Stanovenie náhrady pri vyvlastnení nehnuteľnosti

Transcription

1 Bankovní institut vysoká škola Praha zahraničná vysoká škola Banská Bystrica Katedra ekonómie, oceňovania, spoločenských vied a práva Stanovenie náhrady pri vyvlastnení nehnuteľnosti Determination of compensations for expropriations estate Bakalárska práca Autor: Peter Taraba Oceňování majetku Vedúci práce: doc. Ing. Ján Svrček, CSc., Banská Bystrica Jún2013

2 Vyhlásenie Vyhlasujem, že som bakalársku prácu spracoval samostatne a s použitím uvedenej literatúry. Svojím podpisom potvrdzujem, že odovzdaná elektronická verzia práce je identická s jej tlačenou verziou a som oboznámený so skutočnosťou, že sa práca bude archivovať v knižnici BIVŠ a ďalej bude sprístupnená tretím osobám prostredníctvom internej databázy elektronických vysokoškolských prác. V Žiline dňa Peter Taraba

3 Anotácia práce TARABA, Peter: Stanovenie náhrady nehnuteľností pri vyvlastnení.[bakalárska práca]. Bankovní institut vysoká škola Praha, zahraničná vysoká škola Banská Bystrica. Katedra oceňovania. Vedúci práce: doc. Ing. Ján Svrček, Csc. Rok obhajoby: počet strán:50 Bakalárska práca sa zaoberá stanovením náhrady za vyvlastnenú nehnuteľnosť. Prvá kapitola je zameraná na úvod do problematiky a vysvetlenie pojmov, cieľom práce je aj, priblížiť súčasnú právnu úpravu pri vyvlastnení a proces predchádzajúci podania návrhu vyvlastnenia. Druha kapitola je zameraná na postup vykonávania vyvlastnenia a spôsob stanovenia náhrady za nehnuteľnosť. Kľúčové slová: Vyvlastnenie, náhrada, hodnota

4 Annotation TARABA, Peter: Determination of compensations for expropriations estate [Bachelor thesis]. Banking Institute University of Prague, Foreign University Banska Bystrica. Department of Economics and valuation. Head (Supervisor): doc. Ing. Ján Svrček CSc., Year: Number of pages: 50 Bachelor thesis deals with the determination of compensation for expropriated property. The first chapter focuses on the introduction to and explanation of terms. The aim of this work is to elucidate the current law in the process of expropriation and filing of suggestion for expropriation which precedes it. The second chapter focuses on the procedure of expropriation and determining of methods of compensation for the property. Key words: Expropriation, compensation, value

5 Poďakovanie Moje poďakovanie patrí vedúcemu bakalárskej práce, Doc. Ing. Jánovi Svrčkovi, Csc., za pomoc, odborné vedenie a cenné rady pri písaní práce. A mojím blízkym ktorí ma podporovali.

6 Obsah 1. Úvod do problematiky, vysvetlenie pojmov História vyvlastnenia História v podmienkach SR a ČR Pojmy a právna úprava Právna úprava Pojmy Predmet a účely vyvlastnenia Podmienky vyvlastnenia Náhrada za vyvlastnenie Vyvlastňovacie konanie Užívanie vyvlastneného pozemku a stavby, revokácia Stanovenie náhrady pri vyvlastnení Náhrada pozemkom Náhrada peniazmi Základné pojmy a názvoslovie Základne postupy ohodnocovania nehnuteľnosti a stavieb Zhrnutie Záver Zoznam použitej literatúry... 48

7 1. Úvod do problematiky, vysvetlenie pojmov 1.1. História vyvlastnenia Vyvlastnenie alebo expropriácia, je v práve odňatie (prípadne aj len obmedzenie) vlastníctva hnuteľnej, alebo nehnuteľnej veci štátom, spravidla vo verejnom záujme, na podklade zákona a za náhradu. Ide teda o zásah do majetkových práv v prospech verejnoprospešného (všeužitočného) diela, ktorým sa právo ruší a/alebo obmedzuje a zároveň pre iného sa právo zakladá. Inštitút vyvlastnenia bol známy už v dobách rímskeho práva a bol popisovaný prostredníctvom štyroch navzájom previazaných oprávnení a to: - právo vec držať, - právo vec využívať, - právo z veci brať úžitky, - a právo s vecou nakladať. (Šnapková, 2012, s.6) Vlastnícke právo a právo vlastniť majetok sa v moderných dejinách vyvinulo ako základné prirodzené ľudské právo V čl. 17 Deklarácii práv človeka a občana prijatej vo Francúzsku v roku 1789 sa vyhlásilo, že vlastníctvo je nedotknuteľné a posvätné právo, preto ho nikto nemôže byť pozbavený, okrem prípadov, ak by to nutne a verejne vyžadoval v zákone výslovne uvedený verejný záujem a pod podmienkou, že bude vopred poskytnutá spravodlivá náhrada. Z tejto zásady vychádzal aj Francúzky občiansky zákonník z roku 1804, ktorý ustanovil, že súkromné vlastníctvo možno obmedziť len zákonom. (Čič, 1997, s.113) V Nemecku a vo Francúzku, právne poriadky viedli v tomto ohľade medzi inými v Európe. V Európe sa táto ustanovizeň, ako predmet zákonnej úpravy, objavuje ďalej až v 14. storočí, a to najskôr len ako spôsob, ktorým si panovník zabezpečoval pozemky bohaté na nerasty, ktoré podliehali kráľovskému banskému regálu. Až neskôr sa objavujú vyvlastnenia pozemkov potrebných pre stavbu ciest, prípadne hradov. (Čič, 1997, s.114) 7

8 1.2. História v podmienkach SR a ČR Tendencia zasahovania štátu do vlastníctva pôdy má svoju históriu. Jej prvopočiatky možno datovať do obdobia ranného kapitalizmu, keď vznikol inštitút vyvlastňovania ako nevyhnutný dôsledok boja buržoázie proti feudálnemu monopolu pozemkového vlastníctva. Zabezpečenie pôdy na rozvoj priemyslu a dopravy, ale aj rozvíjajúcich sa nových osídlení bolo natoľko významné, že tomuto účelu museli ustúpiť aj záujmy súkromných vlastníkov pôdy bez ohľadu na nedotknuteľnosť a posvätnosť súkromného vlastníctva. (Čič, 1997, s.113) Vyvlastnenie, ako jednostranný správny akt, ktorý má buď konštitutívny alebo deklaratórny charakter, bol v Uhorsku upravený prvým vyvlastňovacím predpisom a to zákonným článkom 41/1881 o vyvlastňovaní. Tento článok bol základným vyvlastňovacím predpisom, pretože okrem neho platili aj ďalšie zákonné ustanovenia, ktoré pripúšťali túto formu straty (zániku) vlastníctva. Podľa toho článku vyvlastnenie bolo možné iba vo výnimočných prípadoch, ak sa jednalo o využitie pôdy vo verejnom záujme a uskutočňovalo sa za náhradu. Otázka výšky náhrady bola ponechaná na dohodu dotknutých strán. Ak k dohode nedošlo, o náhrade rozhodol súd. Začiatok tejto ustanovizne sa viazal na zákonný článok 13/1351, ktorý nariaďoval, že panovník nesmie zabrať pozemky, ktoré obsahujú zlato striebro, meď, železo alebo iné nerasty bez toho, že by dotyčného odškodnil udelením iných majetkov rovnakej hodnoty. Z tohto ustanovenia je zrejmé, že zo strany kráľovského banského regálu dochádzalo k prečinom proti súkromnému vlastníctvu, pri ktorých sa panovník neobmedzoval na výkon svojho regálneho práva na príslušnom pozemku, ale zaberal priamo majetkovú podstatu. Tento zákaz upravili aj ďalšie ustanovenia a to ustálením zásady, že síce odňatie majetku z tohto titulu je prípustné, ale len za patričnú a primeranú náhradu (debita competentique recompensa), t.j. výmenou za majetky poskytujúce taký istý úžitok a dôchodok (possessiones alias aeuque utiles et fructuoas dare debeat). Ustanovizeň vyvlastnenia sa v našom práve postupne udomácňovala, takže napr. 13/ už poznal aj dočasné vyvlastnenie, a nie za naturálnu, ale za peňažnú náhradu. Všeobecnejšia norma o vyvlastnení bola vydaná zák. 25/1836 o súkromných podnikoch podporujúcich verejný záujem štátu a obchod. Predpisy tohto zákona už celkom zodpovedali moderným princípom vyvlastňovacieho práva. 8

9 Predovšetkým bolo ustanovené, že vlastníci nehnuteľností sú povinní strpieť, aby orgány, ktorým boli povolené predbežné meračské práce vzhľadom na vyvlastnenie, zamýšľané pre zriadenie verejnoprospešného podniku, pozemky zmerali, obzreli a pod., pričom vlastníkom bola zabezpečená plná náhrada utrpenej škody, ktorá mala byť vyčíslená sumárnym konaním. Ďalej bolo vyslovené, že rozhodnutie o vyvlastnení a o predmete a rozsahu vyvlastnenia patrí administratívnym vrchnostiam, rozhodnutie o náhrade súdom, príslušný súd bol povinný urobiť predovšetkým odhad, a na jeho základe strany sa dohodnúť. Ak sa pokus o dohodu skončil bezúspešne, mal rozhodnúť o náhrade. Proti tomuto rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie, ktoré nemalo odkladný účinok na prevod vlastníctva pozemku. (Blaho, 2002, s.383) Neskôr bola ustanovizeň vyvlastnenia rozšírená aj na prípady iných verejnoprospešných diel a stavieb, najmä v zák.10/1840 o úprave vôd a kanálov, v zák. čl. 38/1840 o stavbe kanálu Dunaj Tisa, v zák. čl.40/1840 o stavbe železnice Viedeň Terst. Tieto ustanovenia zrušil zák. čl. 30/1848 s prísľubom nového vyvlastňovacieho zákona. Za Bachovej éry bol 21. Apríla 1857 vydaný patent o vyvlastnení pozemkov pre potreby stavieb cestných a vodných, kým pre vyvlastnenia banské platili 98 a nasl. Banského poriadku z 23.mája Po Judexkuriálnej konferencii bolo vydaných niekoľko interných a špeciálnych noriem, kým nevyšiel všeobecný vyvlastňovací zákon, a to zák. čl. 41/1881.(Blaho, 2002, s. 384) Právna úprava v prvej Československej republike bola v podstate zhodná s rakúskouhorskou a to z toho dôvodu, že právny poriadok vychádzal z dovtedy platného práva. Zmeny sa týkali hlavne kompetenčnej oblasti bolo potrebné prispôsobiť právo novovzniknutej štruktúre štátnych orgánov. V tomto období bolo možné, vo výnimočných situáciách, vyvlastniť aj hnuteľný majetok. Išlo hlavne o obdobie vojnového stavu, či mobilizácie. (Šnapková, 2012, s.18) V roku 1949 bol inštitút vyvlastnenia zaradený do režimu územného plánovania a výstavby vznikol zákon č. 480/1949 Zb. o územnom plánovaní a výstavbe obcí. Zavŕšenie tvorby zákonov, ktoré sa svojou určitou časťou zaoberali vyvlastňovaním nastalo postupne. V roku 1950 bol prijatý zákon č. 141/1950 Zb. o všeobecnom súkromnom práve, v roku 1964 bol prijatý Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. a bol 9

10 taktiež prijatý zákon č. 87/1958 Zb. o stavebnom poriadku, ktorý bol v roku 1976 nahradený zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, ktorý je platný (po novelových úpravách) až dodnes. (Šnapková, 2012, s.19) 1.3. Pojmy a právna úprava Právna úprava Už v Európskom dohovore o ochrane ľudských práv a základných slobôd je zakotvená klauzula o odňatí vlastníckych práv, teda o odňatí alebo obmedzení vlastníckych práv. Vyvlastnenie je nútene obmedzenie vlastníckeho práva a je najzávažnejším a výnimočným spôsobom, nesmierne citlivým a citeľným zásahom do nedotknuteľnosti vlastníckeho práva, ktoré pripúšťa Ústava SR. Podľa nej je vyvlastnenie možne iba vtedy, ak sú súčasne splnené tieto štyri ústavné podmienky: 1. vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho práva je možné iba v nevyhnutnej miere, 2. vo verejnom záujme, 3. na základe zákona a 4. za primeranú náhradu. (Korec, 2006, s.20) Pojmy Nehnuteľnosťami a stavbami sú podľa vyhlášky č. 86/2002 Z. z. a) pozemky, b) stavby, c) byty a nebytové priestory, d) nedokončené stavby, byty a nebytové priestory, e) lesné porasty, f) vodné plochy 10

11 Verejný záujem Najhlavnejšou a najproblematickejšou otázkou vyvlastnenia alebo obmedzenia vlastníckeho práva, tak v minulosti ako aj v súčasnosti, vždy bola a naďalej ostáva problematika obsahového vymedzenia pojmu,,verejný záujem. Je nepochybné, že ani v súčasnosti, a to nielen v právnom poriadku Slovenskej republiky, ale aj v právnych poriadkoch iných štátov, nebol zatiaľ tento pojem definovaný a vymedzený tak, aby mohol byť všeobecne akceptovaný. Ako príklad môžu v tejto spojitosti slúžiť početné rozhodnutia súdu pre ľudské práva, v ktorých sú jasne viditeľné snahy vyrovnať sa s nejasnosťami. V jednom zo svojich rozhodnutí súd vyhlásil: Pojem verejný záujem je nevyhnutne rozsiahly, a preto súd bude rešpektovať zákonodarcov v ich predstave, čo je verejný záujem, okrem prípadov, ak by v ich úsudku zjavne chýbal rozumný základ. (Čič, 1997, s. 124) Verejným záujmom možno označiť záujem všeobecne prospešný, prípadne záujem na splnenie verejnej úlohy či záujem sledujúci oprávnené politické (teda hospodárske, sociálne) účely. Vyhovuje sa ním potrebám širšieho celku či už štátneho, územného, sociálneho a i. Verejným záujmom sa môže sledovať aj ochrana a realizácia súkromného záujmu, t. j. vymedziť práva vlastníkov pri ich vzájomnej kolízii. Uplatňovanie verejného záujmu sa často zvykne spájať s kolektívnym záujmom, čo však nie je správne, pretože často môže ísť o záujmy protikladné. Ako príklad sa môže uviesť napr. lobovanie určitých záujmových skupín u politikov a politických stranách, ktorým sa sleduje záujem vlastný a nie verejný. Rovnováha verejného a súkromného záujmu je dôležitým kritériom pre určovanie primeranosti obmedzenia každého základného práva a slobody. Z daného vyjadrenia nálezu Ústavného súdu zo dňa pod sp. Zn. PL. ÚS 7/96 možno dedukovať, že nie je podporované bezhlavé vyvlastňovanie, aj keby bolo vo verejnom záujme a to z toho dôvodu, že ochrana rovnako prináleží aj súkromnému vlastníckemu právu. (Šnapková, 2012, s.23) 11

12 Vlastnícke právo Ide o najzákladnejšie subjektívne právo. Je to pojem človeku vnútorne jasný, no po odbornej stránke ťažšie definovateľný. Vo všeobecnej rovine sa dá charakterizovať ako právo panstva osoby nad vecou, možnosť ju ovládať svojou mocou v prospech svojho záujmu. (Šnapková, 2012, s.26) Toto právo je priamo či nepriamo chránené celým právnym poriadkom na čele s ústavou. Ochrana vlastníckeho práva sa premieta do takmer všetkých právnych odvetví patriacich k verejnému právu a súkromnému právu. Každé z právnych odvetví poskytuje ochranu vlastníckemu právu svojimi prostriedkami ochrany. Občianskoprávna ochrana vlastníckeho práva je široko koncipovaná, Občiansky zákonník celou svojou úpravou občianskoprávnych vzťahov prispieva k ochrane nedotknuteľnosti vlastníctva. (Cirák, 1992, s.185) Vyvlastnenie Pre vyvlastnenie sú charakteristické nasledujúce znaky: - trvalý zásah do práva t. z., že ide o stratu práva vyvlastneného, - nevyhnutný mocenský zásah do práva t. z., že štát, v pozícii subjektu uskutočňujúceho vyvlastnenie, uplatňuje svoju donucovaciu moc a týmto spôsobom obmedzuje slobodu jednotlivca nakladať so svojim majetkom, - absolútny zásah do práva t. z., že vyvlastnením dochádza k prechodu vlastníckeho práva (vec držať, užívať a s vecou nakladať) v celom rozsahu. (Molitoris, 2011, s.6) Podľa Sirotku je vyvlastnenie zásahom do vlastníctva, znamená zmenu vlastníckeho práva na základe správneho aktu vydaného v správnom konaní. Vytvorenie majetko-právnych predpokladov pre uskutočnenie stavieb a opatrení vo verejnom záujme si vyžaduje zachovanie inštitúcie vyvlastnenia v právnom systéme. Bez nej totiž nie je možné zabezpečiť realizáciu nových stavieb a opatrení bez zásahu do existujúcich vlastníckych práv a ich uskutočnenie nemôže bezvýhradne závisieť od súhlasu vlastníka pozemku alebo stavby, ktoré majú byť pre realizáciu verejného záujmu využité. Z toho vyplýva nevyhnutnosť zasahovania štátu do vlastníckych práv k stavbám a pozemkov, no 12

13 je potrebné zdôrazniť, že len v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za podmienok určených zákonom. (Sirotka, 1999, s.114) Vyvlastnenie je inštitút verejného práva, pretože sa pri ňom pojednáva o verejnom záujme. Účastníci tohto konania sa nenachádzajú v rovnakom postavení, pretože rozhodnutie správneho orgánu je pre účastníkov záväzné a nastáva na základe autoritatívneho rozhodnutia správneho orgánu. (Šnapková, 2012, s.28) V súčasnosti je základná úprava vyvlastnenia alebo nutného obmedzenia vlastníckeho práva rámcovo upravená v Ústave SR v čl. 20 zameriava sa na zásah do jedného z mnohých základných ľudských práv a to práva vlastníckeho. Ústava zaručuje mať právo vlastniť majetok a ochranu tohto práva rovnako pre všetkých. Taktiež upravuje všeobecné podmienky vyvlastnenia v nevyhnutnej miere, vo verejnom záujme a za primeranú náhradu. Ústava Slovenskej republiky dovoľuje vyvlastnenie na základe zákona, ale nedovoľuje vyvlastnenie zo zákona. To znamená, že vylučuje odňatie vlastníckeho práva znárodnením. Podobným spôsobom sú podmienky vyvlastnenia upravená aj v Listine základných práv a slobôd. Zákon č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky; (Molitoris, 2011, s.6) Konkrétnejšia úprava podmienok vyvlastnenia je obsiahnutá v Občianskom zákonníku (Zákon č. 40/1964 Zb.). Je to základný predpis súkromného práva, ktorý všeobecne upravuje vlastnícke a majetkové vzťahy a podrobnejšie než Ústava SR upravuje aj podmienky vyvlastnenia. (Molitoris, 2011, s.7) Súkromnoprávna rovina je upravená 25 Obchodného zákonníka, t. j. zákonom č. 513/1991 Zb. Najpodrobnejšiu úpravu vyvlastnenia upravuje Zákon 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku, t. j. stavebný zákon. Upravuje proces vyvlastnenia ako z hmotnoprávnej, tak aj z procesnej stránky. Vyvlastnením sa zaoberá štvrtá časť tohto zákona, počnúc 108. (Molitoris, 2011, s.7) V špecificky vymedzených situáciách sa uplatňujú osobitné právne predpisy, ktoré upravujú podmienky vyvlastnenia. Ide hlavne o: - zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), - zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využívaní nerastného bohatstva (banský zákon), - zákon č. 129/1996 Z.z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, 13

14 - zákon č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícii a o doplnení niektorých zákonov, - zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky, - zákon č. 442/2002 Z. z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách a o zmene a doplnení zákona č. 276/2001 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach. Napríklad zákon č. 319/2002 Z. z. o obrane Slovenskej republiky vo svojej štvrtej časti v 24a umožňuje vyvlastnenie, alebo obmedzenie práva pozemkom nielen v prípade vojnového stavu, ale aj v stave bezpečnosti. Ide o pozemky, ktoré sú potrebné na uskutočnenie stavieb pre obranu štátu. Pritom sa uplatňujú ustanovenia všeobecných predpisov upravujúcich vyvlastnenie Predmet a účely vyvlastnenia Objekty, ktoré možno vyvlastniť, alebo práva k nim obmedziť a subjekty, pre ktoré je možné vyvlastniť a tieto práva previesť sú uvedené v Stavebnom zákone č. 50/1976 Zb. v znení neskorších predpisov. Podľa 108 tohto zákona môže ísť o pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme. Samotný verejný záujem sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Stavebný zákon vymedzuje základne body k ktorých možno vyvlastniť a pre koho. Podľa ( 108 stavebného zákona č. 50/1976 Z. b. v znení neskorších predpisov),možno vyvlastniť. 108 Stavebného zákona (1) Pozemky, stavby a práva k nim, potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení vo verejnom záujme, uvedených v odseku 2, možno vyvlastniť alebo vlastnícke práva k pozemkom a stavbám možno obmedziť( 128 ods. 2 Občianskeho zákonníka.) rozhodnutím stavebného úradu (ďalej len vyvlastniť ). (2) Vyvlastniť možno len vo verejnom záujme pre a) verejnoprospešné stavby podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, 14

15 b) vytvorenie hygienických, bezpečnostných a iných ochranných pásem a chránených území a pre zabezpečenie podmienok ich ochrany, c) vykonanie asanácie sídelného útvaru alebo jeho asanačných úprav podľa schválenej územnoplánovacej dokumentácie, d) vytvorenie podmienok pre nevyhnutný prístup k pozemku a stavbe, e) vytvorenie podmienok pre umiestnenie alebo riadnu prevádzku zariadenia štátnej pozorovacej siete, ktorou sa zisťuje stav životného prostredia, f) výstavbu a správu diaľnic, ciest a miestnych komunikácií vrátane zriadenia ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov,( Zákon č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 27/1984 Zb. (úplné znenie č. 55/1984 Zb.)). g) výstavbu energetického diela na výrobu alebo rozvod elektriny podľa osobitných predpisov, (Zákon č. 79/1957 Zb. o výrobe, rozvode a spotrebe elektriny (elektrizačný zákon)). h) výstavbu plynárenských zariadení podľa osobitných predpisov, (Zákon č. 67/1960 Zb. o výrobe, rozvode a využití vyhrievacích plynov (Plynárenský zákon) v znení zákona č. 64/1962 Zb. a zákona č. 174/1968 Zb.). i) výstavbu vojenských objektov a vojenských priestorov osobitného určenia podľa osobitných predpisov, (Zákon č. 169/1949 Zb. o vojenských obvodoch, zákon č. 40/1961 Zb. o obrane Československej socialistickej republiky v znení zákona č. 101/1964 Zb., zákonného opatrenia Predsedníctva Federálneho zhromaždenia č. 17/1976 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 42/1994 Z. z., vládne nariadenie č. 42/1961 Zb. o vyvlastnení pre účely obrany v znení vládneho nariadenia č. 44/1963 Zb.). j) účely dobývania ložísk nerastov podľa osobitných predpisov, (Zákon č. 44/1988 Zb. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 498/1991 Zb., zákon Slovenskej národnej rady č. 51/1988 Zb. o banskej činnosti, výbušninách a o štátnej banskej správe v znení zákona Slovenskej národnej rady č. 499/1991 Zb. a zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 154/1995 Z. z.). 15

16 k) výstavbu alebo prevádzkovanie vodohospodárskych diel podľa osobitných predpisov, (Zákon č. 138/1973 Zb. o vodách (vodný zákon) v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 238/1993 Z. z.). l) stavby dráhy a jej súčastí a stavby v ochrannom pásme dráhy, ktoré slúžia prevádzke dráhy alebo doprave na dráhe, na účely prístupu k dráhe alebo k jej súčasti alebo na účel zabezpečenia prevádzky dráhy alebo dopravy na dráhe, ( 11 zákona č. 513/2009 Z. z. o dráhach a o zmene a doplnení niektorých zákonov.). m) zachovanie a riadne užívanie kultúrnej pamiatky podľa osobitných predpisov,(zákon Slovenskej národnej rady č. 27/1987 Zb. o štátnej pamiatkovej starostlivosti v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 200/1994 Z. z.). n) výstavbu potrubí pre pohonné látky a ropu podľa osobitných predpisov, (Vládne nariadenie č. 29/1959 Zb. o oprávneniach k cudzím nehnuteľnostiam pri stavbách a prevádzke podzemných potrubí pre pohonné látky a ropu.). o) uskutočnenie stavieb, ktoré sú významnou investíciou podľa osobitných predpisov, ( 1 a 6 zákona č. 175/1999 Z. z. o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov.). p) zriadenie alebo prevádzkovanie verejných letísk a leteckých pozemných zariadení vrátane ich ochranných pásiem podľa osobitných predpisov. ( 31 zákona č. 143/1998 Z. z. o civilnom letectve (letecký zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.). (3) Verejný záujem na vyvlastnení na účely uvedené v odseku 2 sa musí preukázať vo vyvlastňovacom konaní. Za stavby podľa odseku 2 písm. a) sa považujú stavby určené na verejnoprospešné služby a pre verejné technické vybavenie územia podporujúce jeho rozvoj a ochranu životného prostredia, ktoré vymedzí schvaľujúci orgán v záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie.( 108 stavebného zákona č. 50/1976 Z. b. v znení neskorších predpisov) 16

17 Podmienky pre vyvlastnenie upravuje ešte Zákon o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií a o doplnení niektorých zákonov - Zákon č. 175/1999 Z. z. Upravuje podmienky vyvlastnenia ak Významná investícia je stavba určená na výrobu, výskum a vývoj, ktorej výstavbu bude zabezpečovať právnická osoba so sídlom na území Slovenskej republiky, ak finančné prostriedky potrebné na uskutočnenie stavby sú v sume najmenej 1 miliardy Sk investičných nákladov, je národohospodársky významná a vláda Slovenskej republiky o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Významnou investíciou je aj stavba určená na výrobu (služby), ktorej výstavbu bude zabezpečovať podnik, ktorý nespĺňa podmienku a uskutočnenie tejto stavby je nevyhnutné na zabezpečenie prevádzkovania výroby, výskumu alebo vývoja vo významnej investícii s ktorou technicky, technologicky alebo logisticky súvisí, alebo bude jej dodávateľom súčiastok, dielov alebo polotovarov pre finálne výrobky, je národohospodársky významná a vláda o nej rozhodla, že jej uskutočnenie je vo verejnom záujme. Ak investícia bude realizovaná na území okresu v ktorom je miera evidovanej nezamestnanosti najmenej 15 % podľa údajov zverejňovaných Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky k poslednému dňu kalendárneho polroka predchádzajúceho kalendárnemu polroku, v ktorom bola predložená žiadosť, suma sa znižuje na polovicu. ( Zákon č. 175/1999 Z. z.) Stavebný zákon upravuje ciele, ktoré možno vyvlastnením dosiahnuť. Ciele vyvlastnenia možno dosiahnuť prechodom vlastníckeho práva k pozemkom a stavbám alebo len obmedzením týchto práv, ďalej zriadením nového vecného bremena k pozemkom a stavbám, zrušením existujúceho vecného bremena, k pozemkom a stavbám, prípadne jeho obmedzením vždy priamo v prospech navrhovateľa. Pojem vecné bremeno charakterizuje stav, kedy je vlastník nehnuteľnosti v prospech niekoho iného obmedzený tak, že je povinný niečo strpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. (Šnapková, 2012, s. 14) Vyvlastnením prechádza vlastnícke právo k pozemkom a stavbám vždy na navrhovateľa, ktorým môže byť orgán štátnej správy, právnická alebo fyzická osoba, ktorá ma predmet vyvlastnenia využiť na účel, pre ktorý sa vyvlastňuje. Prechodom vlastníckeho práva vyvlastnením zanikajú všetky ostatné práva spojené s pozemkom alebo stavbou, ktoré sú predmetom vyvlastnenia, ale len za predpokladu, že nie je možne cieľ dosiahnuť 17

18 dohodou alebo iným spôsobom. Právo užívať byty a nebytové priestory vyvlastnením stavby nezaniká. Jeho zánik je spresnený v Občianskom zákonníku. (Sirotka, 2005, s.212) 1.5. Podmienky vyvlastnenia Stavebný zákon umožňuje vyvlastniť nehnuteľnosť len v tom prípade, ak je v súlade so zámermi územné plánovania. To sa dokazuje územným rozhodnutím. V prípade, že by išlo o cieľ, ktorý nevyžaduje územné rozhodnutie a pre ktorý sa vyvlastňuje, nastáva dokazovanie súladu až počas konania. (Šnapková, 2012, s.13) Možnosť vyvlastnenia sa viaže na striktné splnenie podmienok vyvlastnenia a ich splnenie sa musí vo vyvlastňovacom konaní preukázať. Vyvlastnenie sa pripúšťa len za predpokladu, ak nie je možné cieľ vyvlastnenia dosiahnuť dohodou alebo iným spôsobom, ktorými možno získať práva k pozemkom a stavbám potrebné na uskutočnenie stavieb alebo opatrení. Vyvlastniť možno len po tom, ak vlastník odmietne dohodu o zmluvnom prevode pozemku alebo stavby, dohodu o zriadení alebo obmedzení vecného bremena alebo o inom obmedzení vlastníckeho práva. Predmetom vyvlastnenia však nemôže byť reštitúcia majetku a to z toho dôvodu, že nie je prípustné obmedziť základné právo len za týmto účelom. Ten sa musí dosiahnuť inými prostriedkami práva. Ďalej možno vyvlastniť, ak nemožno získať majetkove práva k pozemku aj iným spôsobom ako je napr. zrušenie spoluvlastníctva ku stavbe alebo pozemku súdom podľa 142 Občianskeho zákonníka, ak je navrhovateľ spoluvlastníkom. Nariadením sa určuje vyvlastnenie len v nevyhnutnom rozsahu s tým, že tam, kde možno dosiahnuť cieľ len obmedzením vlastníckych práv, tam nemožno právo odňať v plnom rozsahu. (Sirotka, 2005, s.214) Návrh na vyvlastnenie, ktorým začína vyvlastnenie, môže podať orgán štátnej správy, ale taktiež aj fyzická či právnická osoba. Z toho vyplýva, že vyvlastnenie nemusí byť striktne len vo verejnom záujme, ale aj v subjektívnom záujme navrhovateľa. Na základe 38 Stavebného zákona je možné aj bez súhlasu vlastníka pozemku vydať povolenie (rozhodnutie) o umiestnení stavby na pozemok, ktorý ešte nie je vyvlastnený pre stavbu, pre ktorú má k vyvlastneniu dôjsť. Z toho vyplýva, že vlastník môže byť 18

19 obmedzený vo svojom vlastníctve aj napriek tomu, že sa so stavebníkom doposiaľ nedohodol a nebol ani vyvlastnený. (Molitoris, 2011, s.8) Na Slovensku v prípade vyvlastňovania pozemkov pod diaľnicami je upravený zákonom o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých diaľnic a ciest pre motorové vozidlá Zákon č. 669/2007 Z. z. o jednorazových mimoriadnych opatreniach v príprave niektorých stavieb diaľnic a ciest pre motorové vozidlá a o doplnení zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností (katastrálny zákon) pojednáva a vzťahuje sa na prípravu výstavby iba nasledovných diaľnic a ciest: - D1 Bratislava /Petržalka - križovatka s D2 - Trnava - Trenčín - Žilina - Prešov - Košice - štátna hranica SR/Ukrajina - D2 št. hranica ČR/SR - Kúty - Malacky - Bratislava - št. hranica SR/MR - D3 Žilina - Kysucké Nové Mesto - Čadca - Skalité št. hranica SR/PR - D4 št. hranica Rakúsko/SR - Bratislava - križovatka D2 Jarovce - križovatka Rovinka - križovatka s D1 Ivanka pri Dunaji - sever - križovatka s cestou II/502 - križovatka s cestou I/2 - križovatka s D2 Stupava juh - štátna hranica SR/Rakúsko - R1 Trnava - Nitra - Žarnovica - Žiar nad Hronom - Zvolen - Banská Bystrica Ružomberok - R2 Trenčín križovatka D1 - Prievidza - Žiar nad Hronom - Zvolen - Lučenec - Rimavská Sobota - Rožňava Košice - R3 št. hranica MR/SR Šahy - Zvolen - Žiar nad Hronom - Turčianske Teplice - Martin - Kraľovany - Dolný Kubín - Trstená - št. hranica SR/PR - R4 št. hranica MR/SR - Milhosť - Košice - Prešov - Giraltovce - Svidník - št. hranica SR/PR - R5 št. hranica ČR/SR Svrčinovec - križovatka s D3 - R6 št. hranica ČR/SR Lysá pod Makytou Púchov - R7 Bratislava - Dunajská Streda - Nové Zámky - Veľký Krtíš Lučenec - R8 Nitra - Topoľčany - Partizánske - R2. 19

20 Na pozemok, alebo jeho časť, na ktorom sa má uskutočniť výstavba podľa tohto zákona má predkupné právo štát (zapisuje sa do katastra nehnuteľností). Toto predkupné právo začína dňom nadobudnutia právoplatnosti územného rozhodnutia. Zákon odkazuje na 18 ods. 14 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) kde je stanovené, že investor stavby je na vlastné náklady povinný majetkovoprávne vysporiadať pozemky dotknutých vlastníkov. Náhrada za výkup pozemku alebo stavby je 1,2 násobok náhrady, ktorú by vlastník dostal pri vyvlastnení. Náhrada môže mať, okrem finančnej podoby, aj formu obstarania bytu alebo domu (kúpou, výstavbou). Musí však svojou veľkosťou, umiestnením, vybavením, či úžitkovou hodnotou byť porovnateľný s vykúpeným resp. vyvlastneným. Ďalej jeho hodnota, vo finančnom vyjadrení, nesmie byť nižšia ako hodnota vykúpeného, či vyvlastneného bytu, domu. Pri náhrade takouto formou je nadobúdateľ vykúpenej, či vyvlastnenej nehnuteľnosti povinný uhrádzať nájomné za dočasné bývanie osôb až do ich presťahovania sa do nového domu, bytu, najviac však po dobu 18 mesiacov. Ak sa jedná o osobu, ktorej je po vykúpení, či vyvlastnení sprostredkované bývanie v (pod)nájme, alebo umiestnená do zariadenia sociálnych služieb, náhrada sa poskytuje v peniazoch. Všetky náklady spojené s výkupom a vyvlastnením pozemkov a stavieb, presťahovaním, znaleckými posudkami, správnymi a notárskymi poplatkami znáša nadobúdateľ týchto nehnuteľností. Pre začatie výstavby je potrebné stavebné povolenie. Žiadosť oň podáva stavebník písomnou formou. Obsahuje všeobecné náležitosti, z ktorých musí byť jasné kto ho podáva, na aký účel sa podáva a čo sa navrhuje a náležitosti podľa stavebných predpisov 58 a 58a zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon). V žiadosti sa uvedie taktiež: - zoznam pozemkov dotknutých výstavbou, ich parcelné číslo a druh pozemku, - zoznam stavieb na dotknutých pozemkoch, ich súpisné číslo a druh stavby. Súčasťou žiadosti je príloha, ktorá obsahuje doklady preukazujúce vlastnícke právo alebo iné právo (napr. nájomná zmluva, dohoda o budúcej kúpnej zmluve, právo vyplývajúce z vecného bremena a i. uvedené v 139 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona). Týmito dokladmi sa preukazuje vlastnícke právo (listy vlastníctva), 20

21 prísľub o získaní vlastníckeho práva (uzatvorené kúpne zmluvy, darovacie zmluvy, zmluvy o budúcich zmluvách), alebo nemožnosť získať vlastnícke právo (doklady o prebiehajúcich dedičských konaniach alebo iných konaniach pred súdmi či správnymi orgánmi). Súčasťou žiadosti sú aj predbežné geometrické plány na nových parcelách. Pojednávanie sa koná ústne, pričom stavebný úrad rozhodne, či je ústne pojednávanie potrebné. Ak nariadi ústne pojednávanie resp. miestne zisťovanie musí zabezpečiť, aby účastníci tohto konania mali na prípravu najmenej päť pracovných dní. Toto sa nariaďuje iba vtedy, ak sa v konaní vyskytne prekážka, ktorú nemožno odstrániť inak. V prípade, že nie je nariadené ústne pojednávanie ani miestne zisťovanie sú jednotliví účastníci vyzvaní, aby predniesli svoje stanoviská, pripomienky a námietky k žiadosti. Čas, ktorý na to majú, nesmie byť kratší ako sedem pracovných dní odo dňa zverejnenia alebo doručenia výzvy. V konaní sa neprihliada na stanoviská, ktoré už boli alebo mali byť uplatnené, a ktoré boli podané po stanovenej lehote určenej vo výzve. Oznámenia o začatí územného konania a stavebného konania sú zverejnené na úradnej tabuli stavebného úradu, na úradnej tabuli všetkých dotknutých obcí a na ich internetových stránkach. Po realizovaní stavby nasleduje kolaudačné konanie. To sa začína na návrh stavebníka podaním písomného návrhu na začatie kolaudačného konania. Obsahuje všeobecné náležitosti ako označenie a miesto stavby, terénnych úprav, predpokladaný termín dokončenia stavby alebo terénnych úprav, vrátane vypratania staveniska a dokončenia úprav okolia stavby a údaj o tom, či sa bude vykonávať skúšobná prevádzka a čas jej trvania. Popri všeobecným náležitostiam obsahuje aj údaje o zmene technických predpisov a noriem, ku ktorým došlo od nadobudnutia právoplatnosti stavebného rozhodnutia a statické posúdenie dokončenej stavby z hľadiska odolnosti a stability nosnej konštrukcie a bezpečnosti. Ak stavba nie je ešte skolaudovaná, pričom dôvod tohto stavu nebráni jej bezpečnej skúšobnej prevádzke a bezpečnej a plynulej premávke, môže stavebný úrad, určením podmienok jej užívania a prevádzky na nej, povoliť predčasné užívanie stavby (diaľnice). (Zákon 669/2007 Z. z.) 21

22 1.6. Náhrada za vyvlastnenie Zákon stanovuje, že vyvlastniť možno len za náhradu. Ide o neodpustiteľnú podmienku toho, aby mohlo ku vyvlastneniu vôbec dôjsť. Ak sa poskytuje v peniazoch, podľa zák. č 417/2003 Z. z. účinného od , sa určuje primeranosť peňažnej náhrady podľa trhovej ceny (všeobecnej hodnoty) určenej znaleckým posudkom, ak sa na jej primeranosti nevedeli strany dohodnúť. Na účely vyvlastnenia podľa stavebného zákona sa za trhovú cenu nehnuteľnosti považuje aj cena rovnakej alebo porovnateľnej nehnuteľnosti v tom istom čase, v tom istom mieste a v porovnateľnom stave a kvalite. Ak sa pojednáva o vecné bremeno, vo výške náhrady je zohľadnená cena zodpovedajúceho práva. Návrh náhrady musí byť súčasťou návrhu na vyvlastnenie. Výrok o náhrade je základnou náležitosťou rozhodnutia o vyvlastnení. V prípadoch, kde následkom vyvlastnenia nehnuteľnosti zanikajú aj ďalšie práva, ktoré na nej viaznu, v konaní o vyvlastnení vyvlastňovaný vlastník a tí, ktorých sa práva súčasne zanikajú, sa musia dohodnúť o rozdelení náhrady. V opačnom prípade je navrhovateľ povinný zložiť celú náhradu na súde, aby o jej rozdelení rozhodol súd. Povinnosť navrhovateľa sa vysloví v rozhodnutí o vyvlastnení. (Sirotka, 2005, s. 215) Všeobecná hodnota sa rozumie cena, ktorá by dosiahla pri predajoch rovnakých alebo porovnateľných nehnuteľností v bežnom obchodnom styku k dátumu ohodnotenia, Pri jej stanovení sa berú do úvahy všetky okolnosti, ktoré majú vplyv na všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti, okrem vplyvov mimoriadnych okolnosti trhu. Mimoriadnymi okolnosťami trhu sa rozumejú osobné pomery medzi predávajúcim a kupujúcim, stav tiesne predávajúceho alebo kupujúceho, dôsledky prírodných alebo iných kalamít a pod. (Vyparina, 2001, s.17) Ak ide o náhradu, ktorú nemožno vyplatiť z dôvodu, že do dňa vykonateľnosti vyvlastňovacieho rozhodnutia nebolo právoplatne skončené konanie o dedičstve, súdne konanie alebo nebola určená oprávnená osoba, tá sa odovzdá Slovenskému pozemkovému fondu, ktorý s ňou naloží ako s náhradou za vyvlastnenie pozemku, s ktorým nakladá, až do doby kým sa neskončí dedičské konanie, alebo sa neprihlási oprávnená osoba (Zákon č. 180/1995 Z. z.) Ak je s vyvlastňovanou stavbou alebo pozemkom spojené právo zodpovedajúce vecnému bremenu, od ktorého závisí riadne užívanie inej stavby alebo pozemku, poskytuje 22

23 sa pri jeho zrušení alebo obmedzení primeraná náhrada zodpovedajúca nákladom, ktoré bude potrebné vynaložiť na zabezpečenie riadneho užívania stavby alebo pozemku. Rovnako tak sa postupuje aj pri zrušení alebo obmedzení práva zodpovedajúceho vecnému bremenu bez toho, že by súčasne dochádzalo k vyvlastneniu pozemku alebo stavby, s ktorými je právo zodpovedajúce vecnému bremenu spojené. Pri vyvlastňovaní pozemku treba prihliadať aj na to, že pôda nie je len nehnuteľným majetkom, ale často býva aj zdrojom obživy a zabezpečovania príjmov pre vlastníka. To znamená, že trhová hodnota pôdy neodráža jej reálnu hodnotu. Môže sa teda stať, že vlastník dostane za svoju, už vyvlastnenú pôdu finančnú náhradu, ale z dôvodu obmedzenej ponuky a konečného množstva pôdy si nebude schopný zabezpečiť obdobné životné podmienky. (Molitoris, 2011, s.9) Náhrada sa podľa 111 Stavebného zákona sa poskytne v peniazoch, ak osobitný zákon alebo dohoda pôvodného vlastníka s novým vlastníkom nepripúšťa iný spôsob. Za právo vecného bremena možno poskytnúť náhradu aj vo vecnom plnení. Ak je možné majetkové vyrovnanie za vyvlastnený pozemok pridelením náhradného pozemku a vyvlastnený s tým súhlasí, tento spôsob vyrovnania má prednosť pred poskytnutím náhrady v peniazoch. Náhradu poskytuje ten, na koho prechádza vlastnícke právo k pozemku alebo k stavbe alebo v prospech koho sa vyvlastnením zriadilo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Ak je potrebné presťahovať hnuteľný majetok užívateľa vyvlastnenej stavby do miesta nového určenia, musí poskytnúť aj náhradu vo výške účelne vynaložených nákladov. (Zákon č. 50/1976 Zb.) Náhradou sa má teda zabezpečiť to, aby boli majetkové pomery vyvlastňovaného po vyvlastnení také ako pred ním. Táto požiadavka je ošetrená na ústavnej úrovni a aj na úrovniach zákonných predpisov upravujúcich vyvlastnenie. Za náhradu nemožno v žiadnom prípade považovať celkový verejný prospech z realizácie zámeru, na ktorom sa bude z časti podieľať aj vyvlastnený. Túto problematiku riešil Európsky súd pre ľudské práva. Išlo o grécky zákon, ktorý stanovoval, že v prípade vyvlastnenia za účelom výstavby diaľnic sú náhradou pôžitky zo zlepšenia cestnej komunikácie. Súd tu konštatoval nemožnosť takéhoto druhu náhrady. (Molitoris,2011, s.9) 23

24 1.7. Vyvlastňovacie konanie Vyvlastňovacie konanie podľa zákon vykonáva stavebný úrad, čiže obec. Obec vykonáva svoju právomoc ako poverený štátny orgán (prenesený výkon štátnej správy) na základe zákona č. 416/2001 Z.z. o prechode niektorých pôsobností z orgánov štátnej správy na obce a na vyššie územné celky. Konanie začína dňom doručenia žiadosti so všetkými predpísanými náležitosťami správnemu orgánu. Z uvedeného vyplýva, že sa začína vždy len na návrh. Návrh podáva vždy ten subjekt, ktorý bude pozemok alebo stavbu využívať na účel, pre ktorý sa vyvlastnenie navrhuje. Navrhovateľom môže byť orgán štátnej správy, právnická alebo fyzická osoba. Pokiaľ je navrhovateľom orgán príslušný na vyvlastňovacie konanie, ustanoví odvolací orgán (iný stavebný úrad v jeho pôsobnosti), ktorý vykoná konanie a vydá rozhodnutie o vyvlastnení. Návrh na vyvlastnenie obsahuje: - pomenovanie účastníkov konania, t. j. meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) osoby, v ktorej prospech sa má uskutočniť vyvlastnenie a osoby, voči ktorej vyvlastnenie smeruje, - označenie pozemku, resp. jeho časti a označenie stavby podľa údajov z katastra nehnuteľností určenie, aké právo a v akom rozsahu sa má vyvlastniť, - výpis z katastra nehnuteľností, alebo výpis z pozemkovej knihy s identifikáciou podľa katastra nehnuteľností, - kópiu z katastrálnej mapy so zakreslením pozemkov a stavieb navrhnutých na vyvlastnenie; ak sa navrhuje vyvlastnenie len časti pozemku, pripája sa aj geometrický plán, - účel, na ktorý sa vyvlastnenie navrhuje a odôvodnenie návrhu, - návrh náhrady, - prehľad vecných práv viaznucich na nehnuteľnosti a - dôkaz o tom, že pokus o získanie práva k pozemku alebo stavbe dohodou bol bezvýsledný. 24

25 Bezvýslednosť dohody sa preukazuje doručenkou zaslanej písomnej výzvy na uzavretie dohody obsahujúcou požiadavku žiadateľa, dôvody požadovaného prevodu práva alebo vzniku vecného bremena, návrh odplaty najmenej vo výške určenej podľa 111 ods. 2 a upozornenie, že ak na výzvu vlastník pozemku alebo stavby neodpovie (nečinnosť vyvlastňovaného) do 15 dní odo dňa doručenia, bude sa predpokladať, že dohodu odmieta. V prípade, že by vlastník nehnuteľnosti bol maloletý je potrebné, aby bol súhlas s prevodom, potvrdený (podpísaný) zákonným zástupcom, schválený súdom. Ak by nastala situácia, že by súd prevod neschválil znamenalo by to, že vyvlastnenie nie je možné dosiahnuť dohodou a zároveň tým by bola splnená podmienka bezvýslednosti pokusu o dohodu. Stavebný úrad, resp. odvolací orgán je povinný oboznámiť účastníkov o začatí konania. Samotné vyvlastňovacie konanie je neverejné, pojednáva sa ústne a musí byť z neho vypracovaný protokol. Ide o listinný dôkaz, ktorého podpisom účastníci potvrdzujú, že konanie prebehlo podľa popisu v protokole. Úrad oznámi účastníkom konania termín uskutočnenia ústneho pojednávania písomne (najmenej 15 dní vopred). Ak je vyvlastňovaná stavba alebo pozemok predmetom exekučného záložného práva, oznámi stavebný úrad začatie vyvlastňovacieho konania, uskutočnenie ústneho pojednávania a rozhodnutie o vyvlastnení aj exekútorovi, ktorého poveril súd vykonaním exekúcie. Sám exekútor však nie je účastníkom vyvlastňovacieho konania. Námietky proti vyvlastneniu musia účastníci konania uplatniť najneskôr pri ústnom pojednávaní. Na námietky uplatnené neskoršie, alebo na opätovné námietky, ktoré už boli v konaní zamietnuté, sa neprihliada. Na túto skutočnosť sa musia účastníci konania výslovne upozorniť. Účastník konania môže uplatniť námietku predpojatosti voči zamestnancovi správneho orgánu, najneskôr však na ústnom pojednávaní alebo do 15 dní odo dňa, keď sa mohol o týchto skutočnostiach dozvedieť. Inak sa na ňu neprihliada. V námietke o predpojatosti musí byť uvedené proti komu smeruje, dôvod, pre ktorý má byť zamestnanec správneho orgánu vylúčený, a kedy sa účastník konania podávajúci námietku predpojatosti o dôvode vylúčenia dozvedel. (Zákon č. 50/1976 Zb.) 25

26 Ak vyvlastňovaná stavba alebo pozemok a ten nemá v katastri nehnuteľností zapísaného vlastníka alebo vlastníctvo je predmetom konania o dedičstvo alebo súdneho konania, účastníkom vyvlastňovacieho konania: - je Slovenský pozemkový fond (ak ide o pozemok, s ktorým nakladá), alebo - sú účastníci dedičského/súdneho konania a Slovenský pozemkový fond (ak ide o stavbu alebo pozemok, ktorého vlastníctvo je predmetom súdneho/dedičského konania, a to až do právoplatnosti rozsudku, resp. rozhodnutia o dedičstve. Ak vyvlastňovaná stavba alebo pozemok a ešte nebolo rozhodnuté o oprávnenej osobe, je účastníkom vyvlastňovacieho konania povinná osoba a Slovenský pozemkový fond, a to až do právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa určila oprávnená osoba. (Zákon č. 50/1976 Zb.) Výsledkom vyvlastňovacieho konania je rozhodnutie o vyvlastnení vydané stavebným úradom a obsahuje najmä: - pomenovanie účastníkov konania, t. j. meno, priezvisko (názov) a adresu (sídlo) osoby, v ktorej prospech sa uskutočnilo vyvlastnenie a osoby, voči ktorej vyvlastnenie smerovalo, - predmet, rozsah a účel vyvlastnenia, - rozhodnutie (zamietnutie žiadosti, alebo vydanie kladného stanoviska), - výšku náhrady za vyvlastnenie a spôsob jej úhrady, - lehotu, do ktorej sa musí začať s užívaním pozemku a stavby na účel, na ktorý sa vyvlastnili, - podmienky na podanie žiadosti o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení (odvolania). (Zákon č. 50/1976 Zb.) Rozhodnutie sa skladá z troch častí a to z: - časti výrokovej, v ktorej sa uvádza predmet, rozsah, účel vyvlastnenia, stanovuje náhradu, prípadne môže pojednávať o zániku práv tretích osôb, - odôvodnení, v ktorom je popísaný presný spôsob a riadne dôvody ako úrad zohľadnil dôkazy a námietky a z čoho pri rozhodovaní vychádzal, - poučenia, ktoré obsahuje informácie o možnosti odvolania sa, možnosti a podmienkach zrušenia rozhodnutia. 26

27 Ak sa účastník vyvlastňovacieho konania odvolá aj keď len proti jednému z výrokov rozhodnutia má to za následok, že ani ostatné výroky nenadobúdajú právoplatnosť. Toto však neplatí pri odvolaní sa voči výroku o náhrade, o náhrade za znalecký posudok, o náhrade trov konania a o náhrade záložnému veriteľovi. Podaním odvolania nie je možné začať so stavbou do doby nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. (Šnapková, 2012, s.15) 1.8. Užívanie vyvlastneného pozemku a stavby, revokácia Zákon striktne určuje, že vyvlastnený pozemok a stavbu možno užívať len na tie účely, na ktoré boli vyvlastnené. Zmeny využitia vyvlastneného pozemku a stavby oproti účelom daným Stavebným zákonom sú neprípustné. Pod pojmom (vy)užívanie sa rozumie skutočné (vy)užitie pozemku alebo stavby. Zákon zároveň stanovuje maximálnu lehotu, v ktorej sa musí začať s využívaním pozemku, stavby vždy len na ten účel na ktorý boli vyvlastnené. Účel vyvlastnenia a lehota na začatie užívania plynúť odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, musia byť uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia o vyvlastnení. Ich nedodržanie môže mať významné právne následky zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení (revokácia). Inštitút revokácie slúži na zabezpečenie a zachovanie poriadku a istoty v právnych vzťahoch. Nastáva na žiadosť účastníka ak: - vyvlastniteľ nezačal v stanovenej lehote uskutočňovať účel, na ktorý sa nehnuteľnosť vyvlastnila, - územné rozhodnutie stratilo platnosť ešte pred stanovenou lehotou. Za dôvod revokácie sa nepovažuje neposkytnutie náhrady. (Šnapková, 2012, s.16) Na žiadosť účastníka (alebo jeho právneho nástupcu, napr. dedič) musí zrušiť stavebný úrad úplne alebo čiastočne rozhodnutie o vyvlastnení práv k pozemkom a stavbám, ak sa v určenej lehote nezačalo s ich užívaním na účel, na ktorý sa vyvlastnili. Žiadosť o zrušenie rozhodnutia o vyvlastnení možno podať do dvoch rokov po uplynutí lehoty podľa 115 ods. 2, určenej na začatie využívania vyvlastnenej nehnuteľnosti na určený účel, tak ako bolo vymedzené v rozhodnutí o vyvlastnení. 27

28 Právoplatnosťou rozhodnutia o zrušení vyvlastnenia nadobúda vyvlastnený späť práva, ktoré mu boli odňaté. Revokácia však nemá vplyv na práva tretích osôb, tie zanikajú, s výnimkou vecného bremena a nájmu pozemku a stavby. (Šnapková, 2012, s.16) Ak rozhodnutie o vyvlastnení bolo celkom alebo čiastočne zrušené, má ten, kto poskytol náhradu za vyvlastnenie, nárok na jej vrátenie a ten, komu sa vyvlastnilo, nárok na náhradu spôsobenej ujmy. V prípade, ak by nedošlo k dohode o týchto nárokoch a ich výške, rozhodujúce slovo má súd. (Sirotka, 2005, s. 221) Odchylná úprava pre stavby diaľnic a rýchlostných ciest je zakotvená v 8 zákona č. 129/1996 Z. z. o niektorých opatreniach na urýchlenie prípravy výstavby diaľnic a ciest pre motorové vozidlá, ktorá spočíva v tom, že ak vo vyvlastňovacom konaní nedôjde medzi účastníkmi k dohode o náhrade za vyvlastnenie, správny orgán v rozhodnutí o vyvlastnení určí náhradu za vyvlastnenie v sume zodpovedajúcej trhovej cene určenej znaleckým posudkom predloženým navrhovateľom vyvlastnenia, pričom s požiadavkou na vyššiu náhradu za vyvlastnenie odkáže vyvlastneného bez prerušenia konania na súd. V praxi to znamená, že rozhodnutie o vyvlastnení môže nadobudnúť právoplatnosť, pričom vyvlastňovaný, ktorý je nespokojný s náhradou za vyvlastnenie, môže nezávisle od toho podať žalobu na súd. Žaloba smeruje proti navrhovateľovi vyvlastnenia (nie proti správnemu orgánu), pričom vyvlastňovaný sa v žalobe môže domáhať už iba navýšenia náhrady (rozdielu) oproti cene určenej v právoplatnom rozhodnutí o vyvlastnenie. (Zákon 129/1996 Z. z.) 2. Stanovenie náhrady pri vyvlastnení Stavebný zákon určuje, že náhradu možno poskytnúť v peniazoch, poskytnutím náhradného pozemku, vo vecnom plnení (pri zriaďovaní vecného bremena), prípadne iným spôsobom, ak to ustanovuje osobitný zákon. V praxi sa najviac využíva náhrada v peniazoch, prípadne sa poskytne náhradný pozemok. Náhradu poskytuje ten, na koho prechádza vlastnícke právo k nehnuteľnosti. 28

29 2.1. Náhrada pozemkom Náhradný pozemok sa poskytuje vtedy, ak je to možné a ak s tým vyvlastnený súhlasí; v takomto prípade má tento spôsob náhrady prednosť pred náhradou peňažnou. V praxi sa však často stáva, že subjekty, v prospech ktorých sa nehnuteľnosť vyvlastňuje, neposkytnú náhradný pozemok ako náhradu za vyvlastnený, s odôvodnením, že žiadnym vhodným pozemkom nedisponujú. Stavebný úrad neskúma, či poskytnutie náhradného pozemku bolo v konkrétnom prípade možné alebo nie. Nárok uplatní oprávnená osoba na pozemkovom úrade a zároveň vyzve povinnú osobu na vydanie nehnuteľnosti. Povinná osoba uzavrie s oprávnenou osobou do 60 dní od podania výzvy dohodu o vydaní nehnuteľnosti. Dohoda podlieha schváleniu pozemkovým úradom formou rozhodnutia vydaného správnom konaní. Ak k dohode nedôjde, rozhodne o vlastníctve oprávnenej osoby k nehnuteľnosti pozemkový súd. Ak je nevyhnutne potrebné pozemkový úrad môže zriadiť alebo zrušiť na prevádzanej nehnuteľnosti vecné bremeno. K nehnuteľnostiam vydaným podľa zákona vzniká v prospech povinnej osoby vecné bremeno tak, aby určenie nehnuteľnosti na obranu štátu ostalo zachované. Podkladom na vykonanie záznamu o vzniku vecného bremena v katastri nehnuteľností je rozhodnutie okresného úradu. Proti rozhodnutiu pozemkového úradu možno podať opravný prostriedok na súd. Pozemkovým úradom príslušným na konanie vo veci vydania nehnuteľnosti, ktoré prešli na štát je Obvodný pozemkový úrad Kežmarok. Pozemky alebo ich časti nemožno vydať v prípade, že: pozemok je vo vlastníctve fyzickej osoby alebo k pozemku bolo zriadené právo osobného užívania, s výnimkou prípadov uvedených v zákone, na pozemku sa nachádza cintorín, pozemok sa nachádza v pásme hygienickej ochrany vodných zdrojov prvého stupňa, alebo tvorí koryto vodného toku, alebo na pozemku sú prírodné liečivé zdroje a zdroje prirodzene sa vyskytujúcich stolových minerálnych vôd, 29

30 pozemok bol po prechode alebo prevode do vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby zastavaný; pozemok možno vydať, ak stavba nebráni poľnohospodárskemu alebo lesnému využitiu pozemku, na pozemku bola zriadená záhradková alebo chatová osada, botanická záhrada a arborétum zamerané na záchranu a zachovanie genofondu alebo les určený na lesný výskum, alebo pozemok slúži výlučne na vypestovanie nových šľachtiteľských odrôd a semenných sadov lesných drevín, na pozemku sú telovýchovné a športové zariadenia, pozemok možno vo verejnom záujme vyvlastniť, pozemok sa nachádza v obvode projektu pozemkových úprav a jeho vykonanie bolo schválené. V prípade ak sa oprávnenej osobe prevedú bezodplatne do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primerane výmere a kvalite, ako boli jej pôvodné pozemky a to: v prvom poradí v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok alebo v inom katastrálnom území obce, v ktorej katastrálnom území sa nachádzal pôvodný pozemok, v druhom poradí v katastrálnych územiach obcí bezprostredne susediacich s obcou, v ktorej katastrálnom území sa nachádza pôvodný pozemok, v treťom poradí v okrese, v ktorom sa nachádzal pôvodný pozemok, ak s tým oprávnená osoba súhlasí. Ak oprávnená osoba s náhradným pozemkom trikrát nesúhlasí, poskytne sa jej náhrada v peniazoch. Náhradný pozemok sa prevedie na oprávnenú osobu, ak jej bol rozhodnutím priznaný nárok na náhradu za pozemky alebo za spoluvlastnícky podiel k pozemkom, ak výška takého nároku predstavuje výmeru nad 400, a ak nárok v peniazoch je väčší ako 166 eur. Ak oprávnená osoba nespĺňa podmienky na priznanie nároku na náhradu za pozemky, náhrada za pozemky sa poskytne v peniazoch. Pozemkový fond neposkytne oprávnenej osobe ako náhradu pozemok, ktorý nemožno vydať, a ani pozemok na ktorý sa vzťahuje zákaz prevodu vlastníckeho práva štátu podľa osobitných predpisov. Pozemkový fond nemôže poskytnúť ani pozemok, ktorý: je podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie určený na umiestnenie verejnoprospešnej stavby, 30