Masarykova univerzita Filozofická fakulta. Diplomová práca Bc. Beáta Močiariková

Transcription

1 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Diplomová práca 2018 Bc. Beáta Močiariková

2 Masarykova univerzita Filozofická fakulta Kabinet informačních studií a knihovnictví Informační studia a knihovnictví Bc. Beáta Močiariková Informačné správanie spotrebiteľov v oblasti kozmetických prípravkov Diplomová práca Vedúci práce: Mgr. Pavlína Mazáčová, Ph. D. Odborný konzultant: Mgr. Bc. Tomáš Pruša 2018

3 Prehlasujem, že som diplomovú prácu vypracovala samostatne s využitím uvedených prameňov a literatúry. Súčasne dávam zvolenie k tomu, aby elektronická verzia tejto práce bola sprístupnená cez informačný systém Masarykovej univerzity... Bc. Beáta Močiariková

4 Poďakovanie Rada by som poďakovala Mgr. Pavlíne Mazáčovej, Ph.D. za čas a podporu, ktorú som v nej mala. Ďakujem odbornému konzultantovi Mgr. Bc. Tomášovi Prušovi za jeho pripomienky a PhDr. Pavle Kovářovej, Ph.D. za čas, ktorý mi venovala. Veľmi si to vážim. Som vďačná všetkým respondentom, bez nich by práca nemohla vzniknúť. Ďakujem svojej rodine a priateľom, špeciálne maminke, Moničke, Maťkovi, starej mame a apikovi. A ďakujem Barči a Standovi, lebo sú super a bez nich by som to ani nemala napísané.

5 Bibliografický záznam MOČIARIKOVÁ, Beáta. Informačné správanie spotrebiteľov v oblasti kozmetických prípravkov. Brno, 2018, 163 s. Diplomová práca. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Ústav české literatury a knihovnictví, Kabinet informačních studií a knihovnictví. Vedoucí práce Mgr. Pavlína Mazáčová, Ph.D. Anotácia Predkladaná diplomová práca sa venuje aktuálnej téme vo výskumoch informačnej vedy, informačnému správaniu. Konkrétne ho skúma v oblasti kozmetiky, pretože jej využívanie výrazne ovplyvňuje zdravie ľudí a životné prostredie. Je preto dobré vedieť, či a ako sa ľudia o takéto informácie zaujímajú. Práca sa skladá z teoretickej a praktickej časti. Teoretická časť je rozdelená na štyri kapitoly. Prvá sa venuje informačnému správaniu a súvisiacim pojmom. V druhej sú uvedené výskumy v rámci informačnej vedy a informačného správania. Tretia kapitola predstavuje stručný úvod do kozmetiky a vysvetľuje, prečo je potrebné sa informačnému správaniu ľudí práve v tejto oblasti venovať. Posledná kapitola teoretickej časti je venovaná predstaveniu spotrebiteľského správania. Nasleduje praktická časť, v ktorej sú popísané konkrétne metódy využité v práci pri zmiešanom výskume. Sú vyhodnotené získané informácie a informačné správanie respondentov. V rámci práce je vytvorený stručný prehľad vybraných zdrojov o kozmetike. Ten môže slúžiť ľuďom pre zvýšenie zdravotnej gramotnosti aj ako prostriedok šírenia osvety. Annotation The submitted diploma thesis deals with the current topic in information science research, information behavior. In particular, in the field of cosmetics, because its use greatly affects human health and the environment. It is therefore good to know, if and how people are interested in this information. The thesis consists of a theoretical and a practical part. The theoretical part is divided into four chapters. The first one deals with information behavior and related concepts. In the second, research in information science and information behavior is presented. The third chapter provides a brief introduction into cosmetics and explains, why it is important to address information behavior in this area. The last chapter of the theoretical part is devoted to the presentation of consumer behavior. Practical part follows and describes the specific methods used in the thesis in mixed methods research. Obtained information and information behavior of the respondents are evaluated. In this thesis, a short overview of

6 selected sources about cosmetics is made. It can serve people to increase health literacy and to spread education. Kľúčové slová informačné správanie, informačné vyhľadávanie, zmiešaný výskum, dotazníkové šetrenie, rozhovory, zdravotná gramotnosť, zloženie kozmetiky Key words information behavior, information seeking, mixed methods research, questionnaire survey, interview, health literacy, cosmetic ingredients

7 Obsah Úvod TEORETICKÁ ČASŤ Vymedzenie informačného správania Súvisiace pojmy Informačné potreby Informačná gramotnosť Informačné preťaženie Informačné bariéry Informačné správanie Modely a teórie informačného správania Typy používateľov informácií Výskumy Metodológia v rámci LIS Výskumy informačného správania Výskumy v oblasti informácií o zdraví Kozmetika a starostlivosť o pleť Základy ku kozmetike Najčastejšie používané škodlivé prísady v kozmetike Nežiadúce reakcie na kozmetiku Legislatíva Biokozmetika, certifikovaná prírodná kozmetika Zdravotná gramotnosť Spotrebiteľ Typológie zákazníkov Spotrebiteľské správanie PRAKTICKÁ ČASŤ Výskumný problém a cieľ Výskumné otázky Charakteristika výskumnej vzorky Metodológia výskumu Kvantitatívna časť výskumu: dotazník Kvalitatívna časť výskumu Pozorovanie Simulovaný nákup Pološtrukturovaný rozhovor Vyhodnotenie Vyhodnotenie kvantitatívnej časti výskumu Výsledky Zodpovedanie výskumných otázok Vyhodnotenie kvalitatívnej časti výskumu... 84

8 8.2.1 Charakteristika a výber participantov Výber kozmetických prípravkov Realizácia výskumu Analýza kvalitatívnych dát Výsledky Diskusia a zhrnutie výsledkov Prehľad internetových zdrojov o kozmetike Zdroje a ich popis Internetové stránky české Internetové stránky anglické Aplikácie Záver Použité zdroje Zoznam obrázkov Zoznam tabuliek Prílohy Príloha 1: Využívanie informačných zdrojov o kozmetike Príloha 2: Porovnanie dôležitosti a dôveryhodnosti informačných zdrojov o kozmetike Príloha 3: Prípravky v simulovanom nákupe Príloha 5: Dotazník Príloha 6: Osnova rozhovoru Príloha 7: Prehľad literatúry o kozmetike Príloha 8: Projekt diplomovej práce...157

9 Úvod Takmer každý z nás denne použije niekoľko kozmetických prípravkov, niektoré ženy dokonca aj viac ako 15 denne. 1 Stali sa úplne bežnou súčasťou našich životov zubná pasta, šampón, krémy slúžia k uspokojeniu základných potrieb človeka. Ľudia majú na rozdiel od minulosti mnoho príležitostí zisťovať, čo sa v ich kozmetike nachádza. Dnešná informačná spoločnosť otvára nové možnosti využívania a spracovávania informácií o rôznych oblastiach života a zdravotníctvo nie je výnimkou. Doba internetu a informačnej explózie tak na jednej strane ponúka obrovské množstvo najrôznejších zdrojov, na druhej strane z toho vyplýva riziko informačného preťaženia. Vedieť vyhľadávať potrebné informácie a vyhodnocovať ich relevantnosť je základ, okrem informačnej gramotnosti je však veľmi potrebná aj gramotnosť zdravotná. Ako dokladajú výsledky výskumu, Česká republika vo všetkých jej zložkách zaostáva za krajinami Európskej únie. 2 Ľudia by v prvom rade mali mať o takéto informácie záujem a vyhľadávať ich, rovnako ako by mali byť schopní si z nich niečo zobrať a na ich základe svoje správanie prípadne zmeniť. Práve na informačné správanie, veľmi aktuálnu tému vo výskumoch informačnej vedy, sa práca zameriava. Obľúbená téma je to aj preto, lebo výskumníci si uvedomujú, že na základe porozumenia správania ľudí dokážu prispôsobovať informácie a zdroje priamo pre ich potreby. V rámci práce bude riešené, či a kde spotrebitelia získavajú informácie o kozmetických prípravkoch v rámci kúpneho procesu. Potrebu prezentovať spotrebiteľom informácie o zložení kozmetických prípravkov dokladá mnoho výskumov. Z nich napríklad vyplýva, že bežne človek ešte predtým, ako sa ráno naraňajkuje, dostane do tela z kozmetiky cez 200 rôznych chemikálií. 3 Priemerná žena zo svojej kozmetiky za rok absorbuje až 2,27 kg chemikálií. 4 Látky, ktorým svoje telo vystavujeme, nás aj bez nášho vedomia dlhodobo ovplyvňujú a vplývajú na naše zdravie. Príkladom zdravotných 1 Why this matters Cosmetics and your health. In: EWG's Skin Deep: Cosmetics Database [online]. [cit ]. Dostupné z: 2 KUČERA, Zdeněk, Jiirgen PELIKÁN a Alena ŠTEFLOVÁ. Zdravotní gramotnost obyvatel ČR - výsledky komparativního reprezentativního šetření. Journal of Czech Physicians / Casopis Lekaru Ceskych[online]. 2016, 155(5), [cit ]. ISSN Dostupné z: ac349748b5b8%40sessionmgr120 3 FRANCISCO, Bruce a Kelly FRANCISCO. You need a magnifying glass to see the truth. In: NaturalNewHaven: Natural awakenings [online] [cit ]. Dostupné z: 4 KRISHNAN, Selvarajah, Nur Sofia AMIRA, Umi Nur ATILLA, Siti SYAFAWANI a Muhamad HAFIZ. The Usage of Cosmetic in Malaysia: Understanding the Major Factors that Affect the Users. Management [online]. 2017, 7(1), [cit ]. DOI: /j.mm Dostupné z: 10

10 problémov, spájaných s používaním kozmetiky, sú problémy s hormónmi, genetické mutácie, vrodené chyby, rakovina či kardiovaskulárne ochorenia. Postupom času sa ako riešenie do povedomia ľudí dostáva napríklad prírodná či bio kozmetika. Opatrnosť je však aj v tomto prípade na mieste. Deklarácia vpredu na obale, že niečo je prírodné, nemusí nevyhnutne znamenať, že prípravok je naozaj taký zdravý. Málokto číta zloženie na etikete na zadnej strane obalu, keďže je písané malým písmom a nezrozumiteľnými slovami. Látky je obvykle ťažké rozlúštiť, pokiaľ človek nie je chemik alebo odborník. S ohľadom na to, že pre používanie v kozmetike je povolených viac ako rôznych látok 5, nemá človek ani šancu všetky si pamätať a poznať. Z dôvodu uvedomenia si rizík sa na zloženie krémov zameral vo svojej regulácii aj Európsky parlament a Rada (ES), kde je v prílohe uvedený zoznam práve vyššie spomínaných povolených látok pre kozmetiku, rovnako ako 200 látok s obmedzeniami či zakázané látky. 6 Zarážajúci fakt pritom je, že zatiaľ čo táto regulácia EU ich obsahuje cez 1300, v Amerike je ich zakázaných len Cieľom diplomovej práce je preskúmať informačné správanie spotrebiteľov v ich každodennom živote v oblasti kozmetiky. Vo výskume budú skúmané preferované informačné zdroje, rovnako ako sa zameriam na už využívané zdroje pre túto oblasť. Tiež budem zisťovať kritériá, podľa ktorých si spotrebitelia vyberajú kozmetiku (pre určenie, nakoľko je zloženie pre nich dôležité, keďže práve to by ich malo ovplyvňovať najviac) a podľa ktorých si vyberajú informačné zdroje. V rámci kvalitatívneho výskumu sa viac zameriam na informačné bariéry a ďalšie problémy, ktoré participanti pri vyhľadávaní informácií pociťujú. Dôležité pre prácu bude aj zistenie, ako sú hodnotené tlačené zdroje voči tým elektronickým. Text diplomovej práce je rozdelený na teoretickú a praktickú časť, po nich nasledujú prílohy. Teoretická časť je rozdelená na štyri kapitoly. Prvá kapitola sa venuje informačnému správaniu a súvisiacim pojmom, napríklad informačným potrebám alebo informačnej a zdravotnej gramotnosti. Nadväzuje časť o rôznych výskumoch, ktoré s informačným správaním súvisia. Poukázané je na využívané metódy, čo reflektuje následný výber metód do výskumnej časti práce. Ďalšia časť sa venuje kozmetike a starostlivosti o pleť. Vymedzujú sa v nej základné pojmy týkajúce sa kozmetiky, rovnako ako rôzne reakcie, ktoré jej používanie môže spôsobiť. Práve z tejto časti práce by mala vyplynúť potreba informovanosti ľudí v oblasti zloženia 5 SYROVÝ, Vít. Tajemství kosmetiky. Praha: Vít Syrový, ISBN ŠUTA, Miroslav. Vybrané ingredience kosmetiky z hlediska dopadů na lidské zdraví a životní prostředí. In: Veronica: ekologický institut [online]. Plzeň/Brno: Ekologický institu Veronica, 2016 [cit ]. Dostupné z: 7 FRANCISCO a FRANCISCO, 2016, op. cit. pozn. č

11 kozmetiky. Konkrétnejšie sa práca zameriava na kozmetické krémy, keďže celá oblasť prípravkov starostlivosti o pleť je veľmi široká a práve krémy v nich patria medzi najviac využívané. Praktická časť obsahuje popis konkrétnych metód, ktoré boli využité v diplomovej práci v rámci zmiešaného výskumu. Nasleduje prezentácia výskumu kvantitatívneho aj kvalitatívneho a uvedené sú výsledky oboch častí výskumu. V tejto časti práce sú zodpovedané výskumné otázky, ktoré boli v práci položené. Nasleduje zhrnutie zistených poznatkov a určité odporúčanie do budúcnosti. V rámci práce je vytvorený aj stručný prehľad niekoľkých informačných zdrojov, ktoré môžu spotrebitelia využiť ako odrazový mostík pre získanie ďalších informácií, rovnako ako podporu pre výber a nákup kozmetických prípravkov v budúcnosti. Práca má upozorniť na to, že zo zdravotného hľadiska vyplývajú pre ľudí rovnaké riziká z látok v potravinách ako v kozmetike. Chce skúmať, či ľudia o tieto informácie majú záujem a aké zdroje sú podľa nich najdôveryhodnejšie. Poznatky o tom, aké je informačné správanie ľudí práve v tejto oblasti, môžu ovplyvniť doktorov a ďalších odborníkov, aby informácie o prípravkoch a kozmetike, ktoré im chcú ponúknuť, vytvárali a podávali tak, ako ich spotrebitelia naozaj ocenia. 12

12 TEORETICKÁ ČASŤ 1 Vymedzenie informačného správania Človek neustále prijíma, spracováva, vníma a uchováva informácie z vonkajšieho sveta, od iných ľudí, preberá dedičné informácie alebo si vybavuje také, ktoré má uložené vo svojej pamäti. Každý deň sa stretávame s veľmi veľkým množstvom informácií, ktoré je potrebné spracovať, avšak Cejpek upozorňuje, že po redukcii do mozgu vstúpi len asi 100 bitov za sekundu. 8 To, aké informácie človek ďalej spracuje a využije, je ovplyvňované mnohými faktormi (predchádzajúcimi poznatkami či osobnosťou jedinca). Aj keď sa dvaja ľudia ocitnú v určitej situácii, obaja z nej odchádzajú s inými informáciami. Každý človek si takto buduje informačnú základňu, ktorá následne vytvára základy jeho informačného správania Súvisiace pojmy Pre pochopenie pojmu informačného správania je potrebné definovanie niektorých súvisiacich pojmov. Rozsiahlejšie vysvetlené budú najmä informačné potreby, pretože práve tie sú vzťahovo s pojmom informačného správania v tak tesnom vzťahu, že sa v niektorých definíciách prekrývajú. Okrem toho je vysvetlená informačná gramotnosť či informačné bariéry. Následne sa kapitola venuje samotnému informačnému správaniu, jeho modelom a teóriám a sú tu uvedené ďalšie súvisiace aspekty Informačné potreby Informácie sú podmienkou hospodárskej prosperity, rovnako ako sú v dnešnej dobe veľmi významné z pohľadu konkurencieschopnosti. 10 Sú považované za zdroj rozvoja a práca s nimi sa vyžaduje rovnako, ako určité zmeny v myslení. Ako upozorňuje Kapoun 11, užívatelia potrebujú, aby boli informácie kvalitné, aktuálne (rýchle) a v ideálnom prípade zadarmo. Pokiaľ to nie je možné, mali by byť aspoň lacné. 8 CEJPEK, Jiří. Informace, komunikace a myšlení: úvod do informační vědy. 2., přeprac. vyd. Praha: Karolinum, ISBN X. 9 STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie: pohľady informačnej vedy. Bratislava: Centrum vedeckotechnických informácií SR, ISBN KAPOUN, Pavel. Informační zdroje. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, Pedagogická fakulta, katedra informačních a komunikačních technologií, ISBN Ibid. 13

13 Case 12 tvrdí, že neexistuje žiadna všeobecne prijatá a využívaná definícia informačnej potreby, obvykle ide o druh poznanej neistoty, prípadne sa človek snaží nájsť určitý zmysel. Ako poukazuje Bawden a Robinson, 13 niektorí autori dokonca tvrdia, že niečo také ani neexistuje, prípadne pri nich ide o iné potreby, ktoré vyústia do informačných a zapríčinia nejaké informačné správanie, napríklad informácia o reštaurácii chápaná ako výraz potreby jedla. Väčšina autorov však informačnú potrebu uznáva a chápe celkom neproblematicky, a to napriek tomu, že je jasné, že informačná potreba je abstraktný pojem 14 sú len vnútri hlavy jedinca, nie sú priamo pozorovateľné. Case informačnú potrebu definoval ako rozpoznanie, že (...) znalosť je neadekvátna pre naplnenie cieľa. 15 Uvedomenie si potreby informácie však podľa Taylora nemusí nevyhnutne viesť k tomu, že človek spraví nejakú akciu pre jej uspokojenie. Informačná potreba sa dá tiež popísať ako potreba informovať seba a informovať druhých 16 a v úplne širokom slova zmysle sa dá chápať ako základná sociálna potreba, existujúca v súvislosti s ostatnými základnými sociálnymi potrebami. Pre vznik informačnej potreby musí existovať niekoľko predbežných podmienok. Sú to najmä: Formulovateľný problém nejde len o existenciu problému, musí byť aj vedomý, zformulovaný; Stimulácia k riešeniu problému napriek tomu, že si dôležitosť problémov uvedomujeme, nemôžeme alebo nechceme sa im venovať a na riešenie si človek väčšinou vyberá len nepatrnú časť z nich. Predstava o riešiteľnosti problému. 17 Autori, ktorí sú v rámci chápania podstaty informačných potrieb najcitovanejší, sú Robert Taylor, Charles Atkin, Nicholas Belkin a Brenda Dervin. Práve ich koncepty Case rozdelil do troch prístupov: 1. hľadanie odpovedí (Taylor) 2. redukcia neistoty (Atkin a Belkin) 12 CASE, Donald Owen. Looking for information: a survey of research on information seeking, needs, and behavior. San Diego, Calif.: Academic Press, c2002. Library and information science (New York, N.Y.). ISBN X. 13 BAWDEN, David a Lyn ROBINSON. Úvod do informační vědy. Doubravník: Flow, ISBN Ibid, s CASE, 2002, op. cit. pozn. č. 12, s MANECKE, Hans-Jürgen, Steffen RÜCKL, Karl-Heinz TÄNZER a Vladimír BROŽ. Informační potřeby a uživatelé informací. Praha: ÚVTEI, ISBN ; s SMETÁČEK, Vladimír. Informační potřeby a jejich optimální uspokojování. Praha: Ústřední knihovna - oborové informační středisko pedagogické fakulty Univerzity Karlovy, Informační bulletin, suppl

14 3. vytváranie zmyslu (Dervin). 1. Hľadanie odpovedí Autor, ktorý sa na informačné potreby zameral ako prvý, a to už od roku 1962, je Robert Taylor. Vo svojom článku z roku 1968 popisuje štyri úrovne: 1. Viscerálna potreba, vnútorná (visceral need) tú popisuje ako vedomú aj nevedomú potrebu informácií, vágnu nespokojnosť, (...) pravdepodobne nevyjadriteľnú v lingvistických výrazoch Vedomá potreba (conscious need) vedomý mentálny proces. 3. Formalizovaná potreba (formalized need) do tej môže vedomá prejsť, pokiaľ je kvalifikovaná a vedomá. Človek si ale ani v tejto fáze nemôže byť istý, že vo forme, v ktorej momentálne potreba je, je možné ju zodpovedať. 4. Kompromisná potreba (compromised need) môže byť prejavom toho, že človek sa niečo spýta knihovníka alebo napíše niečo do vyhľadávača vo vyhľadávacom okne Znižovanie neistoty Atkin ponúkol definíciu informačnej potreby s tým, že ľudia sú si vedomí úrovne znalostí, ktorú by chceli mať (to je tzv. perfektná znalosť) a neustále ju porovnávajú s tou, ktorú aktuálne majú. Zrejme najvýznamnejšia osoba v rámci tohto prístupu je Nicholas Belkin. Ten ponúka koncept, ktorý najviac súvisí s konceptom Taylorovej viscerálnej potreby anomálny stav poznania ASK (anomalous state of knowledge). Podľa neho je práve ASK motivátor pre informačné vyhľadávanie. Existuje, keď si človek túto anomáliu (medzeru, neistotu..) uvedomí. 20 Následne môže rôznym spôsobom získavať informácie, až kým sa nerozhodne, že informačná potreba je uspokojená. Kagolovsky a Moehr sa o koncepte ASK vyjadrili ako o jednom z najdôležitejších konceptov spojených s kognitívnymi procesmi zahrnutými v procese informačného vyhľadávania TAYLOR, Robert S. Question-Negotiation and Information Seeking in Libraries. College & Research Libraries [online]. 2015, 76(3), [cit ]. DOI: /crl ISSN Dostupné z: 19 Ibid. 20 BELKIN, N.J., R.N. ODDY a H.M. BROOKS. ASK FOR INFORMATION RETRIEVAL: PART I. BACKGROUND AND THEORY. Journal of Documentation [online]. 1982, 38(2), [cit ]. DOI: /eb ISSN Dostupné z: 21 KAGOLOVSKY, Yuri a Jochen R. MOEHR. Terminological Problems in Information Retrieval. Journal of Medical Systems [online]. 2003, 27(5), [cit ]. DOI: /A: ISSN Dostupné z: 15

15 3. Vytváranie zmyslu Brenda Dervin 22 identifikovala informačnú potrebu ako medzeru medzi aktuálnou znalosťou človeka a tou, ktorú potrebuje, aby mohol úlohu vyriešiť. Ide o koncept, kedy si je človek vedomý nedostatku a rozhodne sa so situáciou niečo robiť naplniť potrebu. Tým pádom je informačná potreba chápaná ako motivácia, impulz pre hľadanie informácií. Koncept vytvárania zmyslu (sense making) Case 23 označil za najambicióznejší pokus o vysvetlenie pôvodu informačnej potreby. Zapája sa najviac v kontexte, ktorý Savolainen nazýva ELIS (everyday life information seeking), možno práve preto sa zameriava vo veľkom najmä na pocity v takých situáciách, kedy sa podľa Dervin ľudia snažia získať niečo, čo nazývajú informácie. 24 Je teda viac založený na pocitoch a emóciách. Viac o teórií vytvárania zmyslu je písané v Modely a teórie informačného správania Informačná gramotnosť S uspokojovaním informačných potrieb a s informačným správaním úzko súvisí pojem informačnej gramotnosti. Prvýkrát tento pojem použil Paul Zurkowski v roku 1974 a v priebehu ďalších rokov sa objavovali nové a nové definície, zhodujúce sa v tom, že spoločnosť sa bez informácií nezaobíde a ľudia potrebujú mať také znalosti, aby s nimi vedeli pracovať. Neskôr sa objavil aj pojem počítačová gramotnosť. Tú si dodnes ľudia niekedy s tou informačnou mýlia, avšak počítačová gramotnosť sa všeobecne berie ako informačnej podradená. 25 Aj keď má informačná gramotnosť dodnes viacero definícií, všeobecne akceptovaná je definícia z roku 1989, ktorú vytvorila ALA (American Library Association). Tá tvrdí, že aby mohol byť človek informačne gramotný, musí byť schopný rozoznať, kedy je informácia potrebná a mať schopnosť nájsť, vyhodnotiť a efektívne využiť potrebné informácie. 26 Prepojenie informačného správania a informačnej gramotnosti sa dá vidieť napríklad u Elisabeth Yakelovej. Vysvetľuje model informačnej gramotnosti s tým, že základom je rámec 22 DERVIN, Brenda. An overview of sense-making research: concepts, methods, and results to date. International Communication Association Annual Meeting [online]. Dallas, [cit ]. Dostupné z: 23 CASE, 2002, op. cit. pozn. č DERVIN, Brenda. From the mind's eye of the use: the sense-making qualitative-quantitative methodology. In: School of Communication, and Information: Tefko Saracevic, Ph.D. [online]. 2005, 1992, s [cit ]. Dostupné z: ; s DOMBROVSKÁ, Michaela, Hana LANDOVÁ a Ludmila TICHÁ. Informační gramotnost - teorie a praxe v ČR. Národní knihovna: knihovnická revue [online]. 2004, 2004, 15(1), 7-18 [cit ]. ISSN Dostupné z: 26 THE AMERICAN LIBRARY ASSOCIATION. Presidential Committee on Information Literacy: Final Report. In: ACRL: A division of the American Library Association [online] [cit ]. Dostupné z: 16

16 pre používanie primárnych informačných zdrojov a definovanie znalostí dôležitých pre hľadanie, hodnotenie aj využívanie primárnych dokumentov. 27 Zaujímavú myšlienku predostreli Eisenberg s Berkowitzom 28 aj Lowe a Eisenberg 29 v rámci koncepcie tzv. Veľkej šestky (Big6). Navrhujú, že by model hľadania informácií mohol tvoriť základ štruktúry pre kurikulá informačného vzdelávania model sa skladá z takých krokov a znalostí, aké obsahuje proces hľadania informácie (od identifikácie informačnej potreby až po zhodnotenie informácií a procesu vyhľadávania) Informačné preťaženie Bawden a kol. 30 poukazuje na to, že neexistuje jednotne uznávaná definícia informačného preťaženia. Podľa nich informačné preťaženie nastáva, keď sa prijatá informácia stáva prekážkou, skôr než pomocou, pokiaľ je informácia potenciálne užitočná. 31 Informačným preťažením sa začali zaoberať autori už v osemdesiatych rokoch a už v deväťdesiatych to bol naozaj problém nie len pre jednotlivcov, ale aj pre rôzne organizácie. Na jednej strane sa síce môže človek bez nových informácií začať nudiť, na druhej strane však môžu spôsobiť úzkosť a starosti. Výskum tiež dokázal, že preťaženie informáciami na pracovisku spôsobil pokles výkonu zamestnancov. 32 Zaujímavé je, že magazín Inc. upozorňoval už v roku 1999, že o samotnom informačnom preťažení existuje 3000 novinových článkov a viac ako webových stránok, spomínajúcich tento koncept. Case o tom hovorí ako o irónii aj povedomie o preťažení je preťažené. 33 Case rovnako poukazuje na niekoľko výskumov, ktoré sa informačným preťažením zaoberajú. Zaujímavý je aj projekt skupiny IORG Information Overload Research Group. Zameriavajú sa na znižovanie informačného preťaženia a informačného znečistenia vzdelávaním a šírením riešení tohto problému. 27 YAKEL, Elizabeth. Archival Intelligence. FISHER, Karen E., Sanda ERDELEZ a Lynne MCKECHNIE, ed. Theories of information behavior. Medford: Information Today, c2005, s ASIST monograph series. ISBN x. 28 EISENBERG, Michael B. a Robert E. BERKOWITZ. Big6 Skills Overview. In: The Big 6 [online] [cit ]. Dostupné z: 29 LOWE, Carrie A. a Michael B. EISENBERG. Big6 TM Skills for information literacy. FISHER, Karen E., Sanda ERDELEZ a Lynne MCKECHNIE, ed. Theories of information behavior. Medford: Information Today, c2005, s ASIST monograph series. ISBN x. 30 BAWDEN, David, Clive HOLTHAM a Nigel COURTNEY. Perspectives on information overload. Aslib Proceedings [online]. 1999, 51(8), [cit ]. DOI: /EUM ISSN X. Dostupné z: 31 Ibid, s O'REILLY, C. A. Individuals and Information Overload in Organizations: Is More Necessarily Better?. Academy of Management Journal [online]. 1980, 23(4), [cit ]. DOI: / ISSN Dostupné z: 33 even our awareness of overload is overloaded ; CASE, 2002, op. cit. pozn. č

17 Vzhľadom k diplomovej práci je tento pojem zaujímavý z toho dôvodu, že zdrojov o kozmetike je veľmi veľa a je ľahké sa v nich stratiť. Je preto potrebné spotrebiteľom ukázať tie vhodné, ktoré im dajú naozaj dôveryhodné informácie Informačné bariéry S informačným správaním aj informačnými potrebami veľmi úzko súvisia aj informačné bariéry, ktoré Manecke a kol. definujú ako prekážky v toku informácií, ktoré sťažujú proces predávania informácií od autora (tvorcu informácií) k užívateľovi (spotrebiteľovi). Tak sú zároveň prekážkou aj pre vznik, vyjadrenie a uspokojenie informačnej potreby. 34 Tento pojem sa objavil v literatúre viac až koncom 60. a začiatkom 70. rokov. Dajú sa rozdeliť do štyroch skupín, ktoré spolu úzko súvisia: Politicko-ideologické informačné bariéry objavujú sa v 2 hlavných formách: ako obmedzovanie medzi zemami, ktoré majú rozdielne spoločenské usporiadanie a tiež ako obmedzovanie príjmu informácií tým, že užívateľ nevie, že tieto informácie môže využívať. Ekonomické informačné bariéry Právne informačné bariéry Jazykové informačné bariéry práve tieto môžu byť z určitého pohľadu pre potreby diplomovej práce veľmi zaujímavé. Delia sa na 3 skupiny: o Medzijazykové informačné bariéry interlingvistické; o Jazykové informačné bariéry lingvistické, terminologické bariéry; o Sémiologické informačné bariéry. 35 Terminologickú bariéru prikladá Manecke a kol. 36 tomu, že vzrastá špecializácia terminológie v jednotlivých odboroch. Veľmi negatívne prejavy to môže mať vzhľadom na interdisciplinárny výskum. Ďalšie bariéry: Bariéry prístupu a efektívnosti keď musí užívateľ pre získanie informácie vynaložiť príliš veľa námahy (spôsobené byrokraciou či inými problémami), užívateľ často od daného informačného prameňa odstúpi. 34 MANECKE, RÜCKL, TÄNZER a BROŽ, 1990, op. cit. pozn. č. 16, s Ibid. 36 Ibid. 18

18 Bariéra prijímania (recepcie) ak aj je informácia (informačný prameň) obsahovo bohatá a pre užívateľa relevantná, pokiaľ nie je užívateľsky orientovaná, obmedzuje to (prípadne ovplyvňuje) uspokojenie informačnej potreby. 37 Napríklad Stöcklová má iné delenie, bariéry delí na priestorové, časové, jazykové, vedomostné, komunikačné a ekonomické. Niektoré z nich sú ďalej vysvetlené: časové napríklad zastarávanie informácií alebo nedostatočná rýchlosť pri získaní informácií. Internet túto bariéru v dnešnej dobe ruší. jazykové na rozdiel od vyššie uvedeného delenia, autorka ich delí na vnútrojazykové (spôsobené vágnosťou prirodzeného jazyka) a medzijazykové (túto bariéru stavia medzi informáciu a užívateľa neznalosť cudzieho jazyka). 38 Napriek tomu, že viacero autorov popisuje rôzne delenie bariér, dá sa v nich vidieť prekrývanie. Celkovo sa dajú bariéry deliť na bariéry vznikajúce na základe vonkajšieho prostredia a tie, ktoré pochádzajú zvnútra užívateľov. V rámci výskumu budú participanti popisovať, s akými problémami sa v rámci informačného vyhľadávania stretávajú. 1.2 Informačné správanie Pojem informačné správanie ako taký sa začal používať od 70. rokov minulého storočia s tým, že sa výskumy do tej doby označovali napríklad ako užívateľské štúdie alebo informačné potreby a užitie informácií. 39 Katuščák a kol. definuje informačné správanie ako aktivity človeka v informačnom prostredí. 40 Podľa nich je súčasťou celkového správania človeka. Ďalšiu definíciu ponúka Case s tým, že zahŕňa informačné hľadanie rovnako ako všetky ďalšie neúmyselné alebo pasívne správania (napríklad nazeranie alebo stretnutie sa s informáciami), rovnako ako úmyselné správanie, ktoré nezahŕňa hľadanie, ako je aktívne vyhýbanie sa informáciám. 41 Rovnako upozorňuje, že všetky situácie, ktoré sú zahrnuté v informačnom správaní (najmä v oblasti informačného vyhľadávania, ktoré je najdiskutovanejšia oblasť informačného správania), sú 37 Ibid. 38 STÖCKLOVÁ, Anna. Služby knihoven: Vybrané problémy [online]. Praha: Ústav informačních studií a knihovnictví. Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2008 [cit ]. Dostupné z: 39 BAWDEN a ROBINSON, 2017, op. cit. pozn. č. s KATUŠČÁK, Dušan, Marta MATTHAEIDESOVÁ a Marta NOVÁKOVÁ, PASTIER, Jozef, Ladislav ĎURIČ a Viliam S. HOTÁR, ed. Informačná výchova. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Terminologický a výkladový slovník. ISBN , s CASE, 2002, op. cit. pozn. č. 12, s

19 nám síce veľmi známe a každý sa vieme s nimi stotožniť, sú však omnoho komplexnejšie, ako sa zdá. Informačné správanie súvisí s človekom, skúmaným ako celistvá bytosť rodí sa zo vzťahu mysle s telom, svetom aj sociálnymi vzťahmi. Ako píše Steinerová 42, môže sa zdať, že zdroje s princípmi informačného správania sa skrývajú všade, kde je človek či prejav života. Sú vo vedomí, nevedomí i motivácii. Každý deň vidíme mnoho prejavov informačného správania človeka. Môže ísť o zvyky, automatické správanie vytvárajúce algoritmy situácie (cez varenie kávy po rôzne kultúrne podujatia). Vysvetlenie spracovávania a využívania informácií v týchto situáciách a rôznych činnostiach je potom zložité a objavuje sa viacero problémov. Podľa Jonáka sa informačné správanie prejavuje prostredníctvom informačných záujmov, informačných potrieb a informačných požiadaviek. 43 Informačné správanie je v informačnej vede vo výskume obľúbené a úzko prepojené s definovaním pojmov informácia, informačná potreba, informačný proces, informačné prostredie, využívanie informácií. 44 Na jednej strane sa dajú pojmy chápať z pohľadu mentálnych a sociálnych aktivít človeka, na strane druhej sú vymedzované na rôznych úrovniach informačných potrieb, procesov či informácií. Informačné správanie sa dá vysvetliť v širšom a užšom význame. V širšom zahŕňa vyššie popísané definície, ide teda o správanie človeka (organizmu) vo vzťahu s informáciami aj informačnými zdrojmi. V užšom zmysle slova ide o informačné správanie človeka pri vyhľadávaní informácií. 45 Wilson vo svojej práci definuje štyri hlavné pojmy informačného správania 46 : - informačné správanie (information behaviour) zahŕňa aktívne aj pasívne informačné hľadanie či využívanie informácií. Zahŕňa teda komunikáciu tvárou v tvár, rovnako ako prijímanie informácií pasívne napríklad tým, že pozeráme reklamu v televízii. - správanie pri vyhľadávaní informácií (information seeking behaviour) vedomé hľadanie informácie ako následok potreby naplniť určitý cieľ STEINEROVÁ, 2005, op. cit. pozn. č JONÁK, Zdeněk. Informační chování. In: KTD : Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV)[online] [cit ]. Dostupné z: 44 STEINEROVÁ, 2005, op. cit. pozn. č. 9, s Ibid. 46 WILSON, Thomas. Human information behavior. Informing science [online]. 2000, 3(2), [cit ]. Dostupné z: 47 Ibid; s

20 - správanie pri informačnom hľadaní (information searching behaviour) mikro-level informačného správania; pozostáva zo všetkých interakcií s informačnými systémami od kliknutia myšou po aplikovanie Booleovských operátorov v rámci vyhľadávania. - správanie pri užívaní informácií (information use behaviour) pozostáva z fyzických a psychických činností, kedy sa získané informácie zapájajú do existujúcej vedomostnej bázy jedinca. Na základe svojho ložiskového modelu zobrazuje informačné správanie ako súčasť prežívania sveta jedincov definoval vzájomný vzťah informačného správania, správania pri vyhľadávaní informácií a správanie pri informačnom hľadaní. Obr. 1 Wilsonov ložiskový model informačného správania Hlavní autori oblasti informačného správania Rôzne výskumy 48 sa zameriavajú na to, ktorí autori v rámci oblasti majú najväčší vplyv a môžu byť považovaní za vrcholných či top výskumníkov. Soheili et al. 49 na základe výpočtu rôznych indexov a hodnôt označili celkovo za najvplyvnejších výskumníkov v oblasti informačného správania Amandu Spink, ďalej sú to Nicholas, Ford, Huntington, Wilson či Jamali. 48 napríklad LI, Jiang, Mark SANDERSON, Peter WILLETT, Michael NORRIS a Charles OPPENHEIM. Ranking of library and information science researchers: Comparison of data sources for correlating citation data, and expert judgments. Journal of Informetrics [online]. 2010, 4(4), [cit ]. DOI: /j.joi ISSN Dostupné z: 49 SOHEILI, Faramarz, Ali Akbar KHASSEH a Afshin MOUSAVI-CHELAK. The most influential researchers in information behaviour. Aslib Journal of Information Management [online]. 2017, 69(2), [cit ]. DOI: /AJIM ISSN Dostupné z: 21

21 Najväčší ideačný vplyv majú Spink, Savolainen a Nicholas. Podobné výsledky mali napríklad aj autori Walters a Wilder. U tých bol Nicholas na prvom mieste v rámci knihovníctva a informačnej vedy (ďalej v texte označené ako LIS) v Anglicku, ďalej tam boli napríklad autori ako Urquhart, Bawden, Spink či Ford. Za Ameriku a Kanadu viedli v tabuľke autori Xia, Ding a Jaeger. Mimo Anglicko, Ameriku a Kanadu bol na prvom mieste Savolainen. 50 Steinerová za základných autorov vo výskume informačného správania označila Wilsona, Dervin, Bates, Fisher, Case, Kulthau a Hjørlanda Modely a teórie informačného správania Podľa niektorých autorov 52 práve v oblasti informačného správania došlo v rámci informačných vied k najväčšiemu nárastu teórií a modelov. Všeobecne sú modely chápané jednoduchšie vďaka grafickému znázorneniu, rovnako ako sú zamerané na špecifickejšie problémy než teórie. Často sa poukazuje na fakt, že modely sa v oblasti informačného správania zameriavajú skôr na informačné správanie pri vyhľadávaní informácií, len menšia časť z nich je venovaná všeobecne informačnému správaniu. Autorky Bawden a Robinson na teórie a modely nazerajú spoločne teórie zastupujú zväčša kvalitatívne popisy a vysvetlenia, zatiaľ čo modely sa všeobecne chápu ako jednoduché, konceptuálne a vo forme vývojových diagramov. 53 Ony delia modely do štyroch kategórií podľa účelu a rozsahu ďalej sú popísané tak, ako o nich píšu. Deskriptívne modely (popisné) Modely v tejto skupine popisujú faktory a aktivity v rámci informačného správania s tým, že nepopisujú ich vzájomné vzťahy. Môžu byť prezentované graficky aj formou zoznamu. Prvým modelom v tejto kategórií je model Wilsona z roku Veľmi využívaným a aplikovaným je aj model od Davida Ellisa, ktorý rozlíšil osem krokov pri hľadaní informácií: 1. zahájenie (starting); 2. reťazenie (chaining); 3. prehliadanie (browsing); 4. diferenciácia 50 WALTERS, William H. a Esther Isabelle WILDER. Worldwide contributors to the literature of library and information science: top authors, Scientometrics [online]. 2015, 103(1), [cit ]. DOI: /s ISSN Dostupné z: STEINEROVÁ, Jela. Trendy výskumov informačného správania a digitálnych knižníc. Prezentácia z Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra knižničnej a informačnej vedy, Dostupné z: 52 BAWDEN a ROBINSON, 2017, op. cit. pozn. č Ibid, s

22 (differentiating); 5. monitorovanie (monitoring); 6. extrahovanie (extracting); 7. overovanie (verifying); 8. ukončenie (ending). 54 Keď bolo vyššie poukázané na väčšie zameranie výskumov na informačné správanie pri vyhľadávaní informácií, tento model je pri nich základom hneď niekoľkých ďalších modelov. Jeho veľká výhoda spočíva aj v tom, že je overený ďalšími štúdiami. 55 Procesné modely Tento typ modelu je často znázornený ako vývojový alebo procesný diagram a ukazuje, čo sa v rámci informačného správania deje. Príkladom môže byť model Krikelasa z roku 1983, ktorý pozostáva z 13 komponentov. Case 56 ho označuje za jeden z najviac citovaných a vyzdvihuje jeho jednoduchosť. Na druhej strane poukazuje na to, že takáto jednoduchosť implikuje prílišné zjednodušenie a navrhuje nové otázky. Ďalší je model, ktorému sa často hovorí Wilsonov prvý model. Znázorňuje relácie sprostredkované technológiami medzi úžívateľom a informačnými zdrojmi. Užívateľ pociťuje informačnú potrebu, preto sa obracia na informačné zdroje a systémy. To vyústi v úspech alebo neúspech. 57 Obr. 2 Wilsonov prvý model WILSON, T.D. Models in information behaviour research. Journal of Documentation [online]. 1999, 55(3), [cit ]. DOI: /EUM ISSN Dostupné z: 55 Ibid. 56 CASE, 2002, op. cit. pozn. č WILSON, 1999, op. cit. pozn. č Ibid. 23

23 Kognitívne modely Predchádzajúce dve skupiny modelov sú obmedzené tým, že ukazujú len činnosti a správanie, ktoré sú pozorovateľné. Kognitívne modely zohľadňujú aj motivácie a pohnútky ľudí. Bawden a Robinson 59 považujú za najlepší z týchto modelov Wilsonov rozšírený model, ktorý pridáva kontextuálne a kognitívne prvky. Ďalšími príkladmi takýchto modelov sú Ingwersenov model z roku 1996 zameraný na aspekty vyhľadávania pri hľadaní informácií 60 či model od Kulthau, ktorý popisuje šesť fáz procesu vyhľadávania s popisom myšlienky pocitu a činnosti pri každej z nich: iniciácia (1); selekcia (2); explorácia (3); formulácia (4); zber (5); prezentácia (6). 61 Komplexné modely Vyššie popisované modely nazerajú na informačné správanie ako na lineárnu postupnosť určitých fáz a sú zamerané na konkrétne akcie, spojené s informačným procesom. Komplexné modely sú nelineárne, zavádzajú viac pohľadov a širší kontext. Príkladom takéhoto modelu je napríklad model informačného správania od Niedzwiedzkej, 62 ktorý rozvíja Wilsonov rozšírený model. Keďže tento typ modelov viac zachytáva informačné správanie vo svojej zložitosti, je ťažšie ich aplikovať ako modely jednoduchšie. Teórie Z teórií má podľa Bawden a Robinson najväčší vplyv teória vytvárania zmyslu od Brendy Dervin, ktorá je spomínaná už pri informačných potrebách. Umožňuje pochopiť informačné správanie ľudí v najširšom význame na základe pochopenia ich odvodzovania významu z informácií. Základom tejto teórie sú nasledujúce časti: - situácia (situation) kontext v čase a priestore, kedy bol zmysel vytvorený; - medzera (gap) väčšinou prác nazývaná informačná potreba; medzery potrebujú premostenie; - použitie (use) použitie, ktorým je priradený novo vytvorený zmysel BAWDEN a ROBINSON, 2017, op. cit. pozn. č Ibid, s WILSON, 1999, op. cit. pozn. č NIEDŹWIEDZKA, Barbara. A proposed general model of information behaviour. Information Research [online]. 2003, 9(1) [cit ]. Dostupné z: 63 DERVIN, 1983, op. cit. pozn. č

24 Obr. 3 Dervinovej model vytvárania zmyslu 64 Ďalšie veľmi významné sú teória malého sveta Elfredy Chatman 65 ; informačných území 66 či teória Sandy Erdelez o stretnutí sa s informáciou (information encountering). 67 Tá je viac popísaná v kapitole 2.2 v časti Stret s informáciami. Zbieranie lesných plodov U ľudí sa môže často vyskytnúť zapojenie sa do berrypickingu, ktorý popísala Bates v roku počas vyhľadávania sa otázky a smer samotného vyhľadávania menia s tým, aké informácie sú nájdené. Ppodmieňujú tak ďalšie a ďalšie vyhľadávanie. Autorka využila metaforu zbierania lesných plodov, pretože procesy sú si podobné. 64 GODBOLD, Natalya. Beyond information seeking: towards a general model of information behaviour. Information research [online]. 2006, 11(4) [cit ]. Dostupné z: 65 HUOTARI, Maija-Leena a Elfreda CHATMAN. Using everyday life information seeking to explain organizational behavior. Library & Information Science Research [online]. 2001, 23(4), [cit ]. DOI: /S (01) ISSN Dostupné z: 66 FISHER, Karen E. Information grounds. FISHER, Karen E., Sanda ERDELEZ a Lynne MCKECHNIE, ed. Theories of information behavior. Medford: Information Today, c2005, s ASIST monograph series. ISBN x. 67 ERDELEZ, Sandra. Information Encountering: It's More Than Just Bumping into Information. Bulletin of the American Society for Information Science and Technology [online]. 1999, 25(3), [cit ]. DOI: /bult.118. ISSN Dostupné z: 68 BATES, Marcia J. The design of browsing and berrypicking techniques for the online search interface. Online Review [online]. 1989, 13(5), [cit ]. DOI: /eb ISBN /eb Dostupné z: 25

25 Obr. 4 Berrypicking model podľa Bates 69 Za základe vyššie uvedených modelov a teórií informačného správania sa dá povedať, že sa dopĺňajú a ponúkajú rôzne náhľady na informačné správanie, skôr než by si odporovali či konkurovali Typy používateľov informácií Steinerová skúmala informačné správanie akademických a vedeckých knižníc na Slovensku v roku Zamerala sa napríklad na orientáciu v elektronických zdrojoch či vnímanie kvality zdrojov. Pri využívaní elektronických zdrojov sa s kolegami zamerala napríklad na vyhľadávanie na internete, na preferované typy a vlastnosti elektronických informačných zdrojov a podobne. Z výsledkov vyšiel priemerný používateľ akademických a vedeckých knižníc. Často vyhľadáva nové informácie, preferuje dobrú dostupnosť informačných zdrojov a informácie, ktoré môže použiť okamžite. Pri vedeckých informáciách málokedy využívajú neformálne zdroje informácií (rodina, priatelia ap.). 70 Často tiež reformuluje svoje požiadavky v priebehu vyhľadávania a relevancia je u priemerného používateľa posudzovaná podľa formálnejších kritérií (napríklad názov, autor). Autorka poukazuje na to, že len čiastočne sa potvrdil prechod od tradičných systémov k elektronickému prostrediu, rovnako ako potvrdili, že jednoduché 69 Ibid. 70 STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie človeka používatelia informácií v súvislostiach. Ikaros [online]. 2005, 9(9) [cit ]. ISSN Dostupné z: %E2%80%93-pouzivatelia-informacii-v-suvislostiach 26

26 metódy vyhľadávania informácií a ľahká dostupnosť informačných zdrojov sú v informačnom správaní priemerného používateľa našich knižníc rozhodujúce. 71 Určili ďalej tri typy používateľov: typ S (strategický, pragmatický), typ A (analytický) a typ prechodný P. Práve v tomto type sa nachádza najviac prípadov. - typ S: široký záber zdrojov, chcú rýchly prístup. Typy S nechcú za informácie platiť, väčšinou si dopredu neplánujú prieskum, preferujú jednoduché dotazy. Je pre nich dôležitá rýchlosť výskumu, čo je často aj na úkor kvality nájdených informácií. Tento typ používa jednoduchú terminológiu; dôležité sú dostupné a neplatené informačné zdroje. Typ S predstavuje mladší vzorec, ako ho označuje autorka. Vyskytujú sa v ňom prevažne ľudia do 30 rokov, s vyšším podielom žien. Využívané sú jednoduché dotazy (jedno kľúčové slovo) s tým, že výsledky prezerajú len veľmi povrchne. - typ A: tento typ preferuje informácie nové a neznáme, hľadá hlbšie významy textu, analyzuje informácie. Pri získavaní informácií je ochotný platiť a prekonávať prekážky, spracovaniu venuje aj viac informácií. V tomto type prevažujú muži či ľudia nad 51 rokov. Vzhľadom k cieľovej skupine výskumu tejto diplomovej práce by väčšina účastníkov mala spadať do typu S alebo P. Po uskutočnení kvalitatívnej časti výskumu budú podľa správania participanti so Steinerovej typológiou porovnaní a do niektorej skupiny zaradení. 71 Ibid. 27

27 2 Výskumy Viacero autorov sa vo svojich prácach zameralo na metódy využívané vo výskumoch v rámci informačných štúdií a knihovníctva. Títo autori sa zhodujú na náraste počtu výskumov v oblasti informačného správania ľudí. 2.1 Metodológia v rámci LIS Chu 72 vo výskume článkov publikovaných medzi rokmi 2001 a 2010 zistila, že v odbore je najvyužívanejší teoretický prístup, nasleduje obsahová analýza a po nich dotazník a experiment, čo oproti predchádzajúcim výskumom poukazuje na to, že v rámci odboru sa začalo využívať viac metód prevažne kvantitatívnych. Tento poznatok potvrdzujú Aytac a Slutsky. 73 Zamerali sa na výskum 13 časopisov z oblasti informačných štúdií a knihovníctva a výskumy spravené ľuďmi z praxe. Výskumy boli výrazne prevládajúco čisto kvantitatívne (69,4 %), kvalitatívne štúdie tvorili 12,5 % a 18,1 % využilo ich kombináciu. Najčastejšie využívanou metódou bol prieskum (40,43 %), nasledovaný obsahovou analýzou (34,83 %) či rozhovormi (9,85 %). 74 Kvalitatívne metódy sa v rámci informačnej vedy objavujú najmä pri výskumoch ľudí a ich informačného správania. Wilson sa vyjadril, že sa z nich stala v týchto štúdiách norma. 75 Napriek tomu, že kvalitatívne metódy sú teda celkom obľúbené, v rámci reálnych výskumov sa rôzne kombinujú kvalitatívne a kvantitatívne metódy. 76 Ako píše Steinerová, nie je výnimočné, aby boli kvalitatívne metódy súčasťou tzv. triangulácie, t.j. využitia troch metód na skúmanie rovnakého objektu v rámci jedného projektu s tým, že sa navzájom dopĺňajú. Napríklad možno kombinovať pozorovanie, dotazníkový prieskum a pološtrukturované rozhovory. 77 Němečková sa k tomu vyjadruje, že kombinovanie 72 CHU, Heting. Research methods in library and information science: A content analysis. Library & Information Science Research [online]. 2015, 37(1), [cit ]. DOI: /j.lisr ISSN Dostupné z: 73 SLUTSKY, Bruce a Selenay AYTAC. Published Librarian Research, 2008 Through 2012: Analyses and Perspectives. Collaborative Librarianship [online]. 2015, 6(4), [cit ]. Dostupné z: es_and_perspectives 74 Ibid. 75 WILSON, T. D. Fifty years of information behavior research. Bulletin of the Association for Information Science and Technology [online]. 2010, 36(3), [cit ]. DOI: /bult ISBN /bult Dostupné z: 76 STEINEROVÁ, Jela. Kvalitatívne metódy výskumov v informačnej vede. Proinflow: časopis pro informační vědy [online]. 2015, Vol 7(No 2), s. 14 [cit ]. ISSN Dostupné z: 77 Ibid, str

28 metód je pri výskume ideálne, pretože prináša objektívnejšie výsledky. 78 Keďže v rámci výskumu v tejto diplomovej práci pôjde práve o zmiešaný výskum, je ďalej stručne popísaný. Zmiešaný výskum Fidel 79 skúmala zmiešaný výskum mixed-methods research (MMR). Napriek tomu, že v tom čase už bol prijatý ako tretí výskumný prístup, stále nebola jasne definovaná definícia, štandardy kvality či metódy. V MMR ide o to, že pri zbieraní dát a ich analyzovaní v rámci jednej štúdie je použitá kombinácia kvalitatívnej a kvantitatívnej metódy. Motiváciu pre využitie MMR vidí autorka v podpore jedného prístupu druhým vyrovnaním ich slabostí či limitov. Je dôležité si uvedomiť, že nie každý výskum, obsahujúci kombináciu metód, je automaticky zmiešaný môže ísť o prípad multiple-methods v tom prípade ide o to, že výsledky jednotlivých metód odpovedajú na rôzne otázky. Sama autorka uznáva, že rozhodnutie, či je zmiešanie prítomné, môže byť komplikované. 80 Výskum ukázal, že zo 465 skúmaných článkov len 5 % článkov mohlo byť označených za MMR. V nich bolo najčastejšie používané zmiešanie, kde kvalitatívna analýza podporila kvantitatívnu. Greifeneder 81 v jej výskume skúmala používanie metód v rámci informačného správania medzi rokmi 2012 a 2014 a poukázala na to, že ani Julien a kol., ani Vakkari v svojich výskumoch priamo nedefinujú, čo chápu pod zmiešaným prístupom. Autorka v rámci práce chápe zmiešaný prístup ako kombináciu rôznych metód teda kombinovanie dvoch a viacerých kvalitatívnych metód alebo dvoch a viacerých kvantitatívnych metód, rovnako ako kombinovaie metód kvalitatívnych a kvantitatívnych. Podľa jej výsledkov bolo 45 % zmiešaných; 7 % štúdií kombinovalo viac ako 2 metódy. 69 % zmiešaných štúdií bolo za kombinácie kvalitatívnakvalitatívna metóda, v 31 % išlo o metódu kvalitatívna-kvantitatívna. Ani jedna práca nekombinovala viacero kvantitatívnych metód. Zmiešaný výskum je teda definovaný ako design výskumu, kde je aspoň jeden kvantitatívny aspekt kombinovaný s aspoň jedným kvalitatívnym východiskom (prístupom), 78 NĚMEČKOVÁ, Lenka. Analýza informační podpory uživatelů z oblasti technických oborů a věd s důrazem na vysokoškolské prostředí a opírající se o výzkum informačního chování a informačních potřeb provedený na ČVUT v Praze a VŠCHT Praha. Praha, Dizertačná práca. Univerzita Karlova v Prahe, Filozofická fakulta, Ústav informačních studií a knihovnictví. Vedoucí práce Doc. PhDr. Richard Papík, Ph.D. 79 FIDEL, Raya. Are we there yet?: Mixed methods research in library and information science. Library & Information Science Research [online]. 2008, 30(4), [cit ]. DOI: /j.lisr ISSN Dostupné z: 80 Ibid, s GREIFENEDER, Elke. Trends in information behaviour research. In: Proceedings of ISIC, the Information Behaviour Conference. Leeds, 2-5 September, 2014: Part 1, (paper isic13). [cit ]. Dostupné z: 29

29 zberom dát a/lebo analýzou dát. 82 Dôležité je, aby využitie druhej metódy prispelo k pochopeniu výsledkov, získaných využitím inej metódy. Reichel vidí využitie zmiešaného výskumu v prípadoch, kedy sú niektoré premenné merateľné, zatiaľ čo iné dosiaľ neznáme. 83 Definícií zmiešaného prístupu vo výskume je veľa. Pre ich prehľad, rovnako ako rôzne typy či modely zmiešaného prístupu, môže dobre poslúžiť diplomová práca z Masarykovej univerzity od Zuzany Šmidekovej. 84 Konkrétne metódy, využité v rámci zmiešaného výskumu v tejto práci, sú popísané v kapitole 7 Metodológia výskumu. 2.2 Výskumy informačného správania Kontext výskumov informačného správania je do značnej miery beztvarý a nepolapiteľný. 85 Datujú sa už viac ako pol storočie dozadu a niektorí autori sa vyjadrili, že výskum informačného správania bez pochýb patrí do samého základu výskumov v LIS. 86 Wildemuth a Case dokonca píšu o tom, že počiatky štúdia ľudí, vyhľadávajúcich a využívajúcich informácie, začali už v roku Wilson definoval, že do výskumu informačného správania sa radí odhadovanie informačných potrieb, informačné vyhľadávanie, informačné hľadanie a použitie informácií. 88 Túto oblasť označil ako jednu z najaktívnejších oblastí výskumu v informačnej vede. Aj keď 82 VLČKOVÁ, Kateřina. Smíšený výzkum: Jedná se o nové a závažné téma? Smíšený design v pedagogickém výzkumu: Sborník příspěvků z 19. výroční konference České asociace pedagogického výzkumu[online]. Masaryk University Press, 2011, 2011,, 1-6 [cit ]. DOI: /PdF.P210-CAPV ISBN Dostupné z: 83 REICHEL, Jiří. Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. Praha: Grada, Sociologie. ISBN ŠMIDEKOVÁ, Zuzana. Zmiešaný výskumný prístup. Brno, Magisterská diplomová práca. Masarykova univerzita. Vedoucí práce Mgr. Roman Švaříček, Ph.D. 85 COURTRIGHT, Christina. Context in information behavior research. Annual Review of Information Science and Technology [online]. 2007, 41(1), [cit ]. DOI: /aris ISSN Dostupné z: ; s GIVEN, Lisa M., Heidi JULIEN a Donald CASE. The evolution of information behavior research: Looking back to see the future. In: Proceedings of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2012, 49(1), s. 1-2 [cit ]. DOI: /meet ISSN Dostupné z: SUGIMOTO, Cassidy R., Daifeng LI, Terrell G. RUSSELL, S. Craig FINLAY a Ying DING. The shifting sands of disciplinary development: Analyzing North American Library and Information Science dissertations using latent Dirichlet allocation. Journal of the association for information science and technology[online]. 2011, 62(1), [cit ]. DOI: /asi ISBN /asi Dostupné z: 87 WILDEMUTH, Barbara M. a Donald O. CASE. Early information behavior research. Bulletin of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2010, 36(3), [cit ]. DOI: /bult ISSN Dostupné z: 88 WILSON, T. D. Rethinking information behaviour research: an activity theory approach. STEINEROVÁ, Jela a Jaroslav ŠUŠOL, ed. Využívanie informácií v informačnej spoločnosti: zborník z medzinárodnej konferencie = Information use in information society : proceedings of the international conference : Bratislava, Slovenská republika, októbra Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2006, s ISBN s

30 naznačil možný pokles publikácií a štúdií v oblasti informačného správania, vyjadril sa: napriek tomu, že povaha informácie sa môže zmeniť, a kontext informácie sa môže zmeniť, nevidím koniec v potrebe objavovať, (...) ako ľudia objavujú, pristupujú, používajú, ukladajú pre budúce použitie, zdieľajú a šíria informácie všetkých druhov. 89 Cieľové skupiny výskumov Výskumy informačného správania sa v priebehu rokov zameriavali na rôzne skupiny respondentov, od informačných profesionálov, deti až po seniorov. Publikácie zo 60. rokov o informačnom vyhľadávaní sa orientovali na vedcov a inžinierov, až značne neskôr sa začali orientovať na ľudí pracujúcich s informáciami, ako tomu bude napríklad aj v tejto diplomovej práci. Informačnému správaniu inžnierov sa však vo svojom článku venuje napríklad aj Kwasitsu v roku 2003, čo dokazuje pretrvávajúci záujem o túto skupinu respondentov. Metódami zberu dát boli štrukturované dotazníky a pološtrukturované rozhovory. 90 Pôvodný záujem o inžinierov, rovnako ako skupiny prírodných a exaktných vedcov, potvrdzuje aj Steinerová. Neskôr sa podľa nej výskumy zamerali na sociálnych a humanitných vedcov, manažérov či právnikov. 91 Julien a Duggan 92 zistili, že medzi najčastejšie študovanými skupinami užívateľov sú študenti, profesionáli či všeobecná verejnosť. To potvrdili napríklad aj Julien 93 a Julien et al. 94. Vakkari 95 poukázal na to, že nastáva posun od profesionálov k ľuďom v rámci informačného správania každodenného života. Veľký prelom v oblasti informačného správania nastal okolo osemdesiatych rokov, keď autori ako Taylor, Dervin či Belkin poukázali na to, že je potrebné odhliadnuť od úzkeho zamerania na knižnice či systémy informačného vyhľadávania, ale je dôležité sledovať užívateľov ich potreby a správanie, ktoré ich k vyhľadávaniu či k určitým situáciám viedlo WILSON, 2010, op. cit. pozn. č KWASITSU, Lishi. Information-seeking behavior of design, process, and manufacturing engineers. Library & Information Science Research[online]. 2003, 25(4), [cit ]. DOI: /S (03) ISSN Dostupné z: 91 STEINEROVÁ, 2015, op. cit. pozn. č JULIEN, Heidi a Lawrence J. DUGGAN. A Longitudinal Analysis of the Information Needs and Uses Literature. Library & Information Science Research [online]. 2000, 22(3), [cit ]. DOI: /S (99) ISSN Dostupné z: 93 JULIEN, Heidi. A content analysis of the recent information needs and uses literature. Library & Information Science Research [online]. 1996, 18(1), [cit ]. DOI: /S (96) ISSN Dostupné z: 94 JULIEN, Heidi, Jen (J.L.) PECOSKIE a Kathleen REED. Trends in information behavior research, : A content analysis. Library & Information Science Research [online]. 2011, 33(1), [cit ]. DOI: /j.lisr ISBN /j.lisr Dostupné z: 95 VAKKARI, Pertti. Trends and approaches in information behaviour research. Information research [online]. 2008, 13(4), 361 [cit ]. Dostupné z: 96 WILDEMUTH a CASE, 2010, op. cit. pozn. č

31 To reflektuje aj táto diplomová práca, pretože sa nezameriava na informačných profesionálov, ale na spotrebiteľov a ich informačné správanie a potreby. Tematické zameranie výskumov V priebehu rokov sa o informačnom správaní napísalo veľa prác a výskumov a popísanie všetkých súčastí informačného správania je značne za hranicami možností tejto diplomovej práce. Pokúsim sa definovať aspoň niekoľko jeho častí, ktoré sú vo výskumoch často spomínané alebo sú pre prácu relevantné. Ide o oblasti vyhľadávania informácií potrieb, informačných bariér, hodnotenie zdrojov a využívania zdrojov. Za dôležitú súčasť považujem prácu s informáciami o zdraví, ktorá zahŕňa všetky vyššie spomínané oblasti, okrem toho však napríklad aj oblasť informačného preťaženia či odmietanie informácií. Na zameranie výskumov v rámci LIS sa zameral napríklad Fredrik Åstrom. 97 Skúmal články vydané v rokoch a zisťoval, aké nastali zmeny. Časové obdobie rozdelil na tri päťročné časti a zistil, že ustálené sú dve veľké oblasti infometria a oblasť informačného vyhľadávania. V rámci samostatných skupín boli definované napríklad skupiny informačné správanie či bibliometrické mapovanie. Vzhľadom na výskum tejto diplomovej práce sú dve konkrétne súvisiace oblasti viac popísané vyhľadávanie informácií a stret s informáciami. Vyhľadávanie informácií V priebehu rokov sa spájalo s rôznymi konceptami (napríklad kognitívnymi medzerami (cognitive gaps) 98 či anomálnym stavom poznania (anomalous states-of-knowledge). 99 Tieto koncepty, napriek tomu, že sú nepochybne užitočné, ignorujú fakt, že informácie ľudia často nachádzajú náhodne. Williamson spravila výskum s 202 šesťdesiat a viac ročnými respondentmi a zistila, že ich najčastejšie informačné potreby súviseli so zdravím. Ako najčastejšie uvádzané 97 ÅSTRÖM, Fredrik. Changes in the LIS research front: Time-sliced cocitation analyses of LIS journal articles, Journal of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2007, 58(7), [cit ]. DOI: /asi ISSN Dostupné z: 98 DERVIN, 1983, op. cit. pozn. č BELKIN, Nicholas J. Anomalous states of knowledge as a basis for information retrieval. Canadian Journal of Information Science [online]. 1980, 5, [cit ]. ISSN Dostupné online: y1saxzljnnjb3blpxnpdgu=#an= &db=lls 32

32 informačné zdroje uviedli také, ktoré prinášali náhodné informácie. Inak to boli členovia rodiny, noviny, priatelia, televízia, tlačené správy a rádio. 100 Case ukazuje informačné vyhľadávanie na piatich základných scenároch. Hneď prvým je informačné vyhľadávanie pri nakupovaní. Ako spotrebitelia máme totiž tisícky možností a práve toľko vecí, ktoré potrebujeme pravidelne nakupovať. Poukazuje na to, že pre predávajúcich a ľudí tvoriacich reklamy by ideálny prípad bol: - spotrebiteľ uvidí reklamu; - spotrebiteľ uvidí prípravok; - spotrebiteľ si kúpi prípravok. Viac by im teda vyhovovalo, keby sa človek nezapojil do zdĺhavého procesu vyhľadávania informácií, jednoducho by prípravok či službu kúpil. Informačné vyhľadávanie, ako poukazuje napríklad McRory Wallace a kol. 101, nezahŕňa len zbieranie informácií, ale aj zadanie otázky alebo problému, prezeranie dostupných informácií, následné upravovanie otázky, zbieranie a vyhodnocovanie informácií a následne aj využívanie informácií. Za veľmi dôležitú považujú práve časť o zbieraní informácií (information gathering), kedy užívateľ hľadá a dostáva sa k tomu, čo si on či ona myslí, že sú relevantné zdroje obsahu. 102 Do tejto fázy je možné sa niekoľkokrát vrátiť počas vyhľadávania s tým, že požiadavky sa obmieňajú a upravujú, prípadne človek zistí, že zdroje, ktoré našiel, mu z určitých dôvodov nevyhovujú a potrebuje nové (prípadne viac). V jednom článku sa autori zamerali na štúdium správania pri informačnom vyhľadávaní, konkrétne na štyri oblasti typy informačného vyhľadávania, informačné zdroje, obsah hľadaných informácií a príbuzné premenné, ktoré majú na informačné vyhľadávanie vplyv. Autori identifikovali päť typov správania v rámci informačného vyhľadávania: pasívna pozornosť, pasívne hľadanie, aktívne hľadanie, prebiehajúce hľadanie (tam sa zhodujú s Wilsonom a jeho modelom), plus pridali kategóriu typ kombinovaného hľadania (v rámci jedného hľadania sa začne všeobecnejšie a postupne prechádza k viac a viac špecifickému) WILLIAMSON, Kirsty. Discovered by chance: The role of incidental information acquisition in an ecological model of information use. Library & Information Science Research [online]. 1998, 20(1), [cit ]. DOI: /S (98) ISSN Dostupné z: MCCRORY WALLACE, Raven, Jeff KUPPERMAN, Joseph KRAJCIK a Elliot SOLOWAY. Science on the Web: Students Online in a Sixth-Grade Classroom. Journal of the Learning Sciences [online]. 2000, 9(1), [cit ]. DOI: /s jls0901_5. ISSN Dostupné z: Ibid. 103 KUSKE, Silke, Tim SCHIERECK, Sandra GROBOSCH, Andrea PADUCH, Sigrid DROSTE, Sarah HALBACH a Andrea ICKS. Diabetes-related information-seeking behaviour: a systematic review. Systematic reviews [online]. 2017, (6:212), 1-17 [cit ]. DOI: /s ISBN /s Dostupné z: s

33 Pri vyhľadávaní informácií treba brať do úvahy, že záleží vždy na schopnostiach a povahe jednotlivca rozumieť informácii, ktorá je závislá na kontexte, 104 ako to ukazuje na modeli Furst a kol. 105 či model ELIS. 106 Podľa nich je správanie jednotlivcov pri informačnom vyhľadávaní aj u ľudí s rovnakou úrovňou vzdelania či záľubami až pozoruhodne iné. Stret s informáciami Výskumy sa zaoberajú aj témou stretávania sa s informáciami (information encountering), čo Ford označuje serendipity. 107 Ponúka sa viacero prekladov, ako píše Hrdináková, napríklad informačné stretnutie, naďabenie či narazenie na informáciu, stret s informáciou. 108 Ako prvá sa o information encountering zmieňuje Sanda Erdelez, ktorá ho popísala ako zapamätateľný zážitok neočakávaného objavu užitočnej alebo zaujímavej informácie. 109 Ako podotýka Williamson, situácie, kedy je informácia nadobudnutá náhodne 110, sú v štúdiách informačného vyhľadávania opomíjané. Autorky Stewart a Basic 111 poukazujú na to, že napriek tomu, že napríklad aj Wilson rozlišuje aktívne a pasívne akcie, ďalej sa (rovnako ako iné modely a prístupy) zameriava na aktívne vyhľadávanie informácií užívateľmi. V priebehu rokov sa teda poukázalo na potrebu riešiť a zaoberať sa aj náhodným objavovaním informácií, pretože s tým, ako sa stále viac využíva internet a moderné technológie, takýto jav a správanie sa objavuje čoraz častejšie. Williamson definovala náhodné získanie informácií (incidental information acquistion) ako synonymum k náhodnému objaveniu informácie (accidental information 104 COURTRIGHT, 2007, op. cit. pozn. č FURST, Tanis, Margaret CONNORS, Carole A. BISOGNI, Jeffery SOBAL a Laura Winter FALK. Food Choice: A Conceptual Model of the Process. Appetite [online]. 1996, 26(3), [cit ]. DOI: /appe ISSN Dostupné z: SAVOLAINEN, Reijo. Everyday life information seeking: Approaching information seeking in the context of way of life. Library & Information Science Research [online]. 1995, 17(3), [cit ]. DOI: / (95) ISSN Dostupné z: FORD, Nigel. Introduction to information behaviour. London: Facet, ISBN s HRDINÁKOVÁ, Ľudmila. Informačná gramotnosť ako kľúčová kompetencia pre 21. storočie. Bratislava: STIMUL, ISBN Dostupné také z: ; s ERDELEZ, 1999, op. cit. pozn. č. 67, s Kirsty Williamson používa v práci pojmy accidentally a incidentally, v preklade by sa dali chápať accidentally náhodne; incidentally druhotne, ako súčasť dôležitejšej aktivity. Pre prácu je podľa autorky postačujúce označenie náhodných informácií. 111 STEWART, Kristine N. a Josipa BASIC. Information encountering and management in information literacy instruction of undergraduate, students. International Journal of Information Management [online]. 2014, 34(2), [cit ]. DOI: /j.ijinfomgt ISSN Dostupné z: 34

34 discovery) a vysvetľuje to ako situáciu, kedy ľudia nájdu informáciu neočakávane počas toho, ako vykonávajú iné aktivity. O niektorých informáciách ani nevedeli, že ich potrebujú, kým ich nepočuli alebo si ich neprečítali. 112 Pekne o tomto jave píše aj Heinström, ktorá podotýka samozrejmý fakt, že s narastajúcim množstvom informácií sa zvyšuje možnosť toho, že nás ovplyvní nejaká informácia, ktorá k nám príde úplnou náhodou. 113 Na rozdiel od definície u Williamson, Heinström zahŕňa aj informácie, ktoré sú nadobudnuté pri vyhľadávaní inej témy. Náhodné nájdenie informácie potom definuje ako nadobudnutie (užitočnej alebo zaujímavej) informácie s tým, že nie je vedome vyhľadávaná. 114 Už vyššie spomínaná Hrdináková takýto stret s informáciou vysvetľuje ako druh viacmenej náhodného odhalenia informácií, ktoré je zjavným doplnkom k účelným či až sofistikovaným vyhľadávacím stratégiám. 115 Podľa výskumu študentov pri surfovaní na internete 90 % z nich našlo informáciu, ktorú nehľadali. 68 % si otvorilo nové okno či kartu, aby náhodne nájdenú informáciu ďalej objavovali, 73 % si k takejto informácii dohľadávalo viacero informácií. 116 Potvrdilo sa teda, že ľudia nachádzajú informácie náhodne veľmi často a je bežné, že kvôli nim odložia pôvodný zámer a zaoberajú sa nimi hlbšie. Najpoužívanejšie metódy vo výskume informačného správania Podľa výskumu Greifeneder sú najpoužívanejšie metódy vo výskume informačného správania medzi rokmi 2012 a 2014 rozhovory, nasledované prieskumom, obsahovou analýzou či pozorovaním. 117 Julien a Duggan 118 porovnávali používané metódy vo výskumoch v rokoch ; a Vo všetkých skupinách ostatné hodnoty značne prevyšovali dotazníky s viac než 43 % v rokoch a viac než 48,5 % v ďalších 2 skupinách. Celkovo prieskumné metódy, pod ktoré súhrnne zahrnuli dotazníky a rozhovory, predstavovali 58,1 % použitých metód. Julien a kol. 119 následne túto prevahu dokázali pri výskume 749 článkov pre roky , metódy prieskumu boli používané v 44,7 % (dotazníky (34,7 %) a rozhovory (10 %)). 112 WILLIAMSON, 1998, op. cit. pozn. č. 100, s HEINSTRÖM, Jannica. Psychological factors behind incidental information acquisition. Library & Information Science Research[online]. 2006, 28(4), [cit ]. DOI: /j.lisr ISSN Dostupné z: s Ibid, s HRDINÁKOVÁ, 2011, op. cit. pozn. č. 108, s STEWART a BASIC, 2014, op. cit. pozn. č GREIFENEDER, 2014, op. cit. pozn. č JULIEN a DUGGAN, 2000, op. cit. pozn. č JULIEN, PECOSKIE a REED, 2011, op. cit. pozn. č

35 Kombinácia dvoch a viacerých metód bola použitá v 27,3 % článkov. Vakkari 120 poukázal na väčšie využívanie kvalitatívneho prístupu v porovnaní metód používaných v rokoch 1996 a Pri zameriavaní sa na konkrétnu časť procesu informačného správania značne stúplo číslo štúdií pre informačné vyhľadávanie. Greifeneder tiež podotýka, že aj keď prieskumné metódy sú stále veľmi obľúbené, začínajú sa objavovať aj ďalšie metódy a je ich využívaná väčšia škála. 121 Steinerová v rámci popisovania kvalitatívnych výskumov popisuje ako najčastejšie využívané metódy pozorovanie, rozhovory, prípadové štúdie či audio a video nahrávky. 122 Aj Bawden a Robinson 123 sa vyjadrili, že najčastejšie využívané metódy v rámci výskumov informačného správania sú rôzne druhy interview, dotazníky, focus groups či pozorovania. Case 124 uvádza, že najbežnejšie využívané sú dotazníkové šetrenia, rozhovory alebo ich kombinácia. Vidno teda, že mnoho autorov si navzájom naprieč štúdiami potvrdzuje zistenia o najvyužívanejších metódach v rámci skúmania informačného správania. V rámci svojej bakalárskej práce sa Márföldi zameral okrem iného aj na použité metódy vo výskumoch hľadania informácií u študentov a akademikov spoločenských a humanitných odborov. Podľa svojich kritérií vybral nakoniec 28 výskumných prác. Používané metódy pre výskum informačného správania boli: dvanásťkrát rozhovor, osemkrát dotazník, dvakrát pozorovanie a dvakrát citačná analýza. Autor poukazuje na zaujímavý fakt, že zo všetkých autorov využili samostatne dotazníkovú metódu iba traja výskumníci. 125 Catalano sa zamerala na informačné vyhľadávanie postgraduálnych študentov od roku 1997 do Zo 48 štúdií, ktoré si autorka vybrala, 25 využilo prieskumovú metódu, 19 spravilo rozhovory, jedna práca kombinovala fotodenníky s rozhovormi. Ďalšie metódy boli napríklad focus groups či pozorovanie účastníkov. Väčšina výskumov sa spravila online a takmer všetky práce v rámci kvalitatívneho výskumu využili ako doplnok k rozhovorom aj dotazníky prieskum pred rozhovorom, napríklad aby získali demografické údaje VAKKARI, 2008, op. cit. pozn. č GREIFENEDER, Elke. Users and technology: are we doing research now?. Library Hi Tech [online]. 2011, 29(2), [cit ]. DOI: / ISSN Dostupné z: STEINEROVÁ, 2015, op. cit. pozn. č BAWDEN a ROBINSON, 2017, op. cit. pozn. č CASE, 2002, op. cit. pozn. č MÁRFÖLDI, Ronald. Metódy výskumu informačného správania. Praha, Bakalárska práca. Univerzita Karlova v Prahe. Vedoucí práce Mgr. Lenka Němečková. 126 CATALANO, Amy. Patterns of graduate students' information seeking behavior: a meta-synthesis of the literature. Journal of Documentation [online]. 2013, 2(69), [cit ]. DOI: / Dostupné z: 36

36 Prehľad rôznych výskumov (rozdelených tematicky, podľa cieľovej skupiny...) ponúka Case. 127 Jedna z cieľových skupín, ktorú popisuje, sú spotrebitelia. Napriek tomu, 128 že veľa výskumov zameraných na spotrebiteľov je orientovaných marketingovo, už sa to mení a začínajú sa zameriavať aj na správanie ľudí či na sense-making. Bawden a Robinson tiež poukazujú na posun od prevládajúcich kvantitatívnych šetrení k rozšírenejšiemu používaniu kvalitatívnych metód. 129 Na základe uvedeného prehľadu najvyužívanejších metód v rámci výskumov informačného správania boli vybrané metódy z už skôr spomínaného zmiešaného výskumu. 2.3 Výskumy v oblasti informácií o zdraví Brázdová 130 zistila, že je možné výskumy rozdeliť na výskumy zamerané na informačné správanie všeobecne a na informačné správanie vo vzťahu s informáciami o zdraví. Táto skupina článkov bola dokonca značne väčšia ako druhá skupina. Ako sa vyjadruje autorka, výskumy zistili, že jedna z najvýraznejších potrieb, kvôli ktorým informačné vyhľadávanie prebehlo, sú práve informácie o zdraví. Bates 131 sa dokonca vyjadrila, že najviac výskumov informačného správanie prebehlo práve v oblasti informácií o zdraví možno z dôvodu financovania. Existuje dokonca samostatný pojem, označovaný ako HISB health information-seeking behavior, teda informačné správanie spojené so zdravím. V rámci štúdie s 559 respondentmi 49,4 % z nich potvrdilo, že už niekedy takéto informácie vyhľadávali. 132 Prehľad 100 článkov v tejto oblasti spravili v roku 2007 Lambert a Loiselle (publikovaných od roku 1982). Z výsledkov vyplýva, že ľudia preferujú získavať takéto informácie kombináciou osobných (rodina) a neosobných (internet, knihy) zdrojov CASE, 2002, op. cit. pozn. č Ibid. 129 BAWDEN a ROBINSON, ISBN BRÁZDOVÁ, Miroslava. Analýza metod měření informačního chování seniorů. Brno, Magisterská diplomová práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Ústav české literatury a knihovnictví, Kabinet informačních studií a knihovnictví. Vedoucí práce PhDr. Iva Zadražilová. 131 BATES, Marcia J. Information Behavior. Encyclopedia of Library and Information Sciences [online]. 2010, (3), [cit ]. Dostupné z: WEAVER 3RD, James B., Darren MAYS, Stephanie Sargent WEAVER, Gary L. HOPKINS, Dogan EROGLU a Jay M. BERNHARDT. Health information-seeking behaviors, health indicators, and health risks. American Journal Of Public Health [online]. 2010, 100(8), [cit ]. DOI: /AJPH ISSN Dostupné z: f f%40sessionmgr LAMBERT, Sylvie D. a Carmen G. LOISELLE. Health Information Seeking Behavior. Qualitative Health Research [online]. 2007, 17(8), [cit ]. DOI: / ISSN Dostupné z: 37

37 Vo výskumoch je vidieť zameranie na rôznych zdravotníckych špecialistov, či už ide o lekárov, zubárov, farmaceutov a ďalších. Do prieskumu takýchto výskumov, konkrétne zameraných na lekárov a sestričky primárnej starostlivosti sa pustili napríklad Clarke a kol. s tým, že skúmali informačné potreby, využívané zdroje aj informačné bariéry, na ktoré poukázalo nimi vybraných 47 článkov. 134 Príkladom výskumu, ktorý sa zameral na zloženie (alebo zložky) v kozmetických prípravkoch, je napríklad výskum od Noiesen a kol. 135 Autori sa zamerali na to, aké ťažké je vyhnúť sa alergénom v kozmetike. Podľa výsledkov ich štúdie, ktorej sa zúčastnilo 382 pacientov trpiacich alergickou kontaktnou dermatitídou, malo 46 % z nich problém alebo veľký problém s čítaním zloženia na kozmetických prípravkoch. Preukázaný bol súvis s úrovňou vzdelania u ľudí. Ako dôvody pre problémy s čítaním zloženia boli uvádzané dôvody napríklad neporozumenie chemickým názvom (terminologická bariéra), ďalej zloženie písané malým písmom či zaujímavý dôvod uviedla polovica respondentov neverili správnosti zloženia na obaloch (vysvetlenie bolo, že napriek tomu, že respondent číta zloženie a vedome sa alergénom vyhýba, aj tak mal z prípravku neželanú reakciu). 79 % respondentov pravidelne alebo vždy číta zloženie prípravkov, aby zistili, či obsahuje pre nich nebezpečný alergén, 32 % sa rozprávalo s človekom v obchode, aby im poradil. 136 Autori spravili aj ďalší výskum s respondentami s kontaktnou dermatitídou v tomto prípade išlo o pološtrukturované rozhovory spolu s pozorovaním čítania zloženia prípravkov. To poukazuje na využívanie vybranej metodológie tejto diplomovej práce aj v tematicky podobne zameraných výskumoch. Vyššie uvedené prehľady výskumov podporujú výber metódy pre kvantitatívnu aj kvalitatívnu časť práce, rovnako ako poukazujú na záujem o skúmanú problematiku naprieč výskumami. 134 CLARKE, Martina A., Jeffery L. BELDEN, Richelle J. KOOPMAN, Linsey M. STEEGE, Joi L. MOORE, Shannon M. CANFIELD a Min S. KIM. Information needs and information-seeking behaviour analysis of primary care physicians and nurses: a literature review. Health Information and Libraries Journal [online]. 2013, 30(3), [cit ]. DOI: /hir ISSN Dostupné z: NOIESEN, Eline, Martin D. MUNK, Kristian LARSEN, Jeanne Duus JOHANSEN a Tove AGNER. Difficulties in avoiding exposure to allergens in cosmetics. Contact Dermatitis [online]. 2007, 57(2), [cit ]. DOI: /j x. ISSN Dostupné z: Ibid. 38

38 3 Kozmetika a starostlivosť o pleť Slovo kozmetika pochádza z gréckeho kosmeo zdobím, krášlim 137. Ľudstvo ju od pradávna využívalo z rôznych dôvodov a rovnako ako spoločnosť sama, stále sa vyvíjala. V staroveku dokonca museli židovskí muži prispievať svojim ženám určitou čiastkou na obstaranie kozmetiky. 138 Postupom času sa stala tak neoddeliteľnou súčasťou našich životov, že dnes už človek použije v priemere 9 kozmetických prípravkov (u žien to môže byť až 15 a viac prípravkov) denne. 139 S jej používaním sa však prišlo na jej neočakávané vedľajšie účinky, ktorých zdrojom boli účinné zložky alebo pomocné látky používané pri výrobe kozmetických produktov. Ľudia ich aj napriek rizikám používali ďalej, čo môže súvisieť so stupňom poznania danej doby, rovnako ako vtedy používanými komunikačnými prostriedkami či úrovňou právnej ochrany spotrebiteľa. Rôzne procedúry však nakoniec mohli spôsobiť, že ľudia trpeli na následky dlhotrvajúceho vystavenia mnohým toxickým látkam. Táto skutočnosť často odrážala nedostatočné znalosti z oblasti toxikológie o používaných látkach. 140 Že je potrebné sa venovať vedľajším efektom kozmetických prípravkov tvrdil už Ovid, žijúci na prelome letopočtov. 141 Neskôr, v roku 1870, napísal doktor Chandler správu o kozmetike s dopadom na ľudské zdravie a v roku 1884 doktor Tuttle hlásal potrebu identifikácie všetkých zložiek v kozmetike, rovnako ako obmedzenie používania kovov v kozmetike. 142 To len ilustruje uvedomenie si závažnosti tohto problému už mnoho rokov dozadu. Niektorí autori poukazujú na to, že napriek tomu, že pri potravinách ľudia čítajú zloženie často, pri kozmetike je tento trend iba na začiatku. Vzhľadom k tomu, že 38 % ľudí hlásilo nevysvetliteľnú alergickú reakciu na prípravky, častejšie sa objavuje názor, že za to môžu konzervanty, ktoré sú v kozmetike používané. Mnoho ľudí však stále verí, že používané prísady sú zaručene bezpečné na základe vykonaných testov. Je však dobré si uvedomiť, že 97 % 137 ROZSÍVALOVÁ, Věra. Kosmetika I pro studijní obor Kosmetička. 2., aktualiz. vyd. Praha: Informatorium, ISBN ROZSÍVALOVÁ, Věra. Kosmetika. I, Pro 1. ročník oboru Kosmetička. Praha: Informatorium, ISBN Why this matters Cosmetics and your health, op. cit. pozn. č TSATALIS, John P., Adam S. ALDAHAN, Vincent M. HSU, Andrea E. TSATALIS, Tara K. BRAH a Keyvan NOURI. Narcissus reflection: toxic ingredients in cosmetics through the ages. International Journal of Dermatology [online]. 2017, 56(2), [cit ]. DOI: /ijd ISSN Dostupné z: WITKOWSKI, Joseph A. a Lawrence Charles PARISH. You ve Come a Long Way Baby: A History of Cosmetic Lead Toxicity. Clinics in Dermatology [online]. 2001, 19(4), [cit ]. Dostupné z: Ibid. 39

39 moderných chemikálií nebolo nikdy preskúmaných alebo boli preskúmané nedostatočne. 143 Z toho vyplýva, že pri nich nikto nevie, aký majú reálny vplyv na ľudské telo, ostatné organizmy ani životné prostredie. Pri niektorých chemikáliách sú tieto informácie známe a paradoxne, hoci o nich niektorí ľudia vedia a vedome sa im vyhýbajú, nezabránia tomu, aby sa im inou cestou dostali do organizmu. Typickým príkladom v kozmetike sú napríklad opaľovacie prípravky. Niektoré UV filtre v nich používané majú hormonálne účinky. Keď človek použije prípravok s takýmto UV filtrom a následne ide do vody, na vodnej hladine zostanú olejové filmy. Alarmujúce je, že sa v telách rýb našli tieto UV filtre, ktoré ovplyvňujú ich reprodukčné vlastnosti. Po zjedení takýchto vodných živočíchov sa látky dostávajú aj do ľudského organizmu. Okrem toho je pre ľudí dôležité si uvedomiť potrebu informácií o kozmetike, keďže denne na telo nanesieme okolo 515 chemikálií a 60 % z týchto rôznych látok vniká do krvného obehu a naše zdravie priamo ovplyvňujú. Preniknutie chemikálie z povrchu kože do krvného obehu pritom trvá len 26 sekúnd, je preto jasné, že pri kozmetických krémoch preniknúť stíhajú Základy ku kozmetike Napriek tomu, že cieľom tejto diplomovej práce nie je obšírny popis štruktúry a skladby kože a rovnako ani vyčerpávajúci popis rôznych kozmetických prípravkov, je vhodné mať definovanú aspoň základnú terminológiu. Tiež tu bude popísaná legislatíva, týkajúca sa kozmetiky a informácií, uvádzaných o nej. Popísaná bude prírodná a bio kozmetika či dopady rôznych látok na zdravie človeka. Okrem človeka však má kozmetika vplyv aj na životné prostredie. Veľkým problémom pri rôznych chemických zlúčeninách, ktoré kozmetika obsahuje, je, že väčšina nie je biologicky odbúrateľná. Výroba a spotreba prípravkov s takými látkami následne znečisťuje vodu, v ktorej žijú zvieratá, ktoré potom jeme. Človek by sa mal preto zamýšľať, čo vypúšťa do sveta, je totiž možné, že látky zo svojho krému neskôr zje spolu s večerou. Koža, pokožka Koža (gr. derma) je jeden z najdôležitejších orgánov ľudského tela a tiež najrozsiahlejší orgán. 145 Má funkciu ochrannú, termoregulačnú, zmyslovú, sekrečnú, resorpčnú, respiračnú 143 SYROVÝ, 2015, op. cit. pozn. č Škodlivé zloženie kozmetických výrobkov. In: Bodhi: herbal spa cosmetics [online] [cit ]. Dostupné z: HOJEROVÁ, Jarmila a Eva BOSKOVIČOVÁ. Ako si vybrať kozmetiku: Kozmetika, zdravie, krása. Bratislava: Plat4M Books, ISBN

40 a depotnú. Jej funkcie sú veľmi mnohostranné a pre človeka nezbytné. 146 Koža sa skladá z troch hlavných častí pokožky (epidermis), zamše (dermis, corium; Rozsívalová túto časť kože označuje ako škáru. 147 ) a podkožného väziva (lat. hypodermis, subcutis). 148 Pokožka tváre sa nazýva pleť. Hrúbka kože závisí na veku, pohlaví a ďalších aspektoch, nie je však veľká bez podkožného tukového väziva má dospelý človek kožu hrubú asi 2 mm. Na pleti a očných viečkach je hrúbka len 0,5 mm. Veľmi tenký typ pokožky (okolie očí, očné viečka) je hrubý 0,03 0,08 mm. Hrúbka pleti a dekoltu je asi ako papier priemerne 0,11 mm to je tenký typ pokožky. 149 Pleť sa ďalej rozdeľuje na normálnu, zmiešanú, suchú a mastnú. Aj keď niektorí ľudia definujú svoju pleť ako citlivú, s citlivosťou sa môžeme stretnúť u všetkých typov pleti, a to u mladých aj starších ľudí. 150 Keď je pleť citlivá, reaguje rôzne na rôzne podnety veľmi rýchlo (napríklad začervenaním, svrbením, pálením a podobne). Takáto pleť veľmi často reaguje na kozmetické prípravky, kde býva častým dôvodom parfemácia alebo konzervácia. 151 To je dôležité si uvedomiť vzhľadom k tomu, že ľudia sa správajú rôzne ku koži na rukách a k pleti, rovnako ako ich ovplyvňuje konkrétny druh pleti. Vyplývajú z toho možné rozdiely v prístupe ku kozmetike a ku kozmetickým prípravkom, konkrétne prípravky starostlivosti o pleť sú pre jej tenkosť veľmi špecifické a podstatné. Zároveň nie je chránená odevom, vystavenie vonkajším vplyvom je preto priame. Delenie kozmetických prípravkov Kozmetické prípravky sa dajú deliť podľa rôznych kritérií. Napríklad je podstatná fyzikálna forma kozmetického prípravku, teda spôsob výroby prípravku. Može ísť o gél, suspenziu, sprej, penu či napríklad emulziu, pod ktorú spadajú kometické mlieka a krémy. 152 Samozrejme existujú aj ďalšie delenia, napríklad podľa ekologických vlastností či etiky testovania surovín a hotových výrobkov. Táto diplomová práca je pre veľkú diverzitu kozmetických prípravkov zameraná konkrétne na prípravky starostlivosti o pleť. Ako poukazujú autorky Hojerová a Boskovičová, aj keď pleť predstavuje len 3,3 % z celkovej plochy kože dospelého človeka, práve pleťové prípravky tvoria až 20 % sortimentu kozmetiky. Práve na tieto prípravky je práca zameraná. 146 ROZSÍVALOVÁ, 2000, op. cit. pozn. č. 138, s Ibid. 148 HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č. 148, s Ibid. 150 ROZSÍVALOVÁ, 2000, op. cit. pozn. č. 138, s Ibid. 152 HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č

41 3.1.1 Najčastejšie používané škodlivé prísady v kozmetike Viac ako 30 tisíc látok je povolených pre používanie v kozmetických prípravkoch. 153 Preto je pre bežného spotrebiteľa nemožné, aby si všetky pamätal a poznal ich. Je však dobré mať prehľad aspoň o pár základných, ktoré sa často vyskytujú v kozmetických prípravkoch, bežne používaných väčšinou ľudí. Vzhľadom na zameranie práce konkrétne na krémy, sú ďalej rozoberané látky, ktoré sa vyskytujú často práve v nich. Veľkou témou sú v kozmetike napríklad konzervanty. Používajú sa preto, aby sa v prípravkoch nepremnožili baktérie, plesne či kvasinky. Patrne je väčšina z nich jedovatá. 154 Asi najznámejším predstaviteľom sú parabény, uvádzané v zložení často ako butyl-, ethyl-, methyl- paraben. Stopy po parabenoch boli objavené v nádoroch pŕs, rovnako však zasahujú do hormonálneho systému. Ďalší konzervant je Trislocan. Ide o vysoko reaktívnu zlúčeninu chlóru, pri ktorej hrozí znečistenie aj ďalšími chemikáliami. Poškodzuje prirodzenú funkciu kože, u pokusných zvierat dokonca poškodil pečeň a obličky. Preukázaný bol v pôde, rovnako v stojatých aj tečúcich vodách. 155 K ďalším konzervantom patrí formaldehyd a zlúčeniny formaldehyd uvoľňujúce. Ten vyvoláva kontaktné alergie, je toxický a poškodzuje bunky. 156 Ďalším predstaviteľom konzervantov sú BHA butylhydroxyanizol a BHT butylhydroxytoluen. Pri nich boli potvrdené karcinogénne účinky, o to je prekvapujúcejšie, že sa dajú nájsť aj v takých prípravkoch, ktoré sa predávajú v lekárni. To potvrduje, že pokiaľ je určitá kozmetika dostupná len v lekárni, nič to nemení na kvalite prípravkov. Ide len o marketingovú stratégiu výrobcov alebo predajcov. 157 V krémoch častá je aj EDTA (kyselina etyléndiaminotetraoctová), ktorá je ťažko odbúrateľná a vplýva na ph pokožky. V opaľovacích krémoch sa často vyskytujú UV filtre (Ethylhexyl Triazone, Benzophenone a ďalšie, uvádzané v INCI). Tieto látky môžu, paradoxne, zvyšovať rozvoj rakoviny kože. Syntetické UV filtre sú však veľmi nebezpečné aj z toho dôvodu, že sa našli ich stopy v materskom mlieku. Znamená to, že už kojenci do svojich organizmov dostávajú látky, ktoré urýchľujú rast rakovinových buniek. V krémoch sa tiež dajú nájsť minerálne oleje či Parafíny (Paraffin, Paraffinum, Mineral Oil). Vznikajú ako zbytky destilácie ropy a pokožka pod nimi nie je schopná dýchať. 153 SYROVÝ, 2015, op. cit. pozn. č Ibid. 155 ŠUTA, 2016, op. cit. pozn. č SYROVÝ, 2015, op. cit. pozn. č HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č

42 Vzhľadom na to, že konzervanty patria medzi najčastejšie príčiny alergických reakcií na kozmetiku u ľudí, z vyššie spomínaných zložiek boli tri vybrané do informačného vyhľadávania, ktoré sa uskutoční v rámci výskumu tejto diplomovej práce Nežiadúce reakcie na kozmetiku Pôvodne nebolo uvádzanie zloženia na kozmetických prípravkoch povinné, avšak už v roku 1991 sa De Groot vyjadril, že práve uvádzanie zloženia na obaloch môže značne znížiť počet pacientov s alergiami na kozmetiku. Rovnako to uľahčí prácu doktorov vedia poradiť, akým látkam v prípravkoch sa majú vyhýbať. 158 Pre ukázanie možných následkov nedostatočnej informovanosti o zložení prípravkov sú ďalej stručne popísané možné následky na koži. Dráždivá koža 159 : vystupňovanie prejavov citlivej kože sa označuje ako iritačná dermatitída. Takáto dráždivá koža má na nepriaznivé vonkajšie podnety značne nižší prah citlivosti a prejavuje sa ako neinfekčný zápal kože, ktorý spôsobuje priamo dráždivá látka. Iritácia je ovplyvnená koncentráciou látky v prípravku, rovnako ako napríklad tým, ako dlho a často pôsobí. Pre minimalizáciu iritačného potenciálu sa tie najrizikovejšie kozmetické látky smú používať len vo výrobkoch, ktoré sa používajú občas, či ktoré majú krátku dobu pôsobenia. Iritačná dermatitída: môžu sa objaviť dva prípady iritačnej dermatitídy, akútna (reakcia už po minútach či hodinách od aplikácie) a chronická (reakcia až pri opakovanom vystavení látke) iritačná dermatitída. 160 Alergická koža: táto neznášanlivosť je horšia v porovnaní s iritáciou. Ide o neprimeranú reakciu organizmu na niektorú látku z vonkajšieho prostredia, takú, ktorá väčšine ľudí nevyvolá nežiadúcu reakciu. Kontaktná kožná alergia je alergia, ktorá vzniká na základe kontaktu kože s alergénom. Može ísť o kovy, piercing či kozmetické látky. Ide o celoživotné postihnutie. 161 To znamená, že bunky imunitného systému kože už vždy tú látku, ktorá spôsobila kontaktnú alergiu, rozpoznajú ako alergén a budú na ňu reagovať. Medzi najčastejšie alergény patria: 162 Zložky vonných kompozícií Éterické oleje eukalyptus, ylang-ylang a iné; 158 DE GROOT, Anton C. a Ian R. WHITE. Cosmetic ingredient labelling in the European Community. Contact Dermatitis [online]. 1991, (25), [cit ]. DOI: /j tb01873.x. ISBN /j tb01873.x. Dostupné z: HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č Ibid. 161 Ibid, s Ibid, s

43 Rastlinné extrakty mäta, šalvia, levanduľa..; Peruánsky balzam ako vonná zmes napríklad v mydlách; Konzervačné látky formaldehyd, parabény; Parafenyléndiamín vo farbách na vlasy a riasy; Lanolín v mydlách, krémoch či pleťových mliekach. Alergická dermatitída sa môže prejaviť v rôznych formách, napríklad: svrbenie, erytém (najčastjejšia reakcia začervenanie), ekzematid ( šupinky ), ekzém, žihľavka či pigmentácia. Pre vyhnutie sa iritačnej alebo alergickej reakcii je potrebné vyberať prípravky vhodné pre typ pleti, čítať zloženie vyhľadať zložky v INCI a sledovať informácie na obale, rovnako ako je dobré konzultovať zoznam výrobkov Legislatíva Keďže Európska únia považuje bezpečnosť spotrebiteľa za veľmi dôležitú, prišla v súvislosti s kozmetikou až na reguláciu na európskej úrovni nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1223/2009 o kozmetických prípravkoch. V Českej republike sú kozmetické prípravky, rovnako ako rôzne požiadavky na ne kladené, upravené zákonom č. 258/2000 Sb. o ochraně věřejného zdraví a o změně některých souvisejících zákonů. Okrem iného tento zákon upravuje povinnosti výrobcov kozmetiky, 25 radí kozmetické prípravky medzi tzv. predmety bežného užívania. Ďalší súvisiaci zákon je zákon č. 102/2001 Sb., o obecné bezpečnosti výrobků, ktorý požaduje, aby kozmetické prípravky nepredstavovali pre spotrebiteľa riziko na základe svojich vlastností, zloženia či spôsobu užívania. Zodpovedná osoba Za bezpečnosť kozmetiky ručí tzv. zodpovedná osoba, ktorou je fyzická alebo právnická osoba sídliaca v niektorom z členských štátov EÚ. Na obale výrobku je uvedené meno a adresa tejto zodpovednej osoby. Zodpovedné osoby musia od 11. júla 2013 cez elektronický portál CPNP (Cosmetic Products Notification Portal) oznámiť každý nimi uvádzaný výrobok na trh v EÚ. Uvádzajú okrem iného kontaktné údaje o fyzickej osobe či rámcové zloženie. Zodpovedné osoby tiež musia pred samotným uvedením na trh zabezpečiť, že bude zhodnotená 163 PONS-GUIRAUD, A. Alergia a kozmetika. In: Alergie [online]. Praha: Institut UCB pro alergii, 2005 [cit ]. Dostupné z: 44

44 bezpečnosť kozmetiky (napríklad kozmetika pre deti či kozmetika na intímnu hygienu podliehajú zvláštnemu hodnoteniu). 164 RAPEX Od roku 2003 funguje systém Rapid Alert System for Non-Food Dangerous Products, skrátene RAPEX z angl. Rapid Exchange. Pokiaľ koneční spotrebitelia, dermatológovia, zodpovedná osoba alebo niekto iný zistí nežiadúce účinky kozmetiky v niektorom zo štátov Európskej únie a nahlási to dozornému úradu v členskom štáte, kde sa problém vyskytol, cez RAPEX je táto informácia odovzdaná príslušným národným orgánom ostatných členských štátov, aby následne boli vykonané opatrenia pre odstránenie daného výrobku z trhu EÚ. Tiež je informovaná verejnosť prostredníctvom televízie, rozhlasu alebo ďalších médií. Po vyzvaní spotrebiteľov je predajca povinný nebezpečnú kozmetiku prevziať a úhradu vrátiť. Pre náhľad do databázy výrobkov, ktoré sa dostali na základe hlásenia do RAPEX, je možné ísť na ich stránku prípadne na k pre databázu v slovenskom jazyku. 165 INCI 166 Medzinárodná nomenklatúra kozmetických látok (International Nomenclature of Cosmetic Ingredients) vznikla z dôvodu, že kozmetika sa nevyrába a nedistribuuje len v rámci EÚ, ale v rámci celého sveta. Vzhľadom k tomu bolo potrebné, aby sa zložky prípravkov dali vo všetkých krajinách identifikovať. INCI sa dnes v rovnakom znení využíva v Európe, Amerike, Austrálií či Číne (a mnohých ďalších krajinách, niekde až na malé výnimky). Podstatné je uvedomiť si, že to, že je látka v INCI zozname, z nej ešte nerobí bezpečnú látku. Hodnotenie ich bezpečnosti nezávisle vyhodnocuje skúmanie kozmetickej látky podľa CIR (ang. Cosmetic Ingredients Review). (viac na Podľa INCI je dané, že poradie zložiek s podieľom väčším ako je jedno percento musí byť zostupné, avšak pre látky, ktoré tvoria menej, je poradie ľubovoľné. To veľa výrobcov využíva a poradie upravuje tak, aby to vyzeralo, že rastlinné zložky sú obsiahnuté viac ako niektoré horšie, napriek tomu, že majú 0,003 oproti 0, 99 %. Problémom INCI môže byť to, že bežný spotrebiteľ výrazom v zložení, ktoré sú písané po anglicky alebo v latinčine, nerozumie. Vít Syrový odporúča, aby si človek, ktorý sa chce určitým látkam vyhnúť, pamätal ich konkrétne názvy a tým sa následne vyhýbal HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č. 145, s Ibid. 166 SYROVÝ, 2015, op. cit. pozn. č Ibid. 45

45 3.1.4 Biokozmetika, certifikovaná prírodná kozmetika Hojerová a Boskovičová vo svojej knihe v roku 2015 napísali, že problémom pri prírodnej a organickej kozmetike je fakt, že právnicky stále nie sú definované označenia prírodná (ang. natural) a organická (ang. organic) kozmetika. COSMETICS EUROPE (predtým COLIPA), Európske združenie výrobcov kozmetiky, tvrdia, že prírodný sa ku kozmetickému prípravku priraďuje na základe surovín alebo jeho zloženia. Organický či bio označuje, že surovinové materiály, ktoré sú použité vo výrobku, sú vyprodukované podľa ekologických predpisov a smerníc. 168 Napriek tomu, že prírodná kozmetika je často považovaná za menší zdroj problémov, často je opak pravdou, pretože rastlinné výťažky obsahujú tisíce chemických látok, z ktorých veľká rada je stále neznáma. Biokozmetika musí spĺňať prísnejšie požiadavky aj zo zdravotného, aj ekologického dopadu. Certifikovaná prírodná kozmetika, biokozmetika aj organická kozmetika sa môže v rámci EU chápať na základe rôznych certifikačných systémov, odlišujúcich sa v určitých parametroch. Všeobecne by však biokozmetika (...) správne nemala obsahovať GMO, ropné deriváty, systetické farbivá, parfémy ani syntetické konzervanty. 169 V rámci Českej republiky sa využíva akreditácia KEZ (Kontrola ekologického zemědělství) a štandardy, vychádzajúce z certifikácie Ecocert. Medzi ďalšie certifikáty patrí napríklad Certified Natural Cosmetics BDIH najstaršia známka kvality v oblasti prírodnej kozmetiky, či známky ECOCERT a SOIL ASSOCIATION ORGANIC STANDARD. Tie na rozdiel od BDIH informujú o podiele surovín. Ďalšími príkladmi známok sú napríklad CHARTE COSMEBIO či BIO ECO COSMESI. 170 Na základe tejto časti je dôležité si uvedomiť, že na obale pravej biokozmetiky sa má nachádzať niektorý zo znakov certifikačných organizácií. Jedine s označením a logom je totiž jasné, že daný prípravok spĺňa potrebné kritériá, čo však mnoho ľudí nevie. Niektorí autori dokonca poukazujú na to, že problém pre väčšie využívanie green produktov je nedostatok informácií a nedôvera spotrebiteľov voči rôznym označeniam a nálepkám, ktorým nerozumejú. Výskum tiež dokázal, že spotrebitelia často neveria označeniam, ktoré tvrdia, že ide o produkt pre životné prostredie vhodnejší či zdravší HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č SYROVÝ, 2015, op. cit. pozn. č. 5, s Ibid. 171 CERVELLON, Marie-Cécile a Lindsey CAREY. Consumers' perceptions of 'green': Why and how consumers use eco-fashion and green beauty products. Critical Studies in Fashion & Beauty [online]. 2011, 2(1), [cit ]. DOI: /csfb _1. ISSN Dostupné z: 46

46 Testovanie na zvieratách Bežiaci králik cez hviezdy Európskej únie označuje produkty, ktoré podľa kritérií HCS (ang. Humane Cosmetics Standard) neboli testované na zvieratách. Okrem tohto symbolu sú ďalšie známky, ktoré udeľujú iné ochranárske organizácie, väčšina z nich tiež obsahuje symbol králika vstúpil do platnosti v Európskej únii zákon, ktorý zakazuje na trh uvádzanie prípravkov, v ktorých boli zložky alebo finálny produkt na zvieratách testované Zdravotná gramotnosť Pojem zdravotnej gramotnosti je úzko prepojený aj s pojmom informačná gramotnosť. Už dlhšie sa profesionáli v oblasti zdravotníctva zaujímajú o to, ako zdravie a informácie prepojiť. Informačná gramotnosť je preto dnes už považovaná za jeden z kľúčových determinantov zdravia (napríklad spolu so zamestnanosťou či pracovnými podmienkami). Informačná gramotnosť zahŕňa aj využívanie a kritické hodnotenie elektronických zdrojov a informácií 173, čo je práve v oblasti zdravia často ešte dôležitejšie, ako v iných oblastiach života. Zdravotné informácie jednoznačne ovplyvňujú zdravotnú gramotnosť, ktorá následne podporuje zdravie jednotlivcov. Zdravotná gramotnosť predstavuje súbor schopností, podmieňujúcich motiváciu aj schopnosť ľudí dostať sa, rozumieť a využiť informácie, ktoré dobré zdravie nie len udržujú, ale aj zlepšujú. Je závislá na iných druhoch gramotnosti zlá gramotnosť ovplyvňuje rozvoj ľudí, rovnako ako rozvoj zdravotnej gramotnosti. Podľa Health Promotion Glossary od WHO je dokonca zdravotná gramotnosť základ budovania postavenia ľudí. 174 Prepojenie s gramotnosťou samotnou potvrdzuje najaktuálnejšia definícia z roku 2011, ktorá popisuje zdravotnú gramotnosť ako schopnosti a motiváciu pochopiť, hodnotiť a aplikovať zdravotné informácie pre rozhodnutia v každodennom živote. 175 Okrem toho je popisovaný nový druh gramotnosti, informačná gramotnosť v zdravotníctve, ktorá prináša pridanú hodnotu v podobe kritického myslenia priamo v oblasti zdravotníctva. Definovaná je ako súbor schopností, ktoré sú nevyhnutné pre rozpoznanie informačnej potreby po zdravotníckej informácii, identifikovať vhodné informačné zdroje 172 HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č GAVORA, Peter. Gramotnosť: vývin modelov, reflexia praxe a výskumu. Pedagogika: časopis pri vědy o vzdělávání a výchově[online]. 2002, 2(5), [cit ]. Dostupné z: Health Promotion Glossary. In: World Health Organization [online]. Geneva, 1998 [cit ]. Dostupné z: VOGT, Dominique, Melanie MESSER, Gudrun QUENZEL a Doris SCHAEFFER. "Health Literacy ein in Deutschland vernachlässigtes Konzept?. Prävention und Gesundheitsförderung [online]. 2016, 11(1), [cit ]. DOI: /s ISBN /s ISSN Dostupné z: 47

47 a využiť ich pre vyhľadanie relevantných informácií, zhodnotiť kvalitu informácií a ich využiteľnosť pre danú situáciu, analyzovať tieto informácie, porozumieť im a využiť ich k správnemu rozhodnutiu o svojom zdraví. 176 Schopnosti samostatne vyhľadávať, hodnotiť aj využívať zdravotné informácie sú zakomponované v niekoľkých konceptoch gramotností, ako to popísala Anton a Nelson. 177 Ich model gramotnosti a zdravotných výsledkov voľne prevzala a preložila Vyčítalová (obr. 5). 178 Obr. 5 Model gramotnosti a zdravotných výsledkov podľa Vyčítalovej Vykonalo sa už viacero výskumov v oblasti zdravotnej gramotnosti vo svete aj v Českej republike. Relevantným je napríklad výskum z Univerzity Karlovej, ktorá v rokoch skúmala zdravotnú gramotnosť a zdravotný stav ľudí, účastniacich sa Dňov zdravia. Respondentov tvorili ľudia vo veku rokov, čo vekovo sedí do vymedzenej cieľovej skupiny tejto práce. Výsledky preukázali, že napriek modernej informačnej dobe majú mladí ľudia stále problém najmä v oblasti zdravotnej gramotnosti. 179 Podľa výsledkov Ústavu pre zdravotnú gramotnosť viac ako 60 % obyvateľov Českej republiky starších ako 15 rokov má úroveň zdravotnej gramotnosti zníženú. 180 Česká republika 176 VYČÍTALOVÁ, Anna. Informační gramotnost ve zdravotnictví se zaměřením na rozvoj informační gramotnosti pacientů. Knihovna[online]. 2012, 23(2), 5-21 [cit ]. Dostupné z: ANTON, Bonnie a Ramona NELSON. PARK, Hyeoun-Ae, Peter MURRAY a Connie DELANEY, ed. Consumer-Centered Computer-Supported Care for Healthy People. 2006, s Studies in Health Technology and Informatics. ISBN Dostupné také z: VYČÍTALOVÁ, 2012, op. cit. pozn. č JAROLÍMEK, J. a M. M. LUSTIGOVÁ. Zdravotní gramotnost je i u mladých vysokoškolákú stále velmi nízká. General Practitioner / Prakticky Lekar [online]. 2018, 98(1), [cit ]. ISSN Dostupné z: KUČERA, PELIKÁN a ŠTEFLOVÁ, 2016, op. cit. pozn. č

48 podľa výskumu zaostáva za krajinami EU vo všetkých zložkách zdravotnej gramotnosti. 181 Možno aj z toho dôvodu v rámci národnej stratégie Zdraví 2020 je pripravený akčný plán práve pre jej zvyšovanie. 182 Ako jeden z vhodných spôsobov pre zvyšovanie zdravotnej gramotnosti sa ponúka napríklad zjednodušovanie a upravovanie edukačných materiálov, prípadne využívanie ilustrácii. 183 Vhodné sú aj informačné lekcie, avšak na základe výskumu v českých odborných knižniciach sa ukázalo, že v českých podmienkach prakticky nie sú aktivity zamerané na zvyšovanie informačnej gramotnosti cieľovej skupiny pacientov rozvíjané, rovnako s výnimkou jednej o túto oblasť ani nemajú záujem. 184 Model zdravotnej gramotnosti, ktorý uvádza Sørensen a kol. 185, obsahuje v troch základných dimenziách zdravotnej gramotnosti po štyri kroky súvisiace s informáciami (štyri kroky získavania a spracovávania informácií): schopnosť získať informácie, porozumieť im, interpretovať ich a na ich základe sa rozhodnúť v prospech zdravia. Zdravé správanie Akákoľvek aktivita vykonávaná jednotlivcom bez ohľadu na skutočný alebo vnímaný stav zdravia, pre účely podpory, ochrany alebo udržania zdravia, či už je alebo nie je také správanie na konci efektívne. 186 Napriek tomu, že by sa dalo namietať, že každé správanie človeka má vplyv na úroveň zdravia, je dobré rozlišovať medzi správaním, ktoré človek priamo prijme z dôvodu zlepšenia či udržania zdravia tak, ako hovorí vyššie spomínaná definícia; a takým, ktoré človek prijíma bez ohľadu na vplyv na zdravie. 181 Ibid. 182 Zdraví 2020: osnova evropské zdravotní politiky pro 21. století. Praha: Ministerstvo zdravotnictví České republiky ve spolupráci se Státním zdravotním ústavem, c2014. ISBN NOVYSEDLÁKOVÁ, M. a Z. HUDÁKOVÁ. Zdravotná gramotnosť pacienta ako edukačný problém. In: Prešovská univerzita v Prešove [online]. Prešov, 2012 [cit ]. Dostupné z: VYČÍTALOVÁ, 2012, op. cit. pozn. č SØRENSEN, Kristine, Stephan VAN DEN BROUCKE, James FULLAM, Gerardine DOYLE, Jürgen PELIKAN, Zofia SLONSKA a Helmut BRAND. Health literacy and public health: A systematic review and integration of definitions and models. BMC Public Health [online]. 2012, 12(80) [cit ]. DOI: / ISBN / Dostupné z: Health Promotion Glossary, 1998, op. cit. pozn. č

49 4 Spotrebiteľ Každý človek využíva pravidelne potraviny, kozmetiku, oblečenie aj rôzne služby, čím sa z každého stáva spotrebiteľ. V Česku definuje spotrebiteľa občiansky zákonník v 419: spotrebiteľom je každý človek, ktorý mimo rámec svojej podnikateľskej činnosti alebo mimo rámec samostatného výkonu svojho povolania uzaviera zmluvu s podnikateľom alebo s ním inak jedná. 187 Ďalej ho definuje zákon č. 634/1992 Sb., o ochraně spotřebitele v 2 odst. 1 písm. a). Podľa toho je spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nejedná v rámci svojej podnikateľskej činnosti alebo v rámci samostatného výkonu svojho povolania. 188 Pojem sa dá vysvetliť zjednodušene tak, že spotrebiteľ je každý človek, ktorý nakupuje produkty a využíva služby tak, aby uspokojil svoje potreby. 4.1 Typológie zákazníkov Mnoho autorov v priebehu rokov definovalo rôzne typy zákazníkov na základe rôznych kategorizácií. Príkladom môže byť Gretz a Drozdeck 189, ktorí v roku 1992 rozdelili zákazníkov na základe dimenzií priateľskosti a vodcovstva; či Woods, ktorý už v roku 1960 rozdelil spotrebiteľov z hľadiska ich nákupného správania na návykovo determinovaných, racionálnych, rozhodujúcich sa na základe ceny, impulzívnych, emocionálnych a skupiny nových spotrebiteľov, ktorí sa zatiaľ nedajú zaradiť do spomínaných skupín. Zaujímavý je termín LOHAS (Lifestyle of Health and Sustainability), označujúci určitý typ spotrebiteľov. Ide o označenie životného štýlu a prístupu ľudí, ktorí sa zaujímajú o životné prostredie a chcú kvalitné prírodné produkty, etiku, zodpovednosť, luxus či ekologickosť. Dbajú na ekologické premýšľanie, nechcú sa však vzdať moderných technológií. Ich najpodstatnejším médiom je internet, pretože chcú byť prepojení a zdieľať si informácie a odporúčania. Podľa spoločnosti Green Marketing sa trh LOHAS týka v Českej republike asi 5 až 10 % dospelej populácie ČESKO. 419 zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník. In: Zákony pro lidi.cz [online]. AION CS [cit ]. Dostupné z: ČESKO. 2 odst. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Sb., o ochraně spotřebitele. In: Zákony pro lidi.cz [online]. AION CS [cit ]. Dostupné z: GRETZ, Karl F. a Steven R. DROZDECK. Psychologie prodeje. Praha: Victoria Publishing, ISBN VYSEKALOVÁ, Jitka. Chování zákazníka: jak odkrýt tajemství "černé skříňky". Praha: Grada, Expert (Grada). ISBN

50 4.2 Spotrebiteľské správanie Spotrebné správanie predstavuje jednu z rovín ľudského správania. Zahŕňa tak dôvody, ktoré vedú spotrebiteľa k užívaniu určitého tovaru, tak spôsoby, ktorými to vykonávajú, vrátane vplyvov, ktoré tento proces sprevádzajú. Všeobecne povedané: prečo a ako spotrebitelia užívajú výrobky. 191 Je tiež dôležité si uvedomiť, že v rámci spotrebného správania sa nerozumejú len tie činnosti, ktoré človek vykoná v spojení s nákupom produktu. Takéto správanie zahŕňa aj činnosti a sprevádzajúce vplyvy, spojené s užívaním výrobkov, napríklad ich sprievodné mentálne a emocionálne reakcie. Rovnako sa nedá len tak vytrhnúť z jeho väzieb na ostatné aspekty ľudského správania. 192 Toto správanie s informačným správaním úzko súvisí, ako vidieť aj ďalej v popise kúpneho rozhodovacieho procesu. Kúpny rozhodovací proces Predispozície každého človeka (či už sociálne, osobné, kultúrne, psychické či spotrebné) ovplyvňujú kúpne rozhodovanie. 193 Interakcii týchto predispozícií smerom k určitému konaniu či kúpnemu rozhodovaniu sa hovorí čierna skrinka. 194 Celý kúpny rozhodovací proces sa obvykle delí do piatich fáz, z toho v rámci čiernej skrinky to sú prvé tri fázy: Rozpoznanie problému začiatok kúpneho procesu sa spája s momentom, keď si spotrebiteľ uvedomí nesúlad medzi stavom želaným a aktuálnym v tom momente si uvedomí potrebu. Problém môže vzniknúť dvoma spôsobmi: buď vznikne nepriaznivou zmenou súčasného stavu (napr. vyčerpaním zásob) alebo zvýšením úrovne požadovaného stavu. 195 Väčšinou je snaha najskôr uspokojiť naliehavé potreby. Hľadanie informácií vyhľadávanie informácií môže byť vnútorné a vonkajšie. Pri vnútornom ide o vybavenie informácií z pamäte spotrebiteľa. Pri vonkajšom sa odlišuje pasívny prístup, kedy ide o zvýšenú pozornosť; a aktívny prístup aktívne vyhľadávanie, kedy ide o systematickú, aktívnu a cielenú snahu spotrebiteľov získavať odpovedajúce informácie o (...) možnostiach riešenia ich problému. 196 Aby sme sa mohli rozhodnúť, potrebujeme určitú mieru informácií pokiaľ je informácií málo, máme ich nedostatok a zvyšuje sa pocit rizika, prebytok informácií môže viesť 191 KOUDELKA, Jan. Spotřební chování a segmentace trhu. Praha: Vysoká škola ekonomie a managementu, ISBN ; s Ibid, s Ibid. 194 Ibid. 195 BÁRTOVÁ, Hilda, Vladimír BÁRTA a Jan KOUDELKA. Chování spotřebitele a výzkum trhu. Praha: Oeconomica, ISBN Ibid, s

51 k dezorientácií. Dôležitá je forma, akou sa k nám informácie dostávajú a to ako zo zdrojov osobných, tak zdeľovacích prostriedkov. 197 Zhodnotenie alternatív v rámci rozhodovacieho procesu na spotrebiteľa pôsobia rôzne faktory, ktoré sa pri hodnotení zvažujú. Môže napríklad hľadať pri produktoch výhody, porovnávať vlastnosti. Človek v tejto fáze porovnáva informácie, vyberá najlepšie a najvhodnejšie riešenie. Rozhodnutie o nákupe (kúpne rozhodnutie) s výnimkou impulzívneho nákupu ide o rozhodnute, kedy nákup uskutočniť. Vyhodnotenie nákupu (fáza správania po nákupe) po nákupe sa k spotrebiteľovi dostávajú (a on poznáva) pocity, ktoré mu vlastnístvo určitého produktu prináša, v tomto čase hodnotí spotrebiteľ celý proces nákupu. 198 Pre potreby diplomovej práce je zaujímavé aj delenie kúpneho rozhodovania podľa úplnosti, nie vždy totiž kúpne rozhodovanie zahŕňa všetkých 5 vyššie popísaných fáz v plnom rozsahu. Záleží pri tom na tom, aký prístup k riešeniu spotrebiteľ volí. Delí sa potom na: úplne kúpne rozhodovanie všetkých 5 fáz je zastúpených významným spôsobom; obmedzené kúpne rozhodovanie v niektorej z fáz je redukcia aktivity spotrebiteľa, napríklad vôbec nevyhľadáva informácie; prosté opakovanie kupného rozhodnutia rozhodovanie obmedzené iba na určité parametre nákupu, napríklad koľko či kedy. 199 Ako vidno, v rámci kúpneho rozhodovacieho procesu sa dá fáza rozpoznania problému prepojiť s informačnou potrebou, pretože pre naplnenie potrieb je aj v tomto prípade ďalším krokom vyhľadávanie informácií. Rovnako je dobré si uvedomiť, že spotrebitelia pri nákupe nemusia nakupovať vždy na základe informovaného a premysleného výberu, čo je v prípade kozmetiky a jej zloženia častý jav, ktorý si však možno väčšina spotrebiteľov ani neuvedomuje. Faktory ovplyvňujúce správanie spotrebiteľa Významne správanie spotrebiteľa ovplyvňujú faktory kultúrne, spoločenské, osobné a psychologické. Tieto faktory popisujú vo svojej knihe napríklad aj Kotler a kol. Niektoré sú uvedené v tabuľke VYSEKALOVÁ, 2011, op. cit. pozn. č. 190, s ZÁVODNÝ POSPÍŠIL, Jan a Vratislav KOZÁK. Racionální spotřebitelské chování a vliv iracionality. Zlín: VeRBuM, ISBN KOUDELKA, 2006, op. cit. pozn. č

52 Tab. 1 Faktory ovplyvňujúce správanie spotrebiteľov podľa Kotler a kol. KULTÚRNE SPOLOČENSKÉ OSOBNÉ PSYCHOLOGICKÉ Kultúra Referenčné skupiny Vek a fáza života Motivácia Subkultúra Rodina Zamestnanie Vnímanie Spoločenská trieda Rola a spoločenský status Ekonomická situácia Učenie Životný štýl Presvedčenie a postoje Osobnosť a vnímanie sebe sama Motivácia: pri motivácii sa Bárta s Bártovou 201 vyjadrili, že človek bez informácie nemože existovať. Využívame ich pre uspokojovanie základných životných potrieb. Práve tie sa dajú chápať ako základná podmienka pre to, aby sa prebudila určitá motivačná sila. Tá je vlastná každému človeku, súvisí s genetickými vlastnosťami človeka hovoríme pri tom o potrebách fyziologických, potrebe spánku či uznania, rovnako však o potrebe informácií pre orientovanie sa vo svete. Dôležité náležitosti, ktoré nám dávajú informáciu o prípravkoch, sú napríklad: - značka: to, čo predáva, určitý orientačný bod pri výbere reklama: niektorí autori ju označujú za najviditeľnejšiu formu komunikácie, pretože oslovuje široký okruh verejnosti. Je stále najvyužívanejší typ marketingovej komunikácie. Plní niekoľko cieľov, medzi základné patria informatívny (má vyvolať určitý záujem); presviedčací (že oproti konkurencií chcú ľudia práve daný produkt) a pripomínací cieľ (udržiava produkt v povedomí) cena: spotrebitelia často kúpia drahší výrobok preto, lebo sa nevyznajú v oblasti, v ktorej výrobok kupujú. Rovnako tak robia z obavy pred zľou voľbou, pretože si za vyššiu cenu kupujú istotu obal: obal má hneď niekoľko funkcií. V prvom rade je to funkcia ochranná, na jej zabezpečenie musí spĺňať technické požiadavky a byť funkčný, ďalej plní funkciu dopravnú, manipulačnú či informačnú. Tá v sebe zahŕňa identifikáciu produktu, 200 KOTLER, Philip. Moderní marketing: 4. evropské vydání. Praha: Grada, ISBN s BÁRTA, Vladimír a Hilda BÁRTOVÁ. Homo spotřebitel. V Praze: Oeconomica, Odborná kniha s vědeckou redakcí. ISBN VYSEKALOVÁ, 2011, op. cit. pozn. č ZÁVODNÝ POSPÍŠIL a KOZÁK, 2013, op. cit. pozn. č BÁRTA a BÁRTOVÁ, 2012, op. cit. pozn. č

53 upozornenie na vlastnosti či zloženie a vlastnú prezentáciu tovaru aj návod na použitie. 205 Okrem toho je dôležité, aby bol obal estetický, pretože značne ovplyvňuje naše nákupné rozhodovanie. Nemal by však len vzbudiť našu pozornosť, ale na základe informácií na obale by nám mal pomôcť k racionálnemu rozhodovaniu o nákupe. Aké informácie by mali byť uvedené na obale výrobkov Vzhľadom na to, že množstvo ľudí s reakciami na rôzne prípravky stúpa, je v Európskej únii povinnosť na obale uvádzať zoznam použitých zložiek. Sú uvedené za slovom zloženie (ingredients) v zostupnom poradí podľa ich hmotnosti v okamihu výroby. Pokiaľ sú niektoré látky v koncentrácii menšej ako 1 %, ich poradie na konci zoznamu môže byť ľubovoľné. V prípade nedostatku miesta na prípravku sú tieto informácie uvedené na priloženom letáku a spotrebiteľ je na to upozornený informáciou alebo symbolom ruky na otvorenej knihe. Informačnú hodnotu a informačné povinnosti obalu definuje zákon o ochrane spotrebiteľa č. 634/1992 Sb. Ide o: zrozumiteľné označenie názvu výrobku, označenie výrobcu alebo dovozcu (dodávateľa), údaje o hmotnosti, množstve, veľkosti apod. (podľa povahy výrobku). 206 Predávajúci musí tiež zaistiť, aby informácie boli uvedené v českom jazyku. Ďalej sa niektoré údaje líšia na základe povahy výrobku, napríklad pri potravinárskych výrobkoch musí byť uvedená minimálna trvanlivosť. Rovnako platí aj zákon o regulácii reklamy, takže by obaly nemali obsahovať klamlivú reklamu, či informácie nejakým spôsobom ohrozujúce mravnosť apod. 207 Okrem informácií o zložení kozmetiky sa na obale nachádzajú ďalšie rôzne informácie a symboly. Patria medzi ne napríklad: údaje o trvanlivosti; údaje o množstve; údaje o materiáli a recyklácii; známky potvrdzujúce prírodnú a organickú kozmetiku. 205 VYSEKALOVÁ, 2011, op. cit. pozn. č. 190, s ČESKO. fragment #f zákona č. 634/1992 Sb., o ochraně spotřebitele. In: Zákony pro lidi.cz [online]. AION CS [cit ]. Dostupné z: VYSEKALOVÁ, 2011, op. cit. pozn. č

54 PRAKTICKÁ ČASŤ 5 Výskumný problém a cieľ Hlavným výskumným problémom je informačné správanie spotrebiteľov v oblasti kozmetických prípravkov. Výskum sa zameriava na ženy a mužov vo vekovom rozmedzí 18 až 45 rokov s ukončeným minimálne stredoškolským vzdelaním. Cieľom diplomovej práce je na základe výskumu popísať, či spotrebitelia využívajú nejaké informačné zdroje v oblasti kozmetiky, či o ne majú záujem a v akej forme by preferovali informácie vyhľadávať a získavať; ako prebieha informačné vyhľadávanie v špecifickej oblasti; aká a či je aplikácia informácií do rozhodovacieho procesu pri výbere (alebo nákupe) kozmetických prípravkov. Ako bolo ukázané v teoretickej časti, tieto zložky môžu často ovplyvniť zdravie ľudí na celý život, rovnako ako môžu nepriaznivo vplývať na životné prostredie. Práve preto je potrebné, aby si ľudia o kozmetike a jej zložení informácie dohľadávali a zvyšovali tým svoju zdravotnú gramotnosť a tiež aby mali prehľad aspoň o základných informáciách, ktoré sa na obaloch takýchto prípravkov nachádzajú. 5.1 Výskumné otázky Vo výskume informačného správania spotrebiteľov bola sformulovaná nasledujúca výskumná otázka: Aké je informačné správanie spotrebiteľov v oblasti kozmetických prípravkov? Táto otázka bola následne rozpracovaná na čiastkové výskumné otázky, ktoré sa snažia pokryť aspoň časť širokej oblasti informačného správania. Majú spotrebitelia záujem o informácie o zložení kozmetiky? Aké informačné zdroje využívajú spotrebitelia v oblasti kozmetiky? Využívajú spotrebitelia špecializované informačné zdroje pre zistenie zloženia kozmetických prípravkov? Ktoré informačné zdroje pre kozmetiku považujú spotrebitelia za najdôveryhodnejšie? Majú spotrebitelia záujem o informácie o zdraví? Rozumejú spotrebitelia informáciám, ktoré sú uvedené na obaloch kozmetických prípravkov? Ovplyvňuje úroveň vzdelania čítanie zloženia kozmetických prípravkov? Ovplyvňuje vlastná skúsenosť s neželanou reakciou na kozmetiku to, či spotrebitelia čítajú zloženie kozmetických prípravkov? 55

55 6 Charakteristika výskumnej vzorky Cieľovou skupinou výskumu boli muži a ženy vo veku 18 až 45 rokov, ktorí majú ukončené minimálne stredoškolské vzdelanie. Takáto špecifikácia bola odporučená pracovníkom z odboru a veková hranica bola následne rozšírená pre širšie spektrum respondentov, na základe čoho bude možné získať rozmanitejšie výsledky. Ako dokladajú rôzne zdroje 208, ženy používajú veľké množstvo kozmetických prípravkov denne (a niekoľkokrát viac ako muži 209 ), z čoho sa dalo usúdiť, že ženy majú o tému väčší záujem. Pri šírení dotazníka preto bolo zdôrazňované, že zapojiť sa môžu a majú aj muži. Veková kategória bola vymedzená tiež na základe rôznych výskumov. Jeden z nich dokázal, že najviac kozmetických prípravkov používajú ženy vo veku rokov. 210 Ďalší výskum je napríklad už skôr spomínaný výskum zdravotnej gramotnosti, ktorý sa uskutočnil s respondentmi vo veku rokov, vďaka čomu výsledky bude možné porovnať. Zaujímavý je aj výskum, kde u ženských respondentov vo veku rokov až 61 % potvrdilo negatívnu skúsenosť s kozmetikou. 211 Aj tieto informácie bude možné porovnať s výsledkami výskumu. Na základe definovania kľúčových kompetencií pre gymnáziá vyplýva, že človek by mal byť po absolvovaní sekundárneho vzdelávania (ukončeného maturitnou skúškou) schopný triediť informácie, vyberať si ich relevantne pre rôzne témy, rovnako ako by si mal vyberať vhodné zdroje informácií. Tiež by po získaní informácií mal byť schopný ich zapracovať a spojiť s už predtým nadobudnutými znalosťami a na ich základe vedieť obhájiť svoj názor aj správanie. 212 V tomto veku by teda už človek mal dokázať prípadné informácie o rizikách kozmetiky reflektovať a na ich základe svoje správanie meniť. 208 DEHGHANI, Rouhullah, Rezvan TALAEE, Mojtaba SEHAT, Narges NIKKHAH GHAMSARI a Leila MESGARI. Surveying the Rate of Using Cosmetics Among the Kashan's Women. Journal of Biology and Today's World [online]. 2017, 6(2), [cit ]. DOI: /J.JBTW ISSN Dostupné z: HOJEROVÁ a BOSKOVIČOVÁ, 2015, op. cit. pozn. č DEHGHANI, TALAEE, SEHAT, NIKKHAH GHAMSARI a MESGARI, 2017, op. cit. pozn. č BILAL, Arebu I., Zelalem TILAHUN, Ebrahim D. OSMAN, Anwar MULUGETA, Muktar SHEKABDULAHI a Derbew Fikadu BERHE. Cosmetics Use-Related Adverse Events and Determinants Among Jigjiga Town Residents, Eastern Ethiopia. Dermatology and Therapy [online]. 2017, 7(1), [cit ]. DOI: /s y. ISSN Dostupné z: HAUSENBLAS, Ondřej, SLEJŠKOVÁ, Lucie, ed. Klíčové kompetence na gymnáziu. V Praze: Výzkumný ústav pedagogický, c2008. ISBN Dostupné také z: 56

56 7 Metodológia výskumu Ako bolo ukázané v teoretickej časti, pre skúmanie informačného správania sa využívajú rôzne metódy. Práve na základe uvedených výskumov bol pre výskum v tejto práci vybraný zmiešaný výskum s kvantitatívnou a kvalitatívnou časťou. Zmiešaný výskum spája výhody oboch prístupov s tým, že sa vzájomne dopĺňajú a poskytujú silnejšiu evidenciu pre závery výskumov. Okrem toho zmiešaný výskum umožňuje napríklad aj kvalitatívne aj kvantitatívne skúmať naratívne dáta. 213 Použité sú dotazovacie metódy písomné (dotazník) aj ústne (pološtrukturovaný rozhovor). V kvalitatívnej časti je okrem rozhovoru využitá aj metóda pozorovania pri simulovanom nákupe. Ako píše Hendl, kvalitatívny prístup je v tomto prípade využitý pre skúmanie neočakávaných výsledkov kvantitatívneho šetrenia v rámci sekvenčného kombinovania a schémy QUAN qual. 214 Existuje rada štúdií, ktoré používajú kombináciu kvalitatívnych a kvantitatívnych metód. Relevantný výskum, z ktorého sa dá metodologicky čerpať, je napríklad od Lipkovej a kol. 215 Zameraný bol na informačné správanie seniorov a výskum bol zložený z dotazníka a pozorovania. Ďalším príkladom je práca Marka McCumbera, 216 zameraná na informačné správanie spotrebiteľov pri nákupe potravín. Napriek tomu, že nejde o nákup kozmetiky, určité aspekty nákupu potravín a kozmetiky sa prelínajú. Autor v niektorých častiach práce popisuje motiváciu pre potrebu informácií a vyjadruje sa, že častým dôvodom môže byť cieľ vyhnúť sa určitej látke (alergénom), z ktorých by následne plynuli nepríjemné reakcie. McCumber označil zmiešaný výskum za najvhodnejšiu a najefektívnejšiu metódu pre zistenie spotrebiteľského používania informácií o zložení, napríklad aj s odkazom na prácu Stewarta a kol. 217 Z tohto dôvodu využíva vo svojej práci metódu dotazníkového šetrenia, na ktoré nadväzuje simulovaným nákupom za využitia myslenia nahlas (think aloud). V rámci 213 HENDL, Jan. Kvalitativní výzkum: základní teorie, metody a aplikace. 3. vyd. Praha: Portál, ISBN Ibid. 215 LIPKOVÁ, Helena, Radka ŘÍMANOVÁ, Adela JAROLÍMKOVÁ a Iva ZADRAŽILOVÁ. Information Behavior of Elderly Citizens in Search for Information on Current Events. ProInflow: časopis pri informační vědy [online]. 2017, 9(1), 1-22 [cit ]. ISSN Dostupné z: MCCUMBER, Mark Sheumas. EXPLORING CONSUMERS USE OF INGREDIENT INFORMATION IN THE FOOD CHOICE PROCESS. Halifax, Nova Scotia, Diplomová práca. Dalhousie University. 217 STEWART, Miriam, Edward MAKWARIMBA, Alison BARNFATHER, Nicole LETOURNEAU a Anne NEUFELD. Researching reducing health disparities: Mixed-methods approaches. Social Science & Medicine[online]. 2008, 66(6), [cit ]. DOI: /j.socscimed ISSN Dostupné z: 57

57 robenia rozhodnutí sú respondenti požiadaní, aby celý proces komentovali výskumník si tak spojí, na základe akých informácií spravili aké rozhodnutie. Túto fázu výskumu tiež spojil s pološtrukturovaným rozhovorom, ktorý prebiehal počas celého simulovaného nákupu. 7.1 Kvantitatívna časť výskumu: dotazník Výskum sa skladal z niekoľkých častí (popísané v kapitole 7). Prvou časťou výskumu bolo dotazníkové šetrenie. Pri tejto metóde neprichádza respondent do kontaktu s autorom, čo znamená, že ten nie je schopný reagovať na jeho pochybnosti či námietky. Je preto veľmi potrebné, aby dotazník prešiel najprv testovacou fázou, vďaka ktorej budú prvotné chyby opravené a na zreteľ sa vezmú pripomienky z užívateľského testovania. 218 Testovanie v rámci výskumu tejto diplomovej práce prebehlo aj pre dotazník, aj pre druhú časť výskumu. Ide o jednu z najpoužívanejších sociologických techník a je vhodné ju použiť pre zisťovanie postojov a názorov. Za nevýhodu je považované, že z dôvodu subjektívnosti odpovede nemusia vyjadrovať objektívnu predstavu o jave. 219 Rovnako pýtajúci sa príde o možnosť vidieť respondentove bezprostredné reakcie na otázky. Dotazník pre túto diplomovú prácu (uvedený v prílohe 5) bol vytvorený za použitia Google Forms. Vzhľadom k tomu, že neexistuje štandardizovaná forma dotazníka pre skúmanie informačného správania, otázky boli vyberané, prípadne inšpirované, na základe rešerše iných zdrojov, zameriavajúcich sa na oblasť informačného správania, informačných zdrojov či používania kozmetiky. Dotazník obsahuje uzavreté, polouzavreté aj otvorené otázky. Veľa otázok je filtračných, takže respondent po odpovedi dostal takú skupinu otázok, ktorá bola preňho vhodná. Každý respondent hneď v úvode označil, v akom jazyku sa mu majú otázky v dotazníku zobraziť a podľa odpovede mu bola ponúknutá slovenská alebo česká verzia. Prvá sekcia obsahuje najmä socio-demografické otázky, ale tiež napríklad: je Vaše vyučenie/vzdelanie v oblasti medicíny, farmácie, chémie alebo potravinárstva? Respondenti majú odpovedať áno aj v prípade, pokiaľ mali aspoň 2 semestre chémie na vysokej škole. Táto otázka má ukázať, či je informačné správanie ľudí so znalosťami v oblasti chémie iné ako u ľudí, ktorí takýto vedomostný základ nemajú. Z toho by bol možný predpoklad, že laici väčšine látok na produktoch bez dodatočných informácií nerozumejú. Objavili sa rôzne otázky, využívajúce škálu rovnakú pre celý dotazník 1 = súhlasím a 5 = nesúhlasím. Ďalej boli otázky o čítaní zloženia kozmetiky, využívaných aplikáciách a informačných potrebách. Objavili sa aj všeobecné otázky týkajúce sa informačných zdrojov. 218 SMETÁČEK, 1990, op. cit. pozn. č Ibid. 58

58 V rámci dotazníka sa vyskytol aj test s pár otázkami, zameranými na symboly na kozmetike, certifikáciu či chemické zložky. Na základe týchto znalostí je možné spraviť porovnanie so subjektívne označenou úrovňou znalostí respondentov. Vzhľadom na šírenie dotazníka aj v elektronickej verzii, mohli si v tomto prípade respondenti odpovede dohľadávať na internete. V rámci poslednej otázky mohli respondenti uvedením u prejaviť svoj záujem zúčastniť sa na nadväzujúcej výskumnej časti. Rovnako to znamenalo priestor pre tých, ktorí mali k dotazníku pripomienky či poznámky. Vzhľadom k tomu, že pri šírení dotazníka bolo cieľom zapojiť čo najširší záber ľudí, dotazník bol šírený v elektronickej aj tlačenej forme. Elektronická verzia bola šírená prostredníctvom sociálnych sietí a za použitia u. Tlačená verzia dotazníka bola umiestnená v dohodnutých počtoch do kozmetického salóna a do nemocnice v Slovenskej republike. Tu z dôvodu vykonávania dotazníkového šetrenia v rámci nemocnice musela zasadať etická komisia, ktorá dotazník schválila, takže mohol byť následne umiestnený na tri oddelenia na kožné, pôrodnícke a na rehabilitačné. 7.2 Kvalitatívna časť výskumu Druhá časť výskumu mala kvalitatívny charakter. Začala pozorovaním pri simulovanom nákupe a následne bol s participantmi spravený pološtrukturovaný rozhovor. Kvalitatívny výskum bol využitý z dôvodu získania relevantných odpovedí na otázky, ktoré vyvstali z predchádzajúcej časti výskumu; pre zodpovedanie otázok, na ktoré kvantitatívny výskum odpovede neprinesie, ako aj pre získanie hlbšieho vhľadu pri skúmaní participantov. V tejto časti práce bolo cieľom zistiť a popísať dôvody, pre ktoré je informačné správanie ľudí v súvislosti s kozmetikou také, aké je. Pri stretnutí s participantmi na začiatku každý z nich podpísal súhrnný informovaný súhlas (pre pozorovanie aj rozhovor), uvedený v prílohe 4. Svojím podpisom vyjadrili participanti tiež súhlas, aby bol z celého výskumu zriadený audiozáznam. Ten bol pre zaistenie anonymity účastníkov označený vždy kódom participanta. Realizácia tejto časti práce je popísaná pri jej vyhodnotení Pozorovanie Pre zber dát o práci participantov s informáciami o kozmetike a ich informačnom správaní som využila metódu pozorovania, ktorú som previazala so simulovaným nákupom a pološtrukturovanými rozhovormi. 59

59 Smetáček odporúča robiť pozorovanie vtedy, keď chceme zisťovať nie názory a postoje, ale spôsoby správania, kedy chceme z najrôznejších typov správania užívateľa vybrať optimálny. 220 Výhodou je, že je možné priamo sledovať informačné správanie. Existujú rôzne druhy pozorovania, napríklad v prirodzenom prostredí človeka či pozorovanie v experimentálnych podmienkach, kde to prechádza až k experimentu. Smetáček 221 sa vyjadril, že vo výskume informačného správania je možné pozorovanie vnímať ako experiment keď sú napríklad overované hypotézy alebo má respondent splniť nejaké dopredu stanovené úlohy. Dodáva, že je vhodné kombinovať to s dotazovacou metódou napríklad rozhovorom či dotazníkom. Tiež tvrdí, že technika pozorovania a experimentu je veľmi intenzívna a dá sa vďaka nej prísť k takým výsledkom, ktoré sú za iných okolností nedosiahnuteľné a nezískateľné a pri zisťovaní informačného správania sú nenahraditeľné. 222 Pri pozorovaní boli v osnove zahrnuté otázky pre sledovanie informačného vyhľadávania, inšpirované prácou Lipkovej a kol. 223 Boli vyhodnocované v priebehu celej fázy výskumu: - Aký vyhľadávač respondent použil? - Sledujú respondenti postupy dôveryhodnosti informácií, súviace s autorstvom, zdrojom informácií...? - Stretli sa respondenti s problémami súvisiacimi s použitím počítača alebo vyhľadávaním na internete? - Sú odpovede správne? Simulovaný nákup Pre zistenie kognitívnych aj behaviorálnych aspektov bola využitá metóda simulovanej úlohy nakupovania. Ide v nej o to, že človek dostane skutočné alebo simulované etikety prípravkov a respondenti majú splniť určité úlohy spojené s nimi (v súvislosti s etiketami na jedle túto metódu popisujú napríklad Balasubramanian a Cole 224 či Barnett a kol. 225 ). V porovnaní s asistovanou úlohou nakupovania prináša niekoľko výhod pre výskumníka, ten má 220 Ibid. s Ibid. 222 Ibid. 223 LIPKOVÁ, ŘÍMANOVÁ, JAROLÍMKOVÁ a ZADRAŽILOVÁ, 2017, op. cit. pozn. č BALASUBRAMANIAN, Siva K a Catherine COLE. Consumers' Search and Use of Nutrition Information: The Challenge and Promise of the Nutrition Labeling and Education Act. Journal of Marketing [online] Vol [cit ]. Dostupné z: BARNETT, Julie, Konstantina VASILEIOU, M. Hazel GOWLAND, Monique M. RAATS a Jane S. LUCAS. Beyond Labelling: What Strategies Do Nut Allergic Individuals Employ to Make Food Choices? A Qualitative Study. PLoS One [online]. 2013, 8(1) [cit ]. DOI: /journal.pone ISBN /journal.pone Dostupné z: 60

60 napríklad nad situáciou väčšiu kontrolu. 226 Veľkou výhodou je, že výskumník si môže jednotlivé prípravky pripraviť podľa toho, čo potrebuje skúmať napríklad pri zameraní na alergiu na oriešky vybrať produkty s nimi, aby sa mohli zamerať na rôzne problémy, s ktorými sa alergici môžu stretnúť. 227 Aj v tejto práci bola táto možnosť využitá a zvolené kozmetické prípravky obsahujú pre výskum požadované zložky. Simulovaný nákup pozostával z niekoľkých krokov. V rámci každého z nich bol najväčší dôraz kladený na prácu participantov s informáciami o kozmetických prípravkoch. Účastníci nahlas komentovali, prečo si vyberajú či nevyberajú rôzne prípravky, aké informácie si všímajú, čo vyhľadávajú či na základe akej informácie sa rozhodli. Po predložení prípravkov si ich mali participanti najskôr obzrieť a potom nasledovali otázky, vychádzajúce z práce McCumbera, 228 na ktoré mali odpovedať 1) Kúpili ste si niektorý z predložených prípravkov v minulosti? 2) Ktoré z týchto 6 produktov by ste teraz zvažovali kúpiť? Na základe akých informácií (alebo čoho) ste sa tak rozhodli? 3) Keby ste si mohli vybrať iba jeden prípravok v rámci každej skupiny, ktorý by to bol? Prečo? 4) Môžete v každej skupine produktov vybrať ten, ktorý považujete za vhodnejší pre vaše zdravie? Na základe akých informácií (alebo čoho) ste sa tak rozhodli? 5) Mohli by ste si pozrieť informácie na obale prípravkov a popísať ich? Je niečo, čím si nie ste istý/á? Prosím, pozrite sa znova na každý z prípravkov a povedzte, ktorým informáciám nerozumiete. 6) Dám vám teraz papier s 3 zložkami, mohli by ste ich, prosím, vyhľadať svojím smartfónom a povedať, čo sú zač? a. Propylparaben b. BHT c. Phenoxyethanol 7) Obsahujú predložené prípravky spomínané zložky? Ovplyvnila ich prítomnosť či neprítomnosť váš názor na prípravok? V rámci šiestej otázky mali participanti spraviť vyhľadávanie, vďaka ktorému bolo možné si všimnúť, aké využíva informačné zdroje, ktoré naopak obchádza alebo koľko zdrojov využije. Z tohto dôvodu bolo potrebné, aby mal každý z participantov so sebou smartfón pre uskutočnenie vyhľadávania. Pre výskumníka z toho vyplývala potreba sedieť blízko 226 MCCUMBER, 2015, op. cit. pozn. č BARNETT, VASILEIOU, GOWLAND, RAATS a LUCAS, 2013, op. cit. pozn. č MCCUMBER, 2015, op. cit. pozn. č

61 participanta, aby mal dobrý výhľad na plochu smartfónu. Participantom počas celej fázy výskumu bolo opakované, že môžu smartfón využívať v akejkoľvek fáze výskumu. Posledná otázka mala skúmať informačné správanie participantov po tom, ako získali určité informácie a tiež ako by získanie informácií ovplyvnilo kúpny proces, popísaný v teoretickej časti. Kozmetické krémy využité pre túto fázu výskumu boli vyberané na základe frekvencie odpovedí z dotazníkového šetrenia, kde mali respondenti odpovedať na otázku Ktoré z nasledujúcich pleťových krémov používate? Definované boli tri skupiny prípravkov, v rámci ktorých boli následne účelne kupované prípravky presne vyhovujúce potrebám výskumu. Pre všetky látky v prípravkoch bola tiež určená hodnota ich bezpečnosti pre používanie. Popis prípravkov aj s hodnotením je uvedený v kapitole Výber kozmetických prípravkov Pološtrukturovaný rozhovor Po skončení fázy pozorovania pri simulovanom nákupe nasledovali s participantmi pološtrukturované rozhovory. Táto metóda bola pre potreby práce vybraná pre ponúkanú flexibilitu, pretože v prípade potreby môžu byť účastníkom položené doplňujúce otázky pre získanie viac informácií o informačnom správaní participantov. Vďaka priamemu kontaktu participanta s dotazovateľom sa pri ňom zabraňuje skresleniu a chybným odpovediam na základe nepochopenia otázky. Nevýhodou rozhovoru je časová náročnosť, preto býva obvykle obmedzený počet účastníkov. Dôraz pri nich treba dať na otázky, pretože by nemali byť vnucovacie ich formuláciou, rovnako ako by mali byť otvorené a jasné. 229 Keďže rozhovor nasledoval hneď po úlohe simulovaného nákupu, boli otázky usporiadané v osnove od konkrétnejších k viac obecným. Ako inšpirácia pre výber pološtrukturovaného rozhovoru slúžila napríklad štúdia informačného správania od Allena Fostera, 230 a to aj z dôvodu aplikovateľnosti otázok kladených v práci. Na základe výskumu informačného vyhľadávania od Ge 231 bola napríklad zapojená otázka s Likertovou škálou (od 1 do 5 ako v škole), v ktorej mali participanti ohodnotiť a následne okomentovať rôzne informačné zdroje podľa ich použiteľnosti pre získanie informácií o kozmetike. Konkrétne išlo o knihy, časopisy, internet, rodinu a priateľov a doktora. 229 HENDL, 2012, op. cit. pozn. č FOSTER, Allen. A nonlinear model of information-seeking behavior. Journal of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2004, 55(3), [cit ]. DOI: /asi ISSN Dostupné z: GE, Xuemei. Information-Seeking Behavior in the Digital Age: A Multidisciplinary Study of Academic Researchers. College & Research Libraries[online]. 2010, 71(5), [cit ]. DOI: /crl-34r2. ISSN Dostupné z: s

62 Boli tiež dopýtaní na ďalší možný zdroj. Táto otázka bola následne položená aj pre ohodnotenie daných zdrojov pri vyhľadávaní informácií všeobecne. Ďalšie otázky sa zamerali na informačné bariéry (Je niečo, čo vám znepríjemňuje vyhľadávanie informácií?) či kritériá výberu informačných zdrojov (Keď sa pozeráte na rôzne zdroje, ako sa rozhodnete, ktoré stojí za to použiť? Keď máte výsledky vyhľadávania, podľa čoho určíte, ktoré sú pre vás relevantné?). Osnova celého rozhovoru je uvedená v prílohe 6. Po skončení rozhovoru boli doplnené niektoré informácie o rozhovore, napríklad kedy a kde sa uskutočnil, ako dlho trval či pocity zo samotného rozhovoru. 63

63 8 Vyhodnotenie 8.1 Vyhodnotenie kvantitatívnej časti výskumu Dokopy sa vyzbieralo 30 dotazníkov v tlačenej forme a 296 elektronicky, čiže 326 dotazníkov. Po ostránení nekompletne vyplnených dotazníkov (tlačená verzia 12) a dotazníkov, kde nevyhovovali respondenti z dôvodu stanovenej vekovej hranice (7) zostalo 307 relevantných odpovedí. Pre popísanie výsledkov tejto časti bola využitá deskriptívna štatistika, jednotlivé otázky boli vyhodnocované v Exceli. Okrem prvej, jazykovo rozlišovacej otázky, sú otázky vyhodnocované zo všetkých respondentov, nerozlišujú sa samostatne respondenti z Českej a Slovenskej republiky Výsledky Na základe rozraďovacej otázky na začiatku, ktorá respondentov rozdelila podľa krajiny (a následne im ponúkla českú či slovenskú verziu dotazníka) sa dá povedať, že 58 % bolo z Českej republiky (ČR) (178), zo Slovenskej republiky (SR) zvyšných 42 % (129 ľudí). V oboch krajinách sa zapojilo viac žien, v ČR 91 % boli ženy, v SR 79,1 % a 20,9 % (27) mužov. Dokopy bolo žien 265, mužov 42. Podľa veku boli respondenti najviac zastúpení v skupine 21 až 30 rokov (222). Nasledovala skupina 41 až 45 (33), 31 až 40 (31) a nakoniec 18 až 20 (21 respondentov). Najviac konkrétne zastúpený vek bol 23 a 25 zhodne s 28 respondentami, nasledované 24- ročnými respondentami (27). Obr. 6 Vekové kategórie respondentov 64

64 Aktuálne z respondentov na vysokej škole študuje 175 respondentov (57 %). Celkovo len 56 z nich je vyučených v oblasti medicíny, farmácie, chémie alebo potravinárstva. Obr. 7 Respondenti s a bez vzdelania v medicíne, chémii.. Najväčšia časť respondentov, 38 %, má ukončenú strednú školu s maturitou. Nasledujú ľudia s ukončeným bakalárskym stupňom štúdia (34 %). Len 1 % respondentov má ukončené doktorské štúdium vysokej školy. Obr. 8 Aké je Vaše najvyššie ukončené vzdelanie? Zo všetkých respondentov čaká alebo má deti 61 (19,87 %), bezdetných je 246 (80,13 %), partnera má 212 respondentov (69,06 %). Používate kozmetické prípravky starostlivosti o pleť? Z celkových 265 žien na otázku, či používajú kozmetické prípravky, odpovedalo kladne 257. Zo všetkých 42 mužov používa kozmetické výrobky 30. Z týchto údajov vyplvýva, že je 65

65 výrazný rozdiel medzi percentuálnym počtom mužov a žien, ktorí používajú kozmetické prípravky takmer 97 % zúčastnených žien používa kozmetické prípravky, zatiaľ čo u mužov to je len niečo cez 71 %, ako vidieť na grafe nižšie. 120,00% 100,00% 96,98% 80,00% 71,43% 60,00% 40,00% 20,00% 0,00% Áno 28,57% Nie 3,02% Muži Ženy Obr. 9 Používate kozmetické prípravky starostlivosti o pleť? Zo všetkých respondentov len 20 odpovedalo, že nepoužívajú kozmetické prípravky starostlivosti o pleť. 15 respondentov označilo odpoveď nepovažujem to za potrebné, 3 označili ako dôvod nepoužívania zloženie takýchto prípravkov. 1 za dôvod uviedol zdravotné dôvody a 1 respondent dopísal, že namiesto štandardných kozmetických prípravkov používa čisté oleje. Ktoré z nasledujúcich pleťových krémov používate? V tejto otázke mali respondenti na výber z množstva možností, rovnako ako mohli následne ešte dopísať vlastnú odpoveď. Keďže mohli označovať viacero odpovedí, počty v tejto otázke prevyšujú počet respondentov. Tab. 2 Aké používajú respondenti pleťové krémy 1 Výživný krém, hydratačný krém Opaľovací krém Denný krém Univerzálny krém 94 5 Nočný krém 77 6 Očný krém 68 7 Krém proti vráskam 30 8 Rozjasňujúci krém 20 9 Regeneračný krém 15 66

66 Respondenti následne dopisovali vlastné odpovede: 10 Olejové prípravky, oleje 6 11 Krém proti akné 3 12 Zmatňujúci krém 2 13 Krém/balzam po holení 2 14 Bambucké maslo 2 15 Vlastná výroba krémov 1 Ďalšie odpovede, ktoré respondenti napísali, boli: krém na ruky (4), krém na nohy (1), deodorant (1). Tieto odpovede naznačujú, že respondenti úplne nepochopili výraz pleťové krémy. Táto otázka je dôležitá, pretože aj na základe odpovedí z nej boli vyberané produkty do simulovaného nákupu. Vzhľadom k tomu, že vyhrali krémy s hydratačnými či výživnými účinkami a denné krémy sa umiestnili na treťom mieste, denné krémy s hydratačnými vlastnosťami vytvorili prvú skupinu prípravkov. Ďalšou vybranou skupinou sú univerzálne krémy, z toho dôvodu, že sa dajú použiť v podstate každým členom domácnosti v najrôznejších situáciách. Nákup kozmetiky Nákup ovplyvňujú rôzne kritériá. V rámci otázky na ne si mohli respondenti vybrať z 11 rôznych kritérií a zhodnotiť podľa seba ich dôležitosť. Výsledky ukázali, že pre mužov aj ženy je najdôležitejšie kritérium predchádzajúca vlastná skúsenosť. Tab. 3 Dôležitosť kritérií pri kúpe kozmetických prípravkov starostlivosti o pleť Dôležitosť faktorov u žien: Dôležitosť faktorov u mužov: 1 Predchádzajúca vlastná skúsenosť Predchádzajúca vlastná skúsenosť 2 Zloženie Odporúčanie od niekoho 3 Vlastnosti výrobku (roztierateľnosť, vôňa, Vlastnosti výrobku farba ai.) (roztierateľnosť, vôňa, farba ai.) 4 Cena Zloženie 5 Odporúčanie od niekoho Značka 6 Pôvod výrobku Cena 7 Značka Pôvod výrobku 8 Výskumom potvrdené testy účinkov Dizajn obalu napísané na obale 9 Dizajn obalu Výskumom potvrdené testy účinkov napísané na obale 10 Reklama Reklama 11 Výrobok je novinka Výrobok je novinka 67

67 O téme zloženia kozmetických prípravkov toho viem viac než ľudia v mojom okolí. V tejto otázke mali respondenti na stupnici od 1 (súhlasím) do 5 (nesúhlasím) označiť, či si myslia, že vedia o zložení kozmetiky viac, ako ľudia v ich okolí. Podľa výsledkov 46 ľudí úplne súhlasí s tým, že toho vie viac, zatiaľ čo 64 nesúhlasí. Na grafe vidno, že ľudia s touto vetou skôr nesúhlasia a že viac respondentov odpovedalo odpoveďami k strane nesúhlasím. Obr. 10 Názor respondentov na ich vedomosti o kozmetike v porovnaní s okolím Čítam zloženie kozmetických prípravkov starostlivosti o pleť Viac ako polovica respondentov (160; 52 %) číta zloženie prípravkov občas, 97 pravidelne a len 16 % (50 respondentov) označilo odpoveď, že zloženie prípravkov nečíta nikdy. Obr. 11 Čítam zloženie kozmetických prípravkov starostlivosti o pleť. Dôvody, pre ktoré respondenti zloženie kozmetických prípravkov čítajú, sú uvedené v nasledujúcej tabuľke respondenti mohli označiť viac možností. Prvých päť údajov v tabuľke bolo na výber, ostatné odpovede respondenti dopísali. 68

68 Tab. 4 Prečo čítate zloženie kozmetických prípravkov? 1 Snažím sa vyhnúť určitej látke Kupujem/používam určitý druh kozmetického prípravku (bioprodukty,...) Porovnávam jednotlivé prípravky 98 4 Hľadám určitú látku 35 5 Rada od doktora/priateľov/rodiny 32 6 Zaujíma ma, z čoho to je; čo si dávam na telo 5 7 Zisťujem, či je prípravok testovaný na zvieratách; hľadám certifikáty 4 8 Zo zdravotných dôvodov 3 9 Zisťujem, či je prípravok veganský 2 10 Z nudy 2 Pokiaľ respondenti uviedli, že zloženie nečítajú (50) ďalej boli dopýtaní na dôvod nečítania. Ako najčastejšie uvádzaný dôvod respondenti uviedli možnosť nerozumiem jednotlivým zložkám (26); ďalšie najčastejšie uvádzané dôvody sú uvedené v tabuľke. Respondenti mohli označiť viac odpovedí. Tab. 5 Prečo nečítate zloženie kozmetických prípravkov? 1 Nerozumiem jednotlivým zložkám 26 2 Verím, že u prípravkov dostupných na trhu je zaručená bezpečnosť 13 3 Nemám na to čas 11 4 Nemám záujem 10 5 Zloženie je napísané malým písmom a ťažko sa číta 4 Terminologická bariéra sa teda ukázala ako najčastejší dôvod, pre ktorí respondenti zloženie nečítajú. Druhá najčastejšia odpoveď potvrdzuje, čo bolo písané v teoretickej časti: ľudia veria v bezpečnosť používaných prípravkov a majú pocit, že pri nich nemusia zloženie vôbec riešiť. Je pre vás podstatné poradie zložky na zozname zložiek? Ako je písané v teoretickej časti práce, poradie zložiek na výrobku sa uvádza od najviac zastúpenej zostupne. Je preto dôležité všímať si poradie zložiek, keďže na prvých miestach sa nachádzajú najobsiahnutejšie látky. Napriek tomu, že je poradie dôležité, z respondentov, ktorí 69

69 čítajú zloženie kozmetických prípravkov, viac respondentov uviedlo poradie ako nedôležité 138 (53,7 %); pre 119 (46,3 %) dôležité je. Obr. 12 Je pre vás podstatné poradie zložky na zozname zložiek? Otázka, ktorá s čítaním kozmetiky tiež súvisí, bola: Ako ste zareagovali/bežne zareagujete, pokiaľ ste si v obchode všimli na zozname zložiek neznámu látku? Opäť mohli respondenti vybrať viacero odpovedí. Výsledky sú v tabuľke 6. Tab. 6 Reakcia v obchode po všimnutí neznámej látky na zozname Použil/a som vyhľadávač alebo aplikáciu v smartfóne, aby som ešte v obchode zložku 52 vyhľadal/a Prípravok som nekúpil/a, ale doma som zložku vyhľadal/a a podľa toho prípravok dodatočne 51 kúpil/a alebo nekúpil/a Vrátil/a som prípravok na poličku a nekúpil/a 22 Aj tak som si prípravok kúpil/a, verím, že všetky zložky sú bezpečné na používanie 20 Spýtal/a som sa na neznámu zložku predávajúceho v obchode, ktorý má viac informácií 15 a skúseností Zavolal/a som rodinnému príslušnikovi/priateľovi, ktorý sa v týchto veciach vyzná 5 Ako ďalšie respondenti dopísali odpovede: - väčšina látok je pre neštudenta chémie neznáma - stále si kupujem to isté, takže sa mi to nestáva - človek vie na základe svojich znalostí odvodiť, čo sú látky zač - kúpim a nerozmýšľam o bezpečnosti - viem, že v opaľovacích krémoch sú nebezpečné látky, ale bez opaľovacieho krému sa potom nedá ísť na slnko.. 70

70 Z týchto odpovedí vyplýva, že zisťovanie informácií nákup kozmetiky významne ovlyvňuje a pre spotrebiteľov je dôležité získať o neznámej zložke informácie, akonáhle ju identifikujú. Najviac ľudí tak označilo možnosť, že na základe tohto podnetu začalo informačné vyhľadávanie. Zaujímavo to prepája fázy kúpneho rozhodovacieho procesu, o ktorých bolo písané v teoretickej časti. Spotrebiteľ rozpozná určitý problém, vyhľadáva informácie a na základe toho vykoná rozhodnutie o nákupe. Druhá najčastejšie označená možnosť poukazuje na fakt, že daná informácia bola pre spotrebiteľov tak dôležitá, že kúpny proces celý zastavili, aby sa viac venovali fázam vyhľadávania informácií a hodnoteniu alternatív. Neželané reakcie na kozmetiku Viac ako polovica respondentov niekedy mala neželanú reakciu na kozmetiku. Z tých, čo ju mali, uviedli niektorí konkrétne prípravky, ktoré im reakciu spôsobili a 23 ľudí uviedlo priamo aj značku prípravkov, ktoré im škodia. Štyria respondenti uviedli konkrétnu látku, ktorá im v kozmetike robí problém vitamín C, panthenol, škoricu a fluór. Značky, ktoré respondentom spôsobili problém, sú: Garnier (6), Avon (3), Dove (2), Nivea (2), Alverde, Clean&Clear, Clinic, Dermacol, Eos, Freeman, LUSH po záruke, Maybeline, Milva, Neutrogena a Subamed. Prítomnosť značky Alverde či LUSH dokazuje, že problémy môže spôsobiť aj prírodná kozmetika, ako bolo písané v teoretickej časti. Najčastejšie uvedený prípravok, ktorý respondentom reakciu spôsobil, bol pleťový krém (21). Pod ten však spadajú aj denný krém (6), nočný krém (2), očný krém (3), krém proti vráskam (2), krém proti akné (4) a hydratačný krém (2). Krém bez bližšej špecifikácie označilo 19 respondentov. Najčastejšie reakcie boli ekzém (56); vyrážky, akné (46); začervenanie (36) či svrbenie (22). Napriek tomu, že reakcií uviedlo respondentov mnoho a niektoré boli naozaj závažné, z ľudí, ktorí niekedy mali neželanú reakciu, to značná väčšina respondentov (88) s nikým nekonzultovala a ani o tom ďalej nezisťovala žiadne informácie. 36 ľudí hľadalo informácie na internete, 26 konzultovalo reakciu s dermatológom, 16 s kozmetičkou, holičom či kaderníkom; 11 so všeobecným lekárom, 7 s farmaceutom. Mimo ponúkané možnosti uviedli respondenti po jednom alergológa a priateľa študenta medicíny. Tieto výsledky sú zaujímavé v porovnaní s výsledkami McCumbera, ktorý dokázal, že ľudia sa viac venujú informačnému vyhľadávaniu, pokiaľ to je zo zdravotných dôvodov. Z tohto výskumu vyplýva, že napriek predchádzajúcej negatívnej skúsenosti s kozmetikou respondenti vyhľadávanie nevykonali. 71

71 Dotazník obsahoval tiež päť otázok v rámci testu, ktorý obsahoval otázky o konkrétnych zložkách, certifikácii a symboloch na obaloch prípravkov. Otázky mali vždy aspoň jednu správnu odpoveď. Za správne označenú možnosť získali respondenti jeden bod, ak mali odpoveď nesprávnu, dostali bodov 0. Maximálne bolo možné získať 13 bodov. Najviac získaných bodov bolo 10, čo sa podarilo jednému respondentovi. Priemerne dosiahli zhruba 1,85 bodu, pričom najviac respondentov získalo práve jeden bod (82). Až 77 respondentov nedosiahlo ani jeden bod. Tieto výsledky poukazujú na to, že ľudia v oblasti informácií o kozmetike majú značné nedostatky a že pri tejto otázke, napriek tomu, že odpoveď nevedeli, informácie na internete nedohľadávali. Vyhodnotené tiež bolo, či respondenti so vzdelaním v oblasti medicíny, chémie, farmácie či potravinárstva dopadli v tomto teste lepšie, ako respondenti bez takéhoto vedomostného základu. Ukázalo sa, že zatiaľ čo pri ľuďoch so vzdelaním v spomínaných oblastiach mali priemerný počet bodov 2,84, u ostatných respondentov to bolo len 1,63. Výsledné rozdiely sú teda významné. Informačné zdroje pre kozmetiku Pri otázke na dôležitosť a dôveryhodnosť informačných zdrojov o kozmetike mohli respondenti vybrať z možností od najviac dôležitých/dôveryhodných po úplne nedôležité/nedôveryhodné s tým, že mali možnosť označiť odpoveď neviem posúdiť. Táto odpoveď pri vyhodnocovaní otázky nemala hodnotu. Zdroje, pre ktoré boli určované hodnoty: doktori; iní zdravotnícki pracovníci; kozmetička, vizážistka; rodina, priatelia; učitelia, profesori; knihy; letáky, brožúry; rádio, televízia; aplikácie; internet; iný zdroj. Vyhodnotenie otázok o informačných zdrojoch odpovedá na výskumné otázky Aké informačné zdroje využívajú spotrebitelia v oblasti kozmetiky? a Ktoré informačné zdroje pre kozmetiku považujú spotrebitelia za najdôveryhodnejšie? Ako najdôležitejšie zdroje informácií o kozmetických prípravkoch určili respondenti: doktorov (84); kozmetičku, vizážistku (56) a internet (49). Ako najdôveryhodnejší zdroj o tejto téme vyhral doktor (124), nasledovaný inými pracovníkmi v zdravotníctve (74). Na treťom mieste je kozmetička, vizážistka (52). Zaujímavé je, že aj keď bol internet tretí najdôležitejší zdroj, pri dôveryhodnosti ako najdôveryhodnejší skončil až šiesty s len 15 respondentami. V rámci každého zdroja mohli respondenti označiť aj možnosť neviem posúdiť. Pri internete a dôveryhodnosti túto možnosť označilo až 116 respondentov. Môže to byť spôsobené tým, že pri internete veľmi záleží na tom, aké zdroje človek použije, takže pri určení dôveryhodnosti záleží na situácii viac ako pri iných zdrojoch. Napríklad pri dôveryhodnosti 72

72 doktorov túto možnosť označilo len 33 respondentov. Práve na internet bude zaujímavé zamerať sa viac v kvalitatívnej časti výskumu. Aké dôležité a dôveryhodné sú jednotlivé zdroje pre respondentov je možné vidieť na grafoch, ktorých kompletný prehľad je v prílohe 2. Nižšie (obr. 13) je pre ukážku uvedený graf, ktorý zobrazuje porovnanie dôležitosti a dôveryhodnosti doktora u respondentov. 1 znamená, že bol zdroj označený za najviac dôležitý/dôveryhodný. 4 označuje odpoveď úplne nedôležitý/úplne nedôveryhodný. Obr. 13 Porovnanie dôležitosti a dôveryhodnosti informačného zdroja: doktor. Respondenti boli tiež dopýtavaní na frekvenciu využívania konkrétnych informačných zdrojov. Na výber mali z možností denne, týždenne, mesačne, niekoľkokrát do roka a nikdy. Zdroje, pre ktoré mali hodnotu vybrať, boli knihy, časopisy, webové stránky, online databázy, osobná komunikácia a iný zdroj Knihy Časopisy Webové stránky Online databázy Osobná komunikácia iné Denne Týždenne Mesačne Niekoľkokrát do roka Nikdy Obr. 14 Ako často využívate zdroj, aby ste zisťovali informácie o kozmetike? 73

73 Zaujímavé je, že až 216 respondentov nikdy nevyužíva knihy ako zdroj informácií o kozmetike. Najčastejšie a najviac sú využívané webové stránky 29 respondentov označilo, že ich využíva denne. Pre kompletný prehľad grafov z výsledkov z tejto otázky viď prílohu Knihy Časopisy Webové stránky Denne Online databázy Osobná komunikácia iné 3 Obr. 15 Denne využívané informačné zdroje u respondentov Nikdy Knihy Časopisy Webové stránky Online databázy Osobná komunikácia iné Obr. 16 Nikdy nevyužívané informačné zdroje u respondentov Mobilné a webové aplikácie o kozmetike 28 respondentov označilo, že využíva nejaké aplikácie, ktoré sa venujú kozmetike. Konkrétne mobilné či webové aplikácie uviedli: Google (3), biooo.cz / encyklopedie.biooo.cz (3), cruelty-free (3). Ostatné sa vyskytovali po jednom: Make up alley, Svět non toxic (dokumenty), PETA, slozeni-kosmetiky.cz, slozenikosmetiky.cz, Ingredients watch, Bioderma, Yves Rocher, Notino, Think dirty, d-test, skincarisma.com, cosdna.com, Mary Kay in touch, INCI zoznam, Ingredio beta, Facebook a Instagram tipy, rady z blogov. Ďalší respondent uviedol zoznam prírodnej kozmetiky, drogérie, zrovnávač, databázu značiek s HCS certifikátom či všeobecne webové. 74

74 Vyhľadávanie a čítanie informácií preferovaná cesta 172 respondentov (56 %) uviedlo, že pri vyhľadávaní informácií záleží na situácii a podľa nej preferujú tlačené alebo elektronické zdroje. 120 (39 %) preferuje vyhľadávanie v elektronickej a iba 15 (5 %) v tlačenej verzii. Respondenti mali tiež otázku, ako preferujú čítať nájdené informácie či v elektronickej alebo tlačenej verzii. Opäť najviac z nich 169 (55 %) označilo, že ich preferujú čítať v oboch verziách, pretože záleží na situácii. 96 respondentov (31 %) preferuje čítanie v elektronickej verzii a 42 (14 %) v tlačenej verzii. Z odpovedí jasne vyplýva, že veľmi málo respondentov preferuje využívať čisto tlačené zdroje a väčšine záleží na okolnostiach a situácii, v ktorej informačný zdroj využívajú. Vami preferovaná cesta, ktorou by ste sa mali k informáciám o zložení kozmetiky dostať Pri tejto otázke mali respondenti na výber zo šiestich možností alebo mohli dopísať vlastnú odpoveď. Táto otázka bola pre potreby diplomovej veľmi dôležitá kvôli vzniku informačného materiálu, ktorý by jednoduchou cestou informoval respondentov a tom, čo znamenajú rôzne zložky a aké sú vhodné zdroje pre túto tému. Ako pri niektorých ďalších otázkach, aj tu mohli redpondenti označiť viac možností, preto počty prevyšujú počet respondentov. S veľmi výrazným predstihom najviac ľudí označilo možnosť internetová stránka, blog (204). Nasledoval tlačený zdroj brožúra, leták, propagačný materiál (117). To je veľmi zaujímavé, pretože ako vidno vyššie, vyhľadávanie informácií v tlačenej verzii preferuje len 15 zo všetkých respondentov. Ďalšie sú sociálne siete (napríklad stránka na Facebooku,...) (92), seminár či prednáška (77) a videá (70). Len 51 respondentov označilo, že o informácie o zložení kozmetiky nemá záujem. Štyria respondenti označili, že také informácie by chceli získať od odborníkov či kozmetičky a jeden dopísal elektronické databázy. 75

75 Obr. 17 Preferovaná cesta dostania sa k informáciám o zložení kozmetiky Výsledky jasne ukazujú, že respondenti majú záujem o internetovú stránku alebo blog, ktorý by o kozmetike informoval. Na základe rešerše však vyšlo najavo, že aktuálne existuje obrovské množstvo takýchto zdrojov, niektorých viac, iných menej špecializovaných. Existujú stránky o kozmetických certifikátoch, zložkách, prírodnej kozmetike, rovnako ako je veľké množstvo stránok zameraných primárne na zložky kozmetiky a z nich vyplývajúce následné riziká. Z tohto dôvodu a na základe konzultácie nebude v rámci práce vytváraná nová internetová stránka, ktorá by obsahovala rovnaké informácie, ako mnohé ďalšie stránky. Namiesto toho bude vytvorený stručný prehľad už existujúcich internetových stránok, ktoré sa téme venujú. Pre viac informácií o tomto prehľade viď kapitolu 10 Prehľad internetových zdrojov o kozmetike. Informačné potreby Ako vidno na grafe nižšie, 81 respondentov úplne súhlasí s tvrdením, že už niekedy potrebovali informácie o zložení kozmetiky. Len 21 však ďalej súhlasilo, že nevedeli, kde takúto informáciu hľadať; 135 respondentov naopak nesúhlasilo, že by nevedeli, ako sa k týmto informáciám dostať. Z toho by sa dalo vyvodiť, že zdravotná gramotnosť v oblasti nájdenia vhodných zdrojov je u respondentov dobrá, napriek tomu však 44 ľudí nevie, kde informácie hľadať. 76

76 Obr. 18 Porovnanie potreby informácií a potreby informácií, kedy nevedeli, kde hľadať Respondenti mali označiť na škále od 1 do 5 (kde 1 = súhlasím a 5 = nesúhlasím), či je podľa nich potrebná osveta a vzdelávanie v oblasti zloženia kozmetických prípravkov. Ako vidno na grafe, 130 respondentov úplne s tvrdením súhlasí a len 9 respondentov označilo možnosť 4 alebo 5 nesúhlas. Väčšina respondentov si teda myslí, že zloženie je dôležité, čo podporuje vyššie uvedené výsledky, že len 16 % respondentov nikdy zloženie kozmetických prípravkov nečíta. Obr. 19 Vzdelávanie a osveta v oblasti zloženia kozmetiky je potrebná. 77

77 8.1.2 Zodpovedanie výskumných otázok V rámci vyhodnocovania dotazníkových otázok už boli zodpovedané otázky o informačných zdrojoch Aké informačné zdroje využívajú spotrebitelia v oblasti kozmetiky? a Ktoré informačné zdroje pre kozmetiku považujú spotrebitelia za najdôveryhodnejšie? Ostatné výskumné otázky sú zodpovedané nižšie. Výskumná otázka: Majú spotrebitelia záujem o informácie o zložení kozmetiky? Odpoveď sa dá zistiť na základe viacerých otázok. V dotazníku sa priamo vyskytovala otázka s Likertovou škálou Zaujímam sa o to, čo moje kozmetické prípravky o pleť obsahujú. Respondenti mali označiť na škále od 1 do 5, do akej miery ich zaujíma zloženie kozmetických prípravkov (1 vyjadrovala úplny súhlas a 5 nesúhlas s daným tvrdením). Ako vidno na grafe, najviac ľudí (34,85 %) s tvrdením úplne súhlasí (107 respondentov), len 7,82 % (24 respondentov) nesúhlasí. 40,00% 35,00% 34,85% 30,00% 25,00% 20,00% 25,73% 21,17% 15,00% 10,00% 5,00% 10,42% 7,82% 0,00% Obr Zaujímam sa o to, čo moje kozmetické prípravky o pleť obsahujú. Z respondentov ďalej väčšina odpovedala, že ich obsah kozmetických prípravkov zaujíma. Úplne súhlasilo až 107 respondentov, nesúhlasilo len 24. Je rozdiel v záujme o tieto prípravky medzi ženami a mužmi? Táto podotázka sa dá opäť overiť na základe viacerých otázok. Pri otázke na kritériá, ktoré ovplyvňujú respondentov pri nákupe kozmetiky, vyšlo zloženie u mužov na štvrtom mieste. U žien vyšlo zloženie ako druhé najdôležitejšie kritérium. (celá tabuľka kritérií je uvedená vyššie). Konkrétne toto kritérium malo značne viditeľné rozdiely u mužov a žien, ako vidieť na grafe nižšie. Zatiaľ čo u mužov bola najčastejšia odpoveď neviem posúdiť s 30,95 %, u žien 78

78 takto odpovedalo len 10,19 %. Ďalej u mužov označilo zhodne 26,19 %, že zloženie je dôležité a veľmi dôležité, 9,52 % za menej dôležité a 7,14 % za nedôležité. Najviac žien označilo zloženie za veľmi dôležité 42,64 %. 40 % žien ho považuje za dôležité, nasleduje spomínané neviem posúdiť, 3,77 % žien označilo zloženie za menej dôležité a len 3,40 % za nedôležité. 45,00% 40,00% 35,00% 30,00% 25,00% 20,00% 15,00% 10,00% 5,00% 0,00% 42,64% 26,19% 26,19% Veľmi dôležité Dôležitosť zloženia 40,00% Dôležité 9,52% 7,14% 3,77% 3,40% Menej dôležité Nedôležité 30,95% 10,19% Neviem posúdiť Muži ženy Obr. 21 Kritérium zloženie pri nákupe kozmetiky porovnanie mužov a žien. Relevantné výsledky sa dajú vyvodiť aj z otázky Čítam zloženie kozmetických prípravkov starostlivosti o pleť. 45,24 % mužov v nej odpovedalo, že zloženie číta občas, 16,67 % ho číta pravidelne a 38,10 % mužov nečíta zloženie vôbec. U žien číta 53,21 % zloženie občas, 33,96 % pravidelne a len 12,83 % žien nečíta zloženie vôbec. 60,00% 50,00% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% Čítanie zloženia 53,21% 45,24% 33,96% 16,67% 38,10% 12,83% 0,00% Áno, pravidelne Áno, občas Nie, nikdy Muži Ženy Obr. 22 Porovnanie čítania zloženia u žien a mužov. Ďalšia otázka bola na označenie na škále od 1 do 5, nakoľko respondentov zaujíma zloženie kozmetických prípravkov. 1 vyjadrovala úplny súhlas a 5 nesúhlas s vetou: Zaujímam sa o to, čo moje kozmetické prípravky o pleť obsahujú. Porovnanie výsledkov u žien a mužov 79

79 ukazuje graf. Ako vidno, zatiaľ čo u mužov označilo súhlas (1) 11,90 % respondentov, u žien tak spravilo až 38,49 %. Nesúhlas (5) označilo len 5,66 % žien, ale až 21,43 % mužov. Opäť je potvrdený vyšší záujem žien o obsah kozmetických prípravkov o pleť. 45,00% 40,00% 35,00% 30,00% 25,00% 20,00% 15,00% 10,00% 5,00% 0,00% 11,90% 38,49% 26,19% 25,66% 21,43% 21,13% 19,05% 9,06% 21,43% Muži Ženy 5,66% Obr. 23 Porovnanie žien a mužov v záujme o obsah prípravkov o pleť. Na základe vyššie uvedených výsledkov je možné jasne povedať, že ženy sa viac zaujímajú o zloženie prípravkov pri ich nákupe, rovnako tak čítajú zloženie častejšie ako muži. Toto zistenie je dôležité vzhľadom na nadväzujúcu kvalitatívnu časť výskumu, kde je možné zamerať sa na prípradné rozdiely vo vyhľadávacom správaní či porozumení jednotlivým zložkám medzi pohlaviami. Výskumná otázka: Rozumejú spotrebitelia informáciám, ktoré sú uvedené na obaloch kozmetických prípravkov? Respondenti, ktorí označili, že zloženie čítajú, mali následne v otázke označiť na škále ich porozumenie informáciám. 1 znamenalo súhlasím a 5 nesúhlasím. 80

80 Obr. 24 Rozumiem informáciám, ktoré si prečítam na obale kozmetického prípravku. 123 respodnentov označilo možnosti 1 a 2, ktoré vyjadrujú úplny súhlas alebo súhlas s tým, že informáciám rozumejú a len 40 ich s vetou nesúhlasí (5 vôbec). 94 z nich označilo strednú odpoveď, ktorá pravdepodobne vyjadruje, že v rovnakom pomere informáciám rozumejú aj nerozumejú. Keďže sa však väčšina odpovedí respondentov nachádza na strane bližšie k súhlasím, dalo by sa povedať, že informáciám rozumejú. Opäť bude tejto skutočnosti možné viac porozumieť po kvalitatívnej časti. Výskumná otázka: Využívajú spotrebitelia špecializované informačné zdroje pre zistenie zloženia kozmetických prípravkov? Len 28 respondentov (9,12 %) zo všetkých 307 označilo, že využíva nejaké mobilné či webové aplikácie, ktoré sa venujú kozmetike. Výskumná otázka: Majú spotrebitelia záujem o informácie o zdraví? Respondenti mali opäť na stupnici od 1 do 5 označiť, ako súhlasia s danou vetou. Ako vidno na grafe, len 7 ľudí označilo, že ich informácie o osobnom zdraví nezaujímajú, prípadne takmer nezaujímajú (14). Súhlasím, na stupnici 1 a 2, označilo dohromady 232 respondentov. V ďalšej otázke až 197 respondentov označilo na stupnici 1 alebo 2, že čítajú viac zdrojov o zdraví, ako čítali pred tromi rokmi. Iba 26 respondentov toto tvrdenie nepotvrdilo. 81

81 Obr. 25 Zaujíma ma zdravý životný štýl a informácie o osobnom zdraví. Spotrebitelia teda podľa výsledkov majú záujem o informácie o zdraví, rovnako ako väčšina prejavuje o túto oblasť viac záujmu ako pár rokov dozadu. Výskumná otázka: Ovplyvňuje úroveň vzdelania čítanie zloženia kozmetických prípravkov? Okrem pohlavia podľa výsledkov dotazníka ovplyvňuje čítanie zloženia aj úroveň vzdelania u ľudí. Ukázalo sa, že 66,67 % respondentov, ktorí uviedli ako najvyššie dosiahnuté vzdelanie stredoškolské vzdelanie bez maturity, zloženie prípravkov nečíta. Ako vidieť na grafe, s rastúcou úrovňou vzdelania rastie aj čítanie zloženia kozmetických prípravkov. 70,00% 66,67% 66,67% 60,00% 50,00% 57,89% 52,54% 50,96% 40,00% 30,00% 20,00% 10,00% 33,33% 32,69% 30,51% 30,26% 33,33% 16,95% 16,35% 11,84% 0,00% Áno, pravidelne Áno, občas Nie, nikdy SŠ bez SŠs mat VŠ Bc. VŠ Mgr. VŠ dokt. Obr. 26 Čítanie zloženia kozmetických prípravkov u ľudí s rôznou úrovňou vzdelania. 232 Tiež bolo vyhodnocované, či úroveň vzdelania ovplyvňuje, ako respondenti rozumejú informáciám na kozmetických prípravkoch. Ako vidno na ďalšom grafe (legenda je stupnica od 232 Najvyššie ukončené vzdelanie: SŠ bez = stredná škola bez maturity ; SŠ s mat = stredná škola s maturitou ; VŠ = vysoká škola stupeň bakalársky, magisterský alebo doktorský 82

82 1 do 5 vyjadrujúca súhlas ako pri ostatných otázkach), pri ľuďoch s doktorským stupňom nikto neoznačil 4 a 5, avšak vzorka tu bola veľmi malá. Pri magistroch 20,9 % označilo práve 4 a 5, pri ktorých sa dá predpokladať, že informáciám skôr nerozumejú. Z respondentov s bakalárskym titulom nebol nikto, kto by s vetou vyslovene nesúhlasil. Respondenti so strednou školou bez maturity, ktorí na túto otázku odpovedali, boli dvaja a obaja označili hodnotu 3. Na základe grafu nie je preukázané výrazné ovplyvnenie porozumenia informáciám vzdelaním. 120,00% 100,00% 80,00% 60,00% 40,00% 20,00% 0,00% Obr ,00% 3,06% 2,99% 12,24% 12,64% 17,91% 34,69% 44,83% 26,87% 36,73% 13,27% 36,78% 5,75% Stredná škola Stredná škola Vysoká škola bez maturity s maturitou - bakalársky stupeň 35,82% 16,42% Vysoká škola - magisterský stupeň 33,33% 33,33% 33,33% Vysoká škola - doktorský študent Porozumenie informáciám na obaloch podľa úrovne vzdelania respondentov Napriek tomu, že porozumenie informáciám úroveň vzdelania neovplyvňuje, čítanie zloženia ovplyvnené je, čiže odpoveď na výskumnú otázku je áno. Výskumná otázka: Ovplyvňuje vlastná skúsenosť s neželanou reakciou na kozmetiku to, či spotrebitelia čítajú zloženie kozmetických prípravkov? Ako ukázali výsledky, čítanie zloženia ovplyvňuje negatívna skúsenosť s kozmetickým prípravkom. Z 307 respondentov mala viac než polovica niekedy neželanú reakciu 163 ľudí. Nasledujúci graf zobrazuje, ako odpovedali respondenti s a bez negatívnej skúsenosti s kozmetikou. Ako vidno, z respondentov, ktorí mali predchádzajúcu negatívnu skúsenosť s kozmetikou, číta značne viac ľudí zloženie pravidelne 36,81 % oproti 25,69 % u respondentov bez negatívnej skúsenosti. Taktiež je pri tejto skupine nižší počet respondentov, ktorí zloženie nečítajú vôbec 12,88 % voči 20,14 % u respondentov bez negatívnej skúsenosti. 83

83 60,00% 50,00% 54,17% 50,31% 40,00% 36,81% 30,00% 20,00% 10,00% 25,69% 12,88% 20,14% 0,00% Áno, pravidelne Áno, občas Nie, nikdy S neželanou reakciou Bez neželanej reakcie Obr. 28 Porovnanie čítania zloženia u ľudí s a bez reakcie na kozmetiku 87,12 % ľudí z tých, čo niekedy mali neželanú reakciu na kozmetiku, čítajú zloženie kozmetických prípravkov (občas alebo pravidelne), zatiaľ čo pri ľuďoch bez reakcie je to v 79,86 %. Dá sa teda povedať, že vlastná skúsenosť s reakciou čítanie zloženia ovplyvňuje. 8.2 Vyhodnotenie kvalitatívnej časti výskumu Po uskutočnení a vyhodnotení kvantitívnej časti výskumu sa začalo s realizáciou kvalitatívnej časti. Na jej základe bude možné viac pochopiť participantov a ich informačné správanie. Po vyhodnotení kvantitatívnej časti výskumu vyvstali nové výskumné ciele práce. Medzi ne patria: - Pochopiť, ako využívajú participanti informácie, nachádzajúce sa na obaloch kozmetických prípravkov - Popísať postup informačného vyhľadávania participantov - Zistiť, aký majú participanti vzťah k rôznym informačným zdrojom v oblasti kozmetiky Táto časť výskumu umožní zistiť názory participantov na využívanie informačných zdrojov, popíše postupy využívané pri vyhľadávaní informácií a zameria sa tiež na správanie po získaní informácie či narazení na ňu Charakteristika a výber participantov Zo zozbieraných 307 odpovedí uviedlo 52 respondentov svoj , vyjadrujúci záujem o účasť na ďalšej časti výskumu. Tieto ové adresy boli hneď v úvode vyhodnocovania 84

84 dotazníkov prepísané do trojmiestnych kódov, aby počas vyhodnocovania bola zachovaná anonymita participantov. Až do posledného výberu preto nebolo zrejmé, kto je vybraný účastník. Na základe výsledkov z dotazníkov bolo definovaných 6 skupín účastníkov: - účastník, ktorého štúdium je/bolo spojené s chémiou, farmáciou alebo medicínou - účastník, ktorý nečíta zloženie kozmetických prípravkov - účastník nad 40 rokov - účastník, ktorý číta zloženie kozmetických prípravkov a zároveň používa nejakú aplikáciu o kozmetike - účastník, ktorý nepoužíva kozmetické prípravky - muž Tieto skupiny boli určené na základe toho, že medzi ich výsledkami a odpoveďami na rôzne otázky boli zaujímavé rozdiely. Hľadané boli signifikantné rozdiely alebo informácie, ktoré v porovnaní s ostatnými boli niečím špeciálne. Po definovaní boli vytvorené nové datasety iba s respondentmi, ktorí vyhovovali potrebným kritériám. V týchto skupinách bolo rozdielne množstvo respondentov podľa toho, aké množstvo ich uviedlo svoj . Skupina muž bola určená preto, lebo výber v rámci skupín prebiehal náhodne za použitia randomizéru Text Fixer 233 a pri prevažujúcom zastúpení žien vo výskume nemohlo byť dopredu jasné, či sa nejaký muž dostane do výberu pre kvalitatívnu časť výskumu. Bola preto určená táto skupina, aby sa zaistilo, že minimálne jeden muž sa tejto časti výskumu zúčastní. Nakoniec boli na základe náhodného výberu vybraní muži až v troch skupinách v skupine muž, v skupine účastník, ktorý nečíta zloženie kozmetických prípravkov a účastník, ktorý nepoužíva kozmetické prípravky. Rozdelenie žien a mužov vo výskume tak bol zhodne traja muži a tri ženy Výber kozmetických prípravkov Participanti dostali pred seba prípravky rozdelené v skupinách, ktoré vyšli na základe odpovedí v dotazníku ako najpoužívanejšie denný krém (hydratačný, výživný) a univerzálny krém. Skupina krémov na telo bola pridaná pre zistenie, či participanti pristupujú k prípravkom starostlivosti o pleť inak, ako k prípravkom starostlivosti o telo. Vybrané prípravky sú ďalej viac popísané (v prílohe 3 sú uvedené obrázky prípravkov z každej strany). Tiež sú ohodnotené zložky všetkých prípravkov na základe štyroch rôznych informačných zdrojov s ohľadom na ich škodlivosť pre zdravie. 233 Text Fixer: Random choice generator [online] [cit ]. Dostupné z: 85

85 Univerzálne krémy Astrid a Indulona Oba prípravky majú rovnaký objem 75 ml. Približná cena je 1,90 za Astrid a 1,79 za Indulonu. V zložení prípravkov sú značné rozdiely, informačne sú obaly v podstate rovnaké. Denné krémy Nivea a TOPVET Oba krémy na tvár majú 50 ml. Viac symbolov a informácií je uvedených na prípravku od Nivei, nápis o výhodách je prítomný aj po otvorení krabičky. Na TOPVET kréme bola predná, otvárateľná strana prelepená nálepkou Bio. Nivea stojí 4,25 a TOPVET 7,14. Telové krémy V tejto skupine boli na rozdiel od ďalších skupín prípravky tri. Dva z nich by sa dali označiť za vhodnejšie pre zdravie, avšak je medzi nimi značný cenový rozdiel. Informácie na prípravku od Dermacolu boli vytlačené priamo na obale, na kréme z Natura Siberica boli v slovenskom jazyku na obale nalepené a na poslednom od značky Dr.Nona boli iba anglicky písané údaje. Natura Siberica a Dermacol majú 200 ml a Dr.Nona 250 ml. Cenovo medzi nimi bol najväčší rozdiel zo skupín, Dermacol stojí 3,79, Natura Siberica 7 a Dr.Nona viac ako 30. Hodnotenie zložiek prípravkov Zložky všetkých prípravkov boli ohodnotené na základe viacerých dostupných informačných zdrojov podľa ich bezpečnosti pre ľudské zdravie. Vybrané zdroje sú: - slozeni-kosmetiky.cz; - slozenikosmetiky.cz; - EWG s Skin Deep; - ohodnotenie v knihe Tajemství kosmetiky od Víta Syrového. 234 Ako najvhodnejší zdroj sa ukázal EWG Skin Deep, nakoľko ponúka jeden z najlepších prehľadov zložiek kozmetiky vôbec. Zdroj obsahoval z prípravkov najväčšie množstvo obsiahnutých látok, len pri kréme od Natura Siberica a príliš špecifických prírodných zložkách o nich informácie neobsahoval. Stránky slozenikosmetiky a slozeni-kosmetiky obsahujú veľké množstvo informácií, ktoré sú písané prehľadne a zrozumiteľne. Obsahujú hodnotenie látok na rôznych škálach podľa bezpečnosti, na základe čoho je jednoduché si spraviť o látke názor. Napriek tomu sa pri nich stalo, že v niektorom z prípravkov nebola identifikovaná aj viac ako polovica zložiek v prípravku. Kniha od Víta Syrového obsahuje prehľad látok aj s komentármi. 234 SYROVÝ, 2015, op. cit. pozn. č

86 Látky hodnotí na základe iných zdrojov, ale upravuje ich hodnotenia podľa vlastných skúseností. Táto kniha sa tiež ukázala ako dobrý zdroj pre hodnotenie zloženia. Jednotlivé zdroje využívajú rôzny spôsob hodnotenia škodlivosti látok. EWG používa škálu od 1-10, kde 1-2 znamená nízke riziko, 3-6 mierne riziko a 7-10 vysoké riziko. Podobnú škálu využíva aj slozeni-kozmetiky.cz, avšak rozšírenú o 0, ktorá je pre látky s nízkym rizikom. Vít Syrový a slozenikozmetiky.cz používajú hodnotenie ako v škole, škálu 1-5, pričom 1 je pre prospešné látky a 5 pre škodlivé. Pri všetkých použitých zdrojoch v nižšie uvedenej tabuľke tak platí: čím nižšie číslo v hodnotení výrobok má, tým je menej škodlivý. Hodnotenie v tabuľke bolo vypočítané ako priemer hodnotenia všetkých obsiahnutých látok vo výrobku podľa daného zdroja. Uvedená tabuľka s hodnotením prípravkov v kategórii denný krém obsahuje hodnotenia na základe vyššie uvedených zdrojov, počet látok obsiahnutých v prípravku a tiež počet popísaných a nepopísaných zložiek výrobku podľa daných zdrojov. Zdroj Tab. 7 EWG s Skin Deep Vít Syrový slozenikosmetiky.cz slozeni-kosmetiky.cz Názov výrobku Vyhodnotenie zložiek prípravkov v kategórií denný krém Nivea essential 24 h intenzívna hydratácia TOPVET hydratačný aktívny krém Počet zložiek výrobku Hodnotenie 3,03 1,95 Popísane zložky Nepopísané zložky 1 0 Hodnotenie 2,25 2,12 Popísane zložky Nepopísané zložky 6 3 Hodnotenie 3,00 2,63 Popísane zložky 10 8 Nepopísané zložky Hodnotenie 3,44 2,00 Popísane zložky 16 6 Nepopísané zložky Pre výsledné hodnotenie zloženia boli použité EWG a kniha Víta Syrového, nakoľko popisujú najviac obsiahnutých zložiek v prípravkoch. Podľa oboch sa v kategórií denných krémov ukázal ako zdravší TOPVET hydratačný aktívny krém. Oproti Nivea essential získal u EWG skóre 1,95; u Syrového 2,12; pri Nivei to bolo 3,03 a 2,25. 87

87 Hodnoty boli rovnakým spôsobom vypočítané pre všetky kategórie. Tieto tabuľky nie sú v práci uvedené, pretože sú rozsiahle a dôležité sú len závery výpočtov. Na základe nich sa dá povedať, že v skupinách sú bezpečnejšie pre používanie: - v denných krémoch: TOPVET krém - v telových krémoch: 1. Dr.Nona: EWG hodnotenie 2,56; u Syrového 1,61, 2. Natura Siberica: EWG hodnotenie 2,59; Syrový 1,50 (napriek tomu, že má u Syrového lepšie hodnotenie, v EWG bolo popísaných viac zložiek, a v tom prípade ho má Dr.Nona vyššie); 3. Dermacol: EWG hodnotenie 3,02; Syrový 2,00. - v univerzálnych krémoch: 1. Astrid: EWG hodnotenie 2,85; Syrový 1,84; 2. Indulona: EWG hodnotenie 4,00; Syrový 1,71 (v tomto prípade sa opäť prihliadlo na fakt, že v EWG boli popísané všetky zložky prípravku, preto je tento zdroj dôležitejší). Na základe týchto výsledkov bude možné porovnať výber zdravšieho prípravku participantom so skutočne zdravším prípravkom Realizácia výskumu Každému respondentovi, ktorý uviedol svoj , bol zaslaný s poďakovaním a informáciou, že pokiaľ boli vybraní do ďalšej časti výskumu, obdržia druhý . V tomto i bola otázka, či majú stále záujem o účasť na výskume a obsahoval podrobnejšie informácie o realizácii výskumu. Na jeho základe prebehlo dohodnutie sa na termíne, vyhovujúcom obom stranám. Všetci šiesti respondenti, ktorí boli vybraní, mali stále záujem o účasť na výskume a dohodnutie termínu tak nepredstavovalo žiadny problém. Kvalitatívna časť výskumu prebehla koncom marca. Stretnutia prebehli podľa možností respondenta vždy na mieste, kde bolo dostupné wifi pripojenie. Všetci participanti so sebou mali nabitý smartfón tak, ako bolo uvedené v pokynoch zaslaných prostredníctvom u. Celkovo prebehli stretnutia so šiestimi respondentami, každé trvalo zhruba hodinu. Vždy začalo stručným zhrnutím, prečo sme sa stretli a o čo pôjde. Keďže kvalitatívny výskum je s otázkou etiky veľmi spojený, je nutné dodržiavať etické princípy. Všetci participanti podpísali informovaný súhlas, kde boli plne zoznámení s účelom aj priebehom výskumu. Boli oboznámení, čo sa stane následne so získanými dátami. Pre zachovanie anonymity boli 88

88 participanti označení trojčíselným kódom. Následne boli zapnuté nahrávacie zariadenia, diktafón aj mobilný telefón, pre prípad poruchy jedného zo zariadení Analýza kvalitatívnych dát Čo najskôr po skončení rozhovorov som audiozáznamy doslovne prepísala. Do prepisov boli zaznamenané aj poznámky, ktoré som počas uskutočňovania rozhovoru zapisovala na papier. Zozbierané dáta boli následne analyzované metódou otvoreného kódovania. Hendl ho označuje za základ kvalitatívneho spracovania dát. 235 V rámci neho sa odhaľujú témy, členia sa, triedia a kombinujú. 236 Ako píšu Švaříček a Šeďová, 237 text sa rozbije na menšie jednotky rôznej veľkosti, tým sa prideľujú mená (reprezentujúce kódy) a s týmito fragmentami sa následne pracuje. Hranica kódovaných jednotiek je daná významom textu. Gavora 238 odporúča, aby boli zaznamenávané aj nevypovedané myšlienky. Keďže som nevyužila žiadny špecializovaný software, ale metódu pero a papier, boli pri kódovaní označované na kraj papiera. Vzhľadom na ručné kódovanie som jednotlivé kódy označovala pre väčšiu prehľadnosť farebne a rôznymi značkami. Vytváranie kódov prebiehalo postupne tak, ako boli vyhodnocované všetky rozhovory. Podľa príslušnosti kódov k rovnakému javu (na základe súvislosti či podobnosti) boli kódy kategorizované. V rámci prepisov som vytvárala aj kódy in vivo, čo sú chytľavé, často metaforické spojenia 239 prevzaté z reči participantov. Vďaka rekurzívnemu prístupu boli pri opakovanom čítaní kódy upravované a dopĺňané, pretože sa v niektorých prípadoch ukázali ako príliš špecifické alebo naopak, príliš obecné. Výsledky pozorovania simulovaného nákupu a súvisiaceho pološtrukturovaného rozhovoru sú tematicky rozdelené do 3 kategórií (tematických celkov), v rámci ktorých je zahrnutých niekoľko podkategórií s rôznymi kódmi. Pre príklad je uvedená tabuľka, obsahujúca niektoré z definovaných popisov: 235 HENDL, 2005, op. cit. pozn. č REICHEL, 2009, op. cit. pozn. č ŠVAŘÍČEK, Roman a Klára ŠEĎOVÁ. Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál, ISBN GAVORA, Peter. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo UK, ISBN Ibid, s

89 Tab. 8 Kategórie, podkategórie a príklady kódov, použitých v rámci nich Kategória Podkategória Príklady kódov /Pojmy 1. Práca s informáciami na obaloch prípravkov - Čítanie zloženia - Porozumenie informáciám 2. Informačné vyhľadávanie - Vyhľadávací dotaz - Informačné zdroje 3. Ovplyvnenie informáciami - Stret s informáciami - Zdieľanie informácií - Po získaní informácie - Pridaná hodnota - Poradie látok - Chemické znenie - Vysloviteľnosť - - Dĺžka zloženia - Topky-Netky - Wikipédia - Relevancia - Google - Informačné bariéry - Čerstvo po - Dôvod zdieľania - Čas Ďalej je text rozdelený podľa týchto troch tematických celkov Výsledky Ako je uvedené vyššie, informácie od participantov sú rozdelené do troch oblastí: práca s informáciami na obaloch prípravkov; informačné vyhľadávanie a ovlpyvnenie informáciami. Participanti sú pre zachovanie anonymity označovaní ako participant A až participant F. Práca s informáciami na obaloch prípravkov Prvý tematický celok, v rámci ktorého sa dá popísať informačné správanie participantov a ktorý je nimi podstatne okomentovaný, je práca s informáciami na obaloch prípravkov. V rámci krokov v pozorovaní boli priamo také, ktoré úzko súviseli práve s využívaním informácií na obaloch. Na úvod treba podotknúť, že je veľmi dôležitá úroveň znalostí o kozmetike u participantov, tá následne veľmi ovplyvnila porozumenie informáciám na obaloch aj ich využívanie. Podľa výsledkov som definovala dva typy participantov typ Y sú tí participanti, ktorí majú o informácie o zložení záujem a s informáciami na prípravkoch aktívne pracujú z niekoľkých dôvodov: buď hľadajú určité zložky, ktorým sa chcú vyhnúť (typ Y1) alebo hľadajú určité informácie o prípravkoch, ktoré podporujú štýl života či vlastné zaujatie participanta, ten sa o ne teda zaujíma dobrovoľne (typ Y2) (napríklad označenie bio, prírodné atď.). 90

90 Druhým je typ Z, títo participanti informáciám na obaloch nerozumejú, ale ani o ne nemajú záujem. Ich informačné potreby s ohľadom na kozmetiku nie sú významné. Rozdielny záujem medzi týmito dvomi druhmi participantov o tému bol signifikantný, rovnako ako sa líšili ich znalosti o téme aj vnímanie informácií na obaloch. Ukázalo sa, že pri hodnotení a výbere prípravkov je pre participantov najdôležitejšia značka, obal, tradícia, zloženie a skúsenosť. Už tu sa ukázal rozdiel medzi typom Y a typom Z, rovnako ako medzi mužmi a ženami. Zatiaľ čo ženy začali čítať texty na obale aj zloženie prípravkov, muži hodnotili vhodnosť obvykle na základe pocitu a pohľadu na prípravok. Pri výbere zdravšieho prípravku sa ako dôležité ukázali informácie deklarujúce výhody prípravku voči ostatným. Príkladom môže byť označenie bio na kréme TOPVET, pretože participanti ukázali tendenciu reagovať negatívne alebo pozitívne na určité informácie na prípravkoch. Napríklad všetci participanti reagovali pozitívne na rôzne označenia ako prírodný, organický, bio alebo deklarovanie o overení účinnosti testami. Participant B sa vyjadril: tak pri tomto je nejaká garancia kvality naviac.. paraben-free formula, to je dobre, keď to tu píšu. (...) A toto beriem ako plus, dermatologicky testované a schválené. Pri určovaní škodlivosti pre zdravie sa tiež preukázala tendencia viac veriť prípravkom, pri ktorých sú informácie vysvetlené. Participantka D sa k tomu vyjadrila: tu je to ako pekne vypísané, každý účinok pripísaný konkrétnej látke. Na druhej strane sa ukázalo, že v prípade neznámych zložiek na ne reagovali participanti negatívne. Participantka E sa vyjadrila: niekedy to pozerám a mám pocit, že to ani nie je písané ľudskou rečou.. No a keď tomu nerozumiem, tak by som to ani nechcela kúpiť, keby to tak nebolo pri všetkom. Neskôr toto vyjadrenie ešte podporuje: keď tam vidím veci, ktorým rozumiem, napríklad vodu, to je jasné. Keby všetko bolo také jasné, to by bolo fajn. Ale nie je. Ale keď je tu voda, tak si myslím, že je to lepšie, lebo tú poznám, tej rozumiem. Častý predpoklad participantov bol, že kratšie zloženie znamená zdravší produkt. Popísal to napríklad participant A: čím dlhšie sú názvy, tým je to horšie podľa mňa. (...) Toto má dlhé zloženie, aj toto má dlhé zloženie. V rámci porozumenia informáciám sa ukázalo hneď niekoľko faktorov, ktoré u participantov zavážili. Dôležitým sa ukázalo napríklad poradie látok. Ako naznačila participantka F pri hodnotení prípravkov: keby je tu voda prvá, tak je to lepšie. Ale v tomto, to neviem povedať, čo je tá prvá látka, tak si vyberiem to s vodou, to je jasné. Z uvedenej citácie tiež vyplýva, že pokiaľ participanti poznajú aspoň niektoré látky (rozumejú im), majú k prípravku pozitívnejší vzťah. To potvrdili všetci účastníci výskumu. Stalo sa, že na základe jednej zvýraznenej zložky, vyzdvihnutej na obale, sa participantka C rozhodla vybrať ako 91

91 zdravší produkt s ňou, pretože ostatným zložkám nerozumela: Vidím tu, že Astrid je obohatený o jojobový olej, a to viem, že je dobre. A tým to končí, lebo ničomu inému nerozumiem, tak by som šla do toho Astridu, že je zdravší. Podľa situácie však participanti pri identifikovaní jednej neznámej zložky ešte nepovažujú prípravok za tak zlý, ako keď objavia ďalšie, ktoré im tiež nič nehovoria. Avšak v prípade, že majú na výber z dvoch prípravkov a v jednom už niečo škodlivé objavia, automaticky siahajú po druhej možnosti. Participant B túto situáciu vysvetlil: už jedna tam je, tak keby sa rozhodujem medzi dvoma, tak keď je tam už jedna, tak by som si stále vybral to druhé. Nebudem hľadať, či ich má 5, 10, ak už má jednu, tak ako...nie. Jasne z vyjadrení participantov vyplýva, že si takéto situácie spájajú s negativitou. Participant C, ktorý zloženie prípravkov nikdy nečíta, sa vyjadroval k hypotetickej situácii, že by v obchode čítal na kréme všetky zložky: tak keby nepoznám nič, tak to ako určite nechcem.. to by som hneď vrátil... Dôležitým faktorom pre porozumenie informácií na prípravkoch sa stala aj vysloviteľnosť jednotlivých zložiek. Viacero participantov vyjadrilo odmeraný vzťah k takým látkam, ktoré nevedia ani prečítať. Participant A na to poukázal: to mi príde divné. To bude niečo umelé.. No a toto, methyl ethyl isobohviečo, to nebude dobré. Potvrdila po participantka E, ktorá patrí k typu Y2: mám rada, keď to dokážem prečítať. Súvisí s tým aj chemické znenie. Participanti sa zhodli v tom, že nerozumejú zložkám kozmetiky niektorí vôbec, iní si pod nimi niečo aspoň domýšľajú. Niekoľko participantov sa vyjadrilo, že nie sú chemici, aby látkam rozumeli, z čoho jasne vyplýva terminologická bariéra. Participantka D však poukazuje na to, že na základe odsúdenia prípravkov kvôli chemicky znejúcim látkam môžu participanti urobiť niekedy unáhlené rozhodnutie: nešťastné označenie tie vitamíny majú, to si človek pomyslí tiež že to je čisté zlo... a to vitamíny. Táto znalosť participantky môže vyplývať z jej vzdelania v oblasti chémie, pretože na tento aspekt žiadny z ďalších participantov nepoukázal. Dôležitým sa ukázalo aj poradie zložiek. Väčšina participantov vedela, že látky sú radené podľa ich množstva v prípravku. Výnimkou bol participant A: A kto vie, ako sú tam pohádzané tie zložky, oni keď chcú niečo schovať, tak to hodia do stredu podľa mňa. V rámci výskumu sa tiež ukázalo, že informácie na prípravkoch sú dôležité pre porovnávanie prípravkov v rozhodovacom procese. Takmer všetci participanti v rámci simulovaného kúpneho rozhodovacieho procesu v jeho fázach tak, ako sú popísané v teórii, sa pri výbere jedného z ponúkaných prípravkov opierali o zvažovanie plusov a mínusov ponúkaných možností. 92

92 Zaujímavú myšlienku predstavila participantka F, kedy čítanie zloženia okomentovala nasledovne: niekedy sa mi nechce, chcem len rýchlo niečo kúpiť, tak si prečítam prvých pár zložiek.. veľa mi to nepovie, ale ak tam nie sú parabeny.. keď sa ponáhľam, tak to neriešim. Správaním pripomína typ Y, pretože sa obvykle vyhýba práve zmieneným parabenom: tie si všímam, lebo tie sú zlé. Takéto správanie sa však dá považovať za určité výnimkové správanie, pretože podľa vlastných slov obvykle zloženie číta. Takúto výnimku by si však napríklad ľudia s alergiami na určité látky dovoliť nemohli. Žiadny z participantov nemá prejavenú žiadnu z alergií či neznášanlivostí na zložky v kozmetike, avšak participantka E túto tému otvorila: už som mala tú reakciu.. Chvíľu som to čítala poctivo, čo mi to mohlo spôsobiť, ale je ťažké to hľadať. Hlavne som potom zistila, že niektoré látky ani nemusia byť vypísané. Tak som si uvedomila, aké mám šťastie, že to nemusím tak riešiť. Práve toto je jeden z najdôležitejších výstupov tejto fázy výskumu. Participanti, ktorí nečítajú zloženie kozmetiky vôbec alebo len veľmi výnimočne, sa vyjadrili, že nemajú prečo to robiť, pretože zatiaľ nemali žiadnu vlastnú negatívnu skúsenosť. Neexistuje pre nich preto dôvod to riešiť a míňať na to čas. Napriek tomu, že v dotazníkovom šetrení vyšlo, že väčšina ľudí, čo mala niekedy reakciu na kozmetiku to s nikým neriešila, prípadne si informácie dohľadali sami na internete, v rozhovoroch participant uviedol, že v prípade reakcie by to konzultoval s doktorom, aby zistil viac informácií: keby mám ja zlú reakciu na kozmetiku, tak by som to riešil. A po konzultácii s doktorom, keby mi on povie že dobre, toto je to, tak potom by som to začal čítať a snažil sa zistiť viac o tých prípravkoch. Z toho vyplýva zistenie, že participanti si začnú vyhľadávať informácie a zaujímať sa o potenciálne riziká kozmetiky až vtedy, keď sa im už niečo stane. Aj keď je na jednej strane dobre, že by sa o ne neskôr zaujímať začali, lepšia je prevencia, ako riešiť už vzniknutý problém. Informačné vyhľadávanie Ďalšia veľká tematická oblasť je informačné vyhľadávanie. V rámci výskumu mali participanti vyhľadať tri látky, ktoré sa bežne v kozmetike nachádzajú a používajú. Išlo konkrétne o konzervanty propylparaben, BHT a phenoxyethanol. Úlohou bolo zistiť, či je bezpečné používanie prípravkov s takouto látkou a na čo sa v kozmetike používa. Celé vyhľadávanie participanti komentovali nahlas. Ukázala sa zaujímavá súvislosť medzi participantmi: všetci z nich začali svoje informačné vyhľadávanie na Google. Tým pádom boli výsledky pre všetkých zhodné. Zatiaľ čo mali participanti rôzne spôsoby vyhľadávania medzi sebou, rozdiely sú aj v rámci vyhľadávaní jednotlivcov. Všeobecne sa ukázali tri hlavné zdroje, ktoré pri vyhľadávaní participanti 93

93 využívali alebo nevyužívali podľa ich vzťahu k nim Wikipédia, Pluska a Slozenikosmetiky/Slozenikosmetiky. Výsledok z Wikipédie sa objavil každému participantovi medzi prvými. Podľa vyhľadávania to bola obvykle anglická verzia. Iba jeden z participantov ju využil ako zdroj pre svoje vyhľadávanie (ďalšia participantka po zistení, že príspevok na Wikipédií je v angličtine, stránku opustila). Tento participant po kliknutí na ňu najskôr skontroloval zdroje a odkazy a až potom čítal text. Toto následne vysvetlil aj pri hodnotení zdrojov, keď Wikipédiu označil za vhodný zdroj iba v prípade, že si človek najskôr skontroluje pár vecí: pri nej (...) treba riešiť autora článku, či to má nejakú formu alebo či to je členené, akože či to písala osoba primeranej inteligencie. S týmto názorom sa stotožnilo viacero účastníkov, ktorí sa jej vedome pri vyhľadávaní vyhli. Okrem potreby kontroly výsledkov a povážlivej dôveryhodnosti participanti poukázali na prílišnú odbornosť a chemické zameranie Wikipédie, participantka F to komentovala: no.. na Wiki nejdem, nepotrebujem chemické zloženie. Často komentovaným zdrojom sa stala Pluska, ktorej článok sa objavil vo vyhľadávaní na prvom mieste. Opäť, tento zdroj využil iba jeden participant. Zaujímavé je, že preskočil výsledky v Wikipédie ako nedôveryhodné, rovnako ako pri hodnotení zdrojov označil stránky ako Pluska za nedôveryhodné. Napriek tomu mu výsledky z tejto stránky stačili pre utvorenie názoru a ďalší zdroj nevyužil. Najčastejším dôvodom nevyužitia tohto zdroja bola pre participantov nedôvera k obsahu článku, bulvárnosť a komerčnosť zdroja. Participant A sa vyjadril najprv negatívne, potom však svoje vyjadrenie zjemnil: Keď sú to Topky-Netky, to nie je dobre. To nepokladám za dôveryhodný zdroj, aj keď v niečom môžu mať pravdu. Paricipantka E jeho tvrdenie podporila: No, takéto komerčné články nezaváňajú úplne odbornosťou. Ďalším často využívaným zdrojom boli stránky slozeni-kosmetiky a slozenikosmetiky.cz. Keďže participanti vyhľadávali látky súvisiace so zložením kozmetiky, tieto stránky sa ukázali ako najvyužívanejší informačný zdroj u každého participanta. Všeobecne sa u participantov ukázala výrazná domnienka, že keď už má stránka tak špecifický názov, chce si udržať meno a bude obsahovať dobré a relevantné informácie. Ako výhoda stránok sa ukázala aj prehľadnosť informácií, vďaka definovaniu látok na stupnici od 0 do 10 podľa bezpečnosti, prípadne známkovaniu ako v škole od 1 do 5. Práve známkovanie sa stalo niečím, čo participanti postupne vo výsledkoch začali hľadať, keďže tejto informácii rozumeli a dokázali látky medzi sebou porovnať. To opäť poukazuje na vyššie písanú dôležitosť porozumenia informáciám, vďaka čomu majú participanti pozitívnejší prístup. 94

94 V procese vyhľadávania sa však podobnosť názvu stránok ukázala ako problém. Participanti v niektorých prípadoch povedali nahlas, že sa chcú dostať na jednu z nich, avšak často omylom klikli na tú druhú. Svoje vyhľadávanie následne už nemenili a informácie získali z tej stránky, na ktorej sa nachádzali. Participant A: fíha, toto je niečo iné, ako predtým. Ale tak informácie snáď budú rovnaké, či? Participanti tiež ukázali typ správania, kedy po prečítaní ponúknutých výsledkov od Googlu nemali potrebu otvárať ani jednu zo stránok, aby si prečítali viac informácií. Pri hodnotení Googlu ako zdroja participanti označili radenie výsledkov ako uspokojivé a postačujúce. Participant B sa vyjadril stručne: Predpokladám, že Google mi vyhodí relevantné výsledky. Zaujímavé je tiež, že žiadny z participantov nepokračoval v prezeraní ponúkaných výsledkov na druhú stranu nájdených výsledkov, veľmi časté bolo rozkliknutie náhodného informačného zdroja, zistenie informácií a veľmi rýchle ukončenie vyhľadávania. Pre zaistenie relevancie využívajú participanti čo najpresnejšie položené vyhľadávacie dotazy, rovnako ako postupné spresňovanie v prípade príliš všeobecných výsledkov. Dôležitým aspektom pri určení vhodnosti výsledkov je aj vnútorný pocit. Vyjadril sa k tomu napríklad participant A: Určím to pocitovo. Na pohľad, vidím to že dobre, toto mi sedí, alebo že dobre, toto je blbosť. V rámci vyhľadávania bolo tiež časté upravovanie vyhľadávacieho dotazu na základe výsledkov v angličtine. Pokiaľ participanti dostali výsledky v angličtine, zastavili sa a reagovali zmenou vyhľadávacieho dotazu dopísaním v kozmetike alebo čo to je. To však nebol jediný problém, s ktorým sa participanti stretli, napríklad pri vyhľadávaní participanta C vypadlo wifi pripojenie. Označil to ako značnú prekážku: No tak tomu by som dal ešte tak 30 sekúnd a potom by som na to kašlal, to by som prestal hľadať hocičo. Všetci participanti však uznali, že niekedy pri vyhľadávaní informácií pociťovali problémy. Ako problémy označili neprehľadnosť mobilnej verzie stránky či množstvo neštrukturovaného textu, v ktorom je ťažké sa vyznať. Ako veľkú prekážku videli participanti aj v nutnosti registrovania sa na stránke. Participant B k tomu povedal: (...) posledné čo chcem, keď niečo potrebujem rýchlo, je musieť sa niekde registrovať. To použijem niečo iné, však Google mi vždy hodí viac výsledkov. Práve Google bol spomínaný častejšie, participanti sa naň tak pri svojich vyhľadávaniach spoliehajú, že to, že informácia nie je dostupná ihneď na Googli, považujú participanti za smutné, zvláštne či neobvyklé. Tieto výsledky opäť poukazujú na potrebu a dôležitosť tohto zdroja pre participantov. 95

95 Potvrdené to je aj hodnotením rôznych informačných zdrojov známkou ako v škole v dvoch oblastiach, v oblasti informácií o kozmetike a v oblasti získavania informácií všeobecne. Výsledky pre skúmané zdroje sú popísané v tabuľke. Pre každý bol vypočítaný priemer, na základe čoho sa dá určiť podľa participantov najvhodnejší zdroj v oboch kategóriách. Tab. 9 Hodnotenie informačných zdrojov podľa participantov v oboch kategóriách A B C D E F Priemer Knihy Všeobecne ,33 Kozmetika ,83 Časopisy Všeobecne ,33 Kozmetika ,67 Internet Všeobecne /2 1 1/2 1,33 Kozmetika ,33 Rodina, Všeobecne ,83 priatelia Kozmetika Doktor Všeobecne ,67 Kozmetika ,83 Ako vidno, ako najvhodnejší zdroj v oboch skúmaných oblastiach vyšiel Internet s priemerom zhodne 1,33. Po ňom nasleduje v oblasti informácií všeobecne kniha (2,33) a v oblasti informácií o kozmetike zhodne kniha a doktor (2,83). Za najhorší zdroj považujú v oboch oblastiach participanti časopis s priemermi 4,33 a 4,67. Ďalej sú jednotlivé zdroje v oboch oblastiach popísané. Spomedzi zdrojov má jednoznačne najlepšie hodnotenie Internet. Dvaja participanti sa nevedeli zhodnúť, či mu dať 1 alebo 2 obaja z toho istého dôvodu: na jednej strane sa na Internete dá nájsť neuveriteľné množstvo dobrých informácií, na strane druhej sú niektoré zdroje a informácie zlé a nesprávne. Participantka F svoje hodnotenie vysvetlila takto: Niektoré stránky sú veľmi dobré, iné menej, nechcem dať len tak 1. Ale nájdem tam toho najviac a najrýchlejšie, tak dám niečo medzi 1 a 2. Táto odpoveď môže vysvetľovať aj otázku v dotazníkovom šetrení, kde veľa respondentov označilo, že nevedia posúdiť dôveryhodnosť Internetu. Je to totiž zdroj veľmi subjektívny a záleží na informačnej gramotnosti užívateľa, ako využije jeho možnosti. Ako veľkú výhodu uviedli viacerí participanti možnosť overiť si informácie z viacerých stránok, rovnako ako možnosť hľadať informácie kedykoľvek a takmer kdekoľvek. Overovanie 96

96 spomenuli ako jeden z najdôležitejších aspektov všetci respondenti, niektorí potrebujú dva, iní však aj tri a viac rôznych zdrojov. To potvrdilo aj vyhľadávanie zložiek, pri ktorom participanti informácie vyhľadávali aspoň pri jednom z vyhľadávaní v minimálne dvoch rôznych zdrojoch. O preferencii elektronických zdrojov participantmi nasvedčuje aj fakt, že sami od seba v priebehu tejto časti začali vždy rozprávať iba o elektronických zdrojoch. Sami od seba napríklad často spomínali rôzne blogy, kde však treba dávať pozor na objektívnosť. Participantka F sa vyjadriila: (...) blogy čo hovoria o kozmetike, ale nie tuctové, ktorým Nivea posiela balíčky, ale také, ktoré tomu naozaj rozumejú a ktoré prípadne aj tie chemické veci vysvetľujú. Ďalším informačným zdrojom je kniha. Pri tej boli jasné rozdiely v názoroch participantov. Na jednej strane je ako zdroj podľa participantov vhodná, pretože keď už niekto napíše odbornú knihu na túto tému, asi sa jej venuje a rozumie jej. Pokiaľ majú participanti pre jej čítanie a vyhľadávanie informácií v nej dosť času, je to jeden z ich primárnych zdrojov. Ako hlavný dôvod bola označovaná ich dôveryhodnosť. Na druhej strane sa však nestíhajú písať a tlačiť tak rýchlo, ako ide doba. Tiež ich participanti označili za nepraktické. Participant B sa k tomu vyjadril: Keď v obchode potrebujem informáciu, posledná vec, čo riešim, je presun do knižnice. Potrebujem to priamo tam, kde som. Napriek tomu dal knihe len jeden participant výrazne horšie hodnotenie ako ostatní participanti. Pri hlbšom dopýtavaní sa ukázal jeho celkový odpor k tlačeným zdrojom, ktoré sú zastaralé a konkrétne pri knihách mu vadilo, že v nich nie je control f, takže vyhľadávanie je v nich strašne pracné. Podobne negatívne hodnotil aj časopisy, avšak tie si negatívne hodnotenie vyslúžili od všetkých participantov. Všeobecne boli označené za veľmi zlý zdroj, v oboch oblastiach hodnotenia participantmi im vyšiel najhorší priemer. Dôvody pre to sú podľa participantov tie, že sú to bulvárne, zaplatené a komerčné plátky. Ako zdroj informácií boli hodnotení aj rodina a priatelia. Participanti sa vyjadrili k tomu, že ako zdroj môžu byť dobrí, pokiaľ nejde o odborné informácie. Vtedy treba zisťovať, kde informáciu dostali. Ako značne určujúce označili participanti možnosť na vlastné oči vidieť výsledky používania prípravkov, na základe toho si zisťujú viac informácií. Zaujímavé informácie boli zistené na základe hodnotenia doktora. Medzi participantmi panuje voči slovenským doktorom veľká nedôvera. Ako sa vyjadrila participantka F: Mám viac skúseností, že mi odporučil to, čo mal zaplatené a nie to, čo mi malo pomôcť. Kritizovaní boli doktori aj s ohľadom na ich neobjektívnosť a nepraktickosť. Zaujímavé je, že napriek tomu vyšli v hodnotení na druhom mieste. Dôvodom bolo, že na základe svojho vyučenia a skúseností ich 97

97 participanti považujú za zdroj naozaj overených a relevantných informácií. Kvalifikácia teda v tomto prípade zohrala určujúcu úlohu. Všeobecne za najlepšie považujú informačné zdroje z výskumných inštitúcií, štátne alebo oficiálne stránky (prípravkov, značiek..). Pri tých si však treba dávať pozor na to, či sú objektívne. Participanti maji možnosť uviesť ďalšie možné zdroje informácií. Spomínané boli napríklad platformy ako Youtube alebo Instagram. Kontroverzne vyšla ako zdroj televízia, pretože na jednej strane môžu určité stanice a špecializované dokumenty obsahovať naozaj dobré informácie, na druhej strane je participantmi kritizovaná reklama. Ako bolo písané v teoretickej časti v kapitole 4.2, reklama nemá len informovať, ale aj presvedčiť o výhodách v porovnaní s konkurenciou, čo participanti vnímajú ako znak neobjektívnosti a zveličovania plusov. Participanti za dôležitý a potenciálny zdroj považujú aplikácie do telefónu. Participant B popísal rovnakú hlavnú výhodu tohto informačného zdroja: keby vvyhľadávam na dennej báze, stiahnem si aplikáciu do telefónu pre urýchlenie vyhľadávania. Práve rýchlosť získania informácie zvýraznili participanti ako jednu z najhlavnejších výhod. Ovplyvnenie informáciami Poslednou samostatnou kategóriou je oblasť ovplyvnenia informáciami. V jej rámci sú zahrnuté a popísané oblasti stretávania sa s informáciami, špecifické správanie spotrebiteľov po získaní informácií či spôsoby zdieľania informácií participantmi. Všetci z participantov sa niekedy dostali k informáciám o kozmetike bez toho, aby ich cielene hľadali. Niektorých participantov tieto informácie nijako neovplyvnili, väčšinou mužov (predstaviteľov typu Z). Jeden z participantov však napriek tomu, že tieto informácie u neho podľa neho idú jedným uchom dnu a druhým von a neovplyvňujú ho, v určitých situáciách viac vníma absenciu určitých látok. Prípravky bez nich následne považuje za bezpečnejšie. Sám teda nakoniec priznal, že ho takéto informácie v určitom smere ovplyvnili. S informáciami sa participanti stretávajú na internete, v reklamách či televízií. Často sa k nim dostanú aj z blogov/videoblogov. Dôležitým zdrojom sú kamaráti a rodina. Pri nich však, ako už bolo popísané vyššie pri informačných zdrojoch, je pre participantov dôležité si zistiť, odkiaľ pochádza informácia či kompetentnosť zdieľajúcej osoby. Na základe toho následne informácie berú viac alebo menej vážne. Náhodne získavané informácie sa týkajú v oblasti kozmetiky najmä bezpečnosti určitých zložiek pre zdravie človeka či prírodnej kozmetiky. Participanti priznávajú, že čerstvo po 98

98 získaní určitých informácií si pri kupovaní kozmetiky označenie o prírodnej či bio kozmetike všímajú. Takéto opatrnejšie správanie si chcú udržať, problémom sa však nakoniec ukáže nedostatok času či motivácie. Často komentovaným správaním sa u participantov ukázal ich cielený nákup kozmetiky už len v lekárni, pretože tam sú prípravky, podľa nich, menej škodlivé. Ako je však písané v teoretickej časti, predávanie prípravkov iba v lekárni je len marketingový ťah a o škodlivosti prípravkov nevypovedá. Ako ukázala táto časť výskumu, ich marketingový ťah vychádza a spotrebitelia veria vo väčšiu bezpečnosť v lekárni predávaných prípravkov. Ovplyvnenie správania v krátkom časovom úseku po získaní informácie dokázalo aj vykonané pozorovanie. Participanti sa zhodli, že ich informácie, získané vyhľadávaním, ovplyvnili. V prípade výberu prípravku, ktorý obsahoval vyhľadávané a potenciálne škodlivé látky by zmenili svoj výber oproti pôvodnému výberu prípravkov a vybrali ten, ktorý látku neobsahuje. Participanti sa tiež vyjadrili k stavu, ktorý majú po zistení, že určitá látka je škodlivá (alebo naopak, pre zdravie prospešná). Tieto informácie ich ovplyvňujú, opäť však zväčša v krátkom časovom úseku, keď majú informácie čerstvo v pamäti. Keď to však riešia, majú chuť robiť radikálne rozhodnutia čo sa týka používania kozmetiky aj etických zásad života. Napríklad sa participantka F vyjadrila: už nikdy nekúpim nič s BHT. Niekoľko participantov poukázalo na to, že tento stav sa ich bude týkať po skončení výskumu, pretože zistili veľké množstvo informácií, nad ktorými sa predtým ani nezamysleli. Ako povedala participantka E: Mňa to teraz poriadne ovplyvní, ale stále sa v tom nevyznám, tak potrebujem viac informácií.. a aj keď niečo zistím, postupne si nespomeniem na to a zabudnem. Pri participantoch typu Z sa však objavil názor, že napriek relevantnosti argumentov a potenciálnemu riziku prípravky, ktoré používajú dlho a nemajú s nimi problém, meniť nebudú. Opäť to odkazuje na dôležitý faktor vlastnej skúsenosti ako prostriedku uvedomenia potrebnosti riešenia tejto témy. O zmene sa však v priebehu výskumu vyjadrovali všetci participanti s tým, že znalosť takýchto informácií by bola naozaj potrebná predtým, než si človek pokazí zdravie na celý život. Jeden participant povedal, že už nebude používať ani tých pár prípravkov, ktoré dovtedy využíval, pretože v nich sú samé chronty. Po skončení výskumu svoje tvrdenie zo začiatku vyhľadávania potvrdil vetou: po tomto nebudem už ani tie sprchové gély používať, ani nič, to nechcem toto. Zaujímavé je aj zdieľanie informácií, pretože všetci participanti nájdené informácie zdieľajú s ľuďmi vo svojom okolí. Často nie len také informácie, ktoré získali účelne, ale aj náhodne získané. Konkrétne pri kozmetike však niektorí z participantov vyjadrili pochybnosti, 99

99 že by informácie o rizikách látok ostatných zaujímali. Napriek tomu alebo keby ich participanti zdieľali, tak s rodinnými príslušníkmi (otec, brat, rodičia, deti) alebo kamarátmi. Napriek tomu, že ako dôvody zdieľania označili zdravotné riziká, objavila sa aj odpoveď, že informáciu by participant zdieľal so svojou mamou, pretože tá u nich kozmetiku kupuje a ďalej by mohla zisťovať viac informácií: Povedal by som to mame. Tá u nás kupuje tieto veci, tej by som to povedal a ona má na to aj čas.. ale nerobí to, aj keď na to má čas. Ale keby to viac naštuduje, tak mi o tom potom môže povedať, to by bolo fajn. Z tejto odpovede okrem iného vyplýva, že svoju mamu vníma v rámci kúpneho procesu ako osobu, ktorá v rôznych fázach vystupuje ako rozhodujúci človek, okrem toho, že by preňho zo zdieľania vyplynula výhoda nadobudnutia nových a užitočných informácií. 100

100 9 Diskusia a zhrnutie výsledkov Diplomová práca na základe zmiešaného výskumu odpovedala na výskumné otázky, ktoré boli stanovené na začiatku. V rámci kvalitatívneho šetrenia sa však objavili nové výskumné ciele, ktoré budú ďalej rozobraté. V kvalitatívnej časti výskumu boli na základe vyhľadávania participantov definované dva typy participantov: - typ Y, zahŕňajúci ľudí so záujmom o informácie na obaloch. Ľudia sú v nej delení do dvoch podskupín: o Y1 majú záujem o informácie, lebo musia (alergie..); o Y2 majú záujem o informácie, lebo chcú. Túto skupinu predstavujú ľudia, ktorí informácie čítajú napríklad z etických dôvodov či z dôvodu vedomého vyhýbania sa určitej látke. - typ Z, kam patria participanti bez väčšieho záujmu o tému kozmetiky celkovo, teda aj o informácie na prípravkoch. Kvalitatívne šetrenie vo väčšine prípadov podporuje a súhlasí s výsledkami dotazníkov. Ponúka hlbší vhľad do témy a ponúka vysvetlenia niektorých výsledkov. Príkladom môže byť výskumná otázka Rozumejú spotrebitelia informáciám, ktoré sú uvedené na obaloch kozmetických prípravkov? Ako bolo písané pri jej vyhodnotení na základe dotazníkov, väčšina respondentov označila, že informáciám na obale rozumie; 94 z nich označilo strednú odpoveď, čiže niečomu rozumejú a niečomu nie. Toto sa potvrdilo pri pozorovaní simulovaného nákupu. Všeobecne sa porozumenie mužov a žien veľmi nelíši, aj keď muži mali väčší problém aj s porozumením symbolov na kozmetike. Najväčšia medzera sa ukázala v porozumení zloženia prípravkov, práve tu je teda zrejmá veľká medzera v poznatkoch a znalostiach ľudí. Ako sa ukázalo, väčšina respondentov používa kozmetické prípravky starostlivosti o pleť. Pri ich nákupe ich ovplyvňuje najmä predchádzajúca vlastná skúsenosť, odporúčanie od niekoho a vlastnosti výrobku. Menej dôležitá je reklama či dizajn obalu. Nové poznatky rozhovor priniesol vo výskumnej otázke Ovplyvňuje vlastná skúsenosť s neželanou reakciou na kozmetiku to, či spotrebitelia čítajú zloženie kozmetických prípravkov? Ako potvrdili výsledky, pokiaľ mali respondenti s kozmetikou negatívnu skúsenosť, o zloženie kozmetiky sa zaujímajú viac a tiež viac čítajú zloženie na obaloch prípravkov. Pri vyhodnocovaní kvalitatívnej fázy sa vytvorilo niekoľko výskumných cieľov. Kvalitatívna časť práce sa zamerala na malú vzorku účastníkov, tým pádom nie sú výsledky zovšebecniteľné, napriek tomu ponúkajú zaujímavé výsledky a vhľad do informačného správania cieľovej skupiny. 101

101 Prvým z cieľov bolo zistiť, aký majú participanti vzťah k rôznym informačným zdrojom v oblasti kozmetiky. Informačné zdroje boli jednou z najviac rozoberaných tém v rámci celého výskumu. Zatiaľ čo v dotazníkovom šetrení respondenti odpovedali na otázky s mnohými informačnými zdrojmi, v kvalitatívnom šetrení boli hlbšie riešené len niektoré z nich. Konkrétne to boli: 1. doktor ten vyšiel v rámci dotazníka ako najdôležitejší aj najdôveryhodnejší zdroj; 2. knihy až 216 respondentov označilo, že knihu ako zdroj pre kozmetiku nikdy nevyužívajú; 3. časopisy 113 respondentov označilo, že ich nikdy nevyužívajú; 4. internet podľa respondentov to je 3. najdôležitejší zdroj pre kozmetiku. V dotazníku sa tiež otázka týkala webových stránok a tento zdroj jednoznačne viedol ako najčastejšie aj najviac využívaný. 5. rodina, priatelia keďže všeobecne sa berú ako veľmi podstatný faktor pri správaní (spotrebiteľskom či informačnom), je zaujímavé, že ako zdroj neskončili na prvých troch priečkach pri dôležitosti a dôveryhodnosti napriek tomu, že väčšina ľudí ich tak označila. 117 respondentov v dotazníku označilo, že niekedy využili iný zdroj pre zistenie informácií o kozmetike. Po tejto fáze výskumu sa ako možné sa ukázali televízia, rádio, Youtube, rôzne dokumenty či aplikácie. Po vyhodnotení kvalitatívnej časti výskumu sú v hodnotení informačných zdrojov zrejmé rozdiely vo vzťahu participantov k informačným zdrojom. Doktora na rozdiel od dotazníkového šetrenia participanti považujú za nedôveryhodného a ako zdroj je podľa nich nepraktický. Napriek tomu vyšiel ako druhý najvhodnejší zdroj pre informácie o kozmetike, zhodne s knihou. Tá je podľa participantov druhý najlepší zdroj aj pre získavanie informácií všeobecne, aj keď je v mnohých smeroch značne menej praktická ako iné zdroje. Tento výsledok je vzhľadom k veľkému množstvu ľudí, ktorí označili, že knihu nikdy nevyužívajú ako zdroj o kozmetike, zaujímavý. Rodina a priatelia dosiahli výsledky podobné tým z dotazníkového šetrenia, ako zdroj sú dôveryhodní aj dôležití, záleží však na oblasti, v ktorej informácie poskytujú. Jednoznačným víťazom medzi zdrojmi v rámci kvantitatívneho aj kvalitatívneho šetrenia sa stal internet. Preukázala sa veľká dôležitosť internetu ako informačného zdroja pre uspokojenie informačných potrieb. To potvrdzuje aj respondentmi označená preferovaná cesta k informáciám vo forme internetovej stránky. 102

102 Najdôležitejším zdrojom je pre všetkých participantov Google, pri ktorom veria, že im ponúkne relevantné výsledky. Pre zistenie informácií nechodia na druhú stránku výsledkov, často im pre zistenie informácie stačí aj ponúkaný prehľad bez otvorenia ktoréhokoľvek z výsledkov. Participantom vyhovuje rýchlosť a pohodlnosť, ktorú vďaka Googlu majú. Všeobecne sa prikláňajú k zdrojom overeným, pri Wikipédií sú si participanti vedomí jej limitov a zdroje ako napríklad Pluska obvykle zavrhovali pre jej bulvaritu. Ďalším z výskumných cieľov bolo pochopiť, ako využívajú participanti informácie, nachádzajúce sa na obaloch kozmetických prípravkov. Ako bolo dokázané na základe kvalitatívnej časti výskumu, pri porozumení informáciám na obaloch sa participanti stretávajú hneď s niekoľkými problémami: terminologickou bariérou, chemickým označením látok či ich nevysloviteľnosťou. Ako podstatný aspekt sa ukázala dĺžka zloženia, na základe ktorej majú participanti tendenciu získať k prípravku negatívnejší postoj. Ten je spôsobený aj neporozumením látkam. Významná je zmena postojov participantov ku kozmetickým prípravkom už po nájdení jednej neželanej látky v zložení. Zloženie sa ukázalo pri popise informácií na obaloch ako jediná oblasť, v ktorej mali participanti významné medzery v znalostiach. Ani jeden z participantov nerozumel všetkým informáciám na obale, z čoho vyplýva, že subjektívne hodnotenie 1 a 2 z dotazníka (kedy respondenti označili ich subjektívny pocit porozumenia informáciám na nich) je dosť nadhodnotené. Dôležité je tiež poukázať na to, že napriek snahám čítať a vysvetľovať rôzne neznáme látky, ani jeden z participantov si informácie smartfónom nedohľadával v inej ako poslednej otázke v pozorovaní, kde to mali dané. Pri určovaní škodlivosti prípravkov participanti pozerali na zloženie, označenia deklarujúce prítomnosť či neprítomnosť určitých látok, niektorých však (typ Z) neovplyvnili pre výber informácie na obale, ale design samotného obalu. V nasledujúcej tabuľke sú uvedené zdravšie prípravky podľa výberu participantov v jednotlivých kategóriách. Farebne je odlíšené, pokiaľ participant zmenil výber prípravku, teda, že najskôr označil na kúpu nejaký prípravok, ale následne vybral iný ako zdravší. Tab. 10 Výber zdravších prípravkov participantmi v jednotlivých kategóriách A B C D E F Univerzálny krém Indulona Indulona Astrid Indulona Indulona Astrid Denný krém Nivea TOPVET TOPVET TOPVET TOPVET TOPVET Telový krém Natura Siberica Natura Siberica Dermacol Dr. Nona Natura Siberica Natura Siberica 103

103 Ako vidno, dvaja participanti v rámci kategórie univerzálne krémy označili správne za vhodnejší krém od Astrid a v denných krémoch len jeden participant označil nesprávne za zdravší krém od Nivei. Zaujímavá je posledná skupina, kde len jedna participantka označila správne krém od značky Dr.Nona za najzdravší. Ako je však vidieť vo výsledkoch hodnotenia (8.2.2 Výber kozmetických prípravkov), rozdiel medzi krémom Natura Siberica a Dr.Nonou nie je taký veľký, ostal teda jediný participant, ktorého voľba by sa dala označiť ako naozaj nesprávna. Naznačuje to, že participanti aj nezámerne pri výbere inklinovali k zdravším prípravkom aj v prvom výbere. Preukázané teda je, že participanti využívajú informácie na obaloch pre viacero potrieb v rámci informačného správania. Ďalším výskumným cieľom pre kvalitatívnu časť výskumu bolo popísanie postupu informačného vyhľadávania participantov. Po preštudovaní informačných vyhľadávaní participantov tak bol vytvorený model vyhľadávania, ktorý sa dá zovšeobecniť na aspoň jedno z vyhľadávaní všetkých participantov. Tento model je následne možné porovnať s modelmi informačného správania a vyhľadávania, ktoré boli popísané v teoretickej časti. Obr. 29 Model vyhľadávania participantov výskumu Vyššie uvedený model nezohľadňuje otvorenie stránky Google, čo bol spoločný východiskový bod všetkých participantov. Ako vidno, po zadaní vyhľadávacieho dotazu nasledovalo prezretie ponúkaných výsledkov a ich vyhodnotenie, na základe čoho buď vyhľadávací dotaz participanti prepísali (a výsledky opäť hodnotili) alebo si z ponúkaných niektorý vybrali. Získané informácie vyhodnotili a na základe tohoto vyhodnotenia buď prešli na ďalší zdroj alebo ukončili vyhľadávanie. 104

104 Tento model je možné porovnať napríklad s modelom informačného vyhľadávania od Davida Ellisa. Fáza zahájenie (starting) a ukončenie (ending) je zhodná, nakoľko každé vyhľadávanie niekde začína a niekde končí. Rovnako hodnotenie relevancie informácií sa zhoduje s fázou overovanie (verifying). Na základe popisu Ellis rozlišuje zameranie pozornosti na fázy browsing, monitoring a chaining (prehliadanie, monitorovanie, reťazenie). Informačnému správaniu participantov vo výskume odpovedá práve fáza browsing (prehliadanie), ktorá je označovaná ako poloriadené či pološtrukturované vyhľadávanie. Správanie participantov teda odpovedá mikro-analýze informačného správania (s fázami zahájenie, reťazenie/prehliadanie, extrahovanie, overovanie a ukončenie podľa Ellisa). 240 Dôležitým poznatkom pre vytváranie a využívanie informačných zdrojov spotrebiteľmi je možnosť zaradiť participantov po informačnom vyhľadávaní do typológie používateľov informácií podľa Steinerovej. Ukázalo sa, že sa vyznačujú viacerými znakmi typu S (pragmatický, strategický typ), avšak viditeľné je aj prepojenie s typom P (prechodný typ). Tento poznatok je následne aplikovaný pri vytváraní prehľadu informačných zdrojov o kozmetike, kde sú aspekty daných typov zohľadnené (viac o tejto typológií je písané v kapitole Typy používateľov informácií). Zaujímavé poznatky tiež priniesol výskum pre oblasť vyhľadávania informácií priamo v obchode, pretože zatiaľ čo v kvantitatívnej časti výskumu vyšlo, že až 52 respondentov niekedy v obchode použilo vyhľadávač alebo aplikáciu v telefóne pre vyhľadanie zložky, u participantov toto správanie potvrdila len polovica s tým, že je také správanie skôr ojedinelé. V dotazníku tiež 5 ľudí označilo, že z obchodu volali skúsenejšiemu známemu (rodinnému príslušníkovi alebo priateľovi), v tejto časti práce to potvrdili dvaja participanti. Obaja ako dôvod označili, že by zavolali osobe, pre ktorú prípravok je, aby sa s výberom poradili. Porovnanie výsledkov o informačných bariérach je možné napríklad s výskumom Yi. Zameral sa na ne pri zisťovaní informácií o zdraví online a potvrdil, že základným problémom je porozumenie terminológii. Práve zložitosť a neznalosť terminológie sa ukázali v tejto práci ako najväčší problém pri porozumení informáciám ľuďmi. 241 Ďalší autorom uvádzaný problém je nedostatok povedomia o možných zdrojoch zdravotných informácií. Tento problém pri respondentoch tejto práce môže riešiť prehľad literatúry o kozmetike, ktorý je rozobratý v ďalšej kapitole a uvedený v prílohe WILSON, 1999, op. cit. pozn. č YI, Yong Jeong. Consumer Health Information Behavior in Public Libraries: A Qualitative Study. The Library Quarterly[online]. 2015, 85(1), [cit ]. DOI: / ISSN Dostupné z: 105

105 Keďže z výsledkov vyplýva, že určitá skupina ľudí má menšiu tendenciu a chuť si takéto informácie zisťovať a venovať sa im, je výzvou nájsť riešenie, ako práve im tému a jej dôležitosť zdôrazniť a priblížiť. Ako možnosť sa ponúka vytvorenie špecializovanej aplikácie, ktorá by bola dostupná aj pre mobilné zariadenia. Ďalej v prehľade zdrojov budú dve aplikácie popísané, avšak tieto nie sú zamerané na prostredie Slovenskej a Českej republiky, tým pádom sú prípravky po vyhľadaní neznáme a informácie nedostupné. Rovnako sa objavuje problém v jazykovej bariére, na ktorú participanti poukázali. Takáto aplikácia by zvýšila dostupnosť kvalitných a overených informácií kdekoľvek a vtedy, keď to potrebujú (napríklad aj priamo v obchode). Takýto informačný zdroj má veľký potenciál zvýšiť zdravotnú gramotnosť spotrebiteľov a pomôcť im robiť zdravšie rozhodnutia v každodennom živote. Yi 242 vidí riešenie v šírení takýchto informácií prostredníctvom knižníc. Pokiaľ by sa robili v knižniciach workshopy s odborníkmi na témy zo zdravotníctva, informácie by boli nielen sprostredkovávané v dôveryhodnom prostredí, ale za prítomnosti odborníka v špecifickej oblasti by mali ľudia priamo možnosť si vyjasňovať prípadné nejasnosti. V rámci výskumu väčšina ľudí dokázala naplniť základné dimenzie modelu zdravotnej gramotnosti od Sørensenovej, teda informáciu dokážu získať, pochopiť ju aj interpretovať. Na základe toho, čo sa dozvedeli, by tiež svoje správanie zmenili, rovnako ako by si dohľadávali viac informácií. Tam však prichádza participantmi často spomínaný problém nedostatok času. Objavuje sa tu paradox, na jednej strane človek povie, že nemá čas a ani záujem o informácie o zložení kozmetiky a možných následkoch, kým sa mu niečo osobne nestane a nemá s kozmetikou negatívnu skúsenosť. Na druhej strane je však dôležité si uvedomiť, že keď to človek začne riešiť až po vyskytnutí problémov, je to neskoro. Ako bolo v práci popísané, mnoho následkov môže mať dlhotrvajúci charakter a určité látky veľmi negatívne ovplyvňujú prostredie okolo nás. Šírenie osvety a využívanie vhodných informačných zdrojov pre získavanie informácií je pre dnešnú dobu už potrebná prevencia. Aby však ľudia pochopili požadované informácie, musia byť prezentované jednoduchým jazykom a takým štýlom, ktorý cieľovej skupine vyhovuje. 243 Napríklad je vhodné využívať také výukové materiály, ktoré pacienti ocenia a sú im blízke. 242 Ibid. 243 EDISON, Karen, Ioana STAICULESCU a Stanton HUDSON. Educate your patients and improve outcomes: Health literacy for the dermatologist. Clinics in Dermatology [online]. 2012, 30(4), [cit ]. DOI: /j.clindermatol ISSN x. Dostupné z: 106

106 10 Prehľad internetových zdrojov o kozmetike Vzhľadom na skôr spomínané dôvody je v práci vytvorený prehľad zdrojov, ktorý môžu spotrebitelia využiť pre získanie informácií o kozmetike a jej zložení. Za využitia rôznych kľúčových slov a vyhľadávacích stratégií bola spravená rešerš zdrojov, ktoré boli ďalej skúmané s ohľadom na ich relevanciu k téme zloženia kozmetiky. Keďže informačné preťaženie je veľký problém a v mnohých zdrojoch je pre spotrebiteľov ťažké sa vyznať, účelne bolo vybraných maximálne 10 informačných zdrojov. Zahrnuté zdroje museli splniť určité kritériá: - jazyk: český, slovenský alebo anglický; - obsah celej stránky alebo väčšina stránky musela byť tematicky zameraná na kozmetiku; - nešlo o blog alebo taký typ stránky, kde by mohli vyvstať otázky o objektivite tvrdení (informácie sú podložené relevantnými zdrojmi); - stránka neslúži ako propagácia konkrétnej značky kozmetiky. Na základe dotazníkového šetrenia sú zahrnuté v prehľade rôzne internetové stránky, okrem nich však aj aplikácie, ktoré spomenuli participanti v rozhovoroch. Ako tiež uvádzajú niektorí autori, práve mobilné telefóny majú veľkú silu v možnosti kedykoľvek a kdekoľvek poskytnúť spotrebiteľom informácie o zdraví. 244 Keďže aplikácií o kozmetike je tiež veľké množstvo, vybrané boli také, ktoré majú od užívateľov dobré hodnotenie. Rovnako, keďže väčšina participantov patrila podľa Steinerovej typológie k typu S (ktorý sa vyznačuje tým, že nechce za informácie platiť), vybrané boli aplikácie aj internetové stránky také, pri ktorých nie je nutné platiť za prístup. Nakoniec bolo na základe stanovených kritérií vybraných 5 anglických, 3 české webové stránky a 2 mobilné aplikácie. Takéto je aj delenie v prehľade zdrojov Zdroje a ich popis Internetové stránky české Encyklopedie Biooo 245 Prehľadným spôsobom informuje o zložení kozmetiky aj o certifikátoch, ktoré kozmetické prípravky môžu mať. Zložky delí do piatich kategórií na čisto prírodné látky, deriváty prírodných látok, neškodné chemické látky, ľahko škodlivú chémiu a nebezpečné látky. 244 DENG, Zhaohua, Shan LIU a Oliver HINZ. The health information seeking and usage behavior intention of Chinese consumers through mobile phones [online]. 2015, 28(2), [cit ]. DOI: /ITP ISSN Dostupné z: Biooo encyklopedie [online] [cit ]. Dostupné z: 107

107 V zoznamoch látok je už názov farebne odlíšený podľa toho, do ktorej skupiny patrí. Ďalej je vysvetlené, ako sa zložka používa či ako sa získava. Vysvetlené sú tu aj základné súvislosti a pojmy ako napríklad INCI či alergény. Nevýhodou voči ďalším uvedeným zdrojom sa môže zdať to, že texty pri látkach nie sú veľmi členené; sú však písané zrozumiteľným jazykom. Na stránke sa nachádza aj magazín, v ktorom sa príspevky delia do rôznych kategórií (napríklad zdravie, prírodná kozmetika či životný štýl). Napriek tomu, že Biooo slúži aj ako obchod, nepropaguje jednu konkrétnu značku a encyklopedická časť nemá s obchodom v podstate nič spoločné. Slozenikosmetiky.cz 246 Táto stránka, ako už názov napovedá, popisuje zložky v kozmetických prípravkoch. Hodnotí ich známkou prospešnosti ako v škole, teda od 1 do 5 (kde 1 je najlepšie a 5 najhoršie hodnotenie s ohľadom na bezpečnosť používania). Uvedené sú napríklad pôvod látky, účel či charakteristika látky, rovnako ako odkazy a zdroje pre získanie ďalších informácií. Slozeni-kosmetiky.cz 247 Na rozdiel od slozenikosmetiky.cz, na tejto stránke sú látky hodnotené na stupnici od 0 do 10. Pri konkrétnych látkach sú uvedené funkcie a všeobecné informácie, prípadne možné (menej škodlivé) alternatívy k danej látke. Okrem informácií o rôznych zložkách kozmetiky, ktoré sa dajú prezerať podľa abecedy na lište, sú tu popísané rôzne súvisiace témy, ako napríklad certifikáty kozmetiky, dráždivosti látok či endokrinné disruptory. Nevýhodou stránky je, že bola naposledy upravovaná v roku Internetové stránky anglické Cosmetics info 248 Stránka obsahuje informácie o bezpečnosti, testovaní aj obmedzeniach v kozmetike. Tiež sú tu informácie o zložkách, popísaných je viac ako Prezeranie je možné na základe kategórie prípravkov, rovnako ako je veľmi intuitívne vyhľadávanie zložiek podľa abecedy. Výsledky popisujú, na čo je látka využívaná, popisuje bezpečnosť látky na základe rôznych 246 Složení kosmetiky: co se skrývá za latinskými názvy v INCI [online]. [cit ]. Dostupné z: Složení-kosmetiky [online] [cit ]. Dostupné z: Cosmetics Info [online] [cit ]. Dostupné z: 108

108 zdrojov a následne je uvedených niekoľko zdrojov, kde sa k danej téme dajú navyše informácie dohľadať. Nie je tu stupnica či hodnotenie, ktoré by na prvý pohľad jasne naznačilo, aká bezpečná je látka. EWG s Skin Deep 249 EWG Environmental Working Group, sa venuje chemikáliám v kozmetike od roku Vytvorili elektronickú databázu, ktorá prepája jednotlivé zložky kozmetiky s rôznymi odkazmi na rozhodnutia vlád či popisujú chemickú toxicitu na základe rôznych výsledkov výskumov. Veľkou výhodou tejto databázy je to, že obsahuje aj informácie o obmedzeniach v kozmetike nie len v Amerike, ale aj Kanade, Japonsku a Európskej únii. Na stránke je možné vyhľadávať na základe názvu prípravku alebo konkrétne jednotlivé zložky. Majú priradené hodnotenie na stupnici od 1-10, odlíšené farebne. Každý deň na stránke aktualizujú, koľko je aktuálne popísaných prípravkov (74 182), značiek (2145) a koľko z nich je označených ako EWG verified (1266). EWG verified je štandard, ktorý označuje prípravky spĺňajúce prísne podmienky bezpečnosti pre zdravie. Tieto prípravky nesmú napríklad obsahovať žiadnu z látok, ktorú EWG označilo ako problémovú. Na základe určovania hodnotenia látok v tejto práci sa dá povedať, že v databázi tohto zdroja sa nachádzalo najviac látok obsiahnutých v prípravkoch pri pozorovaní. Safe Cosmetics 250 Táto stránka vznikla v rámci projektu prevencie rakoviny. Informácie na stránke sú rozdelené tematicky na viacero celkov, jednak sú tu informácie, vďaka ktorým sa dá pochopiť kozmetika ako taká, sú tu rôzne tipy, regulácie či časť o vplyvoch na zdravie. Ďalší celok tvorí možnosť prehľadávania konkrétnych zložiek. Tie sú následne obšírne, avšak prehľadne popísané s tým, že informácie sú podložené odkazmi na pôvodné zdroje. Veľkou výhodou tejto stránky sú kartičky so základnými škodlivými látkami v rámci rôznych prípravkov, rovnako ako pravidelné aktualizovanie informácií aj vydávaných hlásení a zmien. Skincarisma 251 Stránka obsahuje informácie o prípravkoch a o vyše 1600 značkách. Vyhľadávanie je možné na základe rôznych prípravkov, podľa konkrétnych zložiek či značiek. 249 EWG's Skin Deep: Cosmetic Database [online]. EWG, 2018 [cit ]. Dostupné z: Campaign for Safe Cosmetics: a project of Breast Cancer Prevention Partners [online] [cit ]. Dostupné z: SkinCarisma BETA [online] [cit ]. Dostupné z: 109

109 Dajú sa rovno zadať preferencie, napríklad prípravky bez určitých látok (parabenov, sulfátov či alkoholu) alebo podľa vhodnosti pre určitý typ pleti. Hodnotenie prípravkov prebieha na základe EWG. Prípravky sa dajú porovnávať medzi sebou, ukazujú zloženie a možné následky. Výhodou tejto stránky je to, že pri prvom vyhľadávaní v niekoľkých krokoch ukáže, ako sú výsledky radené a čo znamenajú. Nevýhodou je, že sa o jednotlivých zložkách nedá zistiť priamo na stránke viac informácií, je tam len ich hodnotenie a v rámci poznámok označenie (napríklad vhodnosť pre určitý typ pleti či zaradenie do skupiny chemikálií). Po vpísaní do vyhľadávania látku stránka nevyhľadá. Samostane v okne sa však dá otvoriť cosmetic analyzer, kam je možné vpísať či prekopírovať akékoľvek zložky (jednu alebo viac) a stránka vypočíta výslednú hodnotu bezpečnosti pre prípravok, v ktorom dané látky sú. Napriek tomu, že to je oproti niektorým ďalším stránkam výhoda, je škoda, že samostatne látku nevyhľadá po zadaní do vyhľadávacieho okna. Na stránke je aj niekoľko článkov, viac rozoberajúcich konkrétnu skupinu zložiek. Rovnako tu je odkaz na niekoľko blogov a online komunít, ktoré sa kozmetike venujú. Je možné sa na stránke zadarmo registrovať, vďaka čomu sa vyhľadávania a rôzne prípravky dajú uložiť. The facts about 252 Stránka je zaštítená The Cosmetic, Toiletry and Perfumery Association (CTPA), čo je hlas kozmetického priemyslu v Anglicku. Už od roku 2008 na nej na základe vedeckých informácií informujú o často používaných látkach v kozmetických prípravkoch, rovnako ako o rôznych reguláciách a obmedzeniach s ohľadom na bezpečnosť ich používania. Stránka obsahuje veľa článkov a rôznych informácií o skupinách látok, o prípravkoch a na čo sa pri nich zamerať a dávať si pozor. Pri popisovaní zložiek na rozdiel od niektorých ďalších stránok nehodnotia látky na nejakej stupnici, ale popisujú v odstavcoch fakty z rôznych zdrojov. Na rôzne zdroje tiež prikladajú odkazy. Zaujímavé a prehľadné sú informácie o jednotlivých druhoch kozmetiky (napríklad krémy na opaľovanie či prípravky pre deti), kde popisujú nie len kozmetiku, ale aj rôzne mýty a informácie, ktoré s prípravkami súvisia (pri prípravkoch na pleť je napríklad podrobne vysvetlené, ako vlastne fungujú hydratačné krémy či ako správne kozmetiku uchovávať). Keď sa chce človek dostať k výsledkom o konkrétnej látke, musí sa tam prekliknúť cez what s in my cosmetics na bočnej lište. Následne je podľa abecedy možné prehľadávanie. 252 The facts about [online]. CTPA, 2018 [cit ]. Dostupné z: 110

110 Aplikácie Think Dirty Ešte v roku 2013 bolo v aplikácii evidovaných produktov 253. Dnes ich tam je podľa stránky , v aplikácii samotnej ich hlási už takmer milión. Väčšina však je z kozmetického trhu Ameriky a Kanady. Táto aplikácia funguje na základe jednoduchého naskenovania čiarového kódu, na základe ktorého sa rozpozná prípravok a jeho zložky. Daný prípravok na dirty stupnici ohodnotí od 0 (neškodná) do 10 (vážne následky na zdravie) v kategóriách: karcinogenita; toxicita reprodukčného a imunitného systému; alergény. Následne sa dajú rozkliknúť jednotlivé zložky pre zistenie vplyvu každej z nich. Pokiaľ má prípravok nejaké certifikáty, je to pri ňom napísané. Pri každej zložke je zoznam zdrojov, na základe ktorých je hodnotenie vykonané. Prípravky je možné dať si na svoju poličku a následne si vypočítať, aké vplyvy celá polička používaných prípravkov na naše zdravie má. Veľkou výhodou tejto aplikácie je, že je veľmi jednoduchá na používanie s dobrou a prehľadnou grafikou. Aplikácia je dostupná zadarmo v App Store pre ios aj Google Play pre Android 255. Obr. 30 Aplikácia Think Dirty 253 CHIA, Jessica. 2 Free Beauty Apps You Need: Bypassing sketchy ingredients has never been easier. In: Prevention[online] [cit ]. Dostupné z: Think Dirty Shop Clean. App Store Preview [online] [cit ]. Dostupné z: Think Dirty. Google Play [online] [cit ]. Dostupné z: 111

111 EWG s Healthy Living Táto aplikácia prepája Food Scores a Skin Deep, teda dve stránky venujúce sa zdravším rozhodovaniam v oblasti kozmetiky a jedla. Keďže stránka EWG Skin deep, bola využitá participantkou aj v rámci pozorovania, aplikácia práve od Environmental Working Group je veľmi relevantným zdrojom. Funguje na podobnom princípe ako Think dirty na naskenovaní čiarového kódu. Dá sa dobre a jasne prepínať medzi kozmetickou časťou aplikácie a časťou zameranou na jedlo. V rámci kozmetiky obsahuje aplikácia informácie o viac ako prípravkoch osobnej starostlivosti, značkách a zložkách kozmetiky. 256 Informácie v aplikácii sú založené na Skin Deep a prípravkom je, rovnako ako na stránke, prideľovaná značka EWG Certified. Zaujímavé pri tejto aplikácií je to, že v Google Play má hodnotenie od používateľov veľmi dobré a podľa počtov vidno, že je obľúbená a využívaná. Na druhej strane v App store má hodnotenie len tri hviezdičky z piatich s menej ako 100 hodnotiacimi ľuďmi. 257 Obr. 31 Aplikácia EWG s Healthy Living 256 EWG's Healthy Living. Google Play [online] [cit ]. Dostupné z: EWG's Healthy Living. App Store Preview [online] [cit ]. Dostupné z: 112

112 11 Záver V diplomovej práci som sa venovala aktuálnej téme v rámci výskumov informačnej vedy, informačnému správaniu. V úvodnej teoretickej časti práce som vysvetlila pojem a súvisiace aspekty informačného správania, následne som predstavila už zrealizované výskumy, ktoré sa na informačné správanie zamerali. Na základe tejto časti je jasné, že záujem o tému je veľký. Následne je v časti o kozmetike dokázané, že je potrebné sa z dôvodu možných rizík a následkov informáciám v tejto oblasti venovať. V praktickej časti je popísaný samotný výskum diplomovej práce. Rozpísané sú využité metódy, ktoré mali splniť cieľ práce a zodpovedať stanovené výskumné otázky. Vyberané boli na základe popísaných výskumov, ktoré sa informačnému správaniu venovali. Cieľom práce bolo na základe definovaných výskumných otázok zistiť, aké je informačné správanie v oblasti kozmetiky. Pre naplnenie cieľa bol vybraný zmiešaný výskum, ktorý sa ukázal ako vhodný prístup pre skúmanie informačného správania vybranej cieľovej skupiny. Na základe výskumu sa ukázalo, že informačné správanie spotrebiteľov je značne ovplyvnené pohlavím a záujmom o kozmetiku. V práci boli definované dva typy participantov, typ Y (ľudia, ktorí o informácie majú záujem, lebo chcú alebo z rôznych dôvodov musia) a typ Z (ľudia bez záujmu o kozmetiku, teda aj o informácie o nej). Dá sa zhrnúť, že participanti vo všeobecnosti využívajú informácie, ktoré sa nachádzajú na obaloch prípravkov. V plnom porozumení takýmto informáciám im však prekáža terminologická bariéra a ich odpor k neznámemu, najmä v oblasti zložiek prípravkov. Pocit negativity posilňuje neschopnosť vysloviť látky a ich chemické znenie. S ostatnými informáciami na obaloch obvykle nemajú participanti problém. Dokázalo sa, že niektoré z informácií, napríklad zdôraznenie prítomnosti alebo absencie určitej látky, pôsobí pozitívne a môže ovplyvniť kúpny proces spotrebiteľov. Informačné vyhľadávanie väčšiny participantov bolo podobné a spoliehali sa na rovnaké zdroje, čo mohlo vyplývať aj z toho, že všetci svoje vyhľadávanie začali zhodne na stránke Google. V niektorých prípadoch im stačili práve ním ponúkané výsledky pre naplnenie informačnej potreby a zodpovedanie informačnej otázky. Na základe postupov, ktoré participanti vo vyhľadávaní uplatnili, bol spísaný model vyhľadávania. Následne bol porovnaný s modelom vyhľadávania Davida Ellisa a ukázalo sa, že správanie participantov zodpovedá ním popísanému modelu. 113

113 Participanti boli tiež porovnaní so Steinerovej typológiou a zaradení k typu S alebo typu P. Toto zaradenie do typológie používateľov informácií môže poslúžiť odborníkom v zameraní informačných zdrojov priamo podľa ich predstáv. Ďalší veľmi dôležitý faktor pri využívaní informácií participantmi sa ukázala byť vlastná skúsenosť: na jednej strane pozitívna pokiaľ sú spotrebitelia spokojní s používanou kozmetikou, informácie o nej si nezisťujú; na druhej strane negatívna práve neželaná reakcia má za následok častejšie čítanie zloženia prípravkov a vyhľadávanie informácií. Tiež sa ukázalo, že napriek využívaniu rôznych informačných zdrojov značne prevažuje preferencia ľudí k elektronickým voči tlačeným zdrojom. Spotrebitelia majú záujem o informácie jednoducho dostupné, v elektronickej forme, ideálne z internetovej stránky obsahujúcej dôveryhodné informácie a odkazy na pôvodný zdroj. Po internetovej stránke však, prekvapivo, nasledoval v preferenciách tlačený zdroj (napríklad vo forme brožúrky). V tomto smere teda existuje potenciál v šírení osvety, napríklad v umiestňovaní výukových letákov či plagátikov na rôznych miestach. V rámci práce bol vytvorený stručný prehľad elektronických informačných zdrojov o kozmetike, kde sú spomenuté aj dve mobilné aplikácie. Z dôvodu veľkého množstva dostupných zdrojov bol ich počet obmedzený, aby sa zabránilo informačnému preťaženiu a odporu ľudí vyplývajúceho z veľkého množstva možností a informácií. Diplomová práca prináša nové informácie o informačnom správaní a výsledky práce môžu poslúžiť pre budúcich výskumníkov informačného správania. Rovnako sa ukazujú veľké možnosti pre pozorovanie informačného vyhľadávania. Ako veľká výzva sa tiež ponúka ukázať dôležitosť informácií o zložení kozmetiky ľuďom, ktorí o túto oblasť nemajú žiadny záujem. Ako ukázal výskum, znalosti zložiek kozmetických prípravkov sú nedostatočné, čo môže súvisieť s terminologickou bariérou a nižšou úrovňou zdravotnej gramotnosti. Zdrojov je veľa a ľudia by sa medzi nimi mali naučiť rozlišovať a kriticky ich hodnotiť, aby si dokázali vybrať tie naozaj vhodné. Jedným z možných riešení je zapojenie rozmanitých tém zo zdravotníctva, konkrétne aj v oblasti informácií o zložení kozmetických prípravkov, v rámci workshopov do knižníc. Tým pádom by sa do knižníc prilákali aj nečitatelia a téma by sa im priblížila. Veľký potenciál má podľa môjho názoru aj vytvorenie aplikácie, akou je napríklad Think Dirty, avšak so zameraním na slovenský a český kozmetický trh. Aplikácia, rovnako ako ňou sprostredkované informácie, majú veľký predpoklad zvyšovať zdravotnú gramotnosť a šíriť medzi ľuďmi tak potrebnú osvetu. 114

114 Použité zdroje 1. ANTON, Bonnie a Ramona NELSON. PARK, Hyeoun-Ae, Peter MURRAY a Connie DELANEY, ed. Consumer-Centered Computer-Supported Care for Healthy People. 2006, s Studies in Health Technology and Informatics. ISBN Dostupné také z: 2. ÅSTRÖM, Fredrik. Changes in the LIS research front: Time-sliced cocitation analyses of LIS journal articles, Journal of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2007, 58(7), [cit ]. DOI: /asi ISSN Dostupné z: 3. BALASUBRAMANIAN, Siva K a Catherine COLE. Consumers' Search and Use of Nutrition Information: The Challenge and Promise of the Nutrition Labeling and Education Act. Journal of Marketing [online] Vol [cit ]. Dostupné z: 4. BARNETT, J., J. LEFTWICH, K. MUNCER, K. GRIMSHAW, R. SHEPHERD, M. M. RAATS, M. H. GOWLAND a J. S. LUCAS. How do peanut and nut-allergic consumers use information on the packaging to avoid allergens?. Allergy [online]. 2011, 66(7), [cit ]. DOI: /j x. ISBN /j x. Dostupné z: 5. BARNETT, Julie, Konstantina VASILEIOU, M. Hazel GOWLAND, Monique M. RAATS a Jane S. LUCAS. Beyond Labelling: What Strategies Do Nut Allergic Individuals Employ to Make Food Choices? a Qualitative Study. PLoS One [online]. 2013, 8(1) [cit ]. DOI: /journal.pone ISBN /journal.pone Dostupné z: 6. BÁRTA, Vladimír a Hilda BÁRTOVÁ. Homo spotřebitel. V Praze: Oeconomica, Odborná kniha s vědeckou redakcí. ISBN BÁRTOVÁ, Hilda, Vladimír BÁRTA a Jan KOUDELKA. Chování spotřebitele a výzkum trhu. Praha: Oeconomica, ISBN BATES, Marcia J. Information Behavior. Encyclopedia of Library and Information Sciences [online]. 2010, (3), [cit ]. Dostupné z: 9. BATES, Marcia J. The design of browsing and berrypicking techniques for the online search interface. Online Review [online]. 1989, 13(5), [cit ]. DOI: 115

115 /eb ISBN /eb Dostupné z: BAWDEN, David a Lyn ROBINSON. Úvod do informační vědy. Doubravník: Flow, ISBN BAWDEN, David, Clive HOLTHAM a Nigel COURTNEY. Perspectives on information overload. Aslib Proceedings [online]. 1999, 51(8), [cit ]. DOI: /EUM ISSN X. Dostupné z: BELKIN, Nicholas J. Anomalous states of knowledge as a basis for information retrieval. Canadian Journal of Information Science [online]. 1980, 5, [cit ]. ISSN Dostupné online: 47f4-8a12-76db64bca9db@sessionmgr102&bdata=JkF1dGhUeXBlPWlwLGNvb2tpZSx1aWQmbGFu Zz1jcyZzaXRlPWVkcy1saXZlJnNjb3BlPXNpdGU=#AN= &db=lls 13. BELKIN, N.J., R.N. ODDY a H.M. BROOKS. ASK FOR INFORMATION RETRIEVAL: PART I. BACKGROUND AND THEORY. Journal of Documentation [online]. 1982, 38(2), [cit ]. DOI: /eb ISSN Dostupné z: BILAL, Arebu I., Zelalem TILAHUN, Ebrahim D. OSMAN, Anwar MULUGETA, Muktar SHEKABDULAHI a Derbew Fikadu BERHE. Cosmetics Use-Related Adverse Events and Determinants Among Jigjiga Town Residents, Eastern Ethiopia. Dermatology and Therapy [online]. 2017, 7(1), [cit ]. DOI: /s y. ISSN Dostupné z: Biooo encyklopedie [online] [cit ]. Dostupné z: BRÁZDOVÁ, Miroslava. Analýza metod měření informačního chování seniorů. Brno, Magisterská diplomová práce. Masarykova univerzita, Filozofická fakulta, Ústav české literatury a knihovnictví, Kabinet informačních studií a knihovnictví. Vedoucí práce PhDr. Iva Zadražilová. 17. Campaign for Safe Cosmetics: a project of Breast Cancer Prevention Partners [online] [cit ]. Dostupné z: CASE, Donald Owen. Looking for information: a survey of research on information seeking, needs, and behavior. San Diego, Calif.: Academic Press, c2002. Library and information science (New York, N.Y.). ISBN X. 116

116 19. CATALANO, Amy. Patterns of graduate students' information seeking behavior: a meta-synthesis of the literature. Journal of Documentation [online]. 2013, 2(69), [cit ]. DOI: / Dostupné z: CEJPEK, Jiří. Informace, komunikace a myšlení: úvod do informační vědy. 2., přeprac. vyd. Praha: Karolinum, ISBN X. 21. CERVELLON, Marie-Cécile a Lindsey CAREY. Consumers' perceptions of 'green': Why and how consumers use eco-fashion and green beauty products. Critical Studies in Fashion & Beauty [online]. 2011, 2(1), [cit ]. DOI: /csfb _1. ISSN Dostupné z: CLARKE, Martina A., Jeffery L. BELDEN, Richelle J. KOOPMAN, Linsey M. STEEGE, Joi L. MOORE, Shannon M. CANFIELD a Min S. KIM. Information needs and information-seeking behaviour analysis of primary care physicians and nurses: a literature review. Health Information and Libraries Journal [online]. 2013, 30(3), [cit ]. DOI: /hir ISSN Dostupné z: Cosmetics Info [online] [cit ]. Dostupné z: COURTRIGHT, Christina. Context in information behavior research. Annual Review of Information Science and Technology [online]. 2007, 41(1), [cit ]. DOI: /aris ISSN Dostupné z: ČESKO. fragment #f zákona č. 634/1992 Sb., o ochraně spotřebitele. In: Zákony pro lidi.cz [online]. AION CS [cit ]. Dostupné z: ČESKO. 2 odst. 1 písm. a) zákona č. 634/1992 Sb., o ochraně spotřebitele. In: Zákony pro lidi.cz [online]. AION CS [cit ]. Dostupné z: ČESKO. 419 zákona č. 89/2012 Sb., občanský zákoník. In: Zákony pro lidi.cz [online]. AION CS [cit ]. Dostupné z: DE GROOT, Anton C. a Ian R. WHITE. Cosmetic ingredient labelling in the European Community. Contact Dermatitis [online]. 1991, (25), [cit ]. DOI: /j tb01873.x. ISBN /j tb01873.x. Dostupné z: 117

117 29. DEHGHANI, Rouhullah, Rezvan TALAEE, Mojtaba SEHAT, Narges NIKKHAH GHAMSARI a Leila MESGARI. Surveying the Rate of Using Cosmetics Among the Kashan's Women. Journal of Biology and Today's World [online]. 2017, 6(2), [cit ]. DOI: /J.JBTW ISSN Dostupné z: DENG, Zhaohua, Shan LIU a Oliver HINZ. The health information seeking and usage behavior intention of Chinese consumers through mobile phones [online]. 2015, 28(2), [cit ]. DOI: /ITP ISSN Dostupné z: DERVIN, Brenda. An overview of sense-making research: concepts, methods, and results to date. International Communication Association Annual Meeting [online]. Dallas, [cit ]. Dostupné z: DERVIN, Brenda. From the mind's eye of the use: the sense-making qualitative-quantitative methodology. In: School of Communication, and Information: Tefko Saracevic, Ph.D. [online]. 2005, 1992, s [cit ]. Dostupné z: DOMBROVSKÁ, Michaela, Hana LANDOVÁ a Ludmila TICHÁ. Informační gramotnost - teorie a praxe v ČR. Národní knihovna: knihovnická revue [online]. 2004, 2004, 15(1), 7-18 [cit ]. ISSN Dostupné z: EDISON, Karen, Ioana STAICULESCU a Stanton HUDSON. Educate your patients and improve outcomes: Health literacy for the dermatologist. Clinics in Dermatology [online]. 2012, 30(4), [cit ]. DOI: /j.clindermatol ISSN x. Dostupné z: EISENBERG, Michael B. a Robert E. BERKOWITZ. Big6 Skills Overview. In: The Big 6 [online] [cit ]. Dostupné z: ERDELEZ, Sandra. Information Encountering: It's More Than Just Bumping into Information. Bulletin of the American Society for Information Science and Technology [online]. 1999, 25(3), [cit ]. DOI: /bult.118. ISSN Dostupné z: EWG's Healthy Living. App Store Preview [online] [cit ]. Dostupné z: EWG's Healthy Living. Google Play [online] [cit ]. Dostupné z: 118

118 39. EWG's Skin Deep: Cosmetic Database [online]. EWG, 2018 [cit ]. Dostupné z: FIDEL, Raya. Are we there yet?: Mixed methods research in library and information science. Library & Information Science Research [online]. 2008, 30(4), [cit ]. DOI: /j.lisr ISSN Dostupné z: FISHER, Karen E. Information grounds. FISHER, Karen E., Sanda ERDELEZ a Lynne MCKECHNIE, ed. Theories of information behavior. Medford: Information Today, c2005, s ASIST monograph series. ISBN x. 42. FORD, Nigel. Introduction to information behaviour. London: Facet, ISBN FOSTER, Allen. A nonlinear model of information-seeking behavior. Journal of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2004, 55(3), [cit ]. DOI: /asi ISSN Dostupné z: FRANCISCO, Bruce a Kelly FRANCISCO. You need a magnifying glass to see the truth. In: NaturalNewHaven: Natural awakenings [online] [cit ]. Dostupné z: he_truth_05.16.pdf 45. FURST, Tanis, Margaret CONNORS, Carole A. BISOGNI, Jeffery SOBAL a Laura Winter FALK. Food Choice: A Conceptual Model of the Process. Appetite [online]. 1996, 26(3), [cit ]. DOI: /appe ISSN Dostupné z: GAVORA, Peter. Gramotnosť: vývin modelov, reflexia praxe a výskumu. Pedagogika: časopis pri vědy o vzdělávání a výchově[online]. 2002, 2(5), [cit ]. Dostupné z: GAVORA, Peter. Sprievodca metodológiou kvalitatívneho výskumu. 2. vyd. Bratislava: Vydavateľstvo UK, ISBN GE, Xuemei. Information-Seeking Behavior in the Digital Age: A Multidisciplinary Study of Academic Researchers. College & Research Libraries[online]. 2010, 71(5), [cit ]. DOI: /crl-34r2. ISSN Dostupné z: GIVEN, Lisa M., Heidi JULIEN a Donald CASE. The evolution of information behavior research: Looking back to see the future. In: Proceedings of the American Society for 119

119 Information Science and Technology [online]. 2012, 49(1), s. 1-2 [cit ]. DOI: /meet ISSN Dostupné z: GODBOLD, Natalya. Beyond information seeking: towards a general model of information behaviour. Information research [online]. 2006, 11(4) [cit ]. Dostupné z: GREIFENEDER, Elke. Trends in information behaviour research. In: Proceedings of ISIC, the Information Behaviour Conference. Leeds, 2-5 September, 2014: Part 1, (paper isic13). [cit ]. Dostupné z: GREIFENEDER, Elke. Users and technology: are we doing research now?. Library Hi Tech [online]. 2011, 29(2), [cit ]. DOI: / ISSN Dostupné z: GRETZ, Karl F. a Steven R. DROZDECK. Psychologie prodeje. Praha: Victoria Publishing, ISBN HAUSENBLAS, Ondřej, SLEJŠKOVÁ, Lucie, ed. Klíčové kompetence na gymnáziu. V Praze: Výzkumný ústav pedagogický, c2008. ISBN Dostupné také z: Health Promotion Glossary. In: World Health Organization [online]. Geneva, 1998 [cit ]. Dostupné z: HEINSTRÖM, Jannica. Psychological factors behind incidental information acquisition. Library & Information Science Research[online]. 2006, 28(4), [cit ]. DOI: /j.lisr ISSN Dostupné z: HENDL, Jan. Kvalitativní výzkum: základní teorie, metody a aplikace. 3. vyd. Praha: Portál, ISBN HOJEROVÁ, Jarmila a Eva BOSKOVIČOVÁ. Ako si vybrať kozmetiku: Kozmetika, zdravie, krása. Bratislava: Plat4M Books, ISBN HRDINÁKOVÁ, Ľudmila. Informačná gramotnosť ako kľúčová kompetencia pre 21. storočie. Bratislava: STIMUL, ISBN Dostupné také z: gramotnost.pdf 120

120 60. HUOTARI, Maija-Leena a Elfreda CHATMAN. Using everyday life information seeking to explain organizational behavior. Library & Information Science Research [online]. 2001, 23(4), [cit ]. DOI: /S (01) ISSN Dostupné z: CHIA, Jessica. 2 Free Beauty Apps You Need: Bypassing sketchy ingredients has never been easier. In: Prevention[online] [cit ]. Dostupné z: CHU, Heting. Research methods in library and information science: A content analysis. Library & Information Science Research [online]. 2015, 37(1), [cit ]. DOI: /j.lisr ISSN Dostupné z: JAROLÍMEK, J. a M. M. LUSTIGOVÁ. Zdravotní gramotnost je i u mladých vysokoškolákú stále velmi nízká. General Practitioner / Prakticky Lekar [online]. 2018, 98(1), [cit ]. ISSN Dostupné z: JONÁK, Zdeněk. Informační chování. In: KTD : Česká terminologická databáze knihovnictví a informační vědy (TDKIV)[online] [cit ]. Dostupné z: JULIEN, Heidi. A content analysis of the recent information needs and uses literature. Library & Information Science Research [online]. 1996, 18(1), [cit ]. DOI: /S (96) ISSN Dostupné z: JULIEN, Heidi a Lawrence J. DUGGAN. A Longitudinal Analysis of the Information Needs and Uses Literature. Library & Information Science Research [online]. 2000, 22(3), [cit ]. DOI: /S (99) ISSN Dostupné z: JULIEN, Heidi, Jen (J.L.) PECOSKIE a Kathleen REED. Trends in information behavior research, : A content analysis. Library & Information Science Research [online]. 2011, 33(1), [cit ]. DOI: /j.lisr ISBN /j.lisr Dostupné z: KAGOLOVSKY, Yuri a Jochen R. MOEHR. Terminological Problems in Information Retrieval. 121

121 69. Journal of Medical Systems [online]. 2003, 27(5), [cit ]. DOI: /A: ISSN Dostupné z: KAPOUN, Pavel. Informační zdroje. Ostrava: Ostravská univerzita v Ostravě, Pedagogická fakulta, katedra informačních a komunikačních technologií, ISBN KATUŠČÁK, Dušan, Marta MATTHAEIDESOVÁ a Marta NOVÁKOVÁ, PASTIER, Jozef, Ladislav ĎURIČ a Viliam S. HOTÁR, ed. Informačná výchova. Bratislava: Slovenské pedagogické nakladateľstvo, Terminologický a výkladový slovník. ISBN KOTLER, Philip. Moderní marketing: 4. evropské vydání. Praha: Grada, ISBN KOUDELKA, Jan. Spotřební chování a segmentace trhu. Praha: Vysoká škola ekonomie a managementu, ISBN KRISHNAN, Selvarajah, Nur Sofia AMIRA, Umi Nur ATILLA, Siti SYAFAWANI a Muhamad HAFIZ. The Usage of Cosmetic in Malaysia: Understanding the Major Factors that Affect the Users. Management [online]. 2017, 7(1), [cit ]. DOI: /j.mm Dostupné z: KUČERA, Zdeněk, Jiirgen PELIKÁN a Alena ŠTEFLOVÁ. Zdravotní gramotnost obyvatel ČR - výsledky komparativního reprezentativního šetření. Journal of Czech Physicians / Casopis Lekaru Ceskych[online]. 2016, 155(5), [cit ]. ISSN Dostupné z: e6f-8f19-ac349748b5b8%40sessionmgr KUSKE, Silke, Tim SCHIERECK, Sandra GROBOSCH, Andrea PADUCH, Sigrid DROSTE, Sarah HALBACH a Andrea ICKS. Diabetes-related information-seeking behaviour: a systematic review. Systematic reviews [online]. 2017, (6:212), 1-17 [cit ]. DOI: /s ISBN /s Dostupné z: KWASITSU, Lishi. Information-seeking behavior of design, process, and manufacturing engineers. Library & Information Science Research[online]. 2003, 25(4), [cit ]. DOI: /S (03) ISSN Dostupné z: LAMBERT, Sylvie D. a Carmen G. LOISELLE. Health Information Seeking Behavior. Qualitative Health Research [online]. 2007, 17(8), [cit ]. 122

122 DOI: / ISSN Dostupné z: LI, Jiang, Mark SANDERSON, Peter WILLETT, Michael NORRIS a Charles OPPENHEIM. Ranking of library and information science researchers: Comparison of data sources for correlating citation data, and expert judgments. Journal of Informetrics [online]. 2010, 4(4), [cit ]. DOI: /j.joi ISSN Dostupné z: LIPKOVÁ, Helena, Radka ŘÍMANOVÁ, Adela JAROLÍMKOVÁ a Iva ZADRAŽILOVÁ. Information Behavior of Elderly Citizens in Search for Information on Current Events. ProInflow: časopis pri informační vědy [online]. 2017, 9(1), 1-22 [cit ]. ISSN Dostupné z: LOWE, Carrie A. a Michael B. EISENBERG. Big6 TM Skills for information literacy. FISHER, Karen E., Sanda ERDELEZ a Lynne MCKECHNIE, ed. Theories of information behavior. Medford: Information Today, c2005, s ASIST monograph series. ISBN x. 82. MANECKE, Hans-Jürgen, Steffen RÜCKL, Karl-Heinz TÄNZER a Vladimír BROŽ. Informační potřeby a uživatelé informací. Praha: ÚVTEI, ISBN MÁRFÖLDI, Ronald. Metódy výskumu informačného správania. Praha, Bakalárska práca. Univerzita Karlova v Prahe. Vedoucí práce Mgr. Lenka Němečková. 84. MCCRORY WALLACE, Raven, Jeff KUPPERMAN, Joseph KRAJCIK a Elliot SOLOWAY. Science on the Web: Students Online in a Sixth-Grade Classroom. Journal of the Learning Sciences [online]. 2000, 9(1), [cit ]. DOI: /s jls0901_5. ISSN Dostupné z: MCCUMBER, Mark Sheumas. EXPLORING CONSUMERS USE OF INGREDIENT INFORMATION IN THE FOOD CHOICE PROCESS. Halifax, Nova Scotia, Diplomová práca. Dalhousie University. 86. NĚMEČKOVÁ, Lenka. Analýza informační podpory uživatelů z oblasti technických oborů a věd s důrazem na vysokoškolské prostředí a opírající se o výzkum informačního chování a informačních potřeb provedený na ČVUT v Praze a VŠCHT Praha. Praha, Dizertačná práca. Univerzita Karlova v Prahe, Filozofická fakulta, Ústav informačních studií a knihovnictví. Vedoucí práce Doc. PhDr. Richard Papík, Ph.D. 123

123 87. NIEDŹWIEDZKA, Barbara. A proposed general model of information behaviour. Information Research [online]. 2003, 9(1) [cit ]. Dostupné z: NOIESEN, Eline, Martin D. MUNK, Kristian LARSEN, Jeanne Duus JOHANSEN a Tove AGNER. Difficulties in avoiding exposure to allergens in cosmetics. Contact Dermatitis [online]. 2007, 57(2), [cit ]. DOI: /j x. ISSN Dostupné z: NOVYSEDLÁKOVÁ, M. a Z. HUDÁKOVÁ. Zdravotná gramotnosť pacienta ako edukačný problém. In: Prešovská univerzita v Prešove [online]. Prešov, 2012 [cit ]. Dostupné z: O'REILLY, C. A. Individuals and Information Overload in Organizations: Is More Necessarily Better?. Academy of Management Journal [online]. 1980, 23(4), [cit ]. DOI: / ISSN Dostupné z: PONS-GUIRAUD, A. Alergia a kozmetika. In: Alergie [online]. Praha: Institut UCB pro alergii, 2005 [cit ]. Dostupné z: REICHEL, Jiří. Kapitoly metodologie sociálních výzkumů. Praha: Grada, Sociologie. ISBN ROZSÍVALOVÁ, Věra. Kosmetika I pro studijní obor Kosmetička. 2., aktualiz. vyd. Praha: Informatorium, ISBN ROZSÍVALOVÁ, Věra. Kosmetika. I, Pro 1. ročník oboru Kosmetička. Praha: Informatorium, ISBN SAVOLAINEN, Reijo. Everyday life information seeking: Approaching information seeking in the context of way of life. Library & Information Science Research [online]. 1995, 17(3), [cit ]. DOI: / (95) ISSN Dostupné z: SkinCarisma BETA [online] [cit ]. Dostupné z: Složení kosmetiky: co se skrývá za latinskými názvy v INCI [online]. [cit ]. Dostupné z: Složení-kosmetiky [online] [cit ]. Dostupné z: 124

124 99. SLUTSKY, Bruce a Selenay AYTAC. Published Librarian Research, 2008 Through 2012: Analyses and Perspectives. Collaborative Librarianship [online]. 2015, 6(4), [cit ]. Dostupné z: Through_2012_Analyses_and_Perspectives 100. SMETÁČEK, Vladimír. Informační potřeby a jejich optimální uspokojování. Praha: Ústřední knihovna - oborové informační středisko pedagogické fakulty Univerzity Karlovy, Informační bulletin, suppl SOHEILI, Faramarz, Ali Akbar KHASSEH a Afshin MOUSAVI-CHELAK. The most influential researchers in information behaviour. Aslib Journal of Information Management [online]. 2017, 69(2), [cit ]. DOI: /AJIM ISSN Dostupné z: SØRENSEN, Kristine, Stephan VAN DEN BROUCKE, James FULLAM, Gerardine DOYLE, Jürgen PELIKAN, Zofia SLONSKA a Helmut BRAND. Health literacy and public health: A systematic review and integration of definitions and models. BMC Public Health [online]. 2012, 12(80) [cit ]. DOI: / ISBN / Dostupné z: STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie človeka používatelia informácií v súvislostiach. Ikaros [online]. 2005, 9(9) [cit ]. ISSN Dostupné z: STEINEROVÁ, Jela. Informačné správanie: pohľady informačnej vedy. Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, ISBN STEINEROVÁ, Jela. Kvalitatívne metódy výskumov v informačnej vede. Proinflow: časopis pro informační vědy [online]. 2015, Vol 7(No 2), s. 14 [cit ]. ISSN Dostupné z: STEINEROVÁ, Jela. Trendy výskumov informačného správania a digitálnych knižníc. Prezentácia z Univerzity Komenského v Bratislave, Katedra knižničnej a informačnej vedy, Dostupné z: STEWART, Kristine N. a Josipa BASIC. Information encountering and management in information literacy instruction of undergraduate, students. International Journal of Information Management [online]. 2014, 34(2), [cit ]. DOI: 125

125 /j.ijinfomgt ISSN Dostupné z: STEWART, Miriam, Edward MAKWARIMBA, Alison BARNFATHER, Nicole LETOURNEAU a Anne NEUFELD. Researching reducing health disparities: Mixedmethods approaches. Social Science & Medicine[online]. 2008, 66(6), [cit ]. DOI: /j.socscimed ISSN Dostupné z: STÖCKLOVÁ, Anna. Služby knihoven: Vybrané problémy [online]. Praha: Ústav informačních studií a knihovnictví. Filozofická fakulta Univerzity Karlovy, 2008 [cit ]. Dostupné z: SUGIMOTO, Cassidy R., Daifeng LI, Terrell G. RUSSELL, S. Craig FINLAY a Ying DING. The shifting sands of disciplinary development: Analyzing North American Library and Information Science dissertations using latent Dirichlet allocation. Journal of the association for information science and technology[online]. 2011, 62(1), [cit ]. DOI: /asi ISBN /asi Dostupné z: SYROVÝ, Vít. Tajemství kosmetiky. Praha: Vít Syrový, ISBN Škodlivé zloženie kozmetických výrobkov. In: Bodhi: herbal spa cosmetics [online] [cit ]. Dostupné z: ŠMIDEKOVÁ, Zuzana. Zmiešaný výskumný prístup. Brno, Magisterská diplomová práca. Masarykova univerzita. Vedoucí práce Mgr. Roman Švaříček, Ph.D ŠUTA, Miroslav. Vybrané ingredience kosmetiky z hlediska dopadů na lidské zdraví a životní prostředí. In: Veronica: ekologický institut [online]. Plzeň/Brno: Ekologický institu Veronica, 2016 [cit ]. Dostupné z: ŠVAŘÍČEK, Roman a Klára ŠEĎOVÁ. Kvalitativní výzkum v pedagogických vědách. Praha: Portál, ISBN TAYLOR, Robert S. Question-Negotiation and Information Seeking in Libraries. College & Research Libraries [online]. 2015, 76(3), [cit ]. DOI: /crl ISSN Dostupné z: THE AMERICAN LIBRARY ASSOCIATION. Presidential Committee on Information Literacy: Final Report. In: ACRL: A division of the American Library Association [online]. 126

126 1989 [cit ]. Dostupné z: The facts about [online]. CTPA, 2018 [cit ]. Dostupné z: Think Dirty. Google Play [online] [cit ]. Dostupné z: Think Dirty Shop Clean. App Store Preview [online] [cit ]. Dostupné z: TSATALIS, John P., Adam S. ALDAHAN, Vincent M. HSU, Andrea E. TSATALIS, Tara K. BRAH a Keyvan NOURI. Narcissus reflection: toxic ingredients in cosmetics through the ages. International Journal of Dermatology [online]. 2017, 56(2), [cit ]. DOI: /ijd ISSN Dostupné z: VAKKARI, Pertti. Trends and approaches in information behaviour research. Information research [online]. 2008, 13(4), 361 [cit ]. Dostupné z: VISSCHERS, Vivianne HM, Rebecca HESS a Michael SIEGRIST. Health motivation and product design determine consumers visual attention to nutrition information on food products. Public Health Nutrition[online]. 2010, 13(7), [cit ]. DOI: /S ISBN /S Dostupné z: VLČKOVÁ, Kateřina. Smíšený výzkum: Jedná se o nové a závažné téma? Smíšený design v pedagogickém výzkumu: Sborník příspěvků z 19. výroční konference České asociace pedagogického výzkumu[online]. Masaryk University Press, 2011, 2011,, 1-6 [cit ]. DOI: /PdF.P210-CAPV ISBN Dostupné z: VOGT, Dominique, Melanie MESSER, Gudrun QUENZEL a Doris SCHAEFFER. "Health Literacy ein in Deutschland vernachlässigtes Konzept?. Prävention und Gesundheitsförderung [online]. 2016, 11(1), [cit ]. DOI: /s ISBN /s ISSN Dostupné z: VYČÍTALOVÁ, Anna. Informační gramotnost ve zdravotnictví se zaměřením na rozvoj informační gramotnosti pacientů. Knihovna[online]. 2012, 23(2), 5-21 [cit ]. Dostupné z: 127

127 127. VYSEKALOVÁ, Jitka. Chování zákazníka: jak odkrýt tajemství "černé skříňky". Praha: Grada, Expert (Grada). ISBN WALTERS, William H. a Esther Isabelle WILDER. Worldwide contributors to the literature of library and information science: top authors, Scientometrics [online]. 2015, 103(1), [cit ]. DOI: /s ISSN Dostupné z: WEAVER 3RD, James B., Darren MAYS, Stephanie Sargent WEAVER, Gary L. HOPKINS, Dogan EROGLU a Jay M. BERNHARDT. Health information-seeking behaviors, health indicators, and health risks. American Journal Of Public Health [online]. 2010, 100(8), [cit ]. DOI: /AJPH ISSN Dostupné z: b029-f f%40sessionmgr Why this matters Cosmetics and your health. In: EWG's Skin Deep: Cosmetics Database [online]. [cit ]. Dostupné z: WILDEMUTH, Barbara M. a Donald O. CASE. Early information behavior research. Bulletin of the American Society for Information Science and Technology [online]. 2010, 36(3), [cit ]. DOI: /bult ISSN Dostupné z: WILLIAMSON, Kirsty. Discovered by chance: The role of incidental information acquisition in an ecological model of information use. Library & Information Science Research [online]. 1998, 20(1), [cit ]. DOI: /S (98) ISSN Dostupné z: WILSON, T. D. Fifty years of information behavior research. Bulletin of the Association for Information Science and Technology [online]. 2010, 36(3), [cit ]. DOI: /bult ISBN /bult Dostupné z: WILSON, T. D. Human information behavior. Informing science [online]. 2000, 3(2), [cit ]. Dostupné z: WILSON, T.D. Models in information behaviour research. Journal of Documentation [online]. 1999, 55(3), [cit ]. DOI: /EUM ISSN Dostupné z: 128

128 136. WILSON, T. D. Rethinking information behaviour research: an activity theory approach. STEINEROVÁ, Jela a Jaroslav ŠUŠOL, ed. Využívanie informácií v informačnej spoločnosti: zborník z medzinárodnej konferencie = Information use in information society : proceedings of the international conference : Bratislava, Slovenská republika, októbra Bratislava: Centrum vedecko-technických informácií SR, 2006, s ISBN WITKOWSKI, Joseph A. a Lawrence Charles PARISH. You ve Come a Long Way Baby: A History of Cosmetic Lead Toxicity. Clinics in Dermatology [online]. 2001, 19(4), [cit ]. Dostupné z: YAKEL, Elizabeth. Archival Intelligence. FISHER, Karen E., Sanda ERDELEZ a Lynne MCKECHNIE, ed. Theories of information behavior. Medford: Information Today, c2005, s ASIST monograph series. ISBN x YI, Yong Jeong. Consumer Health Information Behavior in Public Libraries: A Qualitative Study. The Library Quarterly[online]. 2015, 85(1), [cit ]. DOI: / ISSN Dostupné z: ZÁVODNÝ POSPÍŠIL, Jan a Vratislav KOZÁK. Racionální spotřebitelské chování a vliv iracionality. Zlín: VeRBuM, ISBN Zdraví 2020: osnova evropské zdravotní politiky pro 21. století. Praha: Ministerstvo zdravotnictví České republiky ve spolupráci se Státním zdravotním ústavem, c2014. ISBN

129 Zoznam obrázkov Obr. 1 Wilsonov ložiskový model informačného správania 21 Obr. 2 Wilsonov prvý model 23 Obr. 3 Dervinovej model vytvárania zmyslu 25 Obr. 4 Berrypicking model podľa Bates 26 Obr. 5 Model gramotnosti a zdravotných výsledkov podľa Vyčítalovej 48 Obr. 6 Vekové kategórie respondentov 64 Obr. 7 Respondenti s a bez vzdelania v medicíne, chémii.. 65 Obr. 8 Aké je Vaše najvyššie ukončené vzdelanie? 65 Obr. 9 Používate kozmetické prípravky starostlivosti o pleť? 66 Obr. 10 Názor respondentov na ich vedomosti o kozmetike v porovnaní s okolím 68 Obr. 11 Čítam zloženie kozmetických prípravkov starostlivosti o pleť. 68 Obr. 12 Je pre vás podstatné poradie zložky na zozname zložiek? 70 Obr. 13 Porovnanie dôležitosti a dôveryhodnosti informačného zdroja: doktor. 73 Obr. 14 Ako často využívate zdroj, aby ste zisťovali informácie o kozmetike? 73 Obr. 15 Denne využívané informačné zdroje u respondentov 74 Obr. 16 Nikdy nevyužívané informačné zdroje u respondentov 74 Obr. 17 Preferovaná cesta dostania sa k informáciám o zložení kozmetiky 76 Obr. 18 Porovnanie potreby informácií a potreby informácií, kedy nevedeli, kde hľadať 77 Obr. 19 Vzdelávanie a osveta v oblasti zloženia kozmetiky je potrebná. 77 Obr. 20 Zaujímam sa o to, čo moje kozmetické prípravky o pleť obsahujú. 78 Obr. 21 Kritérium zloženie pri nákupe kozmetiky porovnanie mužov a žien. 79 Obr. 22 Porovnanie čítania zloženia u žien a mužov. 79 Obr. 23 Porovnanie žien a mužov v záujme o obsah prípravkov o pleť. 80 Obr. 24 Rozumiem informáciám, ktoré si prečítam na obale kozmetického prípravku. 81 Obr. 25 Zaujíma ma zdravý životný štýl a informácie o osobnom zdraví. 82 Obr. 26 Čítanie zloženia kozmetických prípravkov u ľudí s rôznou úrovňou vzdelania. 82 Obr. 27 Porozumenie informáciám na obaloch podľa úrovne vzdelania respondentov 83 Obr. 28 Porovnanie čítania zloženia u ľudí s a bez reakcie na kozmetiku 84 Obr. 29 Model vyhľadávania participantov výskumu 104 Obr. 30 Aplikácia Think Dirty 111 Obr. 31 Aplikácia EWG s Healthy Living

130 Zoznam tabuliek Tab. 1 Faktory ovplyvňujúce správanie spotrebiteľov podľa Kotler a kol. 53 Tab. 2 Aké používajú respondenti pleťové krémy 66 Tab. 3 Dôležitosť kritérií pri kúpe kozmetických prípravkov starostlivosti o pleť 67 Tab. 4 Prečo čítate zloženie kozmetických prípravkov? 69 Tab. 5 Prečo nečítate zloženie kozmetických prípravkov? 69 Tab. 6 Reakcia v obchode po všimnutí neznámej látky na zozname 70 Tab. 7 Vyhodnotenie zložiek prípravkov v kategórií denný krém 87 Tab. 8 Kategórie, podkategórie a príklady kódov, použitých v rámci nich 90 Tab. 9 Hodnotenie informačných zdrojov podľa participantov v oboch kategóriách 96 Tab. 10 Výber zdravších prípravkov participantmi v jednotlivých kategóriách

131 Prílohy Príloha 1: Využívanie informačných zdrojov o kozmetike Knihy Týždenne Časopisy Webové stránky Online databázy Osobná komunikácia iné Knihy Časopisy Mesačne Webové stránky Online databázy Osobná komunikácia iné Niekoľkokrát do roka Knihy Časopisy Webové stránky Online databázy Osobná komunikácia iné

132 Príloha 2: Porovnanie dôležitosti a dôveryhodnosti informačných zdrojov o kozmetike Iní pracovníci v zdravotníctve Kozmetička, vizážistka Dôležitosť Dôveryhodnosť Dôležitosť Dôveryhodnosť Rodina, priatelia, známi Učitelia, profesori Dôležitosť Dôveryhodnosť Dôležitosť Dôveryhodnosť Knihy Letáky, brožúry Dôležitosť Dôveryhodnosť Dôležitosť Dôveryhodnosť 133

133 Rádio, TV Aplikácie Dôležitosť Dôveryhodnosť Dôležitosť Dôveryhodnosť Internet Iné zdroje Dôležitosť Dôveryhodnosť Dôležitosť Dôveryhodnosť 134

134 Príloha 3: Prípravky v simulovanom nákupe Univerzálne krémy 135

135 Denné krémy 136

136 Telové krémy 137

137 Príloha 4: Informovaný súhlas Informovaný súhlas pre účasť na výskume Rozhovor a simulovaný nákup Autorka výskumu Beáta Močiariková je študentkou magisterského štúdia odboru Informační studia a knihovnictví na Masarykovej univerzite v Brne. Výskum sa uskutoční pre potreby diplomovej práce na tému Informačné správanie spotrebiteľov v oblasti kozmetických prípravkov. Pozostáva z dotazníkového šetrenia a nasledujúceho kvalitatívneho výskumu z pološtrukturovaného rozhovoru a pozorovania pri simulovanom nákupe. Participantom druhej časti výskumu ste sa stali, pretože ste vyjadrili svoj záujem dobrovoľným uvedením u v dotazníkovom šetrení. Následne ste boli vybraný na základe náhodného výberu v definovaných skupinách. Dôvod Pozorovanie: simulovaný nákup Rozhovor Účelom tohto výskumu je popísať a lepšie pochopiť, ako ľudia využívajú informácie, obsiahnuté na obaloch kozmetických prípravkov, ako hodnotia informácie, uvedené na obaloch kozmetických výrobkov a ako vyhľadávajú informácie, súvisiace s takýmito výrobkami. Čo bude vašou úlohou Budú vám predložené rôzne kozmetické prípravky, s ktorými budete mať splniť niekoľko úloh. Podstatou je, že si predstavíte, že ste tieto produkty uvideli v obchode na regále a zvažujete, či si danú vec kúpiť alebo nekúpiť. Máte k dispozícií svoj telefón a akékoľvek ďalšie zdroje, ktoré by ste mohli či chceli využiť a to v ktorejkoľvek fáze výskumu. Budeme vás priebežne upozorňovať na to, aby ste si znova prezerali uvedené informácie, rovnako ako budete požiadaní o komentovanie vašich rozhodnutí a činov. Samozrejme, kedykoľvek sa môžete rozhodnúť na otázku neodpovedať. Žiadna z otázok by však nemala byť príliš osobná, alebo vás dostať do nepríjemnej situácie. Veľmi oceníme, pokiaľ budete odpovedať na otázky čo najúprimnejšie. Trvanie tejto časti bude asi hodinu. Výskum bude nahrávaný na audiozáznamník a výskumník si môže podľa potreby písať poznámky. Audiozáznam bude neskôr prepísaný a pseudonymizovaný pri prepise, ihneď po prepise bude audiozáznam zničený. Každý participant má možnosť odstúpiť z výskumu kedykoľvek do dokončenia prepisov oboch častí výskumu. 138

138 Dôvernosť a anonymita Všetky vami poskytnuté informácie budú udržiavané súkromne a využité budú len pre potreby diplomovej práce. Napriek tomu, že práca a zistenia výskumu budú zverejnené na internete, nebude možné spojiť parafrázy a citácie s konkrétnou osobou. Podpísaný informovaný súhlas k rozhovoru nebude prepojiteľný so zozbieranými údajmi a uchovávaný bude na bezpečnom mieste do doby skončenia výskumu. Zničenie údajov Prepis rozhovoru aj podpísaný informovaný súhlas budú uchované do termínu úspešeného obhájenia diplomovej práce. Predpokladaný dátum zničenia je tak najneskôr k 30.júnu Prečítal/a som si vyššie uvedené skutočnosti a objasnenie výskumu. Súhlasím, že zo stretnutia môže byť zhotovený audiozáznam. Súhlasím s tým, aby boli v diplomovej práci v prípade potreby citované moje vyjadrenia bez uvedenia mena či spojenia s mojou identitou. Súhlasím s účasťou na výskume a som si vedomý/á, že účasť je dobrovoľná a výskum môžem kedykoľvek ukončiť alebo ho prerušiť. V dňa Podpis 139

139 Príloha 5: Dotazník 140

140 141

141 142

142 143

143 144

144 145

145 146

146 147

147 148

148 149

149 150

150 151

151 152

152 Príloha 6: Osnova rozhovoru 1) Už ste niekedy predtým vyhľadávali nejaké zložky kozmetiky? Ak áno: kde, ako, prečo? Ak nie: prečo? 2) Stalo sa vám už, že ste sa dostali k informáciám o kozmetike bez vlastného pričinenia (niekde ste na ne natrafili, počuli ich)? a. áno ako ste reagovali? b. nie v televízií reklama, na Facebooku..? Ak stále nie: je možné, že ste ich prehliadli, keď vás to nikdy nezaujímalo? Prečo vás to nezaujíma? 3) Kedy si pri vyhľadávaní poviete že stačí, že už máte dosť informácií? Kde je tá hranica? 4) Je niečo, čo vám znepríjemňuje vyhľadávanie informácií všeobecne; aj v rámci kozmetiky? 5) Keď sa pozeráte na rôzne zdroje, ako sa rozhodujete, ktoré stojí za to použiť? / Keď máte nejaké výsledky vyhľadávania, ako určíte, ktoré sú relevantné? 6) Tu je zoznam zdrojov, mohli by ste ich na stupnici od 1 do 5 ohodnotiť a následne okomentovať, prečo by ste ten ktorý ne/použili pre vyhľadávanie informácií o zložení kozmetiky? a. knihy b. časopisy c. internet d. rodina, priatelia e. doktor f. napadá vám iný možný zdroj? / Ohodnotili ste tak zdroje preto, že ide o oblasť kozmetiky, či všeobecne využívate zdroje takto? 7) Stalo sa vám niekedy, že ste pri niektorom z krémov zistili, že je látka škodlivá alebo naopak, zdraviu veľmi prospešná? Ako to zmenilo váš postoj k danému prípravku? a. Zdieľali ste túto informáciu s niekým? s kým? ako? Otázka pre respondentov, ktorí označili, že nečítajú zloženie kozmetiky: Čo by sa muselo stať, aby ste začali aspoň niekedy čítať a dohľadávať zloženie kozmetických prípravkov? 153

153 Príloha 7: Prehľad literatúry o kozmetike 154

154 155

155 156

156 Príloha 8: Projekt diplomovej práce 157

157 158

158 159

159 160

160 161

161 162

162 163