SLNKO A DENNÉ SVETLO V URBANIZME A ARCHITEKTÚRE

Transcription

1 PROF. ING. JOZEF HRAŠKA, PHD. Autorizovaný inžinier Slovenskej komory stavebných inžinierov SLNKO A DENNÉ SVETLO V URBANIZME A ARCHITEKTÚRE Prax vo vybraných krajinách sveta prehľad predpisov a spôsobov ich uplatňovania Hong Kong Bratislava apríl 2011

2 Identifikačné údaje: Objednávateľ: Inštitút urbánneho rozvoja Trnavská cesta Bratislava IČO: Kontaktná osoba objednávateľa: Mgr. arch. Igor Lichý Spracovateľ štúdie: prof. Ing. Jozef Hraška, PhD. Znievska Bratislava IČO: Termín objednávky: Termín dodávky: Obrázok na titulnej strane od Michaela Wolfa (1) 2

3 OBSAH Strana Úvod 4 1 Stručná história práv na slnko a denné svetlo 5 2 Súčasné hygienické poznatky o vplyve svetla na človeka Nevizuálne vplyvy svetla na človeka Denné svetlo a ľudské zdravie 9 3 Požiadavky a kritériá hodnotenia preslnenia a denného osvetlenia budov na Slovensku Právo na slnko na Slovensku Právo na denné svetlo na Slovensku Niektoré ďalšie problémy s uplatňovaním práv na slnko a na denné svetlo vo väzbe na právo stavať Právo na slnko a právo stavať Právo na denné svetlo a právo stavať na Slovensku 19 4 Požiadavky a kritériá hodnotenia denného osvetlenia a preslnenia bytov v zahraničí Veľká Británia Hodnotenie dostupnosti preslnenia Hodnotenie dostupnosti denného svetla Príklad svetelnotechnického posudku v Londýne Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v hodnotiacich systémoch udržateľnej výstavby vo V. Británii Rakúsko Hodnotenie dostupnosti preslnenia Hodnotenie dostupnosti denného svetla Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v hodnotiacich systémoch udržateľnej výstavby USA Hodnotenie dostupnosti preslnenia Hodnotenie dostupnosti denného svetla Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v hodnotiacich systémoch udržateľnej výstavby Hong Kong Hodnotenie dostupnosti preslnenia Hodnotenie dostupnosti denného svetla Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v certifikačných systémoch udržateľnej výstavby 33 5 Odpovede na otázky Inštitútu urbánneho rozvoja 34 Záver 37 Literatúra 38 Internetové zdroje 40 3

4 Úvod Právo na dostupnosť priameho slnečného žiarenia a denného svetla do budov je známe už z obdobia Rímskej ríše. Neskôr sa explicitne právo na slnko nezvyklo uplatňovať takmer nikde a tak je to aj vo väčšine vyspelých štátoch prakticky dodnes. Bežná prax je formou rôznych stavebných predpisov, spravidla s lokálne vymedzenou platnosťou, definovať právo stavať. Veľkosť stavieb a hustota zástavby určená týmito predpismi nepriamo určuje podmienky preslnenia a denného osvetlenia vnútorných priestorov. Rôzne ďalšie smernice, technické normy, odborná literatúra nabádajú tvorcov budov, aby v daných podmienkach zabezpečili čo najlepšie podmienky preslnenia a denného osvetlenia budov. Čiže právo stavať je takýmto spôsobom v podstate nadradené požiadavkám na preslnenie bytov a denné osvetlenie vnútorných priestorov budov. Takýto systém do istej miery implicitne vytvára podmienky na preslnenie a denné osvetlenie, nijako ich však pre konkrétne priestory negarantuje. Ak sa právo stavať určí príliš veľkoryso, na preslnenie a denné osvetlenie budov zostane málo miesta. V niektorých krajinách sú však aj zákonnou formou definované požiadavky na preslnenie bytov a denné osvetlenie vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí. V takýchto prípadoch sú práva na slnko a denné svetlo nadradené právam stavať, ktoré sú spravidla obsiahnuté v územných plánoch zón. K týmto krajinám patrí aj Slovensko. Na jednej strane znamená takýto prístup určité zvýšenie kvality života pre všetkých, deklaruje sa to aj ako rozšírenie ľudských práv. Na druhej strane vyvoláva takýto systém v praxi mnohé problémy, lebo sa do konfliktu dostávajú dva všeobecne záväzné právne predpisy. Predkladaná štúdia sa zaoberá právami na dostupnosť priameho slnečného žiarenia a difúzneho denného svetla v niektorých krajinách sveta. V štúdii sa uvádzajú tiež informácie o technických normách a iných stavebných predpisoch vo viacerých krajinách, ktoré sa týkajú problematiky denného osvetlenia a preslnenia budov. V súvislosti zo zahusťovaním a zvyšovaním zástavby sa skúmaná problematika dostáva do popredia aj v tých krajinách, v ktorých bola na okraji záujmu a aj tam, kde bola táto problematika predpismi regulovaná. Výšková zástavba vyvoláva totiž potrebu inovácie predpisov, prípadne tvorbu nových. 4

5 1 Stručná história práv na slnko a denné svetlo Organizovaná zástavba ľudských sídiel sa vyskytovala už niekoľko tisícročí pred našim letopočtom napr. v dnešnej Číne a Indii. Zo zachovaných archeologických pamiatok je zrejmé, že slnko a denné svetlo sa na tvorbe zástavby kreatívne podieľali. V starom Ríme sa starostlivosť o verejné zdravie považovala za jednu z prioritných funkcií štátu. Právne garancie v tomto smere sa nachádzajú v rímskom právnom systéme, v časti Jus urbanorum praediorum (Swarbrick 1933). Právo na slnečné žiarenie, svetlo a nezatienený pozemok bolo formulované v 6 zákonoch, z ktorých 3 garantovali právo stavať a ďalšie 3 slúžili na ochranu proti nevhodnému stavaniu z hľadiska neprimeranej výšky stavby, zamedzenia dostupnosti priameho slnečného žiarenia, denného svetla a zníženia výhľadu. Určitý návod na to, kedy je denné osvetlenie vnútorného priestoru dostatočné nachádzame u Vitruviusa (Vitruvius 2006). V stručnosti ho môžeme interpretovať tak, že v tých miestach interiéru, z ktorých vidíme cez osvetľovacie otvory oblohu, pociťujeme dostatok denného svetla. V podstate je toto pravidlo obsiahnuté aj v súčasných požiadavkách a kritériách denného osvetlenia budov, aj keď je vyjadrené exaktnejšie a v iných veličinách, ktoré, bohužiaľ, do značnej miery stratili názornosť. Vo svojej historickej knihe Swarbrick (1933) uvádza prípad z roku 830 n. l., keď chudobná vdova obvinila Petronasa, švagra cisára Theophilusa, že postavil v jej susedstve tak vysoký dom, že sa jej dom stal neobývateľný pre nedostatok svetla a vzduchu. Cisár prikázal zjednať nápravu, a keď po ďalšej sťažnosti zistil, že jeho švagor príkaz nesplnil, dal ho zbičovať a novopostavený dom zbúrať. V Anglicku bola v roku 1695 zavedená daň z okien. Dôsledkom zákona bolo, že si ľudia zamurovávali okná resp. budovali domy s minimom okien. Táto daň bola zrušená až v roku 1851, tradícia vytváranie neadvekátne malých okien však ešte pretrvávala. V novšej histórii sa v predmetných súvislostiach veľmi často spomína Prescription Act 1832 (Anstey 1995). V časti 3 tohto zákona z roku 1832, ktorý je dodnes účinný v Anglicku a Walese sa uvádza, že ak pred oknom bytového domu, obchodu alebo aj inej budovy dlhšie ako 20 rokov bez prerušenia nebola nejaká zástavba, nikto nemôže nadmerne obmedziť dostupnosť denného svetla na oknách bez povolenia. Otázka primeraného obmedzenia práva na svetlo určuje aj právo stavať na stavebných pozemkoch pred oknami, ktoré získali právo na denné svetlo. Od roku 1920 sa na tieto účely používa metóda P. Waldrama, podľa ktorej je potrebné zachovať aspoň na polovici porovnávacej roviny miestnosti (zhruba vo výške stola nad podlahou) oblohovú zložky činiteľa dennej osvetlenosti 0,2 %. Jednoducho to možno povedať aj tak, že približne z polovice hĺbky miestnosti musí zostať z výšky stola viditeľná časť oblohy. Táto metóda, ktorá je mimochodom v súlade so starobylým Vitruviusovým pravidlom, je dlhodobo a sčasti aj oprávnene kritizovaná. Prírodné svetlo sa tu chápe ako tovar, ktorý sa môže kúpiť, predať, zmluvne prenášať medzi subjektmi. Toto právo sa môže registrovať, poskytnúť, zmluvne získať alebo automaticky nadobudnúť vydržaním (po 20 rokoch, po 2. svetovej vojne v zbombardovaných mestách sa tento čas predĺžil na 27 rokov). Všeobecné právo na denné svetlo v Anglicku neexistuje, automaticky sa môže vydržať časom. Filozofia práva na svetlo podľa Prescription Act 1832 je podobná, aká sa uplatňuje pri práve priechodu (cez cudzí majetok). V USA sa v minulosti uskutočnilo niekoľko iniciatív na zavedenie podobného práva aj v Spojených štátoch amerických. Súdny dvor tieto žiadosti opakovane zamietol ako problematické. Pred oknami s nadobudnutými právami na svetlo v Londýne (pozri obr. 1) vyrastajú budovy pyramidálneho tvaru ako 5

6 dôsledok snáh developerov postaviť maximálny objem stavby v podmienkach limitovaných zákonnými právami na denné svetlo v existujúcich okolitých budovách. V mnohých mestách vo V. Británii sa na účely vyvažovania práv na slnko a svetlo používa publikácia P. J. Littlefaira (1991), podrobnosti o nej sú uvedené v časti 4.1. V praxi sa metódy uvedené v tejto publikácii uplatňujú v porovnaní so Slovenskom výrazne odlišne, aj keď metodicky sú prístupy vo V. Británii a na Slovensku dosť podobné. Živelne sa rozvíjajúci kapitalizmus 19. storočia viedol pomerne často k neprimerane hustej zástavbe, nie vždy sa dbalo na tvorbu zdravého životného prostredia. Sčasti aj ako odozva na túto minulosť sa začiatkom 20. storočia presadili myšlienky architektov W. Gropiusa, Mies van der Roheho, Le Corbusiera a ďalších. Sú známe viaceré výroky Le Corbusiera na tému denného svetla a slnka v urbanizme a v architektúre, napr. História architektúry je históriou boja o svetlo. Problémy, ktoré sa objavovali pri riešení stavebných sporov medzi susedmi a zvyšujúce sa požiadavky na zrakovú prácu v továrňach stimulovali výskum v oblasti medicíny a v oblasti navrhovania a hodnotenia denného osvetlenia a preslnenia budov. Solídne základy sa vybudovali už v druhej polovici 19. storočia najmä v Anglicku, kde bola táto potreba vzhľadom na tamojší rozvinutý kapitalizmus a klimatické podmienky akútna (k rozvoju prispeli najmä prof. R. Kerr, oftalmológ H. Cohn, H. Cox a iní). V roku 1877 A. Downes a T. Blunt objavili baktericídne účinky slnečného žiarenia. V roku 1903 N. Finsen, nositeľ Nobelovej ceny za fyziológiu, publikoval úspešnú liečbu tuberkulózy koncentrovaným ultrafialovým žiarením. V tomto čase sa vo švajčiarskych Alpách začali otvárať kliniky zamerané na liečbu rachitídy a tuberkulózy slnečným žiarením. Významné výsledky sa v tomto smere dosiahli aj v Nemecku (napríklad medzi prvými uskutočnili merania jasov na oblohe Schramm a K. Kähler už začiatkom 20. storočia, Frühling obhájil dizertáciu z oblasti denného osvetlenia budov v roku 1928, prvá umelá obloha tu vznikla už v roku 1933, zásluhou prof. Arndta sa v 30. rokoch do stavebného poriadku Berlína zaviedli viaceré ustanovenia zlepšujúce podmienky preslnenia a denného Obr. 1 Ancient Lights v Londýne (2) osvetlenia budov) a v mnohých iných krajinách. Výsledky tohto vývoja sa výrazne prejavili v známej Aténskej charte (pôvodne skoncipovanej v roku 1931), kde sa okrem iného uvádza, že má byť stanovený minimálny čas preslnenia bytov. Neskôr, najmä po 2. svetovej vojne sa požiadavky a kritériá denného osvetlenia a preslnenia budov implementovali do stavebných noriem a ďalších predpisov mnohých, najmä európskych krajín. Najmä v socialistických krajinách sa prostredníctvom hygienickej služby dostali požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie do zákonov. V rozličných iných krajinách (napr. v západoeurópskych) sa požiadavky na denné osvetlenie a preslnenie budov nepriamo zakotvili do stavebných poriadkov a to obyčajne tak, že sa určila minimálna veľkosť okien, minimálne vzájomné odstupy budov a ich maximálne výšky. Pomerne zaujímavým spôsobom sa práva na slnko a denné svetlo uzákonili vo väčšine štátov USA v priebehu 70. rokov, ako reakcia na ropnú krízu. Vo väčšine štátov USA je uzákonené právo na dostupnosť priameho slnečného svetla na solárne zariadenia (do ktorých sa v niektorých štátoch počítajú aj okná ako pasívny solárny 6

7 prvok budov) a v 2 štátoch je dokonca uzákonené právo na vietor (aby stavby nezatienili veterné turbíny). V USA existujú 3 typy práva na slnko : - právo na dostupnosť (access rights) automaticky zabezpečuje právo na súvislú dostupnosť priameho slnečného žiarenia na slnečný kolektor; vlastníci susedných nehnuteľností musia byť o tom dopredu oboznámení, - právna dohoda (easement) úradne registrovaná dohoda medzi susedmi, ktorá má povahu vecného bremena (najčastejšia forma Solar Rights v USA). Ustanovuje sa podľa zásad prospech + aplikácia vopred + prenosnosť práva. Aj po predaji pozemku solárne práva zostávajú, nový vlastník ich môže predať naspäť susedovi. Ani stromy nemôžu v dohodnutom čase tieniť (najčastejšie od 9:00 do 15:00 alebo od 10:00 do 14:00 hod.) Obyčajne sa musí uplatniť do 5 rokov. V jednotlivých štátoch sú rôzne špecifiká, napr. vo WA, ak nie je ustanovené inak, stena vysoká 3,3 m na hranici pozemku sa nepokladá za porušenie solárnych práv. - deklarácia (covenant) nariadenie, ktoré zakazuje zákaz dostupnosti slnka; uplatňuje sa iba v štátoch Arizona a Hawaii. V 18 štátoch USA nie je právo na slnko právne zabezpečené. Niektoré štáty využívajú zmes vyššie uvedených právnych foriem. V niektorých štátoch sa uplatňujú štátne aj miestne právne záväzné pravidlá (niektoré mestá majú svoje stavebné poriadky). Práva na slnko nemajú nič spoločné s hygienou prostredia, sú výhradne orientované energeticky. Ide o to, aby budúca okolitá zástavba, vysoké ploty alebo aj stromy v budúcnosti nezatienili solárne zariadenia (slnečné kolektory, fotovoltické systémy a pod.) určitého vlastníka. Vlastník určitého solárneho zariadenia môže na základe príslušných zákonov získať od vlastníkov priľahlých nehnuteľností nárok na to, aby jeho solárne zariadenie nezatienili. Toto právo je svojou povahou podobné u nás známemu právu na priechod alebo prejazd cez cudzí pozemok. Typicky ide o to, aby vlastníci priľahlých nehnuteľností nemohli postaviť vyššie budov v porovnaní s výškou, na ktorú majú v zmysle územných plánov zón nárok. Tiež, aby nevysadili v blízkosti solárnych zariadení vysokú zeleň. Toto právo musí byť uzatvorené písomne a musí mať všetky právne náležitosti. Spravidla sa zabezpečuje dostupnosť priameho slnečného žiarenia medzi 9:00 až 15:00 hodinou pravého slnečného času a to tak, aby na solárne zariadenie mohlo dopadať najmenej 90 % z toho množstva, ktoré by v príslušnej lokalite dopadalo v tomto čase na úplne netienené zariadenie. S takto formulovaným právom je samozrejme spojených množstvo problémov. Jeden z účastníkov právneho vzťahu získava a druhý stráca. Ten, ktorý získava musí stratu kompenzovať. Ak sa strany nevedia dohodnúť na kompenzácii, existujú komisie, ktoré v príslušnej lokalite určia primerané odškodné. V zónach, kde je zástavba organizovaná tak, že sa budovy nemôžu v čase od 9:00 do 15:00 hodiny vzájomne tieniť, v podstate netreba právo na slnko uplatňovať. Existujú tiež ustanovenia v niektorých plánoch zón, ktoré zakazujú inštaláciu solárnych zariadení. Uplatňovanie práva na slnko sa v jednotlivých štátoch USA navzájom mierne odlišuje. V štáte Kalifornia je napríklad pokuta 1000 dolárov za každý deň, ktorý uplynie od času, 7

8 v ktorom mal sused odstrániť alebo upraviť zeleň tieniacu solárne zariadenie a neurobil to. V štáte Wyoming sa právo na slnko, ktoré sa neuplatnilo do 5 rokov po jeho nadobudnutí môže zrušiť; zeleň ktorá existovala pred nadobudnutím práva na slnko a tieni solárne zariadenie, sa nemusí upravovať a podobne. Z naznačených súvislostí je zrejmé, že právo na slnko je v USA starostlivo právne ošetrené. V niektorých štátoch resp. mestách (napr. Folrida, Portland) USA sa uplatňuje v pomerne širokej miere, inde iba výnimočne (napr. v štáte New Mexico 5 až 7 povolení ročne). Otázky okolo práv na denné svetlo a preslnenie vnútorných priestorov budov sú stále aktuálne, ba často aktuálnejšie ako v minulosti. Súvisí to s rastom miest do šírky aj výšky a s ich často neprimeraným zahusťovaním. Tam, kde tieto trendy dosiahli niekedy až obludné rozmery, prerastá táto problematika do spoločensko-politických treníc. Známe sú napríklad protesty obyvateľov Tokia v 70. rokoch minulého storočia proti výstavbe vysokých budov (Ewiger Schatten 1973), keď si občianske protesty, na ktorých sa zúčastnili desiatky tisíc demonštrantov vynútili zavedenie určitého práva na slnko. Neskôr sa podobné iniciatívy objavili v Južnej Kórei, Hong Kongu, Bangladéši, Brazílii aj inde, aby sa stanovili určité pravidlá zástavby, ktoré budú garantovať istú úroveň dostupnosti denného svetla a priameho slnečného žiarenia v budovách. Stručná zmienka o týchto skutočnostiach je v časti 4. V súčasnosti sa problematika garantovania denného osvetlenia a preslnenia budov často objavuje v rozličných systémoch hodnotenia udržateľnej výstavby ľudských sídiel a budov. Základné informácie o tomto významnom procese prebiehajúcom vo svete sú tiež uvedené v časti 4 štúdie. 8

9 2 Súčasné hygienické poznatky o vplyve svetla na človeka V dávnejšej minulosti, keď veľká väčšina populácie dlhodobo žila a pracovala vo vonkajšom prostredí nebol dôvod príliš sa zaoberať otázkami vplyvu slnečného žiarenia a denného svetla na zdravie ľudí. V povedomí ľudí však bolo jasné, že zdravie a denné svetlo sú priamo previazané, o čom svedčí aj porekadlo kam nechodí slnko, tam chodí lekár. Priemyselná revolúcia výrazne zmenila spôsob života a práce ľudí. V súčasnosti sa v literatúre uvádza, že ľudia v priemyselne najvyspelejších krajinách sveta žijú 85 až 90 % svojho života v budovách. Z hygienického hľadiska sa poukazuje na to, že počas dňa ľudia prijímajú príliš málo denného svetla a naopak, príliš veľa ho majú v noci. To je situácia, ktorá je vo výraznom rozpore s mnoho miliónov rokov trvajúcim vývojom človeka. Umelé osvetlenie nemôže denné osvetlenie plnohodnotne nahradiť z hľadiska jeho intenzity, dynamiky a spektrálneho zloženia. Dlhodobé izolovanie ľudí od prírodnej svetelnej klímy vedie k postupným zmenám niektorých funkcií organizmu, ktoré sa môžu vyústiť až do chorobných stavov. V poslednom čase sa z medicínskeho hľadiska venuje výrazná pozornosť nevizuálnym vplyvom svetla na človeka resp. živú prírodu. 2.1 Nevizuálne vplyvy svetla na človeka V pozadí najnovších poznatkov o nevizuálnom pôsobení svetla na človeka a jeho vplyve na denné rytmy stojí objav prepojenia množstva svetla prijímaného okom a úrovne vylučovania hormónu melatonín v organizme. V roku 2001 vykonal prof. Brainard (Brainard 2001) výskum zameraný na zistenie akčného spektra svetla na potlačenie vylučovania melatonínu v ľudskom organizme. Vychádzal už zo svojich predošlých výskumných prác a poznatkov mnohých ďalších vedcov, z ktorých vyplývalo, že v oku musí existovať fotoreceptor, pomocou ktorého sa regulujú neuroendokrinné a iné procesy v organizmoch. Melatonín je hormón, ktorý sa nachádza v živých organizmoch a jeho hladina v tele sa mení pravidelne počas denného cyklu. Je vylučovaný počas noci (tmy) a chemicky spôsobuje ospalosť, má antioxidačné účinky a spolupracuje s imunitným systémom. Vylučovanie melatonínu je preto úzko spojené s riadením tzv. cirkadiánneho systému. Súbežne s publikovanými výsledkami Brainarda sa zverejnili výsledky podobného výskumu (Thapan et. al 2001), z ktorých bolo zrejmé, že dovtedy neznámy fotoreceptor reaguje na modré svetlo a iba sčasti na vlnové dĺžky, ktoré registrujú očné čapíky a tyčinky (viditeľné žiarenie). V týchto súvislostiach pôsobí úžasne informácia uvedená v (Hobday 2006), že starogrécky lekár Hippokrates tvrdil, že v ľudských sídlach, v ktorých sú okná orientované smerom k vychádzajúcemu slnku sú zdravší ľudia. Ráno sa obyčajne vyskytuje najviac modrého denného svetla. Existencia nového fotoreceptora sa potvrdila v práci (Berson et al. 2002), je ním melanopsín, ktorý sa nachádza v ganglionových bunkách v sietnici oka, ktoré komunikujú priamo s mozgom. Tieto objavy sú relatívne nové a v mnohých vedných odboroch pôsobia revolučne. Viaceré dôsledky sa prejavujú aj v oblasti tvorby stavebného prostredia Denné svetlo a ľudské zdravie Denné svetlo priamo stimuluje cirkadiálne rytmy, teda rytmické funkcie organizmov s približne 24 hodinovou periódou. Známe sú aj ďalšie rytmy - sezónne a ročné. Vo všeobecnosti je cirkadiánny systém zodpovedný za kontrolu denných 9

10 rytmov ako je spánok a bdenie, za zmeny telesnej teploty, za sekréciu rôznych hormónov a mnohé ďalšie fyziologické parametre. V podstate každá merateľná funkcia tela ukazuje určitú opakovateľnosť s približne 24 hodinovou periódou. V počiatkoch výskumu synchronizácie ľudského organizmu s okolím sa verilo, že primárnym stimulom nie je svetlo, ale spoločenská interakcia. V súčasnosti sa tento názor nepovažuje za správny, aj keď spoločenský faktor sa nemôže úplne zanedbať. Veľké množstvo výskumných prác potvrdilo významný vplyv denného svetla na zdravie ľudí. Pri jeho nedostatku dochádza k poruchám v organizme človeka, ktoré síce nie sú akútne, ale z dlhodobého hľadiska sú významné. Dôsledkami dlhodobého nedostatku slnečného svetla sú: - stále stresové zaťaženie, - znížená obranyschopnosť organizmu, - u detí nedostatok tvorby rastového hormónu, - nedostatočná syntéza vitamínu A s následkom zhoršenia zraku, - znížená schopnosť koncentrácie pri učení a práci, - zvýšená hladina cholesterolu, - zvýšená agresivita, - nedostatočná syntéza vitamínu D a s tým spojené odvápnenie kostí a zubov, - chronická nespavosť, - syndróm sezónnej afektívnej poruchy (kolísavosť nálad, stavy depresie, pocity úzkosti, zvýšená chuť na sladké, znížená aktivita a záujem o dianie okolo nás). Za medicínsky osobitne dôležitý sa považuje vzťah priameho slnečného svetla a tvorby vitamínu D v ľudskom tele. Väčšina pracovníkov trávi najmenej 5 dní v týždni vo vnútornom prostredí v čase, keď slnečné svetlo dosahuje svoje najvyššie intenzity. Ak má človek nedostatok intenzívneho prírodného svetla, úrovne vitamínu D v jeho tele sa znižujú, čo prispieva k množstvu zdravotných problémov, od rednutia kostí (Holick 2004), rôznych foriem rakovín a vysokého krvného tlaku (Shane et al. 1997, Schleithoff et al 2003, Chen et al. 2005), depresií a rôznych porúch imunitného systému (Chen, Holick 2003), tiež k skleróze multiplex, reumy, artritíde a cukrovke. Rôzne časti spektra slnečného žiarenia majú na človeka početné fotobiologické, psychofyziologické, fyziologicko-optické a fotochemické účinky. Na človeka majú pozitívny aj negatívny účinok. Konkrétny účinok je funkciou vlnovej dĺžky žiarenia, jeho dávky, podmienok pôsobenia, ale závisí napr. aj od veku, trénovanosti organizmu na príslušnú záťaž a podobne. Energia fotónov ultrafialového žiarenia je dostatočná na rozštiepenie väzieb medzi atómami v molekulách organických látok. S tým priamo súvisia mutagénne a baktericídne účinky tohto žiarenia. Ultrafialové žiarenie v primeranom množstve má pre človeka priaznivé účinky, napr. fotochemický proces v pokožke vyvolaný UV žiarením urýchľuje tvorbu vitamínu D, ktorý podporuje metabolizmus vápnika a fosforu v tele (antirachytické vlastnosti v oblasti vlnových dĺžok 240 až 315 nm), potláča tvorbu plesní (s maximálnym účinkom na vlnovej dĺžke 265 nm), zvyšuje odolnosť organizmu proti niektorým infekciám, povzbudzuje chuť do jedla, má teda terapeutický aj profylaktický význam, najmä pre deti. V nadmernom množstve UV žiarenie podmieňuje výskyt rakoviny kože, zápal očných spojiviek a očnej rohovky, šedý zákal, môže spôsobiť popáleniny a škodlivo tiež spolupôsobí pri viacerých chorobách. Aj tieto skutočnosti si treba uvedomiť v čase, keď sa ochranná ozónová vrstva oslabuje a početnosť výskytu rakoviny kože u obyvateľov vzrastá oproti minulosti na viacnásobok spolu s očnými chorobami. 10

11 Viditeľné svetlo pôsobí antidepresívne, účinkuje na srdcovo-cievny systém, mozgovo-miechový mok, ovplyvňuje rytmické funkcie organizmu a jeho imunitný stav. Svetlo vyšších vlnových dĺžok tlmí zápaly kože aj iné zápalové procesy, pomáha pri liečbe popálenín a iných jaziev. Vplyvy viditeľného svetla na organizmus sa stále považujú na nedostatočne preskúmané. Nervové podnety spôsobené svetlom sa prenášajú na celý endokrinný systém organizmu. Denný rytmus zmien prírodného osvetlenia je hlavným synchronizátorom biologických hodín, rytmických funkcií organizmov - biorytmov. Predpokladá sa, že narušenie prirodzených biorytmov môže prispievať k nárastu incidencie civilizačných ochorení, vrátane rakoviny. Nedostatok svetla pôsobí na ľudí depresívne. Dlhšie trvajúci nedostatok intenzívnych svetelných podnetov môže viesť k sezónne podmienenej depresii, ktorá sa v našich zemepisných šírkach vyskytuje u časti populácie najmä v zimnom období. Tomuto chorobnému stavu sú vystavení aj pracovníci, ktorí pracujú v priestoroch bez denného svetla alebo s veľmi nedostatočným denným osvetlením. Tento stav sa už dlhodobo lieči intenzívnym svetlom, ktoré obsahuje dostatok modrej zložky a pri intenzite 2500 lx pôsobí aspoň 2 hodiny. Prechádzky v prírode sú schopné nahradiť takúto terapiu. Dostatočná úroveň denného svetla sa v odbornej literatúre vníma ako jeden z faktorov pôsobiacich proti syndrómu chorých budov. Denné svetlo v porovnaní s umelým prispieva k zvýšenej koncentrácii, zníženej únave, zníženej úrazovosti. Vo všeobecnosti ľudia preferujú priestory s denným osvetlením pred iba umelo osvetleným vnútorným prostredím. V odbornej literatúre sa často uvádza, že v preslnených nemocničných izbách (resp. dobrým denným osvetlením) sa ľudia uzdravujú skôr a je v nich nižšia mortalita v porovnaní s bezokennými izbami. V súčasnosti sa najmä v USA rozvíja hnutie zdravá architektúra, organizujú sa na túto tému konferencie a celosvetové kongresy, vychádza časopis špecializovaný na túto problematiku atď. Navrhovanie nemocníc sa dobrým denným osvetlením nielen pre pacientov, ale aj pre personál, je jedným z deklarovaných cieľov tohto hnutia. Našťastie, na Slovensku zatiaľ problémy uvedeného druhu nepociťujeme. Infračervené slnečné žiarenie má pre organizmus predovšetkým terapeutický význam, ktorý je založený na tepelných efektoch telom absorbovaného žiarenia. Infračervené žiarenie vo vlnovom rozsahu 750 až 1000 nm preniká až do podkožných tkanív. Pôsobenie infračerveného žiarenia na pokožku zlepšuje cirkuláciu krvi, dýchanie, jeho dráždivý vplyv na nervové zakončenia v pokožke pozitívne vplýva na funkcie svalov a vnútorných orgánov - žalúdka, obličiek. V medicíne sa infračervené žiarenie využíva na liečenie lokálnych zápalov a tiež vo forme laserov. Blízke IR žiarenie (IR A) dobre absorbuje pokožka aj oči, jeho vysoké intenzity (vo forme laserov) ich môžu poškodiť. Slnečné žiarenie IR-A preniká v značnej miere až na sietnicu oka, kde sa pohltením mení na teplo, ktoré sa podieľa na priebehu fotoprocesov vďaka ktorým vidíme. Predbežne možno za orientačne biologicky účinné osvetlenie denným svetlom považovať také, ktoré má minimálnu intenzitu v rovine očí nad 1000 lx, a pôsobí aspoň 1 až 2 hodiny denne. Ak je intenzita svetla vo vnútornom prostredí počas dňa nízka, prípadne jeho vlnové zloženie sa významne líši od akčného spektra potlačenia tvorby melatonínu, dochádza k poklesu tvorby melatonínu v epifýze a narušeniu synchronizácie cirkadiánnych rytmov viacerých fyziologických procesov, človek sa nachádza v biologickej tme napriek tomu, že všetko naokolo dobre vidí. 11

12 Z uvedeného je zrejmé, že slnečné žiarenie resp. denné svetlo je dôležitý parameter životného prostredia. Legislatíva Slovenskej republiky zabezpečuje dostupnosť priameho slnečného svetla v bytoch a v niektorých iných priestoroch a denného svetla prakticky vo všetkých vnútorných priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí. 12

13 3 Požiadavky a kritériá hodnotenia preslnenia a denného osvetlenia budov na Slovensku V bývalom Československu sa dosiahla vysoká úroveň normovania denného osvetlenia budov a preslnenia bytov. Základné normové požiadavky a kritériá sa premietli takmer v plnej miere do vyhlášok ministerstiev zdravotníctva nástupníckych štátov, teda Slovenskej a Českej republiky. Týmto spôsobom získali občania uvedených republík vysokú úroveň ľudských práv na dostupnosť priameho slnečného žiarenia v bytoch a dostupnosť denného svetla vo všetkých vnútorných priestoroch s dlhodobým pobytom ľudí. Takmer súčasne sa z iných právnych predpisov vypustili ustanovenia, ktoré limitovali vzájomné odstupy budov (okrem rodinných domov, kde sa pôvodné hodnoty vzájomného odstupu priečelí s oknami obytných miestností znížili z hodnoty 10 m na 7 m a pôvodné minimálne odstupy od hraníc pozemkov sa znížili z 3 m na 2 m). Predpisy, ktorými sa u nás od čias Rakúsko-Uhorska limitovali najmenšie odstupy priečelí budov s oknami pobytových miestností tak, že výška priečelia nemohla byť väčšia ako vzájomný odstup priečelí sa viac-menej zabudli. Zástavba sa postupne viac a viac riadi právami na slnko a denné svetlo, ktoré určujú hygienické vyhlášky. Tieto vyhlášky však nemajú povahu nástroja na organizovanie urbanistickej zástavby. Vývoj postupne dospel do štádia, keď sa zabudlo na stavebné čiary, často chýbajú rozumne spracované územné plány zón a výsledok tohto stavu pripomína niekedy tragikomický príbeh. Napríklad už skoro každodenne vidíme, ako v hustej zástavbe rodinných domov vyrastajú 4 alebo aj viacpodlažné bytové domy, administratívne budovy a dokonca aj rôzne prevádzkové budovy. Zdá sa, že urbanizmus u nás zomrel. 3.1 Právo na slnko na Slovensku Požiadavky na preslnenie bytov a jeho kritériá majú na území bývalého Československa dlhú tradíciu, v poslednom polstoročí boli normované v ČSN a v dvoch vydaniach ČSN Podľa aktuálnej Vyhlášky MŽP SR č. 532/2002 ( 18) musia byť všetky byty preslnené. Vo Vyhláške MZ SR č. 259/2008 ( 5) sa okrem preslnenia bytov požaduje aj preslnenie obytných miestností v detských domovoch, miestností na denný pobyt detí a vonkajšej plochy určenej na pobyt detí v predškolských zariadeniach, domovoch dôchodcov a podobných zariadeniach slúžiacich na dlhodobý pobyt. V praxi sa uvedené vyhlášky posudzujú podľa metód, požiadaviek a kritérií STN Minimálna požiadavka na preslnenie bytu je 1,50 hodiny denne v čase od 1. marca do 13. októbra. Toto kritérium sa týka aspoň tretiny obytnej plochy bytu. V historických častiach sídelných útvarov v osobitne odôvodnených prípadoch možno podľa aktuálnej STN skrátiť požadovaný čas preslnenia na 1 hodinu. V uvedenej norme sa uvádza väčší počet požiadaviek a podmienok, ktoré je potrebné zohľadniť pri posudzovaní preslnenia bytov. V STN sa špecifikujú minimálne požiadavky najmä na preslnenie novonavrhovaných bytov, vyššie uvedené vyhlášky nereálne požadujú preslnenie všetkých bytov. Vyhlášky nerešpektujú fakt, že existuje množstvo, často starých bytov, ktorých preslnenie nevyhovuje súčasným požiadavkám. Zdanlivo nezáleží na tom, či sa preslnenie vyžaduje iba pre novo budované byty alebo pre všetky byty. Používanie rovnakých kritérií na preslnenie nových aj všetkých existujúcich bytov však vyvoláva pomerne často problémy pri umiestňovaní stavieb do územia. Pri navrhovaní každej stavby je potrebné splniť požiadavky na preslnenie už existujúcich okolitých bytov podľa 13

14 uvedenej normy. Táto požiadavka je veľmi náročná až idealistická. Ak niektorý z okolitých bytov nemá podľa súčasných predpisov a noriem dostatočné preslnenie alebo jeho preslnenie práve vyhovuje minimálnemu kritériu, nemôže ho nová výstavba zhoršiť. V staršom znení STN , keď sa do preslnenia existujúceho bytu započítaval čas, v ktorom sa Slnko nachádzalo iba niekoľko stupňov nad horizontom, takáto požiadavka často podstatne obmedzovala právo stavať. Ak ponad prázdnu stavebnú parcelu svietilo Slnko 1. marca do jednostranne orientovaného bytu s nevyhovujúcim preslnením krátko po jeho východe alebo tesne pred jeho západom, tak v niektorých prípadoch nebolo možné na parcele prakticky nič postaviť. Tento problém čiastočne zmierňuje posledné znenie STN :2005, podľa ktorého je možné vždy postaviť nové objekty v smere slnečných azimutov tak, aby netienili kontrolné body okolitých existujúcich bytov viac ako 18º od horizontály. Nie vždy sa toto normové ustanovenie interpretuje v súlade s jeho zmyslom. Dogmatickí interpretátori vyššie uvedených vyhlášok žiadajú, aby preslnenie novonavrhovaných domov spĺňalo normové požiadavky aj po ich zatienení pod uhlom 18º. Týmto sa určitá úľava, ktorá zmierňovala nadmernú tvrdosť ustanovení o preslnení existujúcich bytov, prenáša do neprimeraného sprísňovania požiadaviek na preslnenie nových budov na bývanie. Ukážme si na príklade (obr. 2), aký vplyv má táto zmena na preslnenie okna bytu orientovaného na severovýchod a na možnosť výstavby na parcele ležiacej pred týmto oknom v Bratislave. Ničím netienené okno orientované na severovýchod bude podľa STN marca preslnené 1,50 hodiny, po jeho zatienení širokou a s oknom rovnobežnou prekážkou pod uhlom 18º sa čas preslnenia zníži na 0,85 hodiny (počítané programom INS (Hraška 1993)). Čas preslnenia tieneného okna pod uhlom 18º v trvaní 1,50 hodiny sa dosiahne 19. marca. Podľa staršieho znenia STN v azimutálnom smere, v ktorom výška Slnka dosahuje 5º, nesmie výška stavby tento uhol presiahnuť. Prakticky to znamená, že budova resp. jej časť, ktorá sa nachádza vo vzdialenosti 30 m od okna nesmie kontrolný bod v okne prevyšovať viac ako 2,6 m. V ďalších azimutoch sa môže výška stavby zvyšovať tak, ako sa postupne zvyšuje výška Slnka nad horizontom. Čas preslnenia posudzovaného okna s uplatnením požiadaviek STN :2005 v priebehu celého roka bez tienenia a s tienením pod uhlom 18º znázorňuje obr. 3. V prípade netieneného okna bude jeho kontrolný bod podľa podmienok STN insolovaný hodín za rok, v Bratislave bude pravdepodobný čas insolácie posudzovaného okna (so zohľadnením meteorologicky priemerne sa vyskytujúceho relatívneho slnečného svitu) 543 hodín za rok. Po zatienení okna širokou prekážkou pod uhlom 18º tieto údaje klesnú na 854 resp. 459 hodín. Pravdepodobný čas preslnenia okna sa zníži o zhruba 15 %, čas preslnenia pri zanedbaní oblačnosti sa v prípade výstavby objektu tieniaceho uvažované okno pod uhlom 18º zníži približne o 25 %. Z pohľadu hygienickej služby sa môže vnímať takáto výstavba ako výrazne zhoršujúca preslnenie existujúceho bytu. Z pohľadu stavebníka ide o neprimerané obmedzenie jeho práv na výstavbu, najmä vtedy, ak existujúce okolité byty sú umiestnené napr. v štvorpodlažných domoch a on môže postaviť na rovnakej stavebnej parcele napr. iba dvojpodlažnú budovu, prípadne jej časť musí byť dvojpodlažná a slnečná geometria vymodeluje výšku a tvar ostatnej časti budovy. Ak by existujúce okolité byty mali okná orientované južným smerom, obmedzovali by novú výstavbu z hľadiska ich práva na slnko v podstatne menšej miere, prípadne vôbec. Ba dokonca by v niektorých prípadoch dovoľovali postaviť vyššiu budovu ako ostatné, postavené v minulosti. 14

15 čas preslnenia (hod.) čas preslnenia (hod.) Naznačené problémy vysvetľujú, prečo väčšina štátov vo svete si nedovolila zaviesť právo na slnko. V známom systéme hodnotenia dostupnosti slnečného žiarenia v bytoch (Littlefair 1991), ktorý sa používa najmä v Anglicku a vo Walese sa kritériá dostupnosti viažu iba na okná orientované od východu cez juh po západ. Okná, ktorých normála je od južného smeru odklonená viac ako 90º sa z hľadiska preslnenia jednoducho neposudzujú. Naviac, uvedený systém nemá zákonný charakter. Ak požiadavky na preslnenie podľa kritérií tohto systému nie sú splnené (kritériá sú podrobnejšie uvedené v časti 4.1), môžu sa účastníci sporu dohodnúť na odškodnom resp. nie sú záväzné pre rozhodovanie stavebných úradov. Garantovanie preslnenia vo všetkých existujúcich bytoch a nemožnosť zhoršenia času preslnenia v bytoch s nevyhovujúcim preslnením je požiadavka, ktorá prekonáva aj sny ekologických aktivistov v zahraničí. Obr. 2 Preslnenie netieneného okna (vľavo) orientovaného na severovýchod a tieneného pod uhlom 18º (vpravo) v pravouhlom slnečnom diagrame čas preslnenia podľa STN pravdepodobný čas preslnenia čas preslnenia podľa STN pravdepodobný čas preslnenia mesiace roka mesiace roka Obr. 3 Čas preslnenia podľa STN a pravdepodobný čas preslnenia so zohľadnením relatívneho slnečného svitu netieneného okna orientovaného na severovýchod (vľavo) a tieneného okna pod uhlom 18º (vpravo) v Bratislave v celoročnom priebehu 3.2 Právo na denné svetlo na Slovensku V systéme práva na svetlo, ktorý sa uplatňuje na Slovensku podľa vyššie uvedených vyhlášok a STN :Z2 sa zaviedol pojem ekvivalentného uhla tienenia, ktorým sa prakticky geometricky ľubovoľne riešená zástavba resp. hocaké tieniace prekážky transformujú na situáciu, v ktorej je kontrolný bod (malá zvislá plôška) tienený fiktívnou rovnobežnou, nekonečne širokou pravouhlou prekážkou. Na tento účel sa používajú diagramy uvedené v obr. 4, s ktorými môže pracovať aj laik zo základným vzdelaním. Pomocou týchto diagramov sa vlastne zisťuje oblohová zložka činiteľa dennej osvetlenosti na vertikálnej rovine (spravidla v strede existujúceho okna), pričom navonok sa výsledok výpočtu z praktických dôvodov prezentuje geometricky formou ekvivalentného uhla tienenia. 15

16 Obr. 4 Diagramy používané v STN :Z2 na určovanie ekvivalentného uhla tienenia Kritériom práva na denné svetlo na Slovensku je teda ekvivalentný uhol tienenia, ktorého horná hodnota sa môže pohybovať v rozsahu 25º až 42º. Hodnota 25º je všeobecne odporúčaná a tiež je to horný limit pre školské učebne a podobné priestory s veľmi vysokými nárokmi na denné osvetlenie. Hodnota 30º je všeobecný horný limit ekvivalentného tienenia okien miestnosti s dlhodobým pobytom ľudí. Je to hodnota, ktorú aj vyššie zmienený anglický výskumník P. Littlefair odporúča pre naše zemepisné šírky. Ak oprávnené orgány obce rozhodnú o tom, že v nejakej časti obce (prípadne aj v celej obci) bude hustejšia zástavba, možno zákonným spôsobom zvýšiť tienenie do 36º a v prípadoch historických centier miest do 42º. Bohužiaľ, napriek tomu, že tento systém je v platnosti dlhšie ako 10 rokov, iba niektoré mestá na Slovensku si vytvorili zóny s diferencovanou hustotou zástavby. Uvedené limity sa nevzťahujú iba na existujúce stavby, ale analogicky sa chránia aj voľné stavebné pozemky. V praxi je toto možné uplatniť v zásade iba vtedy, ak existuje územný plán zóny, ktorý určí stavebné čiary a ďalšie potrebné parametre budúceho rozvoja zástavby v danej lokalite. Týmto spôsobom sa garantuje iba dostupnosť denného svetla na vertikálnej rovine v kontrolných miestach, nie úroveň a rozloženie denného svetla v konkrétnych vnútorných priestoroch. Pri normových ekvivalentných uhloch vonkajšieho zatienenia sa však vo vnútorných priestoroch bežných rozmerov s primerane veľkými oknami dajú dosiahnuť normové a príslušnými vyhláškami požadované úrovne ich dennej osvetlenosti. Je dôležité zdôrazniť, že ekvivalentný uhol tienenia vyjadruje právo na dostupnosť denného svetla v pobytových priestoroch v podmienkach husto zamračenej oblohy. Nie je to priamy nástroj urbanistického plánovania. Paradoxne sa však právo na denné svetlo stalo na Slovensku hlavnou metódou, ktorou sa posudzuje veľkosť a tvar budov umiestňovaných do územia. Je tomu tak z niekoľkých dôvodov. Hlavný dôvod spočíva v tom, že na Slovensku často chýbajú územné plány zón, prípadne sú nedostatočne alebo nedbalo spracované. Veľký problém spôsobuje fakt, že zo všeobecne záväzných stavebných predpisov sa odstránili limitné požiadavky na vzájomné odstupy stavieb (okrem rodinných domov) a mnohé nástroje, ktorými sa vymedzujú podmienky umiestňovania stavieb na pozemok sa nevyužívajú alebo sa uplatňujú iba v obmedzenom rozsahu. Hygienické požiadavky vymedzujúce právo na svetlo tak suplujú neexistenciu iných záväzných kritérií, o ktoré sa úrady môžu pri rozhodovaní oprieť. Vývoj dospel až tak ďaleko, že niektorí účastníci stavebného konania nemajú alebo stratili akúkoľvek reálnu mierku v tejto oblasti. Dokonca niektorí architekti, najmä mladší, sú schopní na Slovensku navrhnúť mnohopodlažné bytové domy, ktorých hlavné priečelia sú od seba vzdialené iba niekoľko metrov. 16

17 Existujú aj objektívnejšie dôvody pre to, že ako prvé sa pri umiestňovaní stavieb do územia preverujú práva na denné svetlo. Jednoduché predpisy, ktorými sa v minulosti predpisovali vzájomné odstupy budov (obyčajne pomerom výšky a vzájomného odstupu) je v modernej rozptýlenej zástavbe často ťažko uplatniť. Vysoké a štíhle budovy by sa do zastavaného územia pri rigidnom dodržiavaní odstupových vzdialeností prakticky nedali umiestniť, hoci vtedy, keď sú osamotené, majú pomerne malý tieniaci vplyv na svoje okolie. Pri rozptýlenej zástavbe sú vzájomné polohy budov rozmanité a ani stanoviť odstupovú vzdialenosť nie je celkom samozrejmé. Napríklad vtedy, ak sa budova nachádza vzhľadom na okennú stenu inej budovy bočne. Takáto nová budova nemusí významne zhoršovať podmienky dennej osvetlenosti v existujúcej susednej budove aj v prípade ich menšieho vzájomného odstupu. Umiestňovanie veľmi vysokých budov do územia vyvoláva vo všeobecnosti v mnohých krajinách množstvo problémov. Chýbajú dobre premyslené pravidlá, ktoré by boli porovnateľné s pravidlami zaužívanými pri súvislej uličnej zástavbe. V niektorých krajinách (napr. Hong Kong) alebo veľkých mestách (napr. New York) sa výška limituje uhlom tienenia ulice, napr. 71,5º v Hong Kongu. Takýto systém, ktorý zabezpečuje iba to, aby v ulici nebolo aj počas dňa tma, je samozrejme v miernej klíme a tam, kde sa výstavba komplexne reguluje, neakceptovateľný. V krajinách, kde sa výstavba dlhodobo riadi podľa stavebných poriadkov sa musia pri umiestňovaní vysokých budov uplatňovať špecifické postupy. Napr. v niektorých mestách vo Švajčiarsku sa o tejto otázke rozhoduje dokonca na základe výsledkov referenda. Metóda podľa STN :Z2 je zdanlivo univerzálna. Z geometrického hľadiska univerzálna v skutočnosti aj je. V konkrétnych súvislostiach však s jej uplatňovaním vzniká množstvo problémov. Snáď najväčším problémom je, že v prípadoch, keď neexistuje územný plán zóny (na Slovensku bežný prípad) sa posúdi zatieňujú vplyv iba navrhovanej stavby na existujúce okolité pobytové priestory. Tieniaci vplyv budúcich stavieb na voľných stavebných parcelách sa nezohľadní. Takýmto spôsobom môžu tí, ktorí prichádzajú do menej zastavaných území prví, postaviť aj neobyčajne veľké budovy. Ďalší majú možnosti výstavby oveľa menšie a poslední skoro žiadne. Jednoducho právo na denné svetlo nie je nástroj územného plánovania, hoci sa na tieto účely využíva. V podmienkach, keď neexistuje územný plán zóny by sa pri vypracovávaní svetelnotechnických posudkov mala uvažovať zástavba aj na voľných parcelách a to pod ekvivalentným uhlom tienenia povoleným v danej zóne a pre navrhovanú stavbu používať parcelný ekvivalentný uhol tienenia. Ekvivalentný uhol tienenia tiež nič nehovorí o odstupe tieniacej prekážky od kontrolného bodu. Ak tomu nebránia iné zákonné predpisy, môže byť z hľadiska kritéria ekvivalentného uhla tieniaca prekážka dokonca priamo v kontakte s kontrolným bodom. Pre praktické používanie práva na denné svetlo je potrebné spracovať určité zásady používania s riešenými príkladmi. Takýto manuál si nevyžaduje samotná metodika, ale jej používanie v konkrétnych podmienkach, ktoré sa vyskytujú v územnoplánovacej činnosti. A je úplne samozrejmé, že aspoň v zásadných rysoch musí byť územný plán zóny zladený s právom na denné svetlo. Obyvatelia príslušnej zóny obce takýmto prístupom získajú garancie určitého stupňa zatienenia ich budov resp. pozemkov. Majitelia nových stavebných pozemkov získajú právo stavať v rozsahu, ktorý je v príslušnej zóne obvyklý. Pravdepodobne by sa tak zmiernili súčasné problémy, keď noví stavebníci často hľadajú všetky možné spôsoby na postavenie čo najväčšieho objektu a vlastníci okolitých nehnuteľností využívajú všetky prostriedky na vylúčenie alebo rozmerové obmedzenie navrhovanej stavby. 17

18 Zároveň by sa vytvorili predpoklady na zreálnenie cien stavebných pozemkov, zvýšila by sa v tejto oblasti právna istota. 3.3 Niektoré ďalšie problémy s uplatňovaním práv na slnko a na denné svetlo vo väzbe na právo stavať Vyššie uvedené práva na slnko a denné svetlo majú na Slovensku zákonnú formu, ktorá však nie je, ako je vyššie naznačené, vyváženým spôsobom zakomponovaná do procesu umiestňovania stavieb do územia. Dostupnosť slnečného žiarenia v budove nie je zadarmo, ako sa bežne myslí, ale je okrem iného platená ohraničenou využiteľnosťou okolitých parciel z hľadiska veľkosti (najmä výšky) zástavby. Obyvateľ existujúceho bytu sa na zástavbu voľnej parcely vo svojom susedstve, ponad ktorú mu do bytu celý rok svieti slnko, díva úplne inak, ako ten, ktorý na tejto parcele plánuje postaviť budovu. Práva na preslnenie bytov a denné osvetlenie existujúcich pobytových miestností môžu vo viacerých prípadoch dosť zvláštnym spôsobom obmedziť polohu, rozsah a tvar novostavieb Právo na slnko a právo stavať V zastavaných územiach, osobitne v uličnej mestskej zástavbe, získavajú veľmi často existujúce byty preslnenie ponad nižšie budovy. V takýchto prípadoch často nie je možné z hľadiska práva na slnko dostavať nižšie budovy na úroveň susedných. To isté platí o možnosti dostavania prieluk. Povedzme, že v ulici má väčšina budov 6 nadzemných podlaží a byty začínajú od druhého podlažia. V tejto ulici sa nachádza jedna stará dvojpodlažná budova, pred ktorou je bytový dom, v ktorom je na najnižšom bytovom podlaží byt s oknami iba do ulice. Tento byt je preslnený ponad strechu starého domu. Podľa terajšieho práva na slnko nemožno postaviť na mieste starej budovy od nej vyššiu budovu, hoci všetky ostatné byty ležiace oproti vyšším budovám v ulici tiež nie sú preslnené podľa aktuálnych normových kritérií. Z hľadiska vyváženosti práva na slnko a práva stavať je tiež problematický častý postup, keď sa niektoré budovy v ulici nadstavia aj o niekoľko podlaží vyššie ako ostatné budovy a to iba z toho dôvodu, že oproti nim je prázdny pozemok, prípadne sú tam budovy s priestormi, v ktorých sa nepožaduje preslnenie. Postaviť budovu na bývanie na vysokou budovou znehodnotenom pozemku môže byť v budúcnosti vážny, pri súčasných predpisoch skoro neriešiteľný problém. V územnoplánovacej dokumentácii je takýto problém riešiteľný napr. tak, že sa na zatienenom pozemku nepovolí výstavba bytov, alebo sa zamedzí stavať v území neprimerane vysoké budovy, ktoré znehodnotia okolité stavebné pozemky. Súčasná prax reaguje na uvedené fakty svojskými postupmi. Stavebníci odkupujú byty, v ktorých sa novou výstavbou zhoršia podmienky pod normové kritériá preslnenia, prípadne denného osvetlenia a menia ich účel na nebytový, niekedy iba papierovo. Objavujú sa tiež riešenia, keď sa nedostatočne preslnené byty prehlasujú za apartmány, ateliéry a podobne a za byty, ktoré práve spĺňajú požiadavky na preslnenie si developeri pýtajú naviac peniaze za nadštandardné riešenie. Stavia sa v záhradách a všade tam, kde sa dá vyhnúť prísnosti práva na slnko. V uplynulom období sa v tejto oblasti značne zmenilo až deformovalo myslenie mnohých účastníkov procesu umiestňovania stavieb do územia. Architekti spravidla 18

19 vyhľadávajú služby špecialistov, ktorí im na základe aktuálnej situácie (podľa účelu miestností v okolí) "vymodelujú" možný tvar novostavby. Developeri nechcú potom zmenšiť dosiahnutý objem ani v minimálnej miere. Takýmto spôsobom niekedy aj schátraný objekt, ktorý je vhodný len na asanáciu, určuje rozmery a tvar novej stavby. To vytvára vhodný priestor niekedy až na vydieranie stavebníka zo strany majiteľov starej budovy. Úsilie postaviť čo najväčšiu a najvyššiu budovu vedie stále častejšie k tomu, že sa objavujú rôzne zazubené budovy ( chytajúce slnko z momentálne voľných smerov) alebo uskočenia, zošikmenia a iné novotvary a to aj v historických častiach miest. Vážna deformácia myslenia spočíva aj v tom, že si všetci príliš zvykli na to, že pri umiestňovaní budov do územia resp. zmenách tvaru existujúcich budov sa prednostne preverujú kritéria denného osvetlenia a preslnenia budov a myslia si, že nie je nevyhnutné organizovať výstavbu podľa územných plánov zón. To je vážny omyl, lebo súčasný spôsob má znaky pyramídovej hry, keď prví vyhrávajú na úkor tých, ktorí vstúpia do hry neskôr Právo na denné svetlo a právo stavať na Slovensku Dnes sú známe lekárske (hygienické) poznatky, z ktorých vyplýva, že na reguláciu biorytmov, pre výkonný a zdravý život sú potrebné podstatne vyššie intenzity svetla v porovnaní s tými, ktoré v budovách zabezpečuje umelé svetlo. V minulosti neboli síce poznatky o dôležitosti denného svetla pre človeka tak detailne prebádané ako dnes, boli však známe a všeobecne sa akceptoval názor o výraznom kreatívnom vplyve denného svetla na urbanizmus a architektúru. Aj v našich zemepisných šírkach sa ustálili určité zásady hustoty zástavby, navrhovania veľkosti okien a podobne. Vo všeobecných technických podmienkach pre výstavbu sa horný limit vzájomného tienenia budov (predovšetkým budov na bývanie) v minulosti definoval pomerom výšky ich priečelí k vzájomnému odstupu najviac 1 : 1. Ak sa však majú splniť požiadavky na denné osvetlenie podľa STN a STN , 2, má byť uvedený pomer zhruba 1 : 2 (v prípade dlhých rovnobežných budov). Sídliská postavené počas socializmu na Slovensku boli stavené približne v takejto mierke. Právo na denné svetlo uplatňované na Slovensku v súčasnosti je nastavené zhruba v tomto rozpätí, teda štandard podľa pravidiel, ktoré sa uplatňovali pri výstavbe socialistických sídlisk, ktorý môžu oprávnené organy obcí znižovať po úroveň, ktorá sa na našom území používala už v časoch Rakúsko-Uhorska (už uvedený pomer výšky a vzájomného odstupu stavieb 1 : 1). Dnes sme svedkami zahusťovania sídlisk, pričom nezriedka sa v nich nové budovy stavajú podstatne vyššie ako tie, ktoré sa postavili v minulosti. Je potrebné uvedomiť si, že vysoké budovy tienia oblohu v širokom okolí. V systéme, keď sa má stavať podľa práva na svetlo možno v prípadoch postavenia veľmi vysokých budov na malých pozemkoch často hovoriť doslova o krádeži oblohy resp. svetla pre ostatných. Rozumne zvolenými indexmi regulujúcimi hustotu zástavby sa dá predísť výstavbe vysokých budov alebo ich nadmernej kumulácii. Žiaľ, začínajú sa u nás objavovať územné plány zón s indexmi veľmi podobnými tým, ktoré sa používajú napríklad v centrálnych častiach New Yorku. V takýchto prípadoch je priestor na vyváženie práva na denné svetlo s právom stavať takmer nulový a všetkým, ktorí budú musieť zabezpečovať výstavbu v podmienkach nastavených takouto územnoplánovacou dokumentáciou sa neskutočne skomplikuje život a napriek nekonečným problémom môže byť výsledok výstavby nanajvýš rozpačitý. 19

20 4 Požiadavky a kritériá hodnotenia denného osvetlenia a preslnenia bytov v zahraničí Zákonným spôsobom sú práva na dostupnosť priameho slnečného žiarenia a denného svetla v stavebnom prostredí kodifikované iba v malom počte krajín. Vo svete však existuje množstvo stavebných predpisov, občianskych a iných iniciatív, ktorých cieľom je zabezpečiť určitú úroveň preslnenia a denného osvetlenia budov. Situáciu v tomto smere do značnej miery ilustrujú riešenia predmetného problému vo vybraných krajinách, ktoré sa uvádzajú v tejto časti štúdie. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že čím ďalej leží krajina alebo ľudské sídlo od rovníka smerom na sever alebo juh, tým väčšia pozornosť sa venuje otázkam preslnenia a denného osvetlenia budov. Vo všeobecnosti sú v severných zemepisných šírkach hustoty zástavby (a spravidla aj výšky budov) výrazne nižšie ako v južných. Napríklad v Írsku (Residential Density 1999) sa za zahusťovanie považuje odporúčanie zvýšiť počet bytov na hektár z 20 na 35 až 50, odstupy priečelí domov s oknami obytných miestností 22 m sa tu považujú za dobrý štandard, ktorý by sa mal v prípade fasád s balónmi zvýšiť nad 35 m. V prípadoch relatívne vysokej hustoty zástavby sa tu odporúča používať kritériá podľa (Littlefair 1991 pozri časť 4.1) a podľa nich vypracovať príslušný svetelnotechnický posudok. V Írsku sa tiež kladie dôraz na otvorené verejné priestory, ktoré majú byť 15 až 20 m 2 na osobu, alebo 10 až 14 % zo zastavaného územia, pri vyššej výške zástavby (na miestne pomery) sa tieto hodnoty ešte zvyšujú. Problém preslnenia bytov a dostupnosti denného svetla vo vnútorných priestoroch budov je vyhranený aj v južných slnečných lokalitách, v ktorých je mimoriadne hustá a vysoká zástavba (Hong Kong, Dháka v Bangladéši, niektoré lokality v Izraeli, Curitiba, Sao Paolo a ďalšie v Brazílii atď.). Napríklad v Izraeli sa publikoval väčší počet štúdií (Yezioro, Shaviv 1994; Shaviv, Yezioro 1997 a iné), podľa ktorých sa nová výstavba tvarovo a veľkostne generovala z ohľadom na to, aby sa zabezpečilo preslnenie existujúcich okolitých vnútorných priestoroch. Vytvorili sa programy, ktoré vygenerovali často veľmi exotický tvar pozri obr. 5. Aj keď sa takéto postupy vytvorili vo viacerých krajinách sveta, je veľmi problematické akceptovať filozofiu takéhoto prístupu k problému, lebo má výrazne deformačný účinok na urbanizmus aj architektúru. Zle riadená výstavba v brazílskom meste Curitiba viedla k extrémne vysokej hustote zástavby, čoho dôsledkom bol nedostatok denného svetla a slnečného žiarenia v budovách aj v slnečnej Brazílii. Mestská Obr. 5 Príklad počítačom vygenerovaného slnečného obalu (Capeluto, Shaviv 2001) rada požiadala univerzitu v meste Paraná, aby vypracovala zásady zonálnej regulácie zohľadňujúcej požiadavky na denné osvetlenie a insoláciu budov (Schmid 2001). Na vypracovanie štúdie sa síce použili moderné simulačné programy, vstupné údaje do nich sa nevedno z akých dôvodov použili nadmerne optimistické a výsledné odporúčania na reguláciu zástavby sú síce humánnejšie v porovnaní s tým, čo vygenerovala živelná a neriadená prax, sú však veľmi diskutabilné, veľmi nenáročné. Extrémne vysokú hustú zástavbu sa pokúšajú vtesnať do kritérií denného osvetlenia a preslnenia viacerí autori. Robia to buď tak, že v minulosti zavedené kritériá podstatne znížia, alebo vymýšľajú nové kritériá. Napríklad (Mardaljevic 2004) navrhuje počítať celoročné množstvo slnečnej energie dopadajúcej na jednotlivé 20

21 povrchy budov a z tejto hodnoty odvádzať príslušné kritériá denného osvetlenia a preslnenia budov. Predstavy autora ilustruje obr. 6, v ktorom jasné farby ilustrujú miesta vysokej dostupnosti slnečného žiarenia v centrálnej časti San Francisca v USA a tmavé nízku dostupnosť (najtmavšie farby znamenajú menej ako 200 kwh/(m 2.rok)). Takýmto spôsobom sa nadbytok slnečného žiarenia v lete, pred ktorým máme tendenciu sa ukrývať, spočíta s hodnotami ožiareností v zimných mesiacoch, v ktorých je slnečného žiarenia nedostatok, a získa sa prijateľný pohľad na problém. Je to niečo podobné, ako by sme povedali, že v priemere nie je ani sucho, ani mokro a prívalové dažde nám zavlažujú pôdu hocikedy, keď je sucho. Bohužiaľ, uvedený autor nie je sám, ktorý iniciatívne propaguje novú metriku Obr. 6 Štúdia celoročnej dostupnosti slnečného žiarenia na priečeliach budov v hustej zástavbe podľa (Mardaljevic 2004) v dennom osvetlení a v insolácii budov. V krajinách, v ktorých sa povolila extrémne vysoká hustota zástavby sa celkom prirodzene nemohli prijať zákony garantujúce preslnenie a denné osvetlenie budov. Je zaujímavé sledovať ako sa v súčasnosti v týchto krajinách vymýšľajú rozličné, často exoticko-smiešne metódy a kritériá denného osvetlenia budov. O kritériách preslnenia budov sa v týchto krajinách pokúšajú iba snívať exotickí akademici, aj to iba občas a veľmi skromne. 4.1 Veľká Británia Vo V. Británii existuje historicky zakotvené právo na denné svetlo, ktoré je stručne charakterizované v časti 1. Na svetelnotechnické posudky sa však bežne používa štúdia (Littlefair 1991) v súčinnosti s normou BS Robí sa tak obyčajne na základe nariadení miestnych samospráv. Podobný systém sa tiež používa vo viacerých krajinách Commonwealthu (združenia Spojeného kráľovstva a jeho bývalých domínií a kolónií), ukážka na príklade Hong Kongu je v časti 4.4, kde sa používa systém aj s ohľadom na špecifickú urbanistickú situácie dosť deformovaným spôsobom. Naopak, v Austrálii je tendencia používať ešte náročnejšie kritériá ako vo V. Británii. Na prvý pohľad je hodnotiaci systém podľa Littlefaira dosť podobný tomu, ktorý sa používa na Slovensku. Pri podrobnejšom pohľade však nachádzame množstvo odlišností. Najvýznamnejšia odlišnosť spočíva v záväznosti svetelnotechnických posudkov vo V. Británii a na Slovensku. Kým na Slovensku sú kritériá dané vyhláškou a výsledky svetelnotechnických posudkov sú právne záväzné, vo V. Británii sú svetelnotechnické posudky nezáväzné. Tvoria iba podklad pre rozhodovanie a veľkosti nových stavieb alebo nadstavieb a prístavieb. Dokonca si developer môže navrhnúť iné kritériá ako sú odporúčané v (Littlefair 1991) a schvaľovací orgán ich môže akceptovať. Toto sa môže použiť, ak existujú iné závažné benefity navrhovanej výstavby (Littlefair, King 2008). Celkovo sa v praxi používa táto metóda veľmi flexibilne. 21

22 4.1.1 Hodnotenie dostupnosti preslnenia Hodnotenie dostupnosti priameho slnečného žiarenia v kontrolných bodoch (preslnenia) sa v metóde (Littlefair 1991) robí podľa BS , pričom sa hodnotí aj preslnenie verejných priestorov. Preslnenie sa posudzuje iba v oknách obytných miestností, ktoré sú odklonené od juhu smerom na východ alebo západ do 90º. Kontrolné body sa nachádzajú v strede okien. Vplyv nových stavieb na preslnenie okien okolitých existujúcich budov sa posudzuje vtedy, ak plánované budovy budú tieniť tieto okná pod väčším elevačným uhlom ako 25º vo vertikálnej rovine kolmej na okno. Podľa BS je miestnosť dostatočne preslnená vtedy, ak z celoročného množstva relatívneho slnečného svitu, ktoré môže dopadať na ničím netienené okno miestnosti, dopadne naň v tienených podmienkach aspoň 25 % z tohto množstva, pričom najmenej 5 % z celoročného relatívneho slnečného svitu musí na okno dopadať v chladnej polovici roka medzi 21. septembrom a 21. marcom. Ak posudzované okno nevyhovuje z hľadiska preslnenia už pred plánovanou stavbou, nadstavbou alebo prístavbou existujúcej budovy, môže novostavba Obr. 7 Stereografický slnečný diagram používaný na posudzovanie preslnenia v Londýne zhoršiť existujúce pomery preslnenia o 20 %, čo je kritérium metódy podľa (Littlefair 1991). Táto metóda obsahuje aj odporúčania na zabezpečenie preslnenia verejných priestorov (námestí, parkov a pod.). Vtedy sa preslnenie posudzuje 21. III. a odporúča sa, aby sa v tomto čase zachovalo preslnenie aspoň štvrtiny pôdorysnej plochy daného priestoru. Ak už ani štvrtina nie je preslnená, nemá nová výstavba znížiť rozsah preslnenej plochy viac ako o 20 %. Uvedený systém normovania a posudzovania preslnenia je podstatne komplikovanejší v porovnaní s aktuálnymi postupmi, ktoré sa v tejto problematike používajú na Slovensku. Prakticky každá lokalita vo V. Británii musí mať vypracovanú výpočtovú pomôcku podobnú tej, ktorá je pre prípad Londýna uvedená na obr. 7. Diskutabilná je napríklad zásada, aby sa posudzovalo preslnenie zohľadňujúce výskyt oblačnosti, hmiel a vysokého zákalu ovzdušia namiesto astronomicky možného času preslnenia, ktorý sa používa vo väčšine krajín sveta. Výpočet je prácnejší, pričom je otázny význam jeho spresnenia Hodnotenie dostupnosti denného svetla Ak ľubovoľná časť navrhovanej budovy alebo zväčšovanej existujúcej budovy prevyšuje uhol 25º vynesený v rovine kolmej na okno v hlavnej okennej stene nejakej okolitej existujúcej budovy, posudzuje sa vplyv takejto stavby na dostupnosť oblohového svetla v tienenom okne. Ničím netienené vertikálne okno má v podmienkach štandardnej zamračenej oblohy s gradovaným jasom pri tmavom teréne vertikálnu oblohovú zložku 39,6 %. Nová výstavba môže znížiť túto hodnotu na 27 %. Ak už existujúce tienenie znížilo oblohovú zložku pod hodnotu 27 %, potom 22

23 ďalšie zmeny okolitej zástavby môže existujúcu oblohovú zložku znížiť najviac o 20 %. Zachovanie vertikálnej oblohovej zložky 27 % predstavuje ekvivalentný uhol tienenia 25º určený podľa STN :Z2. Teda zdanlivo je postup podľa (Littlefair 1991) analogický postupu používanému na Slovensku. V praktickej rovine tu však existuje množstvo rozdielov. Vo V. Británii je možné používať aj ďalšie kritérium hodnotenia, v ktorom sa prejaví aj veľkosť okna a posudzovanej miestnosti. Ak je existujúce tienenie už nadmerné, potom sa posudzuje oblohová osvetlenosť porovnávacej roviny miestnosti. Nová zástavba môže plochu porovnávacej roviny, ktoré získava oblohové svetlo zmenšiť o 20 %. Ak ani jedno z týchto kritérií rozsah navrhovanej výstavby nespĺňa, posudzuje sa priemerný činiteľ dennej osvetlenosti miestnosti pred a po plánovanej výstavbe. Tu sa počíta už aj s odrazeným svetlom, čo otvára široký priestor pre kreativitu posudzovateľov. Ak aj potom sa nedospeje k želanému výsledku, začne sa argumentovať účelom tienených miestností (napr. spálňa nepotrebuje toľko denného svetla ako obývacia izba). Prípadne sa argumentuje lokalitou, napr. že plánovaná výstavba bude v centrálnej časti mesta a teda treba pripustiť väčšie zhoršenie denného Obr. 8 Zásady minimálnych odstupových vzdialeností medzi stenami s oknami miestností budov na bývanie v Glasgowe (8) osvetlenia v okolitých miestnostiach v porovnaní s kritériami metódy (Littlefair 1991). Tiež sa kritériá voľne upravujú vtedy, ak sú nad posudzovanými oknami balkóny, ktoré samotné výrazne zhoršujú denné osvetlenie a v tejto metóde podstatne ovplyvňujú výsledky posúdenia. Ak nestačia ani tieto argumenty, lebo rozsah zatienenia je veľký, začnú sa hľadať iné argumenty v prospech navrhovanej výstavby, napr. sa posúdi tienenie všetkých okolitých okien, teda aj vo vyšších menej tienených podlažiach alebo aj vôbec netienených. Potom sa argumentuje napr. tak, že z 250 okolitých okien je nadmerne zatienených iba 10. Cieľom je problém relativizovať, zľahčiť, aby príslušné orgány schválili danú výstavbu, lebo tak môžu urobiť aj v prípade nadmerného zatienenia, potrebujú však k tomu priechodné formulácie. Škótsko má svoje vlastné predpisy na organizáciu zástavby, čím sa v štandardných prípadoch viac-menej nepriamo riešia aj otázky denného osvetlenia a preslnenia budov. Napríklad v Glasgowe (8) sú v zásadách tvorby plánov mesta, jeho obytných častí, stanovené pevné odstupy medzi priečeliami budov, v ktorých sú okná obytných miestností obr. 8. Pri ich stanovení sa tiež vychádzalo zo štúdie (Littlefair 1991), pevné limity však do značnej miery obmedzujú nadmernú kreativitu tejto metódy. Pri určovaní minimálnych odstupových vzdialeností sa vychádzalo zo zásady, aby novostavby nadmerne neporušovali súkromie v okolitých nehnuteľnostiach a aby neprimerane neblokovali denné svetlo a priame slnečné žiarenie. Pre budovy do 2 nadzemných podlaží sa tu za minimálnu odstupovú vzdialenosť medzi priečeliami 23

24 Obr. 9 Posudzovaná zástavba v Londýne podľa (Harper 2007) budov s oknami považuje 9 m, pre 3 podlažné budovy 11 m, pre 4 podlažné 13 m a pre 5 podlažné 15 m. Vyššie budovy sa musia z hľadiska splnenia vyššie spomenutých zásad osobitne posúdiť, v žiadnom prípade však medzi nimi nesmie byť odstupová vzdialenosť menšia ako 15 m. V takýchto prípadoch sa posudzujú vzájomné polohy okien v priečeliach, účel miestností s oknami, či majú vysoký parapet alebo nepriehľadné zasklenie a pod. Existuje tu celý rad doplňujúcich požiadaviek, ktoré zohľadňujú napr. špecifiká druhov rodinných domov. Z hľadiska nadmerného tienenia sa tu v menej štandardných situáciách tiež používajú metódy podľa (Littlefair 1991) Príklad svetelnotechnického posudku v Londýne Na internete možno nájsť množstvo svetelnotechnických posudkov, najmä z Londýna. Na ukážku uvádzame jeden z nich (Harper 2007). Axonometrické znázornenie zástavby je na obr. 9, jej situačný náčrt je na obr. 10. V záveroch posudku sa uvádza, že okná vo Falkland House budú tienené viac ako dovoľujú kritéria metódy (Littlefair 1991), ale sa zdá, že sú to okná spální a bude v nich dosť denného svetla podľa BS Tiež sa v závere konštatuje, že sa tam vyskytuje menší počet okien, najmä na ulici Conisborough Crescent , ktorých preslnenie nebude vyhovovať kritériám. Zhoršenie však Obr. 10 Posudzovaná situácia podľa (Harper 2007) nebude významne horšie v porovnaní s kritériami, a preto je podľa posudku prípustné. Zhoršenie preslnenia verejných priestorov podľa posudku bude tiež akceptovateľné a celkovo nie je dôvod navrhovanú výstavbu zo 24

25 svetelnotechnických dôvodov zamietnuť. V podobnom duchu sú obyčajne napísané aj posudky, v ktorých sa výpočtovo dokumentuje radikálne zhoršenie svetelnotechnických pomerov Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v hodnotiacich systémoch udržateľnej výstavby vo V. Británii Celkovo sa vo V. Británii kladie dôraz na denné osvetlenie a preslnenie budov. Nepochybne to súvisí s klimatickými pomermi ostrovnej krajiny a sčasti aj s historickými skúsenosťami, keď sa v časoch živelného rozvoja kapitalizmu nie veľmi bral ohľad na hygienu stavebného prostredia (z hľadiska kapitalistu takéto ohľady znižujú jeho profit) a pozostatky týchto čias niekde pretrvávajú až dodnes. Vo V. Británii existuje niekoľko systémov komplexného hodnotenia udržateľnej výstavby, z ktorých najrozšírenejší je BREEAM Building Research Establishment Environmental Assessment Method (5). Existuje množstvo variácií tejto metódy pre administratívne budovy, obytné budovy, pre obnovované budovy, pre obchodné, priemyselné, zdravotnícke budovy atď. Vzhľadom na analyzované problémy preslnenia a denného osvetlenia si budeme všímať iba systém BREEAM EcoHomes, ktorý je venovaný hodnoteniu budov na bývanie a od roku 2000 ním bolo vo V. Británii certifikovaných vyše domov. V roku 2007 bol tento systém transformovaný do štátneho predpisu pre výstavbu udržateľných domov (Code for Sustainable Homes 2010). V systéme BREEAM EcoHomes sa podobne ako v mnohých iných takýchto hodnotiacich systémov nemusia splniť všetky požiadavky a kritériá, vládne tu vysoký stupeň relativizmu. Ak sa však projektanti a stavebníci rozhodnú, že budú zbierať body aj za denné osvetlenie, dostanú ich za to, že sa splnia normy na denné osvetlenie podľa BS a za výhľad z budovy na oblohu. Ako sa už spomína vyššie, podľa uvedenej britskej normy sa najvyššia úroveň denného osvetlenia požaduje pre kuchyne (priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti 2 %), potom pre obývacie izby (1,5 %) a najnižšie spálne (1,0 %). Na rozdiel od BS sa v hodnotiacich systémoch udržateľnej výstavby požaduje pre všetky obytné miestnosti rovnaká priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti a to 1,5 %. Hodnotiaci systém požaduje vypracovať profesionálny svetelnotechnický posudok. Ďalšie body sa dajú získať za výhľad z miestnosti, kde sú kritériá postavené veľmi náročne. Body sa získajú vtedy, ak je z 80 % plochy miestnosti bytu z výšky stola (z vodorovnej roviny 0,85 m nad podlahou) vidno oblohu. Splnenie tohto kritéria je potrebné tiež doložiť profesionálnym výpočtom. Dohromady možno za denné osvetlenie a výhľad získať 3 body (z celkových 100 bodov, ktoré sa dajú získať za množstvo hodnotených parametrov, napríklad za potenciál príspevku budovy ku globálnemu otepľovaniu a emisie NO x sa dohromady dajú získať najviac 4 body). Jednoznačné požiadavky na preslnenie bytov sa v systémoch hodnotenia udržateľnej výstavby vo V. Británii nevyskytujú. Požiadavky na denné osvetlenie sú však natoľko prísne, že v prípadoch ich splnenia vytvárajú zásadné predpoklady aj na preslnenie bytov, ak sú dispozície bytov navrhnuté s ohľadom na dráhy slnka. 4.2 Rakúsko Ďalej uvádzané údaje o riešení otázok preslnenia a denného osvetlenia v Rakúsku do značnej miery platia aj pre Nemecko, Švajčiarsko a krajiny Beneluxu. Aj keď tu existujú viaceré odlišnosti a to aj v uvedných štátoch medzi ich jednotlivými 25

26 časťami, lebo stavebné predpisy v týchto krajinách nie sú jednotné, ale v jednotlivých častiach (krajiny, kantóny, regióny, veľké mestá...) platia špecifické stavebné poriadky. Napríklad vo Viedni v dokumente (Stadt Wien 2009) sa podrobnejšie vysvetľujú zásady susedských vzťahov v zmysle ustanovení Stavebného poriadku mesta Viedeň. Jednoznačne sa tu uvádza... žiadne susedské práva nie sú zaručené z hľadiska určitého preslnenia alebo určitej dostupnosti svetla alebo určitého prevetrávania pre nové alebo existujúce budovy. V Nemecku tiež neexistuje právo na preslnenie bytov. Nemecká norma DIN 5034 odporúčala v minulosti (v rokoch ) preslnenie hlavnej obytnej miestnosti bytu dňa 21. marca 4 hodiny. Príklad posúdenia času preslnenia pomocou stereografického slnečného diagramu podľa DIN 5034 je na obr. 11. Výpočtovo sa nezohľadňovalo žiadne neefektívne preslnenie, ako to požaduje STN , takže čas preslnenia 4 hodiny 21. III. podľa bývalého znenia DIN 5034 je približne na úrovni kritéria 1,5 hodiny dňa 1. III., ak sa zohľadnia všetky požiadavky STN Od roku 1999 DIN 5034 odporúča, aby aspoň jedna z miestností bytu bola preslnená 17. januára aspoň 1 hodinu. Výber dátumu nepriamo preferuje južnú orientáciu hlavných priečelí Obr. 11 Príklad posúdenia času preslnenia stereografickým a smerovanie ulíc slnečným diagramom v Nemecku východno-západným smerom. Norma DIN 5034 tiež obsahuje požiadavky a kritériá denného osvetlenia budov, ktoré sú veľmi podobné a v oblasti denného osvetlenia obytných miestností totožné s tými, ktoré sa používajú na Slovensku. Výnimočne sa tieto kritériá používajú aj na posúdenie dopadu plánovanej zástavby na denné osvetlenie susedných miestností (Bebauungsplan 2007). Robí sa to však veľmi subjektívnym spôsobom, čo sa týka spôsobu výpočtu, výpočtových vstupov aj samotného vyhodnotenia, lebo takéto hodnotenia nemajú v Nemecku zákonný rámec. Slúžia iba ako podklad pre rozhodnutia úradov v určitých vyhrotených prípadoch. V Rakúsku je prakticky nemysliteľné použiť takýto postup na pomoc v sporných prípadoch už aj z toho dôvodu, že v Rakúsku ani nemajú normy denného osvetlenia budov. Vo Švajčiarsku síce normu na denné osvetlenie budov majú (SN ), na posudzovanie dostupnosti denného svetla vo vzťahu k organizovaniu zástavby sa nepoužíva. Na tieto účely tu slúžia stavebné poriadky, ktoré majú dlhú históriu, sú pravidelne aktualizované a úrady podľa nich presne a nekompromisne postupujú Hodnotenie dostupnosti preslnenia V Rakúsku absentujú zákonné a dokonca aj jednoznačné normové požiadavky na preslnenie bytov a ďalších vnútorných priestorov. Nepriamo sú tieto 26

27 požiadavky zohľadnené v stavebných poriadkoch, v ktorých sa stanovujú odstupy budov, prípadne sa odporúča, aby väčšie byty nemali okná všetkých obytných miestností orientované priamo na sever. Dôsledne sa však posudzuje a kontroluje letné prehrievanie budov, na rozdiel od našej praxe v tejto oblasti Hodnotenie dostupnosti denného svetla V Rakúsku absentujú zákonné a aj jednoznačné normové požiadavky na denné osvetlenie vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí. Nepriamo sa určitá úroveň denného osvetlenia zabezpečuje zásadami v stavebných poriadkoch, napr. aby veľkosť okien obytných miestností bola aspoň 1/8 podlahovej plochy (napr. vo Viedni) Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v hodnotiacich systémoch udržateľnej výstavby V Rakúsku existuje niekoľko systémov hodnotenia udržateľných budov, ktoré nemajú zákonný, ale iba dobrovoľný rámec. V systéme IBO ÖKOPASS (4) sa hodnotí 8 kritérií energetickej, ekologickej a hygienickej kvality budov na bývanie. Kritériá sa hodnotia v škále uspokojivé, dobré, veľmi dobré a vynikajúce splnenie. Z hľadiska preslnenia sa za uspokojivé riešenie nového bytového domu považuje, ak 21. decembra má aspoň 25 % bytov v dome preslnené hlavné obytné miestnosti 1,5 hodiny. Za dobre vyriešený bytový dom z hľadiska preslnenia sa považuje taký, v ktorom hlavná obytná miestnosť je 21. decembra preslnená 1,5 hodiny aspoň v 40 % bytov umiestnených v danom dome, za veľmi dobre vyriešený, ak je preslnených 55 % bytov a za vynikajúco navrhnutý, ak v ňom má aj v najnepriaznivejšom čase roka (teda ) preslnenie nad 85 % bytov. Aj keď je kritický dátum deň, v ktorom je slnko na oblohe najnižšie, nemožno hovoriť o náročných kritériách. Na garantovanie preslnenia v okolitých domoch sa dokonca ani nadšenci udržateľnej výstavby neodvážili ani pomyslieť. Rovnako ho do budúcnosti negarantujú ani v novo postavenom dome. Požiadavky na denné osvetlenie sú kriteriálne založené na prakticky celosvetovo rozšírenej metóde činiteľa dennej osvetlenosti. Polohy kontrolných bodov sú v systéme IBO ÖKOPASS umiestnené v hĺbke miestnosti vo vzdialenosti 2 m od okna a 1 m od bočných stien vo výške 0,85 m nad podlahou. Posudzuje sa denné osvetlenie hlavných obytných miestností. Za uspokojivé riešenie sa považuje také, v ktorom aspoň 25 % bytov má v kontrolných bodoch hlavných obytných miestností činiteľ dennej osvetlenosti nad 2 %. Dobré riešenie je, ak takýchto bytov je v dome viac ako 40 %, veľmi dobré nad 55 % a vynikajúce nad 85 % bytov. Systém hodnotenia v percentách vyhovujúcich miestností, bytov a podobne, ktorý sa v hodnotiacich systémoch udržateľných budov s obľubou používa je dosť nešťastný. Musí sa posúdiť väčšina miestností, aby sa dalo určiť percento plnenia. Vo väčších budovách je to veľmi prácny spôsob, keď treba posudzovať z mnohých hľadísk stovky vnútorných priestorov. 4.3 USA Vo väčšine štátov v USA bolo v 70. rokoch minulého storočia zavedené právo na slnko, ktoré je orientované na využívanie energie slnečného žiarenia. Základná informácie o tomto práve je uvedená v časti 1. 27

28 Vo všeobecnosti je v USA prístup k zabezpečeniu denného osvetlenia vnútorných pobytových priestorov a preslnenia bytov značne benevolentný. V mnohých mestách a obytných zónach s rodinnými domami sú však prostredníctvom územných plánov alebo mestskou správou schválených nariadení regulované podmienky zástavby tak, aby sa dosiahla určitá úroveň preslnenia bytov a denného osvetlenia obytných miestností, často vyššia ako podľa našich noriem. V akademických kruhoch existujú v tomto smere rôzne iniciatívy, pomerne známa je metóda slnečného obalu, ktorú iniciatívne propagoval prof. Knowles (Knowles 1985). Výsledkom takéhoto prístupu sú budovy podobné pyramídam (pozri obr. 12), ktoré umožňujú preslnenie okolitých budov a zároveň zabezpečujú vysokú hustotu zástavby. V spodných častiach takýchto budov, ktoré sú veľmi hlboké, vzniká množstvo priestorov bez denného osvetlenia, ktoré musia byť celoročne mechanicky vetrané. Je veľmi otázne, či takéto riešenia sú ekologické, udržateľné a vhodné pre mierne klimatické pásmo. Na internete sa dajú nájsť aj otázky Obr. 12 Tvary generované metódou slnečného obalu ľudí, ktorí bývajú v centrálnych častiach amerických miest s vysokou hustotou zástavby, ktorým do bytov nikdy nezasvieti slnko a je v nich celoročný nedostatok denného svetla. Pýtajú sa, čo majú robiť, lebo takéto byty v nich vyvolávajú depresie. Dostávajú odpoveď, aby si kúpili umelé svetelné zdroje, ktoré majú spektrálne zloženie svetla podobné dennému svetlu a intenzívne nimi stále svietili, najlepšie na úroveň lx. Čo za takéto svietenie zaplatia za elektrickú energiu (na osvetlenie a aj chladenie), to im dobrosrdeční radcovia nehovoria. Informáciami tohto druhu sa tu zaoberáme iba veľmi okrajovo, ďalej sa uvádza predovšetkým reálna prax, ktorá sa týka zabezpečenia dostupnosti priameho slnečného žiarenia a denného svetla v budovách v rámci politík, ktorými sa riadia americké mestá pri rozvoji urbanizmu Hodnotenie dostupnosti preslnenia V mnohých amerických mestách resp. v ich obytných častiach sú vypracované územné plány zón tak, aby bolo zabezpečené preslnenie bytov počas celého roka. Zástavba je organizovaná tak, aby slnečné priečelia domov boli aj 21. decembra preslnené od 9:00 do 15:00 hodiny, prípadne od 10:00 do 14:00 hodiny. Týka sa to nízkopodlažnej zástavby a tieto požiadavky sú oveľa vyššie ako v súčasnosti platné kritériá preslnenia bytov na Slovensku. Na ilustráciu popíšeme situáciu v tejto Obr. 13 Príklad analyzovaného domu oblasti v meste Boulder (Solar Access Guide 2006). Stupeň zabezpečenia dostupnosti priameho slnečného žiarenia v domoch sa definuje hypotetickým slnečným plotom vysokým 12 alebo 25 stôp (3,6 alebo 7,6 m) na hraniciach stavebnej parcely chránených budov. V meste Boulder sú vyčlenené 3 zóny: - zóna I stavebné pozemky sú chránené slnečným plotom vysokým 3,6 m, 28

29 - zóna II stavebné pozemky sú chránené slnečným plotom vysokým 7,6 m, - zóna III v nej sa uplatňujú práva na dostupnosť priameho slnečného žiarenia na solárne zariadenia, ktoré vyžadujú vyšší stupeň ochrany pred zatienením. Uplatnenie solárnych práv vyžaduje detailný popis solárnych zariadení a ich polohy, vymedzenie polohy vysokej zelene, polohu a dimenzie priľahlých nehnuteľností a ďalšie podrobnosti na uzatvorenie právneho vzťahu, ktorý vybavuje stavebný úrad. Ak existuje už tienenie susedného pozemku (napr. existujúcimi vyššími budovami, horami a podobne), potom sa nová výstavba môže skryť do existujúceho tienenia tak, aby ho nezvyšovala. Minimálne zvýšenie existujúceho tienenia môže stavebný úrad povoliť. Súčasťou schvaľovacieho procesu výstavby nového domu (napr. podľa obr. 13) je vypracovanie plániku vrhnutých tieňov domu, ktorého príklad je na obr. 14. Plánik sa obyčajne robí v mierke 1 : 10 a je doplnený hranicami priľahlých pozemkov, je v ňom vyznačené osadenie budovy v rámci parcely (na stanovenej stavebnej čiare) a severný smer. V obr. 14 je čiarkovanou čiarou vyznačený obrys tieňov vrhnutých v stanovenom čase na pozemok. Ak sa tiene nachádzajú na vlastnom pozemku, nevznikajú z hľadiska solárnych práv žiadne problémy. Susedné pozemky môže plánovaná budova tieniť, ale budovou vrhnutý tieň sa musí nachádzať v tieni, ktorý na pozemok vrhne hypotetický slnečný plot, ktorý je osadený na hranici pozemku a jeho výška sa riadi podľa zóny, v ktorej sa navrhuje budova. Ak s tým sused súhlasí, môže budova tieniť jeho pozemok aj vo väčšej miere Obr. 14 Ukážka tieňov vrhnutých domom podľa obr. 13 na terén medzi 10:00 a 14:00 hod. ako povoľujú pravidlá. Ak nie, stavebný úrad vyvolá verejnú diskusiu a hľadá prípadné optimálne riešenie. Samozrejme, stavebné pozemky, ulice a stavebné čiary musia byť organizované tak, aby pri štandardných riešeniach budov nevznikali problémy z hľadiska dostupnosti slnečného žiarenia v susedných domoch. Analogické pravidlá sa používajú aj pre iné budovy ako obytné Hodnotenie dostupnosti denného svetla Vzájomné 10 metrové minimálne odstupy rodinných domov a pravidlá na zabezpečenie dostupnosti priameho slnečného žiarenia vytvárajú dobré predpoklady na dostatočné denné osvetlenie obytných miestností. Špecifické kritériá pre denné osvetlenie budov založené na metóde činiteľa dennej osvetlenosti sa v USA nepoužívajú, lebo táto metóda sa tu nepoužíva. V rôznych návodoch na projektovanie sa odporúčajú zásady riešenia budov, aby v nich bolo dostatočné osvetlenie, majú spravidla podobu jednoduchých geometrických závislostí. 29

30 4.3.3 Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v hodnotiacich systémoch udržateľnej výstavby V USA sa najviac presadili 2 systémy hodnotenia udržateľných budov Green Globes (systém adaptovaný z Kanady) a LEED - Leadership in Energy & Environmental Design (6). V obidvoch sa vyskytujú požiadavky na denné osvetlenie. Z uvedených hodnotiacich systémov je rozšírenejší LEED. Momentálne existuje 9 druhov tohto systému (líšia sa podľa druhu hodnotených budov), z ktorých je najrozšírenejší LEED-NC 2009 (New Construction). V tomto hodnotiacom resp. certifikačnom systéme sa za preslnenie nedajú získať žiadne body, systém takéto kritériá neobsahuje. Za denné osvetlenie sa dá získať 1 bod. Tento bod sa získa vtedy, ak viac ako 75 % pobytových priestorov v budove má vyššiu úroveň denného osvetlenia ako stanovuje pomerne zvláštne kritérium (faktor zasklenia), ktoré je vyvinuté špecificky pre hodnotiaci systém LEED pozri obr. 15. V ¾ vnútorných priestorov s dlhodobým pobytom ľudí musí byť faktor zasklenia vyčíslený zo vzťahu uvedenom v obr. vyšší ako 2 %. Čiže zhruba štvrtina priestorov s dlhodobým pobytom ľudí v budove nemusí mať vôbec žiadne denné osvetlenie a budova môže získať certifikát udržateľne budovy. Keďže v systéme LEED sú povinné iba niektoré z hodnotiacich kritérií a ostatné nemusia Obr. 15 Hodnotenie denného osvetlenia v systéme LEED byť splnené, je možné získať certifikát udržateľnej (ekologickej a zdravej) budovy aj pri úplnom nesplnení požiadaviek na denné osvetlenie. Spôsob dokumentovania splnenia kreditu za denné osvetlenie (v metóde LEED má označenie EQ 8.1) je dosť neobvyklý. Môže sa dokumentovať 3 spôsobmi: - vyčíslením faktoru zasklenia (spôsobom podľa obr. 15), - počítačovými simuláciami, keď sa v deň jarného slnovratu v podmienkach jasnej oblohy má preukázať, že v 75 % pobytových priestorov bude minimálna úroveň denného osvetlenia 269 lx (25 foot-candle), - meraniami denného osvetlenia, ktoré preukážu splnenie vyššie uvedených požiadaviek (priemerná osvetlensť 269 lx). Zrejme nikoho netrápi, že všetky 3 spôsoby sú neporovnateľné, každý poskytne výrazne iné výsledky. 4.4 Hong Kong Predpisy týkajúce sa preslnenia a denného osvetlenia budov v Hong Kongu sa tu uvádzajú ako príklad, že aj v prípadoch mimoriadne vysokej hustoty zástavby sa dajú používať kritériá dennej osvetlenosti budov. Je to však otázka náročnosti kritérií, pri veľmi nenáročných kritériách je možné dosahovať aj extrémne vysoké hustoty zástavby a deklarovať splnenie požiadaviek na denné osvetlenie, dokonca hovoriť 30

31 o ekologickej výstavbe. Málokde na svete sa tak často a intenzívne hovorí o udržateľnej, zdravej, ekologickej výstavbe ako v Hong Kongu. Je to asi dôsledok známeho efektu, že najviac nám je ľúto za tým, čo sme nenávratne stratili. V mnohých častiach Hong Kongu je situácia taká, že budovy doslova bojujú nielen o denné svetlo ale aj o vzduch. Podobná situácia ako v Hong Kongu sa vyskytuje aj v mnohých iných megasídlach vo svete. V niektorých z nich, napríklad v Brazílii, sa pod tlakom obyvateľov predmetné otázky riešia podobným pseudospôsobom ako v Hong Kongu. Je potrebné uviesť aj objektívne podmienky, ktoré tu vyústili do obrovskej hustoty osídlenia. V Hong Kongu žije vyše 7 miliónov ľudí na ploche len o niečo väčšej ako 1000 km 2, pričom územie je hornaté. Na niektorých sídliskách tohto subtropického mesta žije viac ako obyvateľov na 1 km 2. Hustota zástavby v Hong Kongu sa riadi indexom podlažných plôch, ktorý sa pohybuje v rozsahu 0,5 až 10, prevažne však v rozsahu 8 až 10 (Hui 2001) a zastavanosť sa pohybuje okolo 50 %. Hustota osídlenia vo viacerých častiach tohto mesta prevyšuje 3000 obyvateľov na hektár. Jednu z husto zastavaných častí Hong Kongu ilustruje obr Hodnotenie dostupnosti preslnenia V subtropických lokalitách nie je obvyklé štandardizovať požiadavky na preslnenie budov. Skôr opačne, sústreďuje sa tu požiadavky na ochranu proti slnečnému žiareniu. V Hong Kongu sa nešpecifikujú požiadavky na preslnenie bytov, čo je vzhľadom na klimatické podmienky a ďalšie okolnosti pochopiteľné. Obr. 16 Pohľad na časť Hong Kongu, sever ostrovnej časti (Hui 2001) Hodnotenie dostupnosti denného svetla V Hong Kongu je štandardne povolené tienenie budov pod uhlom 71,5º (pomer výšky budov k ich vzájomnému odstupu 3 : 1) a minimálna veľkosť osvetľovacích otvorov obytných miestností je predpísaná 10 % z ich podlahovej plochy. Developeri resp. architekti sa snažia natlačiť na stavebnú parcelu maximálny objem budov, ktoré často majú tvar ako v obr. 17. Je samozrejmé, že pri takom rozsiahlom tienení budov nie je možné zaviesť úroveň kritérií denného osvetlenia takú, aká sa dlhodobo používa v napr. stredoeurópskych krajinách. Aj s ohľadom na to, že v Hong Kongu je úroveň vonkajšieho denného osvetlenia počas väčšiny roka relatívne vysoká, je pochopiteľné, že požiadavky na denné osvetlenie budov tu budú nižšie. Počas zamračených dní sú bežné úrovne osvetlenosti horizontálnej exteriérovej roviny v rozsahu 5000 až lx, čo však nie sú hodnoty podstatne vyššie v porovnaní s tými, ktoré sa po väčšinu roka počas zamračených dní vyskytujú u nás. Vzhľadom na minulé veľmi úzke väzby Hong Kongu na V. Britániu sa v Hong Kongu používajú podobné kritériá a výpočtové metódy denného osvetlenia ako vo V. Británii. 31

32 V predminulom storočí a aj v časti minulého storočia sa v Hong Kongu stavalo podľa podobných predpisov ako v Londýne. Vysoká hustota zástavby sa obmedzovala aj z dôvodu, aby sa znížil výskyt epidémií. Povolený bol uhol tienenia do 45º. Zástavba sa v Hong Kongu začala zahusťovať po roku 1953, keď sa tvorcovia predpisov inšpirovali predpismi z New Yorku a Chicaga, v jednotlivých zónach sa zaviedli odstupňované pomery výšok a odstupov budov 2 : 1, 3 : 1 a dokonca aj 4 : 1 (zhruba 76º). Tiež sa povolila výstavba väčších objemov budov. V časti sa uvádza, že vo V. Británii sa požaduje zachovať na okne vertikálnu oblohovú zložku 27 %. V Hong Kongu je nepredstaviteľné zaviesť podobné kritérium, lebo pri povolenej hustote zástavby by malo takéto kritérium hodnoty blízke nule. Používa sa tu kritérium vertikálneho činiteľa dennej osvetlenosti, teda zohľadňuje sa aj svetlo, ktoré sa odráža medzi jednotlivými fasádami a povrchmi ulice. Aj tak na spodných podlažiach pri svetlých povrchových úpravách fasád sa dosahujú hodnoty vertikálneho činiteľa dennej osvetlenosti pri uhle tienenia 71,5º iba okolo 7 % (v uličnej zástavbe). Pri uhle tienenia 45º je vertikálny činiteľ dennej osvetlenosti 23 % a pri uhle 63º je to zhruba 10 %, pričom je to takmer všetko iba odrazené svetlo. Pri tmavších povrchoch fasád sa tieto hodnoty ešte znížia približne o 40 %. Ak sa uhol tienenia 71,5º aplikuje vo Obr. 17 Tvary mnohých domov v Hong Kongu sa prispôsobujú max. uhlu tienenia budov 71,5º (Ng 2003) vnútorných dvoroch, ktoré sú zastavané zo všetkých strán, bude na oknách v prízemí vertikálny činiteľ dennej osvetlenosti iba 1,0 %. V takýchto prípadoch je v miestnostiach úplná tma. Potvrdili to aj merania, ktoré robil prof. Ng z Čínskej univerzity v Hong Kongu (Ng 2003). Merané budovy, snímané vertikálne smerom k zenitu oblohy, sú na obr. 18. Extrémna hustota zástavby jednoducho znamená, že na spodných podlažiach bude iba minimum denného osvetlenia až prakticky žiadne. Prof. Ng sa však nevzdal a navrhol metódu viditeľnej nezatienenej plochy (Ng 2003). V podstate zistil, že v Hong Kongu sú ľudia vďační, ak priamo z okna uvidia čo i len kúsok oblohy. V čase návrhu novej budovy by metóda prof. Ng mala garantovať aspoň takéto minimum dostupnosti denného svetla. Bohužiaľ, Obr. 18 Fotografie rybím okom obytných súborov snímané smerom k zenitu oblohy (Ng 2003) po čase môže zástavba ľudom zakryť aj posledný kúsok oblohy viditeľný priamo z okna, lebo metóda takýto postup nijako nezakazuje. V podstate však táto metóda nabáda k organizovanej zástavbe, ako to ukazujú napr. obr. 19 a

33 4.4.3 Hodnotenie preslnenia a denného osvetlenia v certifikačných systémoch udržateľnej výstavby V Hong Kongu sa používa systém hodnotenia udržateľnej výstavby HK-BEAM Hong Kong Building Environmental Assessment Method (7). Ide tak, ako aj u iných podobných systémov používaných vo svete o dobrovoľný hodnotiaci systém tretími osobami. V Hong Kongu sa používa v pomere širokej miere. Sú 2 základné verzie a to pre existujúce budovy a nové budovy. Existuje väčší počet verzií hodnotiacich systémov, ktoré sa líšia tak v hodnotených parametroch ako aj v ich kriteriálnych hodnotách. Tu sa uvádzajú údaje podľa HK-BEAM 4/04 NEW BUILDINGS. Kritériá na preslnenie bytov tento systém neobsahuje. V odôvodnení požiadaviek na denné osvetlenie sa tu správne uvádza, že denné svetlo je dôležitý aspekt z hľadiska pohody a zdravia a že je priamo zviazaný s viditeľnosťou oblohy. Zároveň sa konštatuje, že v Hong Kongu je nadmerné tienenie. V týchto Obr. 19 Sídlisko na východe ostrovnej časti Hong Kongu s indexom podlažných plôch 8 až 10 (Hui 2001) Obr. 20 Obytná štvrť v Hong Kongu strednej hustoty zástavby (Hui 2001) podmienkach sa za akceptovateľné považuje, ak v strede okien obytných miestností je vertikálny činiteľ dennej osvetlenosti 8 % a kuchýň 4 % (pripomínam, že vo V. Británii sa iba pre oblohovú osvetlenosť požaduje 27 % a s odrazeným svetlom sa v tomto kritériu vo V. Británii vôbec nepočíta). Za takéto riešenie sa pridelí v hodnotiacom systéme udržateľnej výstavby 1 bod. Ak sa v najhoršie denným svetlom osvetľovaných obytných miestnostiach dosiahne úroveň priemerného činiteľa dennej osvetlenosti 1 %, pridelia sa 2 body a ak sa dosiahnu 2 %, získavajú sa za prírodné denné osvetlenie v novostavbe 3 body. Priemerná hodnota činiteľa dennej osvetlenosti 2 % znamená, že ľudia vnímajú takýto priestor ako tmavý, nevľúdny. Aby sa mohli v systéme HK-BEAM 4/04 prideliť za denné osvetlenie body, musí oprávnená kvalifikovaná osoba vypracovať príslušný svetelnotechnický posudok. Vzhľadom na to, že kritérium vertikálneho činiteľa dennej osvetlenosti je prakticky iba o odrazenom svetle, je na výpočty potrebné použiť simulačné programy (používa sa tu program Radiance). Okrem zložitosti, časovej a finančnej náročnosti takýchto výpočtov treba upozorniť aj na to, že je tu vysoká voľnosť v narábaní so vstupnými údajmi, najmä s činiteľmi odrazu svetla od vonkajších a vnútorných povrchov. Vhodnou voľbou výpočtových parametrov je možné získať aspoň bod prakticky v každej situácii. 33