Zamestnanci bez hraníc

Transcription

1 Zamestnanci bez hraníc Národná správa Slovenská republika Spoločnosť ľudí dobrej vôle 2014

2 Predslov Táto analýza bola spracovaná v rámci projektu Zamestnanci bez hraníc (Employees Beyond Borders), ktorý bol realizovaný s finančnou podporou Medzinárodného vyšehradského fondu v štyroch krajinách Poľsko, Maďarsko, Česká republika a Slovenská republika. Cieľom tohto projektu bolo zanalyzovať priebeh implementácie a dopady Smernice 2009/52/ES, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov (Sankčná smernica). Smernica bola prijatá Európskym parlamentom a Radou dňa 18. júla 2009 a do národných legislatív členských štátov mala byť transponovaná do 20. júla Smernica bola prijatá ako súčasť boja Európskej únie proti nelegálnej migrácii a nelegálnemu prisťahovalectvu, čo je úzko spojené s nelegálnym zamestnávaním. Smernica je chápaná ako doplňujúci prostriedok boja proti nelegálnemu zamestnávaniu a vykorisťovaniu zamestnancov cudzincov tým, že zakotvuje sankcie voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín s nelegálnym pobytom a tiež tým, že zakotvuje možnosť pre nelegálnych migrantov vymáhať si nevyplatenú mzdu. Ako je uvedené v názve smernice, táto iba stanovuje iba minimálne štandardy, ktoré sú členské štáty povinné garantovať. Z toho vyplýva, že členské štáty majú právo rozhodnúť, či prijmú prísnejšie sankcie a opatrenia a uložia zamestnávateľom prísnejšie povinnosti ako stanovuje smernica. Informácie použité pre spracovanie tejto analýzy boli získané jednak z verejne dostupných zdrojov a jednak na základe výskumu realizovaného v rámci projektu.

3 1. Úvod do problematiky 1.1. Migrácia v podmienkach SR Vývoj migrácie v podmienkach Slovenskej republiky je nepochybne ovplyvnený jej historickým vývojom. Slovenská republika počas svojej histórie prešla niekoľkými spoločensko-ekonomickými zmenami, ktoré ovplyvnili všetky oblasti spoločenského života, vrátane migrácie. Najpodstatnejšími míľnikmi v tomto smere bolo nepochybne zmena totalitného režimu na demokratický (1989), následné rozdelenie Československa a vznik samostatnej Slovenskej republiky (1993), vstup do Európskej únie (2004) a Schengenského priestoru (2007). Pádom železnej opony došlo k otvoreniu hraníc a od tohto momentu môžeme hovoriť o naštartovaní vonkajšej migrácie 1. Od roku 1993 dochádzalo k postupnému zvyšovaniu počtu migrantov vstupujúcich na územie SR, a to legálnych aj nelegálnych. Zaujímavým faktom však je, že kým úroveň legálnej migrácie má stúpajúcu tendenciu aj po vstupe SR do Európskej únie a Schengenského priestoru, úroveň nelegálnej migrácie ako aj počet osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu sa od tohto momentu začala postupne znižovať. Pre porovnanie uvádzame štatistické údaje za posledné tri roky Rok Počet obyvateľov Legálna migrácia 2 Nelegálna migrácia Vonkajšia migrácia je zaužívaný pojem pre označenie migráciu, pri ktorej migrant prekročí štátne hranice. Pre účely tejto správy ak použijeme pojem migrácia, máme na mysli pojem vonkajšia migrácia 2 Legálna migrácia zahŕňa jednak osoby zmonitorované pri prechode schengenskej hranice (pozemnej hranice i letecky), osoby s udeleným povolením na pobyt a osoby, ktorým boli udelené vstupné víza. Na účely tejto správy pod pojmom legálna migrácia budeme rozumieť cudzincov s povolením na pobyt na území SR. 3 Nelegálna migrácia zahŕňa osoby zadržané pri neoprávnenom prekročení štátnej hranice smerom do SR, osoby zadržané na neoprávnenom pobyte (vrátane overstayers)

4 Presné štatistiky legálnej aj nelegálnej migrácie vedie Ministerstvo vnútra SR, konkrétne jednotlivé orgány ministerstva zodpovedné za jednotlivé skupiny migrantov. Migračný úrad MV SR má v kompetencii rozhodovanie o udelení azylu a poskytnutí doplnkovej ochrany cudzincom a taktiež v súčinnosti s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny zodpovedá za integráciu týchto osôb. Migračný úrad MV SR zhromažďuje štatistické údaje o počte podaných žiadostí o azyl, štruktúre žiadateľov o azyl, spôsobe vybavenia týchto žiadostí ako aj o ďalších relevantných ukazovateľoch vedie a zverejňuje ich na svojej internetovej stránke Úrad hraničnej a cudzineckej polície PPZ je kompetentný posudzovať splnenie podmienok pre udelenie pobytu v zmysle zák. č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov a udeľovať cudzincom pobyty podľa tohto zákona. Zákon o pobyte cudzincov upravuje tieto druhy pobytov: Prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny oprávňuje túto osobu zdržiavať sa, vycestovať a opätovne vstupovať na územie SR v období, na ktoré mu bol pobyt udelený. Prechodný pobyt je vždy viazaný na konkrétny účel a v prípade zmeny účelu prechodného pobytu je v zásade potrebné podať novú žiadosť o udelenie prechodného pobytu. Zákon stanovuje nasledovné účely získania prechodného pobytu: podnikanie, zamestnanie, štúdium, osobitná činnosť (konkrétne prípady stanovuje zákon: napr. lektorská činnosť, športová činnosť, umelecká činnosť, atď.), výskum a vývoj, zlúčenie rodiny, prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má postavenie zahraničného Slováka žijúceho v zahraničí, ak ide o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý získal dlhodobý pobyt v inom členskom štáte a druhom prechodného pobytu je aj pobyt na základe Modrej karty Európskej únie Dĺžka prechodného pobytu je stanovená zákonom osobitne pre každý účel prechodného pobytu. Napríklad v prípade prechodného pobytu za účelom zamestnania je maximálna dĺžka pobytu stanovená na dva roky, v prípade pobytu za účelom podnikania je to tri roky, v prípade štúdia až šesť rokov atď.

5 Trvalý pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny zahŕňa tieto druhy trvalého pobytu: a) trvalý pobyt na päť rokov tento sa vzťahuje napr. na štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom občana SR alebo jeho závislým príbuzným v priamom rade, maloleté dieťa štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý je manželom občana SR alebo ktorému už bol udelený trvalý pobyt na päť rokov b) trvalý pobyt na neobmedzený čas tento sa vzťahuje na štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí majú udelený trvalý pobyt na päť rokov najmenej štyri roky a na maloleté deti štátnych príslušníkov tretej krajiny s povolením na trvalý pobyt na neobmedzený čas. Zákon však dáva možnosť udeliť tento druh pobytu aj bez splnenia týchto podmienok špecifickým kategóriám osôb, ako sú napr. osoby bez štátnej príslušnosti, maloletému bez sprievodu s udeleným tolerovaným pobytom, ktorý mal tolerovaný pobyt aspoň tri roky pred dosiahnutím plnoletosti a počas tohto obdobia navštevoval školu v SR, atď. c) pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny s priznaným postavením osoby s dlhodobým pobytom Európskej únie Tolerovaný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny - je určený pre veľmi špecifické skupiny osôb, spravidla pre osoby, ktorých prítomnosť na území SR je dôležitá pre trestné konanie alebo z humanitných dôvodov. Ide o prípady, ak existuje prekážka administratívneho vyhostenia štátneho príslušníka tretej krajiny, ak jeho vycestovanie nie je možné a zaistenie nie je účelné, ak ide o maloletého bez sprievodu, za účelom rešpektovania rodinného a súkromného života. Tolerovaný pobyt je možné taktiež udeliť v prípadoch potreby pre účely trestného konania, a to ak ide o obeť obchodovania s ľuďmi alebo o štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý bol nelegálne zamestnaný ak bol tým spáchaný trestný čin Neoprávneného zamestnávania podľa 251a zák. č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov. Právo na pobyt občana Európskej únie a rodinného príslušníka občana Európskej únie občan Európskej únie a jeho rodinný príslušník oprávnený na pobyt na území Európskej únie je oprávnený bez splnenia osobitných podmienok zdržiavať sa na území SR počas troch mesiacov odo dňa vstupu na územie SR, ale je povinný svoj pobyt nahlásiť príslušnému orgánu cudzineckej polície. V prípade záujmu zotrvať na území SR v období

6 dlhšom ako tri mesiace je potrebná registrácia na príslušnom orgáne cudzineckej polície a ku registrácii je potrebné predložiť doklad potvrdzujúci dôvod jeho pobytu na území SR ako napr. doklad o štúdiu, pracovnú zmluvu, doklad o tom, že je samostatne zárobkovo činnou osobou, prípadne ak takýto dôvod neexistuje je povinný preukázať dostatočné zdroje na pobyt pre seba a svojich rodinných príslušníkov, aby sa nestal osobou v hmotnej núdzi. Okrem udeľovania pobytov Úrad hraničnej a cudzineckej polície zabezpečuje kontrolu a ochranu vonkajšej hranice, kontrolu pobytu cudzincov, zabezpečuje zaistenie a administratívne vyhostenie cudzincov. Úrad hraničnej a cudzineckej polície zhromažďuje a spracúva štatistické údaje o vstupoch a výstupoch osôb z územia SR, o počtoch udelených povolení na pobyt, o počtoch migrantov zaistených a vyhostených z územia SR ako aj o ďalších relevantných ukazovateľoch. Tieto štatistiky sú každoročne zverejňované na oficiálnej internetovej stránke Ministerstva vnútra SR niektoré z nich sú dostupné aj v anglickom jazyku. Problematika integrácie cudzincov s legálnym pobytom na území SR je v kompetencii Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. Okrem uvedených orgánov štátnej správy zohrávajú významnú úlohu pri riešení otázok v oblasti migrácie aj mimovládne organizácie, ktoré vykonávajú svoju činnosť prevažne na základe projektov financovaných z programov a fondov Európskej únie, prípadne iných donorov. Mimovládne organizácie jednak spolupracujú so štátnymi orgánmi pri príprave strategických dokumentov a koncepcií riešenia problematických otázok a jednak poskytujú migrantom priamu pomoc a podporu pri riešení ich životných situácií. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že mimovládne organizácie sa zaoberajú predovšetkým legálnymi migrantmi, nelegálni migranti sú v centre pozornosti len okrajovo pomoc je poskytovaná len určitým skupinám nelegálnych migrantov, ako sú cudzinci zaistení v útvaroch policajného zaistenia pre cudzincov a cudzinci zaradení v programe asistovaných dobrovoľných návratov. Je však potrebné uviesť aj to, že v podmienkach SR je veľmi obtiažne získať zdroje na financovanie projektov zameraných na nelegálnych migrantov.

7 1.2. Štruktúra migrácie Pri analýze štruktúry migrácie vychádzame z oficiálnych štatistických údajov Úradu hraničnej a cudzineckej polície, nakoľko nie je možné zmonitorovať prípady, ktoré sú v anonymite a neboli nijakým spôsobom zdokumentované. Z hľadiska pôvodu cudzincov s povolením na pobyt na území SR sú najväčšími skupinami cudzinci pochádzajúci z členských krajín EÚ. Pre prehľad uvádzame dvanásť najpočetnejších krajín pôvodu cudzincov: Rok 2013 Počet Rok 2012 Počet Česká republika 9321 Česká republika 9073 Maďarsko 6912 Maďarsko 6542 Ukrajina 6898 Ukrajina 6379 Rumunsko 5949 Rumunsko 6087 Poľsko 5050 Poľsko 4795 Nemecko 4093 Srbsko 3685 Srbsko 4021 Nemecko 3645 Rusko 2633 Rusko 2395 Rakúsko 2147 Vietnam 2055 Taliansko 2140 Rakúsko 1943 Vietnam 2089 Taliansko 1869 Čína 1926 Čína 1835 Cudzinci sú zamestnaní prevažne vo sfére obchodných služieb, dopravy, stavebníctva, výroby motorových vozidiel, veľkoobchode, školstve, ďalej vo sfére výroby potravín, výroby elektrických strojov a prístrojov a výroby rádiových, televíznych a komunikačných prístrojov.

8 Motivácia cudzincov pre zotrvanie na území SR je rôznorodá najčastejšie je to zamestnanie na území SR, zlúčenie rodiny, podnikanie a štúdium. Príchod cudzincov na územie SR za účelom zamestnania v minulosti bol často spojený s veľkými investíciami zahraničných firiem, kedy tieto vysielali zamestnancov (prevažne na manažérskych pozíciách ale aj bežných zamestnancov) na rozbehnutie prevádzky na území SR prevažne v oblasti priemyslu a v oblasti informačných a komunikačných technológií. Veľká časť cudzincov je zamestnaných v oblasti gastronómie, služieb a obchodu, pričom často sú samotnými zamestnávateľmi cudzinci ( ázijské reštaurácie, wellness zariadenia a obchody s textilom a spotrebným tovarom). Pri analýze nelegálnej migrácie na účely tejto správy budeme pracovať s informáciami zo štatistických údajov o: a) počte odhalených prípadov neoprávneného prekročenia štátnej hranice 4 a neoprávneného pobytu 5 štátnymi príslušníkmi tretích krajín b) počte prípadov cudzincov, ktorí do Schengenského priestoru vstúpili legálne ale následne ich pobyt prestal byť legálnym (tzv. overstayers) c) najčastejšie sa vyskytujúcich krajinách pôvodu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú nelegálnymi migrantmi d) oblastiach s najvyšším počtom odhalených nelegálnych migrantov štátnych príslušníkov tretích krajín Rok Neoprávnené Neoprávnený pobyt 4 Overstayers prekročenie štátnej hranice osôb 821 osôb 577 osôb osôb 673 osôb 499 osôb Štruktúra nelegálnych štátnych príslušníkov tretích krajín podľa krajín pôvodu TOP 5 4 Pod pojmom neoprávnené prekročenie štátnej hranice rozumieme prípady cudzincov, ktorí nelegálne prekročili štátnu hranicu SR alebo sa o to pokúsili vrátane osôb vrátených na základe readmisných dohôd 5 Pod pojmom neoprávnený pobyt rozumieme prípady cudzincov, ktorí sa na území SR nachádzajú v rozpore s platnou legislatívou bez ohľadu na to, či na územie SR vstúpili oprávnene alebo neoprávnene (teda vrátane overstayers)

9 Rok Neoprávnené prekročenie štátnej hranice Somálsko 256 osôb Afganistan 64 Moldavsko - 55 Ukrajina - 53 Kongo Ukrajina 79 Afganistan 75 Somálsko - 55 Gruzínsko - 53 Moldavsko - 32 Neoprávnený pobyt 5 Ukrajina 327 osôb Rusko - 48 Moldavsko - 46 Somálsko - 31 Srbsko - 29 Ukrajina Afganistan - 45 Moldavsko - 26 Rusko - 26 Vietnam 24 Overstayers Ukrajina 317 osôb Rusko - 39 Líbya - 28 Srbsko - 24 Spojené štáty - 22 Ukrajina Vietnam - 21 Rusko - 19 Srbsko - 17 Macedónsko - 14 Ako vyplýva zo štatistických údajov za rok 2013, najviac štátnych príslušníkov tretích krajín s neoprávneným pobytom bolo zadržaných v pôsobnosti Oddelenia cudzineckej polície Bratislava ( až 119 prípadov). V oblasti druhého najväčšieho mesta Slovenskej republiky Košice bolo Oddelením cudzineckej polície Košice odhalených iba 27 prípadov. Pre porovnanie uvádzame celkové počty obyvateľov v oboch mestách a počty zadržaných nelegálnych migrantov príslušnými oddeleniami cudzineckej polície. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že územná pôsobnosť Oddelenia cudzineckej polície Košice nie je obmedzená iba na územie mesta Košice, ale zahŕňa aj okolie mesta Košice, a tri menšie mestá (Gelnica, Spišská Nová Ves, Rožňava), čo zvyšuje počet obyvateľstva v územnej pôsobnosti tohto oddelenia. Taktiež je potrebné uviesť, že počet obyvateľov miest uvedených v tabuľke je získaný z oficiálnej štatistiky Štatistického úradu SR, ktorá berie do úvahy iba osoby prihlásené na trvalý pobyt na území mesta. Skutočný počet obyvateľov sa však môže líšiť, nakoľko mnoho obyvateľov z východnej časti SR sa sťahuje za prácou práve do Bratislavy a jej okolia bez zmeny hlásenia trvalého pobytu, prípadne sa prihlásia iba na prechodný pobyt, s čím však štatistika nepočíta.

10 Mesto Počet obyvateľov Počet udelených povolení na pobyt štátnym občanom Odhalené prípady neoprávneného pobytu tretích krajín Bratislava Košice Je možné predpokladať, že počty odhalených prípadov neoprávneného pobytu v jednotlivých regiónoch SR poskytujú približný obraz o pobyte nelegálnych štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí ostali neodhalení. Na základe týchto údajov teda môžeme predpokladať, že najviac nelegálnych migrantov žije vo veľkých mestách (okrem Bratislavy je to aj Trnava, Žilina, Michalovce, atď.) kde je viac pracovných príležitostí a taktiež väčšia možnosť skryť sa pred štátnymi orgánmi a teda ostať v anonymite. Centralizácia migrantov do väčších miest a ich okolia kopíruje všeobecné urbanizačné trendy obyvateľstva SR, ktoré sa sústreďuje do miest predovšetkým s ohľadom na väčší pracovný trh a možnosť uplatnenia sa. Podľa názoru väčšiny odborníkov z oblasti migrácie je Slovenská republika tranzitnou krajinou, i keď stále čoraz väčší počet cudzincov má záujem zotrvať v SR. O tom svedčia i štatistické údaje Úradu hraničnej a cudzineckej polície o počte udelených povolení na pobyt, ktorý ma rastúcu tendenciu. Treba však uviesť, že väčšiu časť týchto cudzincov však tvoria občania EHP. Dôvody nízkeho záujmu štátnych príslušníkov tretích krajín sú rôzne. V porovnaní so staršími členskými krajinami EÚ sú mzdy zamestnancov nižšie, pričom náklady na život sú porovnateľné. Okrem toho je na Slovensku vysoká miera nezamestnanosti, čo v spojitosti s platnou legislatívou spôsobuje obsadenie väčšiny voľných pracovným miest uchádzačmi o zamestnanie, pričom predpokladom pre obsadenie pracovného miesta cudzincom je práve nemožnosť jeho obsadenia uchádzačom o zamestnanie Právna úprava a procedúra zamestnávania cudzincov Základný rámec právnej úpravy zamestnávania cudzincov je tvorený predovšetkým právnymi predpismi, ktoré upravujú podmienky vstupu a pobytu cudzincov na územie SR, a to:

11 Zákon č. 404/2011 Z.z. o pobyte cudzincov v znení neskorších predpisov vzťahuje sa na všetkých cudzincov nachádzajúcich sa na území SR. Zákon o pobyte cudzincov upravuje okrem podmienok vstupu a pobytu cudzincov na území SR aj práva a povinnosti cudzincov, dôvody a podmienky zaistenia, dôvody a priebeh realizácie administratívneho vyhostenia, kontrolné a sankčné mechanizmy na prevenciu ilegality cudzincov ako aj pre prípad porušenia zákonných povinností či už cudzincami alebo aj inými subjektmi. Právne postavenie cudzinca, teda rozsah jeho práv a povinností, závisí predovšetkým od druhu pobytu, ktorý mu bol udelený. V zásade však platí, že každý cudzinec, ktorému bol udelený pobyt na území SR je oprávnený zdržiavať sa na území SR, vycestovať a opätovne vstúpiť na územie SR počas obdobia, na ktoré mu bol pobyt udelený. Ak to forma pobytu výslovne dovoľuje, je oprávnený podnikať na území SR. Oprávnenie vstupovať do pracovnoprávnych vzťahov je upravené zákonom o službách zamestnanosti, podmienky zamestnávania cudzincov sú rozpracované v ďalšom texte. Zákon o pobyte cudzincov stanovuje všeobecné povinnosti cudzinca vo vzťahu k pobytu, ktoré sa vzťahujú na všetkých cudzincov bez ohľadu na druh povoleného pobytu ako napr. povinnosť uvádzať pravdivé informácie, povinnosť ohlásiť poškodenie a stratu dokladu o pobyte, dokladu totožnosti alebo cestovného dokladu, oznamovacia povinnosť hlásiť všetky zmeny osobných údajov, zmeny miesta pobytu, štátni príslušníci tretích krajín sú povinní oznámiť aj skutočnosť, že sa bude zdržiavať mimo územia SR dlhšie ako 180 dní. Ďalšie práva a povinnosti cudzincov vyplývajú z množstva ďalších právnych predpisov upravujúcich rôzne oblasti spoločenského života. Ide o práva a povinnosti vzťahujúce sa na všetkých obyvateľov SR bez ohľadu na štátnu príslušnosť a patria všetkým ktorí sú účastníkmi definovaných právnych vzťahov. Ide napr. o právo sociálneho zabezpečenia, ak je cudzinec účastníkom pracovnoprávneho vzťahu alebo vykonáva samostatnú zárobkovú činnosť, povinná školská dochádzka, ak ide o maloletého cudzinca v zákonom stanovenom veku, trestná zodpovednosť, atď. Zákon č 480/2002 Z.z. o azyle v znení neskorších predpisov upravuje špecifické postavenie cudzincov, ktorí na území SR požiadali o medzinárodnú ochranu (azyl, doplnková ochrana, dočasné útočisko) a ktorým takáto ochrana bola udelená. Zákon

12 upravuje predovšetkým podmienky získania každej z foriem medzinárodnej ochrany, priebeh azylového konania (jeho špecifiká oproti všeobecnej právnej úprave správneho konania), práva a povinnosti žiadateľov počas konania ako aj práva a povinnosti v prípade udelenia niektorej z foriem medzinárodnej ochrany. Zákon o pobyte cudzincov sa vzťahuje aj na pobyt žiadateľov o medzinárodnú ochranu a cudzincov s udelenou medzinárodnou ochranou v otázkach, ktoré zákon o azyle neupravuje odlišne. Samotné podmienky a postup pri zamestnávaní cudzincov je daný zákonom č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti v znení neskorších predpisov. Tento zákon presne vymedzuje podmienky vstupu jednotlivých kategórií cudzincov na trh práce, povinnosti zamestnávateľov pri zamestnávaní cudzincov ako aj kontrolnú právomoc Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny, Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny ako aj úradov práce, sociálnych vecí a rodiny zameranú na odhaľovanie nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania podľa tohto zákona. Práva a povinnosti zamestnávateľov a cudzincov sú stanovené aj v zákone č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní v znení neskorších predpisov, ktorý predovšetkým vymedzuje definíciu pojmov nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, upravuje niektoré práva a povinnosti zamestnávateľov, ktorí nelegálne zamestnávali štátnych príslušníkov tretích krajín ako aj cudzincov, ktorí vykonávali nelegálnu prácu. Zákon ďalej upravuje aj niektoré povinnosti kontrolných orgánov na úseku kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Postihy zamestnávateľov v prípade nelegálneho zamestnávanie štátnych príslušníkov tretích krajín ako aj kontrolnú právomoc orgánov kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania obsahuje aj zákon č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce v znení neskorších predpisov. Všetky uvedené právne normy transponujú jednotlivé ustanovenia smernicu 2009/52/ES ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov.

13 V súvislosti s transpozíciou smernice je potrebné ešte spomenúť zákon č. 300/2005 Z.z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, ktorý v súlade so smernicou zaviedol novú skutkovú podstatu trestného činu 251a Neoprávnené zamestnávanie. Transpozícia smernica 2009/52/ES priniesla do právneho poriadku SR niekoľko podstatných legislatívnych zmien: - Zakotvenie sankcií pre zamestnávateľov štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí nemajú platné povolenie na pobyt. Tieto sankcie sú jednak finančné (pokuty) a jednak nefinančné (povinnosť uhradiť náklady s návratom cudzinca do krajiny pôvodu, nemožnosť uchádzať sa o dotácie, vylúčenie z verejného obstarávania a pod.) - Zakotvenie povinnosti zamestnávateľa uhradiť štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý bol zamestnaný, nevyplatenú mzdu - Zakotvenie fikcie trvania pracovnoprávneho vzťahu ako aj výšky dohodnutej mzdy pre účely vymáhania nevyplatene mzdy, ak nie je možné preukázať skutočnú dobu trvania pracovnoprávneho vzťahu resp. skutočnú výšku dohodnutej mzdy - Zavedenie novej skutkovej podstaty trestného činu v súvislosti so zamestnávaním takýchto osôb ako aj zakotvenie možnosti pre cudzinca získať tolerovaný pobyt, ak je jeho prítomnosť potrebná pre účely trestného konania Ak hovoríme o právnej úprave zamestnávania cudzincov nesmieme opomenúť ani zákon č. 311/2001 Z.z. Zákonník práce, ktorý sa vzťahuje na právne vzťahy všetkých zamestnávateľov a zamestnancov bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Zákonník práce definuje pracovnoprávne vzťahy, ich obsah, práva a povinnosti účastníkov pracovnoprávneho vzťahu, riešenie sporov z pracovnoprávnych vzťahov, čiastočne aj kontrolu v oblasti pracovnoprávnych vzťahov, atď. Procedúra zamestnávania cudzincov na území SR je upravená predovšetkým Zákonom o službách zamestnanosti. Ten stanovuje podmienky a formu prístupu jednotlivých cudzincov na trh práce. Od došlo ku zmene právnej úpravy v súvislosti s transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a rady 2011/98/EU o jednotnom postupe

14 vybavovania žiadostí o jednotné povolenie na pobyt a zamestnanie na území členského štátu pre štátnych príslušníkov tretích krajín. V zmysle platnej právnej úpravy je možné zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý: a) má udelený prechodný pobyt na účel zamestnania na základe potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta b) je držiteľom modrej karty Európskej únie c) má udelené povolenie na zamestnanie a udelený prechodný pobyt na účel zamestnania, prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny alebo prechodný pobyt štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie d) ide o cudzinca, u ktorého sa nevyžaduje potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta ani povolenie na zamestnanie v zákone je taxatívne stanovený pomerne široký výpočet osôb, preto uvedieme len niektoré prípady: napr. cudzinci s trvalým pobytom na území SR, žiadatelia o azyl po uplynutí 12 mesiacov od začatia azylového konania, pokiaľ toto nebolo právoplatne skončené, azylanti, osoby s doplnkovou ochranou atď. V uvedenej súvislosti sa zavádzajú nové formy prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín k zamestnaniu na území Slovenskej republiky, a to: Zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s potvrdením o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta (ďalej len VPM ) zamestnávateľ, ktorý má záujem zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny, musí najmenej 30 pracovných dní pred podaním žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o pobyt za účelom zamestnania nahlásiť VPM na príslušnom úrade práce. Zamestnávateľ pri nahlasovanom VPM musí zaznačiť, že má záujem zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny. Ak sa po uplynutí 30 pracovných dní od nahlásenia VPM nepodarilo miesto obsadiť uchádzačom o zamestnanie, môže zamestnávateľ vydať prísľub na zamestnanie alebo uzatvoriť pracovnú zmluvu. Štátny príslušník tretej krajiny podá žiadosť o prechodný pobyt na účel zamestnania na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí, pripadne na príslušnom útvare PZ, najskôr po uplynutí 30 pracovných dní odo dňa nahlásenia VPM na ktoré chce nastúpiť spolu s povinnými dokladmi. Zákon o pobyte

15 cudzincov stanovuje aj ďalšie dokumenty, ktoré cudzinec povinný predložiť. Policajný útvar rozhodne o žiadosti o udelenie prechodného pobytu do 90 dní. Štátnemu príslušníkovi tretej krajiny vydá spolu s dokladom o pobyte aj doklad Dodatočné údaje o zamestnaní, v ktorom uvedie názov, adresu a identifikačné číslo zamestnávateľa, miesto výkonu práce, druh vykonávanej práce a obdobie výkonu práce. Ak štátny príslušník tretej krajiny nebude vykonávať zamestnanie v zmysle týchto údajov bude sa to považovať za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a povolenie na pobyt sa mu môže zrušiť. Zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s potvrdením o možnosti obsadenia VPM zodpovedajúceho vysokokvalifikovanému zamestnaniu (k žiadosti o modrú kartu). V tomto prípade je postup zamestnávateľa rovnaký ako v bode 1. Ak sa v lehote nepodarí obsadiť pracovné miesto uchádzačom o zamestnanie, zamestnávateľ môže vydať prísľub na zamestnanie alebo uzavrieť pracovnú zmluvu. Následne môže štátny príslušník tretej krajiny podať žiadosť o povolenie na prechodný pobyt modrá karta na zastupiteľskom úrade SR v zahraničí, pripadne na príslušnom policajnom orgáne. Policajný útvar vydá písomné rozhodnutie o žiadosti o vydanie modrej karty do 30 dní od doručenia žiadosti. Policajný útvar vydá štátnemu príslušníkovi tretej krajiny doklad o pobyte, v ktorom v položke druh pobytu uvedie Modrá karta EÚ a v poznámke uvedie príslušnú oblasť, na ktorú má štátny príslušník tretej krajiny vyššiu odbornú kvalifikáciu. Zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny s povolením na zamestnanie zákon stanovuje prípady, kedy sa na zamestnanie cudzinca vyžaduje povolenie na zamestnanie, ide napr. o sezónne zamestnanie najviac 180 dní počas 12 po sebe nasledujúcich mesiacov, cudzinca, ktorý má udelený prechodný pobyt na účel zlúčenia rodiny, v období do uplynutia 12 mesiacov od udelenia prechodného pobytu na účel zlúčenia rodiny (po tomto období už povolenie nepotrebuje), to isté platí v prípadoch prechodného pobytu štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý má priznané postavenie osoby s dlhodobým pobytom v členskom štáte Európskej únie atď. V zásade je zamestnávateľ povinný oznámiť VPM úradu práce aspoň 15 pracovných dní pred podaním žiadosti štátneho príslušníka tretej krajiny o povolenie na zamestnanie úradu práce, príslušnému podľa miesta výkonu práce. Následne môže cudzinec podať žiadosť o povolenie na zamestnanie na príslušnom úrade práce spolu s povinnými prílohami. Štátny príslušník tretej krajiny s udeleným povolením na

16 zamestnanie môže vykonávať len pracovnú činnosť v zmysle podmienok uvedených na povolení na zamestnanie, inak sa to bude považovať za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov a povolenie na pobyt sa mu môže zrušiť. Zamestnanie štátneho príslušníka tretej krajiny u ktorého sa povolenie na zamestnanie ani potvrdenie o možnosti obsadenia VPM nevyžaduje. Ako už bolo uvedené vyššie, tieto prípady sú taxatívne stanovené zákonom o službách zamestnanosti - sú to napr. cudzinci s trvalým pobytom na území SR, žiadatelia o azyl po uplynutí 12 mesiacov od začatia azylového konania, pokiaľ toto nebolo právoplatne skončené, azylanti, osoby s doplnkovou ochranou. V tomto prípade je zamestnávateľ povinný oznámiť príslušnému práce začiatok a skončenie zamestnania štátneho príslušníka tretej krajiny do 7 pracovných dní od nástupu alebo skončenia zamestnania. Pri zamestnávaní občanov Európskej únie sa osobitné povolenie nevyžaduje, je stanovená iba oznamovacia povinnosť začatia a skončenia takéhoto pracovného pomeru. Oproti doterajšej právnej úprave by malo dôjsť ku zjednodušeniu prístupu niektorých kategórií cudzincov na trh práce, nakoľko predtým bolo možné zamestnať štátneho príslušníka tretej krajiny v zásade iba na základe povolenia na zamestnanie. Zákon pripúšťal výnimky, kedy sa povolenie na zamestnanie nevyžadovalo napr. štátny príslušník tretej krajiny s povolením na trvalý pobyt, žiadateľ o azyl po uplynutí 12 mesiacov od začatia azylového konania, pokiaľ toto nebolo právoplatne skončené, azylanti, osoby s doplnkovou ochranou, cudzinec s udeleným tolerovaným pobytom za účelom rešpektovania rodinného a súkromného života, z dôvodu ak bol obeťou obchodovania s ľuďmi alebo nelegálne zamestnaný, ak je jeho prítomnosť potrebná pre účely trestného konania a pod. Nakoľko je však nová právna úprava účinná relatívne krátky čas, je ťažko posúdiť jej reálny dopad a či ku uľahčeniu prístupu štátnych príslušníkov tretích krajín naozaj dôjde. V prvom rade sa zamestnávatelia aj zamestnanci - cudzinci musia oboznámiť s novou právnou úpravou, predovšetkým s novými právami a povinnosťami ako aj s novými lehotami v rámci procedúry zamestnávania cudzincov a tak sa vyhli zbytočným prieťahom a komplikáciám. Pozitíva aj negatíva novej právnej úpravy prinesie až prax.

17 Náklady súvisiace so zamestnávaním štátnych príslušníkov tretích krajín zahŕňajú predovšetkým poplatok za vydanie povolenia na pobyt, samotné vydanie povolenia na zamestnanie nie je v SR spoplatnené. Ak je však zamestnanie v SR zabezpečené cez sprostredkovateľskú agentúru, náklady sú vyššie, nakoľko zahŕňajú aj odmenu za sprostredkovanie zamestnania. Táto odmena je určená dohodou medzi sprostredkovateľom a cudzincom, resp. zamestnávateľom a nie je verejne dostupná. Poplatky za vydanie prechodného povolenia na pobyt za účelom zamestnania je 165,50 ak cudzinec žiada o vydanie povolenia na pobyt na príslušnom orgáne cudzineckej polície na území SR a k tomu je potrebné pripočítať aj poplatok 4,50 za vydanie dokladu o pobyte. Pokiaľ je žiadosť podávaná na zastupiteľskom orgáne SR v zahraničí, poplatok je 170, Systém kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania Právny rámec kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania je daný právnymi predpismi: - zákon č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní - zákon č. 125/2006 Z. z. o inšpekcii práce - zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti Zákon o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní predovšetkým vymedzuje pojmy nelegálna práca a nelegálne zamestnávanie, upravuje niektoré práva a povinnosti zamestnávateľov a zamestnancov cudzincov a zároveň stanovuje štruktúru a niektoré právomoci kontrolných orgánov na úseku nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vykonávajú predovšetkým:

18 inšpektoráty práce; sústava inšpektorátov práce pozostáva z Národného inšpektorátu práce a 8 inšpektorátov práce, ktoré majú sídlo v každom krajskom meste. Národný inšpektorát práce je nadriadeným orgánom voči inšpektorátom práce úrad práce, sociálnych vecí a rodiny; celkovo je zriadených 46 úradov práce, sociálnych vecí a rodiny Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny; je nadriadeným orgánom voči úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Všetky uvedené orgány patria pod Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Kontrolné orgány sa zaoberajú nielen kontrolou nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania, ale aj kontrolou dodržiavania iných povinností zamestnávateľov, ktorých porušenie však nie je klasifikované ako nelegálne zamestnávanie napr. porušenie registračných a informačných povinností, porušenie podmienok výkonu práce, atď. Výkon inšpekcie práce zameranej na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania môže byť realizovaný v rámci plánovaných celoslovenský úloh, plánovaných krajských úloh, mimoriadnych úloh, šetrenia podnetov právnických a fyzických osôb, výkonu následnej kontroly plnenia nariadených opatrení alebo v súčinnosti s inými orgánmi. Týmito inými kontrolnými orgánmi môže byť napr. cudzinecká polícia, odbor živnostenského podnikania v rámci okresných úradov. Cudzinecká polícia vykonáva kontroly oprávnenosti pobytu cudzincov a v spolupráci s inšpektorátmi práce vykonávajú spoločné kontroly Národný inšpektorát práce v rámci svojej kompetencie vedie a zhromažďuje informácie a štatistické údaje o stave nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Každoročne v lehote do 1. Júla je povinný poskytnúť Európskej komisii informácie za predchádzajúci kalendárny rok o počte kontrol v jednotlivých rizikových odvetviach, percentuálnom podiele kontrolovaných subjektov z počtu zamestnávateľov v každom rizikovom odvetví a výsledkoch kontrol vykonaných v jednotlivých rizikových odvetviach, v rozsahu podľa prvej vety. Priebeh kontroly nelegálnej práce a nelegálneho zamestnania prebieha rovnako bez ohľadu na to, ktorý subjekt kontrolu vykonáva. Súčasťou výkonu kontroly je kontrola na mieste v prevádzke zamestnávateľa. Za tým účelom je kontrolný orgán oprávnený vstupovať do priestorov a na pracoviská, požadovať predloženie potrebných dokladov a vysvetlení

19 od zamestnávateľa a zamestnancov, vyhotovovať fotodokumentáciu ako aj videodokumentáciu potrebnú na účely kontroly, požadovať predloženie dokladu totožnosti od fyzickej osoby nachádzajúcej sa v priestoroch zamestnávateľa a tiež vysvetlenie dôvodu jej prítomnosti, atď. O výsledku kontroly spíše kontrolný orgán protokol, ktorý je povinný prerokovať s kontrolovaným subjektom. Súčasťou protokolu je okrem všeobecných náležitostí aj predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a vyjadrenie kontrolovaného subjektu k týmto zisteniam ako aj k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole. Protokol obsahuje aj návrh opatrení potrebných na odstránenie zistených nedostatkov, povinnosť tieto opatrenia prijať a v stanovenej lehote doručiť správu o splnení stanovených opatrení. Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania. Po ukončení kontroly a v závislosti od závažnosti zistených nedostatkov začne kontrolný orgán správne konanie o uložení sankcie. Zákon o inšpekcii práce umožňuje inšpektorátom práce uložiť pokutu za porušenie zákazu nelegálneho zamestnania v rozmedzí eur do eur; ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, pokuta je najmenej eur. Úrady práce, sociálnych vecí a rodiny ukladajú zamestnávateľom sankcie podľa zákona o službách zamestnanosti, za porušenie povinností zamestnávateľa môžu uložiť pokutu až do výšky , 91 eura. Okrem finančných sankcií však existujú aj ďalšie druhy nefinančných sankcií, ktoré sú uplatnené v prípade existencie právoplatného rozhodnutia o uložení pokuty ako napr. povinnosť uhradiť náklady spojené s administratívnym vyhostením štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorý sa nachádzal na území SR v rozpore s platnou legislatívou, obmedzenie prístupu k získaniu dotácií, uverejnenie v registri subjektov, ktoré sa dopustili porušenia zákazu nelegálneho zamestnávania, vylúčenie z účasti na verejnom obstarávaní, zatvorenie prevádzky alebo zrušenie oprávnenia na výkon podnikateľskej činnosti. Každý, kto vykonáva nelegálnu prácu sa zo zákona dopúšťa priestupku, za ktorý je možné uložiť pokutu do 331 eur. 2. Metodológia a respondenti

20 Výskum v podobe spracovania dotazníkov bol realizovaný formou interview s respondentmi. Interview malo podobu individuálneho rozhovoru s pološtruktúrovanou formou - respondenti odpovedali na rovnaké, vopred definované, otvorené otázky. Výnimkou bol rozhovor s agentúrou pracovných príležitostí č. 16, kedy sa do neho priebežne a čiastočne zapájala aj druhá osoba, zodpovedná v rámci agentúry za kontakt so zamestnávateľmi a uchádzačmi o prácu. Otázky dotazníka jednotne vypracoval hlavný koordinátor projektu z Poľska a boli pre všetky štyri krajiny projektu rovnaké. Otázky sa zamerali na päť okruhov skúmanej problematiky: Úvodné otázky mali za úlohu v prvom rade zistiť pozadie respondenta, jeho pracovné zaradenie a jeho prienik s problematiku zamestnávania cudzincov. V druhom rade sa zamerali na jeho názor pri otázkach zamestnávania cudzincov, nelegálneho zamestnávania domácich občanov a štátnych príslušníkov iných krajín a tiež dôvody, pre ktoré cudzinci súhlasia s nelegálnym zamestnávaním. Zdroje informácií otázky zisťovali úroveň znalosti slovenských zákonov pri zamestnávaní cudzincov zo strany zamestnávateľov, miesta, kde tieto informácie môžu získať a prípadne druh pomoci, ktorý by vyžadovali. V prípade, že respondentom nebol sám zamestnávateľ, výskumník zisťoval vedomosti a názor respondenta, či má zamestnávateľ vedomosti o vyššie zmienených otázkach. Procedúra zamestnávania cudzinca otázky sa týkali zložitosti tejto procedúry, možných problémov pri zamestnávaní, tendencie zamestnávať cudzincov a tiež znalosti práv zahraničných pracovníkov a inštitúcií, ktoré majú za úlohu ich chrániť (nielen zo strany zamestnávateľa, ale aj zo strany zamestnanca). Implementácia Smernice 2009/52/ES a slovenské právne akty tento okruh otázok sa v prvom rade sústredil na znalosť Smernice a následne pokrýval aj znalosť dotknutých slovenských zákonov zo strany respondentov a ich aplikáciu v slovenských pomeroch. Dôležitosť Smernice otázky zisťovali osobné názory respondentov na túto Smernicu, existujúce zákony a možné kroky, ktoré by prípadne zabraňovali nelegálnej migrácii a nelegálnemu zamestnávaniu.

21 Pri niektorých rozhovoroch sa poradie otázok menilo v priebehu rozhovoru, keďže výskumník chcel ponechať uvoľnenejšiu atmosféru. Navyše ho chcel viesť ako voľný dialóg a nie ako rozhovor so striktne určenou formou, ktorá by mohla obmedziť podnetné odpovede. Vzhľadom na to, že viaceré otázky na seba nadväzovali, prípadne sa čiastočne prekrývali, respondent ich prirodzene spájal vo svojich odpovediach. Zároveň pri niektorých rozhovoroch bolo pár otázok vynechaných v priebehu rozhovoru vyplynulo, že respondent nedokáže k danej otázke zaujať stanovisko ani svoj súkromný postoj, prípadne nebol ochotný ani sa podeliť o svoj súkromný názor. Napriek tomu, takýto spôsob vedenia rozhovoru umožnil väčšiu flexibilitu výskumníkovi z hľadiska reagovania na priebeh rozhovoru a získavania potrebných informácií od respondentov. Okrem jednotných otázok pre všetky krajiny projektu, bolo vopred zo strany hlavného koordinátora projektu identifikovaných päť kategórií oblastí pôsobenia respondentov, ktorí by mali prichádzať do styku so skúmanou problematikou zamestnávania a štátnych príslušníkov tretích krajín štátni úradníci, mimovládne a odborové organizácie, zamestnávatelia zamestnávajúci cudzincov, agentúry pracovných príležitostí a zamestnávateľské zväzy a vedci, odborníci a odborníci. Konkrétne identifikovanie respondentov v danom štáte bolo už na voľbe jednotlivých krajín. Respondenti sa oslovovali na základe ich pracovných skúseností, predošlej spolupráce so Spoločnosťou ľudí dobrej vôle alebo na základe osobného kontaktu, ktorý jednoznačne a významne uľahčil spoluprácu. V dvoch prípadoch boli respondenti identifikovaní na základe odporúčanie iných respondentov, ktorí s nimi prichádzajú do pravidelné kontaktu. Takisto sa pri identifikovaní respondentov prihliadalo na jeho schopnosť odpovedať na všetky otázky z dotazníka, ktoré boli pomerne početné a pokrývali viacero oblastí skúmanej problematiky. Nakoniec sa výskumníkovi podarilo identifikovať a realizovať rozhovory s 20 respondentmi, ktorí pokrývali všetky definované oblasti pôsobenia a tiež pôsobili v jednom zo skúmaných miest. V kategórii štátnych úradníkov boli identifikovaní štyria úradníci, ktorí prichádzajú do styku s cudzincami (i keď niektorí len čiastočne) a majú bohaté pracovné skúsenosti. Dvaja z nich pôsobia v hlavnom meste, v Bratislave, a druhí dvaja v ďalšom skúmanom meste, v Košiciach. Respondenti, štátni úradníci pokrývajú viacero štátnych inštitúcií, ktoré sa zaoberajú cudzincami. V prvom rade je to Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny,

22 Odbore migrácie a integrácie cudzincov, ktorý sa zaoberá integráciou cudzincov s legálnym pobytom na území Slovenska, predovšetkým v oblasti ich zamestnávania. Následne je to Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, Oddelenie odborných poradenských služieb a spolupráce so zamestnávateľmi, ktoré udeľuje povolenia pre zamestnávanie príslušníkov tretích krajín. Respondent z Migračného úradu Ministerstva vnútra sa venuje príprave odborných stanovísk a podkladov pre rokovania v oblasti azylu a migrácie na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni, vrátane účasti. A v neposlednom rade je tu aj Národný inšpektorát práce, ktorý vykonáva kontrolu nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania vyplývajúcu priamo zo zákona č. 125/2006 o inšpekcii práce. Pri niektorých štátnych úradníkoch, ktorí mohli aj poskytnúť užitočnejšie informácie ohľadom procedúry zamestnávania cudzincov, nelegálneho zamestnávania alebo implementácie Smernice 2009/52/ES, však prevládala neochota spolupracovať, prípadne nutnosť súhlasu vedenia v hlavnom meste, čo sa nie vždy podarilo prekonať. Druhý okruh respondentov sa mal zamerať na mimovládne organizácie a odborové organizácie. Pri odboroch však výskumník nebol schopný identifikovať a dostať do kontaktu s odbormi, ktoré by sa bližšie zaoberali problematikou zamestnávania štátnych príslušníkov tretích krajín alebo by sa vedeli k otázkam z dotazníka fundovane vyjadriť so zreteľom na oblasť ich pôsobenia a vzájomného prepojenia problematík. Aj podľa vyjadrenia Odborového Zväzu KOVO sa odbory na Slovensku venujú predovšetkým ochrane práv svojich členov a zamestnancov, ktorí sú vo veľkej väčšine slovenskí občania, a nepoznajú odbory, ktorých členmi by boli aj štátni príslušníci tretích krajín. Z toho dôvodu sú v druhej skupine respondentov pokryté len mimovládne organizácie, ktoré sa venujú štátnym príslušníkom tretích krajín, vrátane tých, ktorí prekročili hranice nelegálne alebo majú na území Slovenska nelegálny pobyt. Ich cieľom je pomôcť pri ich integrácii, poskytnúť právne, pracovné a sociálne poradenstvo a tiež pomoc pri vyhľadávaní zamestnávania. Respondenti síce pôsobia v Košiciach, ale všetky organizácie majú celoslovesnkú pôsobnosť a pôsobia aj v Bratislave. Dokonca respondent č. 7 je výkonným riaditeľom organizácie so sídlom v Bratislave. Konečný počet respondentov v tejto kategórii bol traja. Najpočetnejšou skupinou respondentov sa stala tretia kategória respondentov zamestnávatelia zamestnávajúci cudzincov, spolu ich bolo sedem. Oslovení boli hlavne pracovníci Human Resources oddelení alebo podobne, ktorí najviac prichádzajú do styku

23 s personálnymi otázkami a zároveň majú najlepšie znalosti pracovného práva. Výnimkou sa stali len rozhovory so zamestnávateľmi č. 13 a č. 14, kedy respondentmi boli konkrétne prevádzkarka podniku (odlišná pracovná náplň od HR pracovníka), respektíve samotní majiteľ spoločnosti, ktorý pracovno-právnu problematiku ovláda vďaka svojim iným podnikateľským činnostiam. Z toho dôvodu, keď sa v správe spomenie zamestnávateľ má sa na mysli zamestnávateľ vo všeobecnosti, i keď niektorí respondenti nie sú priamo zamestnávateľ, ale svojimi vyjadreniami ho zastupovali pri všeobecných otázkach, okrem vyjadrenia k otázka pýtajúcich sa na vlastný názor. Je tiež nutné dodať, že mnohokrát zamestnávateľ priamo (v zmysle pracovnej pozície vedúci, šéf, riaditeľ, konateľ spoločnosti) neovláda do detailov všetky pracovno-právne aspekty, ale má na to zodpovedných pracovníkov na jednotlivých oddeleniach. Zamestnávatelia pokrývali širokú škálu početnosti podnikov od veľkých nadnárodných spoločností s niekoľkými tisícmi zamestnancami na Slovensku, cez lokálne spoločnosti so stovkami zamestnancov až po menšie firmy, so zamestnancami do 25 osôb. Respondenti tiež pochádzali z rozdielnych sektorov hospodárstva IT, telekomunikácie, strojárenská výroba, umenie, wellness či vzdelávanie. V kategórii zamestnávateľské zväzy a agentúry pracovných príležitostí bolo vyspovedaných päť respondentov tri agentúry pracovných príležitostí a dva zamestnávateľské zväzy (respektíve obchodné komory). Práve pri agentúrach pracovných príležitostí vznikla zaujímavá situácia počas získavania kontaktov a oslovovania respondentov. Zamestnávaniu cudzincov na Slovensku sa venujú predovšetkým väčšie agentúry s medzinárodným zázemím, pretože zamestnávanie cudzincov vyžaduje vyššiu administratívnu záťaž na strane agentúr. Je to komplikovanejšie ako zamestnávanie občanov Európskej únie a je k tomu potrebný tím ľudí. Pre menšie agentúry je to teda z hľadiska financií nevýhodné a zároveň nemajú dostatočné personálne kapacity, ktoré by túto administratívu pokryli. Je tiež nutné podotknúť, že celý servis ohľadom získavania povolení je hradený v prevažnej miere samotnou firmou, ktoré má záujem o štátneho príslušníka tretej krajiny. A práve z toho dôvodu ide o silných hráčov s medzinárodnou pôsobnosťou a skúsenosťami, ktorí majú celosvetové kontakty s medzinárodnými pracovnými agentúrami a ktorých pobočky vedia pracovať aj v domovskom štáte potenciálneho zamestnanca. Poslednou kategóriou respondentov boli vedci, výskumníci a odborníci na skúmanú problematiku. Respondentom sa nakoniec stal len jeden odborník na pracovné právo

24 z košickej univerzity, doktorand na Katedre pracovného práva a práva sociálneho zabezpečenia. Pre jeho pracovnú zaneprázdnenosť sa však nakoniec plánovaný rozhovor realizoval len formou vyplnenia dotazníka zo strany respondenta. Žiaľbohu, viacero odborníkov sa nepodarilo nájsť jednak z dôvodu, že v teoretickej a výskumnej rovine sa zamestnávaniu cudzincov alebo nelegálnemu zamestnávaniu cudzincov nevenuje v súčasnej dobe dostatočná pozornosť. Väčšina rozhovor bola realizovaných v pracovnom prostredí respondentov, zvyšné na v reštauráciách alebo kaviarňach. Časovým obdobím realizácie boli mesiace november 2013 až marec 2014 a skúmanými mestami boli vyššie spomínané mestá Košice a Bratislava. Priemerná dĺžka jedného rozhovoru bola v rozpätí minút a väčšina respondentov súhlasila s jeho nahrávaním. Z 19 respondentov nahrávanie rozhovoru nepovolili deviati respondenti. Párkrát sa zaujímavá diskusia rozprúdila po vypnutí diktafónu, akoby sa niektorí respondenti báli, že by ich súkromný názor mohol byť zneužitý. A to aj napriek uisteniam, že dotazník je anonymný. Vo všeobecnosti sa za typického respondenta výskumu dá označiť žena na prelome tridsiatich a štyridsiatich rokov s vysokoškolským vzdelaním, pôsobiaca na danej pozícii dlhšiu dobu. Mužom bol respondent len v prípade vedúcich pracovníkov a riaditeľov, skôr vo veku okolo päťdesiatky, rovnako s vysokoškolským vzdelaním. Problémom pri realizovaní výskumu bolo najmä nájdenie relevantného respondenta, ktorý by vedel zodpovedať na všetky otázky dotazníka. Dotazník pokrýva viacero oblastí a mnohokrát respondent pri svojej práci neprichádza do styku so všetkými oblasťami záujmu a problematiky (v mnohých firmách majú na každú oblasť samostatne zodpovedného zamestnanca alebo sú ich cieľovou skupinou štátni príslušníci tretích krajín s legálnym pobytom na Slovensku a sú legálne zamestnaní). Keďže respondentom dotazníku podľa zadania hlavného koordinátora mala byť osoba a nie inštitúcia, pomerne dosť času zabralo práve nájdenie vhodnej osoby, ktorá by teda mala vedomosti ku každej otázke alebo by bolo schopná aspoň k väčšine sa vyjadriť. Následne sa predovšetkým pri kategórii zamestnávateľov a štátnych úradníkov ukázala ako problematická samotná dĺžka dotazníka zodpovedanie na všetky otázky si vyžadovalo dostatočný časový rámec, čo nebolo vždy možné vzhľadom na pracovnú

25 zaneprázdnenosť respondenta a niektoré odpovede boli teda z toho dôvodu stručnejšie. Avšak mnohokrát práve osobné a pracovné väzby na respondentov zaručili ochotu a spoluprácu na tomto projekte. Tiež sa ukázalo, že Smernicu 2009/52/ES väčšina zamestnávateľov neregistruje a nepozná, ale jej transponované časti do slovenského právneho poriadku ovláda (bližšie k otázke znalosti Smernice a vplyvu na realizovanie rozhovoru v časti 3. III. Dôležitosť a význam Smernice 2009/52/ES). 3. Závery výskumu 3.1. Zamestnávanie cudzincov Na Slovensku je stále otázka zamestnávania cudzincov, či už zo štátov Európskej únie alebo mimo nej, citlivá téma aj vzhľadom na momentálne vysokú nezamestnanosť a mnohokrát aj neopodstatnené obavy z cudzincov. To potvrdzujú aj závery výskumného projektu Migrácia v Slovenskej republike po vstupe do EÚ ( ), ktorý zrealizovala Medzinárodná organizácia pre migráciu. Štúdia sa dotýkala postojov slovenskej verejnosti k cudzincom a k zahraničnej migrácii. Podľa výsledkov reprezentatívneho výskumu si ľudia vytvárajú názory o migrácii a cudzincoch na základe mylných predstáv, predsudkov a nesprávnych informácií. Obyvatelia Slovenska majú relatívne málo osobných skúseností s cudzincami (až 86 % nežilo dlhšie v zahraničí alebo nemá skúsenosť s cudzincom) a majú málo znalostí o cudzincoch, často formovaných len informáciami z médií bez dostatočného kontextu. Domáce obyvateľstvo sa napríklad obáva, že na Slovensku žije vysoký počet cudzincov; cudzinci berú pracovné miesta Slovákom, rozširujú nebezpečné choroby, sú ekonomickou záťažou pre štátny rozpočet a že kriminalita cudzincov môže postupne narastať. Tieto faktory majú rozhodujúci vplyv na správanie sa majoritnej spoločnosti voči príslušníkom menšín, kde je tendencia vnímať cudzincov skôr ako problém než ako príležitosť. (Zdroj: IOM projekt Next Door Family EU na Slovensku) Avšak mnohokrát sú cudzinci zodpovednejší, slušnejší a poctivejší pri práci ako domáci pracovníci a taktiež hrdí na svoju prácu. (zamestnávateľ 14) Zamestnávatelia zamestnávajúci cudzincov z obidvoch skúmaných miest sa zhodli na tom, že najčastejšími dôvodmi pre zamestnávanie cudzincov sú: