Mendelova univerzita v Brně Zahradnická fakulta v Lednici

Transcription

1 Mendelova univerzita v Brně Zahradnická fakulta v Lednici Možnosti uplatnění perspektivních školkařských substrátů při produkci dřevin Diplomová práce Vedúcí diplomové práce: doc. Dr. Ing. Petr Salaš Vypracovala: Bc. Klaudia Procházková Lednice 2011

2 Poďakovanie: Rada by som sa poďakovala doc. Dr. Ing. Petrovi Salašovi a Ing. Jane Mokričkovej za odborné vedenie mojej práce, ochotu konzultovať a cenné pripomienky k mojej vedeckej činnosti. Moje poďakovanie tiež patrí môjmu priateľovi Bc. Petrovi Konečnému, za pomoc pri práci v teréne. Na záver by som sa rada poďakovala mojej rodine, ktorá ma počas štúdia neustále podporovala a dôverovala mi

3 Prehlásenie: Prehlasujem, že som diplomovú prácu na tému Možnosti uplatnění perspektivních školkařských substrátů při produkci dřevin vypracovala samostatne a použila som iba premene, ktoré citujem a uvádzame v priloženom súpise literatúry. Súhlasím aby práca bola uložená v knižnici Záhradnické fakulty Mendelovy univerzity v Brně a sprístupnená k študijným účelom. V Lednici 5. mája Podpis:

4 OBSAH 1. ÚVOD CIEĽ PRÁCE LITERÁRNY PREHĽAD OKRASNÉ ŠKÔLKARSTVO Okrasné škôlkarstvo v Českej republike Okrasné škôlkarstvo v Európe a vo svete Dovoz a vývoz škôlkarských výpestkov SYSTÉM PESTOVANIA DREVÍN VO VOĽNEJ PÔDE A V KONTAJNEROCH Systém pestovania drevín vo voľnej pôde Systém pestovania drevín v kontajneroch KONTAJNERY Požiadavky na kontajnery Tvary kontajnerov Farba kontajnerov SUBSTRÁT Fyzikálne vlastnosti substrátu Chemické vlastnosti substrátu Biologické vlastnosti substrátu KOMPONENTY PRIDÁVANÉ DO SUBSTRÁTOV Organické komponenty Minerálne komponenty ZÁVLAHA Závlahový systém Efektivita zavlažovania Chemické zloženie závlahovej vody Technické riešenie závlahovej sústavy Význam závlahovej vody MINERÁLNE HNOJIVÁ Hnojivá s riadením uvoľňovaním Hnojivá s pozvoľným uvoľňovaním Rozpustné hnojivá MATERIÁL A METODIKA CHARAKTERISTIKA EXPERIMENTÁLNYCH PLÔCH POUŽITÝ RASTLINNÝ MATERIÁL Botanická charakteristika druhu POUŽITÉ EXPERIMENTÁLNE SUBSTRÁTY POUŽITÉ HNOJIVÁ POUŽITÝ HYDROABSORBENT VLASTNÝ POKUS ŠTATISTICKÉ HODNOTENIE VÝSLEDKY HODNOTENIE DĹŽKY VÝHONOV V PRIEBEHU VEGETÁCIE HODNOTENIE PRIEMERNEJ DĹŽKY VÝHONOV NA KONCI VEGETÁCIE HODNOTENIE POČTU VÝHONOV NA RASTLINE

5 5.4 HODNOTENIE PRIEMERU KOREŇOVÉHO KRČKA HODNOTENIE KOREŇOVEJ SÚSTAVY DISKUSIA ZÁVER SÚHRN RESUME ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY PRÍLOHY

6 Zoznam tabuliek: Tab. č.1 Štruktúra produkcie v ČR (mil. kusov) Tab. č. 2 Celková bilancia zahraničného obchodu (v tis. Kč) Tab. č. 3 Kvalita rašeliny podľa stupňa rozloženia Tab. č. 4 Vhodnosť použitia rašeliny pre rôzne účely Tab. č. 5 Potreba vápenatých hmôt na neutralizáciu kyslosti substrátu v kg.m -3 CaO Tab. č. 6 Stupnica tvrdosti vody Tab. č. 7 Klimatické podmienky Lednice Tab. č. 8 Zastúpenie prvkov v substráte RS II Tab. č. 9 Obsah živín v Osmocote 8 M Tab. č. 10 Obsah živín u Poly feed Tab. č. 11 Obsah živín u Poly feed Tab. č. 12 Obsah živín Yara Mila Complex Tab. č. 13 Varianty experimentálnych substrátov Tab. č. 14 Priemerná dĺžka výhonov v metroch v priebehu vegetácie Tab. č. 15 Priemerná dĺžka výhonov v metroch na konci vegetácie Tab. č. 16 Priemerný počet výhonov Tab. č. 17 Priemer koreňového krčka Zoznam Grafov: Graf č. 1 Priemerná dĺžka výhonov v priebehu vegetácie Graf č. 2 Priemerná dĺžka výhonov na konci vegetácie Graf č. 3 Počet výhonov na rastline Graf č. 4 Priemer koreňového krčku - 6 -

7 1. ÚVOD Substrát predstavuje prostredie pre zakoreňovanie rastlín. Rastliny prerastajú substrát svojim koreňovým systémom a koreňovými vlásočnicami, čerpajú z neho predovšetkým vodu a živiny. Preto je substrát nevyhnutnou zložkou pre úspešné pestovanie. Pre zdravý a harmonický vývoj rastlín musí spĺňať určité parametre, medzi fyzikálne patrí vzdušnosť dodávajúca dostatok kyslíku koreňovej sústave a vododržnosť zabezpečujúca dostatočné množstvo vody. Nesmieme zabudnúť na chemické vlastnosti substrátov ako ph a prijateľnosť živín. Substrát je jedným z mnohých faktorov, výživa, ochrana, technológia a odborné vedomosti podstatne ovplyvňujúcich úspech a celú ekonomiku pestovania rastlín. Práve substrát je faktor, ktorého správny výber pozitívne ovplyvní celú produkciu. V minulosti mali škôlkari k dispozícii dostatok rôznych zemín (komposty, listovky), ktoré museli pred použitím nákladne upravovať. Každý bol v podstate vynálezcom vlastnej kombinácie, ale komponenty sa presne nedávkovali a to čo sa osvedčilo v jednom podniku sa nemuselo osvedčiť v iných podnikoch. V súčasnej dobe máme k dispozícii široký sortiment kvalitných substrátov a pridávaných komponentov. Hlavným nosným médiom je práve rašelina, predovšetkým biela. Aj keď do budúcna sa počíta z drastickým znížením využívania rašeliny, európsky výskumný pracovníci intenzívne pracujú na alternatívnych zdrojoch. Rašelina by sa mohla postupne nahradiť alternatívnymi komponentmi ako napríklad kokosovými vláknami, drevnými vláknami, kompostom, perlitom, minerálnou plsťou a inými. Hlavne kokosové vlákna a zelený kompost by mali byť hlavnými zložkami ktoré sa stanú adekvátnou náhradou za rašelinu. Konkurencia zo zahraničia je silná a ak chcú naši škôlkari produkovať kvalitné výpestky mali, by klásť na výber substrátu patričný dôraz. Niektorí autori uvádzajú, že správne zvolený substrát zabezpečí % pestovateľského úspechu

8 2. CIEĽ PRÁCE Cieľom diplomovej práce bolo experimentálne overiť vplyv škôlkarských substrátov so špeciálnou receptúrou na kvalitu výpestkov, produkovaných v kontajneroch

9 3. LITERÁRNY PREHĽAD 3.1 Okrasné škôlkarstvo V posledných rokoch možno charakterizovať európske škôlkarstvo, ako škôlkarstvo so stabilným rozvojom plôch, produkcie a obchodu. Domáca produkcia okrasných drevín má dlhodobo rastúcu tendenciu. Výmera plôch pre produkciu okrasných škôlkarských výpestkov bola v roku 2007 celkom 1002 ha a dosiahla celkového objemu tržieb 1 mld. Kč. Výrazným a pretrvávajúcim trendom v škôlkarskej výrobe po roku 2000 je nárast plôch pre dreviny v kontajneroch a následné zvyšovanie zaškôlkovaných plôch a s tým spojený nárast produkcie základných skupín škôlkarských výpestkov. Pozitívny trend spojený s rastom produkcie základných skupín škôlkarských výpestkov pokračoval aj v rokoch 2005 a 2007 (PIKOVÁ, 2008, 2010) Okrasné škôlkarstvo v Českej republike Na základe údajov získaných štatistickými metódami od roku 1997, možno konštatovať, že produkcia okrasných škôlkarských výpestkov (OŠV) má v ČR nerovnomerne stúpajúcu tendenciu, a to s priemerným medziročným nárastom približne 10 20%. V roku 2007 pokračovalo v ČR rozširovanie výrobnej základne škôlkarských podnikov sprevádzané rastom produkcie okrasných škôlkarskych výpestkov takmer vo všetkých sledovaných ukazateľoch. Podľa informácií Štátnej rastlinolekárskej správy bolo v ČR v roku 2003 registrovaných 993 podnikov zaoberajúcich sa produkciou alebo distribúciou alebo distribúciou škôlkarských výpestkov. V roku 2005 to bolo 1411 podnikov a ku koncu októbra 2007 už 1541 podnikov, ktoré produkujú alebo len nakupujú a uvádzajú do obehu materiál okrasných, ovocných a lesných drevín. Výmera plôch pre produkciu okrasných škôlkarských výpestkov od roku 2001 stabilne rastie a v roku 2007 sa rozšírila na 1447 ha, to je nárast o 29,9% v porovnaní s rokom 2005 (1114 ha). Rozloženie škôlkarskej výroby je v ČR značne nerovnomerné. Najväčšie výmery plôch v roku 2007 boli v regióne Stredočeskom a Juhomoravskom, naopak najmenšie produkčné plochy boli v regióne Juhočeskom a regióne Praha

10 V našich výrobných a ekonomických podmienkach sa javí technológia drevín v kontajneroch vhodnejšia pre menšie tipy škôlok. V roku 2007 vyprodukovali evidované škôlky 3,0 mil. kusov opadavých a stálozelených krov vo voľnej pôde a 10,6 mil. kusov v kontajneroch. Listnatých stromov sa produkuje viac vo voľnej pôde, ihličnatých drevín viac v kontajneroch, ruže sa pestujú prevažne vo voľnej pôde, trvalky a skalničky sa produkujú prevažne v črepníkoch, popínavé rastliny sa pestujú len v črepníkoch a vresoviskové rastliny sa produkujú taktiež v črepníkoch (MZe, 2009). Tab. č.1 Štruktúra produkcie v ČR (mil. kusov) Názov Produkcia v kontajneroch Okrasné kry opadavé a stálozelené 7,67 8,44 10,6 Listnaté stromy 0,58 0,60 0,81 Popínavé dreviny 0,77 1,20 0,81 Vresoviskové dreviny 1,96 1,40 1,23 Ihličnaté kry 3,78 3,50 4,39 Ihličnaté stromy 2,66 3,30 3,93 Ruže 0,18 0,18 0,22 Trvalky a skalničky 2,82 3,40 3,34 (PIKOVÁ, 2008,2010) Okrasné škôlkarstvo v Európe a vo svete Európske škôlkarstvo môžeme považovať za stabilné. K najvýznamnejším štátom zo záhradníckou produkciou patrí vzhľadom k priaznivým klimatickým podmienkam, Holandsko, kde sa vyprodukuje okolo 30 % celkovej európskej škôlkarskej produkcie. Holandská škôlkarská produkcia je charakteristická mimoriadne malou priemernou veľkosťou podnikov, vysokým podielom exportu, dobrou organizovanosťou producentov, vysokou úrovňou poradenstva a kontroly produkcie. Medzi ďalšie významné producentské štáty v Európe patria Francúzko, Dánsko, Taliansko, Veľká Británia, Nemecko a Belgicko (MZe, 2009)

11 3.1.3 Dovoz a vývoz škôlkarských výpestkov Dovoz produktov okrasného škôlkarstva do ČR sa v období rokov pohyboval viac menej na rovnakej úrovni. V roku 2008 dosiahol hodnotu 552 mil. Kč. Najviac dovážanou skupinou v roku 2008 boli stromy a kry, ktoré sa na dovoze podieľali 58,2 %. Ďalšou významnou skupinou sú rastliny jednoročné a viac ročné s podielom 25,6 %. Vývoz škôlkarských výpestkov z ČR sa od roku 2001 zvyšuje. V roku 2008 medziročne vzrástol o 34,8 % a dosiahol hodnotu 142,4 mil. Kč. Najvýznamnejšou vývoznou položkou sú stromy a kry, ktorých vývoz medziročne vzrástol o 10,2 % (MZe, 2009). Tab. č. 2 Celková bilancia zahraničného obchodu (v tis. Kč) Ukazovateľ Dovoz Vývoz Saldo (PIKOVÁ, 2008,2010) 3.2 Systém pestovania drevín vo voľnej pôde a v kontajneroch Systém pestovania drevín vo voľnej pôde Technológia pestovania drevín vo voľnej pôde je pre škôlkarov základnou technológiou (SALAŠ,2003). Pestovanie vo voľnej pôde zahŕňa mnohé výhody: pozitívom je rýchlejší rast a vývoj drevín koreňový systém sa prirodzene vyvíja a nie je deformovaný nádobou rastlina lepšie hospodári s vodou a živinami vytvára si určitú mikroklímu a menej trpí stresom pri pestovaní vo voľnej pôde odpadajú náklady na substrát a črepníky Tak ako výhody má tento systém aj svoje nevýhody:

12 dreviny vo voľnej pôde potrebujú veľký priestor behom vegetácie nie je možná manipulácia pri vyzdvihovaní drevín môže prísť k poškodeniu koreňového balu (VILKUS, 1997) V okrasných škôlkach by mali prevažovať pôdy skôr stredné až ľahšie, hlinito piesčité alebo piesčitohlinité. Pôda by mala byť štruktúrna a hĺbka profilu v rozmedzí 0,5 1m. Ťažké hlinité a ílovité pôdy nie sú vhodné, ťažko sa obhospodarujú majú sklon k zamokreniu a zlému prevzdušneniu. Priaznivá by mala byť aj hladina spodnej vody, je nevhodné aby bola vyššia ako 1m. Obsah humusu by sa mal pohybovať v rozmedzí od 5 10 %, organická hmota má zvláštny význam, pretože dochádza k zvýšeniu mikrobiálnej činnosti (BECKER, GRANTZAU, 1999; KRÜSSMANN, 1981) Systém pestovania drevín v kontajneroch Pestovanie drevín v kontajneroch je progresívna metóda v škôlkarskej výrobe, ktorá predstavuje jeden zo spôsobov racionalizácie škôlkarskej výroby. Začiatky pestovania drevín v kontajneroch sa objavili okolo roku 1930 v USA. Hľadali sa nové spôsoby pestovania drevín, ktoré by znížili náklady a zvýšili intenzitu výroby. Zavedením kontajnerovej výroby sa vylúčila závislosť rastlín na pôde a umožnila sa expedícia takmer vo všetkých fázach vývoja rastliny. Z USA sa tento spôsob pestovania rozšíril do západnej Európy (Anglicko, Nemecko, Holandsko, Dánsko...). V šesťdesiatych rokoch minulého storočia sa začalo s kontajnerovou výrobou aj u nás (SALAŠ, 2003). Produkcia kontajnerovaných drevín má v Českej republike dlhodobo vzrastajúcu tendenciu. Z toho dôvodu musia pestovatelia neustále zvyšovať efektivitu produkcie a kvalitu výpestkov. Produkcia drevín v kontajneroch so sebou prináša nebezpečenstvo veľkého množstva stresových situácií, ktoré ovplyvňujú nielen kvalitu produkcie, ale aj vnútornú kvalitu vyprodukovaných rastlín. Preto pre kvalitné výpestky musíme zabezpečiť optimálne podmienky pre rast a vývoj. Medzi ovplyvniteľné faktory patrí jednoznačne pestovateľský substrát, následná chemická ochrana, výživa a samozrejme závlaha. Vplyv má nielen správna voľba kontajneru, ale aj obdobie po ktoré sa v ňom rastlina nachádza. Doba by nemala

13 byť dlhšia ako dva roky, pri dlhšom pestovaní je nutné rastliny presadiť do väčšej nádoby (SALAŠ, SLOUP, 2007). Charakteristickými parametrami pre kontajnerované dreviny sú, vyrovnaný silný rast, neporušený, kvalitný koreňový systém a dobre prekorenený, súdržný bal a habitus odpovedajúci druhu či kultivaru. Tak ako aj produkcia vo voľnej pôde má kontajnerový spôsob pestovania svoje výhody a nevýhody. Medzi najväčšie klady patrí: expedícia a výsadba drevín počas celej sezóny ľahká a čistá manipulácia s rastlinami väčšia produkcia drevín na jednotku plochy kontajnerované rastliny sa lepšie ujmú na stanovišti a pokračujú v raste bez šoku z presadenia odpadá potreba nákladného vyzdvihovania v záhradníckych centrách sú omnoho ľahšie udržateľné než rastliny s balom Zápory sú nasledovné: potreba zaistiť výdatný a kvalitný zdroj závlahovej vody potreba zaistiť pravidelnej závlahy a hnojenia spotreba veľkého množstva kvalitného substrátu korene rastlín sú takmer nechránené a môže nastať vymrznutie potreba presadzovať rastliny kvôli možným deformáciám koreňového systému vysoké náklady na založenie kontajnerovane (SALAŠ, 2003; VILKUS, 1997) 3.3 Kontajnery Za kontajner je vo všeobecnosti považovaná nádoba s objemom väčším ako jeden liter. Ich úlohou je ochrana a ohraničovanie koreňovej sústavy, spolu so substrátom poskytujú vhodné prostredie pre tvorbu dobre vyvinutého koreňového balu (PLUHOVÁ, 1995)

14 3.3.1 Požiadavky na kontajnery Medzi základné požiadavky na pestovateľské nádoby patria: štandardná veľkosť (priemer, objem), tvar a farba nízka hmotnosť dostatočná pevnosť tvarová stabilita použiteľnosť do črepníkovacích strojov schopnosť závlahy nasávaním a odvod prebytočnej vody ekologická nezávadnosť a recyklovateľnosť odolnosť voči mrazu a UV primeraná cena (NACHLINGER, 2005) Najskôr sa u nás používali prevažne nádoby z pálenej hliny, mali však množstvo nevýhod, dochádzalo u nich k odparovaniu závlahovej vody, boli ťažké, neskladné a krehké. S príchodom plastických hmôt sa tieto materiály presadili aj pri výrobe pestovateľských nádob. Vývoj postúpil dopredu a dnes medzi najpoužívanejšie materiáli patria: polypropylén polystyrén polyetylén penový polystyrén bioplast biopolymer (NACHLINGER, 2005; KOHLRAUCH, STEINHILB, 1999) Tvary kontajnerov Pre získanie kvalitného výpestku je limitujúca správna voľba kontajneru. Jedná sa najmä o typ a tvar kontajneru. Pokiaľ nezvolíme vhodný kontajner a správnu dobu na presadenie rastlín, dochádza k deformácii koreňového systému. Deformované korene nie sú väčšinou schopné na trvalom stanovišti vytvoriť prirodzený koreňový systém. Medzi základné tvary kontajnerov patria hranaté a okrúhle. Z pokusov vyplýva, že dreviny pestované v hranatých kontajneroch mali preukázateľne menej deformované

15 korene u všetkých druhov rastlín v porovnaní s drevinami pestovanými v okrúhlych kontajneroch. Bol dokázaný aj vplyv stavby kontajneru na vrcholové prírastky. V porovnaní s klasickým okrúhlym kontajnerom bol rast v hranatých kontajneroch od 11 do 23% vyšší. Reakcia drevín však závisí od druhu rastliny (SLOUP, SALAŠ, 2007). Priemyselne vyrábané nádoby majú dostatok odtokových otvorov. Pestovateľ by však mal používať príslušný typ kontajnerov v súlade s typom závlahy. Čím je doba pestovania dlhšia, tým dokonalejšie musí byť usporiadanie dna. Musí byť schopné umožniť vstup vody do substrátu pri zálievke a umožniť rýchly odtok prebytku vody von (NACHLINGER, 2005; SLOUP, SALAŠ 2007). Pre rôznu závlahovú techniku na pestovateľských plochách bolo vyvinuté univerzálne dno, ktoré má otvory usporiadané v troch výškových úrovniach. Z nich minimálne jedna zostane mimo kontakt s textíliou alebo vodnou hladinou. Ďalším technickým zlepšením dna najmä väčších kontajnerov, je umiestnenie úzkych výstupkov po obvode i na ploche dna. Tieto spevňujú dno a vytvárajú spoľahlivé odvodňovacie kanály medzi kontajnerom a pestovateľskou plochou. Jedna zo sérií pre pestovanie drevín má navyše otvory po stranách steny a na dne (NACHLINGER, 2007) Farba kontajnerov Farba kontajnerov je pre produkciu veľmi dôležitá. Ovplyvňuje najmä teplotný režim vo vnútri kontajneru. Farba má vplyv na kolísanie teplôt. Bolo experimentálne dokázané, že rastliny lepšie prezimujú v bielych kontajneroch. Najpoužívanejšou farbou je čierna. Najmä preto, že je to požiadavka rastlín korene potrebujú tmu a pre výrobcov je to jednoduchšia výroba. Omnoho lepšie výsledky boli dosiahnuté pri pestovaní drevín v kontajneroch farby terakota, korene neboli natoľko prehrievané ako vo farbe čiernej. Výroba farebných plastov je o niečo finančne náročnejšia, preto sa tento proces prejaví aj v cene kontajnerov a môžu byť aj o niekoľko desiatok percent drahšie. Do popredia sa však dostávajú potlače kontajnerov a črepníkov, ktoré zákazníka informujú nielen o druhu, ale aj o starostlivosti o danú rastlinu (NACHLINGER, 2007, 2005; SLOUP, SALAŠ, 2007). 3.4 Substrát Pod pojmom substrát rozumieme rôznorodú zmes zloženú z komponentov ako rašelina, vyzretý maštaľný hnoj, kompost, ornica, piesok, perlit, hrabanka, záhradná

16 zemina a podobne. Substrát poskytuje rastlinám priestor na zakoreňovanie a výrazne ovplyvňuje rast a vývoj. Pôsobí na rastliny mechanicky, chemicky a biologicky. Okrem toho, že poskytuje drevinám živiny môže obsahovať aj zárodky patogénnych organizmov a semená burín, tento jav je však veľmi nežiaduci. Preto by mal pestovateľ dôkladne poznať charakter substrátu pre jednotlivé rastliny (BEDRNA, 1989). Kvalitu substrátu popisujú príslušné technické normy (napríklad ČSN ). V zahraničí sú používané značky kvality RAL( kontrola kvality a bezpečnosti užívateľa) a R.H.P.( najlepšie suroviny pre najlepší výrobok) (VALTERA, 2003) Fyzikálne vlastnosti substrátu Medzi základné fyzikálne vlastnosti patrí: podiel častíc - > 10 mm, > 20 mm, > 40 mm, väčšinou je požiadavka škôlkarov, aby neobsahoval substrát viac ako 5% častíc frakcie > 20 mm štruktúra (jemná, stredná, hrubá, veľmi hrubá, prípadne vláknitá) objemová hmotnosť charakterizuje podiel pevných častíc v substráte konzistencia vyjadruje súdržnosť a priľnavosť jednotlivých častíc priepustnosť a vododržnosť tepelná kapacita tepelná vodivosť vyjadruje rýchlosť prenikania tepla do substrátu pórovitosť substrátu vyjadruje pomer kapilárnych a nekapilárnych pórov (BEDRNA, 1989; VALTERA, 2003) Jednou z najdôležitejších fyzikálnych vlastností je vzdušná kapacita substrátu. Požiadavka na obsah vzduchu je u drevín vyšší ako u bylín. Čím má rastlina mohutnejší koreňový systém tým je náročnejšia na vzdušnosť substrátu. Práve tento faktor je limitujúci pre priaznivý rast a vývoj drevín. Preto kvalitný škôlkarsky substrát umožní prerastanie koreňov v celom objeme kontajneru (SLEZÁČEK, 2011). Chýbajúce prevzdušnenie substrátu podporuje ochorenie koreňového systému. Preto často poškodenie koreňov súvisí s premokrením (BECKER, GRANTZAU, 1999). Podľa (SOUKUP, MATOUŠ, 1979) by mal pestovateľský substrát pre kontajnerové rastliny obsahovať v priemere 83% pórov, 31% dostupnej vody, 39% vzduchu. S ohľadom na veľkú hustotu koreňov a obmedzený priestor kontajneru, by mala výmena vzduchu medzi substrátom a vonkajším prostredím prebiehať dostatočne rýchlo. K tomu slúžia práve nekapilárne póry substrátu

17 3.4.2 Chemické vlastnosti substrátu Z chemických vlastností sú dôležité nasledujúce vlastnosti: hodnotu ph vo vodnom roztoku obsah rozpustných solí, hodnota elektrickej vodivosti (EC) obsah prijateľných živín dusík (NH 4 N + NO 3 - N), fosfor (P 2 O 5 ), draslík (K 2 O), horčík (MgO), vápnik (Ca) obsah spáliteľných látok (podľa ČSN 46573) sa pohybuje od 90 % (čisté rašelinové substráty), do 25 % (s vyšším podielom ílu) ph je vyjadrené ako záporný dekadický logaritmus koncentrácie vodíkových iónov 0 7 kyslá reakcia 7 neutrálna reakcia 7 14 alkalická reakcia (PRAX, JANDÁK, POKORNÝ, 1995) Pre väčšinu drevín je charakteristická hodnota ph v rozmedzí 5,0 6,5, spodná hranica je vhodná pre ihličnaté dreviny. Výnimku tvoria acidofyty, kde sa ph pohybuje od 4,5 do 5 (DUBSKÝ, ŠRÁMEK, 2004). EC hodnota elektrickej vodivosti vodného výluhu. Vyšší obsah solí rastlinám neprospieva. Za zasolený sa považuje substrát s obsahom 1 2% vo vode rozpustných solí. U EC sú uvádzané maximálne hodnoty 0,4 0,5 ms.cm -1 u výsevných a množiarenských substrátov, 0,6-0,8 ms.cm -1 pre substráty so stredným obsahom živín a 0,8 1,0 ms.cm -1 u pestovateľských substrátov s vyšším obsahom živín (DUBSKÝ, ŠRÁMEK, 2004). Znalosť množstva prijateľných živín je dôležitá pre harmonický vývin rastlín. Závisí od konkrétnych podmienok a od náročnosti danej kultúry na množstvo živín. Regulovať sa dá prihnojovaním (DUBSKÝ, ŠRÁMEK, 2004) Biologické vlastnosti substrátu U biologických vlastností sa zameriavame najmä na: prítomnosť látok inhibujúcich rast rastlín (kys. kumarová, triesloviny, živice) prítomnosť klíčivých semien burín prítomnosť chorôb a škodcov (Valtera, 2004)

18 obsah rizikových látok (podľa ČSN Priemyslové komposty pre I. tr.) maximálne hodnoty v mg.kg -1 suchej vzorky: As 10; Cd 2; Cr 100; Cu 100; Hg 1; Mo 5 ; Ni 50; Pb 100; Zn 300 (BEDRNA, 1989) 3.5 Komponenty pridávané do substrátov Z rozširujúcou sa produkciou rastlín stúpajú aj nároky na substráty. Zavedenie nových pestovateľských metód a zvýšenie požiadavkou na kvalitu produkovaných rastlín si zákonite vyžaduje ich špecifické zloženie (JÍLEK, 2009). Komponenty tvoria základné zmesi substrátov a sú formované na základe percentuálneho objemu. Používajú kvôli zlepšeniu chemických, fyzikálnych a biologických vlastností substrátov. Dôležité je správne percentuálny pomer jednotlivých komponentov pre správny vývoj rastlín. Medzi základné komponenty patria komposty, kôra, vlákna, perlit, vermikulit a ďalšie. Ďalšie prídavné látky sú hnojivá, zmáčadlá, hydrogély, pesticídy a biologické prípravky. Tieto bývajú aplikované v g alebo v kg. Medzi alternatívne komponenty patria kokosové vlákna kokosová rašelina, ryžové plevy, perlit, drevné vlákna a iné (VALTERA, 2003) Organické komponenty Vzhľadom k cenovej dostupnosti dovážanej rašeliny sa alternatívne organické komponenty používajú len k optimalizácii fyzikálnych a chemických vlastností substrátu, nie ako úplná náhrada rašeliny. Najviac sa využívajú k zvýšeniu vzdušnej kapacity substrátu (DUBSKÝ, 2011). Rašelina Rašelina je prírodná organická hmota. Obsahuje viac ako 50 % spáliteľných látok. (Bedrna, 1989). Podľa (Soukup, Matouš, 1979) vzniká rašelinením a to rozkladom odumretých rastlín bez prístupu vzduchu, v podmienkach sústavného zamokrenia. Rašelina má všestranné využitie, využíva sa ako palivo, na prípravu liečivých kúpeľov. Ako produkt prírodného charakteru sa pridáva do substrátov, slúži k obohateniu pôdy o organické látky. Udržuje kyprosť a vzdušnosť pôd a zlepšuje ich výhrevnosť (PIKOVÁ, 2007)

19 Rozdelenie rašeliny A. Rozdelenie podľa typu rastlinného spoločenstva Rašelinníková rašelina (Sphagnum peat) bežne nazývaná rašelina. Je zložená prevažne z čiastočne rozložených druhov rodu rašelinník (Sphagnum) Rakytová rašelina (Hypnum peat) je zložená hlavne zo stoniek a listov rôznych druhov rodu Hypnum. Rákosová rašelina je tvorená prevažne rákosmi, vrátane druhu Phragmites, Scirpus. Trstinová rašelina je tvorená prevažne stonkami, listami a koreňmi druhov trstiny a Ostrice (Carex). Rákosovotrstinová rašelina musí obsahovať minimálne 33% vlákien, z čoho viac ako 50 % musí byť tvorené rákosom a trstinou a inými nemachovitými vláknami Ostricová rašelina (Carex peat) rašelina s výrazným podielom zbytkov rodu Carex. Rašelinový humus úplne rozložená rašelina, tak že pôvodné rastliny nemožno rozpoznať. B. Rozdelenie rašelín podľa veku Vláknité rašeliny pomerne mladé machy, ktoré sú len čiastočne rozložené, obvykle majú vyššiu schopnosť pútať vodu.,,hemicʻʻ rašelina stredná časť rozkladu, staršia a viac rozložená ako vláknitá rašelina.,,sapricʻʻ rašelina najstaršia a najviac rozložená, vo farebnej škále od hnedej až po čiernu. V mnohých častiach sveta sa používa ako palivo (PAŤAVA, VALTERA, 2007) C. Rozdelenie podľa podmienok za akých vznikala v ložisku Vrchovisková rašelina tvorí sa vo vyšších polohách na prameniskách podzemnej vody s malým obsahom minerálnych látok a preto obsahuje málo živín, býva kyslá až silne kyslá. Slatinná rašelina tvorí sa na prameniskách podzemnej vody s vyšším obsahom minerálnych látok, na živiny je bohatšia a môže obsahovať aj CaCO 3. Reakcia je slabo kyslá až neutrálna. Prechodová rašelina tvorí prechod medzi dvomi základnými typmi, vzniká tam kde sa vrchovisko vyvinulo na slatinnom podklade. Zloženie býva kolísavé, raz je

20 bližšie slatinnej a inokedy vrchoviskovej rašeline. Rašelinové zeminy vznikajú v ložiskách do ktorých sú prívalovou vodou prinášané minerálne látky. Obsahujú spravidla vysoké percento anorganického podielu a nižšie percento nerozloženej organickej hmoty (SOUKUP, MATOUŠ, 1979; BEDRNA, 1989). Kvalita a použitie rašeliny Za kvalitnú rašelinu je pokladaná tá, ktorej obsah organického podielu činí 80 %. Vysoko kvalitné rašeliny môžu mať tento obsah na úrovni 95%. Obsah hodnoty ph súvisí s druhom rašeliny a pohybuje sa v rozmedzí od veľmi kyslej 3,6 až po slabo zásaditú 7,5. Obsah vody sa určuje v sušiarni a vyjadruje sa ako vlhkostná hmotnosť. Čisté rašeliníkové rašeliny môžu absorbovať krát väčšie množstvo vody ako je ich suchá hmotnosť. Udáva sa aj obsah semien burín, ktoré pôsobia ako kontaminačný činiteľ. Všeobecne platí, že rašeliníkové rašeliny neobsahujú semená burín. Rákosovotrstinová rašelina a rašelinový humus, ktoré na rozdiel od rašeliníkovej rašeliny môžu obsahovať semená burín. Dôležitým faktorom kvality rašeliny je obsah dusíku. Rašeliny chudobné na dusík potrebujú pre zdravý rast a vývoj rastlín dostatočné prihnojenie. Väčšina dusíku je v rašeline viazaná na organické zvyšky a je pomaly uvoľňovaná po dlhú dobu (PAŤAVA, VALTERA, 2007). Tab. č. 3: Kvalita rašeliny podľa stupňa rozloženia Rozložená rašelina Vláknitá rašelina Parameter (čierna) (biela) Stupeň rozloženia (%) ph Spáliteľné látky (%) Obj. hmotnosť reduk. (g/l) Pórovitosť (%) Nasiakavosť (g/g) (14) (Prezentácia firmy AGRO CS, 2010)

21 Rašelina sa dlhé roky využíva ako základný komponent pestovateľských médií. Je cenovo dostupná a má množstvo výhod. Najčastejšie sa dodáva baleniach v objemoch: m 3, 250 l, alebo voľne ložená. Balená rašelina je pri balení stláčaná a po rozbalení môže nadobudnúť aj dvojnásobok objemu balenia. Tab. č. 4 Vhodnosť použitia rašeliny pre rôzne účely Použitie Rašelinníková Rakytová Rákosovotrstinová Rašelinový rašelina rašelina rašelina humus Prídavok do pôdy vynikajúci dobrý dobrý dobrý Trávnikový Top - vynikajúci dobrý dobrý dobrý dressing Mulč dostatočný dostatočný dostatočný dostatočný Črepníkovací substrát vynikajúci dobrý dobrý dostatočný Zakoreňovanie a výsevy vynikajúci dobrý dostatočný nevhodný (PAŤAVA, VALTERA, 2007) Ťažba rašeliny Na ročnej ťažbe 64 mil. m 3 rašeliny (v štátoch EU) sa najviac podieľa Fínsko (41%), ďalej nasleduje Írsko (21%), Nemecko (13%), Estónsko a Litva (6%), Švédsko (5%), Poľsko a Lotyšsko (3%) a Ukrajina (2%). Z celkového množstva vyťaženej rašeliny sa používa iba 42% na pestovateľské účely, 50% podiel pripadá na energetické účely. Samotnej ťažbe predchádza odstránenie pôvodnej vegetácie z rašelinišťa a odvodnenie plochy, pomocou odvodňovacích kanálov (JÍLEK, 2010). Na ťažbu rašeliny využívame dva spôsoby a to borkovaním alebo frézovaním. Princípom ťažby borkovaním je ťažba v blokoch rôznych veľkostí. Bloky sú potom sušené na rašeliniskách. Ich nevýhodou je potreba množstva drahej ručnej práce. Po vysušení sú bloky ďalej spracovávané drvené a preosievané na jednotlivé frakcie. Kvalita rašeliny nezáleží na spôsobe ťažby ale na odbornosti jej spracovania. Frézovaná rašelina môže dosahovať rovnakej kvality ako borkovaná, záleží však na spôsobe jej triedenia. Od výrobcu záleží ako kvalitne odstráni prachové častice podielu 5, najlepšie 2 mm (nemalo by ich byť > 12 15% podľa rôznych autorov). V takom

22 prípade prudko klesá podiel vzduchu a pri nadmernej zálievke nastávajú pestovateľské problémy (VALTERA, 2008). Pokus z roku 2007 vyhodnocoval rast rastlín (Spirea japonica, Potentilla fruticosa) u frézovanej a borkovanej rašeliny. Rast bol dobrý u obidvoch typov rašeliny. Potentilla mala lepšie výsledky vo frézovanej rašeline, kde sa mohol pozitívne prejaviť vyšší obsah vzduchu (DUBSKÝ, ŠRÁMEK, 2008). Kokosové vlákno V deväťdesiatych rokoch minulého storočia nastal vo svete zvýšený záujem o kokosové vlákno a kokosovú rašelinu. Je osvedčená prírodná alternatíva, ktorá pomáha spomaliť ťažbu rašeliny z ekologicky citlivých močarísk po celom svete. Produkcia a využívanie kokosových vlákien nepredstavuje ohrozenie ani poškodenie iných ekosystémov (SALAŠ, 2010; COCOSUBSTRATES, 2011). Kokosové vlákno vzniká ako vedľajší produkt pri procese extrakcie vlákna zo šupky kokosového orecha (Cocos nucifera). Kokosové vlákna a následne kokosová rašeliny sú v podstate zlomky (menšie ako 2mm) ktoré nie je možné použiť ako produkt na výrobu izolácií alebo rohoží. Najväčšími producentmi sú krajiny ako Srí Lanka, Malajzia, Indonézia, Filipíny a India (SALAŠ, 2010; COCOPEAT, 2011) Mezokarp kokosového plodu obsahuje 30% vláknitého materiálu označovaného ako kokosové vlákno a 70% zvyšku dužnatých vlákien, hubového pletiva a kokosového prachu. Kokosové vlákna majú vysoký obsah lignínu (31%), celulózy (27%), hemicelulózy (0,15-0,25%) a pektínov (2,5-4%). Povrch vlákna je pokrytý pórmi, farba je svetlo až tmavo hnedá. Reakcia ph sa pohybuje v rozmedzí 5,7 až 6,5. Pomer uhlíka a dusíka (C/N) je 104:1, z toho vyplýva, že kokosové vlákno uvoľňovať rastlinám živiny po dlhšiu dobu. Kokosový orech ľahko absorbuje draselné, sodné a chloritové ióny a ukladá ich do svojich plodov. Ich obsah závisí od pôvodu daného materiálu. Draselné ióny by sa mohli zdať ako prínosné, ale limitujúci je toxický obsah chloridov. Pred použitím je potrebné tieto látky sledovať. Dlhodobým máčaním sa obsah solí odbúrava (SALAŠ, 2010; NOGUERA; COCOPEAT, 2011). Výhody používania kokosových vlákien: výborne zadržujú vodu, potrebujú až o 65% menej závlahovej vody v porovnaní s rašelinou majú rýchlu nasiakavosť

23 zabraňujú kôrnateniu, zlievaniu substrátu a zvyšujú pórovitosť pôdy neobsahujú takmer žiadne baktérie a sú bez patogénov prirodzene vysoký obsah lignínu podporuje rozvoj priaznivých mikroorganizmov môžu byť využívané aj v hydroponickom pestovaní sú fyzikálne stabilné a pomaly sa rozkladajú, rozklad môže trvať aj 10 rokov môžu sa opakovane recyklovať až 4 roky (COCOPEATSRILANKA, 2011) Pokus ktorý sa uskutočnil v Lednici v roku 2009 preukázal, že najdlhšie výhony u Deutzia x hybrida Mont Rose mala varianta s použitými kokosovými vláknami (SALAŠ, 2010). Autor Domingues Salvador v svojej publikácii Compressed coir as substrate in ornamental plants growing part I: Physical analysis uvádza výskum, v ktorom porovnáva obsah vzduchu v kokosovom vlákne a v rašeline. Obsah vzduchu bol trikrát väčší v kokosovom vlákne ako v rašeline (DOMINGUES, 2011). V roku 2008 sa v okrasnej škôlke Hrabík v Českej Skalici vykonával prevádzkový pokus v ktorom sa skúmali fyzikálne a chemické vlastnosti substrátov. Pokus bol vykonávaný na druhoch rodu Chamaecyparis a Taxus, bol použitý substrát od firmy Gramoflor, a dva substráty od firmy AGRO CS. Prvý substrát firmy AGRO CS mal rovnaké zloženie ako Gramoflor a druhý substrát mal 20 % obsah hrubého kokosového vlákna. Vo variante s kokosovým vláknom sa u oboch drevín na konci vegetácie zvýšil obsah dusíku, stopové prvky boli u všetkých variant približne rovnaké. Taktiež fyzikálne vlastnosti sú podobné. Prírastky boli o málo väčšie u oboch druhov pestovaných v kokosovom vlákne (AGRO CS, 2011). Skúšky na Whittle College v Anglicku s niekoľkými okrasnými drevinami v rôznych zmesiach kokosových vlákien preukázali, že prírastky boli porovnateľné s druhmi pestovanými v rašeline (CHAVEZ, 2008). Kokosová rašelina Kokosová rašelina sa získava z perikarpu kokosového orecha. Substrát je možné zakúpiť buď ako voľne ložený alebo vysušený a lisovaný do blokov alebo brikiet rôznej hmotnosti. Slúži na prípravu špeciálnych škôlkarských substrátov. Má optimálne ph ktoré sa pohybuje v rozmedzí 5,9 6,5. Elektrická vodivosť je 0,5 ms/cm. Po nasýtený vodou

24 výrazne zväčšuje svoj objem, dokáže nasiaknuť až 8 9 násobok svojej hmotnosti. Podiel kapilárnych pórov je > 90%, to môže viesť k nedostatočnému prísunu vzduchu ku koreňovej sfére. Kokosovú rašelinu je vhodné miešať s kôrovými substrátmi, ktoré majú vyšší podiel nekapilárnych pórov, alebo s ryžovými plevami. Kvalitne spracovaná kokosová rašelina obsahuje prírodné fytohormóny ktoré podporujú zakoreňovanie rastlín, taktiež je prostá zárodkov hubových chorôb (SALAŠ, 2010; COCOSUBSTRATES, 2011). Nelson v článku Changes in physical properties of coir dust substrates during crop production sa zaoberal problematikou nasiakavosti kokosovej rašeliny. V porovnaní s klasickou rašelinou bola nasiakavosť kokosovej rašeliny o 3,1 % rýchlejšia (NELSON, 2011). V roku 2009 vyšiel v časopise American Journal of Agricultural and Biological Sciences článok kde bola skúmaná kokosová rašelina. Pre zlepšenie vzdušnej kapacity boli v rôznych variantoch namiešané ryžové plevy, perlit a hrubé kokosové vlákno. Pokus bol vykonávaný na rastline Celosia cristata. Najlepší rast a kvitnutie bolo vo variante s 70 % obsahom kokosovej rašeliny a 30 % obsahom ryžových pliev (AWANG, SHAHAROM, 2009). Kompost Kompost je organické hnojivo a súčasne aj substrát pre rastliny. Najpreferovanejší je takzvaný zelený kompost, je to najprirodzenejší zdroj uhlíkatých látok a živín ktoré sú ľahko dostupné pre väčšinu rastlín. Získava sa kompostovaním organických zvyškov rastlín (listy a vetvy stromov, pokosená tráva a ďalšie kompostovateľné materiály). Jedná sa o prírodný obnoviteľný zdroj, ktorý je odpadom po údržbe zelene. V škôlkarskom substráte môže byť zelený kompost obsiahnutý až do 30%. Dôležité je potom prispôsobiť dávku hnojenia a aplikáciu vápenca. Podľa údajov z viacerých zdrojov je použitie kompostov limitované obsahom vylúhovateľných živín a rozpustných solí, ich podiel v substrátoch by sa mal pohybovať v rozmedzí od 20% - 40% objemu podľa typu kompostu. Podiel organickej zložky by mal byť okolo 75%. Mali by sme sa snažiť docieliť výsledného pomeru C:N maximálne 30:1. Najčastejším spôsobom kompostovania je kompostovanie v pásových hromadách a to buď trojuholníkového alebo lichobežníkového prierezu. Rozmery závisia na druhu použitého materiálu. Pri kompostovaní musíme dodržiavať určité zásady a to:

25 musíme dodržať požadovaný tvar profilu jednotlivé zložky musia byť dôkladne zhomogenizované hmota musí byť dostatočne a stále vlhká musíme zabezpečiť prevzdušnenie celého profilu Medzi hlavné nevýhody kompostovania patrí finančná náročnosť a dĺžka trvania kompostovania, ktorá sa môže pohybovať od niekoľkých týždňov (5 8) až po niekoľko rokov (5 7) (BEDRNA, 1989; DUBSKÝ, ŠRÁMEK, 2005). Kompostovaná kôra Kôra je vedľajší produkt pri odkôrňovaní kmeňov stromov. V záhradníctve našla uplatnenie najmä kôra ihličnatých stromov, hlavne borovice a smreku. V čerstvej kôre je vysoký podiel extraktívnych látok ktoré môžu pôsobiť inhibične ba až toxicky. Preto je vhodné pred použitím kôru drviť a niekoľko mesiacov kompostovať (minimálne 6 mesiacov). Kompostovanie prebieha za pomoci termofilných baktérií pri teplotách okolo 70 až 80 C. Dôležité je aby celý proces prebiehal za aeróbnych podmienok a aby bola masa dostatočne prevlhčená. Pri takto vysokých teplotách dochádza k inhibícii klíčivých semien burín a zárodkov chorôb a škodcov. Kôra má cenné fyzikálne vlastnosti, najmä pórovitosť, vysokú priepustnosť vody a nízku objemovú hmotnosť. Problematická môže byť ľahká vysychavosť a nízka schopnosť sorpcie živín. Pri prirodzenom rozklade kôry mikroorganizmami dochádza k zvýšeným požiadavkám na hnojenie dusíkom (pomer C : N). Toto nebezpečenstvo môžeme zmierniť použitím hydroabsorbentov a pomaly rozpustných hnojív. S využitím týchto moderných látok dosiahneme dobré výsledky u substrátov so 75% zastúpením kôry (RAJNOCH, 2009; SALAŠ, 2003). Drevné vlákna Drevné vlákna sa vyrábajú z priemyselne spracovaného odpadu za vysokého tlaku a teploty. Patrí sem jemná drevená štiepka o priemere častíc do 10 mm a upravené drevné vlákna. Do substrátov sa pridávajú v množstvách pohybujúcich sa okolo 20 35%. Výhodou vlákien je ich pórovitosť, vysoká vzdušná kapacita, nízka objemová hmotnosť a sú bez semien burín. Medzi nevýhody autori uvádzajú veľmi nízku vodnú kapacitu a nevhodný pomer uhlíka k dusíku, ph sa pohybuje v rozmedzí 4,5 6 a je

26 nutné si ho podľa potreby upraviť. V Českej republike sa využíva drevné vlákno ako náhrada rašeliny len obmedzene. Dôvodom môže byť nevhodný pomer C : N, ktorý by sa dal riešiť pomaly rozpustnými hnojivami. Ďalšou príčinou môže byť aj vysoká cena, ktorá je zatiaľ dvojnásobná oproti kvalitnej vrchoviskovej rašeline (DUBSKÝ, ŠRAMEK, 2004; RAJNOCH, 2009). Piliny a hobliny Tieto materiály neodporúčame používať v čerstvom stave, okrem toho, že môžu na rastliny pôsobiť fytotoxicky a je možné riziko poruchy zásobovania rastlín dusíkom. Doporučujeme tieto odpadné materiály kompostovať a pridávať takto spracované materiály do substrátu. Väčšinou sa však používajú na podstielanie pod rastliny (napríklad pod jahody) (SALAŠ, 2003; VALTERA, 2003). Ryžové plevy Význam spočíva najmä v ich fytosanitárnom účinku, výrazne potláčajú nežiaduce fytopatogéne druhy húb. Použitie ryžových pliev je obmedzené dostupnosťou na domácom trhu a nutnosťou odstraňovať prítomné klíčiace obilky (VALTERA, 2003). Drvený korok Drvený korok je odpadný produkt vznikajúci pri výrobe korkových zátok v Českej republike. Do substrátu sa pridáva od 10 do 30% drveného korku. Drvený korok má v porovnaní s rašelinou vyššiu i objemovú hmotnosť, nižšiu pórovitosť a vodnú kapacitu a výrazne vyššiu vzdušnú kapacitu. Chemické vlastnosti v porovnaní z rašelinou sú tiež iné, korok má vysoký obsah dusíku v amónnej forme a prijateľného dusíku, taktiež obsah prijateľných stopových prvkov (mangán, bór) je vyšší. Z pestovateľského hľadiska je najdôležitejšou vlastnosťou drveného korku možnosť zvýšiť vzdušnú kapacitu a zároveň znížiť ľahko dostupnú vodu v substráte, už pri primiešaní 10%. Obsahy 20 30% by mohli byť využité pre výrobu množiarenských substrátov (DUBSKÝ, 2011) Minerálne komponenty Prídavkom minerálnych komponentov môžeme zlepšiť chemické aj fyzikálne vlastnosti organických substrátov. Ich aplikáciou môžeme upraviť hodnoty ph, zlepšiť pufrovacie a sorpčné schopnosti substrátu a ovplyvniť objemovú hmotnosť a pomer

27 vody a vzduchu v substráte (DUBSKÝ, ŠRÁMEK, 2004). Piesok Piesok je biologicky inertný. Nakoľko ide o ľahko dostupný komponent, nechýba vo väčšine substrátov. Spolu s rašelinou je piesok najstarším komponentom substrátov. Výrazným spôsobom ovplyvňuje priepustnosť a pútanie vody v substráte. Podiel tvorí od 5 do 90%. Podľa pôvodu delíme piesok na: morský jazerný riečny deluviálny naviaty Podľa zloženia: kremité vápenaté žulové pieskovcové Podľa zrnitosti: drobnozrnné piesky 0,05 0,25 mm hrubozrnné piesky 0,25 2,00 mm veľmi hrubý piesok 2 4 mm (BEDRNA, 1989; SOUKUP, MATOUŠ, 1979; VALTERA, 2004) Íl Tvorí neoceniteľnú zložku substrátov pre dlhodobé kultúry. Íl je zložený z jemných častíc prvotných a ílových minerálov a organicko-minerálnych koloidov. Ílové minerály majú významnú vlastnosť z hľadiska chemickej stability pripravených substrátov, udržujú v rovnováhe hladinu ph. Svojim obrovským vnútorným povrchom dokážu v substráte zadržať živiny a spätne ich potom uvoľňovať. Podiel ílovitých minerálov v substrátoch býva najčastejšie 5 10%, v niektorých prípadoch až do 20%. Niektorý výrobcovia uvádzajú tento podiel v rozmedzí 15 až 50 kg.m 3, ide však iba o obchodné vyjadrenie. Vyšší obsah v substráte je nežiaduci pri premokrení vzniká takzvané zbahnenie a za sucha zas popraskané kôrky a povlaky

28 Z jednotlivých ílov, ktoré sa používajú ako komponenty substrátov poznáme: neogény íl, rubefikovaný íl, slieň, zeolit a bentonit. Neogény íl Predstavuje morskú a jazernú usadeninu, ktorá sa vyskytuje v tenších aj hrubších vrstvách, najčastejšie má sivú až žltkastú farbu. Základné minerálne zložky sú ílové minerály (montmorillonit, ilit, kaolinit), ktoré tvoria najjemnejšie častice. Obsahuje aj prachové a pieskové zrná kremeňa, živcov a sľúd. Z potenciálnych živín ktoré sa uvoľňujú rastlinám obsahuje: draslík, horčík, vápnik a zriedkavo fosfor. Reakcia je slabo kyslá až neutrálna 6,0 6,5. V prirodzenom stave je vhodný najmä do substrátov pre vlhkomilné a vodné rastliny. Tvorí 10 60% pripravovaných zmesí. Rubefikovaný íl Nachádza sa spravidla pod pôdou na pevných blokoch z vápencov. Tvorí červenkasté vrstvy drobivej reliktnej horniny. Najjemnejšie častice sú ílové minerály typu chlorit, kaolinit, ilit, halloysit a hydrargilit. Potenciálne zásoby živín sú nízke. Najčastejšie ph 5,0 6,0. Pútacia schopnosť je najnižšia zo všetkých ílovitých komponentov. Používať by sa mal nedrvený, aby nezhoršoval prevzdušnenosť a priepustnosť substrátu. Vhodný je na výrobu substrátov pre niektoré tropické rastliny a pridáva sa v objemoch 30 50%. Slieň Je silne vápenatá ílovitá hornina. Obsahuje 25 75% uhličitanov vápnika a horčíka. Prevládajúcimi minerálmi sú kalcit, dolomit, chlorit a kremeň. Reakcia je alkalická až silne alkalická 7,6 7,9. Pôsobí ako tlmiaca látka pri tvorbe agregátov. Jeho využitie je viacúčelové, slúži na neutralizáciu kyslej vrchoviskovej rašeliny, vápnenie kyslých pôd a na tvorbu substrátov pre vápnomilné a súčasne ílomilné rastliny. Podiel z celkového objemu substrátu závisí na účele použitia a od obsahu uhličitanu v slieni

29 Zeolit Je zemitá zmes ílových minerálov, z ktorých prevláda ilit a montmorillonit. Má pomerne nízku objemovú hmotnosť. Obsahuje značné množstvo vody a vzduchu a tak pôsobí súčasne ako prekyprujúci vododržný komponent substrátov. Hornina je na živiny pomerne chudobná. V sorpčnom komplexe prevláda vápnik, reakcia je neutrálna až alkalická 6,8 7,6. Po pridaní do substrátov zvyšuje ich sorpčnú schopnosť a zároveň čiastočne tlmí kyslosť. Pred požitím do substrátov treba zeolity rozomlieť. Pripravujú sa jemnozrnné (0,005 0,05 mm), drobnozrnné (0,5 2,5 mm a 1,6 3,2 mm) a hrubozrnné (3,1 5,0 mm) frakcie. Pridávame najviac do 30% objemu substrátu. Bentonit Je pomenovanie horniny vytvorenej skoro úplne z montmorillonitu. Sypké alebo pevné vrstvy bentonitu sú bielej, sivej a zelenkavej farby. Je schopný načerpať veľké množstvo vody, zodpovedajúce najmenej polovici jeho hmotnosti, pričom sa napučaním výrazne zväčšuje jeho objem. Má najvyššiu sorpčnú kapacitu zo všetkých minerálov používaných do substrátov. Reakcia bentonitov je najčastejšie neutrálna. Rozomletý a sypký bentonit používame na vylepšovanie pútacej schopnosti piesočnatých pôd. Vhodný je aj ako komponent do substrátov na rozmnožovanie a pestovanie rastlín v množstve najviac 10 20% celkového objemu (BEDRNA, 1989; SOUKUP, MATOUŠ, 1979; VALTERA, 2004, 2008). Perlit Získava sa tepelným spracovaním surového perlitu (vulkanické sklo) pri teplotách C. Expandovaný perlit je veľmi porézna hmota, 90% objemu tvoria otvorené póry rôznej veľkosti. Vyznačuje sa nízkou objemovou hmotnosťou ( g na l) a vysokou nasiakavosťou (až 400 hmotnostných %). V minulosti býval hodne využívaný pre vyľahčenie substrátov (zvyšovanie podielu pórovitosti). V súčasnosti sa využíva do špeciálnych množiarenských a výsevných substrátov. Podiel býva do 15% (SOUKUP, MATOUŠ, 1979; VALTERA, 2004). Keramzit Je expandovaný minerál z druhu hydrosľúd. Ide o prírodnú surovinu zušľachtenú človekom do rôznych veľkostí. Vyznačuje sa stabilnou štruktúrou a je bez patogénov. Pórovitosť sa pohybuje v rozmedzí od 40 do 60%

30 V súčasnej dobe nastáva veľký rozmach v jeho používaní do substrátov. Jemný keramzit je vhodný do substrátov pre rozmnožovanie rastlín, hrubozrnný do substrátov pre trvalky, extenzívne strešné záhrady či pre presádzanie vzrastných alejových stromov. Využitie nájde aj v hydropónii. Podiel v substrátoch býva od 10 do 70% (BEDRNA, 1989; VALTERA, 2004). Polystyrén Pozostáva z drobných (0,4 2,5 mm), bielych gulôčiek, ktoré vznikajú pri teplote okolo 100 C po spenení polystyrénu vodnou parou. Penový polystyrén má uzatvorené póry a je teda hydrofóbny, obsah vzduchu predstavuje až 98% celkového objemu penoplastu. Objemová hmotnosť je kg.m 3. Je to sterilná a elastická hmota ktorá má nízku tepelnú vodivosť a vysokú tepelnú kapacitu. Jeho hlavnou prioritou je pružnosť, pevnosť a tým aj odolnosť voči mechanickému rozrušeniu. Je horľavý a chemicky neutrálny. V substráte vydrží viac rokov bez straty svojich základných vlastností. Do substrátov sa používajú pásky, kúsky alebo guľôčky penového polystyrénu rôznej veľkosti (do 10 mm). V bežných substrátoch tvorí podiel 20 50%, v množiarenských substrátoch 50% a v substrátoch pre epifyty až 75% (SOUKUP, MATOUŠ, 1979; BEDRNA, 1989). Vápenaté hmoty Vápenaté hmoty slúžia hlavne k úprave kyslej reakcie. Podľa chemického zloženia ich členíme na: uhličitanové vápenec, dolomit, lúčna krieda, omietka spraš, slieň, vápenatý piesok, opuka oxidové pálené, fenolové a acetylénové vápno kremičitanové vysokopecná troska, elektrotroska Niektoré z nich súčasne zaílujú a zhutňujú substrát (opuka, slieň), iné vyľahčujú a skyprujú substrát (omietka, spraš), alebo ho obohacujú o ďalšie makroživiny (dolomit o horčík). Používa sa prevažne dolomitický vápenec. Pokiaľ sa používa hrubšie mletý, pôsobí pozvoľne a po dlhšiu dobu. Naopak, veľmi jemne mletý reaguje intenzívnejšie a podstatne kratšiu dobu. Obvyklé dávkovanie býva 3 6 kg.m 3, záleží však na hodnote ph (BEDRNA, 1989; VALTERA, 2004)

31 Tab. č. 5 Potreba vápenatých hmôt na neutralizáciu kyslosti substrátu v kg.m -3 CaO Substrát ph KCl Hrubozrnný Drobnozrnný Jemnozrnný Organický 3,5 1,2 2,5 3,5 6,0 4,0 1,0 2,0 3,0 5,0 4,5 0,7 1,6 2,5 3,5 5,0 0,5 1,2 2,0 2,5 5,5 0,2 0,8 1,5 1,2 6,0 0,0 0,4 0,8 0,5 (BEDRNA, 1989) Pôdne kondicionéry Niekedy sa pre ne používajú aj výrazy,,látky zadržujúce vodu v pôdeʻʻ alebo,,pôdny kondicionérʻʻ. Hydroabsorbenty optimalizujú pôdne prostredie, čo má významný vplyv na obmedzenie výskytu stresových javov u produkovaných rastlín. Významným spôsobom prispievajú k pútaniu živín v substrátoch. Majú aj priaznivý vplyv na rozvoj pôdnej mikroflóry a zlepšovanie pôdnej štruktúry. Podmienkou ich využitia je ich hygienická nezávadnosť a inertnosť pre rastliny. Neprehliadnuteľným faktorom je aj ekonomická návratnosť prostriedkov investovaných do hydroabsorbentov. Experimenty ktoré prebehli v Lednici preukázali, že aplikáciou pôdnych kondicionérov môžem znížiť ročnú závlahovú dávku o viac ako 30%. Pokusné kombinácie rôznych typov substrátov s hydroabsorbentmi sa prejavili u niektorých druhov fyziologickými poruchami s nadbytku vody. Nevhodné je predávkovanie prípravku, čo môže viesť nielen k premokreniu substrátu, ale tiež vzniká nebezpečenstvo nedostatku kyslíku (SALAŠ, 2003; SALAŠ, SASKOVÁ, MOKRIČKOVÁ, 2009). 3.6 Závlaha Voda tvorí podstatnú časť rastliny (až 90%). Voda je potrebnou zložkou pri fotosyntéze, zúčastňuje sa celej rady biochemických reakcií, rozpúšťa minerálne látky, rozvádza živiny a asimiláty v rastline, udržuje tlak v bunkových stenách

32 (VOLF,VOTRUBA, 1991). Zavlažovanie v kontajneroch je problematické zvlášť v suchších oblastiach. Rastlina v kontajnery je izolovaná a odkázaná iba na substrát v kontajnery. Pri pestovaní drevín v kontajneroch je evapotranspirácia vyššia ako pri pestovaní vo voľnej pôde. Taktiež teplota v kontajneroch je omnoho vyššia. Pre zásobovanie rastlín má praktický význam predovšetkým voda zadržiavaná v koreňovej zóne. Schopnosť substrátu prímať a hromadiť vodu vyjadrujeme pojmom vodná kapacita. Pre vodný režim substrátov sú dôležité hlavne dve formy vody hygroskopická a kapilárna. Hygroskopická voda zostáva obsiahnutá aj v zeminách na vzduchu vyschnutých. Je spútaná adhezívnymi silami na pôdnych časticiach. Množstvo tejto vody je závislé na relatívnej vlhkosti vzduchu a na množstve ílovitých častíc. Hygroskopická voda je pre rastliny nedostupná. Kapilárna voda vyplňuje kapilárne póry. V pôde sa kapilárna voda pohybuje vo všetkých smeroch, rýchlosť pohybu je závislá od veľkosti kapilár. V ťažkých uľahnutých pôdach je pohyb vody pomalý, naopak v ľahkých piesčitých pôdach je veľmi rýchly. Pohyb vody v substrátoch môžeme zlepšiť prídavkom organickej hmoty alebo iných melioračných prostriedkov s dobrou vodnou kapacitou (SOUKUP, MATOUŠ, 1979) Závlahový systém Vybavenie záhradníckych podnikov modernou závlahovou technikou je v poslednej dobe na stále sa zlepšujúcej úrovni. Nákup ani prevádzka takýchto zariadení nie je najlacnejšou záležitosťou a preto je nutné sa zamerať na ich správne riedenie, aby nedochádzalo k plytvaniu vody a živín. Na strane druhej však nesmieme obmedzovať rastliny v ich nárokoch na vodu. Z toho vyplýva, že pred každou montážou akéhokoľvek závlahového systému by sme si mali určiť množstvo závlahovej dávky. Po inštalácii zariadenia sa odporúča vykonanie skúšky výdatnosti a rovnomernosti závlaha. To využijeme v praxi pri rozdeľovaní rastlín na plochu podľa nárokov na závlahu. Spôsoby závlahy môžeme rozdeliť do troch skupín: ručná závlaha výhodou sú nízke obstarávacie náklady, vhodná je však len pre malé plochy a distribúcia vody je nerovnomerná

33 závlaha pomocou prenosných závlahových detailov výhodou je ľahká prenosnosť na zavlažovaný pozemok, prijateľná cenová dostupnosť, sústavu môžeme riadiť pomocou automatického zariadenia a tým skvalitniť rovnomernosť zálievky závlaha pomocou pevných detailov závlaha je trvale nainštalovaná na ploche, sú vhodné pre malé a stredné plochy, väčšinou býva sústava plne riadená automatikou, dôležitosť sa kladie na správne nastavenie a kvalitnú realizáciu (LITSCHMANN, 2007) Efektivita zavlažovania Efektívne prevádzkovanie závlahy nemá smerovať len k úspore vody, ale mal by sa docieliť čo najlepší rast rastlín a vysokú kvalitu. Ďalšími faktormi sú: úspora práce, optimálne využitie živín, zníženie výpadku rastlín a tým pádom celkové zvýšenie finančného zisku. Dôležité je určiť správnu dobu a množstvo vody pre danú rastlinu. K tomu nám slúžia tieto sledovania: vizuálne sledovanie váženie riadenie podľa času riadenie podľa pôdnej vlhkosti závislosť na slnečnom žiarení (LITSCHMANN, 2007) Vizuálne sledovanie je najbežnejšia metóda pri pestovaní rastlín. Vykonáva sa niekoľkokrát denne. Opatrný musíme byť najmä u ihličnatých drevín kde stav vädnutia nieje celkom viditeľný. Váženie metóda spočíva vo vážení kontajnerov. Najskôr si oddelíme niekoľko kontajnerov zavlažíme ich tak, že budú maximálne nasýtené vodou. Prebytočnú vodu necháme odtiecť a zvážime. Odvážené kontajnery odložíme mimo dosahu závlahy, keď je na rastlinách badateľné vädnutie kontajnery opäť odvážime a získame minimálnu

34 hmotnosť kontajneru. Ak hmotnosť kontajneru klesne k polovici rozdielu dvoch hmotností je vhodné aplikovať závlahu. Výhodou je presné stanovenie potreby závlahy, čiže rastliny nepremokrujeme a ani netrpia suchom. Nevýhodou je pravidelné váženie kontajnerov. Riadenie podľa času táto metóda vyžaduje pravidelný dohľad a skúsené oko pozorovateľa, nakoľko behom vegetácie dochádza ku klimatickým zmenám, zmenám veľkosti rastlín a tiež zmenám množstva zrážok. Riadenie podľa pôdnej vlhkosti moderné pôdne vlhkomery nám umožňujú merať vlhkosť pôdy priamo v substráte. Zníženie pôdnej vlhkosti spôsobuje transpirácia rastlín a jej zvýšenie je následkom závlahy alebo dažďa. Pôdne vlhkomery pracujú na rôznych princípoch a je na uvážení škôlkara ktorý je pre neho najvhodnejší. Závlaha sa spúšťa pri poklese vlhkosti na určitú hranicu, najčastejšie zníženej dostupnosti. Rastliny sa však vyznačujú rôznou veľkosťou listovej plocha výškou, preto nieje vlhkosť vo všetkých kontajneroch kompaktná. Vždy nastane situácia, že niektoré kontajnery budú prezásobené vodou a iné jej budú mať nedostatok. Závislosť na slnečnom žiarení Pri tejto metóde sa využívajú prístroje založené na princípe integrácie slnečného žiarenia a pri dosiahnutí určitej hodnoty je spustená závlaha. Tento prístroj využíva len jeden druh senzoru a je jednoduchý na ovládanie, neberie však v úvahu ďalšie faktory transpirácie. Nevýhodou je tiež vysoká obstarávacia cena týchto zariadení (LITSCHMANN, 2007) Chemické zloženie závlahovej vody Vode určenej na zálievku by sa mala venovať veľká pozornosť, pretože použitím kontaminovanej vody môžu vzniknúť značné škody. Závlahová voda by mala byť čistá, bez zákalu a zápachu. Ďalej by mala mať neutrálnu až mierne kyslú reakciu a nízky obsah solí. Sledujú sa najmä sodík a chlorid

35 Príjem sodíka u rastlín je len v nepatrnom množstve, väčšia časť však zostáva v pôde a silne prispieva k jej zasoleniu. Chloridy sú v pôde veľmi pohyblivé. Podobne ako sodík sa v značnej miere podieľajú na zasoľovaní pôdy. Vápnik, horčík a draslík sú spravidla v závlahovej vode vítané, sú zdrojom živín pre rastliny. Vápnik však môže pôsobiť ako činiteľ tvrdosti. Železo je nevyhnutným prvkom vo výžive, pri vyššom obsahu však môže pôsobiť toxicky. Záleží však na reakcii závlahovej vody a substrátu. Dusičnany slúžia ako lacný zdroj živín pre rastliny. Pri vyššom obsahu dusičnanov vo vode musíme adekvátne znížiť dávku dusíka pri hnojení. Avšak výskyt vyššieho obsahu dusičnanov je sprevádzaný znečisteným vody. Tvrdosť je jednou z najriešenejších vlastností vody. Pojem tvrdosti poznali záhradníci ešte skôr ako sa vykonávali rozbory vody. Tvrdosť vody je spôsobená rozpustenými nerastnými látkami, najmä vápenatými, horčnatými a niekedy tiež železnatými soľami. Poznáme tri základné formy tvrdosti. tvrdosť uhličitanová je prechodná, prevarením pominie. Pozvoľný rozpad prebieha samovoľne i pri bežnej teplote, keď voda dlhšie stojí. Pokiaľ je táto tvrdosť nízka môže dokonca pôsobiť pozitívne, pretože je zdrojom malých dávok vápnika, ktoré majú priaznivý vplyv na výživu rastlín a na biologickú aktivitu v substráte. síranová tvrdosť môžeme ju nazvať aj trvalou a varom sa nemení súčet hodnôt prechodnej a trvalej tvrdosti je to v podstate suma všetkých rozpustených vápenatých a horečnatých zlúčenín a je to tvrdosť celková Tab. č. 6 Stupnica tvrdosti vody mval v 1l nemecké veľmi mäkká 0 1,5 0 4 mäkká 1,5 3,0 4 8 stredne tvrdá 3,0 4, dosť tvrdá 4,5 6, tvrdá 6,5 10, veľmi tvrdá > 10,0 >28 (SOUKUP, MATOUŠ, 1979)

36 Najčastejšie sa na závlahu používa voda z vodných tokov a nádrží (povrchová voda). Nevýhodou je však to, že môže obsahovať rôzne nečistoty napríklad: minerálne oleje, saponáty fosforečnany z pracích práškov a rôzne odpady z priemyselných závodov. Dažďová voda je považovaná za jednu z najkvalitnejších. Je mäkká, má vysoký obsah O 2 a ph ž 6,5. Bohužiaľ v oblastiach postihnutých emisiami môže prísť k znečisteniu a zníženiu jej kvality. Optimálne zloženie závlahovej vody: ph 7, celková tvrdosť 8 14 dh, koncentrácia chloridov do 100 mg.l -1, sulfátov do 200 mg.l -1, železa do 5 mg.l -1, nitrátov a amónnych solí do mg.l -1 (SOUKUP, MATOUŠ, 1979; BAIER, 1969) Technické riešenie závlahovej sústavy Závlahová sústava je prepojený systém, ktorý zabezpečuje prepravu vody od zdroja na miesto určenie. Dôležité je aby zachoval množstvo a rovnomernosť distribúcie. Závlahová sústava sa skladá zo štyroch základných zložiek: Hlavé potrubie je pod stálym tlakom, alebo sa pod tlakom ocitá vždy keď je pripojený zdroj. Ak je závlaha používaná v kombinácii s ručnou závlahou musí byť pod tlakom stále. Do priemeru 75 mm sa využíva potrubie výhradne z PE a pri priemere nad 110 mm zasa PVC. Závlahová sekcia po spustený vydáva vodu naraz. Je dôležité aby bola hydraulicky vyrovnaná a rovnomerne zaťažovala zdroj. U niektorých sústav môže byť tvorená jednou alebo i viacerými závlahovými linkami. Závlahové linky pri navrhovaní je dôležité aby bol rozdiel tlakov na začiatku a konci linky minimálny. Vyrábané bývajú výhradne z PE a sú UV stabilizované, vyznačujú sa mechanickou odolnosťou a jednoducho sa spájajú. Výdajné prvky vydávajú vodu priamo rastlinám. Poznáme niekoľko spôsobov: kvapkovacie hadice o rôznom priemere, kde sú vsunuté v rôznom rozmedzí aplikačné ihly. Vyrábané sú v prevedení s tlakovou kompenzáciou sú to hrubostenné kvapkovacie hadice na viacročné použitie. Vhodné je ich využiť v kopcovitom teréne, v systémoch s veľmi dlhými riadkami, alebo pre systémy s kolísavým napájacím tlakom. Bez tlakovej kompenzácie - vhodné na krátkodobé a strednodobé používanie vo všetkých oblastiach poľnohospodárstva. mikropostrekovače zväčša bývajú pripojené k potrubiu pružnou

37 hadičkou. Môžu byť zavesené alebo umiestnené na stojanoch rôznej veľkosti. Podľa danej kultúry si môžeme určiť veľkosť kvapiek a množstvo aplikovanej vody. Prekrytie závlahy si vypočítame pomocou tabuliek ale programov. postrekovače využívajú sa hlavne pri veľkých plochách. (NETAFIM, 2011 ; PŘÍDAL, 2002; POKLUDA, 2002) Význam závlahovej vody Závlahová voda má priaznivý vplyv na rastliny a tým sa skvalitňujú výnosy. Priaznivo pôsobí prevlhčenie na pôdu, zvyšuje sa tým jej súdržnosť a dochádza k drobnohrudkovitej štruktúre. Závlahou aplikovanou postrekom môžeme pôdu obohatiť o kyslík. Závlaha zintenzívňuje príjem a rozpustnosť živín nevyhnutných pre výživu rastlín. Nadmerná závlaha však spôsobuje vyplavovanie najmä rýchle pohyblivých živín. Vo vlhkej pôde prebiehajú intenzívnejšie mineralizačné, humifikačné a mikrobiálne procesy. Pomocou závlahy môžeme rastlinám aplikovať chýbajúce živiny a tým zintenzívniť výrobu (SOUKUP, MATOUŠ, 1979). 3.7 Minerálne hnojivá Hnojivá vo všeobecnosti môžeme definovať ako látky, ktoré udržiavajú a zvyšujú pôdnu úrodnosť (HLUŠEK, 2002). Minerálne hnojivá sa vyrábajú priemyslovým spôsobom, preto sa bežne označujú ako priemyselné hnojivá. Na rozdiel od organických hnojív sa vyznačujú vysokou koncentráciou živín. Podľa zastúpenia hlavných živín ich delíme na: jednozložkové sú minerálne soli obsahujúce vždy jednu hlavnú živinu viaczložkové obsahujú buď dve (dvojité NP, NK, PK), alebo tri (plné NPK) hlavné živiny a spravidla aj Mg a Ca. Viaczložkové delíme podľa spôsobu výroby na tri skupiny: zmiešané získavajú sa mechanickým zmiešaním jednozložkových hnojív zlúčené vznikajú chemickým procesom výroby

38 kombinované vznikajú kombináciou obidvoch predchádzajúcich spôsobov Podľa fyzikálnych vlastností na: pevné práškové, granulované tekuté nízkotlaké, vysokotlaké a suspenzné plynné Podľa obsahu základných živín na: nízke stredné vyššie vysoké Podľa fyziologickej reakcie na: kyslé neutrálne alkalické Podľa rýchlosti pôsobenia: rýchle pôsobiace pozvoľne pôsobiace Hnojivá s riadením uvoľňovaním Používanie hnojív s riadením uvoľňovaním CRF (controlled release fertiliser) je v Českej škôlkarskej produkcii veľmi rozšírené a obľúbené. Pestovatelia majú k dispozícii niekoľko druhov CRF ako napríklad: Osmocote, Plantacote, Basacote, Multicote a Hydrocote. Vďaka tomuto spôsobu základného hnojenia dochádza k značnému zjednodušeniu výživy rastlín. Hnojivo s riadením uvoľňovaním sa aplikuje na začiatku vegetácie a tým odpadá alebo sa výrazne obmedzuje potreba prihnojovania. Termín výsadba a doba pestovania predurčuje typ hnojiva z hľadiska doby účinnosti. U nás najčastejší termín je apríl až marec preto sa vo väčšej miere využívajú hnojivá s 5 6 mesačnou účinnosťou. Tieto hnojivá sa vyrábajú vo forme granúl obalených polopriepustnou membránou. Po aplikácii do substrátu dochádza za pomoci vody k uvoľňovaniu živín. Rýchlosť uvoľňovania je ovplyvnená teplotou a hrúbkou obalu. Hnojivo Hydrocote uvoľní 80% živín pri teplote pôdy 25 C, na rozdiel od hnojív Osmocote a Plantacote, ktoré uvoľnia

39 100% živín pri teplote 21 C. Jedinou nevýhodou je obmedzenie skladovateľnosti substrátov vyhnojených CRF, pretože môže dôjsť k zvýšeniu obsahu rozpustných solí. Doba skladovania by nemala byť dlhšia ako 3 týždne. Dávka je určená typom hnojiva a požiadavkami pestovaných rastlín. S rastúcou dobou účinnosti narastajú aj doporučené dávky výrobcu. Vegetačné pokusy vykonávané na druhoch Pyracantha a Potentilla ukázali, že rastliny najlepšie rástli v substrátoch s dávkou CRF 5 6 okolo hornej doporučenej dávky. Naopak u druhu Thuja, citlivejšieho na vyššiu koncentráciu solí v substráte, boli s hnojivom Osmocote 5 6 dosiahnuté lepšie výsledky pri nižšej doporučenej dávke. Pre dvojročné pestovanie sa používa hnojivo s účinnosťou mesiacov v dávke 8g na l substrátu. U substrátov s alternatívnymi komponentmi a rašelinokôrových substrátov s kôrou kompostovanou bez dusíkatých hnojív je vhodné zvýšiť dávky hnojiva o 0,5 až 1g na l. Pre prihnojovanie na povrch substrátu v priebehu vegetácie sa najviac využívajú hnojivá s kratšou dobou účinnosti 3 4 mesiace. Cena CRF hnojív je značne vysoká, preto sa kombinujú s rozpustnými hnojivami. Touto problematikou sa zaoberal aj VÚKOZ v Průhonicích. Ich vegetačné pokusy preukázali, že pri nižších dávkach CRF je nutné aplikovať doplnkové prihnojovanie rozpustnými hnojivami. Bez doplnkového prihnojovania boli u všetkých variant dosiahnuté výrazne horšie výsledky než pri použití štandardnej dávky CRF. Doplnkové hnojenie sa rieši aplikáciou doplnkovej dávky dusíku. Tá by sa mala aplikovať pri základnom hnojení u substrátov tvorených alternatívnymi komponentmi. Doplnkovú dávku je možné dodať aj dodatočnou hnojivou zálievkou alebo aplikáciou dusíkatého hnojiva na povrch substrátu. Štartovacia dávka rozpustných NPK hnojív je vhodná u náročných kultúr hlavne pri použití hnojív Hydrocote, prípadne Osmocote Štandard (DUBSKÝ, ŠRÁMEK, 2004, 2005) Hnojivá s pozvoľným uvoľňovaním Kontajnery majú zvláštny vodný režim a jemu odpovedá aj systém výživy. Čím sú substráty ľahšie a vzdušnejšie, tým viac sa pri používaní vrchnej zálievky vyplavujú živiny a rastliny vyžadujú okrem základného hnojenia aj pravidelné tekuté prihnojovanie. Preto využívame hnojivá s pozvoľným uvoľňovaním SRF (slow release fertilizer). Aplikácia týchto hnojív má množstvo výhod, znižujú sa straty živín vyplavovaním, môžeme aplikovať aj vyššie dávky hnojiva. Celá dávka sa aplikuje

40 jednorázovo na začiatku vegetácie, prihnojovanie odpadá alebo sa výrazne redukuje. SRF obsahujú zlúčeniny vo vode málo rozpustné. Všetok dusík teda jeho podstatná časť je vo forme kondenzátu močoviny a formaldehydu (methylen močovina) alebo ureaform. Veľmi rozšírené sú aj kondenzáty močoviny a izobutylaldehydu označovaného ako Isodur. V Českej Republike sú vyrábané hnojivá Silvamix v siedmich typoch, Silvagen a Silvaform s dusíkom vo forme ureaformu a P a K vo forme málo rozpustného fosforečnanu horečnatodraselného. Všetky hnojivá majú relatívne vysoký obsah horčíka. Sú dodávané vo forme tabliet (5, 10, 15 g), prášku a granulátu. Najčastejšie sa však využívajú vo forme tabliet. Výrobca odporúča dávku 5 g na l. Znížená rozpustnosť všetkých živín je spôsobená chemickými vlastnosťami účinných látok. Aplikácia je veľmi jednoduchá, hnojivo môžeme aplikovať priamo ku koreňovému systému rastlín. Uplatňujú sa najmä pri výsadbe drevín na trvalé stanovisko. Vo vegetačných pokusoch sa osvedčilo hnojivo PG MIX (1 g /l) a tri prihnojenia hnojivom DAM (0,2%) v období od polovice júna do polovice augusta. Celková dávka živín dodaná rastlinám je pri tomto spôsobe značne vyššia ako pri iných. Časť živín ovplyvní rast aj v ďalšom vegetačnom období (DUBSKÝ, 2004; ŘEZNÍČEK, 2003) Rozpustné hnojivá Dávky rozpustných hnojív pre základné vyhnojenie sa volia podľa typu hnojiva a náročnosti pestovanej kultúry. Štandardné je používanie NPK hnojiva so stopovými prvkami. Dávkovanie a typ hnojiva sa ďalej upresňuje podľa zloženia substrátu a prirodzeného obsahu prijateľných živín, v prípade rašelinokôrových substrátov s prirodzeným obsahom draslíka je možné aplikovať NP hojivá. Vápnik a horčík sa pridáva vo forme vápenca, respektíve dolomitického vápenca v množstve 5 6 g na l rašeliny. Kompostovaná kôra a zelený kompost majú prirodzený obsah Ca a Mg preto pri použití týchto komponent sa dávky adekvátne znižujú. Doplnkovú dávku P je možné aplikovať v prípade nižších dávok NPK hnojív, predovšetkým do substrátov s komponentmi s nízkym obsahom P (rašelina, kôra, drevné vlákno). Doplnková dávka dusíku by mala byť aplikovaná do substrátov s alternatívnymi komponentmi ako drevné vlákna, piliny, kompostovaná kôra bez pridaného N. U komponentov s pomerom C:N je nutné doplniť 350 mg N na liter

41 komponentu, u komponentov s C:N nad 100 je potrebné dodať 500 mg N na liter komponentu. Prihnojovanie hnojivými roztokmi: S prihnojovaním hnojivým roztokom začíname dva až tri týždne po výsadbe. Pri vyšších koncentráciách (0,2%) sa za vegetáciu aplikuje hnojivých zálievok v množstve ml roztoku na liter substrátu. Do polovice júna sa u rašelinových a rašelinokôrových substrátov používajú hnojivá s vyrovnaným pomerom N:K = 1:0,8. U substrátov s alternatívnymi komponentmi sa využíva vyšší podiel N a pomer N:K = 1:0,6. Ďalej od polovice augusta aplikujeme hnojivá s vyšším obsahom draslíka s pomerom N:K = 1:1,7. Na trhu je široká škála vodorozpustných a tekutých hnojív, s rôznym pomerom živín a obsahom stopových prvkov. Firma AGRO CS má v ponuke vodorozpustné hnojivá rady Polyfeed, Multimix, Kristalon a veľa ďalších. Prihnojovanie granulovanými hnojivami: Pre aplikáciu hnojív na povrch substrátu sú vhodné bezchloridové hnojivá poprípade zo znížením obsahom chlóru. Pre tento spôsob prihnojovania sa najlepšie hodí hnojivo Hydrokomplex, ktoré je dobre rozpustné a pre svoj vyšší obsah draslíku použiteľné aj v druhej polovici vegetácie. U substrátov s alternatívnymi komponentmi a u rašelinokôrových substrátov s kôrou kompostovanou bez dusíkatých hnojív je možné aplikovať doplnkové hnojenie dusíkom vo forme granulovaného hnojiva na povrch substrátu. Osvedčila sa dávka 0,5 g liadku vápenatého (LV 15 % N) v prepočte na liter substrátu (DUBSKÝ, 2004; ŘEZNÍČEK, 2003)

42 4. MATERIÁL A METODIKA 4.1 Charakteristika experimentálnych plôch Plochy kontajnerovne, na ktorých sa vykonával pokus sa nachádzajú na pozemku Ústavu šlechtění a množení zahradnických rostlin Zahradnické fakulty v Lednici. Tab. č. 7 Klimatické podmienky Lednice Nadmorská výška 176 m.n.m. Výrobný typ kukuričný Priemerná ročná teplota 9 Priemerná teplota za IV až IX 15,5 Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca I. - 1,8 C Priemerná teplota najteplejšieho mesiaca VII. 19,1 C Priemerný ročný súhrn zrážok 516,6 Súhrn zrážok za IV až IX 324,4 Priemerná dĺžka slnečného svitu 1873 hodín za rok Vegetačná doba od do (178 dní) (ROŽNOVSKÝ, LITSCHMANN, 2010) Pre oblasť je charakteristický prechod prímorskej klímy na kontinentálnu. Vlastná oblasť pokusu je v teplejšom suchom pásme s horúcim letom, miernou zimou zo slabou snehovou prikrývkou. Pavlovské vrchy ležiace neďaleko, spôsobujú v oblasti Lednice zrážkový tieň. Zrážky sú pomerne nízke a prichádzajú zo severozápadu. Vetry fúkajú od severozápadu, alebo od juhovýchodu. Sú to vetry výsušné, ktoré spolu s vyššími teplotami spôsobujú pomerne veľký výpar (ROŽNOVSKÝ, LITSCHMANN, 2010). Priebeh počasia behom pokusu zaznamenávalo čidlo Hobo umiestnené na pozemku kontajnerovne (viz graf č. 5, č. 6 a č. 7). Bola stanovená priemerná, maximálna, minimálna teplota a vlhkosť. 4.2 Použitý rastlinný materiál V roku 2010 bol na experimentálnych plochách v Lednici založený pokus za

43 účelom sledovania vplyvu špeciálnych substrátov na kvalitatívne parametre drevín pestovaných v kontajneroch. Ako modelová rastlina bola použitá Deutzia x hybrida Mont Rose. Zakorenené rezky tejto dreviny boli dodané z okrasnej škôlky Adametz Opava. Rezky boli vysadené dňa do 1,5 l kontajnerov Botanická charakteristika druhu Deutzia x hybrida Mont Rose čeľaď Saxifragaceae Vznikla pravdepodobne krížením druhov Deutzia longifolia x Deutzia discolor alebo Deutzia purpurascens. Je to stredne rastúci vzpriamený ker. Výhony sú z počiatku vzpriamené, neskôr mierne rozložité. Listy sú široko oválne vajčité, drsné s pravidelným pílovitým okrajom, protistojné a opadavé. Puky sú sýto ružové. Kvety sú miskovité, svetlo ružové so sýto ružovými tyčinkami a žltými prašníkmi. Staršie kvety sú svetloružové, v priemere mm. Kvetenstvá sú dvojité vretená, prevažne vzpriamené a nesú 10 až 25 kvetov. Kvitne bohato začiatkom júna. V dospelosti dosahuje výšky 1,4 1,8 m a šírky 1,4 1,6 m. Vyžaduje vlhšiu humóznu, živnú a vlhkú pôdu. Dáva prednosť slnečnému stanovisku, ale uspokojivo zakvitne aj v polotieni. Množí sa semenom, to je však pre produkčné pestovanie neefektívne a využíva sa pri šľachtení. Primárny spôsob množenia v praxi je rezkovanie bylinných rezkov počas mája až júna Použité experimentálne substráty Ako nosné médium bol použitý substrát RKS II, ktorý zároveň slúžil aj ako kontrolná variant. Do substrátu RS II boli následne namiešané komponenty kokosové vlákno, kokosová rašelina, Osmocote a syntetický pôdny kondicionér Hydrogel. Špeciálne substráty namiešala a dodala firma AGRO CS a.s., Česká Skalice. Rašelino-kôrový substrát RKS II je vhodný na pestovanie rastlín vyžadujúcich ťažší typ substrátu a vyššiu koncentráciu živín. Je zložený z najkvalitnejšieho typu bielej a čiernej rašeliny, z kôrového humusu a ílu. Obsahuje jemné kryštalické hnojivo NPK so stopovými prvkami a dolomitický vápenec. Štruktúra je veľmi vyrovnaná, homogénna a stredne hrubá. Substrát je charakteristický svojou stabilitou voči výkyvom ph. Má dobrú sorpciu živín a vody, nezlieha, je štruktúrny a bez semien burín. Obsah

44 solí v substráte je 2,5 g na l a ph sa pohybuje v rozmedzí od 5,5 do 6,5. Tab. č. 8 Zastúpenie prvkov v substráte RKS II Prvok mg/l N P 2 O K 2 O (AGROPROFI, 2011) Variant číslo jedna bola tvorená základným substrátom RKS II kokosovým vláknom a hnojivo OC 8M 3 kg.m -3. Kokosové vlákno v experimentálnom substráte tvorilo 20 % celkového objemu substrátu. Variant tri je obdobou prvej varianty, navyše je tu primiešaný Hydrogel. Kokosová rašelina bola použitá ako komponent do netradičných substrátov spolu so substrátom RKS II a hnojivo OC 8M 3 kg.m -3. Tvorila 20 % objemu daného substrátu. Táto zmes bola využitá u varianty číslo dva a u varianty číslo štyri bol k substrátu navyše pridaný Hydrogel (AGROPROFI, 2011). 4.4 Použité hnojivá Do varianty I IV bolo použité hnojivo OC 8M 3 kg.m -3. Osmocote je obaľované dlhodobo pôsobiace hnojivo. Granule sú pokryté vrstvou organickej živice. Táto vrstva zaisťuje, že živiny sú dostupné pre rastlinu počas dlhšieho obdobia. Je dôležité, aby boli živiny ochránené pred vylúhovaním a aby sa uvoľňovali pomaly každý deň, tým je výživa účinná a veľmi efektívna

45 Tab. č. 9 Obsah živín v Osmocote 8 M Prvok % N v dusičnanovej forme NO 3 7,000 N v amoniakálnej forme NH 4 8,000 P 2 O 5 9,000 K 2 O 11,000 MgO 2,500 Fe 0,450 Mn 0,060 Cu 0,056 ZN 0,020 B 0,020 MO 0,025 (SCOTTSPROFESSIONAL, 2011) Počas vegetácie boli varianty I až IV prihnojované formou zálievky. Na prihnojovanie sme použili hnojivo rady Poly feed. Jedná sa o 100 % rozpustné, bezchloridové hnojivo. Obsahuje NPK živiny a mikroprvky v ľahko prijateľnej forme pre rastliny. Boli využité dve formy hnojiva a to Poly feed a Poly feed Tab. č. 10 Obsah živín u Poly feed Prvok % NO 3 11,7 NH 4 4,3 P 2 O 5 8 K 2 O 32 Mg

46 Tab. č. 11 Obsah živín u Poly feed Prvok % NO 3 12 NH 4 8 P 2 O 5 10 K 2 O 20 (AGROPROFI, 2011) Kontrolná variant bola počas vegetácie prihnojovaná granulovaným hnojivom Yara Mila Complex Jedná sa o bezchloridové granulované hnojivo vhodné pre základné hnojenie aj prihnojovanie. Tab. č. 12 Obsah živín Yara Mila Complex Prvok % N v dusičnanovej forme 5,000 N v amoniakálnej forme 7,000 P 2 O 5 11,000 K 2 O 18,000 MgO 2,650 SO 3 19,900 ZN 0,020 B 0,015 (AGROPROFI, 2011) 4.5 Použitý hydroabsorbent Do varianty tri a štyri bol namiešaný Hydrogel v dávke 4g.l -1. Hydrogel napomáha optimalizovať prostredie v substráte a to má priaznivý vplyv na obmedzenie výskytu stresových faktorov. Význam má najmä pri aplikácii do menších kontajnerov, pretože majú obmedzený vodný režim a potrebujú častejšiu zálievku. Hydrogel pôsobí v pôde niekoľko rokov, má neutrálne ph, nepôsobí toxicky na rastliny, pôdnu mikroflóru

47 a nekontaminuje spodnú vodu. 4.6 Vlastný pokus Pokus bol založený dňa , kedy zakorenené rezky Deutzia x hybrida Mont Rose z okrasnej škôlky Adametz boli zastrihnuté na výšku 50 60mm (viz obr. č. 1). Následne boli presadené do 1,5 litrových kontajnerov (viz obr. č. 2). Pokus sa vykonával v 5 variantách a troch opakovaniach po 50 kusov. Variant číslo tri 3 opakovanie však pre nedostatok rezkov obsahovala len 20 kusov rastlín. Spolu na pokus bolo vysadených 720 rastlín. Počas vegetácie sa rastliny variant I až IV prihnojovali jedenkrát týždenne. Prihnojovať sa začalo tri týždne po výsadbe a to (viz obr. č. 3). V prvej fáze bolo aplikované hnojivo Poly feed a to v termíne od do následne od do bolo aplikované hnojivo Poly feed (viz obr. č. 4 a č. 5). Prihnojovacia dávka činila 75ml na kontajner, koncentrácia bola 2g.l -1. Kontrola (variant V) bola prihnojovaná od do granulovaným hnojivom Yara Mila Complex Dávka na kontajner objemu 1,5 l činila 3g. Závlaha bola riadená vlhkostným čidlom VIRRIB, odozva snímača na zmeny vlhkosti je okamžitá. Každá časť pokusnej plochy je ovládaná samostatnou riadiacou jednotkou. Závlaha je vybavená registrátorom doby závlahy, ktorá zaznamenáva presne okamžik dĺžku trvania a aj dávku závlahy. Tieto dáta sa dajú následne pomocou štatistických metód spracovať a zistiť jednotlivé vzťahy medzi rôznymi faktormi. Dňa a bol na všetky varianty aplikovaný na list 0,2% Kristalon na revitalizáciu po silných dažďoch. Pred vegetáciou (viz tab. č. 18 a č. 19)a počas vegetácie (viz tab. č. 20) boli vykonané rozbory substrátov. Dĺžka výhonu bola meraná pravidelne počas celej vegetácie a na konci vegetácie bola zmeraná dĺžka výhonov, počet výhonov, priemer koreňového krčka a stav koreňového systému

48 Tab. č. 13 Varianty experimentálnych substrátov Variant Zloženie Variant I Kokosové vlákna (15 % obj.) + RKS II + OC 8m 3kg/m 3 Variant II Kokosová rašelina (15 % obj.) + RKS II + OC 8m 3kg/m 3 Variant III Kokosové vlákna (15 % obj.) + Hydrogel (4g/l) + RKS II + OC 8m 3kg/m 3 Variant IV Kokosová rašelina (15 % obj.) + Hydrogel (4g/l) + RKS II + OC 8m 3kg/m 3 Variant V RKS II bez OC kontrolný substrát 4.7 Štatistické hodnotenie Hodnoty namerané počas pokusu boli spracované v tabuľkovej forme. Následne na spracovanie dát bol použitý program Statistika 9. Na dáta bol aplikovaný test homogenity rozptylu na základe ktorého bola vykonaná analýza rozptylu ANOVA. Pre zistenie štatisticky vysoko preukázateľných a preukázateľných rozdielov medzi sledovanými znakmi bolo vykonané viacnásobné porovnanie p hodnôt, pri ktorom sa vychádzalo z nasledujúcich hodnôt: 0 0,01 vysoko preukázateľný rozdiel 0,01 0,05 preukázateľný rozdiel > 0,05 nepreukázateľný rozdiel

49 5. VÝSLEDKY 5.1 Hodnotenie dĺžky výhonov v priebehu vegetácie Počas pokusu bola meraná dĺžka výhonov u všetkých pozorovaných rastlín. Prvé meranie prebehlo a opakovalo sa každé dva týždne až do (viz obr. č. 6). Najhoršie v hodnotení dopadla varianta V ktorá počas vegetácie dosiahla priemernú dĺžku výhonov 0,41632 m po nej nasledovala varianta III dĺžkou 0,42279 m a po nich ostatné varianty (viz tab. č. 14 a č. 22). Štatistické hodnotenie ukázalo, že štatisticky vysoko preukázateľné rozdiely sú medzi variantou I, II a variantmi III, V. Preukázateľné rozdiely sú medzi variantou IV a ostatnými variantmi (viz tab. č. 21 a graf č. 8). Vysoko štatisticky preukázateľné rozdiely boli vo variante I medzi opakovaním 1 a 3, preukázateľné medzi 1, 3 a 2 opakovaním. Vo variante III sú vysoko štatisticky preukázateľné rozdiely medzi opakovaniami 2 a 3 (viz graf č. 9). Nedostatočné prírastky u varianty III a V boli spôsobené preschnutím počas vegetačnej doby, čo nespôsobilo len stresový faktor ale aj úhyn niektorých rastlín. Graf č. 1 Priemerná dĺžka výhonov v priebehu vegetácie

50 Tab. č. 14 Priemerná dĺžka výhonov v priebehu vegetácie Dátum Variant I Variant II Variant III Variant IV Variant V , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , , ,73039 Priemer 0, , , , , Hodnotenie priemernej dĺžky výhonov na konci vegetácie Na jeseň 2010 bola zmeraná dĺžka výhonov taktiež u všetkých sledovaných rastlín. Štatisticky sa nepreukázali rozdiely medzi variantmi. V priemere najdlhšie výhony dosiahla varianta číslo I a to 0,83305 m, najkratšie výhony mala varianta III 0,76996 m (viz tab. č. 15 a č. 24), ktorá úplne nezregenerovala po preschnutí. Medzi variantmi sa nepreukázali štatisticky významné rozdiely (viz tab. č. 23 a graf č. 10). Vysoko preukázateľné boli ale rozdiely v opakovaniach. Vo variante I medzi 1. a 3., vo variante III medzi 2. a 3., vo variante IV v opakovaniach 1 a 3 (viz graf č. 11)

51 Graf č. 2 Priemerná dĺžka výhonov na konci vegetácie Tab. č. 15 Priemerná dĺžka výhonov na konci vegetácie Variant Priemerná dĺžka výhonov na konci vegetácie [m] Variant I 0,83305 Variant II 0,82501 Variant III 0,76996 Variant IV 0,80965 Variant V 0, Hodnotenie počtu výhonov na rastline Jedným z parametrov hodnotenia bol počet výhonov na rastline. Výhony boli počítané na konci vegetácie u všetkých rastlín. Najväčší počet výhonov mala variant číslo I a to 6,20667 ks (viz tab. č. 16 a č. 26). Medzi jednotlivými variantmi neboli zistené štatisticky preukázateľné rozdiely (viz tab. č. 25, graf č. 12 ). Štatisticky preukázateľné rozdiely boli v prvej variante medzi

52 opakovaním č. 1 a č. 2 a opakovaním č. 2 a č. 3. Taktiež štatisticky vysoko preukázateľné rozdiely boli vo variante číslo V medzi opakovaním č. 1 a č. 3 (viz graf č. 13). Graf č. 3 Počet výhonov na rastline na konci vegetácie Tab. č. 16 Priemerný počet výhonov Variant Priemerný počet výhonov [ks] Variant I 6,20667 Variant II 6,15333 Variant III 6,05667 Variant IV 6,10000 Variant V 5,

53 5.4 Hodnotenie priemeru koreňového krčka Hodnotenie koreňového krčka prebiehalo na jeseň 2010 u všetkých pozorovaných rastlín (viz obr. č. 7). Najhrubší koreňový krček bol zaznamenaný u varianty číslo IV a to 12,12660 mm, najslabší priemer koreňového krčku mala varianta V 10,64287 mm (viz tab. č. 17 a č. 28). U variant I, II, III, IV, boli štatisticky preukázateľné rozdiely v porovnaní s variantou V (viz tab. č. 27, graf č. 14). Vysoko štatisticky preukázateľné rozdiely boli medzi opakovaniami 1 a 2,3 vo variante I, medzi opakovaním 1 a 3 vo variante IV a preukázateľné rozdiely sa našli medzi opakovaním 1 a 3 v V variante (viz graf č. 15). Graf č. 4 Priemer koreňového krčku Tab. č. 17 Priemer koreňového krčka Variant priemer Koreňového krčka [mm] Variant I 12,02387 Variant II 12,02653 Variant III 11,99807 Variant IV 12,12660 Variant V 10,