Použitie EDI a XML v medzipodnikovej komunikácii

Transcription

1 MASARYKOVA UNIVERZITA EKONOMICKO SPRÁVNÍ FAKULTA Študijný odbor: Ekonomické informační systémy Použitie EDI a XML v medzipodnikovej komunikácii Application of EDI and XML in intercompany communication Bakalárska práca Autor: Vedúci práce: Daniel Hrenák Ing. Arnošt Svoboda Brno, máj 2008

2

3 Meno a priezvisko autora: Daniel Hrenák Názov diplomovej práce: Použitie EDI a XML v medzipodnikovej komunikácii Názov práce v angličtine: Application of EDI and XML in intercompany communication Katedra: aplikovanej matematiky a informatiky Vedúci diplomovej práce: Ing. Arnošt Svoboda Rok obhajoby: 2008 Anotácia Táto práca si kladie za cieľ objasniť podstatu elektronického obchodu predstavovaného dvoma technológiami, a to EDI a ebxml. Popisuje EDI, princíp prenosu správ, bezpečnosť a právne úpravy elektronického obchodu a syntax štandardu UN/EDIFACT. Následne je opísaný jazyk XML, jeho história, základné vlastnosti, oblasti použitia a syntax, keďže je na ňom postavená špecifikácia ebxml. V časti venovanej ebxml je popísaný základný princíp fungovania ebxml a vysvetlené jednotlivé časti a komponenty. V poslednej časti je z viacerých hľadísk porovnaná technológia EDI s ebxml. Annotation The aim of this thesis is to clarify the substance of electronic commerce represented by two technologies, namely EDI and ebxml. It describes EDI, principle of message transmission, security and legal regulations of electronic commerce and syntax of the UN/EDIFACT standard. Furthermore, it describes the XML language as well as its history, general properties, fields of application and syntax forasmuch as the ebxml specification is based on it. In the part dedicated to ebxml, the general operation principle of ebxml is described and its specific parts and components are clarified. In the last part EDI and ebxml technologies are compared from several points of view. Kľúčové slová EDI, XML, ebxml, UN/EDIFACT, medzipodniková komunikácia Key words EDI, XML, ebxml, UN/EDIFACT, intercompany communication

4

5 Prehlásenie Prehlasujem, že som bakalársku prácu Použitie EDI a XML v medzipodnikovej komunikácii vypracoval samostatne pod vedením Ing. Arnošta Svobodu a uviedol som v nej všetky použité literárne a odborné zdroje v súlade s právnymi predpismi, vnútornými predpismi Masarykovej univerzity a vnútornými aktmi riadenia Masarykovej univerzity a Ekonomicko-správnej fakulty MU. V Brne dňa... vlastnoručný podpi s autora

6

7 Poďakovanie Na tomto mieste by som rád poďakoval Ing. Arnoštovi Svobodovi za cenné pripomienky a odborné rady, ktorými prispel k vypracovaniu tejto bakalárskej práce.

8

9 Obsah ÚVOD EDI KOMUNIKÁCIA BEZPEČNOSŤ LEGISLATÍVA ŠTANDARDY XML HISTÓRIA XML VLASTNOSTI XML OBLASTI POUŽITIA XML SYNTAX EBXML HISTÓRIA EBXML ZÁKLADNÉ PRINCÍPY EBXML ARCHITEKTÚRA EBXML POROVNANIE EDI A EBXML ŠTANDARDY PODPORA ŠTANDARDU PRENOSOVÉ TECHNOLÓGIE NÁKLADY ZHRNUTIE ZÁVER ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY ZOZNAM ELEKTRONICKÝCH ZDROJOV ZOZNAM OBRÁZKOV PRÍLOHA Č. 1: PRÍKLAD EDI SPRÁVY PRÍLOHA Č. 2: PRÍKLAD EBXML SPRÁVY

10

11 Úvod Úvod V súčasnej dobe globalizácie a integrácie na úrovni politickej ako i ekonomickej sú informácie najcennejšou komoditou na trhu. Nie preto, že by mali svoj vlastný cenník, podľa ktorého by sa riadili, ale preto, že určujú cenu ostatným produktom a službám. Najdôležitejšia vlastnosť informácie po jej kvalite je jej aktuálnosť, a teda rýchlosť doručenia zodpovedajúcim subjektom. V obchodnom styku medzi dvoma organizáciami môže mať rýchlosť prenosu informácie s dátami týkajúcimi sa objednávky alebo platby cenu miliónov korún. Je to z dôvodu čoraz väčšej deľby a špecializácie práce, prepracovaných pracovných procesov s tesnou nadväznosťou a organizovaním zásobovania so snahou o čo možno najväčšiu efektívnosť jednotlivých procesov. Rýchlosť zasielania informácií a práca s nimi môže výrazne spomaliť i prepracovaný výrobný proces. Tejto časti riadenia podniku výrazne pomohlo zavedenie výpočtovej techniky do podnikových procesov. Pracovníci pracujúci s obchodnými dokumentmi majú presnejšie informácie k dispozícii oveľa rýchlejšie. Je to jednak vďaka programom urýchľujúcim vytváranie a spracovávanie dokumentov, ako aj vďaka prenosu informácií, ktorý zaberá veľmi krátky čas, pretože sa nejedná o posielanie informácií vo fyzickej podobe, ktorého rýchlosť závisí na geografickej vzdialenosti dvoch subjektov, ale o posielanie informácií cez počítačovú sieť, umožňujúcu prenos dát vo forme elektrických signálov. Práve prenos informácií v digitálnej forme, kde sú údaje spracovávané špecializovanými aplikáciami, vyžaduje určitú formu a syntax, ktorej budú dané aplikácie rozumieť. Je teda potrebná jednota formy a štruktúry dát. Pre tento účel bol vyvíjaný štandard EDI (Electronic Data Interchange), ktorý poskytuje návod na transformáciu vytvoreného obchodného dokumentu do podoby zrozumiteľnej aplikáciám ostatných spolupracujúcich obchodných partnerov. Keďže tieto aplikácie sú väčšinou väčšie podnikové informačné systémy, ktoré sú používané predovšetkým v stredných a veľkých spoločnostiach, vzniká problém pri komunikácii s malými spoločnosťami. Ako riešenie tohto problému bola vytvorená špecifikácia ebxml využívajúca značkovací jazyk XML. V mojej práci chcem predstaviť konkrétne riešenia: krátku históriu a vývoj technológií, ich syntax a použitie. Syntax jazyka XML bude predstavená pre predstavu o značnej jednoduchosti a intuitívnosti pri vytváraní dokumentov v porovnaní s abstraktnosťou správ EDI. Čo sa týka jazyka ebxml, bude rozobratá technológia, na ktorej je táto myšlienka postavená. V záverečnej časti budú porovnané obe technológie s čiastočným prihliadnutím na ďalšie alternatívy elektronického obchodu, ktoré sú v súčasnosti používané. Cieľom je získať komplexnejší obraz o oboch špecifikáciách a objasniť budúci potenciál ebxml v porovnaní so stále používaným, no čo sa týka reálneho použitia v podnikoch limitovaným využitím EDI

12 EDI 1. EDI EDI (Electronic Data Interchange elektronická výmena dát) predstavuje elektronickú výmenu štruktúrovaných štandardných správ medzi dvoma aplikáciami dvoch nezávislých subjektov. 1 Táto veta je asi najvýstižnejšou definíciou podstaty EDI. Pre ucelenejšiu predstavu je vhodné si jednotlivé pojmy vysvetliť. - elektronická výmena dát predstavuje výmenu dát medzi dvoma osobami alebo organizáciami, ktorá je realizovaná prostredníctvom elektronických dátových sietí. Obyčajne býva táto výmena dát neinteraktívna, to znamená, že posielanie dát neprebieha zároveň s ich tvorbou. Dáta sú najskôr vytvorené a štruktúrované do určitého bloku, až následne dochádza k ich spoločnému odoslaniu. Odosielanie sa teda prevádza dávkovo. - štruktúrované dáta sú dáta, ktoré sú definované syntaktickými pravidlami, ktoré vytvárajú komunikačné pravidlá pre aplikácie spracovávajúce dané dáta. Syntaktickými pravidlami sú definované napríklad použité oddeľovače, počet znakov identifikátorov a pod. Definícia syntaktických pravidiel je dôležitá predovšetkým pre automatické spracovanie dát špeciálnymi aplikáciami. Ich medzinárodná akceptácia je nutná kvôli kompatibilite systémov po celom svete. - štandardné správy tento pojem znamená, že sa jedná o typ správy, v ktorej má každá položka svoje konkrétne miesto. V rámci EDI existuje niekoľko štandardov pre rôzne krajiny a odvetvia. Najpoužívanejším je medzinárodný štandard UN/EDIFACT (United Nations / Electronic Data Interchange for Administration, Commerce and Transport). - výmena dát medzi dvoma aplikáciami výmena prebieha medzi dvoma počítačmi automaticky odosielajúcimi a prijímajúcimi dáta. Ľudský faktor sa v tomto procese nevyužíva. Je však možné manuálne vkladať určité dáta. - výmena dát medzi dvoma nezávislými subjektmi je treba rozlišovať medzi závislými a nezávislými subjektmi, a to z dôvodu rôznej formy a spôsobu komunikácie, úrovne bezpečnosti a prepojenia užívateľov Komunikácia Celá podstata elektronickej výmeny dát spočíva v komunikácii dvoch aplikácií dvoch rozdielnych systémov dvoch organizácií. Štandardy EDI majú teda za úlohy pokryť tri hlavné kroky tohto procesu, a to: - vytvorenie dokumentu aplikáciou EDI a poslanie komunikačnému programu, - prenos dokumentu komunikačnými programami medzi jednotlivými počítačmi, - spracovanie prijatého dokumentu aplikáciou na cieľovom počítači. EDI teda využíva dátovú komunikáciu medzi počítačmi ako službu. Kvalita tejto služby zvolená užívateľom siete závisí na dostupnosti, požiadavkách na kapacitu, rýchlosť a bezpečnosť a cenu a na tom, aké služby siete už v súčasnosti využíva. 1 Kolektiv autorů: Elektronický obchod a EDI, 1996, str

13 EDI Obrázok č. 1: Procesný model EDI podnikové aplikácie intranet podniková EDI brána aplikácia zabezpečujúca zakódovanie a prenos správy X.400 EDI Net fax tlač obchodní partneri ďalšie EDI VAN Prameň: UNITT, M., JONES, I.: EDI- the grand daddy of electronic commerce, 1999, str. 2 Každá spoločnosť si musí taktiež vybrať príslušné komunikačné prostredie, teda prostriedky (software, hardware) pre prepojenie dvoch aplikácií v dvoch systémoch. Pri výbere tohto prostredia by mala brať ohľad na jednotnosť a budúcu rozšíriteľnosť systému. Vhodnosť výberu je posudzovaná podľa nasledovných znakov. Systém by mal: - zjednotiť správu, - urýchliť zavádzanie nových aplikácií, - znížiť náklady. Z technického hľadiska sa pri riešení problému komunikačného prostredia zameriavame na tri špecifické časti, a to na prenosovú vrstvu, komunikačnú vrstvu a napojenie aplikácií na daný systém. Prenosová vrstva Je prvou podmienkou výberu komunikačného prostredia. V OSI modeli 2 zodpovedá približne trom najnižším úrovniam, teda fyzickej, spojovej a sieťovej vrstve. Táto vrstva má za úlohu prepojenie systémov medzi sebou a definovanie protokolov používaných pre prenos. Vrstva má teda za úlohu v prípade priameho spojenia smerovanie paketov v sieti, avšak pri využití služieb sieťového operátora je jej úlohou iba napojenie systému do prístupového bodu siete. Okrem toho rieši táto vrstva priepustnosť siete, ktorá je daná kapacitou, topológiou a spoľahlivosťou 3 siete. Medzi ďalšie funkcie patrí i konfigurácia a monitorovanie siete. V súčasnej dobe sa začína vo veľkom rozsahu presadzovať prenos EDI správ prostredníctvom internetových protokolov. Medzinárodné štandardizačné organizácie definujú rozšírenie štandardných TCP/IP protokolov tak, aby mohlo dochádzať k prenosu správ medzi aplikáciami s využitím komunikačného kanála. V súčasnosti sú definované rozhrania, ktoré umožňujú 2 Model OSI (Open Systems Interconnection Reference Model) má za úlohu poskytovať všeobecné princípy pri pre vypracovávanie noriem pre účely prepájania systémov. 3 Spoľahlivosť siete - schopnosť siete pracovať pri prerušení spojenia

14 EDI odosielať EDI správy prostredníctvom SMTP 4 protokolu a odosielať a prijímať prostredníctvom protokolov HTTP 5 a FTP 6. Komunikačná vrstva Tvorí druhú časť pri rozhodovaní o komunikačnom prostredí. V OSI modeli zodpovedá približne štyrom horným vrstvám, t.j. transportnej, relačnej, prezentačnej a aplikačnej. Táto vrstva zodpovedá za ošetrenie stavu prerušenia spojenia. To znamená, že oznamuje aplikácii odosielajúcej údaje, ktoré údaje neboli doručené a aplikácii prijímajúcej údaje nedovolí prijať neúplné dáta. Zatiaľ čo prenosová vrstva sa zameriava na adresáciu uzlov v sieti, komunikačná vrstva má na starosti zaslanie dát príslušnej aplikácii, ktorá je schopná ich spracovať. Napojenie aplikácií Poslednou úlohou pri zostavovaní komunikačného prostredia je rozhodnutie o napojení aplikácie na komunikačnú vrstvu. Táto fáza má za úlohu vytvoriť všeobecný a široko použiteľný mechanizmus pre výmenu dát, získanie výsledku prenosu a ošetrenie chybových stavov EDIVAN služby Keďže neexistuje jednota medzi používanými typmi sietí a dochádza teda k nekompatibilite zakódovaných údajov, existujú medzi jednotlivými sieťami brány (gateway). Gateway je služba konverzie komunikačných protokolov medzi dvoma sieťami poskytovaná buď prevádzkovateľom siete, alebo špecializovanými firmami VAN (value added network) operátormi. Pri zavádzaní EDI do spoločnosti je možné využívať dvoch typov spojenia medzi obchodnými partnermi: - point-to-point spojenie (priame spojenie dvoch spoločností v rámci jednej dátovej siete), - služby VAN operátora, ktorý zabezpečuje spojenie. VAN operátor obvykle poskytuje celú radu služieb: - retranslácia údajov a konverzia protokolov VAN prijíma dáta od užívateľa jednej siete, potvrdí prevzatie a posiela užívateľovi inej siete, - zaistenie prevádzky VAN operátor zabezpečuje komunikáciu cez všetky typy spojenia, firma teda nemusí zriaďovať špeciálne operátorské pracovisko pre komunikáciu a výmenu údajov, - služba fyzického doručenia (s konverziou) užívateľ môže dáta odovzdávať alebo prijímať na prenosnom pamäťovom médiu, odkiaľ sú dáta posielané sieťou obchodným partnerom. 4 SMTP (Simple Mail Transfer Protocol) je internetový protokol určený pre prenos správ internetovej pošty ( ov). 5 HTTP (Hypertext Transfer Protocol) je internetový protokol definujúci požiadavky a odpovede medzi klientmi a servermi. Je to primárna metóda prepravy informácií na internete. 6 FTP (File Transfer Protocol) je protokol určený na prenos súborov medzi počítačmi v lokálnej siete, ale aj na internete

15 EDI - odborná technická pomoc pri inštalácii a testovaní, služby napojenia na iné VAN systémy, služby helpdesk, auto answer (služba pre testovanie spojenia) a hotline. V prípade, že veľká spoločnosť obchoduje s malými spoločnosťami nevyužívajúcimi EDI, existuje možnosť fyzického doručenia dokumentov klasickou poštou alebo faxom. Dokument v EDI je prevedený do papierovej podoby, ktorá je poskytnutá obchodnému partnerovi, príp. dokument v papierovej podobe je prevedený do podoby elektronickej a VAN operátorom doručený spoločnosti disponujúcej aplikáciami spracovávajúcimi EDI súbory VAN operátori v ČR V Českej republike prevádzkuje služby VAN siete niekoľko operátorov. Jedným z prvých a v súčasnosti najväčších spoločností tohto typu je EDITEL. Ďalšie spoločnosti poskytujúce služby VAN operátora sú: CNS, TranSoft, O2, NZ servis, Teledin, DELTAX Systems, Dial Telecom Bezpečnosť Pri transporte každého obchodného dokumentu je nutné zabezpečiť niekoľko ochranných prvkov. V prípade papierového dokumentu je to podpis a ďalšie bezpečnostné opatrenia zabraňujúce zneužitiu alebo zmene údajov v dokumente. EDI musí vykazovať za každých okolností minimálne rovnaké zabezpečenie ako papierový dokument. To znamená, že by mal elektronický dokument spĺňať nasledovné požiadavky na zabezpečenie: - musí byť preukázateľné, že doklad podpísala daná osoba a doklad nebol zmenený. Bez tejto vlastnosti by nebolo EDI vhodné pre posielanie autorizovaných dát. - EDI dokument musí byť nečitateľný pre osobu, ktorá na to nie je oprávnená. V prenesenom význame musí EDI dokument obsahovať nástroj, ktorý predstavuje zalepenú obálku, ktorá znemožňuje čítať údaje, dokiaľ nie je otvorená kompetentnou osobou. To znamená, že dokument musí obsahovať taktiež adresu a identifikáciu príslušnej osoby. - dokument musí byť doručený konkrétnej osobe do vlastných rúk, teda EDI musí zabezpečiť doručenie dokumentu a potvrdenie prevzatia v prípade, že by daná osoba chcela poprieť prijatie. - s elektronickým zasielaním dát súvisí i interná bezpečnosť systému, teda zamedzenie narušenia vnútornej bezpečnosti systému zásahom osoby zvonka Na zabezpečenie elektronických dát existuje veľa nástrojov a metód. Tieto všetky môžeme rozčleniť na tri základné spôsoby ochrany dát v informačných systémoch: - organizačný spôsob ochrany dát tento spôsob spočíva v administratívnych nariadeniach a odporučeniach týkajúcich sa zaobchádzania s dátami. Predpokladom účinností týchto opatrení je plnenie nariadení zodpovednými osobami. - fyzický spôsob ochrany dát spočíva v zabezpečení prístupnosti budov, liniek a ostatných fyzických inštrumentov, cez ktoré hrozí sprístupnenie dát nepovolaným osobám. Tieto prvé dva spôsoby ochrany dát sú založené a závislé na ľuďoch a práve tento faktor môže spôsobovať a spôsobuje zlyhávanie celého systému zabezpečenia. V EDI je kladený hlavný dôraz na tretí spôsob ochrany dát a tým je

16 EDI - logický spôsob ochrany dát zahŕňa softwarové a hardwarové opatrenia uplatňované v informačnom systéme. Tieto opatrenia členíme do dvoch hlavných kategórií: A. uchovávanie dát na zabezpečených systémoch tieto opatrenia obsahujú napríklad kontrolu prístupu autorizovaných užívateľov do systému, kontrolu prístupu k systémovým zdrojom, monitorovanie činnosti užívateľov a ďalšie bezpečnostné opatrenia. Podstatou týchto opatrení je nedostupnosť dát pre nepovolané osoby, neriešia teda bezpečnosť komunikácie a výmeny dát prostredníctvom siete. B. kryptografické metódy ich podstatou je zašifrovanie dát pomocou matematických algoritmov do podoby, v ktorej budú zrozumiteľné iba určitej osobe disponujúcej kľúčom pre dešifrovanie prijatých dát. Je jasné, že žiaden z vymenovaných spôsobov nezaručí úplne zabezpečenie dát samostatne. V snahe dosiahnuť čo možno najväčšiu bezpečnosť sú dané spôsoby kombinované a prepájané navzájom Bezpečnostná politika Podstatou bezpečnostnej politiky akejkoľvek organizácie alebo inštitúcie je definícia všetkých možných ohrození bezpečnosti a integrity dát a návrh opatrení na ich ochranu. V EDI systémoch vychádza bezpečnostná politika z medzinárodných noriem pre otvorené komunikačné systémy a pre zabezpečenie UN/EDIFACT správ. Základom celkového zabezpečenia sú funkcie zaisťujúce integritu, autenticitu a dôvernosť založené na kryptografických metódach, ktoré sú uplatnené v najvyšších prenosových vrstvách štruktúry systému, čo zabezpečuje bezpečný prenos bez ohľadu na zabezpečenie nižších prenosových vrstiev siete. V tabuľke sú uvedené možné ohrozenia bezpečnosti systému a funkcie určené na ich elimináciu. Tabuľka č. 1: Možné ohrozenia systému a ich eliminácia Možné ohrozenia Modifikácia správy Zmena v poradí správ Bezpečnostné funkcie Integrita správy Autorizácia správy Integrity sekvencie správ Pretvárka Prístup neoprávnenej osoby Odmietnutie pôvodu Odmietnutie príjmu Prezradenie obsahu Autentizácia správy Kontrola prístupu Neodmietnutie pôvodu Neodmietnutie príjmu Utajenie obsahu správy Prameň: Kolektiv autorů: Elektronický obchod a EDI, 1996, str

17 EDI Kryptografické algoritmy Pre implementáciu bezpečnostných funkcií pre prenos štandardných správ EDI sa v súčasnej dobe používajú predovšetkým bezpečnostné mechanizmy, ktoré sú založené na účinných kryptografických metódach. Kryptografické algoritmy môžeme rozdeliť na dva základné typy: - symetrické používajú jeden rovnaký kľúč pre zašifrovanie a rozšifrovanie správy. Každý užívateľ má zoznam kľúčov pre komunikáciu s ostatnými užívateľmi. Existuje tu vysoké riziko prezradenia kľúča, čo následne ohrozí všetkých ostatných užívateľov. - asymetrické používajú dva rôzne kľúče, jeden pre zašifrovanie správy, druhý pre jej dešifrovanie. Každý užívateľ má teda dva kľúče, jeden tajný, druhý verejný. Tajný kľúč je známy iba vlastníkovi, verejný kľúč poznajú všetci užívatelia, s ktorými vlastník tajného kľúča komunikuje. Obrázok č. 2: Šifrovanie (DES 7 ) ODOSLANIE PRÍJEM SPRÁVA DES ŠIFROVANÁ SPRÁVA ŠIFROVANÁ SPRÁVA DES SPRÁVA KĽÚČ RSA Zašifrovaný kľúč DES VEREJNÝ KĽÚČ Zašifrovaný kľúč DES RSA TAJNÝ KĽÚČ Prameň: Kolektiv autorů: Elektronický obchod a EDI, 1996, str Digitálny podpis Digitálny podpis je kryptografická metóda umožňujúca autentifikáciu správy a kontrolu integrity správy. Je založený na asymetrickom algoritme RSA 8. Tento podpis má všetky potrebné bezpečnostné vlastnosti, ktoré obsahuje i písaný podpis, vyznačuje sa však i ďalšími bezpečnostnými prvkami. Postup pri tvorbe digitálneho podpisu: - najskôr je vytvorený kontrolný blok bytov pomocou tzv. Hash funkcie. Tento kontrolný blok je unikátny pre každú správu. 7 DES (Data Encryption Standard) je bloková šifra (metóda šifrovania informácií). 8 RSA (iniciály autorov Rivest, Shaver, Adleman) je šifra s verejným kľúčom. Jedná sa o prvý algoritmus, ktorý je vhodný ako pre podpisovanie, tak pre šifrovanie. Pri dostatočnej dĺžke kľúča je považovaný za bezpečný

18 EDI - kontrolný blok je zašifrovaný tajným kľúčom odosielateľa správy a pripojený k správe. - pri overovaní digitálneho podpisu je najskôr zo správy vytvorený kontrolný blok rovnakým spôsobom ako pri odoslaní. - zašifrovaný kontrolný blok je rozšifrovaný pomocou verejného kľúča odosielateľa. Ak sa oba kontrolné bloky rovnajú, je digitálny podpis platný a je vyslaná správa, ktorá odosielateľovi potvrdí bezchybný prenos. Ak sa kontrolné bloky líšia, sú prenášané dáta odmietnuté a je o tom informovaný odosielateľ. Obrázok č. 3: Digitálny podpis ODOSLANIE PRÍJEM SPRÁVA HASH SEKVENCIA SPRÁVA HASH SEKVENCIA KONTROLNÁ SEKVENCIA DIGITÁLNY PODPIS RSA (tajný kľúč) DIGITÁLNY PODPIS RSA (verejný kľúč) ŠIFROVANIE DEŠIFROVANIE Certifikačná autorita Prameň: Kolektiv autorů: Elektronický obchod a EDI, 1996, str. 56 Pre správne a bezproblémové fungovanie digitálneho podpisu je nutné, aby bol tajný kľúč známy iba jeho vlastníkovi a zároveň, aby každý oprávnený užívateľ poznal všetky verejné kľúče ostatných oprávnených užívateľov systému. Tieto záležitosti má na starosti certifikačná autorita. Certifikačná autorita prideľuje účastníkom certifikáty, čo sú vlastne potvrdenia o verejnom kľúči užívateľa. Certifikát má elektronickú podobu. Je podpísaný tajným kľúčom certifikačnej autority a jeho verejný kľúč je všeobecne známy, takže je možné si overiť jeho platnosť. Certifikát obsahuje číslo certifikátu, identifikáciu vlastníka, dobu zahájenia platnosti certifikátu, dobu ukončenia platnosti certifikátu a verejný kľúč vlastníka. Bez platného certifikátu nie je možné digitálny podpis používať, pretože certifikát je posielaný spoločne s podpísanou správou, kde u prijímateľa správy je pomocou verejného kľúča overovaná platnosť certifikátu. Okrem vydávania certifikátov udržuje certifikačná autorita zoznam platných certifikátov a vykonáva ďalšie funkcie súvisiace s bezpečnosťou systému Legislatíva V súčasnej dobe nie je elektronický obchod ako taký upravený v českom práve žiadnou právnou normou. Niektoré predpisy síce s obchodným stykov v elektronickej podobe počítajú, ale ucelená forma, ktorá by upravovala na jednom mieste práva a povinnosti spojené s elektronickým obchodom zatiaľ chýbajú.

19 EDI K zaisteniu náležitej ochrany subjektívnych práv a zákonom chránených záujmov vo väčšine prípadov stačí dôsledne a jednotne aplikovať stávajúce právne predpisy. Právny status záznamov a dokladov v dátovej forme v českom práve České obchodné právo neobsahuje žiadnu výslovnú úpravu právnych vzťahov uskutočňovaných v dátovej forme. Avšak občiansky zákonník uvádza v 40, že písomná forma právneho úkonu je zachovaná, je-li právní úkon učiněn telegraficky, dálnopisem nebo elektronickými prostředky, jež umožňují zachycení obsahu právního úkonu a určení osoby, která právní úkon učinila. Medzi základné otázky pri využívaní dátovej komunikácie patrí i presnosť záznamov a dokladov v dátovej forme, či zodpovedajú svojmu účelu, či sú schopné kontroly a či predstavujú dostatočný dôkaz existencie skutočností, o ktorých vypovedajú. Právny status účtovných záznamov a dokladov v dátovej forme České právo neobsahuje výslovnú úpravu účtovnej evidencie a dokladov v dátovej forme, avšak zákon o účtovníctve č. 563/1991 Zb. uvádza v 4 odst. 4: Pro vedení účetnictví mohou jednotky použít prostředků výpočetní a jiné techniky a technických nosičů dat nebo mikrografických záznamů; takové vedení účetnictví musí být v souladu s projekčně programovou dokumentací podle 33. Ďalej, 6 odst. 1 obsahuje toto ustanovenie: Účetní jednotky dokládají skutečnosti, které jsou předmětem účetnictví, účetními doklady, nebo, jsou-li údaje o těchto skutečnostech zachyceny při jejich vzniku přímo na technický nosič dat zařízeními jiné techniky a účetní doklad nevzniká, způsobem uvedeným v projekčně programové dokumentaci. Z uvedených ustanovení vyplýva, že je možné viesť účtovnú evidenciu a uchovávať a predkladať ku kontrole účtovné doklady vo forme záznamu na počítači alebo inom technickom nosiči dát. Ďalej zákon o účtovníctve stanovuje ďalšie podmienky pre účtovnú evidenciu a účtovné doklady vo forme záznamu na technických nosičoch dát vo všeobecnom vzťahu k účtovnej evidencii a účtovným dokladom. Stanovuje taktiež možnosti výnimky nahradiť písomné záznamy záznamami na technických nosičoch dát, povinnosť zabezpečiť ochranu údajov a podmienku prevoditeľnosti zakódovaných, teda nečitateľných údajov na technických nosičoch do dekódovanej, teda čitateľnej formy. V 11 zákona o účtovníctve, ktorý určuje povinné náležitosti účtovných dokladov, je pri požiadavke podpisov zodpovedných osôb uvedené, že tyto podpisy lze nahradit jiným průkazným způsobem, teda napríklad i digitálnym podpisom. Ďalej tento paragraf uvádza možnosť umiestňovania náležitostí účtovného dokladu i na iné než účtovné doklady, teda i vo forme záznamov na technických nosičoch. Problematiku elektronického podpisu upravuje zákon č. 227/2000 Zb., o elektronickom podpise. Tento zákon upravuje jeho používanie, poskytovanie súvisiacich služieb, kontrolu stanovených povinností a sankcie. Zákon napríklad definuje súlad s originálom, povinnosti podpisujúcej osoby a poskytovateľa certifikačných služieb, zodpovednosť za škodu, spôsob akreditácie a dozoru, podmienky udelenia akreditácie a ďalšie. Zákon o účtovníctve taktiež stanovuje povinnosť uschovávať účtovné doklady vo forme záznamu na technickom nosiči takú istú dobu ako písomné účtovné doklady

20 EDI Právny status evidencie pre daňové účely a daňových dokladov v dátovej forme České právo neobsahuje výslovnú úpravu evidencie pre daňové účely a daňových dokladov v dátovej forme, avšak záznamy pre daňové účely a daňové doklady sú typom účtovných záznamov a dokladov, a platí pre ne všetko, čo by bolo uvedené vo vzťahu k účtovnej evidencii a účtovným dokladom. Dodatočne ešte musia byť v súlade s jednotlivými daňovými zákonmi, vrátane zákona o správe daní a poplatkov č. 337/1992 Zb. Zákon predpokladá zavedenie možnosti predkladať daňové priznania a iné úradné záznamy v dátovej forme a nie iba v tlačivách vydaných ministerstvom financií. Pre záznamy a doklady na technických nosičoch dát platia rovnaké ustanovenia zákona o správe daní a poplatkov ako pre písomne záznamy a doklady Predpoklady platnosti dokladov, správ a záznamov v dátovej forme V Českej republike nie je žiadna právna úprava, ktorá by stanovila konkrétne podmienky, ktoré by zaručovali platnosť a právnu záväznosť komunikácie v dátovej forme. Je teda na starosti účastníkov elektronického obchodu, aby preukázali, že pravidlá vzájomnej komunikácie spĺňajú všeobecné podmienky požadované právnymi predpismi. Základným testom pritom musí byť, či by súd prijal záznam v dátovej forme obstaraný za daných pravidiel komunikácie ako dostatočný dôkaz pre účely, pre ktoré bol tento záznam vytvorený. V praxi to znamená uspokojiť súd v dvoch hlavných aspektoch, v otázke prípustnosti a autenticite dátového záznamu. Prípustnosť Občiansky súdny poriadok uvádza v 125, že za důkaz mohou sloužit všechny prostředky, jimiž lze zjistit stav věci, teda i doklady v dátovej forme. Pri súde je okrem toho postačujúce predložiť iba výpis záznamu uloženého na disku a nie samotný disk. Keďže na súde sú obyčajne predkladané originály alebo overené kópie dokumentov, no pri elektronickom obchode je väčšina dokumentov kópiami, je dôležité dokázať, že predložené dokumenty sú presnými kópiami originálnych záznamov. Na zabezpečenie hodnovernosti dôkazov obstaraných z počítačových záznamov je využívaných niekoľko podmienok, ktoré sa týkajú používania, zálohovania a bezchybnej funkcie počítača, z ktorého sú dáta prevzaté. Autenticita Okrem podmienok prípustnosti je nutné spĺňať ďalšie podmienky: - obsah dokladu v dátovej forme zostal nezmenený, - informácie obsiahnuté v doklade pochádzajú z označeného zdroja, - zvláštne údaje (napr. dátum vydania dokladu) zodpovedajú skutočnosti, - v priebehu komunikácie elektronickou cestou nedošlo k zásahu do dokladu zo strany tretej osoby. Tieto faktory zabezpečujú dostatočnú autenticitu poskytovaných dokladov. Okrem toho však musí byť ešte splnená podmienka dostatočného zabezpečenia systému a prenosu dát

21 EDI Návrh vzorového zákona upravujúceho elektronický obchod Problematika právnej úpravy elektronického obchodu na národnej i medzinárodnej úrovni priťahovala a priťahuje pozornosť viacerých legislatívnych iniciatív. Najvýznamnejšou je práca Komisie OSN pre medzinárodné obchodné právo (UNCITRAL 9 ), ktorá formuluje vzorový zákon upravujúci právne otázky dátovej komunikácie so zameraním na oblasť obchodu. Tento modelový zákon síce nie je záväznou právnou normou, strany zmluvy ale v zmluve môžu zjednať, že pre ne záväzný bude. Cieľom tejto iniciatívy je hlavne: - zakotvenie obecnej prípustnosti a záväznosti dátovej komunikácie a dôkaznej sily dokumentu v dátovej forme, - zakotvenie obecných pravidiel záväzkových vzťahov v rámci elektronického obchodu, ktoré by sa uplatnili medzi stranami v prípade, že medzi nimi nedôjde k výslovnej dohode inak Štandardy V 70. rokoch vydala organizácia SITPRO (Simplification of International Trade Procedures Board) sústavu syntaktických pravidiel a slovník základných dátových prvkov pre obchodné dokumenty. Táto sústava bola prijatá UNECE (United Nations Economic Commission for Europe) a na jej základe bol vytvorený UN/TDED (United Nations / Trade Data Element Directory), ktorý sa stal medzinárodným štandardom. UNECE potom vytvorila syntaktické štandardy a pravidlá pre výmenu obchodných dát UN/TDI (United Nations / Trade Data Interchange). UN/TDI bola postupne aplikovaná v rôznych sektoroch ekonomiky, zvlášť v Európe, pre vytvorenie vlastných štandardov výmeny dát. Tak napr. pre obchod vznikol TRADACOMS, pre automobilový priemysel ODETTE a pod. V USA sa štandardizačné práce rozvíjali v rámci organizácie ANSI (American National Standards Institute). Štandard výmeny dát pre EDI ANSI X12 bol potom úspešne prijatý a aplikovaný v USA, Kanade, čiastočne v Austrálii, v ostatných krajinách sveta však nebol príliš akceptovaný. Ako je vidieť, štandardizácia išla dvoma odlišnými smermi. Preto UN/ECE prostredníctvom pracovnej skupiny WP4 10 pre racionalizáciu medzinárodného obchodu viedlo jednania, ktorých výsledkom bolo prijatie jediného medzinárodného štandardu pre elektronický prenos dát UN/EDIFACT (United Nations Electronic Data Interchange For Administration, Commerce and Transport). EDIFACT sa stal medzinárodne uznávaným štandardom. Na medzinárodnej úrovni je jeho hlavným reprezentantom UN/CEFACT (United Nations / Center for Trade Facilitation and Electronic Business), v Českej republike je podpora zavádzania EDI podľa štandardu UN/EDIFACT zaisťovaná hospodárskou komorou ČR, konkrétne jej orgán registrovaný v OSN/EHK pod skratkou FITPRO 11 (Facilitation of International Trade Procedures). 9 UNCITRAL (United Nations Commission on International Trade Law) je orgán OSN, ktorý sa zaoberá modernizáciou a harmonizáciou pravidiel medzinárodného obchodu. 10 WP4 bola zložená z delegátov jednotlivých národov, zástupcov rozhodujúcich medzinárodných organizácií a reprezentantov každej EB. V súčasnosti ju nahradil orgán UN/CEFACT. 11 Úlohou FITPRO je vytvárať v Českej republike podmienky a podporovať zavádzanie a rozvoj efektívnych metód v technológii medzinárodného obchodu, vrátane EDI

22 EDI UN/EDIFACT UN/EDIFACT je medzinárodný štandard pre elektronický prenos dát. Medzinárodný štandard vyžaduje tvorbu štandardných správ UNSM (United Nations Standard Messages) pre základné dokumenty medzinárodného obchodu. Príprava týchto dokumentov prebieha v pracovných skupinách jednotlivých EDIFACT Board 12 (ďalej EB). V pracovných skupinách jednotlivých EB vznikajú návrhy na nové štandardné správy, ich úpravy a doplnky. Návrhy sú postúpené kontrole technickým expertom a predložené konečnému schváleniu UN/ECE-WP4. Správy UNMS pokrývajú okrem základnej oblasti obchodných transakcií ako obchod, doprava, špedícia, kontajnerová preprava, preprava nebezpečného tovaru, bankové operácie, poistenie, colná agenda aj oblasti ako účtovníctvo, zdravotná starostlivosť, stavebníctvo, sociálnu starostlivosť, turistiku, pracovné záležitosti, štatistiku, právne záležitosti atď Štruktúra správ v UN/EDIFACT Syntax definuje štruktúry, ktoré sa majú použiť pre výmenu dát, definuje teda zložky jazyka a ich vzájomný vzťah. Syntax EDIFACT je založená na troch základných predpokladoch: - dáta sú založené na znakoch (abecedných, číselných a abecedno-číselných). Reťazce bitov nie sú zahrnuté - syntax je určená pre dávkový prenos - dáta sa vzájomne vymieňajú v správach, ktoré sú štruktúrované podľa preddefinovaných formátov Obrázok č. 4: Štruktúra UN/EDIFACT Výmena Výmena Výmena UNA UNB Správa Správa Správa UNZ UNH Segment Segment Segment UNT KÓD + Jednoduchý prvok + Zložený dátový prvok KÓD hodn. Čiastkový prvok : Čiastkový prvok hodn. hodn. Prameň: Kolektiv autorů: Elektronický obchod a EDI, 1996, str EDIFACT Board je organizačná jednotka na úrovni svetadielov (Africa EDIFACT Board AF/EB, Asia EB AS/EB, Australia/New Zealand EB ANZ/EB, Central and Eastern EB CEEC/EB, Pan American EB PA/EB, Western European EB WE/EB)

23 EDI Syntax definuje výmenu a funkčnú skupinu ako syntaktické prvky pre identifikáciu, smerovanie a riadenie dát. Z hľadiska užívateľskej aplikácie je hlavným syntaktickým prvkom správa. Správy sú štruktúrované prostredníctvom segmentov, teda určitého druhu štandardných stavebných blokov a skupín segmentov. Segmenty sú vytvorené zo zložených dátových prvkov a dátových prvkov. Dátové prvky sú prezentované hodnotami dát. (Príklad správy podľa štandardu UN/EDIFACT je uvedený v prílohe č. 1) Dátové prvky (Data Elements) Dátové prvky sú všetky základné údaje obsiahnuté v dokumente (napr. identifikácia, názov tovaru). Dátový prvok je jednotka dát, ktorá je v určitom kontexte považovaná za nedeliteľnú. Je špecifikovaný prostredníctvom - jednoznačného identifikátora dátového prvku (hlavička) - názvu - popisu - formátu pre hodnoty dátového prvku Hlavička je číselná, štvorčíslicová. Označuje dátový prvok podľa nasledujúcich zásad: - prvá číslica sa používa pre skupiny dátových prvkov v širokých kategóriách podľa ich povahy - druhá až štvrtá číslica: o x000 x699 pre medzinárodne schválené dátové prvky o x700 x799 pre overovacie použitie EDIFACT o x pre súkromné použitie - štvrtá číslica je párna pre textovú formu dátového prvku a nepárna pre kódovanú formu dátového prvku Názov a popis sú vyjadrené v prirodzenom jazyku. Pracovným jazykom EDIFACT je angličtina, ale zborníky sa publikujú v niekoľkých jazykoch. V týchto rôznych jazykových verziách slúži ako kľúč pre vyhľadávanie jednotlivých dátových prvkov ich hlavička. Dátový prvok môže mať pevnú alebo premenlivú dĺžku. Údaj o dĺžke dátového prvku sa uvádza za označením typu dát, ktoré môže byť a pre abecedný, n pre číselný alebo an pre abecedno-číselný typ. Premenlivú dĺžku dát označujú dve bodky medzi označením typu dát a údajom o maximálnej dĺžke dát, napr. a15 označuje abecedný typ dát s pevnou dĺžkou 15 znakov, n..3 označuje číselný typ dát s premenlivou dĺžkou 1 až 3 znaky. Na oddeľovanie dátových prvkov sa používa znak +. Generické dátové prvky Generické dátové prvky sú dátové prvky, ktoré sú definované obecne, a teda použiteľné pre rôzne účely. Presná interpretácia významu týchto dátových prvkov závisí buď od kontextu správy alebo do použitia ďalších dátových prvkov. Príkladom generického dátové prvku je dátový prvok 2380 Dátum/čas/obdobie. Zložené dátové prvky (Composite Data Elements) Zložený dátový prvok je štandardná štruktúra dvoch alebo viacerých dátových prvkov a je identifikovaný prostredníctvom: - identifikátoru zloženého dátového prvku (hlavička), ktorý je jednoznačný

24 EDI - názvu - popisu - špecifikácie obsahu, teda dvoch alebo viacerých dátových prvkov. Dátové prvky musia byť zo zborníka dátových prvkov EDIFACT, je stanovené ich poradie a každému prvku je priradený status. Identifikátor zloženého dátového prvku je zložený zo štyroch znakov: - prvý znak môže byť: o S pre služobné zložené dátové prvky o C pre užívateľské zložené dátové prvky - druhý až štvrtý znak sú tri číslice (0-9) bez určenia konkrétneho významu Status dátových prvkov v zloženom dátovom prvku je buď M pre povinné alebo C pre nepovinné dátové prvky. Zložené dátové prvky sa používajú na skombinovanie príbuzných dátových prvkov do jednej štruktúry z rôznych dôvodov (spojenie generických dátových prvkov s kvalifikátorom, spojenie dátových prvkov vyjadrujúcich kódom a zároveň textom rovnakú dátovú položku, spojenie množstva s mernou jednotou, špecifikácia intervalu). Na oddeľovanie jednotlivých dátových prvkov v zloženom dátovom prvku sa používa znak :. Segmenty (Segments) Segment je štandardná štruktúra hodnôt funkčne súvisiacich dátových prvkov a zložených dátových prvkov, ktoré sú identifikované ich poradím v tejto štruktúre. Segment je špecifikovaný prostredníctvom: - kódu, t.j. identifikátoru, ktorý je pre tento segment jednoznačný - názvu - funkcie - špecifikácie obsahu, teda dvoch alebo viacerých jednoduchých dátových prvkov alebo zložených dátových prvkov zo zborníku dátových prvkov, kde je stanovené poradie dátových prvkov a každému prvku je priradený status. Kód segmentu je abecedný, dlhý tri znaky: - prvý znak: o U pre služobné segmenty o akékoľvek iné písmeno okrem U pre užívateľské segmenty - druhý a tretí znak nemajú určený konkrétny význam Status dátových prvkov a zložených dátových prvkov v segmente je buď M pre povinné alebo C pre podmienené dátové prvky. Segmenty sa používajú ku skombinovaniu funkčne príbuzných dátových prvkov a zložených dátových prvkov do jedinej štruktúry (napr. popis tovaru, adresa zákazníka). Je to najmenšia vzájomne vymieňaná jednotka. Na ukončenie segmentu sa používa znak. Kvalifikátory Kvalifikátor je dátový prvok udávajúci špecifický význam funkcii generického dátového prvku, zloženého dátového prvku alebo segmentu. Hodnoty kvalifikátoru sú vyjadrené kódom, ktorý je

25 EDI umiestnený za dátovým prvkom, pred dátovými prvkami zloženého dátového prvku alebo ihneď za kód segmentu. Správy (Messages) Správa je usporiadaná postupnosť znakov určená pre prepravu informácie 13. Správa je plne definovaná obchodná funkcia a pomocou segmentov vyjadrená preddefinovaná štruktúra (každý segment je identifikovaný kódom a poradím v štruktúre správy). Často slúži štruktúra jednej správy pre viac druhov dokumentov (napr. správa INVOIC sa dá použiť pre klasické faktúry, dobropisy, dlhopisy a ďalšie). Vo výmene je správa špecifikovaná prostredníctvom: - jednoznačného identifikačného kódu - názvu - funkcie - špecifikácie obsahu: o služobné segmenty pre záhlavie (UNH - message header) a záver správy (UNT - message trailer), podľa potreby k oddeleniu jednotlivých častí správy o segmenty štruktúrované do skupín (podľa potreby) o poradie segmentov a skupín v správe o status a počet opakovaní pre každý segment s skupinu segmentov o vysvetlenie účelu segmentov a skupín segmentov v správe. Identifikačný kód správy je šesťznakový abecedný. Status segmentov a skupín segmentov je buď M pre povinné alebo C pre nepovinné segmenty. Medzi štandardné a často používané správy patrí PARTIN (prvá správa pri zahájení komunikácie, poskytuje informácie o organizácii, lokalizácii, osobách atď.), PRICAT (aktuálny zoznam ponúkaného tovaru), QUOTES (oznámenie dodávateľov o cenách, časovom pláne dodávok a ostatných podmienkach predaja), ORDERS (objednávka), INVOIC (faktúra). V rámci bezpečnosti sú používané i správy pre šifrovanie správy (CIPHER), potvrdenie prijatia správy (AUTACK) a prenos kľúčov a certifikátov (KEYMAN). Výmeny (Interchanges) Výmena tvorí základnú jednotku, obálku komunikácie EDI medzi obchodnými partnermi a obsahuje logickú štruktúru správ a funkčných skupín. Začína služobnými segmentmi UNA (service string advice) alebo UNB (interchange header) a končí služobným segmentom UNZ (interchange trailer). 13 ISO 2382/4-25 -

26 XML 2. XML Jazyk XML (extensible Markup Language) patrí do kategórie značkovacích jazykov 14. Umožňuje vytvárať vlastné značky (tagy), pomocou ktorých je možné prehľadne pomenovať a označiť jednotlivé časti textu, a teda definovať ich význam História XML Už od počiatku sa počítače využívali pre prípravu a publikovanie textu. Dokumenty pripravované na počítačoch sa pomocou osvitových jednotiek preniesli na film, z ktorého potom tlačiarne dokázali vyrobiť časopis alebo knihu. Osvitové jednotky vtedy vyrábalo niekoľko firiem a každá z nich používala vlastný jazyk pre ich ovládanie 15. Preto bolo potrebné vytvoriť nástroj, ktorý by umožňoval vytvárať text spracovateľný pomocou osvitovej jednotky ktoréhokoľvek výrobcu. Začali sa používať obecné príkazy pre formátovanie textu, ktoré sa pomocou konvertorov previedli do jazykov zrozumiteľných pre konkrétne zariadenia. Medzi najrozšírenejšie systémy patrili troff a TEX. Tieto programy sú však vhodné iba pre dokumenty, ktoré sa majú tlačiť. Pre publikáciu dát na elektronických médiách nie sú vhodné, pretože nie je jasne vymedzená logická štruktúra dokumentu, ktorá by umožňovala jasne označiť význam jednotlivých častí. Jazyky, ktoré toto umožňujú sa nazývajú značkovacie jazyky. Prvým značkovacím jazykom bol GML (Generalized Markup Language) vyvinutý pre potrebu spracovávania právnych textov pre IBM, kde sa tvorcovia museli vyrovnať s nekompatibilitou systémov a programov. Na základe GML začala štandardizačná organizácia ANSI vyvíjať jazyk, ktorý by umožňoval užívateľovi vytvoriť vhodnú vlastnú sadu značiek. Keďže i združenie GCA (Graphics Communications Association) už skôr vytvorilo formátovací jazyk GenCode a veľa cieľov mali obe združenia podobných, spojili svoje aktivity a v roku 1986 vytvorili jazyk SGML (Standard Generalized Markup Language), ktorý je definovaný v norme ISO SGML je veľmi obecný, pretože umožňuje pomocou DTD (Document Type Definition) nadefinovať vlastné sady značiek a ich vzájomného prepojenia. O rozšírenie SGML sa veľmi zaslúžilo americké ministerstvo obrany, ktoré vyžadovalo od všetkých dodávateľov dokumentáciu v tomto jazyku kvôli možnosti používať ju v dlhom časovom období. Najznámejšia aplikácia jazyka SGML je jazyk HTML (Hypertext Markup Language), ktorý sa používa na tvorbu webových stránok a ktorého značky určuje príslušné DTD závisiace od konkrétnej verzie. Obľuba jazyka HTML vyplynula z jeho jednoduchosti a striktnosti v kontraste s rozvláčnosťou a objemnosťou jazyka SGML. HTML však neumožňovalo presne vymedzovať význam jednotlivých častí textu. Preto konzorcium W3C 16 definovalo novú špecifikáciu - jazyk XML, ktorý pozostával z najdôležitejších možností poskytovaných jazykom SGML. Jedná sa o podmnožinu SGML, ktorá umožňuje definíciu vlastných DTD, a teda i vlastných značiek, no na rozdiel od SGML má veľa parametrov presne určených (dĺžka značiek, oddeľovače, špeciálne znaky, atd.). Syntax zápisu je oproti SGML pomerne prísna, čo umožňuje taktiež jednoduchší vývoj aplikácií pracujúcich s XML. 14 Značkovacie jazyky umožňujú vyznačovať význam jednotlivých častí textu. 15 KOSEK, J.: XML pro každého, 2000, str W3C (World Wide Web Consortium) je konzorcium vytvárajúce odporúčania (slobodné štandardy) pre World Wide Web

27 XML 2.2. Vlastnosti XML Formát V dnešnej dobe nie je vhodné na výmenu dát medzi dvoma organizáciami používať proprietárne systémy kvôli rozdielnosti používaného softwaru a hardwaru. Nemôžeme očakávať, že všetci užívatelia používajú ako operačný systém MS Windows s ich kancelárskym balíkom MS Office. Z toho vyplýva, že ani formát DOC nie je univerzálny. Preto je potreba používať nejaký jednoduchý otvorený formát, ktorý nie je úzko zviazaný s nejakou platformou alebo proprietárnou technológiou. 17 Tieto požiadavky spĺňa jazyk XML. Otvorený formát je to, pretože je jeho špecifikácia každému zdarma dostupná na stránkach konzorcia W3C. Toto konzorcium sa stará okrem XML i o ďalšie technológie používané na webe. Formát XML je založený na obyčajnom texte a nie na zložitom a nezrozumiteľnom texte ako niektoré proprietárne formáty. Je teda veľmi jednoduché dátam v tomto formáte rozumieť a prípadne ich upravovať. Námietky týkajúce sa väčšej veľkosti vytváraných dokumentov však nie sú v súčasnej dobe príliš opodstatnené, pretože sa kladie väčší dôraz na zrozumiteľnosť a prenositeľnosť a protokoly pre sieťovú komunikáciu (vrátane HTTP) umožňujú komprimáciu a dekomprimáciu zasielaných dát Kódovanie XML je prvý formát, ktorý berie ohľad na všetky používané jazyky. Používa 32-bitovú znakovú sadu ISO 10646, ktorá obsahuje znaky všetkých jazykov a ešte stále poskytuje voľné miesto pre ďalšie znaky. Vďaka tomuto použitému kódovaniu umožňuje jazyk XML vytvárať dokumenty vo všetkých súčasne používaných abecedách. Nie je teda problém vytvoriť dokument zároveň v slovenčine, ruštine, čínštine a gruzínčine. Pri používaní jedného jazyka by však vznikali kvôli veľkosti jedného znaku zakódovaného v ISO zbytočne veľké dokumenty. Preto sa využíva kódovanie, ktoré obsahuje iba znaky využívané v konkrétnom jazyku. Pre slovenčinu a češtinu je bežne používaným kódovaním windows-1250, príp. ISO Typ použitého kódovania je v každom dokumente presne určené na jeho začiatku Konverzia do iných formátov V bežnom živote sa veľmi často vyskytujú situácie, v ktorých je nutné zobraziť spracovávané dáta alebo text na bežných médiách, ako sú obrazovky alebo papier. Na konverziu dát v jazyku XML do prijateľného formátu sa používajú štýlové jazyky 18. Výhoda tohto postupu je v tom, že jeden súbor definujúci štýl je použiteľný na viacero dokumentov, a je teda možné dosiahnuť jednotného formátovania. Na druhej strane je možné na jeden dokument použiť viacej súborov popisujúcich štýl. Takto sa dá vytvoriť z jedného dokumentu súbor pre tlač a zároveň súbor v jazyku HTML pre publikovanie na webe. Medzi najznámejší štýlový jazyk patria kaskádové štýly CSS (Cascading Stylesheet). Je ich možné použiť na jednoduché formátovanie pre zobrazenie dokumentu na obrazovke. Pre náročnejšie formátovanie, ktoré umožňuje dokument i rôzne upravovať a transformovať, je používaný jazyk 17 KOSEK, J.:XML pro každého, 2000, str. 18 Štýl je súbor pravidiel alebo príkazov, ktoré definujú ako sa dokument prevedie do iného formátu

28 XML XSL (extensible Stylesheet Language). Pôvodne pre potreby jazyka SGML bol vyvinutý jazyk DSSSL (Document Style Semantics and Specification Language), ktorý však môže byť pre niektoré aplikácie až príliš zložitý DTD Jazyk XML ponúka možnosť vytvoriť si vlastné mená značiek pomocou definície typu dokumentu (DTD). Tento postup je však vhodný iba na popis formátu pre textové dokumenty. Pre rôzne typy dát ako napríklad čísla, dátum, čas a pod. však podpora nie je. Preto je treba na prenos takto štruktúrovaných dát ako položiek databázy používať ďalšie jazyky. Konzorcium W3C však pracuje na jednotnom štandarde. V praxi sa vyskytuje rôznorodosť používaných značiek pre definíciu určitej zložky dokumentu, ktorá má však stále ten istý obsah (napr. značky <meno>, <názov>, <firma>, <názov_spoločnosti> môžu pomenovávať tie isté dáta). Z tohto vzniká problém pri hľadaní konkrétnych údajov. Preto vznikajú snahy o vytvorenie jednotného používania názvov značiek. Medzi najznámejšie iniciatívy v tomto smere patrí BizTalk od Microsoftu a server XML.ORG prevádzkovaný združením OASIS 19. V súčasnej dobe existuje už veľké množstvo špecializovaných značiek pre e-business, matematiku, ale napríklad i pre definíciu štruktúry zložitých molekúl v chémii. DTD sa však nehodí pre zložitejšie dátové štruktúry, pretože má obmedzené možnosti značenia. Neposkytuje napríklad adekvátne možnosti definovania dátových typov atribútov a žiadne možnosti definovania dátových typov elementov, neobsahuje adekvátne definície identifikátorov, nemá dostatočnú podporu násobnosti potomkov a pod. Preto sa pri zložitejších dátových štruktúrach používa špecifikácia XSD (XML Schema Definition). XSD umožňuje definovať dátové typy ako string, integer a podobne, jasne vymedzuje násobnosť potomkov, podporuje definíciu identifikátorov vrátane ich špecifických vlastností (napr. väzby na iné elementy) Oblasti použitia XML Hoci je jazyk XML ešte relatívne mladý, je už vyvinutých veľa softwarových balíkov, ktoré jeho služby využívajú B2B (Business to business) aplikácie V súčasnosti je veľmi často používaná skratka B2B (Business-to-business). V podstate ide o výmenu dát medzi obchodnými partnermi elektronickou cestou. Ako jedno z riešení je vyššie uvedené EDI. V porovnaní s nutnými činnosťami okolo implementácie EDI do podniku je XML jednoduchším a taktiež široko podporovaným formátom. Existuje niekoľko schém pre elektronickú obchod. Najperspektívnejšia iniciatíva je ebxml (Electronic Business using extensible Markup Language), ktorá je zaisťovaná združeniami OASIS a UN/CEFACT a za cieľ si kladie vytvorenie jednotného štandardu pre bezpečnú výmenu obchodných dokumentov. Táto iniciatíva bude podrobnejšie vysvetlená ďalej. Commerce XML je jednoduchší formát určený pre elektronickú výmenu základných obchodných dokumentov. 19 OASIS (Organization for the Advancement of Structured Information Standards) je neziskové globálne konzorcium zaoberajúce sa vývojom noriem elektronického obchodu a webových služieb

29 XML Webové stránky Možnosť zadefinovať si vlastné značky prispieva k zvýšeniu presnosti a rýchlosti vyhľadávania. Konzorcium W3C pracuje na prevode jazyka HTML do XML. V súlade so syntaxou XML je dnes už používaný jazyk XHTML 1.0, ktorý zodpovedá HTML 4.0. Ďalšia fáza prevodu HTML je zameraná na vytvorenie nezávislých modulov značiek, ktoré by umožňovali formátovanie obsahu, prácu s tabuľkami, obrázkami, formulármi, vytváranie odkazov. Táto snaha vyplynula zo súčasného veľkého počtu značiek. Modularita jazyka by umožnila jednoduchšie vytváranie modulov s vlastnými značkami na stránkach. Jazyk XML však neponúka v oblasti webových stránok iba vytváranie stránok a ich generovanie podľa možností prehliadača, ale slúži i na komunikáciu medzi serverom a klientom a na základe získaných informácií je možné skonvertovať stránku na formát, ktorý je podporovaný zariadením, na ktorom je daná stránka zobrazená Elektronické publikovanie Pomocou aplikácie štýlového jazyka XSL, príp. DSSSL je možné vygenerovať z jedného dokumentu vytvoreného pomocou jazyka XML formáty vhodné do tlače (napr. PDF), pre publikovanie na internete v jazyku HTML alebo knihu vo formáte HTML Help, ktorá sa používa ako nápoveda pre rôzne programy. Pomocou štýlových jazykov je možné určité časti textu vynechávať a tým pripravovať viacero verzií pre rôznych koncových adresátov vytváraného dokumentu. Medzi najpoužívanejšie aplikácie XML hneď po jazyku HTML patrí DocBook. Pôvodne bol vyvinutý pre výmenu unixovej dokumentácie. Od roku 1999 sa o jeho úpravy stará združenie OASIS, ktoré spravuje server s DTD 20. Docbook je určený predovšetkým pre tvorbu počítačovej dokumentácie, no umožňuje vytvárať taktiež ľubovoľné články a texty. Obsahuje elementy pre členenie textu na kapitoly, podkapitoly, odseky, elementy pre označovanie názvov, výpisov programov, skratiek a pod. Tým sa získa dokument, ktorý je veľmi ľahko prevádzaný na ďalšie formáty. Okrem najznámejšieho DocBooku sú používané i ďalšie formáty. TEI (The Text Encoding Initiative) sa zameriava na uchovanie textových materiálov pre potreby výskumu. Združenie Open e-book sa snaží vytvoriť štandardy pre vydávanie elektronických kníh. Veľa elementov preberá z HTML, takže je možné prehliadať vytvorené dokumenty v súčasných prehliadačoch a podporuje taktiež grafické formáty Dátový formát Počítačové programy obyčajne ukladajú nastavenie svojich parametrov do textových súborov, registrov vo Windows alebo INI súborov. Zapisovanie a načítavanie údajov v týchto súboroch sa však nehodí pre zložitejšie parametre. Toto je však jednoducho riešiteľné pomocou jazyka XML, ktorý umožňuje prácu i so zložitejšími štruktúrami. Keďže vytváranie rôznych modulov, procedúr a funkcií potrebných pre spoluprácu medzi dvoma aplikáciami, ktoré používajú rôzne formáty dát, je časovo i finančne náročné, existujú taktiež snahy rôznych združení o vytvorenie formátu založeného na XML