboli ovplyvnení predchádzajúcim priebehom prípravy textu zákona. Po úpravách bol v polovici septembra návrh zákona postúpený na medzirezortné pripomienkovacie konanie. Po pripomienkovacom konaní bol zákon značne prepracovaný, na základe zaslaných pripomienok bolo rozhodnuté, že vzhľadom na regionálny charakter teplárenstva, bude oblasť tepla vyňatá zo zákona o energetike a upravená v samostatnom zákone o tepelnom hospodárstve. Po prepracovaní a pripomienkovaní členmi komisie pre energetiku, ktorý bol zriadený v rámci výboru Národnej rady SR bol v marci 2004 zákon predložený do poradných orgánov vlády SR. Na rokovaní Legislatívna rada vlády SR požiadala MH SR odstrániť zo zákona legislatívno-technické nedostatky. Po prepracovaní textu zákona MH SR zákon v apríli 2004 opätovne predložilo na rokovanie Legislatívnej rady vlády SR a na rokovanie vlády SR. Následne po schválení zákona na rokovaní vlády SR, bude návrh zákona predložený na rokovanie Národnej rady SR. V rovnakom časovom horizonte sa bude predkladať aj novela zákona o regulácii (viac o novele v ďalšej časti) a samostatný zákon o tepelnom hospodárstve. V novom zákone o energetike sa venuje zvýšená pozornosť ochrane domácností, oblasti bezpečnosti dodávok a otázkam prípadného výpadku energetických zdrojov. V zákone sa v súlade s novými smernicami EÚ upravuje harmonogram liberalizácie trhu s elektrinou a plynom. Zákonom sa stanovilo transparentné oddelenie činností výroby a dodávky od prenosu a distribúcie. Upravili sa kompetencie medzi MH SR a ÚRSO, ministerstvo bude vydávať súhlasy na výstavbu a zrušenie energetických zdrojov, vyhlasovať stavy núdze a vydávať ďalšie predpisy, ktoré majú súvis s bezpečnosťou dodávok a s technickými pravidlami v oblasti energetiky. Zákon umožňuje v záujme zabezpečenia dodávok, ochrany spotrebiteľa alebo životného prostredia uložiť účastníkom trhu povinnosti verejnej služby Upravili sa podmienky výkupu, prenosu a distribúcie elektriny z obnoviteľných zdrojov a zo zdrojov používajúcich domáce uhlie. Ďalej sa do nového zákona prevzali ustanovenia z pôvodného zákona o energetike o zjednodušení povoľovania na podnikanie pre obnoviteľné energetické zdroje. Je potrebné zdôrazniť, že ustanovenie návrhu zákona o prednostnom výkupe z obnoviteľných zdrojov a zo zdrojov používajúcich domáce uhlie je v súlade s legislatívou EÚ, ktorá podporuje týmto spôsobom domáce primárne energetické zdroje, ktoré umožňujú čiastočne znižovať závislosť členských krajín EÚ od dovozu energetických zdrojov z tretích krajín. Nový zákon stanovuje základné vzťahy medzi účastníkmi trhu, pričom podrobnosti sa upravia v sekundárnej legislatíve zavedením pravidiel trhu. Ambíciou nového zákona o energetike je zvýšenie hospodárskej súťaže a udržanie čo najvyššej úrovni bezpečnosti dodávok elektriny a plynu a spoľahlivosti prevádzky elektroenergetických a plynárenských sústav. Možnosť výberu dodávateľa a vstup nových výrobcov na trh si vyžaduje prehodnotiť systém obchodovania a systém vysporiadania sa s odchýlkami od zmluvou objednaných množstiev. Tí odberatelia, ktorí majú možnosť výberu dodávateľa majú tým možnosť, okrem podmienok nákupu ovplyvňovať si aj cenu elektriny. Hoci sa neočakáva významné zníženie priemerných cien po otvorení energetického trhu na Slovensku voči zahraničiu, liberalizácia trhu povedie hlavne k zmene podmienok pri nákupe, zväčšia sa cenové rozdiely v závislosti od charakteru odberu. Tým sa vytvárajú podmienky pre organizovanie krátkodobého trhu, ktorý umožňuje oprávneným odberateľom výhodnejšie vykrývať odchýlky voči zmluvou dohodnutým odberom v dlhodobých dvojstranných zmluvách. V novom zákone je stanovená funkcia zúčtovateľa odchýlok, ktorou je poverený prevádzkovateľ prenosovej sústavy. Činnosť zúčtovateľa odchýlok umožní presne adresovať náklady vyvolané vykrývaním odchýlok, tzv. systémové služby, ktoré boli dosiaľ účtované jednotne pre všetkých účastníkov trhu, ako pevná zložka ceny. Zúčtovaním odchýlok sa odstráni znevýhodnenie tých odberateľov, ktorí vedia dodržať odber dohodnutý v dlhodobých dvojstranných zmluvách a majú malé odchýlky v pomere k odoberaným množstvám. Zúčtovanie odchýlok, rozdielne ceny v závislosti od charakteru odberu, vytvorenie krátkodobého trhu spôsobia zvýšené nároky na meranie a prenos dát. Zvýši sa dopyt po meradlách, ktoré okrem merania množstva zaznamenávajú odoberaný výkon a majú možnosť diaľkového prenosu dát. Významný odberatelia si postupne budú zriaďovať svoje obchodné dispečingy, cez ktoré si budú riadiť svoju spotrebu a profil odberu. Budú sa rozširovať a zdokonaľovať systémy diaľkového riadenia spotreby a pri menších odberateľoch systémy obmedzovania maximálneho odberu. Vzrastie význam prognóz odberu, vzhľadom na možnosti nakupovať aj na krátkodobom trhu sa postupne bude meniť stratégia odberateľov pri nakupovaní energie a vzrastú nároky na rýchly prístup k informáciám. Dodržanie profilu odberu a schopnosť dobre odhadnúť svoju spotrebu môže výrazne ovplyvniť cenu nakupovanej energie. Zvyšovanie konkurencieschopnosti vyžaduje aj postupné znižovanie energetickej náročnosti. Zmena spôsobu regulácie cien a ich zvyšovanie na úroveň skutočných nákladov vyvolajú u odberateľov snahu obmedziť spotrebu. Zvýši sa tlak na efektívnejšie využívanie energie aj na využívanie obnoviteľných zdrojov energie.

6 Infoenergo Ďalšie kroky pri úprave legislatívneho rámca v energetike Súbežne s novým zákonom o energetike je v súčasnosti tiež v legislatívnom procese novela regulačného zákona. Zákon o energetike a regulačný zákon sú navzájom významné previazané mnohými ustanoveniami, preto je potrebné zabezpečiť ich spoločný postup v legislatívnom procese. Novelou regulačného zákona sa upravujú podmienky vydávania cenových rozhodnutí a spôsob určenia nákladov, zohľadnených pri stanovení ceny energie. Upravil sa postup pri odvolaní sa voči cenovým rozhodnutiam, novela umožňuje úradu okrem maximálnych cien stanoviť aj pevné alebo minimálne ceny. Upresnili sa kompetencie ÚRSO ako ostatného orgánu štátnej správy, doplnili sa zmocnenia na vydávanie predpisov, ktoré budú upravovať pravidlá trhu s energiami. Cieľom novely regulačného zákona je transparentná regulácia, stabilizácia podnikania v regulovaných subjektoch, zvýšenie efektívnosti v energetike a odstránenie krížových dotácií, To znamená, že v cene má spotrebiteľ zaplatiť skutočne len to, čo svojou objednávkou vyvolal. Po konečnom schválení nového zákona o energetike a novely regulačného zákona Národnou radou SR sa do ich účinnosti musí pripraviť odpovedajúca sekundárna legislatíva. Jedná sa najmä o všeobecne záväzné predpisy, ktoré budú upravovať pravidlá trhu s energiami, ktoré bude vydávať ÚRSO a všeobecne záväzné právne predpisy, ktorými sa určia pravidlá na zabezpečenie hospodárnosti, efektívnosti, bezpečnosti a spoľahlivosti prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Pri príprave týchto dokumentov bude potrebná úzka spolupráca zástupcov štátnej správy, energetických podnikov a odberateľov. Vytvorenie transparentného legislatívneho a regulačného rámca vytvorí optimálne predpoklady pre efektívne fungovanie trhu s elektrinou v SR, v rámci vnútorného európskeho energetického trhu.